Dana Margitfalviová, 4.

B, DEF – Klasická grécka filozofia

Klasická grécka filozofia

Antropologické obdobie – Sokrates, Platón, Aristoteles

SOKRATES

- Atény, otec sochár, on tiež = „sochár ľudských duší“, mama pôrodná babica = filozofia
podľa mamy „maieutika“ = „porodiť svoj názor“

UČENIE SOKRATA

- Miesto človeka v spoločnosti, kládol si otázky mravného chovania a zmyslu života

- Bol optimista = zoonpolitikon -> človek je tvor spoločenský
- Poznanie samého seba prostredníctvom rozhovoru s ľuďmi, snažiť ich usvedčiť
o neznalosti a omyloch (témy: dobro, zlo, spravodlivosť, ...)
- Hlavná metóda je kladenie otázok 2 spôsobmi:
• Sokratovská irónia (negatívna metóda) – privedie spolubesedníka k poznaniu,
že to čomu dosiaľ veril je iba mienka = človek si uvedomí svoju nevedomosť
• Maieutika (pozitívna metóda) – hľadá so spolubesedníkom odpoveď, čo je
spravodlivé, čestné, správne
- „Viem, že nič neviem“ – uvedomuje si, ako málo vie, múdry je iba Boh a on je
priateľom múdrosti
- „Je len jedno dobro a to je vedomosť, je len jedno zlo a to je nevedomosť“ – smeruje
k dobru, človek musí vlastným konaním pochopiť, čo je dobro, a ak to pochopí,
nemôže konať zlo
- Daimonion – vnútorný hlas rozumu, ktorý riadi naše skutky podľa poznania dobra
- „Samotné učenie spočíva v dobre položenej otázke“
- „Poznaj seba samého“ – poznanie je cnosť a človek môže byť dobrý iba keď pozná
samého seba
- Etický racionalizmus – cnosť stotožňuje s poznaním, Sokrates neučí hotovým
pravdám
- odsúdený na smrť za kazenie mládeže, rúhaniu Boha
- veril, že duša je nesmrteľná
- školy:
• kyrénska – za cieľ konania považovali pôžitok
• kynická – pohŕdali materiálnymi statkami, návrat k prírode
• megarská – etické učenie, teoretické, racionálne
- porovnanie Sokrata a sofistov:

SOFISTI
- Nehľadali pravdu, ale spoločenské
uznanie
- Sofisti pojmy prekrúcali
- Morálka závisí od ľudí
- Všetko vedia a môžu učiť všetkých
SOKRATES
- Hľadal pravdu, sebapoznanie
- Definoval pojmy (niečo stále, pevné
neprekrútené)
- Aj v morálke musia byť pravidlá
s podstatou
- Nikto nemôže byť učiteľ ostatných,
pomáha žiakom nájsť pravdu
v sebe samých
Dana Margitfalviová, 4.B, DEF – Klasická grécka filozofia

PLATÓN

- vl. menom Aristoklés, aristokratický pôvod, sokratov žiak, tvorca systematickej

filozofie, chcel uviesť do praxe myšlienku ideálneho štátu

ONTOLÓGIA PODĽA PLATÓNA

- teória bytia, svet zmyslových vecí nie je skutočným bytím, pôvod sveta stotožňuje
s Bohom a Boha s ideou
- zmyslové veci zanikajú, menia sa = nič stále ani pravidelné, skutočný je svet ideí
- Idea – večná, nemenná, pravé bytie, nehmotná podstata, vzor pre predmety
vnímateľného sveta
- pravé bytie = idea, nepravé bytie = materiálny svet
- Bytie - existuje objektívne, je to idea
- Nebytie – materiálny svet
- Objektívny idealizmus – hmota je odvodená od idey, existuje mimo ľudské vedomie
a nezávisle na ňom = vzor pre zmyslové veci (dualizmus)
- Svet – nemenný, večný
- Svet ideí – skutočný svet, kt. existuje objektívne, je vzorom pre nižšiu podstatu
(materializmus)
- Svet súcna – neskutočný, my ho nepoznáme, odraz sveta ideí (napodobneniny,
odrazy, kópie)
- 1. Idey tvoria systém pyramídy = na vrchole idea dobra, 2. Hmota je odvodená od idey,
3. Existuje mimoľudské vedomie nezávislé od ľudského

UČENIE PLATÓNA

- Kozmogónia – vznik a pôvod sveta, Boh = idea = Demiurgos = tvorca všetkého

(symbolický Platónov Boh)
- Vznik všetkých vecí = idea sa premietla do látky -> látka nadobúda formu
- 2 podstaty sveta:
• Materiálny svet – menný, napodobneniny
• Svet ideí – nemenný, na ktorý sa máme sústrediť

GNOZEOLÓGIA PODĽA PLATÓNA

- Rozpomínanie sa na svet ideí = duša pred nasťahovaním sa do ľudského tela žije

v ríši ideí, kde nazerala pravé súcno, po spojení s telom duša zabúda, ale zmyslové
veci jej pripomínajú, čo poznala v svete ideí => duša sa rozpamätáva
- Zmyslové poznanie nie je dokonalé, poznanie je dostupné iba rozumu = ANAMNÉZIA
(rozpamätávanie)
- Poznanie vedie k poznaniu dobra = robí človeka lepším, filozofia sa snaží o poznanie
dobra

UČENIE O ŠTÁTE

- 3 cnosti:
• Múdrosť (hlava) – vládcovia, filozofi
• Statočnosť (hruď) – strážcovia, vojaci
• Umiernenosť (brucho) – výrobci, remeselníci
- Súľadom je SPRAVODLIVOSŤ -> základ ideálneho štátu = odstrániť súkromné
vlastníctvo, deti má vychovávať štát = SOCIÁLNA UTÓPIA (neuznáva demokraciu,
aristokracia je základ)
Dana Margitfalviová, 4.B, DEF – Klasická grécka filozofia

ARISTOTELES

- Žiak Platónovej Akadémie

DIELA

- Logické práce: Organon, Kategórie, O vyjadrovaní, Topiky

- Prírodno-filozofické práce: Fyzika, O nebi, O vzniku a zániku, O duši
- Metafyzické práce: Metafyzika
- Etické a sociálne práce: Etika Nikomachova, Politika

ROZDELIL FILOZOFIU

A. Teoretická - fyzika, matematika, metafyzika

B. Praktická – etika, politika, ekonómia
C. Logika – nástrojom ich rozvíjania je logika

METAFYZIKA

- Veda o súcne a jeho príčinách (súcno = bytie / ontológia)

- Oponuje Platónovmu rozdeleniu sveta na svet hmotných vecí a ideí, podstata je
obsiahnutá práve v nich
- 2 podstaty existencie:
• 1. podstata – konkrétne indivíduum (smrek)
• 2. podstata – všeobecný druh, rod (ihličnatý strom)
- Konkrétna vec je vytvorená zjednotením látky a formy, dôležitejšia je forma =
skutočnosť (stôl), látka je iba možnosťou (drevo), látka nemôže existovať bez formy,
forma bez látky áno – Boh
- Vysvetľuje pohyb, vznikanie a zanikanie – pohyb vzniká, keď látka prijíma formu,
nadobúdanie formy
- TEOLOGICKA – vopred určený cieľ, účel
- ENTELECHEA – vnútorný princíp, ktorý smeruje k naplneniu účelu
- 4 príčiny vznikania: (príklad: stôl)
• Látková – z čoho vzniká = drevo, železo
• Formálna – určuje tvar veci = nákres stolára
• Pôsobiaca – aktívny činiteľ = stolár
• Účelová – konečný cieľ = učenie sa
- Prvá príčina pohybu je PRVÝ HÝBATEĽ = možnosť sa stáva skutočnosťou, je nemenný,
večný, nehybný

LOGIKA

- Veda o správnom myslení

- Snažil sa usporiadať živočíchy do skupín, k indivíduu hľadal druh, rod, ...
- Najzákladnejšie pojmy = KATEGÓRIE = najzákladnejšie formy bytia:
1. Podstata (čo je to?)– vec, predmet
2. Kvantita (koľko?) – množstvo
3. Kvalita (aké?)
4. Vzťah (k niečomu)
5. Miesto (kde?)
6. Čas (kedy?)
7. Poloha (miesto v priestore)
8. Stav (čo má?)
9. Činnosť (čo robí?)
10. Trpnosť (byť nejaký)
Dana Margitfalviová, 4.B, DEF – Klasická grécka filozofia

- Podstata existuje samostatne, ostatné sú vlastnosti, predpokladajú podstatu

- O zaradení indivídua do druhu vypovedáme v súdoch
- Súd je zložený:
• Subjekt (S) – o čom vypovedáme = podmet/podstatné meno
• Predikát (P) – čo subjektu pripisujeme = prísudok/prídavné meno, ...
• Spona – spája S a P = spojka
- Súd je pravdivý a nepravdivý (môže byť formálne správny a napriek tomu
nepravdivý)
- Rozlišujeme súdy:
1. Všeobecne kladný SaP – všetky sú
2. Čiastočne kladný SiP – niektoré sú
3. Všeobecne záporný SeP – žiadny nie je
4. Čiatočne záporný SoP – niektoré nie sú
- zo vzťahu vyplývania z 2 súdov vzniká 3. súd = úsudok
- A->B->C; A->C
- Každý úsudok je zložený z 2 súdov – premís a 1 súdu – záveru
- 3 všeobecné pojmy: S -> subjektový, P -> predikátový, M -> mediálny
- M zachytáva vzťah medzi S a P, nevystupuje v závere
- Pojmy kombinujeme do 4 figúr, podľa polohy M
- Kombinovaním 4 typov súdov a 4 figúr úsudkov dostaneme schémy správnych
úsudkov = MODY
- Pri skúmaní správnosti úsudkov nemusíme skúmať všetky súdy, ale iba to čo majú
spoločné – logickú formu - MODUS

UČENIE O ŠTÁTE

- Porovnáva rôzne ústavy a štátne zriadenia

- Vychádza z: človek je tvor spoločenský -> iba v spoločnosti sa môže človek rozvíjať
-> štát riadia zákony -> štát je najvyššia forma súžitia ľudí -> je nadriadený rodine
a jednotlivcovi
- Formy vlády:
• Zlé:
▪ Tyrania – despotická vláda
▪ Oligarchia – záujmy najbohatších
▪ Demokracia – sebecká vláda väčšiny
• Dobré:
▪ Monarchia – vláda menšiny najlepších
▪ Aristokracia – najschopnejší
▪ Politea – nesebecká, rozumná vláda väčšiny – najlepšia forma
- v štáte ponecháva rodinu a súkromné vlastníctvo, otroctvo je prirodzené, ideálny štát
= UTÓPIA

FYZIKA A KOZMOLÓGIA

- všetko je zložené zo 4 prvkov: zem, voda, oheň, vzduch; nebeské telesá sú z piateho
prvku – éteru

UČENIE O DUŠI

- duša je zdroj organizácie a aktivity, je nadriadená telu

- 3 formy duše:
• Vegetatívna
• Zmyslová
Dana Margitfalviová, 4.B, DEF – Klasická grécka filozofia

• Rozumová – umožňuje myslenie

- Uznáva vplyv výchovy na človeka

ETIKA

- Každá činnosť človeka má svoj zmysel a účel

- Spoločný cieľ činnosti je DOBRO
- Najvyššie dobro je BLAŽENOSŤ – dobre konať a dobre žiť
- Človek musí rozvíjať svoje cnosti – cnosť je schopnosť rozoznať, čo je dobré a podľa
toho konať
- Filozofia je dualistická (4 živly, duša), prechádza do objektívneho idealizmu