Professional Documents
Culture Documents
ročník ISCED 2
Konečne prišiel vytúžený deň! Pobalení, vychystaní sme sa zišli na určitom mieste
oveľa skôr, ako bolo treba. Matky mali na hlavách široké slamené klobúky, otcom sa na
krku hompáľali foťáky a zo všetkých tašiek rozváňali domáce vyprážané rezne. Presne
v stanovenú hodinu sme začuli: „ Puf, chŕŕŕ, puf, puf, puf...“ To sa spoza rohu vyterigal
autobus. Nastal čas lúčenia. Jedna zo starých mám, ktorá bola oblečená v mestských
šatách, sa vrhla na vodiča autobusu. Silno ho chytila za ruku, dvakrát ňou potriasla
a tenkým hlasom zaplakala: „ Beriete mi moje jediné potešenie, moje vnúčatko. Ako
budem bez neho celý týždeň žiť!“ Šofér, skúsený turista a sprievodca, prudko otočil hlavu
a na tvári vykúzlil smiešny úsmev. Ten starkú ubezpečil, že sa nič zlé nemôže prihodiť.
122 slov