Rogersovské školy

C. R. Rogers (1902 – 1987). Študoval najprv poľnohospodárstvo, potom teológiu a až

v r. 1931 klinickú a pedagogickú psychológiu. Pracoval v poradenskom centre najmä
s delikventnou mládežou a s deťmi zo znevýhodneného sociálneho prostredia. CarlRogers bol
jeden z najvplyvnejších psychológov posledných desaťročí. Jeho škola psychoterapie vznikla
z praxe a teórie psychoterapie zameranej na klienta. V pedagogike sa jeho systém označuje
skratkou P-C-E (Person CentredEducation) – výchova zameraná na osobnosť.
Rogers je humanista, verí v človeka, verí v jeho schopnosť pozitívneho sebarozvoja,
keď sa preň vytvoria vhodné podmienky. Medzi podmienky počíta vzťah učiteľa k žiakovi
(má umožniť žiakovi byť samým sebou). Podľa neho naliehavo treba urobiť tri veci v oblasti
výchovy človeka modernej doby:
 zmeniť politiku vzdelávania, vzdelávacích inštitúcií s dôrazom na
humanistický prístup k človekovi
 radikálne zmeniť prípravu učiteľov s dôrazom na výchovnú stránku,
nonkognitívny rozvoj osobnosti, motiváciu, city, vzťahy učiteľa k žiakom
 utvoriť flexibilnejšie prostredie, ktoré tvorí pozitívne postoje k otázkam
sebadisciplíny žiakov, ku školským úspechom a neúspechom, cieľom
edukácie a školských systémov ako takých
Ak tradičná škola stavia na sile a moci učiteľa, inštitúcií, centra, rogersovsky
orientovaná škola stavia na sebakontrole, sebariadení, sebadisciplíne, samospráve
a tvorivosti žiakov a učiteľov.
Sú štyri základné princípy, na ktorých sa buduje vzťah učiteľ – žiak:
a/ kongruencia – učiteľova pravdivosť, autenticita, otvorenosť, úprimnosť k žiakovi
a sebe. Zásada: učiteľ nemôže čakať úprimnosť a otvorenosť od svojich žiakov, pokiaľ
sám nie je k žiakom otvorený a úprimný.
b/ akceptácia – učiteľ prijíma žiaka takého, aký je, bez predsudkov. Ide o bezpodmienečné
prijatie každého žiaka ako hodnoty, osobnosti. Zásada: rozdávať nepodmienene lásku,
nádej deťom, naučiť ich prijímať lásku a dávať lásku.
c/ empatia –vcítenie sa do žiaka, porozumenie jeho prežívaniu, citom, pocitom a ich
osobných významov pre žiaka. Cieľom je pomôcť žiakovi sústrediť sa nie len na to, čo sa
učí, nad čím rozmýšľa, ale aj na to, čo pri tom prežíva a čo prežíva v živote vôbec.
d/ autoevaluácia –ťažisko hodnotenia žiaka zvonka sa má preniesť na neho samého.
Postupne sa má žiak učiť hodnotiť svet okolo seba a reálne sám seba.
Uplatňovaním uvedených princípov sa má v pedagogickej praxi dosiahnuť to, že:
 žiak je viac autentický, nepotrebuje sa brániť a báť sa
 žiak sa sám učí riešiť svoje životné problémy
 redukuje sa fyziologická a psychická tenzia (napätie), zmenšuje sa úzkosť,
strach, napätie
 žiak sa spolieha viac sám na seba, učí sa rozhodovať o sebe, dôveruje si
 jeho hodnoty a hodnotenia sú autentickejšie, má väčšie pochopenie
k hodnotám iných, má zmysel pre porozumenie
 správanie žiaka je zrelšie, žiak kontroluje svoje správanie (autoregulácia)
 jeho osobnosť charakterizujú také vlastnosti, ako samostatnosť, nezávislosť,
vnútorná aktivita, zodpovednosť za svoje správanie