Dráma 3

- literárny druh, určený na predvedenie na scéne divadla, uvedenie na scénu sa volá inscenácia
- prvé uvedenie – premiéra, opakované uvedenie – repríza, posledné uvedenie - derniera
- môže byť veršovaná aj neveršovaná, má dej, nemá rozprávača
- vzniká v antike – hrala sa v amfiteátroch, 1 až 3 herci, chór, hrali len muži, požívali masky, vznikla
komédia aj tragédia, zachovávali sa 3 jednoty: miesta, deja a času/24-30/
- text sa skladá z monológov, dialógov a scénických/ autorských poznámok
- vnútorná kompozícia drámy: expozícia/úvod – kolízia/zauzľovanie deja –kríza/ vyvrcholenie deja –
peripetia /obrat v deji – katastrofa/rozuzlenie/záver
- vonkajšia kompozícia: klasická: prológ – 5 dejstiev – epilóg
dejstvá – výstupy/ keď sa zmení počet osôb na scéne – repliky /prehovor 1
postavy v dialógu
- dramatické žánre: tragédia, komédia, činohra, muzikál, oper, televízna hra, rozhlasová hra,
monodráma/ hrá iba 1 herec, jednoaktovka / má 1 dejstvo
- pri predstavení spolupracujú : režisér, dramaturg, herci, hudobný skladateľ, choreograf, šepkár,
osvetľovač, maskér. kostymér...

Sofokles: Antigona

- tragédia, má 5 dejstiev, prológ a epilóg, odohráva sa v Tébach

- postavy: Antigona (Oidipova dcéra) sa stáva hrdinkou, lebo sa vzoprie Kreontovi, je morálnou
víťazkou, aj keď príde o život
Kreon – vládca Téb, tyran, je v duchu antickej filozofie potrestaný, lebo porušil božské
zákony
Ismena – Antigonina sestra, opak sestry, je váhavá a nesmelá,chce,aby Kreon potrestal aj ju
Haimón – Kreontov syna a Antigonin snúbenec, nebojí sa vysloviť svoj názor aj pred otcom,
zmieta sa medzi láskou k Antigone a úctou k otcovi, zabije sa po jej smrti
Eurydika – žena Kreonta a matka Haimóna, zo žiaľu po synovej smrti spácha samovraždu
veštec- varuje Kreonta pred následkami jeho nesprávneho rozhodnutia

- vonkajší konflikt: Antigona – Kreon, Kreon – obyvatelia Téb/ nesúhlasia s jeho rozhodnutím
- vnútorný konflikt – Haimón/ láska k Antigone aj k otcovi, Isména – láska k sestre a nesúhlas s kráľom
- strach z trestu

Dej:

v tébskej vojne bojujú bratia Antigony Eteokles za Téby a Polyneikos proti Tébam. Obaja zahynú.
Kreon dá pochovať iba Eteokla, Polyneika vyhlási za zradcu , nechá ho pohodiť za mesto, aby ho
zožrala divá zver. Zakáže ho dať pochovať pod trestom smrti. Antigona sa chce rovnako uctiť oboch
bratov, ako káže tradícia, lebo podľa nej sú si rovní pred bohmi a chce Polyneika pochovať napriek
zákazu. Sestra s ňou súhlasí, ale odhovára ju od tohto činu, lebo sa bojí, že budú potrestané.

Antigona sa rozhodne, že brata pochová sama. Strážcovia ju privedú ku Kreontovi a Antigona vyjadrí
svoj názor pred kráľom, ktorý s ňou nesúhlasí. Isména sa zo solidarity pridá k sestre, ale Antigona
potvrdí, že brata pochovala sama a Ismena je nevinná. Haimon sa poháda s otcom, keď sa ho snaží
presvedčiť, že s jeho názorm nesúhlasí ani on, ani občania Téb. Kreon však vynesie rozsudok smrti
a nechá Antigonu zavrieť v skalnej hrobke bez jedla a vody. Antigona sa v hrobke obesí.

Za kráľom prichádza veštec, ktorý ho varuje pred kliatbou za jeho čin. Kreon sa rozhodne oslobodiť
Antigonu, ale už je neskoro. Haimon chce pri mŕtvole svojej milej prebodnúť otca, ale nedokáže to
a zabije sám seba. Samovraždu spácha aj jeho nešťastná matka. Kráľ zo všetkého nešťastia obviňuje
sám seba.

Július Barč-Ivan: Matka

- psychologická dráma v 3 dejstvách, medzivojnová literatúra

- prostredie: slovenská dedina
- postavy:

matka – jednoduchá dedinská žena, vdova, ktorá berie svoju schopnosť predvídať, čo sa stane jej
najbližším skôr ako trest od Boha, ostatní dedinčania sa jej boja alebo vysmievajú, miluje svojich
synov, vzbúri sa proti osudu, aby zachránila svojich synov
Jano – starší z bratov, silný a drsný chlap, tvrdo pracuje a tvrdú má aj povahu, brata nemá rád,
lebo sa mu zdá byť príliš mäkký, páči sa mu to isté dievča, závidí mu akoby väčšiu náklonnosť matky
a poteší sa, keď odíde do Ameriky, lebo chce celý majetok po otcovi
Paľo- mladší, citlivejší, chodí s Katou, odpustí jej, aj keď po jeho odchode do Ameriky začne chodiť
s bratom, v cudzine túži po domovine a matke, aj keď vie, že tam nie je vítaný kvôli bratovi
Kata- tu funguje iba ako prostriedok konfliktu medzi bratmi, rozhodne sa pre toho, koho ľúbi – pre
Paľa
Suseda tu zastupuje ostatných dedinčanov

Dej:

sa odohráva v baníckej chalupe, matka má vidinu, že sa z Ameriky vráti mladší syn Paľo. Tak sa aj
stane. Paľo nemal v Amerike šťastie, nedoniesol žiadne peniaze, len matke modlitebnú knižku
a Janovi nôž. Jano sa neteší bratovmu návratu, obviní ho, že kým on zveľaďoval otcovský majetok
a drel, Paľo sa len flákal a nič nedoniesol. Medzitým začal chodiť s Katou, tak sa tiež bojí, že Kata sa
k bratovi vráti. Matka má vidinu, že Jano Paľa zabije nožom, čo mu doniesol. Je zúfalá a snaží sa
zabrániť konfliktu synov tým, že Paľa vyhodí z domu. Ten začne pracovať a žiť u Katiných rodičov,
Kata sa k nemu vráti a chystá sa svadba. Keďže Katini rodičia sú bohatší, Jano sa nemôže zmieriť
s predstavou, že prišiel o frajerku a že jeho brat sa bude mať nakoniec lepšie ako on.

Paľo príde pozývať na svadbu, ale Jano sa na neho vyrúti s nožom. Matka zhasne lampu a chce
zabrániť, aby brat zabil brata. Jano nechtiac zabije matku. Paľo chce zobrať vinu na seba, lebo sa cíti
byť vinný, lebo bol objektom bratovej nenávisti a nezabránil matkinej smrti. Chce zobrať vinu na
seba. Jano po prvý raz prejaví cit a ukáže, ako mal rád matku. Chce sa sám vydať spravodlivosti.