Professional Documents
Culture Documents
2017
V USA Venturi kniha Zložitosť a protikladnosť v architektúre rok 1966 propagoval protikladnú
rozmanitosťpripravil pôdu pre nástup postmoderny (menej znamená nudu)
-tento pojem začali v roku 1975 používať pre oblasť architektúry Ch. Jencks a R. Stern
Jencks chápe postm. architektúru ako jazyk používajúci dvojitý kód to znamená kombináciu
moderných technológii s niečím ďalším, obvykle s tradičným stavaním,( aby archit.
komunikovala tak s laikmi vníma podobnosť s niečím už známym ako aj s odborníkmi
dekóduje vplyv historických slohov).
Hybridny jazyk spájajúci formy a materiály spôsobom, ktorý by bol donedávna pokladaný
za urážku vkusu typický pre počiatočnú fázu 70 roky a polovica 80
-rozvinul do krajnej podoby „kulisovitý“ teatrálny štýl, eklektický historizujúci štýl, námestie
pôsobí fantazijne, humorne , náladovo , budovy predstavovali zmyselné objekty funkciu arch.
videl v posilnenom vnímaní miesta – obohatiť ľudské emócie
Rok 1984 James Stirling Nová štátna galéria v Stuttgarte – „verejná budovajednotlivé krídla
tohto komplexu vytvárajú architektonickú koláž
Významovosť
Architektúra bola znovu pochopená ako jazyk odovzdávajúci významy a významovosť
architektúry sa stala kľúčovou témou, neznamenalo to popretie funkčnosti stavby
Moderna architektúra sa stala tercom kritiky pre jednostranne funkčné ponímanie stavby,
ktoré z nej vylučovalo čo nebolo funkčne zdôvodniteľné a pre formalizmus, ktorý nadradil
esteticky ideál voči všetkému ostatnému – vyústilo to do povojnovej podoby fádnych stavieb
obmedzeného tvaroslovia, hranol sklený najčastejšie ,uniformne stavby, univerzálne
kontajnery, ostro kontrastujúce z bohatosťou foriem aj sémantických odkazov historickej
architektúry , ich prostredníctvom stavba mala komunikovať s divákom niečo mu odovzdávať
nie len funkcia ale aj fikcia
S postmodernou sa v architektúre znova objavilo jasné odlíšenie okna a plnej steny, portál,
stĺp, štít, masívna základňa a viditeľná strecha tieto figúry nemusia mat doslovnú podobu
určitého historického slohu a predsa pôsobí dojmom čohosi známeho, čo je spojené
s početnými asociáciami.
S redukciou formy pracuje aj jeho predchodca Aldo Rossi, jeho tvaroslovie vychádza zo
základných geometrických foriem valca, kocky, pyramídy a hranolu, z ktorých vytvára
architektonické kompozície, narábajúce s hrou svetla a tieňa dosahujúc tak až metafyzický
účinok. Odmieta konštruované solitéry moderny, v centre jeho záujmu je mesto svojou
slávnou knihou z roku 1966 Architektúra mesta obracia záujem postmoderny na interiér
mesta
Osnovu tradičného mesta tvorí sieť verejných priestorov, ulíc, námestí, nádvorí, pasáží
s tým súvisí ,aj renesancia chápania miesta ako pevne vymedzeného mestského interiéru
Poslanie arch. je rozvíjanie genia loci , na základe inšpirácie lokálnym kontextom –
vernakulárna architektúra a zdrojom oživenia sú odkazy k historickej pamäti
-vlastnú nehodu, ktorá sa udiala v 1971 inšpirovala projekt pre cintorín Modena. Bolo to
počas jeho zotavovania v nemocnici, keď začal premýšľať o mestách ako o veľkých táboroch
na žitie a o cintorínoch ako o mestách pre mŕtvych. Rossiho návrh cintorína San Cataldo
vyhral prvú cenu v súťaži v 1971 a buduje sa v etapách.
Dekonštruktivistická architektúra
Frank Gehry, Peter Eisenman, Daniel Libeskind, Zaha Hadid, Remo Koolhaas, Bernard
Tchumi, rakúsky tým Coop Himmelblau, Jorn Utzon, každého charakterizuje osobitý štýl
a prístup,
-tieto obaly majú formy geometrické, skulpturálne alebo hladké, prípadne vytvárajú
konštrukčnú sieť zloženú z nosnej konštrukcie, rozvodov a inštalačného zariadenia okolo
uvoľneného súvislého vnútorného priestoru, konštrukcia je chápaná ako formálna kvalita
Frank Gehry jeho prvé stavby pripomínajú sochársku roztrieštenú asambláž, z nájdených
predmetov, (dom v Santa Monike, Kalifornia) prístavba ku klasickému typickému
prímestskému domu vlnitý plech, dôtené pletivo a debnenie z preglejky evokujú dojem
provizória, vychádzajú z miestnych tradícií omietnutých drevených domov
- prvá samostatná realizácia je Hasičská stanica v areály firmy Vitra vo Weil n./Rýnom,
prelína interiér s exteriérom, prvky v dynamickom razantnom pohybe majú nebývalú
charizmu
21. storočie
Futuristický štýl možno štýl budúcnosti v prvej pol. 20.stor, charakterizuje ho interiér
plynulých kriviek, symbiózu minima nábytku so stenami, interiér sivej farby, steny majú tvar
organických kriviek na ktorý nadväzuje aj nábytok, bez dekorácií, niekto si ho zamieňa
s minimalizmom.