„ Iba blázon sa učí zo svojich skúseností, múdry sa učí zo skúseností druhých“ George

Bernard Shaw

Wright a Nuthall skúmali v roku 1970 28 premenných, o ktorých si mysleli, že by mohli

ovplyvňovať úspešnosť učiteľa. Jednou z nich, ktoré sa ukázali ako dôležité bola skutočnosť,
že úspešní učitelia viac chvália žiakov, ktorí odpovedajú na otázky.

Chvála je jednou z foriem, ktorú behavioristickí psychológovia nazývajú „pozitívne

posilňovanie“. Skinner ho definoval ako „ skôr vnímavosť k študentovým úspechom, ako
k jeho neúspechom“

„Samotný Boh sa neodváži súdiť človeka skôr ako nastane koniec jeho dňom. Prečo by sme
to mali robiť vy alebo ja?“ anglický dramatik Ben Jonson (1572 – 1637)

Sebauspokojenie a sebakritika má oveľa väčší účinok ako si učiteľ uvedomuje.

Sebauspokojenie sa niekedy označuje ako „vnútorná chvála“ a veľa teoretikov sa domnieva,
že je najvýznamnejším motivačným faktorom.

Pokiaľ sa stretávate s predsudkami žiakov, reagujte na ne tak, aby prevládala vecnosť a nie
city.

Bolo preukázané, že dyslexia postihuje 4 percentá populácie. Je zapríčinená veľkým počtom

spojení medzi pravou a ľavou hemisférou. Vyvoláva zmätok v poradí čísiel a písmen a pri ich
poznávaní, teda sťažuje čítanie a písanie.

„Študenti majú z poriadku v triede profitovať, nie byť jeho obeťou“ Michal Marland

Žiaci by si mali vypestovať nezávislosť na učiteľovi. Učiteľ by ich mal viesť k tomu, aby boli
schopní posúdiť vlastný výkon, určiť problémy a samostatne ich riešiť. Pokiaĺ sa žiaci majú
naučiť zdokonaľovať svoju prácu, sú spomenuté schopnosti nevyhnutné. Cieľom je vychovať
„ premyšľajúcich praktikov“, t.j. žiakov, ktorí dokážu ohodnotiť svoj výkon s ohľadom na
možnosti jeho zlepšenia.

Kľúčom k motivácii je úspech. Užvanenosť zďaleka nezaručuje pochopenie. (Anglický

pedagogická tlač)

Brainstorming je veľmi zabavný, výskumy však prekvapujúco ukazujú, že ľudia majú takmer
dvakrát toľko nápadov, keď pracujú samostatne.

Niektorí psychológovia tvrdia, že nikdy nič v skutočnosti nezabudneme – iba strácame

schopnosť si danú vec vybaviť.

Na základe výskumov vieme, že žiaci sa naučia veľkému množstvu nových slov (napr. názvy
kostí ruky) rýchlejšie, keď si ich hovoria nahlas.

„24 hodín potom, čo sme sa hodinu učili, si pamätáme najviac 20% detailných informácií.“
Tony Buzan, autor knihy Myslite hlavou

„Byť géniom znamená 1% inšpirácie a 99 % driny“ Thomas Alva Edison

„Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti.“ Albert Einstein

Je potrebné povedať, že vede bolo kedysi prisudzované, že je schopná dokonalého poznania.

Dnes je filozofmi a historikmi vedy považovaná za schopnú len „ najlepšieho súčasného
odhadu“. Hociktoré vedecké názory boli už vyvrátené.

„ Len priemerní majú pocit, že odvádzajú dokonalý výkon“ Jean Giraudoux

„ Ľudský mozog začína pracovať v okamžiku vašého narodenia a neprestane až kým

nezačnete prednášat verejné prejavy.“ Sir George Jessel

Inteligencia, vlohy, či schopnosti sú merítkom toho, ako rýchlo sú žiaci schopní naučiť sa
a nie toho ako sa ľudia mylne domnievajú, že ako veľa je žiak schopný naučiť sa. Podľa
názoru B. S. Blooma by za predpokladu, že žiaci dostávajú adekvátnu pomoc, že sú im
ukazované medzery v ich porozumení a chyby, ktorých sa dopuštajú, a že majú k dizpozicií
dostatok času, malo by si 90% z nich osvojiť 90 % učiva. Ide o tzv. pravidlo „90 – 90“.
Pozrime sa ako sa jeho systém nazývaný „ mastery learning“ – voľne preložené dokonale
alebo zvládajúce učenie funguje.

Nedávny výskum porovnával učenie v USA s učením v Japonsku a ďalších ázijských

krajinách. Ázijskí učitelia sú ďaleko úspešnejší. Výskum dospel k záveru, že hlavnou príčinou
je skutočnosť, že americkí učitelia kladú dôraz na vlohy a schopnosti, avšak azijskí učitelia na
snahu a vytrvalosť. Za ďalší dôvod daného rozdielu pokladá výskum to, že azijskí učitelia
dostávajú viac času na prípravu mimo vyučovania. (Časopis Scientific American, December
1982).

Výsledky Mastery learning boli skúmané vo veľa krajinách a na všetkých stupňoch škôl, od
základných cez stredné až po lekárske a technické fakulty. Vo všetkých prípadoch sa tieto
vyučovacie metódy osvedčili.

Bloom (1981) zistil, že „ značná časť slabších žiakov zvládne rovnaké požiadavky ako
bystrejší žiaci. Keďže slabší žiaci dosiahli rovnaké výkonnostné kritéria ako žiaci bystrejší,
znamená to, že boli schopní zvládnuť rovnako zložité a abstraktné myšlienky, že boli schopní
tieto myšlienky aplikovať na nové problémy, a že si ich rovnako dobre zapamätali, len s tým
rozdielom, že na to potrebovali viac času a pomoci ako ostatní študenti.“

„Myslenie ≠ subjektívnej introspekcii, ale je podložené (sociálnym, kultúrnym, historickým

prostredím) v ktorom myslenie prebieha a rozvíja sa.“

Sociogenéza – jazyk a myslenie je nutné chápať ako konštrukty vzájomne závislé a spoločne
determinované sociálnymi, ekonomickými a historickými vplyvmi.

Piaget – „Teória kognitívneho vývoja“ rast detskej inteligencie je postupné zdokonaľovanie

štruktúr myslenia.