VBER II.

Najkrat utajovan slovnk slovenskho jazyka

___________________________________________________________________________

- pre cel rodinu -

Prepsal:

Jozef Janotiak, t..n.

2001

Len vodom ... Predchdzajce slovnky slovenskho jazyka mali jeden vek nedostatok: mal, no z hadiska frekvencie v hovorovej rei vemi vznamn oblas lexiky pred verejnosou bu zatajili, alebo prezentovali vo vemi obmedzenej podobe a obas bohuia aj skreslenej. Situcia, ktor takto vznikla, mono oznai za kuriznu: civilizovan nrod sm pred sebou taj as svojej slovnej zsoby! Nmietka, e vina pouvateov jazyka vrazy, o ktorch je re, aj tak dverne pozn, neobstoj; absencia ich exaktnho lexikografickho spracovania vedie k rozlinm mylnm nzorom, poverm a mtom. Jednm z nich je napr. nzor, e najuie jadro takpovediac najsilnejiu as tvor tyri i p zkladnch slovnch koreov ( v tejto svislosti sa obyajne spomnaj chuj, kokot, kurva, jeba, pia). Nu, 234 hesiel nho slovnka poukazuje na skutonos, e problematika je omnoho, omnoho komplikovanejia. Tak povedzme, kurva, u vzhadom na jej v vskyt v beletri a publicistike, le, o sa stupa spoloenskho tabu tka, voakde medzi u spomnanmi termnmi a menej vulgrnymi sra, a, ri, grca; mme tu vrazy ako gec, kotn, cicina, prdie, trt, predstavujce cel spektrum intenzt a vznamov, zastupuj slov trtka, mrda a alie. Etymologick slovnk jazyka eskho a slovenskho V. Machka (Praha, NSAV, 1957) poukazuje na praslovansk pvod podstatnho mena kurva uveden tvar sa nevyvinul z nemeckho hure, ale skr opak je pravdou; veslovansk jeba odvodzuje svoj pvod a kdesi v staroindickom ybhati. Z inch prameov zase vyplva, e slovo kokot nie je azda odvodeninou z franc. cocotte, ale zo staroslovienskeho kokot, ktor malo, okrem inho, aj vznam koht. V tejto svislosti ns u potom vbec neprekvap, e aj slovansk pvod termnu pia resp. pizda (neskr preiel o.i. do maariny), sa jav tie u ako dostatone preukzan. Uveden fakty a napokon aj fakt, e vetky tieto slov sa vyskytuj v naej slovnej zsobe, v slovnej zsobe pouvanej na naom zem, ns oprvuj vyslovi tvrdenie, e tak ako anglitina svojm futbal, klub, gl, francztina vrazmi toaleta, kravata, krm, rutina sputnikom a perestrojkou, i etina svojm robotom, tak slovenina prve oblasou spra-covanou v naom slovnku, prispieva svojm vkladom do medzinrodnej lexiky. Zverom chceme poakova mnohm intitciam, stavebnm a ponohospodrskym podnikom, tudentskm domovom, umeleckm klubom, ale najm vojenskm tvarom , ktor nm vyli v naich bdaniach v strety. Boli by sme radi, keby slovnk prispel k zvyovaniu jazykovej kultry u ns. Hesl nho slovnka sa daj poui dvojako: bu na rozrenie slovnej zsoby, alebo naopak, na jej zenie. V obidvoch prpadoch sli na uahenie orientcie nasledujca priblin klasifikcia.

Klasifikcia hesiel z hadiska spoloenskho tabu Z hadiska spoloenskej vhodnosti, respektve nevhodnosti rozoznvame tieto tyri stupne: I. tabu vo verejnom prejave a v masmdich sa nevyskytuj, v literatre vemi zriedka. Rastci vskyt zaznamenvame a v poslednom ase. Patria sem: chuj, jeba, kokot, pia a slov z nich odvoden. II. silne vulgrne v masmdich a verejnom prejave sa vyskytuj vemi zriedka, v literatre zriedka. Spolu so slovami I. stupa s veobecne povaovan za nepriaten aj v akejkovek spoloenskej situci. Typickm reprezentantom je kurva a prbuzn tvary. III. vulgrne na verejnosti a v literatre sa vyskytuj tie vemi zriedka, s vak tolerovan v istch spoloenskch situcich (jednoduch humor a pod.). Patria sem hlavne hovno, sra, a, ri a odvodeniny. IV. slabo vulgrne tvoria prechodov stupe medzi vulgrnymi a nimi hovorovmi vrazmi. Nepovauj sa ete za vhodn vo verejnom prejave, ale v hovorovej rei sa toleruj. Ich reprezentantmi s prdie, trt, pra, fua, cicvor a in. U niektorch slov sa stupe ich spoloenskho tabu ned presne uri; nanajv je mon stanovi ist rozmedzie. Tak freguma, gec, koton sa pohybuje zhruba niekde v rozmedz I. a II. stupa, grca a jeho odvodeniny medzi stupami III. a IV., slov cicina a cicinbrus mono zaradi medzi II. a IV. stupe. Zoslaben slov s spravidla kladen o jeden stupe niie, ako slov pvodn: trtka a odvodeniny sa nachdzaj kdesi v rozmedz I. a III. stupa, tvary s mrda o nieo niie, pribline medzi II., a III. stupom. Slovo jebk bva niekedy pociovan nie v I., ale v II., ba dokonca a v III. stupni. Uveden delenie je len priblin. V spornch prpadoch treba vdy vychdza z momentlnej situcie, okolnosti a kontextu.

B
buzerant,-a, mn.. -i m. homosexul (V tom lokle sa schdzaj sam b-i.) zdrob. fam. buzk

C
cicina, -y, -cn . 1. pohlavn d (Schovaj si t c-u do nohavc, s tu udia!) 2. hlupk, naivn lovek (Mal u ien spech, aj ke sa pri tom vdy tvril ako c. ale mono prve preto.) 3. darebk, tyran (Nov vedci je stran c., nechce mi podpsa dovolenku. Je to c. vyjeban, nebude a nebude robi.) 4. figliar, hunct (Ty c. vyjeban, ty si ma ale dostal! Stal tam ako c., ako hlupk, ako svt za dedinou.) zjemn. frina truo, hlupk, odkundes (Tak c. a chcel by starostom!) hlupk, chumaj, truo (Ten seniln c. ma nebude poa!)

cicinbrus, -a, mn.. -i m. cicvor, -a, mn.. -i. m.

urak i urk nespr. urina nespr. pozri: cicina,chuj, kokot pozri: cicina, chuj, kokot, pia

D
dodrba nespr. dogrca, -ia, -aj dk. pozri: dodtrtka, domrda, dojeba dokoni vracanie (Pozri sa, i u d-l.) ndk. dogrciava / dogrca sa, povraca sa (Mlo chbalo a bol by sa nm d-l v elektrike) ndk. dogrciava sa 1. ukoni sloenie, dokefova (Ke d-l, zistil, e sa mu pretrhla frcguma.) 2. (koho) dobi, zmlti (D-l ho tak, e zostal lea.) 3. (koho) pokarha, vyhrei (D-l ho ako sirotu, lebo nesplnil rozkaz.) 4. (koho) dokoni karhanie, hreenie (Ke ho d-l, poslal ho nasp.) 5. (koho) nahneva, nazlosti, dora (To, o mi povedal, ma u celkom vne d-lo.) 6. (o) definitvne pokazi, znii (D-l si t stoliku tak, e sa u na nej vbec ned sedie.) (koho) pomilova (Ilo dieva do koly, uiti sa psmo, tak ju chlapci d-li, ledva domov prilo) Minrik) 1. ubli si, zrani sa (D-l sa pri autonehode.) 2. prs, doteriga sa (D-li sme sa tam, no krma bola zatvoren.) 1. dora, porani si (D-l si koleno pri futbale.) 2. pokazi si, pokodi (Na tch kameoch si d- sklznicu.)

dojeba, -e, - dk.

dojebka (nr.) dotrtka (zjemn. ku 1,6) domrda (zjemn.ku 1,3,4) dojeba sa dotrtka sa / dojeba si

zjemn. dotrtka si, domrda si dojebn, -e, -, -bol dk. (koho) dorazi, dobi (D-l ho poslednou ranou.)

dojebn sa domrda, -, -aj dk. dopiova, -uje, -uj dk. doprdie, -, -ia dk. dosra, -serie, -ser rozk. dosra sa

(m) dorazi sa (napr. pri pijatike) (D-l sa vekm pohrom boroviky.) pozri: dojeba presta piova (Ak si d-l, tak sa vr ku svojej prci.) dokoni vypanie plynov z konenka (Ak si d-l, tak otvor okno.) 1. dokoni sranie (D-r u konene a pusti ma, lebo nevydrm!) 2. (o) pokazi (Na predolom poste d-l vetko ,o sa d. dalo a tak ho preloili ku nm.) 1. vypusti nevdojak, nechtiac vkaly (o si sa d-l, ke sa tak vleie?) 2. chova sa zbabelo (Ke mu pohrozili prokurtorom, d-l sa a vetko vybabotal.)

dosrva sa, -a, -aj doa, -t, -tia rozk. doti 1. dokoni moenie (D-te a nstup.) 2. dosiahnu moenm (Uk ako aleko d-!) doa sa mimovone, nechtiac vypudi mo, pomoi sa ndk. dotiava sa,-a,-aj dotrtka, -, -aj dk. pozri: dojeba pozri: mrd, jeb drb nespr. drbaka nespr. pozri: mrdaka, trtkaka, jebaka drbk nespr. pozri: jebk pozri: mrda, trtka, jeba drba nespr. drbko nespr. pozri: jebko, trtko drbn nespr. pozri: mrdn, jebn drnka, -, -aj ndk. pozri: honi

F
fas (ma.) nespr. faji, -, -ia rozk. faji fasovina nespr. frcguma i prcguma, -y, -gm . frina, -y, -n . fua, -e, . pozri: chuj, kokot, cicina (komu, o i bezpredm.) pohlavne ukja mua stami ho vdy s lskou.) pozri: chujovina, kokotina (Fajila mu

musk gumov ochrann prostriedok proti oplodneniu alebo pohlavnej nkaze, prezervatv pozri: cicina pozri: pia

G
grc, -u, m. grcanina, -y, . grca, -ia, -aj ndk. gec zastar. i gc, -u, m. gecova, -uje, -uj ndk. vyvrten hmota, vgrcok; spravidla obsah jednho aldka (Ps g.) vydven, vyvrten matria vgrcok (veobecne) (Vade pchla g.) vraca, dvi (Ak by ti bolo treba g., povedz - zastaneme na chvu.) musk semeno (Zotrel jej z nohy g.) strieka g.

H
hajze i hajzel, -za m. 1. zchod (H. to je pre ma jedin miesto v dome, kde mm aspo na chvu pokoj.) 2. pren. neist, kared, neporiadne miesto, neporiadok (Pni, vae cten obydlie, ktor prve vidm pred sebou, to sa u ned oznai prostm slovom bordel, to je hotov h. a aj to je slab slovo.) 3. darebk, sviniar, odro (Myslm, e nie kokot, ale h. je preho to sprvne oznaenie.)
(koho, o i bezpredm.) pohlavne sa ukja vlastnmi silami;

zdrob. zjemn.hajzlk, -a, m. honi, -, -ia ndk.

hovno I., -a, -vien s. hovno II.

cit. i ast.

hovniak nr. zahovnen prd.

onanova, masturbova (hlavne mui) (Ke som bol mlad, tak som si h-l kad de, niekedy i dvakrt.) vkaly, lajno, stolica (... do pekla daj ma v sude, o je pln h-a. veru, vstpil som; a hovorm ti, radej som mal do h-a !) hovienko,-a,-nok s. zjemn. 1. hrub prejav silnho zporu, nie, erta, paroma, figu (Ale ten jeho ... myslel si, e niekoho spas svojimi mylienkami. H. Neodolal som). (imeka) 2. ni, pren. nieo bezvznamn, zanedbaten (o som ? H.!) 3. vyjadrenie prekvapenia, asu (Ale h.! Naozaj spadol do vody ?) papuh, odkundes hnusn, odporn (Zahovnen ivot.)

CH
chuj I.-a, mn.. -e, -i/-ovia m. 1. pohlavn d, kokot (Vade sa vystatoval dkou svojho ch-a.) 2. darebk, odro, kokot (Ete som si nevypil, ale vm vravm: si ch., po slovensky si hybaj !) Tatarka 1. hrub zpor, nie (Aby som si vzal slubu zaho? Takto ch.!) 2. ni, vemi mlo (Ete si ch. dokzal a a sa tu rozdrapuje.) * na ch-a - nani; *pre ch-a - pre ni za ni; *ch. s nm - nech ho ert (parom) berie; *urobil si z ch-a pna - m vea det hlpy, zl (Bola nesmierne ch- zima.) 1. pletka, nezmysel, haraburdie (Vetci sa tu nudia povedal, sfkol z piva penu a stiahol na dok cel polovicu, - alebo sa chast, alebo kad rozprva tie svoje ch-y.) Koleni 2. nerozumn in, hlpos (V mladosti som porobil fru ch-n.) *nerob ch-y - neblzni; nerob drahoty

chuj II. cit. i ast.

chujovsk i chujov prd. chujovina, -y, -vn .

J
jeb I. cit. jeb II. nr. jebaka, -y, -iek . buch, bc (J. a bolo to v pii! Bomby vybuchovali: j.! J.!) zlety (Ke som iiel na j-y, svietil mesiac na nebi.) 1. sloenie (A ke budem zvzka, ej to bude j.!) 2. krsavica, pohlavne praliv ena (Vyrstla z nej tak j., e len pri phom pomyslen sa vetkm slinky zbiehali.)

jebk, -a, -y m. zajebkovan prd. jebre, -rne . jeba, -e, - ndk.

jeba sa

jeba si jebn, -e, -, -bol dk.

3. drina, piplav prca (Bola to stran j., km sme to znovu zmontovali.) zjemn. k 1, 3 trtkaka, mrdaka vyrka, vriedok, uhor (Mem ti povytla j-y ?) pokryt jebkmi (Z- tvr.) miesto, kde sa mnoho jebe, alebo mnohch jeb, alebo mnohm jebe prpadne aj sasne viacero tchto innost; blzinec (Nepoznm viu j. ako n tvar.) 1. sloi; kefova, frca, prca, preahova, milova, picha (lovee, t j- ..., zamrmlal ranen.) Mako (Ke som nej-l, mal som v jej pike palec, ...) Cavaliere 2. (koho) karha, hrei (Pozval si ho rno na koberec a odvtedy ho j-e.) 3. (komu) strca rozum, blaznie (Tebe j-e ? Nechaj ho, nevid, e mu j-e ?) 4. (koho) mrzie, hneva, zlosti (Strane ma j-e, e som mu jednu nejebol. Nej-b ma, lebo a dojebem.) 5. (do koho) udiera, vra (J-l do toho ako zmyslov zbaven.) 6. (na koho, na o i koho, o) nesta o niekoho, o nieo, opovrhova niekm, niem ( Ty si minister, vek kder. Ale ja a j-m.) Tatarka (, j-m tak ivot, hundral, pretoe Joko u zasnene vytal slo) imeka (j-b na u, njde si in; na tak prmie im mem j.; mem to j.) 7. (o) kazi, zle vykonva (Pekne j- t vslovnos!) 8. nadvka, otca tvojho, bisu (J-m ti duu). (Ete, ete, boe, dosadni, j-m ti, koza, ceckat, tesn) Tatarka * j-li to Rusi - nech to ert (parom) berie opak k 1-7 jebva zjemn. k 1-7 trtka zjem. opak. k 1 trtkva zjem. k 1,2,3,7 mrda opak. k 1,7 mrdva 1. (o o i bezpredm.) robi drahoty, vzpiera sa (o sa j., ke si spravodliv? 2. (v om, s m) strca as, mori sa, bldi (J-li sme sa v lese vye dve hodiny .J-l som sa s tm prkladom vye dva dni.) 3. s (J-li sa po trati.) zjemn. k 1,2 trtka sa kraba si (Bude to dobr, len si to nesmie j..) zjemn. trtka si 1. padn, klesn na zem (J-l do priekopy.) 2. (komu) strati rozum, zblzni sa (Jemu asi j-lo, ke tak vyvreskuje.) 3. (koho, o) hodi, poloi, da, prida (J-ni tam trocha papriky, nech je to ostr. J-lo ho o zem.) 4. (do koho, do oho) vrazi (Ke sa vracal domov, zbadal Jana, nechcel doho j., a tak j-l do stpa.) 5. (komu) udrie, vrazi jednu (Tak mu j-l, e mu stena j-la druh.) zjemn. ku 3,5 mrdn

jebn sa

jebn si jebo, -a, mn.. -ovia, m. jebko, -a jebung nespr.

1. (po om i do oho) udrie sa (J-l sa do nohy sekerou. J-l sa po prste kladivom.) 2. (do oho) hodi sa (J-l som sa do postele.) zjemn. k 1 mrdn sa 1. udrie si (J-l si lake.) 2. da si, dopria si (J-l si pol deci.) zjemn. mrdn si 1. ten, kto je jebnut (udujem sa, ako mohli zveri tak funkciu takmu j-ovi.) 2. ten, ktor sa jebe (Je to stran j., vetko mu vemi dlho trv.) m.zdrob. k 1 : hlupik, truko, zjemn. trtko, -a m. pozri: pojeb

K
kokot I.-a, mn.. -i/-y m. kokot II. cit. i ast. 1. pohlavn d (K. a pia maj vlastn rozum.) 2. hlupk, darebk, odro, chuj (Ja som mu veril! Ja, star k.!)
Mikloko

kokotsk kokotina, -y, -tn .

kotn, -a m. krmy, -ov, m. pomn. kujebk, -a m. kurevnk, -a zastar. i kurv, -a, m

1. hrub zpor, nie (Mysl si, e zaho budem robi konsk k.!) 2. ni (K. vie, k. si videl, k. sprav. o vid ? K.) 3. oslovenie, zvolanie, lovee (Ty k.! Vie, ty k., kto napsal Hjnikovu enu?) 4. ejha, doparoma, v ot. naozaj?, fakt? (A zrazu tam stla cel hol ... K.! Neverm!) hlpy, stupdny (Viedol neobyajne k- rei. Je to vemi k- zkruta, ahko sa tam vyjebe.) 1. pletka, haraburdie, nezmysel (oproti piovine viac duchovnej ako materilnej povahy (Nech rob, o rob, stle myslm iba na k-y. Pca mi ni nikotn a fra inch k-n.) 2. nerozumn in, hlpos (Veru, veru, vyviedol si pekn k-u, me a to st kariru.) * nerob k-y - nerob drahoty, neblzni musk gumov ochrann prostriedok proti oplodneniu al. pohlavnej nkaze; frcguma pravideln krvcanie z rodidiel u ien; mentrucia (Zase je to v riti, k. prili.) imeka lovek, zdatn v milovan (Dostal ich vetky do postele, k. jeden.) 1. smilnk, nehanebnk; hrub nadvka zletnmu muovi (Pripravil ju o nevinnos, k. jeden! 2. figliar, prefkanec (Ten v Joko, to je teda pekn k., na toho si treba dva pozor!) 1. nehanebn, odporn skutok (Viem pochopi velio, ale napsa tak osi do novn, to u je veru k.) 2. nieo zl, neprjemn, puhavstvo (Neviem, kde som sa mohol tm k-om nakazi!) 1. ahk ena, prostittka (ist me by len ten, kto u zhreil a kajal sa a najvernejiu enu treba hada medzi hrienicami, ktor t, o sa ctime nimi urazen a ponen, nazvame k-ami.)
Ursiny

kurevstvo, -a, -stiev nr. i kurvina, -y, -n .

kurva I. -y, -riev .

kurva II. prsl. kurva III. cit.

kurvi, -, -ia ndk. kurvi sa

pren. hrub nadvka zletnej ene (Ty si moja rusk k.!) Tatarka 2. darebk, podliak (muskho aj enskho rodu) (Ak je rozdiel medzi prostittkou a k-ou? Prostittka je povolanie, k. charakter.) Kalina 3. prefkanec (muskho aj enskho rodu) (To je vek k., toho neojebe.) * k. vyjeban - poriadna k., darebk vetkmi masami masten * nao s ti tie k-y - nao je ti to haraburdie * skurvysyn - darebk, sviniar zdrob. kurvika, kurevsk prd. odporn, hnusn (Je u naase, aby zruili tie k- predpisy.) vrazne zosiluje vraz ku ktormu patr; znane, vemi * k. chlap - vytrval, odoln, prefkan; hva 1. zahreenie; doparoma, bisu (K. im, - zareval pinavec, - t ( .. - k. aj s komisiami, aj tak ma vyrazia ..) lap.) Koleni Koleni (K., pomknite sa trochu!) 2. vloka, vsuvka v rei (oddeuje sa iarkou) (Tak mu k., hovorm, e, k., aby doniesol t dosku, k..) 1. (koho) zneucova enu (A ns budete k., aby sme mohli uivi svoje deti?) Kr 2. (o) zle vykonva, kazi (Koko som a to uil - a stle to k.!) 1. prostituova, predva sa (K-la sa za polievku a pivo.) (pren. K-l sa, aby ho spravili zaslilm umelcom.) 2. kazi sa (Tou jazdou po vmooch sa auto oraz viac a viac k-.)

M
mrd I., -a m. mrd II., cit. mrdaka, -y . mrda, -, -aj ndk. mrdn, -ne, -n, -dol dk. mra, -e . zlet, jebaka (Bol to dobr mrd.) 1. buch, bc; jeb (M.! a u leal na zemi.) 2. vyjadruje pomykvanie, potrhvanie, klbanie (M. sem, m. tam - jej zadok uptal vetkch chlapov na nmest.) pozri: jebaka 1. myka, potrhva, poklbva (m. plecom, fzami; m. chvostom) 2. pozri: jeba 1. mykn, trhn, klbn (m. plecom, m. chvostom) pozri: pia

N
nadrbanec nespr. nadrba nespr. nagrca, -ia, -aj dk. najebanec, -nca m. najeba, -e, - dk.
ndk. najebva, -a, -aj najeba sa

pozri: najebanec pozri: namrda, natrtka, najeba naplni vracanm (n-l do umvadla) opit lovek, opilec 1. (o) nahdza, vloi (N-b vetky tie pioviny do jamy.) 2. (koho) nahneva, nazlosti (Dvaj si na ma pozor aby si ma nen-l.!)

1. opi sa (N-l sa ako sirota.) 2. vojs, natlai sa (n-lo sa ich tam dvesto; natlailo sa ich tam dvesto) ndk. najebva sa; zjemn. natrtka sa; zjem. k 1 namrda sa najebn, -e, -, -bol dk. natartova (Nepodarilo sa mi n. motorku.)

namrda, -, -aj dk. napiova, -uje, -uj dk. naprdie, -, -ia, -el dk. nasra, -serie, -ser
rozk. naser dk.

pozri: najeba natra (n-l o tebe kopu nehorznost) vyplni plynmi z konenka (Chlapci - dobre ste tu n-li: vzduch je tu na jednotku.)

1. vypusti niekam vkaly (n-li do klavra) 2. (koho) nahneva, nazlosti(ma tak ahko nen- ndk. ku 2 nasiera nasra sa (na koho, na o i ku 2) nahneva sa, nazlosti sa ndk. nasiera sa naa,-t,-tia rozk. nati dk. vypusti niekam mo (napr. do umvadla) natrtka, -, -aj dk. pozri: najeba nedomrdok, -dka, mn.. -ovia nr. nedchoda, nedorastok, nedostatone vyvinut, zakrpaten, nedorasten tvor (Bol to tak n., nikdy z neho ni poriadne nebolo.) Moravk

O
objeba, -e, -, dk. objebva, -a, -aj objebva, -a m. obsra, -serie, -ser rozk. obser dk. oba, -t, -tia rozk. obti dk. odjeba, -e, -, -bal dk. 1. (o, m) obloi, obhdza (o. zadn stenu vpnom) 2. (o) obtrha, obrba, obreza, oblma (o. konre od kmea) 1. ndkk. k 1,2 obaova, obmieta sa (Nedal jej pokoj, stle ju o-l.) ten, o obauje (Bol to tak o., kad ena sa mu radej vyhla.)
(o) popini dookola vkalmi ndk. obsiera, -a, -aj (o) vypusti na nieo mo, pomoi ndk. obtiava 1. (o) strati, da pre (Budete si musie spomen, kde ste o-li ten guomet.) 2. (o) odhodi (O-b t klobsu, ve vid, e je zelen!) 3. (o) odrazi, odtrhn (.... sa chod po vodu, a sa ucho o-e.) 4. (koho, o) zlikvidova, odstrni, zabi (O-li ho dobre mierenou ranou.) ndk. odjebva, -a, -aj odjeba sa (o-li sa na aute pre) ten, kto odjebva, denunciant, likvidtor, odstreova (Preslvil sa ako najv o. v okrese, nikto si pred nm nemohol by ist.) 1. (o) odhodi (o-l grant o najalej od seba) 2. (o) odrazi, odtrhn (na jed raz) (Jebol stolikou o zem tak, e jej o-l nohu.) 3. (koho, o) zlikvidova, odstrni, zabi (o-l ho prvm zsahom) zabi sa, spcha samovradu (o-l sa vlastnm revolverom)

odjebva, -a m. odjebn, -e, -, -bol dk.

odjebn sa odjebok i podjebok, vjebok, -bka m. odrb nespr. odrba nespr. ogrca, -ia, -aj dk. ogrca sa ojeb, -u m.

pankhart (Stl pro nej tak o., ete mu mlieko po brade tieklo.) pozri: ojeb pozri: omrda, ojeba zneisti vracanm ndk. ogrciava, ogrciava sa zneisti sa vracanm (Keby sa len o-l, ale aj ma ogrcal!) 1. skok (Dvaj si pozor, to o na teba chyst je urite o.) 2. ikovn postup zaloen asto na klamstve, trik (Ide o osveden reklamn o.) 3. zrun ksok eskamotra (Pozn ten o. s tmi zpalkami?) 4. hlavolam (Veru som sa natrpila, km som ten o. rozltila.)

10

ojeba, -e, -, -al dk.

ojeba sa

1. (koho, o) oklama, podvies (Hovor si o chce, ma neo-.) 2. (o) min (O-l tam toko peaz, o nezarob ani za pol roka.) 3. (o) obcha, otc (Najprv nm kzali t stenu objeba, omietkou a potom sme ju museli o. dolu.) ndk. ojebva, -a, -aj; zjemn. omrda 1. (m i bezpredm.) oklama sa, sm seba dobehn, uveri nesprvnej informci vo svoj vlastn neprospech (Nechal som sa o. jeho soldnym vzorom.) 2. (od oho i bezpredm.) pri sa, obcha sa (O-l sa od snehu.) klamr, podvodnk pozri: ojeba 1. vypusti na nieo vkaly, popini nieo vkalmi (Muchy o-li obraz.) 2. (koho) dosta, podvies, oklama (O-la ho a ani to nespozoroval.) ndk. osiera, -a, -aj * me by osrat - nechba mi, nepotrebujem a * o-m a - nie, neurobm to 1. popini sa vkalmi 2. oklama sa, dobehn sm seba (S tm znenm cien som sa pekne o-l.) (koho, o) vypusti mo na niekoho, na nieo ndk. otiava vypusti mo na seba ndk. otiava sa

ndk. ojebva sa zjemn. omrda sa

ojebva, -a m. omrda, -, -aj dk. osra, oserie, oser rozk oser dk.

osra sa
ndk. osiera sa oa, -, -ia rozk oti oa sa

P
pia I. e, p . 1. ensk prirodzenie (Pochodil som Trenn, Bytu, nevidel som tak p-u, ako jedna dievka mala; prasce do nej zatvrala.) Minrik (A vtedy kokot mj s rozmachom horskch orlov s asnou istotou otvoril stehien brnu a vrazil do p-e a prerazil jej blanu.) Cavaliere pren. kosotvorcov symbol (s iarkou uprostred); romboid 2. diera, zapadkov (T chalupa le v takej p-i, e si to ani nevie predstavi.) 3. hlupaa, sprostaa, arogantn ena (To Marika, t p. sprost, odvetila Jana.) 4. recesia, art (Tak p-u sme u dvno nezaili.) * ty si stran p. (muovi) - si ty ale pekn kvietok, pekn darebk * ty si stran p. (ene) - vemi siln nadvka * rob si p-u z plasteliny - rob si arty z niekoho inho * zavri p-u, dr p-u - dr zobk

pika, -y, zdrob. k 1 pizda, -y, . nr.; zjemn. k 1,3 pua, fua zjemn. nr. k 1 mra, pin prd. k 1 (pin chlp) piovsk prd. hlpy, nezmyseln (Rozbja przdne fae je veru p- zbava.)

11

pia II. zm.,prsl.,ast. I cit

piiak, -a, m. piova, -ue, -uj ndk.

piovanie, -ia, - s. piovina, -y, -vn .

piung nespr. podjeba, -e, -, -bol dk. podjebn, -e, -, -bol dk.

1. hrub zpor, nie (ale p-u ale nevrav) (Pjde pre vodu? P-u!) 2. vemi mlo, ni (P-i si sksil, chlape. Ete p-u spravil a u m plno re.) 3. ni (o je v tej stole? P.!) 4. pln p. mnoho (Mal pln p-u subov a skutky iadne.) 5. do p-e! nadvka vyjadrujca rozhorenie alebo div, prp. oboje; bisu, doparoma, ejha tie neutrlna vyplujca frza (Keby som mohol s domov, do p-e, alel by som.) Brezina (Do pe, tak bude sa tu nieo hba? Do p-e, to by som o om nikdy nepovedal! Do p-e, padme!) zjem. do fune * ale p-u ale nevrav (Ale p-u: naozaj je to pravda?) * ma po p-i - prehra * ma v p-i i u p-i nezaujma sa, opovrhova niem, niekm (Ani sa nehnem; mm v p-i jeho i cel jeho kasrne! * na p-u na ni, zle (Rdio je p-u, ned sa na om ni chyti. Ten prklad m (vyrieen) na p-u.) * pre p-u pre ni-za ni (Preo sme tu strvili de? Pre p-u. je to v p-i je to prehrat, straten (Je to v p-i, motory prestali fungova.) * je to je v p-i - je to prehrat, straten * to je v p-i! to je skvel * po p-i front skvel, asn darebk, odro, pankhart; zmrd (Bol to tak mal p. smradav.) 1. (o om i bezpredm.) hovori, tra, ma zbyton poznmky (o toko p-, radej keby si nieo robil! * nep-j nemaj zbyton pripomienky * o p-e? o hovor 2. (na koho, na o) nadva opak. piovva * piova si - hovori si sm k sebe (osi si p-l pod nos, ale ja som nerozumel ni.) 1. tranie 2. nadvanie 3. zbyton poznmky 1. pletka, haraburda, zbytonos (oproti kokotine je p. viac materilnej povahy); (V novinch je plno kokotn a gar mm pln p-n.) 2. nerozumn in, hlpos (Vyviedol si pekn p-u, bude ma prolmy.) pozri: piovanie (o) podry (porui rytm) (voda p-la breh); pren. p. autoritu - podry autoritu ndk. podjebva 1. (o) podloi, podstri (P-ni pod t nohu dao, nech sa ten stl u nekve.) 2. (o) podrazi (topnku) (p-l mu prav optok) 3. (koho, o) podrazi (zvali nrazom) i pren. ukodi niekomu, zkerne ho znemoni (P-l mu nohu, ke dval najmenej pozor. Nespoliehaj sa naho, uvid, e a p-ne.)

12

podjebok nespr. podojebva, -a, -aj

dk. distrib. ku

pozri: odjebok pozri : dojeba; 1. (o) pozatka, popribja (Treba vetky klince dobre p., lebo si niekto na niektorom roztrhne nohavice.) 2. (koho, o) pozabja, podora (Veru, chceli sa rozuteka, potvory, ale ja som ich vetky p-l; to by mi len chbalo, aby sa mi tu znova rozmnoili!) ensk mentruan vloka (Vali sa tam pouit p-y.) pozri: pojeb pozri: potrtka, pomrda, pojeba zneisti dvenm, vracanm * pogrca sa - povraca sa (Nepi toko, lebo sa p-ia.) ndk. pogrciava sa pokarhanie, vyhreenie (Pokaj, a sa vrti f, to bude p.) 1. pokazen (Hodinky s p-.) 2. hnusn, zl, otravn, skazen (p. ivot) Kedy u prestane to p- slnko svieti?) 1. (koho) pomilova, vykona slo; pokefova, prevali, prekoti, pretiahnu, nabodn, napicha, vycha, vydra (P-l ju a potom sa na u vyjebal.) 2. (o) pokazi (Tak pekne zaal a tak to p-l.) 3. (koho) pokarha, vyhrei (p-l ich za verajok) 4.(koho, o) pobi, zmlti (Nafilmujem film, e chlapec pobil a p-l rotu Nemcov.) Tatarka zjemn. k 1, 3 pomrda; zjemn. k 1,2 potrtka pojeba sa pokazi sa (presta fungova), zjemn. potrtka sa pozri: pojeban pozri: pojeba pozri: ponajebva pozri: najeba sa; poopja sa (Neviete ni in, len sa kad veer na vychdzkach p. a potom poruova predpisy.) pozri: objeba, poobtha, poobsekva (Jeho prcou bolo p. kadmu stromu haluze, aby ho mohli pohonii stiahnu do doliny.) pozri: odjeba 1. poodsekva, poodtha (Mal tak zvyk, e kadej muche, km ju rozpuil, najprv p-l vetky noiky.) 2. (o) poodhadzova, postrca (Na stupe mnoh p-li vetko mon, dokonca aj jedlo.) 3. (koho) pozabja, postriea (Vdy ke sa opil, vytiahol pito a vyhral sa, e vetkch p-a.) zjem. k 1,2 poodmrdva pozri: poodjebva

podpink, -a m. podrb nespr. podrba nespr. pogrca, -ia, -aj dk. pojeb, -u m. pojeban prd.
zjemn. pomrdan, potrtkan pojeba, -e, - dk.

pomrdan prd. pomrda, -, -aj dk. ponadrbva nespr. ponajebva sa, -a, -aj
dk. distrib. ku

poobjebva, -a, -aj dk. (o)

distrib. k

poodjebva, -a, -aj dk. (o)

distrib. k

poodmrdva, -a, -aj dk.

13

poogrciava, -a, -aj

dk. (koho, o) distrib. k

pozri: ogrca, zneisti dvenm (Budete to musie najprv da vetko vydezinfikova opilci to tam riadne p-li.) oba, zneisti moenm (Ak sa pes spva tak, akoby chcel p. vetky krky, obrubnky, mriky a podobne, znamen to, e si znakuje revr.) 1. (na o i bezpredm.) ponadva, pohundra (Trochu si p- a potom zase bud poslcha.) 2. (o om i bezpredm.) poklebeti, potra, pohovori (P-li sme si troku, aby nm lepie preiel as.) pozri: podjeba 1. (o) popodra (topnky) (Odniesol vetky imy k ustrovi, aby ich p-l.) 2. (o) podloi, podstri (Povedz mu, aby p-l podloky pod kvetine, nezostan potom pod nimi faky.) pozri: poprejebva, popremrdva pozri: prejeba; prerazi, prevta (Nepodarilo sa nm p. vetky diery - nieo ete bude treba prejeba zajtra.) zjemn. popremrdva pozri: poprejebva pozri: prijeba; popribja (Vetky lity p-l troma aj viacermi klincami.) pozri: porozjebva, porozmrdva

pootiava, -a, -aj

dk. (koho, o) distrib. k

popiova, -uje, -uj

dk. (o kom, o om i bezpredm.) potra (Nevie si ani predstavi, o vetko o tebe p-l.)

popiova si

popodjebva, -a, -aj

dk.distrib. k

popredrbva nespr. poprejebva, -a, -aj

dk. (o) distrib. ku

popremrdva, -a, -aj dk. poprijebva, -a, -aj

dk. (o) distrib. ku

porozdrbva nespr. porozjebva, -a, -aj

dk. (o) distrib. k

rozjeba,; porozbja (Vdy, ke dostali nov riad, stihli o v rekordnom ase p.) zjemn. porozmrdva porozmrdva, -a, -aj, -ali pozri: porozjebva posran, -a, i posranec, -nca m. nadvka bojazlivmu, zbabelmu loveku; bojko (No ba. Z frontu budem uteka, aby o mne rozprvali ako o p.) Karva (Si poslanec, alebo p.?) posra, -serie, -ser rozk. poser dk. 1. (o) popini vkalmi (P-l cel perinu.) 2. pokazi (... a ja som vedel, e som voao p-l.) Koleni * p- to - nevylo mu to, pokazil to * p-l si to - nevylo ti to, pokazil si to * m sa posranm navrch - m sa zle posra sa, -serie, -ser 1. vypusti nevdojak, nechtiac vkaly (Ke sa p-l, tak sme ho umyli v studenej vode.) 2. chova sa zbabelo (Ke mu trochu pohrozili, p-l sa a vetko podpsal.) 3. pokazi sa (Sadol si, zobral cigaretu a povedal, e vetko sa plo...) Koleni ndk. posiera sa i posrva sa

14

poa, -t, -tia rozk poti

dk. (o) ndk. potiava sa potrtkan prd. potrtka, -, -aj dk. poujebva, -a, -aj dk.(o) distrib. k

zneisti moom, pomoi, oa * poa sa - nechtiac vypusti mo, pomoi sa pozri: pojeban pozri: pojeba pozri: ujeba; poutha, poodra (Hrneky maj p-n uch.) poujebva sa - poodra sa, odpadn (Nehovorte mi, e tie uch sa p-li: vy ste ich p-li.) pozri: vjeba; povra (P-li koly do zeme.) pozri: povyjebva, povymrdva pozri: vyjeba 1. (o) povyra 2. (koho) povyhadzova (Pjdeme p. host z loklu.) zjemn. povymrdva pozri: povyjebva pozri: pozajebva pozri: zajeba 1. (o) pozara (U som vetky kliny p-l; nem ete nejak?) 2. (o) poschovva (Siastky sme nali p-n na najnemonejch miestach.) pozajebva sa poukrva sa (najm pred povinnosami) pozri zasra; popini vkalmi pren. zneisti (Podarilo sa mu svojimi bsnikami p. vinu asopisov.) pozri: zjeba, pozhadzova, pozra (Po sa rchlo pozrie, v zhrade voakto p-l vetkm trpaslkom hlavy.) art, artovn prhoda; humor, recesia (P., alebo recesia ie ventil ducha.) Ferko 1. vypustenie plynu z konenka, prdnutie (Ke m vypusti p., dbaj na to, aby sa to obilo bez neprjemnho zvuku.) 2. plyn, vypusten z konenka (Otvor okno, nebudem tu voa tvoje p-y.) 1. hrub prejav silnho zporu; nie 2. ni (Vedel p. a my tie.) * na p. - nani 3. prejav asu * ale p. - ale nehovor 4. napodobuje zvuk pri prdnut (Veer na izbe: zava - p., sprava - p., - vidno, e na obed bola hrachov kaa.) ri vypa plyny z konenka zdrob. prdka, -, -aj ndk. vypusti plyn z konenka

povjebva, -a, -aj

dk. (o) distrib. ku povydrbva nespr.

povyjebva, -a, -aj

dk. distrib. ku

povymrdva, -a, -aj dk. pozadrbva nespr. pozajebva, -a, -aj, -ali
distrib. ku

pozasiera, -a, -aj

dk. (o) distrib. ku

pozjebva, -a, -aj

dk. (o) distrib. ku

prcguma pozri: frcguma pra, -e, . prd I. -u, m.

prd II. cit. i ast.

prdel nespr. prdie, -, -ia ndk. prdn, -ne, -n, -dol dk.

15

* p. na dosku - zomrie pozri: pretrka, premrda, prejeba pozri: premrdn, prejebn 1. (o) strvi as sloenm, presloi, prekefova (P-li spolu cel noc a vyskali pritom vetky polohy.) 2. (o) strati as, strvi (P-l s ou cel veer a aj tak si nezajebal.) 3. (o) min, prepi (P-l vetky peniaze s kurvami.) 4. (o) prerazi, prevta (Tto dosku treba p. v strede.) zjemn. k 1,2,3 pretrtka, premrda opak. prejebva prejeba sa 1. prerazi sa, prenikn (P-l som sa s tatrovkou a do obvaky.) 2. prejs, presun sa (P-li sme sa druh koniec doliny.) prejebn, -e, -, -bol dk. 1. (o) prerazi, prevta (Dvaj pozor, aby si ten plech nep-l.) 2.(o) prehodi, prenies, preloi (Ten piesok by bolo treba p. za plot.) zjemn. ku 2 premrdn premrda, -, -aj dk. pozri: prejeba premrdn, -ne, -n,-dli dk. pozri: prejebn (o) pretra, preklebeti (P-li ste u tri hodiny; o keby ste teraz, prepiova, -uje, -uj dk. pre zmenu, ili nieo robi?) presra, -serie, -ser dk. 1. (o) strvi sranm (P-l na zchode dve hodiny.) 2. (o) preps (Raz p-ie aj svoju vlastn smr ...) Koleni 3. pokazi si meno (U starho si si to u p-l.) 4. min (P-l vetky peniaze na portke) Koleni prea, -t, -tia dk. 1. (o) vetko zneisti moom 2. (koho) pretromfn (Ja vs chlapci, ete vetkch p-m.) * prea sa - zneisti sa moom pretrtka, -, -aj dk. pozri: prejeba prietrtky, -ov, s. pomn. zlety (Zase bol cel noc na p-och.) pridrba nespr. pozri: pritrtka, prijeba pridrbn nespr. pozri: primrdn, prijebn prijeba, -e, - dk. 1. (o) pripevni, prirazi (T nstenku treba pevne p., aby drala.) 2. (o) prida (Treba tam p. ete trochu korenia.) 3. (komu) udrie, vrazi (Mal chujovsk rei, tak sme mu jednu p-li.) zjemn. k 1 pritrtka prijeba sa 1. (m) pripi sa, podnapi sa (P-l sa troma poldeckmi.) 2. pristavi, prirazi (Kame sa doluje tak: vyjeb sa diery, vjebe sa tam dynamit, potom to jebne, zjebe sa dolu, p- sa k tomu aut a odjebe sa to do pie.) 3.prs (P-l sa tam aj s kamartmi.) zjemn. k 2,3 pritrtka sa ndk. prijebva sa prijebn, -e, -, -bol dk. 1. (o) prirazi (P-l dvere.) 2. (o) prida ( P-ni do mieaky trochu cementu.) 3. (o) pripevni (P-l plagt na stenu tyrmi klincami.) zjemn. k 1,3 primrdn prijebn sa - pritlai sa (P-l sa k stene.) predrba nespr. predrbn nespr. prejeba, -e, - dk.

16

primrdn sa,-ne,-n,-dol dk. primeros, -a mn.. -y m.pv. pritrtka, -, -aj dk. pua, -e, .

pozri prijebn znaka prezervatvu, pren. prezervatv, kondm; frcguma, kotn pozri: prijeba pozri: pia

R
1. zadok, konenk 2. zastren, nie prjemn miesto, zapadkov (U sme chceli s niekam do r-i ...) Koleni ritka, -y, -tiek . zdrob. k 1. zjemn. fam. ri II. cit. i ast. 1. mlo, ni (Ahoj. o je nov? Ale r.. Mama je v nemocnici.) * na r. na ni 2. prejav pochybnosti (Ale r. to predsa neme by pravda.) 3. nadvka; bisu, doparoma (do r-i) 4. je to v r-i je to prehran, straten rozdrba nespr. pozri: roztrtka, rozmrda, rozjeba rozdrbn nespr. pozri: rozjebn rozjeba, -e, - dk. (o) rozbi (oby. postupne) (Ke si r-l lampu, kpi nov.) zjemn. roztrtka, rozmrda ndk. rozjebva 1. (o o i bezpredm.) rozbi sa (R-l sa o skalu.) rozjeba sa dk. 2. rozsloi sa (Na jese som sa tak r-l, e mloktor kurva v mesteku mi odolala.) zjemn. roztrtka sa, rozmrda sa rozjebn,-e,-,-bol dk. (o) rozbi (obyajne naraz) (Rozbil mu hlavu.) rozjebn sa rozbi sa rozmrda,-,-aj,-al dk. pozri: rozjeba rozosra sa,-serie,-ser dk. 1. zahbi sa v sran, zaa dlho a mohutne sra (Voajako si sa r-l, u tam sed tri tvrte hodiny!) 2. rozpadn sa (Stolika sa plne r-la.) rozprdie sa,-,-ia,-deli dk. zaa intenzvne prdie (Voajako ste sa po tom erstvom chlebe r-li, chlapci.) pozri: rozjeba roztrtka, -, -aj dk. ri I. -ti .

S
skokoten prd. skurvi, -, -ia dk. skurvi sa skurven prd. sr, -a, m. sraka, -y, -iek . ohlpnut, osprosten (Bol z nej cel s., mohla s nm robi o chcela.) 1. (koho) urobi tehotnou slobodn alebo cudziu enu, morlne pokazi /urobil z nej kurvu/ 2. (o) skazi, pokazi (o me, to urvi, o neme, to s-i.) 1. sta sa prostittkou 2. ma diea za slobodna alebo s cudzm muom 3. pokazi sa, skazi sa /poasie sa s-lo/ 1. s- ena - zveden, majca nemanelsk diea 2. (veob.) zl, hnusn, pokazen 1. hrub nadvka zbabelmu, neobratnmu lovekovi, slabochovi 2. zastar. zchod (S. idem obzrie, pni. To je najdleitej podnik v tomto stave) Jak 1. hnaka (U tri dni m s-u.) riedka stolica (Rpa sa v s-e nie je zrovna najprjemnejia

17

srao, -a mn.. -ovia m. sranec, -nca m. zastar. sranina, -y . kni.

zbava.) slaboch, zbabelec (o by som sa bl, nie som tak s. ako ty.) vkal novotvar, vznikol prekladom franc. merdre z diela A. Jarryho
Marenin

Min

sra, serie, ser rozk. ser ndk. 1. vykonva vek telesn potrebu 2. (na nieo, na niekoho) nedba, nesta o nieo, o niekoho /s-m na teba ako na plosk kame, s-r na to nechaj to tak/ 3. hneva, mrzie (Nes-r ma, lebo uvid.) opak. srva zdrob. serka, -, -aj sra sa 1. (s niem) zdhavo nieo robi (S-e sa s tm, ako keby bol za to platen.) 2. (s km, s m) zaobera sa niekm, s niem (S-e sa s nm, ako keby bol jeho prbuzn.) 3. (na koho, na o) hneva sa (o sa s-, nes-r sa!) 4. (o o i bezpredm.) robi drahoty, vzpiera sa /s-e sa o to svoje autko/ 5. zastar. vystatova sa opak. srva sa; serka sa, serinka sa zdrob. k 1, 2 /sra si to uteka kade ahie, najkratou monou cestou/

anec, -nca m. zastar. anka, -y, -iek . a, -t, tia rozk. ti tiny, tn . pomn. mo pren. hanliv oznaenie pre npoj; tiny mo pren. i nechutn tekutina (V podchode to pchlo -ou.) hanliv oznaenie npoja (Kedy u nm d pi poriadnu pijatiku a nie tieto .?)

ndk. (o, na o i bezpredm.) moi, opak. tiava

T
tepl I. prd. tepl II. -ho m. trt cit. i ast. trtka, -, -aj ndk. trtn, -ne, -n, -tli dk. homosexulny, homosexulne orientovan (Hovorilo sa o om e je t., ale ja mem potvrdi opak.) homosexul (Toho t-ho nechcem vo svojom lokle viac vidie.) fam. ni.hovor. teplo 1. vyjadruje siln zpor, celkom ni (T. tebe, kriv chrom!!) 2. napodobuje zvuk pri vypusten plynu z konenka (No, len si pekne uav: t. ... a je to.) pozri: jeba 1. vypusti plyny z konenka 2. hodi, poloi, da; mrdn, jebn /t-ni tam trochu rumu/ 3. udrie vrazi; mrdn; jebn (Nasral ma tak, e som mu t-ol.)

U
udrba nespr. udrbn nespr. ujeba, -e, - dk. ujebva sa pozri: utrtka, umrda ujeba, pozri: umrdn, ujebn 1. (koho) usloi (U-la by ma k smrti, tak je to samica!) 2. (o i bezpredm.) vypusti vetry s konenka, prdn ndk. k 2 ujebva, -a, -aj 1. usloi sa (Nem rozum: u-l by sa k smrti, keby mal s km.)

18

2. (od oho i bezpredm.) popuka sa (od smiechu) (Skoro sme sa u-li, ke jebol do vody.) 3. (z oho i bezpred.) unavi sa, znii sa, utva sa /Z tej roboty sa dobre u-./ 4. (z oho i bezpredm.) umra sa (Skoro sa u-l od iau.) zjemn. k 1,2 utrtka sa zjemn, ku 2,4 umrda sa ujeba si (o) ulia si, odloi si nieo nabok (Treba si nieo u. na horie asy.) ndk. ujebva si ujebn, -e, -, -bol dk. 1. (komu) udrie, vrazi 2. (omu) urazi (Ke sa ztka ned vyjebn, tak treba u. fai hrdlo.) zjemn. ku 2 umrdn umrda, -, -aj, dk. pozri: ujeba umrdn,-ne, -n, -dl dk. pozri: ujebn uprdn sa i si, -ne, -n, -dol dk. nr. prdn usra, -serie, -ser dk.(o) vypusti vetry, prdn usra si 1. prdn si, uavi si 2. (z koho, z oho) urobi si art, srandu (Dobre si z neho u-li v tom kabarete!) usiera si, -a, -aj 1. ndk.k 1 2. (z koho, z oho) robi si arty, posmech (Jeho ivotn filozofia je u. si zo vetkho a zo vetkch.) utrtka, -, -aj dk. pozri: ujeba

V
vjeba, -e, - dk. vjebva vjebva sa vjebn, -e, -, -bol dk. vjebn sa vozdra, -y, -dier . vydrnka, -, -aj dk. vyfaji, -, -ia dk. vygrca,- ia, -aj dk. vygrca sa vgrcok, -cka m.
(o) vtlai, vrazi (Treba tam v. kde, aby nekvapkala voda.)

natlai sa, vojs (V-li sa vetci dnu.)

(o) vrazi (naraz) /v-l ztku do fae/

vrazi sa, vliez /v-ni sa do stanu a spi./ tekutina, maz vyluovan enskm resp. samim prirodzenm (... vtedy jej z rodidiel v hektickom ki vystrekovala srovo-lt v.)
Tatarka

pozri: vyhoni
(komu, o i bezpredm.) ukoji mua stami (Keby sa tak naiel niekto,

kto by mi v-l!) (o) vyvraca, vydvi, vyli dvenm (Chcete, aby som v-l tie posledn droby ?) Felix vyvrti poit potravu vydven potrava, grc prenes. darebk, pankhart, odjebok (Vynadali si do v-ov a puhavstiev.) Kolenk

vyhoni, -n, -nia dk. (koho, o i bezpredm.) ukoji sa onniou, masturbciou (Ja na eny seriem, v-m si ho a je to !) vyjebanec, -nca, -nci m. chytrk, podliak, sviniar (Chcel ma ojeba, v. jeden.) vyjeban prd. 1. prefkan, vmyseln (Never mu ani slovo, je nesmierne v.) 2. hnusn, odporn, zl, otravn (Kedy u prestanete hra na tom vom klavri?) 3. vyrazen, vyvtan (Povedz mi: s u tie diery v-?)

19

vyjeba, -e, - dk.

ndk. vyjebva zjemn. k 1 vytrtka zjemn. ku 2 vymrda

* kurva, (pia, ri, kokot, chuj) v- - zosiluje vyznenie nadvky 1. (o) zska sloenm (V-la svojmu muovi postup.) 2. (s km) oklama, podvies (V-li so mnou, tak je to.) imeka 3. (o) vyrazi, vyvta (opakovane) /v. diery/

vyjeba sa

1. (na koho, na o) opovrhn niekm, niem, necha tak niekoho, nieo (V-l sa na u a dobre spravil. V-b sa na to, nestoj to za to!) 2. (na o i bezpredm.) vyjs, vystpi, vyteriga sa 3. zhavarova /v-l sa na motorke/ 1. (o) vyrazi, vyvta (jednorazovo) 2. (koho, o) vyhodi, vyli (Tie smeti v-ni von!) pozri: odjebok vystraen, prekvapen (Stl tam cel v. a civel na ten neporiadok.) pozri: vyjeba pozri: vyjebn vyakan, vystraen (Bol cel v., ke uvidel krv.) (za koho, za o i bezpredm.) vynada, nabrzga, vyhodi na oi vybra s niekm; vyjeba (Chceli so mnou v., ale v-m s nimi.) uavi si vypanm plynov z konenka dk. (na o) necha nieo tak, vysra sa na to
(o i bezpredm.) vyli sranm

zjemn.k 1,2 vytrtka sa zjemn. k 1,3 vymrda sa vyjebn, -e, -bol dk. zjemn.ku 2 vymrdn vjebok vykokoten prd. vymrda, -, -aj, dk. vymrdn,-ne,-n,-dol dk. vypien prd. vypiova,-uje,-uj dk. vypii, -,-ia,-ili dk. vyprdie,-,-ia dk. vyprdn sa, -ne,-n,-dol vysra,-serie,-ser rozk vyser dk.

vysra sa

vysrat prd. vya,-t,-tia rozk. vyti dk. vya sa

* v-r si oko - odmietnutie; me ma ma rd, me si pska 1. vykona vek potrebu (Ej, dobre som sa v-l!) 2. (na koho, na o) presta sa zaujma o niekoho, o nieo (V-l sa na u, aj na robotu.) * vysra sa na to - necha to tak 1. vylen sranm 2. vyakan, vystraen
(o) vyli anm (Alkohol otup hypofzu a t spsob, e

prebyton voda sa nevstrebe, ale sa v-t,a preto meme vypi toko piva.) vykona mal potrebu (... a ako sme sa Bekemu v-li do topnok ...)
Koleni

Z
zahovnen prd. zajebkovan prd. zajebanec,-nca,-nci m. zajeba,-e,-,-bal dk. pozri: hovno pozri: jebk pinavec, pankhart, zasran (Je to tak z. zajeban., ani mu neviem prs na meno.) 1. (o) zaloi, schova, umiestni ta, e to u nikto nenjde; zakopn (loptu pri futbale a p.) (Z-l to tak, e to u nikto nenjde.)

20

zajebva zajeba sa

zajebva sa zajeba si

zajebn,-e,-,-bol dk. zamrda,-,-aj dk. zatrtka,-,-aj dk. zasran,-a m. zasra,-serie,-ser dk.

ndk. zasiera

2. (o) zarazi, zavta (opakovane) 3. (o) poveda hlpos (To si ale z-l kokotinu.) zjemn.k 1,2 zatrtka 1. ndk.k 2 2. (o i bezpredm.) zapiera (Darmo z-, aj tak vieme, kto si!) * z-a mu - blznie, strca rozum 1. (od koho, od oho) zapini sa (Z-l sa od oleja, ke opravoval auto.) 2. zamota sa, zaviaznu (Z-li sme sa v tom lese, ani sme nevedeli ako.) zjemn.k 1 zamrdasa, zatrtka sa 1. ndk.k 2 2. schovva sa (hlavne pred povinnosami) 1. ui si sloenia, zasloi si; zakefova si, zaprca si (Ej, tak som si z-l, a ma ruka bol!) 2. (od oho, m) zapini si (Z-l si nohavice.) 3. (o) zarazi si /z-l si cvoky do opaska/ zjemn. k 1,2 zatrtka si, zamrda si (o) zarazi, zavta (naraz) /z-l si triesku pod necht/ pozri: zajeba pozri: zajeba 1. nadvka malmu nedospelmu chlapcovi, sopliak 2.nadvka bojazlivmu, zbabelmu loveku; bojko, strachopud, posran (lovek nesmie by z..) Karva 1. (koho, o) zneisti sranm, ale aj veobecne 2. vypusti vetry, prdn si (Fuj, kto to tu tak hnusne z-l?)
(od oho, m i bezpredm.) zapini sa /z-l som sa cel od malty/

zasra sa
ndk. zasiera sa

zjeb,-u m. zjeba,-e,- dk.

zjemn. k 1 zmrda ndk. zjebva

pokarhanie, vyhreenie (Nasledoval pardny z. v prtomnosti nelnka.) 1. (koho) pokarha, vyhrei 2. (o) zhodi, zloi (opakovane) /tie tehly treba z. dolu z voza/ 1. (z oho i bezpredm.) spadn (Nebe, lebo sa z-!) 2. zs (Tri dni nm trvalo, km sme sa z-li do doliny.) 3. spi sa (Z-l sa pod obraz bo.)
(o) zhodi, zrazi (jednorazovo) (Musm z. to osie hniezdo dolu.) pozri: zjeba

zjeba sa
zjemn. zmrda sa ndk. zjebva sa zjebn,-e,-,-bol dk. zmrda,-d,-aj dk. zmrd,-a i -u mn.. -i/-y

1. kriatok, pankhart; odjebok (Bol to tak mal z.) 2. pokarhanie, vyhreenie; pojeb (Mm pocit, e po tomto vetkom bude nasledova riadny z.)

21

Vysvetlenie skratiek
a.i. al. angl. a p. bezpredm. cit. ast. distrib. dk. fam. franc. kni. kt. m. ma. mn.. napr. nr. ndk. nem. nespr. ni. hovor. oby. o i. opak. ot. pomn. pv. prekl. pren. prd. prp. prsl. resp. rozk. s. veob. vulg. zm. zastar. zdrob. zjemn. zost. . * - a in - alebo - slovo anglickho pvodu; anglicky - a podobne; a podobn - bezpredmetov sloveso - citoslovce - astica - distributvne sloveso vyjadruje rozlenenie slovesnho deja signalizovan predponou po- oby. pri predponovch slovesch, napr. poprijebva, pozasiera - sloveso dokonavho vidu - familirny vraz - slovo franczskeho pvodu, franczsky - knin vraz - ktor - podstatn meno muskho rodu - slovo maarskho pvodu; maarsky - mnon slo - naprklad - nreov slovo - sloveso nedokonavho vidu - slovo nemeckho pvodu; nemecky - nesprvny vraz; nesprvne - vraz z niej hovorovej vrstvy - obyajne - okrem inho - sloveso s opakovacm spsobom deja - otzka - pomnon podstatn meno - pvodne; pvodn - prekladate - prenesen pouitie slova - prdavn meno - prpadne; prpadn - prslovka - respektve - rozkazovac spsob - podstatn meno strednho rodu - veobecn; veobecne - slovo z oblasti spoloenskho tabu - zmeno - zastaran vraz - zdrobnen podstatn meno; zdrobnenina - zjemnen vraz, eufeminizmus; zjemnen - zostavovate - podstatn meno enskho rodu - znak, za ktorm nasleduje frazeolgia

Pouit literatra 1. Najkrat slovnk slovenskho jazyka, Bratislava, VSAV, 1959-1968 (SSJ), A. Zelen a kol., (november 1990 aprl 1991)

22

Poznmky a doplnky:

23