10. J.G.

Tajovský: Statky-zmätky
(realizmus) Charakterizujte drámu ako literárny druh, znaky, vonkajšiu a vnútornú
kompozíciu, autorské poznámky.
Charakterizujte tvorbu autora, charakterizujte hru Statky-zmätky (dej, kompozíciu, hlavné
postavy).

Dráma

Je jedným zo základných literárnych druhov (popri lyrike a epike).

Dráma (z gréckeho slova dro= činiť, konať, uskutočňovať). Dramatický text vzniká pre divadelnú
realizáciu a inscenuje sa v divadle, televízii, rozhlase alebo vo filme.

Vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza (boha vína, vinohradníctva, úrody,
plodnosti a zábavy). Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Zbor vyjadroval posolstvo
bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. Divadlo sa hralo v amfiteátroch,
ktoré sa stavali na polkruhovitom svahu. Išlo o spojenie slova, hudby a tanca, jednota miest, času a
deja. Herci vystupovali v maskách, ktoré držali na paličkách, a v kostýmoch. Predstavenie mohli
sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali
za vysoký dramatický žáner.

Znaky:

Dráma má spoločné znaky s epikou, lebo má dej a postavy. Má spoločné znaky aj s lyrikou, lebo
autor vyjadruje prostredníctvom postáv svoje pocity a myšlienky.

V dráme nie je rozprávač príbehu. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich dialógov.
Dramatické literárne dielo, ktoré je vhodné na divadelné predvádzanie, sa nazýva divadelná hra.
Základ drámy tvoria dialógy a monológy (je to spôsob zobrazenia vnútorných pocitov a myšlienok
hrdinu v dráme). Replika je prehovor jednej postavy v dialógu (odpoveď postavy). Bývajú
veršované i neveršované. Popis scény, miesto deja, konanie, pohyb postáv – naznačuje autor v
autorskom komentári, ktorý sa nazýva scénické poznámky.

Na tvorbe divadelného predstavenia sa zúčastňujú: dramatik (spisovateľ, autor divadelnej hry),

dramaturg (dielo vyberá do repertoára divadla a pripravuje podmienky na realizáciu), režisér
(tvorca koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry), scénický výtvarník (tvorca scény, na ktorej
sa divadlo hrá - kulís, rekvizít) skladateľ scénickej hudby (hudby, ktorá podfarbuje dej),
navrhovatelia a realizátori kostýmov, osvetľovači, zvukári, maskéri.

Vonkajšia kompozícia drámy

Autori členia divadelné hry na menšie úseky – dejstvá – akty. Dramatické dielo skladajúce sa z
jedného dejstva sa nazýva jednoaktovka. Medzi dejstvami sú prestávky, ktoré sú určené na premenu
javiska, ktoré vyvolávajú u diváka dojem plynutia istého času.

Scéna je formálne vyčlenená časť divadelnej hry vymedzená zmenou všetkých postáv na javisku.
Dejstvá sa členia na výstupy – je úsek, v ktorom sa nezmení počet postáv na javisku.

Repliky – prehovor jednej postavy v dialógu.

Vnútorná kompozícia drámy

Jozef
Gregor-
Tajovský

-
písal
v

období realizmu

Charakteristika tvorby: Tajovský bol nielen prozaikom, ale i dramatikom.

Próza: poviedky - Prvé hodinky, Žliebky, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, Do konca
Tajovský je autorom so sociálnym cítením, opisuje život chudobných ľudí, žijúcich často na pokraji
biedy. Zachytil morálne zásady, ktoré je vhodné pripomínať stále: pokora, poctivosť, trpezlivosť a
uznanlivosť voči druhým. Zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení
bohatstvom ľudského citu – sluhov, učňov siroty.
Dráma: - jednoaktovky napr. Matka, V službe, Hriech, Tma
- viacdejstvové hry: veselohru Ženský zákon, činohru Statky-zmätky

Statky-zmätky

Po ukončení štúdia pôsobil vo viacerých mestách ako bankový úradník: Martin, Prešov,
Nadlak v dnešnom Rumunsku (práve odtiaľto čerpá námet pre divadelnú hru Statky-
zmätky, ktorá odráža život statkárov a chudobných Slovákov v rumunskom Nadlaku,
tzv. Dolná zem, autor tu strávil 6 rokov ako účtovník).

Literárny žáner: dráma

Téma: __________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________

Postavy:
Ďurko Ľavko: urastený mladý muž, namyslený, frajerkár, bitkár, rád sa zabáva, ale je aj pracovitý.
Zuzka Kamenská: Ďurova manželka, vydala sa za neho z lásky, vedela o jeho vlastnostiach, tichá,
poslušná, ale aj schopná vzbúriť sa proti rodine.
Tomáš Kamenský: Zuzkin otec, nesúhlasí s vydajom pre majetok, váži si viac rodinu a rodinné
šťastie.
Palčíkovci: bezdetní bohatí gazdovia, chcú získať lacnú pracovnú silu, ktorej za prácu nemusia
platiť, sľubujú odovzdať Zuzke a Ďurkovi majetok, ale až po smrti.

Vonkajšia kompozícia: ____________________________________________________

Dej: _____________________________________________________________
Ďurko Ľavko a Zuzka Kamenská súhlasia s uzavretím manželstva bez lásky za prísľub majetku od
Palčíkovcov, ktorí nemajú vlastné deti a sú lakomí na to, aby si najali paholkov. Ďurko a Zuzka
majú zatiaľ u nich bývať ako ich vlastné deti a pracovať na majetku. Mladí si nerozumejú. Ďurko
chodí za svojou láskou Betou, po krčmách o gazdovstvo sa nestará. Palčíkovci nie sú spokojní s
prácou mladých, ktorí musia pracovať skoro ako sluhovia. Zuzka opúšťa Ďurka, aj keď s ním čaká
dieťa. Ďuro si privedie do domu Betu, onedlho sa začnú hádať kvôli majetku Vzájomné spolužitie
sa však končí hádkou. Palčík strieľa na Ďura, Ďuro vyženie Betu, Palčíkovci Ďura.
Uplynie rok. Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o prepáčenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej
syna. Svojho syna prichádza navštíviť i Ďurko, ale Zuzka sa odmietla k nemu vrátiť, už mu viac
neverí.

Charakteristickým znakom je reč postáv: expresívne, nárečové slová, hovorový štýl,

frazeologizmy, dobové oslovovanie rôznych generácií. Autor využíva minimum scénických
poznámok.

Ukážka
Druhé dejstvo
4. výstup
(Mara, Zuzka, Ďuro)

Ďurko (Vchádzajúc, nôti z dobrej vôle): „Keď nevieš tancovať, aspoň nôžkou dupni...“ (prestávka)
No, čože si sa nasrdila? Že som Betu vyviedol do tanca? Mohla si tam byť, bol by som i teba.
Zuzka: I tak bolo, že som bola. Raz si ma z povinnosti, a už som mohla ísť domov.
Ďurko: Nuž, keď si netrebná, olovená, miesiš nohami, ako keby si kapustu dlávila...
Zuzka: Nemala som sa kde naučiť. Ja som nechodila po tancoch, keď som musela slúžiť.
Mara: I druhé slúžia, dievka moja, a vedia. Veď už len uznaj.
Zuzka: Uznávam, ale zato nemusíš jednu vyvádzať, že na to už ľudia pľujú.
Ďurko: S tou tancujem, ktorá sa mi páči. Nebudem radom vykrúcať... (Preoblieka všednejší kabát.)
Zuzka: Dobre, teda si tancuj s ňou.
Ďurko: I budem, milá moja!
Zuzka: Nerob posmech. Nie som slepá. Vidím, kto je tvoja milá. Bola som ti dočasu, ale dnes radšej
by si bol, keby ma vari nebolo.
Ďurko: Skús to.
Mara: Ďurko, Ďurko, majže svedomie, nerob jej taký žiaľ...
Ďurko: Tešte si ju, tešte, veď je vaša. Vy ste si ju vyvolili.
Mara: Ale tebe, syn môj.
Ďurko: Ja bez nej budem. Vyzuť ma poď, ty citlivá!

Ukážka
Tretie dejstvo
 8. výstup
(Ďurko, Palčík, Mara)
ĎURKO: Ja vás naučím na malom prste hvízdať! Tak budete tancovať, ako vám ja budem húsť.
Ako ste vy mne chceli. Vy, vy, skupáň, klamár! Lakomec.
PALČÍK: No, veď by si ma ty obielil, doniesol o všetko. Lenže, ak sa ty obraciaš, ani ja nie som
včerajší! Ja tiež viem, kde sa pohnúť. Bodaj by si si ty bol hlavu vytkol, keď si mal vkročiť do
môjho domu! Ty leňošník, márnik, lump.
MARA: Na celý život si nám hodil ranu na srdce…
PALČÍK: Jablko neletí ďaleko od stromu.
ĎURKO: Čože vy viete do môjho otca?!
PALČÍK: Ba čo neviem, sa opýtaj! Len ma ošarpať, nabrať ako baran na rohy. Svadbu ti za moje
spravil, berieš a zanášaš mu, kde čo môžeš. Piješ s ním, a ja som klamár, lakomec, že ti na voz
nenaložím.
ĎURKO: Čoho som toľko odniesol?!
PALČÍK: Ty vieš! Múky, slaniny, zrna. A kým do mesta zavezieš, zhadzuješ po krčmách a
frajerkách.
MARA: A Beta len hostinky vystrájať, masť, múku márniť, hodovať.
ĎURKO (Palčíkovi): Čo zhadzujem, čo predávam?
PALČÍK: Kde si vzal cigarník, Beta prsteň? Odkiaľ máš peniaze hudcom, na žranicu svetu?
Osobitne zarábaš, či mňa okrádaš?
MARA: A ešte prepísať…
PALČÍK: Majetky ti mám prepisovať? Hej!
ĎURKO: Čo ste nasľubovali, tie! A keď nedávate, vzal som. Čože?! Ja som dorobil! Ale vy ste len
chceli, aby som vám ja robil, a vy fajčiť, rozkazovať, pod pecou sedieť.
PALČÍK: Nepretŕhal si sa. Ja som starý, nevládzem; ale ty si sa chytil gazdovstva, teda zapracuj, na
starosť budeš mať.
ĎURKO: Aj si ho prepíšem! Ak mi nezaplatíte, čo som vám robil.
PALČÍK: Prepíšeš?! Oprobujeme sa. Ani babky! Dosť si ma skazil do roka! Ja ťa vyplatím. Dones,
žena, nejaký kôl! Ja mu vyplatím — keď mu nakladiem! Už sa pakuj!