Sociológia

Sociológia ako vedu o spoločnosti, jej zakladatelia v 19. storočí.

Sociológia ako vedu o spoločnosti, jej zakladatelia v 19. storočí.

Sociológia( lat societas –spoločnosť, gr logos – veda) –veda o spoločnosti, skúma sociálne
správanie ľudí, sociálne skupiny, sociálnu štruktúru spoločnosti a iné spoločenské javy
-veda o spoločnosti
-je spoločensko-vedná disciplína význam sociológie:
-umožňuje ľuďom objektívnejšie spoznávať a chápať sociálny svet, v ktorom žijú,
svoje miesto v ňom, pomáha im lepšie sa vo svete orientovať a úspešnejšie ži ť
-teoreticko – empirická veda, výsledky sa dajú overiť v praxi
- interdisciplinárna veda – úzko súvisí s psychológiou, politológiou, ekonómiou,
históriou
Zakladatelia sociológie:
Auguste Comte
-francúzsky filozof a sociológ
-je považovaný za otca sociológie
-sociológiu chápe ako pozitívnu vedu – má obsahovať iba také tvrdenia, ktoré sa
dajú overiť a také fakty, ktoré sú výsledkom pozorovania, porovnávania a
experimentu aby sa spoločnosť menila k lepšiemu, treba ju reformova ť, ale to
znamená, že ju treba najprv poznať

Karol Marx

tvrdí, že základom spoločnosti je materiálna výroba a vlastníctvo výrobných

prostriedkov, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov delí spoločnos ť na
triedy; medzi triedami prebieha triedy boj, ktorý vrcholí v revolúcii, čo je jediná
cesta, ako zmeniť spoločnosť

Emil Durkheim - tvrdí, že sociológ má skúmať sociálnu realitu, ktorej prvkami sú

sociálne fakty a tieto vyvíjajú vonkajší tlak na jednotlivca, medzi sociálne fakty
patrí: náboženstvo, umenie, móda, zvyky, tradície,...

Max Weber - hovorí, že sociológia je veda o sociálnom konaní jednotlivcov

Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk, napr:

1. demografické – berie do úvahy konkrétne zloženie daného územia a jeho

tradície

2. psychologické – prihliada na vek a vyspelosť jednotlivcov

3. kolektívne – berie do úvahy skutočnosť, že jednotlivci bývajú ovplyvnení

kolektívom

4. štruktúrne – spoločnosť je zložitý, vnútorne členený útvar (veľa skupín

a inštitúcií)

5. kultúrne – zohľadňuje kultúru spoločnosti a ako sa odráža na hodnotovom

systéme spoločnosti
6. dynamické – spoločnosť nie je nemenná, mení sa a vyvíja sa

Socializácia a kultúra, charakterizujte dve etapy socializácie a priblížte najdôležitejšie

socializačné činitele.

Socializácia je proces začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti, v ktorom si

osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti, t.j. poznatky, vedomosti, hodnoty, normy
vedecké aj náboženské idey a pod.
-v procese socializácie sa formuje ako spoločenská bytosť
-socializovaný človek by mal ovládať svoje pocity, afekty, zvládať úlohy v škole,
rodine, práci
-môžeme ju chápať aj ako proces učenia sa sociálnym rolám

-prebieha v dvoch etapách:

1.primárna socializácia- v detstve a dospievaní, učí sa komunikovať, hygienické
návyky, vzory správania, učí sa sebakontrole
Sociálne činitele:
-výchova, vzdelávanie
-vplyv rodiny, rovesníkov, školy, krúžkov, masmédií

2.sekundárna socializácia –v dospelosti, nové životné situácie

Sociálne činitele:
-nová rodina, pracovný kolektív, priatelia, spoločenské organizácie, masmédiá
-využíva nadobudnuté skúsenosti

KULTÚRA
vyjadruje organizovanú ľudskú činnosť, ktorá sa prejavuje v materiálnej i v
duchovnej oblasti

prejavuje sa v takýchto podobách:

kultúra sa tradične delí na materiálnu a na duchovnú (hodnoty, normy, názory,...)

-materiálne výtvory ľudskej práce
-artefakty /výrobky
-v hodnotách, normách a pravidlách spoločenského správania sa
-vo vzdelaní, náboženskom vierovyznaní, v ideológii
-v sociálnych inštitúciách (ekonomické, rodinné, vzdelávacie), ktoré riešia
problémy spoločnosti

-kultúra, ktorá dominuje v spoločnosti, sa nazýva DOMINANTNÁ KULTÚRA

-patrí sem umenie, ľudová kultúra, masová kultúra
-v rámci dominantnej kultúry existujú ešte SUBKULTÚRY rôznych sociálnych
skupín (odlišujúcich sa napríklad vekom, štýlom života,...)
-sociálne skupiny žijúce na pokraji spoločnosti, napríklad kriminálnici, narkomani,
náboženské sekty sú nositeľmi kontrakultúry

Sociálny status, typy, čo je to sociálna rola, uveďte vlastné sociálne roly, rolové konflikty
v rodinách.

Sociálny status –je sociálne postavenie /pozícia jedinca v danej spoločnosti alebo
v sociálnej skupine, spojené s určitými právami a povinnosťami
sociálny status = sociálna pozícia, spojená s istými právami a povinnos ťami

podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme status na:

a) vrodený (vek, pohlavie, rasa)
b) získaný (získava sa vlastným pričinením, najmä vzdelaním)
c) vnútený (nezamestnanosť)

-sociálny status sa prejavuje aj vonkajšími znakmi, napr v polícii príslušná hodnosť

Sociálna rola –je očakávaný spôsob správania sa jedinca

-sociálna rola = štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú
ostatní členovia
spoločnosti alebo sociálnej skupiny
( nepr študentka má rolu dcéry v rodine, rolu spolužiačky alebo rolu volejbalového
krúžku)

sociológovia rozlišujú:
a) predpísanú rolu- očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom
b) výkon roly - skutočné správanie
c) konflikt rolí –nastáva medzi dvoma alebo viacerými rolami, ak sa nenaplnia
očakávania kladené na rolu (nezhoda medzi požiadavkami viacerých rolí, napr
podnikateľ a otec rodiny, manžel
Sociálna skupina, jej znaky a druhy skupín.

-človek ako spoločenská bytosť – v sociálnych skupinách

Sociálna skupina je skupina viacerých osôb, ktoré sú spojené vzájomným pôsobením
a pocitom spolupatričnosti
Znaky:
-sociálna interakcia (vzájomné pôsobenie) – podľa určitých pravidiel ktoré závisia od
charakteru skupiny / iné v skole, v rodine, medzi rovesníkmi
-vedomie spolupatričnosti – členovia skupiny = „my“, nečlenovia „oni“
-skupinová identita – identita jednotlivca sa odvodzuje od identity skupiny
-spoločné ciele, činnosti, hodnoty a pravidlá

Druhy sociálnych skupín

PODĽA VEĽKOSTI

 malé – 2-20 členov, osobné vzťahy, komunikácia zoči - voči

 veľké – nad 50 členov, nepriama interakcia, hierarchia, formálnejšie pravidlá

PODĽA SPÔSOBU ICH VZNIKU

 formálne – postavenie členov je vopred určené, , majú štruktúru, , činnosť určujú

pravidlá a predpisy, vzťahy nadradenosti a podradenosti, napr škola, podnik..
 neformálne – vznikajú spontánne, malé až stredne veľké skupiny, nemajú pevnú
štruktúru, emocionálne a osobné väzby, napr rovesníci, krúžky..
PODĽA VNÚTORNÝCH ZNAKOV SKUPINY

 primárne – menší počet, osobné a emocionálne vzťahy , pocit spolupatričnosti

(kamaráti, rodina, susedia)
 sekundárne – neosobné, menej emocionálne vzťahy medzi členmi, väčší počet,
spoločný cieľ napr pracovný kolektív

PODĽA TYPU SOLIDARITY ČLENOV A ČLENSKEJ PRÍSLUŠNOST

 vnútorné (členské) – skupiny do ktorých jedinec patrí

 *vonkajšie** – skupiny, do ktorých jedinec nepatrí, prípadne sa od nich dištancuje
 referenčné – skupiny, s ktorými sa jednotlivec porovnáva, hodnotí ich na základe
toho či do nich chce patriť (pozitívne) alebo nechce (negatívne)

Vzťahy:
-symetrické – členovia rovnaké postavenie
-asymetrické –jeden člen dominantný a druhý podriadený (rodič a dieťa, učiteľ a žiak)

(rodinu ,funkcie, nukleárnu rodinu, rozšírenú rodinu, monogamiu, polygamiu, matriarchát,

patriarchát a egalitárnu rodinu – sme už prebrali)

-„Dámske nohavice kedysi vyvolávali pohoršenie a odsúdenie verejnosti, hoci dnes sa nad
nimi nikto nepozastaví, kedysi bežné súboje by dnes moderné štáty považovali za trestný čin.
Dokonca ani zabíjanie ľudí sa tak v minulosti, ako ani dnes vždy nepokladalo za deviantné
správanie – každá spoločnosť ho za určitých okolností, povedzme pri obrane vlasti,
dovoľuje.“

/porovnajte deviantné, konformné a nonkonformné sprá vanie, vysvetlite na

zá klade uká žky, od čoho zá visí deviá cia a prečo mô že byť pre spoločnosť
deviá cia nielen dysfunkčná , ale aj funkčná , uveďte príklad rô zneho
posudzovania deviantného sprá vania v rô znych spoločnostiach.

-v procese socializácie – osvojovanie spoločenských noriem /právne, morálne, náboženské...

Deviácia – správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť alebo skupina pokladá za porušenie
spoločenských alebo skupinových noriem (nie je to len protizákonné správanie, ale každé
správanie, odlišujúce sa od spoločenských noriem a pravidiel, ktorév spoločnosti uznáva
väčšina ľudí)
Zložky deviácie:
Osoba (deviant) - správa sa určitým spôsobom
Normy, zákony, pravidlá – uplatňujeme ich pri posudzovaní
Jednotlivci, sociálne, skupiny alebo spoločnosť – reagujú na správanie (uložia trest,
prevýchovu..)
-deviácia je relatívna – závisí od času, miesta a sociálnych okolností, napr otroctvo –
v starovekom Grécku – prirodzený jav- súčasnosti zakázané, nosenie nohavíc u žien –
v minulosti pobúrenie – dnes prípustný módny štýl
- deviácia – môže byť v spoločnosti aj prínosom – napr ľudia s novými myšlienkami sú
často v spoločnosti považovaní za deviantov – akceptujú sa až po čase, keď ich správanie
prinesie v spoločnosti zmenu( naapr disidenti v bývalom režime)
Nonkonformita – správanie – odchylka od zaužívaných noriem, ale môžeme ho
tolerovať, napr výstredné obliekanie, nezvyčajný životný štýl
Konformita – opak deviácie – jednotlivec sa správa v súlade so spoločenskými normami
Sociálna kontrola – spoločnosť si vynucuje konformné správanie, čiže dodržiavanie
spoločenských noriem
a.neformálna – spoločenský nátlak – uskutočňuje sa prostredníctvom pochvál, ocenení
pokarhaní, verejná mienka..
b.formálna – oficiálny nátlak – napr kontrola príchodu do práce, kontrola rýchlosti...
-sebakontrola
-s deviáciou súvisí kriminalita- porušovanie noriem platného práva (polícia, súdy)
Správanie, keď jednotlivec nedokáže akceptovať spoločenské normy = sociálna patológia
(závislosti, domáce násilie, šikanovanie, agresivita...