Sociálne učenie = ide o 

formu učenia, prostredníctvom ktorého si jedinec osvojuje spôsoby

komunikácie a správania, sociálne normy a vzorce, sociálne role, atď. /všetko, čo potrebuje pre svoju
existenciu v sociálnom prostredí/.

Rozlišujeme nasledovné formy sociálneho učenia:

1. učenie napodobňovaním – dieťa napodobňuje správanie, ktoré vidí vo svojom okolí /môže
napodobňovať a prevziať od iných pozitívne, ale aj negatívne prejavy správania

2. učenie pomocou slovnej inštrukcie – dieťaťu vysvetlíme a zdôvodníme správanie, ktoré od

neho požadujeme /napr. ako sa má ospravedlniť inému /

3. učenie identifikáciou = stotožnením sa so vzorom – dieťa preberá vzorce správania, názory

inej osoby, s ktorou sa chce stotožniť, byť ako jeho „vzor“, pričom môže ísť o pozitívne
i negatívne vzory

4. učenie pozorovaním – dieťa sa učí aj tým, že pozoruje správanie iných a to, ako je hodnotené
okolím, či je takéto správanie prijímané alebo naopak odmietané

5. učenie pomocou sociálneho posilňovania – ide o využívanie odmien a trestov pri utváraní
vzorcov správania, pomocou odmien /napr. pochvala, úsmev, obdarovanie niečím.../
posilňujeme, resp. podporujeme vhodné prejavy a pomocou trestov /pokarhanie, odňatie
„privilégií“, zákazy.../sa snažíme odstrániť alebo minimalizovať nevhodné prejavy.

Sociálna skupina – zoskupenie dvoch a viac ľudí, ktoré u nich vytvára vedomie spolupatričnosti.

Znaky sociálnej skupiny:

 interakcia – vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi,

 spoločné ciele v skupine,

 vedomie súdržnosti a spolupatričnosti do skupiny – tzv. „my“,

 spoločné hodnoty a normy skupiny v skupine,

 štruktúra skupiny – každý člen má istú pozíciu,

 skupinová disciplína – pravidlá v skupine,

 častosť sociálnych kontaktov, atď.

Delenie soc. Skupín:

Podľa veľkosti:

a/ malé – menší počet členov, pričom sa všetci vzájomne poznajú a komunikujú „tvárou
v tvár“ , napr. trieda, rodina, športové družstvo...

b/ veľké – veľký počet členov, ktorí nie sú v bezprostrednom kontakte, všetci priamo
nekomunikujú a nemusia sa ani poznať, napr. spolky, politické strany, žiaci školy...

Podľa organizovanosti:

a/ formálne – sú organizované, ich štruktúra a vzťahy sú formálne určené pravidlami, ktoré

sú stanovené, napr. armádna jednotka, niektoré pracovné skupiny...
 b/ neformálne – sú neorganizované, postavenie členov a vzťahy vznikajú spontánne na
základe popularity, autority jednotlivcov nestanovujú ich pravidlá, napr. skupina priateľov,
pracovný kolektív...

Podľa dôležitosti vplyvu skupiny na jedinca:

a/ primárna – prvé spoločenstvo, do ktorého sa človek narodí, nevyberá si ho – je to rodina,

ktorá zásadne ovplyvňuje utváranie osobnosti človeka

b/ sekundárna – každá ďalšia skupina, do ktorej sa jednotlivec v živote dostane, nemá

taký zásadný vplyv ako rodina

Podľa príslušnosti jednotlivca ku skupine:

a/ členská – taká skupina, do ktorej jedinec patrí a je jej členom

b/ referenčná – taká skupina, ktorej členom by jedinec chcel byť, je pre neho príťažlivá a usiluje
o členstvo v nej, napr. zaradenie do partie

JEDNOTLIVEC V SKUPINE

Každý člen má v skupine istú pozíciu a k nej prislúchajúcu sociálnu rolu.

Sociálna pozícia – je miesto jednotlivca v soc. skupine, prípadne jeho funkcia; napr. pozície v rodine:
matka, brat, dcéra..., pozície v škole: žiak, učiteľ, riaditeľ, upratovačka...

Sociálna rola – je súhrn očakávaní spoločnosti, ako sa má jedinec v istej soc. pozícii správať; rola
predpisuje správanie k ostatným.

V živote zastávame rozmanité pozície v rôznych soc. skupinách a k nim prislúchajúce role, nesmie
dôjsť ku konfliktu rolí. (matka/ učiteľka učí syna, šéf firmy protekčne zamestná známeho... )

Spravidla platí, že čím má jedinec vyššiu pozíciu v skupine, má aj väčší vplyv na ostatných.

Najvýznamnejšou pozíciou je pozícia vodcu, či vedúceho v skupine, ktorý má dominantné postavenie;

v skupine môže byť formálny aj neformálny vodca, podľa miery uplatňovania moci môže byť vodca:

a/ autoritatívny – rozhoduje sám, vyžaduje disciplínu, uplatňuje zákazy a príkazy

b/ liberálny – rozhodnutia ponecháva na členov, skupinu v podstate neriadi,

nevyžaduje disciplínu

c/ demokratický – rozhoduje po vzájomnej dohode medzi členmi, pripúšťa názory iných,

podporuje spoluprácu

RODINA AKO SOC. SKUPINA

 je primárna sociálna skupina, ktorá má zásadnú úlohu pri utváraní osobnosti človeka –
prístup psychológie

 je základnou jednotkou v spoločnosti – prístup sociológie

 je základnou výchovnou inštitúciou a má dominantnú úlohu pri výchove detí – prístup
pedagogiky.

Okrem uvedených vedných odborov sa rodinou zaoberajú aj viaceré, táto

problematika má medzipredmetový multidisciplinárny charakter.
  Rodina ako sociálna skupina je špecifická tým, že sa v nej prelínajú vzťahy formálne /práva
a povinnosti členov rodiny sú ukotvené v právnych normách – zákon o rodine/ a vzťahy
neformálne /utvárajú sa vzťahy na princípoch vzájomnej lásky, úcty, dôvery, pomoci, atď./.

 Za základný rodinotvorný prvok sa považuje dieťa – musí tu byť vzťah rodič - dieťa /zväzok
bez dieťaťa je manželstvo/.

Funkcie rodiny:

a) biologicko – reprodukčná: súvisí s uspokojením sexuálnych potrieb

manželov a s tvorbou potomstva

b) ekonomicko – zabezpečovacia: súvisí so zabezpečením materiálnych potrieb

členov rodiny, napr. bývanie, stravovanie, odievanie...

c) výchovno – socializačná: súvisí s výchovou detí a so socializáciou všetkých členov rodiny

d) emocionálno – ochranná: súvisí s uspokojením citových potrieb členov

rodiny, zabezpečením zázemia domova spojeného s bezpečím, istotou, láskou...

Formy a typy rodín:

Podľa členov patriacich do rodiny:

a/ nukleárna /jadrová/ rodina – manželský pár a ich deti

b/ rozšírená /viacgeneračná/ rodina/ – zahrňuje aj ďalších príbuzných

Podľa toho, či si ju jednotlivec zakladá:

a/ orientačná – pôvodná rodina, do ktorej sa človek narodí

b/ kreačná – nová rodina, ktorú si človek zakladá narodením vlastného dieťaťa

Podľa úplnosti:

a/ úplná – dieťa, či deti s oboma rodičmi

b/ neúplná – chýba jeden rodič z dôvodu rozvodu, smrti, či ide o slobodného rodiča s dieťaťom

c/ rekonštruovaná /doplnená/ - neúplná rodina sa doplní a chýbajúceho rodiča, vznikne nová

rodina /rodičia môžu mať deti z predchádzajúcich manželstiev, môžu byť zložitejšie vzťahy: nevlastný
rodič, nevlastný súrodenec.../

Podľa plnenia funkcií:

a/ harmonická, funkčná – plní všetky funkcie

b/ problémová - neplní niektoré funkcie dostatočne, no vývin dieťaťa nie je ohrozený

c/ disharmonická, dysfunkčná – neplní funkcie dostatočne; je vážne narušená a vývin dieťaťa je

ohrozený

d/ afunkčná – neplní funkcie vôbec

Podľa existencie pokrvných zväzkov: a/ vlastná rodina

b/ nevlastná rodina
c/ náhradná rodina