1., 2.

Prednáška

- kniha Metafory paměti - Douwe Daasma

- o svete môžeme uvažovať:
- ako o mechanizme = mechanici
- ako o organizme = biologici
DRAISMAA

- existuje 6-7 základných psychologických teórií - čo je pamäť:

- Pamäť je doštička, na ktorú sa zapisuje - Platón, Aristoteles (“tabula rasa”) - ľudská pamäť nie je
presná, ale máme pocit, že to vieme (čo sme zažili)

- Pamäť funguje ako kameň - ako fosfor - nachytá množstvo svetla, a potom vyžaruje
- Pamäť je gramofónny zápis
- Pamäť je ako PC
- Pamäť ako hologram - ako zachováš niečo, čo tu fyzicky nie je

- kapacita ľudskej pamäte je daná prepojením buniek - množstvom prepojení

DESCARTES - neakceptoval podvedomie (ak si nevieš spomenúť, neverím, že to vieš)
LEIBNITZ - Máme vnímanie, ktoré nevnímame - percepcia, apercepcia

Predmet psychológie

- pre niekoho je to iba to:

- čo je merateľné
- v princípe nemerateľné - správanie
- subjektívne - čo vie zobjektivizovať

Dejiny

- pojem duša, myseľ,… - existovali skôr ako pojem psychológia

- Slovo psychológia ako prvý použil v 16. storočí MELANCHTON - Nemecko (luterán)
ARISTOTELES

- akceptuje existenciu 4 príčin (= problém so slobodnou vôľou): materiálna, formálna, účelová,

prostriedková —> žiadna sloboda - sloboda je základ človeka

- Činný a trpný rozum

- Trpný rozum = individuálna pamäť (u Aristotela je smrteľná)
- LUTHER chcel od MELANCHTONA lepšiu filozofiu, ako Aristotelovu (žiadnu takú nemal)
- MELANCHTON - 1530 - Kázeň o duši (Wittenberg) - v kázni na s. 11 použil slovo PSYCHOLÓGIA
- Prvé písomné zmienky sa pripisujú GÜKCHELOVI - napísal knihu o psychológii

- MARKO MARULIC - použil ho v spise ako prvý - spis sa nikdy nenašiel

- Používali ho už starí Gréci - Aristoteles, pred ním Demokritos
- Čína, India, Mayovia, Inkovia
- HISTORIOGRAFIA - súbor záznamov - faktov
- Historik rozhoduje, čo bude spomenuté

- Prítomnosť rozhoduje, čo sa v minulosti stalo - napríklad selekcia autorov, ktorých názory budú
spomenuté v knihách

- ARISTOTELES - 4 základné prvky: voda, zem, vzduch, oheň (stredom vesmíru je podľa neho Zem)
- Dejiny psychológie začínajú tam, kde začína náboženstvo, mýtus (mýtus už opísal dušu)

THOMAS SAMUEL KUHN - kniha Štruktúra vedeckých revolúcií

- teoretik vedy, filozof

- Prijímame do vedy tie výklady sveta, ktoré prijímame, ktorým rozumieme, veríme
- Nové teórie prijímame, pretože vysvetľujú niečo, čo staré nevysvetľovali, alebo to vysvetľujú lepšie

- v psychológii je množstvo teórií, ktoré sú zásadne postavené proti sebe (napríklad, čo je duša)

KARL RAIMUND POPPER - filozof

- dejiny akejkoľvek vedy, sú postupným vylučovaním nesprávnych hypotéz alebo teórií

- Neveríme v chybné teórie, v ktoré verili starovekí Gréci, ale veríme v iné chybné teórie —> vyvraciame
ich

- Dejiny psychológie —> dejiny eliminovania chybných predstáv

- Dnes veríme v predstavy, ktoré ešte nikto nestihol vyvrátiť - väčšina z nich platná nebude, ale zatiaľ
nie sú vyvrátené

GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL

- dejiny sú chybné , ak si myslíme, že je to prechádza po cintoríne myšlienok
- Dejiny každej disciplíny sú dôležité
- Myšlienky sa vyvíjajú - majú vnútornú logiku = veda má vnútornú logiku (každé vyvrátenie teórie
podporuje vznik novej teórie, a takto sa ďalej vyvíja) -> takto vzniká logika dejín (nielen filozofických
myšlienok)

- Psychológia sa začína špecializovať - keď máme dostatok terminológie a metodologických nástrojov -

vytrhnúť pojem z filozofie a začať ho skúmať iným ako filozofickým spôsobom —> moment zrodu
PSYCHOLÓGIE AKO VEDY

- Každá veda sa ďalej špecializuje a vznikajú stále nové vedné disciplíny – rozlišujeme napríklad
diagnostiku, kognitívnu psychológiu

- Ľudová psychológia - používa sa bežné (nie odborne)

ANTICKÉ OBDOBIE

- 3 základné funkcie, ktoré nám má naše POZNANIE PRINÁŠAŤ:

- 1. Schopnosť opísať, čo sa deje - deskripcia (čo všetko je predmetom mysle, myseľ = ja)
- Obsahy mysle sú z pohľadu 1. osoby - mňa samého (toho, kto to prežíva) - pre ostatných sú
neprístupné

- 2. Explanácia - nestačí opísať, čo prežívam, ale aj vysvetliť - nájsť príčinné vzťahy —> prečo to
prežívam? - príčiny mentálneho javu

- 3. Predikcia - schopnosť predvídať, čo sa bude diať na základe toho, čo cítim (pocity, javy, ktoré budú
nasledovať)

- o psychológii môžeme uvažovať len, ak sa snaží nájsť odpovede na všetky 3 javy, funkcie
- Prazáklady psychológie - starí Egypťania - súvis medzi poškodením mozgu a správaním (pred 3000r.) -
starovekí Gréci si nemysleli, že mozog má nejakú vyššiu funkciu, ako, že je chladič krvi

STARÍ EGYPŤANIA

- duša nie je spätá s telom, ani so žiadnym orgánom

- Správanie k zosnulým - nesmrteľná duša (preparácia orgánov, balzamovanie) —> duša sa po smrti
dostáva inam ako telo

STARÍ GRÉCI
- 6-5st. pnl. - hľadali ARCHÉ - pralátka, z ktorej všetko pochádza - zaujímal ich človek a duša -
MAXIMENES —> arché = vzduch - všetko je späté s dýchaním

- TALES - arché = voda

- HERAKLEITOS - arché = oheň (logos) - jasné myslenie = suchá duša, temné myslenie = vlhká duša
- Dodnes sa používa - temperamentný človek = “má iskru v oku”

- Videnie je záležitosť reflektoru (z nášho oka vychádza svetlo) —> táto teória sa zmení, až v 16.st. -
videnie = to, čo do oka vchádza

- Vlhká duša - oči bez iskry, bez života

- najzásadnejší vplyv malo Platónove chápanie DUŠE

- DEMOKRITOS - duša je materiálnej povahy (iný pohľad ako ostatný)
- Napísal spis PERI PSYCHÉ - O duši, nezachoval sa
- Všetko je zložené z atómov - aj naša myseľ = sú hmotné, nedeliteľné, nevnímateľné

- Každý je pospájaný z iných atómov = každý je jedinečný

- TEÓRIA VIDENIA - zložená z atómov - atómy vystupujúce z nejakej veci (výrony) - vstupujú do
nášho oka = vidíme danú vec

- Aj ja vyžarujem = som vecou (smrť = vyžiarenie/dožiarenie?)

- Každý vnem = pohyb atómov
- Zmysly = optická vodivosť prostredia (ako je možné, že niečo vidím, ale nepočujem?)
- Aj zvuk = rozprávanie sú výrony (cez stenu počujeme, ale nevidíme)
- Existujú len atómy a prázdno - existujú rôzne veľkosti a štruktúry atómov
- Počutie = mechanický prenos atómov
- Čuch = do nosa vstupujú špecifické atómy, dotknú sa iných atómov, a následne cítime (atómy kávy)
- Všetko je Demokritovskej teórii je MECHANICKÝ POHYB, lebo DUŠA JE MATERIÁLNA
- Všetko je založené na DOTYKU - dotýkame sa okom - zrak

- Predstava vnímanie je TAKTILNÁ

- Vonkajšie realita spôsobí mechanický pohyb v našej duši (emócia - latinsky znamená pohyb = emócie
nami hýbu) “tvoje slová sa ma dotkli” - spôsobili pohyb v mojej duši
 - Po smrti sa atómy rozpadnú - duša sa rozpadá - zaniká myseľ (myseľ sa môže rozpadnúť omnoho skôr
ako príde smrť)

- Napísal o rozpade osobnosti

- preferoval rozum

PLATÓN

- proti poznanie k Demokritovi

- Rozum nie je vôbec materiálny (proces poznania = rozpomínanie si)

- Mozog = doštička z vosku, do ktorej sa odtláčajú odtlačky (ten, kto si ľahko pamätá - mäkký vosk)
- 3 zložky duše:
- Žiadostivosť - v podbrušku - spätá s vôľou, túžbami (je najnižšia - remeselníci)
- Odvaha, mužnosť - v srdci - odvaha (vojaci, strážcovia)
- Rozum - (najpodstatnejšia - filozofi)

- emócie nie sú človek, nie sú dobré (emócie ťahajú do pekla)

- Uplatnenie v kresťanstve
- Človek je nezávislý od tela - dôležitá je myseľ = rozum
- Individuálna duša je nesmrteľná

SOKRATES + SOFISTI

- otázka: rečníctvo, persuázia, sugescia

- Nie, čo je príčina mysle, ale ako funguje

- Ľudská duša je odlišná od tela – je nesmrteľná (Egypťania)

- Idey sú večné - nepochádzajú od nás

ARISTOTELES

- základom nášho poznanie je ZMYSLOVÁ SKÚSENOSŤ

- ZMYSLY - sú materiálne (predmet zmyslového vnímania materiálny nie je)
- TEÓRIA OTLAČKOV - oko je uspôsobené na prijímanie istého typu odtlačkov (nemôžeme do oka
otlačiť zvuk)
 - ak človek nevidí istú farbu – nemôže sa mu do oka otlačiť
- To, čo vzniká v oku = otlačok vonkajšieho svetla = zmyslová forma – uchopuje M ju rozumom –
inteligibilná forma (na konci poznania je niečo inteligibilné, ale nie je materiálne)

- Materializmus + platónsky idealizmus = stáva sa dominantný

- 3 zložky duše:

- Vegetatívna - rastlinná - vo všetkom živom (3.)

- Senzitívna - živočíchy (2.)
- Rozumová - človek - zvieratá nemá rozum (1.)
- ČLOVEK = ANIMAL-RACIONALE - máme všetko čo živočíchy + racionálny rozum - sme rozumové
bytosti

- ROZUM:
- Činný - schopnosť zapisovania (ložiská) - je nesmrteľný

- Trpný - tabula rasa, nepopísaná doštička

- asociačné zákony - ZÁKON OPAKOVANIA - memorovanie je dané opakovaním
- Spisy: O snoch, Spánku a bdení, Vnímanom a vnímateľnom, O DUŠI
- Naša pamäť je doska, do ktorej sa niečo zapísalo - po smrti z dosky nič neprečítame = koniec - moja
osobnosť je to, čo je tam zapísané, nič viac

- Podstata človeka ako indivídua je PAMÄŤ (rozpad osobnosti = rozpad dosky)

- To, čo z nás robí indivíduum je smrteľné (Demokritos, Platón, Aristoteles)

DESCARTES

- ľudia, ktorí nemajú rozum, sú len živočích (psychopati)

- Novoveké psychiatrické liečebne sú ZOO - nie sú tam ľudia, ale zvieratá - nemajú ľudské práva
- Korene u Aristotela

TEOFRASTOS

- čerpá z atomistov
- 30 behaviorálnych rysov ľudských pováh
- Ako Platón s Aristoteles - dôraz na ľudský intelekt
- Otázka vzniku duše u embrya - už plod vníma, predpokladal, že dieťa už má dušu pred narodením

STOICI

- rozvíjajú materialistický moment

- Skúmajú konkrétne emocionálne stavy
- Stoizmus:
- Ranný - pôvodne grécky - CHRISIPOS - človek by mal žiť v súlade s prírodou

- Stredný - POSEIDOMIOS
- Rímsky stoicizmus - najvýznamnejší pre psychológiu - LUCIUS SENECA st. (Vychovávateľ NERA)
- najdôležitejšia je ČESŤ

- rozvíjajú umenie umierania (eutanázia = dobrá smrť) - príde a je očakávaná, nebojuje sa s ňou (takto
umierali stoici)
SENECA

- človek sa stáva plnohodnotným, keď ovláda seba samého

- je dôležité zameriavať sa na veci, ktoré máme pod kontrolou – nie na smrť alebo na počasie
- netreba sa vzrušovať nad smrťou, ale nad životom

- Stoicizmus je stále aktuálny

- Ich postoj k životu - APATEA (patea - vášeň) = BEZVÁŠNIVOSŤ - nemáme lipnúť na veciach a
okolnostiach, ktoré nevieme ovplyvniť

- To, čo vieme ovplyvniť = vlastná česť

- ATARAXIA (Demokritos) = NEOTRASITEĽNOSŤ - mudrc, ten, kým nič neotrasie - má svoj duševný
pokoj

- Stoicizmus = nájsť svoj duševný pokoj - hľadanie vyrovnanosti ovládaním emocionality - racionálna
kontrola fyzickej a emočnej zložky

MARKUS AURÉLIUS

- Hovory k sebe - introspekcia (diskusia sám ku sebe)

- Filozofi by mali vládnuť

SKEPTICI
- rozvažovanie o svete - pre a proti
- Naše vnímanie svete = ilúzia - nemali by sme hovoriť, aký je svet, ale ako ho vnímame (káva nie je
sladká, ale ja ju vnímam ako sladkú)

EPIKUREJCI

- Hedonisti
- Hľadanie BLAŽENOSTI
- Eliminovanie strádania

- Hľadanie rozkoše = eliminovanie utrpenia

- Čerpajú z atomistov - atómy - majú vlastnú SLOBODU
- Nie je dôvod báť sa smrti - kým som tu ja, nie je tu smrť, keď je tu smrť, nie som tu ja
- Mozog - centrum mentality
- Pitvy zvierat

- Odlíšenie myslenia od vnímania

- Miešanie 4 základných živlov - 4 základné ľudské tekutiny —> TEMPERAMENT
- Budovanie dnešnej medicíny

ERASISTRATOS (300pnl)

- Lekár
- Analyzuje motorické a senzorické nervy = PSYCHOSOMATIKA = telesné + psychické (+ senzitívne
schopnosti)

3. Prednáška
STREDOVEK A RENESANCIA
Dve strany:

- chápanie psyché - duše - niečo, čo v princípe nie je možné identifikovať s telom (platónske a
neoplatónske motívy)

- atomisticko-aristotelovský - realistický model (so všetkými prímesami o zmiešaninách prvkov,

tekutinách - naša duša a schopnosti sú prejavom hmotného/telesného pôsobenia látok/prvkov, ktoré
obsahujeme)
STREDOVEK

- v európskej kultúre máme problém ho identifikovať, kde a kedy začína a končí

- Niekde okolo roku 0 - narodenie Krista = stredovek je kresťanský
- Zväčša približne 4st. - kresťanstvo = náboženstvo rímskej ríše (476) - zánik Ríma je začiatok
stredovekého uvažovania

- Končí objavením Ameriky (1492), vynálezom Kníhtlače, (1526) - Bitka pri Moháči
- Spôsob videnia sveta a človeka v ňom (zaujíma nás viac ako rok, kedy končí) - pretože niekde je ešte
stredovek, niekde už renesancia a humanizmus (aj na jednom území v rôznych oblastiach)

- Stredoveký spôsob maľovania je založený na význame (nie perspektíva, hlavne boh)

- Priezviska vznikajú podľa toho, odkiaľ človek je
- RENESANCIA
- Prináša perspektívu - svet sa nám nezrkadlí dokonalo, lebo naša myseľ nie je dokonalá (je skôr zakrivená
guľa, ktorá zrkadlí - zrkadlí zakrivene a v ohnisku zakrivenia sme my) - všetko, na čo nazeráme,
vzťahujeme na seba (perspektíva sa zbieha do divákovho oka - Posledná večera - maliar vkladá diváka
do obrazu)

- Stredovek sa od antiky nelíši tým, kedy je, ani kde je, ale AKO VYKLADÁ VECI - renesancia sa od
stredoveku líši tým, že zrazu rozumieme veciam INAK

- Stredovek býva označovaný za dobu TEMNA, ale nie je, my máme temno o tomto období - vznikajú
inštitúcie, na ktorých základoch staviame dodnes - vznikajú univerzity, nemocnice, opatrovateľské
domy, začína sa šíriť vzdelanosť (nielen knihou), dbá na rozvoj jazyka, metodológiu

- Na začiatku tohto obdobia je mnoho mysliteľov - riešia vzťah VEDENIA A VIERY (filozofické a
teologické dôvody) - otázka - na čo sú Rímu Atény - grécka vzdelanosť, keď Rím má svoj Jeruzalem

- Ranný stredovek nie je pokračovaním antickej vzdelanosti (helenistické obdobie = skeptici, stoici,
epikurejci, novoplatonizmus) - zrazu filozofi začínajú premýšľať pod vplyvom kresťanstva - viera je
niečo úplne iné (viera ako samostatná intelektuálna schopnosť, viera nie je poznanie - mám veriť, aby
som pochopil?) - má byť viera súbežná s racionálnym chápaním, alebo nie ?

- Viera - neexistujú dôkazy, neverím rozumom, ale srdcom, neexistujú dôkazy, keby existovali, zničili
by vieru

- Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná - Novovek - Pascal

- SPOR, či naše poznanie stojí na viere, alebo nie

- Príklon k platonizmu - Augustín Aurélius - cirkevný otec
- Napísal viacero spisov, vstúpenec manicheického bludu (nie kresťanstvo, ale sekta) - spis Vyznania
- Všetko naše vedomie stojí a padá na pamäti, vedy do pamäti nevnikajú zmyslami, ale oni tam sú,
tematizuje, čo znamená učiť sa, pamäť a city, pamäť a zabudnuté veci, ako zabúdame (platónske -
rozpomínanie sa)

- Vnútorne osvietenie - spomeniete si na to, len ak boh chce - rozžiari sa iskrička, ktorá temné časti
mysle rozžiari - poznanie vychádza zvnútra (objavíme to v sebe samých)

- Ak sa snažíte si spomenúť - viete, že niečo neviete, tušíte, kde to je, ale neviete to nájsť (ak niečo
stratíme, vieme, že sme to mali, ako to vyzeralo, ale nevieme si spomenúť, kde sme to naposledy
videli - keď to nájdeme - príde pochopenie - aha) - ak si nevieme spomenúť - nevieme nájsť kontext

- Ak sa stretneme s niečím novým, vieme, že je to niečo nové, že to v pamäti nemáme - hneď to vieme
identifikovať (akoby sme mali prehľad)

- 11 kniha - O čase - kým nebolo sveta - nebolo času (čas je spojený s existenciou sveta), čo je reálna
jednotka času ? (Minulosť nie je, budúcnosť ešte nie je, je len prítomnosť - ako je veľká ?) - aká dlhá
je prítomnosť ? - existuje len prítomnosť (budúcnosť = fantázia, minulosť = pamäť, prítomnosť =
prežívanie)

- Dušu rozlišuje na:

- PAMÄŤ - nemôžeme uvažovať o vedení, ak nemáme pamäť, všetko by zaniklo, ako pocit
- ROZUM - človek býva s ním stotožňovaný, najdôležitejší
- EMÓCIE A VÔĽA - emocionalita - negatívne, úpadky, hriechy, vôľa - samostatná psychická
schopnosť, mohutnosť, pozitívne (Boh je vôľa)
SCHOLASTIKA
TOMÁŠ AKVINSKÍ

- napísal množstvo prác - súm - vykladač, komentátor (autorom akoby bol Aristoteles) - preberá jeho
myšlienky - kresťanská reinterpretácia Aristotela - otázka zmyslovosti

- Racionalistický prístup
- Človek bol chápaný viac ako duševná bytosť, ako racionálna (Aristoteles - človek = telesné + forma -
činný rozum)

- ROZUM:

- Činný - aktívny
 - Trpný - pasívny - mal by byť nesmrteľný
- Je schopnosť nazerať seba samého (rozum nie je nič, čo by nebolo v zmysloch, okrem seba samého) -
rozum nazerá sám seba, objaví tam svedomie

- Rozbor svedomia - svedomie = schopnosť rozhodovať sa, rozlišovať medzi dobrým a zlým
- Svedomie = pravdivosť - 1. všetko, s čím sa rozum stretáva pochádza z rozumu, a preto rozum sám
seba nemôže oklamať (svedomie je neomylné), 2. svedomie spája dobro s pravdou - pravda je dôležitá
hodnota (pre rozum najdôležitejšia), 3. bdelosť - poukazuje na pozornosť - schopnosť rozlišovať
mentálne obsahy v stupňoch (nie všetky obsahy vedomia sú rovnako jasne prítomné stále)

- problematika vôle
- Zatienil ostatných mysliteľov tohto obdobia
- DUŠA - spätá s telesnosťou a prežívaním
- DUCH - racio - neosobné

FRANTIŠKÁNI

- Mali vlastné stratégie

- Ak Boh vytvoril svet na svoj obraz a máme niekoľko vrstiev - 9 božích vlastností (ak je Boh vševediaci,
a zároveň dobrotivý = bude spravodlivý) - Lulos

DOMINIKÁNI

- dominikánske umenie pamäte - Bruno - na začiatku renesancie - cestoval po Európe, vyučoval, venoval
sa problematike pamäte (mal po obvode 34 písmen - alfa = začiatok, omega = koniec) - mal 9 takýchto
kruhov 34x9 - naučil sa ich len on, nikto iný toho nebol schopný

- Pôsobil vo Frankfurte, v Prahe, dominikáni ho (17.2.1600 na Námestí kvetov upálili, pribili mu jazyk
na dosku) - teologický dôvod, prečo bol odsúdený - neakceptoval počatie panny Márie

- Dejiny psychológie začínajú, keď sa prvýkrát použije pojem psychológia

- MARKO MARULIĆ - chorvátsky mysliteľ
- Psychológia de racionale …….. - 1520 - prvý spis o psychológii
- Juan Art - španielsky teoretik lekár, viacero pozoruhodných spisov (Skúmanie rozumu mužov)
 - Treba rozlišovať medzi jedinečnou osamelou schopnosťou, ktorá sa prejavuje v určitej oblasti = nazval
ju TALENT - rôzni ľudia môžu mať rôzne talenty (aj celé národy môžu v niečom vynikať oproti iným
národom) - je nevyhnutné, aby ľudia, ktorí majú talenty, vykonávali činnosti na rozvoj svojich
talentov

- Opak talentovanosti je GENIALITA - výnimočné nadanie = schopnosť porozumieť všetkému -

všeobecné porozumenie - GÉNIUS - má rozhľad vo všetkých oblastiach, nie len v jednej

- Rozlišuje 3 stupne rozumových schopností:

- 1. Schopnosť porozumieť ľahkým a jasným častiam vedy - talent na nejakú časť (matika, jazyky)
- 2. Schopnosť porozumieť všetkému bez samostatnosti - vysoký stupeň inteligencie, až geniality
- 3. Tvorivá schopnosť - schopnosť samostatného myslenia, zvažovania, kreatívnej tvorby
- v súčasnosti by sme povedali, že 2. súvisí s genialitou, u Arta to je až 3.
- INTELEKT - schopnosť porozumieť veciam, mať vhľad, vidieť súvislosti (nie je to rozum)
- ROZUM - je stotožňovaný s DUCHOM = viac ako mať poznatky a rozumieť tomu - čo mám e nadosobné
- transcendentálne (pre solastikov = nesmrteľné)

- INTELIGENCIA:
- Schopnosť učiť sa

- Schopnosť uplatňovať úsudok

- Schopnosť mať predstavivosť
- KUZANSKI - (4) stupne poznania:
- Zmyslovosť = zmyslové podnety - prináša dáta
- Rozlišovanie protikladov - identifikovanie rozdielov

- Spájanie protikladov - možné len v matematike, teológii - zjednotenie protikladov

- Stredobodom jeho skúmania je Boh - skúma ľudskú myseľ (nie je dokonalá, nepodobá sa božej mysli,
je skresľujúca, deformujúca) - myseľ = meradlo - nikdy nebude dokonalá
JUAN ART - vzdelávanie detí, nie je to isté ako vzdelávanie dospelých – talenty sú poznačené
temperamentom – temperamenty sú spôsobené našou konštitúciou (základne tekutiny, ktoré sú v nás) -
(starší ľudia majú suchší mozog - majú v ňom viac ohňa) - ráno si pamätáme viac - vlhkosť

- starší ľudia sú chápavejší - kryštalická inteligencia

- Mladší ľudia si pamätajú lepšie
- Potreba DIFERENCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE = ľudia nie sú rovnakí, treba ku nim pristupovať rozdielne
- Presvedčenie, že medzi mužom a ženou sú zásadné rozdiely - najmä v intelekte - žena má vyššiu mieru
štiav, orgánov, je menej racionálna

- Starí gréci si mysleli, že inteligencia je spätá so spermiami - teda ženy nemôžu byť tak inteligentné ako
muži (súvisí to s funkciou spermií pri plodení - funkcia spermie je zahrievanie vajíčka, čím je viac
zahriate = priťahuje vajíčko - racionalita)
JUAN BREUER - venuje pozornosť opisu charakterov - podrobný popis ľudí - mnohé charakterové
vlastnosti (lenivci, alkoholici)
MACHIAVELLI
Atopos = namiesto, utópie = Autopos - dobré miesta (nie sú, sú len mysliteľné) - také dobré miesta nie sú
- distópia = zlé miesta - nemá zmysel vytvárať utópiu, pretože ľudia nie sú ideálni

- ľudia sú nevďační, ak sa majú dobre, zabudnú, kvôli komu sa majú dobre - nevďak vládne svetom, ak
sa majú zle, budú to stále vytýkať

- Jeho kniha - analýza ľudských vlastností (vladár má byť ako líška - prefíkaný a silný ako lev)
FRANCIS BACON

- jeho spisy sú nádherne napísane

Da Vinci - človek je v Renesancii stredom vesmíru

- v stredoveku chceli vedieť, aký je Boh - ak je všemohúci (Bruno), tak musí stvoriť aj nekonečne veľký
vesmír zaplnený hmotou - hmota je Boh - je všade

- Scholastika uvažuje o Bohu, dáva mu logické atribúty, naráža na hranice, človeka si nevšíma - v
renesancii sa nezabudne na boha, ale, ak boh stvoril človeka na svoj obraz - prostredníctvom človeka
môžeme uvažovať o tom, aký je boh (inak o bohu nemôžeme uvažovať - je skrytý) - spoznávajme svet,
človeka, a nebojme sa

- Verí, že existujú 3 zásadne vlastnosti človeka:

- Imprensíva = zmyslovosť - dojem
- Senzus komunis = zdravý rozum, dôvtip
- Memoratíva = pamäť
5. Prednáška
NOVOVEKÁ PSYCHOLÓGIA (je súčasťou filozofie)

- boj medzi dvomi základnými tézami:

 - RACIONALISTICKÝ (kontinentálna filozofia - Descartes, Spinóza - vyvrcholí vo francúzskom
osvietenstve)

- kľúčovou otázkou novoveku je otázka poznania - odkiaľ viem, že viem - aký je charakter môjho
poznania? (v stredoveku - ako žiť tak, aby sme dosiahli spásu)

- DESCARTES - aby sa mi nestalo to, čo v jednej klasickej židovskej anekdota, že na konci života sa ma
moje deti budú pýtať, aká je najväčšia pravda, čo je najpodstatnejšie poznanie, ku ktorému môžeme
dospieť - mal by som si aspoň raz za život overiť, či moje poznanie je platné - či poznanie má solídne
základy - rozpadol sa fyzikálny problém sveta (nevedeli vysvetliť množstvo pojmov) - mení sa geografia
sveta = nový svet

- Ak ma zdroje môjho poznania čo len raz oklamali, sú nedôveryhodné

- Veľká časť nášho poznania pochádza zo zmyslov - zmysle nás občas klamú = Descartes spochybnil
zmyslovosť

- Nemali by sme dôverovať veciam, ktoré sú založené na predstavách

- v sne môžeme mať lucídne stavy, jasné predstavy, ktorým budeme veriť (strach, zomrieť z hrôzy) -
naša predstava môže byť rovnako živá ako vnímanie

- nie všetky stavy vedomia sú rovnako bdelé

- Snivosť sa od reality odlišuje tým, že precvakneme - počas sna považujeme sen za realitu, počas
bdenia, považujeme bdenie za realitu - rozlišujeme medzi bdelým snením a bdelým vnímaním -
vychádza to zvnútra stavu, v ktorom sa nachádzame

- Základný stavebný kameň skúsenosti - nemáme žiadnu záruku, že to čo vnímame tak je - všetky
vedy, ktoré pracujú so zloženinami, by mali byť spochybnené (biológia, fyzika, matematika) - veriť
by sme mali len v to, čo nie je zložené (problém je, čo nie je zložené)

- Existuje zlý duch, ktorý ma klame - myslím si, že mám ruku, ale nemám vôbec telo - nie som
spôsobilý prísť na to, že som klamaný - nič nie je isté (1. meditácia)

- v 2. meditácii - vieme, že máme telo - musím existovať na to, aby ma mohol niekto klamať = ak
pochybujem teda som —> MYSLÍM, TEDA SOM - základ novovekého ponímania človeka - ČLOVEK
= MYSEĽ

- Pre Descartesa, MYSEĽ = to, čo je vnímané jasne a zreteľne, bezprostredne - obsahy toho o čom
myslím, čo chcem, po čom túžim, čo cítim - res cogitans = VEC MYSLIACA

- MYSEĽ - je zásadne odlišná od nášho tela - je nám daná bezprostredne - viem, čo cítim, viem čo
chcem - len mne sú moje obsahy úplne jasné
 - Neviem si predstaviť, že by moja myseľ nebola - myseľ si nevie predstaviť neexistenciu seba - v
každom myslení je vždy prítomné ego, ktoré myslí (nevieme si predstaviť nič - predstavujeme si
to predmetne) - vždy je na jednej strane koginum a na druhej kogitátum - myseľ a to, čo je myslené
- vo vedomí nie je možné, že to, čo myslí zmizne, v tom prípade musí zmiznúť aj kogitatum - nie
je mysliteľné bez mysle

- Moja myseľ je nerozľahlá - neviem presne lokalizovať, kde by mala byť - myseľ je večná,
nerozľahlá, privátna, neverejná, neobjektívna (nedá sa merať) - niečo principiálne odlišne od tela
(telo je vidieť, myseľ nie) - telo je rozľahlé, deliteľné (keď vypadávajú vlasy) - myseľ je nedeliteľná
- tým, že telo je deliteľné = je konečné v čase aj priestore = je smrteľné - myseľ nie

- Sme zložení z dvoch substancií, ktoré sú odlišné - telesnosť a myslenie sa spolu vyskytujú, ale sú
úplne odlišné - táto teória bola kompatibilná s kresťanstvom (dualistická koncepcia)

- Z konečnej mysle nemôže pochádzať nekonečná entita (Boh) - takže táto entita nepochádza odo
mňa, ale pochádza od Boha, lebo len on je nekonečný - táto idea je vrodená - presvedčenie, že v
našej mysli sa nachádzajú vrodené idey = INATIVIZMUS

- Logické pravdy, predstava ega, idea boha sú vrodené idey, ktoré majú od počiatku všetci ľudia -
umožňujú nám vedu

- zmysly ani rozum nás neklamú - spojenie medzi myslovosťou a racionalitou - vstupuje do toho
vôľa - vôľa ovplyvňuje naše zmysly - vôľa deformuje spojenie medzi zmyslami a rozumom - VÔĽA
pre Descartesa je dôležitou súčasťou nášho mentálneho sveta/života

- Ak myseľ a telo sú dve úplne odlišné entity - ako je možné, že jedna substancia dokáže ovplyvniť
druhú substanciu (chcem dvihnúť ruku a telo ju dvihne) - ako je možné, že, keď telo narazí na
objekt, uvedomím si ho = PSYCHOFYZICKÝ PARALELIZMUS - spiritus animales - podľa
Descartesa ešte menšie hmoty ako atómy v našom tele - najjemnejšie čiastočky v tele

- Objavil REFLEX - ak ucítime pichnutie v ruke - nervovým oblúkom beží spiritus animales a
odnáša nejakú informáciu mechanicky do epifýzy, kde prichádzalo k spojeniu medzi mysľou a
telom (myseľ tam nesídli) - epifýza, pretože sa nedá žiť, ak ju niekto pretne (bez ruky, nohy sa
dá žiť) - predpokladal, že tam prichádza k spojeniu

- základ našej emocionality je materiálny - daná spiritus animales

- Existuje 6 vášni - všetky ostatné sú len zmiešaniny: strach, radosť, smútok, bolesť,…
- OKAZIONALISTI - škola
 - Trojica mysliteľov - stúpenci Descartesa - snažili sa vyriešiť problém psychofyzického paralelizmus
tým, že tam vždy vsunuli boha

- 1. Clauberg - napadne mi dvihnúť ruku, Boh spôsobí to, že ide hore (stane sa len to, čo Boh chce) -
problematizuje

- 2. Jola - Boh bol sluhom - tak prišiel s novým variantom - všetko je predom zjednané (Sufizmus) -
napadne mi dvihnúť ruku, lebo to bolo predom naplánovane

- 3. Malebranch - celé sa to odohráva v božej mysli, realita existuje len v božej mysli -
PANENTEIZMUS = všetko je v Bohu - stále je zodpovedný Boh

- SPINOZA (ktorý pochádza zo židovskej tradície), pre presvedčený, že problém psychofyzického

paralelizmu je spôsobený tým, že Descartes sa míli, ak si myslí, že naše telo a myseľ sú substancie, v
skutočnosti jedinou substanciou je Boh - myseľ a telo sú atribúty substancie

- Ak mi napadne teraz sa napiť, myslím si, že je to môj nápad, moje slobodné rozhodnutie (čo je
slobodné rozhodnutie? - nemá to príčinu? - má, je vo mne = nemám ju pod kontrolou)

- PANTEIZMUS = Boh je vo svete/všade

- Myseľ je len atribút substancie - jedna jej stránka, iná moja stránka je telesnosť
KONTINENTÁLNY PRÍSTUP:

- DESCARTES - sú to úplne odlišné veci

- DUALIZMUS - dva základne princípy

- SPINOZA - je to jedna a tá istá vec, dívame sa na ňu z dvoch strán

- MONIZMUS - jeden základný princíp
- Už tu nie je najdôležitejší Boh (nie je to živá bytosť) - z jeho pohľadu je Boh príroda - princíp -
prejavuje sa v nás tak, že mi sme temporálnou/časovou modifikáciou kusu prírody

- Príčiny našich stavov nie sú plne pod našou kontrolou = sloboda je ilúzia (neznalosť príčin -
mám pocit, že ja som sa sám rozhodol)

- Bol exkomunikovaný zo židovskej obce

- Myseľ a telo sú jedným - nazerané z pohľadu subjektu ALEBO objektu
- To čo je nám dané = obsahy našej mysle - myseľ je privilegovaná - človek je najmä jeho myseľ
- Naznačuje v spise morálnu zodpovednosť
 - LEIBNITZ - PLURALIZMUS - základom ľudského organizmu sú monády - bunky (navzájom majú
pozatvárané okná - nemôžu sa ovplyvňovať) - ruku dvihnem, lebo Boh to vopred naprogramoval,
zodpovednosť zostáva na Bohu

- Nerieši zásadne psychofyzický paralelizmus - otvára pozoruhodné možnosti riešenia

- Máme len jednu myseľ, jedno ja, jednu apercepciu mysle
- Všetky monády majú rôzne stupne vedomia - niektoré z nich disponujú nejakými percepciami
(temné monády, ktoré vnímajú niečo, ale nie sú si vedomé, že vnímajú) - robíme mnoho vecí,
ktoré sa dejú mimo nášho vedomia

- Ak ma teraz počujete, počujete ma preto, že Boh do vás vopred naprogramoval, že v tomto čase, v
tomto dátume, počúvate nejaké vnemy (každý má ten istý film nasnímaný z rôznej perspektívy -
každý vidí niečo iné)

- v rámci monád uvažuje o rôznych stupňoch vedomia - vrcholom je jednota apercepcie (máme len
jedno ja)

- Všetko čo sa odohráva v monádach pochádza z monád samotných - sú vopred naprogramované

- Uvažuje o človeku introspektívne - človek je myseľ (málo o materiáloch)
- FRANCIS BACON, THOMAS HOBS
- Britské ostrovy
- Človek je konglumerát atómov, tie sú fyzikálne (Hobs)
- Hobs preberá atomistickú verziu - človeka chápe ako súbor atómov - zmeny mentálneho stavu =
mechanické posuny atómov v našom tele = HNUTIA DUŠE - vnem vstúpil do nás a spôsobil nejaký
kaskádovitý proces, ktorý v nás vyvolal explóziu emócii, alebo nás umŕtvuje

- Počítanie = prirátavanie a odrátavanie, emócie = skladanie mechanických procesov v nás

- Otvára dvere nevedomiu - kľúčový pre psychoanalýzu - verí, že vieme, aj keď nevieme

BRITSKÍ SENZUALISTI
JOHN LOCKE, BERCKLEY, HUME

- myseľ je niečo odlišné ako telo

- Podstata mysle - aký je vzťah telesnosti a psyché?
- Locke bol lekár - zaujímalo ho, ako funguje myseľ (mind) - aristotelovsko-stoicku predstavu - naša
myseľ je tabula rasa (vzoprel sa Descartesovej idey vrodených poznatkov) - keby podľa Locka existovali
 vrodené idey, museli by ich mať všetci (primitívne národy, deti takéto idey nemajú) - ak by ich mali aj
všetci, neznamená to, že sú vrodené

- Je presvedčený, že celé naše poznanie je nepopísaný list papiera, skúsenosť formuje našu myseľ (kľúčové
pre humanistov)

- Máme len dva základné typy vstupov, ktoré formujú našu skúsenosť:
- Zvonku - senzation - vnemy, ktoré prichádzajú cez vonkajšie receptory (statické)
- Zvnútra - reflection - procesy (hlad) - trvajú
- Na základe týchto 2 vstupov skladáme IDEY = mentálny obsah

- Zaujíma ho, ako skladajú jednotlivé idey - vzniká tu tradícia asocianizmu

- Rozdiel medzi mojou identitou - človeka, muža/ženy, personálna identita (osobnosť)
- Celý svet je súbor vnemov - to čo stojí za hranicou mojich vnemov sú moje predpoklady
- nemôžem tvrdiť, že mám niečo vo vedomí, čo si neuvedomujem - nemôcť si spomenúť je nonsens - viem
to, ale neviem si spomenúť = nevie to

BERCKLEY

- Bol zásadným odporcom materializmu

- Človek je principiálne duch - hmota neexistuje (je to všeobecný pojem)
- Existuje duch a jeho predstavy - idey

- Niektoré idey pochádzajú odo mňa (moja dovolenka, ktorú si predstavujem), niektoré nepochádzajú len
odo mňa (informácie o Aristotelovi), niektoré nepochádzajú od žiadneho ľudského ducha (Tatry)

- Božia idea
- OBJEKTIVITA - idey, na ktoré nazerá viacero ľudí, čím viac nazerá, tým je idea objektívnejšia
- Veci existujú len vtedy, pokiaľ sú vnímané, BYŤ znamená byť vnímaný alebo vnímať
- Existuje vždy prinajmenšom jeden duch, ktorý si predstavuje = Boh

- SOLIPSISTA - existujem len ja a moje predstavy, som autorom všetkých predstáv (on nebol solipsista,
lebo veril v Boha)

- Nedokázal opísať, prečo niektoré predstavy máme tendenciu združovať nejako a iné inak
- SUBSTANCIA - nikdy ju nevidím, vidím len jej kvality - rozumový pojem, aby som vysvetlil, že existujú
kvality
- Stretávam sa len so svojimi vlastnými vnemami - za nimi vonku už nič neexistuje, s výnimkou ducha
- Neexistuje idea, ktorá by zosobňovala ducha - idey sú pasívne
HUME

- naše poznanie pochádza zo zmyslov:

- IMPRESIA - aktuálny podnet/pocit (niečo sa do mňa vtláča - vonkajšie pôsobenie)

- IDEA
- Vonku existuje svet - neuchopujem ho, uchopujem len odtlačky a tie spájam
- Zaujíma ho, ako to spájam:
- 3 základné pravidlá asociácie:
- PODOBNOSŤ - spájame podobné s podobným - organizuje

- KOEXISTENCIA V PRIESTORE A ČASE - vztyčnosť - veci, ktoré sa vyskytujú na tom istom

mieste po sebe mám tendenciu spájať - prsty ruky

- PRÍNCIP NÁSLEDNOSTI - prevedený do podoby príčinnosti - príčina, účinok - to čo bolo

predtým, toto nasleduje potom

- ľudská myseľ je fikcia

HARTLY

- Koncepcia asocianizmu
- Mentálne objekty sú vedené nervovými dráhami = pevné dráty
- Podnet, ktorý je vonku, mechanicky rozochveje nerv - rozochvenie môže spôsobiť vibrácie
sekundárneho nervu, ktorý prenáša nejakú kvalitu - nerv, ktorý prináša informácie o tvare sa chveje,
rozochveje nerv, ktorý má informácie o farbe = OSCILOVANIE - prejavuje sa pri silných emočných
stavoch

- Materialisticky pokus vysvetliť asociáciu

- 1. Človeka nepoznám, poznám len svoje predstavy o ňom - substancia je nepoznateľná - 2. kauzalita -
predpokladám, že dva javy, ktoré po sebe nasledujú interpretujem ako príčinu toho čo bolo skôr, ako
toho, čo bolo neskôr - predpokladám kauzálny súvis medzi javmi A a B

- Naše poznanie má pravdepodobnostný charakter

- 3. Neviem ani to, aký som ja sám - mám ideu o sebe, je odlišná od ostatných ideí o mne - v hlbinách
vlastnej duše JA nenájdeme - ja je fikcia, ilúzia - súbor vlastných vnemov (JAMES - človek je prúd
vnemov)

- Za každým jedným vnemom nasleduje ďalší vnem, ale nikde nie je nejaké ja (ja som divadlo - som
všetky role v jednej) - JA z môjho pohľadu je fikcia, súborne pomenovanie niečoho (ja = konštrukt)

- v novoveku sa človek stáva synonymom mysle - tu sa rodí psychológia

- HUME - akákoľvek veda je mysliteľná, len vtedy, keď objasníme, ako funguje ľudská myseľ - poznať
ľudskú myseľ je dôležité pre akékoľvek poznanie

7. prednáška
ŠTRUKTURALIZMUS, FUNKCIONALIZMUS A ÉRA TESTOVANIA
VYCHÁDZA Z NEMECKÉHO IDEALIZMU

• LEIBNITZ

- Väčšinu spisov napísal v inom jazyku ako v nemčine

- všetky monády majú nejaký stupeň vedomia (MONÁDA - základ vesmíru, bunky, atómy) - je to
centrum sily, má energiu, je obdarená percepciou

- Každá monáda má percepciu, nemajú okná, nemôžu medzi sebou komunikovať - percepcie rozdelil od
úplne temných, ktoré niečo vnímajú, ale nevedia, že to vnímajú, lebo nemajú vedomie

- Máme jednu bunku - monádu, ktorá vie, že vníma = naše JA, jedno jediné - zaujímalo ho, čo sa deje s
naším ja, keď spíme a snívame (temné percepcie - ak je nám zima, zakryjeme sa)

- HARMÓNIA - v nás je vopred naprogramovaný nejaký program - napríklad prednáška (každý ju vidí
zo svojho zorného poľa - pozeráme sa na realitu, ale neodohráva sa vonku, ale v monádach)

- Týmto spôsobom vysvetlil, že monády spolu nekomunikujú, ale rozbehne sa nejaký proces vo viacerých
monádach - napríklad rozvoj choroby v nejakom veku u viacerých ľudí (naša myseľ má nejaké obsahy,
ktoré neprichádzajú z vonku, ale z monád)

- Existujú viaceré stupne vedomia (to sa rozvíja v Nemecku)

- Štruktúra monád spôsobuje, to, že myseľ sama seba ovplyvňuje

• WOLF

- vytvoril slovníky, vďaka čomu sa na pruských univerzitách začala používať nemčina

- Vyučovalo sa podľa Leibnitza

• KANT

- prelomový filozof
- uvažuje o vulkánoch, o ohni

- Leibnitzová filozofia + Newtonové atómy — napísal dva spisy, kde ich zosúladil, napriek tomu, že sú
protichodní — sformuloval základy vzniku vesmíru — presvedčenie, že hmota je silovej povahy
(dodnes dôležité pre kvantovú fyziku)

- Obráti otázku, ako funguje svet naopak - ak naša myseľ má vnútornú štruktúru, ako funguje svet = my
nemáme skúmať svet, ale máme skúmať vlastnú myseľ

- Spis Kritika čistého rozumu - rozum, ktorý je zbavený empirických dát = skúsenosti (bez skúsenosti je
naša myseľ prázdna - čistý rozum nemá o čom uvažovať) - prameňom poznania nie sú len skúsenosti,
ale aj to, ako je naša myseľ schopná formálne usporiadávať skúsenosti

- Existuje niečo, čo našu myseľ predurčuje vnímať isté veci a nevnímať iné - v transcendentálnej estetike
(estetika - základ zmyslovej skúsenosti) ho zaujíma, čo je podmienka, aby sme mali zmyslové skúsenosti
(musíme mať nejaký jav - niečo sa musí javiť, musíme mať receptor, ktorý musí fungovať a musí
existovať forma tej skúsenosti - forma je apriórna = vopred daná)

• APRIÓRNE FORMY NAZERANIA (intuície):

- priestor - všetky fenomény, s ktorými sa stretávame, ktoré nepochádzajú z nášho vnútra sú

priestorovo organizované

- Čas - všetko - aj to, čo je z vonku, aj to, čo je zvnútra bude organizované v nejakom časovom slede
- Nikto z nás si nevie predstaviť niečo, pochádzajúce z vonku - nie z našej mysle - a nie je to v priestore -
skúste si predstaviť priestor — Kant - Kde si ho predstavujete?

- Čo je za hranicou vesmíru? (Nemáme skúsenosť s nekonečnom, a nemôžeme vedieť, že tam je

nekonečno, všetko je priestor) - vďaka priestoru je možná geometria - nevieme si predstaviť kocku,
ktorá nemá 6 strán, v jednom okamihu nemôžeme vidieť viac ako 3 strany kocky

- Kant je presvedčený, že temeno hlavy nevidíme zrakom, ale chápeme, že objekt musí byť uzavretý aj z
druhej strany, predstavíme si to, nie na základe skúsenosti, že sme videli daného človeka, ale môže to
byť na základe, že sme videli iného človeka (všetci nazeráme na veci v priestore rovnako)
- Existuje nazeracia forma priestoru aj času (všetko má nejakú následnosť) - každá udalosť sa dá časovo
lokalizovať, všetko je v nejakom čase, vieme kedy sa to stalo, pred čím a po čom - čas existuje aj pred
naším narodením, aj pred narodením našich rodičov, aj po našej smrti

- ČAS - vnútorná nazeracia forma

- PRIESTOR - vonkajšia nazeracia forma
- Čím sme starší, ten istý časový úsek sa nám zdá kratší (ročné dieťa čaká hodinu - 365d x 24h, pre
dospelého človeka je to kratší čas 365d x 24h x roky)

- Čas je empiricky reálny (existuje), ale transcendentálne ideálny (podľa Kanta existuje v našej mysli) -
odhľadnúc od našej mysle, čas nie je (odhľadnúc od ľudskej bytosti, čas neexistuje)

- Toto všetko sa odohráva medzi receptorom a kortexom - nie je to skutočné poznanie, ale iba predstavy
(geometria je možná pre naše nazeranie na priestor, matematika je možná pre nazeranie času rovnako -
tými istými zákonitosťami)

- Porucha stravovania vizuálnych informácií (zriedkavá porucha u ľudí) - je spomalené, dlho trvá
spracovanie jedného vstupu, potom obraz zamrzne, a potom spracujú druhý vstup - uvidia
prichádzajúce auto vo vzdialenosti 100m a o sekundu vo vzdialenosti 50m, nemajú plynulé kontinuum
- auditívne počujú to isté, ale vizuálne to nevidia

- Je rozdiel medzi časom, ktorý sa odohráva na receptore a časom, kedy si niečo uvedomíme (prítomnosť
je to, čo si uvedomujeme, ale je vždy spomalená o pár milisekúnd - kým dôjde k uvedomeniu)

- Kant - máme nejaké predstavy, ale nevieme čo znamenajú - sú to len obrázky, ktoré sú priestorovo a
časovo organizované

- Podľa Kanta existuje 12 umových pojmov (univerzálne kategórie) - rozdelil ich do 4 kategórií:
- 1. KVALITY - tvrdia, že niečo je (pozitívne afirmácie), alebo, že niečo nie je (negácie), alebo súdy,
ktoré tvrdia, že TOTO NIE JE lokomotíva

- 2. KVANTITY - všetky súdy sú všeobecné (platí pre všetky x), alebo sú jedinečné (existuje jedno x =
rodné číslo), existuje ešte 1 typ súdov - zvláštne súdy (viac ako 1 a menej ako nekonečno)

- 3. MODALITY
- 4. RELÁCIE
- Všetci - všetky racionálne bytosti majú nejakú kategóriu pre: JEDINEČNOSŤ, VŠEOBECNOSŤ,
ZVLÁŠTNOSŤ, REALITU, NEGÁCIU, LIMITÁCIU, MODALITU, RELÁCIU (príčina a účinok) -
 príčinne vzťahy = usudzovanie o svete, všetko má príčinu, aj keď ju nepoznáme - my príčiny vkladáme
do sveta

- Kant - jazyk formuje naše videnie sveta - ak máme pojmy, vieme veci pomenovať, ak nemáme takýto
pojem, tak to nevieme uchopiť (ak nemáme pojem o telese, tak môžeme použiť všeobecnejší pojem na
uchopenie) - celý život si osvojujeme pojmy

- SATYR-WORFOVÁ LIGVISTICKO-RELATIVISTICKÁ HYPOTÉZA - ak nedisponujeme nejakými

pojmami, tak to ani v realite nie sme schopný rozlišovať (rusi majú 11 základných farieb, angličania
majú 10, afričania majú iba 5) = vidíme rozlišovať farby, aj keď na ne nemáme pojmy - vidíme ich (ak
má človek oddelený corpus callosum - ľavou hemisférou identifikuje farby rýchlo a presne, ak to robí
pravou hemisférou, nevidí rozdiel medzi farbami)

- jazyk ovplyvňuje to, čo sme schopný vnímať

- TRANSCENDENTÁLNA DIALEKTIKA - ideme za hranicu našej možnej skúsenosti - aj veci, s ktorými
nemôžeme mať skúsenosť - Kant - 3 jednotiace princípy:

- PSYCHOLOGICKÁ IDEA - idea JA - to čo vytvára mňa a to čo ja už nie som (nevieme či je večná

alebo nie)

- KOZMOLOGICKÁ IDEA - idea SVETA - všetko čo nie som ja (vlasy, noha, košeľa, stôl)
- TELEOGICKÁ IDEA - idea BOH - príčiny samotnej existencie JA alebo SVETA (nikto nepoznáva
boha takého aký je, ani nevieme či je, poznávame ho ako ideu našej mysle)

- Ako je možná UNIVERZÁLNA MORALITA -(desatoro je platné iba pre katolíkov)- Kant hovorí, že
existuje, ale je platná, len ak je postavená na tom, že zákonodarcom som ja, že forma zákonu je postavená
takým spôsobom, že zaväzuje moju vôľu, ale tak aby zaväzovala aj vôľu kohokoľvek iného -
HYPOTETICKÝ IMPERATÍV - univerzálny za istej podmienky (ak chcete dlho žiť, nesmiete fajčiť) -
KATEGORICKÝ IMPERATÍV - zaväzuje všetkých nerozlučne (nezabiješ) - nie, ak budeš potrestaný,
ale jednoducho nezabiješ bez podmienok - podľa Kanta je jediným kategorickým imperatívom, ktorý je
všeobecný - keď maxima mojej vôle - moje osobné pravidlá zaväzujúce moju vôľu budú všeobecné a
musia zaväzovať aj vašu vôľu a platné pre všetkých

- Sebe vražda nie je maxima, ktorá by si mohla nárokovať na všeobecnú platnosť (keby sme sa všetci
zabili, už by nemala koho zaväzovať) - lebo musí zaväzovať všetkých - Kant nehovorí, čo máme robiť,
ale skúma formálnu štruktúru nášho praktického usudzovania - urobí to isté v KRITIKE SÚDNOSTI -
analyzuje naše emócie, osobitne estetické pocity skúma VKUS (dovtedy subjektívna záležitosť) - ak
poviem, že niečo je krásne, nehovorím iba o tom, že je tá vec krásna, ale predpokladám, že aj vám sa to
musí páčiť - Kant predpokladá so všeobecným súhlasom - existujú isté prototypy, ktoré sú vo všetkých
 kultúrach, vo všetkých obdobiach považované za univerzálne krásne, isté typy krajín sú považované za
všeobecne krásne (dôvodom je evolučná skúsenosť druh ju získava postupne - pre jednotlivca je
apriórna - už sa rodíme s tým, že hodnotíme isté veci ako krásne)

- Kant - ako vzniká ideál krásy - ak vidíte mužskú tvár, tak vidíte jeden prototyp - je vytvorený z xy
expozícii, ktoré sme videli a priemer je krása (dnes vieme, že je to vážený priemer) - frekventované
tváre majú väčšiu váhu - matka (Freud) - ideál bude vytvorený podľa preferovanej tváre, ktorú vidíme
najčastejšie

- Kant vytvoril veľmi zvláštnu oblasť rozvoja vied o rôznych oblastiach sveta, ktorých základ je skúmanie
ľudskej mysle - ako je organizovaná ? Aká je jej architektúra ? (Existujú dva typy filozofov:
DOGMATICI - svet existuje tak, ako ho vnímame; KRITICKÍ FILOZOFI - svet je súbor našich predstáv

- O tom či je človek zlý alebo dobrý vie určiť len on a jeho vnútorne svedomie
- Súdiť môže len boh (keďže je filozof = svedomie)

• FICHTE

- kritický filozof - základom všetkého je subjekt a jeho organizácia - skúma ju - základom všetkého je
ABSOLÚTNE JA = niečo, čo nevieme uchopiť

- Absolútne ja je absolútne neprístupne - nie je to kogitátum, je to rýdza činnosť

- Absolútne ja si kladie odpor a to ne ja si spätne určuje nás samotných - kladie nám odpor (ak nám nič
nekladie odpor, nevieme, že sme) - objektivizujeme si samých seba = EMPIRICKÉ JA - naša predstava
o sebe samom - dôsledok odporu kým nie som a moje tlačenie na svet (Freud ID + ne ja - SUPEREGO
(z toho rezoltuje EGO)

- Hranica nášho ja sa naťahuje, napríklad ak šoférujem, moje ja sa natiahne cez celú palubovku, ja som
moja ruka, aj moja noha, rodina - to čo nie som ja = na čom mi nezáleží, ak to vnímam, vnímam kto som

- Identita národa sa dá vymedziť len negatívne - len, čím ten národ nie je (nemeckí filozofi) - vlastná
identifikácia má zmysel, ak sa vyjadruje voči iným - všetky krajiny okolo nás sú šelmy, my sme
mierumilovní (orol, medveď)

- Ak chcem vymedziť vlastnú identitu - čím nie sme

• HUSZÁR

- KOGITUM (to čo si predstavujeme) + KOGITÁTUM (to čo je predstavované) - každý obsah vedomia

má tieto dva póly
- v nemeckej filozofii bolo dôležité skúmať vedomie - je organizované vlastnou vnútornou štruktúrou,
ktorá je apriórna - existujú zákonitosti, ktoré sa nedajú obísť = univerzum (individuálne vplyvy, ale
základná kostra mysle je univerzálna) - ešte tu nevznikla psychológia

8. prednáška
Psychológia ako samostatná vedná disciplína

• SIGMUND FREUD

- je kľúčovou postavou minulého storočia (podobne ako Einstrein)

- kultúrne pretvoril to, ako vnímame seba
- osobitný, antropologický systém - to ako vnímame seba
- Freudova matka = previazanie na židovské korene + jeho teória sexuality - Oidipovský komplex

- bol veľmi kontroverzná osobnosť (ťažký fajčiar, závislý na kokaine)

- spor medzi Freudom a Schopenauerom (vraj ho čítal až po vydaní svojho diela)
- Adler - rozchádza sa s ním, ťažko berie, že si Freud vyberá za svojho nasledovníka Junga
- jeho teória je nevedecká a imúnna akejkoľvek falzifikácii
- narodil sa v meste Příbor (neďaleko, v Přerove sa narodil Husár - ovplyvnil filozofiu) - obaja písali po
nemecky

- pochádzal z chudobnej rodiny, syn židovského predavača - to mu znemožňovalo získať nejaké dobré
vzdelanie (už v tej dobe im to bolo zakazované) - mohli študovať medicínu alebo právo, on si vybral
medicínu

- jeho otec ortodoxne odvrhol židovskú vieru (marano - takto hovorili ľuďom, ktorý zapreli vieru otcov,
znamená to “sviňa”) - židom sa nestávate po otcovi, ale po matke (otec je irelevantný)

- Freud - naše detstvo je dôležité pre formovanie našej osobnosti

- Štúdia na Viedenskej univerzite hio nesmierne očarila - FYZIOLOGICKÁ PSYCHOLÓGIA - veľmi
blízka neurológii + hmotný substrát - dlhé roky pracoval vo fyziologickom laboratóriu vo Viedni -
diagnostika chorôb a poškodení mozgu - napísal viacero štúdii - dnes by sme tieto štúdie označili za
neurológiu, to obdobie bolo veľmi materialistické

- Úzky kontakt s Josephom Breuerom (lekár, ktorý pôsobil vo Viedni), popísal mu prípad “Anny O” -
trpela ochrnutím ruky = paralýza spôsobená mentálnymi dôvodmi - starala sa o ťažko chorého otca,
 mala halucinácie o čiernych hadoch, jej stav sa zhoršoval, mala čierny kašeľ - záduchy, keď ju Freud
hypnotizoval, jej stavy dočasne mizli

- Hypnóza má korene u Charcota a Mesmera - Freud ju začal používať - uvedomenie si dôvodov ťažkosti
môže viesť ku tomu, že odznejú, dôležité je pre pacienta vyrozprávanie sa = hovorenie (všetky ťažkosti
odzneli, lebo ich dokázala pomenovať) - Berta (Anna O) sa zahľadela do Breuera, pretože sa do neho
zamilovala (myslela si, že je s ním tehotná), Breuer ju ponechal Freudovi

- Freud odchádza do Paríža, študoval u Charcota hypnózu (Charcot bol vynikajúci hypnotizér) - Freud
aplikoval hypnózu práve na hystériu - Charcot reaguje na Mesmera - Mesmer - magnet dokáže
ovplyvňovať našu myseľ (fyzikálnym spôsobom)

- Charcot pomocou hypnózy liečil hystérie = neurózy - Freud používa hypnotickú sugesciu (pri uvedení
do hypnotického tranzu sa človek upokojí, porozpráva o svojich problémoch, vnikne do nevedomia, po
prebudení všetky symptómy zmiznú) - po istom období sa problémy vracali (hľadali niečo, čo by ju
predlžovalo) — tu prichádza:

- METÓDA VOĽNÝCH ASOCIACII - človek sedí na diváne, rozpráva (9 sedení) - terapeut čaká,
nerozpráva - človek sa rozprávaním snaží preniknúť do hlbších miest vedomia, ide do minulosti - Freud
veril, že je možné sa takto dostať k úrovni toho, čo si už človek neuvedomuje a sú tam skryté ťažiská
jeho problémov (ochrana pred tým na čo si nevieme spomenúť)

- Prenos problémov na terapeuta - pozitívny (Anna O) - zamiluje sa do neho, obľúbi si ho, alebo -
negatívny - znenávidí ho

- ANALÝZA SNOV
- Absolútna voľná asociácia je, keď ju nemôžeme kontrolovať = to čo nekontrolujeme sú SNY
- Psychopatológia všedného dňa - zábudlivosť, prerieknutia (Freudová kniha)
- Freudova štruktúra osobnosti je založená na predstave, že jadro našej existencie je nejaký pôvodný
prvotný systém - tento pôvodný, prvotný systém je založený na princípe slasti - človek vyhľadáva to,
čo mu spôsobuje príjemné pocity a vyhýba sa tomu, čo mu vyvoláva nepríjemné pocity - tento
pôvodný systém nie je racionálny - ide mu o bezprostredné ukojenie pudu (Fichte = čistá aktivita -
energia)

- Freud na to používa podobné slová ako Schopenauer (základ ľudského bytia je vôľa) u Schopenauera
je to slepá vôľa byť - u Freuda je to vôľa, ktorá nielen, že chce existovať, ale chce sa vyhnúť niečomu
negatívnemu a chce získať príjemné pocity = slasť - vôľa nerozlišuje medzi subjektívnym a
 objektívnym, je totálne neracionálna - najpôvodnejší systém, disponujeme ním už od detstva -
vyhľadávame to, čo je nám príjemne - dotyky, teplo, vyhýbame sa tomu, čo nám spôsobuje strádanie

- Homo anima racionále - základom tejto bytosti je niečo iracionálne - je to nejaké ID - pomenovanie
ID nie je náhodné (lat. = to) - je to niečo neurčité

- U Fichteho absolútne ja - nemá potuchy o sebe - to - kladie seba samé, aj svoje obmedzenia = ne ja -
u Freuda je to Superego - to čo obmedzuje našu činnosť ID - zabraňuje tomu, aby sme bezbreho
ukájali svoje slasti - je to niečo mimo nás (u Freuda to ide proti nám) - spoločnosť,..

- Freud - Id produkuje Ego, z neho je Superego - v druhom stupni je Ego vyvinuté z Id a je riadené
princípom reality (id - ľahko byť, ego - predstava toho, čo je reálne nad tým, čo je žiadúce, ego
odkladá ukojenie pud, kým nie je všetko v súlade s realitou alebo superego) - to ako sa vnímame je
niekedy v rozpore s tým, čo chceme a čo nám spoločnosť umožňuje

- Ego je formované pudovosťou, niečím, čo nemáme pod kontrolou (prírodou v nás) a spoločnosťou,
snaží sa rozlíšiť medzi realitou a fantáziou, medzi egom a superegom - ego je principiálne racionálne,
superego sa vyvíja z ega (chyba) - superego sa riadi princípom dokonalosti - morálka nás vedie k
tomu, aby sme nekradli, neklamali, aby sme boli absolútne morálny

- KANT považuje oblasť praktického rozumu za regulatív - prečo existuje niečo ako kategorický
imperatív, keď nič nie je dokonalé - máme počúvať hlas a snažiť sa mu vyhovieť (mám zachrániť
dieťa, ale neviem ako = často zlyhávame) - v oblasti praktického rozumu sme nútení teoretickým
rozumom veriť v nekonečnosť našej duše - veriť v jej nesmrteľnosť (vyhovieť morálnym požiadavkám
sa dá len v horizonte nekonečnosti) - limita (zdokonaľovanie seba samého - dokonalým sa stanem
iba v horizonte nesmrteľnej duše)

- Superego rozlišuje medzi dobrom a zlom a núti konať podľa zásad morálky (Kant - naša morálka je
daná nejakou racionalitou, úlohou superega je inhibovať pudy (pôsobí ako brzda pre ID), rovnako
ako id je iracionálne - morálne normy sa učíme - výchovou (zakazujú a prikazujú - nesmieš)

- id a superego nepoznajú realitu, pozná ju len ego - vývinom osobnosti ego získava z oboch energiu
(je úspešnejšie v uspokojovaní potrieb ako id) - ego sa vyvíja v čase - každé zlyhanie = nové skúsenosti

- Problematika úzkosti (Freud) - problém medzi egom a id môže viesť k úzkosti (neurotickej) - pudy
sú silné a id nedokáže odolávať, podľa Freuda má počiatok v detstve, kedy bolo id silné a ego ho
nezvládalo manageovať - energetizujúci moment pochádza z vnútra, z id (ide to z prírody, z nás)

- Morálna úzkosť - vzniká ako konflikt medzi superegom a egom - porušenie noriem - moje správanie
nezodpovedá tomu, čo odo mňa spoločnosť, morálka, rodičia vyžadujú
 - Obranné mechanizmy podľa FREUDA, ktoré máme, ktoré slúžia na redukciu napätia alebo úzkosti
sú nevedome, ich hlavná funkcia je skresľovať alebo popierať realitu

- POTLAČENIE/VYTESNENIE - fenomény sa dostanú mimo nášho vedomia (zorného poľa) -

neuvedomujeme si ich, ale ich energia pôsobí (o to viac, keď je nevedomá)

- PROJEKCIA - projektujeme sa do nejakej situácie alebo pozície

- REGRESIA - vzostup na úroveň, ktorá predchádzala (aj o niekoľko úrovni) - obzvlášť sa to deje u
malých detí, ktoré sa vo vývine vracajú o jeden až dva kroky späť

- FIXÁCIA

- REAKTÍVNY VÝTVOR
- Freud vo svojich spisoch opisuje veľa kultúrnych fenoménov (popisuje v nich tabu)
- Uvažuje o dvoch typoch inštinktov (ID - LIBIDO) - sexualita zohráva v našej existencii kľúčovú úlohu
(za všetkým stojí naša sexualita = Darwinová evolúcia)

- Schopenauer - základom existencie človeka je vôľa (predstava - rozum je len nástroj pomocou ktorého
vôľa prichádza na mechanizmus, pomocou ktorého docieli čo chce)

- PUD TANATOS - disponuje pudom, ktorý nás priťahuje k smrti

- Seba poškodzujúce správanie (obrátený voči sebe)

- Agresivita (obrátený voči druhým)

ALFRED ADLER

- je zakladateľom INDIVIDUÁLNEJ PSYCHOLÓGIE

- Nie je zameraný na minulosť, ale na to, čo by sme chceli v budúcnosti dosiahnuť (nie ako Freud)
- Detský vývin ovplyvňuje, čo chcú docieliť, postavenie v rodine, výchovné praktiky rodičov (inak sa
formuje osobnosť jedináčik, druhé dieťa, tretie) - vznikajú sociálne tlaky na subjekt - ako ich dieťa
spracováva ovplyvňuje jeho osobnosť

- Našim životným cieľom je túžba po moci - moc nad sebou, pocit kontroly (na rozdiel od Schopenauera,
tam je to slepá vôľa byť), (Nietze - moc - seba zmocnenie sa, rozbíja superego, máme byť od neho
nezávislý)

- Máme mať pocit kontroly nad svojim vlastným životom = začleniť sa do svojej rodiny, spoločnosti - ak
sa nám to nedarí, nastáva KOMPLEX MENEJCENNOSTI (nedokážeme sa presadiť) - nevedie k
rezignácii, ale ku kompenzácii - tendencia odstrániť ho inou hyperkompenzáciou
- Freudov ľadovec = Adlerov strom - najpodstatnejšia je koruna = vedomie je najdôležitejšia časť
- Veril, že bude Freudovým nástupcom (Freud sa zahľadel do Junga) - Jung čerpal z Dasein analýzy -
Boss, Binswanger

KARL GUSTAV JUNG

- Jung preberá pokračovanie v psychoanalýze

- Likviduje význam libida, ako sexuálne a chápe ho ako všeobecný pud - energizujúcu zložku, ktorá nás
nabáda ku akémukoľvek konaniu = aktivite - energia tohto pudu pochádza zo zážitkov (u Freuda z
biologického) - u Junga = zážitky

- Tri ÚROVNE MYSLE:

- VEDOMIE - jej obsahom je ego - naše predstavy o sebe, celá naša pamäť
- NEVEDOMIE
- Osobné - komplexy a archetypy
- Naše individuálne zážitky - komplexy a archetypy sa nenachádzajú vo všetkých kultúrach, ale
sú to cenzurované informácie, ktoré sú potlačené a zabudnuté (naše vlastné zážitky)

- Kolektívne - archetypy - praobrazy - spoločné zážitky ľudstva

- vo všetkých kultúrach nájdeme isté, rovnaké vzorce, ako sa interpretuje svet (Kant bol
presvedčený, že jeho koncepcia je univerzálna) - každá kultúra sedimentuje poznatky inak
(majú rovnako blízko, alebo ďaleko k bohu - Herder) - spoločné zážitky ľudstva

- mýty

- Ich vznik - istý typ skúsenosti sa v danej kultúre alebo spoločnosti sedimentuje a ustáli sa =
predsudky

- nededíme hotové zážitky, deti sa nerodia s predsudkami, ale s predispozíciami - pohotovosť k ideám
(nie je tu príčina a dôsledok)

- Dieťa sa nenarodí s archetypom - archetyp je spôsob spracovania - vzorec, na základe ktorého

usudzujeme o svete je konštantný - to, čo sa mení - vytvára kultúrne rozdiely, je len obsah archetypu
(forma je rovnaká)
PERSONA - kľúčový archetyp = maska

- Akým spôsobom chceme byť vnímaný, videný ostatnými

 - Každý z nás hrá množstvo rolí (v meste, rodičia, priatelia, ubytovanie) - najzaujímavejšia maska je
pred partnerom = najmenej kryjúca, najpriehľadnejšia, pred ostatnými zakrývame (aj pred sebou
máme masku - hráme hry - človek sa môže seba odcudziť)
ANIMA/ANIMUS - vzťahuje sa na pohlavie - kvalita pohlavia je účastná aj na opačnom pohlaví (XY - muž,
XX žena - podľa Junga sú v nás oba princípy)

- Animus - maskulínna stránka - prejavuje sa najmä u muža, je aj v ženskom psyché

- Anima - feminínna stránka - prejavuje sa u ženy, ale aj v mužskom psyché
- Pod vplyvom okolností máme tendenciu ten druhý princíp v nás potláčať
- Pod vplyvom hormónov - rôzne preferencie
- Vďaka týmto dvom archetypom je možné si porozumieť medzi pohlaviami
- Dôležité je, aby muž nechal prejaviť svoju animu a žena svoj animus
TIEŇ - je najsilnejší a najnebezpečnejší archetyp, pozostatky živočíšneho správania

- obsahuje pudy, silné emócie (podobné Freudovmu ID)

- Nutná spolupráca s egom, aby usmernilo agresívne sily tieňa - preformuluje do užitočného správania
a nie do poškodzovania iných (spätosť s tanatom)
SELF - zjednocuje osobnosť

- vývinom sa dostáva do centra osobnosti - to, akú máme predstavu o sebe

- Sprostredkuje komunikáciu medzi vedomím a nevedomím
- Zobrazuje sa kruhom, mandalou, Jing-jang
Jung - SLOVNO-ASOCIAČNÝ EXPERIMENT

- Výskum emočných stavov psychiky

- Analýza obsahu - meranie reakčného času (kde je veľký, je problém), dýchanie, odpor kože - prejavuje
sa nielen psychická, ale aj somaticky (navonok)

- Odhalenie problémov v oblasti fixácie

- Analyzuje SNOVÝ MATERIÁL - produkt vedomia
- Spájanie vedomého a nevedomého v rámci self
- Analyzuje symboly, situácie v snoch, fantáziách - kultúrna rovina, niektoré sny sú archetypy v
rôznych kultúrach

- Venuje sa dennému sneniu - introspekcii - vízia, sledovanie

 - Význam náboženských predstav - ja hľadá spirituálny kontext - neurózy = nevysporiadané
náboženstvo - somatopsychické problémy v dospelosti
NEOPSYCHOANALÝZA
ANNA FREUD
KAREN HORNEYOVÁ

- zvýrazňuje detstvo
- Neuznáva oidipovský komplex
- Prehodnocuje silu ega
- Reaguje na spoločenskú kritiku Freuda a vysporiadať sa so sexualitou (podľa Freuda)
- Rozvíjajú sa témy:
- Potreba prijatia, bezpečia, lásky - ak nenastávajú = začarovaný kruh bazálnej anxiety a hostility (svet je
naozaj hostilný) - pretrváva to až do dospelosti - neurotický spôsob intrapersonálnych kontaktov

- Analyzuje 3 spôsoby uzatvárania vzťahov k ľuďom:

- Pohyb od ľudí - ľudia sa stiahnu a unikajú zo vzťahov do samoty (nik mi nemôže ublížiť)
- Pohyb proti ľuďom - nepriateľstvo, túžba ovládať (ak ma budú iný ovládať, budem bezmocný)
- Pohyb k ľuďom - pripútanie sa láskou, podriadenosť, submisívnosť - ak ma budú iný milovať, nebudú
mi ubližovať (vzbudzovanie súcitu, lásky)

10. Prednáška
ZAČIATKY PSYCHOLÓGIE AKO SAMOSTATNEJ DISCIPLÍNY

- EBINGHAUS - psychológia má úžasnú históriu, ale krátke dejiny (ako samotná disciplína)
- Začiatok psychológie ako samostatnej vednej disciplíny:
- LIPSKO 12/1879 - WUNDT - pôsobil podobným dojmom ako KANT - mal jasne napísaný
harmonogram dňa - dopoludnia písal prednášky, mal obed, išiel do laboratória (sám experimenty
nerobil) - je tam zaznamenaný prvý experiment, ktorý skúmal - mal prinášať nové poznatky

- predtým mali laboratória, ktoré by sme mohli nazvať psychologickými: HELMHOLTZ, EBINGHAUS,
FECHNER,..

- Je založená na tradícii MECHANICISTI, PSYCHOFYZICI - vychádza z toho, že okrem Charcotea a

Mesmera, ktorí hľadali vplyv pôsobenia fyzikálnych látok (magnet na ľudskú psychiku), iní myslitelia
 si uvedomili, že psychológia ako veda by nemala byť založená na špekulácii, ale na experimente,
skúmaní a poznávaní (Francis Bacon) - pozorovanie, ktoré dokáže meniť premenné

- Myslitelia sa venovali psychofyzikálnemu skúmaniu rôznych javov, ktoré s psychikou úzko súvisia -
téma (od Aristotela) o špecifických dráhach a typoch nervových vzruchov

PREDCHODCOVIA WUNDTA
HELMHOLTZ

- skúmal, niektoré fenomény týkajúce sa vnímania

- Newtonská optika (biele svetlo je zloženina všetkých možných farebných svetiel) - nikto nevedel
vysvetliť ako vznikajú farebné vnemy (Newton - farebná prizma)

- GÖETHE - povaha svetla je úplne odlišná - to čo Newton skúma sú fyzikálne častice, ale svetlo nie
je fyzikálne, je to kvalita vnemu

- THOMAS JUNG - geniálny mysliteľ (výnimočný vo viacerých oblastiach) - rozlúštil obsah Rossetskej
dosky

- Chápanie svetla a farebného vnímania - svetlo nie je korposkulárnej povahy, ale je elektro
magnetickým vlnením

- Pre teóriu vnímania farieb je dôležité jeho presvedčenie, že nepotrebujeme mať v očiach
nekonečne veľa buniek, citlivých na odtiene svetla (Aristoteles) - Jung - naše oko funguje ako
paleta maliara - stačia nám základne farby, z nich namiešame všetky možné farby, ktoré existujú
(majú byť 4, ale identifikoval len 3 = červená, žltá a modrá)

- Helmholzovi sa páčila teória Junga - hovoríme o tejto teórii ako o JUNG-HELMHOLTZOVEJ TEÓRII
FAREBNÉHO VNÍMANIA, ktorá je trichromatická

- Prestaňme skúmať vonkajšiu realitu, ale všímajme si oko

- Na sietnici existujú 3 typy odlišných buniek - 2 základne a medzi nimi je 1, ktorá obsahuje 3 špecifické
bunky - dnes ich označujeme ako tyčinky a čapíky

- Tyčinky - svetlo citlivé najmä na intenzitu svetla - biela a čierna (všetko medzi nimi)
- Čapíky - sú citlivé na červenú, zelenú a modrú (vypadla žltá)
- OFTALMOSKOOP a skúmanie oka - skúmanie šírenia optického signálu (niektorí fyzici - optický signál
sa šíri iným typom nervových spojení ako je auditívny signál, pochádza z iného receptora, z inej časti
mozgu)

- Aké je šírenie vzruchu v rámci nervových dráh - meralo sa to najmä na iných živočíchoch (žaba)
- Čo je to prítomnosť? - psychofyzici začali merať čas, kedy je podnet odoslaný, a kedy dochádza k
uvedomeniu si podnetu = objavenie reakčného času (čo sa odohráva vo fyzickej realite a to, čo sa
odohráva vo vedomí)

- Intenzita - koľko z informácii vieme vyzbierať - WEBER - venoval pozornosť skúmaniu toho, aké sú
vzdialenosti jednotlivých podnetov, ktoré vieme identifikovať ako dva samostatné podnety (Leibnitz
- zákon identity - ak nejaké dva objekty majú všetky vlastnosti rovnaké, tak ich identifikujeme ako
jeden a ten istý) - rozlišujú sa polohou v priestore a čase (inak by boli jedným) - Weber - ak zatvoríme
oči a budeme sa dotýkať časti povrchu jeho tela, niekde dokážeme rozlíšiť dva podnety a niekde nie
= Weberov zákon/Weberove princípy - rozlišovacia schopnosť u človeka je výborná tam, kde sa
nachádza viac hmatových receptorov (na jazyku) - okolo krčnej chrbtice nie sme schopný rozoznávať
dotyky presne

- To čo sa skúma je fyzikálne, ako sa to premietne - existencia/neexistencia vo vedomí - neskúma sa

to opačne - psychofyzický paralelizmus - existujú dve roviny - 1. (Descartes) fyzikálna, hmotná,
2. mentálna, psychická - väčšina vedcov predpokladá, že fyzikálna spôsobuje zmeny v mentálnej,
ale nie naopak - zástanci redukcionizmu

- FECHNER - pokračoval vo Weberových výskumoch - súvislosť medzi fyzikálnym a mentálnym nie je

lineárna (nie je priamočiary, bezproblémový vzťah), je to komplikovanejšie - WEBER-FECHNEROV
zákon - keď niečo vzrastá, vzrastá aj to druhé, ale nie lineárne - na to, aby o stupeň (lineárne) vzrastal
vnem, musí fyzikálny podnet vzrastať geometrickým radom

- Naša myseľ nie je dokonalým zrkadlom fyzikálneho diania - existujú zákonitosti (pod vplyvom
Purkynovho fenoménu máme poznatky, že tie isté fyzikálne charakteristiky nespôsobujú tie isté
mentálne stavy - za šera, intenzita osvetlenia, ktoré je modré, ak je rovnaká ako intenzita osvetlenia,
ktoré je červené - čo sa týka svetla - červené a modré sú rovnako intenzívne - jasnejšie vnímame
modré) - všetky svetlo citlivé bunky v oku reagujú na všetko svetlo, ktoré na ne dopadá, ale nereagujú
rovnako - vždy fungujú spolu, nikdy tieto bunky nefungujú každá sama

- Tyčinky pomáhajú pri farebnom videní

- FECHNER - to čo vnímame je spôsobené fyzikálnymi podnetmi, ale nedá sa na ne previesť - má to inú
povahu - obsahy mentálnych skúsenosti sú spôsobované fyzikálnym podnetom, ale nie sú rovnaké ako
fyzikálny podnet

- Miešanie farieb a svetiel - miešanie zelenej a červenej - farba hnedá - svetlo žlté - miešanie všetkých
farieb - farba hnedá až čierna - svetlo číre

- Existujú 3 základné farebné kanály (HERING):

 - Založený na modro-žltých princípoch
- Založený na červeno-zelených princípoch
- Čierno-biely
- Sú izolované a zo sietnice oka vedú iný typ informácie, ktorá sa spája až v mozgu

- Výskumy Wundta sú tejto istej povahy

- Do laboratória v Lipsku prichádza Helmholtz - úspešný vedec (Wundt jeho asistentom)
- Neskôr získal Helmhotzové miesto na univerzite, Wundt sám pôsobí v Lipsku - jeho asistenti robia
experimenty (Ebinghaus) - nepodieľalo sa na univerzitnom výskume

- Prvý experiment - meranie reakčného času (pustíte oceľovú guličku, ktorá narazí do dosky a vydá
nejaký zvuk - merali, kedy človek stlačí tlačítko, kedy zaznamená ten zvuk) - meralo sa, kedy gulička
narazí, a kedy človek zareagoval - podnet a reakcia na podnet - merali oneskorenie

- Najskôr namerali, kedy som to zaregistroval, neskôr, koľko nám trvá mobilizácia motorickej reakcie
(koľko trvá stlačenie páčky, na ktorej mám ruku)

- je základom moderného ponímania psychológie ako vedy

- Niečo, čo sa dá merať je späté s vedomou skúsenosťou - nejde len o reflex, ale uvedomenie si vnemu -
dodnes meriame ako vzniká mentálna entita - vnem, a to, ako mentálny podnet ovplyvňuje fyzický jav

- Vzniká obdobie merania - skúmali, čo všetko sa dá merať

- WUNDT - kniha Princípy fyziologickej psychológie - jeho ponímanie fyziologickej psychológie - ide o
produkovanie psychických stavov, na základe fyziologických procesov

- Následne vzniklo jedno z ďalších laboratórií - neďaleko, inými predstaviteľmi (Wundt neakceptoval,
že by to iným spôsobom mohli robiť rovnako dobre - mal pocit, že má patent na to, ako robiť
psychológiu vedou)

- Skúmal nielen rozsah pamäte, ale aj existenciu kriviek učenia a zabúdania

- TITCHENER - staval svoje laboratórium, Wundta kritizoval
- Wundtovská psychológia - dva základne piliere: 1. experiment - meranie čo najviac objektivizovaných
dát - najmä meranie fyzikálnych podnetov, 2. psychológia má byť o mentálnom prežívaní - Wundt bol
zástancom introspekcie (odlišuje ho od behavioristov, psychoanalýzy)

- Wundt - vedomie je kľúčový priestor, kde sa všetko odohráva - musí byť opísateľný fyzikálnym jazykom

- Introspektívne môže byť deformované - nemôžeme sa spoliehať (existuje rozdiel medzi percepciou a
apercepciou) - zaujímalo ho, kedy vzniká apercepcia, akým spôsobom je vytváraná
 - Verí, že predmetom psychológie má byť skúmanie štruktúr, elementov, z čoho je mentálne
vyskladané

- Venuje sa skúmaniu nášho vizuálneho vedomia - štruktúry, pozornosti - rozlíšenie medzi pocitom a
vnemom (už Helmholtz) pocit - nie je plne uvedomovaný, vnem - je plne uvedomovaný

- Jeho nasledovníci skúmajú rozsah možného vedomia - Ebinghaus - kľúčová téma je rozsah pamäte
(koľko číslic si vieme zapamätať, akým mechanizmom môžeme skúmať pamäť) - koľko elementov
si vieme udržať v krátkodobej pamäti (dnes je to 7 +2/-2)

- Skúmal rôzne determinanty - táto tradícia zakladá štrukturalizmus v psychológii

- v Amerike v rovnako čase - WILLIAM JAMES
- Študoval medicínu - Harvard - ak chcel mať prednášku o psychológii, musel ju vytvoriť sám
- Bol prvý, kto tento pojem používal - ako vednú disciplínu (oddelenie od fyzikálneho)
- Kniha Princípy psychológie - prvá učebnica psychológie 1890
- Bol presvedčený, že psychológia je samostatná disciplína (odčlenenie od filozofie, sociológie)
- PRAGMATICIZMUS - je radený medi otcov pragmaticizmu, ale sám nie je pragmatikom - napomáha
ho vytvárať

- Rozdiel oproti Wundtovi - chápanie mysle (Wundt - fenomén, ktorý má štruktúru, skladá sa z
rôznych častí) - James - neexistuje statická myseľ, ani statické obsahy vedomia - myseľ = prúd, tok
informácii - prúd vedomia

- Ide o krok späť k Humovi - myseľ je produkovaná nejakými podnetmi, ktoré vedú k ďalším
podnetom - asociáciam, ideám, k ich vytváraniu, združovaniu

- Procesuálne chápanie mysle (Descartes - substancionálne) - James - myseľ je večne sa pretvárajúci

tok - nie sú tam sekcie, jednotlivé obsahy vedomia - ako divadlo u Huma - sme všetkým (režisérom,
hercom, divákom,..)

- Od Huma - neexistuje moment, kedy by sme mohli nemyslieť na nič (Hume - obrátiť oči v stĺp) -
James - nič také, ako nič nie je - vždy je myseľ o nejakom obsahu - súvis jednotlivých obsahov, nie
je možné, aby sme nemali v mysli nič

- Existuje niečo, čomu hovoríme JA - subjekt - je to niečo produkované v procese prúdenia

- 3 základné roviny JA - subjektu (od Locka - 1. identita človeka je rovnaká - všetci sme ľudia, 2.
muž/žena, 3. ja - som jedinečný) - JAMES:

- Telesné ja - fyzický prejav - telesnosť

 - Sociálne ja
- Duchovné ja - je dôležité, pretože jeho koncepciu predstavuje presvedčenie, že viera je
kľúčovým elementom pre ľudskú myseľ (nie len náboženská) - aj keď tá je pre neho veľmi
dôležitá (celé naše poznanie stojí a padá na viere) - viera predstihuje poznanie = umožňuje
poznanie

- Vôľa - jeden z prvých mysliteľov, ktorý si uvedomuje, že naše chcenie = to, čo zásadne formuje a
ovplyvňuje obsahy nášho vedomia - rozlišuje medzi tým, čo si prajeme, a tým, čo skutočne chceme
(rozdiel je v reflektovaní, či som spôsobilý dosiahnuť to čo chcem, alebo nie)

- Prajeme si veci, o ktorých vieme, že nie je v našich kompetenciách danú vec dosiahnuť
- Veci chceme, keď vykonávame aktivity smerujúce k dosiahnutiu danej veci a sme presvedčení,
že tie aktivity - tú vec naozaj môžu získať - môžu byť úspešné

- Terminológia - naše intencie, naše vôľové akty, ktoré k niečomu smerujú - analýza vôle -
rozlišuje stupne a prekážky, čo všetko vytvára našu vôľu

- Nie je štrukturalista (nezaujíma ho štruktúra, ale na čo je to dobré) = je Funkcionalista

- Filozofia pragmaticizmu - ľudská myseľ nie je niečo, čo by disponovalo nejakými osobitnými entitami
inej povahy, ako je fyzikálne uchopiteľné konanie (telo) - je to to isté ako somatické, prejavuje sa len
somaticky

- Chcenie je niečo, čo sa navonok nejako prejavuje (aj myslenie, ktoré nie je verbalizované)
- Entity existujú len v podobe, v ktorej sa prejavujú (neexistujú iným spôsobom) - vzniká psychológia
bez duše - bevaoristi si všímajú len správanie

- James túto teóriu, v teórii emocionality, zakladá, ale dôsledok je iný - mám vnem, ten spôsobuje
somatické reakcie - vnímanie mojich somatických reakcií sa nazýva emócia - emócia = somatické
prejavy spracovania vnemov (v tomto zmysle je James pragmatikom) - neskôr ju dopracuje LUNGE -
dnes je to JAMES-LUNGEho teória - predpokladá, že emocionalita je bezprostredná somatická reakcia
– na nejaké mentálne podnety – somatická reakcia má reflektovanú zložku = emócie (uvedomujeme si,
čo sa deje v našom tele - strach = bije nám srdce rýchlejšie) - strach - je súbor somatických fenoménov
- reflektujeme ich

- Emócia je mentálne uchopiteľná, ale má podklad v somatickom

- verí, že množstvo našich mentálnych obsahov vzniká (ako emócie), ako nevedomé, automatické
vyvodzovanie
- Veril v nevedomie (pred Freudom) - nevedomie = veľmi rýchle spracovanie informácii, ktoré sa stávajú
vedomými, alebo sa vedomými nestali, ale ovplyvňovali ich (automatický mechanizmus, rýchle
spracovanie informácií)

- Predmetom psychologického skúmania má byť to, čo je vedomé - introspektívne

- Emócie - za všetkými vedomými javmi možno nachádzať nejaké prvky, ktoré majú svoje príčiny, ale
nemá o nich zmysel špekulovať, iba keby ich bolo možné preukázať a merať

- Wundt + James - dôležitá je introspekcia (Wundt - mentálne + fyzikálne objektívne - experiment),

(James - psychické fenomény

- Prvé prednášky z psychológie - teoretická disciplína - JAMES - skôr ako Wundt - psychológia ako vedná
disciplína, ktorá robí výskum a experimenty, je to Wundt

- OSWALD KÜLPE - druhé slávne laboratórium - WÜRZBURG

- Analyzuje iné rozmanité obsahy myslenia - po vzore Wundt spája experiment s dôslednou
introspekciou

- Zakladá würzburgskú školu

11. Prednáška
BEHAVIORIZMUS - (NÁSLEDOVNÍCI JAMESA)

- čerpá z pozitivizmu
- vytvára psychológiu bez duše
PRAGMATIZMUS

- najvplyvnejší filozofický prúd v USA

- filozofia pragmatizmu je založená na niekoľkých predpokladov - väčšina behavioristov sú aj pragmatici:
- Máme analyzovať len to, čo je objektívne preukázateľné (James) - všímajme si dôsledky - TEÓRIA
PRAVDY - 1. zhodujú sa moje predstavy s vecou, 2. koherečná teória - Locke - nespoznávame vec
samotnú takú, aká je - máme len naše vnemy, predstavy - pravda je konsenzus, koherentnosť, zhoda
jednotlivých predstáv (ak mám presvedčenia, ktoré nie sú koherentné, mám tendenciu im neveriť),
3. konsenzus, 4. narácia,…

- Pragmatici majú vlastnú teóriu pravdy - vedú ma moje predpoklady k tomu, úspešne vo svete
fungovať? - sú pravde blízke, ak sa nezhodujú so svetom, narážajú naň - tak sú asi chybné (=
nefungujem úspešne)

- Pragmatikov nezaujíma, čo je pravda, ale aký je dôsledok

- Nemáme vytárať teórie, ale pracovať so súknami - ta pragma - súkno
- Poznanie má byť moc - je tu pre to, aby som mohol byť úspešný, fungovať vo svete - máme ho rozvíjať
(prebrali to od Francisa Bacona)

- Behaviorizmus okrem pragmatizmu, čerpá aj z pozitivizmu

POZITIVIZMUS

- Auguste Comte
- Predmetom vedy má byť len to, čo je možné pozitívne preukázať

- Comte delí dejiny ľudstva do 3 základných štádií:

- Náboženské - všetko podstatné o svete sa rozhodlo mimo nás - rozhodli to bohovia niekedy v dávnej
minulosti

- Filozofické/Metafyzické - už nie je nadprirodzené, narába s metafyzickými princípmi

- Pozitívne štádium - ja akceptujem za pravdivé/platné len také veci, ktoré je možné dokázať
(jednoznačným spôsobom) - čo je pozitívne na dôkaze? - výsledok potvrdzuje hypotézu, že sa nemýli

- za vedecké považuje len také uvažovanie, ktoré je principiálne zamerané na to, že naše
hypotézy/domnienky o svete je možné utvrdzovať nejakými faktami - veda má byť založená na faktoch
- na tom, čo je merateľné, preukázateľné, dokázateľné

- pragmatický a pozitivistický rozmer sú hnacími zdrojmi pre BEHAVIORIZMUS

- Meranie inteligencie sa vyvíja popri behaviorizme - meranie dokáže vyhľadávať ľudí, ktorí sú na niečo
dobrí a selektovať ľudí, ktorí už dobrí nie sú

- James Cattell - snažil sa získavať výkonnostné indikátori, ktoré odkrývali schopnosť preukazovať istú
mieru inteligencie (na svojich študentoch) - meral reakčný čas, ich schopnosť a čas na vyriešenie úloh
- takto vznikli prvé inteligenčné testy

- Cattell predpokladal, že takto nameraná inteligencia by mala korešpondovať so študijnými

výsledkami - nadanejší študenti (s lepšími známkami) budú podľa neho mať lepšie výsledky v IQ
testoch

- Sú ľudia, ktorí sú spôsobilejší na štúdium, a tí, ktorí nie sú - Galton-Piersmanov výskum ukázal, že
takáto korelácia neexistuje - štúdium nie je založené len na inteligencii

- inteligencia sa stala predmetom merania

- Prvé inteligenčné testy sú spojené s Alfrédom Binnettom - zostavoval testy schopností, pamäťové testy,
testy na doplňovanie viet,.. - tieto schopnosti mali ukázať, že merajú cattellovskú inteligenciu (venoval
sa deťom, ktoré mali nastúpiť do školy, ale nedokázali to)

- Zaujímala ich výkonnosť, efektivita vzdelávania

- BINNETT - testoval stovky detí - vytvoril škálu na meranie inteligencie - testy so vzrastajúcou
obťažnosťou úloh (vyhodnotenie nebolo číselne)

- Inteligencia zaostalých nie je iného typu ako u ostatných, len nie je tak rozvinutá, ako by v ich veku
mala byť - inteligencia je na úrovni zodpovedajúcej nižšiemu veku - dnes to tvorí jadro inteligenčných
testov (porovnávanie s kohortou, s daným vekom) - takto vznikajú prvé inteligenčné testy - revízia v
1908, 1911 - tieto už obsahovali aj normy s číselnými vyjadreniami - o koľko rokov dieťa zaostáva

- Binnett bol zástancom nápravy - v Amerike vzniká testovacia mánia - čerpá z Galtona a jeho
dedičného fatalizmu - máme nejaké dedičné predispozície - prináša to svoje negatíva

- Godard, Terman - snažia sa inteligenciu testovať - Godard sa zameriaval na nízku inteligenciu, najmä v
pásme debility

- Do akej miery je polygofrénia spôsobená dedičnými faktormi - niektoré štáty legálne umožňovalo
eugenické sterilizácie (Elis Island - formy testovania inteligencie - Binnet-Simonové testy) - Terman
ich pristúpil k revízii - vzniká Stanford-Binnetová škála - je lepšie štandardizovaná

- Od roku 1917 sa využívali pre regrutovanie vojakov - vznikajú testy army alfa a army beta = boli
necitlivé, aby zohľadňovali spoločenské faktory (ak boli analfabeti, mali veľmi nízke skóre - testy boli
verbálnymi úlohami) - neskôr modifikácia

BEHAVIORIZMUS

- REFLEXOLÓGIA - je ďalším z koreňov behaviorizmu

- Čerpá z biológie - je to teória o reflexoch - v rámci nej, 3 kľúčové postavy, ktoré ovplyvnili chápanie
ľudskej mysle (aj keď vôbec neuvažujú o mysli, spočiatku ani o ľudskej):

- Sečeňov - počiatky reflexológie, dielo Mozgové reflexy - snaží sa popísať, že mozgová činnosť je
reflexom na podnety zo zmyslových orgánov (naša myseľ je produktom mozgu)

- Pavlov - ruský fyziológ, dá sa porovnávať s Watsonom (jeho vzťah k ľuďom bol svojský), podpora
cára Alexandra II.

- dielo Darwina a Sečeňova ho ovplyvnili

 - Zanechal študovanie teológie, išiel študovať prírodné vedy (procesy trávenia) - skúmal to na
psoch - ako vedľajší produkt objavil slinenie u psov - vzniká teória podmienených reflexov
(základom je nepodmienený podnet - podávanie potravy, ktorý podmieňuje podmienený reflex
- slinenie) - slinenie je vrodené (pomáha tráveniu)

- Dielo Podmienené reflexy - základný kameň behavioristov

- Časové radenie - akustický signál musí predchádzať nepodmienenému reflexu - pred podaním
potravy (relatívne krátko)

- Vyhasínanie - ak po gongu nepríde potrava - spojenie sa oslabuje, až mizne podmienená reakcia

- pokiaľ nepríde k posilňovaniu (odmene), je tu tendencia k vyhasínaniu

- Generalizácia - z počiatku bol gong špecifický zvuk, neskôr si pes dokázal vytvoriť prepoj, ak
bol zvuk málinko odlišný - zovšeobecňovanie

- Diskriminácia - opak generalizácie - ak po nejakom tóne, nejakej výšky, potrava následuje, ale
po inom už nie, pes sa naučil rozlišovať výšku tónov (po správnom tóne slinil)

- Experimentálna neuróza - ak podnety dostaneme do pozície, že nie je možné ich rozlíšenie -

auditívne/vizuálne - psy nevedeli rozlíšiť signál, či príde potrava, alebo nie

- Bechterev - reflexológ
- Objektívna psychológia
- Zaoberal sa problematikou hypnózy
- Skúmal podmieňovanie na úrovní nevedomých procesov
- Reflexologický zdroj behaviorizmu

- Behaviorizmus bol vysadený na biologicko-kognitívnu oblasť

PRIRODZENÉ UČENIE - THORNDIKE

- študoval schopností zvierat učiť sa - rôzne experimenty (krysy, sliepky - bludisko z kníh, mačky - je
schopná naučiť sa, čo jej pomáha dostať sa z klietky von)

- Objavil 2 zákony:
- ZÁKON ÚČINKU - zistil (to či sa zviera vyslobodí, získa potravu, alebo získa negatívnu skúsenosť) -
účinok rozhoduje o tom, ako sa zviera naučí správať - pozitívny/negatívny dôsledok = či sa zviera
naučí vyhľadávať/vyhýbať sa podnetu

- ZÁKON CVIKU - reakcia na stimul bude tým pevnejšia, čím častejšie sa takéto spojenie bude vytvárať
(princíp vyhasínania u Pavlova)
- Behaviorizmus bol dominantný smer v Amerike, veľmi vplyvný aj v Európe (od 20 do 60tých rokov
minulého storočia)

- Zabudnime na všetky procesy, ktoré sa odohrávajú v mysli, zabudnime aj na myseľ - MYSEĽ je ilúzia
- Duša, telesné ja, vedomie - neexistuje
- Existuje vnútri nejaká hmota - mozog, CNS - ak otvoríme lebku, vidíme to, vieme to dokázať - existujú
aj reakcie - čo organizmus robí (všetko medzi mozgom a reakciami sú špekulácie)

- Zaujíma nás, v čomu to vedie - aká je reakcia - psychológiu má zaujímať výsledok = správanie (k čomu
to vedie)

- Emócie nie sú vnútorný prvok, ktorý spôsobuje zmenu nášho telesného prežívania - je to zmenené
fyziologické prežívanie - emócie = naša introspektívna reflexia, našich telesných stavov (James) -
behaviorizmus - nie je mi prístupná prvotná reakcia človeka = emócie sú len vonkajšie prejavy, telesné
stavy tak, ako sa navonok prejavujú

- Reflexia môjho vnútorného stavu = správanie - môjho tela, výsledkom sú moje pocity

- Predmetom je správanie, a nie moje interpretácie správania

- Škrtá polemiku v psychoanalýze, metafyzické/špekulatívne teórie - podstatný je dôsledok
JOHN WATSON

- najskôr študoval filozofiu, až potom psychológiu - študoval zvieratá (nemal vzťah k ľuďom)
- Mal viacero manželiek a detí, ale vzťah k nim nebol bohvieaký (potriasol si s nimi rukou)
- Získal cenu APA (prevzal ju jeho syn)

- Pôsobil na univerzite, založil si laboratórium - robil tam experimenty

- Kazuistika Malého Alberta B. - so svojou asistentkou sa snažil preukázať, že celá naša osobnosť je
vybudovaný, osvojený mechanizmus našich reakcií na nejaké podnety (osobnosť, ja - nie je) - neexistujú
vrodené emócie - na nejaký podnet/stimul, naučíme dieťa reagovať

- Albert sa krysy nebál, lebo nemal zlú skúsenosť

- Keď sa dotkol krysy, za jeho hlavou zaznel úder oceľovou tyčou na gong = hrôza
- Watson chcel vytvoriť podmienenú reakciu (toto stále opakovali) - u Alberta vznikne silná a panická
reakcia na krysu - pochádzali z gongu, ale, keď videl krysu, reagoval panicky - túto reakciu rozšírili
na akékoľvek biele huňaté objekty - generalizovali ju

- Dajte mi desiatku detí, ak budem mať podmienky, vychovám vám z nich, čo budete chcieť
- Dedičnosť neexistuje, všetko je naučené správanie - celá naša osobnosť je to, ako sme sa naučili reagovať
na podnety

- Skúmal fyziologické prejavy pri kójte - skúmal to na sebe so svojou asistentkou-Rosalie Rayner
- Manželka ho chcela usvedčiť z nevery - podarilo sa jej to - hrozila mu miestom na univerzite -
Watsonovi to bolo jedno - Rektor ho vyhodil, manželka sa s ním rozviedla - odišiel do NY - našiel si
miesto v reklamnej agentúre = PSYCHOLÓGIA REKLAMY - Watson ju založil (reklamy pre Camel,
Johnson & Johnson) - vzal si svoju asistentku RR - mali deti - usadil sa na ranči

- Bol zvláštna osobnosť, ale geniálny vedec - jeho výskum obsahuje problematické témy - rasizmus,
väzenie

- Jeho základný model skúmania je založený na troch pravidlách:

- Náplňou psychológie má byť skúmanie správania - premisa - myseľ je nezaujímavá
- Metóda skúmania má byť objektívna - všetko má byť založené na meraní (nie na introspekcii)
- Cieľom skúmania psychológie by malo byť predpovedanie, predikcia správania (nie porozumenie
duševným javom) - dá sa to aplikovať na zmene školského systému

- Základný model skúmania je podnet —> reakcia (ak chceme reakciu ustáliť - odmeny)
- Jeho koncept je účinný - zjednodušil pohľad na vec - stačí aby sme človeka vystavovali správnym
podnetom a posilňovali žiadúce správanie - tento organizmus si vyberie túto formu správania aj do
budúcna = naučí nás byť takí, akí chceme, aby sme boli (závažne dôsledky - rozpracovali ich Clark,
Hull)

- Hull sa snažil objektivizovať pokusy - zostrojil rovnicu faktorov, ktoré vstupujú do učenia - 1. sila
popudu (ako bol daný subjekt - krysy, veľmi hladný - na hladné to pôsobilo viac), 2. sila posilnenia -
v závislosti od veľkosti odmeny sa vytváralo spojenie medzi podnetom a reakciou (koľko a v akej
kvalite dostali pokrm, je dôležitý počet opakovaní - to pochádza od Aristotela), 3. redukcia potreby -
do akej miery prichádza k úľave po saturovaní danej potreby

- kľúčovou postavou Neobehaviorizmu je SKINNER

- Je autorom Operačného podmieňovania - vychádza z Watsonovej premisy: stimul - reakcia - vsúva
prvok = upevnenie (princíp odmeny a trestu)

- Snažil sa rozpracovať, do akej miery, pozitívne odmeny, podporujú osvojenie si formy správania - a
do akej miery, negatívne = tresty, umocňujú sa vyhýbaniu nejakým formám správania

- Experimentuje so zvieratami - Skinnerova klietka (vylepšený Thorndikeov systém) - snažil sa

vytvoriť “operáciu”, ktorá si vyslúži odmenu alebo trest - nejde o náhodu - zviera si musí osvojiť istý
 postup, aby získalo odmenu (krysa sa to naučí veľmi rýchlo) - vzniká OPERAČNÉ
PODMIEŇOVANIE = dôležitý nie je podnet, ale reflex - operácia, ktorú subjekt, alebo daný
organizmus uskutočňuje, a ktorá predchádza odmene

- Rozdiel medzi klasickým a operačným podmieňovaním:

- 1. KP - subjekt je pasívny (pes nemusí urobiť nič - zaznie gong, začne sliniť) - OP - subjekt je
aktívny (krysa musí stlačiť páčku, aby dostala odmenu)

- 2. KP - na začiatku je slinenie ako nepodmienená reakcia (podmienená reakcia je opäť slinenie)

mení sa NA ČO PES SLINÍ - žrádlo —> gong - OP - slinenie (podmienená reakcia - stlačenie páčky)
- organizmus sa naučí niečo robiť, a potom to robí

- 3. KP - podmienené opakovaním, OP - posilňované odmenou a kvalitou odmeny

- Skinner si uvedomil, že to čo platí pre krysy, mačky, sliepky,… - musí v princípe platiť aj pre ĽUDÍ
- PROGRAMOVÉ UČENIE - koncept ako vylepšiť systém vzdelávania - mení základy edukácie v USA
- Predpokladá, že by sa mohli zaviesť vyučovacie stroje pre samo vzdelávanie, ktoré budú využívať
programové učenie (ak deti pochopia, že za úspech sú odmeňované, naučia sa robiť veci tak, aby boli
úspešné) - osvoja si to

- Pochvalou sa buduje tendencia ďalej sa vzdelávať, napredovať

- Zmena návykov správania - behaviorálna modifikácia - token economy (odmeny, ktoré dostávajú
ľudia, keď dosiahnu nejaké správanie môže byť konkrétna odmena, alebo “žetóny”, vďaka ktorým si
môžu vybrať inú odmenu - peniaze) - korene kognitívno-behaviorálnej teórie

- Ak poznáme zákonitosti, vieme si vytvoriť spätosť medzi stimulom a reakciou (sami)

TOLMAN

- odmietaný voči behaviorizmu, bojoval s psychoanalýzou

- Na niektoré typy porúch, psychoanalýza, dobre fungovala (neurózy), na niektoré nefunguje, kde je lepší
behaviorizmus - ale ani ten nefunguje na všetko - neriešil problém pamäte, kreativity, morality,…
(takmer nič) - behaviorizmus je mechanický spôsob uvažovania

- v tej istej situácii organizmus nájde spôsob, ako problém vyriešiť - má nejakú predstavu? Vytvára si
mentálnu mapu? (ak má krysa 3 cesty, rôznej dĺžky - osvoja si to a chodia najkratšou) - zmenili, ktorá
je najkratšia - krysy sa to opäť naučili, aj oslepené, aj bez čuchu - kľúčová je SVALOVÁ PAMÄŤ - krysy
si vytvárali mapy priestoru
- Tematizoval prehliadané fenomény, ktoré majú podľa neho význam v učení - veľmi podobní ľudia v
tej istej situácii, nebudú reagovať identicky (máme rovnaký stimul, čakáme rovnakú reakciu) = ten istý
človek, v tej istej situácii nezareaguje rovnako

- Modifikácia Watsonového S-R - medzi S a R vsunul black box - čiernu skrinku = S-O-R (stimul-
organizmus-reakcia) - čierna skrinka = organizmus - nevidíme do neho, nevieme čo je príčinou, že
subjekt zrazu zareagoval inak

- Introspekcii sa dôverovať nedá

v 60tých rokoch - behaviorizmus stráca na svojom vplyve, začínajú ho nahradzovať iné psychologické
doktríny

- v súčasnosti - prečo sa nám páči to, čo sa nám páči? - čo pociťujete, prečo takáto preferencia - subjekt
sám introspektívne hovorí o dôvodoch

- v súčasnosti viac ľudí KBT ako behaviorálna teória - dnes skôr neuroestetika (človeka dajú na MR,
ukazujú mu obrázky - ak sa mu obrázok páči je aktivovaná oblasť v média-orbitálnom kortexe, ak sa mu
nepáči, je aktivovaná menej - zaujímajú ich mentálne koreláty istého javu - nezaujíma ich prežívanie,
ale zaujíma ich, kde sa to deje = merajú = psychológia bez duše (neriešia, čo subjekt prežíva, ale kde, v
jeho tele sa to odohráva)

- Ideálne je merať, čo sa merať dá, ale nezabúdať na introspekciu (behavioristi jej neveria, pretože veľa
vecí nevieme) - odohráva sa to rýchlo = reflex - mimo vedomia

- Vedomie = hovorca (zaujíma nás pisateľ = black box)

12. Prednáška
EXISTENCIÁLNA A HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA

- je vnímaná ako 3 CESTA psychológie - protipól psychoanalýzy a behaviorizmu (psychoanalýzy -

analýza - pudové, nevedomé, inštinktívne hlbiny osobnosti, minulé patogenetické zážitku, ranné
detstvo)

- Zameriava sa na analýzu VÝŠIN - duchovno, transcendencia, seba chápanie, seba aktualizácia, hodnoty,
perspektívy človeka

- E+H - hodnota každého jedinca - dôležitosť rozvoja jeho možností

- Oproti behaviorizmu sa zameriavajú na to, ako sám subjekt rozumie sebe a ako sa interpretuje –
vnútorný fenomenálny zážitok (behaviorizmus - naše správanie navonok, ako ho možno ovládať)
- Čo vnútorné zážitky znamenajú pre jednotlivca, prečo sa tak správa človek navonok - správanie =
symptóm - musíme ich hľadať v seba pochopení seba samého (sociálne, kognitívne, emocionálne
faktory), prihliada na jedinečnosť, výnimočnosť, nepredvídateľnosť človeka

- (Nomos = zákon) - NOMOTETICKÝ PRÍSTUP - všeobecná zákonitosť - E+H = pochopenie človeka a

jeho vzťah ku sebe samému

- Otec existencializmu KIERKEGAARD - dánsky mysliteľ

- Dánsko bolo veľmi silne pod vplyvom Nemecka (súhlas kráľa, aby mal dizertačnú prácu v dánčine)
- Náboženský mysliteľ, napísal mnoho spisov (väčšinu pod pseudonymom)

- Dielo Buď alebo - nevieme aký bol jeho postoj - rozpor medzi písaním pod pseudonymom
- Hádal sa so všetkými, náboženstvo je o individuálnom vzťahu s Bohom, nie o teóriách
- Najdôležitejší je môj individuálny vzťah k sebe samému a k Bohu – snaží sa povýšiť Indivíduum -
venovať sa jedinečnosti

- Rozišiel sa s teologickou aj literárnou scénou (je viac literát ako teológ a filozof) - spor s Andersenom
- Bol veľmi komplikovaná osobnosť, išiel vlastnou cestou
- Človek má ísť svojou cestou, alebo ísť proti (ak ste horúci, buďte horúci, ak ste studený, buďte
studený, ale nebuďte vláčny)

- Je dôležitý prežívaný okamžik - zmocňujeme sa v ňom večnosti = rozhodujeme o svojej budúcnosti

- Človek v dave sa stáva inak ako indivíduum (nielen negatívne veci) - “sa” rozhoduje o tom, čo mám
robiť = neautentické bytie

- Autentické bytie - vystupujem ako indivíduum, staviam sa proti davu, beriem zodpovednosť za svoje
rozhodnutia

- “Pojem úzkosti” a “Nemoc smrti” - človek sa rodí čistý, nepopísaný, záleží na ňom, akým spôsobom
sa zmocňuje samého seba (nik nerozhodol čím budem, tým sa stávam ja, svojimi rozhodnutiami teraz
a tu) - môžem zahodiť minulosť a začať sa venovať iným veciam - nesiem zodpovednosť za každé
rozhodnutie, ktoré urobím teraz a tu

- Človek je slobodná bytosť - má nekonečne veľa možností, ktoré môže urobiť (bezodná priepasť) -
môžem byť čímkoľvek chcem - ak sa rozhodneme pre jednu možnosť, previňujeme sa všetkým
ostatným (zavrhujeme všetko ostatné) = EXISTENCIÁLNA VINA - základný pocit, s ktorým
prichádzame na svet, VINA je základom našej existencie - vina je podľa neho dedičný hriech
(problém spočíva v poznaní - strom poznania) - precitli
 - Od iných živočíchov nás odlišuje AUTOREFERENCIA = SEBAUVEDOMOVANIE - prenáša sa
sexuálne - dedične

- Predstava boha - hnevajúci a trestajúci

- Rozoberá príbeh o Abrahámovi - dôležité je to, ako sa postavíme bohu a jeho požiadavkám (naše
vzťahovanie sa k bohu a sebe samému)

- Nemoc k smrti - ľudia riešia ťažké veci (rakovina - smrť) popretím, snívaním (nežije autenticky,
upriamuje pozornosť na niečo, čo nie je), utekanie do minulosti (prestávajú žiť), uniká im prítomnosť,
prestávajú žiť - podľa neho je skutočnosť = PRÍTOMNOSŤ

- prežívanie prítomnosti je kľúčové pre existenciálnu psychológiu

- Zvodcov denník - muž si získava pozornosť a priazeň mladej ženy, keď sa mu podvolí, stráca záujem
(autobiografia)

- Nie je systematický filozof, načal veľa problémov, rieši ich teologicky

- Otec existencializmu - vznik existenciálnej filozofie - delí sa na teologickú (Marsel - náboženské
motívy, šifry transcendencie), a ateistickú (objavenie absurdná - život nemá zmysel, zmysel je to, čo
do sveta vkladáme my - Heideger (aj aj)
MARTIN HEIDEGER

- bytie a čas - preberá Kirkegaardovské motívy = človek je jediné bytie na svete, ktoré sa vzťahuje k sebe
samému (či chceme, alebo nie, máme vzťah ku sebe) - človek vzťah ku sebe vytvára rôznymi spôsobmi
(veda - homo sapiens, sapiens, technický spôsob - výskytový objekt) - podľa Heidegera človek ku sebe
nejaký vzťah buduje = AUTENTICKÝ VZŤAH - objavuje sa v EXISTENCIÁLOCH = to sú veľmi
významné chvíle, pre to, ako si rozumieme, ako sa interpretujeme (Jaspers = hraničné, jedinečné chvíle,
keď niekto zomrie)

- EXISTENCIÁLY:
- STRACH - všetci sa bojíme - fenomenologická analýza strachu (naše vedomie má dva póly kogitum,
kogitátum - to čo je myslené a to, čo myslíme - vedomie má nejakú štruktúru = podstata
fenomenológie je analýza štruktúry) - naše vedomie sa vzťahuje k svetu okolo nás (životný priestor)
- slnko nevychádza, ale rotuje

- To najlepšie, čo môžeme urobiť je, zabudnúť, čo nám ktokoľvek, kedykoľvek o sebe aj o svete povedal
- to, čo nám zostane = ako sa vec javí = FENOMÉN (ako sa vec prezentuje)

- Čo majú pri strachu všetky veci spoločné ? - všetky veci, ktorých sa bojíme, majú niečo spoločné –
môžu nás poškodiť = teraz a tu (had, oheň, výška) - pôsobia stav, ktorý si neželáme
 - Bojím sa veci ktoré sa dotýkajú veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité
- Strach odkrýva to, čo je pre nás dôležité
- STRACHOVANIE SA - tiesnivosť, zovretie hrdla, celé naše telo je skľúčené, mení sa dýchanie,
chceme z toho pocitu ujsť - KAM ? - do sveta (utekáme predtým čo nám spôsobuje strach, aby sme
boli čo najďalej, ale aby sme to videli)

- ÚZKOSŤ - V úzkosti nevieme, čo je predmetom nášho strachu (strach je objektový, úzkosť je voľne
plynúca), desí nás viac, nevieme kam máme ujsť

- Prejavujú sa podobne

- Odkrýva nám kľúčovú záležitosť – to, čoho sa najviac bojíme je MOŽNOSŤ NEBYŤ - odkrýva nám
VLASTNÚ SMRŤ - viem, že zomriem = logika bytia/celku - smrť je ukončenie, keby som nezomrel,
nemalo by to zmysel = DASEIN

- Človek je jediné TU BYTIE, ktoré rozhoduje o svojom bytí - naše bytie je konečné - dáva zmysel
skutkom, lebo každý skutok môžeme urobiť len raz (naša konečnosť dáva zmysel nášmu bytiu)

- Človek je bytím, ktoré rozvrhuje samo seba, určuje aký čas venuje svojmu bytiu (BYTIE = obmedzený
čas) - už v detstve pochopíme svoju konečnosť - autentické uvažovanie = nesieme zodpovednosť za
seba

- NÁLADY - psychológia ich dovtedy prehliadala, vždy máme nejakú náladu (ako počasie, vždy je
nejaké)

- Naladenosť - hermenautický moment (náuka o porozumení veciam) - naše potreby sú v súlade s

objektom, ktorý nám ich môže saturovať - je tu divadlo, ale ja nemám naň náladu - nie je medzi
nami harmónia

- v jednotlivých náladách rozumieme svetu iným spôsobom – teda rozumieme sebe iným spôsobom
- ja sa vzťahujem k sebe samému, lebo ja sám si rozumiem

- SVEDOMIE - volanie niečoho a vymedzovanie sa voči niečomu (človek nie je primárne nevinný) -
človek je vždy vinný (ak si človek myslí, že je nevinný = nemá svedomie)
DASEIN ANALÝZA

- psychologická škola, vznikla vo Švajčiarsku - Ludwig Binswanger(vedecký program), Medart Boss

(terapeutický aspekt)

- Vychádzali z Freudovej tradície (nevodomia, dynamiky), po prečítaní Heidegera = špeciálne učenie -

najdôležitejšie je SEBAVZŤAHOVANIE SA - aký máme vzťah k sebe, ako sa interpretujeme (človek si
uvedomuje, čo robí) - nevedomé motívy správania nie sú kľúčové
- Človek nesie zodpovednosť za svoje správanie
- Človek je slobodný a úplne slobodný, aj od svojej minulosti (minulosť ovplyvňuje prítomnosť)
- Sme pánmi nad svojou minulosťou = čo a či ovplyvňuje našu prítomnosť a čo a či bude ovplyvňovať našu
budúcnosť

- Ak sa s niečím nevysporiadáme, ostávame uväznení v minulosti a uniká nám budúcnosť

- Poukazujú na prítomnosť = žiť tu a teraz - žiť plne

- Nepredpokladajú, že človek je vopred definovaný - definuje ho, že musí mať k sebe nejaký vzťah, túži
sa v živote realizovať - nejde o dosiahnutie slasti, vyhýbanie sa bolesti = SEBAREALIZÁCIA -
potrebujeme pocit naplnenia (človek túži byť sám sebou)

- Podľa BOSSA existujú 3 základné problémy:

- Nerealizovanie vlastného potenciálu - človek nežije tak, aby využil všetky svoje schopnosti
- Existenciálna vina - je prítomná stále, ale záleží na tom, aká veľká je = máme svedomie, sme citliví
na dobro a zlo (každý si je vedomí svojej viny, je schopný ich spracovať) - perfekcionisti s tým majú
problém = trestajú sa

- Strach z nenaplnenia - strach z prázdnoty/ničoty, trvalé úzkostné stavy

- riešením je DASEIN ANALÝZA - pochopenie nás samých, pochopenie potrieb jednotlivca, pomoc
realizovať jeho potenciál
VIKTOR EMIL FRANKL

- 3 Viedenská škola = hľadanie zmyslu života - je pre neho určujúcim bodom v živote človeka

- Bol v Terezíne a Osvenčime

- Človek naráža na existenciálnu frustráciu, kde pochybuje o zmysle existencie, nenaplnenie túžby po
zmysle môže prerásť do existenciálnej neurózy - pocity prázdnoty, neurózy, zbytočnosti -
sebapoškodenie

- Množstvo ľudí odchádzalo z Osvenčimu, lebo nemalo zmysel žiť - niekto mal zmysel = pomoc iným,
ľudia, ktorí žijú v blahobyte (nenaplnenosť, majú všetko)

- LOGOTERAPIA - snaha človeku pomôcť nájsť zmysel života – nevnucuje univerzálny zmysel (neverí,
že taký existuje), hľadá ideálny cieľ = TRANSCENDENCIA - dôležitejšia ako cieľ je CESTA
HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA
BUGENTAL - ústredná postava

- človek je viac ako suma jeho časti, je potrebné skúmať ho ako celok, aj interpersonálne väzby
- Človek je vedomí - vie čo a prečo robí
- Disponuje výberom - je slobodný = zodpovedá za svoje voľby
- Koná cielene, je intencionálny - Husarl
- Maslowova pyramída - D potreby - BYTIA (tekutín, kyslíka, potravy, teploty, pohybu), BEZPEČIA
(istoty, stálosti, poriadku, pravidiel, spoľahlivosti), SPOLUPATRIČNOSTI (láska, náklonnosť, zhoda,
sociálne začlenenie) - sú aj u zvierat (až na potrebu uznania)

- EXISTENCIÁLNE - B POTREBY (being) - SEBAREALIZOVANIE, SEBANAPLNENIE,

USKUTOČNIŤ TO, ČÍM DANÁ OSOBA POTENCIÁLNE JE

- FRUSTRÁCIA POTRIEB - ak potreby nie sú saturované na dostatočnej úrovni, osobnosť nemá

dostatok rastu, nerozvíja svoje potreby

- Neschopnosť rozvíjať svoje potreby, neschopnosť empatie

- je potrebné pracovať na osobnostnom raste - výcvik senzitivity - priviesť človeka k seba aktualizácii
CARL ROGERS
NA KLIENTA ORIENTOVANÁ TERAPIA

- smeruje k aktualizovaniu, aby daný človek mohol pracovať na sebe, aktualizovať svoje potreby
- Nedirektívny prístup - človek si nájde interpretáciu sám
- Osobnosť - otvorený systém, v ktorom sa skrýva prirodzený vývinový potenciál – základným motívom
osobnosti je tendencia aktualizovať sa

- Emócie sú veľmi dôležité - je dôležité orientovať sa na jeho vnútorný svet

- SELF - ja
- Adaptovaný jedinec - vlastný spôsob konania na základe vlastného pozorovania a hodnotenia (nie, čo
si myslia ostatní ľudia)

- Seba aktualizačná tendencia - potreba prežívania seba v súlade so seba chápaním = súhra toho, čo človek
chce, ako si rozumie a čo môže urobiť = kongruentné (problém akceptácie, empatie)

13. Prednáška
GESTALT PSYCHOLÓGIA (predstihuje existencializmus)

- skúmanie niektorých psychických fenoménov - KOGNITÍVNE VEDY

GESTALT

- nemecká úvaha o mysli

- v pozadí je Wund, čiastočne aj Freud
- Začiatok 20. storočia
- “Tvar” = tvarová psychológia - “celok” = postoj
- Psychologické procesy sa skúmajú vo vedomí ako celky

- Tvar + celok - tvár (má svoj tvar) - reprezentuje niekoho - vnímame celok (pozíciu obočia, mimiku,
vnímame človeka prostredníctvom tváre) - udieranie do tváre = najvyššie - existenčné poníženie (ťažšie
sa klame do tváre, pri popravách zaväzujú oči, alebo zakrývajú tvár)

- Celok je viac ako sumár častí (ľudská tvár nie sú len časti, ktoré ju vytvárajú, ale ako sú späté, ako sú
organizované - celok)

- WUNDT - zakladateľ psychológie, zameraný na psychoanalýzu (dôležité pre gestalt)

- Štruktúry (pamäť, vnímanie) - môžeme vnímať samostatne
- Interpretácia mentálnej identity - gestalt
- Žiaden izolovaný psychický element podľa gestaltistov neexistuje

- GESTALT - Berlínska (učenie) a Lipská škola (vnímanie)

- Korene v česko-nemeckom prostredí - židovskom
- Najväčší rozmach v Európe (pod tlakom nacizmu prechádzajú do USA, tam sa rozvíja, ale nikdy nebola
vnímaná ako americký prúd myslenia)

- Zamerali sa na nové problémy (spôsob usporiadania elementov do celku)

- Princíp disomorfie - fenomenologické tvary nezodpovedajú jednoznačne štruktúram, sú podmienené
kultúrou, náboženstvom

- Z Wundta - myšlienka kreatívnej syntézy - môžeme z elementov vyskladať niečo nové - prekračuje to
elementy pôvodne

- FENOMENOLÓGIA

- Snažia sa upozorniť na deskripciu skúsenosti - to ako sa veci javia

- Fenomenológia subjektívnej skúsenosti - introspektívne skúmanie
- Franc Bentan - potrebujeme introspekciu (svet je súborom toho, ako ho vnímame, interpretujeme) -
psychológia sa má zameriavať na to ako svet vnímame - intencionalita = zameranosť

- Naše vedomie je vedomie o niečom - kogitum a kogitátum

- Základnými dátami v psychológii sú pocity - odvádzame z nich psychické entity = postoje
- EHRENFELDT
- Význam skladby nie je v tónoch, ale v ich postupnosti, ako idú za sebou (ak počujeme známu pieseň,
vopred vieme, ako pokračuje)

- Vo vizuálnej oblasti - obraz namaľovaný v inej farbe, v inej mierke, vieme, že sa jedná o konkrétny
obraz = dôležité je poskladanie elementov

- TVAROVÁ KVALITA - je daná elementami, ktoré vnímame, ale aj ich USPORIADANÍM

- Predstavitelia:

- MILLER - aký spôsobom vnímam, že vnímam

- JENSCH - akým spôsobom si predstavujem - predstavujeme si jeho ideu, nemusí tu byť fyzicky prítomní,
len ako je organizovaná

- RUBÍN - váza = uvedomenie si, že naše vizuálne pole (aj ostatné polia) je založené na kontraste pozadia
a figúry (detailu)

- KOFKA, KÖHLER
- WERTHEIMER
- FÍ FENOMÉN (dva statické podnety - javia sa dynamicky?)

- Zakladateľ berlínskej školy

- Vyššie kognitívne funkcie organizujú nižšie kognitívne funkcie
- Mozog - vrodené činitele, ako organizujeme naše pole (podľa Wertheimera sú aj také, ktoré získavame
zo skúsenosti)

- Typy myslenia:
- Reproduktívne - myšlienkové postupy, ktoré sme použili predtým a boli úspešné

- Produktívne - hlboké pochopenie problému - vhľad - pochopenie organizácie - moment pochopenia

= AHA EFEKT

- ZÁKONY PERCEPCIE:
- BLÍZKOSTI (proximity) - 50min
- PODOBNOSTI - čierne objekty na bielom pozadí patria k sebe
- KONTINUITY (nadväznosti) - sú pravdepodobné, lebo k sebe patria
- PREGNANCIE - dobrého tvaru (vnímame ich ako neucelené, ale nevadí nám to, v mysli vytvárame
dobrý, úplný tvar)
 - UZATVORENOSTI
- KOFKA
- Spoluzakladateľ Berlínskej školy
- Skúmal pamäť - pamäť organizuje celky do tvarových zákonov

- Naša pamäť reorganizuje elementy - nepamätáme si presne, ale dokážeme si vyskladať súvislosti - naša
interpretácia je iná, niečo si domýšľame

- KÖHLER
- Spoluzakladateľ BŠ - šéfoval jej
- Výskumy s primátmi - šimpanzami - aj pre primátov existuje AHA EFEKT
- Ak vhľad máme - používame ho na riešenie problémov

- Indukovaný pohyb, iné vnímanie reality (idúci vlak)

- GESTALT
- Realita je tvorená vyššími kognitívnymi funkciami - čo vieme o svete = čo vnímame
- LIPSKÁ ŠKOLA - Kröger
- Organizácia celkov - melódie, akordy (to, čo nám dáva zmysel)

- Melódia môže pre nás mať zmysel, ale nemusí - nástroje vieme pri hudbe potlačiť do úzadia
- KURT LEWIN
- Teória poľa - všetko, s čím sa stretávame
- Všetky psychické aktivity sa odohrávajú v nejakom poli - životný priestor (prirodzený svet)
- Životný priestor, v ktorom sa pohybujeme možno rozčleniť na elementy (má vonkajší obal) - pri
porušení rovnováhy medzi elementami nášho vnútorného sveta = máme tendenciu ho reorganizovať -
pri zmene kľúčových vecí sa mení celý GESTALT - nastáva po porušení rovnováhy elementov
psychického sveta

- ZIEGERNIKOVEJ EFEKT
- Na vyriešené úlohy zabúdame, nevyriešená úloha nám tam ostáva (neuvoľní sa napätie)

- KURT GOLDSTEIN
- Klasické problémy s figúrou
- FESTINGER
- Kognitívna disonancia - nesúlad medzi 3 zložkami:
- Existujú 3 zložka: presvedčenia, skutky, emócie/vedomie?
- popretie nášho konania - to som nemohol urobiť
- GESTALT - otázka vnímania
- Gestalt terapia (silné historické korene v Brne) - celok je viac ako jednotlivé časti

- KOGNITIVIZMUS
- Ako funguje naše poznanie (gestalt, it, behaviorizmus, neopsychoanalýza)
- CHOMSKY - generatívna gramatika - ako vzniká náš jazyk, jazykový inštinkt (v mat. Jazyku vnímame
rýchlejšie)

- Jazyk nemôže byť chápaný ako syntax - ako funguje

- Vrodený mechanizmus osvojovania si syntaktickej teórie

- VYGOTSKIJ - myslenie a reč

- PIAGET - 4 štádia kognitívneho vývinu (+ Köhlberg - morálneho vývinu) - vo vede paradigmy
vedeckej interpretácie sveta

- MESIER
- Kniha - Kognitívna psychológia (zrod vedy)
- Top down + buttom up
- Vidíme stareny, pozrieme sa opäť, ak vidíme stále starenu, utvrdíme sa v tom - ak nás spätné
pozretie neutvrdí, že je to starena, budeme hľadať inú hypotézu - je to mladica - takto znova a
znova

- Zjednotenie buttom up a top down procesu - kognitívna veda

- KOGNITÍVNA VEDA
- Čerpá z psychológie, filozofie a mnohých ďalších
- Skúma jazyk - lingvistika
- Poznatky z IT - princíp, ako funguje ľudská myseľ (forma organického počítača) - strojové učenie
(explanačné rámce - ako funguje naše vlastné myslenie)

- Vedy edukácie

- Kognitívna veda - jednotná metodológia neexistuje (každá veda si prináša svoje)