Edita Ambrušová

- Narodená 30. októbra 1920 v Ružomberku - úmrtie 2015

- štúdium:Slovenská vysoká škola technická v Bratislave u Martina Benku,
Maximiliána Schurmanna
Akadémia výtvarných umení vo Viedni u Carla Fahringera a Herberta
Boeckla
- začiatky - portrétna tvorba, krajinomaľba - v rokoch 1950-1960 prevažne
ilustrátorská, grafická, sakrálna, profánna tvorba, zátišia, mestá
- dielo:
Cykly portrétov významných slovenských a slovanských dejateľov, imaginárne
portréty kresťanských osobností, počas života v Trnave vytvorila oleje+grafiky
inšpirované “malým Rímom”, 2. pol. 60. rokov/ začiatok 70. - monumentálne diela:
vitráže Katerdály sv. Emeráma v Nitre, gobelíny s témou Veľkej Moravy, 1970-1990
rad olejomalieb a grafických cyklov zo starej i novej "krásavice na Dunaji“, ikony
slovenských a slovanských svätcov, ilustrácie k básni Konštantína Filozofa - sv.
Cyrila - Proglas - vyd. 2004, Žánrovú skladbu svojho diela rozšírila aj o pestrú
paletu zátiší...

Vrecká na všetko, 1986, olej na plátne, 61 x 45 cm

Zátišia sú pevnou súčasťou celého tvorivého obdobia autorky. Nájdu sa také, kt. pôsobia
zinscenovane, ale väčšina z nich vytvárajú dojem “snímky”/zachytenia pohľadu na výjav
každodenného života - napríklad pracovný stôl, kytica alebo plážové prostredie. Podobne
pôsobí aj vybrané dielo. Autorka upriamuje pozornosť na úplne bežnú situáciu z kúpeľne, na
obyčajný odkladací priestor, ktorý však ovplýva osobitou estetikou - nahliadame ním do
súkromného priestoru neznámej možno neznámeho. Kompozične je vyvážený, predmety sú
prirodzene poukladané na svojich miestach pokrývajú celú plochu obrazu, nachádzajú sa tu
notoricky známe veci každodennej potreby - hrebeň, sponky, gumičky pasta, šampóny,
(hygienické náležitosti) ďalej nožnice, rukavice… Zobrazené zátišie je realistické aj keď do
malej miery sa dá nazvať ilustračným ( možno je to jemná štylizácia v dôsledku práce
umelkyne ako ilustrátorky) - čo je spôsobené frontálnym pohľadom, vypúšťaním detailov na
etiketách, slabým kontrastom svetla a tieňa ktorý vytvára plošnosť, predmety pôsobia
vlepene, nevidíme na nich ťahy štetca, sú budované skôr plochami než valérom - tento
spôsob výstavby sledovaných objektov by sme mohli zadefinovať ako autorkin rukopis,
pretože podobne postupuje aj pri ďalších dielach. Farebnosť obrazu je síce pestrá ale nejde o
žiarivé alebo krikľavé farby, všetky majú akoby spoločný tón/sýtosť, ktoré uceluje nevtieravá
sivasto-béžová farba vreciek. Zároveň medzi zobrazenými predmetmi funguje aj istá hra
kedy sa jednotlivé odtiene objavujú v každej časti plátna (oranžová rukavice, štuplík, sponky
- modrá takmer všade, žltá nožnice, rúčka, neidentifikovateľný objekt ktorý vyzerá ako filtre
na kávu). Zátišia ako také majú svoju dlhodobú tradíciu približne avšak od 15. - 16. storočia
začínajú byť precízne komponované, vykreslované do najmenších detailov pričom predmety
neboli náhodne vybrané ale mali svoju skrytú symboliku (odkazy na smrť, čas, trvácnosť,
pominuteľnosť, biblické asociácie - lebky, červy, kvapky vody. V tomto prípradne však nejde
o interpretáciu skrz symboliku alebo skôr námet ako taký, ktorý ma niesť svoj význam.
Môžeme ho vidieť skôr ako poukázanie na “krásy” bežných vecí kt. nás každodenne
obklopujú, situácii a prostredia, do ktorého sme pravidelnými účastníkmi. Tie nás však
reflektujú, odrážajú našu osobu. Preto by sme zátišie mohli chápať aj ako obraz človeka,
portrét - podľa obsahu vreciek skôr ženy, o ktorej si môžeme v hlave skladať predstavy na
základe indícii, ktoré si ukladá do Vreciek na všetko. Dielo je aj dôkazom toho, že estetika je
často skrytá v banálnych, úlomkových scénach, ktoré sú okolo nás a tak stačí niekedy len na
tieto výrazy upriamiť pozornosť.

Aktivity
- pre všetky vekové skupiny rovnaké materiály

Materiály: nožnice, kefky, varechy, sluchadla, žufanky, otvarák, pretláčatko na

cesnak, príbor, lego kocky, hracky, babiky, auticka, stavebnice, ovladac od tv,
klávesnica, myška, nabijacka na telefon, šálky, kľúče, hračky, náradie, kliešte, kladivo

I.stupeň základnej školy

Tieto predmety by prenášali na rôzne papiere ( s inými presvitnosťami - pauzák, novinový,
farebné, štrukturované, papier na pečenie, strihový papier), pomocou otláčania,
obkreslovania, frotáže. Jednotlivo by ich vystrihli, prípadne poobtrhali, zostavili a prilepili do
zátišia na farebný papier.

II. stupeň základnej školy

Ten istý postup čo I. skupina, ale smerovaný výsledok by viedol k abstraktnému obrazu.
Predmety, ktoré by prenášali na papier by mohli ohýbať, obkresliť len polovicu a tú druhú
dorobiť iným predmetom, rozstrihávali by ich, združovali by ich do rôznych kompozícií.

Stredná škola
Vytváranie objektu za pomoci sprostredkovaných predmetov. Potrebné by boli vŕtačky,
teplovzdusna pistol, chemopren, tavná pištoľ, náradie, hlina, materiál o ktorý by sa dali
predmety uchytiť, polystyrén, drôty, dosky, farebné spreje. Objekt by mal byť výpoveďou o
ich osobe/ charaktere/ vlastnostiach.