Vonkajšia a vnútorná kompozícia literárneho diela

Poézia, próza, dráma

Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného celku.
Vonkajšia kompozícia = horizontálne členenie textu
Vnútorná kompozícia = vertikálne členenie textu
Poézia
Vonkajšia kompozícia : nadpis
verše
strofy
Vnútorná kompozícia – epická poézia - téma/dej, postavy, prostredie
- lyrická poézia - vyjadruje myšlienky, nálady, city a pocity autora

Próza
Vonkajšia kompozícia: odseky, kapitoly, diely
Vnútorná kompozícia – téma/dej, postavy, prostredie
Téma sa rozvíja pomocou:
Expozície (úvod)
Zápletky (kolízia)
Vyvrcholenia (kríza)
Peripetie (obrat)
Rozuzlenia (záver, vyvrcholenie)
Epické dielo má základné znaky rozprávania (dej, príbeh, hrdinov).
Prostredie -miesto, kde sa odohráva dej.
Dej -je v epickom diele to, čo sa stalo v príbehu, udalosť v rozprávaní.
Konflikt -rozpor medzi postavami v texte, a to
1. postava1 - postava2
2. postava - spoločnosť
3. postava sama so sebou
MAKROKOMPOZÍCIA
Za makrokompozičné prostriedky v literárnom texte pokladáme rozprávanie opis, charakteristiku a úvahu.

Priama reč je záznam ústneho jazykového prejavu. Ide o doslovné opakovanie hovoreného alebo
mysleného prejavu osoby. Je zložená z výpovede rozprávača ( uvádzacia veta ) + doslovné zachytenie
reči postavy. Graficky sa v texte vyčleňuje úvodzovkami alebo pomlčkou. Zachováva si pôvodnú
gramatickú osobu a čas.
V slovenčine poznáme 3 základné typy používania priamej reči, ich schémy sú:
Uvádzacia veta: „ Priama reč. /!/? “
„Priama reč, /?/!“ uvádzacia veta.
„Priama reč, “ uvádzacia veta, „ priama reč./?/!“

Napr. „ Neblázni, Jano“, povedal som mu.

Povedal som mu: „Neblázni, Jano!
„ Mohol by si už prestať, Jano, “ povedal som mu, „ lebo sa to neskončí dobre.“
– Neblázni, Jano.
Povedal som mu: – Neblázni, Jano!
– Mohol by si už prestať, Jano, – povedal som mu, – lebo sa to neskončí dobre.

Priama reč sa odlišuje od nepriamej reči, ktorá:

je reprodukciou, správou o rozhovore
rozprávač prerozpráva, čo povedala iná osoba (postava)
vyjadruje sa vedľajšou vetou predmetovou, v ktorej sa pôvodná osoba, čas, niekedy aj
slovesný spôsob výpovede prispôsobujú vete. Napr: Povedal Janovi, aby nebláznil.

VNÚTORNÝ MONOLÓG
je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy
je najúčinnejším prostriedkom na bezprostredné zobrazenie vnútorného sveta postáv, ich myšlienok,
pohnútok, názorov
najčastejšie sa vyjadruje polopriamou rečou alebo nevlastnou priamou rečou
Poznáme tri druhy vnútorného monológu:
1. úvahový,
2. spomienkový, čiže retrospektívny,
3. dejový - postava preberá funkciu rozprávača.

Polopriama reč
je súčasťou pásma rozprávača
zostáva v 3.osobe, pritom však referuje o myšlienkach postavy
využíva často zvolacie a opytovacie vety
zachytáva vnútorný myslený dialóg postavy
Napr.: polopriama reč : Jana sa rozhnevala. Prečo ani mne nepovedala pravdu?

Nevlastná priama reč

je doslovným reprodukovaním myšlienok postáv v 1.osobe
v súčasnej próze sa vyskytuje bez uvádzacích viet a nevyčleňuje sa graficky z autorskej reči
Prečo ani mne nepovedala pravdu, rozhnevala sa Jana.

Porovnanie
Priama reč: „ Prečo ani mne nepovedala pravdu ? “ rozhnevala sa Jana.
Nevlastná priama reč: Prečo ani mne nepovedala pravdu, rozhnevala sa Jana.
Dráma
Vonkajšia kompozícia: výstupy, dejstvá
Dejstvá: dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času... (v divadle časti hry sú oddelené zvyčajne spúšťaním
opony)
Jednoaktovka – dráma má iba jedno dejstvo.
Scény: výmena všetkých osôb (v divadle zmena dekorácií, osvetlenia).
Výstupy: zmena počtu osôb. Do vonkajšej kompozície sa radia aj scénické poznámky.
Súčasťou dramatického diela sú monológy a dialógy. Základnou jednotkou dialógu je replika (prehovor
jednej postavy).
Vnútorná kompozícia :
1. Úvod (expozícia): predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy, naznačuje sa dej, konflikt.
2. Zápletka (kolízia): dej sa zauzľuje, komplikujú sa vzťahy postáv.
3. Vyvrcholenie (kríza): konflikt vrcholí.
4. Obrat (peripetia): nečakaný obrat v deji, tzv. retardujúci prvok.
5. Rozuzlenie (katastrofa): v tragédii tragické riešenie konfliktu, v komédii happy-end.