Univerzita Trnavská univerzita

Fakulta Pedagogická fakulta

Katedra Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Študijný program Pedagogika výtvarného umenia
Stupeň štúdia Mgr.
Ročník 2
Školský rok 2021/2022
Semester ZS
Názov predmetu Postmoderné a súčasné umenie
Pedagóg dc. Dr. Phil. Mgr. Mária Orišková
Študent Valéria Šebová

KAPITOLA Z KNIHY UMNENIE PO ROKU 1900

Kapitola 2001 z knihy Umenie po roku 1900 sa sústreďuje na digitálnu fotografiu.
Pred samotným rozborom kapitoly by som sa chcela objasniť pojem piktoriálna fotografia
alebo piktorializmus. Ide o medzinárodný štýl, ktorý vznikol v neskorom 19. a pretrval až do
prvých dekád 2O. storočia. Snahou tohto smeru bolo priblížiť fotografiu bližšie k maľbe alebo
grafike, čím mala nadobudnúť právoplatný status umeleckého média. Ide o reakciu na
tvrdenie, že fotografia je len záznamom reality, v dôsledku čoho začali vznikať manipulácie
rôznymi objektívmi, tlačou, úpravou farebnosti alebo fotomontážou tak, aby sa fotografia
premenila v jedinečný obraz.

Obr. 1 Pohľad do výstavy Andreasa Gurského, 2001 MoMA New York

 Foster otvára kapitolu zmienkou o samostatnej výstave Andreasa Gurského v Museum
of Modern Art v New Yorku, ktorú označuje ako signál „novej dominancie piktoriálnej
fotografie“. Išlo o prvú retrospektívnu výstavu nemeckého umelca, kde boli prezentované
jeho diela od roku 1984 až po tie najaktuálnejšie.
V úvode autor uvažuje o vzťahoch fotografie voči realite, jej analógovej a digitálnej
podobe a o ich vzájomnom miešaní alebo prípadnom nahrádzaní, ktoré prišlo s novými
technológiami. Analógovú fotografiu popisuje ako „priamy odtlačok skutočnej veci“, ktorý je
náprotivkom digitálneho obrazu teda „manipulovaným snímaním informácií“. Ďalej Foster v
súvislosti s fotografiou v skratke rekapituluje uplynulé storočie a pripomína niekoľko
umeleckých smerov, v ktorých fotografia našla svoje miesto. Upozorňuje na záchytné body
v diskurze o fotografii a jej relevantnosti ako umeleckého média. Pre lepšie ilustrovanie
zmien vo využívaní fotografie by som chcela túto časť doplniť o konkrétne príklady.

Obr. 2 Hannah Hoch, Rez kuchynským nožom poslednou nemeckou weimarskou

kultúrnou epochou pivného brucha, 1919
V medzivojnovom období je fotografia umelcami privlastňovaná a pomocou koláže
alebo montáže pretváraná v komentáre politickej a sociálnej situácie. Jedným z takýchto
komentárov je aj koláž Rez kuchynským nožom poslednou nemeckou weimarskou kultúrnou
epochou pivného brucha od Hannah Hochovej vytvorenej z ústrižkov z časopisov a novín.
Spleťou strojov, zvierat, ľudí, fragmentov textu a architektúry odráža chaos vtedajšej doby
a zároveň poukazuje aj na status novej ženy, ktorá nie je už len súčasťou domácnosti ale aj
verejného prostredia.

Obr. 3 John Heartfield Adolf Superman, 1932

Kritiku rozporu medzi Hitlerovou rétorikou, smerovanou k pracujúcej triede,
a spôsobom financovania NSDAP zachytáva fotomontáž Johna Heartfielda. Agitačný plagát
s názvom Adolf Superman, hltá zlato a vypľúva nezmysly zobrazuje Hitlerovu fotografiu
kombinovanú s röntgenovou snímkou hrudníka. V odhalených útrobách torza sú vsadené zlaté
mince kopiace sa až k Hitlerovým otvoreným ústam.
 Obr. 4 El Lissitzky, Autoportrét / Budovateľ, 1924
Vývin fotografie bol sprevádzaný aj prepájaním techník, experimentami s procesom
fotografovania, vyvolávania, prípadne náhodami, ktoré sa pri procesoch vyskytli. Šírenie
politických ideí prostredníctvom kombinovania fotografie s grafickými postupmi sa objavuje
v plagátoch konštruktivistov. Okrem vytvárania propagandistických materiálov sa záujem
o dané médium prejavuje aj v pokusoch spájania viacerých expozícii, ako postupoval El
Lissitzky. V jeho autoportréte, ktorý je možné nájsť aj pod názvom Budovateľ, môžeme nájsť
až 6 plánov tvorených viacerými technikami. Zlúčenie výrazného oka s rukou držiacou
kružidlo funguje ako symbol osobnosti umelca-inžiniera.
 Obr. 5 Man Ray Spiaca žena, 1931
Jednou zo spomínaných náhod je aj solarizácia, ktorej zdokonalenie sa pripisuje Lee
Millerovej a Man Rayovi. V roku 1929 znovuobjavili techniku, ktorá na výslednej snímke
vytvára vizuál čiastočného negatívu a čiastočného pozitívu, vďaka náhlemu osvetleniu počas
jej vyvolávania.
 Obr. 6 Robert Rauschenberg Buffalo II, 1963
V druhej polovici 20. storočia mala fotografia veľký vplyv na pop-art. Do konceptu
smeru zapadala svojou reprodukovateľnosťou, charakterom masového média a stala sa častým
východiskom pre vzniknuté diela. Robert Rauschenberg aproprioval populárne fotografie
a príznačné obrazy doby, pomocou sieťotlače ich zreprodukoval a dotváral maliarskymi
zásahmi.
Pokroky uplynulých rokov v oblasti technológií rozšírili možnosti fotografie
a umožnili jej digitálnu manipuláciu. Na rozdiel od zmienených umeleckých tendencií, kde
umelci a umelkyne operovali najmä s juxtapozíciou fotografií, fyzickým strihom, prepájaním
a experimentom, je teraz umožnená počítačová úprava. Takýto proces nemusí byť vo
výsledku vôbec badateľný, môže zahŕňať zmenu proporcií, farieb či úpravu perspektívy,
vďaka čomu sú „syntetizované nové obrazy“. Nové spôsoby narábania s fotografiou a s nimi
súvisiacu zmenu jej statusu dokresľuje Foster citátom kanadského fotografa Jeffa Walla
z roku 1989 „Historické vedomie média [fotografie] sa mení“ a dopĺňa „skôr než priamou
„správou bez kódu“ (ako ju Roland Barthes definoval v „Fotografickej správe“ [1961]) je
možno fotografia „prešpikovaná“ komplikovanými kódmi rôzneho druhu (vrátane „kódu“
v počítačovom zmysle slova)“.
Ďalej sa text sústreďuje na tvorbu Jeffa Walla, Sam Taylorovej-Johnsonovej a
Andreasa Gurského. Umelci a umelkyňa narábajú s digitálnou fotografiou spôsobom, ktorý
má podľa Fostera možno väčší súvis s historickým umením než s nemanipulovanou
fotografiou. Okrem veľkých formátov pracujú s „obrazovou kompozíciou a naratívnymi
témami“, Wall a Taylorová-Johnsonová priamo ťažia z dejín umenia a vytvárajú alúzie či
citácie diel majstrov.

Obr. 7 Jeff Wall Invektíva, 1985 a Nicolas Poussin Krajina s Diogenom, 1648

Obr. 7 Jeff Wall Zničená izba, 1978 a Eugen Delacroixe Sardanapalova smrť, 1827
 Obr. 8 Édouard Manet V zimnej záhrade, 1879 a Jeff Wall Žena a jej lekár, 1981

Obr. 9 Jeff Wall Rozprávač, 1986 a Édouard Manet Raňajky v tráve, 1863

Jeff Wall svoje veľkoformátové fotografie inštaluje do svetelných boxov, čím

pripomína reklamné plochy. Foster sa však zameriava na spojitosť s historickou maľbou,
spomína neoklasicistické obrazy, ktoré zachytávajú postavy uprostred významného aktu
v príznačných polohách. Na prvý pohľad môžu snímky pôsobiť dokumentárne, ide však
o premyslene naaranžované kompozície často odkazujúce na konkrétne diela naprieč
dejinami. Wall svoju interpretáciu však nevykonáva úplne očividne, užíva skôr konceptuálny
prístup a vytvára tak alegórie.
Napríklad v Zničenej izbe sa pridŕža diagonálnej kompozície referenčného obrazu od
Delacroixa, využíva podobnú krvavú farebnosť, no namiesto brutálneho vraždenia zachytáva
katastrofálne pôsobiacu izbu. Z obrazu Raňajky v tráve si zas prepožičiava zostavenie postáv
a vo svojej fotografií Rozprávač preklápa ich role. Skupinka troch v ľavom dolnom rohu
predstavuje namiesto nahej ženy v úlohe poslucháča muža, ktorý naslúcha žene.
V dejinách teda zachádza k modernistickej maľbe, k Édouardovu Manetovi, do
obdobia, kedy podľa Thierryho de Duvea „začala maľba zaznamenávať šok z z fotografie“
a samotný Wall tak „inkarnoval maliara moderného života do role fotografa.“ Svojim dielam
ponecháva aj kritický aspekt, ktorý aktualizuje a zameriava na „odhalenie nových mýtov
kapitalistickej spoločnosti“. Bohémov a filozofov nahrádza postavami sociálne slabšími alebo
vylúčenými, svoj objektív mieri na krízy modernej spoločnosti.

Obr. 9 Sam Taylorová-Johnsonová Rozbitý, 1996

Obr. 10 Sam Taylorová-Johnsonová zo série 5 revolučných sekúnd, 2000

 Obr. 11 Henry Wallis Chatterton, 1856

Obr. 11 Sam Taylorová-Johnsonová Monológ I, 1998

Ďalšou zmienenou umelkyňou je angličanka Sam Taylorová-Johnsonová, ktorá okrem

fotografie pracuje aj s videom a zvukovými inštaláciami. V jej dielach sú časté odkazy na
sakrálne umenie, z ktorého si prepožičiava formálnu skladbu alebo ho explicitne cituje. Diela
zo série Soliloquy pozostávajú z dvoch formátov na väčšom sa nachádza portrétna fotografia,
pod ktorou je umiestnený panoramatická snímka. Zjav tejto série je inšpirovaný stavebnou
kompozíciou oltárov, ktoré pozostávajú z hlavného motívu doplneného predellou v spodnej
časti. Podobne ako pri oltároch, aj tieto diela zachytávajú dve strany života vyobrazenej osoby
- nebeský a pozemský.
Takmer dvojmetrové panorámy tvoria aj jej sériu 5 revolučných sekúnd, v ktorých
zachytáva svoje modely v interiéry domovov vyššej vrstvy. Pomocou 360° kamery počas 5
sekúnd zachytáva teatrálne scény násilia, dekadencie alebo nudy s určitým prvkom, ktorý
pozorovateľa prekvapí či zarazí. Postavy, napriek tomu že sa nachádzajú v tom istom
prostredí, pôsobia, že sú si vzdialené a každá žije vo vlastnej bubline. Taylorová-Woodová
však divákom nedáva žiadne nápovede o tom čoho sú svedkami, predkladá im fotografie,
z ktorých si majú „vytvoriť vlastnú štruktúru a naratív, zatiaľ čo spracúvajú rôzne časové
intervaly, keďže je fyzicky nemožné vnímať celý obraz naraz. Musíte precestovať jeho dĺžkou
a zosnovať jeho príbeh.“ Jej vizualita podľa Fostera „čerpá z kinematografických
a divadelných precedensov a živých obrazov takisto ako z maľby a fotografie... pohybuje sa
sem a tam medzi médiami v snahe „ponúknuť impulz významov““.
 Obr. 12 Andreas Gursky, 99 centov, 1999

Obr. 13 Andreas Gursky Time Square, 1997

 Obr. 14 Andreas Gursky Salerno, 1990

Obr. 14 Andreas Gursky Májový deň IV, 2000

V závere sa Foster venuje tvorbe Andreasa Gurského. Výsledkom jeho tvorby sú opäť
veľkoformátové fotografie, ktoré podstúpili nebadateľné digitálne úpravy. Na rozdiel od
Walla alebo Taylor Woodovej-Johnsonovej sa v jeho dielach neobjavujú formálne alebo
námetové odkazy na históriou umenia ich podobnosť však môže byť reflexia spoločnosti.
Sníma moderný kapitalistický svet, zaujíma sa o nadprodukciu, komerciu a súčasný život
ľudí. Gurského budovanie fotografie opisuje Foster nasledovne: „Niekedy sa zdá, že jeho
digitálne „naťahovanie“ fotografie – spojené obrazy s dvoma alebo troma perspektívami
a podobne – je hnané túžbou zobraziť priestor, ktorý zrak ani žiadne iné zobrazenie inak
nedosiahne, aby testoval našu „kognitívnu mapu“ postmoderného sveta.“ Kognitívne
mapovanie je mnohovrstevný termín amerického kritika Frederica Jamesona, ktorému
môžeme veľmi zjednodušene rozumieť ako procesu, v ktorom sa jednotlivec snaží
zorientovať alebo situovať v  globalizujúcej sa spoločnosti a dnešnom delirantnom priestore.
Pri námetoch, ktoré Gursky zachytáva a spôsoboch, akými nimi operuje, spomína
Foster aj termín ornament masy, zavedený Siegfriedom Kracauerom, nemeckým sociológom
a kultúrnym teoretikom. V roku 1927 napísal pod rovnomenným názvom esej, ktorá sa venuje
kolektivizmu a masovým zhromaždeniam, z ktorých vzišla nová forma estetiky. Pri
účastnícky ohromných udalostiach sa jednotlivci dokonale synchronizujú a svojim pohybom
formujú geometrické obrazce. Kritická stránka takýchto aktivít však spočíva zdanlivom
pocite akéhosi transcendentna jednotlivých účastníkov davu, ktorý sa týmto spôsobom
vzdávajú sa svojej individuality. Z diaľky môžu Gurského fotografie ako celok pripomínať
abstraktné masové ornamenty, ktoré až pri bližšom skúmaní dokáže pozorovateľ rozoznať a
identifikovať jednotlivé prvky scenérie umelo vytvorenej človekom.

Citácie z Umenie po roku 1900.

LITERATÚRA
BRIGHT, A. 2005. Sam Taylor-Johnson. Soliloqy I. [online]. [2022-08-01]. dostupné na <
https://www.tate.org.uk/art/artworks/taylor-johnson-soliloquy-i-p78318 >
CROW, T. 1993. Profane Illuminations. Social History and the Art of Jeff Wall. [online].
[2022-08-01]. dostupné na < https://www.artforum.com/print/199302/profane-illuminations-
social-history-and-the-art-of-jeff-wall-34215 >
FOSTER, H., Umenie po roku 1900. 2007, Slovart, Praha, 704 s., ISBN: 9788072099528
GERNSHEIM, H. E. R. 2021. History of photography. [online]. [2022-08-01]. dostupné na <
https://www.britannica.com/technology/photography >
CHAMBERLAIN, L. 2015. Siegfried Kracauer’s idea of Mass Ornament. [online]. [2022-08-
01]. dostupné na < https://lesleychamberlain.wordpress.com/2015/04/21/siegfried-krakauers-
idea-of-mass-ornament/ >
POLLMEIER, K. 2014. El Lissitzky’s Multilayer Photographs: A Technical Analysis.
[online]. [2022-08-01]. dostupné na <
https://www.moma.org/interactives/objectphoto/assets/essays/Pollmeier.pdf >

VIDEÁ
ART280 Presentation: Sam Taylor Wood. Elizabeth Abraham. [online]. [2022-08-01].
dostupné na < https://www.youtube.com/watch?v=2OsDNrAkhKk&t=148s >
Redifining Photography / Andreas Gursy. Southbank Centre. [online]. [2022-08-01]. dostupné
na < https://www.youtube.com/watch?v=CdOxpTARGx4