Valéria Šebová, Semestrálny projekt, LS 2021/2022

Šach
rozmery šachovnice: 32,5 x 21 x 2,2 cm
výška figúrok: 1,6 - 4,5 cm
materiál: drevo, kov, penová guma, molitan

Statement:
Na začiatku pracovania na zadaní pre semestrálny projekt som si určila osobné
mantinely, ktoré mi pomohli stanoviť podobu práce. Tie vychádzali napríklad zo skúseností a
vzťahu k mojim minulým zadaniam. Väčšinu z nich som po hodnotení už viac nevidela ako
cenné, zdalo sa mi že, len zaberajú priestor, niektoré som vyhodila, zničila alebo rozobrala a
zrecyklovala pre ďalšiu prácu, našla pre ňe praktickejšie využitie (z maľby na lepenke vznikli
poličky, z autorskej knihy zas lampa).
Prvým vodítkom tak bolo vytvoriť niečo funkčné a užitočné, niečo čo by mi ostalo.
Druhá podmienka vyplynula zo zvýšeného času, ktorý kvôli práci a škole trávim pri počítači.
Chcela som sa od neho vzdialiť a podniknúť niečo rukodielne, fyzicky narábať s materiálom
a preskúšať si svoje zručnosti. Poslednou pohnútkou, ktorú som chcela prostredníctvom práce
naplniť, bolo dať nový život nejakému “haraburdiu”, čo len prechovávam a nevyužívam - v
tomto prípade vyhrala konkurz do zmenárne drevená krabička od kresliarskych potrieb.
Prienik myšlienkových pochodov sa zhmotnil v podobe netypického šachového setu,
ktorého dizajn bol podmienený dostupným materiálom. Sadu som komponovala v duchu
minimalizmu, využila som industriálne vyrábané predmety, obmedzenú farebnú paletu (ako
to už pri šachu býva) a kov som kombinovala s drevom.
Ako som spomenula vyššie, základom tejto práce bola drevená krabička s
obdĺžnikovou podstavou po otvorení. V dôsledku jej rozmerov vznikla netradičná
šachovnicová plocha, ktorej radenie nie je vo zvyčajnej štvorcovej konštelácii. Jednotlivé
horizontálne rady sú od seba oddelené a tým rozprestreté po celom povrchu. Kamene, ktoré
sú však bežne označované ako figúrky, sa v tomto prípade skladajú z rôzne kombinovaných
12 typov skrutiek a matíc. Pokúsila som sa o čo najjednoduchšie kompozície, pričom
výslednou podobou kameňov sa snažím evokovať ich zaužívanú vizualitu, aspoň tak, ako ju
poznáme dnes v našom prostredí.
Pôvodom indická strategická hra mala totižto pre figúrky úplne iné pomenovanie a
zobrazenie a aj dnes sa v rôznych krajinách názvy líšia v závislosti od sociokultúrneho a
historického pozadia. Napríklad slony boli pre ázijské krajiny bežnou súčasťou armády, takže
sa ocitli aj v šachovej zostave. V európskom kontexte je exotické zviera nahradené
pomenovaním biskup alebo bežec, pričom u nás a v Čechách je to strelec. V Nemecku a
Poľsku by ste do “elka” neťahali jazdcom alebo koňom, ako je to zaužívané vo väčšine
jazykoch, ale skokanom - možno kvôli spôsobu, akým sa hýbe po šachovnici? Dynamický
bojový prvok sa zas v indickom šachu označuje ako dvojkolesový voz, v ruštine zastupuje
jeho funkciu kameň označovaný ako loďka, avšak vo väčšine sveta je známy, paradoxne, ako
veža.
Za 15 storočí svojej existencie bola táto hra prevedená už hádam do každého tvaru,
materiálu a veľkosti, čím je táto práca len ďalšou z mnohých verzií. Napriek tomu, že nejde o
originálny či invenčný prístup, bolo mojou snahou vytvoriť jedinečný produkt na princípoch
lavírujúcich medzi redizajnom, readymadeom a upcykláciou. Dané východiská vnímam v
spoločnosti nadmernej produkcie, spotreby a plytvania ako potrebné. Prácou tak prezentuje
istú formu udržateľnosti a poukazuje na to, že nevyužívané predmety môžu vďaka drobným
zásahom a prerábkam získať novú funkčnosť a zmysel.