You are on page 1of 14

AKO PSA DISKUSN PRSPEVOK

Diskusn prspevok patr do renckeho tlu, vyjadruje sa v om vlastn nzor


astnkov diskusie. us !y" strun a vecn. #$e riei" pro!l%m ako celok ale!o jeho
as". Diskusn prspevok m#$e !y" vopred pripraven, ale aj nepripraven, spontnny.
&hrn vetkch diskusnch prspevkov sa nazva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej
skupine 'ud, ktor si vymiea nzory, prpadne hodnot prednesen% mylienky na porade,
seminri, kon(erencii, sch#dzi, v parlamente...
Diskusia je zvyajne riaden vedcim diskusie. )edci diskusie nastol pro!l%m
a vyzva jednotlivch diskutujcich, a!y prezentovali svoj nzor. *o odznen prspevkov
vedci sumarizuje + zh,a vsledky, napr. pomenva pro!l%m, na ktorom sa diskutujci
nezhodli.
Druhy diskusie:
1. rozhodov!i" d#i$is%r%&v$ diskusi + je to vmena nzorov na ist t%mu,
s cie'om dospie" k jednotn%mu zveru, k dohode, ku kompromisu, na zklade
vzjomnch stupkov. -a zver sa hlasuje o v.inovom nzore /napr. v triede
diskutujete o tom, kam p#jdete na vlet. -a zver muste odhlasova" v.inov
nzor0. Diskusia sa teda or1anizuje preto, a!y sa nali o najlepie rieenia pro!l%mu,
ktor sa tka v.ieho okruhu 'ud.
'. vede!k( diskusi + m poznvac zmer, nehlasuje sa tu za v.inov nzor.
)stupom z vedeckej kon(erencie je z!ornk prspevkov, ktor sl$i ako tudijn
materil pre mnoho 'ud.
)od$o%e$ie:
Vo$k*+i ,or# - . /ody
V$0%or$( ,or#
O/sh - . /ody
dodr$anie t%my
vlastn% hodnotenie pro!l%mu a vyu$itm aktulnych poznatkov o danej pro!lematike
/su!jektvno2o!jektvny prstup0 su!jektvna interpretcia o!jektvnych (aktov
/pou$itie 3. os, s1. ale!o 3. os. pl.0
pou$vanie ar1umentov /tvrdenia s d#kazmi0 a citcie s cie'om presvedi"
posluchov
Ko#1oz&!i - . /ody
uplatuje sa tu vkladov slohov postup
vysvet'ujeme podstatu nejak%ho pro!l%mu, javu, jeho priny a nsledky
in(ormovanie, vzdelvanie, presviedanie, zskavanie 'ud na svoju stranu,
ovplyvovanie posluchov
pou$vanie ar1umentov
je to podo!n% ako vaha, no km v vahe len vyjadrujete svoj nzor a apelujete na
'ud, a!y sa zamysleli, v diskusnom prspevku posluchov aj presviedate o svojej
pravde
nadv.znos" a lo1ickos" te4tu
lenenie te4tu
30 oslovenie
50 vod
60 jadro
70 zver
3
80 po9akovanie
30 Os2ove$ie + uvedomte si, komu to hovorte: ;)$en prtomn<= ;il spolu$iaci<=
;)$en pani pro(esorka, mil spolu$iaci<= >slovenie opakujeme aspo 64 v prie!ehu
prejavu, najm. v zvere.
50 3vod + ) vode m#$eme nadviaza" na predchdzajci prspevok, ale!o len
o!jasnme, preo sme sa rozhodli zapoji" do diskusie.
*ri nadv.zovan na predchdzajci diskusn prspevok m#$eme zauja" svoje
stanovisko k tomuto prspevku shlasnmi ale!o neshlasnmi vetami:
;-ie som presveden o tom, $e...=
;*repte, ale nem#$em shlasi"...=
;? vho poh'adu sa vm to zd tak, ale...=
;&om proti, neshlasm s tm, ve9...=
;@a to vidm trochu inak...=
;*lne shlasm...=
;Aeriem v nvrh, le!o...=
;*ozdva sa mi tento prstup...=
;Biastone mte pravdu, no podstatn% je nieo in%...=
;)#!ec s vami nem#$em shlasi"...=
;*repte, ale ja mm plne in nzor...=
;*od'a m#jho nzoru...=
;-em#$em shlasi" s mylienkou, $e...=
;Dovolm si neshlasi" s nzorom, $e...=
;Dovolm si nadviaza" na mylienku pna CD...=
;Ed !y som uviedol, $e...=
*okia' nenadv.zujeme na predchdzajci prspevok, v vode povieme, o om
!udete hovori", o akom pro!l%me, preo ste sa rozhodli zapoji" do diskusie:
Dovo'te, a!y som sa aj ja zapojil do diskusie o ... F tejto t%me sme si u$ vypouli
mnoho prspevkov, napriek tomu sa chcem s vami podeli" aj ja o m#j nzor na...
; @a to vidm tak...=
;? m#jho poh'adu...=
;-azdvam sa, $e...=
;&om presveden...=
60 4dro + strun opis pro!l%mu
2 v jadre uva$ujete, vysvet'ujete, hovorte za se!a, prezentujete svoje nzory. &na$te sa
vyprovokova" povajcich, a!y sa zam'ali, ne!oli 'ahostajn, provokujte ich. *okste
sa vz!udi" u posluchov zujem. uste vedie", o chcete poveda" a k omu chcete
dospie". *odstatnou as"ou nech je vae oso!n% vyjadrenie, vysvet'ujte svoj oso!n
nzor. -eoso!n tylizciu: ;hovorilo sa...= nahra9te oso!nm vyjadrenm: ;dovo'te, a!y
som aj ja...= ;povedzme si otvorene...= ;Gvedomme si...=
2 vyjadrite vlastn% nzory na vec, vlastn% pocity pri opisovanom jave, vlastn vntorn
postoj k opisovan%mu javu
2 vyjadrite nvrhy, ako preds" ne$iaducim javom, uve9te konkr%tne prklady, aktivity:
;#$em to vysvetli" na prklade...=
;Hte raz si dovolm zd#razni"...=
;Ihcem pripomen", $e...=
;Ed !y som vyzdvihol...=
;&om ve'mi spokojn...=
;-ech sa nikto neuraz, ale chcel !y som poukza" na sprvanie niektorch z ns poas...=
5
;-em#$em zamla" nie v$dy estn% ;"ahy= dvoch naich nemenovanch spolu$iakov...=
70 5(ver - >pakovan% oslovenie. ?d#raznenie vznamu navrhovanch aktivt, rieen.
)zva. ;)$en prtomn. -a zver !y som chcel pripomen"...=
;yslm si, v$en prtomn, $e...=
80 Po6kov$ie: /za udelenie slova, za pozornos" posluchov0 ;Jo je u$ pomaly
vetko, o som dnes chcel vo svojom prspevku poveda", 9akujem za pozornos".=
;Kakujem za slovo.=
4zyk - . /ody
sprvne vyu$itie slovnch druhov typickch pre dan slohov postup
/vkladov0 a pre dan $ner /diskusn prspevok0, s tu aj prvky vahy
podstatn% men, prdavn% men
od!orn% nzvy + termny, ale nie ve'k% mno$stvo, internacionalizmy: pro!l%m,
aspekt, trend, (akt, kvantita, kvalita, moment, produkova", pecilny
a!straktn% pojmy
(akty
jednovznamov% slov
citcie inch od!ornkov, para(rzy
neutrlne slov + !ez citov%ho za(ar!enia
enumercia + vpoet, vymenovanie diel, autorov, (aktov, ast, udalost
mor(olo1ick sprvnos" pou$itch jazykovch prostriedkov
syntaktick sprvnos" pou$itch prostriedkov /sprvny slovosled0
pou$vaj sa tu vetky druhy viet z modlneho h'adiska: oznamovacie,
opytovacie, zvolacie
zlo$en% aj jednoduch% vety, vety kratie, le!o posluch sa k nim nem#$e
vrti" tak, ako v prpade psan%ho te4tu
jednoduchie vrazy
spisovn% slov
je tu monolo1ickos" + nie s tu dialL1y
ar1umentcia, zskanie si posluchov na svoju stranu, presviedanie,
ovplyvovanie 'ud
analza + rozo!eranie pro!l%mu
7%82 - . /ody
tvoriv% vyu$itie le4iky /slov, jazykovch a mimojazykovch prostriedkov0 typickch
pre dan tl + rencky
pou$itie presvedovacch prvkov, napr. rencke otzky
citovo za(ar!en% slov
umeleck% prostriedky: meta(ory, metonymie
kni$n% slov: vele!i"
neukonen vpove9
su1estvnos" + renk sa sna$ p#so!i" na city poslucha
opakovanie slov
antonym, synonym, kontrast /na hranici, ktor nerozde'uje ale spja0
ustlen% sp#so!y vyjadrovania: pliv pro!l%m, medzi'udsk% vz"ahy, zujem
verejnosti, zdvihn" hlas
6
(razeolo1izmy: skoi" do jamy levovej, zvldnu" pro!l%m, vykroi" pravou nohou,
vykrome o!oma nohami, ne!ojme sa !udcnosti, mme pln% ruky prce, Damoklov
me
9e2kov8 do*e# . /ody
:;#y diskus$;ho 1r&s1evku:
o!il m#j ka$dodenn
/Diskusn prspevok o lohe modernch komunikanch prostriedkov v $ivote mladch 'ud0
Aez rodiny sa lovek trasie od zimy v nekonenom vesmre
/Diskusn prspevok o vzname rodiny v sasnom svete0
&top dro1m<
*richdza 1lo!lne otep'ovanieM
#j poh'ad na HurLpu a jej !udcnos"
)o'!y
Huro
HurLpska nia
& mlad 'udia slune vychovanM
aj dospel v$dy pravduM
@e lepie !y" jedinikom, ale!o ma" srodenca /starieho i mladiehoM0 M
Vyjadrite svoj nzor poda svojej ivotnej situcie:
star srodenec m vdy viac povinnost ako mlad
starieho srodenca rodiia vemi asto uprednostuj
jedinik je zvhodnen! pretoe nem srodencov
star srodenec vdy nesie zodpovednos" za mladieho
mlad srodenec mus vykonva" i tak# lohy! ktor# nezna a lez mu na nervy
jedinikovia nie s tak rozmaznan! ako sa o nich hovor
mlad srodenec m viac vhod ako star
mlad srodenec poslcha nielen rodiov ale aj starieho srodenca
jedinik je v ivote osamelej ako udia! ktor maj srodencov
Nko vyu$i" !udovu !valej materskej koly
pripravte si nvrh na o vyui" przdnu $udovu! ar%umentujte! presviedajte!
vymenujte aspo & ar%umentov podporujcich v nvrh 'ekonomick#! morlne!
kultrne(
na o$chod so portovmi potre$ami
detsk domov rodinn#ho typu
domov d)chodcov
7
kadernctvo! holistvo
posilova
Easov neznanlivos"
-!o$ensk neznanlivos"
Hutanzia
Oajenie
Nlkoholizmus
Juristika
Nnore4ia
HkolL1ia
?neis"ovanie prostredia
>dpady
&eparovan z!er v kole
?lepenie podmienok na aktvny oddych poas ve'kch prestvok
-vrh rieenia r#znych pro!l%mov v triede
ako zlepi" prostredie! prospech! dochdzku! sprvanie triedy
ako zlepi" vz"ahy medzi chlapcami! medzi chlapcami a dievatami! medzi iakmi
a uitemi
-a rieke sa m vy!udova" priehrada. )lda ju chce postavi" ako protipovodov% opatrenie
a na zlepenie rekreanch mo$nost zemia. noho ekolL1ov !ojuje proti stav!e priehrady,
preto$e tvrdia, $e !ude ma" kodliv vplyv na rieny ekosyst%m.
>tzka: )y!udova" i nevy!udova" priehraduM
Fnihy nemaj !y" n!ytkom, ktor !y ozdo!oval dom, maj !y" potravou, ktor $iv ducha
/Diskusn prspevok v literrnom kr$ku o vplyve umeleckej literatry na vvoj oso!nosti
mlad%ho loveka0
Nk tanie nevplva na n $ivot, na nae srdcia, myslenie a konanie, tak je koda ta"
/Diskusn prspevok v literrnom kr$ku o dielach sasnch slovenskch ale!o svetovch
prozaikov0
Fniha, ktor zmenila m#j $ivot
/Diskusn prspevok0
Blovek !y mal ta" len to, o o!divuje
/Diskusn prspevok0
8
*odo!y do!ra a zla v loveku v zo!razen sasnej slovenskej a svetovej literatry
/Diskusn prspevok0
>lympijsk% hry na &lovensku
&lovensko plnuje usporiada" zimn% olympijsk% hry v re1iLne *oprad2Jatry. )e'a
'ud podporuje tto mylienku, preto$e si myslia, $e sa do re1iLnu dostan zdroje a (inancie
potre!n% na jeho rozvoj, $e sa zvi poet pracovnch miest a &lovensko pritiahne pozornos"
zahraniia. noho ekolL1ov je proti tomuto plnu, preto$e s presveden, $e projekt
ne1atvne ovplyvni" zemie dvoch nrodnch parkov, o je plne neprpustn%. Gsporiadanie
?>P je v rozpore s trvalo udr$ate'nm rozvojom re1iLnu.
O%(zk: <oh2o /y s v /ud0!$os%i uv=ov> o us1orid#? zi#$8!h o2y#1i*sk8!h hier
v :%r$sko# $(rod$o# 1rku@
Eieenie + diskusia
Sku1i$ z(s%$!ov: Jto mylienku uskutoni" >P na &lovensku v re1iLne *oprad2Jatry
tre!a uskutoni" najm. preto, a!y sa do ttu dostali (inancie, ktor% m#$u !y" pou$it% na
rozvoj niektorch aktivt ttu. >P s masovou akciou. @e potre!n% vy!udova" nov% hotely,
retaurcie a tm sa zvi poet pracovnch miest pre naich o!anov. *ri vstav!e
olympijskej dediny nm vypom#$u (inanne sponzori a !ankov% intitcie. ) ase >P sa
zvi turistick ruch. ? tejto aktivity m#$u zska" aj podnikatelia a tt.
y vieme, $e vstav!a olympijskej dediny do uritej miery pokod prrodu Jatransk%ho
nrodn%ho parku, ale kodu, ktor sp#so!me pri vstav!e, sa !udeme sna$i" vynahradi".
'*ucia! Vlado! +ominika , -, .(
Sku1i$ o1o$e$%ov: Ihpeme, $e !y sa tm zvila zamestnanos" v re1iLne, ale nikto
nemysl na to, $e sa poru tatransk prroda. yslme si, $e zimn% olympijsk% hry prines len
nieko'kodov% chv'kov% poteenie zo portu a o !ude potomM
*oru sa (auna a (lLra. *reto navrhujeme, nech vlda h'ad in alternatvu prlevu peaz do
ttu. -a zem )ysokch Jatier sa nachdzaj dva nrodn% parky. Eiziko vyhu!enia ale!o
znienia niektorch druhov or1anizmov je ve'mi vysok% vstav!ou olympijskej dediny a
znienie uritch druhov je nemyslite'n%. -eshlasme s predlo$enm nvrhom.
'/adovan! 0atrik! 0eter,-, .(
Q
RodiAi de%i B de%sk; do#ovy do#ovy dC!hod!ov
/Diskusn prspevok0
)$en prtomn<
)ypouli sme si hodnotn re(ert o pozcii die"a"a v kole a o mo$nostiach koly
(ormova" mlad%ho loveka. Dovo'te mi zapoji" sa do diskusie, rd !y som viac hovoril o
rodine a rodiovstve ne$ o kole.
Eodiovstvo sa prejavuje u ka$d%ho z ns u$ v rannom detstve. Grite si spomnate na
to, ako ste sa s nadenm hrvali na otca a mamu. Aola to vaa najo!'!enejia hra. J sa
vak asom premenila na skutonos", zrazu ste $enat, v kolske plae vae die"a, ktor% rastie.
)enujete mu v.inu svojho vo'n%ho asu, chodte na prechdzky, zah,ate ho lskou.
Nle pozor< @edn%ho da zis"ujete, $e die"a (aj, po$va alkoholick% npoje, utek na
diskot%ky. @e tu as pu!erty, naj"a$ie o!do!ie pre rodiov. yslte si, $e je to vaa chy!aM
&te naozaj na vine vyM
) znanej miere m na tom podiel okolie. Nk sa raz die"a dostane pod vplyv svojich
priate'ov, ktor sa mu sna$ia ;pom#c"R dospie" (ajenm, alkoholom, dro!nmi krde$ami,
mte to naozaj "a$k%.
*u!erta vak m#$e ma" aj 'ahk prie!eh, v prvom rade to zle$ na rodioch. Nk je ich
vz"ah naruen, trp tm najviac die"a, i u$ po strnke (yzickej, ale!o psychickej. Gstavin%
hdky, pre!den% noci privdzaj die"a do z(alstva. ) takchto prpadoch die"a kon vo
vchove starch rodiov ale!o v detskch domovoch. ).inou sa sem dostvaj deti v
mladom veku, stvaj sa vak aj vnimky. *riny urite poznte: neplnovan% rodiovstvo,
rozvod, prpadne smr" rodiov.
)chova v detskch domovoch nie je tak ako v rodine. Die"a sa nem#$e so svojimi
pro!l%mami zd#veri" nikomu tak ako svojej matke. @e o!medzen% prsnym re$imom. @eho
de je rozdelen na asov% seky, ktor% mus dodr$iava". )ychovvate' nem as stara" sa o
die"a individulne. ?le$ teda len na jeho pevnej v#li.
*o dov,en osemnsteho roku chovanci op"aj !rny detsk%ho domova s cha!ou,
ale nikdy neuhasnajcou ndejou na prcu i slo!odre. aj strach, i sami dok$u !y"
do!rmi rodimi. G mnohch sa prejavuje nedostatok lsky prlinou a1resivitou, komple4mi
menejcennosti, at9.
Kal prklad, na ktor !y som vs rd upozornil, s domovy d#chodcov. Bo rodiia,
ktor konia svoj $ivot v tchto zariadeniachM -aozaj sa u ich det nenjde ksok miestaM<
noh z vs sa teraz spytuj sami se!a, ako dopadn. &tarali sa o svoje deti, vychovali ich a
odmenou im je to, $e ich pol strvi" jese $ivota tam, kde sa !rni s" ka$d d#chodca.
Jam, kde ctia, ako sa ich $ivot pomaly napSa. Fde nem#$u trvi" vo'n% chvle na svojej
zhradke, stara" sa o svoje prasiatko.
)$en prtomn< -a zver !y som chcel pripomen", $e si vravme inteli1entn%
!ytosti, ktormi aj popravde sme, ale s situcie, ke9 ns svojou inteli1enciou pred!ehne aj
zver.
Kakujem za slovo.
>snova
3. >slovenie
T
5. -adviazanie na re(ert
6. Eodiovstvo
7. D#vody rozpadu rodn
8. Detsk% domovy
Q. Domovy d#chodcov
T. *o9akovanie za slovo
K$ihy $e#*0 /y> $(/y%ko#" k%or8 /y ozdo/ov2 do#" #*0 /y> 1o%rvou"
k%or( =iv& du!h
/Diskusn prspevok v literrnom kr$ku o stretnutiach s krsnou literatrou0
)$en pani pro(esorka, mil spolu$iaci<
Dovo'te, a!y som sa aj ja zapojil do diskusie o knihch, ktor% pre!vaj v naich duiach po cel $ivot.
& to knihy, ktor% nm nevedomky radia v tch najkritickejch, ale i najkrajch chv'ach nho $ivota.
il spolu$iaci, sme osemns"ron mlad 'udia, ktor stoja na prahu $ivota a nevedia sa rozhodn".
-iektor z ns !oli vychovan tvrdou rukou otca, ktor ns chce diri1ova" po cel $ivot. >slo!odme sa od
nadvldy naich rodiov, o nm otvor nae zastret% mlad% srdciaM
yslm si, $e aj kniha nm porad, kniha ktor o!ohacuje nae srdcia, ale i!a do!r kniha, ktor nie je
vystaven v naej polici, ale drieme hl!oko v naej dui.
Fniha, o ktorej prem'ame, o ktorej diskutujeme s priate'mi, je t prav kniha, o nm ukazuje smer 2
$ivot.
Ed !y som vm predstavil dve knihy ktor% mi pomhaj ;oslo!odi" saR, !y" sm se!ou, knihy, ktor%
o$ivuj m#jho ducha. @e to z!ierka -a rozhran od )ladimra ina a rovnomenn novela -a rozhran a al
princ od &aint2H4up%ryho.
)en t%ma: otec a syn. >tec, 1azda, a jeho zkon $ivota 2 zem. &yn pod'a zkona m pre!ra" zem a
ora" ju, a$ pokm ju neodovzd 9alej 1enercii.
>tvor Aoh cestu do raja len tm, ktor p#jdu po rodiovskej ceste, ale!o aj tm, o sa od tejto cesty
odklonia a daj sa na cestu, ktor im prinesie rados" zo $ivotaM
) novele -a rozhran hovor otec synovi: ;-iktoom !ez zeme sa len peklo ot vra, ale tm, o si zem
uctili, otvor *n n -aj milostivUj dvere do kr'ovstva svojho, zhrady rajskej...=
>tec vy$aduje od syna, a!y si uctil zem, zem s malm z, zem, ktor nm dva len $ivo!ytie v podo!e
jedla. Fe9 *a'o, syn 1azdu, odde, spcha tm hriechM -euct si zemM
;Priech... 2 ak$e hriechM *re ma je hriech to, o ro! zle loveku. N i takto $ivot nero! loveku
zleM Ven sa pozrite na se!a, otec, nao ste $iliMR
*a'a $ivot !il, nemal rd prcu na poli, ale ro!il, preto$e !ol mlad a otec ho $ivil. usel sa nejako
odv9ai" za vchovu. Nle nastal as, kedy sa z chlapca stva mu$, ke9 sa v *a'ovi zaali pre!dza" ;hormLny=
lsky, t$!y po krsnom $ivote, chce ma" mo$nos" vo'!y.
yslm si, $e tm, $e odde, si ?em uct. Gct si ?em s ve'km ?. -aa ?em, nae &lovensko, nm
poskytuje mo$nos" vo'!y. *a'o si chce vy!ra" t, ktor mu umo$n $i" $ivot ako lovek, nie ako otrok. *re
dedinskch chlapcov je "a$k% vy!era" si. Aoli vychovan pod'a prsnych kres"anskch zkonov, kde vyhr len
ten, kto m najv.ie srdce, najv.iu t$!u po $ivote.
,,... ne!udem u$ takto $i", ne!udem< ... &om mlad, chce sa mi $i", a takto som ani m,tvy, ani $iv,
zahra!an pod vaimi vkmi, pod vaou dedovizou, rozumieteM<...=
; ... Juto Panu'a m#$e tak, ale ja nem#$em<R
@a si myslm, $e cel pro!l%m vtedajej 1enercie !ol skryt v ich vntri. ali zakrpaten% due, slep%
srdcia, !oli oslepen patriarchlnymi zkonmi. Jto 'udia mi pripomnaj zvierat. *a'o mal duu zdrav,
pochopil, $e takto sa $i" ned.
; ... Juto Panu'a m#$e tak, ale ja nem#$em<R >p." si opakujem tento citt, le!o vystihuje dokonale
'ud, ktor s ako kravy /Panu'a0. Fa$d% rno vstan, uro!ia si na roli svoju ro!otu, najedia sa a id spa". Jo nie
je $ivot pre loveka.
Nj *a'o !ol tak, !ez due, !ez rozumu, !ez srdca. >tvoril oi, zamyslel sa. Gro!il to, o uro!il, a
rozhodol sa sprvne. >diiel do sveta. *a'o sa zaal pozera" na svet duou a t ho priviedla medzi ostatnch
'ud.
Nj al princ sa nauil, $e to hlavn% je oami nevidite'n%, $e do!re vidme i!a srdcom. al princ
videl vo svete tisce ru$, vetky !oli krsne, ale on mal na svojej plan%te jednu, ktor !ola in, !ola sce rovnako
krsna ako vetky ostatn%, ale !ola vnimon, preto$e !ola jeho, le!o sa o u staral, preto$e jej (kal rany,
preto$e sa s ou radoval. Aola preho jedin na svete.
W
yslm si, $e al princ !ol !ohat srdcom. al mal planetku, na plan%tke ru$u a tri sopky. Aol ich
kamart, staral sa o ne, preto !ol princom. N ke9 sa nauil pozera" srdcom al princ, die"a, !ola !y han!a, a!y
sa nm nedokzal pozera" dospel mu$.
N *a'o sa to nauil. *otre!oval vak ve'k kus se!avedomia a odvahy. &tal sa ve'km princom. -auil
sa pou$va" svoje srdce. Dal sa na vlastn cestu, a tm sa stal princom.
yslm si, v$en prtomn, $e o!idve knihy, nad ktormi som sa zam'al, maj ve'a spolon%ho. )
o!idvoch dielach njdeme princov a o!e diela nm dvaj ve'a do $ivota. Bi u$ ide o vntorn silu u *a'a, ale!o
o vntorn% hodnoty u al%ho princa. &tame sa aj my almi princami a kra'ujme svetu srdcom. Dok$eme
toM
Kakujem za slovo. 1ilan 2adura
So# 1resvedAe$8" =e $ie% kr*+ieho z#ys2u 2i%er%0ry" ko d> i#1u2z Ai 1o%rvu
Dudske* du+i
/Diskusn prspevok o pretanej knihe sasnej slovenskej prLzy0
)$en prtomn<
Dovo'te, a!y som sa zapojil do naej diskusie. F tejto vysokej a krsnej t%me sme si
vypouli u$ mnoho prspevkov, napriek tomu sa aj ja chcem s vami podeli" o m#j nzor na
literatru.
yslm si, $e literatra a jej diela s dnenou ;potravou= 'ud. *ravda$e, ka$d lovek
mus najsk#r uspokoji" svoje zkladn% potre!y 2 hlad, sm.d, t$!u po partnerovi... Nle to
ro!il lovek u$ v praveku. Dnes, vo vysoko inteli1enn% vyvinutej spolonosti, sa mus
lovek ;k,mi"= i niem inm. -iem, o ho napln po duchovnej, vntornej strnke. )e9,
ak !y to !ol lovek, ktor !y len jedol, pracoval a spalM Jo !y ne!ol lovek, to !y !ol stroj.
Nle my 'udia sme predsa dvno za tm. -ie sme stroje, ale inteli1entn% 'udsk% !ytosti,
schopn% chpa", myslie", uva$ova", zam'a" sa, ma" radi a proste $i". Xi" plnohodnotn
$ivot.
N prve preto lovek stvoril literatru a tvor literrne diela. N!y vniesol do vntra
tm druhm to !ohat%. Jo !ohat%, pod'a oho !y mali $i". Jo !ohat%, pod'a oho !y sa mali
sprva". Jo... to vetko.
-a svete e4istuje azda nespotate'n% mno$stvo knh. -ie je v 'udskch silch preta"
vetky. Nle e4istuj knihy, ktor% tre!a pochopi" a precti" 2 preto, a!y lovek prestal !y"
strojom a !ol lovekom. *reto$e tieto diela prinaj to prav%, to !ohat%.
@a si myslm na rozdiel od m#jho predrenka, $e jednou z tchto knh je i kniha
Nntona Ekaya Ja!u. *od tmto zhadnm a ve'avravnm nzvom sa skrva jedno ve'k%
hodnotenie 'udsk%ho $ivota a sprvania sa. Nutor poukazuje na nesprvny hodnotov re!rek
niektorch postv.
Ed !y som spolu$iakom zd#raznil, $e knihu tre!a preta" a precti". Jo je ve'mi
d#le$it%. Fto v spomnanom diele vid i!a pro!l%m pravdy o dia1nLze v medicne, ten tto
knihu nepochopil. Nutor v nej zd#razuje d#le$itos" poznania pravdy pre cel 'udsk $ivot 2
nielen v o!lasti medicny, ale skutone vade 2 od kolsky a$ po hro!.
*ravda je jedna z najpodstatnejch vec a hodn#t pre loveka. -everteM Ven sa
poo!zerajte okolo se!a. &me mlad 'udia. Nk% pro!l%my ns ;kvria=M *oviete si: ;Ykola,
peniaze, rodiia, kamarti, priatelia=.
Ykola, peniaze a podo!n% veci s predmetom $ivota loveka 2 stroja. Nle rodiia,
kamarti, priatelia, to je $ivot pre loveka s duou, s vntrom, s chpanm, s d#verou.
Grite do!re viete, $e vetky ukonen% do!r% vz"ahy s okolitmi 'u9mi stroskotali,
v$en prtomn, na pro!l%me pravdy. @e to skutone tak. Fto !y dokzal d#verova" niekomu,
kto ho u$ raz podviedol a oklamalM -ikto, ve9 on !y to mohol spravi" ete raz...
Nle v dnenom svete, kde sa hromadia 'udia 2 stroje, sa pravda vytrca. *reto$e stoj v
ceste !ohatstvu, slve, peniazom: ;*ravda sa pomaly stva ta!u. Bmsi nevyslovite'nm a
nepomenovate'nm. *restalo !y" normlnym hovori" si pravdu a stalo sa celkom normlnym
permanentne klama". Nj tch druhch, aj se!a sam%ho.=
Z
-ajhorie na tom je, $e ka$d lovek raz prde na to, $e ke9 oklamal druhch, oklamal
aj se!a. Nle potom je na npravu u$ neskoro. N prve pred tmito zlmi sksenos"ami vs
varuj a vystrhaj knihy 2 zdroj prav%ho 'udsk%ho !ohatstva.
Dovo'te mi, a!y som d#le$itos" literatry dokzal ete i pomocou in%ho pre ma
krsneho, hl!ok%ho a ve'k%ho diela @ohna &tein!ecka > myiach a 'u9och. Fniha hovor o
$ivote dvoch chlapcov v &evernej Nmerike, zachytva ich putovanie po ranoch, ich sny a
pro!l%my. @eden z chlapcov je sla!o duevne vyvinut a ten druh, hoci mu nie je ani rodina,
sa oho star< Vennie m ve'k sen 2 ma" vlastn zhradu s domekom, s 9atelinkou a
zajaikmi. Jomuto snu sa naplno oddva.
Nutor zd#razuje, $e ka$d lovek, 'udsk !ytos", !y mal ma" svoj sen 2 cie', pre
ktor !y $il. Jm sa stane jeho $ivot plnohodnotnm. )e9 ak je to $ivot !ez cie'aM [!a
pre$vanie zo da na de, tak mSkvy, nehodnotn !iolo1ick proces a ni viac, o !y
sviselo s lovekom 2 'udskou !ytos"ou.
Kalm ve'km odkazom je nepokvrnenos" Vennieho hodnotov%ho re!rka. -ie je
ovplyvnen $iadnou t$!ou po !ohatstve, peniazoch, majetku a slve. len ten jeden
ndhern sen.
Bist% a krsne uva$ovanie prectime, ke9 sa zane rozprva" s ernochom, s ktorm
nik z !ielych neprehovoril u$ tridsa" rokov. -evid v tom $iadne predsudky ako vtedaj 'udia
2 stroje, !erie ho ako normlneho loveka, priate'a.
Nj my !y sme sa mali vzda" pod'a jeho vzoru vetkch predsudkov vytvorench
dnenou spolonos"ou a sprva" sa tak, ako to ctime, otvorene a !ez z!ran. Grite !y to !ol
kraj a lep $ivot. ?a najd#le$itejie miesto v knihe pokladm vrok Vennieho:
;Nle s nami je to in%. N preoM
*reto$e... preto$e ja mm te!a 2 a o ma sa star ty, a ty m ma 2 a o te!a sa starm
ja. *reto.=
F tomuto krsnemu cittu niet, o doda"... Pdam len zd#razni", $e prve ;ma" rd=
!y malo !y" na prvch miestach hodnotov%ho re!rka ka$d%ho loveka. )e9 lskaje to
najkrajie, o m#$e lovek poas svojho $ivota dosta" a da". -ie nejak% peniaze, domy a in%
nepotre!n% veci, ale lska, to najv.ie, v9aka omu lovek $ije u$ nieko'ko tisc rokov.
Vsku, ktor loveka napSa a ro! ho lovekom 2'udskou !ytos"ou. N ete raz lsku 2 t
prekrsnu schopnos" a mo$nos" sa o niekoho stara" a ma" rd.
)$en prtomn, sna$il som sa vm ukza", $e najv.ia a najkrajia loha literatry
je dva" loveku !ohatstvo. Jo prav%, ve'k%, duevn% !ohatstvo. -apSa" ho hodnotami, ktor%
maj vy zmysel ako domy, aut, peniaze... *rve literatra usmeruje loveka v jeho
duchovnom vvoji. *omha mu sprvne si usporiada" hodnotov re!rek, vytvori" si sen, pre
ktor sa d $i" cel $ivot. Blovek potom pomocou !ohatstva dok$e 'ahko prekonva" vetky
prek$ky v $ivote a m#$e si poveda", $e je "astn. Xe je "astn a vie, preo $ije.
*reto 9akujem literatre za vetko, o mi dala. N vopred 9akujem i za vetko, o mi
ete d.
Kakujem vm za slovo.
0eter 0otoek
3\
So# 1resvedAe$(" =e $ie% kr*+ieho z#ys2u 2i%er%0ry" ko d> i#1u2z Ai 1o%rvu
Dudske* du+i
/Diskusn prspevok o pretanej knihe sasnej slovenskej prLzy0
)$en pani pro(esorka, mil spolu$iaci<
Dovo'te, a!y som i ja prispela do diskusie a nadviazala na hlavn re(ert o krsach
naej literatry.
&om presveden, $e ka$d z ns pretal mno$stvo knh. &lovenskch i svetovch. N
ka$d si z nich vzal nieo oso!it%. @edna nm poskytla smiech, druh prjemn% nap.tie, pri
tretej sa mo$no do!re zaspvalo. [ tak m#$e !y" loha literatry. Basto si myslme, $e
kni$ky s len na zahnanie dlh%ho asu.
?razu sa nm dostane do rk kniha, ktor ns ;zaskoR. *ta ns silnm oso!nm
arom, musme sa k nej neustle vraca". ?istme, $e v uritch $ivotnch situcich sa nad
ou zam'ame, $e sa nm svojm odkazom hl!oko vryla do due a poskytla nm ove'a viac
ne$ in% knihy. &tala sa pre ns so'ou na naom chle!ku $ivota.
)tedy sme nali prav zmysel literatry.
@a som sa s takouto kni$kou stretla 2 je to dielko od sasn%ho prozaika Nntona
Ekaya Foniec sezLny v Eaji.
Fe!y ho niekto tal len povrchne, asi !y si pomyslel, $e je to len 9al lacn romn, v
ktorom ide len o lsku starieho mu$a k mladej sestrike. ]no, i tmto ns pr!eh m#$e
zauja". Nk vak prenikneme hl!ie, odhalme, $e autor nm poskytuje ove'a viac. Dva
impulz naej dui na uva$ovanie. N ke9$e ide o autora dneka, je to impulz na uva$ovanie o
mnohch otzkach terajej do!y. > zmysle 'udskej e4istencie. > prrode. > lske. ?rove
nm vak dva i prklad, ako nepod'ahn" a vytrva" v !oji so $ivotom. N to je neocenite'n
potrava pre nau duu, ktor prve teraz, ke9 sa zmieta na hranici detstva a dospelosti,
!ezstarostnosti a zodpovednosti, takto prsun ;vitamnovR potre!uje.
il spolu$iaci, sme mlad, osemns"ron 'udia, u$2u$ sa chystajci prelo$i" nohu
cez prah dospelosti. N predsa sme sa u$ museli postavi" tvrou v tvr v.ej i menej
por$ke $ivota. o$no sa nm zdala nepreklenute'n, krut (acka $ivota ns plila na tvri a
nm sa odnechcelo nastavova" i druh poloviku. [ste to ne!ola t najstranejia chv'a nho
$ivota, ve9 mme i!a osemns" a $ivot pred se!ou. Nle !olelo to a my sa ptame, i m
v#!ec zmysel s" 9alej a necha" sa !i".
N tu sa nm dostane do rk kni$ka Foniec sezLny v Eaji.
Nutor nm ponka pr!eh starieho lekra, s ktorm sa $ivot tie$ nemaznal, a on ho
predsa $il. Nko uznvan chirur1 2 p'ciar 2 mal, dalo !y sa poveda", vetko, po om
;o!yajn lovekR t$i 2 milovan man$elku, "astn rodinu i prcu, ktor vykonval s
najv.ou oddanos"ou, hoci podmienky ne!oli idelne.
?razu osud ne'tostne udrel. *ri autonehode si ne"astnou a nepredpokladate'nou
nhodou za!ije dc%ru i ete nenaroden%ho vnika. *rv tvrd rana. an$elka mu to nedok$e
odpusti" a op"a ho. Druh kopanec od $ivota. N ako!y to nestailo, zran sa tak, $e viac
nem#$e vykonva" to, o !olo podstatou jeho e4istencie ^ svoju prcu. Jret der, ktor ho
zraz na kolen.
33
;>dila od te!a $ena, stratil si jedin dc%ru a ete nenaroden%ho vnika a sm si tak
kruto pripravil o mo$nos" ro!i" to, o !olo zmyslom tvojej e4istencie. N predsa si to pre$il 2
hoci takmer za$iva pochovan.R
]no, nevzdva sa: ; ... preto$e si siln, te!a mo$no zrazi" na kolen, ale niet tej sily,
a!y "a na nich natrvalo udr$ala,R
?amyslime sa prve nad tmito slovami. Fo'k z ns !y to pri takej krutosti dokzali,
ke9 mnoh si siahaj na $ivot u$ pri prvej ne"astnej lskeM o$no si povieme, $e lekr
Nndrej Faveck musel !y" skutonm hrdinom. )e9 vsta" po takom dere a s" 9alej, chce
ve'k $ivotn silu. N nae srdce zauva$uje. &kutone sa netre!a vzdva", ve9 o ak niekde
9alej... Nj lekr Faveck vedel, $e tre!a !ojova". _a$ko sa pre!jal jednotvrnym $ivotom, a$
mu prila na pomoc t sila 2 zzranica, ktor nm nikdy nedovol zosta" dlho v stave
!ezmocnosti. &poznal lsku.
;&i "astn lovek, lovek Faveck<
*reto$e m rd.
iluje.
... Jo slovo som donedvna nepoznal ... a predsa si akmsi zzrakom znova ku mne
nalo cestu. `!im<
Jeda ete som, ete dcham, ete dcham, ete $ijem<R
N lovek si zrazu uvedom, $e $ivot m omnoho viac svetla ako tmy, ke9 sa na
pozerme oami za'!enca. [ hlavn hrdina zistil, $e naiel nov zmysel $ivota.
;G$ nie si sm, m kohosi, s km m#$e do stosti hovori", vy$alova" sa a kto ti
nava, na koho m#$e myslie" !ez akchko'vek autocenzur...R
@a si myslm, $e to je 9al impulz pre ns. & lskou ide vetko 'ahie, ale to my urite
vieme. &poznal to i >ndrej Faveck a $ivot i lsku si u$val plnmi dkami. [ ke9 si mnoh
myslte, $e star lovek sa nedok$e tak silno citovo an1a$ova", tto kniha vs presved o
opaku.
*aralelne s rozvjajcou sa lskou ns autor o!oznamoval i s krsami slovenskej
prrody, a tak nm nechal pocti" i 9al vznam literatry 2 krsny estetick i umeleck
z$itok.
-i vak nie je ven% a $ivot je krutej, ako!y sa zdalo. ?razu je vetko pre.
ilovan oso!a odila, hoci lska v srdci zostala. -i, len chladn list na rozlku. N hlavn
hrdina je op." tvrou v prachu zeme. y astokrt tie$. N nik nem chu" vsta". Nni my, ani
on. )ravme si, $e to nem zmysel. *re ns je $ivot !ez lsky 2i u$ materskej, ale!o
mileneckej 2 len cesta pustou krajinou.
&ami sa ptame: ; ete $ivot !ez lsky zmyselM -ao v#!ec vsta", ke9 o chv'u
nm zasa osi podraz nohyMR *odo!ne sa ptal i N. Faveck a dlho nenachdzal odpove9.
Nle potom, potom ju predsa naiel. *reto$e veril, $e mus e4istova" nieo, preo sa oplat
vsta", opri" si kolen, hrdo zdvihn" hlavu a s". -aiel slnko, ktor% ns zahrieva svojimi
lmi a tiene hd$e za ns.
;Fm je na svete len jeden jedin ne"astnej, z(alej a !ezmocnUj, ako si ty sm,
potom ho nesmie opusti" v najhorom... *reto$e aj ten najposlednej a naj opustenej
predsa len !ude komusi ch!a", aj mne, aj te!e, aj jeho smr"ou osi u!udne z ns vetkch,
jeho smr" !ude aj naou smr"ou.R
N my si uvedomme, $e $ivot je nieo in%. -aa dua nasiakne novm pocitom, novm
vedenm, rozum dostane impulz k rozm'aniu a srdce zis"uje, $e to asi !ude pravda. Xe na
svete nie sme len my, je tu mno$stvo inch 'ud, ktor s na tom ove'a horie a naa
prtomnos" im m#$e pom#c".
&om presveden, $e po pretan tejto knihy vo vs zostane pocit, $e sa skutone
netre!a nikdy vzdva". Fa$d z ns m svoje slnko, ktor% mu nedovol zosta" na kolench, i
35
ke9 na nich !ude mno$stvo modrn. o$no je to lska, prroda, mo$no rodina ... a mo$no
$ivot sm. Nle v$dy:
;@e tu ist ndej. N km je, neslo!odno sa vzdva", ak ti z nej zostva u$ i!a zrnko
piesku, ete nesmie padn" na kolen ... a nie si porazen, ak ti ete zostva tipka ndeje.R
N toto vetko si dok$eme uvedomi" i v9aka jednej knihe. N hoci literatra i tto
kni$ka m mnoho loh a zmyslov, som presveden, $e !y" oporou pre loveka na jeho pti
$ivotom a da" tak potravu jeho dui je zmysel nad vetky ostatn%.
Kakujem za slovo.
)ladimra )ranov
K$ihy $e#*0 /y> $(/y%ko#" k%or8 /y ozdo/ov2 do#" #*0 /y> 1o%rvou"
k%or( =iv& du!h
/Diskusn prspevok v literrnom kr$ku o stretnutiach s krsnou literatrou0
)$en pani pro(esorka, mil spolu$iaci<
Dovo'te, prosm, a!y som aj ja vyjadril svoj nzor k t%me Fniha 2 potrava pre duu
ale!o n!ytok. -ed mi nevyslovi" nzor, preto$e v mojom $ivote, a d(am, $e nie len v
mojom, m kniha ve'k cenu.
oji rodiia ma od malika zah,ali mno$stvom knh. -ajsk#r o!rzkovmi, nesk#r
prili na rad kni$ky s prvmi psmenkami. *rv% psmenk, prv% slov ... uil som sa ta". N
dnesM Dnes mm vo svojej kni$nici ve'a ndhernch a hodnotnch knh od rodiov. )e'mi si
ich v$im, preto$e ma uia $i".
Nk lohu maj ma" knihy v $ivote lovekaM Nk% je ich poslanieM Eodiia ma nauili,
$e lohou knihy nie je zapSa" przdne police, ale duu. [ch lohou je napSa" duu loveka,
ktor sa dal na cestu hodnotnm $ivotom.
ali ste u$ v rukch, mil spolu$iaci, knihu, ktor !y mohla zmeni" v $ivotM Fniha,
ktor !y vs nato'ko zmenila, $e !y sa zmenil aj cel v poh'ad na svetM )erm, $e ste sa
stretli s nejednou takouto knihou.
Dovo'te mi, a!y som vm pri!l$il knihu, ktor zmenila m#j $ivot. Fnihu, ktor si
najviac v$im, je od Dana illmana a vol sa Iesta pokojamilovn%ho !ojovnka. ?menila
ve'mi ve'a $ivotov, nielen m#j.
Jto knihu !y som prirovnal k iernej diere, ktor vs pohlt plne cel%ho, pohlt vau
myse', vau duu. oje ;ja= sa stalo kolieskom v mechanizme, ktor ma nesk#r zmenil od
zkladov. ?menil moje vntro, moju duu, moje ja. Fnihu som tal !ez prestvky.
-edovol ani vm rozo!ra" ;mechanizmus vaej zmenyR a potom ho op." zlo$i", mus
sa to vetko udia" !ez prestvky. &tal som sa sas"ou @ednoty knihy. &tal som sa
!ojovnkom. Aojovnkom, ktor !ojuje za vlastn duchovn rast. )ydal som sa na cestu
pokojamilovn%ho !ojovnka. Jto kniha plne zmenila od zkladov m#j re!rek hodn#t.
?aal som si uvedomova" veci, ktor% som predtm zaned!val, pochopil som, $e m#j $ivot
ne!ol predtm tak, ako som si naozaj $elal.
*o pretan knihy som ostal od $asu ticho. Prdlo mi zvierali k,e, mojou mys'ou mi
prelietavali mylienky, ktor% zmenili moju duu. -enachdzal som slov, ktor% !y vsti$ne
opsali m#j vtedaj duevn stav.
)tedy som sa *EHAGD[V.
Ed !y som vm zacitoval t as", v ktorej vrchol duchovn% posolstvo tejto knihy:
;*re!erme radej sami zodpovednos" za svoj $ivot, namiesto toho, a!y sme vinili
inch 'ud ale!o okolnosti. >tvor oi a rozpozn, $e tvoje zdravie, tvoje "astie a cel% tvoje
postavenie v $ivote je zaprinen% te!ou samm, i vedome, ale!o nevedome.=
Jento citt sa stal mojm $ivotnm mottom. Iel kniha je popretkvan takmito
ndhernmi mylienkami, ktor% vs printia zamyslie" sa nad se!ou a nad svojm $ivotom.
36
-ie, urite vm nedovol !y" chladnmi a otoi" na 9aliu stranu. *rinti vs myslie" celou
duou a srdcom. -au vs $i"...
-aa dua je ako kus (oremnej hliny. *olo$ili ste si u$ otzku: ;Bo !y ste chceli z
vaej vlastnej due vytvori"MR -echali ste svoju duu vychladn", ke9 sa d "a$ko (ormova"M
Nk tvar chcete da" vlastnej duiM -ie s knihy pre ns vecouM -emaj v naom $ivote
niekedy lohu n!ytkuM
y sami ctime, $e naa dua t$i po raste, preo teda !rni" nmu duchovn%mu
rastuM &iahnime preto po knihch, ktor% ns nauia hodnotne X[_<
Kakujem za slovo. 1arin 3v45ina
37

You might also like