Základy prepisu klasickej gréčtiny, vybrané gramatické kategórie

Matúš Porubjak

Grécka alfabéta

Α Λ Φ Α Β Η Τ Α

Α α a alfa Ν ν n ný
Β β b béta Ξ ξ x xí
Γ γ g gamma Ο ο o omikron
Δ δ d delta Π π p pí
Ε ε e epsilon Ρ ρ r ró
z σ sígma
Ζ ζ zéta Σ s
[dz] ς (koncové sígma)

Η η é éta Τ τ t tau
Θ θ th théta Υ υ y ýpsilon
Ι ι i ióta Φ φ f fí
Κ κ k kappa Χ χ ch chí
Λ λ l la(m)bda Ψ ψ ps psí
Μ μ m mý Ω ω ó ómega

Stručné pravidlá prepisu

ου=ú, ᾳ=á, ῃ = é, ῳ = ó
ἁ=ha, ἑ=he, ἡ=hé, ἱ=hi, ὁ=ho, ὑ=hy, ὡ=hó, ῥ=rh
αυ=au, ευ=eu, ηυ=éu, ωυ=óu, υι=yi
γκ=nk, γγ=ng, γξ=nx, γχ=nch

1
Hlásky, prídychy a prízvuky

Klasická gréčtina, podobne ako slovenčina, rozlišuje spoluhlásky, samohlásky

a dvojhlásky.
Samohlásky ε, ο sú vždy krátke; samohlásky η, ω sú vždy dlhé; samohlásky α, ι, υ
môžu byť alebo krátke alebo dlhé.
V starogrécky písaných textoch sa stretneme aj so znakmi písanými nad, pred a pod
písmenami (predovšetkým samohláskami). Sú to prízvuky, prídychy a podpísaná
ióta.

a) Prídychy

Prídychy sa píšu, ak dané slovo začína samohláskou. Pri malých písmenách sa

prídych píše nad samohláskou, pri veľkých písmenách pred samohláskou. Ak slovo
začína dvojhláskou prídych sa píše nad druhú samohlásku.

῾ Prídych ostrý naznačuje, že na ὕδωρ [hydór] = voda

začiatku slova sa vyslovuje hláska „h“. Ἡράκλειτος [hérakleitos]
Preto takéto slovo prepisujeme οὗ ἕνεκα [hú heneka] = kvôli čomu
s písmenom „h“ na začiatku. (účelová príčina u Aristotela).
Pozor, „h“ sa vyslovuje i prepisuje na Hoci sa v dvojhláske píše prídych na
začiatku slova aj vtedy, ak je druhej hláske, vyslovuje sa pred
umiestnený nad druhou samohláskou. dvojhláskou, nie v strede. Takže nie
[ohu] ani [ohy], ale [hú]
Ostrý prídych sa nachádza aj nad
spoluhláskou „ró“ (ῥ) na začiatku
slova. Pôvodne sa toto ῥ čítalo ako [rh] ῥήτωρ [rhétór] = rečník
a tak ho aj budeme prepisovať. Ῥόδος [Rhodos]

᾿ Prídych jemný naznačuje, že slovo sa ἀρχή [arché] = počiatok, vláda

začína samohláskou. Pri výslovnosti Ἀριστοτέλης [aristotelés]
a prepise sa jemný prízvuk nijako αἰτία [aitia] = príčina
neprejavuje.

2
b) Prízvuky
Grécke prízvuky boli melodické (na rozdiel od dôrazného prízvuku v slovenčine
alebo v modernej gréčtine).
Kladenie prízvuku sa v gréčtine riadi dosť zložitými pravidlami.
Ukážeme si jednotlivé typy prízvukov a jeden dôsledok pre prepis.
´ Prízvuk ostrý (vysoký) (lat. acutus).
Prízvuk vysoký znamenal, že hlas nad danou
slabikou stúpa.
` Prízvuk ťažký (nízky) (lat. gravis)
vo výslovnosti znamenal melodické klesanie
hlasu. Tento prízvuk sa môže nachádzať len na
poslednej slabike slova. Vzniká tak, že slová
s ostrým prízvukom umiestneným na poslednej
slabike menia uprostred súvislej reči svoj
prízvuk na ťažký (viď príklad). V základnom
tvare slov nájdeme len ostrý prízvuk.
῀ Prízvuk prieťažný (ostrý s ťažkým)
(lat. circumflexus) vznikal vtedy, keď na jedinej
dlhej slabike hlas melodicky stúpal aj klesal.
Tento prízvuk nás z hľadiska prepisu zaujíma.
Prieťažný prízvuk sa môže nachádzať len
v dlhých slabikách, teda v slabikách, v ktorých
sa nachádza dlhá samohláska alebo dvojhláska.
3
Pozor, ostrý prízvuk neznamená
dĺžku samohlásky (aj keď jeho
grafická podoba sa zhoduje
s naším označením dĺžky)!
Z hľadiska prepisu nás
nezaujíma.
Pozor, ani ťažký prízvuk
neznamená dĺžku samohlásky!
Z hľadiska prepisu nás
nezaujíma.
Príklad premeny ostrého
prízvuku na ťažký:
βλέπω ἀρχήν (vidím počiatok)
ἀρχὴν βλέπω (počiatok vidím)
πῦρ [pýr] = oheň
πᾶν [pán] = všetko
σῖγμα [sígma] = sígma – „s“
Pozor ale: εἶναι [einai] = byť;
v tomto prípade neprepisujeme
ako [eínai], pretože dĺžka
slabiky je už daná samotnou
dvojhláskou (dvojhlásky tak
v gréčtine ako v slovenčine sú
dlhé)
Ďalšie špecifiká čítania a prepisu
Špecifiká vybraných dvojhlásiek, niektorých kombinácií samohlások, podpísaná ióta.

dvojhlásky
-αυ- -au- αὐτάρκεια [autarkeia] = sebestačnosť
-ευ- -eu- πνεῦμα [pneuma] = vanutie, dych, duch, život
-ηυ- -éu- ηὕρηκα [héuréka] = našiel som
-ωυ- -óu- ωὑτή [hóuté] = rovnaká
-αι- -ai- αἴσθησις [aisthésis] = vnímanie (zmyslové)
-ει- -ei- νεῖκος [neikos] = svár
-οι- -oi- οἰκουμένη [oikúmené] = spoločenstvo
-υι- -yi- υἱός [hyios] = dieťa (syn)

-ου- -ú- οὐσία [úsia] = bytnosť, podstata

spoluhlás- spoluhlás- πῦρ [pýr] = oheň; ψυχή [psyché] = duša;

ka + -υ- ka + -y- δύναμις [dynamis] = možnosť, schopnosť
(všimnite si rozdiel v čítaní a prepise pri dvojhláskach tvorených
samohláskou + ýpsilonom a pri spojení spoluhláska + ýpsilon)

-γκ- -nk- ἐγκράτεια [enkrateia] = sebaovládanie, vláda nad slasťami

-γγ- -ng- ἄγγελος [angelos] = posol
-γχ- -nch- ἔλεγχος [elenchos] = vyvrátenie (Sókratova metóda)
-γξ- -nx- φάλαγξ [falanx] = falanga (bojová jednotka)

Tzv. iota subscriptum (podpísaná ióta) pôvodne ióta, ktorá nasle-

dovala za dlhými samohláskami α, η, ω ale nevyslovovala sa.
Neskôr sa táto ióta začala zapisovať uvedeným spôsobom pod
samohlásku.
ᾳ á V súvislosti s prepisom nás zaujíma hlavne alfa s podpísanou
iótou (ᾳ), ktorú budeme písať ako „á“ – ᾄδω [ádó] = spievam.
ῃ é
Obe ďalšie samohlásky (η, ω) sú samé osebe dlhé, takže sa pri
ῳ ó
ich prepise sa nič nemení.
Pozor: pri veľkých písmenách sa iota subscriptum píše ako tzv. iota
adscriptum – pripísaná ióta, t. j. za veľkou samohláskou, avšak
pravidlá prepisu zostávajú rovnaké ako pri iote subscriptum; napr.:
Ἅιδης [Hádés] = Hádés = boh podsvetia (t. j. nie [Haidés]). Prízvuk
a prídych sa v prípade pripísanej ióty píšu pred prvým písmenom.

Pri čítaní antických textov niekedy čitateľ narazí na „zvláštnu

dvojbodku“ nad druhou samohláskou dvojhlásky. Ide o tzv.
diaréza diaeresis, ktorá naznačuje, že v danom prípade nejde o dvojhlásku,
¨
(rozluka) ale že samohlásky treba čítať oddelene. Napr.: Ναϊάς [Na-i-as] =
Najáda = vodná nymfa (teda nie [Nai-as]).
Na prepis do latinky diaeresis nemá vplyv.

4
Substantíva
substantíva – členy určité
Podobne ako viaceré ďalšie jazyky má gréčtina určité členy. Pre začiatočníkov sú dobrou
pomôckou na určenie pádu substantíva, pred ktorým sa nachádzajú.

sg. m. f. n. pl. m. f. n.
N ὁ ἡ τό N οἱ αἱ τά
G τοῦ τῆς τοῦ G τῶν τῶν τῶν
D τῷ τῇ τῷ D τοῖς ταῖς τοῖς
A τόν τήν τό A τούς τάς τά
V ὦ ὦ ὦ V ὦ ὦ ὦ

substantíva – skloňovanie
gréčtina má päť pádov (pričom vokatív je často zhodný s nominatívom) a tri hlavné deklinácie
(„sady“ vzorov skloňovania). V slovníkoch sa substantíva uvádzajú – tak ako v slovenčine –
nasledujúcim spôsobom: nominatív singuláru, pádová prípona genitívu singuláru, rod (ὁ =
maskulínum, ἡ = feminínum, τό = neutrum)

λόγος, -ου, ὁ
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej skloňujú (bez
N λόγ-ος λόγ-οι ohľadu na prízvuky) napr.: ἄνθρωπος,
G λόγ-ου λόγ-ων ἥλιος, θεός, θυμός, κόσμος, νόμος,
D λόγ-ῳ λόγ-οις ὁρισμός (ὅρος), οὐρανός, πολιτικός,
A λόγ-ον λόγ-ους συλλογισμός, χρόνος, χωρισμός
V λόγ-ε λόγ-οι

ἄπειρον -ου, τό
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej skloňujú (bez ohľadu na prízvuky)
N ἄπειρ-ον ἄπειρ-α napr.: ἀγαθόν, αἰσθητικόν, ἄστρα (pl.), ἄτομον, αὐτό (bez
G ἀπείρ-ου ἀπείρ-ων ʺνʺ v nom. a ak. sg.), διανοητικόν, ἕκαστον, ἐπιθυμητικόν,
D ἀπείρ-ῳ ἀπείρ-οις ζῷον, θρεπτικόν, κακόν, κενόν, κινητικόν, λογιστικόν,
A ἄπειρ-ον ἄπειρ-α ὀρεκτικόν, πολλά (pl.), στοιχεῖον, φυτόν, χρηματιστικόν

ἀρχή -ῆς, ἡ
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej skloňujú (bez ohľadu na prízvuky)
N ἀρχ-ή ἀρχ-αί napr.: ἀρετή, γῆ, διαλεκτική, δικαιοσύνη (δίκη), δόξα (v
G ἀρχ-ῆς ἀρχ-ῶν nom. a ak. sg. však je ʺαʺ místo ʺηʺ), ἐπαγωγή,
D ἀρχ-ῇ ἀρχ-αῖς ἐπιστήμη, ἡδονή, μορφή, σελήνη, σωφροσύνη, ὕλη,
A ἀρχ-ήν ἀρχ-άς ψυχή

5
αἰτία -ας, ἡ
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej skloňujú (bez ohľadu na prízvuky)
N αἰτί-α αἰτί-αι napr.: ἀλήθεια, ἀνδρεία, ἀριστοκρατία, αὐτάρκεια,
G αἰτί-ας αἰτι-ῶν δημοκρατία, ἐγκράτεια, ἐνέργεια, ἐντελέχεια, εὐδαιμονία,
D αἰτί-ᾳ αἰτί-αις θεωρία, ἰδέα, κοινωνία, μοναρχία, οἰκία, ὀλιγαρχία, οὐσία,
A αἰτί-αν
πολιτεία, σοφία, σφαῖρα, τιμοκρατία, φθορά, χώρα
αἰτί-ας

πόλις -εως, ἡ
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej skloňujú (bez ohľadu na prízvuky)
N πόλι-ς πόλει-ς napr.: αἴσθησις, ἀνάμνησις, γένεσις, γνῶσις, διάλλαξις,
G πόλε-ως πόλε-ων δύναμις, ἔκλειψις, κίνησις, μέθεξις, μετεμψύχωσις,
D πόλει πόλε-σι(ν) μίξις, νόησις, πρᾶξις, σκέψις, προαίρεσις, στέρησις,
A πόλι-ν πόλει-ς ὑπόθεσις, φρόνησις, φύσις

εἶδος -ους, τό
sg. pl. Týmto spôsobom sa ďalej
N εἶδ-ος εἴδ-η skloňujú (bez ohľadu na
G εἴδ-ους εἰδ-ῶν prízvuky) napr.: ἀπλανῆ (pl.),
D εἴδ-ει εἴδ-εσι ἔθος, ἦθος, θυμοειδές, τέλος
A εἶδ-ος εἴδ-η

νοῦς, νοῦ, ὁ
sg. pl.
N νοῦς νοῖ
G νοῦ νῶν
D νῷ νοῖς
A νοῦν νοῦς

Ζεύς, Διός, ὁ
sg.
N Ζεύς
G Διός
D Διί
A Δία
V Ζεῦ

6
Adjektíva

adjektíva sa skloňujú podobne ako substantíva.

adjektíva sa delia na:
trojvýchodné – καλός, η, ον = καλός (m.), καλή (f.), καλόν (n.) = krásny, -a, -e
dvojvýchodné – εὐδαίμων, ον = εὐδαίμων (m.+f.), εὔδαιμον (n.) = šťastný
jednovýchodné – μάκαρ (len m.+f.) = blažený

stupňovanie adjektív:
komparatív sa odvádza koncovkou –τερ-ος, –τερ-α, –τερ-ον;
superlatív koncovkou –τατ-ος, –τατ-η, –τατ-ον
σοφός – σοφώτερος – σοφώτατος (múdry, múdrejší, najmúdrejší)
nepravidelne sa stupňujú napr.:
καλός – καλλίων – κάλλιστος (pekný, krajší, najkrajší)
μέγας – μείζων – μέγιστος (veľký, väčší, najväčší)
špecificky sa stupňuje adjektívum „dobrý“
– ἀμείνων – ἄριστος (schopnejší, najschopnejší)
ἀγαθός – βελτίων – βέλτιστος (lepší, najlepší – mravne)
– κρείττων – κράτιστος (mocnejší, najmocnejší)

V gréckej filozofii sa často stretneme s abstraktnými substantívami (spodstatnenými

prídavnými menami), ako napr. „dobro“, „krásno“ a pod. V gréčtine vznikajú
jednoduchým spôsobom, a to tak, že pred neutrum príslušného prídavného mena sa
pridá určitý člen. Napríklad: ἀγαθόν = dobré, τό ἀγαθόν = dobro.

Zámená
Podobne ako v slovenčine rozoznávame v gréčtine rôzne druhy zámien:
osobné, zvratné, privlastňovacie, ukazovacie, opytovacie, vzťažné a neurčité.
Všetky zámená sa skloňujú. Ako príklad uvádzame nominatív zámien:

ja ἐγώ my ἡμεῖς
ty σύ vy ὑμεῖς
on αὐτός oni αὐτοί
ona αὐτή ony αὐταί
ono αὐτό ony αὐτά

7
Diakritické znamienka:

čiarka ,
bodka .
dvojbodka ·
otáznik ;

Sloveso BYŤ

Sloveso „byť“ nájdeme vo filozofických textoch najčastejšie buď v infinitíve (εἶναι –

„byť“), alebo v tretej osobe singuláru (ἐστί – „je“ ).
{Ak je podmetom vety neutrum v pluráli, prísudok je v singulári, napr. πάντα ἔστι
(doslova „všetky je“, znamená „všetky [veci] sú“).}
Vo filozofických textoch sa často stretávame s particípiom slovesa byť (ὤν, οὖσα, ὄν),
najčastejšie v neutre „ὄν“ – „súcno“, „bytie“, „jestvujúcno“).
Od particípia ženského rodu (t.j. tvar οὖσα) je však odvodený základný filozofický
termín οὐσία („podstata“, „bytnosť“, „súcnosť“, „jestvota“)

prézens imperfektum futurum

sg. pl. sg. pl. sg. pl.
1. εἰμί ἐσμέν ἦν ἦμεν ἔσομαι ἐσόμεθα
2. εἶ ἐστέ ἦσθα ἦ(σ)τε ἔσῃ ἔσεσθε
3. ἐστί εἰσί(ν) ἦν ἦσαν ἔσται ἔσονται

participium ὤν, οὖσα, ὄν sa skloňuje nasledovne:

sg. pl. sg. pl. sg. pl.

N ὤν ὄντες οὖσα οὖσαι ὄν ὄντα
G ὄντος ὄντων οὔσης οὔσων ὄντος ὄντων
D ὄντι οὖσι οὔσῃ οὔσαις ὄντι οὖσι
A ὄντα ὄντας οὖσαν οὔσας ὄν ὄντα

8
Grécke sloveso (verbum) má osobu, číslo, čas, rod a spôsob.
Čas:
hlavné časy:
prézent* (prítomný čas – „oslobodzujem“)
futúrum* (budúci čas – „oslobodím“, „budem oslobodzovať“)
perfektum (prítomný čas deja dokonavého: „som oslobodený“)
vedľajšie časy:
imperfektum* (minulý čas nedokonavý: „oslobodzoval som“)
aorist (silný, slabý) (minulý čas jednoduchý „oslobodil som“)
plusquamperfektum (minulý čas deja dokonavého: „bol som oslobodený“)
* = duratívne; bez* = non-duratívne

Rod:
aktívum – činný – „opíjam“
médium – stredný – „opíjam sa“
pasívum – trpný – „som opíjaný“

Spôsob:
indikatív – oznamovací spôsob – „pije“
konjunktív – spojovací spôsob – „aby pil“
optatív – žiadací, želací spôsob – „kiež pije“
imperatív – rozkazovací spôsob – „pi!“
infinitív – neurčitok – „piť“
participium – neurčitý slovesný tvar s podobou prídavného mena, napr.: trpné
príčastie „opitý“, činné príčastie „pijúci“.

Sloveso sa v slovníku uvádza v 1. os. singuláru indikatívu prézenta aktíva; napr.: πίνω = pijem
Slovesá ďalej rozlišujeme:
tematické slovesá – majú stály časový kmeň a v 1. osobe sg. sa v indikatíve prézenta
aktíva končia na ω; pri časovaní sú pravidelné. V indikatíve prézenta aktíva tematické slovesá
nadobúdajú koncovky: -ω, –εις, -ει, -ομεν, -ετε, -ουσιν
atematické slovesá – sú nepravidelné; príklad atematického slovesa „vidieť“:
Pres.: ὁράω, Fut.: ὄψομαι, Aorist: εἶδον, Pf.akt.: ἑόρακα, Pf.m.p.: ἑόραμαι, Aor.pas.: ὤφθην,
Fut.pas.: ὀφθήσομαι, Inf.: ὁρῆν
V prézente sa médium a pasívum zhodujú a vytvárajú tzv. medio-pasívny tvar.
Takzvané deponentné slovesá nemajú aktívum, ale len médium alebo pasívum s významom
aktívnym. Príklad časovania indikatívu prézenta deponentného slovesa „idem“:
πορεύ-ο-μαι, πορεύ-ῃ, πορεύ-ε-ται, πορευ-ό-μεθα, πορεύ-ε-σθε, πορεύ-ο-νται.
Samotné médium sa prekladá zväčša s použitím zvratného zámena „si“, „sa“.
Niektoré slovesá majú iný význam v aktíve a v medio-pasíve, napr. ἄρχω – vládnem,
ἄρχομαι – „začínam“.

9
Číslovky
Gréčtina (podobne ako hebrejčina) používa pre zápis čísiel písmená svojej abecedy.
1 ά εἷς, μία, ἕν
2 β́ δύο
3 γ́ τρεῖς, τρία
4 δ́ τέτταρες, α
5 έ πέντε
6 ς́ ἕξ
7 ζ́ ἑπτά
8 ή ὀκτώ
9 θ́ ἐννέα
10 ί δέκα
20 κ́ εἴκοσι
30 λ́ τριάκοντα
40 μ́ τετταράκοντα
50 ν́ πεντήκοντα
60 ξ́ ἑξηκοντα
70 ό ἑβδομήκοντα
80 π́ ὀγδοήκοντα
90 q́ ἐνενήκοντα
100 ρ́ ἑκατόν
200 σ́ διακόσιοι
300 τ́ τριακόσιοι
400 ύ τετρακόσιοι
500 φ́ πεντακόσιοι
600 χ́ ἑξακόσιοι
700 ψ́ ἑπτακόσιοι
800 ώ ὀκτακόσιοι
900 Q́ ἐνακόσιοι
1000 ͵α χίλιοι
2000 ͵β δισχίλιοι
3000 ͵γ τρισχίλιοι
10000 ͵ι μύριοι
20000 ͵κ δισμύριοι
poznámka: znaky pre čísla 6, 90 a 900 sú zastaralé písmená vau alebo aj digamma (ς alebo aj W), koppa (q)
a sampi (Q).

10
 Príklad prepisu gréckeho textu
Πάντες ἄνθρωποι τοῦ εἰδέναι ὀρέγονται φύσει. σημεῖον δ᾽
pantes anthrópoi tú eidenai oregontai fysei. sémeion d'
ἡ τῶν αἰσθήσεων ἀγάπησις. καὶ γὰρ χωρὶς τῆς χρείας
hé tón aisthéseón agapésis. kai gar chóris tés chreias
ἀγάπωνται δι᾽ αὑτάς, καὶ μάλιστα τῶν ἄλλων ἡ διὰ τῶν
agapóntai di' hautas, kai malista tón allón hé dia tón
ὀμμάτων. οὐ γὰρ μόνον ἵνα πράττωμεν ἀλλὰ καὶ μηθὲν
ommatón. ú gar monon hina prattómen alla kai méthen
μέλλοντες πράττειν τὸ ὁρᾶν αἱρούμεθα ἀντὶ πάντων ὡς εἰπεῖν
mellontes prattein to horán hairúmetha anti pantón hós eipein
τῶν ἄλλων.
tón allón.

Všetci ľudia od prirodzenosti túžia po vedení. Ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom,
lebo ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac
zrakové vnemy. Zrak uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen
keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť.
(Aristotelés, Met. 1,1, 980a21-26; preklad J. Špaňár)

Literatúra
PETRŽELKA, J.: Základy řecké (a latinské) filosofické terminologie. Brno: Masarykova
univerzita, 2007.
FLOSS, K., NAVRÁTIL, M.: Úvod do řecké filozofické terminologie a četby. Olomouc:
Univerzita Palackého, 2000.
PECKETT, C. W. E., MUNDAY, A. R.: Thrasymachos: Učebnice starořečtiny. Praha:
OIKOYMENH, 1995.
BALME, M., LAWALL, G.: Athenaze (An Introduction to Ancient Greek). Book I (Second
Edition). New York, Oxford: Oxford University Press, 2003.

Poďakovanie: ďakujem Josefovi Petrželkovi a Jane Raganovej za prezretie textu a za

pripomienky.

11
Písanie gréckych písmen
(prevzaté z: Blame, Lawall, 2003, s. XVII – XVIII)

12