Literatúra Baroka

Krajina vzniku:
 za kolísku baroka pokladáme Taliansko a Španielsko (tu mala katolícka cirkev najväčšiu moc), od 17. storočia
sa šíril do celej Európy

Časové vymedzenie obdobia, vysvetlenie pojmu barok, cieľ hnutia

 Časové vymedzenie obdobia
 2.polovica 16.- 18. storočia
 Kríženie- dozrievanie určitých období sa kríži so začiatkom ďalšieho
 Vysvetlenie pojmu barok
 barok- historické obdobie a umelecký prúd (v Európe po období human. a renes.)
 z portug. a tal. barroco = perla nepravidelných tvarov, krivá- Vystihuje rozdiel medzi gotickou tvarovú
vyrovnanosťou, harmonickou renesančnou pravidelnosťou a pokrivenosťou umeleckých tvarov
baroka- barokovú ozdobnosť, nadnesenosť
 Cieľ hnutia
 čo najsilnejšie pôsobiť na ľudské city a zmysly- snaha vyvolať v príjemcoch ilúzie, napätie,
dramatickosť, prekvapiť a uchvátiť človeka (ale aj zastrašiť) = barokové umenie je zacielené na citovú
sféru človeka
 Realitu zachytáva ako niečo nepoznané- odraz síl za skutocnosťou barok sa snazí pochopiť tieto
sily
 Snaží sa zobraziť život nie taký aký je, ale taký, aký by mal byť (type medzi stredovekom
a renesanciou a humanizmom)

Podmienky vzniku hnutia a jej vplyv na myslenie človeka tej doby

 Spoločensko-historické okolnosti
 Zle obdobie z pohľadu vzťahov a konfliktov
 barokové myslenie, kultúra a umenie vyrastali s pochmúrnej spoločenskej situácie, ktorá vládla v
Európe v 16.- 18. Storočí
 30-ročná vojna, turecké nájazdy, náboženské rozbroje (katolíci VS protestanti- poukazovali na
korupciu v cirkvi), živelné pohromy, epidémie
 súperenie niekoľkých panovníckych rodov, turecké nájazdy, živelné pohromy (bieda, hlad, morové
epidémie )
 30-ročná vojna (1618 -1648), stupňujúci sa sociálny tlak, náboženské boje (ozbrojené) medzi
katolíkmi a protestantmi (protireformácia =rekatolizácia)náseldky- represie- prenasledovanie,
vraždy, inkvizície
 Vzniká nevraživosť medzi ľuďmi- ak je zemepisná katolíķ, musia byť aj poddaní katolíci (z katolíkov sa
museli stavať katolíci)
 baroková ideológia, myslenie, hodnoty, živočíšny pocit človeka
 životný pocit u dobových ľudí:
 pesimizmus, beznádej, strach, neistota, bezvýchodiskovosť, pocit oklamania- nedôvera v
ľudský rozum hodnoty pozemského života ==>ľudský rozum, ktorý v období renesancie a
humanizmu sľuboval prosperitu a schopnosť riešiť problémy zlyhal
 toto všetko priviedlo ľudí späť k dôvere v nadpozemskosť, k viere v silu mystiky (útek k Bohu) a k
hľadaniu pravdy za skutočnou realitou (niekde mimo tohto sveta)–> opätovný návrat k náb. viere
 východisko hľadá vo vymyslených ideálnych krajinách či ideálnej budúcnosti (utopizmus)–> využila to
katolícka cirkev na znovuzískanie pozícii oslabených za renesancie a reformácie
 pre barokové myslenie je typická dvojpólovosť/rozpoltenosť/protikladnosť => základný barokový
konflikt:
  túžba po šťastnom živote, po jeho daroch a radostiach, túžba po poznaní, primknutosť
k pozemskému životu v protiklade s odriekaním slastí života, askézou, strachom zo smrti,
vierou v záhrobný život
 Z tejto rozpoltenosti myslenia vychádza aj členenie baroka na 2 prúdy:
 1. svetský (ďalej sa rozdeľoval na šľachtický, meštiansky a ľudový)
 2. náboženský (rozdeľoval sa na katolícky a protestantský)

 Expresivita baroka- črty

 dekoratívnosť = ozdobnosť
 pompéznosť = nádhera, okázalý prepych
 patetickosť = nadnesenosť, vzrušenosť, napätá situácia
 emocionálnosť = citovosť
 uplatnenie: chrámy (výzdoba, architektúra), spev s hudbou, náboženské obrady, využitie
akustiky, osvetlenie, vôňa kadidla

Špecifiká slovenského barokového obdobia

 Revolučné vystúpenia proti Turkom, proti šľachte
 turecké vpády (do 1687), protihabsburské povstania uhorskej šľachty (Juraj Rákoczi, Imrich Thokoly,
František Rákoczi), sprisahanie Františka Vešeléniho (1669)= zosilnené prenasledovanie nekatolíkov
(súdy, väzenia, galeje); rozpínavá politika Habsburgovcov
 dôsledky vojen: hlad, epidémie, mor, hospodársky úpadok

 Náboženské nepokoje
 Reformácia a protireformácia- protestanti a katolíci- vzájomné spory, navzájom sa prenasledovali

 Vzdelanecké centrá katolíkov a protestantov

 snažili sa získať prívržencov= zakladali školy, šírili osvetu, vydávali knihy, zakladali tlačiarne
 Podpora rozvoje skol, centra katolíkov a protestantov- lýceu, vysoké skola gymnazia, kniznice
 Sídlo protestantov- Viedeň, presporok(viac na juh)
 evanjelici
 stredisko Prešov- prešovské kolégium + bratislavské lýceum; tlačiareň v Levoči
 katolíci- protireformácia
 stredisko Trnava- univerzita založená biskupom Petrom Pázmáňom (1635- 1770- v tom čase
jediná v Uhorsku); tlačiareň
 protireformáciu podporovala šľachta a Habsburgovci, šírili ju rehole- františkáni,
jezuiti a piaristi

Podstata literárneho baroka

 Obraz skutočnosti
 Nezobrazoval sa iba vzťah k nadpozemskému svetu, ale aj pozemský život a zmyslová skúsenosť- nie
však priamo- menili sa na znaky a symboly
 nadpozemský svet- radostná náboženská extáza, nadšenie a myšlienka o večnom
záhrobnom živote.
 pozemský život- zdôrazňovala sa jeho pominuteľnosť, nestálosť- vanitas vanitatum
(márnosť, nad márnosť)= vedúca idea náboženského baroka ovplyvnila i svetský literárny
barok; bezmocnosť človeka voči poriadku sveta
 autori nezobrazovali iba vzťah k nadpozemskému svetu, ale aj pozemský život (napr. rozpoltenosť aj
pri výbere a spracovaní tém – popri sebe vznikali diela s náboženskou i erotickou témou).
 Skutočnosť sa však nezobrazovala priamo, ale obrazne cez symboly alebo alegóriu/inotaj
  Zachytáva bezny zivot ale snazi sa pochopiť aj nadpozemskost a duchovno (duchovno- veľmi zlozite)

 Protiklady barokovej literatúry

1. náboženský, duchovný mysticizmus <==> naturalistická konkrétnosť, hyperbolizácia záporných javov
2. pominuteľnosť, márnosť, nestálosť svetských vecí <==> dychtivosť po svetskej nádhere a daroch
života (prepychový život feudálov)
3. neprirodzený pátos (vyumelkovanosť, nadnesenosť) <==> prežitá vnútorná emocionálnosť
4. ozdobný, nadnesený, zložitý štýl <==> jednoduchý až ľudový štýl
5. antické formy <==> kresťanský obsah
6. upevňovanie starých literárnych žánrov <==> zavádzanie nových žánrov

 Jazyk, žánre
 Jazyk
 Duchovná lit- latincina, vzdelanecký jazyk(národne jazyky-úzy)- populárno- vedecká terminológia,
knižné výrazy, latinizmy
 Svetská lit- národne jazyky, podpora dialektu- vznik piesní- hostorické- príbehy o bitkách,(tur.
Nájazdy), hradov, prerospravanie odvlecnie sirot do tureckej zemi, oslava obrancov hradov pred
turnaji =majú vysokú výpovednú hodnotu
 zvýšený senzualizmus, vášnivosť, citový exhibicionizmus (až extáza)
 náboženské city a predstavy sa často stvárňovali prostriedkami zo zmyslovej, až erotickej
oblasti (pozemská láska je odrazom lásky nebeskej
 zložitý, ozdobný, pompézny a patetický knižný štýl (zložité metafory, synonymá, perifrázy,
alegórie, symboly, hyperboly, zdrobneniny, veľké kontrastné obrazy)
 protiklad= jednoduchý ľudový štýl (najmä próze)- svetský barok
 Žánre
 ľudová slovesnosť(svetská- podčiarkuje ľudovosťl – historické, vojenské a zbojnícke piesne,
balady, rozprávky a povesti (vyznačujú sa jednoduchým /ľudovým štýlom)
 nové epické i lyrické žánre- didakticko-reflexívne básne, memoáre/pamäti, cestopisné
denníky, encyklopédie, obrany a chvály)
 RReflexivn- didaktická literatúra
 Ref- uvahová
 did- má výchovný charakter

Analýza diela Hugolína Havloviča- Valašská škola mravúv stodola

 Autorský kontext
 Múdrosť čerpal od valach, sledoval ich, morálku akou zili, aký mali vzťah k prírode a k zemi v akej žili
 rodné meno Martin, meno Hugolín prijal po vstupe do kláštora
 rodák z poľskej pohraničnej obce Czarny Dunajec
 od r. 1744 až do smrti žil vo františkánskom kláštore v Pruskom (na Považí- tam i pochovaný)
 Bol chorý na pľúca (od 33 rokov tuberkulóza)- v lete sa liečil na salašoch pri Pruskom a pod Vršatcom
 pretože pre chorobu nemohol vykonávať riadne svoje povinnosti, písal- svojimi prácami chcel
poučovať ľud a viesť ho k spravodlivému životu
 na svoju dobu a možnosti veľmi vzdelaný= poznal antickú renesančnú filozofiu a literatúru, napísal
vyše 25. Diel filozofického, kazateľského a mravoučné ho charakteru prevažne v slovenčine
 Gavlovič po stredoškolských štúdiách vstúpil do františkánskej rehole, kam ho okrem túžby doplniť si
vzdelanie priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. Keď ochorel na
tuberkulózu, chodieval sa v lete liečiť do hôr na salaš, kde čerpal námety pre svoju tvorbu
 Cieľ skladby, charakter básní
 Náučná funkcia- naučiť a spracovať dobový úroveň poznania, morálky
 dať čitateľovi množstvo životných múdrostí a rád na základe náboženských a občianskych (svetských)
morálnych zásad- chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania
 poučiť a zároveň pobaviť => prístupnou formou dať čitateľovi (obyčajnému človeku z ľudu) množstvo
životných múdrostí a rád na základe náboženských a občianskych morálnych zásad, ponaučenia mali
viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému spôsobu života, chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto priameho
kázania, čo mu zdravotný stav nedovoľoval

 Tematické okruhy a ich myšlienkové naplnenie

 v popredí je oslava dobra a kladných hodnôt života, odsúdenie zla, ľudských nerestí
 spracúva 3 okruhy tém:
 vzťah jednotlivca k Bohu (kresťanské motívy)– vyzýva k odstupu od pozemských,
pominuteľných hodnôt, za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru
v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti
 vzťah jednotlivca k blížnym (morálne motívy)a vzťah jednotlivca k spoločnosti(socialne
motivy)– v týchto dvoch témach autor berie ohľad na úroveň myslenia a vkusu adresáta =
ľudu, napr. vystríha pred alkoholizmom, pýchou, prepychom, lenivosťou, lakomstvom,
zdôrazňuje slušné správanie, význam rodiny, priateľstva, vzdelania a práce, prejavuje obdiv
a sympatie k chudobným sedliakom, kritizuje sociálnu nespravodlivosť, vyjadruje nesúhlas
s vojnami, vyjadruje lásku k vlasti
 Z rozličných pohľadov ľudí spracuva tieto okruhy- z pohľadu zeny, muža, vzdelaného,
nevzdelaného

 Jazyk a štýl
 Jazyk
 Sloavkizovaná čeština (SZ severozápadoslovenské nárečie s českými jazykovými prvkami)
 (severozápadné nárečie s českými jazykovými prvkam
 Štýl
 jednoduchý, v básňach sa prejavuje vplyv ľudovej slovesnosti (používa príslovia, porekadlá,
prirovnania k prírodným javom, zdrobneniny)
 Nadpis- nápadok(motto, nápad, ktorý rozpracuje do basní)- poučenie je hneď v nadpise
 Hneď vieme, aký apel nám autor posuva-

 Kompozícia básní
 vonkajšia kompozícia básní:
 básne majú 3 štvorveršové strofy
 Vnútorná kompozícia básní:
 prológ/úvod = naznačené temy názov básne, v ktorom je obsiahnutá hlavná myšlienka básne
 jadro = rozanalizovanie témy prvých 10 veršov
 epilóg/záver = zhrnutie posolstva, odkazuposledné 2 verše
 Používa združený rým- aabb

 Analýza konkrétnych básní

 Velmi je hlúpy, kdo vlast svú tupí:
 Analyza- napadok- kr3stanské, socialne,.. o čom to je, ponaucenie, morlaizovanie k určitým skupinám
ľudí- monarcha
 Treba si uctievať vlasť (vlať ako miesto, kde sme sa narodili a odkiaľ pochádzme)
 1.strofa -porovnanie nasej vlasti so živočíšnu ríšou
  Červík(paralela)- človek je relatívne malý, treba ísť poznať okolie, ale následne sa vrátiť na
pôvodné miesto= samozrejmosť a prirodzenosť- ak to ľudia nerobia, tak porušujú dlhodobo
platné zákony
 2.strofa- ľudia, ktorí znevažujú miesto, z ktorého zišli (znevažovanie vlasti)- ak do vlastného
hniezda kydám, tak kydám aj sám na seba,
 sú hlúpi, ostatní ľudia si takýchto ľudí prestanú vážiť –>lebo taký bezcharakterný
človek o istý čas bude zrádzať aj nás
 3.strofa- je potrebné, aby si udržiavali to vlastné =udržiavanie tradície
 to prináša človeku úctu a pozitívne hodnotenie ostatných, že si vieme udržať a vážiť
naše vlastné
 Hovorí o zapredanosti- ako sa ľudia dokážu opičiť po druhých

 Hle,človek opilí- žádnému nemilí

 expresívny obraz opitého človeka, nech si na to v- expresivna deštrukcia, aby vyvolal
nenávisť k takýmto ľuďom
 snaha vyvolať v človeku hranicu kedy vie, že je treba zastaviť popíjanie alebo konkrétnu
situáciu, v ktorej sa nachádzame
 vyberať z diela expresívne výrazy
 gradovanie- najexpresívnejšie slová nakoniec (na konci básne)

 Tam ne dlouhé panování, kde poddaných suživaní

 sociálna tematika – nesprávne soc. rozloženie úcty jedného voči druhému
 Poddaní svojou prácou udržujú prosperitu krajiny, keď je monarcha zodpovedný a zabezpečí
im komfort, nerozumné ich zobrazuje, zdiera (podobnosť s Máriou Teréziou- pomáhala
poddaným)
 vyjadruje nevyhnutnosť úcty navzájom(šľachtici a poddaní)
 náznak radikálnych zmien- revolucií

 Čítaj knižky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení

 výchovná úloha literatúry= nevyhnutnosť vzdelavania
 Vzdelávacia, výchovná, estetická funkcia literatúry (mapuje funkcie
 Keď čítaš, tak sa stávaš vzdelaným
 V knihách veliké poh

Charakter diela Jána Baltazára Magina- Ostne alebo Obrana

 Špecifikácia žánru obrana
 Popularno vedecké dielo, ktoré reaguje na nejaký podnet- silne argumentácie dielo, ktoré popiera
názory niekoho ineho
 Podnet na vznik diela, jeho obsah a zameranie
 Profesor Benátky znevazoval Slovákov vo svojom naucnom traktate- znevaxoval ich historické
opodstatnenie, ze su ťarchou pre uhorsko, nemajú tam opodstatnenie, nemajú byť prečo brány ako
rovnocenni občania
 Jan min našiel hist argumenty v archívoch a host.knihach- vyvracal tieto útoky profesora banícka
 Dielo filozoficko- analyticke- historicko- argumentáciu zaklad

Prínos diela Mateja Bela - Historicko- zemepisná vedomosť o súvekom Uhorsku

 Osobnosť Mateja Bela a jeho prínos pre modernú vedu
 =ozdoba Uhorska- clovek, ktorý mal veľkú uctuh počas svojho života
 Bol vzorom pre francúzskych encyklopedistov(ktorý vytvorili veľkú Francúzku encyklopedie-
diderot...)
 Obsahová stránka encyklopedického diela Historicko-zemepisná vedomosť o súvekom Uhorsku
 Sú presne spracovane dobové záznamy ako ľudia zili- ako pestovali, kultúrne prejavy, diela z ľudovej
kultúry, podnebie(ake je v akých častiach kde sa stolica nachadza- kde sa da co pestovať a kde co
kvitne)
