Čitateľský denník

SOFOKLES – Antigona

Toto dielo nám hovorí o nešťastnom osude Antigony. Na začiatku rieši Antigona dilemu ako
pochovať svojho mŕtveho brata ktorému kráľ Kreón tento obrat odoprel. Najprv sa radí s jej
sestrou Isménou, ktorá však Antigonu od tohto činu odhovára, lebo má stach z jej osudu.
Antigona sa aj tak rozhodne, že ho pochová ,aj napriek kráľovmu zákazu. Avšak pri tomto čine
je neskôr prichytená strážcom. Čo má za následok jej odsúdenie na pochovanie zaživa kráľom.
Antigona svoje rozhodnutie pochovať brata s vedomím, že riskuje svoj život odôvodňuje, že je
pre ňu dôležitejšia láska zosnulých lebo s nimi bude v podsvetí naveky ako láska tých čo žijú na
zemi lebo tá je dočasná. Podľa môjho názoru je toto rozhodnutie správne aj nesprávne zároveň.
Správne z toho dôvodu, že v tomto období bol pohreb obrazne povedané taký rituál, ktorým sa
duše prijímali do podsvetia aby tam mohli žiť v pokoji. A vzhľadom na to, že ani samotná
Antigona sa smrti nebála, lebo verila v to, že sa v podsvetí všetci z jej rodiny stretnú a budú
spoločne štastní naveky. Tak toto rozhodnutie bolo správne. Avšak každá minca má dve strany.
Nesprávne bolo z toho dôvodu, že mohla tušiť aké následky budú jej kroky mať, z čoho mohla
vydedukovať sled udalostí, ktorý by nastal kebyže ju odsúdia na smrť. Racionálne správanie by
v tomto prípade mohlo zachrániť život Antigone, jej snúbencovi a kráľovnej. Ale jej brat by
neodpočíval v pokoji čo by mohlo Antigonu na toľko trýzniť, že by sa rozhodla svoj život
ukončiť aj tak. Takže myslím si, že Antigona sa zachovala hrdinsky a správne.

Osobne si myslím, že Isména ako postava stvárňuje racionálne myšlienky Antigony. Je to

vlastne umelecky stárnené racionálne vedomie Antigony. V diele má úlohu poradkyne Antigony.
A zdá sa mi, že ich dialógy sú umelecky spracované vnútorné dialógy Antigony. Isména na
začiatku nesúhlasí s Antigoniným názorom kvôli obavám z kráľa ale nakoniec si uvedomí, že
Antigona má pravdu a rozhodne sa zdieľať jej osud.

Tento výrok povedal Haimón, syn Kreóna, pri ich hádke o Antigoninom osude. Chcel tým
povedať, že štát v ktorom sa vladár rozhodne nerešpektovať občanov, kvôli svojmu egu alebo
emóciam nemá budúcnosť. Takéto správanie v ľuďoch vyvoláva pocit utláčanosti. Z dlhodobého
hľadiska tieto emócie vedú k polarizácií spoločnosti a k túžbe zmeny režimu. História nám
ukazuje, že práve z takýchto odbobí vzrastajú najväčší diktátori. Nespokojnosť ľudí vedie
k iracionálnym riešeniam. Ako je zvolenie nejakého diktátora, ktorý sľúbi riešenia na všetky
problémy a v zúfalej situácií si ľudia povedia, že vyskušajme ho zvoliť veď nemôže byť horšie
ako teraz. Vždy bude však platiť, že neviete čo máte kým to nestatíte. Takéto iracionálne a náhle
zmeny režimov vedú k strate vecí, ktoré považujeme za samozrejmosť. Práve pred týmto chcel
Haimón ochrániť svojho otca. Chcel aby nepodceňoval názory bežných ľudí lebo tie z neho
spravili to, čím je.

Nepovedal by som, že téma tohto diela je dnes už neaktuálna ale je určite menej aktuálna ako
bola v dobách v ktorých sa odohráva toto dielo. A to z dôvodu, že dnes už nieje toľko krajin
s takýmto vládnym systémom. Napriek tomu v štátoch, ktoré majú podobný systém vlády, stále
dochádza k podobným obmedzovaniam osobných práv, tradícií a zvykov na základe vôle
panovníka. Lebo keď má jeden človek k dispozícií celoštátnu moc tak jeho sebavedomie rapídne
vzrastá respektíve nadobúda pocit, že iba jeho názory a správanie sú správne a z každého, kto sa
správa inak urobí vpodstate nepriateľa štátu. Keďže má pocit, že štát je on sám. Takže môžme
povedať, že téma tohto diela je aktuálna aj dnes.