NÁSTUP

AVANTGÁRD
1860 – 1900

-
Stojíme na prahu úplne nového umenia, umenia,
ktorého formy o ničom nevypovedajú, nič neprezentujú,
nič nepripomínajú, no predsa podnecujú nášho ducha.
-
A ugus t Endell

1898
IMPRESIONIZMUS
60. roky 19. storočia – okolo 1900

Impresionizmus sa zrodil v roku 1874 v Paríži, keď sa skupina mladých

umelcov, znechutená ustavičným odmietaním svojich diel oficiálnym
Salónom, rozhodla spojiť sily a usporiadať vlastnú expozíciu. Medzi
tridsiatimi vystavujúcimi maliarmi boli aj Claude Monet, Pierre-
-Auguste Renoir a Edgar Degas. Ich práce sa stretli so zvedavos-
ťou i rozpakmi verejnosti, za čo si vyslúžili posmech bulvárnej tlače.
Monetova maľba Impresia, východ slnka (okolo 1872) vnukla jednému
uštipačnému kritikovi ideu na pomenovanie celej skupiny, ktoré sa
následne všeobecne ujalo – impresionisti.
Impresionisti boli pokrokoví v prijímaní nových techník, teórií,
metód a rozmanitých námetov. Ich záujem zachytiť okamžitý vizuál-
ny dojem zo zobrazovaného – maľovať skôr to, čo umelec vidí, než
to, čo o predmete vie – bol rovnako revolučný ako ich zvyk pracovať
priamo v plenéri (namiesto výlučne v ateliéri), aby mohli pozorovať

10
 -
nás tu p
a van tgá r d
-

svetelné a farebné efekty. Maliari sa snažili zobraziť prchavé okami-

Oproti: Claude Monet
Impresia, východ slnka,
okolo 1872
olej na plátne,
49,5 × 65 cm
Musée Marmottan
Monet, Paríž
Monet po rokoch spo-
mínal na históriu pome-
novania svojho obrazu
a na rozruch, ktorý
spôsobil: „Chceli odo
mňa jeho názov do kata-
lógu, [pretože] skutočne
nezodpovedal pohľadu
na Le Havre. A tak som
odpovedal: ,A čo takto
Impresia?‘ Niekto
od toho odvodil pojem
impresionizmus, a tým
sa začal celý ten špás.“
hy moderného života, čo znamenalo definitívny rozchod so zauží-
vanými námetmi a praxou. Mnohí kritici im spočiatku vyčítali
skicovitosť a zdanlivú nedokončenosť prác, čiže presne tie isté vlast-
nosti, ktoré neskôr ich pozitívnejšie naklonení kolegovia označili za
ich prednosti.
Pre mnohých zostáva impresionistom par excellence Claude
Monet. Jeho obraz Stanica Saint-Lazare (1877), ktorý spája a kon-
frontuje modernú architektúru stanice s novým amorfným moder-
nistickým ovzduším (unikajúca para), je považovaný za najtypickejšiu
impresionistickú maľbu. Monetov záujem zaznamenať atmosféru je
ešte markantnejší v jeho neskorších cykloch, kde ten istý objekt
zobrazuje v rôznej dennej či ročnej dobe a za rozličného počasia,
napríklad Stohy sena (1890 – 1892) a Topole (1890 – 1892).
Renoirovým najvýznamnejším prínosom bolo aplikovanie im-
presionistického prístupu k svetlu, farbe a pohybu na námety, akým
bol napríklad dav na obraze Tanec v Moulin de la Galette (1876).
Vyhlasoval, že maľovanie „by malo byť niečím príjemným, radost-
ným a pekným, áno, pekným!“. Opakovane sa vracal k výjavom
zabávajúcich sa Parížanov, pričom sa vyžíval v jemnom pestrofa-
rebnom zobrazení prepychových materiálov a tiel.
Degas vo svojej tvorbe uplatňoval impresionistický spôsob
využitia svetla na vyvolanie dojmu objemu a pohybu. Rovnako
ako jeho kolegovia aj on si robil skice priamo pred zobrazovaným
predmetom, ale v ďalšej práci už radšej pokračoval v ateliéri. Po
námety si chodieval do kaviarní, divadiel či cirkusov, na dostihovú

Pierre-Auguste Renoir
Tanec v Le Moulin
de la Galette, 1876
olej na plátne, 131 × 175 cm
Musée d’Orsay, Paríž

Hoci Renoir koncom

60. rokov 19. storočia
maľoval s Monetom
krajinky, primárne ho vždy
zaujímala najmä ľudská
postava. Jeho očarujúce
stvárnenie radostnej nálady
v obľúbenej záhradnej
tančiarni v mestskej štvrti
Montmartre urobilo z tejto
maľ by jedno z vrcholných
diel raného impresionizmu.

11
 -
moder n é
ume nie
-

dráhu i balet. Zo všetkých impresionistov je práve v jeho dielach

najviac badateľný vplyv fotografie – zmysel pre zachytenie po-
minuteľného momentu, fragmentácia tiel a priestoru, zrnenie
obrazu.
Koncom 80. a v 90. rokoch 19. storočia bol už impresionizmus
prijímaný ako právoplatný umelecký štýl, vďaka čomu sa rozšíril po
celej Európe aj v USA. Jeho vplyv je neoceniteľný. Impresionizmus
ako prvý upriamil pozornosť na skúmanie výrazových vlastností farby,
svetla, línie a tvaru, ktoré sú typické pre 20. storočie. Zo všetkého
najdôležitejšie je však zrejme to, že ho možno považovať za začiatok
zápasu o oslobodenie maliarstva i sochárstva od výhradne opisnej
funkcie s cieľom vytvoriť nový jazyk a úlohu výtvarného umenia,
ktoré by boli porovnateľné s ostatnými formami umenia, ako sú
hudba a poézia.

Edgar Degas
Žena češúca si vlasy,
okolo 1888 – 1890
pastel, 61,3 × 46 cm
Metropolitan Museum of
Art, New York

Koncom 80. rokov

19. storočia začal Degas
pri portrétovaní žien
v prirodzených intímnych
pózach používať techniku
pastelu a takzvanú
estetiku kľúčovej dierky,
čo dovtedy v dejinách
umenia nemalo obdobu.

12
 -
nás tu p
a van tgá r d
-

Mary Cassattová
Dievčatko v modrom
kresle, 1878
olej na plátne,
89,5 × 129,8 cm
National Gallery of Art,
Washington, D. C.

Zdá sa, že Cassattovej

tvorba čerpá z viacerých
zdrojov – láska k línii je
inšpirovaná japonskými
rytinami, žiarivé farby
impresionistami a defor-
movaná perspektíva
a fotografické zrnenie
Degasom. To všetko
dohromady vytvára
jedinečný štýl, ktorý
maliarke umožňuje
HLAVNÍ PREDSTAVITELIA
zachytávať jej typicky
láskyplné a dôverné Mar y Cassattov á (1845 – 1926), USA
výjavy z rodinného života. Edgar Degas (1834 – 1917), Fr ancúzsko
Cl aude Mone t (1840 – 1926), Fr ancúzsko
Camille Pissar ro (1830 – 1903), Fr ancúzsko
Pier re-Auguste Renoir (1841 – 1919), Fr ancúzsko

HLAVNÉ ZNAKY
skicovitosť, zdanliv á nedokončenosť
dojem spont ánnosti, hr a sve tl a a pohybu
rozštiepenie a rozloženie tv ar u prostredníctvom sve tl a a tieňa
skúmanie spôsobov maliar skeho zobr azenia vizuálnych efektov
sve tl a a počasia

MÉDIÁ
maľba a socha

HLAVNÉ ZBIERKY
Chichu Ar t Museum, Naoshima, K agaw a, Japonsko
Cour t auld Galler y, Londýn, Spojené kr áľov stvo
Me tropolit an Museum of Ar t , New York, New York, USA
Musée Mar mott an Mone t , Par íž, Fr ancúzsko
Musée de l’Or anger ie, Par íž, Fr ancúzsko
Musée d ’Or say, Par íž, Fr ancúzsko
National Galler y, Londýn, Spojené kr áľov stvo
National Galler y of Ar t , Washington, D. C., USA
Nor ton Simon Museum, Pasadena, K alifor nia, USA
Št átna Er mit áž, Pe trohr ad, Rusko
Museo Nacional Thy ssen-Bor nemisza, Madr id, Španielsko

13
ART NOUVEAU
okolo 1885 – 1914

Art nouveau (fr., nové umenie) označuje medzinárodné hnutie, ktoré

sa šírilo Európou a USA od konca 80. rokov 19. storočia do prvej
svetovej vojny. Išlo o rozhodný a úspešný pokus vytvoriť celkom nové
moderné umenie s typickým dôrazom na odvážne a jednoduché
línie. V rámci hnutia sa vyvinuli dva hlavné prúdy: prvý, takzvaný
kvetinový štýl, bol založený na rafinovanej asymetrickej spletitej línii
(Francúzsko a Belgicko), druhý uplatňoval skôr geometrický prístup
(Škótsko a Rakúsko).

14
 -
nás tu p
a van tgá r d
-
Alfonz Mucha
plagát k hre
Gismonda, 1894
farebná litografia,
216 × 74,2 cm
súkromná zbierka
Jedným z najslávnejších
grafikov art nouveau bol
český maliar a dekoratér
Alfons Mucha, ktorý sa
usadil v Paríži. Verejnosť
milovala jeho plagáty
s podobizňami zmysel-
ných žien a bohatou
rastlinnou výzdobou,
napríklad portrét slávnej
herečky Sarah Bernhard-
tovej. Ženské tvary tvorili
ústredný motív viacerých
dekoratérov.
Napriek tomu, že bol art nouveau vyložene moderný štýl, inšpi-
rácie nachádzal aj v predošlých, predovšetkým prehliadaných či
exotických vzoroch, konkrétne v japonskom umení a dekoráciách,
v keltských aj anglosaských ilumináciách i šperkoch alebo v gotickej
architektúre. Rovnako dôležitý bol vplyv vedy. Vďaka bádateľským
a hlavne Darwinovým objavom sa prírodné formy už viac nepovažo-
vali za romantické a únikové, ale za moderné a pokrokové. Art nou-
veau zahŕňalo všetky druhy umenia, no najúspešnejšie sa prejavilo
v architektúre, grafike a úžitkovom umení.
Istý čas to vyzeralo, že hnutie nemôže nič zastaviť, šírilo sa na
východ do Ruska, na sever do Škandinávie i na juh do Talianska.
Napokon však práve všeobecná obľúbenosť viedla k jeho pádu. Trh
sa presýtil, vkus sa zmenil a nadchádzajúca éra si vyžiadala nový typ
dekoratívneho umenia – art deco.
HLAVNÍ PREDSTAVITELIA
Hector Guimard (1867 – 1942), Fr ancúzsko
Victor Hor t a (1861 – 1947), Belgicko
René Lalique (1860 – 1945), Fr ancúzsko
Char les Rennie Mackintosh (1868 – 1928), Spojené kr áľov stvo
Afons Mucha (1860 – 1939), Československo
Louis Comfor t T iff any (1848 – 1933), USA
Henr y v an de Velde (1863 – 1957), Belgicko
HLAVNÉ ZNAKY
lineár na jednoduchosť
predĺžené línie a tv ar y
vier a vo výr azové vl astnosti tv ar u, línie a f arby
výr azné kontr astné f arby
abstr aktné organické for my a zmy sel pre r ytmus
MÉDIÁ
vše t ky
HLAVNÉ ZBIERKY
Hunter ian Ar t Galler y, Gl asgow, Spojené kr áľov stvo
Muchovo muzeum, Pr aha, Česk á republik a
Musée des Ar ts Décor atif s, Par íž, Fr ancúzsko
Musée de l’École de Nancy, Nancy, Fr ancúzsko
Victor ia and Alber t Museum, Londýn, Spojené kr áľov stvo
Virginia Museum of Fine Ar ts, Richmond, Virgínia, USA
15
SYMBOLIZMUS
1886 – okolo 1910

16
 -
nás tu p
a van tgá r d
-
Edvard Munch
Výkrik, 1893
tempera a pastelka
na kartóne, 91 × 73,5 cm
National Gallery, Oslo
Keď obraz v roku 1895
uverejnil parížsky časopis
Revue Blanche, Munch
k nemu pripojil nasledu-
júci text: „Zastal som
a oprel som sa o zábradlie,
lebo som bol takmer
mŕtvy od únavy. Nad
modročiernym fjordom
viseli mraky, čo boli
červené ako krv alebo
ohnivé jazyky. Priatelia
ma opustili a ja, chvejúc
sa úzkosťou, som si uve-
domil obrovský, priam
nekonečný krik prírody.“
Symbolisti boli prví umelci, ktorí prehlásili, že pravým námetom pre
umenie je vnútorný svet nálad a pocitov, nie vonkajších vnemov,
pričom na evokovanie týchto duševných stavov a emócií používali
osobné symboly. Do oblasti iracionálna bolo možné preniknúť pomo-
cou drog, snov, hypnózy, psychoanalýzy, špiritizmu či okultizmu, čo
aj autori často využívali. Hoci jednotlivé diela symbolistov sa výrazne
líšia, objavujú sa v nich niektoré spoločné témy – napríklad sny a vízie,
mystická skúsenosť, okultizmus, erotika a perverzita –, ktorých cieľom
bolo dosiahnuť psychologický účinok.
Symbolizmus vznikol v roku 1886 vo Francúzsku, no rýchlo sa roz-
šíril aj do ostatných krajín. Jedným z jeho najtypickejších predstavite-
ľov bol francúzsky umelec Odilon Redon, maliar snov, ktorý premieňal
„muky predstavivosti“ na umenie. Jeho diela akoby sa priamo dotýkali
podvedomia. Medzi slávnych symbolistov patril aj Belgičan James Ensor.
Svojimi charakteristickými motívmi karnevalových masiek, monštruóz-
nych postáv a kostlivcov v kombinácii s intenzívnym spôsobom maľby
a hrôzostrašným humorom vykresľuje temné stránky života. Ďalším
zahraničným maliarom, ktorého francúzski symbolisti prijali za vlastné-
ho, bol Nór Edvard Munch. Jeho najznámejšie dielo Výkrik (1893) je
grafickou vizualizáciou výrazu zúfalstva a vnútornej i vonkajšej hrôzy.
HLAVNÍ PREDSTAVITELIA
James Ensor (1860 – 1949), Belgicko
Gust ave Moreau (1826 – 1898), Fr ancúzsko
Edv ard Munch (1863 – 1944), Nór sko
Odilon Redon (1840 – 1916), Fr ancúzsko
James Abbott McNeill Whistler (1834 – 1903), USA
HLAVNÉ ZNAKY
romantickosť, f ant azijnosť a dekor atívnosť
zobr azenie žien ako panenských/anjelských alebo zmy selných/
hrozivých bytostí
motívy smr ti, choroby a hr iechu
MÉDIÁ
maľba a gr afik a
HLAVNÉ ZBIERKY
Ensor Museum, Ostend, Belgicko
Munch Museum, Oslo, Nór sko
Musée National Gust ave Moreau, Par íž, Fr ancúzsko
Museo Nacional Thy ssen-Bor nemisza, Madr id, Španielsko
17
NEOIMPRESIONIZMUS
1886 – okolo 1900

18
 -
nás tu p
a van tgá r d
-

Už začiatkom 80. rokov 19. storočia mali viacerí impresionisti pocit,

že impresionizmus zašiel v dematerializácii objektu priďaleko. Tieto
obavy spoločne zdieľali mnohí mladí umelci vrátane Georgea Seurata
a Paula Signaca. Ich štýl, ktorý sa snažil zachovať impresionistickú
svietivosť a zároveň upevniť pozíciu predmetu, dostal názov neoim-
presionizmus.
Signaca i Seurata fascinovali vedecké teórie farieb a optika,
a tak spolu začali pracovať na technike nazvanej divizionizmus alebo
pointilizmus. Vychádzajúc z predpokladu, že farby sa môžu miešať
aj v oku a nie iba na palete, zdokonalili spôsob nanášania farebných
bodiek na plátno, že sa pri pohľade naň z vhodne zvolenej vzdiale-
nosti zmiešajú. Divizionistický postup vytvára špeciálny optický efekt.
Keďže oko sa ustavične pohybuje, bodky nikdy úplne nesplynú, čím
Georges Seurat
Nedeľné popoludnie vzniká mihajúci sa hmlistý dojem ako za jasného slnečného svetla.
na ostrove La Grande Jatte Následne sa zdá, akoby sa obraz vznášal v priestore a čase. Túto
– 1884, 1884 – 1886
ilúziu často podčiarkuje aj ďalší Seuratov vynález – pointilistické
olej na plátne,
207,5 × 308 cm lemovanie, ktoré je namaľované priamo na plátne, pričom niekedy
Art Institute of Chicago, plynulo prechádza aj na rám. Seurat a Signac, prví z nového druhu
Chicago
umelcov vedcov, stoja za zrodom budúcich hnutí, akými sú kinetické
Seuratovo významné umenie či op-art.
monumentálne plátno
v sebe spája dôverne
známe impresionistické
námety – krajinu a zábavu HLAVNÍ PREDSTAVITELIA
súčasných Parížanov. Camille Pissar ro (1830 – 1903), Fr ancúzsko
Avšak namiesto prcha-
L ucien Pissar ro (1863 – 1944), Fr ancúzsko
vého okamihu impresio-
nizmu zachytáva skôr Georges Seur at (1859 – 1891), Fr ancúzsko
pocit večnosti. Paul Signac (1863 – 1935), Fr ancúzsko

HLAVNÉ ZNAKY
dôkl adné rozloženie
celoplošná kompozícia
záujem o teór iu f ar ieb a optiku
nanášanie čistých f ar ieb na pl átno prostredníctvom malých
bodiek alebo kr át kych ťahov šte tca

MÉDIÁ
maľba

HLAVNÉ ZBIERKY
Ar t Institute of Chicago, Chicago, Illinois, USA
National Galler y, Londýn, Spojené kr áľov stvo
Musée de Pe tit Pal ais, Žene v a, Šv ajčiar sko
Cle vel and Museum of Ar t , Cle vel and, Ohio, USA

19