Pavol Jozef Safárik

Múza Tatranská s lýrou slovanskou

Pavol Jozef Safárik sa narodil v roku 13.05.1795 Kobeliarove v rodine

evanjelického kazateľa a učiteľa. Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu
novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre.
Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a
Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy, budovanie
slavistických katedier a vydávanie prameňov.

Vo svojich zbierkach reagoval na niektoré podnety antickej i súčasnej európskej poézie.

Poéziu chápal ako súčasť ľudského bytia, ako estetickú kategóriu. V básniach sa
inšpiroval aj ľudovými tradíciami a ľudovou slovesnosťou. Tematicky čerpal z jánošíkovskej
tradície.

O ľudovú slovesnosť sa začal zaujímať v Jene, pravdepodobne pod vplyvom Herdera a

jeho stúpencov.

Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Reagoval na

podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a chcel v duchu ideí národného
obrodenia vplývať aj na orientáciu mladej generácie. Veľkú úctu požíval doma i za
hranicami.

Jeho meno nesie univerzita v Košiciach a niektoré katedry prešovskej univerzity. V rodnom
dome v Kobeliarove má zriadenú pamätnú izbu. Zomrel 26.06.1861 v Prahe.

K jeho významným dielam patrí aj zbierka basni Tatranská Múza so slovanskou

lýrou-pôvodný názov Tatranská Muza s lírou slovanskou.
Tento názov je zrejme akousi ozvenou názvu Palkovičovho diela Muza ze Slovenských
hor.V niektorých exemplároch Tatranskej Múzy sa ešte vyskytovalo vložené venovanie.

V zbierke Múza Tatranská s lýrou slovanskou nachádza množstvo basní zaoberajúcich

sa prirodou ,láskou k vlasti a Slovanom , životu človeka ale aj básne ktorých téma je
venovaná boju Slovanou za svoju vlasť a boji proti utláčaniu inými národmi.
Mnohé basne sú inšpirované jánošikovskou tématikou ktorou sa autor často zaoberal a
rôznými slovanskými symbolmi ako je napriklad lipa-strom ktorý je považovaný za symbol
Slovanov.Avšak pod niektorými básňami zo zbierky nieje podpisaný Safárik ale
nachádzaju sa tam mená inych autorov.
Napríklad báseň „Pieseň“ pod ktorou je podpísaný
Burger.

Medzi najkrajšie básne zo zbierky patri Slavomílou sen-pôvodný názov Zdáni

Slavomílovo . Vzhľadom na básnikov vek v čase vzniku básne je báseň neuveritelné
zrelá,jedna z najhlbších filozofických básni aké kedy básnik napísal.
Aj ked´ je Slavomíl autobiografická postava,literárna historia nehľadá pre diskusiu v básni
predobraz skutočnosti.
Mladý ,predčastne zrelý básnik si uvedomuje svoje mnohostranné nadanie i kvalitné
vzdelanie.I protihráč Slavomíra v tejto básni je vlastne autor sám.

V básni autor hned´ v úvode opisuje krásu tatranskej prírody,jej skalý,lúky ,úbočia,lesy a
iné.Neskôr nasleduje rozhovor Slavomíra a mladého júnaka ktorého stretol.
Rozhovor sa toči okolo Múzy ,prírody,pravde,umení .
Báseň sa konči vetou: „Vnuknutie pochopil som však dobre,neprestal som a nebaky
budem už spievať.“
Báseň je napísaná prízvučným hexametrom,ktorý sa neusiluje dôsledne udržiavať cenzúru
v tretej stope.

Do zbierky patrí aj báseň Lúčenie s Múzou-pôvodný názov Loučení s Múzou.

Báseň,hoci je postavená do čela zbierky,vznikla prevdepodobne ako posledná.
Safárik v nej rezomuje svoje básnické usilovanie a podobne ako v básní Slavomilov sen.
V básní zaujíma aj postoj k súvekým diskusiám o jazyku.
Dozvedáme sa z nej i dva dôležité údaje o jeho tvorbe-že začal s poéziou už ako
šestnasťročný a že zbierka neobsahuje všetky jeho básne.
V básni sa autor prihovára samotnej Múze ktorú posiela na cestu k svojím druhom.
Popritom jej dáva rady na cestu vyprevádza ju a lúči sa s ňou.

Báseň je napísaná štvorstopovým trochejom ,jej pôvodné metrum preklad dôsledne

zachováva. Pod básňnou sa v pôvodine meno autora P.J.Safáry-vlastne až tu sa vyskytuje
meno autora knihy,na titulnom liste uvedené nebolo.