Professional Documents
Culture Documents
AUSTRÁLIA – príroda:
Rozprestiera sa na oboch stranách Obratníka Kozorožca. Západnú časť zaberá Veľká západoaustrálska
plošina, z ktorej vystupujú pohoria: Kimberleyská plošina, Macdonnellove vrchy a Musgravove vrchy.
Polopúšte a krovinaté stepi obkolesuje úzka pobrežná nížina. Na východ od rozsiahlych ploším sú
zníženiny – panvy (panva Eyrovho jazera, Veľká artézska panva). Na východnom pobreží sa dvíhajú
Veľké predelové vrchy, v nich sa nachádza najvyšší bod Austrálie Kosciuszkov vrch (2 228 m). Strednú
a západnú časť pokrývajú rozľahlé púšte. Riečna sieť je slabo rozvinutá. Hustejšia riečna sieť so stále
tečúcimi riekami sa vyvinula len v úzkom pobrežnom pásme na východe. Najvýznamnejšie rieky:
Murray, Darling, Flinders, Murrumbridgee. Obrovský význam majú zásoby podzemných vôd
z artézskych panví.
Rastlinstvo:- tropické lesy, savany, prales, listnaté a zmiešané lesy, púštne rastliny
Živočíšstvo:- endemity, vačkovce, bahník austrálsky, dingo, ježura, kiwi, dikobraz, živočíchy koralových
útesov
Úlohy
1) správne je B
2) správne A
3) správne A
Určiť polohu na mape zemepisnými súradnicami, vzhľadom na rovník, nultý poludník a obratníky.
Zaujímavosti a rekordy
Najväčší koralový útes: Veľká koralová bariéra, dĺžka: 2 300 km, šírka 2 až 150 km. Väčšina útesov je
počas prílivu ponorená pod hladinu mora, pri odlive niektoré vyčnievajú až meter nad vodu. V celom
páse je len 20 priechodov pre väčšie lode.
Najväčšie prechodné jazero: Eyrovo jazero. Púštne jazero s rozlohou 9 000 až 15 000 km2, po
niekoľkých suchých rokoch úplne mizne. Málokedy v ňom býva voda, väčšinou je oba suchou slanou
panvou. Maximálne naplnenie (1,2 m) dosahuje iba párkrát za storočie.
Najväčší ostrovný vrch: Uluru (Ayersova skala). Leží v samom strede austrálskeho kontinentu.
Nadmorská výška vrchu je 867 m, relatívna výška 335 m a obvod 9 km.
Flóra: následkom skoršieho odlúčenia od ostatných kontinentov prešlo toto územie dlhým
samostatným vývojom, ktorý viedol k tomu, že austrálska oblasť je zo všetkých rastlinných oblastí
najosobitejšia. Z celkového počtu asi 10 000 druhov je 8 300 endemických. Najpôvodnejšie
a najtypicklejšie rastlinstvo má austrálsky juhozápad. Najvýznamnejší je rod eukalyptus s viac ako 600
druhmi.
Fauna: v Austrálii žije najpodivnejšie zviera na svete: vtákopysk divný, vajcorodý cicavec, ktorý nielen
znáša vajcia ale ich aj vysedí. Spolu s ježurami (cicavce s najnižšou teplotou krvi) patria k najstaršej
a najprimitívnejšej skupine živočíchov. Z ďalších zaujímavých živočíchov Austrálie treba spomenúť
kenguru červenú, ktorá je najväčší vačkovec, koalu medvedíkovitú, ktorá sa živí listami a kôrou
niektorých druhov eukalyptov.Pes Dingo je najväčšia šelma austrálskej oblasti a je zdiveným
potomkom domáceho psa.
Strana 4
OBYVATEĽSTVO
Populácia
Krajinu osídlili pred 50 000 rokmi pôvodní obyvatelia, ktorí dnes žijú v neradostných podmienkach.
Prví Európania – prisťahovalci – vstúpili na tento kontinent v roku 1778. Táto anglická kolónia
v prvopočiatkoch slúžila ako trestanecká kolónia a až neskôr od 19. storočia tu prisťahovalci
vybudovali produkčnú poľnohospodársku výrobu.
Úlohy
1) A
2) Canberra
Tabuľka
Najmenší Teritórium
hlavného mesta
*Možno uviesť viacero charakteristík, napríklad najmenší svetadiel, málo aborigenov, koralové útesy pri východnom
pobreží, rozmanitosť a odlišnosť prírody a i.............................................................................................................
Zdôvodniť nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva, určiť oblasti husto zaľudnené a riedko zaľudnené.
HOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárstvo sa muselo prispôsobiť faktu, že ide o najsuchší kontinent. Pôdy teda nepatria
k najúrodnejším na svete. Intenzívne hospodárenie je možné len v oblastiach so zrážkami, alebo
v oblastiach s možnosťou umelého zavlažovania. Napriek tomu sa v krajine darí vďaka klimatickej
pestrosti dopestovať si v podstate všetky potrebné rastlinné produkty. V Austrálii platia prísne zákony
zakazujúce dovoz potravín, rastlín i semienok. Okrem ochrany lokálneho genofondu to má aj
významný ekonomický efekt. Krajina je významným exportérom obilia, cukru, bavlny, mäsa,
mliečnych výrobkov a ovocia mierneho i tropického pásma. Zostáva aj najväčším chovateľom oviec
a producentom vlny, aj keď od roku 1970 sa počet oviec neustále znižuje. Podobne aj významný chov
hovädzieho dobytka má od 70-tych rokov 20. storočia klesajúcu tendenciu. Austrália sa v ostatných
dvoch desaťročiach čoraz väčšmi presadzuje na svetových trhoch svojím vínom. Rozsiahly je
rybolovný potenciál, výsostné vody zaberajú väčšiu plochu ako samotný kontinent.
Krajina má limitovaný hydropotenciál, preto viac využíva tepelné elektrárne. Zároveň patrí medzi tie
štáty, ktoré sa najotvorenejšie hlásia k využívaniu alternatívnych zdrojov energií.
Austrália je svetovou veľmocou v oblasti ťažby a exportu nerastných surovín. Ťažia sa tu v podstate
všetky známe, ekonomicky využiteľné nerasty. V mnohých komoditách (napr. zinok, olovo) je krajina
svetovým lídrom. Rovnako má obrovské zásoby uhlia, plynu, uránu, železnej rudy, drahokamov
a polodrahokamov. Paradoxne,jediným nesebestačným zdrojom je ropa.
Priemysel je rozvinutý najmä na báze zahraničných investícií, tradične z USA a Japonska, najnovšie aj
z Južnej Kórey, Číny či Tchaj-wanu. Vysokú produktivitu vykazuje železiarstvo, oceliarstvo
a strojárstvo. V krajine existuje silný automobilový sektor, ktorý sa však oslabuje rastúcim významom
novoindustrializovaných krajín juhovýchodnej Ázie. Dôležitými odvetviami zostáva potravinárstvo,
papierenský priemysel (na báze vysadených eukalyptových lesov), textilný a odevný priemysel (s
licenčnou výrobou aj na ostrovoch Oceánie), elektrotechnický a hi-tech priemysel.
Úlohy
1) ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, zlato, diamanty, nikel, meď
Strana 6
OCEÁNIA
Severnejšie sa rozprestierajú ostrovy Mikronézie, ktoré predstavujú všetky typy koralových ostrovov
od malôých útesov až po veľké atoly.
Polynézia zaberá celú východnú Oceániu a krajný juhozápad Tichého oceánu. Nachádzajú sa tu
sopečné aj koralové ostrovy. Sem patri aj Nový Zéland.
Úlohy
1 A)
Tabuľka
Názov Počet obyv. Rozloha Hlavné mesto
*Možno uviesť viacero charakteristík, napríklad rozmanitosť ostrovov (sopečné, koralové, pevninské), tropické
a subtropické podnebie, skúška jadrových zbraní a i.
Strana 8
Zaujímavosti a rekordy
Sopka Kilauea na ostrove Havaj v Havajských ostrovoch vytvára najväčší činný kráter na Zemi
(priemer 3,2 km). Kilauea leží na svahu masívu Mauna Loa, ktorý je najmohutnejšou sopkou na Zemi.
Waimangu na Novom Zélande je najmohutnejší gejzír na Zemi. Horúcu vodu, bahno a kamene
vyvrhoval v intervale 30 hodín do výšky 300 až 400 m. Vznikol v roku 1900 a existoval štyri roky. Dnes
sa na jeho mieste rozprestiera rovnomenné jazero.
Strana 9
ANTARKTÍDA
Antarktída je kontinent na južnej pologuli, rozložený takmer symetricky okolo Južného pólu. Za južnú
polárnu kružnicu presahuje iba veľmi malá časť pevniny. Za hranicu celej antarktickej oblasti sa
považuje klimatická hranica vytvorená januárovou izotermou 10 stupňov C, ktorá sa zhruba kryje
s južnou hranicou lesa. Pobrežie Antarktídy je málo členité, asi polovica je zaľadnená. Súvislý ľadový
mkryt, s priemernou hrúbkou 2 200 m, necháva holé iba nepatrné časti pobrežia a najvyššie skalné
vrcholy. Priemerná nadmorská výška Antarktídy je 2 280 m. Podnebie pevniny je veľmi chladné
a extrémne suché. Riečna sieť sa na pevnine nevyvinula. Dočasné toky vznikajú len v letnom období
v oblastiach, ktoré nepokrýva ľad.
Úlohy
1) D
2) C
3) na severnej pologuli
4) všetky poludníky
Strana 11
Zaujímavosti a rekordy
Vo vnútrozemí Východnej Antarktídy sa nachádza svetový pól chladu. Absolútne teplotné minimum -
89,2 stupňov C zaznamenala stanica Vostok.
V roku 1958 dosiahla ruská výprava v nadmorskej výške 3 720 m miesto, nazývané „Pól relatívnej
nedostupnosti“.
Antarktída má najväčšiu plochu kontinentálneho ľadu – 13 802 000 km2. Roztopením tohto ľadu by
sa zatopilo asi 10% súše. Maximálna hrúbka ľadu je 4 776 m.
Pri Antarktíde sa nachádzajú aj veľké plochy pobrežného ľadu. Najväčší je Rossov pobrežný ľadovec:
547 350 km2. Hrúbka ľadu kolíše medzi 60 až 800 m. Ľad je vytláčaný smerom do mora rýchlosťou až
1 240 m/rok. Na okraji sa vytvára zrázna stena – Rossova ľadová bariéra (dĺžka 900 km, výška 35-50
m).
Kusy ľadu sa odlamujú a plávu preč ako ľadové kryhy (telenie ľadovca).Najväčšou dosiaľ
zaznamenanou morskou kryhou bola antarktická tabuľová kryhy s rozlohou vyše 31 000 km2.
Strana 12
Na obrysovej mape určiť: Labradorský polostrov, Aljašský polostrov, Kalifornský polostrov, Florida, Grónsko,
Ohňová zem, Beringov prieliv, Drakov prieliv, Panamský prieplav.
Úlohy
1) A
2) D
3) A – Ázia, B – Antarktída
*Okrem vyznačeného rovníka treba ešte doplniť významné prvky zemepisnej siete a až potom dokresliť – stačí
v hrubých rysoch.
Strana 14
POVRCH
Západnú časť Severnej Ameriky lemuje horská sústava Kordiller. V strede pevniny sa rozkladá
rovinaté územie Veľkých prérií a Centrálnej nížiny. Laurentínska plošina a Apalačské vrchy na východe
majú stredohorský ráz. Pobrežie Mexického zálivu a Atlantického oceána lemujú pobrežné nížiny –
Arktická, Mississippská a Atlantická nížina. Kordillery pokračujú v strednej Amerike dvomi pásmami
Východnej a Západnej Sierra Madre, medzi nimi leží Mexická plošina. Pozdĺž celého západného okraja
Južnej Ameriky bolo vyvrásnené pásmo juhoamerických Kordiller – Ánd, kde dodnes pretrváva
sopečná činnosť. Tieto vysoko vyzdvihnuté a rovnobežne usporiadané horské reťaze medzi sebou
uzatvárajú celý rad vnútrohorských kotlín a náhorných plošín. Guyanská a Brazílska vysočina na
východe sú podstatne nižšie. Medzi týmito horopisnými celkami sa rozprestierajú rozsiahle nížiny:
Amazonská, Orinocká a Laplatská. Ďalej sú to vysoko položené plošiny Gran Chaco, Mato Grosso a
Patagónska plošina.
Na obrysovej mape určiť: Kordillery, Andy, Appalačské vrchy, Mississippská nížina, Amazonská nížina.
ÚLOHY
1) B
2)
Dokreslite: Aconcagua
Strana 16
PODNEBIE
Labradorský prúd spôsobuje chladnejšie a vlhšie podnebie Ameriky. Tento chladný p rúd negatívne
ovplyvňuje v zime celú oblasť New Yorku a spôsobuje výrazné ochladzovanie. Golfský prúd
otepľuje východ Severnej Ameriky. Pobrežné oblasti, ktoré sú ovplyvňované studeným
Peruánskym prúdom majú suchú klímu s častými hmlami. Vplyvom tohto prúdu vznikla aj
púšť Atacama.
ÚLOHY
Podnebie
*Dokončiť diagram – vypočítať ročný úhrn zrážok, čiže sčítať množstvo zrážok za jednotlivé mesiace.
Zaradiť časti Ameriky do podnebných pásiem a porovnať ich podľa teploty a množstva zrážok.
Strana 17
VODSTVO
Úmoria:
Atlantického oceána- Missisipi, Missouri, Amazonka, Rieka sv. Vavrinca, Rio Grande, Orinoco,
Paraná, Uruguaj
Seveného ľadového oceána- Mackenzie
Tichého oceána- Colorado, Yucon, Columbia
Bezotoková oblasť
medzi Skalnatými vrchmi a Kordillermi leži Veľké soľné jazero
vo vysokohorskej oblasti peruánskych Ánd leží jazero Titicaca
vo Venezuele tvorí lagúna Maracaibské jazero
Moria:
Karibské, Sargasové, Labradorské, Beaufortovo, Čukotské, Beringovo
Veľké kanadské jazerá je skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady s USA. Je to
najväčšia skupina sladkovodných jazier na zemeguli.
Medzi Veľké kanadské jazerá patrí: Horné jazero (najväčšie a najhlbšie - má väčšiu rozlohu
ako Česko), Michiganské jazero, Hurónske jazero, Erijské jazero a najmenšie z nich Ontárijské
jazero. Veľké kanadské jazerá sú jasne viditeľné na satelitných snímkach Severnej Ameriky.
Sú posiate asi 35 tisíc ostrovmi, vrátane ostrova Manitoulin na Hurónskom jazere, ktorý je
najväčším vnútrozemským ostrovom na svete.
Oveľa menšie šieste jazero St. Clair je tiež súčasťou tohto jazerného sytému, ale nie je
považované za jedno z Veľkých kanadských jazier. Jazerný systém tiež zahŕňa rieky, ktoré
spájajú jednotlivé jazerá: St. Mary's River medzi Horným jazerom a Hurónskym jazerom, St.
Clair River medzi Hurónskym jazerom a jazerom St. Clair, Detroit River medzi jazerom St.
Clair a Erijským jazerom a rieka Niagara a Niagarské vodopády medzi Erijským jazerom a
Ontárijským jazerom. Michiganské jazero je spojené s Hurónskym jazerom Mackinským
prielivom. Celý tento jazerný systém je odvodnený Riekou svätého Vavrinca do Atlantického
oceánu.
Prieplav svätého Vavrinca, 3 500 km dlhá vodná cesta vedúca Riekou svätého Vavrinca a
Veľkými kanadskými jazerami, umožňuje námorným lodiam plaviť sa až hlboko do
vnútrozemia severoamerického kontinentu a zabezpečuje tak dopravné spojenie pre také
veľké priemyselné mestá ako sú Toronto, Chicago, Detroit, Milwaukee, Buffalo, Cleveland a
Thunder Bay.
ÚLOHY
Štát Kontinent
Strana 18
RASTLINSTVO, ŽIVOČÍŠSTVO
ÚLOHY
1 B)
Podnebie Živočíchy
Určiť podľa mapy typy krajín v Amerike a vysvetliť, ako súvisia s rozložením podnebných pásiem.
Strana 19
ZAUJÍMAVOSTI A REKORDY
Najdlhší vysokohorský ľadovec: Beringov ľadovec, dĺžka 170 km. Zlieza z Vrchov svätého Eliáša.
Najväčšie sladkovodné jazero: Veľké kanadské jazerá: Spojený komplex jazier tektonického
a ľadovcového pôvodu odvodňuje Rieka svätého Vavrinca do Atlantického oceána. Najhlbšie Horné
jazero má maximálnu hĺbku 406 m, najplytšie Erijské jazero iba 64 m. Najväčší výškový stupeň 102 m
čiastočne prekonávajú Niagarské vodopády medzi Erijským a Ontárijským jazerom.
Najvyššie položené jazero: Titicaca v Južnej Amerike v nadmorskej výške 3 810 m, rozloha: 6900-8288
km2.
Najväčšia rieka: Amazonka, Južná Amerika: dĺžka 6 437 km. Preteká najväčšou nížinou na Zemi –
Amazonskou nížinou (5 000 000 km2) medzi Andami a Atlantickým oceánom a medzi Guyanskou
a Brazílskou vysočinou. Vteká do nej 200 veľkých riek a asi 15 000 menších riečok. Amazonka je
dostatočne hlboká na to, aby sa po nej mohli plaviť námorné lode až do Manausu, vzdialeného 1 690
km od Atlantiku (celková splavnosť je 4 300 km).
Najvyšší vodopád: Angelov vodopád v Južnej Amerike vo Venezuele. Padá 979 m z plochého
Diablovho vrchu. K najvyšším vodopásom patria aj Yosemitské vodopády v národnom parku
rovnakého mena v Severnej Amerike.
Najväčší vodopádový systém: vodopády Iguazú v Južnej Amerike, majú šírku 4 km, hĺbku 72 m.
Vytvára ich rieka Iguazú tečúca na hraniciach medzi Argentínou a Brazíliou. Tesne pred ústim do rieky
Paraná padá cez okraj plošiny do hĺbky 72 m.
Najdlhšie pohorie: Kordillery/Andy: Severná a stredná Amerika a Južná Amerika. Dĺžka asi 16 000 km.
Strana 20
OBYVATEĽSTVO
A) bielej
B) žltej
C) čiernej
mulat mestic
7.5.5.2.2.2+2.2.23 = 1492 rok, v ktorom pristál Krištof Kolumbus pri brehoch Ameriky.
Charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva v Amerike, určiť oblasti husto osídlené a riedko osídlené.
Strana 21
SÍDLA
RLUIA
CDIAP
UVTMA
SROIZ
Vymenovať a ukázať na mape najväčšie a najvýznamnejšie mestá Ameriky, zaradiť ich do štátov.
Strana 22
OBLASTI A ŠTÁTY
Najrozvinutejší š. USA
*Možno uviesť viacero charakteristík, napríklad Severná Amerika – kontinent dvoch vyspelých štátov, najdlhšie pohorie
sveta, najmohutnejšia rieka sveta, ubúdanie pralesov a i.
Strana 24
USA
USA sú najväčšou svetovou ekonomikou. Majú najvyšší podiel na svetovom obchode a najviac
investovaného kapitálu v zahraničí. Priame zahraničné investície amerických firiem sú dôležitým
faktorom rozvoja ekonomík na celom svete. V krajinách ako sú Kanada, Mexiko a niektoré ďalšie
latinskoamerické štáty je americký kapitál v niektorých odvetviach dominantný.
Napriek dominantnému postaveniu sektora služieb a priemyslu USA nezanedbávajú ani primárny
sektor. Napokon, krajina sa zrodila na farmárskej tradícii. Súčasné poľnohospodárstvo je vysoko
výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa
pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho, subtropického a v južnej časti Floridy aj tropického
pásma. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí obilnicu krajiny. Florida je
významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov
bavlny, kukurice, zemiakov, tabaku a sóje. Na severe a západe krajiny pretrváva chov dobytka. USA
majú významné zdroje drevnej hmoty v horských oblastiach a na Aljaške. Napriek tomu sú aj veľkým
importérom kanadského dreva a celulózy. Rybolov tvorí taktiež dôležitú súčasť primárneho sektora,
hlavne na Aljaške.
USA disponuje ložiskami všetkých strategických nerastných surovín, avšak kvôli pozícii najväčšieho
svetového spotrebiteľa musí veľké objemy surovín aj dovážať. Ropu a plyn ťaží v oblasti Mexického
zálivu, v Oklahome a na Aljaške. Veľké ložiská uhlia sú v Appalačskom pohorí v Pennsylvánii či
Západnej Virgínii. Železná ruda sa ťaží v Minnesote, farebné kovy v juhozápadných horských štátoch.
Nedostatok strategického uránu sa kompenzuje dovozom z Kanady. Spotrebu ropy pomáhajú naplniť
latinskoamerické zdroje. Energetický sektor využíva všetky možné zdroje – hydroenergiu, fosílne
palivá, jadro aj alternatívnu energiu. Hoci rast priemyslu zaostáva za rastom nevýrobného sektora,
stále symbolizuje silu miestnej ekonomiky. Napriek finančnej kríze sa krajina všemožne snaží
zachrániť nosné odvetvia priemyslu, napr. automobilky. Niet sa čo čudovať, značky ako Ford alebo
General Motors sú stále symbolom zrodu úspešného kapitalizmu. Významným sektorom je výroba
civilných aj vojenských lietadiel, kozmický priemysel, výroba zbraní. Najmodernejší výskum
a produkcia zasahuje aj do farmaceutického, elektrotechnického, telekomunikačného a hi-tech
sektora. Veľké investície smerujú do inovácií a vzdelávania. Práve v tomto ohľade USA výrazne
prevyšujú ostatný svet. Sektor služieb zahŕňa širokú škálu nevýrobných odvetví. Zamestnáva najviac
ekonomicky aktívnych obyvateľov. USA sú krajinou s najväčším potenciálom v cestovnom ruchu.
Významné sú telekomunikačné, finančné či dopravné služby. Sektor výrazne ovplyvnila finančná kríza,
ktorá doľahla najviditeľnejšie na ten finančný. Skrachovalo viacero veľkých bankových domov či
poisťovacích spoločností.
ÚLOHY
1. C)
3. Washington
Strana 25
Štvorec predstavuje rozlohu USA. Dokreslite do neho rozlohu Slovenska.
Strana 26
KANADA
Kanada sa zrodila na báze voľnej pôdy a výskytu surovín. Dlhé obdobie slúžila len ako surovinová
základňa pre svetové veľmoci. Kanadu zjednotila vlastne až transkontinentálna železnica. Postupne sa
rozšírilo osídlenie a s ním infraštruktúra, priemysel a služby. Ešte v čase 2. svetovej vojny žila štvrtina
Kanaďanov na farmách. V súčasnosti je v poľnohospodárstve a baníctve zamestnaných menej ako 5%
ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Poľnohospodárstvo môže využiť len južnejšie časti krajiny. V centrálnej prérijnej časti je hlavná
obilnica Kanady. Teplomilnejšie plodiny, ovocie a zelenina, sa pestujú s úspechom len v južnom
Ontáriu a v južnej časti Britskej Kolumbie pri pobreží Tichého oceánu. Ku koloritu vidieka patrí
„rančerstvo“, teda chov hovädzieho dobytka. V meste Calgary v provincii Alberta sa konajú aj rodeá.
Kanada je významným svetovým producentom drevnej hmoty a zároveň najväčším exportérom
celulózy a papiera, ktorý zhltne hlavne polygrafický priemysel v USA. Najdôležitejšie lesnaté oblasti sú
v západokanadských horáchKanada patrí k svetovým lídrom v rybolove, či už morskom alebo
sladkovodnom. Najbohatšie loviská sú v oblasti Newfoundlandu, na tichomorskom pobreží
a v arktických riekach. V roku 1992 v dôsledku úbytku rýb Kanada pristúpila k obmedzeniu lovu na
atlantickom pobreží, čo spôsobilo rozpad pôvodných rybárskych komunít na východnom pobreží,
vysokú nezamestnanosť a emigráciu do iných častí krajiny.
Poprekrúcačka
TO WATA
OTTAWA
Strana 27
MEXIKO
Mexiko patrí k ekonomickým lídrom v rámci Latinskej Ameriky. Patrí medzi významných svetových
exportérov ropy. Ekonomika krajiny je dlhodobo silne previazaná s ekonomikou susedných Spojených
štátov amerických. Toto spojenie sa ešte viac prehĺbilo po vytvorení zóny voľného obchodu NAFTA
v polovici 90-tych rokov 20. storočia.
Význam primárneho sektora ekonomiky neustále klesá. Prevažne suchá prírodná krajina limituje
rozšírenie poľnohospodárskej pôdy a lesov. Mexiko s rýchlo rastúcou populáciou nie je schopné
zabezpečiť potravinovú sebestačnosť z domácich zdrojov, musí dovážať aj časť základných komodít.
Najviac rozšírenými plodinami sú kukurica, obilniny, strukoviny, zelenina, citrusy, v južných tropických
oblastiach banány, mango, avokádo, káva, cukrová trstina. Mexická kuchyňa je známa významným
zastúpením kukurice, fazule, papriky, paradajok a štipľavých prísad. Najvýznamnejšou exportnou
plodinou je cukrová trstina a káva. Mexiko zaviedlo aj pestovanie vanilky, ktorá bola dlhodobo
typická pre ostrovy v Indickom oceáne. Výhodné je pestovanie skorej zeleniny, ktorá sa dobre
zhodnocuje na trhu USA a Kanady. Na pacifickom pobreží sa rozšírilo pestovanie bavlny. Dôležitou
súčasťou agroekonomiky je „ranching“, teda chov hovädzieho dobytka. Tradične je rozšírený na
vidieku severného Mexika, najnovšie sa však uplatňuje aj v južných tropických oblastiach na miestach
vyťažených tropických lesov. Lesnatosť krajiny sa výrazne znížila. Kým v 16. storočí boli dve tretiny
územia zalesnené, v súčasnosti sa súvislejšie lesy nachádzajú len v najjužnejších a najmenej
dostupných oblastiach. Väčší potenciál predstavujú nerastné suroviny. Mexiko je ropnou krajinou
a svetovým lídrom v ťažbe striebra. Kým striebro sa ťaží od nepamäti, ropa sa začala vo veľkom ťažiť
až na začiatku 20. storočia. Prvé náleziská sa nachádzali v oblasti mesta Tampico v Mexickom zálive.
Postupne sa ťažba ropy a plynu rozšírila do takmer celej oblasti Mexického zálivu. Okrem striebra
krajina dodáva na svetový trh aj takmer všetky druhy farebných kovov aj železa.
Mexiku sa úspešne darí rozvíjať sektor služieb. Nosným pilierom v tomto smere je cestovný ruch.
Krajina sa zaradila medzi najviac rastúce turistické destinácie.
A) Mayovia
B) Aztékovia
C) Inkovia
Opravte preklepy.
Poprekrúcačka
KOMIXE
MEXIKO
Strana 28
KARIBSKÁ OBLASŤ
Štvorec predstavuje rozlohu Kuby. Dokreslite do neho rozlohu Slovenska.
A) z východu na západ
B) zo severovýchodu na juhozápad
C) zo severozápadu na juhovýchod
D) z juhovýchodu na severozápad
Poprekrúcačka
NA HAVA
HAVANA
Kuba – Havana, Nikaragua – Managua, Panama – Panama, Honduras – Tegucigalpa, Guatemala – Guatemala
240 kg
Strana 29
Zaujímavosti a rekordy
Zlom svätého Andreja v USA, v štáte Kalifornia, je najdlhší zlom zemskej kôry, zlomová línia je
dlhá 1 050 km
Veľký kaňon je najdlhšia dolina svete. Nachádza sa v USA, v štáte Arizona. Dĺžka 350 km,
maximálna hĺbka 1 800 m, šírka 200 m až 29 km.
Dolina Monumentov v štátoch USA Arizona a Utha sú najvelkolepejšie skalné vrchy na Zemi.
Jednolivé monumenty dosahujú až 300 m.
Najväčší jaskynný systém na svete je Mamutia Jaskyňa v USA v štáte Kentucky, celková dĺžka
530 km.
Strana 30
Poprekrúcačka
ZÍBILA RA
BRAZÍLIA
Brazília
Brazília sa radí do skupiny štátov BRIC (skratka z názvov Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré sa považujú
za rýchlorastúce budúce svetové veľmoci. Brazília je latinskoamerickým gigantom na poli
poľnohospodárskej a banskej produkcii. Je kľúčovým producentom železa, cínu, mangánu, bauxitu,
diamantu a iných drahokamov, tiež kávy, pomarančov, sóje, cukrovej trstiny, manioku, hovädzieho
mäsa. Amazonská oblasť má najväčší potenciál produkcie biomasy na svete. Ostatné objavy ropy
v pobrežných vodách Brazílie ju môžu posunúť v budúcnosti medzi ropné veľmoci. Krajina úspešne
rozvíja aj sektor služieb, vedy, dokonca rozvíja vlastný kozmický výskum. Sao Paolo je ekonomickým
a finančným centrom svetových parametrov.
Najviac nerastných surovín sa získava tradične v štátoch Minas Geiras, Mato Grosso, Amapá a Pará.
Viaceré štáty federácie však majú ešte skrytý potenciál v tomto smere. Amazónia poskytuje najväčšie
zásoby dreva na Zemi, rovnako najvyšší hydropotenciál. Miestny biotop má nevyčísliteľnú hodnotu,
žiaľ potýka sa s ekologickými problémami ako nadmerný výrub pralesa. Brazília je sebestačná
v produkcii väčšiny základných potravín. Popritom dokáže vyvážať žiadané komodity. Je tradične
najväčším vývozcom kávy. V novom miléniu však tejto komodite konkuruje sója a výrobky z nej (napr.
krmivá). V krajine sa zbiera asi tretina pomarančov sveta. Brazílčania chovajú aj najviac hovädzieho
dobytka (vyše 200 miliónov). Výrazná nadprodukcia cukrovej trstiny sa využíva na výrobu etanolu do
pohonných hmôt. Týmto spôsobom Brazília už od 70-tych rokov 20. storočia nahrádzala časť
nákladov na dovoz ropy. Nové objavy ropy pod oceánom a potravinová kríza vo svete však môžu
tento biznis v budúcnosti okresať. Pre potreby priemyslu a stavebníctva sa na juhovýchode krajiny
vysádzajú plantáže s rýchlorastúcimi drevinami ako eukalyptus.
Energetické potreby napĺňajú zásoby uhlia v Santa Catarina, zásoby ropy a plynu v šelfovom mori
v oblasti Rio de Janeiro. Nové veľké zásoby ropy sa v novom tisícročí našli v hĺbke 7 km pod hladinou
oceána. Celkový nedostatok energie pre obrovskú krajinu sa musel riešiť dovozom. V roku 1999 bol
otvorený plynovod z Bolívie do juhovýchodnej priemyselnej časti štátu. Na báze tohto zdroja vzniklo
viacero termálnych elektrární. Brazília využíva aj jadrové elektrárne. V roku 1984 bola spustená
svojho času najväčšia hydroelektráreň na svete na rieke Paraná, ktorá bola spoločným projektom
s Paraguajom.
Brazília má široko rozvinutý priemysel. Kedysi patrila k najväčším producentom textílií, odevov
a obuvi. Dnes túto rolu prebrali viac ázijské krajiny. Krajina dokáže produkovať vlastné automobily,
lietadlá i elektroniku. V 90-tych rokoch 20. storočia krajina vyslala do kozmu svoj prvý vlastný satelit.
Utvorte dvojice. Brazília, Francúzska Guyana, Guyana, Surinam, francúzština, portugalčina, angličtina,
holandčina
a) hádzaná
b) futbal
c) hokej
d) vodné pólo
Strana 31
LAPLATSKÁ OBLASŤ
Štvorec predstavuje rozlohu Argentíny. Dokreslite do neho rozlohu Slovenska.
Poprekrúcačka
VIDEMENOTO
MONTEVIDEO
Pampy sú:
A) stepi
B) hospodárske zvieratá
C) obydlia
D) jednorázové plienky
STRANA 32
ANDSKÁ OBLASŤ
Poprekrúcačka
ZAPAL
LA PAZ
Podčiarknite pojmy, ktoré súvisia s Andami: Titicaca, Inkovia, Iguacu, Altiplano, lama
Zaujímavosti a rekordy
Púť Kordiller americkým kontinentom končí pri meste Ushuaia. Kedysi prístav veľrybárskych
lodí, dnes rušné turistické centrum v Argentíne je jedným z najjužnejšie položených miest na
svete. Leží na pobreží Ohňovej zeme.