Univerzita Trnavská univerzita

Fakulta Pedagogická fakulta

Katedra Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Študijný program Pedagogika výtvarného umenia
Stupeň štúdia Mgr.
Ročník 1
Školský rok 2020/2021
Semester ZS
Názov predmetu Analýza a interpretácia výtvarného umenia 2
Pedagóg dc. Dr. Phil. Mgr. Mária Orišková
Študent Valéria Šebová

ANALÝZA A INTERPRETÁCIA DIELA IVANY ŠÁTEKOVEJ HORE HAJL, DOLE

HAJL

Obr. 1 Ivana Šáteková, Hore hajl dole hajl 22 x 49 cm, 2017, výšivka na plátne, farebná
bavlnka

Dielo Hore hajl, dole hajl (obr. 1) je súčasťou rovnomenného výstavného projektu
slovenskej výtvarníčky Ivany Šátekovej. Súbor diel vznikal v rokoch 2016 až 2017 a zahŕňa
plátna s výšivkami z farebných bavlniek prezentované v drevených rámoch. V tomto prípade
ide o horizontálne budovaný obraz, v ktorom dominujúce postavy môžeme rozdeliť na dve
skupiny. Prevažnú časť – približne dve tretiny – obsadzujú ženy a muži rôzneho veku od detí
až po starenku opierajúcu sa o paličku. Okrem tradičných krojov spája postavy gesto
zdvihnutej pravice a nasmerovanie k pravej časti obrazu. Zvyšnú tretinu tvorí dvojica postáv
pôsobiaca ako rodič s dcérou. Na poli obrazu tvoria menšinu, stoja na okraji podstavca, medzi
nimi a prvou skupinou je značný priestor a odlišujú sa od nej nielen početnosťou, ale aj
výzorom, najmä farbou pleti.

Umelkyňa si za východiskovú vizuálnu podobu zvolila výšivky z oblasti Šoporne,

ktoré netypicky využívajú figurálne motívy a pestrú farebnosť. Jedným z príkladov môže byť
výšivka od Márie Kaducovej s názvom Štyri ročné obdobia (obr. 2), kde je idylicky
zobrazený život vidiečanov pri aktivitách príznačných pre jednotlivé časti roka. Voľba
figurálneho motívu spočíva v zámere tlmočiť naratív podobným spôsobom ako komiks. Ten
je podľa slovníkovej definície jednoduchým kresleným príbehom zväčša doplneným o krátky
text. Vychádza z tradície obrázkových archov, ktoré sa dotýkali moralít, porekadiel
a zobrazovali zábavné príbehy. V krátkej podobe môže byť súčasťou časopisu alebo mu môže
byť venovaný celý zošit. Vďaka printovému médiu má dosah na široké vrstvy čitateľov
a získava tak masovú popularitu. V umení bol priamym inšpiračným zdrojom pop-artovýh
tendencií 60. rokov 20. storočia. (GERŽOVÁ, J., 1999, s. 140-143)

Obr. 2 Mária Kaducová, Štyri ročné obdobia, 48 x 27 cm , 1960, výšivka na ľanovom

plátne, farebná bavlnka
 Obr. 3 Pohľad na inštaláciu v ATELIERi XIII v roku 2017. V popredí dielo A pijem,
bijem, pijem, v pozadí dielo Hore hajl, dole hajl.

Cyklus výšiviek bol prvýkrát predstavený v priestoroch ATELIERu XIII (obr. 3)

v Bratislave a bol zámerne inštalovaný tak, aby odkrýval aj „druhú „odvrátenú“ stranu, kde
nedokonalosť výšivky prezrádza, že remeslo nebolo zvládnuté a tým sa porušuje stereotyp
o zručnej gazdinke.“ (ŠÁTEKOVÁ, I., 2017) Zdrojom Šátekovej tvorby je folklór,
ktorý aktualizuje - preberá tradičnú ľudovú techniku, prostredníctvom, ktorej tematizuje
zaužívané stereotypy a súčasnú podobu slovenskej spoločnosti. Voľba názvu predstavuje
podobný princíp a parafrázuje ľudovú pieseň Hej, hore háj, dolu háj. Umelkyňa rúca
idealizované predstavy o slovenskom národe o jeho mentalite rozpráva ironickým jazykom
a nastavuje zrkadlo na nelichotivé uhly spoločnosti. V rozhovore pre časopis Profil, opisuje
svoje dlhodobé intencie nasledovne: „Hľadám podobu súčasného slovenského folklóru, a to
aj využívaním formálneho jazyka, aký vo výtvarnom prejave používali naši predkovia, no už
s  prvkami súčasnosti. Ľudová tvorba Slovákov idealizuje, ja sa snažím túto ich podobu ukázať
bez príkras... Považujem za nutné spracovanie tém, ktoré by mali neustále rezonovať a  mali
by byť varovaním.“ (ŠÁTEKOVÁ, I., 2018, s. 123)
 Obr. 4 Milan Mazurek, v tričku so starou verziou symbolu strany ĽSNS, na proteste
proti migrantom v Bratislave v roku 2015.

Výšivka zobrazuje Slovákov v krojoch „vítajúcich“ rodinu iného etnika.

Umelkyňa odkazuje na našu pohostinnosť, ktorá má však svoje hranice. (ŠÁTEKOVÁ, I.,
2017) Tradícia vítania cudzincov chlebom a soľou sa uplatňuje len na tých chcených,
čo v tomto prípade neplatí a tak sa zvyklosť transformuje do nacistického pozdravu. Výjav
môže pripomínať scénu (obr. 4), ktorá sa odohrala 20. 6. 2015 v Bratislave počas protestov
proti utečencom a Islamu. Miesto na tejto akcii zaujali prevažne Hooligans, priaznivci
Ľudovej strany naše Slovensko ako aj jej samotní predstavitelia. Okrem skandovania hesiel
ako: „Zober si ich domov!“ alebo „Slovensko Slovákom“ sa davom niesli vulgarizmy
a v príhovore zaznelo prianie „Nádherného vydareného bieleho dňa“. Počas udalosti došlo
pod Hlavnou stanicou v Bratislave k incidentu, pri ktorom Milan Mazurek, člen ĽSNS,
verbálne napádal moslimskú rodinu. Jeho agresívny výstup sprevádzalo bitie sa do hrude,
hanlivý krik a zo smeru, kde stál spolu s ďalšími mužmi vyleteli predmety mierené na rodinu.
Tú museli chrániť policajti. O menej ako rok, v marci 2016, sa strana ĽSNS dostala do
parlamentu – podporilo ju 8 % voličov, čím získala 14 mandátov - jedno z kresiel obsadil aj
Milan Mazurek.
 Obr. 5 Jozef Teslík, Oslavy II. Celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v Bratislave
– účastníci podujatia zhromaždení pred manifestáciou na Firnšnáli, dnešnom Námestí
slobody, 24,62 x 25,43 cm, 1943, čiernobiela fotografia

Zmienený nenávistný prejav nebol jeho jediným a ani sám nie je jediným z radov
ĽSNS, kto inklinuje k rasizmu a agresii. Na politickom spektre má strana charakter
pravicového extrémizmu či pravicového radikalizmus, ktorých ideológia je postavená „na
rozdieloch medzi rasami, náboženstvami, alebo národnosťami.“ (MURÍNOVÁ, Z., 2017, s.
6) Zvrátené myšlienkové východiská si našla strana vo fašizme a nacizme, ktoré sa sformovali
pred viac ako trištvrte storočím. V období druhej svetovej vojny nadobudlo Slovensko
autonómiu a na 5 rokov sa ocitlo pod záštitou nacistického Nemecka a totalitnou vládou
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - stalo sa Slovenským štátom. Politický systém stál na
troch ideových pilieroch - kresťanský svetonázor, stavovská solidarita a slovenský
nacionalizmus. Prezidentom bol v tomto období Dr. Jozef Tiso, výkonnú moc mala v rukách
9-členná rada a okresné úrady a zákonodarným orgánom bol Snem Slovenskej krajiny. Celý
politický a verejný život však riadila a kontrolovala HSĽS. (BUDAJ, M., 2009 s. 114)
„Negatívnym zjavom obdobia Slovenského štátu boli rasové perzekúcie, ktoré sa najviac
dotkli židovského obyvateľstva. Už krátko po jeho vzniku sa začali množiť protižidovské
opatrenia a nariadenia, ktoré ich mali úplne vytlačiť na okraj spoločnosti. Vyvrcholením
uvedeného snaženia boli deportácie Židov do Osvienčimu.“ (BUDAJ, M., 2009, s. 102)

Obr. 6 Ivana Šáteková, Hore hajl, dole hajl, 22 x 49 cm, 2017, plátno bavlnená niť
plátno slovenská národná galéria

Skúmané dielo má dve verzie (obr. 6). Motív, horizontálna kompozícia i farebnosť sú
príbuzné, ak nie až totožné. Dohromady figuruje na plátne menej postáv a obmenou je tiež
odev Slovákov, ktorí na sebe síce už nemajú zdobené ľudové kroje, no sú stále odetí
v tradičnom šatstve. Proporcie početnosti sa však nemenia, v prevahe sú stále Slováci, oproti
ktorým je tentokrát rodina, muž a žena s dieťaťom. Podľa burky - časti odevu, ktorý žene
zahaľuje tvár sa môžeme domnievať že ide o ľudí arabského pôvodu, pravdepodobne
moslimov. V tomto prípade však pozornosť môže pútať podstavec vytvorený z dvojkrížov.
Ako uvádza Koklesová, kult vodcu sa v období slovenského štátu obracal najmä k Andrejovi
Hlinkovi ako k „otcovi národa“, podľa ktorého niesli pomenovania polovojenská organizácia
Hlinkova garda a mládežnícky spolok Hlinkova mládež. (KOKLESOVÁ, B., 2016, s. 82)
 Obr. 7 Neznámy autor, detail Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne , 1939,
Majetok Slovenského národného archívu

Rovnoramenný dvojkríž (obr. 7) využívali zmienené organizácie ako obdobu

hákového kríža. Do roku 2016 používala tento znak aj Kotlebova strana, ktorá ho však
navonok interpretovala ako kresťanský, národný a slovanský. Keď sa ĽSNS v pokúsila
zaregistrovať svoje logo a získať naň ochrannú známku ,Úrad priemyselného vlastníctva ich
žiadosti nevyhovel s odôvodnením že „vzhľadom na samotný charakter prihláseného
označenia  a jeho podobnosť so symbolikou Hlinkovej gardy, ktorá sa podieľala na terore
a zločinoch páchaných na slovenskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny, je potrebné
prihlásené označenie považovať za označenie v rozpore s verejným poriadkom a dobrými
mravmi.„(ÚRAD PRIEMYSELNÉHO VLASTÍCTVA, 2016)

Pred ĽSNS s ním operovala aj Kotlebova bývalá, dnes už rozpustená, strana

Slovenskej pospolitosti – tá svoj obdiv k režimu nastolenému na Slovensku počas druhej
svetovej vojny prejavovala oveľa otvorenejšie. Lichner vo svojej analýze slovenských
radikálnych a extrémistických organizácií pripisuje Slovenskej pospolitosti významné
postavenie v ultrapravicovom priestore. Pozornosť získala vďaka organizovaniu fakľových
sprievodov, spomienkových slávností a manifestácií odkazujúcich na slovenských
historických buditeľov a Slovenský vojnový štát. Pri týchto udalostiach mali členovia často
oblečené tmavomodré uniformy pripomínajúce príslušníkov Hlinkovej gardy. Štruktúra
organizácie bola prísne centralistická a hierarchická, svojho lídra oslovovali Vodca.
Neuznávala liberálnu demokraciu, inklinovala k radikálnemu nacionalizmu a prejavovala
nenávistný postoj voči Maďarom, Rómom a židom. „Táto strana bola Ústavným súdom SR
zrušená. Dôvodom bol fakt, že program strany bol označený za protiústavný. To vyvolalo
vznik novej strany a to Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorá už prijala poučenie zo zrušenia
Slovenskej pospolitosti.1“  (LICHNER, V., 2020, s. 47-49) Zmenu, vďaka ktorej sa Kotlebovi
podarilo vstúpiť do parlamentu, vystihuje Z. Murínová nasledovne „Ak sa
dotyčný ,,extrémista“ oblečie do obleku, nebude hovoriť priamo o násilí a namiesto rasizmu
začne hovoriť o nespravodlivej ochrane práv jednej skupiny občanov na úkor slušných ľudí,
stane sa politickou alternatívou“ (MURÍNOVÁ, Z., 2017, s. 6)

Obr. 8 Kundy Crew, Bolo nám kotleba?, Mrož je viac než národ, Nie som rasista, ale...,
2015 – 2020 výšivky

Interpretácia ľudovej techniky, ktorá je často braná iba za kratochvíľnu činnosť žien,
a jej provokatívny obrat k radikálnym odkazom je spoločným menovateľom pre skúmané
dielo a tvorbu zoskupenia Kundy Crew (obr. 8). Prácu štyroch umelkýň a aktivistiek (Ivana
Morvajová, Gabriela Brestičová, Nina Rybárová, Eva Gatialová) približuje kurátorka Z.
Duchová nasledovne: „Výšivka by mala byť tradične decentná, elegantná, bezzubá,
dekoratívna. Táto pichá do spoločenského správania, svedomia, do lenivosti a neschopnosti
pozrieť sa sústredene bližšie a  čítať, čítať a rozumieť.“ (DUCHOVÁ, Z., 2018, s. 23)
Krížikovým stehom budované satirické statementy môžu pôsobiť „spontánne ako výkrik, ale
v  dlhodobom horizonte ide o  dosť prepracovaný autentický a mnohovrstvový postoj.“
(DUCHOVÁ, Z., 2018, s. 23) V Šátekovej diele o realite predsudkov a stereotypov prehovára
zobrazená situácia, tvorba Kundy Crew ich vyslovuje priamo a nahlas. Dôležitosť úlohy
jazyka je očividná, na margo nej však Duchová dopĺňa, že popri súčasnom využívaní
univerzálnej angličtiny je práve voľba a „práca so slovenčinou a jej slangom schopná
podčiarknuť posolstvo“ a „vyznieva naliehavo a autenticky, zároveň primerane sebavedomo
a svetovo.“ (DUCHOVÁ, Z., 2018, s. 52) Ich tvorba je rozšírená o komunitný aspekt –
prostredníctvom workshopov môžu účastníci získať novú zručnosť a pri tom vypustiť hnev či
zlosť. Podobne ako projekt Hore hajl, dole hajl aj Kundy crew neostávajú len pri témach
rasizmu, pokrývajú spektrum aktuálnych tém rovnosti práv, xenofóbie, feminizmu alebo tém
LGBTI. Ivana Šáteková toto smerovanie, prácu s danými témami, ako aj výber vizuálneho
jazyka zhŕňa v citáte: „Pre mňa je umenie akýmsi mementom doby. Tvorbu používam ako svoj
spoločenský hlas, ktorým mám potrebu sa vyjadrovať k veciam verejným. Nie som spevák,
ktorý spraví protest song, nie som herec ktorého hlas znie zvučne na námestí, ale predsa cítim
potrebu sa vyjadriť. Tak to robím vizuálom, ale s použitím ironického humoru, ktorý možno
temnú tému odľahčí a jednoduchšie ju sprístupní divákovi.“ (ŠÁTEKOVÁ, I., 2018, s. 137)
Bibliogriafia

BAJCÚROVÁ, K. – HANÁKOVÁ, P. – KOKLESOVÁ, B. 2016. Sen x skutočnosť.

Bratislava : Slovenská národná galéria, 2016. 437 s. ISBN 9788080591991

BUDAJ, M., Slovenský štát (1939 – 1945). In Ako ? sme žili. Bratislava : Slovenské národné
múzeum, 2009. 102 -117 s. ISBN 9788080602437.

ČÚZYOVÁ, S. 2018. Ivana Šáteková a jej aktivistické alterego. In Profil súčasného

výtvarného umenia. ISSN 1335-7770, 2018, roč. 25, č. 1, s. 126-137

DUCHOVÁ, Z. 2018. Remeslo s rešpektom! Kundy Crew v umení a súčasnom ľudovom

živote. In Profil súčasného výtvarného umenia. ISSN 1335-9770, 2018, roč. 25, č. 4, s. 16-57

GERŽOVÁ, J. a kol. 1999. Slovník svetového a slovenského umenia 2. polovice 20. storočia.
Bratislava : Kruh súčasného umenia PROFIL, 1999. 320 s. ISBN 9788096828302.

LICHNER, V. 2020. Analýza radikálnych a extrémistických skupín, hnutí, siekt a kultov

a ich pôsobenie v Slovenskej Republike. Košice : Šafárik Press, 2020. 163 s. ISBN 978-80-
8152-839-2.

MURÍNOVÁ, Z. 2017. Politický extrémizmus u  nás. Základné informácie o súčasnom

extrémizme na Slovensku. [online]. [cit. 2020-05-12]. Dostupné na:
<http://prevenciaad.sk/wp-content/uploads/2013/11/Politick%C3%BD-extr%C3%A9mizmus-
u-n%C3%A1s-z%C3%A1kladn%C3%A9-inform%C3%A1cie-o-s%C3%BA
%C4%8Dasnom-extr%C3%A9mizme-na-Slovensku-2.pdf>

Antifa vs Kotleba Baník Ostrava hooligans protest proti imigrantom Bratislava. Útok
Mazureka. RafaVideoart [online]. [cit. 2020-05-12]. Dostupné na:
<https://www.youtube.com/watch?v=8eAQp6D0onk&feature=emb_title>

Slovák som a Slovák budem: Ivana Šáteková TEDx Bratislava. TEDx Talks [online]. [cit.
2020-05-12]. Dostupné na: <https://www.youtube.com/watch?v=fQv3yWmySpY>

Úrad priemyselného vlastníctva [online]. [cit. 2020-05-12]. Dostupné na:

<https://dennikn.sk/blog/1546695/gardisticky-dvojkriz-je-oficialne-a-uradne-fasisticky-
symbol/>
Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Ivana Šáteková, Hore hajl, dole hajl, 2017. Dostupné na internete:

<https://www.rtvs.sk/media/a501/image/file/12/0681/
ASUj.satekova_20_1920x1280_jpg.jpg>

Obr. 2 Mária Kaducová, Štyri ročné obdobia, 1960. Dostupné na internete:

<http://www.uluv.sk/product/obrazok-vysivany-bez-skla-217-8396/>

Obr. 3 Výstava Hore hajl, dole hajl v ATEIER XIII, 2017. Dostupné na internete:

<https://www.works.io/72188/hore-hajl-dole-hajl>

Obr. 4 Milan Mazurek na protimigrantskom proteste v Bratislave v roku 2015. Dostupné na

internete:

<https://dennikn.sk/blog/1665600/mazurek-ako-lakmusovy-papierik/>

Obr. 5 Jozef Teslík, Oslavy II. Celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v bratislave –
účastníci pofujatia zhromaždení pred manifestáciou na Firnšnáli, dnešnom Námestí slobody,
1943. Dostupné na internete:

<https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.154>

Obr. 6 Ivana Šáteková, Hore hajl, dole hajl, 2017. Dostupné na internete:
<https://www.webumenia.sk/dielo/nahlad/SVK:SNG.IM_1026/800>

Obr. 7 Neznámy autor, detail Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne, 1939. Dostupné na
internete: < https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.133>

Obr. 8 Kundy crew, Bolo nám kotleba? a Nie som rasista, ale... 2020. Dostupné na internete:
<http://martinfryc.eu/vystavy/dernisaz-pavel-karous-a-kundycrew-apps-occupation/ >

Mrož je viac než národ, 2015. Dostupné na internete:

<https://www.artwallgallery.cz/cs/vystava/kundy-crew-nemela-provokovat>