KLASICIZMUS:

17. – 18. st.

classicus – prvotriedny, vynikajúci

 SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA:
- upevňovanie absolútnych monarchií ( Anglicko – parlamentná monarchia, Rakúsko-
Uhorsko, Francúzsko za vlády Ľudovíta XIV – kráľ Slnko, najhonosnejší kráľovský
dvor vo Versailles)
- nedochádzalo k rozsiahlym vojnám
- ľudia zase začínajú veriť vo svoje sily, najmä rozum
- rozvoj, priemyslu, vedy, buržoázie, šľachta postupne začína strácať polit. vplyv
- cirkev prestáva byť najvyššou autoritou – kritika cirkvi v dielach mnohých autorov
(Voltaire), pochybnosti o jej poslaní, o existencii Boha
- rovnosť ľudí pred zákonom, náboženská rovnosť, právo na spravodlivý proces
- vznik parlamentného zriadenia v Anglicku, vojna za nezávislosť v USA – 1776 –
Deklarácia nezávislosti
- snaha národov o svojbytnú existenciu (Slovensko) – národné obrodenie
- kritika despotizmu absolutistických vládcov – pamflety - hanopis

 FILOZOFICKÉ PODMIENKY:
- smer, racionalizmus – René Descartes; „cogito ergo sum“
- úcta k rozumu, poznávanie sveta zmyslami a rozumom
- hľadanie a nachádzanie ideálu pravdy, harmónie a krásy v antike

 ARCHITEKTÚRA:
- najmä vo Francúzsku
- typický je empírový sloh: ozdobnosť, stĺpy, architektúra záhrad (antika, geometria,
rozum, dokonalosť)
- Versailles, Sankt Peterburg, Schonbrunn

 HUDBA:
- dôraz na melódiu a hravosť, Mozart, Beethoven, Haydn


 LITERATÚRA:

1. Osvietenský klasicizmus

- Osvietenstvo - nová ideologia18. storočia, ktorá má na základe rozumu a vedy

šíriť vzdelanie k všetkým vrstvám, čo malo pozdvihnúť krajiny
- hlásalo, že všetci sú si rovní a panovník má vládnuť na základe osvietenstva,
pomocou vedy a rozumu pre všetkých spravodlivo
- Francúzsko, Anglicko, Rakúsko-Uhorsko ( Mária Terézia, Jozef II. ) –
presadzovanie reforiem, aj despoticky

- osvietenskí filozofi, vedci, spisovatelia –kritika feudalizmu, cirkvi - Voltaire

- učené spoločnosti

- žánre: encyklopédia – žáner náučnej literatúry, mapuje aktuálny stav a úroveň

poznatkov v istej oblasti alebo všeobecne

osvietenský román – spojený s cestovaním, motív putovania, má

dobrodružné, zábavné prvky (udalosti) aj poučné, didaktické prvky –
spoznávanie cudzích krajín, morálne ponaučenie, atď.

2. Vrcholný klasicizmus

- prejavujú sa prvky racionalizmu

- umenie podlieha umeleckým normám

 Nicolas Boileau Despreaux:

- v diele Umenie básnické stanovil presné pravidlá umeleckej tvorby
- harmónia, jednoduchosť príbehu, logická presnosť, dodržiavanie štýlu
o žánre rozdelil na:
1. vysoké: óda, elégia, epos, tragédia; veršované, hrdinami sú príslušníci
vysokých vrstiev, štýl a jazyk je vznešený, obrazný, patetický, vysoké témy,
konflikty – láska, povinnosť, česť, štát
2. stredné: román, novela
3. nízke: príležitostná a ľúbostná báseň, bájka, komédia, satira, fraška; próza,
hrdinami boli ľudia z nižších vrstiev, bežné témy, irónia, satira, humor, rôzne
charaktery, jazyk je ľudový

- zo žánrov sa najviac rozvíjala dráma - antika

- musela sa však dodržiavať jednota času, deja a miesta
- na jednom mieste, 24 hodín, jednoduchý dej, bez vedľajších dejových línií
- mohli hrať aj ženy
- v klasicizme prevláda rozum nad citom, povinnosť nad osobnými problémami (láska)