Professional Documents
Culture Documents
pre učiteľa
6
Zuzana Berová
Pomocník
z matematiky
Peter Bero
pre 6. roèník ZŠ
a 1. roèník gymnázií
s osemroèným štúdiom
Úloha 2
Kde sa nám to zíde, že vieme ná-
sobiť a deliť 10 a 100? No predsa
pri rozmieňaní peňazí!
Úloha 3
Úloha 4 6 72 48 99 40
Rýchlosťou 100 km/h sa približu- 18 63 104 90 8
jeme k pochopeniu a zvládnutiu 40 42 75 58 63
priamej úmernosti.
16 42 93 90 7
4 1 12 20 36
3 5 13 15 32
6 7 19 18 64
7 3 17 33 13
200 c 4
700 c 12
2 500 c 700
0c 28
9 000 c 420
30 000 c 5 800
3h 5h 9h 15 h 140 h
1. zošit
2
Úloha 5
Obdĺžničková sieť pomáha žiakom
správne zapisovať pod seba jed-
notlivé rády. Bude sa hodiť najmä
260 576 11 380 76 824 86 4150 pri násobení dvojciferným a troj-
ciferným číslom.
Úloha 6
Úloha 7
Je na vás, kedy budú žiaci robiť
136 920 18 090 44 012 828 584 kontrolu správnosti delenia.
62 71 81
12
0
530 907 356
59 1 52 5 189 2
46
1
1. zošit
3
Úloha 8
Zdá sa vám, že tieto príklady by
mali žiaci vedieť počítať písomne?
My si myslíme, že nie všetci. 1 817 153
24 672 527
Úloha 9 557 376 506
Úloha 10 347 548 7 328
Úloha 11
Úloha 12 1 799 959 32 800
Úloha 13
Ak majú vaši žiaci v názvoch
zmätok, napíšte si na tabuľu dva
vzorové príklady na násobenie 30 · 100 · 50 = 150 000
a delenie a pomenujte si každé
číslo v nich.
Úloha 14
Pripomíname označovanie
členov aj pri matematických 7 000 : 1 000 = 7
operáciách sčítanie a odčítanie.
8 500 : 100 = 85
24 · 10 = 240
Úloha 5
Pohľad na matematické príklady
z druhej strany. Zorientujú sa 150 – 150 : 10 = 135 eur 99 eur
vaši žiaci v spleti čísel a dokážu 300 – 30 = 270 eur 396 eur
sformulovať niekoľko zaujíma- 243 eur 522 eur
vých úloh?
1 750 : 25 = 70
70 · 6 = 420 Ušijú z nej 420 oblekov.
1. zošit
6
Úloha 1
Čo sa deje s číslom 420 ak ho stále
dookola vynásobíme 2, vydelíme
2, vynásobíme 2, vydelíme 2?
210 123 Nič. A o to ide pri navzájom
420 41 opačných operáciách :).
Samozrejme, my vieme, že žiakov
210 123
pripravujeme na riešenie rovníc
420 41 pomocou ekvivalentných úprav.
· 10 = 250
· 10 = 3 060
· 10 = 12 840
256 : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 · 2 · 2 · 2 · 2 · 2 · 2 = 256 : 2 : 2 = 64
: 2 : 2 = 13
: 2 : 2 = 181
: 2 : 2 = 958 1. zošit
7
Úloha 4
Krásna motivácia k tejto úlohe
je Rozprávka prostonárodná
v knižke rozprávok Petra Bera
Krajina (s)nežnosti.
Viac na www.peterbero.sk.
a) + 11 – 11 – 7 + 7
b) + 13
a) · 5 : 5 · 2 : 2
b) · 11
a) + 41 – 41 + 17 – 17
b) – 3
a) · 2 : 2 · 4 : 4 + 15 – 15
b) + 7
1. zošit
8
Vúlohách na tejto strane a na-
sledujúcich dvoch stranách sme
už len krôčik od ekvivalentných
75 – 25 = 50 úprav pri riešení rovníc.
Neznáme číslo je 50.
50
·2 + 75
85 – 75 = 10
10 10 : 2 = 5
x=5 x=5
· 2 + 300
450 – 300 = 150
450 150 : 2 = 75
Neznáme číslo je 75.
: 12 144 · 12 = 1 728
Neznáme číslo je 1 728.
144
: 25 25 · 25 = 625
Neznáme číslo je 625.
25
Neznáme číslo x
dvojnásobok x
polovica x
1,5-násobok x
– 10 ·6 (y + 8) : 3 = 5
x x – 10 18
(x – 10) · 6 = 18
·4 –7 –8 ·2
x 13 x=5 x 16 x = 16
+3 ·3 ·5 +3 – 31
x 42 x = 11 x 17
x=9
–5 ·5 +6 :2 – 10
x 3 x = 20 x 20
1. zošit x = 54
10
Vúvode zopakujeme základné
vzťahy medzi počtovými operácia-
mi a zátvorkami a potom už iba
trénujeme a trénujeme a trénujeme.
v zátvorkách
zaradom
zaradom
27 + 37 = 64 25 · 7 = 175
90 – 34 = 56 30 · 50 = 1 500
55 + 16 = 71 35 + 42 = 77
216 – 81 = 135 132 + 56 = 188
960 : 1 = 960 115 – 20 = 95
6 · 9 = 54 9–9=0
590 : 2 = 295
11 · 45 = 495
26 · (27 – 27) = 26 · 0 = 0
130 : (25 – 15) = 130 : 10 = 13
9 + 32 = 41
42 · 15 : 3 = 630 : 3 = 210
155 10
300 135
1. zošit
12
N ie vždy potrebujeme vedieť
spočítať veci okolo nás presne.
Stačí nám približný odhad.
Pokúsili sme sa pre vás pripraviť
najmenej: 3 · 2 + 3 = 9 min niekoľko takých situácií. Rozprá-
najviac: 2 + 3 · 3 = 11 min vajte sa so žiakmi o tom, kedy
v týchto situáciách potrebujeme
vedieť presné číslo a kedy nám
stačí odhad. A tiež o tom, čo je
to dobrý odhad.
18 · 16 = 288
18 · 20 = 360
9 · 4 = 36 min
9 · 8 = 72 min
1 rok = 12 mesiacov
2 200 000 : 12 = 183 333, zv. 4
Firma mohla utŕžiť najmenej 2 700 000 eur, najviac 3 300 000 eur.
7 · 300 = 2 100 m
11 · 300 = 3 300 m
4 435 000 000 4 385 000 000 4 343 000 000 4 265 000 000
2 812 000 000 2 762 000 000 2 720 000 000 2 642 000 000
1 368 000 000 1 318 000 000 1 276 000 000 1 198 000 000
721 000 000 671 000 000 629 000 000 551 000 000
170 000 000 120 000 000 78 000 000
92 000 000 42 000 000
50 000 000
1. zošit
14
Č o sa stane, ak si medzi čísla
zaradia žiaci aj nulu?
Je to dobrý nápad alebo nie je?
Musia byť čísla rôzne, alebo je
dobré napísať rovnaké čísla?
Vedeli by žiaci nájsť takú šesticu
čísel, aby sa každý zostavený
príklad dal vypočítať?
Toto je zopár otázok, na ktoré mô-
žete hľadať odpovede potom, ako
vyriešite nami sformulované úlohy.
1. zošit
15
Úloha 1
Úloha 2
Úloha 3
Opakujeme veľkú a malú násobil-
ku v spojitosti s pojmom násobok.
Úloha 4
Otázka k zadaniu d):
Násobkom ktorých čísel je každé
prirodzené číslo?
15 36 90 42 270 300 450 2 700
4 8 12 16 20 24 28 32 36 40
12 24 36 48 60 72 84 96 108 120
25 50 75 100 125 150 175 200 225 250
31
40
20
21
8 · 10 = 80 80 : 5 = 16
45
0
áno
1. zošit
16
Úloha 5
Úloha 6
Na číselnej osi možno pekne sle-
111 114 117 120 123 126 129
dovať vlastnosti za sebou idúcich
násobkov daného čísla. Môžete
to neskôr využiť pri hľadaní spo-
ločných násobkov.
Úloha 7
Pre kontrolu vám ponúkame všet-
84 88 92 96 100 104 ky násobky čísla 7, ktoré spĺňajú
podmienku úlohy.
Otázka pri úlohe smeruje k tomu,
aby si žiaci uvedomili, že vzdiale-
nosť medzi dvoma susednými
násobkami čísla je vždy rovnaká.
Ak si všimnete úlohy 5 až 7, môžete
zovšeobecniť: vzdialenosť dvoch
203, 210, 217, 224, 231, 238, 245 susedných násobkov čísla n je n.
252, 259, 266, 273, 280, 287, 294
Úloha 8
Pri prvých troch číslach sa dá pek-
ne použiť zovšeobecnenie z pred-
chádzajúcej úlohy:
Ak 654 je násobkom čísla 6,
Každé dva susedné násobky sú rovnako vzdialené. tak čísla 657 a 658 nemôžu byť
jeho násobkom, pretože ich
vzdialenosť od čísla 654 nie je 6.
1, 12, 2 ,6, 3, 4
1, 70, 2, 35, 5, 14, 7, 10
1, 44, 2, 22, 4, 11
1, 68, 2, 34, 4, 17
1, 96, 2, 48, 3, 32, 4, 24, 6, 16, 8, 12
1, 32, 2, 16, 4, 8
1, 120, 2, 60, 3, 40, 4, 30, 5, 24, 6, 20, 8, 15, 10, 12
1, 300, 2, 150, 3, 100, 4, 75, 5, 60, 6, 50, 10, 30, 12, 25, 15, 20
1, 140, 2, 70, 4, 35, 5, 28, 7, 20, 10, 14
22, 46, 58
6, 15, 333
20, 100, 248
70, 95, 110
12, 60, 132
21, 56, 77
80, 24, 1 000
27, 90, 180
300, 1 600, 760
1 a sebou samým
samozrejmé delitele
Úloha 14
Štvorčeky majú žiakom „našep-
kať“, koľko deliteľov majú nájsť.
1 1 11 1 3 7 21 Pri čísle 12 sme náročky pridali
1 2 1 2 3 4 6 12 × 1 2 11 22 jeden štvorček – dúfame že žiaci
1 3 1 13 1 23 prídu na túto skutočnosť sami.
1 2 4 1 2 7 14 1 2 3 4 6 8 12 24
Úloha 15
1 5 1 3 5 15 1 5 25 Tentoraz už štvorčeky chýbajú.
1 2 3 6 1 2 4 8 16 1 2 13 26
1 7 1 17 1 3 9 27
1 2 4 8 1 2 3 6 9 18 1 2 4 7 14 28
1 3 9 1 19 1 29
1 2 5 10 1 2 4 5 10 20 1 2 3 5 6 10 15 30
1. zošit
19
Pre vás uvádzane všetky riešenia,
ale od žiakov ich nemusíte
vyžadovať.
0, 2, 4, 6, 8 0, 3, 6, 9 1, 4, 7
0, 2, 4, 6, 8
0, 2, 4, 6, 8 2, 5, 8 3, 6, 9
všetky
2, 5, 8
žiadne
Keď je párne. Keď ciferný súčet je deliteľný 3.
cs = 19, 1 alebo 7
2, 4, 6, 8 0, 4, 8 1–9
cs = 19, 1 alebo 4 alebo 7
2, 6 1, 3, 5, 7, 9
cs = 2, nedá sa
Keď posledné dvojčíslie
je deliteľné 4.
800
125
2, 5, 8 0, 6 1, 4, 7 0, 3, 6, 9 1, 4, 7
984, 894, 918, 198, 498, 948, 978, 798, 174, 714,
114, 144, 414, 444, 474, 744, 888, 111
Môžeme očíslovať 18 izieb.
najväčšie: 9 996
najmenšie: 1 002
1 4 6 4
0, 9
4 cifry 1, 8, 4, 5 4, 4, 1, 9 po 12 73 izieb
5, 5, 7, 1 1, 1, 7, 9 1 možnosť
7, 7, 5, 8 48 možností
9, 9, 9, 9 24 možností 1. zošit
21
Úloha 14
Asi najlepšie je kontrolovať cifer-
né súčty výsledkov. V každom
stĺpci je jeden výsledok deliteľný
deviatimi.
Úloha 15
Využite poznatok z predchádza-
júceho príkladu. Z deviatich za
sebou nasledujúcich prirodze-
ných čísel je deliteľné číslom 9
práve jedno.
1
Úloha 16
Číslice dopĺňame tak, aby ciferný
súčet bol deliteľný deviatimi
a posledné dvojčíslie deliteľné
štyrmi.
jeden
1 8 21 40 8 1
2 7 alebo 39 04 6 3
3 6 75 76 4 5
4 5 v opačnom 2 7
0 9 poradí 0 9
81 754
12 456 789
12 345 678
3 068 124
4 306 824
1. zošit
22
M atematici sa dohodli, že treba
prečiarknuť ešte jednotku, a potom
čísla, ktoré zostali, sú prvočísla.
Komu sa chce, môže tabuľku roz-
šíriť aj do 200, do 1 000 atď. – podľa
trpezlivosti.
V každom prípade ju neskôr môžete
využiť ako tabuľku prvočísel.
0,156 km = 156 m
prvočísla 1. zošit
23
Úloha 1
Snažte sa spolu so žiakmi na kaž-
dom obrázku nájsť čo najviac
uhlov. A potom sa poobzerajte
okolo seba a hľadajte uhly
v triede, v škole, v okolí školy, ...
1. zošit
24
<) LMK <) AVB
<) MKL <) XYZ
<) KLM <) UTS
M, K, L, V, Y, T
A O
B D P
C R
55° 28°
Po pravej strane,
lebo tam je menší uhol
od roviny ako vľavo.
7°
12° 8°
a) b)
1. zošit
26
Úloha 7
Najprv si uhly pomenujte a potom
odčítajte na uhlomere ich veľkosť.
3 1 2 4
70° 110° 135°
130°
55°
30°
158°
171°
1. zošit
27
Úloha 9
a) správne,
b) správne,
c) vrchol uhla nie je v strede
uhlomera,
d) jedno rameno uhla nepre-
chádza nulou na uhlomere.
100°
140°
180°
40°
80°
40°
Z X A
U
V Y
1. zošit S
T
28
Úloha 13
Veľkosť uhla GVA je 330° alebo
30°. Trénujeme rysovanie uhla
danej veľkosti s použitím uhlomera.
Možno niektorí žiaci nebudú
„klásť“ uhly jeden vedľa druhého,
105° ale tak, že jeden bude podmnoži-
82° nou druhého (neodporuje to za-
55°
daniu úlohy). Vyzvite ich, aby svoj
30°
postup demonštrovali pred ostatný-
180° mi, diskutujte o tom, či ich postup
rysovania zodpovedá zadaniu
alebo nie. Porovnajte veľkosť
uhla GVA.
30°+ 40°+ 50°+ 60°+ 70°+ 80° = 330°
360°– 330° = 30° G Úloha 14
Všeobecne máme vždy na mysli
F ten menší z dvoch uhlov, ktorý
zvierajú hodinové ručičky.
B
C 30°
E
D
4° 10' 8° 30'
5° 18' 2° 59'
3° 42' 1° 38'
5° 45' 0° 38'
2° 15' 3° 39'
6° 42' 7° 11'
2° 34' 2° 45'
1° 5' 1° 17'
329' 437'
413' 502'
1 252' 1 995'
3 187' 3 783'
278' 548'
208' 615'
3 007' 3 694'
6 008' 732'
1. zošit
30
Vedľa úloh je priestor na písomné
počítanie sčítania a odčítania.
Ak uznáte za vhodné, počítajte
na kalkulačke.
113° 121°
131° 197° Úloha 4
Dôležité príklady, pripravujú nás
na operácie s veľkosťami uhlov.
110° 144°
133° 137°
38° 69°
104° 132°
34° 66°
117° 55°
28° 5°
41° 123°
88° 158°
143° 66°
166° 120°
166° 130°
81° 90°
67° 98°
1° 3' 72'
1° 18' 189'
1° 34' 88'
1° 9' 113' 1. zošit
31
Úloha 5
Okrem toho, že precvičujeme
prenášanie uhlov, je úloha aj pro-
pedeutikou podobnosti geomet-
rických útvarov. Upozorníme
žiakov na to, že hoci sa veľkosti
dĺžok úsečiek zdvojnásobujú,
veľkosti uhlov sa nemenia!
Úloha 6
Pomaly začíname budovať skla-
dačku vlastností trojuholníkov
a štvoruholníkov. Cez tréning
prenášania uhlov pomocou kru-
židla necháme žiakov postupne
vnímať vlastnosti vnútorných
uhlov trojuholníkov a rovno-
bežníkov.
Je dobré, ak žiaci zistené fakty
sformulujú slovne. Nemusia sa
ich učiť naspamäť! Ich čas príde
neskôr.
Úloha 8
Žiaci môžu zostrojiť uhol, ktorý
je súčtom dvoch daných uhlov
dvomi spôsobmi:
1. Vypočítajú si súčet uhlov
a potom narysujú uhol
s touto veľkosťou.
2. Narysujú obidva uhly
a potom „súčtový“ uhol
zostroja prenášaním uhlov.
Diskutujte o výhodách, alebo
nevýhodách každého postupu.
+
+
– –
1. zošit
33
Úloha 2
Podarí sa žiakom narysovať osi
v trojuholníkoch tak, aby sa pretli
v jednom bode? Aj napriek tomu,
že žiaci ešte nepoznajú jednotlivé
typy trojuholníkov (rôznostranný,
rovnoramenný, rovnostranný o
pravouhlý, tupouhlý), zisťujte, o
či táto vlastnosť platí v každom
trojuholníku Zovšeobecnite.
Úloha 4
Pripomeňte si so žiakmi, že os uhla
delí uhol na dve zhodné časti.
B1 B2
B3 1. zošit
35
Úloha 5
Narysovať napríklad 15° uhol sa
dá viacerými spôsobmi. Nechajte
žiakov, nech ich vymýšľajú a kaž- 30°= 60°: 2
dý si spolu vyskúšajte. Veľkosť
narysovaného uhla overte uhlo-
15°= 30°: 2
merom. 45°= 30°+ 15°
75°= 60°+ 15°
Úloha 6
Náročnejšia úloha. Tu už treba
postup rysovania dopredu pre-
myslieť a použiť pri tom niekoľ-
ko techník – delenie pomocou 15°
osi uhla, prenášanie uhlov,
sčítanie, alebo odčítanie uhlov.
Nemyslíme si, že toto musia
zvládnuť všetci žiaci v triede.
Kým vy budete s triedou riešiť
úlohu 5, najšikovnejší sa môžu 120°= 60°· 2
zabávať s touto úlohou. 135°= 120° + 15°
105°= 120° – 15°
15°
Úloha 2
modrá Každá priamka rozdelí rovinu
na dva priame uhly.
červená zelená
červená
štyri
1. zošit
37
Úloha 4
Niektoré zadania majú jedno,
niektoré dve, niektoré viac rie-
šení. Diskutujte o tom so žiakmi.
Úloha 7
Pravý strelecký uhol bude mať
futbalista na priesečníku Táleso-
vej kružnice a osi bránkovej čiary.
Smerom bližšie k bráne od tohto
bodu je tupý strelecký uhol,
smerom ďalej od brány je ostrý
strelecký uhol. Na bránkovej
čiare je strelecký uhol najväčší.
Žiaci riešia úlohu skúšaním,
uvažovaním, diskusiou.
Úloha je propedeutikou pojmu
Tálesova kružnica.
1. zošit
38
Úloha 10
Najmä posledné zadanie je hodné
diskusie! Dá sa vôbec narysovať
za 30 minút za 15 minút os plného uhla?
Ak žiaci každé tvrdenie podložia
narysovaným obrázkom, pekne si
precvičia rysovanie osi uhla.
6 · 60 = 360 minút 3 · 60 = 180 minút
ostré
ostré
ostré
pravé
tupé
1. zošit
39
Úloha 2
Ďalší poznatok do mozaiky
o vlastnostiach trojuholníkov.
71°– ostrý ostrouhlý
KLM tupouhlý
69° EFG 90°– pravý
40° RST 90°– pravý pravouhlý
PQR 77°– ostrý ostrouhlý
71° 35°
107° 26°
27°
57° 90°
38°
77°
63°
90° 33° 77°
180°
180°
180°
A F
<) EBA a <) ABF
<) EBC a <) CBF B
<) HCD a <) DCG E H
C
<) ABE a <) FBC
<) ACG a <) HCD G
<) ABF a <) EBD D
1. zošit
41
Úloha 6
Keď budú mať žiaci určené veľ-
kosti všetkých uhlov na obrázku,
môžete ich upozorniť na rovnosť 132°
48°
súčtu dvoch vnútorných uhlov 132° 132°48°
trojuholníka a vonkajšieho uhla 132° 48°
pri treťom vrchole. 48° 48°
132° 132°
48° 48°
132° 132°
48° 48°
132°
jedno
35°
145°
145°
1. zošit
42
Vrcholový uhol k ostrému uhlu
je ostrý uhol.
36°
81°
20°
70°
80°
1. zošit
43
T risekcia uhla je dávny problém,
či je možné rozdeliť ľubovoľný
uhol na tri zhodné uhly len pomo-
cou kružidla a pravítka. Napriek
množstvu približných riešení,
ktoré vytrvalí riešitelia našli, treba
povedať, že úloha je neriešiteľná.
V triede môže vzniknúť zaujímavá
diskusia, pretože pre niektoré
veľkosti uhlov dáva tento postup
dobré riešenie. Nechajte žiakov
argumentovať a presviedčať
ostatných o správnosti svojho
postupu.
1. zošit V A nie
44
1. zošit
45
Úloha 1
Cieľom je ukázať žiakom, že sa
s desatinnými číslami stretávajú
(a budú sa stretávať) v každoden-
nom živote, napríklad pri naku-
povaní.
Úloha 2
Myslíme si, že problémy môžu
nastať v časti e), i), j). Overte si,
či všetci žiaci správne vedia zapí-
sať takéto sumy pomocou desa-
tinného čísla. Prípadne precvičte
ďalšími úlohami.
Úloha 3
Úloha je náročnejšia, pretože
žiaci nemajú pred sebou „vzo-
rové desatinné číslo“, kde môžu
vidieť, na ktorom mieste sú desa-
tiny, stotiny, tisíciny, desaťtisíciny...
Ak im to robí problém, nakreslite
si „vzor“ na tabuľu a postupne
zapisujte každé jedno číslo.
4,50 23,75
206,26 7,44
15,87 49,62
5,27 3,00
0,54 0,05
3,023 0,000 6
205,000 4 2 080,7
9,08 6,45
46,5 77,007
327,60 804,053
1. zošit
46
Úloha 4
Okrem internetu môžu žiaci samo-
zrejme pátrať aj v najbližších potra-
vinách pri škole, pri dome, pri mies-
te kde pracujú rodičia... Môžete
sa rozprávať o tom, prečo sú v rôz-
nych obchodoch rôzne ceny a ke-
dy sa oplatí to skúmať a nakupovať
podľa cien a kedy nie.
Úloha 5
Úloha ponúka tréning premien
jednotiek v inej ako SI sústave.
Vyskúšajte si zopár premien a po-
rovnajte výhody, resp. nevýhody
týchto sústav a sústavy jednotiek SI.
Zaujímavou výzvou na domácu
prácu môže byť úloha nájsť po-
1 námorná míľa = 1 851,8 m dobné vzťahy (či už z historických
materiálov, alebo z beletrie – pozri
napr. 1. diel obľúbenej literatúry
1 uzol = 15,46 m
pre deti Harry Potter, s. 81).
1. zošit
47
Úloha 11
Všetky riešenia môžu žiaci
napísať na voľné riadky
pri tabuľke. 35,07 38,07
jednotiek
459,028 159,028
tristo
435,07 435,57
0,5
4 0 5 3 2 6
518,640
7 3,254
desať
3 · 1 + 0 · 0,1 + 8 · 0,01
2 · 10 + 4 · 1 + 6 · 0,1
Úloha 5
Pri riešení nerovníc žiaci postupne
prechádzajú od zápisu pomocou
znakov nerovnosti, cez grafické
označovanie intervalov na číselnej
osi až po zápis intervalov. Postupne
sa zoznamujú s pojmami otvorený
a uzavretý interval a s príslušnými
označeniami – a pre ozna-
čenie krajného bodu intervalu
3,1
na číselnej osi a < > ( ) pre zápis
2,8 3,3 4,5 4,8 intervalu. Už v 6. ročníku môžete
začať budovať celý tento systém
označovania.
4,7
Úloha 10 A = 11; B = 15 4
Snažte sa spolu so žiakmi nájsť
viac čísel, ktoré spĺňajú pod- A = 58; B = 63 5
mienku, vyznačiť ich polohu
na číselnej osi a potom urobiť
zovšeobecnenie.
A = 11,5; B = 14,5 3
A = 72,1; B = 73 0,9
7,5 12,5
10,9 18,9
24,8
1. zošit
50
> < <
> < >
2 4
2 8
1
6 3
6 5
8 4 5
3 7 1
7
1. zošit
51
Úloha 6
Diskutujte o tom, koľko riešení
má časť d), e), f).
Úloha 8 5 10 9 0 99 56
V časti a) môže vzniknúť diskusia
o tom, či číslo 532,0 je desatinné 5 70 5 2 99 01
číslo alebo nie. Nechajte žiakov
argumentovať za i proti.
0,235 0,002
532,0 555,5
1 36 8 301 64 905 1 53
5, 6, 7, 8, 9
0, 1, 2, 3 ,4 ,5 ,6 ,7 ,8 ,9
5, 6, 7, 8, 9
14,876 1,807 6
9,716 9,016
6,66 6,66
0,122 0,012
jabloň = orech – 1
smrek = orech + 1
Keby vták zo smreka preletel na jabloň, bolo by všade rovnako:
117 : 3 = 39
Na orechu sedelo
39 vtákov,
na jabloni 38
a na smreku
40 vtákov.
1. zošit
54
S me takí zahľadení sami do seba
(individuálne aj spoločensky a kul-
túrne), že si neuvedomujeme rôzno-
rodosť kultúr a civilizácií. Nie všetko,
čo my bežne používame, musí byť
optimálne (je to dobré, pretože sme
na to zvyknutí).
Zapisovali Egypťania čísla optimál-
nejšie ako my? Páči sa to vašim žia-
kom alebo nie? Prečo sa im to páči?
Prečo sa im to nepáči? Existujú aj
v súčasnosti civilizácie či národy,
ktoré používajú iný spôsob zápisu
čísel ako je dekadický? Ako to vyze-
ralo u iných národov a civilizácií
v histórii?
Toto sú všetko otázky, na ktoré mô-
žete hľadať odpovede vyprovoko-
vaní jednou stranou nášho projektu.
Môže vzniknúť množstvo zaujíma-
vých projektov vašich žiakov: nume-
rácia Grékov, numerácia Aztékov,
numerácia Inkov, numerácia Arabov,
numerácia Číňanov...
Úloha 2
Osvedčená obdĺžničková sieť –
aby sme uľahčili žiakom písanie 32,8 105,2 11,8 42,4 38,0
rádov pod seba.
Úloha 5
23, 23,5 23,57 Toto je to podstatné – odhad!
Bude mi stačiť stovka v peňaženke,
keď chcem kúpiť dve veci, jednu
za 36,20 a druhú za 78,61? Alebo
nebude?
Úloha 6
Vedieť určiť, koľko desatinných
miest bude mať výsledok, to je
dobrá prvá kontrola pri počítaní
na kalkulačke.
37,9 114,81
119 1 035,17
58,84 993,25
129,31 61,05
725 554,76
385,1 430,44
196 36,01
757,61 405,977
11 617,39 9 805,06
18,6 1 074,8
52,89 1 077,94
108,65 986,1
75,04 1 414,45
88,4 262,7
337,492 879,7
839,3 16,252
1 280,81 58,977
1. zošit
57
Úloha 7
Pripomeňte si komutatívnosť a je
to hotovo! Na druhej strane, ak
ich necháte „krvopotne“ všetky
príklady vypočítať a potom im ju
1 12,1
pripomeniete, je veľká pravde- 2 38,2
podobnosť, že si to zapamätajú
dlhšie ako 5 sekúnd po odznení 4 56,5
vašej poslednej vety. 6 109,05
Úloha 8 3 31,95
V tomto prípade je kalkulačka 5 104,14
skvelý pomocník. Už nám nejde
o tréning sčítania, ide nám o to, 7 130,8
aby si žiaci všimli vlastnosť sčíta-
nia a vtedy potrebujeme čo naj-
rýchlejšie presné výsledky. Aby môžem
sa pozornosť žiakov sústredila
na ne.
15,93 13,28 14,14
Úloha 9 15,93 13,28 14,14
Príklady by sa dali riešiť rovnicou
2x + 0,2 = a. V tomto štádiu však 15,93 13,28 14,14
viac očakávame riešenie skúša-
ním a dosadzovaním. Je veľmi 14,4 14 19,07
pravdepodobné, že pri takom 14,4 14 19,07
veľkom počte príkladov (aspoň 14,4 14 19,07
niektorí) žiaci objavia pattern
(vzor) a začnú ho používať.
V takom prípade je dobré, ak 11,05 15,46 14,28
ho budú prezentovať aj svojim 11,05 15,46 14,28
spolužiakom. 11,05 15,46 14,28
nezáleží
Úloha 12
Tréning výsledku odhadu príkladu
je dôležitý napríklad kvôli sebakon-
trole pri počítaní na kalkulačke.
5 0 20 0
75,1 1 50 0
50,66 2 1 0
9,4 1 86,782 3
100,4 1 111,1 1
97,4 1 56,86 2
1,5 1 39,22 2
6,28 2 49 0
1 058,5
1 046,5
593,809
99,387 4
1 282,98
1 053,93
730,373 8
914,5 960,1
954,9 1 008,04
1 202,36 988,84
1. zošit
59
Úloha 13
Uvedené riešenia nie sú z kate-
górie tých „matematicky naj-
krajších“. Uvádzame ich preto,
aby ste mali k dispozícii všetky
26,9 m
16,4 m
pomocné výpočty, ktoré by žiaci
pri riešení úlohy mohli potrebo-
16,7 m
vať.
Úloha 15 7,7 m
V texte sú zaradené číselné
údaje, ktoré nie sú potrebné 39,5 m
na vyriešenie úlohy. Pomýli to
niektorých vašich žiakov?
339,90 + 70 = 409,90
Televízor s väčšou uhlopriečkou
stojí 409,90 eura.
15,98 497,333
70,857 2,319 75
48,14 116,721
12,603 9 081,975
8,68 6,488
5,346 184,968
15,32 0,094 5
4,085 2 218,6
586,92 4 083,43
119,681 5,652
418,35 31,034 79
108,234 17,811 6
23 0 32,1 1
26,4 1 48,009 3
42,46 2 48,3 1
13,5 1 37,83 2
18,4 1 489,9 1
261,6 1 325,4 1
18,98 2 488,31 2
0 0 3,092 3
1. zošit
62
Úloha 6
Odhadujte, skúšajte, počítajte
na kalkulačke.
653,67 112,27
100 2 416,44 Úloha 8
32,8 30,358 Pracujeme s diagramom. Myslíme
si, že orientovať sa v stĺpcovom
57,121 460
diagrame nie je pre šiestaka ťažké.
Žiaci by mali sami dokázať vyhod-
109,931 9,010 9 notiť údaje spracované v diagrame
80,54 368,43 a využiť ich pri riešení zadanej
1 413,85 99,03 úlohy.
108,4 100,1
570,1 138,19
659,9 361,04
735,1 559,31
816,4 383,58
893,74 1 586,316
645,18 4 255,864
391,65 2 623,962
167,76 6 223
50 150 260
10 25 70
40 125 190 1. zošit
63
Úloha 2
V zadaní f) je najbližšie celé
číslo aj 47 aj 48.
–2,17
20,25 18,17 19,21 19,33 13,62 4,87 7,17
7,7 7,7
–1,3 6,4 14,1 – 6,4 = 7,7
6,4 14,1
3,8
1. zošit
65
Úloha 11
Počítame so zátvorkami. Táto
úloha dá žiakom možnosť objaviť
vplyv zátvoriek na postup riešenia
a na výsledok príkladu. Všímajte 0,45 0,1 41,46 14,56
si najmä príklady, v ktorých je 1,5 0,53 298,66 289,05
pred zátvorkou znamienko mínus.
0,2 0,28 27,13 82,27
Bude dobré, ak ich žiaci vyriešia
aj bez zátvoriek a tak sa názorne
0,115 0,29 54,49 54,77
presvedčia o tom, aký bude
výsledok.
Ukážte žiakom, ako počítať
s pamäťou kalkulačky tak, aby
si nemuseli zapisovať medzi- 17,8 47,4
výsledok.
Na záver riešenia skúste spolu
9,4 20,8 20,5 49,8
so žiakmi sformulovať tvrdenie
o tom, kedy môžeme zátvorky 10,9 39,5 39,7 22,1
z príkladu vynechať bez toho,
aby to malo vplyv na riešenie. 13,5 44 37,7 26,6
5 42,1
Úloha 4
Vysvetlite si so žiakmi, prečo
platíme poplatky za zloženky.
23 cm = 0,23 m
6,54 – 0,23 = 6,31
1. zošit
67
500 – (265 + 62,74 + 52,99) =
= 500 – 380,73 =
= 119,27
1. zošit
68
15,5 – (5,32 + 2 · 4,16 + 0,92) =
= 15,5 – 14,56 = 0,94
1. zošit
69
T ento projekt je opäť skvelou
výzvou na veľa, veľa diskusií.
Páči sa žiakom, ako počítali
Egypťania? Prečo? Nepáči sa
im to? Prečo? Čo asi potrebovali
Egypťania sčitovať a odčitovať?
Ako to bolo u Grékov, Arabov,
Inkov, Číňanov? Počítali podobne
ako Egypťania? A mnoho, mnoho
ďalších diskusií.
1. zošit
70
1. zošit
71
S trana je tematicky venovaná
násobeniu a deleniu 10, 100, 1000
a 0,1, ... . Vychádzajúc z patternov,
postupne prechádzame z odboru
prirodzených do odboru desatin-
ných čísel. 50 0,5
500 0,05
Úloha 1
Po vypočítaní jednotlivých
5 000 0,005
príkladov spojte tie, ktoré majú 50 000 0,000 5
rovnaký výsledok a nechajte
žiakov sformulovať záver: 0,5 50
Násobiť 10, 100, ... je to isté 0,05 500
ako deliť 0,1 ... .
0,005 5 000
Násobiť 0,1 ... je to isté ako
deliť 10, ... . 0,000 5 50 000
0,655 1,31
0,322 5 0,645
0,995 1,99
0,48 0,96
0,914 1,609
25,4 16,09
254 91,4
0,568 4,55
4,54 45,5
45,4 56,8
1. zošit
73
Úloha 9
Úloha 10
Uvedené riešenia sú jedny
z možných. Môžete sa spoločne 5 0,73 20,8
pokúsiť nájsť ich čo najviac. 270 0,238 2,704 1
Postupne budú žiaci na tabuľu 3,5 0,06 23 800
zapisovať tie riešenia, ktoré tam
4 208 1,005 4 0,043 8
ešte nie sú.
1 000 10 10
100 100 1 000
1 000 100 100
č. 12 = 4 + 35 – 27
č. 11 = 4 + 26 – 19
39 č. 17 = 4 + 42 – 39
1. zošit
74
Úloha 2
Žiaci môžu násobiť „vedľa seba“
(príklad a)), alebo „pod sebou“
(príklad b)). Obidva spôsoby sú
korektné a deti majú právo
1,5 8,4 5 3,66 na výber svojho spôsobu.
2,8 9,6 6 10,4
3,2 3,2 24,8 28,21
4,8 15,3 8,4 24,28
3,18 · 7 = 22,26
23,6 · 5 = 118
0,704 · 8 = 5,632
208,5 · 3 = 625,5
1. zošit
75
Úloha 5
Úloha 6
Obidve úlohy sú zamerané na to,
aby si žiaci uvedomili, čo sa deje 119,7 58 241,6
s výsledkom násobenia, ak náso- 28,12 7 327,365
bíme číslom väčším ako 1 a ak 1 660,5 1 924,65
násobíme číslom menším ako 1
110,403 363,66
– násobenie číslom väčším ako 1
zväčšuje, násobenie číslom
1 051,2 132, 591 69
menším ako 1 zmenšuje. 979,684 87 266,4
Po vyriešení oboch úloh trénujte 2 600,92 2 581 877,76
so žiakmi odhady výsledku pri
násobení číslom menším alebo
väčším ako 1.
78 > >
2 205 > >
119,7 > >
453,453 > >
6 438,4 > >
15 466,18 > >
Banská Bystrica
Bratislava
Košice
Nitra
Prešov
Trenčín
Trnava
Žilina
1. zošit
77
Úloha 6
Ukazujeme fakt, že počet desa-
tinných miest súčinu sa veľmi
často rovná súčtu desatinných 17 650,863 45,459
miest činiteľov. Môžete vyzvať 2 093,204 5,984
žiakov, aby našli príklad, v ktorom 3 502,998 225,078
toto tvrdenie neplatí. (Príklad
75,114 63,56
0,5 · 2 môže poskytnúť námet
na diskusiu.) 0,288 2,166
0,146 43,263
Úloha 7 0,204 3,478
Cieľom tejto úlohy je dokonale 0,19 7,564
precvičiť násobenie desatinných
čísel. Pritom sa pripravujeme
na kombinatoriku. Neprekáža,
ak sa žiakom nepodarí nájsť
všetky možné súčiny. Aby ste ich 1 705,592 85,539 4
usmernili, môžete im na začiatku 3,950 02 967,875
prezradiť, koľko ich je (20). 18 618,846 311, 550 84
26 601,6 166,228
2,625 84 147,019
34 368,516 45,190 2
1. zošit 20
78
Úloha 8
Príklad nie je náročný na logické
rozmýšľanie, dá však možnosť vy-
niknúť tým žiakom, ktorí sú trpezliví
2,42 a systematickí. Aj títo majú právo
7,986 na svojich „päť minút slávy“.
35,128 4
Úloha 9
193,261 2 Pripomeňte si so žiakmi, že komu-
1 275,523 92 tatívnosť je vlastnosť nielen sčíta-
9 821,534 184 nia, ale aj násobenia desatinných
86 429,500 819 2 čísel.
855 652,058 110 08
72,105 165,968
4 150,272 237,6
0,778 48 5,832
12 788,118 6 919,785 6
1. zošit
79
Pri riešení slovných úloh
uvádzame iba samotný výpočet
a odpoveď. Spôsob zápisu
slovnej úlohy závisí od učiteľa.
Náš názor je taký, že zápis slov-
nej úlohy je zmysluplný vtedy,
keď pomáha žiakovi slovnú
úlohu vyriešiť.
2. zošit
2
T o, ktoré príklady budú vaši žiaci
počítať spamäti a ktoré písomne, je
na vašom rozhodnutí. Vy ste s nimi
v triede, vy ich poznáte a viete čo
zvládnu. Cieľ je naučiť sa dobre
0,2 0,3 10,1 40,11 počítať s desatinnými číslami.
Ak to niektorí z nich zvládnu len
0,1 0,5 7,1 110,11
písomne, neprekáža to. Podstatné
0,3 0,7 9,1 91,07 je, aby daný súčet (rozdiel, súčin,
0,3 0,7 7,1 104,12 podiel) vedeli vypočítať. Na druhej
strane – úprimne, len tak medzi
nami – kedy ste naposledy niečo
nepočítali na mobile?
7,7 1,08 3,8
2. zošit
3
3,7 6,3 7,7
7,5 : 4 = 1,875
Jeden film trval 1,875 hodiny.
(1 hod 52 min 30 sek)
2. zošit
4
Úloha 1
Znázornenie na číselnej osi dáva
žiakom možnosť pochopiť polohu
aritmetického priemeru vzhľadom
13 2,5 na čísla, z ktorých ho počítame.
10 + 16 = 26
26 : 2 = 13
3d 3d
2,5 13
6 12,5
6 11
12,5 5
4 4,65
4,2 + 3,8 = 8
8:2=4
7,36 22,715
0,75 32,85
2. zošit
5
Úloha 3
V príklade f) pozor na nulu!
Úloha 4 7 4,95
V príklade e) pozor na nulu! 3,8 2,175
2,7 11,06
6,125 3,612 5
27,965
6,96
11,4
59,604
33
4 · 4 – (2 + 3 + 7) 4
4 · 35,5 – (15 + 30 + 70) 27
4 · 6 – (4,5 + 2,8 + 13,7) 3
4 · 21,9 – (26,4 + 13,8 + 35,2) 12,2
96,784 : 18 = 5,376 8
2. zošit
6
Úloha 9
Nula je číslo ako každé iné.
.
8,30 : 20 = 0,415 = 0,42 Úloha 10
Potrebujeme počítať priemernú
Jedna figúrka stála priemerne 42 centov. výšku každej dvojice?
Úloha 11
Úloha vám môže ukázať, ako
ktorý z vašich žiakov prenikol do
podstaty aritmetického priemeru.
34 · 165 = 5 610
5 610 – (175 + 170) = 5 264
34 – 2 = 32
5 264 : 32 = 164,5
2. zošit
7
Úloha 12
Údaje si majú deti zistiť samy.
Prekvapí ich, čo koľko stojí?
Úloha 13
Geometrická podstata aritme-
tického priemeru.
(16 + 12 + 14 + 8 + 18 + 10) : 6 =
= 72 : 6 = 13
9 9
2. zošit
8
Úloha 14
Jedna úloha, ktorá má v sebe
zakomponovaných niekoľko častí.
Na celú úlohu sa môžeme pozerať
ako na „miniprojekt“. Zahŕňa nie-
koľko činností, s ktorými je dobré,
skupina po ut st št pi priemer aby sa žiaci postupne oboznamo-
1 21 vali a učili sa ich realizovať.
18 20 25 26 16
2 20 Časť a)
3 22 18 15 20 25 22 Z pohľadu matematiky nevyžaduje
žiadne pojmy, fakty ani postupy,
4 22 25 19 28 16 24 ktoré sa žiaci na hodinách mate-
priemer 21,75 matiky – či už v tejto časti, alebo
18 23 25 30 24 v predchádzajúcich častiach –
20 21,5 21 26 20,25 naučili. Cieľom je, aby si utriedili
informácie, ktoré im úloha posky-
tuje dosť neprehľadne v zadaní
a aby ich jasným spôsobom spra-
covali – v tomto prípade vo forme
tabuľky. Tabuľku si musia „vymys-
lieť“ sami.
4. sk. Časť b)
3. sk. Podľa vzoru treba doplniť ostatné
1. sk. stĺpce. Ktorý spôsob spracovania
2. sk. údajov je prehľadnejší – tabuľka
v časti a) alebo graf v časti b)?
Časť c)
Úlohu možno riešiť podobne ako
úlohu 13 na s. 8, alebo výpočtom.
Časť d)
Diskutujte o každom žiackom ná-
pade. Nedovoľte nikomu povedať
„neviem“.
2. zošit
9
Úloha 1
Hľadáme súvislosť, ako prená-
sobenie delenca a deliteľa tým
istým číslom ovplyvní výsledok
delenia.
Úloha 2 3 3 3
Úloha 3
Objavujeme možnosť, ako sa
pri delení zbaviť desatinného 10 10 100 100 1000 1000
čísla na mieste deliteľa, t.j. ako
z delenia desatinných čísel dostať 3 3 3
príklad na delenie desatinného
čísla číslom prirodzeným.
delenec deliteľ
nezmení
100
· 10 · 10 418 : 22
10 100
7,8 : 14 3 860 : 25
10 1000
60 : 35 294 : 172
8 4,5 148,3
2. zošit
10
Úloha 4
Hľadáme odpoveď na otázku,
kedy sa číslo delením zmenší
a kedy sa zväčší. Žiaci si môžu
4 0,5 < 4 > 2 slovne sformulovať svoje pozo-
24 0,25 < 24 > 6 rovanie.
24 2,5 > 24 < 60
Úloha 5
25 0,8 < 25 > 20 Úloha 6
35 0,4 < 35 > 14 Písomne sformulujeme vzťah
150 0,12 < 150 > 18 medzi podielom a delencom
5 4,2 > 5 < 21 v závislosti od veľkosti deliteľa.
8 6,1 > 8 < 48,8 Podstatné je odhaliť vzťah,
nie trénovať techniku delenia.
15 0,2 < 15 > 3
Preto počítanie na kalkulačke.
20 0,9 < 20 > 18
50 0,84 < 50 > 42
5 3,8 > 5 < 19
4 8,25 > 4 < 33
4 4,32 55,5
3,2 54,3 44
2,7 36 9,12
36 1,8 1,8
Úloha 9
Urobte si súťaž „Najlepší odhad 3,5 7 2,4 5 3,25
dňa/týždňa/mesiaca/roka...“.
Sledujte, ktorý zo žiakov mal naj-
viac čo najpresnejších odhadov
a udeľte mu titul. Nevynechajte
7,56 0,25 6 0,5 3
jedinú príležitosť, aby ste dvíhali
matematické sebavedomie
vašich žiakov. 6 0,4 3,8 0,5 7,6
659,2 18,315
1 424 63,5
26,35 12 280,5
3,27 23 632,5
4 405,75 31,05
690 23,6
1,375 1,6
75 21,995
99,97
20
4
1,6
6,4 0,2 32
14 18 32
7,5 3 2,5
3 15 18
1 0,5 2
7 5 2
0,3 0,3 1
6 5 1
2. zošit
13
Úloha 2
Nechajte žiakov, nech sa
„pohrajú“ s kalkulačkou.
50 0
56,9 1
32,64 2
0,165 3 4
0,714 285 7... nekonečne veľa
1. stĺpec s periódou
2. zošit
14
Úloha 6
Ktorými číslami je dobré deliť,
aby sme dostali periodické číslo?
Všimli si to vaši žiaci pri predchá-
dzajúcich úlohách?
Úloha 7
Ktorými číslami je dobré deliť,
aby sme dostali neperiodické
číslo s neukončeným desatinným
rozvojom? Všimli si to vaši žiaci
pri predchádzajúcich úlohách?
Úloha 8
Úloha 9
Aký je rozdiel, ak delím na dve de-
satinné miesta a výsledok delenia
zaokrúhlim na dve desatinné
miesta? Diskutujte o tom so žiakmi
a nechajte ich vymýšľať konkrétne
príklady, ktoré budú potvrdzovať
ich tvrdenia a vyvracať tvrdenia
ich spolužiakov (alebo vaše).
Hoci to nie je v zadaní, ak máte
3,83 817,87 5,47 šikovných žiakov, môžete im uká-
zať, ako sa určuje zvyšok pri delení
zv. 0,02 zv. 0,04 zv. 0,01 desatinným číslom. Zvyšky uvá-
dzame pri každom príklade.
12,09 222,801
199,92 3,0
3,960 0,1
2. zošit
15
Pri riešení slovných úloh
uvádzame iba samotný výpočet
a odpoveď. Spôsob zápisu
slovnej úlohy závisí od učiteľa.
Náš názor je taký, že zápis slov- 7,4 : 10 = 0,74
nej úlohy je zmysluplný vtedy,
keď pomáha žiakovi slovnú
Baltazár má krok dlhý 0,74 m.
úlohu vyriešiť.
2. zošit
16
Úloha 1
Ako výsledok závisí od aktuálneho
kurzu?
Úloha 2
Róbert: 215 · 0,772 6 = 166,109 eura Úloha 3
A čo teraz? Môže byť odpoveď
Norbert: 163 · 1,079 3 = 175,925 9 eura
rôzna v rôzne dni? Porovnajte
s úlohou 1. Pracujte s dennou
Viac má Norbert. tlačou, internetom, správami...
=. 7,44
10 – 6,87 = 3,13
–0,14 · 5 = –0,70
——
2,43
Matúš si môže kúpiť 5 žuvačiek a mame vráti 2,43 eura.
35 : 2 = 17,50
17,50 · 3,5 = 61,25
38 : 2 = 19
19 · 4,5 = 85,5
2. zošit
19
30 : 0,98 =. 30,61
18 : 12 = 1,5
1,61 – 1,5 = 0,11
2. zošit
20
132,5 · 3 = 397,5
530 : 4 = 132,5
530 – 132,5 = 397,5
83,5 : 5 = 16,7
.
10 zošitov = 5,1 cm
1 zošit = 5,1 : 10 = 0,51 cm
.
500 listov = 5 cm
1 list = 5 : 500 = 0,01 cm = 0,1 mm
2. zošit
21
Úloha 1
Pripomíname násobenie
a delenie 10, 100, 1 000 – tech-
nicky nič iné žiaci nepotrebujú
vedieť pri premene jednotiek. 50 0,4
900 0,02
Úloha 2 7 000 0,003
Základná pomôcka pri premene
jednotiek dĺžky.
2,8 0,05
370 0,036
53 0,002 17
0,8 60
0,04 500
0,009 3 000
0,06 38
0,453 16
0,002 18 41 500
: 1 000 : 10 : 10
· 1 000 · 10 · 10
450 3 026,7
2 600 3 500
0,162
mm m dm
dm dm km
2. zošit
22
Úloha 6
Príklady e), f), k), l) môžu mať viac
riešení podľa toho, v akých jednot-
1,001 111 kách je zapísaný výsledok.
1 001,111
10 011,11 Úloha 7
Chyba sa dá vždy opraviť niekoľký-
100 111,1
mi spôsobmi:
1 001 111 – opravím číslo na ľavej strane,
– opravím číslo na pravej strane,
– opravím jednotky.
5 2
10 6
60 4
10 505
99 cm 1m
200 m 70 cm
21 dm 3 943 dm
0,7 m 560 mm
5 m 6 dm
10 m 5 cm 705 cm
3 km 800 m
450 mm 2. zošit
2 m 263 mm 23
Úloha 8
Osvedčí sa najprv porovnávané
dĺžky premeniť na rovnaké
jednotky. > =
1 050 cm 3 000 m 3 000 m
Úloha 12 < =
Úloha si vyžaduje väčší časový
20 cm 10 cm
priestor. Ilustrácia okrem toho,
že pripomína, čo je to priemer
kruhu, ukazuje aj najvhodnejší
spôsob na zmeranie priemeru
mince.
Na zistenie priemerov našich
mincí môžete zvoliť aj fyzikálny
prístup: každý žiak odmeria prie-
2. 3. 1.
mer, namerané údaje zapíšete
do tabuľky a vypočítate z nich
aritmetický priemer. Takto získa- 36 dm 42 dm – najdlhší 25 dm – najkratší
né číslo sa najviac priblíži sku-
točnému priemeru našich mincí.
Každá z častí e), f), g) môže mať
viac riešení. Porovnávajte si ich.
109,3 cm + 0,327 m
109,3 cm + 32,7 cm = 142 cm Žiaci potrebovali drôt dlhý 142 cm.
204,7 cm – 0,426 m
2,047 m – 0,426 m = 1,621 m Výsledok príkladu je 1,621 m.
25,75 mm
23,25 mm
24,25 mm
22,25 mm
2. zošit
24
Viete, čo vo vašom okolí má
hmotnosť 1 t, 1 q; koľko váži
makové zrniečko?
: 10 : 100 : 10 : 1 000
Úloha 1
Základná pomôcka pri premene
jednotiek hmotnosti.
· 10 · 100 · 10 · 1 000
8 000 45 983
4 000 0,12
6 70
70 6 000
63 4
3 800 5
0,25 3 070
500 90,8
900 0,04
50 250
7 400
250 20,8
kg g
q dag
kg kg
t t
0,2 3,7
10 30
5 4
4 918 542
7 500 kg
23 q 0,45 t
1,6 q 2q
3 kg 2,5 q
640 000 mg
< >
250 g 6 400 kg 1 000 kg
< =
5 kg 50 kg 0,75 g
= <
850 kg 250 kg
= >
2. zošit 400 kg 100 + 300 = 400 kg 360 kg
26
Úloha 8
Možných riešení je veľa. Príklad
vhodný na skupinovú prácu.
Najmä časť c) môže byť výzvou
750 kg + každé okrem 4 t 8 q; 4,5 t medzi jednotlivými skupinami.
380 kg + každé okrem 4 t 8 q
0,75 q + každé
1 q + každé
2. zošit
27
T ak tu sa už zapotíte poriadne.
Aj keď sa vašim žiakom pri sčítaní
a odčítaní ešte zdalo, že je to
„egyptská malina“, tak pri násobe-
ní a delení ich určite prejde chuť.
Ako to dopadne pri vašom prie-
skume spôsobov násobenia a de-
lenia iných civilizácií či národov?
2. zošit
28
32 + 16 + 8 – 1 32 + 8 – 1 64 + 16 + 4
Úloha 2
Pamätajú si vaši žiaci trojuholní- '
kovú nerovnosť? a
Úloha 4 '
Môžu byť dva vonkajšie uhly
trojuholníka tupé – zadanie c)?
c
3 A B C b
Diskutujte so žiakmi o podob-
3 a b c
ných vzťahoch.
3
3 ' ' ' '
' C
= 105°; = 50° – tupouhlý b a
A '
= 60° – rovnostranný c
' B
2. zošit = = 160° – neexistuje lebo
30 160°+ 160°= 320°> 180°
Úloha 6
Dobrá propedeutika podobnosti
trojuholníkov a faktu (na ktorý žiaci
s obľubou zabúdajú, respektíve
60° 65° 10° 60° 89° si ho neuvedomujú), že pri podob-
96° 66° 25° 44° 55° nosti sa veľkosti uhlov nemenia.
33° 24° 44° 40° 91° 60°
75° 110° 170° 135° 91°
138° 155° 50° 136° 120°
147° 156° 136° 90° 120° 144°
C'
B'
A'
Vo vrchole
2. zošit pri pravom uhle.
32
Úloha 4
Overte si to na viacerých trojuhol-
níkoch (stačí, ak každý žiak nary-
Najdlhšia je výška na najkratšiu stranu – va. suje nejaký trojuholník a zmeria
výšky, alebo sa vráťte k úlohe 1
na s. 32).
Úloha 5
Podstatná je myšlienka: „Vrcholy
všetkých takýchto trojuholníkov
ležia na rovnobežke, ktorej vzdia-
lenosť od strany AB je v.“
Zamerajte pozornosť na rysovanie
a hľadanie riešenia, nie na formality
konštrukčnej úlohy.
C4 C2 C1 C3 C5
p
A B
veľa
p; p||AB; |p, AB|= 4 cm
(na priamke rovnobežnej so stranou AB, vzdialenej od nej 4 cm)
nedá sa
2. zošit
33
Úloha 1
Pripomeňte si so žiakmi trojuhol-
níkovú nerovnosť – zmenšujte
počet riešení takmer v každom
zadaní tejto úlohy.
4 trojuholníky: 3, 4, 6
4, 6, 7
4, 6, 9
6, 7, 9
4 4 3 3 2
2. zošit 5 trojuholníkov
34
Úloha 1
Konštrukcie sss.
To, či budete so žiakmi robiť iba ná-
črt a konštrukciu alebo konštrukčnú
úlohu ako celok, rozhodnite podľa
Postup konštrukcie: Konštrukcia: aktuálnej situácie. Treba klásť dôraz
1. AB; |AB|= 8 cm k na náčrt, na presné a úhľadné ryso-
vanie a postupné (slovné) zdôvod-
2. k; k(A, 7 cm) C
C l ňovanie jednotlivých krokov.
a = 4 cm 3. l; l(B, 4 cm) Ak by sa žiakom zdali konštrukcie
b = 7 cm
B 4. C; C k l nudné, skúste súťažiť – v rýchlosti,
A c = 8 cm
presnosti, farebnosti...
5. ABC
Rozbor:
AB; |AB|= 8 cm
C; C k(A, 7 cm) l(B, 4 cm) A B
2. zošit
35
Úloha 2
Konštrukcie sus.
Zmysluplné je (podľa nás) robiť
kompletnú konštrukčnú úlohu
(teda aj rozbor a postup kon-
štrukcie) vtedy, keď žiak zvolí
iný postup ako štandardný.
Napr. tak ako v zadaní c), keď
sme najskôr narysovali 90° uhol
a potom sme kružidlom odme-
rali dĺžky strán. Vedy si môžeme
navzájom kontrolovať správnosť
postupu...
2. zošit
37
Úloha 4
Úloha 5
Všetko sú to geometrické značky, KL
ktoré potrebujete pri rysovaní L k(S; 5 cm)
trojuholníka a pri zápise postupu AB |AB|= 5 cm
konštrukcie, tak sme si ich pri- p = 54°
pomenuli v jednoduchej, kryšta-
MN |<) AVB|= 88°
lickej forme.
B m
A
X
p||AB m KL = {X}
Y
Y CD k(S; 4 cm) k k l = {Y; Z}
l
AX BY = {C}
alebo
2. zošit C AX BY
38
k
C
l
ABC
A B
k
M
X
KLM
K L
Y
MNO O X
M N
2. zošit
39
Úloha 7
Pristupujte k vašim žiakom dife-
rencovane. Nie je v našich silách,
aby všetci žiaci v jeden daný
k l
moment vedeli všetko rovnako D: a = 6 cm C |AC|= 7 cm C k(A; 7 cm)
dobre. Tak je to aj s konštrukčný- b = 7 cm |BC|= 6 cm C l(B; 6 cm)
mi úlohami. Niektorí zvládnu b = 7 cm
c = 5 cm a = 6 cm C; C k l
všetky postupy bravúrne, pre
iných je úspech narysovať správ-
Ú: ABC
A B
ny trojuholník. Ale prax je zákla- c = 5 cm
dom úspechu. Aj tí, čo teraz
horko-ťažko rysujú, sa časom
naučia aj ten zvyšok, iba potre- 1. |AB|= 5 cm
bujú viac času a praxe.
2. k; k(A; 7 cm)
3. l; l(B; 6 cm)
4. C; C k l
k
C l
5. ABC
A B
K L
K L rovnoramen-
ný trojuholník
KM, LM
<) MKL; <) MLK
KL
KM, LM
M
<) KML
Dve
a) 4 = 180° a) b)
2 — —
= 45° 2 2
b) 2 = 180°
= 90°
2. zošit Uhly pri základni 45°, uhol pri hlavnom vrchole 90°.
42
Úloha 6
Za predpokladu, že strom rastie
kolmo zo zeme (a mravec má
C M presný uhlomer).
r2
r2
r1
r1 r2
r1 L
M
MKŠ je rovnoramenný Š
|KM|=|KŠ|= 15 m
45°
Strom je vysoký 15 m.
90° 45°
K
r = 5,2 cm C
o = 2 · 5,2 + 6,5
o = 16,9 cm r r
2 · r + z = 35 C
z = 11
2. zošit
A z B
43
Úloha 3
Ukážte žiakom pätu výšky.
Trochu predbiehame vlastnosti
trojuholníka, ale napríklad pre- C
hnutím papiera ukážte žiakom, a=b = = (180°– 60°) : 2 = 60° 3 cm
že v rovnostrannom trojuholníku
60°
3 cm
päta výšky delí stranu na dve
rovnostranný trojuholník B
rovnaké časti.
A
Úloha 4
Opakujeme rysovanie uhlov –
bez uhlomera. Pripomíname
pojem os uhla. C M
L
M
1 + 3 + 9 = 13 trojuholníkov
18 · 2 = 36 cm
2 cm
60°
30°
2. zošit
44
Úloha 5
Koľkí z vašich žiakov si uvedomili,
že výška v rovnostrannom trojuhol-
níku je vlastne osou súmernosti
vb= ob tohto trojuholníka?
V rovnostrannom trojuholníku:
va o a Úloha 6
va= oa Propedeutika stredných priečok.
vb o b Môžete vyzvať žiakov, aby podob-
vc o c né vlastnosti skúmali aj v rovno-
ramennom, rôznostrannom či
tupouhlom trojuholníku.
vc = o c
C
Z Y
A B
X C
Uhly v XYZ majú veľkosť 60°
Z Y
XYZ je rovnostranný A X B
1 AB|, |XZ|= —|
|YZ|= —| 1 BC|, |XY|= —|
1 AC|
2 2 2
D
F
A C
2. zošit
B
45
Z myslom úloh je neustále
utvrdzovanie pojmov a ich
spájanie v rôznych situáciách.
Úloha 3
Riešenia by mali byť intuitívne, všetky uhly majú veľkosť 60°
ale samozrejme sa môžeme
venovať aj zdôvodňovaniu.
môže, napr. 90°, 45°, nemusí
všetky sú ostré
existuje, napr. 95°, 75°, 10° existuje, napr. 89°30', 15°30', 75°
šesť
2. zošit dva
46
Úloha 4
Veríme, že to naozaj prakticky
vyskúšate.
Úloha 6
Začíname vo výpočtovej geo-
metrii pracovať s premennou.
Na úvod je vhodné vypočítať
niekoľko konkrétnych príkladov,
na základe ktorých žiaci môžu
pochopiť systém počítania
takýchto úloh.
II.
180° (ak sa v poslednom vrchole
otočil do smeru, ktorým vyšiel) I.
III.
môže byť
rovnoramenný
pravouhlý
= = (180°– ) : 2
B
A
2. zošit
47
U ž asi tušíte, čo vás čaká.
Máte pravdu – vezmite si kamien-
ky a ukladajte. Veď aká by to
bola pséfofória bez skutočných
kamienkov?! A ak si k tomu uvia-
žete aj tógu, žiaci budú na túto
hodinu spomínať do konca svoj-
ho života :).
Viac inšpirácií a náročnejšie
úlohy pre šikovných žiakov
nájdete v knihe Peter Bero:
Matematici, ja a ty.
10 + 5 = 15 5 · 5 = 25 2·4=8
15 + 6 = 21 6 · 6 = 36 2 · 5 = 10
21 + 7 = 28 7 · 7 = 49 2 · 6 = 12
2. zošit
48
NIE
n n
Trojuholníkové číslo vieme zapísať ako (n + 1) · —; N
2
napr.: +
3 + 6 = 9 =/ 10
21 = 15 + 6
36 = 21 + 15
55 = 45 + 10
66 = 45 + 21
91 = 55 + 36
120 = 105 + 15
136 = 91 + 45
2. zošit
49
4 3
6 9
12 15
28 30
22
22
26 36 14
2. zošit
51
Úloha 3
Ako sa lepšie presvedčíme,
že 1 dm2 má 100 cm2?
Urobte si spolu aj meter štvor-
cový. Je to veľká zábava, môžete
nám veriť!
Úloha 4
Úlohám z predchádzajúcich
strán sme mierne pridali na ná-
ročnosti. Predpokladáme ale,
že žiaci sa rýchlo zorientujú
a začnú sa predbiehať v určo-
vaní správnych výsledkov.
2
18,7 cm
2
10,32 cm2 23,76 cm
22,14 cm2
2
27,3 cm
2
11,22 cm
30,4 cm2
2. zošit
52
Úloha 1
Vychádzajte zo vzťahov, ktoré ste
si ukázali pri dm2 a m2. Diskutujte
: 1 000 000 : 100 : 100 o tom, či sa dá podobne vyrobiť
km2 alebo hektár – a potom od-
voďte vzťahy, ktoré platia medzi
jednotkami obsahu.
: 1 000 000 · 100 · 100
Venujte tejto úlohe dostatočnú
pozornosť, kreslite, zovšeobecňuj-
te. Pochopenie týchto súvislostí
je základom pre bezproblémové
100 · 100 = 10 000 100 m premeny jednotiek obsahu.
Úloha 5
Koľko riešení má posledný stĺpec?
100 · 200 = 20 000
100 m 10 · 10 = 100
20 000 : 100 = 200
100 m 100 m
Bolo to 200 árov.
2 2
6a = 6 · 100 m = 600 m
20 5 10
7 200 5 40
800 3 000 450
8 2,1 16 0,5 4
2. zošit
53
Úloha 8
Príklad b) má viac riešení podľa
toho, v akých jednotkách
dopĺňame. 500 21 800
700 3
1 300 40
400 350
800 0,074
700 0,35
2 14
20 000 0,7
129 000 5 000 000
0,8 7
7,5 15
0,04 900
930 8,7
8 000 000 1 580
2
dm dm2
m
2
km2
a a
15 0,2
0,5 ha
2
50 m 8
2
9m
30 100
70 cm2
3 700 16 500
2. zošit 15 m 2
200 a
54
Úloha 9
Je viac možností opravy,
podľa toho, či opravujeme
350 m2 čísla, alebo jednotky.
Úloha 12
2 2 Toto si opäť pýta titul
0,4 ha 30 m 7 000 cm
„najlepší odhadca roka“.
0,5 m
2
5 000 000 m2
> =
2 2 2
270 dm 11 m 11 m
= =
< >
2 2
6,5 m 7m
2 2
dm cm
2 2 2
m dm cm
2 2
m cm
2 2
cm mm
2 2 2
dm cm mm
2 2
dm mm
2. zošit
55
Úloha 1
Napíšte si do každého štvorca D C
na obrázku o = 4 · a, S = a · a.
Úloha 2 |AB|= 37 mm
Napíšte do každého obdĺžnika o1 = 4 · 37 = 148 mm
na obrázku o = 2(a + b), S = a · b. 2
S1 = 37 · 37 = 1 369 mm N M
A T B S
|KL|= 45 mm
o2 = 4 · 45 = 180 mm
S2 = 45 · 45 = 2 025 mm2
|PR|= 50 mm
o3 = 4 · 50 = 200 mm K L
S3 = 50 · 50 = 2 500 mm2
P R
|AB|= 10,2 cm
|BC|= 3 cm H G
o1 = 2 · (10,2 + 3) = 26,4 cm L K
S1 = 10,2 · 3 = 30,6 cm2
|EF|= 4,5 cm
|FG|= 7,1 cm
o2 = 2 · (4,5 + 7,1) = 23,2 cm
2
S2 = 4,5 · 7,1 = 31,95 cm
|EJ|= 4,7 cm I J
D C
|JK|= 3,7 cm
o3 = 2 · (4,7 + 3,7) = 16,8 cm
2
S3 = 4,7 · 3,7 = 17,39 cm
E F
A B
2. zošit
56
Úloha 4
Skúste sa ešte predtým, ako budete
riešiť túto úlohu a žiaci budú vidieť
rozmery ihrísk, pýtať:
Ktoré ihrisko je väčšie – hádza-
nárske alebo basketbalové?
Zmestilo by sa tenisové ihrisko do
našej triedy? A do našej telocvične?
Koľko volejbalových ihrísk sa zmes-
tí na jedno futbalové ihrisko?
Ktoré z ihrísk môže mať iný rozmer
v každej dedine alebo meste –
futbalové, hádzanárske, tenisové?
A veľa podobných otázok.
Potom si môžete odpovede zistiť
2
presne počítaním s danými údajmi.
Futbal: 105 · 68 = 7 140 m
. 2
tenis: 23,77 · 8,23 = 195,627 1 = 196 m
2
hádzaná: 40 · 20 = 800 m
2
volejbal: 9 · 18 = 162 m
99 : 9 = 11 cm 25 : 2,5 = 10 cm
2. zošit
57
Úloha 7
Vezmite si štvorcovú sieť a kres-
lite. Odoberajte, pridávajte, jed-
nu stranu obdĺžnika zmenšujte,
2 2 2
druhú zväčšujte. Učte vašich S = 8 · 2 = 16 cm S = 4 · 9 = 36 m S = 5,4 · 9,6 = 51,84 m
žiakov experimentovať a dajte a = 4 cm a=6m a = 7,2 m
im istotu, že každý názor, ktorý
vyslovia, bude vypočutý a nikto
sa im zaň nebude posmievať,
ani ho znehodnocovať iným
spôsobom. Len tak docielite, že
sa žiaci nebudú obávať povedať 7 575 : 101 = 75
svoje myšlienky a v triede vždy
vznikne zaujímavá a podnetná
Šírka futbalového ihriska je 75 metrov.
diskusia.
2 2
S = 140 · 120 = 16 800 cm = 1,68 m
120 cm
100 cm
120 cm
2
10 · 10 = 100 cm 140 : 10 = 14 140 cm
120 · 100 = 12 000 cm2 120 : 10 = 12
12 000 : 100 = 120 bielych 14 + 11 + 13 + 10 = 48 hnedých
2
5,2 · 2,4 = 12,48 m
12,48 : 2 = 6,24
3 · 6 = 18 m2
1 · 0,3 = 0,3 m2
18 : 0,3 = 60
o = 14 o = 20 o = 14
S=9 S = 11 S=8
9m
S = 9 · 15 + 4 · 28 + 2 · 17 = S = 13 · 11 – (5 · 3 + 2 · 2 + 7 · 1) =
= 281 m2 = 2,81 a = 143 – 26 = 117 m2 = 1,17 a
2. zošit
60
Úloha 1
Ukazujeme súvis medzi obsahom
pravouhlého trojuholníka a obdĺž-
nika: S = (a · b)/2 , pričom a, b sú
odvesny pravouhlého trojuholníka.
10
33
15
36
10,5 18
20 8
4 35
36
2. zošit
61
Ch ceme, aby žiaci riešením
úloh prišli na zovšeobecnenie:
ak sa strana štvorca zmení o x,
tak obvod štvorca sa zmení o 4x.
Pre každého žiaka bude to
zovšeobecnenie inak všeobecne
formulované. Niektorí prídu iba
po úroveň: ak sa strana zväčší
o dve, tak sa obvod zväčší o 4.
Iní prídu až na úroveň: obvod
štvorca sa zväčší o štvornásobok
toho, o čo sme zväčšili stranu
štvorca.
4
8
12
16
4n
2. zošit
62
Podobné úvahy, ako sme robili
so štvorcom, teraz robíme s obdĺž-
nikom.
Na začiatok meníme dĺžky strán
obdĺžnika o rovnakú vzdialenosť,
v záverečných úlohách o rôznu
vzdialenosť. V prípade obdĺžnika
sa zovšeobecňuje náročnejšie ako
v prípade štvorca. Dobré bude,
ak budú žiaci vedieť vyriešiť
a opísať konkrétne úlohy.
4
8
12
16
4n
(2 + 3) · 2 = 10 cm
(2 + 4) · 2 = 12 dm Obvod sa zväčší o 10 cm.
Obvod sa zväčší o 12 dm.
(3 + 5) · 2 = 16 cm
S1 = (230 + 470) · 2 = 1 400 mm Obvod sa zmenší o 16 cm.
S2 = (300 + 420) · 2 = 1 440 mm
Obvod sa zväčší o 40 mm.
2. zošit
63
Ako sa bude meniť obsah
štvorca pri zmene dĺžky jeho
strany?
Najprv nechajte žiakov tipovať
a potom sa dajte do kreslenia
S1 S1 S1 S1
a počítania.
Sa = 4 · S1
Sb = 9 · S1
Sc = 16 · S1
Sd = 25 · S1
4
9
16
25
n2
S1 = a · a
2
S1 = 6 · 6 = 36 m S2 = 8a · 8a = 64 · a · a = 64 S1
2
S1 = 30 · 30 = 900 m Obsah sa zväčší 64-krát.
900 : 36 = 25 (5 · 5 = 25)
Obsah sa zväčší 25-krát.
S1 = a · a
2
S1 = 18 · 18 = 324 dm S2 = (a : 2 ) · (a : 2) =
2
S2 = 6 · 6 = 36 dm = a · a : 4 = S1 : 4
Obsah sa zmenší 4-krát.
234 : 36 = 9 (3 · 3 = 9)
Obsah sa zmenší 9-krát.
2. zošit
64
A to isté aj s obdĺžnikom.
Kreslite, počítajte, zovšeobecňujte.
Individuálne, vyhovujúco úrovni
momentálnych vedomostí
a schopností každého žiaka.
4
9
16
25
n2
3 · 4 = 12
S1 = 16 · 24 = 384 dm2 Obsah sa zmenší 12-krát.
2
S1 = 8 · 4 = 32 dm
384 : 32 = 12 (2 · 6 = 12)
Obsah sa zmenší 12-krát.
2
S1 = 6 · 5 = 30 cm S1 = a · b
S2 = 12 · 1 = 12 cm2 S2 = a · 2 · b : 2 = a · a = S1
Obsah sa nezmení.
30 : 12 = 2,5
Obsah sa zmenší 2,5-krát.
2. zošit
65
Úloha 2
Žiaci si môžu dokresliť kocky
do obrázka tak, ako sme to uro-
bili v zadaní b), alebo si každý
kváder vymodelujú na lavici
z menších kociek. Práca so sku-
točnými kockami je síce hlučná,
ale pre žiakov veľmi atraktívna.
Navyše, veľmi dobre pomáha
pri budovaní pojmu objem a pri
utváraní predstavy o jednotkách
objemu.
5 12 20 30
42 240
125
27
2. zošit 6 7 14 40
66
40 84
7·3·4
5·4·2
60
7·3·2 5·6·2
42
36
6·3·2
7·3·3 4·4·3
63
48
DÁ Ž DN I K
2. zošit
67
Úloha 5
V zadaní máme na mysli „tunely“
v tvare kvádra, teda s prierezom
tvaru štvorca či obdĺžnika. š v h š v h š v h
1 1 6 1 4 4 5 1 3
1 2 6 2 4 2 5 1 4
2 2 6 2 4 3 5 2 2
3 2 6 2 4 4 5 2 3
1 4 1 3 4 3 5 2 4
1 4 2 5 1 1 3 1 6
1 4 3 5 1 2 3 4 4
4×4×4 2×2×2
2. zošit
68
Praktické úlohy, ktoré si žiaci môžu
„chytiť do ruky“, pomôžu lepšej
predstavivosti jednotiek objemu.
Určite nájdete veľa možností,
ako spomínane jednotky objemu
vymodelovať a ako dokázať aj ich
vzájomný prepočet.
1 000
1 000
1 000
1 l = 1 dm3
dm3
3
cm
3
m
3
hl
dm = l
cm3= ml
2. zošit
69
S pôsoby riešenia kombinato-
rických úloh sú rôznorodé.
Niekomu vyhovuje vypisovanie
do tabuľky, niekomu kreslenie
grafov... Preto nepovažujte naše
spôsoby riešenia jednotlivých úloh
za jediné správne. Iba sme vám
chceli ukázať myšlienku riešenia
a samozrejme aj výsledky.
A B C D B A C D C A B D D A B C
Podstatné je, aby sa žiaci zabavili
s týmito príkladmi. To znamená, A B D C B A D C C A D B D A C B
aby ste ich nechali bádať, kresliť,
vypisovať, aby mohli sami objaviť A C B D B C A D C B A D D B A C
cestu k cieľu, prípadne patterny,
ktoré sa dajú použiť pri riešení A C D B B C D A C B D A D B C A
jednotlivých typov úloh. Niekto-
A D B C B D A C C D A B D C A B
ré úlohy iba jednducho trénujú
vypisovanie možností, riešení je A D C B B D C A C D B A D C B A
veľa a nie je potrebné, aby ste
od žiakov žiadali, aby vypísali
všetky. Môžu však viesť k tomu,
že sa žiaci pokúsia zistiť, koľko
riešení je bez toho, aby ich mu-
seli všetky vypísať. KESŽ KŽSE SEKŽ SKEŽ SŽEK
KEŽS KŽES SEŽK SKŽE SŽKE
8 možností
napr.:
6 pravých modrých + 5 pravých zelených + 1 = 12 rukavíc
Až teraz je istota, že bude pár.
2. zošit
71
Úloha 10
Úloha 11
Úloha 13
Tento typ úloh sa veľmi dobre
rieši kreslením. Dôležité je roz-
lišovať význam spojníc medzi
bodmi. Napr. pri drakoch má
spojnica hodnotu 2 – dve foto-
grafie, pri podaní rúk u Janov
hodnotu 1 – jedno podanie. Stačili im 3 podania rúk.
Úloha 12
Samozrejme počítame s tým,
že radcovia dodržiavali dvornú
etiketu a nikdy si nepodávali ruky
súčasne dve dvojice radcov :). D1 D2
R1
R2 R3
10 podaní
P1 P2 P1 P1
P2 P3 P2 P3
P3 P4
P4 P5 P4 P5
P5 P6
2. zošit 6 princezien áno 5 princezien nie
72
Úloha 14
Voľné miesta v tabuľke by sa
dali využiť na odvetné zápasy.
Tak ako to je v nasledujúcej úlohe.
Š1 Š2 Š3 Š4 Š5 Š6
Š1 × 15 · 2 = 30 zápasov
Š2 × 1. kolo
Š3 × 30 · 0,5 = 15 hodín
Š4 ×
2. kolo ×
Š5
Š6 ×
Celý turnaj trval 15 hodín.
× × × × ×
× ×
× ×
× ×
× ×
× ×
× ×
Prebehlo 32 súbojov.
2. zošit
73
Vniektorých úlohách nám celý
systém narúša číslica nula, ktorá
nemôže byť ako prvá cifra hľa- 1, 2, 7 6 čísel bez núl
daných čísel. Treba to žiakom 1, 9 2 čísla bez núl
pripomínať, pretože na to občas 1, 2, 3, 4 24 čísel bez núl 2, 8 2 čísla bez núl
zabúdajú. 2, 3, 5 6 čísel bez núl 3, 7 2 čísla bez núl
1, 4, 5 6 čísel bez núl 4, 6 2 čísla bez núl
Plus čísla z nich vytvorené
pridaním ľubovoľného počtu núl.
1, 2, 4 6 čísel
2, 2, 2 1 číslo
1, 1, 8 3 čísla Spolu 10 čísel.
8888 1 možnosť
*888 8 možností
8*88 9 možností
88*8 9 možností
888* 9 možností
Spolu 36 možností.
2. zošit
74
J:A J:A
1:0 0:1
1:1 2:0 1:1 0:2
2:1 1:2 2:1 2:1 1:2 1:2
2:2 2:2 2:2 2:2 2:2 2:2 Zápas mohol mať
3:2 3:2 3:2 3:2 3:2 3:2 6 rôznych priebehov.
č m z
Katka ° × ° Katka – červená
Zuzka × ° × Zuzka – modrá
Evka × ° ° Evka – zelená
1 ° Ši-Pr ° ° Pr
2 ° ° Ši
Po-Pr-Mi
3 ° ° Po
4 ° Mi-Z ° ° Mi
5 ° °Z
Dostaneme pomaranč a zmrzlinu.
N-Č-B
N-Č-J
N-B-J
Č-B-J
čierny
2. zošit
77
M ôžete kresliť všetky cesty,
ale pri komplikovanejších úlohách
sa vo svojich obrázkoch stratíte.
Efektívnejšie je napísať si ku kaž-
dej „križovatke“, koľkými spô- 2 3 3 6
sobmi sa k nej môžeme dostať 1 1 2 1 1 3
a takto sa posúvať zľava doprava.
1 1 1 1 2 1 2 3
1 1 1
4
1 2 3
1 1 1 20 42
1 4 10 14
10
1 3 6 1 3 6 10 5 14 28
1 2 3 4 1 2 3 4 2 5 9 14
1 1 1 1 1 1 1 2 3 4 5
1 1 1 1
2. zošit
78
Úloha 2
Ukážka riešenia je pre zmiešavanie
dvoch príchutí. Ak máte dobrý
žalúdok, tak môžete zmiešať aj
tri príchute – to je 20 možností,
alebo štyri – 15 možností,
či päť – 6 možností.
Príchute: A, B, C, D, E, F
Dvojice: k príchuti A – 5 na výber;
k B – 4; k C – 3; k D – 2; k E – 1
5 + 4 + 3 + 2 + 1 = 15 rôznych chutí
...
3 farby: 3 · 2 · 1 = 6 veží
4 farby: 4 · 3 · 2 · 1 = 24 veží
5 farieb: 5 · 4 · 3 · 2 · 1 = 120 veží
6 farieb: 6 · 5 · 4 · 3 · 2 · 1 = 720 veží
...
2. zošit
79