You are on page 1of 1

ťahákyreferáty Aktuality.

sk

Ťaháky-referáty / Slovenský jazyk / Literatúra

Samo Chalupka: Mor ho!


LITERÁRNE OBDOBIE:
slovenský romantizmus

ŽÁNER:
hrdinská lyricko-epická báseň

RÝM:
združený Téma: statočný boj slovanských junákov za
slobodu svojho kraja proti omnoho početnejšiemu
rímskemu vojsku

IDEA:
za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho
národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť
ako žiť v otroctve

MIESTO A ČAS:
dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho
vojsko založili tábor

KONFLIKT:
chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj
medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi Riešenie konfliktu:
Smrť celej slovanskej družiny, ale ich viditeľné morálne
víťazstvo.

VLASTNÝ NÁZOR NA DIELO:


Naozaj sa mi báseň páčila. Je jasná, bez zbytočne
dlhých a nudných úvah autora, ľahko pochopiteľná, nie
príliš rozsiahla, má jednoznačnú myšlienku a vyvolala
vo mne pocit hrdosti na to, že som Slovenka. Páči sa
mi, že sa verše rýmujú a báseň má dej.

HLAVNÉ POSTAVY:
rímsky cár, slovanská družina – kolektívny hrdina

DEJ:
K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu
prinášajú chlieb, soľ a mierové posolstvo od rady
starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby
sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa
zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej
nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a
každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak
prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež.
Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská
družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným
„Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do
posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s
dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve
Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že
na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov,
hanbí sa z takého víťazstva tešiť.

CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:


rímsky cár – reálny, skutočný víťaz boja, pyšný, zbabelý
slovanská družina – morálny víťaz boja,
hrdí, smelí, obetaví, autor ich opisuje ako rovnakých s
typickými slovanskými znakmi

NIEČO O DIELE:
Mor ho! - básnická skladba Sama Chalupku (1812 –
1883), uverejnená v časopise Sokol (1864), neskôr
knižne súčasť Spevov (1868). Považuje sa za
Chalupkovo vrcholové dielo, koncentrujúce všetky
znaky jeho epiky. Zaujímavá je i jej formálna stránka, je
napísaná poľským trinásťslabičným veršom.

Skladba Mor ho! čerpá z čias expanzie Rímskej ríše na


územie dnešného Slovenska. Zobrazuje stretnutie
družiny poslov zastupujúcich miestny ľud (sami sa
nazývajú Slovänmi) s cisárom a boj, v ktorom družina
podľahne presile Rimanov. Skladbu tvorí niekoľko
tematicko-ideových celkov: v úvode básnik ponúka
obraz krajiny, ktorej územie monumentálne vymedzuje
prírodnými reáliami „od Tatier k Dunaju“ (symbolické
vymedzenie Slovenska v poézii romantizmu), a s ním
korešpondujúci obraz slovenských poslov: „rastom sú
ako jedle, pevní ako skala: zdalo by sa ti, že ich jedna
mater mala“.

Ich charakteristika sa prehlbuje v obšírnom monológu,


ktorý sa začína pozdravom cisára a je výzvou k
zachovaniu slobody a pokoja s dôrazom na hodnoty
demokratizmu, mierumilovnosti a hrdosti. Reakciou na
spupnú odpoveď cisára je výzva Slovákov do boja: „Mor
ho! kríkla družina slovänská odrazu / a meč zasvietil v
pästi každému výťazu: „Mor ho! kríkla a razom na cára
sa metá: To ti na rímsku pýchu slovänská odveta.“
Umelecky pôsobivý je aj obraz boja, zobrazený
dynamickou skratkou s dôrazom na hyperbolizovaný
detail.

Myšlienkové posolstvo básne je skonkrétnením


ideového konfliktu typického pre podstatnú časť
Chalupkovej tvorby: radšej stratiť život v boji za
slobodu, ako žiť v poddanstve. Družina sa preto do
bitky vrhá odhodlane aj napriek vedomiu, že boj je kvôli
početnej presile vopred prehraný: „a čo i tam dušu dáš
v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť
otrokom“. Vďaka takto koncipovanej idei možno báseň
čítať ako apoteózu slobody. Mor ho! sa považuje za
najlepšiu hrdinskú báseň v slovenskej literatúre. V čase
svojho vzniku vďaka spôsobu zobrazenia idey slobody,
ktorá „víťazí i nad smrťou“, podnecovala bojové
odhodlanie, pričom bojový povel „Mor ho!“ nadobudol
alarmujúcu a buditeľskú funkciu.

NIEČO O AUTOROVI:
Narodil sa v Hornej Lehote v rodine evanjelického
farára Adama Chalupku v roku 1812. Vzdelanie
získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v
Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku.
V tej dobe začali vznikať na lýceu knižnice a o rok
neskôr i Spoločnosť pre ďalšie vzdelávanie sa v jazyku
českom. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník,
neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti.
Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale
zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za
slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej
šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a
v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po
uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako
vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833
pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte
vo Viedni. V roku 1834 zastupoval Sama Tomášika v
Chyžnom. Po jeho návrate v roku 1834 pôsobil ako
farár Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku
1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote.

Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na


bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu. Od roku 1827
študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol
spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej
(1829). V roku 1830 sa ako dobrovoľník zúčastnil
poľského povstania proti cárskemu samoderžaviu, za
čo si vyslúžil obdiv a úctu Ľ. Štúra. V roku 1831 - 1832
bol podpredsedom Spoločnosti, kde začal prednášať
výklad Kollárovej Slávy dcéry. Na túto činnosť neskôr
nadviazal aj Ľ. Štúr. V roku 1834 presvedčil listom
Štúra, ktorý pol roka pôsobil ako pisár v Uhrovci, aby sa
neodkladne vrátil na lýceum. V rovnakom roku sa stal
evanjelickým kaplánom v Chyžnom v Gemeri. V roku
1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici a od roku 1840 až
do konca života v Hornej Lehote. Bol členom spolku
Vzájomnosť (1837) a Tatrína (1844). V 60-tych rokoch
bol spoluautorom Memoranda slovenského národa a
stál pri vzniku Matice slovenskej. Jeho básnické dielo
bolo zhrnuté v básnickej zbierke Spevy Sama Chalupku
(1868). Zomrel v rodnej Hornej Lehote v roku 1883.

TVORBA:
Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v
Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine
už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu.
Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku
1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie
slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež
jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a
uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov.
Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto,
využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu
všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu
Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia
svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už
bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis
(svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy).
Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne
angažované za politický program národného
oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a
historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je
zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná
ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné
oslobodenie.

V tej dobe začali vznikať na lýceu knižnice a o rok


neskôr i Spoločnosť pre ďalšie vzdelávanie v jazyku
českom Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník,
neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti.
Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale
zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za
slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej
šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a
v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po
uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako
vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833
pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte
vo Viedni. V roku 1834 zastupoval Sama Tomášika v
Chyžnom, po jeho návrate v roku 1934 pôsobil ako farár
Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840
zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote.

♥ Pridať k obľúbeným

Poslať referát

Kľúčové slová
samo chalupka basen mor ho mor ho chalupka

Moje
Prihlásiť

Registrácia

© 2000-2021, Azet.sk

Pravidlá Cookie GDPR

Plná verzia, Návrat hore ↑

You might also like