Maturitné zadanie č.

9
Ján Kollár
Predstaviteľ slovenského a klasicizmu a preromantizmu. Vo svojej tvorbe prekonal
racionalistické princípy klasicizmu, tým, že opisoval krásu ženy. Pochádzal z roľnícko-
remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici
a na evanjelickom lýceu. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite
v Jene. Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila idea zjednotenia
Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. Zoznámil sa tu s Frederikou Schmidovou, stala
sa jeho múzou, urobil z nej dcéru Slávy- bohyne Slovanov. V Nemecku sa v tomto období
formuje pangermanizmus- myšlienky žiadajúce zjednotenie Nemecka a jeho rozšírenie. Ako
prvý boli ponemčení Lužickí Srbi. Kollár sa národne zobudil, bojí sa o Slovanov, o to, aby ich
nepostihol rovnaký osud. Tieto udalosti podnietili Kollára k napísaniu Slavy dcéry.
Slavy dcéra
Prvé vydanie má 3 spevy:
Sála- rieka v Sasku, Mína, Lužickí Srbi
Labe- Čechy, Nemecko
Dunaj- Slovensko
Neskôr pridáva ďalšie dva:
Léthe- slovanské nebo
Acheron- peklo
Cítime vplyv talianskeho básnika Danteho. Na začiatku stojí Předzpěv- elégia nad osudom
lužických Srbov, využil tu časomerný veršový systém, v ostatných spevoch sylabický veršový
systém, ostro kritizoval Štúra.
Básnik smúti nad osudom slovanského národa (Lužickí Srbi), ktorí žili v Nemecku.
V minulosti bola táto zem kolískou Slovanov, dnes ich rakva- symbolizuje zánik. V ďalších
veršoch symbol „Tatry synu“- Slovák. Básnik nechce, aby sme zabudli na svoju minulosť.
V ďalších dvoch veršoch rieši prítomnosť Slovanov, radí im, aby sa obrátili o pomoc na
Rusko (symbol dubisko). V nasledujúcich dvoch veršoch kritizuje utláčateľov Slovanov.
Ďalšie dve verše hovoria o vnútornom probléme. Zrádzame vlastný národ. Autor
v záverečnom štvorverší hovorí aj o budúcnosti Slovanov. Má nádje, že bude lepšia ako ich
minulosť.
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko- slovenskej jazykovej
jednoty. Nemyslel na politické zjednotenie Slovanov, ale na duchovné. Rozoznáva 4 jazyky:
československý, poľský, juhoslovanský a ruský. Nepozná český ani slovenský. Česi ho
považujú za svojho autora. Postavil sa proti Štúrovej slovenčine. Svoje názory vyjadril
v Spise o literárni vzájemnosti medzi kmeny a nárečimi slovanskými.

Sonet Sála:
1-2.verš- oslovenie Slovanov, oxymoron- spojenie protikladov
3-4.- zmätok medzi Slovanmi, slovanstvo si váži, ale slovanstvo prežíva krízu
5-6.- perifráza- celá druhá strofa- predmet sa pomenuje opisom
Tretia strofa- Slovania používali útoky nepriateľov, ale súčasne museli trpieť útoky rengátov-
vlastizradcov
Štvrtá strofa- slovanská štátnosť sa veľmi zle rodila, základy neboli stabilné, metafora-
bojovať v mäkkej pôjde, žil v čase, kedy jediné Rusko malo vlastný štát

Podstatné mená
Sú ohybný (skloňuje sa podľa skloňovacích vzorov), plnovýznamový slovný druh, ktorý má
vetnočlenskú platnosť. Vo vete sú najčastejšie podmetom alebo predmetom a priemerne
zastupujú 28% v písaných alebo hovorených prejavoch. Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci,
vlastnosti, stavy a deje. Pri podstatných menách rozlišujeme rod, číslo a pád. Podľa toho, či
ide o podstatné meno hmotné, ktoré možno vnímať zmyslami, alebo nehmotné, ktoré
zmyslami vnímať nemožno, ich členíme na konkrétne (napr. žena) a abstraktné (napr. nádej).
Podľa toho, či sa vzťahujú na ktorýkoľvek predmet (zviera, osobu) alebo na určitý, jedinečný
predmet (zviera, osobu), ich delíme na všeobecné (dom) alebo vlastné (Bytča). Pri
podstatných menách mužského rodu rozlišujeme kategóriu životných a neživotných
podstatných mien; spomedzi životných podstatných mien vyčleňujeme kategóriu zvieracích
podstatných mien. Niektoré podstatné mená majú len jednotné číslo:
Hromadné podstatné mená (lístie)
Látkové podstatné mená (mlieko, mäso), patria sem aj niektoré abstraktné (oddanosť)
a niektoré vlastné mená (Praha, Dunaj) iná skupina podstatných mien má len množné číslo
(pomnožné podstatné mená) napr. nožnice, pľúca.
1. Rod
a. Mužský
b. Ženský
c. Stredný
2. Číslo
a. Singulár
b. Plurál
3. Pád
a. Nominatív KTO? ČO?
b. Genitív (od) KOHO? ČOHO?
c. Datív KOMU? ČOMU?
d. Akuzatív KOHO? ČO? (vidím)
e. Lokál O KOM? O ČOM?
f. Inštrumentál (s) KÝM? ČÍM?
4. Vzor
a. Mužský rod
i. Životné- chlap, hrdina
ii. Neživotné- dub, stroj
b. Ženský rod
i. Končia na samohlásku- žena, ulica
ii. Končia na spoluhlásku- kosť, dlaň
c. Stredný rod- mesto, srdce, vysvedčenie, dievča
5. Životnosť (iba pri podstatných menách mužského rodu
a. Životné podstatné mená- všeobecné a vlastné podstatné mená osôb mužského
pohlavia (chlap, Marek) a niektoré všeobecné mená a vlastné mená zvierat
(orol, Bodrík)
b. Neživotné podstatné mená
Pri podstatných menách sa ešte určuje, či je to ohybný slovný druh, a tiež, či má vetnočlenskú
platnosť

2.1
Mieste- príslovkové určenie miesta
Otec- podmet
Matke- predmet
Kvetov- predmet nepriamy
Tridsiatkou- príslovkové určenie spôsobu
Mesta- nezhodný prívlastok
Chlieb- predmet priamy
Nožom- príslovkové určenie spôsobu
Učiteľ- prísudok menný
Oznámenie- predmet priamy
Narodení- nezhodný prívlastok
Dcéry- predmet nepriamy

2.2
Pani sa skloňuje ak stojí samostatne neskloňuje sa pani učiteľka, pani doktorka
O tejto panej som počul
Pani učiteľke
Pani učiteľky
Od panej zámku
S paňou máme

2.3
V kúpeľoch
Vo dverách
V Bielych Karpatoch

2.4
O idei (L+D= i)
Veľké idey (G+ Nmn= y)
Od starej idey
Našej Andrei
Kráľovnej (gazdiná)
Goeteho (kuli)

2.5
Tri vrabce (stroj)
Dva pstruhy (dub)
Ľadové medvede (stroj)
*ľadoví medvedi= otužilci