Ako môžem zmeniť tento svet?

Kroky k individuálnej slobode a zmenám v spoločnosti

Mgr. František Nagy, MBA

August 2011
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Obsah:

Prológ

1.presvedčenie: Bytie predurčuje vedomie.

2.presvedčenie: Človek je sumárom spoločenských pomerov.

3.presvedčenie: Dejiny ľudstva sú dejinami triednych sporov.

4.presvedčenie: Si tým, čo si o tebe okolie myslí.

5.presvedčenie: Bez lásky okolia zahynieš, preto sa o ňu musíš

všemožne usilovať.

6.presvedčenie: Vačšina má vždy pravdu. Preto tým

najspravodlivejším spoločenským zriadením je diktatúra vačšiny,
ktorú nazývame demokraciou.

7.presvedčenie:Čím viac policajtov a mastných pokút, tým je vačší

poriadok.

8.presvedčenie: Zákony nás ochraňujú.

9.presvedčenie: Poisťovacie spoločnosti garantujú moju ochranu.

10.presvedčenie: Cieľom nadnárodných firiem je, aby sme sa dostali

za čo najnižšie ceny k tovarom a službám.

11.presvedčenie: Autority krvopotne pracujú na našom blahobyte.

12.presvedčenie: Je demokracia, sme teda slobodní!

Rozdeľuj a panuj!

Epilóg

1
Ako môžem zmeniť tento svet?

PROLÓG

2
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Nuž, neviem ako ty, ale ja sa už od nepamati snažím

spasiť svet, túžim ho zlepšiť, zmeniť. Táto žhavá,
naliehavá túžba mi predurčuje kroky od samého
detstva. Prečo? Pretože sa mi nepáčilo to, čo som videl
okolo seba. Veľmi sa mi to nepozdávalo. Všakovaké
trápenie, neustále prebíjanie sa životom, strádanie
pokropené vôňou ojedinelých radovánok, ktoré sa pri
bližšom skúmaní stávajú plytkými, po pár razoch sa
stávajú fádnymi až nudnými. Šokovala ma
skostnatenosť dospelých a neskutočná vyhoretosť

3
 Ako môžem zmeniť tento svet?

starých. Do dnešných dní mi rezonuje v ušiach

neveriacka veta mojej osemdesiat ročnej starej matky,
ktorá zaznela tesne pred jej smrťou:

" Už to dlho nevydržím. Je to koniec? To bolo snáď

všetko? Veď som ešte nezačala ani žiť..."

Od detstva som sa proti všetkému búril. Základnú sa mi

podarilo vychodiť až na štvrtý pokus, poslednú triedu asi
len vďaka triednemu, ktorý vo svojom vnútri cítil, že
snáď zo mňa niečo bude... Hltal som knihy, jednu za
druhou upenlivo naháňajúc svoj odveký sen: cestu, únik
von. Neverím predsa tomu, že ŽIVOT je len o tomto
opakujúcom sa cykle: narodiť sa, pracovať, rozmnožovať
sa, trápiť sa, zostarnúť, ochorieť a zomrieť. Nechcelo sa
mi vstúpiť do radu "konformných", ale majúc skúsenosti
s tvrdou rukou systému, aj rebélia sa mi zdala istou
sebevraždou. Ani postupný vnútorný úpadok
spôsobený konformitou, ani krvavá rebélia sa mi po čase
nezdali ako priechodné cesty.

4
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Niečo v koreňoch odlišné som si želal v spoločnosti,

ktorú spisovateľ Michail Ellener svojim trefným
výrokom výstižne opísal:

" Veď sa len pozri, všetko je úplne naruby. Lekári ruinujú

naše zdravie, právnici demolujú pojem spravodlivosti,
univerzity ničia skutočnú múdrosť, vlády demontujú
posledné bašty slobody jednotlivca, médiá skresľujú
informácie a náboženstvá ruinujú duchovnosť."

Trendy minulosti nám neveštia nič dobré. Bohatí sa pred

mojimi očami stávajú bohatšími, chudobní prichádzajú o
svoje posledné statky, ich počet sa v spoločnosti
nezadržatelne každým rokom zvyšuje. Nikdy toľko
otrokov na tejto Zemi ešte nebolo ako dnes. Postačí
vrhnúť letmý pohľad na najsilnejšiu ekonomiku sveta,
na krivku zadĺženosti USA, aby aj posledná naša nádej v
ružovú budúcnosť vyhasla.

5
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Čoraz viac peňazí sa kumuluje v rukách hŕstky elity. Ale

veď na čo im je toľko peňazí? Zjedia to, hasia tým svoj
smad? To nie je možné, veď kilo kaviáru, liter koňaku,
tony lososa, nespočetné flaše šampanského sa každému
po istom čase zunujú. Nikto predsa nemá kapacitu
obšťastniť desať žien za noc a pobývať v stovkách
nakúpených domov naraz. Veď aj osobná spotreba má
svoje jasné hranice. Tak sa potom prečo tlačí stále na
viac a viac, kým miliardy ostatných ľudí žijú v
mizerných podmienkach? Na našej krásnej planéte
predsa denne len na podvýživu zomiera 34 tisíc detí,
miliardy pustoší hladomor, takmer každý sa
uskromňuje, trápi sa.

Na čo im sú teda tie haldy peňazí? A potom mi tá

odpoveď zrazu prišla... Hŕstka elity to musí mať sakra
ťažké, držať také množstvo ľudí na svete v otroctve. Aby
to dosiahli, musia si spoluprácu más ľudí kupovať. Sú
totiž potrebné motivované ozbrojené zložky plné
bezduchých ľudských robotov schopných oddane trápiť,
mučiť, vyhrážať sa svojim súputníkom. Potrebné sú aj
zákony, ktoré sú prijímané lojálnymi príslušníkmi

6
 Ako môžem zmeniť tento svet?

systému. Je potrebná vrstva vedeckých pracovníkov,

ktorá vypracuje, učiteľov, ktorá to bude tlmočiť a
mediálna skupina schopná elitou požadovaný obraz
sveta dostať do každej domácnosti. Takto je možné
poslušnosť vtesnať do hláv každému, tým sa staneme
jeden druhému dokonca i bacharom. Len takto môže
tento dômyselný systém útlaku spoľahlivo fungovať.
Ako sa o tom zmieňuje i Ghándí:

"Pár desiatok tisíc Angličanov by nemohlo vládnúť 600

miliónom Indov bez ich vlastného aktívneho pričinenia."

Teda je potrebné vystavať a prevádzkovať jeden celý

funkčný mechanizmus a jej pracovníkov je treba si
neustále kupovať. Tak k tomu sú nutné haldy peňazí, a
to čoraz viac, pretože uvedomelosť ľudí sa postupne
zvyšuje a proti svojim druhom sa obracajú čoraz ťažšie,
svôjho dobrého pocitu, svedomia sa zbavujú menej a
menej. Je čoraz náročnejšie pre elitu nás primať kráčať
proti hlasu nášho svedomia. Prostitúcia v prospech
záujmu systému sa teda stáva proste pre našich
pastierov drahšia. Aby sa udržala zažitá predstava o
systéme, ten na to potrebuje čoraz viac zdrojov. Ono to
de facto znamená zvyšujúce sa škrty pre hodnototvornú
spoločenskú vrstvu. Pretože nie bankári, policajti,
poisťovací agenti, daňováci, či politici sú tvorcami
reálnych hodnôt, ale ľudia využívajúci svoju myseľ a dve
ruky, ktorí denne tvoria statky pre svojich súputníkov. Z
toho logicky vyplýva, že na náš vlastný útlak,
korumpovanie utláčateľov medzi nami sa potrebné
zdroje (úmyselne nepoužívam pojem peniaze, keďže ide

7
 Ako môžem zmeniť tento svet?

o kus papiera, ktorý bankári tvoria za bagatel) musia

vytvoriť opať len našou prácou. Toto všetko nám dáva
akési svetlo nádeje, keď pohár trpezlivosti medzi nami
pretečie, ľudia tvoriaci hodnoty sa na okamih zastavia,
vytrčia svoje hlavy v nemom úžase a odmietnu naďalej
spolupracovať so systémom, ktorý ich vlastne celý čas
vykorisťuje. Postavia sa mu, vystúpia z neho, nechajú ho
napospas osudu, v nedostatku podpory a energie sa ten
následne automaticky zrúti. Ale všimnime si prosím...
Systém je prekvapivo veľmi prefíkaný. Svoj tlak voči
jeho vlastným členom zvyšuje len krok po kroku,
postupne ako to bolo v prípade výskumu správania sa
žiab.

"Žaby boli vložené do príjemne chladnej vody. V nej sa

žaby cítili dobre, postupne im však začali prihrievať
vodu. Ak zohrievanie prebiehalo veľmi rýchlo, tak žaby,
ktoré teplo veľmi v láske nemali, okamžite
povyskakovali. Avšak v prípade, že sa voda zohrievala
len postupnými krokmi, žaby zotrvali vo vode, veď sa veci
zhoršili vždy len o kúsoček... Voda sa postupne
zohrievala, v okamihu, keď sa žaby pristihli, že im
"pripeká" už bolo neskoro. Uvarili sa...."

Elita veľmi dobre pozná mechanizmus fungovania mysle

pospolitého ľudu. Oveľa viac než si my myslíme. Vedia,
že všetko v spoločnosti funguje na báze porovnávania,
súvsťažnosti a relativity. To, že čo považujeme za dobré -
zlé, pre nás získava zmysel vždy v porovnaní so stavom
nášho okolia. Úloha chudobnej vrstvy v spoločnosti teda
spočíva v "ukazovaní príkladu" oveľa širšej, dane

8
 Ako môžem zmeniť tento svet?

platiacej strednej vrstve, aby si uvedomovala, že čo ju

čaká v prípade, že sa do radu "poslušne konformných"
nezaradí. Stredná vrstva tým pádom nie je náchylná pri
škrtoch a "sťahovaní opaskov" na rebéliu, pretože na
uliciach vidí, že ešte na tom nie je tak zle, aby nemohla
byť na tom ešte horšie. No a chudobní, ľudia na sociálnej
periférii zvyšovaný tlak nepociťujú o dosť horšie než
tomu bolo predsa včera. Dokonca sa vedia "svetlejším"
dňom aj tešiť. Je to ako s otrokom, ktorý sa na
narodeniny svojho zemepána raduje, že sa mu dnes
dostalo o pať úderov bičom menej než inokedy na
všedný deň. Menšie páchané zlo sa následne stáva
energiou iluzórnej radosti pre myseľ sociálne
vyvrhnutých. Na kontroverziu dobra - zla, prijateľného -
neprijateľného dobre poslúži príklad z obdobia zrušenia
otrokárstva v USA, keď mnohí otrokári museli svojich,
vtedy už bývalých, služobníkov zo svojich domovov
doslova odháňať na silu. Už totiž neboli schopní
vlastného samostatného života. Istota otroctva, i keď
pre oči vonkajšieho pozorovateľa neprijateľná, je
prekvapivo pre mnohých atraktívnejšia ako stav slobody
pretkaný neistotou. To isté divadlo sa s mnohými
vazňami opakovalo po oslobodení nacistických
koncentračných táborov po druhej svetovej vojne, keď
mnoho vazňov odmietalo nadobro odísť, keď ich potom
odohnali, tak sa na druhý deň v húfoch vrátili, postavili
sa do radu pre raňajky a požadovali, aby Američania
pokračovali v prevádzkovaní táboru. Šokujúce...

9
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Hľadiac na dejiny je dosť pochybné, či vôbec raz nastane

čas, keď sa ľudia postavia, jednohlasne zakričia: "Dosť
bolo!" Či budú vôbec ešte schopní vzdať sa istoty v
prospech neistoty? Je ohromujúce, že mnohí si ani dnes
nevedia predstaviť svoj život bez novodobého pastiera,
otrokára, ktorý im presne povie, čo majú robiť, podobne
ako mnohí otroci = zamestnanci s mesačne vyplácanými
mzdami. Musí nastať obrovská zmena, musíme sa stať
schopnými nezávislých rozhodnutí, byť zodpovední za
ne, za svoje činy. Opustiť sladký život nezodpovednej
ovečky a pohodlie, ktoré nám prináša môžnosť sťažovať
sa je náročné. Nuž a ako dodatok, systém by sa len sotva
vzdával svojich privilégií, pohodlného statusu. Už sme sa
nespočetne razy pokúšali zísť z cesty, postaviť sa proti
nášmu utláčateľovi. Buďme však úprimní. Nepodarilo sa
zvíťaziť ani jednému rebelovi v dejinách. Či to bol
Spartakus, Dóža, alebo Dubček.... neuspeli žiaľ ani iní.

10
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Prečo? Pretože veľké a účinné zbrane nikdy nie sú v

našich rukách. Násilie ako nástroj zmeny je a bola
zákonite vždy parketa elity, na danom pódiu, my =
poddané ovečky vždy zlyhávame. Napadá mi tu slávny
výrok Alberta Einsteina:

"Problém nikdy nevyriešiš z uvedomelostnej úrovne, na

ktorej si ho onoho času vytvoril."

Keďže sme si problémy dneška vytvorili z

uvedomelostnej úrovne násilia, tak nám ho násilie
pravedpodobne nepomôže vôbec vyriešiť. Nie je predsa
žiadnym riešením, ak vymeníme zlého diktátora za
dobrého, lepšieho diktátora. Niečo iné, niečo v
základoch odlišné je potrebné, aby sme opať neskĺzli do
takej či onakej formy vlády jedného. Pretože o tom je
celá história ľudstva, sú to dejiny diktatúr s rôznymi
názvami. Dokonca aj dnes tak velebená demokracia je
vo svojej pojmovej podstate diktatúrou. Akou? Predsa
vačšiny nad menšinou. Postačí teda, aby ľudia uverili, že
sú aktuálne v menšine a následne pod vlajkou vačšiny
sa môže bezhlavo šafáriť. Násilie je však násilím a vždy
ním aj ostane. Vďaka nemu nie je možné tvoriť mier,

11
 Ako môžem zmeniť tento svet?

šťastie, lásku, len útlak, utrpenie a z toho vyplývajúce

opatovné násilie. Násilie však môže byť tak otvorené,
ako aj skryté, ba dokonca manipulatívneho charakteru.
Podstata je však vždy nemenná: primať ľudí, aby urobili
to, čo by inak neurobili, alebo spravili to, čo nechcú, i
keď by si v skutočnosti želali opak. Manipulácia môže
mať pozlátko nútenej potreby, vydierania, i klamu. To
prvé má podobu obchodovania, o čom je paradoxne v
súčasnosti vačšina medziľudských vzťahov: "Ty mi
spravíš toto a ja ti za to ako protislužbu vykonám
tamto." Nie toto nazývame náhodou aj láskou,
partnerským spolužitím? Druhá verzia spočíva v tom,
že uveríme klamu manipulujúceho, s radosťou si v sebe
čvirikáme ním žiadanú pesničku. Častokrát si
manipuláciu ani nevšimneme, nádejame sa, že naše
rozhodnutia sú slobodné, patria nám. Nuž a tá posledná
verzia je pre manipulátora snáď najlepšou, podotýkam
najlacnejšou možnosťou. Určite na tieto prípady nájdeš
celý rad príkladov zo svojho života.

Ohromil ma v tomto smere výrok Matky (Mirra Alfassa),

spolupracovníčky Sri Aurobinda, ktorá trefne vystihla
naše životy popretkávané všadeprítomným jemným
rúškom násilia.

"Aj dobrý úmysel je agresia."

Tak potom ako mám odstrániť násilie v mojom okolí,

dokonca násilie vo svete? Veď je to moja každodenná
realita. Násilie založené na strachu je viditeľne jediným
hybným motorom ľudí smerujúcich k svojim cieľom, čím

12
 Ako môžem zmeniť tento svet?

sa snažia podporiť svoju vzájomnú spoluprácu. Bez

násilia a represie by sa naša súčasná spoločnosť
pravdepodobne rozpadla na kusy. Malo by to
nedozerné dôsledky, keby sme ľuďom umožnili robiť
všetko to, čo si prajú a správať sa tak, za akých sa v
skutočnosti považujú. Kam by sme sa to dostali? No a čo
by bolo predsa so mnou?

Postačí si na chvíľku sadnúť na detské ihrisko a

započúvať sa do rozhovoru malých detí s rodičmi.
Všetká komunikácia je presiaknutá násilím, niekedy
otvoreného, inokedy v skrytej podobe ako manipulácia,
vyhrážanie sa, kupovanie si požadovaného správania.
Toto mi žiaľ dnes nazývame láskou a starostlivosťou.
"Spravíš to, čo chcem od teba, budeš taký, aký chcem,
aby si bol, inak ťa neľúbim. Len v tvojom záujme na
teba hulákam, len preto ťa bijem, fackujem, mlátim
remeňom, pretože ťa milujem." Čo je vlastne za tým,
keď nie zvierací strach, ktorý nám od svitu dejín diktuje:
"Ovládaj, inak budeš ty ovládnutý." Vládnutie ako forma
spolupráce má však aj svoje tienisté stránky. Jedno
nikdy niet bez toho druhého. Ak chcem nad niekym
vládnúť, povyšovať sa, tak zákonite býva vždy niekto aj
nadomnou. Palica má predsa vždy dva konce....

Veď sa len pozri na naších pomstychtivých bohov, ktorí

trestajú, dokonca posielajú svoje neposlušné deti nie to
na víkend, ale na veky vekov do útrob pekla. Dosť
perverzná láska, že? Toto by mala byť tá vysnívaná a
ospevovaná láska, ktorá má priniesť do života mier,
šťastie, kým úplne preberie svoju rolu na seba v našom

13
 Ako môžem zmeniť tento svet?

svete? Toto je len "láska" vzťahujúca sa na svet

strachu. Je to len odraz, tieň, ktorý svoj originál
pripomína len z veľkej diaľky. Ak chcem spoznať
skutočnú lásku, musím opustiť vazenie, musím vystúpiť
zo sveta strachu, vstúpiť do sveta svetla. Opustiť túto
realitu a vstúpiť do novej. Ale čo je to vlastne
skutočnosť? Realita? Opať je tu priestor pre výrok
Alberta Einsteina:

"Realita je ilúzia, síce jedna z tých ťažkopádnejších."

Ale čo určuje parametre reality, ktorú nazývame

realitou. Keby som ich našiel, tak by som mal úchop,
ktorým by som ju predsa mohol zmeniť. Čím to je, že
takmer všetci žijeme viac - menej v podobnej "realite"?
Filozofi, dokonca kvantoví fyzici skúmajúci hranice
skutočnosti hovoria o paradigme. Hovoria, že nový svet,
nová skutočnosť nastane pri každej zmene paradigmy. A
čo je vlastne tá paradigma?

"Paradigma je súbor myšlienok, ktorým veríme a

nespochybňujeme ich."

14
 Ako môžem zmeniť tento svet?

T.j. ide o také tvrdenia, ktoré prijímame ako pravdivé

bez toho, aby sme ich hlbšie osobne preskúmali. Tieto
rámce tvoria základ mojej vlastnej reality, na ktorú
následne staviam. To, čo potom vnímam je všetko
filtrované mojimi prednastavenými okuliarmi. Ak niečo
nie je v súlade s aktuálnou paradigmou, tak prijaté
informácie horlivo prispôsobujem, aby "zapadli" do
môjho rámca, alebo ich úplne zavrhnem a odmietnem.
Akoby to ani nejestvovalo... Tak ako to robia napr. lekári
pri tzv. zázračných uzdraveniach. Ak sa pacient
"nespráva" v súlade so štatistikou, tak ho najprv
pokarhajú, skúšajú ho priviesť spať do stáda normálnych
ovečiek, v prípade, že sú neúspešní vo svojom snažení,
tak si ho prestanú všímať a úplne ho ignorujú. Takto som
schopný jednoducho dokázať i to, že vyhodená minca
vždy padne na rub. Moja metóda je skutočne
pokroková. Keď minca padne na líce, tak si to zámerne
nevšimnem, tým sa to potom nedostane do oficiálnych
spisov. Mal som pravdu! Veď sa pozri, minca vždy padla
na rub. Teraz si myslíte, že žartujem, pritom ide o zažitú
vedeckú metodiku dnešného výskumu. Ono táto
technika funguje aj reverzne viď. nasledovný príklad. 2%
pacientov podstupujúcich chemoterapiu prežije. Ono to
neznamená nič iné len to, že 98% na účinky terapie
vlastne zomiera. A to v dosť úboženom stave...
Zozelenajú, dogrcajú sa, vypadajú im vlasy, schudnú na
kosť. Tak potom prečo sa lekári tak upenlivo držia danej
"liečby", keď je doslova jedovato drahá, no a dokonca sa
bez nej pacienti zotavia oveľa lepšie?

15
 Ako môžem zmeniť tento svet?

V 80 tych rokoch v Izraeli veľká časť zdravotníckeho

personálu dlhodobo štrajkovala. V danom kritickom
období paradoxne klesla úmrtnosť na polovicu. Keď sa
štrajk ukončil, po návrate sa úmrtnosť vrátila do
"normálu". Podobné prípady s podobnými úspechmi sa
cyklicky opakovali v jednotlivých častiach USA. Ono to
len potrvdzuje známy fakt, že vačšina pacientov
obracajúcich sa na "autority" sa sama dá do poriadku.
Preto by prvá zásada liečby mala znieť. Počkaj a nič
nerob!

Naše zmysly, podľa meraní, každú sekundu zahltí cca.

400 mld. bitov informácií, z toho sa do vedomia dostane
nepatrná časť o veľkosti 2000 bitov. Všetko ostatné je
našou mysľou odfiltrované, vyselektované. Na základe
čoho? Na báze našich vedomostí, viery, predsudkov,
zvyklostí, pocitov, teda podľa vlastného rámca vnímania
skutočnosti ako takej. Podľa tejto logiky, človek naprv
vie a až následne vidí, t.j. vníma len to, čo je v súlade s
jeho vnútorným zažitým obrazom, ktorý si počas
výchovy nadobudol. Inými slovami, do nášho vedomia
sa nedostane nič, čo je mimo našich vnútorných

16
 Ako môžem zmeniť tento svet?

očakávaní. To, čo nie je súčasť našej vlastnej reality, tak

to pre nás vlastne nejestvuje. Iné vysvetlenie, prečo si
nechávame naších blízkych týmto "liečebným" jedom
otráviť nemôže jestvovať. Len na margo, účinná látka
chemoterapie je identická s horčičným jedom,
agresívnym cytostatikom, ktorý bol po prvej svetovej
vojne pre jeho nehumánnosť zakázaný. Je zaujímavé si
inak prečítať manuál pre ošetrujúcich zdravotníkov, keď
sa látka = chemoterapeutikum dostane náhodou na
podlahu. Ale teraz spať k zmene paradigmy... Zmením
ju vtedy, keď v sebe objavím nejaké automatizované
presvedčenie a následne ho spochybním. Keď zistím, že
je nepravdivé alebo pravdivé len z časti, tak ho náležite
nahradím pravdivým, resp. pravdivejším. Aký to môže
mať pre mňa dôsledok, dopad? Čo sa stane, ak sa
budem na svet pozerať s čoraz pravdivejšími
presvedčeniami? Môže to mať vplyv na úroveň mojej
vlastnej uvedomelosti?

"Uvedomelostná úroveň je v súlade s pomerom pravdy

a faloše vo mne samotnom."

Teda ak zamením lži, faloš za pravdy (vložím nové

presvedčenia), tak sa vo mne zákonite zvyšuje pomer
pravdy a faloše. Zmení to môj spôsob vnímania
okolitého sveta? Metafyzici, spirituálni majstri, šamani
už tisícročia tvrdia to, čo tvrdými dátami potvrdili i
kvantoví fyzici dnešnej éry. To, čo vlastne vzniká ako
formát štvordimenzionálnej reality = vonkajšej
skutočnosti je len obraz vznikajúci v našej mysli, z toho
vyplýva, že pozorovaný objekt je závislý od

17
 Ako môžem zmeniť tento svet?

pozorovateľa, od jeho subjektívneho pohľadu. Vo svete

nekonečných možností pozorovateľ si zhmotňuje
objektívnu hmotnú realitu, a to tú, ktorá mu práve
vyhovuje, ktorá korešponduje s jeho vnútorným
rozpoložením. A čo určuje, že aká má byť moja unikátna
skutočnosť. No predsa úroveň vlastnej uvedomelosti! O
tom píše aj Albert Einstein, keď riešenie problému
automaticky spája s úrovňou uvedomelosti jedinca. Ak
teda môžeme Einsteinovi veriť, ja sa k nemu
prikláňam..., tak riešením všetkých mojich súčasných
problémov je zvýšenie vlastnej uvedomelosti, a to
postupným prieskumom svojich vnútorných, zažitých
presvedčení, dvíhaním pomeru pravdy a faloše vo mne
samotnom. Inými slovami, takto vo mne dochádza k
postupnému navyšovaniu vibračnej úrovne. Teda moja
aktuálna vibračná úroveň sa prapája s príslušným
vibračným pásmom sveta a univerza. Je to ako rádiový
prijímač. More frekvencií je neustále okolo mňa. Predsa
sa nalaďujem len na tú, ktorá je vo mne prítomná. Ak sa
preladím, tak vzniká pre mňa od základov nová
skutočnosť. Takto je možné meniť frekvenciu vonkajšej
reality.

Pozrime sa preto bližšie na zopár dominantných

myšlienkových rámcov dnešnej doby. Sú to samozrejme
len príklady, pre teba možno úplne nepodstatné, ale
tieto mi momentálne napadajú. Pravdupovediac moje
presvedčenia sú pre teba druhoradé. Tvoja úloha je totiž
venovať sa vlastným presvedčeniam a ich prieskumu.
Takže skúsme sa do toho pustiť..

18
 Ako môžem zmeniť tento svet?

1. presvedčenie
BYTIE PREDURČUJE VEDOMIE

19
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Toto je jedna z kľúčových premís materializmu. Podľa

mňa sa materializmus vstrebal do našich životov oveľa
viac, než si to dokážeme úprimne priznať. Dokonca i tí
kvantoví fyzici, ktorí v laboratóriach určia, že ich vlastné
očakávania majú meratelný dopad na priebeh a
výsledok ich prieskumov, naďalej pokračujú vo svojich
výskumoch a následných nepresných konzekvenciách
pre hmotný svet. Akoby sa nič nediaľo... Pritom práve
oni by mali vedieť, že výsledky daných výskumov majú
skôr vypovedajúcu hodnotu o pozorovateli a nie o
pozorovanom. Dôkazné bremeno je hodené už tak
ďaleko, že je vedecky potvrdené, že niet hmotných
čiastočiek, jestvujú len vlny, v prípade, že nie je
pozorovateľ aktuálne prítomný. Niet stoličky, stola, niet
mikroskopu, ak tam nie je prítomný pozorovateľ. Hmm..
Nech to znie akokoľvek bizarne, je to vedecký fakt, už
takmer jedno storočie. T.j. už tak dlho si mylne myslím,

20
 Ako môžem zmeniť tento svet?

že existencia hmoty = bytia predurčuje vedomie (ako

vnímam niečo)...

Holografický model koncepcie reality ide v tomto ešte

ďalej než kvantová fyzika. Ten tvrdí, že hmota jestvuje v
podobe vlny v každom bode času a priestoru, v spleti
nekonečných možností v priestore ešte neprejaveného.
Hmota sa prejaví len vtedy a len tak, ak uvedomelosť
pozorovateľa si ju zhmotní. Mnoho výskumov
potvrdzuje horeuvedené hypotézy. Dokonca ponúka
logické vysvetlenia pre také fenomény ako telepatia,
telekinéza, jasnozrivosť, zázračné vyliečenia, kde
oficiálna veda je stále akosi v slepej uličke.

Nedelitelná jednota všetkých vecí

Ako najviac znepokojujúce sa javia vysvetlenia fyzika

Davida Bohma ohľadom Celku. Keďže univerzum je
vystavané zo skrytej spleti všadeprítomného
holografického usporiadania, je bizarné sa naň dívať ako
komplex "rozdielnych vecí" a predpokladať, že chŕliaci
gejzír sa líši od vody, ktorá je vlastne jeho zdrojom.
Elektron nie je hmotná častica. Je to len slovná nálepka
na formu tzv. holopohybu. Rozdeliť realitu na
fragmenty, onálepkovať ju následne pojmami, je len
výsledok nášich zvykov, pretože subatomárne čiastočky
nie sú o nič viac od seba oddelené, než na husto
umiestnené vzory na bohato vyzdobenom koberci. Toto
konštatovania má, pre nás laikov, nedozerné dopady.
Einsteinova teória relativity ohromila svet tým, že čas a
priestor nie sú osobitné jednotky, ale prepojené nádoby

21
 Ako môžem zmeniť tento svet?

vyššieho Celku. Bohm danú myšlienku rozvíja ešte ďalej.

V univerze je, podľa neho, všetko sučasťou nedelitelného
plynutia kontínua. Všetky časti, napriek ich prvotnej
oddelenosti, sa na úrovni neprejaveného vlievajú do
jednotného a precízne usporiadaného Celku. Len sa nad
tým zamysli... Pozri sa na svoju ruku. Teraz si všimni
svetlo emitované z vedľajšej lampy. Psa ležiaceho vedľa
teba. Ste vystavaní z tých istých atomárnych častíc.
Dokonca predstavujte tú istú VEC. To isté Súcno. Jedno
jediné! Nedelitelné! Niečo obrovské, čo si svoje
neviditeľné a nespočetné ruky, paže, výčnelky rozšírilo
do všetkého viditeľného, atómov, oceánov, žiariacich
hviezd. Bohm však vyzýva na opatrnosť pri zamieňaní
univerza za nejaký neidentifikovatelný konglomerát,
masu. Veci môžu byť súčasťou nedeliteľnej jednoty,
dokonca aj tak, že si zachovajú svoju jedinečnosť, kvalitu,
originalitu v súlade s jednotou. Postačí si všimnúť víry v
rieke. Majú svoj tvar, veľkosť, rýchlosť. Pri hlbšom
skúmaní sa nám však nedarí nájsť hranice medzi vírom a
riekou samotnou. T.j. Bohm netvrdí, že rozdiely medzi
vecami sú nezmyselné. Len poukazuje na nezmyselnosť
téz o oddelenosti, izolovanosti. Dokazuje, že jednotlivé
veci, fragmenty skutočnosti, na ktoré poukazujeme sú
nedelitelnou súčasťou jednotného holopohybu. Ilúzia
oddelenosti častí je tvorená len slabou percepčnou
schopnosťou našich vlastných zmyslov. V tomto
kontexte sa veda častokrát namiesto štúdia častí
nedelitelného celku ubieha k alibistickým výrokom typu:
relatívna nezávislosť. Je, podľa Bohma, náším zvykom
rozdeľovať realitu na fragmenty a nechápať dynamickú

22
 Ako môžem zmeniť tento svet?

jednotu, ktorá sa medzi všetkými rozdielnymi vecami

skrýva. Myslíme si, že je možné vykorisťovať časť sveta
bez vplyvu na iné oblasti. Veríme, že postačuje liečiť časť
tela bez vplyvu na ostatné orgány. Nazdávame sa, že
problémy našej spoločnosti je možné riešiť izolatívne.
Aký to omyl... Bohm ide až tak ďaleko, že podľa neho
táto fragmentacia reality ľudstvu neprináša žiadnu
efektivitu, dokonca ju dovedie skôr či neskôr do záhuby.

Vedomie ako jemnejšia esencia hmoty

Okrem toho vysvetlenia, že prečo kvantoví fyzici na

jemnejších úrovniach hmoty nachádzajú nespočetné
množstvo prepojenosti na Celok, Bohmov koncept
holografického univerza ovetľuje aj iné záhady. Jedným
je vplyv vedomia na subatomárny svet. Bohm odmieta
koncept, že čiastočky nejestvujú do okamihu, kým ich
pozorovateľ nepozoruje, ale nemá nič proti prepojenosti
fyziky a uvedomelosti. Problém vníma v prístupe fyzikov
ku skúmaniu reality a v ich snahe fragmentovať a spájať
vraj nezávislé jednotky. Z istého aspektu totiž
pozorovateľ je zároveň aj objektom pozorovania.
Pozorovateľ vlastne predstavuje meriaci prístroj,
nameraný výsledok, laboratórium, dokonca vietor vejúci
mimo budovu. V rôznych úrovniach sa vedomie
nachádza vo všetkej hmote, preto napr. aj plazma
disponuje jednotlivými kvalitami živej hmoty. Bohm
postuluje: schopnosť formy byť aktívnou je prepojené na
vlastnosti našej mysle. Dokonca už na úrovni elektrónu
badáme prvky zmyselnosti. Dokonca je názoru, že je
nezmyslené deliť univerzum na živé a neživé objekty.

23
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Živé a neživé sa bytostne prepája, život je v skrytej rovine

prítomný vo všetkom, v celistvosti univerza. Dokonca aj
kameň žije istým spôsobom, hovorí Bohm, pretože život
je prítomný nielen v hmotných formách, ale aj v energii,
čase, priestore, v celej hmote univerza, vo všetkých
častiach holopohybu, ktorý my diferencujeme a
pokladáme to za niečo od seba nezávislé.
Konštatovanie, že život a vedomie je súčasťou všetkého
má aj facinujúce dôsledky pre náš život. Tak ako každá
časť holografického univerza obsahuje kvality celku, tak
kvality celku sa nachádzajú logicky v každej jednej z jej
súčasti. A to vždy a všade. Keby sme sa teda k danej
informácii mohli dostať, tak by sme napr. galaxiu
Andromeda našli v našom ľavom malíčku. Našli by sme
aj Kleopatru, ako sa po prvý krát stretáva s Cézarom,
pretože teoreticky celá minulosť, zároveň budúcnosť je
skryte vložená do každého fragmentu nami vybraného
časopriestoru. Každá bunka nášho tela doslova latentne
obsahuje celé univerzum. To isté platí pre všetky listy
stromov, kvapky dažďa, častice prachu, čo dáva dokonca
iný rozmer známej básni Willama Blakeho:

Čiastočka prachu predstavuje svet,

Jedna kvetina žiariace nebo,

Pochop, že v dlani máš nekonečno,

V minute preži celú večnosť.

24
 Ako môžem zmeniť tento svet?

A osobná skúsenosť Matky to len potvrdzuje:

"Teraz už konečne vidím... Je to ako nespočetné

množstvo trblietavých bodov tvoriacich nedelitelnú
jednotu. JEDEN CELOK z nespočetného množstva bodov
prejavu uvedomelosti. A nejde o akýsi sumár týchto
bodov. Je to JEDEN CELOK. Tým, že to chcem vyjadriť
slovami, mi to pripadá také bizarné..."

Oficiálna veda nás drží v zajatí zákona príčina - následok.

Matka však oponuje a hovorí svojmu žiakovi Satpremovi:

"Vedomie je neustále v práci, ale nie na spôsob

tradičnej následnosti dejov, ale podľa toho, čo a ako isté
veci uvedomelosť v daný okamih vníma. Tu neplatia
zákony našej mysle. Vedomie sa kontinuálne stará o to,
čo sa má ako ďalšie stať, vníma každú sekundu, sleduje
svoj vlastný pohyb. Toto umožňuje všetko. Zázraky sa
stávajú reálnymi, vývoj vecí s môže náhle o 180 stupňov
zvrátiť. Všetko je možné. Niet tu obmedzení."

Keďže pravda oslobodzuje, mením teda svoje

presvedčenie.

"Ja som tvorca a moja uvedomelosť predurčuje hmotu

a mňa obkolesujúci materiálny svet."

25
 Ako môžem zmeniť tento svet?

2.presvedčenie
Človek je sumárom
spoločenských pomerov.

26
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Neustále počúvam: "Okolie predurčuje jedinca a jeho

povahu. Čo sa čuduješ, že ľudia kradnú, keď aj naši
politici nemajú hlboko do vačku. Prečo očakávaš, že
niekto bude čestný v nečestnom systéme? Veď ja za nič
nemôžem. Som nútený kradnúť, klamať, pritlačiť
druhého k múru, taký je systém, zub za zub, oko za oko.
Čo dnes môžeš ukradnúť, tak to predsa neodkladaj na
zajtra." Z môjho pohľadu všeobecný, zároveň veľmi
pohodlný prístup k životu. Sám seba deklasujem do
pozície nešťastnej a bezmocnej obete, obete externých
vplyvov. Ako dôsledok mojich minulých presvedčení
som sa celú svoju históriu snažil o zmenu vonkajších
faktorov veriac, že tým človeka a samozrejme aj
spoločnosť, v ktorej žijem, zmením. Úprimne, ruku na

27
 Ako môžem zmeniť tento svet?

srdce? Nikdy sa nám to nepodarilo! Ani počas Veľkej

francúzkej revolúcie, ani počas Vojny za nezávislosť v
USA, tobôž nie vďaka Veľkej októbrovej socialistickej
revolúcii. Podstata ostala tá istá! Hŕstka elity si
uzurpuje právo na vládnutie a ostatní makajú, drú,
uskromňujú sa. "Veď krajina je tvoja, pre seba ju
staviaš.....": hovorievali naši páni... Práca, roľa a pot mi
ostali, plody mojej práce si naďalej uzurpovali. Čo sa za
tie tisícročia vlastne zmenilo? Snáď len forma
vykorisťovania a lúpenia, princíp ostal nezmenený!
Zbytočne som sial svoju krv na barikádach, moje odvody
zemepánovi (pôvodne 1 desatina zozbieranej úrody) skrz
dane rástli a rástli, dnes sa dokonca pomer obrátil. Ani
desatina plodov mojej práce mi už neostáva. Oplatilo sa
toľko vykrikovať, hádzať sa o stenu? Čo tak vďaka týmto
ponaučeniam zaujať konečne úplne iný postoj? Hodil by
som túto moju snahu za chrbát, vymenil by som svoj
postoj za úplne nový:

"Spoločnosť je kolektívnym obrazom individuálnej

uvedomelostnej úrovne jej členov."

T.j. ak okolo seba badám lož, faloš, tak je tomu tak

preto, lebo lož sa skrýva aj vo mne. Pozrel som sa
predsa do zrkadla a uvidel som seba. Je to takto
jednoduché. Preto nie je na mieste trestať klamárov,
lupičov, miliardami skorumpovaných politikov, i keď by
to bola nepochybne sladká to pomsta. Veď to by si sa
pomstil svojmu vlastnému zrkadlu! Nie je to veľmi
účinné, však? Namiesto zmeny vonkajšieho sveta, teda
svoju energiu postupne vkladám do zmeny seba

28
 Ako môžem zmeniť tento svet?

samého. Prestanem úplne klamať, ukončím i milosrdné

formy tejto "činnosti", dokonca sa prestanem zatajovať,
prestanem sa vyžívať v tajnostkárstve. Prestanem
kradnúť, nebažím po tom, aby som niečo bez zásluhy
získal. Namiesto akciovej ceny platím cenu pre
zúčastnené strany vzájomne výhodnú. Nevyjednávam,
netlačím už na znižovanie ceny. Nenakupujem v
čínskom obchode, otrockou, častokrát detskou prácou
vytvárané produkty. Nakupujem pre zmenu lokálne,
miestne výrobky, podľa možnosti skrz vlastnú lokálnu
menu, ktorú som si sám vytvoril. Nejdem už viac na ulicu
protestovať, nesťažujem sa, nepíšem petície, nežiadam
od svojho zemepána zákony. Svoju energiu prestávam
mrhať na zmenu vonkajšieho sveta. To už som v
dejinách viac krát skúšal, vždy neúspešne. Nechcem
predsa meniť svoje zrkadlo, keď sa mi tam daný = vlastný
obraz nepáči. Neoddávam sa však ani pasivite,
neprijmem neprijateľné čakajúc na nejakého externého
stvoriteľa, na ktorého budem môcť pohodlne presunúť
svoju zodpovednosť. Som tvorca všetkého v mojom
okolí, som vedomým, nevedomým tvorcom svojho
osudu. Či sa mi to ľúbi alebo nie, tomuto statusu sa
proste nevyhnem. Podľa, už spomínanej, holografickej
koncepcie reality, časť predstavuje zároveň celok. Sú
nedelitelné. T.j. zmenou časti dôjde zákonite k premene
celku. No a ktorá to je tá časť, vzhľadom na schopnosť
zmeny, na ktorú mám najvačší vplyv, dosah? Podľa
mojej skromnej skúsenosti som tou časťou ja samotný.
V okolitom svete vnímaná pravda - faloš je priamo
úmerná pravde - faloši vo mne samotnom. Teda ak

29
 Ako môžem zmeniť tento svet?

chcem byť častým svedkom pravdy v mojom vlastnom

okolí, svete, tak už mám konečne nástroj, ktorým to
môžem dosiahnúť. Vo mne prebývajúce lži postupne
zamením za pravdu. Tento výstižný citát sa viaže k
Archimedovi:

"Dajte mi jeden fixný bod a ja vám otočím celým

svetom."

Už som konečne našiel tak dlho hľadaný oporný, fixný

bod. Je to pomer pravdy a faloše vo mne. Už môžem
kráčať, smer je jasný. Krok za krokom do svojho
vlastného vnútra, a to čoraz hlbšie a hlbšie. Jestvuje
spôsob ako svoju uvedomelosť a vibračnú úroveň
postupne navyšovať. A to tým, že zamieňam lži v sebe
za pravdy. Je to síce postupná a náročná práca, ale
aspoň sa krok za krokom dostávam bližšie k pravde, tým
sa moja vibračná úroveň navyšuje, čoraz menej
prekážok je okolo mňa, tým pádom môj pokrok je o to
rýchlejší, čoraz viac radosti, šťastia zažívam v živote..
Opať je tu miesto pre Gándhiho:

"Ak chceš zmenu, musíš sa ňou stať TY sám!!"

30
 Ako môžem zmeniť tento svet?

3.presvedčenie
Dejiny ľudstva sú dejinami
triednych sporov.

31
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Tento výrok je základným predpokladom historického

materializmu. Ten principiálne kategorizuje podľa
vlastníctva výrobných prostriedkov. Niekto ich proste
má, nuž a nikomu sa neújdu. Tieto dva tábory by mali
medzi sebou celý čas bojovať a ich zápolenie vraj malo
predstavovať motor rozvoja spoločnosti. Teda ten kto
má pôdu, traktor, malý podnik, ten vykorisťuje svojich
pracovníkov. Znie to jednoducho... A jeho vraj nikto
nevykorysťuje. Ja to však vidím trochu inak. Nazdávam
sa, že skutočným merítkom nie je vlastníctvo výrobných

32
 Ako môžem zmeniť tento svet?

zdrojov, ale špecifickej komodity, ktorú každý potrebuje,

pretože sa bez nej nemôže zúčastňovať na dejoch v
hospodárstve na vzájomnej výhode, ide de facto o
vlastníctvo peňazí. Hŕstka elity si počas histórie
privlastnila právo emisie peňazí. Peniaze patria im.
Všetci ostatní ľudia ich peniaze len využívajú, za ich
používanie platia "nájom", platia vlastníkovi úrokmi.
Úrok, predovšetkým ten s exponencionálnou
vlastnosťou, postupne a latentne vstrebáva všetkú
hodnotu od výrobcov a hodnoty sa skryte preskupujú
do vačkov vlastníkov peňazí (finančníkov). Finančníci
vďaka pár farebným papierikom získali počas dejín na
nesmiernej moci, oni rozhodujú komu, koľko dajú, no a
komu nedajú vôbec, resp. je na ich rozhodnutí, ktoré
činnosti v hospodárstve budú podporovať, čo zas budú
považovať za úplne bezcenné. Ak je to podľa ich chute,
v prípade, že plníš ich záujmy, môžeš tým pádom
obdržať papierovú zmenku, ktorá je zameniteľná, stávaš
sa tým zaujímavým pre svoje okolie. Skrz peniaze sa ti
dostane prežitia a tým i šťastia. Jestvuje snáď od tejto
moci, ktorú si finančníci uzurpovali, vačšia na tejto Zemi?
Dokonca túto moc sa neštítia ani skrývať pred
verejnosťou, nech tu poslúži výrok z úst zakladateľa
bankárskej dynastie Mayera Amschela Rotschilda z roku
1700, ktorý si svoje uplatnenie s istotou nájde aj v
súdobých podmienkách:

"Dovolte mi, aby som mal dohľad a právo nad emisou

národnej meny štátu a z vysoka ti kašlem na to, že kto
tam prijíma zákony."

33
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Priama to reč, nič sa tomu nedá uprieť. Odvtedy

ubiehajúce storočia dokazujú, že vedel veľmi dobre, o
čom hovoril. Zákony štátu sú pravidlami nastavenej hry,
podľa ktorej sa občan = otrok snaží žiť, hrať, naháňať sa
za šťastím každodenného života. Pravidlá hry logicky
určujú tí, čo sú na vrchu hierarchie. Vyhrať proti nim je
takmer nemožné, pretože si pravidlá priebežne upravujú
podľa vlastných potrieb a záujmov. Ja tvorca,
hodnototvorný element, som sa v histórii vzdal vlastnej
suverenity a pre svoju naivitu, pohodlnosť, strach z
vonkajšieho nepriateľa, hlavne zo seba samého, a
nezvratne vložil sa do rúk mojich zástupcov = politikov.
Veď oni sa už o mňa nejako predsa postarajú. Oni
prijmú zákony, určia pravidlá hry, vytvoria donucovacie
prostriedky na ich vymáhanie. Ja nemám teda nič na
práci len raz za štyri roky vhodiť obálku s krížikom do
volebnej urny, potom sa poddať svojmu vodcovi, ktorý
háji moje záujmy lepšie než ja so svojim stupidným,
egoistickým rozumom, ochránia ma dokonca potom aj
predomnou samotným, a všetko bude v najlepšom
poriadku. Vďaka zastupiteľskému mechanizmu sa
zjednodušilo riadenie más ľudí, je potrebné len správne
usmerniť zastupiteľov a ostatní v mene vačšiny ich a nimi
vymáhané pravidlá hry budú do bodky rešpektovať.

Nuž a vďaka peniazom máme k dispozícii nástroj, nitky

na politikov. Dobre to videl ujo Rotschild. Je úplne
jedno, kto bude pri moci, jeho zákony budú vždy v
súlade so záujmami finančnej elity, ktorá sa za politikou
skrýva. "Ten si predsa objednáva hudbu, kto za to

34
 Ako môžem zmeniť tento svet?

zaplatí... aká to pravda. Či peniaze hýbu svetom... Reči

sa vedú, chlieb sa je..." V tomto prípade naši politici
rečnia piate cez deviate, robia nám divadielko na dennej
báze, držiac sa prikázaní od svojich mecenášov, od
ktorých sú ich politické osudy bytostne závislé. Stáčí u
nich len jeden prešlap a ide sa z kola von... Takto
jednoducho funguje ľudstvo, všetko ostatné je len
cirkus na zahmlievanie. Ako to už cisár Nero vo svojom
výroku trefne nazval:

"Daj ľudu chlieb a cirkus a budeš si s nimi robiť to, čo len

chceš..."

Tak natoľko je dôležité právo na emisiu peňazí. Peniaze

emitujú finanačníci a za úroky požičiavajú vládam i
pospolitému ľudu. To, že koľko peňazí sa emituje do
obehu a za aký úrok neurčujú členovia národného
hospodárstva, výrobcovia, či kupujúci, ani voliči,
dokonca ani ich zástupcovia, ale medzinárodné finančné
skupiny, ktoré tak činia cez sieť národných bánk štátov.
Len oni rozhodujú, nikto iný do toho nevstupuje. Taká je
realita.

Cez množstvo peňazí v obehu a ich cenu = úroky majú

finančníci možnosť podľa vlastného uváženia vytvárať
hospodárske vzostupy ako aj recesie v spoločnosti.
Recept je nadmieru jednoduchý. Veľa a lacné peniaze
znamenajú hospodársku konjuktúru, kým málo peňazí s
vysokým úrokom znamenajú úplný opak. Teda nie je
pravda, že kvôli ekonomickej kríze je málo úverov, málo
peňazí ale úplne naopak. Bankári proste vkladajú do

35
 Ako môžem zmeniť tento svet?

obehu menej peňazí, obeživa. V kríze samozrejme

mnohí výrobcovi skrachujú, stroje, budovy, pôda sa
teda za smiešne sumy môže dostať do rúk finančníkov,
ktorí ako jediní s peniazmi a dostatočným cashom v
danom čase disponujú. Takto sa postupne všetky
výrobné zdroje dostávajú a preskupujú do rúk
finančníkov, ktorí ich prevádzkujú podľa vlastných
záujmov, alebo neprevádzkujú vôbec. V prípade, že to
nie je v súlade s ich záujmom... Paraziti samozrejme
vyrábať nedokážu, preto hospodárstvo kontinuálne
chradne, produkcia postupne zaostáva. Aj preto sa všetci
uskromňujeme na planéte, ktorá je inak plná
neprekonatelnej hojnosti. Kuriózne spory nad právom
emitovať bankovky sa ťahajú celou našou históriou. Z
času na čas sa síce nejaký ten politik pokúsil zobrať dané
privilégium z rúk finančníkov a sám sa zaručiť za ich
emisiu. Finančníci si svoje právo vždy vydobili spať,
častokrát sa neštítiac ani vraždy. Známe sú prípady J.F.
Kennedyho, Abrahama Lincolna alebo vyhnaného Lajosa
Koshuta.

36
 Ako môžem zmeniť tento svet?

I ruského cára Romanova sa podarilo rotschildovským

agentom, Leninovi a Trockijovi, skrz Veľkú októbrovú
revolúciu na trvalo odstaviť. Rusko ako jediná veľmoc
toho času v Európe nevpustilo Rotschildovcami
kontrolované centrálne banky na svoje územie, dokonca
Rusi vtedy využívali svoju vlastnú bezúročnú menu.
Tento stav, pri všetkej úcte, finančné skupiny nemohli
dlhodobo trpieť a keď veci nejdú v dejinách po
dobrotky, tak pôjdu po zlotky... Nikto nemôže vytŕčať
predsa z davu. V roku 1920 po víťazstve revolúcie
zomreli desiatky tisíce ľudí v Sovietskom zvaze na
hladomor, kým Lenin toho času na vagóny vyvážal zlato
ako splatku pre Rotschildovcov. Málo sa píše aj o
Juliusovi Ceasarovi, ktorý za svojej éry vydával vlastnú
menu, z ktorej Rím dokázal financovať svoj veľkolepý
rozvoj. Je zaujímavé, že aj jeho potom zavraždili...
Cromwell vďaka finančnej podpore bankárov toho času
organizoval v Anglicku občianske povstanie proti
tvrdohlavému kráľovi vydávajúcemu vlastnú peňažnú
jednotku a nie a nie sa poddať záujmom bankárskych
skupín. Aj americká Vojna o nezávislosť vypukla preto,
lebo britské kolónie využívajúc vlastné peniaze zažívali
hospodásku konjuktúru, čo Bank of England nemohol
predsa trpieť. Bostonské pitie čaju, ako spúšťač
násilného zásahu, bolo narafičené anglickými
slobodomurármi. Aj slávny príbeh z Biblie je o tom, že sa
Ježiš nezhodne s finančníkmi, neskôr končí na kríži. A
pritom to nebol hoc - kdo, nešiel k susedom pre akýsi
zázrak, ale finačníkov žiaľ ani on nepremohol...

37
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Môžeme vôbec očakávať, že nejaká vláda, či politik si od

finančníkov vydobí právo na emisu peňazi spať?
Nemyslím si to úprimne. Môžeme očakávať, že
bankárske elity sa nad nami a našimi úbohými osudmi
zľutujú a sami sa daného privilégia v prospech nás
vzdajú? To asi sotva. Veď by nakoniec museli ísť robiť a
vyžiť z toho, z čoho živoria miliardy. Verím, že si všetci
priznáme, že sa to od nich vonkoncom očakávať
nemôže. Tak potom kde je to nádejné a dlho
očakávané východisko pre nás?

Opať ho nachádzam len vo svojom vnútri. Musím

navrátiť privilégium a právo vydávať bankovky tam, kam
to v skutočnosti patrí. Do vlastných rúk. Ja ako
suverénny tvorca, individualizovaný aspekt najvyššej
božskej sily, prečo by som mal predsa používať cudzie
bankovky, dokonca za to platiť úroky? Nie, už toho bolo
tak akurát dosť! Už si pamatám, kto som v skutočnosti,
vo svojej podstate. Ďakujem, bolo to pekné, krásne
(robím si srandu) a ukončím toto nekonečné trápenie.
Vytvorím si svoju vlastnú peňažnú menu. Tým ukončím
jarmo, ktoré svojimi právami na mňa vrhli bankárske
elity, budem si vytvárať bohatstvo a blahobyt pre seba i
pre tých, ktorí sa na hre výdaja vlastnej meny budú
podielať so mnou.

Dejiny ľudstva osobne vidím vo vývojových stupňoch

uvedomelosti. Ľudská uvedomelosť sa spočiatku odvíjala
z úrovne stádovitosti, ktorá bola príznačná v živočíšnej
ríši veľkým cicavcom. Po objavení sa mentálnej vibrácie
a jej rozšírením sa človek vyvýšil nad ostatné zvieratá.

38
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Postupne sme vykročili na tŕnistú cestu individualizácie.

Naše mentálne telo a vyvinutá myseľ nám umožnila
čoraz lepšie spoznať a využiť hmotu. To je takzvané
obdobie kumulácie materiálnych statkov. Čoraz viac
meracích prístrojov a pomôcok sa mu podarilo vymyslieť
na zdokonaľovanie svojich zmyslov a vnímania, zaroveň
posilňoval svoju silu, charizmu, schopnosť ovplyvňovať
svoje vlastné okolie. Z kolektívnej duše a jej vlastnej
stádovitosti sa postupne vyvinulo individuálne vedomie,
nové centrum sebakontroly pod vedením nášho ega.
Náš človek sa stával čoraz individualizovaným, snažil sa o
svoje vlastné prežitie na úkor svojho okolia, dokonca i
na úkor svojich najbližších súputníkov.

Čoraz efektívnejšie metódy a egoistickejší pohľad učinil

z človeka rizikový faktor tak pre seba, ako aj pre
ostatných členov spoločnosti. Postupom času si niektoré
jedince s vyvinutým mentálnym telom uvedomili, že
tento proces vedie celý druh do istej záhuby, v prípade,
že nedôjde k radikálnej zmene kurzu korábu smrti.
Preto sa zastavili v nekončiacej kumulácii hmotných
statkov, spravili 180 otočku a začali kráčať spať smerom
k Duchu. Pod tým sa má na mysli aj postupná demontáž

39
 Ako môžem zmeniť tento svet?

chamtivého, po prežití a bezpečí túžiaceho ega. Myseľ

sa rozhodne, že opraty a vedenie postupne predáva do
rúk individualizovanej duše, ktorá sa od objavenia
človeka v tieni ega krok za krokom rozvíjala, silnela, aby
svoju úlohu mohla v správnom čase prebrať. Prišiel čas,
aby duša vyviedla svojho jedinca z krkolomnej jazdy po
lepkavých materiálnych končinách do svetlom posiatej
ríše Ducha .

Sú už medzi nami takí, ktorí cítia neudržatelnosť

súčasného stavu, vidia nezmyslenosť chamtivej
kumulácie materiálnych statkov a vo svojej beznádeji sa
snažia kráčať spať po tej istej trase, po ktorej sem
dorazili. Snívajú o raji kolektívneho ducha, o starých
dobrých časoch, keď ešte neboli ploty a ženy patrili
všetkým. Radi by sa opať združovali do klánov,
kmeňových spoločenstiev, navracali sa k zvyklostiam
svojich dávnych predkov. Ale už niet cesty spať.
Evolúcia má svoj zmysel, svoje smerovanie, nie je možné
kolotoč času navrátiť. Cez dané historické časy sme
prešli, prekonali sme ich, lebo nám už neboli
vyhovujúce. V súčasnosti jednotliví členovia spoločnosti
kráčajú po dvoch, dokonca protismerných cestách.
Podaktorí si ešte budujú, posilňujú svoje ego, svoju
frontálnu bytosť (slovák, čech, róm, kresťan,
mohamedán, žid, beloch černoch, demokrat, socialista,
ekoaktivista, muž, žena, mladý, starý, ) stávajú sa čoraz
schopnejšími robotmi prežívania v boji proti sebe, i
ostatným, kým druhá skupina krok za krokom vystupuje
zo súčasného systému, z neustáleho prežívania, zložia si

40
 Ako môžem zmeniť tento svet?

svoju ochrannú ulitu, jednu za druhou, svoje vlastné

strachy premieňajú za radom na lásku, stávajú sa
citlivými na trápenie iných vo svojom okolí, demontujú
hranice svojej individuality, stanú sa súčasťou celku,
empaticky hľadajú spoločné bytie. Horeuvedené dva
typy sa od seba každým dňom viac a viac vzďaľujú, čoraz
menej rozumejú jeden druhému. Obidvaja však rastú v
uvedomelosti, každý kráča de facto totožným smerom,
do ríše Ducha, ale na dvoch rôznych trajektóriách, v
dvoch odlišných časových etapách. Prichádzame z
Ducha a navraciame sa k nemu. Ale počas našej cesty
rastieme v uvedomelosti, nezostávame tým, čím sme
boli pôvodne. Boli sme jednotnou komunitou, jedno
stádo, jedna duša, dokonca jedno telo. Od kolektívneho
ducha sme sa dostali k vývinu individuálnej duše vďaka
ktoréj sa opať na Ducha môžeme napojiť, ale tak žiadanú
jednotu tentokrát zažijeme ako indivi-duá (jednota v
dvojakosti Tela a Duše). Celý zmysel evolúcie spočíva
dostať sa z beztvarej jednoty, z raja Adama Evy, k
jednote, ktorú zažívajú milióny individualizovaných
aspektov toho istého Celku. Byť v jednom čase za
jedno s Celkom, zároveň nezamenitelným a originálnym
individualizovaným Aspektom = časťou. Vnímať z
rôznych kútov svet, seba, svoj vlastný fascinujúci
výtvor. Toto sú dejiny ľudstva, moja história, cesta
vývoja a rastu uvedomelosti.

41
 Ako môžem zmeniť tento svet?

4.presvedčenie
Si tým, čo si tvoje okolie o
tebe myslí.

42
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Jedinec vystupujúci z kolektívneho vedomia stratil svoju

identitu. Skutočná otázka znie: Kto som naozaj? " Hľadá
neustále oporné body. Hľadiac do svoj vnútra cíti svoju
pominuteľnosť a neistotu. Je si vedomý toho, že jeho
ego je pre prežitie schopné všetkého, nevzdalo by sa ani
najstrašnejších činov, len prítomný strach z možného
vylúčenia, vyhostenia zo stáda je tým jediným
odstrašujúcim faktorom. Snaží sa teda vyhovieť okoliu,
pretože by ho bez podpory svorky čakala skôr či neskôr
istá smrť. Preto tá neustála vojna, vnútorné napatie.
Potrebujem vyhovieť očakávaniam, zákonom, aby ma z
kolektívu nevylúčili, zároveň tie zákony svorky musím

43
 Ako môžem zmeniť tento svet?

stále jemne obísť, aby sa mi vôbec dostalo trochu

radosti, privilégií voči ostatným. Ako raz Churchill riekol:

"Všetko, čo je v živote dobré je buď amorálne, alebo sa z

toho priberá..."

Ako jediné riešenie na prežitie sa mi javí, že učiním

všetko, čo ma teší, pritom si horlivo všímam, pozorujem
svoje okolie, aby si to nevšimlo, aby ma naďalej vnímali
ako morálneho, nadbiehajúceho skupine. Na svoju
vnútornú skutočnosť nehľadím, len na očakávania svojho
okolia. Snažím sa vytvárať obraz čo najbližší
predstavám stáda, aby som nahnal ich obdiv. Logicky
sa tým stávam úplne vystavený vôli - nevôli svojho
okolia, som na ich názore plne závislý. Nevnímam svoje
vnútro, lebo to čo tam vidím, je pre mňa neprijateľné.
Nenávidím, odmietam, zapieram seba ako celok. Prestal
som existovať ako individuum, stal som sa len
obrazom, klamlivou fatamorgánou. Hrám rôzne role a
dávam do toho plné gule. Túžim po odpustení a
ospravedlnení iných. Aby som svoju existenciu
znovuzískal stoj čo stoj zamieňam svoje doterajšie
presvedčenie na nasledovné:

" Som kto som a ten kto som, si nepýta

ospravedlnenie."

Beriem na seba riziko nevôle stáda, kde žijem, neváham

podstúpiť strach, že ma vyvrhne zo svojej ohrady a
budem musieť kráčať individuálnou cestou. Prekonám

44
 Ako môžem zmeniť tento svet?

svoj najvačší strach, stenu ktorej som sa doteraz

vyhýbal, kráčam smerom k vlastnej sebarealizácii. Na to
musím najprv znovuzískať vzťah k sebe a spriateliť sa so
svojou skutočnou identitou. Prvým krokom je
plnohodnotné prijatie, bezpodmienečná láska seba.
Milujem seba, takého aký som. Následne všetkú svoju
energiu upriamujem na zámenu osobnosti riadenú
pažravým a nenažraným egom, vkladám sa postupne do
oprat svojej vlastnej duše, nechám svoju osobnosť viesť
cez empatickú, prijímajúcu, všetko milujúcu dušu. Veď
moja duša je individualizovaným aspektom jedného
Ducha, ktorá by predsa nikdy nečinila napriek nejakému
inému aspektu seba samého. V každom v okolí vidí
seba, preto sa v ňom ani nevynorí myšlienka, že by sa
mala snažiť na úkor ostatných.

45
 Ako môžem zmeniť tento svet?

5. presvedčenie
Bez lásky okolia zahynieš,
preto sa o ňu musíš všemožne
usilovať.

46
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Bez lásky niet života len prežívania. Preto tak po nej

túžime... V naších bunkách ešte jestvuje spomienka na
skutočnú lásku, vieme kde ju máme hľadať, len sme to
zabudli. Celý svoj život, svoje bádanie upriamujeme na
hľadanie daného zdroja, pretože cítime, že bez neho by
sme vyschli ako vodou nepokropené kvety. Všetko sme
ochotní spraviť za štipku lásky. Obetovať telo, dušu,
životné ciele. Ale bez úspechu, nedostaneme to,
vyčerpávame sa, naša krátka životná púť je ukončená
bez dosiahnutia cieľa okorenená pocitom smrtelnej
únavy, smútku z ušlého zisku. A vraciame sa inkarnácia
po inkarnácii, kým svoje individuálne poslanie na Zemi

47
 Ako môžem zmeniť tento svet?

skutočne nezrealizujeme. Lebo nás tu čaká práca, a

skutočne nie tá, že sa narodíme, úmorne lopotíme,
rozmnožujeme sa, zostarneme, ochorieme a zomrieme.
Kým sme vazňom dennodenného zápolenia o prežitie,
kým nášho druha vnímame ako soka, kým je človek
človeku vlkom, a sme vystrašení odkryť svoje slabiny,
svoju ozajstnú identitu pod ťažkotonážnym ochranným
pancierom ega, nie sme vôbec na stope.

Ak nemôžem od svojho okolia dostať vytúženú lásku,

ani nenaplním svoje poslanie, celé svoje bytie mrhám na
zakúpenie, vydobytie si želanej lásky, tak čo mám teda
robiť? Po toľkých neštastných pokusoch som si už bez
debaty istý, že som doteraz kráčal úplne nesprávnym
smerom, je na čase hľadať v inom zdroji. A to nie vonku,
mimo seba, ale v mojom vlastnom vnútri. V mojej duši,
ktorá je individualizovaným aspektom jednotného a
všadeprítomného Ducha, Ducha, ktorý je láskou samou
osebe.

"Ja sám som nekonečná láska."

Ak chcem skutočne žiť, tak sa musím stotožniť so svojou

dušou. Len jej, jedine jej musím vyhovieť. Dokonca aj
okolie môžem ľubiť až potom, čo sa naučím milovať
seba. Prestávam teda naďalej hrať obchod s
pozlátkom lásky. Nachádzam v sebe zdroj, nechávam,
aby sa láska vliala do všetkých mojich buniek, z
presakujúcej lásky sa potom bez pochyby ujde aj môjmu
okoliu.

48
 Ako môžem zmeniť tento svet?

6.presvedčenie
Vačšina má vždy pravdu.
Preto tým najspravodlivejším
spoločenským zriadením je
diktatúra vačšiny, ktorú
nazývame demokraciou.

49
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Pravda je vždy od jej hlásateľov a zástupcov nezávislá.

Masovo prijaté, aj vedecké, presvedčenia boli časom
vždy vyvrátené zo svojich základov. Doteraz sa vždy
ukazali ako klamlivé, nech ich hlásalo akokoľvek veľa
zástupcov. Ako by dopadlo podľa vás hlasovanie o tvare
Zeme pred pár stovkami rokov? Podľa drvivej vačšiny by
sa hlasovalo asi za plochú Zem. Nie to tak dávno, o
ženách sa hovorilo, že nemajú dušu, preto ich volali
zveroženy. Po trochu bádania sa podobné prípady z
histórie nájdu na každom kroku. Nezabúdajme, že aj
najvačšie zverstvá sa v dejinách najčastejšie vykonávali v
mene ľudu, v sprievode burácajúceho výkriku a osláv
luzy, más. Už v starovekom Ríme sa tradovalo, že masy
postačí nakrmiť a obalamútiť s trocha rečníckym

50
 Ako môžem zmeniť tento svet?

umením. Ani dnes to nie je inak, ba vďaka rozvoju

masovokomunikačných prostriedkov sa nástroje stali
oveľa sofistikovanejšími. V každej obývačke je uložený
televízny prijímač, ktorý svojimi elekromagnetickými
vlnami a dôkladne naplánovaným programom spĺňa aj
tie najtajnešie sny manipulátorov = dokonalú masovú
hypnózu. Toto účinne dopĺňa školský systém, ktorý
od detstva ľudské výhonky usmerňuje želaným smerom.
Takto sa ľahko pridusí aj počiatočná kreativita pre našu
budúcnosť. Produktom škôl, univerzít je ľudský robot,
ktorý je podľa chuti použitelný vo výrobe, v
donucovacích zložkách, je ochotný byť vyslaný aj na
druhý kraj sveta zabíjať nevinných civilistov, sypať
rádioaktívny materiál = ochudobnené uránium na hlavy
obyvateľov iného štátu, aby jej budúce generácie
opakovane prichádzali na svet s vývojovými vadami.

Hypnotizovaný dav vám všetko uverí, budú vždy

hlasovať na tých, ktorých si budú priať ich vodcovia a
majstri. A to všetko vo viere, že všetká moc je v ich
rukách.

51
 Ako môžem zmeniť tento svet?

"V demokracii je politika umením presviedčania ľudí, že

moc je v ich rukách."

Louis Latzarus, francúzky bankár

Do okamihu kým niekomu vnútim čokoľvek, a nech je to

v mene čohokoľvek: pána Boha, vačšiny, dokonca i v
jeho vlastnom záujme, dovtedy tá osoba nie je slobodná,
ale nie som ňou dokonca ani ja! Zopakujem: "Kým je
násilie kdekoľvek vo svete, aj mňa znásilňujú, dovtedy
nie som a nemôžem byť slobodný." Teda po novom platí:

"Len so súhlasom všetkých zainteresovaných strán je

možné prijímať závazné rozhodnutia."

Na báze tejto moci založený systém nazývam vládou

jednotlivca. Ešte taký systém nikdy nejestvoval, nemám
s ním ani štipku skúsenosti, dokonca je v priamom
rozpore s mojimi vnútornými zvyklosťami,
presvedčeniami. Musím vytvoriť jej pracovnú verziu,
zaviesť ju následne do praxe. Ale pre istotu, dovtedy už
nikdy nepôjdem voliť k urnám, nebudem legitimizovať
žiadny diktátorský systém, nech je to aj hlasná trúba
menom demokracia.

52
 Ako môžem zmeniť tento svet?

7.presvedčenie
Čím viac policajtov a
mastných pokút, tým je vačší
poriadok.

53
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Vlastnými očami však vidíme úplny opak daného

prehlásenia. Nikdy sme tu nemali toľko policajtov, nikdy
neboli takto vystrojení, nikdy nejestvovalo toľko
zákonov, sudcov, advokátov, odsúdených ako v súdobej
spoločnosti a naša verejná bezpečnosť neporástla ani o
kúsoček. Čoraz viac sa paradoxne vzďalujeme želanému
poriadku. Nedávno 1-2 policajti strážili 2-3 dedinky.
Dnes častokrát chodia v paticiach, pocit bezpečia však
vzhľadom na to medzi ľuďmi zaostáva. Ani korupcia

54
 Ako môžem zmeniť tento svet?

policajtov sa neznížila, len treba prispieť vačším

obnosom, aby sa ušlo každému.

Problém je v tom, že príčina zločinu nie je v nedostatku

strachu z represie. Toto je podložené mnohými
výskumami. Zavádzanie čoraz vyšších pokút, zatváranie
vačšieho počtu obyvateľov, zvýšená policajná brutalita
nikdy neznížila počty násilných činov. Ba práve naopak,
sme svedkami opaku, keď ľudia so záujmu, z nudy, z
iných dôvodov sa vrhnú na cestu zločinu. Eliminácia
potreby sa uskromniť, vyriešenie rastúcej chudoby,
bezvýchodiskových stavov by oveľa lepšie pomohlo k
zníženiu zločinnosti než zatváranie más do basy, či
policajt za každým kríkom. Keby tí policajti, vládni
úradníci, bachari, vyhadzovači išli reálne tvoriť hodnoty,
keby daňováci neoberali aj o poslednú almužnu, keby
nás nechceli dať do laty ako nejaké zvieratá, ale nechali v
mieri žiť, vyrábať, tvoriť hodnoty, tak týmto spôsobom
vznikajúcom blahobyte malo čoraz menej ľudí potrebu
ku krádežiam a podobne.

55
 Ako môžem zmeniť tento svet?

"Násilie plodí jedine násilie a strach. Nasilie a strach sú

proti prirodzenému poriadku."

Poriadok sa v prvom rade vytvára vo mne, keď načúvam

svojej duši, hlasu môjho svedomia a zo mňa plynie
smero von. Namiesto násilia na okolí volím empatický
prístup, keď postoj: "dobré tak pre teba ako aj pre mňa
sa stáva pre mňa vlastným." V tomto okamihu sa ja
stávam navyššou autoritou, zároveň sa svojej duši aj
vždy a za každých okolností podriaďujem.

56
 Ako môžem zmeniť tento svet?

8.presvedčenie
Zákony nás ochraňujú

57
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Zákony sú písané expertami platenými zo žoldu

finančníkov a politici slúžiaci tej istej skrytej elite ich
následne vložia do platnosti. Pamatáš sa na ten slávny
výrok deda Rotschilda..... "Z vysoka kašlem na to, kto
prijíma zákony štátu...." No veď jasné, všetci sú vo vačku
finančných skupín, tým sa prijímajú také pravidlá, ktoré
slúžia želaným záujmom. Všetko ostatné je len omáčka.
Takže ak sa niekto chvastá tým, že je občan ctiaci si
zákony, tak vidím v ňom, pri všetkej úcte, sluhu
finančníkov bez chrbtovej kosti...

58
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Na zákony bolo možno na istom stupni vývoja

uvedomelosti človeka potreba. Keď ľudstvu ego
pomohlo premostiť obdobie, keď sme sa odpojili od
kolektívnej duše, do okamihu kým sa v nás dostatočne
posilnil nový kormidelník = individualizovaná duša. Ten
istý princíp a úlohu spĺňali zákony a štát ako náhrada
straty príslušnosti ku kolektívnej duši, bránili človeku s
vyvinutým mentálnym telom, zároveň však s bujarým
egoizmom, aby vyhubil svoje okolie, žiaľ i seba samého.
Vonkajšími barierami, externou represiou sa snažili
udržať neubrzditelné ego. Preto som prijal zákony, aby
som mohol dať hranice svojmu vlastnému zvieraciemu
egoizmu. Ale už mám v sebe vyvinutú individualizovanú
dušu, som schopný vnímať svojho ľudského druha cez
prizmu empatie, mojou dušou riadená sebakontrola
vonkajšie represívne a donucovacie mechanizmy posúva
na vedľajšiu koľaj a do kategórie: "Už nepotrebné."

59
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Znie to divne až nemožne, že? Je tomu tak, lebo elita

prilepená k extáze moc nás dennodenne presviedča o
úplnom opaku, straší nás chaosom, ktorý tiež slúži jej
skrytým záujmom. Pritom už na svete jestvujú dokonca i
mestá bez dopravných značení, a policajti tam s
prekvapením nečíhajú po vodičoch. A predstav si, že za
ten čas sa žiadna nehoda v meste nestala... V mnohých
iných mestách to zaviedli s podobným úspechom. Že to
nehlásili v správach a že u nás stále tlačia na bezpečnosť
v premávke?? Ja tomu ani nerozumiem....

Sú štáty, kde niet obmedzení rýchlosti na dialniciach a

vodičov tlačiacich na pedál nevnímajú ako zločincov.
Ver, či never, niet tam viac nehôd ako u nás, kde sa šíri
dopravno - bezpečnostná panika. Aj ja jazdím bezpečne,
aj nad 200 km za hodinu, pretože dbám na svoje auto i
dopravnú situáciu okolo. Z praxe viem, že ani rýchlosť a
ani ostrý nôž nie sú nebezpečné. Ty by si apropó krájal s
tupým nožom? Veď nie sme predsa kandidáti na
samovraždu! Sme dospelí, schopní prijímať vlastné
rozhodnutia v každom okamihu, zároveň za ne brať aj
plnú zodpovednosť!! Nepotrebujeme učiteľku z
materskej školy!

To isté sa vzťahuje aj na všetky ostatné externé zákony.

Už sme z nich vyrástli, nepomáhajú nám, bránia nám vo
vnútornom raste. Správajú sa ku mne ako k duševne
zaostalému, nezodpovednému, infantilnému jedincovi,
ale len keď to samozrejme pripustím.

60
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Vložil som sa teda do moci svojej duše. Ona mi vytvára

každý okamih života, moju budúcnosť, platí to aj pre ľudí
okolo mňa. Žiadna strata, či podlosť nehrozí mne ani
ostatným. Nie sme nešťastné, bezmocné obete, ale
božské bytosti, dokonca nesmrtelné, sme nezranitelní
úplne všetci.

"Podriaďujem sa len a len svojmu vlastnému svedomiu,

a tomu hlasu sa poddávam za každých okolností."

Zákony nechám pre tých, ktorí ich prijali, tým, ktorí sa

ešte nechcú postaviť na vlastné nohy a považujú
posudky z vonka za potrebné. Neberiem im danú hru,
nechám ich, aby kráčali svojou vlastnou trasou, nech žijú
svoj vlastný život. Ja sa však už na ich hre viac
nepodieľam, žijem si svoj vlastný život, vlastnú cestu a
to stoj čo stoj!

"Ja som najvyššia autorita a suverén v jednom!"

61
 Ako môžem zmeniť tento svet?

9.presvedčenie
Poisťovacie spoločnosti
garantujú moju ochranu.

62
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Bezpečie je ilúzia, vždy ním bolo. Pretože Život je

priamo v rozpore s princípom bezpečnosti. Hovorí sa:
"jediná istota je smrť každého z nás." Život je
nevyspytateľný, pretože Život žije! Život je nekonečná a
neobmedzená sloboda. Taká je jeho skutočná povaha.
Ak ho obmedzuješ, tak zanikne, rozplynie sa, posunie sa
o krok ďalej. Túžba po bezpečí, ochrane je produktom
strachu. Pocit strachu zas pochádza z odkázanosti,
vystavenosti napospas okolitému svetu, z oddelenosti od
vlastného tvorivého princípu. resp. jej ilúzie. Bojím sa,
pretože seba vnímam ako odkázaného, nešťastného,
bezmocného tvora, obeť externého tvorcu a ten sa zas
môže kedykoľvek obrátiť proti mne, trestajúc ma na sto
spôsobov. Som plne vydaný napospas jeho vôli. Preto
som si vytvoril vonkajšiu ochranu, napr. poisťovacie

63
 Ako môžem zmeniť tento svet?

spoločnosti, ktoré mi majú ponúknuť ochrannú ruku pri

boji s nepriateľom.

Poisťovne sú však chápavé a milé ku mne, kým im

poddane platím poistnú sumu. Všimol si si to? Keď som
v tiesni a potreboval by som už vopred pekne zaplatenú
pomoc, od základov sa mení ich správanie.
Zamestnávajú ošemetných právnikov, obhajcov, rad
celých expertov len aby nešťastník skrz ťahajúce sa
súdne spory vykrvácal. A je tomu tak vždy. Všetky
externé autority ma vždy v dejinách zapredali, sklamali.
Pretože... :

"Skutočná sila, moc, ochrana je v mojom vnútri. Môžem

dôverovať len svojej duši, tá ma nikdy nesklame, vždy mi
skrz životné udalosti vytvára to, čo najviac potrebujem
pre svoj vnútorný rozvoj. Postačí sa jej vložiť do rúk."

Prestávam si teda naďalej kupovať ilúziu bezpečnosti.

Peniaze si nechám pre seba a na dosahovanie svojich
cieľov. Beriem na seba zodpovednosť i to, že sa voči
môjmu konaniu budú vyvodzovať dôsledky, dokonca
som ochotný sa konzekvenciám pozrieť rovno do očí.
Poučím sa z nich. A takto sa vyvíjam, rastiem, konám,
chybím, poučím sa z toho, konám, robím chyby....

A vôbec, ak som sa dal do rúk svojej duše, prečo by som

sa ešte mal báť svojej budúcnosti?

64
 Ako môžem zmeniť tento svet?

10.presvedčenie
Cieľom nadnárodných firiem
je, aby sme sa dostali za čo
najlacnejších podmienok k
tovarom a službám.

65
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Nadnárodné korporácie sú v rukách finančníkov. Ich

jediným cieľom je tvorba maximálneho možného
profitu. Nič prekvapujúce... Za týmto účelom nič nie je
pre nich dosť drahé. V rozvojových krajinách vyrábajú
otrockou prácou, v úbohých pracovných podmienkach
vykorisťujú zamestnancov, spôsobujú prírodnú pohromu
a devastáciu v ekosystéme všade, kde sa objavia.
Korumpujú vlády tak v štátoch svojej výroby ako aj
predaja, aby si užívali status takmer nadzákonnosti. Do
ich obchodov inšpektori takmer nevstupujú za účelom
preverenia kvality predávaného sortimentu. Svojich
dodávateľov platia oneskorene, ak vôbec, tlačia na
nadčasy svojich zamestnancov. Vlády im, napriek tomu,
zabezpečujú daňové úľavy, podporujú ich
infraštruktúrou, na tisíc iných spôsobov sa im snažia

66
 Ako môžem zmeniť tento svet?

zalíškať. Zázrak, že svoj sortiment ponúkajú lacnejšie

než neprivilegizovaní lokálni výrobcovia, že? Svoj zisk
zákonite vynášajú mimo hraníc štátov svojho predaja,
ničia domáce hospodárstvo, následne neostáva
dostatočne veľa peňazí na rozvoj domácej výroby, na
tvorbu lokálneho hospodárstva.

Dokonca veľkú časť svojich ziskov obracajú na ďalšiu

korupciu. Každá koruna, či euro, ktoré vkladám do ich
vačkov prehlbuje moju odkázanosť, chudobu, útlak. Bez
mojich peňazí by však neboli životaschopní. Celý tento
systém by bez jedného vystreleného náboja, hodenej
dlaždice, bez čo i len jednej petície padol. Ich existencia
je moja vlastná zodpovednosť, niet koho obviňovať, či
ukazovať prstom na svoje okolie, je to len a len o mne.
Sú totiž zrkladlom, premietnutým obrazom mojej
vlastnej chamtivosti. Keďže som sa stal otrokom
hystérie lacných cien, nakupujem u nich bez toho, aby
som si uvedomil dopady môjho konania, lokálny
priemysel, domáci výrobcovia v nerovnom boji postupne
vykrvácajú. Hneď čo sa to udeje, multifirmy budú
jediné, a to v monopolnom postavení, na trhu. Myslíš si,
že naďalej udržia svoje nízke ceny? Alebo svoje
postavenia snáď zneužijú a ceny vyskočia k nebesiam?

"Z lásky k sebe samému dám jasnú hranicu svojej

vlastnej chamtivosti a nakupujem domáce výrobky u
domácich výrobcoch, pri možnosti za lokálnu menu."

Toľko snáď pre seba môžem spraviť, zaslúžim si to, že?

Niet na čo čakať, začnem tak činiť okamžite!

67
 Ako môžem zmeniť tento svet?

11.presvedčenie
Vonkajšie autority krvopotne
pracujú na našom blahobyte.

68
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Autority sa na svoj piedestál dostali s našim súhlasom,

že? Platíme ich z našich daní. Tak potom určite slúžia
našim záujmom. Nie! Autority sú časťami štátu =
donucovacieho nástroja vládnucej elity. Teda
zastupujú zaujmy aktuálne vládnucej elity, a to vďaka
donucovacím prostriedkom. A kto je vládnuca elita? No
predsa skupina vplyvných hráčov v úzadí, finačníkov. A
proti komu si presadzujú svoje záujmy? No predsa proti
mne! Len od toho je možné odobrať hodnoty, kto ich
vytvára. Len jeho je možné vykorisťovať. A kto tie

69
 Ako môžem zmeniť tento svet?

hodnoty vlastne tvorí? Bankári? Nie. Politici? Nie!

Policajti? Nie! Tí, ktorí vyrábajú. Tí, čo orú na poli, sejú,
obrábajú pôdu, od rána do večera v podnikoch, dielňach.
Od nich je možné zobrať a dať parazitom. Tak k tomu je
potrebné násilie, lebo inak by sa svojich statkov sotva
vzdali, svoje zisky by opať vrhli do výroby, jej rozvoja,
expanzie, vyrábali by čoraz viac za menej peňazí. To by
prinieslo náš blahobyt. Z vlastnej peňaženky by sme
financovali seba, vlastnú výrobu, neboli by sme odkázaní
na úvery. Ale toto bude sotva záujmom parazitov. V
blahobyte a bez chudoby a úverovej tiaže žijúcu masu
je predsa ťažké manipulovať, robiť z nich prostitútky,
vykorisťovať ich. Tým by ich existencia stratila
opodstatnenie. Preto umelo vstupujú do prirodzeného
poriadku a vytvárajú svoj umelý variant, kde výrobca sa
uskromňuje, paraziti zas prekvitajú. K tomu sú potrebné
vonkajšie autority, to je zmysel ich existencie. Bez nich
by nastolenie prirodzeného poriadku okamžite prinieslo
neznalý blahobyt pre výrobcov i celú spoločnosť. Podľa
oficiálnych údajov 85% vyzbieraných daní odchádza
priamo do rúk medzinarodných finančných skupín a to
za účelom splátok národného (štátneho dlhu), presnejšie
úrokov úveru. Áno, dobre čítáš, nie na istinu, ale na
splátky úrokov štátneho dlhu. Náš dlh napriek
enormným splátkam nie a nie klesať, práve naopak
nezvratne každým rokom naberá na objeme. Dokonca v
cene každého zakúpeného tovaru si priplácame za
naakumulovaný dlh a úroky. Spočiatku to činí
zanedbatelnú sumu, ale vďaka exponencionálmu

70
 Ako môžem zmeniť tento svet?

charakteru úroku z úrokov sa to začína šplhať do

nebies.

"Najvačšie slabosť ľudského druhu je , že nie je schopný

poňať a pochopiť konzekvencie exponencionalnej
rovnice."

Albert A Bartlett, fyzik

Podľa istých ekonómov nahromadená banková

podlžnosť sa vyšplhá na úroveň až 50-80% ceny
konkrétneho výrobku alebo služby. Teda v cene sa
častokrát vypláca až 5 násobok výrobných nákladov plus
zisk. Prirodzene daná čiastka je oveľa vyššia, ak aj ja ako
kupujúci nakupujem z úveru. Čuduješ sa vôbec ešte
stavu národného hospodárstva, prečo sa tak dusí, prečo
niet reálneho kúpyschopného dopytu? Že výrobcovi,
predajcovi sa neoplatí vyrábať, predávať, kupcovi zas
nakúpiť. Nepredajné artikle lipnú na regáloch,
uzatvárajú sa výrobné závody, orná pôda, stajne, chlievy
ostávajú nevyužité, kým ľudia sa masovo uskromňujú. 33
tisíc detí denne zomiera na podvýživu na svete, ročne
celosvetovo takmer 20 miliónov. Naše zadlžovanie sa
prehlbuje, tým aj naša odkázanosť, odvody, výdaje. Za
to môžeme ďakovať našim vonkajším autoritám a
samozrejme vlastnej naivite.

71
 Ako môžem zmeniť tento svet?

"Opať si prisvojím suverénu moc."

Nepotrebujem už vonkajšie autority. Nedám im už svoje

peniaze, ktorými splácajú úroky nesplatitelného úveru,
ktoré idú do vačkov medzinárodných finančných
kruhov. Podporujem seba. Je to pre mňa otázka
vlastnej cti!

72
 Ako môžem zmeniť tento svet?

12.presvedčenie
Je demokracia, sme teda
konečne slobodní"

73
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Vždy som túžil po slobode, za každým mojim činom sa

skrýval tento cieľ. Snažil som o ňu bojovať, prosíkať o
ňu, vyslúžiť si ju. Menil som jedno spoločenské zriadenie
za druhé, snažil som sa pre seba uzurpovať čoraz viac
slobody. Nepodarilo sa mi slobody dosiahnuť, dokonca
ani teraz, čo žijem v demokracii, vo vláde ľudu. Je
predsa demokracia, ja si volím svojich zástupcov a
môžem ich aj odvolať, ak sa mi nepáčia. Môžem si priať
snáď benevolentnejši systém? Napriek tomu sa
slobodný necítim. Niečo nie je v poriadku. Ako teda
ďalej? Po toľkých pokusoch to vyzerá tak, že žiadna
vonkajšia okolnosť, faktor mi nemôže do života priniesť

74
 Ako môžem zmeniť tento svet?

slobodu. Sloboda je totiž stav v mojom vnútri. Duch a s

ním v úzkom styku prebývajúca moja duša sú slobodní. V
okamihu, keď sa vedúcim kormidlom môjho tela stane
duša, vibračná úroveň môjho tela narastie, čoraz bližšie
sa dostanem k mojej duši, až sa zjednotia, a to na
vibračnej úrovni duše. Vtedy sa automaticky objaví
Duch, vnikne do hmoty a spiritualizuje ju. Zjednotený
triumvirát Tela, Ducha, Duše vibruje na úrovni Ducha a
disponuje všetkými jeho atribútmi ako nekonečné
poznanie, nekonečná láska, všadeprítomnosť,
nekonečná radosť, nekonečná sloboda. Vtedy a len
vtedy sa moje telo plnohodnotne oslobodí. Dovtedy
ostáva len v ilúzii slobody. Tolstoj trafil klinec po hlave:

"Niet vačšieho otroka, než ten kto žije v ilúzii slobody."

Demokracie je len ďalšia diktatúra v poradí. Jej cieľ:

uspať, zneužiť moju túžbu po slobode a ovládať ma. Aj
v demokracii totiž svoju vlastnú suverenitu ako občan =
otrok delegujem. Bolo to síce pohodlné, pretože sa mi
neušla tým pádom zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Odovzdal som sa do rúk svojich vládcov, ktorých som
pokladal za múdrejších, vzdelanejších, mali ma v živote
usmerňovať. Za svoje pohodlie som platil privysokú
cenu. Platil som svojou slobodou. Ale je tomu koniec. Už
nerobím ďalšie kompromisy. Svoj život a osud beriem
do vlastných rúk. Vkladám sa do rúk jediného a
najvyššieho suveréna, ktorou je moja duša.

Zbohom demokracia, vitaj sloboda!

75
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Rozdeľuj a panuj!!

76
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Vykorisťovatelia túto metódu využívajú na utláčanie

výrobcov od nepamati. Ľudí naženú do rôznych
svoriek, následne ich motivujú k vzájomným krvavým
stretom. Počas vzniknutého konfliktu, sprievodný chaos
využívajú na ovládanie skupín, neštítia sa pritom
argumentovať obrazom všadeprítomného externého
nepriateľa. Strach a ohrozenie sú dôležitou súčasťou a
nástrojom udržania moci nad masami. Preto tie
neustále vojny, konflikty, ktoré sú na oboch stranách
financované tou istou finančnou skupinou. A my ti
ideme zabíjať, vyhladzovať kamkoľvek, kde nás
bankármi riadení politici posielajú. Nech žijú vojnové
obete boja za národ.

77
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Vonkajší svet je vždy odrazom môjho vnútra. Ak vo

svojom okolí vnímam rozpory, tak len preto, lebo aj v
mojom vnútri jestvuje oddelenosť. A to medzi mojim
telom a dušou. Inými slovami: medzi našim tvoriacim a
vytvoreným aspektom. Odkedy som sa vzdialil
kolektívnej animálnej duši, stal som sa indivíduom,
vnímam seba len skrz svoje telo, svojho Tvorcu som si
posunul mimo seba. Následne som si aj externého
Tvorcu rozdelil. Na dobrého a toho zlého. Jeden ma
zachraňuje, kým druhý ma zvedie na cestu hriechu. Zlý
Tvorca je príčinou všetkých mojich nehôd, katastrof,
nepríjemností v mojom živote. Voči nim som bezbranný,
len ak si jeho priazeň a ochranu nevyžiadam,
nevyprosím. Ale nemám s nim bezprostredný vzťah. Je
totiž hore na nebesiach, ďaleko odomňa. Ešteže má na
Zemi svojich miestodržiteľov, ktorí sú mostom medzi
mnou a ním. Prezradia mi jeho očakávania voči mne,
prijmú jeho zákony, vysvetlia, čo mám robiť. Mojou
jedinou úlohou je sa im poddať, odovzdať im plody
mojej práce, aby mali o mne dobrý názor.

78
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Nad všetkým bdejúce oko predstavuje môj tvorivý

aspekt, škára medzi tým a mojim vlastným vytvoreným
aspektom uloženým nižšie. Vďaka egu som stratil svoj
bezprostredný kontakt na svoj vlastný tvorivý aspekt a
vyplnil som si danú škáru vrstvou privilegovaných
bytostí. Do okamihu existencie rozporu a oddelenosti
vo mne sa tam vždy budú snažiť dostať rôzni paraziti, a
to do času, kým z neustáleho boja sa vyčerpám, alebo sa
vo mne prebudí poznanie a potreba vnútornej jednoty.

Ako Matka o tom hovorí:

"Všetko je jeden Celok, vieš, len na to neustále

zabúdame. Stalé žijeme pocitom vzájomnej odluky a
oddelenosti, ale je to čistá ilúzia. Pretože sa spoliehame
len na to, čo vidíme, a to je úplna ilúzia. Akoby som
falošný obraz kreslil na stenu, vieš. Dokonca aj v
nemateriálnej časti hmoty, aj v kameni. V okamihu
zmeny uvedomelosti precitneš v jednotu všetkého a

79
 Ako môžem zmeniť tento svet?

iluzórna oddelenosť pominie. Len rozdiely ostanú....

Dokonalá jednota v rôznorodosti. Ako by som to mala
povedať? Rôzne úrovne vibrácie a koncentrácie v tej
istej Veci = Súcne."

Vďaka tomuto poznatku sa dostávam k riešeniu. Musím

svoje rozpory, oddelenosť v sebe pretaviť do opatovnej
jednoty môjho tela a duše, tentokrát nie napojením na
kolektívnu dušu, ale spojením sa, za ten čas vyvinutou,
individulalizovanou dušou vo mne. Musím svoj život
vložiť do jej rúk, prebrať na seba zodpovednosť za
tvorbu svojho osudu. Tým sa stávajú mojou identitou tak
tvorivý ako aj vytvorený aspekt, rozpor, škára vo mne sa
zaplní, stráca sa priestor pre vykorisťovateľov. Jednotou
aspektov vo mne sa vytratí rozpor i vo svete, pretože
tam už niet priestoru pre parazitov. Vojna je konečne u
konca. Mier sa navráti, veď v každom človeku zbadám
iný aspekt toho istého ducha, tým už na prvom mieste
nebude dôraz na našich vzájomných rozdieloch.

"Sme v prvom rade rovnakí, až v na druhom mieste

rozdielni."

V čom sme rovnakí? Sme rovnoprávnymi aspektami

toho istého Ducha. A tento Duch je nekonečnou láskou
sama osebe. Od daného okamihu už niet strachu,
pretože nekonečná láska všetko povoľuje, všetko
prijíma, je v súlade so všetkým. Nevynáša súdy,
nehodnotí, netrestá, nemstí sa! Nemám sa už čoho báť.
Svet strachu - ochrany - prevencie bol len svetom ilúzie.

80
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Už sa nikdy nemienim vracať k danej faloši, pretože

som zistil, že

"Nekonečná láska je jediná pravda, všetko ostatné je

ilúzia."

Takže takto dokážem náš svet zmeniť. V jednote so

svojou dušou, predám svoje kormidlo života do jej moci,
umožňujem Duchu, aby sa objavil a prenikol hmotou,
aby ju spiritualizoval. Tým sa aj samotná hmota zmení,
zobudím sa vo svete úplne novej matérie. Už to vidím
čisto. Je to moja skutočná misia, posolsvo, preto som
opustil krajinu nebeského raja, mier Ducha, nekonečnú
radosť, pokoj, preto som sa dal na toto dobrodružstvo,
trápenie, preto som sa na Zemi inkarnoval. Preto som
kráčal cestou evolúcie, dusil sa ako rybička vo
vyschnutom potoku, honil sa konármi po stromoch ako
opica, preto som si vytvoril vyvinuté mentálne telo,
všetko ma pripravilo na toto poznanie a na vedomý krok
vpred.

"Naša nespokojnosť je niekedy našou silnou stránkou.

Naša nepríjemná evolučná obchádzka cez mentálne
akvárium, ktoré nás oddeľuje od všetkého, kde sme si
museli všetko vymyslieť, strojene vytvoriť, aby sme
nahradili jeden jednoduchý orgán, ktorý nám bol na
začiatku cesty vlastný, bola pravdepodobne vopred
naplanovaná. Nielen preto, aby sme jednotlivo rástli v
uvedomelosti, ale aj aby cez našu nespokojnosť sme

81
 Ako môžem zmeniť tento svet?

prekonali, premohli zákony (doteraz sme ich nepremohli,

len obišli, pretože nepoznáme ich vnútorný kľúč
fungovania ako by to Matka povedala), a aby sme
konečne zdrapli skutočnú energiu, biologický rámec na
zmenu, to čoho zviera nie je schopné, smrti. Tá energia
vytvárajúca galaxie i naše bunky má s určitosťou moc tie
isté bunky pretaviť do menej chradnúceho a
opotrebujúceho sa tela." Satprem

Pretože prvý krát sa počas histórie vedome podieľam na

kroku. Vedome sa rozhodnúť vzdať sa egom
prisľúbeného bezpečia, ochrany, doteraz získaného
poznania, trápením získaného statusu, tisícročiami
obrusovaných nástrojov prežitia, komfortu, citovej
závislosti, materiálnych pôžitkov.... a vložiť svoju dušu
do riadiaceho kresla, prekonania všetkých svojich
strachov, byť dušou vedený cestami - necestami,
ohňom i vodou do neznáma, do neistoty úplne nového
sveta. Pretože poslednou stenou je stena smrti, ale
každá stena má dve strany...

Do supramentálneho (nadmentálneho) sveta je možné

vstúpiť len ľudskej bytosti s vyvinutým mentálnym
telom a individuálnou dušou, pretože svojou mysľou
dokáže rozoznať neudržatelnosť súčasného stavu a
akútnu potrebu zmeny. Slobodná vôľa, princíp slobody
neumožnuje našej duši, aby násilím vytrhla riadenie z
oprat ega, i keď jej moc by to samozrejme umožňovala.
Moja duša len trpezlivo vyčkáva na moje volanie.
Rozhodnutie musím prijať ja sám! Supramentálny
program vo mne, v hmote prebýva už od okamihu

82
 Ako môžem zmeniť tento svet?

tvorenia, čaká na svoje rozpoznanie, aby prebral vedenie

v našom univerze.

Ako o tom Satpem píše....

"Jedna podstatná vec je spoločná v nás a zvieratách. Je

tým bunka. Logicky naše aminokyseliny sú skôr ľudské
než prepomínajúce myšacie bielkoviny, ale proces je
totožný. V tom čom sa líšime, je mentálna bublina,
dočasný myšlienkový opuch, ktorý nám umožňuje
vedome sa vrátiť a individuálne zmocniť v podvedomí
bunky skrytej a kolektívne zahrabanej moci. Lenže sme si
cieľ zmýlili s nástrojom, akoby krab svoje klepetá vnímal
ako privilegizované orgány poznania. Ak jestvuje
evolúcia, a má svoje tajomstvo, a ak od vírusu až po
milióny vzniknutých druhov na Zemi má nejaký zmysel, a
ak ten zmysel, poznanie, schopnosť a radosť nespadli z
neba, tak potom to musí celý čas tkvieť skryté pod
pokrývkou hmoty, v jej jadre, v atóme. "Len v ňom
tkvejúce a prebývajúce sa môže rozvinúť": píše Sri
Aurobindo. Atóm alebo jadro obsahuje svoje plody. Celý
evolučný príbeh má svoje opodstatnenie a smer, aby sa
odkrylo to, čo tam vždy bolo, čakalo na objavenie dlho
skrytého orgánu na poznanie vonkajšieho prostredia.
Áno, len nepriamo sme objavili silu atómu, ale stále sme
nevedomí v oblasti moci a poznania elementarnej
bunky, pretože ju nie je možné skúmať zvonka, treba ju
ochutnať, zakúsiť z vnútra. Naše telo je najmenej
zakúsená vec, náš priestor z veľkej časti zapĺňa naša
hlava, raz za čas naše vášne. Ak však jestvuje evolúcia,
tám musí predsa prebehnúť v hmote. V našej Hmote...

83
 Ako môžem zmeniť tento svet?

Nový svet je už tu pred našimi bránami. Postačí ti len

vráta dokorán otvoriť a vpustiť ho dnu. Bude to
jednoduché? Nie! Garantuje mi niekto úspech? Nie! Len
ak moja viera nie je tou poistkou, šepot mojej duše, že
sa jej môžem úplne zveriť, len nech ju nasledujem do
nevého, supramentálneho sveta, kde ma čakajú na
každom kroku samé zázraky. Všetko je už pripravené a
čaká sa len na moje vedomé rozhodnutie a voľbu.

Henry Ford raz povedal:

"Či tomu veríš alebo neveríš, že to dokážeš, v oboch

prípadoch budeš mať pravdu."

84
Ako môžem zmeniť tento svet?

EPILÓG

85
 Ako môžem zmeniť tento svet?

"Verím si! Naším najvačším strachom nie je to, že sa

pokladáme za neschopných. Naším najvačším strachom
je, že sme vo svojej podstate neskutočne mocní a vplyvní.
Naše vlastné vnútorné svetlo a nie tiene v nás nám
naháňajú skutočnú hrôzu. Spytujeme sa neustále
samých seba: Ktože to vôbec som, aby som sa považoval
za žiarivú, oslňujúcu, nadanú, dokonca zázračnú bytosť?
Ale skutočne, ktože to som? Som predsa dieťa Božie. To,
že sa stále znevažuješ svetu vôbec neslúži. To, že sa
utiahneš do seba, aby sa iní necítili neisto okolo teba,
nie je vôbec prejav tvojej osvietenosti. Mali by sme
predsa žiariť všetci, ako to robia naše deti... Narodili
sme sa preto, aby sme v sebe plnohodnotne prejavili
skrytú chválu Božiu. A tým, že necháme naše vnútorné
svetlo postupne prežarovať celým našim telom,
nevedome tak umožníme i okoliu, aby tak učinilo. V
okamihu, keď sa zbavíme svojich vlastných vnútorných
pochybností a strachov, naša fyzická prítomnosť sa
okamžite stane oslobodzujúcou aj pre našich blízkych."

Nelson Mandela

86