Základy pracovnej psychológie

- naplnenie predmetu – obsah prednášok

- PONDELOK 13.00 online,
- Skúška 60bodov, zápočet 20 otázok, forma testu, krúžkovací, vždy jedna správan odpoveď,
seminárka 20bodov, účasť na cvičeniach a na výskume
- Seminárka: naštudovať problematiku, vybrať si niečo konkrétne z tej témy, potom vytvoriť
z nej otázky ktoré by mohli byť zaujímavé, potm vybrať jedného pracujúceho človeka
adekvátneho k danej téme, následne spracovať rozhovor, odprezentovať ho (prezentácia –
povedať, čo sme istili z výskumu, prečo daný rozhovor, prečo daný človek, čo vyvstalo
z daného rozhovoru. Skús byť kreatívny... prezi/video/aktivita....
- Potom z toho spíš esej v jej pravom slova-zmysle – vlastný vklad, čo to v nás spravilo, či to
bolo pre nás zaujímavé, čo to v nás spravilo, má to byť založené na vedeckých poznatkov,
citácia podľa APA, čo kto povedal, plus ja myslím že to je tak a tak...
- Esej uploadnuť na cloud v DANÝ TÝŽDEŇ ako prezentuješ prácu
- Sólo, prezentácia 15 - 20 minút, esej z rozhovoru cca 400 slov, skôr o kvalitu ako kvantitu
- Téma číslo 8 – vzťahy na pracovisku, diverzita – sme v pracovnom prostredí rôzni? Záleží na
tom vlastne a ak áno, čo s tým?
- 3.11. prezentuješ

Pracovná psychológia dnes

- Predmet – aplikovaná disciplína študujúca individuálne a skupinové správanie v pracovnom

a organizačnom kontexte, týka sa všetkého, čo sa jej týka
- Venuje sa: vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ich cieľom, potreby
zamestnancov, ich odmeny a požiadavky
- Spája tri hlavné aspekty: Ľudia, prácu a organizáciu
- Zameranie pp: 1. „dopasovanie zamestnanca k danej práci“ fitting, „dopasovávania práce
k zamestnancovi“ 2. vzťahy – ľudský faktor a vzťahy na pracovisku
- Prenos do praxe – teória prax sú málo prepojené, prehlbuje sa medzera medzi výskumom
a praxou, chýba
- Chýba platforma – záujem o iné témy – praktici nečítajú teoretikov
- Iné pracovné psychológie: personálna, organizačná, ekonomická, psychológia vyjednávania...

História

- Relatívne krátka, na začiatku bol W. Wundt,

- Na rozhraní 19. a 20. storočia – boom priemyslu a indusrializácie – výber pracovníkov do
tovární
- Koncom 19. storoča prvé odborné časopisy s touto témou
- Prvý počin pp: nábor vojakov počas 1. sv. vojny, testovanie a umiestňovanie na vhodné
pozície, podľa supňa gramotnosti (Army Alfa, Army Beta...)
- Frederic Winslow Taylor – inžinier „opimalizátor“, zakladateľ vedeckého riadenia
(menežmentu – vždy existuje jeden najlepší spôsob ako vykonať danú úlohu a ten sa snažil
nájsť, snaha o vytvorenie postupov proti neefektivite, najvýkonnejší zamestnanci ako návod
pre ostatných; časové štúdie redukcia únavy a maximálny výkon – koľko času potrebujú na
relax, aby boli zase efektívny
o  tzv „lopatová štúdia“ – aký je optimálny priebeh práce s lopatou, koľko si nabrať
a aká má byť jej veľkosť); negatívum: nepopularita pre zamestnancov – zdôrazňoval
 donucovanie pri zvyšovaní výkonu; nepopulárny pre spoločnosť – zvyšovanie
nezamestnanosti – nepopulárni zamestnanci, populárny pre zamestnávateľov
- Hugo Musterberg – zakladateľ priemyselnej psychológie, psychotechnika – výber pracovníkov
do pozície
o  verejne oponoval Freudovi, zomrel počas prednášky na Harvarde,
o  aplikoval psychologické princípy do praktických činností
- Manželia Gilbrethovci – analýza práce pracovných pohybov – pozorovali pohyby a snažili sa
odstrániť všetky ostatné nepotrebné úkony, ako sa má práca vykonávať a čo na nej možno
zlepšiť, tréning zamestancov a najvhodnejšich pohybov
o  študovali mikropohyby – spísali 18 základných mikropohybov
o  Lilian pôsobila ako expertka v oblasti „vedeckého riadenia“, bola profesorkou na
mnohých univerzitách, prvá „dáma manažmentu“
- Elto Mayo – „dopasovanie práce k zamestnancovi“, austrálsky psychológ – iný pohľad ako
americký svet, priniesol do pp sledovanie emócií, ľudské vzťahy a to „ľudské“, čo sa deje na
pracovisku, od 10. pracoval v továrni a realizoval štúdie, ako pracovná podmienky vplývajú na
výkon zamestnancov (tma, svetlo, teplo...), nedokázal však určiť optimálne podmienky,
výsledky boli kolísavé – to, čo naozaj vplýva na výkon je: pochvala, záujem o prácu, či je
zamestnancom venovaný záujem – to bol prezentované ako sociálna interakcia na pracovisku
– ide o tzv. „Hawtnorské štúdie“
- História pp na SK a CZ: ČS ústav práce – Praha (1920); Psychotechnický ústav v BA (1928)
- Anton Jurovský – BA, 1935 – v harmaneckých papierňach – výber zamestnancov na pracovné
pozície, výskum: výskum pracovných pozícií a obsah/požiadavky pracovných príležitostí
- Baťa a jeho princípy – podnikateľ, príklad top manažmentu, nikdy nehovoril o podriadených,
vždy hovoril o spolupracovníkoch, testy pri výbere zamestnancov – nevyberal ich šéf, ale
majstri