Úvod do filozofie

Mýtus a Filozofia
Filozofia: láska k umeniu, vznik 6 stor. p.n.l. v Starovekom Grecku
Má konkrétneho autora, spísaná v prácach, pojmové vyjadrovanie, priestor na kritiku, kladenie
otázok
FILOS- sesterská láska, SOFIA- múdrosť
Táles- považovaný za 1. filozofa, mesto Milét
Mýtus: Lživý príbeh, ktorý hovorí pravdu
Je to kolektívny výtvor, ústne tradovaný, obrazné predstavy, neprijíma kritiku, podáva hotové
odpovede
Podnety a predpoklady:
Podnety k filozofovaniu: údiv a pochybnosť, vôľa k prejasneniu, vedomie vlastnej smrti, otázky po zmysle,
redukcia inštinktov, HRANIČNÉ SITUÁCIE
Predpoklady: 1. individuálne: pojmové myslenie, osobnostná zrelosť=schopnosť samostatne myslieť
2. spoločenské: úroveň hospodárskych a sociálnych vzťahov, ktorá umožnuje oddelenie
duševnej práce, politické usporiadanie, ktoré pripúšťa vyjadrovanie vlastných názorov
VZNIK FILOZOFIE= PRECHOD OD MÝTU K LOGU

Filozofia a špeciálne vedy

Filozofia je kráľovnou vied
Auguste Comte: zakladateľ sociológie
Aristoteles: zakladateľ logiky (1. biológ)
Filozofia: skúma svet v celistvosti
Opakovane si kladie „večné otázky“
Akceptuje svoju minulosť
IMMANUEL KANT:

• Čo možem vedieť?
o hranice ľudského poznania
• Čo možem konať?
o etika
• V čo môžem veriť?
o zmysel života/náboženstvo
• Kto/čo je človek?
o sebapoznanie, porozumenie
Špeciálne vedy: sú tematicky redukované, kladú si aktuálne otazky (minulosť nezáujem)

VZŤAH FILOZOFIE A ŠPEC. VIED

 1. Filozofie, ktoré sa snažia s vedou spolupracovať: FILOZOFICKÝ SCIENTIZMUS (scientia=veda)
a. Zovšeobecnenie výsledkov vied -> upozorňuje na problémy, ktoré je nutné riešiť
b. Hľadanie vedeckého poznania-> veda vychádza z faktov
c. Snaha filozofiu premeniť na vedu -> vedecká argumentácia
2. Filozofie, ktoré sa chcú od vedy odlíšiť/odmietajú ju
a. Filozofický iracionalizmus -> odmieta vedecké myslenie/poznanie
b. Filozofické antropológie ->vedecké poznanie obmedzujú prirodné javy (človek)
c. Filozofické postoje, ktoré vede pripisujú vinu za morálny a ekologický stav dnešnej
spoločnosti

Filozofia a náboženstvo
Náboženstvo: súhrn poznatkov, ktorý je založený na viere v „niečo viac“
Religionistika: veda o náboženstvách ako o historickom jave (vznik..), porovnáva ich
Teológia: náuka o Bohu (bohoslovie), Theos=Boh, Logos= náuka, systematický výklad
Filozofická teológia: filozofická disciplína, ktorá vychádza z viery v Boha, pričom sa ju usiluje doplniť
o rozumné argumenty (dôkazy)
Teizmus: viera v Boha -> poly/mono
Deizmus: viera v boha, ktorá nie je prepojená so žiadnym konkrétnym náboženstvom; Boh je len jeden
„hýbateľ“, ktorý ďalej do sveta nezasahuje, osvietenci
Panteizmus: všetko je božské; spojenie Boha s prírodou
Ateizmus: odmietanie existencie Boha
Dogma: výrok, ktorý cirkev považuje za zjavený od Boha

PODOBY VZŤAHU FILOZOFIE A NÁBOŽENSTVA(vzťahy viery a poznania)

a) Sú v rozpore:
i. Odmietajú filozofiu: Tertullianus: „Načo sú Jeruzalemu Atény?“
ii. Odmietajú náboženstvo: Karl Marx: „Náboženstvo je ópium ľudstva“
Friedrich Nietzsche: „Boh je mŕtvy“
b) Tvoria jednotu
c) Jestvujú samostatne a navzájom spolupracujú :
i. Sv. Tomáš Akvinský: „Filozofia je slúžkou teológie“ (ako vš. Ostatné vedy)
d) Nemajú nič spoločné, vyvíjajú sa nezávisle od seba

Filozofia a ideológia
Ideológia: je súbor myšlienok a názorov, ktoré sa určitá skupina ľudí snaží presadiť v spoločnosti (Marx
19. stor)
Delenie spoločnosti na pravicu(konzervatívni) a ľavicu (liberálni), r. 1789 po fr. revolúcii
Extrémna pravica - fašizmus extrémna lavica: komunizmus

Filozofia a umenie
Umenie: je prejav, ktorým sa človek snaží kreatívne uchopiť svet. Cieľom je krása.
-vzniklo skor ako filozofia (praveké nástenné maľby)
Demokritos: umenie je snaha napodobniť prírodu
Nietzsche: umenie je lož
Arthur Schopenhauer: umenie ako protijed utrpenia
KATARZIA: hlboký umelecký zážitok (film/kniha)

Filozofické disciplíny
Ontológia: náuka o bytí [metafyzika]
Aristoteles – prvá filozofia

• Základná otázka: podstata sveta

o Odpovede:
▪ Idealizmus: idea, myšlienka, Boh
▪ Materializmus: matéria, hmota (Marx)
• Delenie: koľko je podstát sveta?
o odpovede:
▪ Monisti: veria v jedinú podstatu sveta, Boh
▪ Dualisti: aj hmota aj duch
▪ Pluralisti: mnoho roznych podstat
Gnozeológia: náuka o poznaní (gnosis=poznanie)

• Zakladná otázka: Je svet popznateľný? /do akej miery/

o Odpovede:
▪ Gnostici, gnostickí optimisti – Ano, je, existuje objektívna pravda
▪ Agnostici, agnosticizmus - Nie , odmietajú možnosť poznania sveta, pravda je
subjektívna
▪ Skepticizmus (Neveriaci Tomáš), pochybovanie o poznateľnosti sveta
• Delenie: Aké su formy poznania:
o Odpovede:
▪ Empirizmus: zmyslová skúsenosť
▪ Racionalizmus: poznanie rozumom
▪ Senzualizmus: poznanie zmyslami
Epistemológia=Gnozeológia=náuka o poznaní
ĎAĽŠIE:
Etika: teória morálky -> „praktická filozofia“ (Aristoteles)
Cnosti/neresti = hriechy
7 hl. hriechov: pýcha, hnev, obžerstvo, lakomstvo, smilstvo, závisť, lenivosť
„Nerob iným to, čo nechceš, aby ostatní robili tebe.“
Estetika: krása
KATARZIA=umelecký zážitok, ktorý nás pozdvihne nad problémy sveta
Demokritos, Schopenhauer
Filozofická antropológia: v centre je človek vo svojej celistvosti ; existencializmus
Dejiny filozofie: skúma vývoj filozof. Myslenia (od 6. stor. pnl)
Filozofia dejín: súvislosti medzi filozofickými dejinnými udalosťami
Filozofia náboženstva: religionistický pohľad
Filozofická teológia: hľadá rozumové argumenty
Axiológia: filozofická disciplína zaberajúca sa hodnotami/ hodnotením
Filozofia pravdy/prírody/športu/politická/sociálna...