Legenda (krátka epická próza)

Legenda je stredoveký duchovný epický literárny žáner, ktorý bol určený na čítanie a prednes
pred publikom (z lat. legendum – má byť čítané). Môže mať veršovanú alebo prozaickú
podobu.

Znaky legendy:

a) hlavná postava – svätec, ktorý pre vieru podstupuje mučenícky život (utrpenie,
askéza/odriekanie, sebatrýzeň); legenda mala byť svedectvom o živote svätca a jeho
skutkov za života i po smrti; hrdina legendy má len ideálne vlastnosti (stredoveká
idealizácia postavy, napr. vlastnosti Konštantína);
b) miešanie zázračných/fantastických motívov a prvkov s biografickými údajmi
a historickými faktami; legenda sčasti pripomína povesť, lebo opísané udalosti majú
svoj reálny základ. Oproti povesti má legenda vždy náboženský ráz. Nereálne,
zázračné prvky v nej zohrávajú väčšiu úlohu ako v povesti.
c) citácie z Biblie

Legenda bola často doplnkom bohoslužby, preto cirkev strážila jej obsah a formu. Cirkvou
neschválené legendy sa volajú apokryfy.

Moravsko-panónske legendy – majú 2 časti: Život Konštantína (autorom je pravdepodobne

sv. Kliment) a Život Metoda (za autora sa považuje sv. Gorazd, žiak Cyrila a Metoda). Štýl
druhej legendy je natoľko odlišný, že ju nemohol napísať ten istý autor.

Moravsko-panónske legendy sa odlišujú od väčšiny stredovekých legiend v tom, že im

chýbajú typické prvky legendy: motív mučeníctva, prehnanej askézy či sebapoškodzovania.
Nie sú to legendy v pravom slova zmysle. Autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov
a udalostí, prevláda v nich životopisný charakter. Predstavujú umeleckú prózu a zároveň
historický dokument.

V Živote Konštantína nám autor predstavuje Konštantínov pôvod, detstvo, vzdelanie,

štúdium, pôsobenie medzi pohanmi, rozhodnutie neoženiť sa (ako nevestu si vybral Sofiu –
Múdrosť), pobyt v kláštore, misiu na Veľkú Moravu, vytvorenie hlaholiky, obhajobu
staroslovienčiny pred trojjazyčníkmi, vstup do kláštora a smrť v Ríme. Okrem týchto
životopisných údajov autor prezentuje aj jeho zázračné činy.

Legenda Život Metoda je kratšia, vecnejšia, umelecky jednoduchšia. Hovorí len stručne
o Metodovom živote, viac sa zaoberá pôsobením vo Veľkomoravskej ríši.