Maturitná téma č.

16

Zadanie 16

1. Vymenujte spôsoby tvorenia slov v súčasnej slovenčine a uveďte príklady.

2. Porovnajte dedinského človeka a jeho osud v poviedkach J.G. Tajovského a B.S. Timravy.

1. Tvorenie slov je jedným z prostriedkov obohacovanie slovnej zásoby.

Rozlišujeme tri základné spôsoby tvorenia nových slov:

 Odvodzovanie (derivácia)
 Skladanie (kompozícia)
 Skracovanie (abreviácia)

Ďalšími osobitnými postupmi sú univerbizácia, multiverbizácia a okazionalizmy.

Odvodzovanie
Najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré
nazývame základové slová.
K základovému slovu pridávame:
 Predponu – prefix (zaspievať, predpísať, prales)
 Príponu – sufix (učiteľ, murár, žabka)
 Predponu+príponu (náhrdelník, podhradie)

Skladanie
Nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -
o-, zriedka -e- (novovek, krasokorčuliar, jazykovedec, spevohra, dejepis,
zemeguľa,...)

Nepravé zložené slová, tzv. zrazeniny nemajú spájaciu morfému, ale zachováva sa
v nich gramatická morféma – nie je základ slova, ale jeho určitý tvar: vlastizrada
(vlasť-vlasti), kníhtlačiareň (kniha-kníh).

V hybridných zloženinách je jedna časť domáceho a jedna čas ť cudzieho pôvodu

(vodoinštalácia, elektorspotrebič,...)

Za zložené slová sa pokladajú aj také príd. mená, kt. sa píšu so spojovníkom -

technicko-ekonomický úsek (každá časť zloženého slova si ponecháva sv. pôvodnú
kvalitu)

Skracovanie
Nie je v pravom zmysle slova slovotvorný postup. Prejav úsilia o úsporné
vyjadrovanie. Používajú sa v písomnom aj ústnom prejave. skratky, značky,
iniciálové skratky, skratkové slová

Univerbizácia
- dvojslovné alebo viacslovné pomenovanie je nahradené jednoslovným, ktoré
vzniká z adjektíva združeného pomenovania a prípony -ka, -čka, -ovka, -ák/-iak, -ár/-
iar (minerálna voda – minerálka, panelový dom - panelák)

Multiverbizácia
Opačný postup ako univerbizácia. Viacslovné spojenia sa vyskytujú prevažne v
odbornom a publicistickom štýle, zväčša vznikajú v snahe zdôrazni ť nejakú činnos ť
(súťaží sa – prebieha súťaž, dokázať – podať dôkaz, kontrolovať – vykonať kontrolu).
Združené pomenovanie je také spojenie slov, ktorého jadrom je podstatné meno a
ktorým sa vyjadruje jeden pojem (ľahká atletika, Vysoké Tatry).

Okazionalizmy
Zvlástna skupina slov – príležitostné slová. Vznikajú aktuálne v konkrétnom texte
a s ním aj zanikajú, nestávajú sa súčasťou slovnej zásoby jazyka (strapa ť,
vybŕdnutých, zakvietený).

2. Porovnajte dedinského človeka a jeho osud v poviedkach J.G. Tajovského

a B.S. Timravy.
Znaky slovenskej realistickej poviedky
• realisticky (bez príkrasu) a umelecky stvárňuje jednotlivé udalosti zo života človeka
• vystupuje v nej malé množstvo postáv, do deja vstupujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote
pred opísanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom
• téma – z najrozličnejších oblastí života
• z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka v slovenskej literatúre pokladá za voľnejší útvar než
novela
• slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slovenskej literatúry – mnohí autori
načreli do hlbokej studnice života chudobného človeka či dedinskej inteligencie, odsúdili život a
konanie chamtivých sedliakov
• no až realizmus (Kukučín, Tajovský, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky
poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili
postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny.

Druhá vlna slovenského literárneho realizmu (1900 – 1918)

• autori prikladajú zemianstvu menší význam
• slovenský národ je vykreslený veľmi kritickým spôsobom, autori neidealizujú ľudí, ale diferencujú
národný život (majú záujem o vnútorný život človeka, o jeho sociálnu situáciu), prienik do psychiky
postáv
• rozpad patriarchálnej rodiny
• prehĺbenie kritického aspektu (prístupu) ako základného príznaku realistickej umeleckej literatúry •
próza:
• vznikajú diela, ktoré podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižšej vrstvy slovenského ľudu (toto
považuje staršia generácia nesprávne za „ponižovanie“ slovenského národa)
• diela s prienikom do psychiky jednotlivca → citová dráma človeka (ženy), ktorý je sklamaný
neuskutočnenými životnými túžbami, očakávaniami (Timrava)
Jozef Gregor Tajovský (kritický realizmus)
Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú najčastejšie tragické ladenia a koncentrujú sa

okolo jednej postavy (monografický typ poviedky). Postavy sú väčšinou ľudové – biedni, utláčaní,

bezmocní, ale pracovitý a čestný ľudia. Autor však nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy.

Poviedky: Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Apoliena, Mamka Pstková, Do konca

Mamka Pôstková - obsah

Lit. druh: epika, Lit. žáner: poviedka, časopriestor: slovenská dedina, začiatok 20. st.

hlavná postava: mamka Pôstková

opis: mala 65 rokov, bola neobyčajne zoschnutá, maličká, nohy mala obuté vo veľkých starých
čižmách, tvár mala čiernu, zmraštenú, chudú, zapadnuté bezzubé ústa, detsky malé ruky, bola veľká
ako 10-11 ročné dieťa

charakteristika: nevedela čítať ani písať, tvrdo pracovala, ale nemohla ani umrieť, kým si nezaplatí
pôžičku v banke, hoci bola veľmi chudobná, bola veľmi poctivá

Obsah:
Rozprávač – sám autor, rozpráva príbeh mamky Pôstkovej, ktorá mala veľmi ťažký život, vydala sa
za muža, ktorý bol lenivý, pijan, simuloval rôzne choroby, nechodil do roboty, ona ho živila (kritika
pijanstva) aj jej syn, keď vyrástol, podal sa na jej muža, tiež sa mu nechcelo pracovať, pil.

Musela chovať aj jeho ženu a deti. A tak išla do banky požičať si 12 korún, nakúpila múku a začala
piecť chlieb v nádeji, že predajom chleba uživí celú rodinu. Lenže to, čo zarobila, vydrankal od nej
syn, platila aj nájomné. Nakoniec jej muž umrel. Syn však stále pil, bil ženu a chcel biť aj ju, matku.

A tak sa rozhodla odísť z domu, prenajala si komôrku u gazdu za tri koruny a odsťahovala sa. Mala už
vyše 60 rokov. Živila sa ďalej predajom chleba. Začala splácať dlžobu v banke. No zavše peniaze dala
aj neveste, chlebík predávala aj chudobným ľuďom, ktorí nemali čím zaplatiť. A tak išla robiť do repy.
Zarobené peniaze si uschovala u gazdu, ale ten jej ich prepil.

Nakoniec si ešte zlomila ruku pri páde z rebríka. A tak si dlžôbku chodila splácať už 5-6 rokov po
korune. Ešte má zaplatiť 3 koruny. Bankový úradník už dlžobu rozdelil medzi ostatných dlžníkov, ale
bál sa jej povedať, že nemusí splácať, aby sa neurazila. Nakoniec mamka Pôstková predá perinu a
poslednú splátku, 3 koruny, donesie.

Významová rovina: Ľudia, hoci veľmi chudobní, boli poctiví a mravne založení.

Božena Slančíková – Timrava

 predstaviteľka druhej vlny slovenského realizmu, v próze sa začal prejavovať záujem
o vnútorný život človeka, zameriavalo sa na jeho sociálnu situáciu, usilovalo sa analyzovať
skutočnosť, diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev, autori
prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní
a nesplnených túžob
 v Timravinej tvorbe dominuje psychologická a spoločensko-analytická poviedka
 zobrazuje život na dedine neúprosne pravdivo
 opisuje protirečové a zložité ženské postavy, oproti ktorým zobrazila chlapov ako málo
imponujúcich slabochov, smiešnych vo svojom sebavedomí
 v jej diele pozorujeme trpké tóny citového rozčarovania nad ľúbostnou disharmóniou,
odromantizovanie lásky
 rozoberá emocionálny morálny a spoločenský profil vidieckej inteligencie
 vnútorný monológ postáv je oveľa dramatickejší, pre slovenskú literatúru vytvorila moderný
vnútorný monológ
  jej tvorbu delíme na:
o poviedky zo života dedinského ľudu – Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci
o poviedky a novely zo živote vidieckej inteligencie – Za koho ísť, Bez hrdosti,
Veľké šťastie, Pozde
o poviedky a novely s témou vojny – Hrdinovia, Skon Paľa Ročku
o práce s autobiografickým charakterom – Skúsenosť, Všetky za národ
o divadelné hry - Chudobná rodina, Páva

Ťapákovci

 jedna z najkritickejších poviedok slovenskej literatúry, vonkajší dej poviedky (konflikt

Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anče), navzájom sa prelínajú a dopĺňajú
 Timrava využila iróniu, výsmech, satiru, prezývky, ľudovú reč postáv, chronologickú
kompozíciu
 poviedka z dedinského prostredia – jej názov sa stal symbolom zatuchnutého dedinského
konzervativizmu a lenivosti
 v diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy: Iľa – kráľovná,
Anča – zmija
 tieto ženy sú kontrastne vykreslené aj v ich prezývkach je skrytá charakteristika
 Iľa chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny, ide odhodlane za svojím cieľom,
je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, preto dochádza z domu a snaží sa žiť inak, lepšie
 vďaka svojej vytrvalosti dosiahne, že aj jej muž Paľo odíde z rodičovského domu
 Anča je stará dievka, je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky, vnútri je citlivá a nežná,
jej osobné nešťastie ju robí závistlivou, hádavou a drsnou
 túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty

Obsah: Ťapákovci
Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je
ich 16 a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, že v dome
nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta Iľa, ktorú prezývajú kráľovnou pre jej povýšenosť sa síce
cíti byť gazdinou, ale ostatné švagriné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im káže pre každú
maličkosť, nič jej však nepovedia. Ozýva sa len sestra Anča, ktorú nazývajú zmijou pre jej ostrý jazyk
a studené srdce. Je síce pekná v tvári, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome
iba na dlaniach a kolenách.

Je veľmi citlivá, ale uštipačná. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú
u nich odjakživa zavedené. Preto požiada svojho muža Paľa, aby sa oddelili od bratov a postavili si
dom. Vyhráža sa mu, že ak tak nespraví, odíde. Paľo však neberie jej reči vážne. Anča vyšíva
svadobné čepce, ale sama nikdy taký nosiť nebude, lebo vie, že sa nevydá. Svojou pracovitosťou sa
odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom. Iľa odchádza do služby k pani
rechtorke. Paľo nie je doma a všetci čakajú čo urobí, keď sa vráti.

Po návrate nezačne konať, až keď mu sused povie, že okolo školy sa poneviera nápadník,
tak ide za ženou. Iľa sa nenechá prehovoriť. Zavolá si ju notár, oznámi jej, že nemôže vykonávať
dve služby: slúžiť u rechtorky a byť babicou. Preto si zbalí veci a ide bývať k rodičom. Paľo príde
o týždeň za ňou a postaví aj dom. Teraz je kráľovná šťastná a celá rodina je spokojná, hoci sa dusia
v jednej izbe naďalej štrnásti.