Professional Documents
Culture Documents
– RIEŠENIE
1. Patria alebo nepatria nasledujúce slová do vašej aktívnej alebo pasívnej
slovnej zásoby? Vysvetlite ich význam.
substrát, koláž, patriciát, enfant terrible, luna, krumple, klasák, papať, geleta,
hetrik, kamufláž, konsenzus, fraktúra, chrabrý, žertva, kolektivizácia, lajblík,
prézle
1
rozhalenky svietia mužné, mocné prsia. [Š. Žáry] ▷ lajblíček -čka pl. N -čky m.
zdrob.: bohato zdobený l.;
prézle – strúhanka.
Had lezie z diery von. Chlapec lezie na strom. Lezie na mňa chrípka. Čo za
ním stále lezie? Rozmysli si, do čoho lezieš! Pavol lezie na strom. Lezie do
tých šiat už pomaly hodinu. Mráz mi lezie za nechty. Čo stále za mnou lezieš?
Teplota vzduchu konečne lezie hore. Prečo mi lezieš do skrine? Lezieš mi na
nervy! Lezie to z teba ako z chlpatej deky.
2
5. Uveďte čo najviac ustálených slovných spojení (frazeologizmov, prísloví,
porekadiel, prirovnaní) obsahujúcich slová mačka, pes, líška, hlava, krk, oko.
3
9. Určte, či ide v jednotlivých frazeologizmoch o príslovie, porekadlo, pranostiku,
prirovnanie alebo ustálené slovné spojenie (obrazné).
4
10. V nasledujúcich vetách nájdite frazeologizmy a nahraďte ich:
11. Vysvetlite, ako vznikli nasledujúce slovné spojenia. Vysvetlite ich význam.
úľ hviezd, piesočný jazyk, smaragd trávy, zamknúť ústa, voz šťastia, zub píly,
tučná odmena, generačná priepasť, horúca ihla, vrazila mu krv do tváre, more
problémov, letel do školy, nebudem tu tvrdnúť, žiaľ mu kalí zrak
5
obdobie žatvy = metonymia
chodí v hodvábe = metonymia
vietor sa šmýkal po úbočiach = metafora
jazyk na topánke = metafora
zem spieva = personifikácia
les hovorí = personifikácia
zlý ako čert = prirovnanie
živí sa perom = metonymia
Slovensko získalo zlatú medailu = synekdocha
Je zlý ako čert! = prirovnanie
Ty čert jeden! = metafora
oči čerta = genitívna metafora
čertovský tanec = epiteton
Slovensko nezaspalo = metonymia
živí sa jazykom = metonymia
spôsobila to tlač = metonymia
vypil celý pohár = metonymia
moja noha tam viac nevkročí = synekdocha
skanula mu slza = synekdocha
Bratislava sa teší = synekdocha
tam sa na žiaka kladú veľké nároky = synekdocha
6
Hľadá včerajší deň.
Vozí drevo do lesa.
Ide od desiatich k piatim.
Ide od tisíca ku stu.
Dostane sa z koňa na somára.
Predal voly, kúpil soli.
Vyšiel na psí tridsiatok.
Sadlo mu niečo na nos.
Vstal hore zadkom.
Začal deň ľavou nohou.
... si môže pískať
... si môže holú labu lízať
... ani pes sa za ním neobzrie
elegancia – lat., guláš, flegmatik – gr., kostol – lat., tabuľa – lat., parfum,
filozofia – gr., piano – tal., musieť – nem., čaj – čín., rušt., robot – češt., čardáš
– maď., bryndza, šach – perz., tréning – angl., disciplína – lat., šunka – nem.,
šansón – fran., škola – lat., gr., anjel – gr., demokracia – gr., gýč – nem.,
doktor – lat., jazero – praslovan., mešita – arab., vesmír – češt., staroslovien.,
gejzír – isl., kanoe – indián., armáda, bambus – malaj., hol., banán – afr.,
vanilka – špan., ananás – indián., krab – nem., kaviareň – arab., jogurt – tur.,
bridž, golf, volejbal, hifi/hi-fi, faul, softvér, sveter, mejkap, džem, topmodelka,
fajčiť, fara, fašiangy, hák, pánt, richtár, firhang, fertucha, varta, bojar,
blahorodie, previerka, kaťuša, sputnik beseda, snáď, poznatok, salaš, valach,
cap, fujara, bunda, harakiri, saké, kamikadze, karate, kimono, kengura, kivi,
dingo, bumerang, telegram, omša, telefón, televízia, sympatia, temperament,
fuga, violončelo, mramor, pizza, paleta, saldo, konto, somár, fraška, novela,
čižmy, husár, šiator, dereš, chýr, írečitý, zebra, gorila, tse-tse, lev, korida,
matador, sombrero, mokasíny, tomahavk, kakao, čokoláda, tabak, totem, filé,
hašé, salón, garsoniéra, balkón, rúž, rešerš, garáž, dekorácia – lat.,
substantívum – lat., dopyt – češt., koč – maď., klobása – maď., gramatika –
gr., epiteton – gr., dotazník – češt., piškóta – nem., tal., futbal – angl., vzduch
– rušt., adresa – fran., metafora – gr., biskvit – fran., rétorika – gr., gulag –
rušt., dokument – lat., exot – gr., žirafa – arab., cifrovať – arab., maď.
filé, hašé, salón, garsoniéra, balkón, rúž, parfum, rešerš, garáž = francúzština
bridž, golf, volejbal, hifi/hi-fi, faul, softvér, sveter, mejkap, džem, topmodelka =
angličtina
fajčiť, fara, fašiangy, hák, pánt, richtár, fertucha, firhang, varta = nemčina
bojar, blahorodie, previerka, kaťuša, sputnik, beseda = ruština
kľud, snáď, poznatok, ješitný, blbý, akonáhle = čeština
salaš, bryndza, valach, cap, fujara, bunda, žinčica = rumunčina
7
harakiri, saké, kamikadze, karate, kimono = japončina
kengura, kivi, dingo, bumerang = austrálske domorodé jazyky
telegram, omša, telefón, televízia, sympatia, temperament = klasická gréčtina
a latinčina
fuga, violončelo, mramor, pizza, paleta, saldo, konto, somár, fraška, novela =
taliančina
čižmy, husár, šiator, dereš, guláš, chýr, írečitý = maďarčina
zebra, gorila, tse-tse, lev = africké jazyky
korida, matador, sombrero, armáda = španielčina
mokasíny, tomahavk, kakao, čokoláda, tabak, totem = indiánske jazyky
Nihil novi sub sole. In vino veritas. Homo homini lupus. Persona non grata.
Historia magistra vitae. Repetitio est mater studiorum. Divide et impera. Erra
humanum est. Mens sana in corpore sano. In medias res. Inter arma silent
musae. Curriculum vitae. Pecunia not olet. Hannibal ante portas. Finis coronat
opus. Laus propria sordet. Veni, vidi, vici.
Mýliť sa je ľudské. K jadru veci. V zdravom tele zdravý duch. Nič nové pod
slnkom. Vo víne je pravda. Rozdeľuj a panuj. Človek človeku vlkom. Medzi
zbraňami mlčia múzy. Životopis. Opakovanie je matkou štúdia. História je
učiteľkou života. Osoba nevítaná, neželaná. Samochvála smrdí. Prišiel som,
videl som, zvíťazil som. Koniec korunuje dielo (nakoniec to najlepšie). Peniaze
nesmrdia. Hannibal pred bránami (hrozí nebezpečenstvo).
8
16. K nasledujúcim latinským slovám doplňte zdomácnené slová alebo
medzinárodné slová, ktorých pôvodný význam zostal zachovaný, resp. je iba
čiastočne pozmenený.
dyňa, dinyl, vladyka, gyps, Krym, mytológia, líra, lýra, rímsa, Sicília, rytier,
lýceum, cyrilika, rikša, byrokracia, filozofia, tip, typ, cynik, pigment, Gizela, git,
burgyňa, Cyril, disk, nadýmať, híkať, hydra, hipodróm, dynamika, týfus, Sibír,
vírus, gilotína, pyrit, krypta, hysterická, kyjak, kimono, kynožiť, kynúť, kypieť,
kinetika, Líbya, Lýdia, cylinder, ligot, lysina, plytčina, linajka, slýchať, plyš,
zlyhať, dotyčnica, titan, tyran, tyrkys, tyl, ostýchavý, stýkať sa, tím, cyklus,
dynastia, lyrika, mihať sa, pyramída, mím, pomyje, mýto, starobylý hrad,
pylón, pilier, pytliak, pyžamola, mykať sa, rínok, brýzgať, kryha, trýzniť, mys,
dikobraz, nikotín, bizón, rival, rizoto, rihať, syčať, sipieť, síkať, zívať, vzývať,
bicykel, bimetal, byzantský, polyhistor, olympiáda, anonym, dynamit,
fytoplazma, girlanda, chinín, kyklop, mimikry, nylon, silon, nymfa, Pýtia,
syndikát, enzým, Cyprus, fyzika, diplomacia, hieroglyfy, polystyrén,
chryzantéma, chýrečný, krívať, kydať, Níl, príkry svah, sinka, Rysy, osýpky,
kýpeť, osika, vízum, kryštál, rinúť sa, Sýria, sykot, vydra, poliklinika,
polyfunkčný, acetylén, bitúnok, briketa, hemisféra, ohyzdný, obryňa, stryná,
hmýriť sa, mistrál, lišaj, lis, kypriť, svätyňa, prýštiť, bridiť sa, síra, sipľavý,
kvílenie
9
18. Nahraďte nasledujúce cudzie slová slovenskými výrazmi.
20. Nájdite v texte prevzaté slová, ktoré majú svoj pôvod v anglickom jazyku,
a nahraďte ich slovenskými výrazmi.
11
hlava rodiny = otec
posledná vôľa = testament
anglický jazyk = angličtina
šijací stroj = mašina, šijací
minerálna voda = minerálka
stará mama = starká
panelový dom = panelák
rýchly vlak = rýchlovlak, rýchlik
vysoká škola = výška
skúška dospelosti = maturita
odísť na večnosť = zomrieť
12
šál – o šále, šály
lokál – v lokáli, lokály
pes – o psovi, tie psy / tí psi
kráter – o kráteri, krátery
panel – o paneli, panely
vietor – o vetre, vetry
šiator – v šiatri, šiatre
kotol – v kotle, kotly
úľ – v úli, úle
syseľ – o sysľovi, sysle
úmysel – o úmysle, úmysly
nos – v nose, nosy
hotel – v hoteli, hotely
klavír – na klavíri, klavíry
tunel – v tuneli, tunely
pohár – v pohári, poháre
Soňa – o Soni, Sone
idea – o idei, idey
akvarel – o akvareli, akvarely
éter – v éteri, étery
víchor – vo víchre, víchry
osa – o ose, osy
os – na osi, osi
areál – v areáli, areály
podiel – o podiele, podiely
oddiel – o oddiele, oddiely
cukor – o cukre, cukry
cukrovar – v cukrovare, cukrovary
bojler – o bojleri, bojlery
gejzír – o gejzíre, gejzíry
močiar – v močiari, močiare
večer – o večere, večery
večera – po večeri, večere
hus – o husi, husi
bar – v bare, bary
meter – o metri, metre
zmes – v zmesi, zmesi
revír – v revíri, revíry
pilier – o pilieri, piliere
hektár – na hektári, hektáre
Líbya – o Líbyi, Líbye
harpya – o harpyi, harpye
13
24. Nahraďte jednoslovné pomenovanie viacslovným. (Multiverbizácia)
14
trvalá ondulácia = trvalá
terénne auto = tereňák
vyšetrovacie oddelenie = vyšetrovačka
15
29. Utvorte synonymický rad.
31. Vysvetlite termíny jadro slovnej zásoby a okraj slovnej zásoby, uveďte vhodné
príklady k týmto častiam slovnej zásoby.
KSSJ, s. 185
hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí
ho h., hučí mu v h-e; je o h-u vyšší; sťať h-u popraviť sťatím
2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne; mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý
3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou
16
4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene
7. kniž. kapitola (v knihe)
jednovýznamové slová pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú
práve jeden význam; patria medzi ne napr. vlastné mená (Váh),
odborné názvy (dusík, kaučuk), ale aj niektoré bežné pomenovania
(dievča, váza, peniaze);
viacvýznamové slová pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú
viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom
nejako súvisia);
pri viacvýznamových slovách rozlišujeme základný, prvotný význam
(pri slove matka: žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu) a odvodený,
druhotný význam (napr. slovo matka používane aj na označenie včelej
kráľovnej, na označenie niečoho, k čomu má človek vzťah ako dieťa
k matke, napr. matka príroda); odvodený význam vzniká prenášaním
významu; nové pomenovanie vzniká najčastejšie metaforickou cestou.
17
11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie,
zarazenie: p., tam bolo ľudí!
matka -y -tiek ž.
1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička: mnohodetná, nastávajúca m., láskavá,
starostlivá m.; stať sa m-ou; starostlivosť o m-u a dieťa; stará m. vo vzťahu k
vnúčaťu; slobodná m. bez zákonitého manžela; pren. kniž. duchovná m.;
náb. Božia M., M. Božia Bohorodička
2. zvieracia samica majúca mladé; včel. včelia kráľovná
3. niekto al. niečo, ku komu al. čomu má človek vzťah ako dieťa k matke: m. zem, m.
príroda; expr. M. nebeská, božská! (citové zvolanie, vzývanie Panny Márie)
4. hovor. matica (význ. 1)
5. hovor. maternica
hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h.,
hučí mu v h-e; je o h-u vyšší; sťať h-u popraviť sťatím 2. sídlo rozumu, pamäti,
myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne; mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý
3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou
4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene
7. kniž. kapitola (v knihe)
slnko (3), večer (2), tulák (2), otec (6), chmúra (2), padať (2), oko (2), pôda (5),
blesk (2), vlna (5).
18
34. Priblížte štylistické využitie synoným a antoným v umeleckom štýle.
19
39. Vysvetlite, čím sa odlišujú združené pomenovania od frazeologizmov.
Milke sa vždy zrýchlil tep, keď uvidela Igora. No ten rúbal vyššie –
hádzal očkom po Zuzke. Ale to si len sám na seba bič plietol, lebo Zuzka sa
mu obracala chrbtom. Veľa vody pretieklo, čo nepreložil ani krížom slamy.
Odvaha bola jeho Achillova päta! Dlho nevedel, ako má rozťať ten gordický
uzol, až napokon vzal rozum do hrsti a poslal Zuzke ružový lístok. Po kom? Po
Milke, lebo v núdzi poznáš priateľa.
Pred kinom, kde sa mali stretnúť, stál ani svätý za dedinou. Hodiny nad
ním viseli ako Damoklov meč... Čakal by však aj večnosť, lebo sa bál prepásť
poslednú príležitosť.
Tu zrazu vidí, že prichádza Milka ako deus ex machina, ale s Jóbovou
zvesťou... Svitlo mu – vyšiel som na psí tridsiatok. Chvíľu nevedel, kam
z konopí, a uvažoval, či nemá hodiť flintu do žita. Ale potom si povedal, že sa
zvrtne na päte a nedá sa viac vodiť za nos. Pomstí sa, veď pomsta je sladká.
Zabije dve muchy jedným úderom. Vzal do kina Milku. Toto šalamúnske
riešenie vôbec nebolo Pyrrhovým víťazstvom, lebo Milka sa ukázala báječná.
(Milan Ferko: Prvá láska nastorako)
41. Predstavte štruktúru dvoch slovníkov (KSSJ, PSP, MSS, MFS). Priblížte ich
využitie v praktickom živote.
Doplňte vety: Bodka (.) sa píše ...; Spojovník (-) sa píše ...
podľa PSP, s. 93 – 96
podľa PSP, s. 111 – 114
hlava – expr. h. ako koleno lysá; expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v
rozrušení; chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák; expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u; mať → jasnú h-u; mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat; h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím; → vešať h-u; h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho; → stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u; mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty; vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-
u dôrazne, zlostne pripomenúť; umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa; expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím; nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e; od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať
na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť,
zložiť nemať byt, domov; strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne; (bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu; expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u
postaviť aj proti jeho vôli; ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami; kto nemá v h-e, má v
pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu; od hlavy ryba smrdí nedostatky
sú vo vedení;
oko – oči ako trnky čierne; oči ako päste, ako plánky veľké;
povedať do očí priamo; smiať sa niekomu do očí vysmievať sa;
klamať do očí bezočivo; nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho,
niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať; pásť si na niečom oči so záujmom
pozerať; ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom,
niečom napäto, sústredene pozerať;
skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval; chrániť, opatrovať ako o. v
hlave úzkostlivo; kde podel oči? zle si vybral;
nevidieť pre oči čo je nablízku; robí, čo mu na očiach vidí všetko;
expr.: → gúľať o-mi po niekom; hodiť, šibnúť o-om po niekom,
niečom letmo pozrieť; → padnúť niekomu do oka; udrieť do očí upútať;
21
oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil; mať oči všade všetko vidieť;
mať klapky na o-ch byť zaslepený; medzi štyrmi o-mi dôverne;
vidieť na vlastné oči sám; mať → beľmo na o-ch; vyhodiť niekomu niečo na
oči vyčítať; pozrieť sa smelo do očí nebáť sa;
je mu to → tŕňom v oku; → bije to do očí; mať u niekoho (dobré) o. priazeň;
hľadieť na niekoho, niečo krivým o-m nežičlivo;
nič dobré mu z očí nehľadí; urobiť niečo pre pekné oči zadarmo;
akoby mu bol z oka vypadol veľmi sa mu podobá;
dal by si o. vyklať za to veľmi to má rád: iba oči by mu jedli má dosť, ale sa
mu žiada; hľadieť → smrti do očí;
→ strach má veľké oči; → príde mu z očí/očú; o. za oko, zub za
zub odplácať rovné rovným; → vrana vrane o. nevykole;
čo oči nevidia, to srdce nebolí; v → cudzom oku vidí smeť, a v
svojom brvno nevidí;
43. Nájdite v ukážke príklady na termíny, hovorové slová, knižné slová, domáce
slová a cudzie slová.
22
lízing – cudzie slovo – internacionalizmus, prispôsobený pravopis;
zdravotnú, sociálnu – hovorové slová, univerbizácia – zdravotné
poistenie, sociálne poistenie;
mobil – cudzie slovo – internacionalizmus;
elektrina – hovorové slovo, univerbizácia – elektrická energia;
nájomné – termín, poplatok za nájom, nájom – hovorové slovo;
dôchodkový pilier – združené pomenovanie, odborný termín;
daň – termín;
obtelefonovať – zatelefonovať na viaceré miesta, nádych hovorovosti;
mejl (mejlom) – mail, e-mail, cudzie slovo – internacionalizmus,
prispôsobený pravopis;
vybavovačky – hovorové slovo.
Jedni hovorili, že preto, lebo Aduš zostal na ľade, iní, že mu bolo ľúto, že
musel ujca pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.
23
50. Napíšte opozitum/antonymum k prídavnému menu definitívny.
predbežný
A. je B. poštár C. ty D. strach
24
59. Pomenujte umelecký jazykový prostriedok.
... vietor, čo dobehol časom od hôr, svieži, ihravý, nadnášal mu pravý rukáv...
A. DinoPark B. ZŤP C. ha D. r.
65. V ktorej možnosti sú slová v rovnakom významovom vzťahu ako slová otčina
– krajina moja – rodisko?
25
66. V ktorom z nasledujúcich slovných spojení sa nenachádza metafora?
68. Napíšte synonymum k slovu neodborník. Musí to byť slovo cudzieho pôvodu.
laik /laici
70. V ktorej možnosti je pravopisne správne uvedený rovnaký farebný odtieň, aký
predstavuje slovo belasý?
26
76. Z nasledujúcich slov vypíšte tie dve slová, ktoré dotvárajú synonymický rad
k slovu nevýbojný.
77. Napíšte synonymum k slovu škála. Slovo musí byť slovenského pôvodu.
stupnica
A verím aj to, že tieto príbehy zaženú každú nudu. Ak sa tak stane (a nech to
dá Boh), nech za to ďakujú Amorovi. Ten ma zbavil pút a dovolil mi, aby som
sa postaral o ich zábavu.
nudu, zábavu
80. Napíšte synonymum k slovu výzva. Slovo musí byť cudzieho pôvodu.
apel
27
85. Vypíšte z ukážky jedno expresívne sloveso.
Kolibu sme našli takú, ako sme ju nechali. Iba bĺch – vedel som – sa v nej
nanosilo od jari. Nemáš väčšie svinstvo ako takúto opustenú kolibu. No na
jednu noc, myslel som si, bude i takáto dobrá... Vyhádzal som iba starú
čečinu a nalámal čerstvú.
nanosiť sa/nanosilo sa
Hej, tie hrdé, vysočizné topole! / Ako vzhľad ich duch môj zmizne... /Hore...?
Dolu...? Do nirvány...? / - Ako havran ošarpaný / do noci...
vysočizné/vysočizný
A. alegória, alegória
B. metafora, symbol
C. symbol, metafora
D. personifikácia, personifikácia
91. Po akom druhu slovníka by siahol čitateľ, ktorý by nerozumel významu slova
bludár?
výkladový/po výkladovom; synonymický/po synonymickom
28
92. Z nasledujúcej vety vypíšte jedno štylisticky príznakové slovo.
94. Napíšte slovo cudzieho pôvodu, ktoré má rovnaký význam ako slovenské
slovo prenájom.
lízing/leasing
97. Ako sa z lexikologického hľadiska nazýva dvojica slov, ktoré použil Lev
Nikolajevič Tolstoj v názve svojho románu Vojna a mier?
29
98. Aký umelecký básnický prostriedok predstavuje nasledujúce dvojveršie ako
celok?
30
105. Vypíšte z ukážky jedno citovo zafarbené, štylisticky príznakové slovo so
zhoršujúcim významom.
107. Aký umelecký jazykový prostriedok predstavuje verš ... a doma každý
strom ťa vďačne víta?
Pijani vyšli všetci z krčmy za ním, bo pred krčmou sa strhol dojímavý vresk.
Pribehla kováčova manželka a vrešťala prenikavým hlasom na celú dedinu,
trhajúc si vlasy a zalamujúc rukami: „Ach, ja nešťastná! Čo si teraz počnem
s tými drobnými deťmi?“
31
113. Napíšte jedno antonymum k slovu kamarát.
nepriateľ/protivník/súper
114. Ktoré slovo patrí na voľné miesto nasledujúcej analógie: sestra – brat,
neter – ________?
synovec
Baradej sa v roku 2003, ešte pred vojnou v Iraku, dostal do sporu s USA.
Vtedy opakovane tvrdil, že neexistujú dôkazy, že by Irak vlastnil zbrane
hromadného ničenia. Bush to vnímal ako provokáciu. Zbrane sa v Iraku
nenašli.
32
122. V nasledujúcom dvojverší autor vytvára paralelu medzi lexikálnymi
významami slov. Vypíšte z dvojveršia po dve kľúčové slová.
124. Napíšte jedno slovo, ktoré má rovnaký význam ako zvýraznené slovo
v nasledujúcej vete.
Vypime si, zažeň spánok, / družka mojej mladosti, / zapime žiaľ – kde
džbánok? / Srdcu treba radosti. / Zaspievaj mi o vtáčati, / čo má more,
slobodu, / zaspievaj mi o dievčati, / čo šlo ráno po vodu.
radosti/radosť
33
130. Ktoré z nasledujúcich slovných spojení má podobný význam ako slovné
spojenie šalamúnske riešenie?
34