Professional Documents
Culture Documents
Dáša Vargová
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Autorky © Daniela Ďurajková
Dáša Vargová
Lektorovali: PeadDr. Peter Kaplán
Mgr. Peter Štefík
ISBN 978-80-10-02294-6
Úvod
Milé žiačky, milí žiaci,
v novej učebnici občianskej náuky pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osem-
ročným štúdiom sme pristúpili k zmene koncepcie učebnice po obsahovej stránke. Obsah učiva
sme rozdelili na povinné učivo a doplňujúce učivo.
Povinné učivo tvorí jeden tematický celok Štát a právo. Základné poznatky o vzniku štátu,
jeho funkciách, formách a fungovaní ste preberali už v 7. ročníku (resp. v 2. ročníku), v tomto
ročníku získate a prehĺbite si vedomosti o vzťahu štátu k právu. Získate informácie o rôznych
druhoch právnych odvetví a o inštitúciách, ktorých úlohou je ochrana zákonnosti. Vyberali sme
také informácie, aby ste pochopili praktický význam právnych poznatkov pre budovanie vášho
právneho vedomia.
Doplňujúce učivo nadväzuje na obsah povinného učiva, rozširuje ho a prehlbuje. Je vhodným
doplnením právnej problematiky. Obsahuje témy týkajúce sa ľudských práv a práv vás, detí.
Učebný text predstavuje učivo, ktoré si máte osvojiť. V úvode jednotlivých tém sú zvýraznené
kľúčové slová. Problematika práva je pre vás nová a náročná, preto je učebný text prehľadne čle-
nený, doplnený schémami, tabuľkami, obrázkami a slovníkom s vysvetlenými novými pojmami.
Zhrnutie na konci učebného textu má charakter základného učiva a môže poslúžiť ako zápis do
zošita. V učebnom texte sú odborné texty, otázky, úlohy a námety na aktivity primerané vášmu
veku. Otázky sú formulované tak, aby bolo zrejmé, či ste porozumeli učebnému textu, zámerom
úloh a aktivít je aktívne vás zapojiť do vyučovacieho procesu.
Súčasťou učebnice sú aj dve aktivity na overenie vedomostí (Zopakujme si), kde si môžete
preveriť, čo ste si z preberaného učiva zapamätali a pochopili.
Autorky
3
Obsah
Tematický celok
4
I. ŠTÁT A PRÁVO
Motto
„Človek je zoon politikon.“ (tvor spoločenský)
Aristoteles
Pojem štát už nie je pre vás cudzím pojmom. Zoznámili ste sa s ním nielen na hodinách deje-
pisu alebo zemepisu, ale aj v predchádzajúcom ročníku na občianskej náuke. Učili ste sa, prečo
vznikli štáty.
Štát je výsledok dlhodobého procesu. Príčiny vzniku štátov nie sú jednoznačné. Niektorí his-
torici považujú prvotné štáty za výsledok bojov a násilia, iní predpokladajú, že príčinou vzniku
štátov bola prirodzená ľudská spoločenská povaha, potreba prirodzenej reprodukcie a poriadku,
prírodné podmienky, deľba práce a ďalšie.
Vieme však, že základnou organizačnou jednotkou spoločnosti pred vznikom štátu bola ro-
dina. Rodiny sa združovali do rodov, rody do kmeňov. Tie si vytvorili svoje rodové a kmeňové
inštitúcie (rada starších, kmeňový náčelník, kmeňová rada a pod.). Vývoj štátu môžeme veľmi
stručne vyjadriť prostredníctvom vývojových stupňov:
Keď si ľudia začali sami vyrábať a uchovávať obživu, začali sa venovať nielen obchodu a re-
meslám, ale aj riadeniu spoločnosti. Postupne sa vyčlenila osobitná skupina ľudí, ktorá sa
venovala výlučne riadeniu spoločnosti.
Ako sa spoločnosť vyvíjala (trvalo to niekoľko tisíc rokov), vytvorila sa štátna moc, z rodo-
vých a kmeňových orgánov vznikli štátne orgány.
Štát sa teda sformoval ako politicko-mocenská organizácia. Politická preto, lebo je vý-
sledkom politiky, a mocenská preto, lebo na vynútenie určitého poriadku, pravidiel a ochranu
bezpečnosti si vytvoril ozbrojené zložky – armádu a políciu.
Zapamätajme si
Štát je mocensko-politická forma organizácie ľudskej spoločnosti na určitom území.
Historickým vývojom a formovaním prešiel aj náš štát – Slovenská republika. Začiatky sa-
mostatného slovenského štátu nájdeme až v 20. storočí.
Súčasná Slovenská republika vznikla po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska 1. januára
1993. Podobne ako iné štáty sa vyznačuje základnými znakmi. Znaky štátu ste podrobnejšie
preberali v predchádzajúcom ročníku, preto podľa schémy na príklade Slovenskej republiky
vysvetlite jednotlivé znaky štátu.
5
ŠTÁT
Slovenská republika
Slovník
politika – umenie riadiť spoločnosť
garancia – záruka, istota
preambula – úvodná časť významnej listiny
Otázky
1. Vysvetlite príčiny vzniku štátov.
2. Ktoré základné znaky charakterizujú každý štát?
3. Čo znamená, že štát a občania sú v právnom zväzku?
4. Vysvetlite svoje chápanie pojmu štátna suverenita.
6
Ukážka k úlohe
Dôležité medzníky vo vývoji nášho štátu 1939/45
1993
samostatný
1918 Slovenská
slovenský
Česko-Slovenská republika
štát
republika
1960
623 833/907 ČSSR
Samova Veľkomoravská Slovensko súčasťou
ríša ríša Uhorska
600 700 800 900 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000
2. Pomenujte obrázky. Ako sa volajú spoločným názvom? Porozprávajte, čo všetko podľa vás
symbolizujú a vyjadrujú.
3. Pomôžte napraviť chybu, ktorú spôsobil tlačiarenský škriatok a doplňte chýbajúce slová
štátnej hymny:
Nad ..... sa ....., hromy .... bijú.
........ ich, .......,
veď sa ... stratia,
....... ožijú.
.. Slovensko naše ...... tvrdo .....
ale ...... hromu
......... ho .... tomu,
aby sa ........ .
Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne (doplňte názov) ............. .
7
5. Pracujte s textom preambuly Ústavy Slovenskej republiky a doplňte tabuľku.
Vzťah Prostredníctvom
Forma Vzťah k ostatným Kto sa uznáša
Tradície k národnostným koho sa uznáša
vlády štátom na ústave
menšinám na ústave
PREAMBULA
My národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na
stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického
odkazu Veľkej Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických sku-
pín žijúcich na území Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratický-
mi štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobod-
ného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my občania Slovenskej republiky
uznášame sa
prostredníctvom svojich zástupcov
na tejto ústave:
FUNKCIE ŠTÁTU
Motto
„Moc je najmä zodpovednosť.“
Ch. L. Montesquieu
8
Viete, že štát platí za deti a študentov zdravotné poistenie, v rámci finančných možností podporuje
vzdelávanie a vedu, riadi hospodárstvo, pomáha starým ľuďom, zdravotne postihnutým občanom?
Štát tým, že organizuje a riadi život v spoločnosti, plní svoje funkcie, ktorým inak hovoríme
aj vnútorná a vonkajšia politiku štátu.
hospodárska
Funkcie a medzinárodná
bezpečnostná štátu spolupráca
právna
vnútorné vonkajšie
funkcie funkcie
ekonomická
sociálna, obrana
zdravotná zahraničný štátu
obchod
kultúrna,
vzdelávacia
9
Obrana a ochrana územia – štát ochraňuje svoje územie pred prípadným útokom inej krajiny,
organizuje účasť na medzinárodných vojenských akciách, napríklad na zamedzenie terorizmu.
Uvedené funkcie sú typické pre demokratické štáty.
Každý štát organizuje a riadi život svojich občanov. Má voči občanom povinnosti. Vnútornú
politiku uskutočňuje ako bezpečnostnú, právnu, ekonomickú, sociálnu a kultúrnu funkciu.
Medzi vonkajšie funkcie štátu patrí ochrana občanov a ich majetku a ochrana štátu. Svoje
úlohy vláda plánuje a realizuje prostredníctvom jednotlivých ministerstiev.
Slovník
minister – člen vlády poverený viesť ministerstvo
terorizmus – metódy hrubého zastrašovania použitím sily a násilia
Otázky
1. Aké vnútorné funkcie štátu poznáte? Ktorá z nich je podľa vás najdôležitejšia? Svoj výber
zdôvodnite.
2. Uveďte, ktoré ozbrojené zložky chránia bezpečnosť občanov.
3. Čo patrí do zahraničnej politiky štátu?
4. Ktoré orgány štátnej moci (sú uvedené v učebnom texte) realizujú vnútorné funkcie štátu?
10
4. „Dobrý štát je dielom dobrých občanov.“
Napíšte svoju predstavu dobrého štátu a dobrých občanov. Svoje názory si v skupinách
porovnajte.
5. Prineste rôzne noviny. Rozdeľte sa do skupín. Úlohou každej skupiny bude nájsť čo najviac
článkov na určenú funkciu štátu.
FORMY VLÁDY
Motto
„Štát som ja.“
Ľudovít XIV.
V každom štáte, bez ohľadu na to, ako vznikol, museli vyriešiť, kto bude mať v rukách štátnu
moc, aké štátne orgány budú fungovať a aké budú medzi nimi vzťahy.
To, ako štát uskutočňuje svoju činnosť, závisí najmä od jeho formy vlády, teda od toho, kto
stojí na čele štátu ako jeho najvyšší predstaviteľ a aké má vzťahy s ostatnými štátnymi orgánmi.
Podľa toho, kto vládne, aká je štruktúra najvyšších orgánov štátu, sa štáty môžu odlišovať,
môžu mať rôznu formu vlády. Medzi najčastejšie formy vlády patrí:
monarchia, republika, diktatúra.
FORMA VLÁDY
Na čele štátu je panov- Na čele štátu je prezi- Na čele štátu je buď jedi-
ník – kráľ, cisár, knie- dent, právomoci má vy- ný neobmedzený vodca,
ža, vojvoda, sultán, medzené v ústave. alebo kolektívny orgán
šejk. Má osobné pri- (strana).
vilégiá, neobmedzenú
moc alebo sa o moc delí Typy: prezidentská, par-
lamentná Typy: vojenská, fašis-
s parlamentom. tická, diktatúra prole-
tariátu
Typy: absolutistická, Cesta k moci: na časovo
stavovská, konštitučná obmedzené obdobie volí
(parlamentná), dualis- Cesta k moci: štátny
buď parlament, alebo sa
tická a iné prevrat, vojenský pre-
volí v priamych voľbách
vrat
Cesta k moci: dedične,
len výnimočne voľbou
11
Diktatúra (samovláda) je forma vlády, ktorá sústreďuje politickú moc v rukách neobmedze-
ného vládcu alebo malej skupiny ľudí. Funkcia hlavy štátu je najčastejšie obsadená nelegitímne,
napr. štátnym prevratom. Diktatúru charakterizujú tieto znaky:
– sústredenie moci (zákonodarnej, výkonnej aj súdnej) do rúk vodcu alebo jednej strany;
– vylúčenie väčšiny obyvateľstva z účasti na politickom rozhodovaní; prejavuje sa to tak, že
sa voľby buď nekonajú, alebo sa konajú len formálne (zmanipulované voľby);
– zabránenie diskusie cenzúrou (kontrolou tlače) alebo monopolom na prostriedky masovej
komunikácie (tlač, televízia, rozhlas).
Slovník
cenzúra – kontrola, dozor, dohľad, najmä nad tlačou a inými masovokomunikačnými prostriedkami
totalita – vláda jednej strany (napr. za socializmu), násilný režim formálnej jednoty národa a štátu
monopol – výhradné právo
Otázky
1. Charakterizujte republiku.
2. Aké spoločné znaky majú monarchia a republika?
3. Vlastnými slovami vysvetlite znaky diktatúry.
4. Návrh na miniprojekt
Vyberte si jednu zo súčasných európskych monarchií. Zistite informácie o súčasnej panovníc-
kej rodine, o postavení a vplyve panovníka v štáte. Svoje zistenia prezentujte spolužiakom.
12
Z dejín poznáme rôzne typy monarchií:
dedičné – nový panovník v nich nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva;
volené – v súčasnosti napr. teokratická monarchia Vatikán, v minulosti Poľsko.
Podľa mocenského postavenia monarchu existujú monarchie:
absolutistické – neobmedzená vláda panovníka, ktorý je nielen hlavou štátu, ale aj suverénnym štát-
nym orgánom postaveným nad zákonom. V minulosti (16. – 17. storočie) boli bežné také formy vlády,
kde kráľ bol prameňom práva a ústavy, vo svojich rukách sústreďoval moc v štáte, kontroloval cirkev
a mal zvrchovanú moc nad poddanými;
stavovské – vyskytovali sa najmä v 15. a 16. storočí. Na správe štátu sa spolupodieľala šľachta, ducho-
venstvo a neskôr aj meštianstvo (napr. Čechy, Poľsko);
parlamentné – moc patrí parlamentu, ktorý je najvyšším zastupiteľským a zákonodarným orgánom
voleným vo všeobecných voľbách; panovník je len reprezentačnou hlavou štátu (napr. Japonsko);
konštitučné – práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, ktorá vymedzuje aj postavenie parlamentu
a vlády; panovník je formálnou hlavou štátu (napr. Veľká Británia, Švédsko, Dánsko);
dualistické – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament. Panovník má takmer absolútnu
moc, časť legislatívnych právomocí však ponecháva parlamentu. Panovník je napr. predsedom vlády,
ktorú menuje a odvoláva, ale vláda je zodpovedná parlamentu. Takáto forma vlády nie je veľmi rozší-
rená, v súčasnosti existuje v Jordánsku a Saudskej Arábii.
Kľúčové slová: deľba moci, zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc
Motto
„Každý, kto má v rukách moc, má sklon ju zneužívať.“
Ch. L. Montesquieu
ŠTÁTNA MOC
prezident
parlament vláda súdy
monarcha
13
Zákonodarnú moc tvoria štátne orgány vytvárajúce pravidlá, ktorými sa riadi spoločnosť.
V minulosti o všetkom rozhodovali králi a cisári, ktorí moc dedili, dnes sú to parlamenty. Par-
lament môže byť:
■ jednokomorový – jedna snemovňa (Slovenská republika),
■ dvojkomorový – dve snemovne (Česká republika, Veľká Británia, USA).
Najdôležitejšou úlohou parlamentu je:
■ prijímať a meniť ústavu,
■ prijímať a meniť zákony,
■ schvaľovať štátny rozpočet,
■ posudzovať činnosť vlády.
Výkonnú moc tvoria štátne orgány, ktoré uvádzajú zákony do života. Sú to vlády štátov,
rôzne vysoké štátne úrady a prezident.
Vláda je zbor ministrov na čele s premiérom. Zodpovedá za vykonávanie vnútornej a zahra-
ničnej politiky, to znamená, že úlohou vlády je:
■ vydávať právne predpisy (vládne nariadenia) potrebné na realizáciu zákonov,
■ predložiť parlamentu programové vyhlásenie a návrh štátneho rozpočtu,
■ pripravovať návrhy zákonov do parlamentu,
■ dojednávať a pripravovať medzinárodné zmluvy.
K výkonnej moci patrí aj prezident. Je hlavou štátu. Môže byť volený občanmi v priamych voľ-
bách alebo parlamentom. Môže mať postavenie silného alebo slabého prezidenta, podľa tradícií štá-
tu a právomocí v ústave. Zastupuje štát navonok. Medzi najčastejšie právomoci prezidenta patrí
■ dojednávanie a potvrdzovanie medzinárodných zmlúv,
■ prijímanie a poverovanie vyslancov,
■ vyhlasovanie referenda,
■ podpisovanie zákonov a ďalšie.
Prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
Súdna moc patrí nezávislým a nestranným súdom, ktoré rozhodujú o sporoch medzi občan-
mi a o trestných veciach. Osobitné postavenie má ústavný súd. Rozhoduje nielen o tom, či sú
zákony v súlade s ústavou, ale aj o prípadoch, keď sa občan cíti poškodený vo svojich základných
ľudských právach.
Všetky tri zložky štátnej moci sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Postavenie a zodpovednosť
všetkých štátnych orgánov presne vymedzuje ústava štátu.
Ak štátna moc nemá byť zneužívaná a štát má fungovať v prospech občanov, je potrebné,
aby sa rozdelila medzi viacero orgánov. V demokratických štátoch je štátna moc rozdelená
na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Najvyšším orgánom zákonodarnej moci je parlament,
orgánmi výkonnej moci sú prezident a vláda. Orgánmi súdnej moci sú nezávislé súdy. Aby
každý štátny orgán vedel, kam siaha jeho moc a zodpovednosť, musí postavenie a vzťahy
štátnych orgánov vymedzovať základný zákon štátu – ústava.
Slovník
premiér – predseda vlády
snemovňa – zbor poslancov vykonávajúci zákonodarnú moc, parlament
14
Otázky
1. Prečo je v štáte potrebné rozdelenie moci?
2. Porovnajte právomoci parlamentu s právomocami vlády.
3. Kto tvorí vládu a kto je na jej čele?
4. Aké právomoci má prezident?
3. Uveďte príklady z histórie, kedy došlo k splynutiu všetkých foriem štátnej moci v rukách
jednotlivca alebo skupiny osôb.
4. Porovnajte nasledujúce dva sľuby: čo majú spoločné a v čom sa odlišujú. Odlišnosti zdôvodnite.
Ukážka k úlohe
Sľub prezidenta SR
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, budem dbať o blaho
slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej repub-
like. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu
a ostatné zákony.“
Prezidentská prísaha v USA
„Slávnostne prisahám (sľubujem), že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených
štátov a podľa svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť Ústavu Spojených štátov.“
5. Návrh na miniprojekt
Pracujte s Ústavou Slovenskej republiky a s informáciami z rôznych zdrojov. Vyberte si
jednu zo zložiek štátnej moci u nás a vypracujte projekt o jej právomociach a zaujímavos-
tiach. Projekt prezentujte spolužiakom.
ZÁKONODARNÁ MOC
Kľúčové slová: parlament – Národná rada SR, zákon, zákonodarný proces, Zbierka zákonov SR,
platnosť zákona, účinnosť zákona
15
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem
plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa
uvádzali do života.“ Sľub poslanca NR SR
poslanci výbory
vláda SR
NR SR NR SR
návrh zákona
rozprava v NR SR
podpisovanie
predseda predseda
prezident
vlády SR NR SR
Zverejnením v zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou právneho po-
riadku Slovenskej republiky.
Účinnosť zákona vzniká:
■ zároveň so vznikom platnosti (napr.: Školský zákon nadobudne účinnosť zverejnením
v zbierke zákonov.),
■ pod zákonom je presne uvedený dátum, odkedy je účinný (napr.: Zákon č. 650/2012 Z. z.
nadobúda účinnosť 1. marca 2012.),
■ 15. dňom po jeho publikovaní v zbierke zákonov, ak v zákone nie je uvedená ani jedna z pr-
vých dvoch možností.
Celý proces od podania návrhu zákona až po jeho publikovanie v Zbierke zákonov SR voláme
zákonodarný proces.
16
Zákonodarná moc patrí parlamentu. Parlament Slovenskej republiky je jednokomorový
a tvorí ho 150 poslancov volených na 4 roky. Právo voliť poslancov má každý občan Slo-
venskej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov a má trvalé bydlisko v SR. Hlavnou úlo-
hou Národnej rady SR je prijímať a schvaľovať zákony. Od návrhu až po svoje schválenie
a publikovanie zákon prejde cestu, ktorej hovoríme zákonodarný proces.
Slovník
Sl ík
iniciatíva – podnet
výbor NR SR – kontrolný a iniciatívny orgán
rozprava – vyjadrovanie pripomienok k zákonu v parlamente
Otázky
1. Kto môže podávať návrh zákona?
2. Svojimi slovami vysvetlite, čo je to zákonodarný proces.
3. Akú úlohu má prezident v zákonodarnom procese?
3. Napíšte do tabuľky, ktoré vlastnosti by podľa vás mal mať poslanec Národnej rady SR
a ktoré vlastnosti by nemal mať.
4. Zahrajte sa na parlament. Ste poslanci a vašou úlohou bude navrhnúť zákon, ktorý bude
v súlade s ústavou, aj so zdôvodnením, prečo treba navrhovaný zákon prijať.
Postupujte podľa etáp legislatívneho procesu.
17
Zopakujme si
Preverte si svoje vedomosti z problematiky štátu.
Vyplňte doplňovačku a dozviete sa, čo o štáte povedal Albert Einstein.
Význam výroku spoločne prediskutujte.
Š
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
18
Čo už vieme o štáte
1. kto predstavoval verejnú autoritu pred vznikom štátu spolu s rodovými a kmeňovými star-
šinami
2. čo znamená slovo polis
3. keď štát podporuje vedu a vzdelávanie, realizuje funkciu ...
4. najvyššia forma verejnej moci (jeden zo znakov štátu)
5. patrí k symbolom štátu
6. vláda ľudu
7. jeden zo spôsobov nadobudnutia štátneho občianstva
8. forma vlády na čele s voleným predstaviteľom
9. pojem používaný pre politické strany, ktoré nemajú svojich zástupcov vo vláde
10. forma vlády, kde sa moc väčšinou dedí
11. štát navonok reprezentujú ...
12. jeden zo základných princípov demokracie
13. nezávislosť štátnej moci od inej moci vo vnútri štátu aj navonok je ...
14. jedna zo zložiek štátnej moci
15. v monarchii vládne ...
16. základný zákon štátu
17. v právnom štáte vládne ...
18. typ diktátorského štátu, v ktorom sú záujmy malej spoločenskej skupiny nadradené nad
práva občanov
19. výkonnú zložku štátnej moci tvorí vláda a ...
20. princíp demokracie
21. rozmanitosť, existencia viacerých politických strán
22. nedemokratický režim porušuje ... (znak nedemokratického režimu)
23. ako inak označujeme spôsob vládnutia v štáte
24. forma republiky, kde má rozhodujúcu právomoc zákonodarný orgán
25. účasť vo voľbách nám umožňuje ...
26. priame hlasovanie ľudu
27. forma republiky, kde vládne prezident
28. volebné právo je ... (jeden zo znakov volebného práva)
29. hlavný predstaviteľ mesta zvolený vo voľbách
30. druh volieb do orgánov samosprávy
31. predstaviteľ obce zvolený vo voľbách
19
PRÁVNE NORMY
Kľúčové slová: norma, morálne a náboženské normy, právne normy, estetická norma
Motto
„Musíš priznať, že z obavy z krivdy sa zrodilo právo.“
Horatius
Ľudské spoločenstvá na istom vývojovom stupni prestali riešiť svoje problémy násilím a vy-
tvorili si pravidlá vzájomného spolunažívania a správania ľudí voči sebe.
Zapamätajme si
Prvé pravidlá vznikali spontánne ako obyčaje a tradície a odovzdávali sa z gene-
rácie na generáciu.
Postupne sa sformovali určité vzory správania, ktoré si osvojovali ďalší členovia spoločnos-
ti. Tak vznikli spoločenské normy ako záväzné pravidlá, vzory správania.
Zapamätajme si
Norma je vzor správania, záväzné pravidlo.
20
Človek svojou činnosťou pôsobí na okolité prostredie a prispôsobuje ho svojim potrebám.
Na určitom stupni spoločenského vývoja ľudia prestali riešiť svoje problémy násilím a vy-
tvorili si pravidlá vzájomného spolunažívania – spoločenské normy.
Zo začiatku im stačili obyčaje, neskôr boli potrebné presné normy podporené donucovacou
silou štátu. Vznikli právne normy. Od ostatných noriem sa líšili svojou zvláštnou formou
a tým, že boli pre všetkých záväzné.
Slovník
tradícia – súhrn spoločenských, kultúrnych a iných ustálených zvykov a obyčajov zachovávaných
pokoleniami
sankcia – trest, donucovací prostriedok
regulácia – úprava, usmerňovanie podľa určitých pravidiel
estetika – veda, ktorá sa zaoberá hodnotami spojenými s krásnom, umením a vkusom; pochádza
z gréckeho slova aisthetikos, čo v preklade znamená vnímavosť, resp. cit pre krásu
morálka – súhrn nepísaných pravidiel správania v spoločnosti
Otázky
1. Porovnajte náboženské a morálne normy.
2. Čím sa právo odlišuje od ostatných noriem?
3. Prečo musí byť právny systém v štáte len jeden a záväzný pre všetkých ľudí?
21
6. Vývoj práva prešiel dlhým obdobím. Cesta k štátnemu právu viedla cez zvykové právo rodi-
ny, rodu, kmeňa a kmeňového zväzu. Zvykové právo tvorili nepísané obyčaje (zvyky), ktoré
sa dedili generáciami. Aj v dnešných rodinách sa zachovávajú určité nepísané zvyklosti
a pravidlá života.
Napíšte na papier tri pravidlá či zvyky, ktoré dodržiavate vo vašej rodine. Vytvorte skupi-
ny žiakov s podobnými zvykmi, pravidlami a diskutujte o nich.
7. Rozdeľte sa na skupiny. Každá skupina si vyberie a napíše tri pravidlá. Odporúčame také,
o ktorých možno predpokladať, že v skupine budú na ne protichodné názory.
Diskutujte o každom pravidle zvlášť. Rozdeľte sa na stúpencov a odporcov pravidla a skú-
majte, či ho možno lepšie formulovať tak, aby pravidlo bolo prijateľné pre všetkých členov
skupiny.
Pravidlá slušného správania nazývame aj etiketa (z francúzskeho slova étiquette – lístok, štítok).
Etiketa pôvodne znamená lístok alebo štítok s nejakou informáciou, napríklad etiketa na fľaštičke
s liekmi opisujúca obsah. Takisto sa označovali aj lístky s menami, ktorými sa na francúzskom dvore
určovalo miesto pri stole, kam si má hosť sadnúť. Tento význam sa neskôr rozšíril na pravidlá slušnosti
a dobrého spoločenského správania vôbec. Aj v tomto rozšírenom význame však etiketa znamená skôr
pravidlá zdvorilosti, pričom ich porušenie spoločnosť síce odmieta, ale netrestá a vlastne ani neodsudzu-
je. Kto porušil etiketu, je nevychovaný a nezdvorilý, to však neznamená, že je mravne zlý.
(Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Etiketa)
Motto
„Spravodlivosť bez moci je bezbranná, moc bez spravodlivosti je tyrania.“
Blaise Pascal
Koľkokrát si každý z nás v duchu alebo aj nahlas povedal: „To je ale nespravodlivosť! Veď na
to mám predsa právo!“
Sú to pojmy, ktoré často používame, ale nie vždy im rozumieme. Je spravodlivosť to isté čo
právo? Spravodlivosť a právo spolu veľmi úzko súvisia, ale nie sú to totožné pojmy.
Čo je to spravodlivosť? Odpoveď nie je ľahká, pretože jednoznačná odpoveď neexistuje. Nemô-
že existovať, lebo každý z nás má iný názor na to, čo ešte je a čo už nie je spravodlivé, pretože sa
odlišujeme v tom, aké hodnoty považujeme za menej alebo viac dôležité.
Príklad: Niekoľkí deviataci sú trestne stíhaní za to, že „vyzdobili“ školskú budovu grafitmi
s neslušnými nápismi. Spolužiakov v triede rozdelil postup voči nim do dvoch táborov. Jedni
tvrdia, že je nespravodlivé, keď ich stíhajú – veď sprejovaním nikomu neublížili a grafity sú dnes
vnímané ako moderné umenie. Iní zastávajú názor, že poškodili cudzí majetok a za tento skutok
musia niesť zodpovednosť.
22
Spravodlivý svet je ideál, ku ktorému sa snažíme priblížiť. Existoval by vtedy, ak by sme žili
dôsledne podľa mravného zákona, ak by sa všetci ľudia rozhodli nikdy nikomu neublížiť ani
skutkom, ani slovom a podľa tohto rozhodnutia by aj konali. Išlo by o správanie a konanie podľa
morálnych pravidiel.
Aj právo je súborom pravidiel správania, ale na rozdiel od morálky ide o také pravidlá, podľa
ktorých sa ľudia musia správať, inak by štát mohol zasiahnuť svojou donucovacou mocou. Právo
ľudia potrebujú, lebo zabezpečuje poriadok, bezpečnosť a ochranu ľudí v spoločnosti. To, čo je spra-
vodlivé a nespravodlivé, sa v spoločnosti hodnotí podľa zákonov a iných právnych noriem. Človek
potrebuje vedieť, že žije v právnom štáte, v ktorom platia zákony, a to rovnako pre každého.
Právny štát je taký štát, kde nikto nie je postavený nad zákon. Zákonu podliehajú aj tí, ktorí
sú pri moci, aj tí, ktorí sú ovládaní. V právnom štáte platia tieto princípy:
štát a jeho orgány môžu robiť len to, čo im dovoľujú zákony;
občan môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje;
štát zaručuje základné ľudské práva a slobody.
V právnom štáte má občan právnu istotu, že kým neporuší zákon, nemôže byť právne stíha-
ný. Vie, že ak urobil niečo, čo mu zákon zakazoval, a hrozí mu trest, má právo na spravodlivý
súdny proces.
Zapamätajme si
Občan právneho štátu má právnu istotu, že štátna moc bude postupovať v súlade
s ústavou.
Kým absolútna spravodlivosť je vysnívaný ideál, právo je realita, ktorá funguje od začiatku
spoločnosti a odráža úroveň morálky tej-ktorej spoločnosti. Poznanie práva a jeho hodnotenie sa
vyvíjalo a vyvíja spolu so spoločnosťou. Historickým vývojom prechádza aj právne vedomie,
ktoré má každý z nás.
Zapamätajme si
Právne vedomie je súhrn právnych názorov a predstáv ľudí o práve a o jeho usku-
točňovaní.
Poznanie Hodnotenie
čo o práve vieme čo si o práve myslíme (aký máme
(čo z neho poznáme) + na právo názor), ako vnímame, čo
je a čo nie je spravodlivé
Právne vedomie
23
Pojmy spravodlivosť a právo úzko súvisia, ale nie sú totožné. Kým spravodlivosť zaraďuje-
me do oblasti zákonov morálky, t. j. morálnych pravidiel, právo je súborom pravidiel, ktoré
označujeme ako právne normy. Na rozdiel od morálnych noriem, k dodržiavaniu a rešpek-
tovaniu právnych pravidiel nás štát vie donútiť. Čím viac vedomostí máme o práve a čím
rozsiahlejšie sú naše názory na jeho uskutočňovanie, tým vyššie je naše právne vedomie.
Slovník
korupcia – úplatkárstvo, podplácanie
eliminácia – vyradenie, vylúčenie
ústava – základný zákon štátu
verejný ochranca práv – úrad na ochranu základných práv a slobôd v SR
Otázky
1. Aký je rozdiel medzi právom a spravodlivosťou? Pokúste sa vlastnými slovami vyjadriť, čo
podľa vás tieto slová znamenajú.
2. Prečo neexistuje absolútna spravodlivosť?
3. Ktoré sú základné princípy právneho štátu?
4. Vysvetlite vlastnými slovami pojem právne vedomie.
4. Ukážka z dennej tlače (z rozhovoru prvého verejného ochrancu práv na Slovensku Pavla
Kandráča)
24
Otázka:
Čo po sebe zanechávate vašej nástupkyni?
Odpoveď:
Dobre fungujúci úrad. No alfou a omegou je pre mňa naďalej zvyšovanie právneho vedomia, pretože na
Slovensku je právne vedomie veľmi nedostatočné. Práve to sme pociťovali aj ako jednu z príčin vzniku
konfliktov, a to nielen medzi ľuďmi navzájom, ale aj medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Keby
sme v tomto dosiahli určitú úroveň, veľa sa tým zlepší. Ale nemôže to stáť len na jednej inštitúcii. Musí
sa do toho zapojiť celý systém inštitúcií, aj médiá, a hoci len malou poznámočkou o prezentácii práva.
Veď každý náš krok je právny – od chvíle, keď sa zobudíme, až kým si ľahneme do postele. Mnohé
problémy vyplývajú ani nie tak z toho, žeby sa porušovali práva, ale skôr ide o nedobré administratív-
ne vykonanie. Právne vedomie sa musí zvyšovať. Zároveň je to systém prevencie – čiže predchádzania
konfliktom. Potom bude aj menej podnetov a problémov, aj menej vecí pôjde do Štrasburgu.
(Zdroj http://www.inprost.sk/nasimi-hlavnymi-problemami-su-nedostatocne-pravne-vedomie-ne-
schopnost-diskutovat)
Otázky
Vyvráťte alebo potvrďte pravdivosť vety: Právne vedomie môže zvyšovať iba úrad verej-
ného ochrancu práv.
Zistite z textu, či problémy vyplývajú z porušovania práva.
Prečo P. Kandráč požaduje zvyšovanie právneho vedomia?
Úlohy
a) Zistite, aké „veci“, podnety sa riešia v Štrasburgu.
b) Zistite, aké cudzie slovo vyjadruje funkciu verejného ochrancu práv.
c) Vyhľadajte informáciu, kto v súčasnosti zastáva funkciu verejného ochrancu práv na
Slovensku.
Motto
„Kde je spoločnosť, tam je aj právo.“
Marcus Julius Cicero
Na minulých hodinách ste sa dozvedeli, že právo štátu tvoria právne normy, ktoré majú
zvláštnu formu a štát nás môže donútiť, aby sme ich dodržiavali. Aj váš školský poriadok ob-
sahuje pravidlá, podľa ktorých by ste sa mali v škole, ale aj mimo školy správať. Sú záväzné
25
pre všetkých žiakov. Ak ich nedodržujete, môžete očakávať potrestanie. Školský poriadok má
ucelenú podobu „predpisu“.
Pravidlá, podľa ktorých sa musíme v štáte všetci správať, musia byť prepracovanejšie ako
školský poriadok. Tieto pravidlá označujeme pojmom právne normy. Právne normy sú teda
pravidlá správania v určitých podmienkach a situáciách. Sú usporiadané podľa istých kritérií
tak, aby tvorili ucelený systém – právo. Pojem právo v najširšom zmysle slova vymedzujeme
ako súhrn právnych noriem platných v určitom štáte.
Zapamätajme si
Právo = právny systém. To znamená, že pojem právo je synonymom slovného spoje-
nia právny systém. Právo je súhrn právnych noriem platných v určitom štáte.
Ústava SR
zákony
nariadenia vlády
Tak ako sú štátne orgány usporiadané v podobe pyramídy, podobnú pyramídu vytvárajú
aj právne predpisy, ktoré tieto orgány vydávajú. Na vrchole stojí ústava ako základný zákon
štátu. Prijíma ju Národná rada Slovenskej republiky, podobne ako aj ostatné zákony, ktoré
musia byť v súlade s ústavou.
Nariadenia vlády vydáva vláda, vyhlášky, výnosy, opatrenia vydávajú jednotlivé minis-
terstvá.
Všeobecne záväzné nariadenia vydávajú obvodné úrady (sú to orgány miestnej štátnej
správy) a obecné/mestské zastupiteľstvá. Všeobecne záväzné nariadenia bývajú zverejnené
(vyvesené) na úradnej tabuli v obci.
Zapamätajme si
Žiadne zákony, vládne nariadenia ani vyhlášky či opatrenia nesmú byť v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky.
26
Platné právo nášho štátu je systém a tvoria ho právne normy usporiadané do väčších celkov –
právnych predpisov. Právne predpisy vytvárajú hierarchiu, na ktorej vrchole je ústava. Od ústavy
sú odvodené všetky ostatné právne predpisy: zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a opat-
renia ministerstiev a všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej správy a samosprávy.
Slovník
právo – 1. nárok, oprávnenie; 2. súhrn spoločnosťou stanovených noriem a predpisov
norma – záväzné pravidlo ustálené predpismi alebo zvykom
právna sila – vzájomný vzťah právnych predpisov, vyjadruje ich miesto v štruktúre práva;
najvyššiu právnu silu má ústava
Otázky
1. Svojimi slovami vysvetlite pojem právne predpisy.
2. Ktoré právne predpisy nie sú publikované v Zbierke zákonov? Pokúste sa vysvetliť prečo.
3. Prečo najdôležitejší zákon štátu – ústavu smie prijímať iba najvyšší zákonodarný orgán štátu?
2. Predstavte si, že ste sa plavili po mori a stroskotali na útese neznámeho ostrova. Z potápa-
júcej sa lode sa vám podarilo zachrániť všetko, čo potrebujete na život na pustom ostrove –
zbrane, zápalky, píly a sekery. Ostrov je neobývaný, avšak bohatý na plody a zvieratá, je na
ňom prameň pitnej vody.
Napíšte pravidlá spoločného života na ostrove, ktoré vám pomôžu prežiť, kým vás neobjaví
iná loď. Môže to byť mesiac, ale aj niekoľko rokov.
4. Pokúste sa zistiť, ako by dnešné právo riešilo právne spory uvedené v Chammurapiho
zákonníku.
§ Keď sa muž rozhodne odlúčiť od svojej ženy, ktorá mu nedala dieťa, nech jej vyplatí peniaze, ktoré
vniesla do manželstva, vráti jej veno, ktoré priniesla od otca, a prepustí ju.
§ Keď otec dá svojmu obľúbenému synovi pole, záhradu alebo dom a vydá mu o tom doklad, tak po
jeho smrti, keď si budú bratia deliť majetok, nech najprv tento dar pripadne tomuto synovi a on
nech ho prijme a potom nech si zvyšok pozostalosti rozdelia ostatní bratia.
§ Ak vyrazí plnoprávny občan ďalšiemu občanovi oko, bude mu oko tiež vyrazené.
§ Adoptované dieťa (osvojené cudzími rodičmi) sa stáva plnoprávnym členom rodiny a má rovnaké
dedičské práva ako vlastné deti rodičov.
27
Panovník Chammurapi už pred štyritisíc rokmi v Mezopotámii dal klinovým
písmom spísať a vytesať na 2,25 m vysoký kameň jeden z prvých zákonníkov.
Obsahoval 282 článkov. Chammurapi bol nielen tvorcom zákonníka, ale zároveň
najvyšším sudcom v súdnych sporoch. Zákonník mal právne zjednotiť všetkých
obyvateľov veľkej ríše. Dotýka sa rôznych oblastí života spoločnosti. Dnes sa
nachádza v Louvri (známe múzeum v centre Paríža).
Zo zákonníka vyplýva, že vtedajšia spoločnosť sa rozdeľovala na tri základné
skupiny.
chránili ich zákony previnenia medzi členmi patrili sem vojnoví zajatci –
a previnenia voči nim tejto skupiny sa riešili otroci, odsúdenci,
sa trestali podľa zásady podľa zásady odplaty – ľudia, ktorí nedokázali
„oko za oko, zub za zub“ previnený musel zaplatiť platiť svoje dlhy
vopred určenú sumu
Kľúčové slová: verejné právo, súkromné právo, štátne právo, správne právo, finančné právo
Ľudská spoločnosť je veľmi zložitý systém vzťahov medzi ľuďmi. Preto každá spoločnosť
potrebuje určité pravidlá – právne predpisy, ktoré by tieto vzťahy upravovali (napr. v rodine,
v práci, v škole, v obchode, vo verejnom živote a podobne). Aby sa veľké množstvo právnych
predpisov stalo prehľadnejším a zrozumiteľnejším, sú usporiadané do odvetví.
Odvetvia práva sú veľké skupiny právnych predpisov, ktoré upravujú istú skupinu spolo-
čenských vzťahov (napr. medzi rodičmi a deťmi – rodinné právo, medzi občanmi – občianske
právo).
Niektoré odvetvia majú väčšinu svojich právnych predpisov usporiadanú do zákonníka,
ktorý má podobu knihy a ktorému hovoríme aj kódex, napr. rodinné právo – Zákon o rodine,
občianske právo – Občiansky zákonník.
Každá veľká skupina právnych predpisov teda tvorí odvetvie práva. Náš právny systém delí
právo na súkromné a verejné. Takéto delenie práva pochádza ešte z obdobia starého Ríma.
Odvetvia práva
správne rodinné
finančné obchodné
trestné
28
Právne odvetvia, ktoré sa zameriavajú na vzťahy medzi štátom a občanmi, tvoria časť
práva nazvanú verejné právo. Štát je v nich nadradený, lebo reprezentuje verejný záujem.
Do skupiny verejného práva patrí: štátne (ústavné) právo,
správne právo,
finančné právo,
trestné právo.
Štátne právo je najvýznamnejším odvetvím práva v každom štáte. Právne predpisy, ktoré
sem patria, upravujú, ako sa tvoria a aké postavenie a právomoci majú
– najvyššie štátne orgány (parlament, vláda, prezident),
– miestne orgány obcí a miest,
– súdy.
Štátne právo upravuje aj usporiadanie štátu, štátne občianstvo a štátne symboly.
To všetko je v ústave – v základnom zákone štátu.
S ústavným právom súvisí správne právo. Nájdeme v ňom tie právne predpisy, ktoré upra-
vujú správu verejných vecí, napríklad:
– zdravotníctvo (vybavenie zdravotného preukazu v zdravotnej poisťovni),
– kultúru (kultúrne preukazy),
– ochranu verejného poriadku (poriadok pri verejných zhromaždeniach),
– dopravu (dopravné priestupky),
– ochranu prírody (ochranu chránených rastlín, živočíchov, pokuty za poškodzovanie prírody)
a pod.
Tieto predpisy teda upravujú tie vzťahy, ktoré vznikajú pri riadení štátu a pri spravovaní
spoločnosti.
Finančné právo upravuje najmä daňovú sústavu. Daň je povinná, štátom určená platba do verej-
ného rozpočtu. Existujú rôzne dane, napr. z príjmu, majetku, daň za psa, byt. Finančné právo ďalej
upravuje clá (dovoz, vývoz) a rôzne poplatky (diaľničné známky, poplatky za komunálny odpad).
Trestné právo určuje, ktoré spoločensky škodlivé konanie je trestné a stanovuje zaň tresty.
Tie právne odvetvia, ktoré upravujú vzťahy medzi ľuďmi v občianskej spoločnosti, patria do
súkromného práva.
Súkromné právo tvoria: ■ občianske právo,
■ rodinné právo,
■ obchodné právo.
Existujú aj tzv. zmiešané odvetvia práva, ktoré majú prvky verejného aj súkromného
práva. Takýmto odvetvím je napríklad pracovné právo (a ďalšie). Pracovné právo upravuje
pracovnoprávne vzťahy (druh pracovného pomeru, jeho vznik a zánik, odmeňovanie atď.).
Verejné právo a súkromné právo spolu tvoria systém práva alebo právo platné vo vnútri
štátu. Nazývame ho aj vnútroštátne právo. Existuje totiž aj medzinárodné právo. Normy me-
dzinárodného práva tvoria jednotlivé štáty tým, že spolu uzatvárajú medzinárodné zmluvy.
Právne predpisy, ktoré vytvárajú systém platného práva, sú usporiadané do odvetví. Nie-
ktoré odvetvia patria do verejného práva, iné do súkromného práva.
Každé právne odvetvie tvoria právne predpisy, ktoré primeraným spôsobom upravujú
veľkú skupinu rovnorodých spoločenských vzťahov. Je to napríklad právo štátne, správne,
finančné, trestné, občianske, rodinné atď.
Právne predpisy určitého odvetvia sú usporiadané do zbierky, ktorá má podobu knihy
a voláme ju kódex alebo zákonník.
29
Slovník
clo – poplatok, ktorý sa vyberá pri prechode tovaru cez colné hranice štátu
komunálny odpad – zmes odpadu z domácností
pracovný pomer – vzťah zamestnávateľa a zamestnanca dohodnutý na základe pracovnej zmluvy na
neurčitý čas alebo na dobu určitú
fyzická osoba – človek, jednotlivec, ktorému právo priznáva možnosť byť účastníkom právneho vzťahu
pracovnoprávna spôsobilosť – spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva
a povinnosti ako zamestnanec; vzniká dovŕšením 15. roku veku
legislatíva – platné zákony a iné právne predpisy
Otázky
1. Vymenujte najdôležitejšie právne odvetvia.
2. Aké vzťahy upravuje verejné a súkromné právo?
3. Ktoré odvetvia patria do verejného práva a prečo?
3. Pracujte v skupinách. Každá skupina bude pracovať s iným druhom novín. Vašou úlo-
hou bude roztriediť články na jednej strane novín a podľa obsahu zaradiť tieto články do
príslušného právneho odvetvia.
Z ktorého právneho odvetvia bolo v článkoch najviac informácií?
Súvisí to podľa vás so zameraním novín?
Zamestnávanie mladistvých
Zamestnávanie študentov a mladistvých je väčšinou aktuálne v letnej sezóne, ale legislatíva umožňuje
zamestnávať študentov a mladistvých aj počas celého roka. Vo všeobecnosti platí, že študentmi sú
označovaní študenti stredných a vysokých škôl študujúci v dennej forme štúdia. Mladistvými je
označovaná skupina zamestnancov vo veku od dovŕšenia pätnásteho roku do dovŕšenia osemnásteho
roku. Mladiství pod hranicou dovŕšenia pätnásteho roku sú označovaní ako deti a detská práca je
v našich podmienkach zakázaná.
Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca mladistvých starších ako 15 rokov do skončenia povin-
nej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charak-
terom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, len pri
a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
b) športových podujatiach,
c) reklamných činnostiach.
30
Výkon ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode
s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za akých
sa ľahké práce môžu vykonávať. Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov nemá pracovnoprávnu spôsobilosť,
právne úkony za túto osobu vykonávajú jej zákonní zástupcovia.
(Zdroj: http://www.msponline.sk/content/zamestnavanie-mladistvych
a http://ec.europa.eu/eures/main.jsp?lang=sk&acro=eures&catId=4790&expand=5078)
OBČIANSKE PRÁVO
Kľúčové slová: občianske právo, Občiansky zákonník, fyzická osoba, spôsobilosť na práva
a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony, maloletí
Motto
„V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.“
Občiansky zákonník, § 2
Občianske právo hovorí o rôznych vzťahoch medzi občanmi v bežnom živote: pri nakupovaní
v obchode alebo na trhovisku, keď si ľudia niečo navzájom predávajú (napr. pozemok, dom,
auto), keď zdedia majetok alebo si od niekoho požičajú peniaze.
Občianske právo je najstaršie, najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie odvetvie práva. Upra-
vuje vzťahy, ktoré vznikajú medzi občanmi navzájom, medzi občanmi a organizáciami, ako aj
medzi občanmi a organizáciami na jednej strane a štátom na druhej strane.
Občianske právo sa zaoberá:
■ právami a povinnosťami vlastníkov, ako aj spôsobmi nadobudnutia vlastníctva (napríklad
vlastníkom domu, auta, bytu sa môžeme stať tak, že si ho kúpime, prenajmeme alebo nám
ho niekto daruje, alebo ho vymeníme či zdedíme);
■ zodpovednosťou za spôsobenú škodu (napríklad kto a ako zodpovedá za to, keď nám
v obchode ukradnú odloženú tašku).
Občianske právo zahrnuje aj ochranu spotrebiteľa (ochranu jeho zdravia) a ochranu osob-
nosti (ochranu jeho mena, dôstojnosti a cti).
Základnou normou občianskeho práva je Občiansky zákonník.
Človek je podľa občianskeho práva fyzická osoba, ktorá má dvojakú právnu spôsobilosť:
■ spôsobilosť na práva a povinnosti,
■ spôsobilosť na právne úkony.
umožňuje umožňuje
31
Zapamätajme si
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony sa v plnom rozsahu dosahuje vo veku
18 rokov.
Do dosiahnutia plnoletosti ste maloletí. Máte spôsobilosť len na také právne úkony, na ktoré
ste dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelí. Môžete si napr. sami kúpiť potraviny, školské potreby,
ale nemôžete kupovať byt či auto. Za neplnoletých (maloletých) konajú zákonní zástupcovia,
spravidla sú to rodičia.
Súd môže človeka pozbaviť spôsobilosti na právne úkony (napr. pre duševnú chorobu)
alebo môže dočasne obmedziť spôsobilosť na právne úkony (napr. pre nadmerné užívanie
alkoholu alebo iných návykových látok).
Občianske právo patrí do súkromného práva. Upravuje vzťahy, ktoré vznikajú medzi
občanmi navzájom, medzi občanmi a organizáciami, ako aj medzi občanmi, organizáciami
a štátom. V občianskom práve je obsiahnutá ochrana spotrebiteľa aj ochrana osobnosti.
Základným kódexom je Občiansky zákonník.
Slovník
právny úkon – jednotlivý akt, výkon, s ktorým sú spojené právne dôsledky
vyhlásenie za mŕtveho – právomoc súdu, ak je osoba nezvestná (napr. po havárii lietadla)
Otázky
1. Vysvetlite, prečo občianske právo zaraďujeme do odvetvia súkromného práva.
2. Odkedy nadobúdame spôsobilosť na práva a povinnosti?
3. Čo umožňuje spôsobilosť na právne úkony?
4. Kto je to maloletý?
2. Vyplňte doplňovačku a dozviete sa, akým spôsobom už od veku 16 rokov možno nadobudnúť
plnoletosť, ale len s povolením súdu.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
32
1. záväzné pravidlo
2. základný zákon štátu
3. kódex, iným slovom
4. ten, na koho je na súde podaná žaloba
5. označenie pre toho, kto spáchal trestný čin
6. do dosiahnutia plnoletosti ste...
7. osoby vo veku 15 – 18 rokov v trestnom práve
8. kódex trestného práva
9. odvetvie práva, ktoré upravuje správu verejných vecí
10. právne predpisy, ktoré vydávajú ministerstvá
11. do akého práva patria odvetvia práva, ktoré upravujú vzťahy medzi ľuďmi v občianskej spoločnosti
Do občianskeho práva patrí aj ochrana autorských práv. Autorské diela sú literárne, vedecké, ume-
lecké, počítačové programy a iné. Všeobecná ochrana autorských práv je vo väčšine prípadov počas
života autora a 50 rokov po jeho smrti (alebo 70 rokov u autorov z EÚ). Porušenie autorských práv
môže byť potrestané podľa občianskeho práva alebo trestného práva.
Kľúčové slová: spotrebiteľ, spotrebiteľské práva, cena tovaru, kvalita tovaru, reklamácia
Motto
„Spotrebitelia, to sme my všetci.“
J. F. Kennedy
Občianske právo zahrnuje aj ochranu práv spotrebiteľa. Každý občan, my všetci máme svoje potreby,
ktoré uspokojujeme tým, že spotrebúvame tovary alebo služby. Sme spotrebitelia, kupujúci.
Vo všetkých štátoch s trhovou ekonomikou sa postupne sformoval systém ochrany spotrebiteľa.
Vznikli kontrolné orgány, ktoré chránia práva spotrebiteľa.
K svojej ochrane musí prispieť aj sám spotrebiteľ, a to predovšetkým tým, že využije svoje
právo byť informovaný a spozná práva a povinnosti kupujúceho.
Všetky spotrebiteľské práva sú obsiahnuté v zákonoch a predpisoch.
33
Textilné a odevné výrobky – musia mať visačky, ktoré obsahujú údaje o materiálovom
zložení tovaru a symboly ošetrovania.
Základné symboly ošetrovania materiálov
– pranie – chemické čistenie
– bielenie
– sušenie v sušičke
– žehlenie
– sušiť len zavesené
– prať len v rukách
– sušiť len rozložené vo vodorovnej polohe
Pri kúpe obuvi si musíme všímať, na aký účel obuv kupujeme: či na bežné nosenie, alebo
na spoločenské podujatie. Športová obuv je určená na jednotlivé druhy športov. Predávajúci je
povinný oboznámiť nás s osobitnými pravidlami používania výrobku.
Technické výrobky – televízory, počítače, spotrebiče do domácnosti musia mať návod na
použitie, ktorý musí byť v štátnom jazyku.
Pri kúpe tovaru je predávajúci povinný vydať doklad o zaplatení tovaru, ktorý musí
obsahovať dátum nákupu, druh tovaru a cenu, obchodné meno, adresu prevádzky, sídlo predáva-
júceho. Vo vlastnom záujme by sme mali doklad starostlivo uschovať, lebo bez neho by nebola
možná reklamácia tovaru.
REKLAMOVANIE TOVARU
Reklamácia je opodstatnená vtedy, ak je výrobok vadný. Reklamujeme ho v záručnej
dobe.
Vady tovaru môžu byť také, ktoré sa dajú odstrániť a ktoré sa nedajú odstrániť.
■ Odstrániteľné vady – reklamačná doba je 30 dní, čas opravy sa nezapočítava do záručnej
doby. Ak túto lehotu predávajúci nedodrží, kupujúci môže požadovať nový výrobok alebo
vrátenie peňazí. Ak sa vada opakuje aspoň 3 razy, kupujúci má právo na vrátenie peňazí.
■ Neodstrániteľné vady – kupujúci má hneď nárok na nový výrobok, vrátenie peňazí alebo
primeranú zľavu.
Záručná doba je podľa zákona 24 mesiacov. Začína sa dňom kúpy výrobku. Deň kúpy je
vyznačený na doklade o kúpe.
Výrobok musíme reklamovať u predajcu, nie u výrobcu. Ak by sme neboli spokojní s výsled-
kom reklamácie, môžeme sa so sťažnosťou obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI),
ktorá nám poskytne radu aj pomoc, alebo na Združenie slovenských spotrebiteľov, ktoré
má poradne vo viacerých slovenských mestách.
Ak má byť spotrebiteľ spokojný s nákupom, musí si vedieť dobre vybrať tovar. Pri výbere a roz-
hodovaní je určujúca cena, kvalita tovaru a účel, na ktorý spotrebiteľ tovar kupuje. Za kvalitu
predávaného tovaru zodpovedá predávajúci. Ak sa na výrobku vyskytne vada, spotrebiteľ má
právo reklamovať ho v záručnej lehote. Spotrebiteľ má tiež právo obrátiť sa so žiadosťou o rady,
informácie a pomoc na spotrebiteľské združenia a Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI).
Slovník
spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, používa služby pre priamu osobnú spotrebu
predávajúci – podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby
vada – odborný termín, ktorý používa Občiansky zákonník; označuje chybu, kaz, nedostatok, poruchu
34
Otázky
1. Čo všetko ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri výbere tovaru?
2. Musí predávajúci vydať potvrdenie o zaplatení? Ak áno, aké?
3. Čo je dôležité vedieť pri potravinách?
Musí Môže
Predávajúci
Spotrebiteľ
2. Rozdeľte sa do 4 skupín. Predstavte si, že idete nakupovať určitý tovar (máte ho so sebou
v škole):
– prvá skupina desiatu (potraviny),
– druhá skupina oblečenie,
– tretia skupina obuv,
– štvrtá skupina elektroniku (počítač, mobil).
Čo si pri nákupe budete všímať? Na čo nesmiete
zabudnúť? Urobte si poznámky a navzájom si
vymeňte skúsenosti.
3. Zistite, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby
a minimálnou trvanlivosťou.
Uveďte päť príkladov potravín, pri ktorých sa
používa dátum minimálnej trvanlivosti, a výrobkov s dátumom spotreby. Vysvetlite rozdiel.
5. Hranie rolí.
Rozdeľte sa na dve skupiny. Jedna skupina budú predávajúci, druhá skupina kupujúci.
Vyberte si druh tovaru, ktorý budú kupujúci reklamovať. Pri výmene názorov
– „predávajúci“ budú hľadať argumenty, prečo nemôžu reklamáciu uznať;
– „kupujúci“ sa budú snažiť dokázať, že ich reklamácia je opodstatnená.
Použité argumenty oboch strán zapíšte a porovnajte.
7. Poznáte tieto logá? Pomenujte ich. Nájdite na internete informácie o jednotlivých logách
a zistite súvislosti s právami a ochranou spotrebiteľa.
35
Ak predávajúci odmietne prijať reklamáciu, telefonicky alebo písomne sa skontaktujeme s vedúcim
alebo vedením spoločnosti. Ak sa skontaktujeme telefonicky, je vhodné následne napísať list,
v ktorom uvedieme obsah telefonického rozhovoru a podstatné fakty – dátum kúpy tovaru, fotokópiu
dokladu o zaplatení, o akú vadu ide, ako to chceme vyriešiť.
RODINNÉ PRÁVO
Kľúčové slová: Zákon o rodine, manželstvo, rodina, rozvod, práva a povinnosti rodičov a detí
Motto
„Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť
harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo.“
Zákon o rodine, § 1
Podľa zákona manželstvo môžu uzatvoriť muž a žena nad 18 rokov na základe dobrovoľného
rozhodnutia. Spoločenskou úlohou manželstva je založiť rodinu a vychovávať deti. Narodením
dieťaťa vzniknú rodičovské práva a povinnosti, ktoré majú obidvaja rodičia v rovnakej miere.
K právam a povinnostiam rodičov patrí najmä:
■ starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a rozvoj dieťaťa.
Rodičia majú voči vám vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nebudete
schopní živiť sa sami;
■ zastupovanie maloletého dieťaťa – rodičia sú zákonnými
zástupcami dieťaťa, majú oprávnenie zastupovať dieťa, kým
nemá spôsobilosť na právne úkony (do veku 18 rokov);
■ spravovanie majetku dieťaťa.
Aj maloleté dieťa má práva a povinnosti. Tak ako máte právo na starostlivosť a lásku oboch
rodičov, je vašou povinnosťou v rámci svojich možností pomáhať im pri domácich prácach
a pripravovať sa do školy.
36
Ak si manželia prestanú z rôznych príčin rozumieť a manželstvo prestane plniť svoje funk-
cie, môže ho súd na návrh jedného z manželov rozviesť. Rozvod je zákonný spôsob zániku
manželstva. Je to riešenie, keď už nie je iná možnosť na udržanie manželstva. Súd musí
rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa (deti) do opatery.
Rodinné právo patrí do odvetvia súkromného práva. Kódexom rodinného práva je Zákon
o rodine. Upravuje podmienky vzniku a zániku manželstva, vzťahy medzi manželmi,
rodičovské práva a povinnosti a tiež práva a povinnosti dieťaťa. Ak manželstvo neplní
svoju spoločenskú úlohu, súd ho rozvedie. Rozvod je zákonný spôsob zániku manželstva.
Otázky
1. Aké vzťahy upravuje rodinné právo?
2. Čo patrí k rodičovským povinnostiam?
3. Vysvetlite, aké práva a povinnosti majú deti.
2. Pracujte v skupinách. Najskôr si pripravte krátku definíciu slova rodina. Vytvorené de-
finície zapíšte na tabuľu. Potom určte, ktorý z nasledujúcich modelov života ľudí by ste
označili a ktorý neoznačili za rodinu. Svoj názor zdôvodnite.
a) Viera a Stano spolu žijú. Nie sú zosobášení.
b) Eva a Juraj spolu žijú už niekoľko rokov. Nie sú zosobášení, majú spolu dvojmesačného syna.
c) Katka a Rasťo, manželia, žijú spolu so svojimi dvoma deťmi.
d) Jaro s Petrou spolu chodia už sedem rokov, ale nežijú v spoločnej domácnosti.
3. Predstavte si, že ste reportérka/reportér. Usporiadajte anketu, v ktorej budete zisťovať názory
na otázku: Prežil sa už tradičný model rodiny? (Tradičným modelom rozumieme manželstvo
ako celoživotný zväzok muža a ženy, so spoločnou starostlivosťou a výchovou detí.)
37
V roku 2010 v Slovenskej republike bolo uzavretých 25 415 manželstiev (v porovnaní s rokom 2009
o 941 menej). Rozviedlo sa 12 015 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev tak pripadlo
47 rozvodov. Hlavné príčiny rozvratu manželstiev sú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov.
Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva sa zvyšuje. Kým v roku 1993 to bolo 10,6 roka,
v roku 2009 sa zvýšila na 14,4 roka. V roku 2009 bolo najviac rozvádzajúcich sa mužov vo veku
35 – 39 rokov, ženy boli vo vekovej kategórii 30 – 34 rokov.
(Zdroj: http://www.rozvod-rozchod.sk/rozvodovost-na-slovensku/d-1082/p1=1026)
V niektorých krajinách (obzvlášť moslimských) je legálna polygamia, teda manželstvo
jedného muža s viacerými ženami. Vzácne sa vyskytuje manželstvo jednej ženy s viacerými mužmi.
Vo viacerých krajinách (napr. Španielsko, Kanada, ale nie na Slovensku) je možné uzavrieť manželstvo
medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia, v mnohých ďalších krajinách je možné uzavrieť registrované
partnerstvo, veľmi podobné manželstvu.
TRESTNÉ PRÁVO
Kľúčové slová: Trestný zákon, trestný čin, trestná zodpovednosť, zadržanie, obvinený, polícia
Motto
„Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život.“
Trestný zákon, § 34
38
a zhromažďuje dôkazy. Ak má dostatočne silné podozrenie, že trestný čin spáchal podozrivý,
vznesie proti nemu obvinenie. Páchateľa potom stíha ako obvineného.
Podozrivého aj obvineného zo spáchania trestného činu môže polícia zadržať, a to najviac
na 48 hodín. V tom čase musí zadržanú osobu ihneď vypočuť a buď prepustiť na slobodu, alebo
odovzdať súdu. Sudca rozhodne, či ju prepustí na slobodu, alebo dá do väzby.
Vyšetrovateľ polície odovzdá výsledok vyšetrovania prokuratúre. Prokurátor zostaví
obžalobu, ktorú prednesie na súde – na hlavnom pojednávaní. (V nasledujúcom učive si vy-
svetlíme, ako hlavné pojednávanie prebieha.)
Okrem vyšetrovania trestných činov polícia rieši aj priestupky. Priestupok je konanie,
ktorého spoločenská nebezpečnosť je nižšia ako pri trestnom čine, napr. dopravné priestupky,
rušenie nočného pokoja, drobné krádeže, podvody, poškodenie lavičiek v parku (škoda nemôže
presiahnuť výšku minimálnej mesačnej mzdy). Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti, prepadnutie veci.
Štát na svojom území vynucuje dodržiavanie práva. Trestné právo stanovuje, aké konanie
sa v spoločnosti zakazuje a aký je trest za porušenie zákazu. Iné normy trestného práva
zas určujú, aké orgány budú porušenie zákona vyšetrovať.
Trestné právo sa usiluje o spravodlivú ochranu spoločnosti pred ľuďmi, ktorí konajú proti
jej pravidlám. Avšak ani tie najlepšie pravidlá niekedy nedokážu ľudí odradiť od toho, aby
ich porušili.
Slovník
ochranná výchova – vykonáva sa v osobitných výchovných zariadeniach alebo v profesionálnej
náhradnej rodine; trvá dovtedy, kým je to potrebné na prevýchovu mladistvého, najdlhšie však do
dovŕšenia 18 rokov
sankcia – trest; donucovacie opatrenie
Otázky
1. Kto je mladistvý?
2. Aký je rozdiel medzi zadržaným a obvineným?
3. Vysvetlite rozdiel medzi trestným činom a priestupkom.
4. Čo by podľa vás mohlo znížiť vysokú kriminalitu mladistvých?
39
2. V ktoromkoľvek slovenskom denníku vyhľadajte články, ktoré súvisia s trestným právom.
Vysvetlite, v čom vidíte túto súvislosť.
40
PRÁVNE INŠTITÚCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Kľúčové slová: súdy, prokuratúra, advokácia, obžalovaný, odsúdený, trest, prezumpcia neviny,
notárstvo
Motto
„Tri príkazy práva: čestne žiť, inému neškodiť, každému dať, čo mu patrí.“
Ulpianus
V demokratickom štáte musí mať občan istotu, že ak budú porušované jeho práva, štát mu
poskytne účinnú ochranu. Medzi najdôležitejšie orgány ochrany práva, ktoré zriaďuje štát, patrí
polícia, prokuratúra, súdy, advokácia a notárstvo.
O úlohách polície pri vyšetrovaní trestných činov a priestupkov sme hovorili v predchádza-
júcom učive. Úlohy prokurátora, advokáta a súdov si vysvetlíme na príklade súdneho procesu
– hlavného pojednávania v trestnej veci.
Na hlavnom pojednávaní sa prednesie obžaloba, vypočujú sa svedkovia a poškodený.
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, ukradnuté auto, bicykel
a podobne. V súdnej sieni musí byť:
■ prokurátor – v mene štátu podáva obžalobu na obvineného, ktorý sa na súde stáva
obžalovaným;
■ advokát – obhajuje obžalovaného;
■ sudca alebo senát – posúdia vinu či nevinu obžalovaného. Senát tvorí sudca a najmenej
dvaja prísediaci. Sudca vynesie rozsudok v mene republiky. Rozsudok môže byť odsu-
dzujúci, ak súd uzná obžalovaného za vinného, alebo oslobodzujúci, ak súd obžalovaného
uzná za nevinného. (Ak súd uznal obžalovaného za vinného, obžalovaný zároveň dostáva
trest.)
Ak obžalovaný nie je so súdnym rozhodnutím spokojný, môže sa odvolať k vyššiemu súdu.
Vyšší súd buď dá za pravdu nižšiemu súdu a rozhodnutie potvrdí, alebo prípad vráti na nové
prerokovanie. Ak sa vec na druhý raz uzatvorila, rozsudok sa stáva právoplatným.
Ak rozsudok nadobudol právoplatnosť, obžalovaný sa stáva odsúdeným.
SENÁT
(sudca)
PROKURÁTOR ADVOKÁT
(žalobca) (obhajca)
rozsudok
odvolanie
vyšší súd
právoplatnosť
rozsudku
41
V trestnom konaní platí zásada prezumpcie neviny. To znamená, že každý, proti komu sa
vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného až dovtedy, kým mu súd nepreukáže vinu.
Na ochranu práv občanov slúži aj notárstvo. Notári spisujú notárske zápisnice (napr.
o dedičstve pri predaji domu), vydávajú osvedčenia o rodných listoch, vysvedčeniach (t. j. o zhode
originálu s kópiou) a osvedčujú výsledky hlasovania pri rôznych súťažiach.
Právne predpisy upravujú postup polície, prokurátora a súdov tak, aby boli odhalené trest-
né činy a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Trestné činy vyšetruje polí-
cia, prokurátor podáva obžalobu. Na hlavnom pojednávaní rozhoduje sudca alebo senát
o vine alebo nevine. Proti rozhodnutiu súdu možno podať odvolanie. Rozhodnutie sa stáva
právoplatným, keď už zákon neumožňuje podať proti nemu odvolanie.
Slovník
trestné konanie – proces vyšetrovania trestných činov
delikvencia – páchanie trestnej činnosti
vandalizmus – svojvoľné poškodzovanie alebo ničenie verejného alebo súkromného majetku
grafit (graffiti) – nápis či kresba vytváraná sprejom na stenách a veľkých betónových plochách
v meste, na železničných vagónoch a pod.
writer – tvorca grafitov
prezumpcia – predpoklad, domnienka
Otázky
1. Vymenujte orgány na ochranu práva.
2. Čo znamená prezumpcia neviny?
3. Kedy sa rozsudok stáva právoplatným?
42
3. Hra na súdny proces.
Vyberte si niektorý z trestných činov (zanedbanie povinnej výchovy, vandalizmus,
šikanovanie, výtržníctvo) a pokúste sa v triede zinscenovať súdny proces pred senátom.
Potrebujete:
– vybrať trestný čin, ktorý bude prejednávaný;
– rozdeliť si úlohy (obžalovaný, sudca a prísediaci, ktorí tvoria senát, advokát – obhajca,
štátny zástupca – žalobca, svedkovia).
Cieľom súdneho pojednávania bude:
– určiť vinu alebo nevinu obžalovaného,
– v prípade viny vysloviť rozsudok s navrhovaným trestom.
Zaobstarajte si Trestný zákon a porovnajte výšku trestu navrhovanú vaším senátom so
skutočnou trestnou sadzbou, ktorá sa vzťahuje na príslušný trestný čin.
43
Zopakujme si
HRA PRE DVOCH HRÁČOV
Potrebujeme: 1 mincu a 2 figúrky alebo hracie kamene rôznej farby
Postup: Hádže sa mincou. Začína ten, komu padne znak. Postupuje sa v smere šípky. Keď padne číslo,
postupuješ o 1 hracie pole, keď padne znak, postúp o 3 polia. Ak sa dostaneš na biele pole bez čísla,
jedno kolo nehádžeš. Keď sa figúrka dostane na pole s číslom, odpovedáš na otázku príslušnej farby.
Keď správne odpovieš, putuješ paragrafom ďalej. Ak nevieš správnu odpoveď, stojíš 2 kolá. Ak sa
dostaneš na pole, kde otázka už bola zodpovedaná, odpovedáš na náhradnú otázku, ktorá je v zá-
tvorke. Ak je zodpovedaná aj tá, vyberieš si najbližšiu v smere postupujúcej šípky. Víťazom je hráč,
ktorý prvý prejde paragrafom do cieľa. Víťaz získava titul Absolvent právneho minima.
1 – Čo je to právo? (Uveď dva príklady na právne predpisy.)
2 – Kde sú publikované právne predpisy? (Kedy právne predpisy nadobúdajú platnosť?)
3 – Kto vydáva vyhlášky, výnosy a opatrenia? (Čo je základným zákonom štátu?)
4 – Aké právne predpisy vydávajú obce/mestá? (Kde bývajú zverejnené právne predpisy vy-
dané obcou/mestom?)
5 – Aká je hierarchia právnych predpisov? (Kto vydáva zákony?)
6 – Na aké odvetvia delí právo náš právny systém? (Do akého odvetia patrí finančné právo?)
7 – Aké vzťahy upravuje súkromné právo? (Prečo je štátne právo najvýznamnejším odvetvím
práva v každom štáte?)
8 – Čo je kódex? (Uveď príklad na právny predpis z oblasti správneho práva.)
9 – Aké vzťahy upravuje verejné právo? (Právomoci ktorých orgánov upravuje štátne právo?)
10 – Vymenuj odvetvia patriace do súkromného práva. (Čo upravuje finančné právo?)
11 – Kedy vzniká spôsobilosť na právne úkony? (Čo umožňuje spôsobilosť na právne úkony?
Uveď dva príklady.)
12 – Vysvetli rozdiel medzi spôsobilosťou na právne úkony a spôsobilosťou na práva a povin-
nosti. (Uveď príklady činností, na ktorých sa môžeš podieľať vzhľadom na vek a rozu-
movú vyspelosť.)
13 – Aké vzťahy upravuje občianske právo? (Čo je kódexom občianskeho práva?)
14 – Možno spôsobilosť na práva a povinnosti obmedziť? (Kto je maloletý?)
15 – Kedy možno reklamovať výrobok? (Čo si treba všímať pri potravinách?)
16 – Čo patrí k rodičovským právam? (Ktoré tvoje právo je povinnosťou rodičov?)
17 – V ktorom kódexe nájdeš právne normy rodinného práva? (Je rozvod trestným činom?)
18 – Vysvetli rozdiel medzi trestným činom a priestupkom. (Kto vyšetruje trestné činy?)
19 – Od ktorého roku svojho veku máš trestnú zodpovednosť? (Vysvetli, čo to znamená mať
trestnú zodpovednosť.)
20 – Kto je to zadržaný? (Uveď dva príklady priestupku.)
21 – Kto je to prokurátor? (O čom rozhoduje sudca?)
22 – Akú úlohu má na súde obhajca? (Je šikanovanie trestným činom?)
23 – Aké orgány na ochranu práva poznáš? (Aké oprávnenia má notár?)
24 – Vysvetli pojem prezumpcia neviny. (Kto zbiera dôkazy o trestnej činnosti?)
25 – Kedy sa obžalovaný stáva odsúdeným? (Kto rozhoduje o väzbe a prepustení?)
26 – Kedy sa rozsudok stáva právoplatným? (Uveď 4 príklady na trestné činy.)
0 – Vráť sa v smere šípky.
44
PRÁVNE MINIMUM
13
24 4
19
2
26 CIEĽ
0
21
18 15
10
23
20
5
7
12
16 1
ŠTART 11 8
22 25
17
3
14 9
45
II. ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY (DOPLŇUJÚCE UČIVO)
Doplňujúce učivo nadväzuje na obsah povinného učiva. Obsahuje témy, ktoré sú vhodným
rozpracovaním Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY.
Spracovanie tém pomáha pochopiť pojmy právo, povinnosť, ochrana práv.
Motto
„Skutočným zdrojom práv je povinnosť. Ak si splníme všetky naše povinnosti,
ľahko dosiahneme, že iní budú rešpektovať naše práva.“
Mahátmá Gándhí
46
Poznať svoje práva, využívať ich a súčasne dodržiavať povinnosti a zodpovednosti je
základným právom, ale aj povinnosťou každého jednotlivca.
Celý vzťah práv a povinností je veľmi jednoduchý. Je obsiahnutý v pravidle: Správaj sa
k ostatným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.
Slovník
Mahátma Gándhí – indický politik, bojovník za ľudské práva
Otázky
1. Aké vlastnosti majú ľudské práva?
2. Čo je zodpovednosť?
3. Možno obmedziť ľudské práva? Ak áno, za akých podmienok? Uveďte príklady.
3. Parlament prijal nový zákon zakazujúci fajčiť v nákupných strediskách, kinách, divadlách, reštaurá-
ciách a na ďalších verejných priestranstvách. Dôvodom je škodlivosť „pasívneho fajčenia“ (vdychovania
dymu z cigariet ľudí fajčiacich v miestnostiach), ktoré spôsobuje vážne poškodenia zdravia. Fajčiari po-
važujú zákon za diskriminujúci a obmedzujúci ich osobné slobody.
Je obmedzenie práv fajčiarov oprávnené?
Navrhnite iné riešenia konfliktu. Svoje návrhy zdôvodnite.
47
4. Uvažujte nad významom uvedeného citátu. Uveďte príklady z praxe.
„Rozmýšľaj, kým niekomu urobíš dobre, či zároveň niekomu nespôsobíš zlo.“ (Lord Acton)
Kľúčové slová: Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv
a slobôd, Rada Európy, Charta základných práv Európskej únie
Motto
„Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.
Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe
správať v duchu bratstva.“
VDĽP, Článok 1
Keďže ľudské práva sa týkajú všetkých ľudí na svete, je potrebná ich ochrana bez rozdielu.
Snaha zabrániť vojnám, neľudskému zaobchádzaniu a porušovaniu základných ľudských práv vied-
la v roku 1945 k vytvoreniu celosvetovej Organizácie Spojených národov
(OSN) a k prijatiu jej základného dokumentu Charty OSN.
10. decembra 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv
(VDĽP) ako základný dokument na ochranu ľudských práv. Jej hlavnou myš-
lienkou je prirodzená hodnota každého ľudského života. Zakotvuje základné
ľudské práva pre všetkých ľudí na svete. Stala sa vzorom na vypracovanie
ďalších dokumentov o ľudských právach.
48
■ právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
■ právo na súdnu a inú právnu ochranu
Ústava SR občanom zaručuje množstvo práv, ale povinnosti špeciálne neupravuje. Tie majú
obvykle formu zákazu a musia mať oporu v zákone.
Charta OSN vyjadrila nádej, že dodržiavaním ľudských práva sa predíde vojnám, konflik-
tom a ponižovaniu človeka.
Všeobecná deklarácia ľudských práv z r. 1948 spresnila práva vyjadrené v Charte, ale
právnu záväznosť nadobudla až neskôr prijatými dokumentmi o ľudských právach. Na
pôde Rady Európy bol prijatý Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.
Prvým dokumentom zakotvujúcim ľudské práva u nás je Listina základných práv a slobôd
z roku 1991, ktorá sa dostala do Ústavy SR ako Druhá hlava.
Slovník
charta – listina zásadného významu
deklarácia – verejné, obyčajne slávnostné vyhlásenie
10. december – Deň ľudských práv
OSN – najväčšia medzinárodná politická organizácia, ktorej cieľom je dodržiavať medzinárodný mier
a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, uskutočňovať hospodársku, sociálnu a kul-
túrnu spoluprácu
Otázky
1. Kedy a prečo bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv?
2. Charakterizujte Radu Európy.
3. Aký dokument u nás zaručuje ochranu ľudských práv a ako sa v ňom rozdeľujú ľudské práva?
4. Rozdeľte sa do skupín po troch. Vyhľadajte a vystrihnite z novín alebo časopisu obrázok vy-
jadrujúci uplatňovanie alebo porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Diskutujte, čo
49
alebo kto je na obrázku zobrazený, v akom vzťahu sú veci alebo osoby. Zamyslite sa, aké prá-
va a koľko práv sa na obrázku nachádza. V skrátenom texte Všeobecnej deklarácie ľudských
práv si prečítajte jednotlivé články a poznačte si tie články, ktorých sa obrázok týka.
Zástupca každej skupiny prezentuje výsledky svojej skupiny. Nasleduje spoločná diskusia
k jednotlivým riešeniam.
Motto
„Ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“
Deklarácia práv dieťaťa
Ľudské práva sa začínajú právami detí. Vzhľadom na svoj vek sú deti jednou z najzraniteľ-
nejších skupín, ktorá potrebuje zo strany dospelých ochranu a podporu pri uplatňovaní svojich
práv. Preto OSN prijíma dokumenty na ochranu práv detí celého sveta. V roku 1959 schválila
Deklaráciu práv dieťaťa a v roku 1989 Dohovor o právach dieťaťa, ktorý znamená väčšiu
zodpovednosť štátov za ochranu detstva. Obsahuje dve kľúčové zásady:
– konať vždy v najlepšom záujme dieťaťa,
– byť nápomocný dieťaťu pri orientácii a výkone jeho práv.
Roku 1990 k Dohovoru o právach dieťaťa pristúpila aj naša republika (vtedy ešte Česko-Slo-
vensko). Má 3 časti, 54 článkov a práva dieťaťa sú v ňom rozdelené do 4 veľkých kategórií:
1. Práva dieťaťa na prežitie
2. Práva dieťaťa na zdravý rozvoj
3. Práva dieťaťa na slobodu názoru a prejavu
4. Práva dieťaťa na slobodu myslenia a náboženstva
50
4. Práva dieťaťa na slobodu myslenia a náboženstva
Každý musí rešpektovať vaše náboženské presvedčenie a rovnako aj vy tolerujte vieru iných.
OSN prijíma aj dokumenty na ochranu detí z celého sveta. V roku 1959 bola prijatá Dekla-
rácia práv dieťaťa a o 30 rokov neskôr Dohovor o právach dieťaťa. Obsahuje 4 základné
kategórie práv, ktoré spoločnosť priznáva deťom.
Prvé dve z nich obsahujú právo dieťaťa na prežitie a právo na rozvoj. Právo na prežitie
vyžaduje pomoc deťom a ich ochranu zo strany rodiny a spoločnosti. Dieťa má právo na
osobnú bezpečnosť i bezpečnosť svojho vlastníctva. Právo na rozvoj sa týka vzdelania, prá-
va na hru a oddych i na športové a kultúrne aktivity.
Ďalšie dve kategórie obsahujú práva dieťaťa na slobodu prejavu a slobodu myslenia a ná-
boženského presvedčenia.
Slovník
terorizovanie – zastrašovanie a potláčanie odporcov násilnými metódami; fyzický a psychologický
nátlak na niekoho
Otázky
1. V ktorých dokumentoch sú obsiahnuté základné práva detí?
2. V čom sa prejavuje právo dieťaťa na zdravý rozvoj?
3. V čom spočíva sloboda prejavu a kde má svoje hranice?
4. Vysvetlite podstatu náboženskej slobody.
51
Diskutujte o následkoch jednotlivých navrhovaných riešení. Argumentujte a hľadajte naj-
lepšie riešenie.
5. Návrh na miniprojekt
Vyhľadajte informácie o porušovaní jednej z kategórií práv dieťaťa u nás, ktorú ste si vy-
brali do projektu. Projekt prezentujte spolužiakom.
Motto
„Strašné je to, keď človek prichádza o svoj skutočný majetok,
o svoju ľudskú dôstojnosť.“
Epiktetos
Dokumenty o ľudských právach majú slávnostný úvod – preambulu, kde sa uvádza, že všetky
ľudské práva pramenia z rovnosti ľudí.
Rovnosť však neznamená rovnakosť.
Právo na rovnosť vychádza z našej ľudskej podstaty a dôstojnosti a štát ju musí rešpektovať.
Medzi ľuďmi je však veľa rozdielov, všetci nie sú rovnakí. Podľa niektorých znakov (farba pleti,
pôvod atď.) by sme ľudí mohli začleniť do určitých skupín, ale aj vo vnútri skupín je medzi ľuďmi
množstvo odlišností.
52
V živote sa stretávame s týmito predsudkami: národnostný, náboženský, „rasový“, ekonomic-
ký, voči príslušnosti k pohlaviu, voči veku, voči postihnutým ľuďom, voči fyzickému vzhľadu,
etnický atď.
Ak chceme odstrániť nerovnosť a diskrimináciu, musíme sa zbaviť predsudkov a musíme
uznať, že všetci ľudia sú si rovní. Musíme prijať také pravidlá, ktoré sú spravodlivé, rešpektu-
jú právne normy, podľa ktorých všetky ľudské bytosti majú rovnaké základné práva a slobody.
Uznanie práva na rovnosť všetkých ľudí je uznanie ich ľudskej dôstojnosti. Diskriminácia
je dôsledkom nerovnakého prístupu, vylučovania či uprednostňovania. Vedú k nej pred-
sudky v našom myslení. Predsudok je hotová myšlienka o osobe alebo skupine osôb bez
predchádzajúceho dostatočného poznania a porozumenia. Diskriminácia môže byť aj ne-
úmyselná, podstatné sú však jej následky.
Aby sme vyrovnali nerovnosti, ktorými trpia jednotlivci i skupiny, musíme prijať pravidlá,
podľa ktorých všetky ľudské bytosti majú rovnaké základné práva a slobody.
Slovník
antipatia – nechuť, odpor k niekomu alebo k niečomu
Otázky
1. Čím sa predsudok líši od názoru?
2. Čo je to diskriminácia?
3. Aké formy diskriminácie ste zažili?
4. Ako čelíme diskriminácii?
53
Pani Mária pracovala v podniku s nepretržitou prevádzkou. Po nástupe z materskej dovolenky
odmietla pracovať v noci. Zamestnávateľ ju prepustil zo zamestnania.
Pán Jozef je silný fajčiar. Napriek upozorneniu odmieta prestať fajčiť na zastávke autobusu s tým,
že ide o diskrimináciu.
V reštaurácii personál odmietne obslúžiť rómskeho študenta.
Po narodení syna zostal pán Milan na materskej dovolenke. Jeho úspešná a dobre zarábajúca
manželka nastúpila do zamestnania.
Modelingová agentúra prijíma len mladé a štíhle dievčatá.
Motto
„Ak by som sa mohol rozhodnúť medzi vládou bez slobodnej tlače
a slobodnou tlačou bez vlády, dám prednosť tej druhej.“
Thomas Jefferson
Svojím konaním, správaním, rečou, písmom vyjadrujeme svoj názor a postoj. Zaručuje nám to
sloboda prejavu – základné ľudské právo. Východiskom tohto práva je nielen možnosť slobodne
diskutovať o problémoch, ale aj nebyť postihovaný za obsah svojho prejavu, pokiaľ je v súlade
s právnymi predpismi.
Sloboda prejavu je ľudské právo patriace každej ľudskej bytosti. Pri uplatňovaní tohto prá-
va si musíme uvedomiť našu povinnosť rešpektovať práva iných. V bežnom živote to znamená,
že môžem vysloviť svoj názor (slovom, písmom, tlačou alebo obrazom), ale mojou povinnosťou je
vysloviť ho slušne, so znalosťou veci, neporušovať právo na súkromie iných ľudí, nepoškodzovať
ich dobré meno, neosočovať iných, vyhýbať sa hanlivým výrokom na inú osobu.
Ústava SR garantuje občanom aj právo na informácie. V roku 2000 bol prijatý Zákon
o slobodnom prístupe k informáciám. Definuje osoby, ktoré sú povinné zverejňovať údaje, ur-
čuje, ktoré informácie sú prípustné a kedy možno obmedziť ich zverejnenie. Hovorí o tom, akou
formou môžeme žiadať o informácie a v akej lehote na ne dostaneme odpoveď.
Právo vyhľadávať a šíriť informácie môže teda v demokracii obmedziť zákon (tlačový zákon).
Ide o opatrenie zabezpečujúce ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejný po-
riadok.
Ústava Slovenskej republiky zakazuje cenzúru tlače. Sloboda tlače sa môže dostať do kon-
fliktu s inými právami občanov, napríklad s právom na súkromie, ochranou dobrého mena alebo
prezumpciou neviny. V praxi to znamená, že novinári musia považovať občana za nevinného,
kým mu nie je dokázaná jeho vina. Pred vynesením právoplatného rozsudku obvineného nemô-
žu napr. v tlači uviesť jeho celé meno. Porušili by tým jeho práva.
Sloboda prejavu a právo na informácie patria medzi práva, ktoré vyspelé krajiny považujú za
piliere demokracie a garantuje ich ústava.
Viete, že
existujú utajované skutočnosti – informácie, ktorých zverejnenie nemôže nikto žiadať od príslušných or-
gánov alebo inštitúcií, pretože sa na ne vzťahuje povinnosť mlčanlivosti? Patria k nim informácie o národ-
nej obrane štátu, zahraničnej politike štátu, osobné údaje, údaje o zdravotnom stave, obchodné a výrobné
tajomstvá, vedecké objavy a podobne.
54
Sloboda prejavu a právo na informácie sú základnými podmienkami demokracie. Sú v živote
jednotlivcov také dôležité, že ich garantuje ústava. Každému občanovi umožňujú verejne
vyjadriť svoj názor a postoj k akejkoľvek problematike. Závažným popretím slobody prejavu
je cenzúra. Ústava SR cenzúru zakazuje. Od roku 2000 je v platnosti Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám. Určuje okruh a rozsah informácií, ktoré občan môže vyžadovať.
Slovník
Sl ík
cenzúra – kontrola a obmedzovanie šírenia názorov
Otázky
1. Prečo je právo na vlastný názor v živote každého jednotlivca dôležité? Je v demokratickej
spoločnosti toto právo zaručené/obmedzené? Ako?
2. V čom vidíte význam prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám?
3. Poznáte krajiny, v ktorých sa právo na slobodu prejavu a právo na informácie porušuje?
2. Väzeň žiada, aby mu necenzurovali poštu. Uplatňuje tým právo na slobodu prejavu?
3. Traja spolužiaci napísali hanlivý list na svojho spolužiaka, s ktorým sa pohnevali. V liste urá-
žali nielen jeho, ale aj jeho rodičov a sestru. List zverejnili pripnutím na triednu nástenku.
Ktoré práva sa v tomto prípade dostali do konfliktu?
Diskutujte o etickej a právnej stránke danej situácie.
55
c) Sprejovanie školských priestorov, kreslenie do učebníc.
d) Nosenie dlhých vlasov a náušníc u chlapcov.
PRÁVO NA ŽIVOT
Motto
„Etika úcty k životu nerobí rozdiel medzi vyšším a nižším,
medzi cennejším a menejcennejším životom.“
Albert Schweitzer
Ľudský život predstavuje najvyššiu hodnotu, ktorá je predpokladom ostatných hodnôt. Každá vy-
spelá spoločnosť založená na princípoch pravdy, spravodlivosti a rovnosti všetkých ľudí rešpektuje
ľudský život ako nedotknuteľnú, neodňateľnú, nepremlčateľnú hodnotu. Prostredníctvom zákonov
zabezpečuje právo na jej ochranu. Život a smrť sú vzájomné protiklady ľudského bytia. Základným
právom každého človeka je právo na život. Podstatou tohto práva je ochrana pred smrťou.
Ochranu života deklaruje aj Ústava Slovenskej republiky: „Každý má právo na život. Ľudský
život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Trest smrti sa
nepripúšťa.“ (Druhá hlava, Čl. 15) Podstatou práva na život je teda ochrana pred smrťou, pričom
nejde len o násilnú smrť. Právne predpisy upravujú najmä interrupciu a eutanáziu.
O tomto práve sa veľa diskutuje predovšetkým v súvislosti s predčasným ukončením teho-
tenstva (interrupciou). Vo svete sa sformovali dve protikladné hnutia: Hnutie za život (Pro-life)
a Hnutie za voľbu.
Oba prístupy majú svoje ľudsky pravdivé argumenty. Z morálneho hľadiska zostáva rozhod-
nutie na postoji a zodpovednosti oboch rodičov, najmä ženy.
Z právneho pohľadu je právo každého človeka na život chránené zákonom, pričom slovo „kaž-
dý“ sa používa na označenie osôb, ktoré sa narodili.
Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Našou povinnosťou je vážiť si a chrániť
svoj život, ale aj životy iných, byť zodpovedný vo vzťahu k sebe aj k iným, nepoškodzovať seba,
ale ani neubližovať iným.
56
Viete, že
občianske združenie Šanca pre nechcených iniciovalo od roku 2004 zriadenie inkubátorov (tzv. Hniezd záchra-
ny) vo všetkých väčších mestách, kde je možné anonymne odložiť nechcené bábätko?
vznikla Náruč záchrany SENIOR&JUNIOR, ktorá ponúka strechu nad hlavou a dáva domov nielen dieťat-
kám a ich mamám, ale aj odkázaným seniorom, ktorí sa o seba už nevedia sami postarať?
stupeň vyspelosti spoločnosti závisí od miery zabezpečenia dôstojného života a dôstojnej staroby jej obyva-
teľstva?
Právo na život patrí medzi základné ľudské práva a slobody. Ľudský život (ako i život
vôbec) má najvyššiu hodnotu. V civilizovaných spoločnostiach je chránený zákonom. V sú-
vislosti s predčasným ukončením tehotenstva (interrupciou) sa vo svete sformovali dva
protichodné postoje: Za život a Za voľbu.
Slovník
deklarovať – vyhlasovať, hlásať; priznávať (niečo)
eutanázia – usmrtenie na výslovnú žiadosť pacienta
Otázky
1. Aké miesto zaujíma právo na život v systéme ľudských práv? Prečo?
2. Ktorý zákon na Slovensku priznáva ochranu ľudského života?
3. Ktorý problém súvisiaci s dôstojným životom (okrem interrupcií) vystupuje v dnešnej spo-
ločnosti čoraz viac do popredia?
2. Občianske združenie Právo detí na oboch rodičov žiada podpredsedu vlády pre ľudské prá-
va a národnostné menšiny o návrh zákona, ktorý umožní otcom rozhodovať o ich ešte nena-
rodenom dieťati.
Súhlasíte s takouto iniciatívou? Zdôvodnite svoje stanovisko.
PRÁVO NA ZDRAVIE
Motto
„Zdravie je stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha,
a nie iba absencia choroby alebo slabosti.“
Ústava Svetovej zdravotníckej organizácie
57
Zdravie je dôležitou hodnotou v našom živote. Ovplyvňujú ho tieto faktory:
■ biologické faktory (genetická výbava);
■ životný štýl (stravovacie návyky, pohyb a šport, zvládanie stresových situácií, fajčenie, pitie
alkoholu, užívanie iných návykových látok);
■ životné prostredie (znečistenie vody, pôdy, vzduchu, rádioaktivita atď.);
■ sociálno-ekonomické faktory (chudoba, nezamestnanosť, stupeň vzdelanosti, kvalita býva-
nia a iné);
■ kvalita zdravotnej starostlivosti;
■ dostupnosť sociálnych služieb (starostlivosť o starých ľudí, zdravotne postihnutých atď.).
Hospodárske zmeny, ktoré sa udiali v posledných desaťročiach, vplývajú na zdravie ľudí a ich
prístup k zdravotnej starostlivosti. Najčastejšími príčinami chorôb a úmrtí vo svete (napr. det-
ská úmrtnosť, AIDS, malária, tuberkulóza) je extrémna chudoba a nerovnosť.
Už vieme, že z každého práva nám vyplývajú aj povinnosti. V prípade zdravia je našou povin-
nosťou nielen starať sa o svoje zdravie a chrániť ho, ale aj neohrozovať zdravie iných.
Znepokojujúcim javom posledných desaťročí je fajčenie, konzumácia alkoholu a užívanie
iných návykových látok u čoraz mladších ľudí. Kde hľadať príčiny? Patria k nim: nezvládanie
záťažových situácií, nuda, vplyv negatívneho vzoru rodičov a vrstovníkov, túžba poznať nepo-
znané a vyskúšať zakazované, či snaha za každú cenu sa odlíšiť od väčšiny.
Viete, že
podľa prieskumu, ktorý uskutočnil webový portál stopfajceniu.sk, deti, ktoré začínajú fajčiť, majú priemer-
ne 11 rokov?
tento vek sa stále znižuje?
skúsenosť s účinkami alkoholu a s fajčením cigariet sa u chlapcov a dievčat (11- a 14-ročných) postupne
vyrovnáva?
kým v roku 2006 malo skúsenosť s alkoholom a fajčením 22,4 % chlapcov a 18,5 % dievčat, v roku 2010 bol
pomer takmer vyrovnaný – 19,8 % chlapcov a 19,1 % dievčat?
Zdravie je kľúčovou hodnotou v živote každého človeka, preto právo na zdravie a jeho ochra-
na je súčasťou viacerých medzinárodných dokumentov. Občanom nášho štátu garantuje
právo na ochranu zdravia Ústava SR. Povinnosťou občanov je zodpovedne sa starať o svoje
zdravie a nepoškodzovať zdravie iných. Zvlášť zraniteľnou skupinou sú deti a najmä deti
s hendikepom, preto ochranu ich zdravia zabezpečuje aj Dohovor o právach dieťaťa. Ne-
gatívnym javom ovplyvňujúcim kvalitu zdravia mladej generácie je konzumácia alkoholu,
cigariet a iných návykových omamných látok.
58
Otázky
1. Ktoré faktory ovplyvňujú zdravie ľudí?
2. Ktoré medzinárodné a vnútroštátne dokumenty zabezpečujú právo ľudí na ochranu zdra-
via a zdravotnú starostlivosť?
3. Aké sú najčastejšie príčiny chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva vo svete?
2. Pracujte s príbehom.
„Naša rodina je veľmi chudobná. Volám sa Sandra a mám 10 rokov. Už od troch rokov mám cho-
robu (detskú obrnu), ktorá má za následok, že sa veľmi ťažko pohybujem. Sama nedokážem chodiť.
Vraj existuje na to liečenie, ale pre mňa ho nedokázal nikto vybaviť. Nedokážem chodiť do školy,
učím sa doma, pomáhajú mi kamarátky. Pretože sme bývali ďaleko od zdravotného strediska, nebo-
la som v detstve nikdy očkovaná.“
Ktoré sú hlavné príčiny vzniknutej situácie?
Aké práva boli v príbehu porušené? (Vyhľadajte príslušné články v Dohovore o právach
dieťaťa.)
Aké opatrenia by ste navrhli, aby sa takéto situácie neopakovali?
3. Návrh na miniprojekt
Predstavte si, že sa podieľate na vypracovaní zdravotnej politiky na obmedzenie požíva-
nia alkoholu. Zistite potrebné informácie k téme alkoholizmu u nás a vo svete. Vytvorte
zoznam konkrétnych krokov, ktoré by pomohli zlepšiť danú situáciu. Vypracovaný projekt
prezentujte v triede.
Motto
„Rodíme sa slabí, potrebujeme silu, bezmocní, potrebujeme pomoc,
blázniví, potrebujeme rozum. Všetko, čo nám pri narodení chýba,
čo potrebujeme, aby sme sa stali ľuďmi, je dar vzdelania.“
Jean-Jacques Rousseau
59
Prekážkou pri šírení vzdelania sú financie. Väčšina rozvojových krajín nemá peniaze potreb-
né na vybudovanie kvalitného školstva. Mnohé rodiny sú také chudobné, že si nemôžu dovoliť
posielať deti do školy, aby získali základné vzdelanie. Naopak, veľa detí musí od útleho detstva
pracovať, aby pomohli uživiť rodinu. Potvrdzuje sa, že tie krajiny, ktoré dlhodobo investujú do
vzdelávania, sa zásadne zmenili (napr. Taiwan alebo Južná Kórea).
Z medzinárodných dokumentov vyplýva, že každý človek má právo na vzdelanie. U nás
právo na vzdelanie zakotvuje Ústava SR v Druhej hlave, Čl. 42: „Občania majú právo na bez-
platné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti
spoločnosti aj na vysokých školách.“
Štát nám zaručuje právo na vzdelanie a našou povinnosťou je ukončiť povinnú školskú do-
chádzku. Nie vždy a nie všetci si uvedomujeme a vážime práva, ktoré nám štát garantuje. Be-
rieme ich ako niečo samozrejmé alebo dokonca vnútené.
Dohovor o právach dieťaťa obsahuje článok, ktorý zdôrazňuje právo dieťaťa na zdravý rozvoj.
Článok 31 hovorí, že deti majú právo na odpočinok, voľný čas, venovať sa hre a oddycho-
vým činnostiam, ktoré zodpovedajú ich veku, a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote
a umení. To, či sa po všetkých stránkach (telesnej, duševnej a sociálnej) cítime dobre, keď nás
nič nebolí, netrápi, keď sme obklopení láskou a priateľmi, závisí aj od dodržiavania zdravého
životného štýlu, kde odpočinok a hry majú svoje miesto.
Viete, že
podľa údajov svetovej organizácie UNESCO je 776 miliónov ľudí na svete negramotných?
každý piaty dospelý človek je analfabet (nevie čítať a písať)?
približne 75 miliónov detí vôbec nechodí do školy?
2/3 z nich sú dievčatá?
Právo na vzdelanie patrí k základným ľudským právam. Prístup ku vzdelaniu a kvalita vzdelá-
vania závisia od ekonomických možností štátu a od jeho politiky. Vzdelanie a vzdelávanie vytvá-
rajú predpoklady uplatnenia sa na trhu práce. Vieme, že nie všetky deti vo svete majú možnosť
vzdelávať sa. V ekonomicky zaostalých krajinách sú maloleté deti lacnou pracovnou silou. V Slo-
venskej republike je právo na bezplatné základné a stredné vzdelanie garantované ústavným
zákonom. Zdravý rozvoj dieťaťa má na zreteli článok 31 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý dekla-
ruje právo dieťaťa na odpočinok a možnosť venovať sa hre a oddychovým činnostiam.
Slovník
Sl ík
eliminovať – vylučovať, vylúčiť, odstraňovať, odstrániť
frustrácia – sklamanie, beznádej, depresia; stav pri závažnom neuspokojení ľudských potrieb
Otázky
1. Aký význam má pre jednotlivca vzdelanie?
2. Aké dokumenty zabezpečujúce právo na vzdelanie poznáte?
3. Je podľa vás na Slovensku dostatočne garantované právo na vzdelanie? Svoje stanovisko
zdôvodnite.
4. Poznáte krajiny, v ktorých sa neuplatňuje toto právo? Čo myslíte prečo?
60
2. V priebehu najbližšieho týždňa si zaznamenávajte čas, ktorý strávite
a) pri televízii, videu, počítači...
b) pri pohybe vonku, športe, na krúžkoch....
Porovnajte súčty hodín.
Zodpovedajú tieto súčty vašim predstavám o trávení voľného času?
Zodpovedajú zdravému spôsobu života?
Trávili by ste svoj voľný čas radšej inak? Ak áno, ako? Ak nie, svoje stanovisko zdôvodnite.
Motto
„Slobodu v krajine možno najistejšie posúdiť podľa rozsahu ochrany,
ktorú zaručuje menšinám.“
Lord Acton
Demokracia je vláda ľudu a ľud vnímame ako väčšinu. Človek zvyčajne nemôže za to, či patrí
k väčšine alebo menšine.
Ak nechceme obmedziť možnosti príslušníka menšiny žiť plnohodnotný život, musí vláda
väčšiny rešpektovať jeho nevyhnutné práva a ochraňovať ich.
Ochrana menšín vyžaduje:
– nediskrimináciu,
– ochranu zvláštnych práv, ktoré boli menšine priznané.
V právnom štáte platí, že vláda väčšiny zaručuje základné práva a slobody všetkým občanom,
teda aj menšinám.
V demokratických krajinách vláda väčšiny ochraňuje:
■ národnostné, etnické, jazykové a náboženské menšiny,
■ deti,
61
■ matky a ženy,
■ zdravotne postihnutých,
■ starých ľudí a ďalšie skupiny.
Zvlášť chránené sú deti, pretože sú zraniteľnejšie a nevedia sa brániť, a národnostné menši-
ny, pretože je to dôležité pre šťastný a spokojný život obyvateľov.
Otázky
1. Aké menšiny rozlišujeme? Podľa akých kritérií?
2. Prečo je potrebné ochraňovať menšiny?
3. Aké práva podľa Ústavy SR majú národnostné menšiny?
Česi Nemci
Maďari Rómovia
62
že percentuálne zloženie netvorí spolu 100 %. To znamená, že všetci obyvatelia v sčítacích
hárkoch neuviedli svoju národnosť.)
Národnostné zloženie obyvateľstva SR
R P I V O
D R
E V A
Č E C H
N S A
Ý E
63
pre ročník základnej školy
a ročník gymnázia s osemročným štúdiom
ISBN 978-80-10-02294-6