Združené pomenovanie

Všetko okolo nás – veci, javy a deje pomenúvame:

jednoslovnými pomenovaniami,

viacslovnými ustálenými pomenovaniami.

Jednoslovné pomenovania sú pomenovania vecí, javov a dejov jedným slovom.

Príklady:

auto, pes, kniha, televízia, kancelária, oblaky, zelený, pekne.

Viacslovné pomenovania sú pomenovania zložené z dvoch alebo viacerých slov, ale pomenúvajú len
jednu vec, dej alebo stav. Nazývame ich viacslovné ustálené pomenovania.

Príklady:

cestovný poriadok, ortopedická ambulancia, platobná karta, mobilný telefón, základná škola, podstatné
meno, včela medonosná, vysoká škola, cestovná kancelária.

Viacslovné ustálené pomenovania pomenúvajú skutočnosť:

priamo,

nepriamo.

Príklady:

priame pomenovanie skutočnosti: automatická práčka,

nepriame pomenovanie skutočnosti, že bol oklamaný: sadol mu na lep,

priame pomenovanie skutočnosti: mestský úrad,

nepriame pomenovanie skutočnosti, že urobili s ním poriadok: dať ho do laty,

priame pomenovanie skutočnosti: Stredná priemyselná škola strojnícka,

nepriame pomenovanie skutočnosti, že je mladý: mlieko mu po brade tečie.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či je skutočnosť pomenovaná priamo alebo nepriamo:

vločky tancujú nepriamo

zubaté slnko nepriamo

telesná výchova priamo

Česká republika priamo

husle plačú nepriamo

stratil hlavu nepriamo

oxid uhličitý priamo

ľahká atletika priamo

Univerzita Komenského priamo

živé striebro nepriamo

smrdí mu robota nepriamo

Spojené štáty americké priamo

Viacslovné ustálené pomenovania, ktoré pomenúvajú skutočnosť priamo, nazývame združené

pomenovania.

Združené pomenovania priamo pomenúvajú viacerými slovami jednu vec, dej alebo stav.

Združené pomenovanie sa nedá rozdeliť, používa sa len ako jeden celok.

Združené pomenovania nemajú expresívny charakter, ani obrazný význam.

Základom združeného pomenovania je zväčša podstatné meno alebo sloveso:

Príklady:

mestská hromadná doprava,

veternica hájna,

salamandra škvrnitá,

Slovenská sporiteľňa,

Všeobecná zdravotná poisťovňa,

písací stroj,

občiansky preukaz.
Viacslovné ustálené pomenovania, ktoré pomenúvajú skutočnosť nepriamo, nazývame
frazeologické jednotky.

Príklady:

jar klope na dvere – nepriamo pomenované, že nastáva jarné obdobie,

svrbí ho dlaň – nepriamo pomenované, že by niekoho najradšej udrel,

akoby hrom do neho udrel – nepriamo pomenované, že zostal ohúrený,

má tuhý korienok – nepriamo pomenované, že je silný a zdravý,

má zajačie úmysly – nepriamo pomenované, že chce ujsť,

vznášal sa v oblakoch - nepriamo pomenované, že o niečom sníva,

omotal si ho okolo prsta - nepriamo pomenované, že dostal niekoho pod svoj vplyv.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o frazeologickú jednotku alebo združené pomenovanie:

žiacka knižka združené pomenovanie

jazyk ako britva frazeologická jednotka

akoby mu z oka vypadol frazeologická jednotka

nákladné auto združené pomenovanie

Prešovský kraj združené pomenovanie

radšej hamovať ako banovať frazeologická jednotka

kreditná karta združené pomenovanie

minerálna voda združené pomenovanie

zdravý ako repa frazeologická jednotka

elektrický prúd združené pomenovanie

leje ako z krhly frazeologická jednotka

triedna kniha združené pomenovanie

dostať košom frazeologická jednotka

Zopakujte si:
1. Čo sú viacslovné ustálené pomenovania?
2. Uveď niekoľko príkladov na jednoslovné pomenovania.
3. Čo je združené pomenovanie?
4. Aký je rozdiel medzi združeným pomenovaním a frazeologickou jednotkou?
5. Vymenuj niekoľko združených pomenovaní.

Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným
štúdiom. SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava, 2011, s.71 - 76.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis,
Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005.
670 s.