Sofokles – Antigona

rozbor diela:
Sofokles (asi 496 – 406 pnl)
 na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa
podieľal na pokuse o štátny prevrat)
 i jeho tvorba odráža presvedčenie o neporušiteľnosti odvekých zákonov:
tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali záhubu na seba, aj svojich
blížnych
 k slávnym Sofoklovým prácam patrí popri spomenutej Elektra, Antigona
a Kráľ Oidipus
 jeho tragédie sú často späté s mestom Théby
 napísal 123 tragédiou, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ
Oidipus, Oidipus na kolóne, Aiás, Filoktétes, Trachňanky)

 Autorov štýl:
 venuje pozornosť morálne voľbe – pomsta, neuposlúchnutie Vladárova
rozkazu
 zaviedol na scénu o 3 herca viac
 veľká dramatickosť, zápletka, konflikt
 moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj
keď je dopredu prehratý)
 zaviedol princíp „deus ex machina“ (= boh zo stroja) – spustenie sochy
boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh
zasahoval do riešenia konfliktov

 Znaky antické tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z

mytológie, konflikt sa silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha,
ale mravne víťazí!), zásada 3 jednôt (princíp 3 jednôt (zaviedol
Aristotelés): miesta, deje, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej.
línia))
 Dalšie diela:
 Antigona
 Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávania bol Oidipus synom
tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije
svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa
usmrtiť, ale muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na
vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý
pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelej rodičia -> náhoda mu
však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa
Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Théby pred sfingou
a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasti, veštba
sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je
trestom za to, že v meste prebýva Laiův vrah, postupne zisťuje, že
vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrvený sa oslepí, jeho matka sa
zabije a on opúšťa Théby
 Elektra
 Oidipus na kolónu
 Aiás
 Filokletés
 Trachňanky

 kompozície antickej tragédie

 Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)
 Kolízia (zápletka)
 Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako
predtým)
 Peripetie (náhly obrat, prekvapenie)
 Katastrofa (tragickej vyriešenie konfliktu)

 Aischylos vs. Sofokles:

 Aischylos
  grécky básnik a dramatik
 zaviedol na scéne 2 herca, dekorácie a obleky
 tragédie: Peržania, Priviazané Prométheus, Oresteia –jediná dochovaná
trilógie, zaoberá sa osudy Oresta, syna Agamemnóna (spravodlivý
pomstiteľ otca x bezbožný vrah matky)
 Sofokles
 básnik, dramatik
 otázka morálne voľby
 ľudia zápasia s bohmi (ani prehratý boj nie je márny)
 zavádza 3 herca a deus ex machina – socha boha vyrieši
neriešiteľnú situáciu – Antigona, Oidipus, elektro

Antigona (442 pnl)

 staroveká grécka (antická) tragédie
 odohráva sa v starovekom Grécku, na mytologický námet (z okruhu
povestí o tébsky kráľovskom rodu)

Charakteristika diela
 dej nemotivovaný zásahy bohov, odohráva sa v rovine medziľudských
vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy
 hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!

 HL. MYŠLIENKA – čo je vyššia pre človeka, zákon daný bohmi (-

morálka), alebo zákon daný panovníkom?
 „Nepripúšťam, že by zákon, ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel
platiť viac, než napísaný a nevývrtný večný poriadok. Len to sú totiž pre
mňa platné zákony, a tie sa nezrodil včera alebo dnes, sú z hlbín času, do
ktorých nikto nedozri „- nadčasovosť

 lit. kontext – grécka staroveká lit. klasického obdobia

  postoj ku skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúce na zlé rozhodnutia
vladárov, ktoré môžu mať následky životov
 filoz. východisko diela – vládca trvá na svojich nezmyselných zákonoch,
aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc ->
doplatí na to
 inšpirácie – čerpá z mytológie
 lit. forma a lit druh – dráma
 lit. žáner – tragédie

Postavy
 Antigona
 nositeľka a obeť rozpore
 premenlivé zákony vládcov x večné morálne príkazy
 dcéra tébskeho kráľa Oidipa, z rodu Labdakovců, snúbenica Haimón,
neter Kreon, je idealizovaná, hlavná postava deje, predstaviteľka mladej
generácie je hrdá, odvážna, povie, čo si skutočne myslí, tvrdohlavá,
ochotná zomrieť za správnu vec, bojovať proti nespravodlivosti
 milujúca, veľmi odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenecháva sa
prehovoriť
 nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje
činy
 v spore s Kreon fyzicky prehráva, ale morálne víťazí
 hrdo obhajuje svoj čin neústupčivému vládcovia; obetavosť, odhodlanie,
hrdinstvo
 Ismene
 sestra Antigony
 snaží sa setrovi od činu odpútať, veľmi setrovi milovala, bez
sestry nechcela žiť, stála pri nej
 Kreon
 veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na
nikoho ohľady
  neuvedomoval si následky svojich činov
 vývoj postavy: Na začiatku sa považuje za zvrchovaného vládcu,
proti ktorého príkazom nezmôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho
najdrahších mu ale dochádza, že on je samotná figúrka a každé
povyšovanie sa nad bohmi ho príde veľmi draho
 krutý a neústupný vladár, nedbal odvekých nepísaných zákonov
svojej krajiny, proti vôli občanov presadil svoje rozhodnutie; veľká
moc aj dômyselnosť človeka má svoje medze: „len ten, kto dbá
zákonov vlasti, je hoden priateľstva a úcty“ = hlavná myšlienka
chóru (tanečníci, speváci, zbor) – komentuje rokovaní vládca; za
prekročenie rovnováhy poriadku -> krutý, ale zákonitý trest
 Eurydice – žena Kreónova
 Haimón
 snúbenec Antigony, syn Kreon
 nebral vážne otcovej rozkazy
 miloval Antigonu tak silno, že bez nej nedokázal žiť

Dej
 Antigona rozpráva svojej sestre Ismene o ich mŕtvych bratoch a o tom, že
by chcela pochovať Polyneika (Eteokles bol riadne pochovaný). Ismene ju
však od tohto úmyslu zrádza a pripomína jej, že bude potrestaná
smrťou. Antigona bola neústupná, a tak ju sestra už ďalej
nepresvedčovala. Antigona opustila mesto a došlo až k hradbám, kde ležal
jej mŕtvy brat. Neďaleko tela spali strážcovia. Antigona odniesla
Polyneika k rieke, kde ho umyla a trochu zahádzala hlinou. Potom sa
vrátila do Téb. Strážcovia sa ráno zobudili a našli stopy vedúce k
nedokončenému hrobu. Schovali sa a celý deň v úkryte
vyčkávali. Antigona sa večer vrátila dokončiť hrob. Strážcovia ju chytili a
odviedli ku Kreon. Antigona sa ku všetkému priznala. Náhle sa objavila
Ismene a priznala vinu spoločne s ňou. Nechcela zomrieť bez sestry.
 Strážcovia sa podľa kráľovho rozkazu vypravili s Antigonou ku skale, kde
ju mali zamurovať do skalnej štrbiny. O kráľovom čine sa dopočul jeho
syn Haimón a šiel si s otcom porozprávať. Haimón bol snúbencom
Antigony. Ihneď po rozhovore sa rozhodol ísť zabrániť smrti svojej milej.
  Do kráľovstva prišiel slepý veštec Teiresias a varoval kráľa pred
neuváženým krutým rozhodnutím. Kreon sa všetko rozležalo v hlave a
vyrazil k jaskyni. Na ceste sa od poslov dozvedel, že Antigona sa v
jaskyni radšej obesila, než aby umierala krutou postupnou smrťou. Keď ju
zbadal Haimón, prebodol sa svojím mečom.
 Správy o veľkej tragédii dohnali k dobrovoľnej smrti i Eurydika. Kreón
svojho činu veľmi ľutoval a žil smutne až do smrti.

Štruktúra diela
 heroizace človeka, ktorý zápasí s nepriazňou osudu; konflikt 2
protichodných názorov na zodpovednosť čl. k človeku (autorita st. moci
a dodržiavanie zákonov samovládcu x obeť v mene nepísaných mravných
zákonov ľudstva) = generačnej konflikt: mladosti (Antigona a Haimón)
predstavujú svedomie, rozum, mravný etiku x Kreón – stelesňuje moc ,
autoritu stavy na nemenných strnulých dogmách
 autorovho viera v rozumovej a mravnej hodnoty čl.

 Kompozíciám príbehu v bodoch:

 1. expozícia – rozhovor Antigony a Ismene pred palácom – poznávame
postavy, hl. postavy – Antigonu a Kreon; prostredie – Kreónův palác,
Théby a dôvod konfliktu – zákaz pochovaní Polyneika.
 2. kolízie – Antigona sa rozhodne aj napriek zákazu a trest brata pochovať
-> konflikt hl. postavy s vonkajšími silami – rozpor medzi mravným
cítením hrdinky a slepú mocou.
 3. kríza – po odhalení tohto činu vysloví Kreón svoj verdikt – odsúdenie
Antigony na hroznú smrť zamurovaním zaživa; zostrenie situácie
rozhovory medzi Antigonou a Kreon, Kreon a jeho synom Haimón.
 4. peripetie – zvrat nastáva po rozhovore Kreon s veštcom Teiresias,
podľa mňa je to však zvrat malého rozmeru – Kreón si síce uvedomil, že
pochybil, ale neuvažuje nad hroznými následkami svojich rozhodnutí,
myslia si, že dá všetko na pravú mieru.
 5. katastrofa – tragický záver je aj najväčším zvratom v osobnosti Kreon
– výčitky svedomia (ani nie tak zo smrti Antigony) zo smrti syna,
nenávisť a Samovražda manželky až po nenávisť ľudí, vedie k plnému
 uvedomeniu seba samého a svojich činov – nastáva ten zlom „kedy sa z
boha stáva otrok“.

 Podoba – spisovný jazyk

 Reč postáv – zbor je rozprávačom (posúva dej, je radcom kráľa, ale je
nejednotný – všetky časti zboru nemajú rovnaký smer)
 dialógy, monológy, zrozumiteľné verše, archaizmy
 na začiatku prológ (úvod), na konci epilóg (doslov)

Okolnosti vzniku diela

 vychádza z Homérových príbehov, kedy Agamemnon, veliteľ gréckeho
vojska, obetuje svoju dcéru Ifigeniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to
nie je schopná odpustiť a keď sa Agamemnon vráti po 10 rokoch z vojny,
zavraždí ho

Vplyv diela
 zaviedol na scénu o 3 herca viac a princíp deus ex machina, to zaiste
ovplyvnilo vtedajší divadlo aj diela všeobecne, knihy sú dodnes
populárne, nadčasovosť