Základy sociálnej psychológie

Sociálna psychológia
• zaoberá sa skúmaním psychických procesov, správaním a reguláciou osobnosti, ktorá sa nachádza
v sociálnych situáciách
• oblasť psychológie, ktorý sa zaoberá vplyvom sociálnych faktorov na psychiku jednotlivca
• veda o správaní jednotlivca v spoločnosti
Sociálna situácia
• stav, v ktorom sa človek nachádza v interakcii s inými ľuďmi

Predmet sociálnej psychológie

- skúmanie a vysvetľovanie vzťahov medzi ľuďmi navzájom, medzi človekom a spoločnosťou
 jednotlivec - jednotlivec
 jednotlivec - skupina (rodina, trieda, priatelia, kamaráti)
 jednotlivec - komunita (obec, časť mesta, mesto)
 jednotlivec - národ, štát, spoločnosť
 jednotlivec - svet

Predmet - skúmanie:
 správania človeka v spoločnosti
 dejov a procesov, ktoré prebiehajú medzi ľuďmi v sociálnych skupinách
 človeka v sociálnom prostredí
 správania jednotlivca v sociálnej interakcii

Vzťah k iným vedám

 všeobecná psychológia
 psychológia osobnosti
 vývinová psychológia
 filozofia
 sociológia
 kultúrna antropológia
 kulturológia
 politológia
 ekonómia

Význam sociálnej psychológie

 hľadanie miesta jednotlivca v skupine
 zlepšenie interakcie, komunikácie a medziľudských vzťahov
 tvorenie a zmena vzťahov skupine
 zisťovanie vplyvu spoločenských procesov na jednotlivca
 uplatňovanie sociálnopsychologických zákonitostí vedenia skupiny na zlepšenie klímy v skupine, dosiahnutie
cieľov
 predchádzanie negatívnym spoločenským javom
 prispievanie k duševnému zdraviu
všade, kde je nejaká interakcia

Socializácia, vývin sociálnych vzťahov

Socializácia
- proces, zaraďovania sa jednotlivca do spoločnosti
- človek si osvojuje sociálne normy, vzorce správania, postoje, hodnoty, zvyky, zručnosti, ktoré sú typické
a žiaduce pre kultúru, v ktorej žije
- realizuje sa prostredníctvom sociálneho učenia

Prostredie, v ktorom človek žije:

 sociálne - ľudia, normy, pravidlá, zákony spoločnosti
 prírodné - živá a neživá príroda
 technické - médiá, technika

Sociabilita - schopnosť vytvárať a udržiavať medziľudské vzťahy

Prosociálne správanie - vyznačuje sa skutkami a činmi, ktoré sa robia v prospech iného bez očakávania
akejkoľvek odmeny alebo sociálneho súhlasu
- má blízko k altruizmu - poskytovanie pomoci pri riešení problémov a ťažkostí ľudí v núdzi, vytváranie pozitívnych
vzťahov spolupráce s druhými
- opakom je egoistické, násilnícke, agresívne a asociálne správanie

Vývin sociálnych vzťahov

Primárna socializácia - do 6. rokov
- v rodine – rodičia a súrodenci
- prebiehajú tu prvé, základné procesy socializácie

Rodina
- osvojuje si:
 základné kultúrne návyky
 materinský jazyk a sociálnu komunikáciu
 poznatky o prírode, základy orientácie v priestore a čase
 sociálne roly
 základy morálky
 postupne sa vyvíja sebakontrola a regulácia správania – dodržiavanie hraníc a pravidiel, hľadanie svojho
miesta a postavenia v rámci vzťahov
Súrodenci

Sekundárna socializácia - v širšom prostredí

- MŠ, škola
- osvojenie si schopnosti spoločensky sa zaradiť, dodržiavať zásady a pravidlá pri hrách, pri športe, pri spoločnej
činnosti, učí sa spoluzodpovednosti
- oproti rodine

- významné medzníky:
 nástup do školy - osvojenie si pravidiel a noriem spolužitia, styku s ostatnými ľuďmi, učiteľmi, novými
skupinami, vzťah k povinnostiam, k učeniu, spolupráca a súťaženie, rešpektovanie autority
 nástup puberty - nadväzovanie kontaktov s druhým pohlavím, stabilnejšie sociálne vzťahy so spolužiakmi,
kamarátmi, osamostatňovanie od autorít
 prechod do zamestnania - nadobúdanie nových sociálnych skúseností

Anticipačná socializácia – človek si odskúšava novú úlohu a správanie, ktoré z nej pre neho vyplývajú – dieťa
v MŠ sa hrá na školu, na rodinu, žiaci na praxi skúšajú svoje budúce povolanie

Sociálna identifikácia - stotožnenie sa so špecifickými normami a hodnotami skupín konkrétneho sociálneho

prostredia

Sociálne učenie
• socializácia sa uskutočňuje prostredníctvom sociálneho učenia
• je to osvojovanie si noriem, postojov, hodnôt, vzorcov správania prostredníctvom interakcie s inými ľuďmi
• prebieha počas celého života

Formy sociálneho učenia

• Podmieňovanie
• Adaptácia
• Imitácia
• Identifikácia
• Priame usmernenie
• Poučenie
• demonštrácia

Sociálna percepcia
• Proces, v ktorom si každý z jeho účastníkov utvára obraz toho druhého
• Charakterizuje ju:
- proces, ktorý prebieha veľmi rýchlo
- obraz o druhom človeku je veľmi trvácny
- obraz o druhom ovplyvňuje naše správanie k nemu
• Predmetom je človek alebo zoskupenie ľudí
Význam sociálnej percepcie
Zložky sociálnej percepcie:
• Očakávanie
• Afektívna zložka
• Atribučná zložka

Motivácia sociálneho správania

• prečo sa ľudia správajú k druhým ľuďom tak, ako sa správajú
Otázky:
• Čo chcú dosiahnuť?
• Prečo to chcú dosiahnuť?
• Ako to chcú dosiahnuť?
Základné zložky motivácie:
 • pudy
• inštinkty
• potreby
• záujmy
• zámery
• ašpirácie
• hodnoty
• ciele

Sociálna skupina
• zoskupenie ľudí na základe vzťahov, má svoje normy, hodnoty a ciele, existuje medzi nimi interakcia
a vzájomná závislosť, ktoré pretrvávajú určitú dobu tak, aby sa mohli vytvoriť ďalšie skupinové fenomény
• Identifikácia so skupinou
• Internalizácia
• Čo nie je sociálnou skupinou?

Základné znaky sociálnej skupiny

• spoločné ciele, úlohy, ideológia - súbor spoločných názorov, spoločných hodnôt a noriem
• interakcia – vzájomné pôsobenie
• vedomie súdržnosti a spolupatričnosti
• spoločné činnosti
• vnútorná skladba - štruktúra, pozície a roly členov
• častosť osobných kontaktov
• trvalejšie psychologické a sociálne vzťahy
• uvedomenie si príslušnosti k skupine
• Soc. skupina je dynamickou jednotkou, čo znamená, že existuje prepojenie medzi zmenami v skupine –
zmena cieľa môže spôsobiť zmenu štruktúry, zmenu vodcu, funkcií jednotlivých členov

• Vstup do skupiny
• vstupné rituály, procedúry – prijímačky, prihlásenie, zaplatenie členského, sľub, prísaha
• iniciačné obrady - dospelosť

Klasifikácia skupín
Podľa veľkosti:
• Veľké
• Stredné
• Malé
Podľa časového zaradenia
• Primárne
• Sekundárne
Podľa otvorenosti:
• Otvorené
• Zatvorené
Podľa príslušnosti
• Členské
• Referenčné
Podľa pevnosti pravidiel, miery organizovanosti:
• Formálne
• Neformálne

Sociálne vzťahy
• fungujú vnútri sociálneho systému, ako je skupina
• najintenzívnejšie vzťahy – v najmenšej skupine – dvojica – dyáda, dyadické vzťahy – partneri, rodič –
dieťa, učiteľ – žiak
- častý kontakt, intenzita, vzájomná závislosť, ktorú obaja pociťujú
• symetrický vzťah – rovnocenný
• komplementárny vzťah – dvaja nerovnocenní partneri

Štruktúra skupiny
• skladba skupiny, úlohy, ktoré jednotliví členovia plnia
• formálna štruktúra
• neformálna štruktúra
Pozície v skupine:
• vodca
• sivá eminencia
• hviezda - populárna osoba
• bežní členovia
 • neobľúbení členovia
• outsideri

Vodca
• člen skupiny, ktorý má rozhodujúci vplyv na jednotlivých členov a na určenie cieľov a ideológie skupiny
Vodca má:
• moc odmeňovať a trestať
• referenčnú moc
• expertnú moc
• legitímnu moc
• informačnú moc
Môže byť:
• formálny
• neformálny
Druhy vodcov:
• autoritatívny
• demokratický
• liberálny
Orientácia vodcu:
• na úlohy a výkony skupiny
• na medziľudské vzťahy, klímu v skupine a spokojnosť členov
• na ponechanie správania na členov skupiny bez výraznejšej orientácie vedúceho na úlohy alebo vzťahy

Sociálna pozícia jednotlivca v skupine

Sociálna rola
• máme ich v živote viacej
• predstavuje očakávania, ktoré sú spojené s pozíciou a statusom člena skupiny
• súbor normatívne vymedzeného, očakávaného a vyžadovaného správania
• naplňovaním týchto očakávaní a aktívnym prijímaním špecifických rolí získava človek určitú pozíciu
v sociálnom systéme vzťahov
Konflikt rol
• súvisí s požiadavkami jednotlivých sociálnych rol, ktoré zastávame

Sociálna pozícia
• postavenie, funkcia jednotlivca v skupine, rozlišujeme:
• vek a pohlavie - mladý, starý, dievča, chlapec
• zamestnanie - úradník, učiteľ, stavbár, sudca
• rodina - otec, matka, dieťa, brat, vnučka
• prestíž - majster - robotník, vedúci - poriadený

Sociálny status
• miesto jednotlivca v skupine z hľadiska významu, prestíže, atraktivity, autority, akceptovania skupinou
a hodnoty pre skupinu
• určuje sa podľa vrodených vlastností, získaných vlastností a pripisovanými charakteristikami
Z hľadiska atraktivity:
• populárny člen
• obľúbený
• Akceptovaný
• trpený
• stojaci mimo skupiny
Z hľadiska akceptovania presadzovania sa jedincov v skupine:
• kladne sa presadzujúci
• prehliadaní
• odmietaní
• osamelí
• izolovaní
Status sa môže prejavovať navonok: biely plášť lekárov, armádne hodnosti, služobné auto, hlavičkový papier,
pečiatka

Správanie jednotlivca v skupine

• správanie je určované vplyvom skupiny na myslenie, cítenie, prežívanie a správanie
• vplyv sa uskutočňuje pomocou formovania postojov, presviedčania a vzorov správania

Formy správania sa jednotlivca v skupine:

1. Vyhovenie
• splnenie požiadaviek skupiny, úlohu zohráva presviedčanie
 • prijatie noriem záleží od noriem, osobnosti prijímateľa a od spôsobu, akým sa normy prezentujú, aby ich
mohli zvnútorniť
2. Poslušnosť
• správanie, ktoré je výsledkom direktívneho nariadenia prostredníctvom noriem alebo vodcu
2 rozmery poslušnosti:
• spôsob vymáhania poslušnosti
• obsah poslušnosti
3. Asertivita
• presadzovanie svojich práv bez poručenia práv ostatných
4. Konformita
• podrobenie sa jednotlivca normám skupiny, nátlaku aj v prípade, že vnútorné presvedčenie môže mať iné
• tendencia konať alebo myslieť rovnako ako myslia a konajú ostatní členovia
• je ovplyvnená veľkosťou skupiny, tlakom skupiny, súdržnosťou skupiny, normami a osobnosťou vodcu
Súvisiace pojmy:
• uniformita
• konvenčnosť
• obe sú čiastočne výsledkom konformity
Formy konformného správania
• otvorený úkon
• tlmenie úkonov alebo ich zabraňovania
• účelová konformita
• pravá konformita
Opačná konformita
• zásadný nesúhlas, oponovanie názorom skupiny
• nejde o nezávislosť, postoje a konanie sú ľahko predvídateľné z názorov, postojov a konania skupiny =
závislosť od skupiny
Nezávislosť
• vytváranie vlastnej mienky, pričom si ponecháva voľnosť v tom, či sa pridá k skupine alebo nie
5. Agresia, násilie
• zamerané na poškodenie iných, je sprevádzané silnými emóciami, hnevom a zlosťou

6. Submisivita
• člen porušuje vlastné práva, ľahko podľahne tlaku skupiny, vodcu, nemá odvahu sa presadiť, povedať svoj
názor

Sociálny vplyv
• vplyv, ktorým pôsobí jeden človek na iného alebo na viacerých ľudí, ako aj skupina na jedinca alebo inú
skupinu
• zdroj motivácie ľudského konania a diania v sociálnych skupinách

Závislosť od skupiny
• vedomá závislosť
• nevedomá závislosť
Vplyv skupiny na jednotlivca
• závislý od typu skupiny
• formálne
• prevýchova – sociálna rehabilitácia
Typy sociálne vplyvu
• každý človek disponuje určitým sociálnym vplyvom – vo svojej skupine pôsobí na ostatných členov
• rôzne formy v závislosti od individuálnych charakteristík a od miery vzájomného pôsobenia

Skúmanie sociálneho vplyvu

Sociometrická metóda
• pôvodne na zisťovanie citov prijímania a odmietania, obľuby a odporu, ktoré existujú medzi členmi
skupiny
• udávanie preferencií podľa istého kritéria
• zisťuje aj frekvenciu styku medzi jednotlivými dvojicami členov skupiny
Sociogram
• grafické znázornenie schém vzájomnej obľúbenosti, neobľúbenosti, ľahostajnosti, schém vzájomných
interakcií
• znázornenie sociometrickej štruktúry skupiny
• zobrazuje vplyv: kto je vodca, kto má moc, kto je rešpektovaný, kto je trpený, ...

Dynamika správania
• Interakcia typu spolupráce
• Interakcia typu súperenia
• Interakcia typu pomoci
• Interakcia typu egoizmu
Efektivita skupiny
Závisí od:
• skladby jej členov
• od úloh a jej cieľov
• od prostredia
• podmienok
• od štýlu a kvality vedenia skupiny
• od motivácie členov k plneniu úloh
• osobných vzťahov

Znaky efektívnej skupiny

• atmosféra v skupine je neformálna
• veľa sa diskutuje
• úlohy a ciele chápu a prijímajú všetci členovia
• členovia sa vzájomne počúvajú a rešpektujú
• dokážu vysloviť nesúhlas
• diskutuje sa, formálne hlasovanie je zriedkavé
• kritika je konštruktívna, úprimná, pokojná
• členovia slobodne vyjadrujú svoje pocity, city, dojmy, nápady
• ak sa dohodnú na nejakej akcii, členovia dostanú jasné úlohy
• vedúci skupiny nevládne, skupina sa mu nesnaží podriaďovať
• skupina pozná svoje úlohy, ciele, poslanie

Faktory ovplyvňujúce štruktúru a účinnosť skupiny

• súdržnosť skupiny, jej veľkosť
• otvorenosť a zatvorenosť skupiny
• polarizácia skupiny
• stabilita a nestabilita skupiny
• intimita
• príťažlivosť
• participácia
• autonómia
• tvorivosť

Sociálna klíma a atmosféra

• Sociálna klíma vyjadruje dlhodobejšie sociálno-psychologické medziľudské vzťahy v skupine. Vyjadruje,
ako sa členovia cítia, čo prežívajú, ako hodnotia vzťahy v skupine, ako sa angažujú pri plnení cieľov. Závisí
od učiteľov a vychovávateľov, žiakov, činností, prostredia školy.

• Sociálna atmosféra - vyjadruje krátkodobejšie, momentálne „naladenie „členov skupiny

Sociálne postoje
• pripravenosť jednotlivca reagovať určitým spôsobom na podnety z prostredia
Obsahuje 3 zložky:
• kognitívnu
• emocionálnu (afektívnu)
• konatívnu
• Postoj môže byť:
• Konzistentný
• Nekonzistentný

Kognitívna disonancia
• negatívne emócie navodené nekonzistentným poznaním
• máme dva poznatky, postoje, ktoré nie sú v súlade a z toho vznikajú negatívne emócie, ktoré vedú
k odstráneniu nekonzistencie
• experiment - zaklamať čakajúcim osobám, že úlohy boli zábavné. Tí, ktorí dostali 20 dolárov, nebol to
problém, ale ostali presvedčení, že to nebolo zábavné. Tí, ktorí dostali 2 doláre, prežili disonanciu, tak sa
museli presvedčiť, že boli zábavné

Postoje k spoločenským hodnotám

• Angažovanosť
• Konformita
• Indiferentnosť
• Nesúhlas
• Aktívny odpor
Funkcie postojov
• Inštrumentálna
• Hodnotová
• Poznávacia
• Obranná
• Prispôsobenia

Zmena postojov
• súroda zmena - je zmena v smere pôvodného postoja mení sa len sila postoja
• nesúroda - zmena z pozitívneho postoja na negatívny a naopak
Zmena postoja závisí od:
• charakteristiky postoja - extrémnosť postoja - extrémne postoje sa menia ťažšie
• zložitosť postoja - jednoduchý postoj sa ľahšie zmeny, ako zložitý
• stálosť postojov - stále postoje sa ťažšie menia ako nestále
• postoje závislosti - napr. vzťah k drogám
• od inteligencie
• od ochoty zmeniť sa
• od ochoty dať sa presvedčiť
• obrana seba
• potreby poznania

Vplyv sociálnych makroskupín

• najvýraznejší prejav vplyvu – kultúra a tradície
Vplyv príslušnosti k pohlaviu
• dôsledok príslušnej kultúrnej tradície – rôzna výchova dievčat a chlapcov
• rozličné postavenie mužov a žien – v vzťahu k rodine, k povolaniu, uplatneniu sa na trhu práce
• matriarchát – dominantné postavenie žien, patriarchát – viac rozšírený
• emancipácia – od 19. st. – zrovnoprávnenie žien s mužmi
• feministické hnutia – zač. 20. st. – vystupňovanie emancipácie
• vychádzali zo všeobecného, celosvetového úsilia o zrovnoprávnenie všetkých ľudí
Vplyv príslušnosti k rase
• rasová diskriminácia
• segregácia
Vplyv príslušnosti k národu
• národné povedomie, národná hrdosť
• príslušnosť – rovnaký jazyk, vytváranie spoločnej kultúry, dodržiavanie národných tradícií, národné
symboly
• národná neznášanlivosť, xenofóbia
Vplyv príslušnosti k náboženstvu
• istý zdroj noriem správania, istý zmysel života
• spoločné obrady, riadenie sa rovnakými normami správania, náboženské obrady – krst, svadba, pohreb,
• fanatizmus – slepá náboženská horlivosť
• náboženská neznášanlivosť
• náboženská tolerancia
• ekumenizmus

Širšie spoločenské vplyvy

• médiá, internet, reklama

Môžu prezentovať:
• pozitívne vzory, výchovno-vzdelávacie programy, informácie
• hry, zábava
• eticky nevhodné obsahy

Treba učiť:
• selektovať informácie
• uchovávať a triediť informácie
• vedieť ich využiť v praxi
• hodnotiť prínos informácií pre osobnosť, skupinu, komunitu, spoločnosť

Sociálna komunikácia
• v užšom zmysle - výmena informácií medzi ľuďmi
• v širšom zmysle - vzájomná výmena predstáv, myšlienok, nálad, citov, postojov, ktoré si ľudia vymieňajú
pri spoločnej činnosti
Komunikácia
• proces, ktorý sa uskutočňuje medzi dvoma alebo viacerými účastníkmi a obsahuje:
• komunikátor - zdroj informácie
• komunikant - prijímateľ informácie
• komunikačný kanál - spôsob prenosu informácie
• komuniké - obsah informácie

• Denotatívny význam
• Konotatívny význam

Formy komunikácie
• Jednosmerná
• Obojsmerná
• Viacsmerná
Iné delenie:
• Verbálna
• Neverbálna
• Komunikácia činom

Druhy komunikácie
• intrapersonálna
• interpersonálna
• masová
Z hľadiska informačnej siete:
• kruhová
• reťazová
• ohnisková
Z hľadiska hierarchie:
• vertikálna
• horizontálna
Z hľadiska formality:
• formálna
• neformálna
Z hľadiska počtu komunikujúcich:
• monológ
• dialóg

Zložky štruktúry komunikácie

• kto hovorí
• čo hovorí
• kedy a kde hovorí
• ako hovorí
• prečo hovorí
• aký je účinok komunikácie

Komunikačné bariéry
• používanie hrozieb, vydierania, nátlak, ohováranie, šikanovanie,
• neodbornosť prezentovaného obsahu, zatajovanie, skresľovanie
• uzavretosť partnerov komunikácie, neochota alebo neschopnosť otvorene komunikovať, egoizmus v
rozhovore, neschopnosť počúvať
• neschopnosť nadviazať komunikačný vzťah založený na empatii,
• otvorenosť, úprimnosť,
• neschopnosť vytvoriť priaznivú sociálnu klímu

Konflikt
• sú nutné a vždy prítomné
• prispievajú k procesu osamostatňovania a k osobnostnému vývinu
• vedomie konfliktu umožňuje rozhodovať sa a jednať autonómne
• je to rozpor rôznych pudov, potrieb, prianí, požiadaviek, cieľov, záujmov alebo obrán u jednotlivca alebo
medzi viacerými osobami

Typy konfliktov
• 2 pozitívne možnosti
• 2 negatívne možnosti
• Keď cieľ má aj pozitíva aj negatíva

Modely riešenia konfliktu

• boj – bránime sa, zápasíme, hádame sa
 • útek – únik, popieranie konfliktu, ignorovanie, sťahujeme sa od konfliktu, môžeme získať odstup
• zvládnutie alebo odstránenie konfliktu
• učíme sa ich odpozorovaním v detstve, neskôr zapojíme rozum

Asertivita
• je sebapresadzujúce správanie, ktoré rešpektuje vlastné práva a práva iných.
• je črtou medziľudského správania
• rešpektuje vlastné práva a práva iných, ale slušne a nenásilne trvá na svojich požiadavkách a právach
• obhajuje svoje stanovisko, svoju pravdu
• ozve sa, keď sa mu niečo nepáči, keď sa niečo nerobí správne
• pri svojej obhajobe neútočí na iných
• nespochybňuje práva ostatných
• komunikácia je otvorená, úprimná, nebojí sa vyjadriť svoje myšlienky

Druhy asertivity
• Základná asertivita
• Empatická asertivita
• Eskalujúca asertivita
• Konfrontačná asertivita

10 asertívnych práv
1. Právo sám posudzovať svoje vlastné chovanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.
2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce tvoje správanie.
3. Právo sám posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.
4. Právo zmeniť názor.
5. Právo robiť chyby — a byť za ne zodpovedný.
6. Právo povedať ja neviem.
7. Právo byť nezávislý na dobrej vôli a mienke iných.
8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.
9. Právo povedať ja nerozumiem.
10. Právo povedať je mi to jedno.

Významné experimenty v sociálnej psychológii