You are on page 1of 7

DIDAKTIKA VÝUČBY OBČIANSKEJ NÁUKY

1. Štátne vzdelávacie programy pre ZŠ a SŠ v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a


vzdelávaní... s dôrazom na inovované vzdelávacie programy a na Občiansku náuku.
(webstránka ŠPU: http://www.statpedu.sk/)
ŠVP 2.stupeň ZŠ:

ŠVP je východiskovým dokumentom na prípravu školských vzdelávacích programov;


vymedzuje vzdelávacie štandardy v cieľovej, výkonovej a obsahovej rovine; cieľom ŠVP je
podporovať kognitívne funkcie (rozvíjať schopnosti žiakov vedieť a chcieť sa učiť;
posilňovať sebadôveru žiakov; viesť žiakov k aktívnemu občianstvu; podieľať sa na
vymedzení hodnôt slušného a morálneho človeka); obsahuje tiež materiálno-technické
podmienky na zabezpečenie procesu vzdelávania a požiadavky na vzdelávanie žiakov so
ŠVVP

Profil absolventa 2.stupňa ZŠ- pozná efektívne techniky učenia sa a osvojovania si


poznatkov; vyjadruje sa súvisle a kultivovane; ovláda cudzí jazyk na úrovni jeho základov; je
schopný aplikovať svoje matematické zručnosti pri riešení problémov; využíva kritické
myslenie; využíva komunikačné prostriedky na učenie sa a vo svojom živote; uplatňuje
zásady pre efektívnu prácu v skupine a komunikáciu; pozná svoje práva a rešpektuje práva
iných; má predpoklady stať sa aktívnym občanom; uvedomuje si význam kultúrneho
dedičstva; chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia

Vzdelávacie oblasti- okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích


predmetov:

- Jazyk a komunikácia= SJL, cudzie jazyky


- Matematika a práca s informáciami= matematika, informatika
- Človek a príroda= chémia, biológia, fyzika
- Človek a spoločnosť= občianska výchova, dejepis, geografia
- Človek a hodnoty= etická výchova, náboženstvo
- Človek a svet práce= technika (nenachádza pre gymnázia 4,5, ani 8-ročné)
- Umenie a kultúra= výtvarná výchova, hudobná výchova
- Zdravie a pohyb= telesná výchova
Človek a spoločnosť= cieľom je zoznámiť žiakov s vývojom ľudskej spoločnosti,
s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do každodenného
života a vnímať svet vo vzájomnom vzťahu medzi človekom a spoločnosťou. Poznanie
minulosti svojho národa, ako aj národov Európy a sveta, oboznámenie sa so zemepisnými
charakteristikami svojej vlasti a regiónov sveta a utváranie pozitívnych občianskych postojov;
kultivovanie individuálnych a spoločenských kompetencií; rozvíjanie, korigovanie
a kultivovanie historického vedomia žiakov z potrieb prítomnosti

Prierezové témy- premietajú sa do vymedzených vzdelávacích oblasti, dopĺňajú ich, prepájajú


ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou skúsenosťou žiaka a konkrétnej
triedy; priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov;
osobnostný a sociálny rozvoj, výchova k manželstvu a rodičovstvu, environmentálna
výchova, mediálna výchova, ochrana života a zdravia, multikultúrna výchova

Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré žiaci majú splniť v určitom časovom
intervale- ročníka, stupňa vzdelávania; výučba je mnohostranná a vzdelávacie štandardy sa
chápu ako základné východisko; obsahujú obsahové a výkonové štandardy

Rámcový učebný plán stanovuje časovú dotáciu jednotlivých predmetov v konkrétnych


ročníkoch; vymedzuje počet voliteľných hodín

ŠVP- gymnázia:

Ciele: poskytnúť žiakom všeobecný vzdelanostný základ; prehĺbiť u žiakov abstraktné


a logické myslenie; naučiť žiakov samostatne riešiť problémy, úlohy...a vyvodzovať logické
závery; viesť žiakov ku kritickému mysleniu; poskytnúť žiakom možnosti pre optimálny
výber ďalšieho vzdelávania/ povolania; prehĺbiť u žiakov sociálne kompetencie, kultivovane
komunikovať, racionálne argumentovať a efektívne spolupracovať; posilniť prístup
k ľudským právam; prehlbovať pozitívny vzťah k zdravému životnému štýlu s rešpektom na
zdravie, pohodu a duševnú rovnováhu; motivovať žiakov na záujem o svet a ľudí okolo nich;

Profil absolventa= má znalosti z prírodných a spoločenských vied; efektívne komunikuje


v materinskom jazyku a v 2 cudzích jazykoch; svoje matematické postupy a princípy dokáže
využiť v ďalšom štúdiu/ pracovnom zriadení; využíva informačno- komunikačné prostriedky
pri svojom vzdelávaní; má kritický postoj k informáciám; uvedomuje si svoje schopnosti,
silné a slabé stránky a na ich základe sa rozhoduje pre ďalšie vzdelávanie a profesiu;
rešpektuje inakosť v spoločnosti a uplatňuje ľudské práva vo vzťahu k sebe a iným;
uvedomuje si svoje občianske práva a povinnosti; zaujíma sa o svet a ľudí okolo seba

ISCED 2 –2. stupeň základnej školy (5. – 9. ročník) a nižšie ročníky 5 až 8- ročných
gymnázií a konzervatórií

Občianska náuka je tým predmetom, ktorý napomáha formovať mladého človeka, jeho
občianske povedomie, napomáha budovať u žiaka pocit občianskej zodpovednosti a pomáha
hľadať odpovede na mnohé otázky. Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom
a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie.
Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich
demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých.
Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej
angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti.

Základnou normou vyučovania občianskej náuky je zákon č. 245/2008 Z. z. – školský zákon,


ktorý definuje viaceré princípy. Sú to princípy, ktorých cieľom je predchádzanie všetkým
formám diskriminácie a segregácie, aktívna príprava na zodpovedný život v slobodnej
spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, dôležitosť rovnosti muža a ženy, potreba
priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými menšinami, výchova k náboženskej
tolerancii, uplatňovanie vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných
myšlienok, citov, názorov a postojov. Vzdelávanie v školách je zamerané na budovanie
sociálnych a občianskych kompetencií, podnikateľských schopností a kultúrnych
kompetencií, posilňovanie úcty k rodičom a ostatným osobám, posilňovanie kultúrnych
a národných hodnôt a tradícií štátu, posilňovanie ľudských práv, rozvíjanie a kultiváciu
osobnosti žiaka.

2. Didaktika výučby profilových predmetov Občianskej náuky (filozofia, ekonómia,


politológia, právo, sociológia). Podľa vzdelávacích programov pre základné a stredné školy
s dôrazom na filozofické, ekonomické, politologické, sociologické a právne témy.

6. ročník: TC – Moja rodina; Moja trieda, moja škola; Moja vlasť


TC Moja rodina – témy: Poslanie a funkcie rodiny, Vzťahy v rodine, Normy a pravidlá, práva
a povinnosti členov rodiny, medziľudské vzťahy, viacgeneračné spolunažívanie

TC Moja trieda, moja škola – témy: školská trieda, triedna samospráva, školská samospráva,
mimovyučovacia činnosť, mimoškolská činnosť

Moja vlasť – občan, obec, región, Slovenská republika, štátne symboly, EÚ

7. ročník: TC – Postavenie jednotlivca v spoločnosti; Sociálne vzťahy v spoločnosti


TC Sociálne vzťahy v spoločnosti – témy: Spoločnosť, sociálne zmeny v spoločnosti, sociálne
a politické napätia - konflikty, vojny, extrémizmus, tolerancia, dobrovoľníctvo, charitatívna
činnosť
Postavenie jednotlivca v spoločnosti – osobnosť človeka, socializácia jednotlivca, sociálna
komunikácia, učenie, sociálne skupiny, sociálne vzťahy, zdravý životný štýl

8. ročník: TC – Štát a právo; Ľudské práva a slobody


TC Štát a právo – témy: Ústava SR, štát, jeho znaky a funkcie, forma vlády, deľba štátnej
moci, demokracia, voľby, právo, právne normy, právna spôsobilosť, spôsobilosť na právne
úkony, trestná zodpovednosť, prezumpcia neviny

Ľudské práva a slobody – ľudské práva a slobody, predsudky, diskriminácia, práva dieťaťa,
Dohovor o právach dieťaťa

9. ročník: TC – Voľba povolania; Ekonomický život v spoločnosti; Finančná


gramotnosť
TC Ekonomický život v spoločnosti – témy: ekonomika a ekonómia, základné ekonomické
otázky, typy ekonomík, trh, trhový mechanizmus, základné formy podnikania, spotreba,
spotrebiteľ, ochrana spotrebiteľa

Voľba povolania – vzdelanie ako hodnota, voľba povolania, spôsobilosť na povolanie,


profesijná orientácia

Finančná gramotnosť – rozpočet, finančné inštitúcie

ISCED 3A:

Človek ako osobnosť – psychika, psychické procesy, osobnosť, schopnosti, motívy a postoje,
učenie, zdravie a stres, duševná hygiena a poradenstvo

Človek a spoločnosť – spoločnosť, socializácia, sociálne vzťahy, sociálne skupiny, sociálna


rola, sociálny status, rodina, typy rodinnej výchovy, manželstvo, školská samospráva,
dobročinnosť a dobrovoľníctvo, deviácia, sociálno-patologické javy v spoločnosti
(šikanovanie, domáce násilie, látkové a nelátkové závislosti, extrémizmus...)

Občan a štát – znaky štátu, formy štátu, právny štát, Ústava SR, deľba štátnej moci, princípy
demokracie, politický systém, politické strany a ich ideová orientácia, volebný systém, voľby,
inštitúcie EÚ, ľudské práva, dokumenty o ľudských právach, systém ochrany ľudských práv,
práva dieťaťa, práva žien, práva menšín

Občan a právo – morálka, právo, právny systém, odvetvia práva, občianske právo (právna
spôsobilosť, spôsobilosť na právne úkony, ochrana osobnosti, vlastníctvo a dedenie, práva
spotrebiteľa), rodinné právo (podmienky uzavretia manželstva, práva a povinnosti rodičov),
trestné právo (deliktuálna spôsobilosť), zneužívanie právomoci, korupcia, polícia,
prokuratúra, advokácia, notárstvo

Základné ekonomické problémy a ich riešenie – problém vzácnosti, základné ekonomické


otázky, typy ekonomík, národné hospodárstvo, trhy, typy trhov, trhový mechanizmus, trhová
konkurencia, trh práce, pracovný trh v SR a EÚ, nezamestnanosť, aktívna a pasívna politika
zamestnanosti, pracovný pomer – vznik, zmena a zánik, pracovná zmluva – náležitosti
pracovnej zmluvy, skúšobná doba, základné formy podnikania v SR, makroekonomické
ukazovatele

Finančná gramotnosť – funkcie a formy peňazí, euro, banky, poisťovne, produkty poisťovní,
dane, daňové úrady, daňové a odvodové povinnosti

Čo je filozofia a k čomu je dobrá – vzťah mýtu a logu, funkcie pripisované filozofii, vzťah
filozofie k iným spôsobom osvojovanie si sveta (vede, náboženstvu, umeniu, ideológii),
hľadanie miesta človeka v súradniciach sveta (človek a príroda, človek a spoločnosť, človek
a transcendentno), hľadanie istoty v neistom svete (sokratovská irónia, F.Bacon a jeho idoly,
poznanie ako funkcia moci – Foucault), hľadanie a zdôvodňovanie hodnoty a zmyslu
ľudského života tvárou v tvár konečnosti ľudskej existencie a hodnotovo rozdelenému svetu
(sloboda ako kľúčová hodnota filozofických úvah, nihilizmus, existencializmus, marxizmus,
pragmatizmus)

3. Metódy a stratégie na rozvoj kritického myslenia a ich aplikácia na hodinách ON na ZŠ


a SŠ. Metóda EUR. Portfólio učiteľa a portfólio študenta.
Metóda EUR:
metóda postavená na konštruktivistickom prístupe k učeniu; podporuje kritické myslenie;
využíva sa vo všetkých metodikách v rámci projektu STEAP AHEAD

Evokácia- cieľom je zistiť, čo žiaci o danej téme vedia a motivovať ich k tomu, aby
samostatne začali myslieť; cieľom je vzbudiť záujem žiakov o danú tému

Uvedomenie- prostredníctvom aktivít, ktoré realizujú samotní študenti, čím získavajú nové
informácie; prechádza novými skúsenosťami, triedi nadobudnuté informácie a prepája ich
s informáciami, ktoré už mal, pričom si opravuje poznatky, o ktorých si myslel, že sú
pravdivé
Podľa výskumov si každý zapamätá= 10% z toho, čo vidí; 15% z toho, čo počuje; 20% z toho,
čo vidí a počuje; 40% z toho, o čom diskutuje; 80% z toho, čo si sám vyskúša a 90% z toho,
čo učí iných

Reflexia- študent vlastnými slovami formuluje to, čo sa v predošlých fázach naučil a vytvára
si tak vlastný obraz k danej téme- čo o nej teraz vie, čo si potvrdil, alebo opravil, čo by ešte
chcel vedieť a pod.; vznikajú nové vedomosti; žiaci si upevňujú, čo sa naučili

pri plánovaní výučby, by sme nemali zabúdať, že:

- Je potrebné špecifikovať si ciele hodiny


- Pokúste sa myslieť inak, mimo zaužívaných koľají
- V strese nie je možné učenie (oddeliť fázu učenia a skúšania)
Vybrané metódy aktívneho učenia- brainstorming, reverzný brainstorming, voľné písanie,
päťlístok, VCHD, I.N.S.E.R.T, kolujúce flipy, podvojný denník, role play, lift pitch,
životabáseň, nedokončené vety

Brainstorming= zákaz kritiky študentov, možnosť predkladať aj absurdné nápady, využívať


nápady iných, pravidlo rovnosti, kvantita nápadov

Reverzný brainstorming= podstata spočíva v tom, že danú otázku, napr. „Ako by ste vyriešili
znečistenie prostredia plastovými obalmi?“, významovo znegujeme a pýtame sa na jej pravý
opak, čiže: „Ako by ste danú situáciu ešte viac zhoršili?“; Výsledkom budú nápady na to, ako
ešte viac zhoršiť situáciu, napr. produkovať viac obalov, netriediť a pod. V závere sa dané
odpovede znegujú naspäť (napr. znížiť produkciu obalov...)

Voľné písanie= študent píše to, čo mu v danej chvíli napadne; neopravuje napísané; píše pre
seba; nehodnotí sa; je určený časový limit; žiaci to píšu pre seba a prečítanie je dobrovoľné

Päťlístok= navodenie témy k pojmu, ktorý je žiakom známy; téma elektromobil: Kto/čo
(1slovo)- elektromobil; Aký je (2 slová)- šetrný, inovatívny; Čo robí(3 slová)- šetrí životné
prostredie; Opíš to inak (4slová)- elektricky poháňaný automobil budúcnosti, Povedz to inak
(1 slovo)- elektromotor

VCHD= viem (žiak hľadá, čo o téme vie); chcem vedieť (špecifikuje, čo by chcel vedieť
a formuje otázky); dozvedel som sa (čo sa naučil a čo si chce zapamätať)

I.N.S.E.R.T= metóda na sledovanie porozumenia, ktorá sa využíva pri práci s textom kedy si
žiaci pomocou značiek zvýraznia iba 1-2 veci v rámci odseku, čo napomáha k rozlišovaniu
podstatného od nepodstatného= vedel som (✓); nová informácia (+); chcem si ujasniť (?);
v rozpore s tým, čo som si myslel (-)

Portfólio učiteľa a portfólio študenta.


Portfólio učiteľa
Portfólio – je súbor záznamov o aktivitách učiteľa (žiaka) vo vyučovacom procese, tvorí sa
dlhodobo a systematicky a poskytuje komplexný pohľad na prácu učiteľa a jeho výsledky.

Na čo slúži portfólio učiteľa:

 je dokladom toho, ako učiteľ smeruje pri svojej pedagogickej činnosti k cieľom školy
formulovaným v ŠkVP
 používa sa priebežne pri hospitačných rozhovoroch a pri hodnotiacom rozhovore
 je zdrojom poučenia a inšpirácie pre ostatných pedagógov školy
 stáva sa základom reprezentačného portfólia, ktoré môže učiteľovi slúžiť na prezentáciu
jeho pedagogickej práce
Príklad obsahu pracovného portfólia učiteľa ( za jeden školský rok):

 dokumentácia najmenej troch vyučovacích jednotiek (prípravy, písomné výstupy žiakov,


zhodnotenie učiteľom)
 popis riešenia výchovného problému v triede
 dokumentácia najmenej jedného väčšieho podujatia (poznámky k jeho príprave,
vyhodnotenie a návrhy na skvalitnenie, zhodnotenie), ktoré učiteľ v danom roku
zorganizoval alebo sa na nej spolupodieľal
 zoznam vzdelávacích podujatí, ktorých sa učiteľ zúčastnil (certifikáty)
 iné materiály podľa uváženia učiteľa (kópie zaujímavých materiálov, článkov, vlastné
články....)
 záznamy z hospitácii u kolegov
 záznam z hospitačného rozhovoru
 záznam z hodnotiaceho rozhovoru
 osobný plán kontinuálneho vzdelávania

You might also like