ECKHART TOLLE

SILA PRTOMNHO OKAMIHU

PRRUKA DUCHOVNHO OSVIETENIA

esprit

EZOTERIKA POZNANIE DUCHOVN ROZVOJ

The Power of Now

Copyright 1997 Eckhart Tolle
Original English language publication 1997 by Namaste Publishing, Inc. Vancouver, B. C. Canada
All rights reserved.
Z anglickho originlu Eckhart Tolle: The Power of Now preloila Katarna Pnikov. V roku 2009 vydalo vydavatestvo Eastone Books,
Bratislava v edcii esprit.
www.eastonebooks.com
Slovak Edition 2009 by Eastone Group, a. s.
Translation 2009 Katarna Pnikov
Jazykov redaktorka: Milica Matejkov
Zodpovedn redaktorka: Marna Terenov
Cover: Zuzana Ilavsk
Layout: Studio Eastone
Tla: Kasico, a. s., Bratislava
Vetky prva vyhraden.
Okrem pouitia krtkych ukok pre ely recenzie a kritiky iadna as tejto knihy nesmie by reprodukovan ani ren v akejkovek forme alebo
akmikovek prostriedkami bez predchdzajceho psomnho shlasu vydavatea.

ISBN 978-80-8109-113-1

Ste tu, aby ste boskej podstate univerza umonili prejavi sa. Tak ste dleit!
ECKHART TOLLE

Obsah
Obsah............................................................................................................................4
PREDSLOV AUTORA...................................................................................................7
VOD............................................................................................................................8
PVOD KNIHY..........................................................................................................8
PRAVDA JE VO VAOM VNTRI............................................................................9
PRV KAPITOLA........................................................................................................11
NIE STE VAA MYSE...............................................................................................11
NAJVIA PREKKA NA CESTE K OSVIETENIU...........................................11
OSLOBOTE SA OD SVOJEJ MYSLE..................................................................13
OSVIETENIE: POVZNESENIE SA NAD MYSLENIE..............................................14
EMCIE: REAKCIA TELA NA MYSE...................................................................15
DRUH KAPITOLA.....................................................................................................18
VEDOMIE: CESTA Z BOLESTI..................................................................................18
PRESTATE VYTVRA BOLES........................................................................18
BOLES Z MINULOSTI: ROZPANIE TELA BOLESTI.....................................19
STOTONENIE EGA S TELOM BOLESTI.............................................................20
PVOD STRACHU..................................................................................................21
SNAHA EGA O CELISTVOS.................................................................................21
TRETIA KAPITOLA.....................................................................................................23
VSTUP DO HLBOKEJ PRTOMNOSTI......................................................................23
NEHADAJTE SVOJE JA V MYSLI........................................................................23
KONIEC ILZIE ASU............................................................................................23
NI NEJESTVUJE MIMO PRTOMNHO OKAMIHU............................................24
K OD DUCHOVNEJ DIMENZIE.......................................................................24
ZSKANIE SILY PRTOMNOSTI..............................................................................25
ZBAVTE SA PSYCHOLOGICKHO ASU............................................................26
NEZMYSELNOS PSYCHOLOGICKHO ASU..................................................27
NEGATIVITA A UTRPENIE MAJ KORENE V ASE...........................................27
HADAJTE IVOT POD POVRCHOM VAEJ IVOTNEJ SITUCIE...................28
VETKY PROBLMY S ILZIE MYSLE..............................................................29
KVANTOV SKOK V EVOLCII VEDOMIA...........................................................30
RADOS Z BYTIA...................................................................................................30
TVRT KAPITOLA....................................................................................................32
STRATGIE MYSLE NA VYHBANIE SA PRTOMNOSTI.......................................32
STRATA PRTOMNOSTI: ZKLADN SEBAKLAM...............................................32
BEN A HLBOK NEVEDOMIE...........................................................................32
O HADAJ?........................................................................................................33
ROZPANIE BENHO NEVEDOMIA..............................................................33
OSLOBODENIE SA OD NEASTIA.....................................................................34
NECH STE KDEKOVEK, BUTE TAM PLNE....................................................35
VNTORN CIE VAEJ IVOTNEJ CESTY........................................................37
MINULOS NEME PREI VO VAEJ PRTOMNOSTI...................................37
PIATA KAPITOLA........................................................................................................39
STAV PRTOMNOSTI.................................................................................................39
JE TO IN, AKO SI MYSLTE.................................................................................39
EZOTERICK VZNAM AKANIA.........................................................................39

V TICHU VAEJ VEDOMEJ PRTOMNOSTI VZNIK KRSA..............................40

REALIZCIA ISTHO VEDOMIA.........................................................................40
KRISTUS: REALITA VAEJ BOSKEJ PRTOMNOSTI........................................42
IESTA KAPITOLA.....................................................................................................44
VNTORN TELO......................................................................................................44
BYTIE JE VAE NAJHLBIE A...............................................................................44
HATE ZA SLOV................................................................................................44
NJDITE SVOJU NEVIDITEN A NEZNIITEN REALITU.............................45
SPOJTE SA S VNTORNM TELOM....................................................................45
TRANSFORMCIA CEZ TELO...............................................................................46
KZANIE O TELE....................................................................................................46
MAJTE VO VNTRI HLBOK KORENE................................................................47
PREDTM AKO VSTPITE DO SVOJHO TELA, ODPUSTITE.............................48
VAE SPOJENIE S NEPREJAVENM..................................................................48
SPOMALENIE PROCESU STARNUTIA.................................................................49
POSILNENIE IMUNITNHO SYSTMU.................................................................49
DYCH VS POVEDIE DO TELA.............................................................................49
TVORIV VYUITIE MYSLE...................................................................................50
UMENIE NAVA.................................................................................................50
SIEDMA KAPITOLA....................................................................................................51
BRNY DO NEPREJAVENHO.................................................................................51
VSTPTE HLBOKO DO SVOJHO TELA................................................................51
ZDROJ CHI...........................................................................................................51
BEZSENN SPNOK..............................................................................................52
ALIE PORTLY..................................................................................................52
TICHO......................................................................................................................53
PRIESTOR...............................................................................................................53
SKUTON POVAHA PRIESTORU A ASU........................................................54
VEDOM SMR......................................................................................................55
SMA KAPITOLA.......................................................................................................56
OSVIETEN VZAHY.................................................................................................56
VSTPTE DO PRTOMNOSTI, NECH STE KDEKOVEK....................................56
LSKYPLN/NENVISTN VZAHY....................................................................57
ZVISLOS A HADANIE CELISTVOSTI..............................................................57
OD NVYKOVHO K OSVIETENMU VZAHU...................................................58
VZAHY AKO DUCHOVN CVIENIE..................................................................59
PREO S ENY BLIIE K OSVIETENIU...........................................................61
ROZPANIE KOLEKTVNEHO ENSKHO TELA BOLESTI...........................62
VZDAJTE SA VZAHU K SEBE..............................................................................63
DEVIATA KAPITOLA...................................................................................................65
ZA ASTM A NEASTM JE POKOJ....................................................................65
VYIE DOBRO ZA DOBROM A ZLOM................................................................65
KONIEC VAEJ IVOTNEJ DRMY......................................................................66
POMINUTENOS A IVOTN CYKLY.................................................................66
VYUVANIE A OPANIE NEGATIVITY............................................................68
POVAHA SCITU....................................................................................................70
K INMU RDU REALITY.......................................................................................71
DESIATA KAPITOLA...................................................................................................74
ZMYSEL ODOVZDANIA SA.......................................................................................74
PRIJATIE PRTOMNOSTI.......................................................................................74

OD ENERGIE MYSLE K DUCHOVNEJ ENERGII..................................................75

ODOVZDAJTE SA AJ V OSOBNCH VZAHOCH...............................................76
PREMENA CHOROBY NA OSVIETENIE...............................................................77
KE VS POSTIHNE NEASTIE.........................................................................78
PREMENA UTRPENIA NA POKOJ.........................................................................78
KROV CESTA....................................................................................................79
MOC VYBRA SI.....................................................................................................80
POZNMKY.................................................................................................................82
POAKOVANIE..........................................................................................................83
O AUTOROVI..............................................................................................................84

PREDSLOV AUTORA
Kniha Sila prtomnho okamihu zohrva aj es rokov po prvom vydan svoju lohu pri zmene udskho vedomia. Hoci som
mal t es st pri jej zrode, ctim, e tto kniha zskala svoj vlastn ivot a rozvja sa alej. Dostala sa k milinom itateov
na celom svete a mnoh z nich mi napsali, ako im zmenila ivot. ia, pre vek mnostvo korepondencie, ktor mi
prichdza, nie som schopn odpoveda vetkm osobne, ale rd by som vyuil tto prleitos a vyjadril primn vaku
vetkm, ktor mi napsali a podelili sa so mnou o svoje zitky. Som dojat a hlboko dotknut mnohmi prbehmi, ktor mi
nedovouj pochybova o tom, e na naej plante skutone dochdza k nevdanej zmene vedomia.
V ase, ke vydavatestvo Namaste Publishing po prvkrt vydalo knihu vo Vancouvri v roku 1997 v trojtiscovom nklade,
nikto nemohol predvda, ak dopyt po nej nastane. Poas prvho roka na trhu si kniha zskavala itateov takmer vhradne
na zklade odporan. V tom obdob som osobne nosieval vdy niekoko vtlakov do malch knhkupectiev vo Vancouvri,
o ma nesmierne uspokojovalo, lebo som vedel, e kad jedna kniha, ktor som zaniesol do knhkupectva, m potencil
zmeni niekomu ivot. Priatelia mi pomohli s distribciou knihy do knhkupectiev s duchovnou literatrou do vzdialenejch
miest: Calgary, Seattlu, Kalifornie, Londna. Stephen Gawtry, vedci knhkupectva Watkins, najstarieho metafyzickho
knhkupectva v Londne v Anglicku, mi v tom ase napsal: Predpovedm tejto knihe vek budcnos." A mal pravdu:
v priebehu druhho roka sa Sila prtomnho okamihu stala undergroundovm bestsellerom", ako to neskr popsal jeden z
recenzentov. Ke kniha zskala viacero pochvalnch recenzi v rznych asopisoch a dennkoch, jej predajnos zaala
stpa, a nakoniec dosiahla vrchol spenosti vaka odporaniu Oprah Winfreyovej, ktor kniha hlboko zasiahla. P
rokov po prvom vydan sa vyplhala na prv prieku rebrka najlepie predvanch knh v New York Times a dnes je
dostupn v tridsiatich jazykoch. Knihu vemi dobre prijali a stala sa bestsellerom aj v Indii, v krajine, ktor mnoh povauj
za miesto zrodu udskho hadania duchovnho osvietenia.
Vinu z tiscok listov a e-mailov, ktor mi prili z celho sveta, napsali celkom obyajn mui a eny, ale s medzi nimi aj
listy od budhistickch mnchov a kresanskch mnok, od ud, ktor s vo vzen, trpia smrtenmi chorobami alebo
bezprostredne elia smrti. Napsali mi psychoterapeuti, e moju knihu odporuili svojim pacientom alebo niektor cvienia z
nej zaviedli do praxe. Mnoho z tchto listov a e-mailov vypoved o zmenen, i dokonca plnom vymiznut utrpenia a
vytvrania problmov po pretan Sily prtomnho okamihu a o zaveden uenia knihy do kadodennho ivota. asto sa v
nich spomna prekvapujci a blahodarn dopad na vntorn uvedomenie si tela a pocit slobody, ktor vznik, ke sa lovek
prestane stotoova s osobnou histriou a vlastnou ivotnou situciou. Ke sa nau odpta od mentlno-emocionlneho
odporu voi kvalite prtomnho okamihu, nanovo zska vntorn mier. Mnoh si knihu pretali viackrt a text poda nich pri
alom tan nestratil ni z pvodnej svieosti, naopak, transforman sila knihy sa nielene nezmenila, ale dokonca sa
zintenzvnila.
m zretenejia je vo svete nefunknos udskej mysle, mete si ju ahko vimn pri kadodennom sledovan televznych
sprv, tm vie je mnostvo ud, ktor si uvedomuj naliehav potrebu radiklnej zmeny udskho vedomia, ak udstvo
nechce znii samo seba aj tto plantu. Tto potreba a pripravenos milinov ud na prchod novho vedomia predstavuje
kontext, v ktorom musme vnma spech knihy Sila prtomnho okamihu.
To samozrejme neznamen, e by kniha mala len pozitvne ohlasy. V mnohch uoch, ako aj vo vine politickch
a ekonomickch truktr, je star vedomie ete stle silno zakotven. Kad, kto sa plne stotouje s hlasom vo svojej hlave nezastavitelnm prdom nedobrovonch mylienok - nebude schopn pochopi, o o v Sile prtomnho okamihu ide.
Niektor naden itatelia knihu kpili svojim priateom alebo znmym a boli prekvapen i sklaman, ke sa obdarovanmu
knika zdala nezmyslen a nedokzal sa prehrz ani cez prv strnky. asopis Time oznail tto knihu, ktor nespoetnmu
mnostvu ud na celom svete zmenila ivot za nezmyseln traniny". Kad uenie, ktor upozorn na hry ega, mus nutne
vyprovokova reakciu vychdzajcu z ega, teda odpor a tok.
Napriek istmu nepochopeniu a kritike bola kniha na celom svete prijat nesmierne pozitvne. Som presveden, e
v nasledujcich rokoch pritiahne miliny alch ud, a e Sila prtomnho okamihu bude aj naalej ivo prispieva k zrodu
novho vedomia a osvietenejieho udstva.

Eckhart Tolle
Vancouver, B. C , 19. aprl 2004

VOD
PVOD KNIHY
Hoci mlokedy premam o minulosti, rd by som vm v krtkosti porozprval, ako som sa stal duchovnm uiteom a ako
vznikla tto kniha.
Do svojich trinstich rokov som il takmer v neustlom strachu, s obasnmi obdobiami samovraednch depresi. Dnes
mm pocit, akoby som rozprval o dajakom minulom ivote alebo o ivote niekoho inho.
V jednu noc, krtko po mojich dvadsiatych deviatych narodeninch, som sa nad rnom prebudil s pocitom absoltnej hrzy.
U predtm som sa mnohokrt zobudil s podobnmi pocitmi, ale tento raz to bolo omnoho intenzvnejie ako kedykovek
predtm. Non ticho, nejasn obrysy nbytku v tmavej miestnosti, vzdialen hluk prechdzajceho vlaku - to vetko mi
pripadalo aksi cudzie, nepriatesk a tak nezmyseln, e som zaal svet hlboko nenvidie. A zo vetkho najviac som
zaal nenvidie svoju vlastn existenciu. Nao alej i s tmto bremenom utrpenia? Nao pokraova v tomto
nekonenom zpase? Ctil som, e hlbok tba po znien, po neexistencii zana prevaova nad intinktvnou tbou po
ivote.
U sm so sebou alej nemem i." Tto mylienka mi stle dokola vila v hlave. Potom mi odrazu napadlo, ak je t
mylienka zvltna. Som jeden alebo dvaja? Ke nemem i sm so sebou, musme by dvaja: ja a moje druh ja, s ktorm
nemem i. Mono je len jedno z nich skuton", pomyslel som si.
Toto zvltne uvedomenie ma natoko ohromilo, e sa mi zastavila myse. Bol som pri plnom vedom, ale nemal som nijak
mylienky. Ctil som, e ma vahuje aksi vr energie. Spoiatku sa pohyboval pomaly a potom zrchlil. Zmocnil sa ma
intenzvny pocit strachu a zaal som sa trias. Akoby som vo vntri v hrudi poul slov: Niomu neodporuj". Ctil som, e
ma osi vahuje do przdna. Tuil som vak, e to przdno je skr v mojom vntri ako vonku. A odrazu som u strach nemal
a vydal som sa do przdnoty. Co sa stalo potom, si nepamtm.
Rno ma prebudilo tebotanie vtka za oknom. Nikdy predtm som podobn zvuk nepoul. Oi som mal stle zavret a
v duchu som videl obraz vzcneho diamantu. no, ak by diamant vedel vydva zvuk, znel by takto. Otvoril som oi a videl
som, ako prv zblesky svitu presvitaj cez zvesy. Bez toho, aby som nad tm premal, som zrazu pochopil, e svetlo je
niem viac, ako si uvedomujeme. Tto jemn iara, presvitajca cez zvesy, bola lska. Do o mi vbehli slzy. Vstal som a
preiel som sa po miestnosti. Izbu som spoznval, a pritom som vedel, e som ju nikdy predtm poriadne nevidel. Vetko
bolo sviee a ist, akoby prve zroden. Bral som do rk veci, ceruzku, przdnu fau a obdivoval som ich krsu a ivos. V
ten de som sa v nemom ase nad zzrakom ivota na zemi prechdzal po meste tak, akoby som sa prve narodil. Poas
nasledujcich piatich mesiacov som il v stave nepretritho hlbokho pokoja a blaenosti. Neskr tento pocit trocha
zoslabol, alebo sa mi to mono len zdalo, pretoe sa stal mojm prirodzenm stavom. Bol som schopn normlne fungova,
hoci som si uvedomoval, e okovek urobm, nemem u ni prida k tomu, o mm.
Samozrejme, vedel som, e sa so mnou udialo nieo mimoriadne vznamn, ale vbec som tomu nerozumel. A o niekoko
rokov neskr, po pretan mnostva duchovnch knh a ase strvenom v spolonosti duchovnch uiteov som si uvedomil,
e to, o kad had, som u naiel. Pochopil som, e nesmierne utrpenie tej noci printilo moje vedomie, aby sa prestalo
stotoova s mojm neastnm a bojazlivm ja, ktor bolo iba vplodom mojej mysle. Toto odptanie bolo natoko
dokonal, e moje falon, trpiace ja okamite spaslo, ako ke vyfknete nafukovaciu loptu. Zostala mi len moja prav
prirodzenos, moje vene prtomn ja: vedomie v istom stave pred stotonenm sa s formou. Neskr som sa nauil
vstupova do tohto nadasovho a nesmrtenho psma, ktor som zo zaiatku vnmal ako przdnotu a zachova si pritom
pln vedomie. Preval som stavy takej neopsatenej blaenosti a posvtnosti, e v porovnan s nimi vybledla aj moja prv
sksenos, ktor som prve opsal. Odrazu mi na fyzickej rovni ni nezostalo. Nemal som vzah, prcu, domov, nijak
socilne definovan identitu. Takmer dva roky som strvil vysedvanm na lavikch v parkoch s pocitom tej
najintenzvnejej radosti.
Ani tie najkrajie zitky vak netrvaj vene. Dleitejie je to, e hlbok pokoj ma u nikdy neopustil. Niekedy je vemi
siln, takmer hmataten a ctia ho aj ostatn. Inokedy je v zad, ako vzdialen meldia.
Neskr zaali za mnou chodi udia a hovorili: Chcel by som ma to, o m ty. Me mi to da alebo mi ukza, ako to
zska?" A ja som odpovedal: U to m, len si to neuvedomuje, lebo tvoja myse je prli hlun." Z tejto odpovede
postupne vyrstla kniha, ktor drte v rukch.
Km som si to stihol uvedomi, znova som nadobudol vonkajiu identitu. Stal som sa duchovnm uiteom.

PRAVDA JE VO VAOM VNTRI

V tejto knihe opisujem, pokia sa to d slovami opsa, podstatu mojej prce s jednotlivcami a skupinami v Eurpe a
Severnej Amerike za poslednch desa rokov. S hlbokou lskou a vanosou by som rd poakoval tmto vnimonm
uom za ich odvahu, vu podstpi vntorn zmenu, ich podnetn otzky a pripravenos pova. Bez nich by tto kniha
nikdy nevznikla. S sasou ete stle mlopoetnej, ale neustle rastcej skupiny duchovnch priekopnkov: ud, ktor sa
pribliuj k bodu, kedy bud mc prekroi hranice zdedench kolektvnych spsobov myslenia, ktor veky udruj ud v
podru utrpenia.
Verm, e tto kniha si njde cestu k vetkm tm, ktor s pripraven na radiklnu vntorn premenu a pome im ju
uskutoni. Dfam, e sa dostane aj k mnohm inm, pre ktorch bude zaujmav aj napriek tomu, e nebud pripraven i
poda nej. Mono semienko zasiate pri pretan tejto knihy sa znova objav o nieo neskr, spolu zo zrnkom osvietenia,
ktor m v sebe kad lovek a odrazu v nich vykli a oije.
Dnen podoba tejto knihy vznikala asto spontnne, na zklade otzok astnkov seminrov, meditci, a poas
skromnch konzultci, preto som sa rozhodol zachova v nej formu otzok a odpoved. Niektor otzky a odpovede som
prepsal takmer doslovne. In s veobecnejie, sformuloval som ich ja, spojenm asto kladench otzok istho typu
dojednej, a potom som vyabstrahoval jednu z rznych odpoved. Niekedy mi pri psan napadla plne in odpove, ktor
bola hlbia a obsahovala viac vhadu ne okovek, o som povedal predtm. Niektor otzky na lepie objasnenie istch
bodov doplnil vydavate.
Zistte, e od prvej a po posledn stranu sa dialg pohybuje v dvoch rovinch.
V jednej rovine vs upozorujem na to, o je vo vs falon. Hovorm o povahe udskho nevedomia a nefunknosti, a ich
najbenejch prejavoch v udskom sprvan, od konfliktov vo vzahoch a po vojnov konflikty medzi kmemi a nrodmi.
Je to vemi dleit, pretoe pokia sa nenaute vidie svoje falon ja ako falon, a nie ako seba - neme djs k iadnej
trvalej premene a vdy vs to nakoniec stiahne sp k ilzim a uritej forme bolesti. Na tejto rovni vm tie vysvetlm, ako
nevytvra svoje ja z toho, o je vo vs falon, pretoe tak sa vae falon ja udruje pri ivote.
V druhej rovine hovorm o hlbokej transformcii udskho vedomia - nie ako o vzdialenej monosti, ale o nieom, o je
dostupn prve teraz - bez ohadu na to, kto ste a kde sa nachdzate. Ukem vm, ako sa oslobodi od otroctva mysle, ako
vstpi do tohto osvietenho stavu vedomia a udra si ho v kadodennom ivote.
Na tejto rovni vm neposkytujem nijak konkrtne informcie, ale chcem vs poas tania vtiahnu do tohto novho
vedomia. Stle znova sa vs pokam vzia so sebou do nadasovho stavu intenzvnej vedomej prtomnosti v prtomnom
momente, aby som vm priblil chu osvietenia. Pokia nebudete schopn preva to, o om hovorm, budete ma pocit, e
dan pase sa opakuj. Akonhle sa vm to vak podar, uvedomte si, e je v nich obsiahnut velk duchovn sila a mu
sa pre vs sta najprospenejmi pasami knihy. Kad lovek v sebe nos semienko osvietenia, a preto asto oslovujem vo
vs to, o vie a nie to, o mysl, teda vae hlbie ja, ktor okamite rozpozn duchovn pravdu, ktor s nm sznie a z ktorej
erp silu.
Symbol S za niektormi pasami znamen, e by ste mali na chvku presta ta, upokoji sa a precti pravdu toho, o
bolo prve povedan. Mono to ist spontnne urobte aj pri inch pasach textu.
Vznam niektorch slov ako bytie i prtomnos vm spoiatku nemus by plne jasn. Jednoducho pokraujte v tan.
Mono vm poas tania zdu na um nmietky alebo otzky. Odpove na ne pravdepodobne dostanete alej v knihe, alebo
ke preniknete hlbie k jadru uenia a k sebe samm. Vtedy zistte, e boli nepodstatn.
Netajte iba mysou. Vmajte si svoje citov reakcie a pocit hlbokho pochopenia vo svojom vntri. Neprezradm vm
nijak duchovn pravdu, ktor by ste u hlboko vo vntri nevedeli. Mem vm len pripomen to, na o ste zabudli. iv
poznanie - prastar, a predsa vdy nov - sa vaka tomu aktivuje v kadej bunke vho tela.
Myse chce stle kategorizova a porovnva, ale tto kniha vm prinesie viac, ak nebudete porovnva terminolgiu, ktor
je v nej pouit, s inmi ueniami, to by vo vs pravdepodobne vyvolalo len zmtok. Slov ako myse, astie a vedomie
pouvam spsobom, ktor sa nemus nutne zhodova s inmi ueniami. Nelipnite na jednotlivch vrazoch. S to iba
kamene, po ktorch meme prejs po ceste a rchlo ich nechvame za sebou.
Ke obas citujem Jeiove alebo Budhove slov, i slov inch uencov, nerobm tak preto, aby som porovnval. Chcem
upriami pozornos na to, e v podstate existuje, a vdy existovalo len jedno duchovn uenie, hoci prichdza v mnohch
podobch. Najm v starch nboenstvch s niektor z tchto podb natoko prekryt nepodstatnmi informciami, e
duchovn podstata v nich je takmer plne skryt. Preto v nich asto nemono rozpozna hlb vznam a vytratila sa aj ich
transforman sila. Star nboenstv a in uenia citujem preto, e chcem odhali ich hlb zmysel, a tm obnovi ich
transforman schopnos - hlavne pre itateov, ktor patria medzi nasledovnkov tchto nboenstiev a uen. Hovorm im:
pre pravdu nemuste s inam. Ukem vm, ako vojs hlbie do toho, o u mte.

Vinou som sa vak pokal pouva neutrlnu terminolgiu, aby som zasiahol o najviac ud. Tto kniha sa d
povaova za preformulovanie jedinho nadasovho duchovnho uenia, podstaty vetkch nboenstiev. Nevychdza z
vonkajch zdrojov, ale z jedinho pravho vntornho zdroja, preto neobsahuje nijak teriu ani pekulcie. Vychdzam z
vlastnej vntornej sksenosti a ak sa niekedy vyjadrujem prli energicky, je to preto, aby som prerazil cez hrub vrstvu
vho mentlneho odporu a priblil sa k tomu miestu vo vs, ktor u teraz vie, rovnako ako viem ja, a ktor spozn pravdu,
ke ju zauje. V takej chvli poctite vytrenie, siln prtomnos ivota a nieo vo vs povie: "no. Viem, e toto je pravda."

PRV KAPITOLA
NIE STE VAA MYSE
NAJVIA PREKKA NA CESTE K OSVIETENIU
Osvietenie o to je?
Ist obrk u vye tridsa rokov sedel pri ceste. Jednho da iiel okolo cudzinec. Mte nejak drobn?", zahundral obrk
a automaticky mu nastavil star baseballov iapku. Nemm vm o da," povedal cudzinec. Potom sa sptal: Na om to
sedte?" Na niom," odpovedal obrk. Je to len star katua. Sedvam na nej odnepamti." Pozreli ste sa niekedy
dovntra?", sptal sa cudzinec. Nie," odvetil obrk, Nao? Ni tam nie je." Pozrite sa dnu," naliehal cudzinec. obrk
nadvihol veko. S radosou a asom zistil, e katua je pln zlata.
Ja som ten cudzinec, ktor vm nem o da a hovor vm, aby ste sa pozreli dovntra. Nie ako v prbehu - do katule, ale
ete hlbie - do svojho vntra. "Ja ale nie som obrk," poviete si. Lene udia, ktor nenali svoje skuton bohatstvo,
ktorm je vyarujca rados z bytia a hlbok, neotrasiten pokoj, ktor rados so sebou prina, s obrci, aj ke maj
obrovsk materilne bohatstvo. Vo vonkajom svete hadaj zdrapy naplnenia, radosti, uznania, bezpeia, lsky a pritom
maj vo vntri poklad, ktor nielene obsahuje vetky tieto veci, ale je ovea v ne okovek, o vm svet me
ponknu.
Slovo osvietenie nesie so sebou ideu nadudskho silia a egu sa to tak pi. Je to vak prirodzen stav prectenej jednoty s
bytm. Stav prepojenia s niem nesmiernym a nezniitenm, niem, o je takmer paradoxne vaou sasou a zrove vs
to v mnohom prevyuje. Je to njdenie pravej prirodzenosti za hranicami mena a formy. Neschopnos cti toto prepojenie
podporuje ilziu, e ste akoby oddelen od seba samho a od sveta okolo vs. Sami seba vnmate vedomky alebo nevedomky
ako izolovan fragment. Dostvate strach a konflikt s vntornm aj vonkajm svetom sa pre vs stva normou.
Milujem jednoduch Budhovu definciu osvietenia ako "konca utrpenia". Na tom nie je ni nadudsk, vak? Takto
defincia je, samozrejme, nekompletn. Prezrdza vm iba to, m osvietenie nie je. Nie je utrpenm. Ale o ostane, ke
nebude utrpenie? Budha o tom pomlal. Toto mlanie napoved, e na to muste prs sami. Budha definuje osvietenie
negatvne, aby si myse z tejto defincie nemohla urobi nieo, v o me veri, nejak nadudsk in alebo cie, ktor
nemete dosiahnu. Napriek tomu dnes vina budhistov ver, e osvietenie me dosiahnu len Budha a oni nie. A ak
predsa, tak urite nie v tomto ivote.
Hovorili ste o byt. Mete, vysvetli, o tm slovom myslte?
Bytie je ven, stle prtomn jednota ivota za myridami ivotnch foriem, ktor podliehaj cyklu zrodenia a smrti. Bytie
vak nie je len za formou, ale aj hlboko vo vntri kadej formy, ako jej najvntornejia neviditen a nezniiten esencia.
Preto je pre vs aj v tomto momente dosiahnuten v podobe vho najhlbieho ja, vaej pravej prirodzenosti. Nesnate sa
vak uchopi svoje bytie mysou. Nesnate sa mu rozumie. Bytie mete spozna len vtedy, ke mte pokojn myse. Ke
ste prtomn, ke sa vaa pozornos nachdza naplno a intenzvne v prtomnosti. Bytie mete cti, ale nikdy mu
neporozumiete mentlne. Znova nadobudn vedomie bytia a zotrva v stave citovho uvedomovania" je osvietenie.

Ke hovorte o byt, mte na mysli Boha? Ak no, preo to tak nepoviete?

Slovo boh stratilo v priebehu tiscro zneuvania svoj vznam. Obas ho pouvam, ale len zriedka. Ke hovorm o
zneuvan, myslm tm, e udia, ktor nikdy ani nenahliadli do sfry viery, do nekonenho priestoru za tmto slovom, ho
pouvaj s takou presvedivosou, akoby vedeli, o om hovoria. In ho popieraj, a pritom nevedia, o popieraj. Tmto
zneuvanm vznikaj absurdn presvedenia, egoick ilzie a tvrdenia ako mj i n Boh je jedin prav Boh a v Boh je
neprav" alebo slvny Nietzscheho vrok: Boh je mtvy". Slovo boh sa stalo uzavretm konceptom. Ke ho zaujeme, v
mysli si okamite vytvorme nejak obraz. Nie nevyhnutne obraz starho mua s bielou bradou, ale urite nieoho alebo
niekoho, kto je mimo ns a kto je takmer vdy muskho rodu.

Boh, bytie, ani nijak in slovo nedoke vyjadri i definova neopsaten realitu, ktor stoj za tmto slovom, take
dleit je iba to, i nm toto slovo pomha alebo preka v prevan toho, o oznauje. Prekrauje sam seba a vedie alej
k transcendentlnej realite? Alebo sa pre vs a prli ahko stva len ideou v hlave, ktorej verte, i duchovnm idolom?
Slovo bytie ani slovo boh ni nevysvetuje. Bytie je vak vo vhode, pretoe je to otvoren koncept. Neredukuje to
nekonen a neviditen na konen entitu. Je nemon z neho vytvori mentlny obraz. Nikto sa neme vyhlsi za
vlunho vlastnka bytia. Je to vaa esencia a je vm okamite prstupn, rovnako ako pocit vaej vlastnej existencie,
uvedomenie si, e ja som, ktor predchdza identifikciu s tm, i onm. Take od slova bytie je iba mal krik k
prevaniu bytia.

o je najvou prekkou prevania reality?

Nae stotonenie sa s mysou, ktor spsobuje, e neustle myslme. Naa neschopnos presta myslie je vekm neastm,
ktor si vak neuvedomujeme, pretoe nm trpia takmer vetci a povauje sa za nieo normlne. Tento ustavin mentlny
hluk vm preka v dosiahnut sfry vntornho ticha, ktor je neoddeliten od bytia. Spsobuje aj vznik falonho, mysou
vytvorenho ja, zahalenho tieom strachu a utrpenia. Neskr sa mu budeme venova detailnejie.
Filozof Descartes veril, e objavil najzsadnejiu pravdu, ke vyhlsil: Myslm, teda som." V skutonosti sa mu vak
podarilo vyjadri ten najzkladnej omyl. Zjednotil myslenie s bytm a identitu s myslenm. Nutkav myslite, teda takmer
kad, ije v stave domnelej izolovanosti, v mimoriadne zloitom svete, plnom stle sa rodiacich problmov a konfliktov, vo
svete, v ktorom sa odra neustle rastca fragmentcia mysle. Osvietenie je stav plnosti, stav jednoty", a teda stav mieru. Je
to stav jednoty s prejavenm, vonkajm svetom, aj s najvntornejm ja a vntornm, neprejavenm svetom jednoty s
bytm. Osvietenie nie je len ukonenm utrpenia a neustlych vonkajch a vntornch konfliktov, ale aj ukonenm nho
stranho zotroenia mysou. Ak neuveritene oslobodzujce!
Stotonenie sa s mysou pred nami vytvra neprehadn stenu pojmov, nzvov, predstv, slov, sdov a definci, ktor brnia
akmkovek skutonm vzahom. Stavia sa medzi vs a vae ja, medzi vs a vaich partnerov i partnerky, medzi vs a
prrodu, medzi vs a Boha. Prve tto mylienkov stena vytvra ilziu oddelenosti, ilziu toho, e ste vy a od vs totlne
oddelen druh". Potom zabudnete na zsadn skutonos, e hlbie, pod rovou fyzickho tela a oddelench foriem, ste v
jednote so vetkm, o existuje. Ke hovorm, e na to zabudnete, mm na mysli, e u nepoctite tto jednotu ako
samozrejm skutonos. Mono tomu verte, ale u si nie ste ist, e je to tak. Viera vs ute, ale oslobod vs len vaa
vlastn sksenos.
Myslenie sa stalo chorobou. Choroba je stav, ke sa veci odchlia od rovnovhy. Nie je naprklad ni zl na tom, ak sa
bunky v tele delia a mnoia, ale ak tento proces nastva bez ohadu na celok organizmu, bunky sa premnoia a ochorieme.
Myse, ak ju sprvne pouvame, je fantastick nstoj. Ak ju vak pouvame nesprvne, stva sa detruktvnou. V
skutonosti teda nejde o to, e svoju myse pouvate nesprvne - vy ju nepouvate vbec. Ona vyuva vs. A to je t
choroba. Verte, e ste svojou vlastnou mysou. To je klam. Myse sa vs zmocnila.
S tm plne neshlasm. Premam sce asto bezciene, tak ako vina ud, ale dokem vyui svoju myse na to, aby som

rzne veci zskal a dokzal. A robm to neustle.

To, e dokete vylti krovku alebo zostroji atmov bombu neznamen, e pouvate svoju myse. Tak ako psy miluj
kosti, myse miluje rieenie problmov. Preto lti krovky a kontruuje atmov bomby. Vs ani jedna z tchto vec
nezaujma. Rd by som vm poloil jednu otzku: dokete sa oslobodi od svojej mysle kedykovek chcete? Nali ste u
gombek, ktorm sa vypna"?
Myslte plne presta myslie? To nedokem, azda len na moment.
V tom prpade vs vaa myse vyuva. Nevedomky sa s ou stotoujete, take si ani neuvedomujete, e ste jej otrokom.
Ako keby ste boli posadnut a nevedeli o tom, a tak si myslte, e to, o sa vs zmocnilo - myslite - ste vy sami. Zistenie, e
to tak nie je, vm umon zaa tto bytos pozorova. A v momente, ke ju zanete pozorova, aktivujete vyiu rove
vedomia. Zanete si uvedomova, e sfra inteligencie je obrovsk a myslenie je iba jej malou sasou. Pochopte, e vetky
veci, na ktorch skutone zle - krsa, lska, tvorivos, rados, vntorn pokoj - pochdzaj zo sfry nad myslenm.
Zanete sa prebdza.

OSLOBOTE SA OD SVOJEJ MYSLE

o presne znamen pozorova myslitea"?
Ke pacient povie lekrovi, e pouje v hlave hlasy, s vekou pravdepodobnosou skon u psychiatra. Lene v skutonosti
takmer kad neustle pouje vo svojej hlave hlas alebo niekoko hlasov: ide o monolg alebo dialg svisiaci s
nedobrovonm procesom myslenia, o ktorom netume, e mme silu ho zastavi.
Pravdepodobne ste u niekedy na ulici stretli blzna", ktor si pre seba stle nieo mrmlal. V skutonosti sa to a tak
neodliuje od toho, o robte vy a vina normlnych" ud, len to nerobte nahlas. V vntorn hlas komentuje, pekuluje,
posudzuje, porovnva, sauje sa, chvli... Tento hlas sa nemus zaobera iba situciou, v ktorej sa prve nachdzate, me sa
zaobera nedvnou i dvnou minulosou, alebo si predstavova mon situcie v budcnosti. Pokia ide o budcnos,
zva si predstavuje, e nieo dopadne zle, to nazvame obavy. Tto zvukov stopa v naej mysli je niekedy sprevdzan
vizulnou predstavou, niem ako mentlny film". Pokia sa tento hlas zaober situciou, v ktorej sa prve nachdzame,
obvykle aj ju interpretuje z pozcie minulosti. Je to tak preto, e tento hlas je sasou podmienenej mysle, ktor bola
vytvoren z vaej osobnej minulosti a kolektvneho kultrneho povedomia, ktor ste zdedili. Preto vnmate a posudzujete
prtomnos oami minulosti a vidte ju skreslene. Vntorn hlas je asto nam najvm nepriateom. Mnostvo ud m vo
vlastnch hlavch muitea, ktor na nich neustle to, trest ich a vysva z nich ivotn energiu. Je prinou
nevypovedanho neastia, utrpenia a chorb.
Je tu vak dobr sprva - od svojej mysle sa mete oslobodi. Je to jedin prav oslobodenie. Prv krok mete urobi hne
teraz. Navajte hlasu vo svojej mysli. Zamerajte sa predovetkm na vetky opakujce sa mylienky, ktor sa vm v hlave
prehrvaj ako star plata mono u niekoko rokov. Toto nazvam pozorovanie myslitea. Inak povedan: povajte hlas
vo svojej hlave, bute prtomn ako pozorovate.
Povajte ho nezaujato. Nekritizujte. Neste a neodsudzujte to, o poujete, pretoe tm by ste umonili, aby sa v
vntorn hlas vrtil sp zadnm vchodom. oskoro si uvedomte, e ten hlas je tam a ja som tu a ja navam, pozorujem
ho". Toto sebauvedomenie, pocit vlastnej prtomnosti, nie je mylienka. Vychdza zo sfry za vam myslenm.

Kedykovek navate nejakej mylienke, zrove si uvedomujete aj seba samho ako svedka tej mylienky. Do hry vstpila
nov dimenzia vedomia. Ke navate mylienke, ctite vedom prtomnos v pozad si uvedomujete svoje hlbie ja.
Mylienka tak strca silu a rchlo sa vytrat, pretoe vy u neivte svoju myse a nestotoujete sa s ou. Toto je zaiatok
konca nedobrovonho a ustavinho premania.
Ke mylienka odde, zaijete preruenie prdu mylienok - moment nemyslenia. Spoiatku bud tieto momenty krtke,
mono potrvaj len niekoko seknd, ale postupne sa predia. Ke djde k takmuto zastaveniu, vo vntri poctite urit
pokoj a ticho. Takto sa zana prejavova v prirodzen stav vedome prevanej jednoty s bytm, ktor myse obvykle
zatieuje. Cvienm sa tento pocit pokoja a ticha prehbi. Jeho hbka je nesmierna. Poctite jemn emanciu radosti
vyvierajcu z hlbn vho vntra: rados z bytia. Nie je to stav tranzu. Urite nie. Vbec nestrcate vedomie. Prve naopak.
Ak by ste mali za pokoj zaplati stratou vedomia a za ticho poklesom vitality a bdelosti, potom by snaha o ne nestla za to. V
dosiahnutom stave vntornej prepojenosti ste, naopak, omnoho viac bdel ako v stave stotonenia sa s mysou. Ste prtomn
v danom momente. Zvyuje sa frekvencia, na ktorej vibruje vae energetick pole, ktor oivuje vae fyzick telo.
Ako vstupujete hlbie do tejto sfry bez mylienok, znmej vo vchodnch ueniach, dosahujete stav istho vedomia. V
tomto stave pociujete svoju vlastn prtomnos natoko intenzvne a zavate tak siln pocit radosti, e vae mylienky a
emcie, vae fyzick telo aj s celm vonkajm svetom sa v porovnan s nm stvaj relatvne nedleitmi. Nie je to vak
sebeck stav, je to stav bez ja. Prenesie vs za hranice toho, o ste bene vnmali ako svoje ja. Tto prtomnos ste vy a
zrove nieo, o vs nepredstavitene prevyuje. Me vm to pripada paradoxn i dokonca nezmyseln, ale neexistuje
nijak in spsob. ako to vysvetli.

Prd mylienok mete zastavi okrem pozorovania myslitea aj tm e sstredte svoju pozornos na prtomn okamih.
Jednoducho s intenzvne uvedomujte prtomn moment. Je to vemi uspokojujce. Tmto spsobom odvediete pozornos od
mylienkovej innosti a dostanete sa do sfry nemyslenia, v ktorej ste neuveritene ul, pri plnom vedom, a pritom
nerozmate. To je podstata meditcie.
V kadodennom ivote to mete trnova tak, e sa plne sstredte na nejak innos, ktor bene vykonvate za nejakm
elom. Sstredte sa do takej miery, e samotn innos sa stane elom. Vdy ke pjdete hore a dole schodmi doma alebo
v prci, naplno sa sstrete na kad krok, kad pohyb, aj na svoj dych. Koncentrujte sa na prtomnos okamihu. Poas
umvania rk sa sstrete na vetky zmyslov vnemy, ktor mte: zvuk a dotyk vody, pohyb rk, vu mydla... Ke
nastpite do auta a zavriete za sebou dvere, na pr seknd sa zastavte a vnmajte svoj dych. Uvedomte si nenpadn, ale siln
pocit prevania prtomnosti. Mieru spenosti v tomto cvien zistte poda miery pokoja, ktor poctite vo svojom vntri.

Najdleitejm krokom na vaej ceste k osvieteniu preto je: naui sa nestotoova so svojou mysou. Vdy, ke vytvorte
medzeru v prde mylienok, svetlo vho vedomia zaiari jasnejie.
Jednho da si mono uvedomte, e nad svojm vntornm hlasom sa usmievate, akoby ste sa usmievali nad vyvdzanm
malho dieaa. Bude to znamena, e svoju myse u neberiete a tak vne, pretoe od nej nezvis vaa identita.

OSVIETENIE: POVZNESENIE SA NAD MYSLENIE

Ak chceme na tomto svete prei, nie je myslenie nevyhnutnosou?
Vaa myse je nstroj. Pouvate ju na rzne ely a ke dosiahnete svoj cie, odlote ju. Povedal by som, e osemdesiat a
devdesiat percent myslenia viny ud tvoria nielen zbyton a nutkav mylienky, ale kee s ete aj prirodzene
negatvne, s navye kodliv. Pozorujte svoju myse a potvrd sa vm to. Zbyton myslenie vs ober o energiu.
Tento druh nutkavho myslenia je uritou formou zvislosti. m sa vyznauje zvislos? Jednoducho tm, e nie ste schopn
s ou presta. Zd sa, e je silnejia ako vy. Navye vm poskytuje falon pocit poteenia. Poteenia, ktor nutne povedie k
bolesti.
Preo by sme mali by zvisl namyslen?
Stotoujete sa s nm, svoje vlastn ja vnmate na zklade obsahu a aktivity vaej mysle. Ste presveden, e keby ste prestali
myslie, stratili by ste svoje ja. Ako vyrastte, vytvrate si poda osobnch a kultrnych okolnost, ktor vs obklopuj,
mentlny obraz o tom, kto ste. Tomuto iluzrnemu ja meme hovori ego. Pozostva z aktivity mysle a neustle
premanie ho udruje pri ivote. Ego predstavuje pre rznych ud rozlin veci, ja pod nm rozumiem falon ja, ktor
vznik nevedomm stotonenm sa s mysou.
Pre ego prtomnos sotva existuje. Dleit s pre iba minulos a budcnos. Toto dokonal prevrtenie pravdy vysvetuje,
preo je naa myse v tomto stave nefunkn. Stle sa zaober udrovanm minulosti pri ivote, pretoe - kto ste, ak nemte
minulos? Rovnako sa neustle projektuje do budcnosti, aby si tak zaistila vlastn preitie a nala urit druh oslobodenia i
naplnenia. Hovor: Jednho da, ke sa stane to a to, budem v poriadku, astn, budem ma pokoj." Dokonca aj vtedy, ke
sa zd, e ego sa zaober prtomnosou, v skutonosti nevid prtomn okamih. Vid ho skreslene, pretoe sa na dva oami
minulosti. Alebo redukuje prtomnos iba na prostriedok na dosiahnutie nejakho budceho ciea. Pozorujte svoju myse a
zistte, e je to tak.
Prtomn okamih je kom k oslobodeniu. Ale pokia sa stotoujete so svojou mysou, prtomn okamih nenjdete.
Nechcem prs o schopnos veci analyzova a rozliova. Nevadilo by mi naui sa myslie jasnejie a sstredenejie, ale
nechcem strati svoju myse. Dar myslenia je ten najvzcnej dar, ktor sme dostali. Bez neho by sme boli len dalm
zvieracm druhom.

Prevaha myslenia je len jednm zo tdi v procese vvoja vedomia. Dnes musme bezodkladne prejs na aliu rove, inak
ns naa montruzna myse zni. Neskr sa k tejto tme vrtim. Myslenie a vedomie nie s synonym. Myslenie je len
jednm malm aspektom vedomia. Myslenie neme existova bez vedomia, ale vedomie myslenie nepotrebuje.
Osvietenie znamen, e ste schopn povznies sa nad myslenie a nie, e sa vrtite sp na rove pred myslenm, na ktorej sa
nachdzaj zvierat a rastliny. V stave osvietenia stle vyuvate vlastn myse, ke ju potrebujete, ale vyuvate ju omnoho
koncentrovanejie a efektvnejie ako predtm. Pouvate ju praktickejie, a pritom ste osloboden od nedobrovonho
vntornho monolgu a zavate vntorn pokoj. Ak myse pouvate zvl vtedy, ke potrebujete djs k nejakmu
tvorivmu rieeniu, oscilujete medzi myslenm a pokojom, medzi mysou a stavom bez mylienok. V stave bez mylienok
mte vedomie aj bez myslenia. Jedine tak mete myslie tvorivo, pretoe len vtedy m vaa myse skuton silu. Ale pokia
je osamoten a nie je prepojen so irm vedomm, ahko sa stane nerodnou, ialenou a detruktvnou.
Naa myse je v podstate mechanizmom, ktor nm pomha prei. tok a obrana pred inmi mysami, zbieranie,
uchovvanie a analza informci - v tom je myse dobr, ale rozhodne to nie s tvoriv innosti. Vetci skuton umelci, i
si to uvedomuj alebo nie, tvoria zo sfry bez mylienok, z vntornho ticha. Ich myse potom ud formu ich tvorivmu
impulzu. Aj vznamn vedci hovoria, e ich objavy sa zrodili v stave vntornho pokoja. Popredn matematici, vrtane
Einsteina, ako sa ukzalo pri skman metd ich prce, tvrdia, e myslenie zohrva len podradn lohu v krtkej a
rozhodujcej fze kreatvneho aktu."1 Povedal by som, e vina vedcov je netvorivch nie preto, e by nevedeli myslie,
ale preto, e nedoku presta myslie.
Zzrak ivota na Zemi nevznikol a nie je udrovan pomocou myslenia a mylienok. Zjavne tu psob inteligencia, ktor je
omnoho vyia ne myse. Ako me jedin udsk bunka s priemerom jedna tiscina centimetra obsahova informcie o
DNA, ktor by zaplnili tisc esstostranovch knh? m viac sa dozvedme o fungovan tela, tm jasnejie si
uvedomujeme, ak nesmierna mus by inteligencia, ktor ho riadi. A tie to, ako mlo o nej vieme. Ke sa s ou spoj vaa
myse, stane sa tm najasnejm nstrojom, pretoe bude sli nieomu vyiemu ne sebe samej.

EMCIE: REAKCIA TELA NA MYSE

A o emcie? Emcie mnou zmietaj omnoho viac ako myse.
Pre ma myse nie je len myslenie. Zaha v sebe aj emcie a vetky podvedom vzory sprvania. Ke sa stretva telo s
mysou, vznikaj emcie. S reakciou tela na myse - alebo ich meme povaova za odraz mysle v tele. Naprklad ton
i nepriatesk mylienka podnieti v naom tele nrast energie, ktor nazvame hnev. Telo sa pripravuje na boj. Mylienka,
e sme vo fyzickom alebo psychickom ohrozen, spsob stiahnutie svalov, o je fyzick prejav strachu. Vskumy ukazuj,
e siln emcie vyvolvaj zmeny v biochmii tela. Tieto biochemick zmeny predstavuj materilny aspekt naich emci.
Obvykle si, samozrejme, neuvedomujete vetky svoje mylienkov vzorce a iba pozorovanie emci vm umon prenies ich
do vedomia. m viac sa stotoujete so svojm myslenm, nzormi, sdmi a interpretciami a m menej ste prtomn ako
nezaujat vedomie, tm silnej nboj bud ma vae emcie, i si to uvedomujete alebo nie. Pokia nedokete vnma svoje
emcie, pokia ste od nich odrezan, nakoniec sa prejavia na isto telesnej rovni v podobe nejakho fyzickho prznaku. O
tomto problme sa za posledn roky dos napsalo, preto sa nm v tejto knihe nemusme zaobera. Siln, nevedom emcia sa
dokonca me prejavi aj ako vonkajia udalos, ktor vm pripad ako nieo, o sa s vami deje. Naprklad udia, ktor v
sebe maj vea hnevu, bez toho, aby si to uvedomovali a prejavovali, s astejie bezdvodne napdan, verblne i dokonca
fyzicky, ostatnmi natvanmi umi. Z tchto ud cti zlos, ktor niektor udia podvedome zachytvaj a prebdza v
nich ich vlastn latentn zlos.
Ak mte problm vnma svoje emcie, skste sstredi pozornos na vntorn energetick pole vho tela. Vnmajte svoje
telo zvntra. Tak zskate kontakt aj so svojimi emciami. alej sa tomu budeme venova podrobnejie.

Hovorte, e emcie s odrazom mysle v tele. Niekedy s vak myse a telo v rozpore: myse hovor "nie", emcie "no" a naopak.

Ak chcete skutone spozna svoju myse, telo vm vdy poskytne pravdiv obraz, take si vmajte emcie, vnmajte ich vo
svojom tele. Ak si vimnete zjavn neslad medzi vam myslenm a vaimi emciami, myslenie bude klamliv a emcie
pravdiv. Neznamenaj vak konen pravdu o tom, kto ste, ale relatvnu pravdu, ktor odra v sasn stav mysle.
Konflikty medzi povrchnmi mylienkami a nevedommi mentlnymi procesmi s ben. Mono ete nie ste schopn
prenies svoje nevedom mentlne procesy do vedomia v podobe mylienok, ale vo vaom tele sa bud odzrkadova v
podobe emci, a tie ste si schopn uvedomi. Pozorova vlastn emcie takmto spsobom je v podstate to ist, ako
pozorova svoje mylienky. Jedinm rozdielom je, e mylienka sdli vo vaej hlave, zatia o emcia obsahuje siln fyzick

komponent, a tak ju ctime primrne v tele. Potom mete svojim emcim dovoli existova bez toho, aby ste sa nimi
nechali ovlda. Prestanete sa s nimi stotoova a stanete sa nezaujatm pozorovateom. Ak to tak budete robi, vetko
nevedom vo vaom vntri vyjde na svetlo vho vedomia.
Take pozorovanie emci je rovnako dleit ako pozorovanie mylienok?
no. Zvyknite si pta sa samch seba: o sa vo mne prve teraz deje?" Tto otzka vs povedie sprvnym smerom.
Neanalyzujte, len pozorujte. Zamerajte pozornos dovntra. Precte energiu emci. Ak nectte iadnu emciu, zamierte
svoju pozornos hlbie do energetickho poa svojho tela. To je brna do sfry bytia.

Emcia zvyajne predstavuje zosilnen a zenergizovan mylienkov vzorec a pre jej siln energetick nboj spoiatku nie
je ahk osta duchom prtomn a zrove ju pozorova. Chce sa vs zmocni a zvyajne sa jej to podar - pokia nie ste
dostatone pozorn. Pokia vs emcia v dsledku vaej nepozornosti vtiahne do seba a vy sa s ou nevedomky stotonte, o
sa bene stva, emcia sa doasne stane vami". asto vznikne zaarovan kruh, v ktorom sa vae mylienky a emcie
navzjom ivia. Mylienkov vzorec vytvor zosilnen obraz samho seba v emcii a vibran frekvencia emcie alej
posiluje pvodn mylienkov vzorec. Tm, e premate o loveku alebo situcii, ktor vo vs vyvolala urit emciu,
vae mylienky energeticky podporuj tto emciu, a t sptne posiluje dan mylienkov vzorec.
V podstate s vetky emcie modifikciami jedinej prapvodnej nerozlenej emcie, ktor pramen zo straty poznania toho,
kto skutone ste. Kee je to nerozlen emcia, je ak ju presne pomenova. Je blzka strachu, ale okrem neustleho
pocitu ohrozenia obsahuje aj hlbok pocit opustenosti a neplnosti. Najlepie bude asi poui slovo, ktor je rovnako
nepecifikovan ako tto prvotn emcia a nazva ju jednoducho boles. Jednou z hlavnch loh mysle je zbavova vs
emonej bolesti, o vysvetuje jej neutchajcu aktivitu. Napriek tomu je vak jedin, o myse doke, boles doasne
zakry. m viac myse bojuje proti tejto bolesti, tm je v skutonosti via. Myse nikdy neprde na rieenie tohto
problmu a ani vm nedovol prs na rieenie, pretoe sama je jeho neoddelitenou sasou. Predstavte si, e policajn
velite sa sna dolapi podpaaa, ktorm je on sm. Tej bolesti sa nezbavte, pokia sa neprestanete stotoova so svojou
mysou, a teda so svojm egom. Vtedy myse strat svoju mocn pozciu a bytie sa odhal ako vaa prav podstata.
no, viem, na o sa optate.
Chcel som sa spta na pozitvne emcie, ako s lska a rados?
Tieto emcie s neoddeliten od prirodzenho stavu vntornej prepojenosti s bytm. Okamihy lsky a radosti, alebo krtke
chvilky hlbokho pokoja s mon, ke sa objav medzera v prde myslenia. U viny ud sa takto momenty objavuj
zriedka a iba nhodne, v okamihoch ke myse "ostane bez slov", naprklad, ako ke extrmna telesn nmaha alebo velk
nebezpeenstvo nhle vyvolaj pocit krsy. Odrazu sa dostav vntorn pokoj. A s nm prichdza intenzvna rados, lska a
mier. Takto okamihy zvyajne trvaj iba krtko, pretoe myse sa vaka svojej hlunej aktivite, ktor nazvame myslenie,
rchlo op ujme nadvldy. Lska, rados a mier mu rozkvita, len ak sa vyslobodte z podruia mysle. Ale nenazval by
som ich emciami. Vychdzaj zo sfry za emciami, z ovea hlbej rovne. Muste sa naui plne si uvedomova svoje
emcie a by schopn ich vnma, aby ste mohli pocti, o sa nachdza za nimi. Emcia doslova znamen vyruenie. Slovo
emcia pochdza z latinskho emovere, o znamen pohn.
Lska, rados a pokoj s hlbok stavy bytia, tri aspekty stavu vntornho prepojenia s bytm. Ako k takm k nim nejestvuj
protiklady, pretoe vychdzaj zo sfry za mysou. Na druhej strane emcie, ktor s sasou dualistickej mysle, podliehaj
pravidlu opozcie, a to hovor, e niet dobra bez zla. Take v neosvietenom stave stotonenia sa s vlastnou mysou je to, o
niekedy chybne nazvame radosou, iba prjemnm, ale prechodnm aspektom ustavine sa meniaceho cyklu bolesti a
poteenia. Poteenie vdy nachdzate v nieom mimo vs, zatia o rados pramen vo vaom vntri. To, o vm dnes
spsobuje poteenie, vm zajtra spsob boles, alebo vs to prestane tei a neprtomnos poteenia vm spsob boles. To,
omu asto hovorme lska, me by na chvu prjemn a vzruujce, je to vak vysoko nvykov prinutie k niekomu,
ktor sa v momente me zmeni na prav opak. Po odznen poiatonej eufrie osciluj mnoh lskypln vzahy medzi
lskou a nenvisou, pralivosou a bojom.
Skuton lska vm nespsob utrpenie. Akoby mohla? Nezmen sa odrazu na nenvis, tak ako sa skuton rados nikdy
nezmen na boles. Ako som povedal, aj ke ste ete nedosiahli osvietenie predtm, ako sa vm podar oslobodi sa od
vlastnej mysle poctite v istch momentoch okamihy skutonej lsky, radosti i hlbokej vntornej spokojnosti. Pokojnej,
ale naplnenej ivotom. S to aspekty vaej skutonej prirodzenosti, ktor zvyajne zastiera vaa myse. Aj v normlnych
"nvykovch" vzahoch mu nasta okamihy, ke poctite prtomnos nieoho skutonejieho, nieoho nezniitenho. S
to vak iba zblesky, ktor vemi rchlo prehlu aktivita mysle. Potom sa vm me zda, e ste mali nieo vemi vzcne a
prili ste o to, alebo vs vaa myse presved o tom, e to vetko bola aj tak len ilzia. Pravdou vak je, e to nebola ilzia a

o tento stav vs ni neme pripravi. Je sasou vho prirodzenho stavu, ktor myse sce doke zatieni, ale nikdy ho
nedoke znii. Aj ke je obloha zatiahnut, slnko nezmizlo. Je stle tam hore nad mrakmi.
Budha hovor, e utrpenie vznik z tby alebo iadostivosti a aby sme sa oslobodili od bolesti, musme roza put tby.
iadostivos pramen z toho, e myse sa usiluje njs spsu alebo naplnenie vo vonkajom svete a v budcnosti ako nhradu
za rados z bytia. Km sa stotoujete s mysou, ste za jedno s tmito iadostivosami, tbami, chceniami, priptanosou,
averziou a okrem nich vae ja neexistuje. Je iba monosou, nenaplnenm potencilom, ktor ete nevyklil. V takomto
stave je aj tba po slobode a osvieten len alou iadostivou tbou po naplnen v budcnosti. Nesnate sa preto oslobodi
od tob, i dosiahnu osvietenie. Sstrete sa na prtomnos. Bute prtomn v roli pozorovatea mysle. Necitujte Budhu,
bute nm, state sa "prebudenm lovekom", to je vznam slova buddha.
udia ij v podru bolesti u veky. Od ias, ke upadli to boej nemilosti, vstpili do sfry asu a mysle a prestali si
uvedomova bytie. V tom momente zaali sami seba vnma ako nezmyseln fragmenty v nehostinnom vesmre, bez spojenia
so zdrojom a s inmi umi.
Boles je nevyhnutn, km sa stotoujete s mysou, km ste z duchovnho pohadu nevedom. Mm na mysli
predovetkm emocionlnu boles, ktor je hlavnou prinou fyzickch a psychickch chorb. Odmietanie, nenvis,
sebatos, vina, hnev, depresie, iarlivos i akkovek mal podrdenie s prejavmi bolesti. Kad poteenie alebo
pozitvna emcia obsahuje v sebe semienko bolesti: svojho neoddelitenho protiplu, ktor sa asom prejav.
Kad, kto niekedy vyskal drogy, vie, e po eufrii nasleduje pd a kad poteenie sa nakoniec zmen na urit formu
bolesti. Mnoh udia z vlastnej sksenosti vedia, ako ahko a rchlo sa doke partnersk vzah zmeni zo zdroja poteenia
na zdroj bolesti. Ke sa na to pozrieme zo irej perspektvy, pozitvna a negatvna polarita s dvoma stranami mince. Obe s
sasou bolesti, ktor je neoddelitenou sasou egoickho stavu stotonenia sa s mysou.
Existuj dve rovne bolesti: boles, ktor si spsobujete dnes a boles z minulosti, ktor je stle prtomn vo vaej mysli a v
tele. Teraz by som rd hovoril o tom, ako presta vytvra boles v prtomnosti a ako odstrni boles z minulosti.

DRUH KAPITOLA
VEDOMIE: CESTA Z BOLESTI
PRESTATE VYTVRA BOLES
Nikto vo svojom ivote nie je celkom osloboden od bolesti a utrpenia. Nejde tu skr o to, ako sa naui s nimi i, ne sa im
snai vyhba?
Vina udskej bolesti je zbyton. Spsobujete si ju sami, pokia dovolte mysli, aby nepozorovane ovldala v ivot.
Boles, ktor si spsobujete v prtomnosti, vdy pramen z neprijatia, z nevedomho odporu k tomu, o je. Na rovni
myslenia je odpor prejavom odsdenia. Na emocionlnej rovni je to ist forma negativity. Intenzita bolesti zvis od
intenzity vho odporu k prtomnmu okamihu, a t zasa od miery vho stotonenia sa s vlastnou mysou. Myse sa vdy
usiluje popiera prtomnos a unikn z nej. Inmi slovami, m viac sa identifikujete so svojou mysou, tm viac trpte a
m viac ste schopn prija a oceni prtomn okamih, tm viac ste osloboden od bolesti, utrpenia a egoickej mysle. Preo
myse bene odmieta alebo cti odpor k prtomnosti? Pretoe si doke zachova nadvldu a fungova jedine v ase,
v minulosti a budcnosti, take bezasov prtomnos pociuje ako ohrozenie. as a myse s neoddeliten.
Predstavte si Zem, keby na nej neexistoval udsk ivot a boli by na nej iba rastliny a zvierat. Mala by minulos a
budcnos? Dalo by sa zmysluplne hovori o ase? Otzka: "koko je hodn?" alebo kokho je dnes?" - aj keby ju mal kto
poloi, by bola nezmyslen. Dub alebo orol by sa nad takou otzkou zasmiali. Koko je hodn?", sptali by sa. "No predsa
teraz. Je teraz. Existuje azda nieo in?"
Na to, aby sme mohli fungova na tomto svete, potrebujeme, samozrejme, aj myse, aj as. Ke ns vak myse a as zan
ovlda, dostav sa nefunknos, boles a smtok.
Myse, aby si zaistila nadvldu, sa ustavine sna prekrva prtomn okamih minulosou a budcnosou. Tm, ako as
zakrva ivotaschopnos a nekonen tvoriv potencil bytia, ktor je neoddeliten od prtomnho okamihu, zatemuje
myse vau prav prirodzenos. V udskej mysli sa usduje stle aie bremeno asu. Vetci jednotlivci nm trpia, ale
zrove ho stle zvuj v kadom momente, ke ignoruj alebo popieraj prtomnos, alebo ke ju redukuj na
prostriedok na dosiahnutie nejakho budceho okamihu, ktor existuje len v ich mysliach. Akumulcia asu v kolektvnej
mysli a v individulnych udskch mysliach zaha aj obrovsk mnostvo zvykovej bolesti z minulosti.
Ak u nechcete spsobova boles ani sebe, ani ostatnm, ak u nechcete pridva k bolesti z minulosti, ktor vo vs stle
ije, neriate sa viac asom. Aspo nie vo vej miere ako je to nevyhnutn na rieenie praktickch otzok ivota. Ako sa
neriadi asom? Hlboko precte, e prtomn okamih je to jedin, o kedy bude. Sstrete sa v ivote predovetkm na
prtomnos. Km doposia ste ili hlavne v ase a obas ste navtvili prtomnos, premiestnite sa do prtomnosti a iba ke
muste riei praktick problmy ivota, zavtajte nakrtko do minulosti i budcnosti. Vdy povedzte prtomnosti svoje
"no". o by mohlo by nezmyselnejie ne odporova nieomu, o u existuje? o me by ialenejie ne odporova
ivotu, ktor existuje len vo venej prtomnosti? Odovzdajte sa tomu, o je. Povedzte ivotu svoje no" - a uvidte, ako ivot
zrazu zane pracova pre vs namiesto toho, aby iel proti vm.

Prtomn okamih je niekedy neprijaten, neprjemn, stran.

Je tak, ak je. Pozorujte, ako ho vaa myse klasifikuje, ako tto klasifikcia - toto neustle zotrvvanie v posudzovan vytvra boles a utrpenie. Pozorovanm procesov v mysli sa vm podar vzdiali sa od jej vzorcov odmietania a dovolte
prtomnmu okamihu existova. Oksite pocit vntornej nezvislosti na vonkajch podmienkach - skuton, vntorn pokoj.
Uvidte, o sa potom stane a ak to bude potrebn alebo mon, riate sa tm.

Prijmite prtomnos - a potom konajte. Nech prtomn okamih prina okovek, prijmite to, akoby ste si to vybrali sami.
Vdy s nm spolupracujte, nebrte sa mu. Urobte si z neho svojho priatea a spojenca, nie nepriatea. Tm zzrane zmente
cel svoj ivot.

BOLES Z MINULOSTI: ROZPANIE TELA BOLESTI

Km nie ste schopn dosiahnu silu prtomnosti, kad emon boles, ktor preijete, vo vs zanech pozostatok bolesti,
ktor vo vs naalej preva. Spja sa s bolesou z minulosti, ktor v sebe noste a zostva vo vaej mysli a v tele. Zaha
boles, ktor vm v detstve spsobila nevedomos sveta, do ktorho ste sa narodili.
Tto nahromaden boles vytvra negatvne energetick pole, ktor sdli vo vaej mysli a v tele. Ak sa na pozriete ako na
neviditen samostatn entitu, ste blzko pravde. Je to vae emon telo bolesti. Me existova v dvoch podobch: latentnej
a aktvnej. Telo bolesti me by a devdesiat percent asu v latentnom stave, ale u hlboko neastnej osoby me by,
naopak, takmer sto percent asu aktvne. Niektor udia ij takmer neustle vo svojom emonom tele, in ho zavaj len v
istch situcich - v partnerskch vzahoch alebo vo chvach, ktor s spojen so stratou, opustenm, fyzickm i
emocionlnym ublenm a podobne. Emon telo sa vemi jednoducho prebud, najm ak naraz na nejak vzorec bolesti z
minulosti. Ke je pripraven prebudi sa, doke ho aktivova aj mylienka alebo nevinn poznmka blzkeho.
Niektor tel bolesti s otravn, ale relatvne nekodn, ako nejak ufukan diea. In s zkern a detruktvne montr,
skuton dmoni. Niektor s nsiln na fyzickej rovni, mnoh zase ton na rovni emci. Niektor napdaj ud okolo
vs, i vaich blzkych, in mu napadn vs - svojho hostitea. Mylienky a pocity, tkajce sa vho ivota, sa stan
vemi negatvnymi a sebadetruktvnymi. Takto asto vznikaj choroby a nehody. Niektor emon tel doku svojho
hostitea privies a k samovrade.
Ke si myslte, e niekoho dobre poznte a odrazu ste prvkrt konfrontovan s tou neznmou odpornou bytosou, ste
okovan. Omnoho dleitejie vak je pozorova tto bytos v sebe samom. Pozorne si na sebe vmajte vetky znmky
nespokojnosti v akejkovek forme - me to znamena prebdzanie vho tela bolesti. Me ma rozlin podoby:
podrdenos, netrpezlivos, stiesnen nlada, tba niekomu ubli, hnev, zrivos, depresia, potreba vnies trocha drmy
do vzahu a podobne. Pristihnite svoje telo bolesti v momente, ke sa prebdza zo spnku.
Tak ako kad ijca entita, aj telo bolesti chce prei. Prei doke iba vtedy, ak sa mu podar podvedome vs printi, aby
ste sa s nm stotonili. Vtedy me povsta", prevzia nad vami kontrolu, sta sa vami" a i prostrednctvom vs. iv sa
kadm zitkom, ktor sznie s jeho typom energie, s mkovek, o spsobuje viac bolesti v akejkovek podobe: zlosti,
detruktvnosti, nenvisti, smtku, emonej drmy, nsilia i choroby. Ke sa vs zmocn telo bolesti, vytvor vo vaom
ivote situcie, v ktorch sa bude odra jeho vlastn frekvencia a ktor ho bud vyivova. Boles sa iv bolesou. Neiv
sa radosou. T je pre u nestrviten.
Ak vs ovlda telo bolesti, chcete stle viac bolesti. Stanete sa bu obeou alebo nsilnkom. Bu chcete ubliova druhm,
alebo chcete sami trpie, alebo oboje. Medzi tmito dvomi plmi nie je velk rozdiel. Samozrejme, e si to neuvedomujete a
budete rzne namieta, e boles nechcete. Ale ak sa prizriete bliie, zistte, e vae myslenie a sprvanie s nastaven tak,
e boles zmerne udruj pri ivote. Ak by ste si to skutone uvedomovali, tento vzorec by sa rozpadol, pretoe chcie viac
bolesti je ialenstvo a nikto nie je vedome ialen.
Telo bolesti, temn tie ega, sa boj svetla vho vedomia. Boj sa odhalenia. Jeho preitie zvis od vho podvedomho
stotonenia sa s nm a od vho strachu eli bolesti, ktor v sebe noste. Ak sa jej vak nevzopriete a ak do nej nevnesiete
svetlo vedomia, budete nten preva ju znova a znova. Vae telo bolesti vm me pripada ako nebezpen prera, na
ktor sa nemete ani pozrie, ale uisujem vs, e je to len przrak, ktor bude bezmocn proti sile vaej prtomnosti.
Niektor duchovne uenia hovoria, e boles ako tak je len ilzia. A je to pravda. Otzka vak znie: Je to pravda pre vs?
Samotn viera z toho pravdu nesprav. Chcete po zvyok ivota zava boles a stle hovori, e je to len ilzia? Oslobod
vs to od bolesti? To, o ns teraz zaujma, je spsob, ako si tto pravdu uvedomi - teda, spravi z nej realitu vo vlastnom
prevan.
Vae telo bolesti nechce, aby ste ho pozorovali a videli ho tak, ak je. Ke ho budete pozorova, vnmajte v sebe jeho
energetick pole. Akonhle na obrtite pozornos, so stotonenm sa je koniec. Do hry vstupuje vyia dimenzia vedomia.
Ja ju nazvam vedomou prtomnosou. Teraz ste svedkom alebo pozorovateom tela bolesti. Znamen to, e vs u viac
neme vyuva a predstiera, e je vami, neme sa u cez vs obnovova. Nali ste svoju najvntornejiu silu. Objavili ste
silu prtomnosti.

o sa stane s nam telom bolesti, ke sa staneme natoko vedommi, e sa s nm prestaneme stotoova?

Toto telo je vytvoren nevdomm, vedomie ho transformuje na seba. Tento univerzlny princp krsne vyjadril Svt Pavol:
Na svetle sa vetko uke a vetko, o je vystaven svetlu, sa stva svetlom." Tak ako nemete bojova proti temnote, ned
sa bojova ani proti telu bolesti. Ak by ste sa o to pokali, spsobili by ste si vntorn konflikt, a tm len viac bolesti. Sta,
ak ho budete pozorova. Pozorovanie v sebe zaha prijatie jeho existencie ako sasti toho, o je v prtomnom okamihu.
Telo bolesti je vytvoren uvznenou energiou, ktor sa oddelila z vho komplexnho energetickho tela a doasne zskala
autonmnos prostrednctvom neprirodzenho procesu stotonenia sa s mysou. Tto energia sa obrtila proti sebe a
zamerala sa proti ivotu ako zviera, ktor si naha vlastn chvost. Preo myslte, e sa naa civilizcia stala takou
nepriateskou k ivotu? Aj detruktvne sily s vak sasou ivotnej energie.
Ke sa s nm prestanete stotoova a stanete sa pozorovateom, vae telo bolesti bude ete urit as fungova a bude sa vs
snai trikom znova donti, aby ste sa s nm stotonili. Hoci ho u svojou energiou nevyivujete, m urit zotrvanos. Je
to podobn, ako ke roztote koleso, a to sa ete nejak as to. V tomto obdob vm dokonca me spsobova fyzick
bolesti v rznych astiach tela, ale je to iba prechodn. Zostate prtomn, bute vedom. State sa bdelmi strcami svojho
vntornho priestoru. Ak chcete priamo pozorova telo bolesti a vnma jeho energiu, muste by dostatone pozorn. Vtedy
nedoke ovldnu vae myslenie. Ak sa vae myslenie spoj s energetickm poom tela bolesti, stotonte sa s nm a op ho
budete kmi svojimi mylienkami.
Ak je naprklad hybnou energiou vho tela bolesti zlos a neustle premate nad tm, o vm in vyviedli, a o im urobte
vy, stali ste sa nevedommi a vae telo bolesti sa stalo vami." Tam, kde je zlos, je vdy prtomn aj boles. Aj ke vs
prepadn ierne mylienky a zanete upada do negatvnych mylienkovch vzorcov a rozma o tom, ak stran je v
ivot, je to dkaz, e vae telo bolesti sa spojilo s vam premanm. Stali ste sa tak nevedommi a zranitenmi voi
tokom tela bolesti. To, e ste sa stali nevedom znamen, e ste sa stotonili s nejakm mentlnym alebo emonm
vzorcom. Je to pln neprtomnos pozorovatea.
Neustla vedom pozornos preruuje spojenie medzi vam telom bolesti a mylienkovmi procesmi a vyvolva proces
transmutcie. Akoby sa boles stala palivom, ktor iv plame vho vedomia a spsobuje, e hor jasnejie. Toto je
ezoterick vznam prastarho umenia alchmie: transmutcia benho kovu na zlato, utrpenia na vedomie. Vntorn
roztiepenie je vylieen a vy sa op stanete celistvmi. Vaou zodpovednosou potom je, nespsobova si aliu boles.
Dovote mi, aby som cel proces zhrnul. Sstrete pozornos na vntorn pocity. Uvedomte si, e tieto pocity s vam
telom bolesti. Prijmite jeho prtomnos. Nepremajte nad nm, nedovote, aby sa z pocitu stalo premanie. Neste a
neanalyzujte. Nebudujte na om svoju identitu. Bute vedome prtomn a naalej pozorujte, o sa odohrva vo vaom vntri.
Uvedomte si nielen prtomnos bolesti, ale aj toho, kto pozoruje, tichho pozorovatea. Toto je sila prtomnho okamihu, sila
vaej vlastnej vedomej prtomnosti. Uvidte, o sa potom stane.

Telo bolesti mnohch ien sa prebdza hlavne v obdob pred mentruciou. Neskr sa o tomto fenomne a o jeho princh
zmienim podrobnejie. Zatia vm poviem len toto: Ak sa vm podar osta v tomto obdob bdel, vedome prtomn a
pozorova vetko, o sa odohrva vo vaom vntri bez toho, aby vs to ovldlo, bude to pre vs prleitos na to najsilnejie
duchovn cvienie, pri ktorom bude mon rchla transmutcia vetkej bolesti z minulosti.

STOTONENIE EGA S TELOM BOLESTI

Proces, ktor som prve opsal, je nesmierne psobiv a pritom jednoduch. ahko sa ho nau aj diea a dfam, e v
budcnosti to bude jedna z prvch vec, ktor sa deti bud v kole ui. Ke ste u raz pochopili zkladn princp vedomej
prtomnosti, v podobe vntornho pozorovatea toho, o sa vo vs odohrva - a toto porozumenie budete ma potvrden v
zitku - mte vo svojich rukch ten najmocnej nstroj transformcie. Nepopieram, e mete narazi na intenzvny
vntorn odpor, ke sa budete chcie presta stotoova so svojou bolesou. Najm ak ste sa vinu ivota stotoovali so
svojm telom bolesti a iastone i plne ste si na om zaloili svoju identitu. Znamen to, e ste si zo svojho tela bolesti
vytvorili neastn ja a verte, e tto fiktvna kontrukcia vaej mysle ste naozaj vy. V tomto prpade vo vs nevedom
strach zo straty identity vyvol siln odpor. Inmi slovami, radej budete trpie - budete telom bolesti - ne by ste sa
odhodlali k skoku do neznma a riskovali stratu svojho starho znmeho neastnho ja.
Ak sa vs to tka, pozorujte svoj vntorn odpor. Pozorujte, ako lipnete na bolesti. Bute vemi bdel. Pozorujte t zvltnu
rados, ktor pociujete, ke ste neastn. Pozorujte svoju nutkav potrebu o tom hovori alebo prema. Odpor pominie,
ak ho dostanete do vedomia. Potom mete namieri svoju pozornos na telo bolesti, zosta prtomn ako svedok, a tak
iniciova jeho transmutciu.

Mete to urobi iba vy. Nikto to neurob za vs. Ak vak mte toko astia, e stretnete niekoho, kto je intenzvne vedom a
v koho prtomnosti mete zotrvva a zdiea s nm vedom prtomnos, me vm to pomc veci urchli. V takchto
podmienkach vae vlastn svetlo rchlo zosilnie. Ak polote rozhorievajce sa polienko k silno horiacemu a po chvli ich
oddelte, prv polienko bude horie omnoho intenzvnejie. Koniec koncov, obe polienka s sasou toho istho oha. By
takm ohom je jednou z loh duchovnho uitea. Aj niektorm terapeutom sa me dari plni tto funkciu, ak sa
povznes nad rove mysle a doku sa pri prci s vami udra v stave intenzvnej vedomej prtomnosti.

PVOD STRACHU
Spomenuli ste, e neoddelitenou sasou naej emonej bolesti je strach. Ako vznik strach a preo ho je v naom ivote
toko? A nesli nm urit dvka strachu na zdrav ochranu samch seba? Keby som nemal strach z oha, mohol by som
do stri ruku a popli sa.
Dvod, preo nestrkte ruku do oha je, e viete, e by ste sa poplili. Nie je to strach. Nemuste ma strach, aby ste sa
vyvarovali zbytonho ohrozenia. Sta vm trocha inteligencie a zdrav sudok. Pri takchto praktickch zleitostiach je
potrebn riadi sa sksenosami. Ak by sa vm niekto vyhral ohom alebo fyzickm nsilm, mohli by ste pociova osi
ako strach. Ilo by vak o intinktvnu reakciu v snahe vyhn sa nebezpeenstvu a nie o psychologick stav strachu, o
ktorom teraz hovorme. Psychologick stav strachu nesvis so iadnym konkrtnym bezprostrednm ohrozenm. Vyskytuje
sa v mnohch podobch ako zkos, nervozita, naptie, obava, hrza, fbia... Tento druh strachu vdy svis s niem, o by
sa mohlo sta, nie s momentlnou situciou. Vy ste v prtomnosti, zatia o vaa myse sa nachdza v budcnosti. Tto
rozpoltenos vo vs vyvolva stav zkosti. Pokia sa stotoujete so svojou mysou a pokia ste stratili kontakt so silou a
jednoduchosou prtomnosti, stav zkosti bude vam venm spolonkom. Vdy si dokete poradi s prtomnm
okamihom, ale s niem, o je len projekciou vaej mysle, si poradi nedokete nedokete zvldnu budcnos.
Ako som u povedal, pokia sa stotoujete so svojou mysou, v ivot riadi ego. Kee je v podstate preludom, aj napriek
svojim premyslenm obrannm mechanizmom, je ego vemi zraniten a neist. Cti sa v neustlom ohrozen. Je to tak aj
vtedy, ke sa ego navonok jav vemi sebavedome. Pripomnam, e emcia je reakcia tela na vau myse. Co pouje vae
telo od vho falonho ja vytvorenho mysou? Som v neustlom ohrozen. A ak emciu spsobuje tto informcia?
Samozrejme strach.
Strach m mnoho prin. Bojme sa straty, nespechu, zranenia, ale n strach je v podstate strachom ega z neexistencie, zo
zniku. Nae ego je presveden, e smr ha za kadm rohom. V stave stotonenia sa s mysou ovplyvuje strach zo smrti
kad aspekt vho ivota. Dokonca aj tak zdanlivo trivilna a ben vec akou je snaha ma v rozhovore vdy pravdu a
dokza, e ten druh sa mli - obrana mentlnej pozcie, s ktorou sa stotoujete - vznik v dsledku strachu zo smrti. Ak sa
stotonte s nejakm nzorom a mlite sa, vae ja, zaloen na mysli, je vo vnom ohrozen. Take z pozcie svojho ega si
nemete dovoli mli sa. Mli sa znamen zomrie. Kvli tomu sa viedli vojny a rozpadli sa mnoh partnersk vzahy.
Ke sa prestanete stotoova so svojou mysou, nebude vm zlea na tom, i mte pravdu alebo sa mlite. Nebude to u
ohrozova integritu vho ja, take u nebudete ma nutkav potrebu ma vdy pravdu - o je ist forma nsilia. Dokete
jasne a pevne vyjadri, ako sa ctite a o si myslte, ale nebudete to agresvne obhajova. Totonos vho ja vychdza z
hlbieho a pravdivejieho miesta vo vs, nie z vaej mysle. Bute ostrait zakadm, ke si vimnete, e sa obraujete. o
obraujete? Iluzrnu identitu, obraz mysle, fiktvnu identitu. Ke si tento vzorec uvedomte, stanete sa jeho svedkom,
prestanete sa s nm stotoova. Vo svetle vho vedomia sa tento nevedom vzorec rchlo rozpadne. Je to koniec vetkch
hdok a mocenskch hier, ktor tak asto niia vae vzahy. Ma moc nad inmi je slabos prezleen za silu. Skuton silu
mte v sebe a je vm vdy dostupn.
Strach je neustlym spolonkom kadho, kto sa stotouje so svojou mysou, a preto je oddelen od svojej skutonej sily,
svojho hlbieho ja zakorenenho v byt. Len vemi mlo ud sa nestotouje so svojou mysou, take takmer kad koho
poznte i stretnete, ije v neustlom strachu. Rzni sa len jeho intenzita. Pohybuje sa medzi zkosou a hrzou na jednej
strane a ahkou neistotou a vzdialenm pocitom ohrozenia na druhej strane. Vina ud si svoj strach uvedom iba vtedy,
ke sa zane prejavova v aktnej forme.

SNAHA EGA O CELISTVOS

alm aspektom emonej bolesti, ktor je neoddelitenou sasou egoickej mysle, je hlboko zakorenen pocit nedostatku
alebo neplnosti, pocit, e nie sme celistv. Niektor udia ho zavaj vedome, in nevedome. Pokia je tento pocit vedom,
prejavuje sa v podobe neustleho, znepokojivho pocitu, e nie ste nieoho hodn alebo, e nie ste dos dobr. Pokia je
nevedom, poctite ho len nepriamo, v podobe intenzvnej iadostivosti, chcenia a potrieb. V kadom prpade s udia nten
hada nieo, o uspokoj ich ego. Hadaj veci, s ktormi sa mu stotoni, aby sa im podarilo zaplni dieru, ktor ctia vo
vntri. Usiluj sa zska majetok, peniaze, spech, moc, uznanie i nejak konkrtny vzah v podstate preto, aby mali zo seba

lep pocit, aby sa ctili celistvj. Ale aj ke vetky tieto veci zskaj, oskoro zistia, e t przdnotu v sebe maj stle, e je
bezodn. Vtedy sa dostan do skutonch problmov, pretoe u nemu klama sami seba. Vlastne mu, ale je to oraz
nronejie.
Pokm v ivot ovlda egoick myse, nikdy nemete i v skutonej pohode. Nezskate pokoj ani naplnenie, azda iba na
krtke momenty, ak ste prve zskali nieo, o om ste snvali, ak sa vm splnila nejak tba. Ego m potrebu identifikova
sa s vonkajmi vecami. Muste ho stle obraova a posilova. Najastejie sa ego identifikuje s vlastnctvom,
zamestnanm, socilnym postavenm a uznanm, vedomosami a vzdelanm, vzorom, zvltnymi schopnosami, vzahmi,
osobnou a rodinnou histriou, systmom viery, a tie s politickmi, nacionalistickmi, rasovmi, nboenskmi a inmi
kolektvnymi identitami. Ni z toho vak nie ste.
Pripad vm to hrzostran? Alebo sa vm uavilo, ke ste to zistili? Skr i neskr sa vetkch tchto vec budete musie
vzda. Mono tomu nechcete uveri a rozhodne vs ani neiadam, aby ste uverili, e vaa identita nevychdza zo iadnej z
tchto vec. Sami tto pravdu spoznte. Najneskr v momente, ke sa pribli vaa smr. Smr z vs strhne vetko to, m nie
ste. Tajomstvom ivota je umrie predtm ako naozaj umrieme" - a zisti, e smr neexistuje.

TRETIA KAPITOLA
VSTUP DO HLBOKEJ PRTOMNOSTI
NEHADAJTE SVOJE JA V MYSLI
Ctim, e o fungovan svojej mysle sa budem musie ete vea naui, km sa vbec budem mc pribli k nadobudnutiu
plnho vedomia alebo duchovnmu osvieteniu.
Nebudete. Problmy mysle nevyrieite na rovni myslenia. Ke raz pochopte jej zkladn, chybn mechanizmus, nemuste
u ni viac zisova, ani sa ui. tdium zkut mysle z vs me urobi dobrho psycholga, ale neprenesie vs za hranice
mysle, rovnako ako sa lovek nezbav duevnej poruchy jej tdiom. U chpete zkladn mechanizmy, ktor prebiehaj v
nevedom: stotoovanie sa s mysou, na zklade ktorho vznik falon ja. Ego, ktorm nahrdzame nae skuton ja
zakorenen v byt. Jei hovor, e budete ako letorast odrezan z vinia". Ego ma nekonene potreby. Cti sa zraniteln a
ohrozene, preto ije v strachu a ustavine po nieom ti. Ke raz pochopte tento mechanizmus, nemuste u viac odhalova
jeho nespoetn prejavy. Nemuste z neho robi zloit osobn problm, ktor sa, samozrejme, pozdva egu. Stle had
nieo, k omu by sa mohlo primkn a o by posilnilo jeho iluzrnu predstavu o sebe. Vae problmy s pre vhodnm
toiskom. Preto toko ud spja svoju predstavu o sebe so svojimi problmami. Tto udia sa nechc problmov zbavi,
pretoe by to pre nich znamenalo stratu seba. Ego asto nevedomky investuje vea do bolesti a utrpenia.
Akonhle si uvedomte, e koreom vaej nevedomosti je stotonenie sa s mysou, ktorej sasou s aj emcie, mete z
toho vystpi. Stanete sa vedome prtomnmi, o vm umon dovoli svojej mysli by tm, m je, a pritom sa nezamota.
Myse ako tak nie je nefunkn. Je to fantastick nstroj. Nefunknos vznik vtedy, ke v nej hadte svoje ja a zamieate
si ju so sebou. Vtedy sa stane egoickou mysou
a zane vs ovlda.

KONIEC ILZIE ASU

Zd sa mi takmer nemon presta sa stotoova so svojou mysou. Ako udia sme v nej plne ponoren. Ako naui rybu
lieta?
Tu je k: Skonite s ilziou asu. as a myse s neoddeliten. Oddete myse od asu a ona sa zastav - pokia ju
nebudete chcie poui.
Ak sa stotoujete s mysou, ste lapen v ase: v nutkan i neustle v spomienkach a oakvan. Vytvra to vo vs
nekonen chu zaobera sa minulosou a budcnosou a nechu oceni prtomn okamih - dovoli mu jestvova. Tto
nutkav potreba sa objavuje preto, lebo na svojej minulosti si zakladte identitu a v budcnosti hadte prsub spsy,
naplnenie v akejkovek podobe. Minulos aj budcnos s vak len ilzie.
Ako by sme vak fungovali na tomto svete bez pojmu o ase? Nesnaili by sme sa dosiahnu iadne ciele. Ani by som nevedel,
kto som, pretoe to, km som dnes, vychdza z mojej minulosti. Myslm si, e as je nieo vemi cenn, mali by sme sa naui
mdro s nm zaobchdza a nie nm plytva.
as vbec nie je vzcny, je to ilzia. To, o vm pripad vzcne, nie je as, ale ten jedin bod, ktor sa nachdza mimo asu prtomnos. T je teda skutone vzcna. m viac sa sstreujete na as - na minulos a budcnos - tm viac sa vzaujete
od prtomnosti, od toho najvzcnejieho, o existuje.
Preo je to t najvzcnejia vec? Predovetkm preto, e je tm jedinm, o existuje. Vene prtomn okamih vytvra
priestor, v rmci ktorho sa odvja cel v ivot, je to jedin kontanta. ivot je teraz. Nikdy nebol a ani nenastane vo vaom
ivote okamih, v ktorom to bude inak. A tie preto, e prtomn okamih je jedinm miestom, z ktorho sa mete vyda za
obmedzen hranice vaej mysle. Je to jedin miesto vstupu do bezasovej a nehmotnej sfry bytia.

NI NEJESTVUJE MIMO PRTOMNHO OKAMIHU

Nie s minulos a budcnos rovnako relne, i niekedy dokonca relnejie ako prtomnos? Ve minulos vlastne uruje,
km sme, aj to, ako vnmame a ako sa sprvame v prtomnosti. Nae budce ciele zasa ovplyvuj nae sasn kroky.
Zatia ste nezachytili podstatu toho, o om hovorm, pretoe sa to usilujete pochopi racionlne. Myse tomu neporozumie.
Jedine vy. Preto ma, prosm, iba povajte.
Zaili ste, robili ste, i mysleli ste si u niekedy nieo inokedy ako v prtomnosti? Myslte si, e sa vm to niekedy stane? Je
mon, aby sa stalo nieo, i aby nieo existovalo mimo prtomnosti? Odpove je jasn, vak?
Ni sa nikdy nestalo v minulosti, vetko sa stalo v prtomnosti.
Ni sa nikdy nestane v budcnosti, stane sa to v prtomnosti.
To, o om premate ako o minulosti, je pamov stopa, uloen v mysli vho bvalho ja, niekdajej prtomnosti. Ke si
spomnate na minulos, aktivujete pamov stopu - ale robte to v prtomnosti. Budcnos je prtomnos v naich
predstavch, je to projekcia mysle. Ke prde budcnos, bude to prtomnos. Aj ke premate o budcnosti, robte to
teraz. Minulos a budcnos zjavne nemaj vlastn existenciu. Rovnako ani mesiac nesvieti vlastnm svetlom, iba odra
svetlo zo Slnka, aj minulos a prtomnos s vyblednutmi odrazmi svetla, sily a skutonosti venej prtomnosti. Svoju
skutonos si poiiavaj" od prtomnosti. Podstata toho, o om hovorm, sa ned pochopi mysou. V momente, ke to
pochopte, djde k prechodu od mysle k bytiu, z asu do prtomnosti. Vetko odrazu oije, vyarujc energiu a bytie.

K OD DUCHOVNEJ DIMENZIE
V situcich ohrozujcich ivot niekedy prirodzene dochdza k posunu vedomia od asu k prtomnosti. Minulos a
budcnos osobnosti doasne ustpi do pozadia a nahrad ich intenzvne vedomie prtomnho okamihu, ktor je vemi tich a
zrove mimoriadne bdel. Z tohto nastavenia vedomia prichdza potom informcia o vetkom, o treba urobi.
Prve preto niektor udia miluj nebezpen aktivity, ako naprklad horolezectvo alebo preteky ut. Hoci si to mono
neuvedomuj, ntia ich vstpi do prtomnosti - do intenzvneho stavu, v ktorom ctime, e ijeme nezvisle od asu, naich
problmov, myslenia, bez bremena vlastnej osobnosti. V takch situcich sa vystpenie z prtomnho okamihu me rovna
smrti. Dosiahnutie tohto stavu na neastie zvis od istej konkrtnej aktivity. Aby ste ho poctili, nemuste vak liez na
severn stenu Eigeru. Do tohto stavu mete vstpi hne teraz.

Duchovn majstri sa oddvna zhoduj v tom, e kom k duchovnej dimenzii je prve prtomnos. Napriek tomu sa vak
zd, akoby to ostvalo tajomstvom. Rozhodne sa o tom neu v kostoloch a chrmoch. Ke sa vyberiete do kostola, mete
pou slov ako nestrachujte sa o zajtraj de, lebo zajtraj de sa o seba postar" alebo kto polo ruku na pluh a obzer
sa sp, nie je sci pre krovstvo Boie". Takisto mete zau pas, v ktorej sa hovor o krsnych kvetoch, ktor sa
nestaraj o zajtrajok, len s ahkosou existuj vo venej prtomnosti a Boh sa o ne tedro star. Hbku ani radiklnu povahu
tchto uen si udia neuvedomuj. Zd sa, e nikto nechpe, e maj by it a prinies nm hlbok vntorn transformciu.

Podstata zenu spova v pohybe na ostr iletky" prtomnosti. Ide o to, by tak naplno a dokonale prtomn, e nijak
problm, utrpenie, jednoducho ni, o nie je vaou podstatou, vo vs nepreije. V prtomnom okamihu pri absencii asu sa
vetky vae problmy rozplyn. Utrpenie si vyaduje as, v prtomnosti prei nedoke.
Ke chcel vek zenov majster Rinzai odvies pozornos svojich iakov od asu, zdvihol prst a pomaly sa sptal: o tu v
tomto momente chba?" Je to siln otzka, ktor si nevyaduje odpove na racionlnej rovni. Jej elom je upriami vau
pozornos hlboko do prtomnho okamihu. Podobn zenov otzka znie: Ak nie teraz, tak kedy?"

Prtomnos je zsadn aj v uen sufizmu, mystickej vetve islamu. Sufjovia hovoria: Sufi je synom prtomnho okamihu."
Rm, velk bsnik a uite sufizmu tvrd: Minulos a budcnos s zvojom, ktor nm zakrva pohad na Boha, spte
ich v ohni."
Krsne to vyjadril majster Eckhart, duchovn uite z 13. storoia: as brni svetlu dotkn sa ns. Na ceste k Bohu niet
vej prekky, ako je as."

ZSKANIE SILY PRTOMNOSTI

Pred chvkou, ke ste hovorili o venej prtomnosti a neskutonosti minulosti a budcnosti, pristihol som sa pri tom, ako sa
dvam na strom pred oknom. U predtm som sa na viackrt pozrel, tento raz to vak bolo in. Vonkaj vnem sa vemi
nezmenil, iba farby sa mi zdali ivie a iarivejie. Ale odrazu som vnmal aliu dimenziu toho stromu. ako sa to
vysvetuje. Neviem presne opsa ako, ale odrazu som si uvedomil nieo neviditen, o som vnmal ako esenciu toho stromu,
jeho vntornho ducha, ak chcete. A ja som bol tie jeho sasou. Teraz si uvedomujem, e som ten strom nikdy predtm
poriadne nevidel, vnmal som len jeho ploch a mtvy obraz. Teraz, ke sa na pozerm, stle iastone vnmam to
uvedomenie si, ale ctim, e mi unik. Mj zitok u mizne v minulosti. Me sa dao tak sta niem viac ako iba prchavm
nahliadnutm?
Na chviku ste sa oslobodili od asu. Boli ste v prtomnosti a vnmali ste ten strom bezprostredne, bez zapojenia mysle.
Uvedomenie si bytia sa stalo sasou vho vnmania. Bezasov dimenzia prina in druh poznania; tak, ktor
nezabja" ducha ijceho v kadej bytosti, v kadej veci. Poznanie, ktor neni posvtn mystrium ivota, ale ku
vetkmu, o existuje, cti hlbok lsku a ctu. Poznanie, ktor nem s mysou ni spolon.
Myse ten strom nikdy nespozn. Dozvie sa len fakty alebo informcie o om. Moja myse vs nikdy nespozn, pozn iba
sudky, fakty a nzory na vs. Jedine bytie spoznva priamo.
Myse a poznanie mysle m svoje miesto v oblasti kadodennho ivota. Ke vak ovldne vetky oblasti vho ivota,
vrtane vaich vzahov k uom a prrode, stane sa montruznym parazitom. Ak na u nedohliadnete, me celkom znii
ivot na tejto plante a nakoniec aj sama seba tm, e zabije svojho hostitea.
Na okamih sa vm ukzalo, ako me neprtomnos asu zmeni vae vnmanie. Sksenos vak nesta, bez ohadu na to,
ak je krsna a hlbok. To, o potrebujeme a m sa tu zaoberme, je permanentn zmena vedomia.
Zmete svoj zvyk odporova prtomnmu okamihu a odmieta ho. Trnujte a naute sa v kadodennom ivote odvrti
pozornos od minulosti a budcnosti tak asto, ako je to mon. Ak je pre vs nron vstpi do prtomnosti priamo, zanite
s pozorovanm zvyku vaej mysle, ktor sa z prtomnosti vdy sna unikn. Vimnite si, e budcnos si zva
predstavujete ako lepiu alebo horiu ne prtomnos. Ak s vae predstavy pozitvne, vzbudzuj vo vs ndej a radostn
oakvanie. Ak s horie, vzbudzuj obavy. Oboje je iluzrne. Ke budete pozorova sami seba, zanete by v ivote

prirodzene vedomej. Ke si uvedomte, e nie ste v prtomnosti, u vtedy ste prtomn. Vdy, ke sa vm podar vnma
vlastn myse, znamen to, e v nej nie ste uvznen. Do ivota vm vstpil nov faktor, ktor nepochdza z mysle:
pozorujca prtomnos. Pozorujte svoju myse - svoje mylienky, emcie a reakcie v rznych situcich. Zaujmajte sa o
svoje reakcie aspo tak, ako sa zaujmate o loveka a situciu, na ktor reagujete. Takisto si vmajte, ako asto upriamujete
pozornos na minulos a budcnos. Neste, ani neanalyzujte to, o vidte. Sledujte mylienky, prevajte emcie, pozorujte
reakcie. Nevytvrajte si z nich osobn problmy. oskoro zanete vnma nieo silnejie ne to, o pozorujete: tich,
pozorujce vedomie, stojace a za obsahom vaej mysle - tichho pozorovatea.

Situcie vyvolvajce siln emocionlne reakcie si vyaduj intenzvne sstredenie. Naprklad, ke je ohrozen v obraz o
sebe, aktivuje sa vo vs strach, veci sa zan zle" vyvja, alebo sa vm vrti emon komplex z minulosti. V takch
momentoch mte sklon sta sa nevedommi". Emocionlna reakcia vs ovldne - stanete sa ou. Konte v jej duchu.
Zdvodujete, ubliujete, napdate inch, obraujete sa... ale to nie ste vy, je to len reaktvny vzorec, je to vaa myse v
stave, v akom je zvyknut preva.
To, e sa s ou stotoujete, jej dodva silu a naopak, ak ju pozorujete, slabne. V stave stotonenia sa s mysou viac vnmate
as a ak u pozorujete, otvra sa pred vami dimenzia bezasovosti. Energia, ktor odchdza z mysle, posiln vau schopnos
by prtomn. Ak raz poctite, o znamen by vedome prtomn, bude pre vs omnoho jednoduchie vybra si cestu bez
asovej dimenzie, cestu hlbieho sstredenia sa na prtomnos vdy, ke pre vs as nebude v benom ivote nevyhnutn.
Neoslabuje to vau schopnos pracova s asom - minulosou i budcnosou, kedykovek to budete potrebova z
praktickch dvodov, ani schopnos pouva myse. Naopak, posiluje ju to. V momentoch, ke ju budete pouva, bude
ostrejia a sstredenejia.

ZBAVTE SA PSYCHOLOGICKHO ASU

Naute sa pracova s asom v praktickom zmysle - meme to nazva prcou s meranm asom", ale akonhle vybavte
praktick zleitosti, vrte sa k vedomiu prtomnho okamihu. Tak nebudete hromadi psychologick as", ktor vznik v
dsledku identifikcie s minulosou a neustleho nutkavho projektovania do budcnosti.
Meran as sa netka iba plnovania schdzok i vletov. Zaha v sebe aj pouenie z minulch chb, aby sme ich znova
neopakovali, i stanovovanie si cieov a ich dosahovanie, alej predvdanie budcnosti prostrednctvom fyziklnych a
matematickch zkonov, fungovanie ktorch sme poas ivota objavili a schopnos na ich zklade podnikn vhodn kroky.
Dokonca aj vo sfre praktickho ivota, kde sa nezaobdeme bez minulosti a budcnosti, ostva prtomn okamih zsadnm
prvkom: pouenie z minulosti sa stva aktulnym a pouva sa teraz. Teraz plnujeme a vynakladme silie na dosiahnutie
konkrtneho ciea.
Osvieten lovek sa vdy sstreuje na prtomnos, hoci si stle okrajovo uvedomuje as. Inmi slovami, narba meranm
asom, ale je osloboden od psychologickho asu.
Dvajte si pozor, aby ste meran as nevedomky nepretvrali na psychologick as. Ak ste naprklad, v minulosti urobili
chybu, z ktorej si teraz beriete ponauenie, pouvate meran as. Ak vak nad tm premate a zachvti vs sebakritickos,
smtok alebo pocit viny, dopate sa chyby, tkajcej sa pojmov ja" a mj": Robte z nej sas samch seba, m
pretvrate meran as na psychologick, ktor sa vdy spja s falonm pocitom identity. Neschopnos odpusti si, je
nevyhnutne zaaen bremenom psychologickho asu.
Ak si stanovte cie a pracujete na jeho dosiahnut, pouvate meran as. Uvedomujete si, kam sa chcete dosta, ale naplno a
so cou sa sstredte na krok, ktor prve robte. Ak sa vak prehnane sstreujete na svoj cie, mono kvli hadaniu
astia, naplnenia, prpadne vlastnej celistvosti, necente si u prtomnos. T sa stane iba stupienkom na ceste do budcnosti,
bez vntornej hodnoty. Vtedy sa meran as men na psychologick as. Vaa ivotn p prestva by dobrodrustvom,
zmen sa na nutkav potrebu dosiahnu cie. Ke neijete v prtomnom okamihu, nevidte kvety pri ceste, ani nectite ich
vu, neuvedomujete si krsu a zzrak ivota, ktor vs obklopuje.

Chpem zvrchovan dleitos prtomnosti, ale nie je mi celkom jasn, o myslte tm, e as je ilzia.
Ke hovorm, e as je ilzia, nejde o filozofick tvrdenie. Len vm pripomnam jednoduch skutonos: tak zrejm, e si
ju mono ani neuvedomujete, alebo ju povaujete za bezvznamn. Ak si ju vak raz plne uvedomte, doke ako me prea
vetky vae zloit, mysou vytvoren vrstvy a problmy". Ete raz to zopakujem: jestvuje iba prtomn okamih. Vo vaom
ivote nenastane chva, ktor nebude prtomnm okamihom. Nemm pravdu?

NEZMYSELNOS PSYCHOLOGICKHO ASU

Ke si vimnete kolektvne prejavy psychologickho asu, nezapochybujete o tom, e ide o duevn chorobu. Patria medzi
ne, naprklad, ideolgie ako komunizmus, nrodn socializmus, nacionalizmus alebo rigidn nboensk systmy, ktor
narbaj s predpokladom, e najvyie dobro nastane v budcnosti, o posvcuje nimi pouit prostriedky. Na konci je idea,
bod, niekde v mysou projektovanej budcnosti, v ktorom dospejete ku astiu, naplneniu, rovnosti, oslobodeniu - spse v
akejkovek forme. Medzi prostriedky pouvan na ich dosiahnutie patr v sasnosti vemi asto otroctvo, muenie a
vradenie ud.
Odhaduje sa, e pri budovan komunizmu, teda lepieho sveta", bolo v Rusku, ne a inch krajinch 2 zavradench
pdesiat milinov ud. Je to mraziv prklad toho, ako viera v budci raj spsobuje sasn peklo. D sa pochybova o
tom, e psychologick as je vnou a nebezpenou duevnou chorobou?
Ako sa prejavuje toto nastavenie mysle vo vaom ivote? Snate sa vdy dosta niekam, kde prve nie ste? Robte vinu
vec so zmerom dosiahnu ciel? Hadte naplnenie vdy na dosah ruky, v krtkodobch pitkoch, sexe, jedle, pit, drogch,
napt a vzruen? Ste presveden, e m viac vec zskate, tm sa budete cti viac naplnen, lep alebo psychicky pln?
akte na nejakho mua alebo enu, ktor daj zmysel vmu ivotu?
V normlnom stave stotonenia sa s mysou, alebo v stave ne osvietenho vedomia, s sila a nekonen tvoriv potencil
(obsiahnut v prtomnom okamihu) plne prekryt psychologickm asom. Vtedy v ivot strca ivos, svieos,
zzranos. Star mylienkov vzorce, emcie, sprvanie, reakcie a tby sa opakuj v nekonench prejavoch ako scenr vo
vaej mysli, ktor vm poskytuje ist druh identity, ale rozklad alebo prekrva prtomn skutonos. Myse vytvra
posadnutos budcnosou ako nik z neuspokojivej sasnosti.

NEGATIVITA A UTRPENIE MAJ KORENE V ASE

Viera v to, e budcnos bude lepia ne sasnos, nemus by vdy ilzia. Sasnos me by prern, ale veci sa mu v
budcnosti zlepi, to sa stva asto.
Budcnos obvykle replikuje minulos. S mon povrchn zmeny, ale skuton transformcia je vemi vzcna a zvis od
toho, i ste schopn zbavi sa minulosti a dosta sa k sile prtomnosti. To, o vnmate ako budcnos, je neoddelitenou
sasou vho dnenho vedomia. Ak mte myse zaaen akm bremenom minulosti, budete opakovane zava to ist.
Minulos je vaka nedostatku vedomej prtomnosti schopn pretrva. Kvalita vho vedomia v tomto okamihu je to, o
formuje vau budcnos - ktor vak, samozrejme, mete prei len v prtomnom okamihu.
Mete vyhra desa milinov dolrov, takto zmena vm vak nesiahne pod kou. Budete sa stle sprva poda tch istch
podmienench vzorov, len v luxusnejom prostred. udia sa nauili tiepi atmy. Miesto toho, aby jeden lovek zabil
desiatich i dvadsiatich drevenm kyjakom, doke zabi milin ud iba tm, e stla nejak gombk. Je to skuton
zmena?
Ak kvalita vho sasnho vedomia uruje vau budcnos, o uruje kvalitu vho vedomia? Miera vaej prtomnosti.
Take tm miestom, na ktorom me djs k jedinej skutonej zmene a kde sa me rozplyn vaa minulos, je prtomn
okamih.

Negativita je vdy spsoben nahromadenm psychologickho asu a popieranm prtomnosti. Nespokojnos, zkos,
naptie, stres, obavy - vetky podoby strachu - s spsoben privekm zameranm sa na budcnos na kor prtomnosti.
Vina, tos, nenvis, zrmutok, zatrpknutos a v kadom ohade aj neschopnos odpa je spsoben privekm
sstredenm sa na minulos na kor prtomnosti. Vine ud sa zd neuveriten, e me existova tak stav, pri ktorom je

vedomie plne osloboden od vetkch negatvnych emci. Pritom je to prve stav, ku ktormu smeruj vetky duchovn
uenia. Nie je to prsub spsy v alekej budcnosti, ale prve tu a teraz.
Mono si ani neuvedomujete, e as je prinou vho utrpenia a problmov. Verte, e s spsoben konkrtnymi situciami
z vho ivota a z konvennho pohadu je to tak. Pokia vak nevyrieite zkladn problm vo fungovan mysle, ktor
problmy vytvra - jej lipnutie na minulosti a budcnosti a popieranie prtomnho okamihu - vae problmy bud vznika
stle. Keby jednho da odrazu zzrane zmizli vetky vae problmy a domnel priny vho utrpenia a neastia, ale vy by
ste sa nestali vedome prtomnejmi, teda vedomejmi, po ase by ste zistili, e okolo vs sa nahromadili podobn problmy
alebo zdroje utrpenia ako nejak tie, ktor vs vade prenasleduje. V podstate vak mte iba jedin problm myse
zaaen asom.
Neverm, e mem dosiahnu bod, kedy budem celkom zbaven vetkch problmov.
Mte pravdu. Tento bod nikdy nedosiahnete, pretoe u v om ste. Spsa v ase neexistuje. Nikdy nebudete slobodn v
budcnosti. Kom k slobode je prtomnos, take slobodn mete by len v prtomnom okamihu.

HADAJTE IVOT POD POVRCHOM VAEJ IVOTNEJ SITUCIE

Neviem, ako mem by slobodn teraz. Momentlne som so svojm ivotom vemi nespokojn. Je to fakt a ak by som sa
snail sm seba presvedi o tom, e vetko je dobr, ke to tak rozhodne nie je, len by som si nieo nahovral. Pre ma je
teraz prtomn okamih vemi zl, vbec nie je oslobodzujci. Jedin, o ma dr nad vodou, je ndej alebo monos, e. sa to
v budcnosti zlep.
Ste presveden, e ijete v prtomnom okamihu, a pritom ste plne lapen v ase. Nie je mon by neastn a zrove i
naplno v prtomnosti.
To, o nazvate vlastn ivot" by ste mali nazva skr ivotnou situciou". Je to psychologick as: minulos a budcnos.
Niektor veci vm v minulosti nevyli tak, ako by ste chceli. Stle sa vzpierate tomu, o sa stalo v minulosti a vzpierate sa aj
tomu, o je teraz. Ndej je to jedin, o vs dr nad vodou, ale ndej spsobuje, e sa stle zameriavate na budcnos, a tm
prehlbujete popieranie prtomnosti a spolu s nm aj vae neastie.
Je sce pravda, e moja sasn ivotn situcia je spsoben tm, o sa stalo v minulosti, ale toto je predsa sasn situcia a
ja som v nej neastn.
Ak je v tom rozdiel?
Vaa ivotn situcia jestvuje v ase.
V ivot je teraz.
Vaa ivotn situcia je zleitosou mysle.
V ivot je skuton.
Njdite t zko brnu, ktor vedie k ivotu". Nazva sa prtomnos. Zte svoj ivot na tento okamih. Vaa ivotn situcia
me by pln problmov - tak ako vina ivotnch situci - ale zamyslite sa nad tm, i mte nejak problm v tomto
momente. Nie zajtra alebo o desa mint, ale prve teraz. Mte nejak problm teraz?
Ke vs naplno zamestnvaj problmy, nie je vo vs priestor pre ni nov, na njdenie rieenia. Kedykovek je to mon,
vytvorte si priestor na to, aby ste nali ivot pod povrchom svojej ivotnej situcie.
Naplno vyuvajte svoje zmysly. Bute tam, kde prve ste. Porozhliadnite sa, iba sa pozerajte, neinterpretujte. Vmajte si
svetlo, tvary, farby, textry. Uvedomujte si tich prtomnos vetkch vec. Uvedomujte si priestor, vaka ktormu to vetko
me existova. Povajte zvuky, ale neposudzujte ich. Povajte ticho, ktor je pod zvukmi. Dotknite sa nieoho ohokovek - a pocite a uznajte bytie danej veci. Pozorujte rytmus svojho dychu: precte, ako vzduch plynie dnu a von,
precte energiu vo vaom tele. Dovote, nech vetko vntri aj vonku existuje. Uznajte scno vetkch vec. Hlboko sa
ponorte do prtomnho okamihu.
Opate umtvujci svet mentlnej abstrakcie, svet asu. Opate svoju ialen myse, ktor z vs vyciciava ivotn
energiu a otravuje a ni Zem. Prebdzate sa zo sna asu do prtomnosti.

VETKY PROBLMY S ILZIE MYSLE

Mm pocit, akoby zo ma sali ak bremeno. Mm dojem ahkosti. Ctim sa ist... ale moje problmy ma stle akaj, i
nie? Nevyrieili sa:. Nie je to tak, e sa im len doasne vyhbam?
Keby ste sa ocitli v raji, netrvalo by dlho, km by vaa myse povedala: no, ale..." Vo finle nejde o vyrieenie vaich
problmov. Ide o uvedomenie si, e iadne problmy nie s. Existuj len situcie, ktor musme v tomto momente vyriei,
alebo ich necha tak a akceptova ich ako sas scna prtomnho okamihu, km sa nezmenia, alebo km sa nebud da
vyriei. Problmy s vytvran mysou a na to, aby preili, potrebuj as. V aktulnosti prtomnho okamihu prei
nedoku.
Zamerajte svoju pozornos na prtomn okamih a povedzte mi, ak problm mte v tejto chvli.

Neodpovedte, pretoe ke svoju pozornos plne sstredte na prtomnos, nie je mon, aby ste mali nejak problm.
Mete sa nachdza v situcii, ktor dokete bu vyriei alebo prija - to no. Nao z nej robi problm? Preo z
ohokovek robi problm? Nie je u samotn ivot dos vekou vzvou? Nao s vm problmy? Myse podvedome
problmy miluje, pretoe poskytuj urit druh totonosti. Je to normle, a pritom ialen. Ma problm znamen, e sa v
mysli zaoberte nejakou situciou, s ktorou v skutonosti nemienite ani nedokete v prtomnom okamihu ni urobi, ale
podvedome sa s ou stotoujete. Natoko sa zaoberte svojou ivotnou situciou, e nevnmate ivot samotn, nevnmate
bytie. Namiesto toho, aby ste svoju pozornos zamerali na veci, ktor mete urobi hne, noste v mysli ak bremeno,
pozostvajce z vec, ktor budete musie, i len mono budete musie v budcnosti urobi.
Ke vytvrate problm, vytvrate boles. Sta prija jednoduch rozhodnutie: nech sa deje okovek, u si nespsobte viac
bolesti. Nebudete vytvra problmy. Hoci ide o jednoduch rozhodnutie, je zrove vemi radiklne. Neurobte ho, km
skutone nebudete ma utrpenia dos, km ho skutone nebudete ma pln zuby. A pokia nevstpite do sfry prtomnosti,
nebudete ma silu sprva sa poda neho. Ak u nebudete spsobova boles sebe, nebudete spsobova boles ani inm. A
svojou negativitou u nebudete zneisova nau ndhern Zem, svoj vntorn priestor, ani kolektvne udsk vedomie.

Pokia ste sa u niekedy ocitli v situcii ohrozujcej ivot, tak viete, e v nej nelo o problm. Myse nemala as zahrva sa
a vyrba z nej problm. V skutone kritickej situcii myse vypne", vy ste v danom momente plne prtomn a vedenie
preber nieo neporovnatene silnejie. Preto je toko sprv o obyajnch uoch, ktor odrazu vykonali nesmierne odvne
iny. V kritickej situcii bu preijete, alebo nie. Ani v jednom z tchto prpadov nejde o problm. Niektorch ud
rozuuje, ke hovorm, e problmy s ilzie. Ohrozujem ich s problmami zviazan falon identitu, do ktorej investovali
vea asu. Cel roky si nevedomky zakladali svoju identitu na problmoch a utrpen. Km by boli bez nich?
Vek as toho, o udia hovoria, o si myslia alebo o robia, je motivovan strachom, ktor je, samozrejme, vdy spojen
so sstredenm sa na budcnos a nie na prtomnos. Kee v prtomnosti neexistuj problmy, neexistuje ani strach.
Ke nastane naliehav situcia, ktor muste hne vyriei, vaa reakcia bude jasn a bystr, pokia bude vychdza z
uvedomenia si prtomnho okamihu. Pravdepodobne bude aj innejia. Nebude to len podmienen reakcia vyplvajca z
ustlench predstv vaej mysle, bude to intuitvna odozva na dan problm. Inokedy zistte, e v situcich, v ktorch je
vaa s asom spt myse zvyknut reagova, je innejie nerobi ni - len osta sstreden na prtomnos.

KVANTOV SKOK V EVOLCII VEDOMIA

U som zail zblesky oslobodenia sa od mysle a asu, ktor opisujete, ale minulos a prtomnos s tak neuveritene siln,
e sa ich nedokem zbavi nadlho.
S asom spt nastavenie vedomia je vryt hlboko v udskej dui. Ale to, do oho sa pame, je sasou hbkovej
transformcie kolektvneho vedomia, ku ktorej dochdza na naej plante aj mimo nej: prebdzanie vedomia zo sna hmoty,
formy a oddelenosti. Koniec asu. Prelamujete ablny mysle, ktor cel veky ovldali udsk ivoty. ablny, ktor v
obrovskej miere spsobili neuveriten utrpenie. Nepouvam slovo zlo. Je lepie to nazva nevedomm alebo ialenstvom.

Je rozbjanie starho nastavenia vedomia, i skr nevedomia, vec, ktor musme urobi my, alebo k nemu djde aj tak? Je to
nevyhnutn zmena?
To zle od perspektvy. innos a dianie je v skutonosti len jeden proces. Pokia ste sasou celku vedomia, s
neoddeliten. Nie je vak plne zaruen, e to udia doku. Nejde o nevyhnutn i automatick proces. Vae priinenie sa
o je jeho podstatnou sasou. Nech sa na to pozerte akokovek, ide o kvantov skok v evolcii vedomia a je to zrove
naa jedin anca na preitie udstva.

RADOS Z BYTIA
Existuje jednoduch ukazovate toho, i sa nechte ovlda psychologickm asom. Sptajte sa sami seba: Je v tom, o
robm, rados a ahkos? Ak nie, potom prtomn okamih prekrva as a vy vnmate ivot ako bremeno alebo boj.
Ak v tom, o robte, nie je rados a ahkos, neznamen to, e mte robi nieo in. Mono sta zmeni spsob, akm to
robte. To ako" nieo robte, je vdy dleitejie, ne o" robte. Skste sa ovea viac sstredi na to, o prve robte, ne
na oakvan vsledok, na to, o chcete dosiahnu. Svoju pozornos naplno sstrete na to, o vm prina prtomn
okamih. Ak to urobte, znamen to zrove, e plne akceptujete to, o je, pretoe nie je mon sa na nieo plne sstredi a
zrove tomu odporova.
Len o si zanete ceni prtomn okamih, zmizne pocit neastia a boj, a v ivot zane plyn s radosou a ahkosou. Ke
budete kona z pozcie vedomia prtomnho okamihu, tak okovek, do oho sa pustte, bude naplnen pocitom kvality,
starostlivosti a lsky - vrtane tch najjednoduchch innost.

Nestarajte sa o plody svojej innosti - sstrete sa len na innos samotn. Plody sa dostavia sam. Je to inn duchovn
cvienie. V Bhagavadgte, jednom z najstarch a najkrajch duchovnch uen vbec, sa nelipnutie na plodoch vlastnej
prce nazva karma joga. Opisuje sa ako cesta posvtenej innosti."
Ke ustpi nutkav tba po minulosti a budcnosti, rados z bytia prestpi vetko, o robte. V momente, ke sstredte
svoju pozornos na prtomnos, poctite pokoj a mier. Nehadte u naplnenie a uspokojenie v budcnosti - neakte od nej
spsu. Take nelipnete na vsledkoch svojej prce. Nespech, rovnako ako spech, nem silu zmeni v vntorn stav bytia.
Nali ste ivot pod povrchom svojej ivotnej situcie.
V neprtomnosti psychologickho asu svoju identitu vyvodzujete z bytia, nie zo svojej osobnej minulosti. Tak zmizne vaa
psychologick potreba sta sa niekm inm, ako km ste. Vo vonkajom svete na rovni vaej ivotnej situcie sa mete
sta bohatmi, mdrymi, spenmi, oslobodenmi od toho a onoho, ale v hlbej dimenzii bytia ste cel a pln u teraz.
Meme by v tomto stave celistvosti stle schopn a meme ma trval zujem dosahova vonkajie ciele?
Samozrejme, nebudete vak ma iluzrne oakvania, tkajce sa toho, e vs nieo alebo niekto v budcnosti zachrni, i
sprav astnmi. o sa tka vaej ivotnej situcie, bud veci, ktor budete chcie zska i dosiahnu. To je svet formy,
zisku a straty. Ale na hlbej rovni u kompletn ste, a ke si to uvedomte, v pozad kadej vaej innosti bude hrav,
radostn energia. Osloboden od psychologickho asu u nebudete sledova svoje ciele so slepm odhodlanm, veden
strachom, zlosou, nespokojnosou alebo potrebou by niekto. Strach zo zlyhania, ktor by pre ego znamenal stratu samho
seba, vs u nebude dra v neinnosti. Ke vae hlbie ja pramen v byt, ke sa nikm nepotrebujete sta" v dsledku
nejakej psychologickej potreby, vtedy ani vae astie, ani vaa identita u nezvis na vsledkoch, a to vs oslobodzuje od

strachu. Nehadte stlos v tom, v om ju nemete njs: vo svete formy, zisku a straty, zrodenia sa a smrti. Nevyadujete
od situci, podmienok, miest i ud, aby vs spravili astnmi, aby ste potom trpeli, ak nenaplnia vae oakvania.
Vetko si vite, ale na niom nezle. Formy vznikaj a zanikaj, vy si vak uvedomujete venos, ktor je za nimi. Viete,
e: ni skuton neme by ohrozen."3
Akoby ste mohli neuspie, ak sa nachdzate v takomto stave bytia? U ste uspeli.

TVRT KAPITOLA
STRATGIE MYSLE NA VYHBANIE SA PRTOMNOSTI
STRATA PRTOMNOSTI: ZKLADN SEBAKLAM
Aj ke plne prijmem tvrdenie, e as je len ilzia, ako to zmen mj ivot? Naalej budem musie i vo svete, ktor je
naplno ovldan asom.
Intelektulny shlas je len alou formou viery, a t vo vaom ivote vea nezmen. Aby ste si tto pravdu uvedomili, muste
ju i. Ke je kad bunka vo vaom tele natoko naplnen prtomnosou, a vibruje ivotom, a ke ivot v kadom
momente preciujete ako rados z bytia, vtedy mete poveda, e ste sa oslobodili od asu.
Lene zajtra musm aj tak zaplati ty. Zostarnem a zomriem rovnako ako ktokovek in. Tak ako mem poveda, e som sa
oslobodil od asu?
Zajtrajie ty nie s problm. Znik hmotnho tela nie je problm. Problm, i skr zkladn sebaklam spova v strate
prtomnosti. Ona premiea situciu, udalos i emciu na osobn problm a na utrpenie. Strata prtomnosti je stratou bytia.
Oslobodi sa od asu znamen oslobodi sa od psychologickej potreby odvodzova svoju identitu z minulosti a z hadania
naplnenia v budcnosti. Je to t najhlbia premena vedomia, ak si dokete predstavi. V niektorch zriedkavch prpadoch
sa tto zmena udeje dramaticky a radiklne, raz a navdy. Stva sa to vinou v dsledku totlneho odovzdania sa uprostred
intenzvneho utrpenia. Vina ud vak na nej mus popracova.
Po tom, ako zaijete prv zblesky bezasovho stavu vedomia, zanete sa pohybova medzi dimenziou asu a prtomnosou.
Najskr si zanete uvedomova, ako zriedkavo sa vaa pozornos sstreuje na prtomn okamih. Ale je obrovsk spech
vedie, e nie ste v prtomnosti. Toto uvedomenie je stavom vedomej prtomnosti hoci spoiatku trv len niekoko seknd a
potom sa op strat. m astejie vak budete vstupova do tohto stavu, tm astejie si budete mc vybra, e svoje
vedomie upriamite na prtomn okamih, a nie na minulos i budcnos. A vdy ke si uvedomte, e ste stratili prtomnos,
budete schopn v nej zotrva nielen na niekoko seknd, ale z pohadu meranho asu aj na dlh as. Take pokia sa pevne
usdlite v stave vedomej prtomnosti, km nadobudnete pln vedomie, budete sa nejak as pohybova hore a dolu medzi
vedomm a nevedomm, medzi stavom vedomej prtomnosti a stavom stotonenia sa s mysou. Budete stle znova nachdza
a strca prtomnos. Nakoniec sa prtomnos stane vam prevldajcim stavom. Vina ud nikdy nepreije stav vedomej
prtomnosti, alebo ho zava vemi zriedkavo, bez toho, aby ho rozpoznala. Vina ud sa nepohybuje medzi vedomm a
nevedomm, ale len medzi rznymi rovami nevedomia.

BEN A HLBOK NEVEDOMIE

o mte na mysli pod rznymi rovami nevedomia?
Ako zrejme viete, v spnku ustavine prechdzame rznymi fzami bezsennho spnku a snvania. Podobne sa vina ud
aj v bdelom stave nachdza len v stave benho alebo hlbokho nevedomia. Pod benm nevedomm myslm stav
stotonenia sa so svojimi mylienkovmi procesmi a emciami, s reakciami, tbami a averziami. Je to ben stav, v ktorom
sa nachdza vina ud. V tomto stave vs ovlda egoick myse a neuvedomujete si bytie. Nie je to stav aktneho
neastia alebo bolesti, ale takmer neustlej miernej nespokojnosti, nevle, nudy alebo nervozity, ktor s prtomn v pozad.
Pravdepodobne si ich ani neuvedomujete, pretoe s sasou normlneho" ivota. Rovnako ako si neuvedomujete
neprestajn um v pozad, naprklad huanie ventilcie, a km neustane. Ke zrazu prestane, poctite avu. Mnoh udia
pouvaj alkohol, drogy, sex, jedlo, prcu, televziu, i dokonca nakupovanie ako anestetikum pri svojich podvedomch
pokusoch zbavi sa tejto zkladnej nespokojnosti. V takomto prpade sa innos, ktor me by vemi prjemn, pokia sa
jej venujete s mierou, stva nutkavou a nvykovou, a vedie len ku krtkodobm a doasnm pocitom avy.
Nespokojnos benho nevedomia sa tak zmen na boles hlbokho nevedomia - stav aktneho neastia a utrpenia - ke sa
vm nedar, ke je ohrozen vae ego, alebo ke vs ivotn situcia postav pred zsadn vzvu, hrozbu, stratu, skuton i
imaginrnu, alebo pred konflikt vo vzahu. Je to intenzvnejia verzia benho nevedomia, ktor sa od neho li iba svojou
intenzitou.

V stave benho nevedomia, v navyknut odpor voi tomu, o je, a popieranie toho, o je, plod nespokojnos a pocit
neastia, ktor vina ud prijma ako sas benho ivota. Ak sa tento odpor zintenzvni prostrednctvom nejakej vzvy
alebo ohrozenia ega, prina negativitu v podobe hnevu, aktneho strachu, agresivity, depresie a podobne. V stave hlbokho
nevedomia sa asto aktivuje vae telo bolesti a vy sa s nm stotonte. Fyzick nsilie by nebolo mon bez hlbokho
nevedomia. ahko me vznikn kedykovek vade tam, kde skupina ud, alebo dokonca cel nrod, vytvor kolektvne
negatvne energetick pole.
Najlepm indiktorom toho, v akej fze nevedomia sa nachdzate, je spsob, akm rieite ivotn vzvy. Pri vzvach m
nevedom lovek tendenciu sta sa ete nevedomejm a vedom lovek m sklon by intenzvne bdel. Vzvu mete
vyui a prebudi sa, alebo sa ou mete da vtiahnu do ete hlbieho spnku. Vtedy sa sen benho nevedomia premen
na non moru.
Ak nie ste schopn zotrva v prtomnosti za normlnych okolnost, naprklad, ke sedte sami v izbe, prechdzate sa po lese
alebo niekoho povate, potom urite nebudete schopn udra si vedom prtomnos, ani ke sa nieo pokaz, ke budete
musie eli nepriateskm udom i zloitm situcim, ktor prinaj stratu alebo hrozbu straty. Nechte sa ovldnu
emciami, ktor vdy pramenia v strachu, a tie vs stiahnu do hlbokho nevedomia. Tieto vzvy s pre vs skkami.
Spsob, akm sa s nimi vyrovnte, uke vm, aj ostatnm okolo vs, kde sa, pokia ide o vedomie, prve nachdzate.
Nezistte to poda toho, ako dlho vydrte sedie so zatvorenmi oami, alebo ak mte vzie. Do ivota a do bench
situci, ke vetko ide pomerne hladko, je preto dleit vnies viac vedomia. Takmto spsobom sa zlepuje vaa
schopnos sstredi sa na prtomnos. To vo vs a okolo vs vytvra pole energie s vysokou vibranou frekvenciou.
Nevedomos, negativita, neslad i nsilie neme vstpi do tohto poa, nepreije v om, rovnako ako tma nepreije v
prtomnosti svetla.
Ke sa naute by svedkom vlastnch mylienok a emci, o je nutnou sasou vedomej pozornosti, budete mono
prekvapen, ke si prv raz uvedomte statick" ben nevedomie a pochopte, ako zriedkavo (ak vbec), ste skutone
spokojn sami so sebou. Na rovni mysle sa stretnete so silnm odporom v podobe odsdenia, nespokojnosti, mentlnych
projekci, ktor vs bud vzaova od prtomnho okamihu. Na rovni emci budete cti nespokojnos, naptie, nudu,
nervozitu. Vetko s to aspekty mysle v jej zvyajnom nastaven odporu.

O HADAJ?
Carl Jung sa v jednej zo svojich knh zmieuje o konverzcii, ktor viedol s istm indinskym nelnkom. Ten tvrdil, e
vina belochov m napt tvr, upret pohad a krut sprvanie. Povedal: Stle nieo hadaj. o hadaj? Belosi stle
nieo chc. Stle s nepokojn a nespokojn. My nevieme, o chc. Mme dojem, e s ialen."
Neustla nespokojnos sa, samozrejme, objavila dvno pred vznikom zpadnej priemyselnej civilizcie, ale v zpadnej
civilizcii, ktor dnes zaber takmer cel svet, vrtane viny vchodu, sa prejavuje v dosia nevdanej aktnej forme.
Existovala u za ias Jeia a aj essto rokov predtm, za ias Budhu, ba ete ovea skr. Preo ste stle tak ustarosten?"
Ptal sa Jei svojich uenkov. Doke vm zkostn mylienka prida o i len de ivota?" Budha uil, e koreom
utrpenia je naa neustle chcenie a iadostivos.
Odpor k prtomnmu okamihu je vntorne spt so stratou vedomia prtomnosti a tvor zklad naej odudtenej priemyselnej
civilizcie. Mimochodom, aj Freud si uvedomoval existenciu tejto vntornej nespokojnosti, o ktorej psal v knihe
Nespokojnos v kultre (Das Unbehagen in der Kultur, 1930), ale nedopracoval sa ku skutonmu koreu tejto
nespokojnosti, ani si neuvedomil, e je mon sa z nej vymani. Tto kolektvna dysfunkcia vytvorila vemi neastn
a zvl krut civilizciu, ktor sa stala hrozbou nielen sama sebe, ale aj ivotu na Zemi.

ROZPANIE BENHO NEVEDOMIA

Ako sa teda meme oslobodi od tohto neastia?
Uvedomte si ho. Pozorujte rzne spsoby, akmi vo vs nepotrebnmi sudkami, odporom k tomu, o je a popieranm
prtomnosti vzrast nespokojnos a naptie. Vetko nevedom sa rozplynie, ak na to namierime svetlo vedomia. Ak sa raz
naute, ako necha ben nevedomie rozplyn sa, svetlo vaej vedomej prtomnosti bude iari jasne a omnoho ahie sa
dokete vysporiada s hlbokm nevedomm, ke vs vtiahne do svojho gravitanho poa. Spoiatku vak me by ak
rozpozna ben nevedomie prve preto, lebo je tak normlne.
Navyknite si pozorova sa a monitorova svoj mentlny a emocionlny stav. Ctim sa v tejto chvli spokojne?", to je dobr
otzka, ktor by si lovek mal asto kls. Mete sa spta aj takto: o sa vo mne prve teraz deje?" Zaujmajte sa o to, o
sa odohrva vo vaom vntri aspo tak, ako sa zaujmate o to, o sa rob vonku. Pokia "si upracete" svoje vntro, aj

vonkajok sa mu prispsob. Primrna realita je vo vaom vntri, sekundrna je vo vonkajom svete. Na tieto otzky vak
neodpovedajte okamite. Sstrete svoju pozornos dovntra. Ak mylienky vytvra vaa myse? o ctite? Namierte svoju
pozornos na telo. Ctite nejak naptie? Ak no, usilujte sa zisti, akm spsobom brnite ivotu - tm, e popierate
prtomn okamih. Je mnostvo spsobov, ako udia nevedomky odporuj prtomnmu okamihu. Uvediem niekoko
prkladov. Praxou sa vaa schopnos sebapozorovania a monitorovania vho vntornho stavu vyostr.

OSLOBODENIE SA OD NEASTIA
Neznate to, o robte? Me s o vae zamestnanie, o nieo, o ste sbili, e urobte a teraz to robte, ale nieo vo vs
tomu odporuje a brni sa? Alebo ctite nevslovn odpor k nejakej blzkej osobe? Uvedomujete si, e energia, ktor z vs v
tch chvach vyaruje, je svojm psobenm tak kodliv, e napda vs, aj ud vo vaom okol? Poriadne nahliadnite do
svojho vntra. Ctite nznak odporu alebo neochoty? Ak no, pozorujte ho na mentlnej aj emonej rovni. Potom si
vimnite svoju emciu, reakciu tela na takto mylienky. Precte t emciu. Je prjemn alebo neprjemn? Je to typ energie,
ktor by ste chceli ma v sebe? Mte na vber?
Mono vs niekto vyuva, mono vs zamestnva nieo nudn, niekto sa k vm sprva neestne, rozuuje vs, je
nevedom, ale to nie je podstatn. To, i s vae mylienky a pocity opodstatnen, nem vznam. Faktom je, e odporujete
tomu, o je. Robte si z prtomnho okamihu nepriatea. Vytvrate neastie, konflikt medzi vntornou a vonkajou realitou.
Vaa nespokojnos zneisuje nielen vae vntorn bytie a ud okolo vs, ale aj kolektvnu duu udstva, ktorej ste
neoddelitenou sasou. Zneisovanie planty je len odrazom vntornho duevnho zneistenia: miliny nevedomch
jedincov, ktor sa nesprvaj zodpovedne k svojmu vntornmu priestoru.
Bu prestate robi to, o robte, porozprvajte sa s osobou, s ktorou mte problm a otvorene vyjadrite, o si myslte, alebo
sa zbavte negatvnych emci, ktor produkuje vaa myse a ktor len posiluj vae falon ja. Je dleit uvedomi si
mrnos takhoto ponania. Negativita nikdy nie je sprvnym prstupom k rieeniu situcie. V skutonosti vs vo vine
prpadov dr v zajat, brni skutonej zmene. Vetko, o robte pod vplyvom negatvnej energie, sa touto energiou zneist a
asom spsob ete viu boles a nespokojnos. Navye, akkovek negatvny vntorn stav je nkazliv. Neastie sa ri
ahie ako nkazliv choroba. Zkon rezonancie spsobuje, e spa a podporuje latentn negativitu v ostatnch, ak nie s
imnni - to znamen, plne vedom.
Zneisujete svet, alebo ho oisujete? Za svoj vntorn priestor mte zodpovednos vy, nik in a rovnako mte
zodpovednos aj za plantu Zem. Ako vo vntri, tak aj navonok: ak udia vyistia svoj vntorn priestor, prestan
zneisova aj ten vonkaj.
Ako sa meme zbavi negativity?
Odhote ju. Ako sa zbavte horceho uhlka, ktor drte v ruke? Ako sa zbavte akej a nepotrebnej batoiny, ktor
nesiete? Uvedomte si, e sa nechcete necha popli, ani sa zaaova bremenom, a pustte ich.
Hlbok nevedomie, akm je telo bolesti i in hlbok boles, naprklad ke stratme niekoho milovanho, sa mus vinou
transformova pomocou prijatia, spojenho so svetlom vedomej prtomnosti - udranm pozornosti. Mnoho nevedomch
nvykov mete jednoducho odhodi. Uvedomte si, e ich u viac nechcete, nepotrebujete, e mte na vber a nie ste len
uzlkom podmienench reflexov. Toto predpoklad, e ste schopn vyui silu prtomnosti. Bez nej nemte ancu.
Ak niektor emcie nazvate negatvnymi, nevytvrate tak mentlnu polaritu dobra a zla, o ktorej ste sa zmieovali?
Nie. Tto polarita bola vytvoren v ranejom tdiu, ke vaa myse odsdila prtomn okamih ako zl; tento sudok potom
vytvoril negatvnu emciu.
Ale ak vravte, e niektor emcie s negatvne, nechcete v skutonosti poveda, e by nemali existova, e. nie je normlne
ich cti? Ja to vnmam tak, e by sme mali vnma vetky pocity, ktor k nm prdu a nesdi ich ako dobr a zl, ani
nehovori, e by sme ich nemali cti. Je v poriadku, ak pociujeme nevraivos, sme nahnevan, podrden, nladov - ak
tieto pocity budeme potla, vyvolme vntorn konflikt i popieranie. Vetko je tak, ako m by.
Samozrejme. Ak u ctite, e sa aktivoval nejak vzorec, emcia alebo reakcia, prijmite ich. Neboli ste dostatone vedom,
aby ste si mohli vybra. To nie je sdenie, to je fakt. Ak by ste mali na vber, i ak by ste si uvedomili, e mte na vber, o
by ste si vybrali? Utrpenie alebo rados, spokojnos i nespokojnos, mier i konflikt? Vybrali by ste si mylienku i pocit,
ktor vs odree od vho prirodzenho pocitu pohody? Takto emcie povaujem za negatvne. Jednoducho preto, e s zl.
Nehovorm: To si nemal urobi," len vravm, e s v podstate zl asi ako boles aldka.
Ako je mon, e udia zabili len v dvadsiatom storo viac ako sto milinov svojich druhov? 4 Spsobovanie bolesti v takej
miere je nieo nepredstaviten. A to ete nehovorm o mentlnom, emonom a psychickom nsil, muen, bolesti a krutosti,
ktor si udia kadodenne spsobuj navzjom a aj ostatnm ivm tvorom. Sprvaj sa tak, lebo s v spojen so svojou

prirodzenosou, s vntornou radosou zo ivota? Samozrejme, e nie. Len udia, ktorch ovldaj vemi negatvne pocity,
ktor sa ctia naozaj zle, s schopn vytvori takto realitu - odraz toho, ako sa ctia. Dnes niia prrodu a plantu, ktor ich
dr pri ivote. Je to neuveriten, ale je to tak. lovek je nebezpene ialen a vemi chor ivony druh. To nie je
sdenie. Je to fakt. A faktom je aj to, e pod povrchom tohto ialenstva je zdravie. Uzdravenie a spsa s dostupn hne
teraz.
Vrme sa k tomu, o ste povedali. Je iste pravda, e ke prijmete svoju nenvis, nladovos, hnev, u sa nimi nemuste da
ovlda a prena ich na druhch. Premam vak, i ste k sebe primn. Ke ste sa nauili prijma svoje emcie, muste
sa snai prejs do alieho tdia a presta ich vytvra. Ak to neurobte, prijmanie emci sa stane len mentlnou
nlepkou, ktor umon vmu egu naalej sa oddva svojmu neastiu, a tm posilova pocit oddelenosti od ostatnch
ud, od okolitho sveta, aj od prtomnho okamihu. Ako viete, oddelenos je zkladom identity ega. Skuton prijmanie by
tieto pocity okamite transformovalo. A keby ste naozaj vo svojom vntri tuili, e vetko je v poriadku, ako vravte (a tak to,
samozrejme aj je), mohli by ste vbec ma tak pocity? Keby ste nesdili a skutone prijmali to, o je, nikdy by nemohli
vznikn. Myslte si, e vetko je v poriadku, ale hlboko vo vntri tomu naozaj neverte, a preto je vo vs stle aktvny
mentlno - emocionlny odpor. Preto sa ctite zle.
Aj to je v poriadku.
Obhajujete svoje prvo i v nevedomosti a trpie? Nebojte sa, to vm nikto nevezme. Ale ke si raz uvedomte, e vm z
nejakho jedla nie je dobre, budete ho alej jedva a tvrdi, e to, e vm je zle, je v poriadku?

NECH STE KDEKOVEK, BUTE TAM PLNE

Mete uvies nejak alie prklady benho nevedomia?
Usilujte sa pristihn samch seba pri saovan sa na situciu, v ktorej sa nachdzate, bez ohadu na to, i sa saujete
v mysli alebo nahlas. Ke sa saujete na svoje okolie, na ivotn situciu i na poasie, znamen to, e neprijmate to, o je.
Saovanie m vdy negatvny nboj. Ke sa na nieo saujete, robte zo seba obe. Ke sa prejavte, mte moc. Neelan
situciu zmete inom alebo slovom, ak je to mon: opustite ju alebo ju prijmite. Vetko ostatn je ialenstvo.
Ben nevedomie je vdy spojen s odmietanm prtomnosti. Prtomnos je, samozrejme, spojen aj s miestom. Brnite sa
tomu, o je tu a teraz? Niektor udia chc by vdy niekde inde. Tu" pre nich nikdy nie je dos dobr. Pozorujte sami seba
a zistite, i je to aj v prpad. Nech ste kdekovek, bute tam plne. Ak vm vaa sasn situcia pripad neprijaten a ste
z nej neastn, mte tri monosti: ods z nej, zmeni ju alebo ju plne prija. Ak chcete by zodpovedn za svoj ivot,
muste si vybra jednu z tchto troch monost, a to hne teraz. Potom prijmite dsledky. Bez vhovoriek. Bez negativity a
psychickho zneistenia. Udrujte svoj vntorn priestor v istote.
Ke okovek podniknete - oddete alebo zmente situciu, najskr sa zbavte negativity, ak je to aspo trocha mon. in,
ktor vychdza z pochopenia situcie, je innej ako in, ktor vychdza z negativity.
Akkovek akcia je lepia ako pasivita, najm ak sa u dlho nachdzate v nevyhovujcej situcii. Ak urobte chybu, aspo sa
nieo naute, take to prestane by chybou. Ak sa ani nepohnete, ni sa nenaute. Brni vm pri ine strach? Priznajte si ho,
sledujte ho, zamerajte na svoju pozornos a bute naplno prtomn. To vm pome prea spojenie medzi strachom a
vam myslenm. Nedovote strachu, aby vstpil do vaej mysle. Vyuite silu prtomnosti. Strach nad ou neprevldne.
Ak nemete ni zmeni, ani ods, potom svoje tu a teraz" naplno prijmite a plne sa zbavte vntornho odporu. Vae
falon a neastn ja - ktor sa rado cti zle, nenvid a utuje sa - nepreije. Nazva sa to odovzdanie sa. Odovzda sa nie je
slabos. Je v tom ohromn sila. Duchovn silu m iba ten, kto sa doke odovzda. Odovzdanie vs vntorne oslobod od
situcie, v ktorej sa nachdzate. Neskr mono zistte, e situcia sa zmenila bez vho priinenia. V kadom prpade ste
slobodn.
Jestvuje nieo, o by ste mali robi a nerobte to? Postavte sa a urobte to teraz. Alebo plne prijmite svoju neaktvnos,
lenivos i momentlnu pasivitu, mete si vybra aj to. Prejavte ju vak naplno. Uvajte si ju. Bute tak leniv a neaktvni,
ako len dokete. Ak sa do toho pustte naplno a vedome, oskoro to prekonte. A mono aj neprekonte. V kadom prpade
sa vak zbavte vntornho konfliktu, odporu a negatvnych emci.
Ste v strese? Ste tak zaneprzdnen, e redukujete prtomnos na prostriedok dosiahnutia elanej budcnosti? Stres je
spsoben tm, e sme tu", a pritom si elme by tam." Sme v prtomnosti, ale elme si by v budcnosti. Tto
rozpoltenos vs vo vntri rozorve. Vytvra ju a i v nej je ialen. Fakt, e to robia vetci ostatn, na tom ni nemen. Ak
je to potrebn, dokete sa pohybova, pracova i dokonca bea bez toho, aby ste sa projektovali do budcnosti a odmietali
prtomnos. A ke sa pohybujete, pracujete i bete, robte to naplno. Uvajte si momentlne rchle prdenie energie.
Prestanete by rozpolten a zbavte sa stresu. Jednoducho sa pohybujte, pracujte, bete - a uvajte si to. Alebo nerobte ni a

len sa posate na laviku v parku. Ke to vak urobte, vmajte si svoju myse. Mono povie: Mal by si pracova. Strca
as." Pozorujte svoju myse. Usmievajte sa na u.
Premate asto o svojej minulosti? asto o nej rozprvate a myslte na u, i u v dobrom alebo v zlom? Tie skvel veci,
ktor ste dokzali, vae dobrodrustv a zitky, alebo v prbeh obete a stran veci, ktor sa vm prihodili, alebo ktor ste
spsobili niekomu inmu? Vzbudzuj vo vs tieto mylienky pocit viny, pchy, nenvisti, hnevu, smtku i sebatosti?
Nielene tm posilujete svoje falon ja, ale zrove urchujete proces starnutia, lebo vo svojej dui hromadte minulos.
Vmajte si to na uoch vo svojom okol, ktor maj siln sklon prida sa minulosti.
Umierajte v kadom okamihu. Minulos nepotrebujete. Premajte o nej iba vtedy, ke je to relevantn pre prtomnos.
Vnmajte silu prtomnho okamihu a plnos bytia. Vnmajte svoju existenciu.

Robte si starosti? Rozmate asto nad tm o bude, ak"? Ak no, potom sa stotoujete so svojou mysou, ktor sa
projektuje do imaginrnych budcich situci a vytvra strach. S takou situciou si nemono poradi, pretoe neexistuje. Je to
vymyslen przrak. S tmto ialenstvom, ktor ohrozuje vae zdravie a ivot, mete skoncova jednoducho tak, e zanete
pritaka prtomnmu okamihu. Uvedomujte si rytmus svojho dychu. Vnmajte, ako vzduch plynie dnu a von z vho tela.
Vnmajte svoje vntorn energetick pole. Vetko, o muste riei a s m sa muste vysporiada v skutonom ivote - na
rozdiel od imaginrnych projekci mysle - je prtomn okamih. Ptajte sa, ak problm mte teraz, nie ak budete ma o rok,
zajtra alebo o p mint. o je zl na tomto okamihu? Vdy dokete eli prtomnosti, ale nikdy nie budcnosti - a ani
nemuste. Sprvna odpove, potrebn sila, sprvny in alebo zdroj tam bude vtedy, ke ho budete potrebova. Nie predtm,
ani potom.
Jednho da to dokem." Premate o svojom cieli tak intenzvne, e redukujete prtomnos len na prostriedok na jeho
dosiahnutie? Ober vs to o rados z toho, o robte? akte, e ete len zanete i? Ak premate takmto spsobom,
prtomnos vs nikdy neuspokoj, nech u dosiahnete okovek. Budcnos vm bude vdy pripada lepia. Je to perfektn
recept na permanentn nespokojnos a nenaplnenie, shlaste so mnou?
Mte vo zvyku stle na nieo aka? Ak as ivota trvite akanm? Nehovorm o krtkom akan, naprklad v rade na
pote, v dopravnej zpche, na letisku, akanie na koniec pracovnej doby i na niekoho. Dlh akanie je akanie na budcu
dovolenku, lepiu prcu, skutone zmyslupln vzah, spech, zarbanie peaz, dleitos, osvietenie i akanie na to, km
vyrast deti. Je ben, e udia strvia cel ivot akanm na to, e zan i.
akanie je stav mysle. V podstate to znamen, e chcete budcnos a odmietate prtomnos. Chcete to, o nemte a nechcete
to, o mte. V podstate tak kadm akanm nevedomky vyvolvate vntorn konflikt medzi prtomnosou, kde nechcete by
a budcnosou, kde by chcete. Zhoruje sa tm kvalitu vho ivota, lebo vs to pripravuje o prtomnos.
Nie je ni zl na tom, ke sa snate zlepi svoju ivotn situciu. Mete zlepi ivotn situciu, ale ivot nie. ivot je
primrny. ivot je vae najhlbie vntorn bytie. Je pln, kompletn a dokonal. Vaa ivotn situcia zvis od okolnost
vho ivota a vaich sksenost. Nie je ni zl na stanovovan si cieov a sil dosiahnu ich. Chyba je, ke sa to deje na
kor nho ivota a bytia. Jedin miesto, z ktorho sa k nim mete dosta, je prtomn okamih. Inak ste ako architekt, ktor
vbec neriei zklady budovy a venuje sa len vrchnej asti domu.
Mnoho ud naprklad ak na blahobyt. Blahobyt vak neme prs v budcnosti. Ak si cente a plne prijmate sasn
realitu kto ste, kde ste, o prve robte - potom plne prijmate to, o mte, ste za to van, ste van za bytie. Vanos
za prtomn okamih a plnos ivota v om, to je skuton blahobyt. Neprde v budcnosti. Len sa v ase prejav rznymi
spsobmi.
Ke nie ste spokojn s tm, o mte, alebo ste dokonca frustrovan i nahnevan pre momentlny nedostatok, mono vs to
motivuje k tomu, aby ste zbohatli. Ak vak aj zarobte miliny, neprestanete trpie vntornm nedostatkom a hlboko vo
vntri sa budete cti nenaplnen. Peniaze vm mu prinies mnoh vzruujce zitky, ale peniaze prichdzaj a
odchdzaj a vdy vo vs zanechaj pocit przdnoty a potrebu alch fyzickch a psychickch poteen. Nebudete
zotrvva v byt a nebudete cti plnos ivota, ktor predstavuje jedin prav blahobyt.
Vzdajte sa akania. Ke sa pristihnete, ako skzavate do akania... vymate sa z neho. Vrte sa do prtomnho okamihu.
Jednoducho bute a bytie si uvajte. Ke ste vedome prtomn, nikdy nemte potrebu na ni aka. Take ke vm
nabudce niekto povie: Prep, e som a nechal aka," mete mu odpoveda: To je v poriadku, neakal som. Len som
tu stl a bolo mi dobre - v radosti sammu so sebou."
Toto je len niekoko obvyklch stratgi mysle na popieranie prtomnho okamihu, ktor patria k benmu nevedomiu.
Vemi ahko ich prehliadnete, pretoe s sasou normlneho ivota: neutchajceho pocitu nespokojnosti v pozad. m

viac vak budete trnova pozorovanie svojho vntornho mentlneho a emocionlneho stavu, tm jednoduchie bude pre
vs zisti - ak sa nechte dolapi minulosou alebo budcnosou - kedy ste nevedom, a bude pre vs ahie zobudi sa z toho
sna do prtomnosti. Bute vak obozretn: falon, neastn ja, zaloen na stotonen sa s mysou, sa iv asom. Vie, e
prtomn okamih pre znamen smr a tak sa nm cti vemi ohrozen. Bude sa vs snai udra v ase.

VNTORN CIE VAEJ IVOTNEJ CESTY

Ctim pravdivos toho, o hovorte, ale aj tak si myslm, e na naej ivotnej ceste musme ma nejak cie, inak sa nechme
una okolnosami a cie znamen budcnos, vak? Ako sa to zluuje so ivotom v prtomnosti?
Ke ste na ceste, je rozhodne dobr vedie, kam idete, alebo pozna aspo zkladn smer, ktorm sa pohybujete.
Nezabdajte vak, e jedin vec, ktor je naozaj skuton na vaej ceste, je krok, ktor robte v danom momente. Ni in
neexistuje.
Vaa ivotn cesta m svoj vonkaj aj vntorn cie. Vonkajm cieom je dosiahnu nieo, pre o ste sa rozhodli a prs do
ciea, samozrejme, predpoklad existenciu budcnosti. Ak sa vak miesto, kam smerujete, stane dleitejm ako krok, ktor
prve robte, tak vm plne unikne vntorn cie cesty, ktor nem ni spolon s tm, kam idete alebo o robte, ale len s
tm, ako to robte. Nem ni spolon s budcnosou, len s kvalitou vho vedomia v prtomnom momente. Vonkaj cie je
sasou horizontlnej dimenzie priestoru a asu, vntornm cieom je prehbenie vho bytia vo vertiklnej dimenzii venej
prtomnosti. Vaa vonkajia cesta me by dlh milin krokov, vaa vntorn cesta m len jedin krok: krok, ktor prve
robte. Tm, ako si tento jedin krok budete stle viac uvedomova, zistte, e u v sebe obsahuje vetky ostatn kroky a
takisto cie vho putovania. V tom sa tento jedin krok premen na vyjadrenie dokonalosti, na akt nesmiernej krsy. Privedie
vs do sfry bytia a bude vyarova jeho svetlo. Toto je cieom a zrove naplnenm vaej vntornej cesty, cesty do vho
vntra.

Zale na tom, i dosiahneme svoj cie, i dosiahneme vo svete spech alebo zlyhme?
Bude vm na tom zlea, pokia nezrealizujete svoj vntorn cie. Neskr bude vonkaj cie pre vs iba hrou, v ktorej
mete pokraova jednoducho preto, e z toho mte rados. Je mon plne zlyha pri vonkajom cieli a pritom uspie vo
vntornom. Alebo naopak, o je benejie, zska vonkajie bohatstvo a vo vntri osta chudobn, tak ako povedal Jei:
zska svet a strati duu". Skr alebo neskr je kad vonkaj cie odsden na nespech, pretoe podlieha zkonu
pominutenosti. m skr si uvedomte, e vs ni vonkajie neme trvale uspokoji, tm lepie. Ke pochopte
obmedzenos vonkajch cieov, vzdte sa nererelnych oakvan, e vs urobia astnmi, a podriadite ich svojmu
vntornmu cieu.

MINULOS NEME PREI VO VAEJ PRTOMNOSTI

Spomenuli ste, e zbyton premanie alebo rozprvanie o minulosti je jednm zo spsobov vyhbania sa prtomnosti, ale
neexistuje v ns okrem minulosti, ktor si pamtme a s ktorou sa mono stotoujeme, aj in rove minulosti, ktor je
uloen omnoho hlbie? Mm na mysli nevedom minulos, ktor podmieuje nae ivoty, zitky z ranho detstva, i
dokonca z. minulch ivotov. alej s tu kultrne vplyvy, ktor s uren miestom, na ktorom sme sa narodili a historickm
obdobm, v ktorom ijeme. Vetky tieto faktory ovplyvuj nae videnie sveta: ako reagujeme, o si myslme, ak mme
vzahy, ako ijeme svoje ivoty. Ako by sme si vbec mohli toto vetko uvedomi a zbavi sa toho? Ako dlho by to trvalo? A aj
keby sme to spravili, o by nm potom ostalo?
o nm ostane, ke sa zbavme ilzie?
Nie je nutn skma nevedom minulos. Iba ak sa prve v tomto momente vo vs prejavuje v podobe mylienky, emcie,
tby, reakcie i vonkajej udalosti, ktor vs postretla. To, o budete potrebova vedie o svojej nevedomej minulosti, vm
prtomnos prinesie. Ke sa vnorte do minulosti, stane sa z nej bezodn priepas: stle je v nej o objavova. Mono vm
bude pripada, e potrebujete viac asu na to, aby ste jej porozumeli a oslobodili sa od nej, inmi slovami, e vs budcnos
jednho da od minulosti oslobod. To je ilzia. Len prtomnos vs me oslobodi od minulosti. Viac asu vs od asu
neoslobod. Vyuite silu prtomnosti. To je ten k.
o je sila prtomnosti?

Ni in ne sila vaej prtomnosti, vho vedomia oslobodenho od mylienkovch foriem.

Zaoberajte sa minulosou na rovni prtomnosti. m viac sa sstreujete na minulos, tm viac ju posilujete, dodvate jej
energiu a je pravdepodobnejie, e si z nej vytvorte identitu. Nechpte ma zle: pozornos je zsadn, ale nie ak ju upriamime
na minulos, ako na minulos. Nasmerujte pozornos na prtomnos, na svoje sprvanie, reakcie, nlady, mylienky, emcie,
strach a tby tak, ako ich pociujete v prtomnosti. Minulos je vo vs. Ak dokete by dostatone vedome prtomn a
vetky tieto veci sledova bez kritiky, analzy, posudzovania, potom sa zaoberte minulosou a pritom ju rozklad sila vaej
prtomnosti. Tm, e sa vrtite do minulosti, sami seba nenjdete. Sami seba njdete, ak vstpite do prtomnosti.
Nie je dobr pozna vlastn minulos a mc tak porozumie, preo niektor veci robme, preo reagujeme uritm spsobom
alebo podvedome vytvrame ist typ dramatickch situci a vzorcov, naprklad vo vzahoch?
Tm, ako si zanate lepie uvedomova svoju sasn realitu, mete odrazu zska vhad do toho, preo ist veci robte
prve takm spsobom. Naprklad, preo vae vzahy vdy sleduj rovnak vzory? Alebo si spomeniete na veci, ktor sa v
minulosti udiali a odrazu ich uvidte jasnejie. Je to fajn a me vm to pomc, ale nie je to podstatn. Podstatn je len vaa
vedom prtomnos. T rozklad minulos. To je spa zmeny. Nesnate sa teda pochopi minulos, bute iba tak
prtomn, ako sa len d. Minulos vo vaej prtomnosti neme prei. Preije iba vo vaej neprtomnosti.

PIATA KAPITOLA
STAV PRTOMNOSTI
JE TO IN, AKO SI MYSLTE
Stle hovorte o tom, e kov je stav prtomnosti. Myslm, e tomu rozumiem, ale nie som si ist, i som ten stav niekedy
skutone zail Zaujmalo by ma, i je to tak, ako si myslm, alebo je to celkom in?
Nie je to tak, ako si myslte! O prtomnosti sa ned prema, ani ju nemete mysou pochopi. Porozumie prtomnosti
znamen by v prtomnosti.
Urobte mal experiment. Zavrite oi a povedzte si: Ak asi bude moja alia mylienka?" Potom vemi pozorne akajte na
prv mylienku. Bute ako maka, ke sleduje myaciu dieru. Ak mylienka sa v tej myacej diere objav? Hne si to
vyskajte.

Musel som dos dlho aka, km sa objavila nejak mylienka.

Presne tak. Ke sa nachdzate v stave intenzvnej prtomnosti, nenapadaj vm nijak mylienky. Ste pokojn, a pritom
vemi bdel. V momente, ke vae vedomie klesne pod urit rove, prihrn sa mylienky. Vrti sa mentlny hluk" a ticho
sa vytrat. Ocitnete sa nasp v ase.
Ke chceli zenov majstri vyska, ak rove vedomia dosiahli ich iaci, odzadu sa k nim prikradli a udreli ich palicou.
Bol to ok! Ak sa tudent nachdzal v stave plnej prtomnosti a bdelosti, ak mal bedr opsan a sviecu horiacu", ako
hovor Jei v jednej zo svojich analgi prtomnosti, spozoroval, e majster sa k nemu zozadu pribliuje a zastavil ho, alebo
sa deru vyhol. Ak sa vak majstrovi podarilo udrie ho, znamenalo to, e iak bol ponoren v mylienkach, a preto bol
neprtomn a nevedom.
Aby ste v kadodennom ivote ostali bdel, muste sa zakoreni" hlboko vo svojom vntri, inak vs myse stiahne
neuveritenou silou ako divok rieka.
o to znamen zakoreni sa vo vlastnom vntri"?
Znamen to i naplno vo svojom tele. Vdy udriava as svojej pozornosti vo vntornom energetickom poli. Tak
povediac, cti svoje telo zvntra. Vedomie tela vs udruje v prtomnosti. Ukotvuje vs v prtomnom okamihu (pozri
kapitolu 6).

EZOTERICK VZNAM AKANIA

V istom zmysle meme stav pozornosti prirovna k akaniu. Jei pouil tto metaforu v niektorch svojich vrokoch.
Nejde o zvyajn unuden a nepokojn akanie, ktor vo svojej podstate prtomnos popiera a o ktorom som u hovoril. Pri
tomto akan nesstredte svoju pozornos na nijak bod v budcnosti a nevnmate sasnos ako neelan prekku, ktor
vm brni dosiahnu, o chcete. Je to kvalitatvne odlin druh akania, ktor si vyaduje dokonal ostraitos. Nieo sa
me prihodi v kadom okamihu a pokia nebudete absoltne bdel a pokojn, unikne vm to. O tomto druhu akania hovor
Jei. V tomto stave sstredte vetku svoju pozornos na prtomnos. Neostva vm priestor na denn snvanie, premanie,
spomnanie i predvdanie vec. Nie ste napt, nemte strach, len sa naplno sstredte v prtomnosti. Ste prtomn celou
svojou bytosou, kadou bunkou svojho tela. V tomto stave takmer zmizne vae ja, ktor m minulos a budcnos, alebo ak
chcete - vaa osobnos. No napriek tomu nestrcate ni cenn. V skutonosti ostvate sami sebou. Vlastne ste sebou viac, ako
kedykovek predtm. i skr, jedine teraz, v tomto okamihu, ste skutone sami sebou.

Bute ako sluha, akajci na nvrat svojho pna," hovor Jei. Sluha netu, kedy sa jeho pn vrti. Preto je bdel, pokojn
a ostrait, aby nepremekal jeho nvrat. V alom podobenstve Jei hovor o piatich ahkomysench (nevedomch)
ench, ktor nemaj dos lampovho oleja (vedomia), aby im lampy vydrali horie (aby boli vedome prtomn), a tak
premekaj prchod encha (prtomn okamih) a nedostan sa na svadobn oslavu (osvietenie). Tieto eny s opakom
piatich mdrych ien, ktor maj v lampch dostatok oleja (s vedome v prtomnosti).
Dokonca ani mui, ktor spsali evanjeli, tmto podobenstvm nerozumeli, take boli nesprvne chpan a prekrcan u od
ias, ke boli zapsan. V dsledku nslednch mylnch interpretci sa ich skuton vznam plne stratil. S to
podobenstv, ktor nehovoria o konci sveta, len o konci psychologickho asu. Hovoria o transcendencii egoickej mysle a
monosti i v plne novom stave vedomia.

V TICHU VAEJ VEDOMEJ PRTOMNOSTI VZNIK KRSA

To, o ste prve opsali, je stav, ktor obas zavam, ke som sm uprostred prrody.
no. Zenov majstri nazvaj tento stav bezmylienkovitosti a plnej prtomnosti okamih vhadu - satori. Hoci satori
nepredstavuje trval transformciu, bute van, ke ho zaijete, lebo vm umouje oksi stav osvietenia. Mono ste
podobn stav zaili u mnohokrt bez toho, aby ste si uvedomovali, ak m vznam. Ak si chcete uvedomova krsu,
majesttnos a posvtnos prrody, muste by prtomn. Pozorovali ste niekedy poas jasnej noci nekonen non oblohu a
boli ohromen absoltnym tichom a nesmiernosou priestoru? Zapovali ste sa niekedy skutone do zvuku horskho potoka
v lese? Pouli ste u niekedy spev drozda za tichho letnho smraku? Aby ste si takto veci uvedomili, vaa myse mus by
potichu. Muste na chvilku odhodi svoje osobn problmy, minulos a budcnos, aj vetky vedomosti. Inak sce budete
vidie, ale neuvidte, budete pou bez toho, aby ste skutone pouli. Vyaduje si to vau pln prtomnos.
Za krsou vonkajch foriem je nieo viac, o sa ned pomenova, aksi nevslovn hlbok, vntorn, posvtn esencia.
Vdy a vade, kde sa stretvate s krsou, vyaruje z nej tto esencia. Odhal sa vm vak iba vtedy, ke ste bdel. Je mon,
e tto bezmenn esencia a vaa prtomnos s jedno a to ist? Existovala by bez vaej prtomnosti? Hlboko sa do toho
ponorte a zistite to sami.

Ke ste zavali takto okamihy prtomnosti, pravdepodobne ste si neuvedomovali, e sa prechodne nachdzate v stave bez
mylienok. Prestvka medzi myslenm a tmto stavom je toti vemi krtka. V stav satori trval mono len niekoko
seknd, km sa op zapojila myse, ale stalo sa vm to, inak by ste nezaili krsu. Myse nedoke vytvori krsu, ani ju
vnma. Iba ke ste boli plne prtomn, na pr seknd sa tam objavila krsa a posvtnos. Kee medzera medzi plnou
prtomnosou a mylienkami bola krtka a neboli ste dostatone ostrait, pravdepodobne ste si nevimli fundamentlny
rozdiel medzi vnmanm, bezmylienkovitm uvedomovanm si krsy a jeho nslednm pomenovvanm a interpretovanm.
asov medzera bola tak krtka, e vm to zrejme pripadalo ako jeden svisl proces. Pravda je vak tak, e akonhle vm
napadla prv mylienka, cel zitok u bol len spomienkou.
m je medzera medzi vnemom a mylienkou dlhia, tm viu hbku zskavate ako udsk bytos, a tm ste vedomej.
Mnoh udia s vo svojej mysli tak uvznen, e krsa prrody pre nich ani nejestvuje. Mu sce poveda, e nejak kvet je
krsny, ale je to iba mechanick vyjadrenie. Nie s pokojn, nie s prtomn, a tak kvet v skutonosti nevidia, nevnmaj jeho
esenciu, posvtnos. Rovnako nepoznaj ani sami seba, nevnmaj svoju esenciu, vlastn posvtnos.
ijeme v kultre, kde je myslenie tak dominantn, e a na zopr vnimiek sa dnen modern umenie, architektra, hudba
a literatra krse a vntornej podstate vyhba. Dvodom je, e udia, ktor ho tvoria, sa nikdy - ani na okamih - neoslobodia
od vlastnej mysle. Take nie s v kontakte s miestom, z ktorho pramen skuton krsa a kreativita. Myse, ktor je
ponechan iba sama na seba, vytvra stran veci, a to nielen v galrich. Len sa pozrite na nae mest a priemyseln
pustatiny. Doteraz nijak civilizcia nevytvorila ni tak kared.

REALIZCIA ISTHO VEDOMIA

Je prtomnos a bytie to ist?

Ke si uvedomujete bytie, v skutonosti si bytie uvedomuje samo seba. Ke si bytie uvedomuje samo seba - je to vedom
prtomnos. Kee bytie, vedomie a ivot s synonym, meme poveda, e prtomnos je vedomie, ktor si uvedomuje
sam seba, i k ivotu sa prebdzajce vedomie samho seba. Neviate sa vak na slov, ani sa nesnate tomu porozumie.
Na to, aby ste sa stali prtomnmi, nepotrebujete rozumie niomu.
Rozumiem tomu, o ste prve povedali, ale akoby z toho vyplvalo, e bytie i najvyia transcendentlna realita ete nie je
dokonal. Akoby prechdzala vvojom. Potrebuje Boh as na osobn rozvoj?
no, ale len z limitovanej perspektvy stvorenho vesmru. Boh v biblii hovor: Ja som alfa i omega" a ja som iv". V tej
bezasovej sfre kde ije Boh a kde sa nachdza aj v domov, je zaiatok a koniec - alfa a omega - a esencia vetkho, o
bolo, aj o raz prde, sa nachdza vo venej prtomnosti, v neprejavenom stave jednoty a dokonalosti, ktor si udsk myse
ani zaleka nedoke predstavi a pochopi ho. V naom svete zdanlivo oddelench foriem je koncepcia bezasovej
dokonalosti nepredstavitenm pojmom. Zd sa, e aj vedomie, ktor je svetlom vyarujcim z venho zdroja, prechdza
vvojom. Tento dojem vak vyvolva iba nae obmedzen vnmanie. Z hadiska absoltna to tak nie je. Dovote mi, aby som
vm porozprval o evolcii vedomia vo svete.
Vetko, o existuje, m vlastn bytie, bosk esenciu a urit stupe vedomia. Dokonca aj kamene maj ist rudimentrny
stupe vedomia, inak by nemohli vbec existova a ich molekuly a atmy by sa rozpadli. Vetko je iv. Slnko, zem,
rastliny, zvierat, udia - kad forma je vyjadrenm rzneho stupa vedomia, vedomia prejavenho v hmote. Ke vedomie
na seba berie tvary a formy, vznik svet. Pozrite sa na miliny ivonych foriem na tejto plante. V mori, na si, vo
vzduchu - kad forma ivota sa nespoetnekrt replikuje. Preo? Hr sa azda niekto alebo nieo aksi hru s formami? Tto
otzku si kldli aj star indick jasnovidci. Svet videli ako Llu - ist druh posvtnej hry, ktor hr Boh. Jednotliv ivotn
formy v tejto hre, samozrejme, neznamenaj vea. Vina morskch foriem ivota preije len niekoko mint po naroden.
Aj lovek sa pomerne rchlo obrti na prach a ke raz odde, akoby tu ani nikdy nebol. Je to tragick i krut? no, ale iba
vtedy, ak pre kad formu vytvrate samostatn identitu, ak zabudnete na to, e ich vedomie je prejavom boskej esencie vo
forme. Pokia si vak neuvedomte vlastn bosk esenciu v podobe istho vedomia, nebudete to vedie naisto.
Ak sa vm v akvriu vyliahne rybka a vy jej dte meno Janko, vystavte jej rodn list, porozprvate jej o jej rodinnej histrii
a o dve minty neskr ju zoerie alia ryba - je to tragick. Je to vak tragick len preto, e ste naprojektovali samostatn ja
na miesto, kde iadne nebolo. Oddelili ste fragment dynamickho procesu, molekulrneho tanca a vytvorili ste z neho
samostatn entitu.
Vedomie na seba berie rzne prestrojenia, a km nie s tak zloit, e sa v nich plne strat. U dnench ud sa vedomie
stotouje so svojm prestrojenm. Sam seba pozn len ako formu, a preto ije v strachu zo znienia svojej telesnej a
mylienkovej formy. Je to zleitos egoickej mysle, ktor je poiatkom naej nefunknosti. Preto sa zd, e v priebehu
evolcie sa nieo pokazilo. Aj to je vak sasou Lly - posvtnej hry. Utrpenie spsoben naou nefunknosou nakoniec
printi nae vedomie presta sa stotoova s formou a prebud ns zo sna: op nadobudneme vedomie samho seba, ale na
omnoho hlbej rovni ako predtm, ne sme ho stratili.
Tento proces vysvetuje Jei vo svojom podobenstve o stratenom synovi, ktor odde z otcovho domu, prehajdka jeho
majetok, vyjde na mizinu a utrpenie ho printi vrti sa sp domov. Po nvrate ho otec miluje ete viac ako predtm. Syn aj
je, aj nie je rovnak ako predtm. Zskal ist hbku. Toto podobenstvo opisuje cestu od nevedomej dokonalosti, cez zjavn
nedokonalos a zlo" a k vedomej dokonalosti.
Uvedomujete si teraz hlb a ir vznam snahy sta sa prtomnm pozorovateom svojej mysle? Vdy ke pozorujete
myse, vae vedomie sa vzdiali od mylienkovch foriem a stane sa pozorovateom i svedkom. Nsledkom toho
pozorovate - ist vedomie - za vetkmi formami silnie a mentlne formy slabn. Ke hovorme o pozorovan mysle,
zosobujeme pritom udalos skutone kozmickho vznamu: cez vs sa vedomie prebdza zo sna o stotonen s formou
a zbavuje sa jej. To je predzvesou, ale zrove aj sasou udalosti, ktor je, o sa tka chronologickho asu,
pravdepodobne uloen v alekej budcnosti. Tejto udalosti hovorme koniec sveta.

Ke sa vedomie oslobod od stotoovania s fyzickmi a mentlnymi formami, stane sa tm, o nazvame istm alebo
osvietenm vedomm, prtomnosou. U sa to udialo v ivote niekokch jednotlivcov a zd sa, e sa to oskoro stane
viacerm, nemme vak istotu, e to tak bude. Vina ud je stle v egoickom nastaven mysle: stotouj sa s mysou,
ktor ich ovlda. Ak sa im oskoro nepodar oslobodi od svojej mysle, zni ich. Bud preva stle v zmtok,
konflikty, nsilie, zfalstvo a ialenstvo. Egoick myse je ako potpajca sa lo. Ak z nej nevystpite, potopte sa spolu s
ou. Kolektvna egoick myse udstva je tou najnebezpenejou, najdetruktvnejou a najialenejou entitou, ktor kedy
obvala tto plantu. o myslte, e sa s ou stane, ak sa udsk myse nezmen? Pre mnohch ud je aj tak jedinou avou
obasn nvrat na rove vedomia pred myslenm. Kad z ns sa tam vracia v noci poas spnku. Do uritej miery sa to
deje aj prostrednctvom sexu, alkoholu a inch drog, ktor potlaj nadmern aktivitu mysle. Ak by neexistoval alkohol,

antidepresva, upokojujce prostriedky a ileglne drogy, ktor sa dnes uvaj v obrovskch mnostvch, bolo by ialenstvo
udskej mysle ete zjavnejie. Keby ste ud obrali o drogy, verm, e by sa vina z nich zmenila na nebezpen montr,
ktor by ohrozovali seba aj svoje okolie. Drogy vs vak len udruj v dysfunknom stave. Ich masov uvanie odauje
zrtenie starch truktr mysle a prchod vyieho vedomia. Hoci jednotlivm uvateom mu prina avu od
kadodennho utrpenia, ktor im spsobuje ich myse, zrove im znemouj sta sa dostatone vedommi na to, aby sa
povzniesli nad myslenie a nali skuton oslobodenie.
Nvrat na rove vedomia pred myslenm, rove, na ktorej sa nachdzaj nai vzdialen predkovia, zvierat a rastliny, nie je
pre ns monosou. Cesta sp neexistuje. Ak chce udstvo prei, mus postpi na vyiu rove. Vedomie sa vyvja v
celom vesmre v miliardch foriem. Take, aj ke sa nm to nepodar, v kozmickom meradle to nebude znamena ni.
Vedomie sa prejav prostrednctvom nejakej inej ivotnej formy. Ale u samotn fakt, e o tom rozprvam a vy ma povate
alebo tate, o som napsal, je dkazom, e nov vedomie na tejto plante sa zana rozirova.
Nie je v tom ni osobn: ja vs neum. Ste vedomie a povate sami seba. Jedno vchodn prslovie hovor: Uite a iak
spolu tvoria uenie." V kadom prpade slov ako tak nie s dleit. Nie s pravdou, len k nej ukazuj smer. Rozprvam zo
sfry prtomnosti a vm sa mono pritom, ako ma povate, podar nasledova ma do nej. Hoci kad slovo, ktor poviem,
m svoju histriu a pochdza z minulosti, tak ako aj vetky jazyky, slov, ktormi sa vm prihovram, s nositemi vysokej
energetickej frekvencie prtomnosti, ktor z nich rob nieo trocha in ako to, o bene znamenaj. Mlanie je dokonca ete
innejm nositeom prtomnosti, take ak toto tate, alebo ma povate ke rozprvam, uvedomujte si ticho medzi
slovami a za nimi. Uvedomujte si pauzy. Navanie tichu je jednoduch a priamy spsob, akm sa mete kdekovek dosta
do prtomnosti. Aj v hlunom prostred je medzi zvukmi a v pozad zvukov ticho. Navanie tichu okamite vytvor ticho aj
vo vaom vntri. Len pomocou vho vntornho ticha mete nava vonkajiemu tichu. A je ticho nieo in ako
prtomnos, vedomie osloboden od mylienkovch foriem? Je to iv prklad toho, o om sa tu zhovrame.

KRISTUS: REALITA VAEJ BOSKEJ PRTOMNOSTI

Nelipnite na iadnom slove. Slovo prtomnos mete nahradi slovom Kristus, ak vm to dva v zmysel. Kristus je
vaou boskou esenciou alebo vam ja, ako sa tomu niekedy hovor na Vchode. Jedinm rozdielom medzi Kristom a
prtomnosou je, e Kristus oznauje vau vntorn svtos, bez ohadu na to, i si ho uvedomujete alebo nie. Prtomnos
hovor o boskosti alebo boskej esencii prebudenej vo vaom vntri.
Mnoh nedorozumenia a myln presvedenia o Kristovi sa vyjasnia, ke si uvedomte, e v om nie je nijak minulos ani
budcnos. Poveda, e Kristus bol alebo bude, si protire. Jei bol. Bol to lovek, ktor il pred dvetisc rokmi a realizoval
bosk prtomnos, svoju prav podstatu. A tak povedal: Predtm, ako bol Abrahm, ja som." Nepovedal: Existoval som
predtm, ne sa narodil Abrahm." To by toti znamenalo, e by sa stle nachdzal v dimenzii asu a stotonenia sa s
formou. Slov ja som pouit vo vete, ktor zana v minulom ase, hovoria o radiklnej zmene, diskontinuite v asovej
dimenzii. Je to skoro zenov, vemi hlbok prehlsenie. Jei sa poksil priamo, nie cez diskurzvne myslenie, prinies
vznam prtomnosti, sebarealizcie. Prekroil hranice vedomia ovldanho asom a vstpil do sfry bezasovosti. Do nho
sveta vstpila dimenzia venosti. Venos samozrejme neznamen nekonene dlh as, ale iaden as. Tak sa lovek Jei
stal Kristom, nstrojom istho vedomia. A ako Boh v biblii definuje samho seba? Povedal sn Boh: Vdy som bol a
vdy budem?" Samozrejme, e nie, lebo tm by priznal realitu minulosti a budcnosti. Boh povedal: Som, ktor som."
Nijak as, len prtomnos.
Druh prchod" Krista predstavuje transformciu udskho vedomia, posun od asu k prtomnosti, od myslenia k istmu
vedomiu, nejde o prchod mua alebo eny. Ak by sa Kristus mal zajtra vrti v nejakej externalizovanej podobe, o in by
vm mohol i mohla poveda ne nasledujce: Som pravda, som bosk prtomnos. Som ven ivot. Som tu. Som teraz."

Nikdy si Krista nezosobujte. Nedvajte mu identitu vo forme. Avatry, bosk matky, osvieten majstri, t z nich, ktor s
skuton, nie s vnimon osoby. S jednoduch a obyajnej ne obyajn udia, pretoe nemaj falon ja, ktor by
museli kmi, udriava alebo ochraova. Kad, kto m siln ego, by ich povaoval za bezvznamnch alebo, o je ete
pravdepodobnejie, vbec by si ich nevimol. Ak vs priahuje osvieten uite, je to preto, e ste u dostatone vedom, aby
ste rozpoznali vedomie v druhom. Bolo mnoho tch, ktor ni vnimon nerozpoznali v Jeiovi alebo Budhovi, tak ako
bude vdy vea takch, ktorch priahuj falon uitelia. Ego je priahovan ete vm egom. Temnota nerozpozn svetlo.

Len svetlo doke spozna in svetlo. Neverte tomu, e svetlo je mimo vs alebo, e k vm me prs len v nejakej
konkrtnej forme. Ak je inkarnciou Boha len v uite, kto ste potom vy? Akkovek druh vlunosti znamen
stotoovanie s formou, je to ego, nech je akokovek dobre zamaskovan.
Vyuvajte prtomnos majstra na to, aby sa v om ako v zrkadle odrala vaa prav prirodzenos mimo mena a formy a aby
ste sa sami stali vedome prtomnmi. oskoro si uvedomte, e v prtomnosti nememe hovori o mojom" a tvojom".
Prtomnos je len jedna.
Skupinov prca vm tie me pomc zosilni svetlo vaej prtomnosti. Ke sa zde skupina ud, ktor s v stave vedomej
prtomnosti, generuj vemi siln kolektvne energetick pole, ktor nielen zvyuje mieru prtomnosti kadho lena skupiny,
ale tie pomha oslobodi kolektvne udsk vedomie od nadvldy mysle. To spsob, e stav prtomnosti bude oraz
dostupnej jednotlivcom. Ak vak o i len jeden len skupiny nie je pevne zakotven v tomto stave a nedoke si udra
energiu tohto stavu vedomia, egoick myse me ahko op zska nadvldu a sabotova prcu celej skupiny. Hoci prca v
skupine je nesmierne cenn, sama o sebe nepostauje a nesmiete sa sta od nej zvisl. Rovnako sa nesmiete sta zvislmi na
uiteovi alebo majstrovi s vnimkou prechodnho obdobia, ke sa ute o vzname a praxi vedomej prtomnosti.

IESTA KAPITOLA
VNTORN TELO
BYTIE JE VAE NAJHLBIE A
Hovorili ste o dleitosti hlbokho zakorenenia sa vo vlastnom tele. Mete vysvetli, o ste tm mysleli?
Telo sa me sta miestom vstupu do sfry bytia. Pozrime sa na to bliie.
Ete stle si nie som celkom ist, i plne chpem, o myslte slovom bytie.
Voda? o tm myslte? Nerozumiem tomu," povedala by ryba, keby mala udsk myse.
Prosm, nesnate sa pochopi bytie. U ste do sfry bytia nahliadli, ale vaa myse sa bude vdy poka stlai ho do malej
katulky a onlepkova ho. To sa ned. Nie je mon, aby sa bytie stalo objektom poznania. V byt objekt a subjekt splvaj
v jedno. Bytie sa d cti ako stle prtomn ja som, ktor je za menom a formou. Cti a teda vedie, e ste a prebva v
tomto hlboko zakorenenom stave osvietenia, to je t pravda, o ktorej Jei hovor, e vs
oslobod.
Oslobod od oho?
Od ilzie, e nie ste ni viac, ne fyzick telo a myse. Toto iluzrne ja", ako ho nazva Budha, je nam zkladnm
omylom. Oslobod vs od strachu, vo vetkch jeho nespoetnch podobch, ktor vznik v dsledku tejto ilzie a ktor vs
bude neustle mui, pokm svoje ja neprestanete stava na pominutenej a zranitenej forme. A oslobod vs od hriechu, od
utrpenia, ktor spsobujete sebe a ostatnm, pokia to, o si myslte, hovorte a o robte, ovlda vae iluzrne ja.

HATE ZA SLOV
Nepi sa mi slovo hriech. Naznauje, e som sden a uznan vinnm.
To chpem. Okolo slov ako je hriech sa v dsledku nevedomosti, nedorozumen i tby vldnu v priebehu storo
nahromadilo mnoho mylnch nzorov a interpretci, ale napriek tomu je v nich obsiahnut jadro pravdy. Ak nie ste schopn
nahliadnu za takto interpretcie, a teda nedokete vidie realitu, ktor jednotliv slov oznauj, nepouvajte ich.
Nezaplietajte sa na rovni slov. Slovo je len prostriedok. Je to abstrakcia. Je ako smerov tabua, ktor vm ukazuje cestu.
Slovo med nie je med. Mete med tudova a rozprva sa o om ako dlho chcete, ale pokia ho neochutnte, tak nebudete
skutone vedie, o to je. Po tom, ako ho ochutnte, u pre vs slovo nebude a tak dleit. Nebudete na om lipn.
Podobne mete po cel zvyok ivota prema o slove boh, ale vbec to nebude znamena, e viete, alebo ste aspo
nahliadli na realitu, ktor sa k tomuto slovu vzahuje. Je to len nutkav lipnutie na nejakej znake, mentlny idol.
Rovnako to plat aj naopak: ak sa vm slovo med z akhokovek dvodu nepi, mono vm v odpor zabrni ho vbec
niekedy ochutna. Ak by ste pociovali siln odpor k slovu boh, o je len negatvna forma lipnutia, tak mono budete
popiera nielen toto slovo, ale aj samotn realitu, ktor toto slovo oznauje. Mohli by ste sami seba obra o monos tto
realitu zaksi. To vetko je, samozrejme, spojen s tm, e sa stotoujete s mysou.
Take, ak sa vm stane, e vm nejak slovo prestane vyhovova, prestate ho pouva a nahrate ho nejakm inm
vhodnm slovom. Ak sa vm nepi slovo hriech, pouite miesto neho slovo nevedomie alebo ialenstvo. Mono vs to viac
pribli k pravde, ktor za danm slovom le, a potom vo vs tak dlho zneuvan slovo, ako je hriech, nebude vyvolva
pocit viny.
Ani tie ostatn slov sa mi nepia. Akoby so mnou nieo nebolo v poriadku. Akoby som bol za nieo sden.
Samozrejme, e s vami nieo nie je v poriadku, ale nie ste za to sden.

Nerd by som sa vs osobne dotkol, ale nepatrte azda k udskmu pokoleniu, ktor len v priebehu dvadsiateho storoia
vyvradilo viac ako sto milinov prslunkov vlastnho druhu?
Mte na mysli kolektvnu vinu?
Nie je to otzka viny. Ale km vs ovlda egoick myse, ste sasou toho kolektvneho ialenstva. Mono ste sa nikdy
prli nezamali nad stavom loveka, ktorho ovlda egoick myse. Otvorte oi a uvidte, e vetko prestupuje strach,
zfalstvo, chamtivos a nsilie. Pozrite sa na nenvistn krutos a utrpenie, ktor si udia spsobuj tak navzjom, ako aj
inm formm ivota na tejto plante v nepredstavitenej miere. Nie je nutn odsudzova. Len pozorujte. Je to hriech. Je to
ialenstvo. Je to nevedomie. A nezabudnite pritom sledova vlastn myse. Hadajte v nej korene toho ialenstva.

NJDITE SVOJU NEVIDITEN A NEZNIITEN REALITU

Povedali ste, e stotonenie sa s fyzickou formou je sasou ilzie. Ako nm teda me telo, fyzick forma pomc pri
uvedomovan si bytia?
To telo, ktor vidte a ktorho sa to tka, vs neprenesie do sfry bytia. Viditen a hmotn telo je len vonkajou schrnkou,
i iba obmedzenm a zdeformovanm obrazom hlbej reality. Vo svojom prirodzenom stave spojenia s bytm mete tto
hlbiu realitu pociova v kadom momente v podobe neviditenho vntornho tela, v podobe oivujcej prtomnosti vo
svojom vntri. Take obva telo" znamen cti ho zvntra, cti ivot vo vntri tela a pomocou tohto cvienia pochopi, e
ste viac ne len vonkajia forma.
To je vak len zaiatok cesty smerom dovntra, ktor vs povedie stle hlbie do sfry pokoja a mieru, ale tie k obrovskej
sile a vibrujcemu ivotu. Spoiatku mono zaijete len prchav vnorenia, ale cez ne si zanete uvedomova, e nie ste iba
nezmyselnm fragmentom v nehostinnom vesmre, ktor sa doasne nachdza niekde medzi svojm narodenm a smrou,
ktormu sa povouj krtkodob pitky, po ktorch nasleduje boles a pln znienie. Pod vonkajou formou ste spojen s
niem tak obrovskm, nesmiernym a posvtnm, e nie je mon si to predstavi, ani o tom hovori - hoci ja o tom teraz
hovorm. Nie vak preto, aby ste mi uverili, ale aby som vm ukzal, ako na to mete prs sami. Pokia vaa myse na seba
strhva vetku vau pozornos, ste odtrhnut od bytia. Ak sa to s vami deje, a s vinou ud sa to deje neustle, nie ste vo
svojom tele. Vaa myse absorbuje cel vae vedomie a tvor z neho mylienky. Nemete presta myslie. Nutkav
myslenie je kolektvna choroba udstva. Cel vaa predstava o tom, kto ste, sa odvja od aktivity vaej mysle. Vaa identita,
ktor u nie je zakorenen v byt, sa stva zranitenou a neustle nieo vyadujcou mentlnou kontrukciou, ktor vytvra
strach ako zkladn, vetkm prenikajcu emciu. T jedin vec, na ktorej skutone zle, potom vo vaom ivote chba. Je
to vedomie vho hlbieho ja - vaej neviditenej a nezniitenej reality.
Ak si chcete uvedomova bytie, muste oslobodi svoje vedomie od svojej mysle. Je to jedna z najdleitejch loh na vaej
duchovnej ceste. Uvon vo vs obrovsk zsoby vedomia, ktor bolo v zajat zbytonho a nutkavho premania. Vemi
efektvny spsob je jednoducho prenies sstreden pozornos do tela, kde mete okamite zaa pociova bytie v podobe
neviditenho energetickho poa, ktor oivuje to, o vnmate ako svoje fyzick telo.

SPOJTE SA S VNTORNM TELOM

Skste to, prosm, teraz. Mono vm pri tomto cvien pome, ak zatvorte oi. Neskr, ke sa pre vs bytie v tele" stane
prirodzenm a jednoduchm, to u nebude potrebn. Upriamte svoju pozornos do tela. Precte ho zvntra. Je naive? Mte
ivot v rukch, ramench, nohch, chodidlch, bruchu a hrudi? Ctite jemn energetick pole, ktor prechdza celm telom a
vlieva pulzujci ivot do kadho vho orgnu a do kadej bunky? Ste schopn cti ho sasne vo vetkch astiach tela
ako jedin pole energie? Nejak as sa sstrete na pocity vo svojom vntornom tele. Nepremajte o om. Preciujte ho.
m viac pozornosti mu venujete, tm bud vae pocity jasnejie a silnejie. Budete ma pocit, akoby odrazu kad vaa
bunka bola ivia, a pokia je pre vs dleit zrakov vnem, mono uvidte, ako vae telo zana svieti. Hoci vm tento
obraz me doasne pomc, viac ako na akkovek obraz sa sstrete na svoje pocity. Kad obraz, nech je akokovek
krsny a siln, je u definovanou formou, take vm nedovol prenikn hlbie.

Pocity vho vntornho tela s beztvar, neobmedzen a bezodn. Mete sa do nich ponra stle hlbie. Ak v tejto fze
toho vea nectite, sstrete sa na to, o ctite. Mono ctite jemn plenie na dlaniach i chodidlch. To zatia sta. Iba sa
sstrete na ten pocit. Vae telo ova. Neskr budeme cvii viac. Otvorte teraz, prosm, oi, ale as pozornosti venujte

vntornmu energetickmu pou vho tela aj poas rozhliadania sa po miestnosti. Vntorn telo sa nachdza na prahu medzi
vaou hmotnou formou a vntornou podstatou, vam pravm ja. Bute s nm neustle v spojen.

TRANSFORMCIA CEZ TELO

Preo vina nboenstiev odsudzuje i popiera telo? Zd sa, e. duchovn hadai telo vdy povaovali za prekku alebo
dokonca za nieo hriene.
Preo tak mlo hadaov nalo?
Na telesnej rovni s udia vemi blzko zvieratm. Vetky zkladn telesn funkcie - poteenie, boles, dchanie, jedenie,
pitie, vyluovanie, spnok, prenie a rozmnoovanie sa, a samozrejme aj zrodenie a smr, to vetko ns spja so zvieratami.
Po vyhnan z raja, pde zo stavu jednoty do ilzie, sa lovek zrazu prebudil v nieom, o mu pripadalo ako zvieracie telo - a
to ho vemi znepokojilo. Ni si nenahovraj, Nie si ni viac, ne zviera." Tto zdanliv pravda bila do o. Bola vak prli
znepokojujca na to, aby ju bol ochotn tolerova. Adam a Eva videli, e s nah a dostali strach. oskoro zaali udia
nevedome popiera svoju zvieraciu prirodzenos. Hrozba, e by sa ich mohli zmocni siln zvieracie pudy a mohli by ich
zahna do plnho nevedomia, bola v skutonosti vemi relna. Zrodil sa pocit hanby a zaali sa objavova rzne tabu,
tkajce sa niektorch ast tela a telesnch funkci, zvl sexuality. Svetlo ich vedomia ete nebolo dos siln na to, aby sa
dokzali spriateli so svojou zvieracou prirodzenosou, aby jej umonili existova, i aby si ju dokonca uili - a to u vbec
nehovorm o tom, e by boli schopn sa do nej hlboko ponori a objavi v nej skryt posvtnos, realitu vo vntri ilzie.
Take urobili to, o museli. Zaali sa od svojho tela oddeova. Namiesto toho, aby nm jednoducho boli, zaali vnma, e
maj telo.
Ke vznikli nboenstv, toto popieranie tela sa ete vraznejie prehbilo prostrednctvom viery, e lovek nie je svojm
telom". Nespoetne vea ud na Vchode aj na Zpade sa v priebehu vekov snailo njs Boha, spsu i osvietenie
popieranm tela. Upierali si zmyslov pitky, predovetkm sexualitu, hladovali a rozvjali alie asketick praktiky.
Dokonca si zaali spsobova telesn boles, aby tak oslabili i potrestali svoje telo, pretoe ho vnmali ako nieo hriene.
Kresania tomu hovoria umtvovanie tela. In sa pokali z tela unikn prostrednctvom tranzu alebo vyhadvali spsoby,
ako opusti telo. A mnoh v tom stle pokrauj. Dokonca aj o Budhovi sa hovor, e es rokov praktizoval extrmnu askzu
formou hladovania a inmi spsobmi, osvietenie vak nedosiahol a km sa tchto praktk nevzdal.
Pravda je tak, e osvietenie nikdy nikto nedosiahol popieranm tela ani sksenosou s opustenm tela. Hoci takto sksenos
me by fascinujca a me vm umoni nahliadnu do stavu oslobodenia od hmotnch foriem, nakoniec sa vdy muste
vrti do svojho tela, kde prebieha podstata transformcie. K transformcii dochdza cez telo, nie mimo neho. Preto skuton
majstri nikdy neobhajovali mylienku boja proti telu i opustenia tela, hoci ich duchovn nasledovnci tak robili asto.
Zo starch uen o tele preili len urit fragmenty, naprklad Jeiov vrok: cel vae telo sa napln svetlom," alebo
prevaj u len v podobe mtov tak ako viera, e Jei nikdy neopustil svoje telo, ale vystpil do neba v om. Doposia
takmer nikto nerozumel tmto fragmentom i skrytm vznamom istch mtov a veobecne prevldala viera v to, e nie ste
telo," o viedlo k popieraniu tela a pokusom opusti ho. Velkmu mnostvu hadaov to znemonilo dosiahnu duchovn
osvietenie a nestali sa skutonmi hadami, ktor nali.
Je mon op njs straten uenia o vzname tela alebo ich zrekontruova z existujcich fragmentov?
To nie je potrebn. Vetky duchovn uenia vychdzaj z jednho zdroja. To znamen, e je a vdy bol len jeden majster,
ktor sa prejavoval v rznych podobch. Tm majstrom som ja a takisto aj vy, ke ste schopn spoji sa so svojm
vntornm zdrojom. A to je mon cez vae vntorn telo. Hoci vetky duchovn uenia pramenia z jednho zdroja, v
momente, ke sa zaali verbalizova a zapisova, stali sa len zbierkou slov - a slovo, ako som u povedal, je iba
ukazovateom. Vetky uenia s ukazovatemi smeru, ktor vedie sp k zdroju.
U som hovoril o pravde skrytej vo vaom tele, ale ete raz pre vs zosumarizujem straten uenie majstrov - take tu je al
ukazovate. Prosm, snate sa pri tan i povan vnma svoje vntorn telo.

KZANIE O TELE

To, o vnmate ako hust fyzick truktru, ktorej hovorme telo, podliehajce chorobm, starnutiu a smrti, to nie ste vy. Je
to falon obraz vaej esencilnej reality, ktor sa nachdza mimo zrodenia a smrti, obraz svisiaci s obmedzenm mysle,
ktor tm, e stratila kontakt s bytm, vytvra telo ako dkaz iluzrnej viery v oddelenos a na ospravedlnenie pocitu strachu.
Neodmietajte vak svoje telo, pretoe vo vntri tohto symbolu pominutenosti, obmedzenia a smrti, ktor vnmate ako
iluzrny vtvor svojej mysle, sa skrva krsa vaej esencilnej a nesmrtenej reality. Pri hadan pravdy neobracajte svoju
pozornos inam, pretoe ju nikdy nenjdete inde, ako vo vntri svojho tela.
Nebojujte proti svojmu telu, pretoe ke to robte, bojujete zrove proti vlastnej realite. Vy ste telo. To telo, ktor vidte
a ktorho sa mete dotkn, je len iluzrnym zvojom. Pod nm je skryt neviditen vntorn telo, brna k bytiu, k
neprejavenmu ivotu. Cez svoje vntorn telo ste neoddelitene spojen s touto neprejavenou jednotou ivota, ktor sa
nezrodila, neumrie a je vene prtomn. Cez svoje vntorn telo ste navdy zajedno s Bohom.

MAJTE VO VNTRI HLBOK KORENE

Kom je neustle sa nachdza v stave spojenia so svojm vntornm telom - ustavine ho vnma. To rchlo prehbi a
zmen v ivot. m viac vedomia nasmerujete do svojho vntornho tela, tm vyia bude jeho vibran frekvencia,
podobne ako ke postupne rozsvietite tlmen svetlo, take do neho prdi viac elektrickej energie. Na tejto vyej
energetickej rovni sa vs u negativita nedotkne a vy pritiahnete nov situcie, ktor bud odra vae vyie energetick
nastavenie.
Pokia si budete o najviac uvedomova svoje telo, budete ukotven v prtomnosti. Nestratte sa vo vonkajom svete ani vo
vlastnej mysli. Mylienky a emcie, strach a tby tam stle bud, ale prestan vs ovlda.
Preskmajte, prosm, kde je vaa pozornos v tomto okamihu. Povate ma, alebo si tieto slov tate. Tam je sstreden
vaa pozornos. Perifrne si uvedomujete aj svoje okolie, inch ud a podobne. Mono aj vaa myse reaguje na to, o tate
a komentuje to. Ni z toho si vak nevyaduje vau pln pozornos. Skste aj poas toho osta v kontakte so svojm
vntornm telom. as pozornosti si ponechajte vntri. Nedovolte, aby sa cel sstredila na vonkajie dianie. Precte svoje
telo zvntra ako jednotn energetick pole. Je to takmer, akoby ste tali alebo povali celm telom. Trnujte to poas
nasledujcich dn a tdov. Nevenujte vetku pozornos mysli a vonkajiemu svetu. Sstrete sa na to, o robte, ale
zrove o najintenzvnejie vnmajte svoje vntorn telo. Ostate v om zakorenen. Potom pozorujte, ako to men vae
vedomie a kvalitu toho, o robte.
Vdy, ke niekde na nieo akte, vyuite as a vnmajte svoje vntorn telo. Takto sa pre vs dopravn zpchy a akanie v
rade stan zbavnmi. Namiesto toho, aby ste si v mysli projektovali, e ste niekde inde, vzdialen od prtomnho okamihu,
skste sa do neho zahbi tm, e sa viac zakorente v tele.
Umenie uvedomova si svoje telo vo vs podnieti plne nov spsob ivota, stav permanentnej prepojenosti s bytm a dod
vmu ivotu hbku, ak ste nikdy predtm nepoznali.
Je jednoduch osta prtomnm pozorovateom svojej mysle, pokia ste hlboko zakorenen v tele. Nech sa vo vonkajom
svete deje okovek, vami to u neotrasie.
Ak sa nebudete sstredi na prtomn okamih a nezakorente sa vo vlastnom tele, bude vs naalej ovlda myse. Vae
myslenie a sprvanie sa bude odvja poda scenra zaloenho na podmieovan, ktor u dvno napsala vaa myse.
Mono sa dokete nakrtko a doasne oslobodi od tejto nadvldy, ale nebude to nadlho. Je to tak hlavne v zloitch
situcich, kedy sa vs dotka strata i smtok. Vae reakcie bud nevedom, automatick a predvdaten, podnieten
strachom, ktor je jedinou dominantnou emciou v stave stotonenia sa s mysou.
Ke prdu vzvy, a tie sa vdy objavia, zvyknite si rchlo sa zahbi a o najviac sa zamera na vntorn energetick pole
vho tela. Sta na niekoko seknd, nemus to trva dlho. Muste to vak urobi v okamihu, ke sa objav problm. Kad
oneskorenie umon, aby vs ovldla vaa podmienen mentlno - emocionlna reakcia. Ke sa zameriate dovntra a
prectite svoje vntorn telo, okamite sa stite a sprtomnte, pretoe odvediete vedomie od mysle. Ak ste v takej situcii
nten reagova, vaa reakcia vyjde z hlbej rovne. Podobne ako je slnen svetlo jasnejie ne svetlo svieky, na rovni
bytia je nekonene viac inteligencie ako vo vaej mysli.
Pokia ste vo vedomom spojen so svojm vntornm telom, ste ako strom, ktor je hlboko zakorenen v zemi, alebo ako
budova postaven na hlbokch a pevnch zkladoch. Toto prirovnanie pouil Jei v asto nepochopenom podobenstve o

dvoch muoch, ktor postavili dom. Jeden mu postavil dom na piesku a ke prila brka, odniesla ho voda. Druh mu
kopal hlboko, km narazil na skalu, na ktorej postavil dom, ktor voda neodniesla.

PREDTM AKO VSTPITE DO SVOJHO TELA, ODPUSTITE

Ke som sa snail sstredi pozornos na svoje vntorn telo, ctil som sa vemi nepohodlne. Bol som nervzny a ctil som
ist nevonos. Take som nectil to, o om hovorte.
To, o ste ctili, bola pravdepodobne pretrvvajca emcia z minulosti, ktor ste si neuvedomovali, km ste nenasmerovali
svoju pozornos do tela. Tto emciu muste najskr zahrn pozornosou, inak vm zabrni v prstupe k vntornmu telu,
ktor sa nachdza na hlbej rovni pod ou. Pozornos nespova v tom, e o nej zanete rozma. Tto emciu len
pozorujte, plne ju precte a prijmite tak, ak je. Niektor emcie ako hnev, strach i smtok s ahko rozpoznaten. S
inmi to bude aie. Mu to by nejasn pocity nepokoja, aoby, stiahnutia, nachdzajce sa kdesi na polceste medzi
emciou a fyzickm prejavom. V kadom prpade vak nezle na tom, i dokete tieto pocity pomenova, dleit je
uvedomi si ich. Pozornos je kom k transformcii - a pln pozornos zaha prijatie. Pozornos je ako sveteln l koncentrovan sila vho vedomia, ktor vetko premiea na seba.
V plne funknom organizme trvaj emcie vemi krtko. S ako chvilkov serenie hladiny, vlna na povrchu vho bytia. Ak
vak nie ste vo svojom tele, emcia vo vs me osta aj niekoko dn i tdov, spoji sa s almi emciami s podobnou
frekvenciou, ktor sa zlili a spolu vytvraj vae telo bolesti. Tento parazit vo vs me preva cel roky, ivi sa vaou
energiou, vies k chorobm a urobi vm zo ivota peklo (pozri kapitolu 2).
Preto sa sstrete na vnmanie emci a snate sa zisti, i sa vaa myse nedr negatvnych vzorcov obviovania, utovania
sa i nenvisti, ktor emcie vyivuj. Ak je to tak, znamen to, e ste neodpustili. Mono ste neodpustili sebe, inmu
loveku alebo nejakej situcii, podmienkam, minulm, prtomnm alebo budcim, ktor vaa myse odmieta prija. no,
vaa myse me odmieta dokonca aj budcnos. Ide o neochotu mysle akceptova neistotu a prija, e budcnos nem v
rukch. Odpustenie znamen vzda sa hnevu a zrmutku. Stane sa to, prirodzene, v momente, ke si uvedomte, e
saovanie sa len posiluje vae falon ja. Odpustenie znamen neodporova ivotu - dovoli mu prejavi sa cez vs.
V opanom prpade sa dostav boles a utrpenie, obmedzen prdenie ivota a v mnohch prpadoch aj telesn ochorenie.
V momente ke skutone odpustte, oslobodte sa od nadvldy mysle. Neschopnos odpa je prirodzen pre myse.
Rovnako ako ego, mysou vytvoren falon ja, neme i bez sporov a konfliktov. Myse nevie odpa. Odpusti mete
len vy. Sstredte sa na prtomnos, vstpite do tela, poctite vibrujci mier a pokoj, ktor vyaruj z bytia. Preto Jei
povedal: Km vstpite do chrmu, odpuste."

VAE SPOJENIE S NEPREJAVENM

Ak je vzah medzi vedomou prtomnosou a vntornm telom?
Vedom prtomnos je ist vedomie - vedomie osloboden od mysle, od sveta formy. Vntorn telo je vam spojenm
s neprejavenm a vo svojom najhlbom aspekte je priamo nm: je to ten zdroj, z ktorho vyaruje vedomie, tak ako svetlo
vyaruje zo slnka. Uvedomovanie si vntornho tela, to je vedomie, ktor si spomna na svoj pvod a vracia sa ku zdroju.
Je neprejaven to o bytie?
no. Neprejaven sa sna zachyti pomocou negcie to, o om nie je mon hovori, nad m nie je mon prema ani si
to predstavi. Hovor o tom, m nie je a tm poukazuje na to, m je. Na druhej strane bytie je pozitvny vraz. Nelipnite
vak, prosm, na tchto vrazoch, neurobte z nich predmet svojej viery. S to len ukazovatele.
Povedali ste, e vedom prtomnos je vedomie osloboden od mysle. Kto ho oslobodil?
Vy. Ale kee vo svojej podstate ste vedom, mete takisto poveda, e ide o prebdzanie vedomia zo sna formy. To ale
neznamen, e vaa vlastn forma okamite zmizne v explzii svetla. Naalej mete i vo svojej sasnej forme, a pritom
si by vedom svojej beztvarej a nesmrtenej podstaty.
Musm prizna, e toto siaha aleko za hranice mjho chpania, ale na nejakej hlbej rovni mm .pocit, e viem, o om
hovorte. Je to skr pocit ako osi in. Nahovram si nieo?
Nie, nenahovrate. K pravde o tom, kto v skutonosti ste, vs bliie doved pocity ne myslenie. Nemem vm poveda
ni, o by ste hlboko vo vntri u sami nevedeli. V momente, ke sa dostanete na ist rove vntornho prepojenia,

spoznte pravdu, ke ju zaujete. Ak ste sa na tto rove ete neprepracovali, cvienie uvedomovania si tela vm prinesie
potrebn hbku.

SPOMALENIE PROCESU STARNUTIA

Okrem toho uvedomovanie si vntornho tela m blahodarn vplyv aj na fyzickej rovni. Spsobuje naprklad vrazn
spomalenie procesu starnutia fyzickho tela.
Vonkajie telo pomerne rchlo starne a slabne, vntorn telo nepodlieha v priebehu asu zmenm, iba ak v tom, e si ho
hlbie uvedomujete a dokete sa s nm viac stotoni. Povedzme, e dnes mte dvadsa rokov. Energetick pole vho
vntornho tela bude rovnak, aj ke budete ma osemdesiat. Stle bude rovnako iv. Akonhle sa oslobodte od svojej
mysle a zanete i vo svojom vntornom tele a v prtomnosti, vae fyzick telo bude ahie, istejie a ivie. Pokia je v
tele viac vedomia, jeho molekulrna truktra sa stva menej hustou. Viac vedomia znamen oslabenie ilzie hmoty.
Ke sa zanete stotoova so svojm bezasovm vntornm telom viac, ne so svojm vonkajm telom, budete i
prirodzene v prtomnosti a vau pozornos u nebude ovlda minulos a budcnos. Vo svojej dui ani v bunkch nebudete
hromadi as. Nahromadenie asu a psychologick bremeno minulosti a budcnosti vrazne znia schopnos buniek
obnovova sa. Take ke prebvate vo svojom vntornom tele, vae vonkajie telo bude starn omnoho pomalie. Ke
zostarne, vaa bezasov podstata bude iari cez vau fyzick formu a nebudete vyzera ako star lovek.
Existuje nejak vedeck dkaz?
Skste to sami a stanete sa nm.

POSILNENIE IMUNITNHO SYSTMU

alm blahodarnm vplyvom, ktor toto cvienie prina na fyzickej rovni, je posilnenie imunitnho systmu, ku ktormu
dochdza, ke prebvate vo svojom tele. m viac vedomia prenesiete do tela, tm bude v imunitn systm silnej. Akoby
sa kad bunka prebudila a teila sa. Telo miluje vau pozornos. Je to zrove siln forma samolieby. Vina chorb sa
prikradne, ke nie ste prtomn vo svojom tele. Ke pn nie je doma, udomcnia sa u neho rzne pochybn indivdu. Ke
budete prebva vo svojom tele, nevtan hostia sa dnu nedostan.
Neposiln sa vak iba imunitn systm vho fyzickho tela, ale spolu s nm aj v psychick imunitn systm. Tento
imunitn systm vs chrni pred vysoko nkazlivmi negatvnymi mentlno - emocionlnymi silovmi poami inch ud.
Prebvanie v tele vs nechrni vytvorenm ttu, ale zvenm energetickej frekvencie celho vho energetickho poa,
take okovek, o vibruje na niej frekvencii - strach, hnev, depresia - jestvuje v plne inom rde reality. U to nevstupuje
do poa vho vedomia, a ak no, nemuste sa voi tomu nijako brni, lebo to vami len prejde. Prosm, neprijmajte ani
neodmietajte slepo to, o hovorm. Vyskajte si to sami.
Existuje jedna jednoduch, ale inn lieiv meditcia, ktor mete robi kedykovek, ke poctite potrebu posilni svoj
imunitn systm. Je zvl inn pri prvch prznakoch choroby, ale ke ju robte opakovane, asto a s pevnm
odhodlanm, psob aj na choroby, ktor sa u rozvinuli. Takisto neutralizuje poruchy vho energetickho tela spsoben
negativitou. Nie je vak nhradou za neustle praktizovanie bytia v tele, lebo pokia neijete vo svojom tele, jej inky bud
len doasn. Tu je.
Kedykovek mte pr mint as, najm veer pred spanm, alebo pri prebdzan, zaplavte" svoje telo vedomm. Zavrite oi.
ahnite si na chrbt. Vyberajte si rzne asti tela a sstrete na ne svoju pozornos: dlane, chodidl, ruky, nohy, brucho,
hru, hlava a podobne. Potom svoju pozornos nechajte niekokokrt prejs vam telom ako vlnu od chodidiel k hlave a
sp. Sta, ak to budete robi mintu. Potom vnmajte svoje energetick telo ako celok, ako jedin energetick pole. Tento
pocit si niekoko mint podrte. Bute intenzvne prtomn, a to v kadej bunke svojho tela. Nerobte si starosti, ke vaa
myse obas odvedie vau pozornos mimo tela a vy sa stratte v mylienkach. Hne ako si uvedomte, e sa to stalo,
nasmerujte pozornos do svojho vntornho tela.

DYCH VS POVEDIE DO TELA

V niektorch chvach, ke je moja myse vemi aktvna, zskava tak silu, e sa mi zd by nemon odvrti od nej
pozornos a precti vntorn telo. Stva sa to najastejie vtedy, ke prepadnem obavm a strachu. Mete mi nejako
poradi?

Kedykovek je pre vs ak nadviaza spojenie so svojm vntornm telom, je jednoduchie sstredi sa najskr na svoj
dych. Vedom dchanie, ktor je samo osebe innou meditciou, vs postupne privedie k telu. Pozorne vnmajte, ako dych
vchdza a vychdza z tela. Nadychujte sa do tela a sledujte, ako sa vae brucho rozahuje a sahuje pri kadom ndychu a
vdychu. Ak je pre vs jednoduch si to predstavi, zatvorte oi a predstavte si, e vs obklopuje svetlo, alebo ste ponoren
do nejakej iarivej tekutiny - do mora vedomia. Vdchnite to svetlo. Precte, ako iariv tekutina napa vae telo a to tie
zana iari. Sstrete sa na svoje pocity. Ste vo svojom tele. Nelipnite na iadnej vizulnej predstave.

TVORIV VYUITIE MYSLE

Ak potrebujete poui myse na nejak pecifick el, vyuite ju v spojen s vntornm telom. Ak ste schopn zachova si
vedomie, a pritom nerozma a dokete tvorivo vyui myse, najjednoduch spsob, ako sa do tohto stavu dosta, je cez
telo. Vdy, ke potrebujete nejak odpove, rieenie i tvoriv mylienku, prestate na chvu rozma a svoju pozornos
sstrete na vntorn energetick pole. Uvedomte si vntorn pokoj. Ke op zanete myslie, vae myslenie bude sviee a
tvoriv. Pri kadom preman si zvyknite pohybova sa hore a dolu medzi myslenm a navanm vntornmu tichu.
Meme poveda, nemyslite len hlavou, myslite celm svojm telom.

UMENIE NAVA
Ke vm niekto nieo rozprva, nepovajte ho len mysou, povajte ho celm svojm telom. Poas povania vnmajte
energetick pole vho vntornho tela. To odvrti vau pozornos od myslenia a vytvor priestor, ktor vm umon
skutone si nieo vypou bez toho, aby do toho zasahovala myse. Dvate tak druhmu loveku priestor - priestor na
existenciu. Je to ten najvzcnej dar, ktor mete da. Vina ud nevie pova, pretoe ich pozornos je sstreden na
myslenie. Sstredia sa na viac ako na to, o im druh lovek hovor a u vbec sa nesstredia na to jedin, na om zle: na
bytie druhho loveka pod povrchom mysle a slov. Bytie druhho loveka, samozrejme, dokete precti len cez svoje
vlastn bytie. To je poiatok vedomia jednoty, ktorou je lska. Na najhlbej rovni bytia ste jedno so vetkm, o existuje.
Vo vine udskch vzahov ide hlavne o interakciu mysl, nie o skuton komunikciu udskch bytost. Tak sa neme
nijak vzah rozvin, preto je vo vzahoch toko konfliktov. Ke je v ivot ovldan mysou, nevyhnete sa konfliktom,
sbojom a problmom. Kontakt s vntornm telom vytvra ist priestor bez myslenia, v ktorom mu rozkvita vzahy.

SIEDMA KAPITOLA
BRNY DO NEPREJAVENHO
VSTPTE HLBOKO DO SVOJHO TELA
Ctim energiu vo vntri svojho tela, hlavne v rukch a v nohch, nedokem vak prenikn hlbie, tak ako ste to spomnali
predtm.
Urobte si z toho meditciu. Nemus by dlh. Desa a ptns mint asu by malo stai. Najskr sa uistite, e vs zvonka
nebude ni vyruova, ani telefn, ani udia. Njdite si stoliku, sadnite si, ale neopierajte sa. Chrbticu majte vystret. To
vm pome udra si bdelos. Prpadne si vyberte svoju obben meditan polohu.
Uistite sa, e vae telo je uvonen. Zatvorte oi. Niekokokrt sa zhlboka nadchnite. Nadychujte sa dole do brucha.
Pozorujte, ako sa vm brucho jemne rozahuje a sahuje s kadm ndychom a vdychom. Potom si uvedomte vntorn
energetick pole vo svojom tele. Nepremajte o om - precte ho. Tm vyslobodte svoje vedomie z podruia mysle. Ak
vm to pomha, pouite vizualizciu svetla, ktor som opsal.
Ke zanete vnma svoje vntorn telo ako jednotn pole energie, pokste sa poda monosti zbavi vetkch vizulnych
predstv a sstrete sa iba na ten pocit. Ak mete, zbavte sa aj mentlneho obrazu, ktor mte o svojom fyzickom tele.
Ostane len cez vetko prenikajci pocit prtomnosti, pocit bytia. Vntorn telo nem nijak ohranienie. Svoju pozornos
potom nasmerujte ete hlbie do tohto pocitu. Splyte s nm. Splyte s energetickm poom natoko, e u nebudete vnma
rozdiel medzi pozorovateom a pozorovanm, medzi vami a vam telom. Zmizne aj rozdiel medzi vntornm a vonkajm,
take u nebude vntorn telo. Vae hlbok sstredenie sa do vntra tela vae telo transcenduje.
Zotrvajte v sfre istho bytia tak dlho, km vm je to prjemn. Potom si op uvedomte svoje fyzick telo, dych a zmyslov
vnemy a otvorte oi. Niekoko mint meditatvnym spsobom pozorujte svoje okolie - ni nepomenvajte - a pritom naalej
vnmajte svoje vntorn telo.

Vstup do tejto sfry bez foriem je skutone oslobodzujci. Dostane vs z podruia formy a stotoovania sa s ou.
Predstavuje ivot v nerozlenom stave predtm, ako dolo k jeho fragmentcii do mnostva foriem. Meme to nazva
neprejavenm, neviditenm zdrojom vetkch vec, bytm vo vetkch bytostiach. Je to oblas hlbokho pokoja a mieru, ale
tie radosti a intenzvneho ivota. Kedykovek ste vedome prtomn, stanete sa iastone priepustnmi" a me vami
prenika svetlo, ist vedomie, ktor vyaruje zo zdroja. Uvedomte si, e svetlo nie je oddelen od vs, ale tvor vau
vntorn podstatu.

ZDROJ CHI
Je toto neprejaven toton s tm, o sa na Vchode nazva chi, univerzlnou ivotnou energiou?
Nie, nie je. Neprejaven je zdrojom chi. chi je vntorn energetick pole vho tela. Je to most medzi vam vonkajm
telom a zdrojom. Le na polceste medzi prejavenm, svetom formy a neprejavenm. chi meme pripodobni k rieke alebo
k prdu energie. Ke zameriate vedomie hlboko do svojho tela, tto rieka vs zavedie sp k svojmu prameu. chi je
pohyb. Neprejaven j e pokoj. Ke sa dostanete do bodu absoltneho pokoja, ktor vak pulzuje ivotom, vtedy prekrote
hranice vntornho tela a chi a prdete k zdroju, k neprejavenmu. chi je spojenm medzi neprejavenm a hmotnm
univerzom.
Ak svoju pozornos zamierite hlboko do vntornho tela, me vs to dovies k bodu singularity, v ktorom sa svet rozplynie
do neprejavenho a to neprejaven sa prejav vo forme energickho prdenia chi, ktor sa stva svetom. Je to moment
zrodenia a smrti. Ke vedomie sstredte von, vznik myse a svet. Ak ho sstredte dovntra, uvedom si, z akho zdroja

pochdza a vrti sa domov, do neprejavenho. Ke sa potom vae vedomie vrti sp do prejavenho sveta, znova
nadobudnete totonos, ktorej ste sa doasne vzdali. Mte meno, minulos, ivotn situciu, budcnos. Ale v jednom
zsadnom ohade u nie ste tou istou osobou, ktorou ste boli. Nahliadnete na realitu vo vntri seba, ktor nie je z tohto
sveta", hoci od neho nie je oddelen, tak ako nie je oddelen od vs. Robte nasledujce duchovn cvienie: vo svojom
benom ivote nevenujte sto percent svojej pozornosti vonkajiemu svetu a mysli. as sstrete dovntra. U som o tom
hovoril. Vnmajte vntorn telo aj pri inch innostiach zvl vtedy, ke ste s umi alebo v prrode. Precte vntorn
pokoj. Brny nechajte otvoren. Neprejaven si mete uvedomova po cel ivot. Budete ho pociova ako hlbok mier v
pozad, pokoj, ktor vs v nijakej situcii neopust. Stanete sa mostom medzi neprejavenm a prejavenm, medzi Bohom a
svetom. Je to stav spojenia so zdrojom, ktor nazvame osvietenie.
Nemyslite si, e neprejaven j e oddelen od prejavenho. Akoby to tak mohlo by? Je to ivot vo vntri vetkch ivotnch
foriem, vntorn podstata vetkho, o existuje. Prestupuje to cel svet. Vysvetlm vm to.

BEZSENN SPNOK
Cestu do neprejavenho podnikte kad noc, ke vstupujete do fzy hlbokho bezsennho spnku. Vtedy sa spjate so
zdrojom, erpte z neho ivotn energiu, ktor vs vyivuje po nvrate do prejavenho sveta, sveta oddelench foriem. Tto
energia je omnoho vivnejia, ne jedlo: Nie len chlebom je lovek iv." Pri bezsennom spnku vak do tejto oblasti
nevstupujete vedome. Hoci vae ivotn funkcie alej funguj, vy v tom stave vlastne neexistujete. Dokete si predstavi,
ak by to bolo, vstpi do bezsennho spnku pri plnom vedom? Nie je mon si to predstavi, pretoe ten stav je
bezobsan.
Neprejaven vs neoslobod, km do neho nevstpite vedome. Preto Jei nepovedal iba: Pravda vs vyslobod," ale
povedal: Poznte pravdu a pravda vs vyslobod." Nejde o pojem pravdy. Ide o pravdu venho ivota, ktor je za formou,
ktor bu spoznte priamo alebo vbec. Nepokajte sa vak zachova si vedomie v bezsennom spnku. Je vemi
nepravdepodobn, e by sa vm to podarilo. V najlepom prpade sa vm me podari udra si vedomie poas snvania. To
sa nazva lucdne snvanie, ktor me by zaujmav aj fascinujce, ale nie je oslobodzujce.
Pouvajte preto svoje vntorn telo ako portl, cez ktor mete vstpi do sfry neprejavenho a nechvajte si tento portl
otvoren, aby ste po cel as ostali v spojen so zdrojom. o sa tka vntornho tela, vbec nezle na tom, i je vae
fyzick telo mlad alebo star, slab alebo siln. Je mimoasov. Ak zatia nedokete vnma vntorn telo, pouite
niektor in portl, aj ke v podstate s vetky jednm portlom. O niektorch som u rozprval dos, ete raz ich vak
strune spomeniem.

ALIE PORTLY
Za centrlny portl sa d povaova prtomnos. Je to hlavn aspekt vetkch ostatnch portlov, aj vntornho tela. Nie je
mon by v tele, ak nie ste intenzvne prtomn v prtomnom okamihu.
as a prejaven bytie s spojen rovnako neoddelitene ako prtomnos a neprejaven. Ke sa cez intenzvne uvedomenie si
prtomnho okamihu zbavte psychologickho asu, uvedomte si neprejaven bytie priamo aj nepriamo. Priamo ho poctite
ako vyarovanie a silu svojej vedomej prtomnosti - nem obsah, je to ist prtomnos. Nepriamo si uvedomte neprejaven
prostrednctvom zmyslov. Inmi slovami, uvedomujete si bosk esenciu v kadom tvorovi, kvete i kameni a uvedomte si,
e vetko o existuje, je posvtn. Jei priamo vo svojej kristovskej podstate v Tomovom evanjeliu hovor: Roztni kus
dreva, som tam. Nadvihni kame a njde ma tam." al portl k neprejavenmu otvorte, ke prestanete myslie. Mete
zaa vemi jednoducho, len sa vedome nadchnite, alebo v stave intenzvnej bdelosti sa dvajte na kvet bez vntornho
komentra. Je mnoho spsobov ako vytvori medzeru v neprestajnom prde myslenia. O tom je meditcia. Myslenie patr do
sfry prejavenho. Aktivita mysle vs uvzuje do sveta formy a stva sa nepriehadnou stenou, ktor vm brni uvedomi si
neprejaven, bosk esenciu bez asu a formy v sebe samom, vo vetkch veciach a tvoroch. Pokia sa intenzvne sstredte
na prtomn okamih, tak sa, samozrejme, nemuste snai prerui myslenie, pretoe myse sa zastav automaticky. Preto
som povedal, e prtomnos je hlavnm aspektom vetkch ostatnch portlov.
Podvolte sa. Vzdanie sa mentlno - emocionlneho odporu voi tomu, o je, sa tie stva vstupnm portlom k
neprejavenmu. Dvod je jednoduch: vntorn odpor vs odptava od ostatnch ud, od seba samch a sveta okolo vs.
Zosiluje pocit oddelenosti, od ktorho zvis preitie vho ega. m silnej pocit oddelenosti mte, tm viac ste spojen s
prejavenm svetom, svetom oddelench foriem. m viac ste spojen so svetom formy, tm tvrdia a nepreniknutenejia
bude vaa identita. Portl je zavret a vy ste odrezan od vntornej dimenzie hbky. V stave prijatia identita formy zmkne a
stanete sa akoby priehadnejmi. Preto cez vs me prebleskova svetlo neprejavenho.
Je na vs, aby ste vo svojom ivote otvorili portl, ktor vm poskytne vedom prstup k neprejavenmu. Spojte sa s
energetickm poom svojho vntornho tela, bute intenzvne prtomn, prestate sa stotoova s mysou, prijmite to, o je
- vetky tieto portly mete pouva, jeden z nich vm vak plne posta.

Urite je jednm z takchto portlov aj lska.

Nie, nie je. Akonhle sa otvor jeden z portlov, lska bude vo vs prtomn stle ako pocit - uvedomenie si jednoty. Lska
nie je portl, ona portlmi prdi do tohto sveta. Pokia ste uvznen vo svojej hmotnej forme, nezaijete lsku. Vaou lohou
nie je hada lsku, ale njs portl, ktorm me lska vstpi.

TICHO
Existuj okrem tchto portlov aj nejak alie?
no. Neprejaven nie je od prejavenho oddelen. Toto bytie prestupuje tento svet, ale je tak dobre skryt, e takmer
kadmu plne unikne. Ak viete, kde ho hada, njdete ho vade. Portl sa otvra v kadom okamihu.
Poujete v diake brecha psa? Alebo prechdzajce auto? Pozorne sa zapovajte. Ctite v tom prtomnos neprejavenho?
Nie? Hadajte ju v tichu, z ktorho vychdzaj zvuky a do ktorho sa vracaj. Sstrete sa viac na ticho ako na zvuky.
Zameranie sa na vonkajie ticho vytvra vntorn ticho: myse stchne, otvor sa portl.
Kad zvuk sa rod z ticha, utcha sp do ticha a poas svojho trvania je obklopen tichom. Ticho umouje zvuku
existova. Je neodmyslitenou, ale neprejavenou sasou kadho zvuku, kadho tnu, piesne a slova. Vo svete ticha je
prtomn neprejaven. Preto sa hovor, e ni na svete nie je podobnejie Bohu ako ticho. Muste si ho len vma. Aj poas
rozhovoru si uvedomujte ticho medzi slovami, tie krtke intervaly ticha medzi vetami. Rozri sa pri tom vo vs dimenzia
ticha. Nemete sa sstredi na ticho, ak zrove nie ste tich vo vntri. Ticho vonku, ticho vntri. Vstpili ste do
neprejavenho.

PRIESTOR
Tak ako bez ticha neme existovat zvuk, nic neme existovat bez przdneho priestoru, ktor umouje existenciu. Kad
hmotn objekt, aj telo, sa zrodil z nioty, je obklopen niotou a nakoniec sa do nioty vrti. Nielen to, aj vo vntri kadho
fyzickho tela je omnoho viac nioho" ako nieoho". Fyzici hovoria, e pevnos hmoty je len ilzia. Aj zdanlivo pevn
hmotu, vrtane vho fyzickho tela, tvor takmer na sto percent przdny priestor - tak obrovsk s vzdialenosti medzi
atmami v porovnan s ich vekosou. A navye, aj vntri kadho atmu je przdny priestor. To, o ostane, je skr nieo
ako vibran frekvencia, ne ako astice pevnej hmoty, osi ako tn. Budhisti to vedia u vye dvetiscpsto rokov. Forma
je przdnota, przdnota je forma," hovor sa v Srdcovej stre, jednom z najznmejch starch budhistickch textov.
Podstatou vetkch vec je przdnota.
Neprejaven nie je vo svete prtomn len ako ticho. Prestupuje cel fyzick svet aj vo forme priestoru - vntornho aj
vonkajieho. Me vm to vak unikn rovnako ahko ako ticho. Kad si vma veci v priestore, ale kto si vma samotn
priestor?
Zd sa, e tvrdte, e przdnota alebo niota je viac ne ni, e m nejak tajomn kvalitu. o je toto ni?
To sa nemete pta. Vaa myse sa sna z nioho urobi nieo. V momente, ke z toho urobte nieo, ujde vm to. Ni priestor - je podoba, ktor m neprejaven v zmyslami vnmatenom svete. To je asi vetko, o o tom meme poveda, a aj
to je ist paradox. Przdnota sa neme sta predmetom skmania. Nemete si urobi doktort o niom". Ke vedci
tuduj priestor, vinou sa z neho snaia urobi nieo, a preto im plne unikne podstata. Nie je prekvapiv, e najnovia
teria hovor, e priestor vbec nie je przdny, ale e je naplnen nejakou ltkou. Ke raz mte teriu, nie je ak njs
dkazy, ktor ju podporia, aspo km sa neobjav nov teria. Niota" sa pre vs me sta portlom k neprejavenmu len v
prpade, e sa ju nesnate zachyti ani pochopi.
Nesname sa o to prve teraz?
Vbec nie. Ja vm dvam smerovanie, aby som vm ukzal, ako mete vleni do svojho ivota sfru neprejavenho.
Nesname sa neprejaven pochopi. Nie je omu rozumie.
Priestor nem existenciu. Existova doslovne znamen vynieva. Hoci priestor nem existenciu, dovouje vetkmu naokolo
existova. Ticho ani neprejaven tie nemaj existenciu.
o sa teda stane, ke svoju pozornos presmerujete z objektov v priestore na priestor samotn? o je esenciou tejto
miestnosti? Nbytok, obrazy a ostatn veci s v miestnosti, ale nie s touto miestnosou. Podlaha, steny a strop definuj
hranice tejto miestnosti, ale tie nie s miestnosou. o je teda jej esenciou? Samozrejme priestor, przdny priestor. Bez neho

by nijak miestnos neexistovala. Kee priestor je ni, meme poveda, e to, o tu nie je, je dleitejie ne to, o tu je.
Uvedomte si teda priestor okolo seba. Nepremajte nad nm. Vnmajte ho tak, ak je. Vmajte si ni.
Vae vedomie sa pri tom zmen. Pretoe existuje vntorn ekvivalent vec v priestore, nbytku, stien, v svislosti s nimi
existuj vo vaej mysli mylienky, emcie a zmyslov dojmy. A vntorn ekvivalent priestoru je vedomie, ktor umouje,
aby tieto veci vo vaej mysli existovali, tak ako to priestor umouje veciam vo vonkajom svete. Take, ke odvrtite
pozornos od vec - predmetov v priestore - zrove odvrtite aj pozornos od objektov vo vaej mysli. Inmi slovami - nie je
mon prema a zrove si uvedomova priestor i ticho. Tm, e si uvedomte przdny priestor okolo vs, uvedomte si
tie priestor mimo mysle, priestor istho vedomia: neprejaven. Takto sa kontemplcia priestoru me pre vs sta
portlom. Priestor a ticho s dva aspekty toho istho, dva aspekty nioty". S externalizciou vntornho priestoru a
vntornho ticha, pokoja: nekonene tvorivho lona celej existencie. Vina ud si tto dimenziu vbec neuvedomuje.
Nevnmaj vntorn priestor ani ticho. Nie s vyrovnan. Inmi slovami, poznaj svet, alebo si to aspo myslia, ale
nepoznaj Boha. Stotouj sa vhradne so svojimi fyzickmi a psychologickmi formami a neuvedomuj si esenciu. A
kee kad forma je nestabiln, ij v permanentnom strachu. Tento strach je prinou ich deformovanho vnmania seba a
ostatnch ud, ako aj celho sveta.
Keby nejak kozmick katastrofa spsobila znik tohto sveta, neprejavenho by sa to vbec nedotklo. V knihe Kurz
zzrakov (A Course in Miracles) je tto pravda vyjadren vstine: Ni skuton nie je mon ohrozi. Ni neskuton
neexistuje. V tom spova bo pokoj."
Ke ostanete vo vedomom spojen s neprejavenm, budete si ceni, milova a hlboko repektova vetko prejaven a kad
ivotn formu v prejavenom ako vyjadrenie jednotnho ivota za hranicami formy. Tie viete, e kad forma je odsden na
znik a v konenom dsledku na niom prli nezle. Slovami Jeia ste prekonali svet, slovami Budhu ste preli na druh
breh.

SKUTON POVAHA PRIESTORU A ASU

Teraz si predstavte toto: keby neexistovalo ni okrem ticha, ani ticho by pre vs neexistovalo, nevedeli by ste, o to je. Ticho
sa rod len so zvukom. Rovnako, ak by jestvoval iba przdny priestor bez objektov, tie by pre vs neexistoval. Predstavte si
samch seba ako bod vedomia vznajci sa v nesmiernosti priestoru - bez hviezd, galaxi, len v rej przdnote. Zrazu by sa
vm priestor prestal zda obrovsk, u by vbec nebol. Nebola by nijak rchlos, ani pohyb z miesta na miesto. Na vznik
vzdialenosti a priestoru s potrebn aspo dva referenn body. Priestor sa rod v momente, ke sa z jednho stvaj dva, a
ke z dvoch vznikaj desatisce vec", tak nazva prejaven svet Lao-C, priestor je m alej tm viac rozahl. Svet a
priestor vznikaj zrove.
Bez priestoru by ni neexistovalo, a pritom sm priestor je nim. Pred vznikom vesmru, alebo ak chcete pred vekm
treskom, nejestvoval obrovsk przdny priestor, akajci na naplnenie. Nebol priestor a neboli ani iadne veci. Existovalo len
neprejaven - jedno. Ke sa jedno stalo desatiscami vec", odrazu sa zdalo, e je tu priestor, ktor umouje tm veciam
existova. Odkia sa vzal? Stvoril ho Boh, aby mal v om existova vesmr? Samozrejme, e nie. Priestor je nim, take
nikdy nemohol by stvoren.
Vyjdite si niekedy poas jasnej noci von a pozrite sa na oblohu. Tie tiscky hviezd, ktor vidte vonmi oami, s len
nekonene malm zlomkom vetkch hviezd. Najvkonnejie teleskopy u odhalili vye sto milird galaxi, kad z nich je
vesmrnym ostrovom" s miliardami hviezd. Ete v div vak vzbudzuje nekonenos vesmru, hbka a pokoj, ktor
umouj celej tej ndhere existova. Ni nie je asnejie a majesttnejie ako nepredstaviten rozahlos a pokoj
priestoru. A pritom, o je to priestor? Przdnota, nesmierna przdnota.
To, o sa mysli a zmyslom jav v naom vesmre ako priestor, je samotn neprejaven, je to jeho vonkajia manifestcia. Je
to boie telo." A najv zzrak je toto: Tento pokoj a nekonenos, ktor umouje vesmru existova, nie je iba vonku v
priestore, ale je vo vaom vntri. Ke ste plne a dokonale prtomn, stretvate sa s nm ako s pokojnm vntornm
priestorom mimo myslenia. Vo vaom vntri m obrovsk hbku, nie rozlohu. Priestorov rozmernos je vo finle len mylne
vnman hbka - ktor je atribtom jedinej transcendentlnej reality.
Podia Einsteina priestor a as nie s oddelen. Celkom tomu nerozumiem, ale mm dojem, e hovor, e as je tvrtou
dimenziou priestoru. Hovor o priestorovo - asovom kontinuu.
no. To, o zvonka povaujete za as a priestor, s v podstate ilzie, ale obsahuj pravdiv jadro. Priestor a as s dva
zkladn atribty Boha. Nekonenos a venos vnmate tak, akoby existovali samostatne, mimo vs. Vo vaom vntri m
vak as aj priestor svoj vntorn ekvivalent, ktor odhauje ich prav podobu, aj vau vlastn. Priestor je pokojn,
nekonene hlbok priestor mimo myslenia a vntorn ekvivalent asu je prtomnos, vedomie venej prtomnosti.
Zapamtajte si, e medzi nimi nie je rozdiel. Ke si priestor a as uvedomte vo svojom vntri ako neprejaven - ako
neprtomnos mysle a vedom prtomnos - vonkaj as a priestor sce bud pre vs aj naalej jestvova, ale prestan by
pre vs tak dleit. Aj svet pre vs bude naalej existova, ale u vs nebude zvzova.

Take, primrny vznam sveta nie je v om samom, ale v jeho transcendovan. Rovnako, ako by ste si neuvedomovali
priestor, keby sa v om nenachdzali predmety, aj svet potrebujete na to, aby ste si uvedomili existenciu neprejavenho.
Mono ste u pouli budhistick prslovie: Keby nebolo ilzie, nebolo by ani osvietenia." Neprejaven poznva samo seba
jedine cez svet a cez vs v om. Ste tu, aby ste umonili boskej podstate univerza prejavi sa. Tak ste dleit!

VEDOM SMR
Okrem bezsennho spnku, o ktorom som u psal, jestvuje aj al nevedom portl. Nakrtko sa otvra v momente fyzickej
smrti. Hoci ste poas svojho ivota premekali vetky ostatn prleitosti k duchovnmu rastu, posledn portl sa pred vami
otvor tesne po smrti vho fyzickho tela.
Existuj nespoetn prbehy o uoch, ktor tvrdia, e zaili vizulny vnem portlu zo iarivho svetla a potom sa vrtili,
bene sa to nazva zitok blzky smrti. Mnoh z nich tie hovorili o blaenosti a pocite hlbokho pokoja. V Tibetskej knihe
mtvych sa to opisuje ako ndhera bezfarebnho svetla przdnoty", ktor je vam skutonm ja". Tento portl sa otvor len
vemi nakrtko a pokia ste sa s dimenziou neprejavenho poas svojho ivota nikdy nestretli, pravdepodobne vm unikne.
Vina ud si so sebou nesie privea zvykovho odporu, privea strachu, s prli priptan k svojim zmyslom, prli sa
stotouj s prejavenm svetom. Take uvidia portl, v strachu sa od neho odvrtia a stratia vedomie. Vina z toho, o sa
stane potom, sa u deje nevedome a automaticky. Nakoniec prde alie kolo ivota a smrti. Ich vedom prtomnos ete
nebola dos siln pre vedom nesmrtenos.
Take ke prejdeme tmto portlom, nebudeme znien?
Tak ako pri ostatnch portloch, vaa iariv, prav prirodzenos ostane, nie vak vaa osobnos. V kadom prpade vetko
prav alebo skutone hodnotn vo vaej osobnosti je prejavom vaej pravej prirodzenosti, ktor z vs vyaruje. T sa nikdy
nestrat. Ni hodnotn, ni skuton sa nikdy nestrat.
Pribliovanie sa smrti a samotn smr, rozpustenie fyzickej formy, je vdy skvelou prleitosou na duchovn realizciu.
Tto prleitos nm asto tragicky unik, pretoe ijeme v kultre, ktor smr nezriedka ignoruje, tak ako ignoruje takmer
vetko, na om skutone zle.
Kad portl je portlom smrti, smrti falonho ja. Ke nm prejdete, prestanete odvodzova svoju identitu zo svojej
psychologickej, mysou vytvorenej formy. Potom si uvedomte, e smr je ilzia, rovnako, ako je ilziou vae stotoovanie
sa s formou. Koniec ilzie - to je smr. Je bolestn, ale iba km lipnete na ilzii.

SMA KAPITOLA
OSVIETEN VZAHY
VSTPTE DO PRTOMNOSTI, NECH STE KDEKOVEK
Vdy som si myslel, e prav osvietenie nie je mon inak, ako cez prav lsku vo vzahu mua a eny. Nie je lska tm, o
ns rob op celistvmi? Ako me by udsk ivot naplnen bez nej?
Mte tak sksenos? Stalo sa vm to?
Ete nie, ale ako inak by to mohlo by? Viem, e sa to stane.
Inmi slovami, akte na nejak udalos v ase, ktor vs zachrni. Nie je to zkladn problm, o ktorom sa rozprvame?
Spsa nie je nikde v priestore a ase. Je tu a teraz.
o znamen spsa je tu a teraz"? Nerozumiem tomu. Ani neviem, o znamen spsa.
Vina ud had telesn rozkoe, pretoe ver, e ich urobia astnmi, alebo ich zbavia pocitu strachu i nedostatku.
astie sa d vnma ako silnej pocit ivosti, ktor nm poskytuj bu telesn rozkoe alebo nejak in psychick
poteenie, a to bezpenejm a komplexnejm spsobom. V tom spova hadanie spsy v stave nespokojnosti a
nedostatonosti. Tak i onak, kad uspokojenie je len doasn, take naa predstava uspokojenia a naplnenia sa vdy
presva do imaginrnej budcnosti. Ke dosiahnem toto, i ke sa oslobodm od tamtoho, budem spokojn." Tak je
nevedom nastavenie mysle, ktor vytvra ilziu budcej spsy.
Pravou spsou je naplnenie, mier, ivot v celej svojej plnosti. Je to by tm, kto ste, cti v sebe dobro, ktor nem nijak
protiklad, rados z bytia, ktor nezvis od iadneho vonkajieho vplyvu. Nie je to prechodn zitok, ale vedom
prtomnos. V jazyku tkajcom sa Boha to znamen, spozna Boha" ako svoju vntorn esenciu, nie ako nieo mimo vs.
Prav spsa je pozna samho seba ako neoddeliten sas jednotnho ivota bez asu a formy, z ktorho sa odvodzuje
vetko existujce bytie.
Prav spsa je oslobodenie - od strachu, utrpenia, pocitu nedostatku a nedostatonosti, a tm aj od vetkho chcenia, od
kadej potreby, lipnutia, zvislosti. Je to oslobodenie od nutkavho myslenia, od negativity, ale hlavne od psychologickej
potreby minulosti a budcnosti. Vaa myse vm hovor, e sa tam nemete dosta z tohto miesta. Nieo sa mus sta, vy sa
muste sta niem, km sa budete mc oslobodi a cti sa naplnen. Hovorte tm vlastne, e potrebujete as - e
potrebujete nachdza, riei, dosahova, zskava i nieomu porozumie predtm, ako sa mete oslobodi, by celistv.
as vidte ako prostriedok na dosiahnutie spsy, a pritom je to v skutonosti t najvia prekka na vaej ceste k nej.
Myslte si, e nie je mon ju dosiahnu z miesta, na ktorom sa prve nachdzate ako lovek, akm ste, pretoe ete nie ste
pln i dos dobr, ale pravda je tak, e tu a teraz je ten jedin bod, z ktorho sa tam mete dosta. Dostanete sa tam
pomocou uvedomenia, e tam u ste. Njdete Boha v momente, ke si uvedomte, e nemuste hada. Neexistuje jedin
cesta ku spse: mete vyui kad situciu. Ale muste to urobi v prtomnosti. Spsu nemete dosiahnu inokedy. Ste
osamel a nemte partnera? Vstpte do prtomnosti a vyuite dan situciu. Mte partnersk vzah? Vstpte do prtomnosti a
vyuite dan situciu.
Nikdy nemete spravi ani dosiahnu ni, o by vs dostalo bliie k spse, ne ste prve teraz. Pre myse, ktor je zvyknut
myslie si, e vetko o stoj za to, prde a v budcnosti, to me by ak prija. Takisto ni z vaej minulosti, o ste
urobili, alebo o sa vm stalo, vm neme zabrni prija to, o je a zamera svoju pozornos hlboko do prtomnho
okamihu. To nemete urobi v budcnosti. Mete to urobi teraz alebo nikdy.

LSKYPLN/NENVISTN VZAHY
Km nezskate prstup k vedomej frekvencii prtomnosti, bud vetky vae vzahy, a zvl intmne vzahy, chybn a
nefunkn. Chvu, km ste zamilovan, sa vm mu zda dokonal, ale tto zdanliv dokonalos oskoro zan nara
oraz astejie hdky, konflikty, nespokojnos a emon i dokonca fyzick nsilie. Zd sa, e vina milostnch vzahov
sa zakrtko premen na vzahy na pomedz lsky a nenvisti. Z lsky potom v okamihu vzdu divok toky, pocity
nepriatestva alebo plnho vymiznutia nklonnosti. Povauje sa to za normlne. Vzahy takto osciluj medzi polaritami
lsky a nenvisti po dobu niekokch mesiacov i rokov a poskytuj vm rovnak mnostvo poteenia ako bolesti. Je ben,
e pry sa stan na tchto cykloch zvisl. Maj dojem, e drma, ktor zavaj, im prina ivot. Ke sa strat rovnovha
medzi tmito cyklami a prevldne negativita, o sa skr i neskr stva, niiv cykly sa zan prejavova astejie a
intenzvnejie, a vzah sa nakoniec zrti.
Me sa vm zda, e pokia by ste dokzali eliminova negatvne a detruktvne cykly, v vzah by bol v poriadku a
rozkvital by do krsy, ale to nie je mon. Polarity s na seba vzjomne naviazan. Nemete ma jednu bez druhej.
Pozitvna polarita v sebe zaha aj ete neprejaven negatvnu polaritu. Obe s v skutonosti rznymi aspektmi tej istej
dysfunkcie. Hovorm o tom, o sa bene nazva romantick vzah - nie vak o pravej lske, ktor nem protiklad, pretoe
vzila z miesta za mysou. Lska ako permanentn stav je doposia vemi vzcna - rovnako vzcna ako vedom udsk
bytosti. Krtke, prchav okamihy lsky vak meme zai kedykovek, ke sa preru n prd myslenia.
Samozrejme, ahie zistme, e vzah je nefunkn, ke vidme jeho negatvne prejavy, ako ke ide o tie pozitvne. Je
takisto jednoduchie njs zdroj negativity v partnerovi ako ho hada v sebe. Me sa prejavi v mnohch formch ako:
vlastnctvo, iarlivos, snaha ovlda, chlad a nevysloven odpor, potreba ma vdy pravdu, necitlivos a sebeckos, potreba
hda sa, kritizova, odsudzova i obviova, alej ako toky, hnev, nevedom pomsta za boles, ktor vm partner
spsobil v minulosti, zrivos a fyzick nsilie.
Na druhej, pozitvnej strane svojho partnera milujete. Spoiatku je to hlboko uspokojujci stav. Intenzvne prevate ivot.
Vae bytie zskalo zmysel, pretoe vs niekto potrebuje, chce vs, ctite sa s nm vnimon a vy ho zas potrebujete a chcete.
Ke ste spolu, ctite sa celistvo. Tento pocit je tak intenzvny, e zvyok sveta strca vznam.
Mono ste si vak zrove vimli, e t intenzvnos v sebe skrva sklon k lipnutiu. Stvate sa na druhom loveku zvisl.
Psob na vs ako droga. Ke je pri vs, ctite sa dobre, ale o i len predstava alebo pomyslenie, e by ste mohli osta sami,
vo vs prebdza iarlivos, majetnctvo, snahu ovlda partnera citovm vydieranm a obviovanm - strachom zo straty. Ak
vs tento lovek skutone opust, me to vo vs vyvola najsilnejie pocity nepriatestva alebo hlbok zrmutok. Lskypln
neha sa me zmeni na zriv nenvis a zfalstvo. Kam zmizla lska? Me sa lska v okamihu zmeni na svoj opak? Bola
to vbec lska, alebo len nvykov zvislos?

ZVISLOS A HADANIE CELISTVOSTI

Preo by sme mali by zvisl na druhom loveku?
Romantick milostn vzahy patria medzi tak intenzvne a univerzlne vyhadvan zitky preto, lebo ponkaj
oslobodenie od hlbokho pocitu strachu, potreby, nedostatku a necelistvosti, ktor s sasou neosvietenej udskej
existencie. Tento stav m svoje psychologick aj fyzick aspekty.
Na fyzickej rovni zjavne nie ste celistv, ani nikdy celistv nebudete: bu ste mu alebo ena, teda polovica celku. Na tejto
rovni sa tba po celistvosti - nvrate k jednote - prejavuje ako muskoensk pralivos. Tba mua po ene a eny po
muovi. Je to takmer neprekonaten tba po splynut s opanou energetickou polaritou. Kore tejto psychologickej tby je
duchovn, ide o tbu po prekonan duality. Na telesnej rovni sa najviac priblite tomuto stavu sexulnym spojenm. Preto
je sexulne spojenie tm najkrajm zitkom, ktor vm telesn sfra me poskytn. Ale sexulne spojenie nie je nim
viac, ne prchavm zbleskom celistvosti, okamihom blaenosti. Pokia ho nevedome vyhadvate ako prostriedok k
dosiahnutiu spsy, hadte jednotu na rovni formy, kde ju nemete njs. Zazriete vzruujci zblesk neba, ale nie je vm
dovolen osta v om i a op sa ocitte v oddelenom tele.
Na duevnej rovni je pocit necelistvosti ete silnej ne na fyzickej rovni. Km sa stotoujete s mysou, odvodzujete
svoje ja zvonka. To znamen, e vaa totonos je zaloen na veciach, ktor nemaj vbec ni do inenia s tm, kto
skutone ste: na vaej socilnej role, vlastnctve, vzore, spechoch, nespechoch, na tom, omu verte a podobne. Toto
falon, mysou vytvoren ja, ego, sa cti zraniten, neist a stle had nieo nov, s m by sa mohlo stotoni, aby malo
pocit, e vbec existuje. Ni mu vak neme da trval pocit uspokojenia. Jeho strach pretrvva, takisto ako pocit
nedostatonosti a nenaplnenej potreby.
Zrazu sa objav vnimon vzah. Zd sa, e je odpoveou na vetky problmy ega a uspokojuje vetky jeho potreby. Aspo
spoiatku. Vetky ostatn veci, s ktormi ste sa doposia stotoovali, strcaj dleitos. Sstredte sa u len na jeden bod,
ktor teraz nahrdza vetky ostatn, ten dva vmu ivotu zmysel a ceze definujete svoju identitu: je to lovek, do ktorho

ste zamilovan. U viac nie ste oddelenm fragmentom v ahostajnom vesmre, aspo vm to tak pripad. V ivot m
stredobod: vau milovan bytos. To, e centrum vho ivota sa nachdza mimo vs, take naalej zakladte svoju
totonos na nieom zvonka, sa spoiatku nezd by dleit. Jedin, na om zle, je to, e pretrvvajci pocit necelistvosti,
strachu, nedostatku, nenaplnenosti, tak charakteristick pre egoick myse zmizol - ale je to naozaj tak? Rozplynul sa, i je
naalej prtomn pod povrchom astnej reality? Ak vo vzahu zavate aj lsku, aj opak lsky - toky, emon nsilie a
podobne, pravdepodobne si zamieate svoju zvislos na partnerovi s lskou. Nemete svojho partnera v jednom momente
milova a v alom momente ho napadn. Prav lska nepozn protiklady - a teda ak k vaej lske existuje protiklad, potom
to nie je lska, ale siln potreba ega po celistvejom a hlbom ja, ktor v partner doasne uspokojuje. Pre ego je to nhrada
spsy a vmu egu to na krtky as takmer ako spsa pripad.
Po uritom ase sa vak v partner zane sprva spsobom, ktor prestane uspokojova vae potreby, i skr potreby vho
ega - vrtia sa pocity strachu, bolesti a neplnosti, ktor s neoddelitenou sasou egoickho vedomia a prechodne boli
zatienen vam milostnm vzahom. Tak ako pri kadej drogovej zvislosti sa ctite dobre vtedy, ke mte drogu k
dispozcii, ale zakadm nastane as, ke na vs droga prestane psobi. Ke sa op objavia bolestn pocity, budete ich
pociova ete silnejie ako predtm a navye zanete partnera povaova za ich zdroj. Projektujete ich smerom von a
napdate svojho partnera so vetkou brutlnou silou, ktor je sasou vaej bolesti. Tento tok me prebudi boles vho
partnera a ten vm me der vrti. V tej to fze ego stle podvedome dfa, e jeho toky a manipulan snahy bud
dostatonm trestom, ktor privedie partnera ku zmene sprvania, aby ich neskr mohlo op poui a vytvra si z nich
boles.
Kad zvislos je spsoben nevedomm odmietanm a neschopnosou eli vlastnej bolesti a prekona ju. Kad zvislos
zana aj kon bolesou. Nezle na tom, od oho ste zvisl - od alkoholu, jedla, leglnych i neleglnych drog, alebo od
nejakho loveka - vyuvate nieo alebo niekoho na prekrytie bolesti. Po poiatonej eufrii preto prichdza do intmnych
vzahov toko neastia a bolesti. Tie ich vak nespsobuj. Intmne vzahy prebdzaj boles a utrpenie, ktor u noste v
sebe. To rob kad zvislos. Kad zvislos sa dostane do tdia, ke prestane fungova a vy pociujete boles silnejie
ne kedykovek predtm. Toto je jeden z dvodov, preo sa vina ud neustle sna unikn z prtomnho okamihu a
had nejak typ spsy v budcnosti. Prv vec, s ktorou sa mu stretn, ak svoju pozornos zameraj na prtomnos, je ich
vlastn boles, a prve tej sa boja. Keby len vedeli, ak jednoduch je zska v prtomnom okamihu silu vedomej prtomnosti,
ktor rozklad minulos aj s jej bolesou, ktor men ilziu na realitu. Keby tak vedeli, ako blzko s svojej vlastnej realite a
Bohu.
Vyhba sa intmnym vzahom v snahe vyhn sa bolesti vak tie nie je rieenie. Boles u existuje. Tri nespen
partnersk vzahy v priebehu troch rokov vs k osvieteniu prived skr, ako tri roky strven na opustenom ostrove alebo v
jednej uzavretej miestnosti. Keby ste vak dokzali vnies intenzvnu prtomnos do svojej samoty, aj to by fungovalo.

OD NVYKOVHO K OSVIETENMU VZAHU

D sa nvykov vzah zmeni na skuton?
no. Kom ostva vedom prtomnos a jej zintenzvovanie tm, e pozornos zamierite ete hlbie do prtomnho
okamihu, i u ijete sami, alebo mte partnera. Aby mohla rozkvita lska, mus by svetlo vaej prtomnosti dos siln na
to, aby sa vs u nemohol zmocni myslite ani telo bolesti a aby ste si ich nezamieali so sebou. Sloboda, spsa a osvietenie
prichdzaj cez poznanie samho seba ako bytosti, pod povrchom myslenia, ako ticho za mentlnym hlukom, ako lska a
rados za bolesou. Presta sa stotoova s telom bolesti znamen vnies vedom prtomnos do bolesti a tm ju premeni.
Presta sa stotoova s mysou znamen sta sa tichm pozorovateom vlastnch mylienok a sprvania, hlavne
opakujcich sa vzorcov mysle a rol, ktor hr vae ego.
Ak prestanete svoju myse kmi sebou", strat svoju nutkav vlastnos - potrebu veci sdi, odporova tomu, o je a
vytvra vetky konflikty, drmy a nov boles. V skutonosti, ke veci prestanete posudzova a prijmete ich tak, ak s,
oslobodte sa od mysle. Vytvorte priestor pre lsku, rados a mier. Najskr prestanete sdi sami seba, potom prestanete
sdi svojho partnera. Najvm katalyztorom zmeny vo vzahuje pln prijatie vho partnera alebo partnerky takch, ak
s, bez toho, e by ste ich potrebovali akokovek sdi alebo meni. To vs okamite prenesie za hranice ega. Zanikn
vetky hry mysle aj zvislosti. Prestanete by obeou i pchateom, alobcom i obalovanm. Je to koniec vzjomnej
zvislosti, nebudete u viac vahovan do nevedomch vzorcov inch ud, a tak ich nebudete podporova. Potom sa bu v
lske oddelte, alebo sa prenesiete spolu ete hlbie do prtomnosti - do bytia. Me to by tak jednoduch? no, je to
presne tak jednoduch.

Lska je stav bytia. Lska nie je vo vonkajom svete. Je hlboko vo vs. Nikdy ju nestratte, nikdy vs neopust. Lska nie je
zvisl na nikom inom, ani na vonkajch formch. V tichu vaej vedomej prtomnosti ctite svoju beztvar a bezasov
realitu ako neprejaven ivot, ktor oivuje vau fyzick formu. Budete mc vnma ten ist ivot v kadom loveku a v
kadej bytosti. Nazriete za zvoj formy a oddelenosti. Je to realizcia jednoty. Je to lska.
o je boh? Ven jednotn ivot za vetkmi ivotnmi formami. o je lska? Vnma tento jednotn ivot hlboko v sebe a
v ostatnch bytostiach. By nm. Preto vetka lska je boou lskou.

Lska nie je vyberav, tak ako nie je vyberav slnen svetlo. Nie je uren pre nikoho konkrtneho. Nie je vlun.
Exkluzivita nepatr k boej lske, ale k lske" ega. Prav lsku vak meme cti s rznou intenzitou. Me existova
osoba, cez ktor lsku vnmate silnejie a jasnejie, a pokia tto osoba cti to ist k vm, potom meme poveda, e ste s
ou v lskyplnom vzahu. Puto, ktor vs spja s touto osobou je vak tak ist ako to, o vs spja s osobou, ktor sed
veda vs v autobuse, s vtkom, stromom i kvetinou. Li sa iba stupe intenzity, akou ju ctite.
Aj v nvykovch vzahoch sa vyskytn okamihy, v ktorch sa objav nieo relnejie, nieo, o presahuje vae vzjomn
nvykov potreby. V takch chvach sa aj vy aj v partner doasne zbavte mysle a vae telo bolesti zasp. Me sa to
niekedy sta poas sexulneho styku, alebo ke spolu sledujete zzrak narodenia dieaa, v prtomnosti smrti alebo akej
choroby - ke nieo spsob, e myse strat svoju silu. Ke sa to stane, vae bytie, ktor je obvykle pochovan pod vaou
mysou, sa odhal a umon vm zai prav komunikciu.
Skuton komunikcia je spojenie - je to realizcia jednoty, ktor je lskou. Obvykle sa rchlo znova vytrat, ak nie ste
schopn vedome si zachova dostaton prtomnos na to, aby sa vm podarilo zabrni nvratu starch vzorcov mysle.
Akonhle sa vrti myse a stotoovanie sa s ou, u nie ste sami sebou, len mentlnym obrazom seba a op zanete hra
hry a roly, ktor posiluj ego. Ste znova udsk myse, ktor predstiera, e je udsk bytos a ste v spojen s inou udskou
mysou, s ktorou hrte drmu s nzvom lska. Hoci s mon letm vhady do sfry lsky, lska neme rozkvita, km sa
natrvalo neoslobodte od svojho stotonenia s mysou a vaa vedom prtomnos nie je dostatone intenzvna na to, aby
rozpustila telo bolesti - alebo km nie ste schopn by prtomn aspo ako pozorovate. Tak vs telo bolesti neme ovldnu
a znii vau lsku.

VZAHY AKO DUCHOVN CVIENIE

Egoick nastavenie vedomia a vetky spoloensk, politick a ekonomick truktry, ktor vytvorilo, vstupuj do finlnej
fzy zrtenia sa. Vzahy medzi mumi a enami odraj hlbok krzu, v ktorej sa dnes udstvo nachdza. Kee sa vina
ud stle viac stotouje so svojou mysou, vina vzahov nie je zakorenen v byt, a preto sa menia na zdroj bolesti a
dominuj v nich problmy a konflikty.
Miliny ud ij sami, alebo sami vychovvaj deti a nie s schopn nadviaza skuton partnersk vzah, alebo u nechc
zai ialen drmy predchdzajcich vzahov. In prechdzaj z jednho vzahu do druhho, z jednho cyklu radosti a
bolesti do druhho, v snahe dosiahnu naplnenie prostrednctvom spojenia s opanou energetickou polaritou. al robia
kompromisy a ostvaj v nefunknch vzahoch, v ktorch prevlda negativita, bu kvli deom alebo kvli bezpenosti, zo
zvyku, strachu pred samotou, z inch obojstranne vhodnch" dvodov, i kvli podvedomej zvislosti na citovej drme a
bolesti.
Kad krza vak predstavuje nielen nebezpeenstvo, ale aj prleitos. Ak vzahy energetizuj a posiluj egoick myse
a aktivizuj telo bolesti tak, ako je to dnes, preo tto realitu radej neakceptova, ako sa snai z nej unikn? Preo sa
radej nenaui s ou spolupracova namiesto vyhbania sa vzahom alebo nenavnho hadania idelneho partnera, ktor
by mal by odpoveou na vetky vae otzky alebo prostriedkom k dosiahnutiu pocitu naplnenia? Prleitos skrvajca sa v
kadej krze sa neuke, pokia situciu neprijmete. Km odmietate fakty a snate sa pred nimi ujs, alebo si elte, aby sa
veci vyvjali inak, cesta prleitosti pre vs nebude dostupn a ostanete v zajat situcie, ktor bu ostane nezmenen, alebo
sa ete zhor.
Prijatie a uznanie reality vs do istej miery oslobod. Naprklad, ke viete, e je niekde disharmnia a podrte si toto
poznanie, ono vnesie do vec nov faktor a disharmnia neostane nezmenen. Ke viete, e nemte vntorn pokoj, vae
poznanie vytvor pokojn priestor, ktor obal v nepokoj a zmen ho na mier. o sa tka vntornej transformcie, nemete
s ou ni urobi. Nezmente sami seba a rozhodne nedokete zmeni svojho partnera ani nikoho inho. Aby mohla nasta
zmena, jedin, o mete urobi je, e vytvorte priestor, do ktorho vstpi dstojnos a lska.

Take ak v vzah nefunguje, alebo vs i vho partnera rozuuje, bute radi. To, o bolo nevedom, sa presva na svetlo.
Je to prleitos na spasenie. V kadom okamihu si podrte poznanie o danom okamihu, zvl o vaom vntornom stave.
Ke sa hnevte, uvedomujte si svoj hnev. Ak ste iarliv, vzahovan, chcete sa hda, mte potrebu ma pravdu, objavuje
sa vo vs skryt diea, ktor bojuje o lsku a pozornos. Aj ke pociujete akkovek emon boles, uvedomujte si realitu
okamihu a toto poznanie si udrte. Vzah sa stane vaou sadhanou, vam duchovnm cvienm. Ke vidte, e sa v
partner sprva nevedome, podrte ho v milujcom objat svojho poznania a nereagujte. Nevedomie a poznanie nemu spolu
dlho existova - ani v prpade, ke m poznanie iba jeden lovek vo vzahu a nie je to ten, ktor prejavuje nevedom
sprvanie. Pre formu energie zodpovedn za nenvis a nepriatestvo je prtomnos lsky absoltne neprpustn. Ak aj v
najmenom zareagujete na nevedomos vho partnera, aj sami sa stanete nevedommi. Ke si vak pritom uvedomte svoju
reakciu, ni nie je straten.
udstvo je pod vekm tlakom, aby sa vyvinulo, pretoe je to jeho jedin anca na preitie ako druhu. Dotka sa to vetkch
aspektov ivota, ale predovetkm blzkych medziudskch vzahov. Nikdy predtm neboli vzahy tak napt a pln
konfliktov, ako s dnes. Mono ste si vimli, e tu nie s na to, aby vs robili astnmi a naplnenmi. Ak sa budete aj
naalej sstredi na dosiahnutie spsy cez partnersk vzah, budete znova a znova sklaman. Ale ke uznte, e vzahy s tu
na to, aby vs spravili vedommi, a nie astnmi umi, vzah vm prinesie spasenie a spojte sa s cestou vyieho
vedomia, ktor sa chce zrodi tu na tomto svete. T, ktor sa dria starch vzorov, bud sa oraz astejie stretva s bolesou,
nsilm, zmtkom a ialenstvom.
Na to, aby sa partnersk vzah stal duchovnm cvienm, tak ako to navrhujete, s potrebn dvaja. Mj partner sa naprklad
ete stle nezbavil iarlivosti a snahy manipulova mnou. U som mu to mnohokrt hovorila, ale on to nechpe.
Koko ud treba na to, aby sa z vho ivota stalo duchovn cvienie? Nevad, ak v partner nespolupracuje. Duevn
zdravie a vedom prtomnos mu do tohto sveta vstpi len cez vs. Nemuste aka na to, km sa svet vyliei, alebo km
sa niekto in stane vedomm, aby ste mohli dosiahnu osvietenie. Mono by ste akali navdy. Neobviujte sa navzjom z
toho, e je niekto viac i menej vedom. Hne ako sa zanete hda, stotoujete sa s nejakou mentlnou pozciou a
obraujete pritom nielen ju, ale aj vlastn totonos. Ego m moc. Stali ste sa nevedommi. Niekedy je vhodn upozorni
partnera na niektor aspekty jeho sprvania. Ke ste vemi bdel, vemi pozorn, mete to robi bez zapojenia ega - bez
obviovania, odsudzovania a osoovania toho druhho.
Ak v parter jedn nevedome, neodsudzujte ho. Odsudzovanie znamen, e si nieie nevedom sprvanie zamieate s nm
samotnm, alebo na neho prenate vlastn nevedomie a to si s nm zamieate. Vzda sa odsudzovania neznamen, e
nebudete rozoznva nefunknos a nevedomos, ke sa s nimi stretnete. Znamen to by znalm, a nie reagujcim a
sudcom. Potom bu nebudete reagova vbec, alebo zareagujete, ale pritom si zachovte poznanie, udrte si priestor, z
ktorho budete reakciu pozorova a umonte jej prebehn. Namiesto toho, aby ste bojovali v temnote, prinate svetlo.
Namiesto reagovania na sebaklam si ho uvedomte a prehliadnete ho. Poznanie vytvra ist priestor milujcej prtomnosti,
ktor umouje veciam aj udom by tak, ak s. Nejestvuje silnej spa transformcie. Ak toto budete trnova, v
partner neme osta s vami a zrove osta v nevedomosti.
Ak sa obaja partneri dohodn, e ich vzah bude duchovnm cvienm, bude to ete lepie. Potom mu obaja vyjadrova
svoje mylienky a pocity hne, ke sa objavia, alebo hne ako prebehne reakcia, take sa nevytvra asov medzera, v
ktorej mu nevyjadren pocity a iale rs a rozmha sa. Naute sa vyjadrova, o ctite bez obviovania. Naute sa
pova svojho partnera otvorenm a nezaujatm spsobom. Poskytnite mu priestor na vyjadrenie. Bute prtomn.
Obviovanie, obrana, tok - vetky tieto vzory, sliace na posilnenie a ochranu ega - bud zbyton. Najdleitejie je da
druhm aj sebe priestor. Bez neho lska nerozkvitne. Ke odstrnite obidva faktory, ktor s pre vzahy niiv - ke
premente telo bolesti a vy aj v partner sa prestanete stotoova so svojou mysou zaijete blaenos prekvitajceho
vzahu. Namiesto vzjomnho vracania si bolesti a nevedomia a uspokojovania potrieb ega budete vyarova lsku, ktor
ctite v hbke svojej due, pretoe si uvedomte jednotu so vetkm, o existuje. To je lska, ktor nem iadny protiklad.
Ak sa v partner stle stotouje s mysou a s telom bolesti, km vy u ste slobodn, bude to velk vzva - nie pre vs, ale
pre partnera. Nie je ahk i s osvietenou bytosou, i skr je to tak jednoduch, e to ego povauje za ohrozenie svojej
existencie. Pamtajte, e ego potrebuje problmy, konflikty a nepriateov", aby posilnilo svoj pocit oddelenosti, od ktorho
zvis jeho identita. Myse neosvietenho partnera bude hlboko neuspokojen, pretoe nikto nebude odporova jeho pevnm
pozcim, v dsledku oho sa tieto pozcie oslabia a bud otrasen. Jestvuje dokonca nebezpeenstvo", e by sa mohli plne
zrti, m by dolo k strate vlastnho ja. Telo bolesti si vyaduje odozvu a nedostvaj. Nie s uspokojen potreby hdok,
drm a konfliktov. Ale dvajte si pozor: niektor uzavret, akopdni a necitliv udia, alebo udia odrezan od svojich
pocitov, si mu myslie, e s osvieten. O svojom osvieten sa mu snai presvedi druhch, alebo aspo o tom, e oni
s plne v poriadku a nieo nie je v poriadku s ich partnerom. Mui to robia astejie ne eny. Vidia svoje partnerky ako
emocionlne a iracionlne. Pokia vak vnmate svoje emcie, nie ste aleko od svojho iarivho vntornho tela. Ke ijete
hlavne vo svojej hlave, tto vzdialenos je omnoho via a vy muste do svojho emocionlneho tela vnies vedomie
predtm, ne sa dostanete k vntornmu telu.

Ak z vs nevyaruje lska a rados, ak nie ste plne prtomn a otvoren voi vetkm bytostiam, nie ste osvieten. alm
indiktorom je to, ako sa lovek sprva v nronch a zloitch situcich, ke veci nejd tak, ako by mali". Ak je vae
osvietenie len egoick sebaklam, ivot vm priprav situcie, v ktorch sa prejav vae nevedomie v akejkovek forme - ako
strach, hnev, odsudzovanie, depresia a podobne. Pokia ijete v partnerskom vzahu, mnoh vzvy sa objavia cez vho
partnera. enu me naprklad provokova necitliv partner, ktor ije takmer neustle vo svojej hlave. Bude vystaven jeho
neschopnosti vypou ju, venova jej pozornos a poskytn jej ivotn priestor, o je spsoben nedostatkom vedomej
prtomnosti. Absencia lsky vo vzahu, ktor astejie pociuj eny ako mui, prebud enino telo bolesti a t zane na
partnera toi - obviova ho, kritizova, robi z neho zlho a podobne. To sa stane vzvou pre neho. Zane sa brni proti
tmto tokom, ktor povauje za plne neodvodnen a ete viac sa uzavrie vo svojich mentlnych pozcich, vysvetuje,
obrauje sa a to. Me to nakoniec prebudi jeho telo bolesti. Takto obaja partneri dosiahnu rove hlbokho nevedomia,
emonho nsilia, zrivch tokov a protitokov. Neprestane to, pokia sa obe tel bolesti neuspokoja a potom zaspia. Do
alej prleitosti.
To je iba jeden z nekonenho potu monch scenrov. Bolo o tom napsanch mnostvo knh a ete viac ich mohlo by
napsanch o tom, ako vzrast nevedomie v musko - enskch vzahoch. Ako som u vak povedal, ak raz pochopte, v om
tkvie tto dysfunkcia, nepotrebujete alej skma jej nespoetn podoby.
Pozrite sa ete raz zbene na scenr, ktor som prve nartol. Kad vzva v om v sebe skrva prleitos na spsu. V
kadej fze rozvjajceho sa dysfunknho procesu je mon oslobodi sa od nevedomia. Nepriatestvo eny by sa mohlo pre
partnera sta signlom, aby namiesto ete mocnejieho stotonenia sa s mysou a hlbieho upadnutia do nevedomia opustil
stav stotonenia a prebudil sa do prtomnosti, stal sa vedome prtomnm. Namiesto toho, aby sa ena stotonila so svojm
telom bolesti, me pozorova boles vo svojom vntri a tak zska prstup k sile prtomnosti a iniciova premenu bolesti. To
by odstrnilo nutkav a automatick vonkajiu projekciu. Potom by mohla pred svojm partnerom vyjadri svoje city.
Samozrejme, nie je zaruen, e by ju poval, ale poskytlo by mu to dobr prleitos, aby vstpil do prtomnosti a prelomil
cyklus vzjomnho nedobrovonho podnecovania starch vzorcov mysle. Ak ena tto prleitos prepasie, mu me zaa
pozorova vlastn mentlno - emocionlnu reakciu na jej boles, svoju potrebu brni sa a nesta sa reakciou. Potom me
pozorova vlastn telo bolesti pri tom, ako sa spa, a tak me vnies vedomie do svojich emci. Pome tm vytvori
jasn a pokojn priestor istho vedomia - poznanie, tichho svedka, pozorovatea. Toto uvedomenie nepopiera boles
a predsa ju prevyuje. Dovouje bolesti existova a zrove ju tm premiea. Vetko prijma a vetko men. Pre enu by sa
tak otvorili dvere, cez ktor by sa mohla k nemu ahko v tom priestore pripoji. Ak ste vo vzahu neustle, alebo aspo
vinou vedome prtomn, stane sa to pre vho partnera tou najvou vzvou. Dlho nebude schopn tolerova vau
prtomnos a pritom osta nevedom. Ke bude pripraven, prejde dverami, ktor ste mu otvorili a pripoj sa k vm. Ak nie
je pripraven, oddelte sa ako olej a voda. Svetlo je prli bolestiv pre niekoho, kto chce zosta v tme.

PREO S ENY BLIIE K OSVIETENIU

Musia mui a eny na ceste k osvieteniu prekonva rovnak prekky?
no, ale s drazom na in veci. Veobecne povedan, pre eny je ahie vnma svoje telo a by v om, take s prirodzene
bliie k bytiu
a potencilne bliie k osvieteniu ako mui. Preto si mnoh starovek kultry intinktvne vyberali na opis nehmotnej
a transcendentlnej reality ensk rod. asto si ju predstavovali ako maternicu, z ktorej sa rod vetko stvoren a ktor poas
ivota vyivuje a udriava vetky formy. V jednej z najstarch a najhlbch knh, ktor boli kedy napsan, knihe Tao Te ing
sa tao, ktor meme preloi aj ako bytie, opisuje ako nekonen, ven prtomnos, matka vesmru." eny s k nej
prirodzene bliie, pretoe prakticky stelesuj neprejaven. Navye sa vetky bytosti aj veci musia nakoniec vrti k zdroju.
Vetky veci mizn v tao. Jedine tao trv." Kee zdroj sa povauje za ensk, v psycholgii a mytolgii sa vyjadruje ako
archetyplna temn a svetl ensk strnka. Bohya i bosk matka m dva aspekty: dva a berie ivot.
Ke myse prevzala nadvldu a udia stratili kontakt s realitou svojej boskej esencie, zaali si boha predstavova ako mua.
Mui ovldli spolonos a eny sa stali podriaden muom.
Nenavrhujem nvrat k enskmu symbolizmu bostva. Niektor udia dnes pouvaj slovo bohya miesto slova boh, pretoe
sa snaia obnovi rovnovhu medzi enskm a muskm princpom, ktor sa dvno stratila a to je pozitvne. Tto symbolika
me by doasne uiton, ale stle ide len o pojem a vyjadrenie, slovo je len ukazovate, mapa, ktor me by v
skutonosti skr na prekku, ke budete pripraven uvedomi si realitu za hranicou vetkch foriem a obrazov. Faktom vak
zostva, e energetick frekvencia mysle je v podstate musk. Myse odporuje, bojuje o udranie kontroly, vyuva,
manipuluje, to, sna sa uchopi, vlastni a podobne. Preto je tradin starozkonn Boh patriarchlny, autoritatvny,
ovldajci a asto nahnevan mu, ktorho by sme sa mali b. Tento Boh je projekciou udskej mysle.
Ak sa chceme zbavi mysle a prejs do hlbej reality bytia, potrebujeme plne in kvality: schopnos vzda sa,
neodsudzova, otvorenos, ktor dovouje ivotu by a neodporuje mu, schopnos podra vetky veci v milujcom objat
poznania. Vetky tieto kvality s omnoho bliie enskmu princpu. Zatia o energia mysle je tvrd a neprun, energia
bytia je jemn a poddajn a predsa je omnoho mocnejia ne myse. Myse ovlda nau civilizciu a bytie zodpoved za

vetok ivot na naej plante aj mimo nej. Bytie je inteligencia, ktorej viditenm prejavom je fyzick vesmr. Hoci maj
eny k bytiu bliie, maj ho v sebe aj mui.
V sasnosti vina muov aj ien ije v podru mysle: v stotonen sa s mysliteom a telom bolesti. Toto nm,
samozrejme, brni v dosiahnut osvietenia a prekvitan lsky. Veobecne plat, e najvia prekka pre muov je myslenie a
myse, a najvou prekkou pre eny je telo bolesti, hoci v niektorch prpadoch to me by aj naopak, alebo mu by
myse a telo bolesti vyrovnan.

ROZPANIE KOLEKTVNEHO ENSKHO TELA BOLESTI

Preoje telo bolesti vou prekkou pre eny?
Telo bolesti m obvykle kolektvny aj osobn aspekt. Osobn aspekt tvoria nazbieran zvyky emonej bolesti z vlastnej
minulosti. Kolektvny aspekt tvor boles zhromaovan v kolektvnej udskej dui po tiscky rokov, pochdzajca z
chorb, muenia, vojen, vrd, krutosti, ialenstva a podobne. Aj telo bolesti kadho jednotlivca sa podiea na kolektvnom
tele bolesti. Kolektvne telo bolesti obsahuje rzne prdy. Niektor rasy i krajiny, ktor s vystaven extrmnemu utrpeniu
alebo nsiliu, maj aie kolektvne telo bolesti ne in. Kad, kto m siln telo bolesti a pritom nie je dostatone vedom
na to, aby sa s nm prestal stotoova, bude nielen opakovane a periodicky nten znova zava svoju emon boles, ale
takisto sa ahko me sm sta obeou alebo nsilnkom, poda toho, i je jeho telo bolesti vinou aktvne alebo pasvne.
Na druhej strane me by aj bliie k osvieteniu. Neznamen to vak, e osvietenie nutne dosiahne, ale ak ste obeou nonej
mory, vaa motivcia dosta sa z nej bude pravdepodobne silnejia ako motivcia loveka, ktor zava iba vkyvy benho
sna.
Kad ena, pokia nie je plne vedom, je okrem svojho osobnho tela bolesti ovplyvnen aj kolektvnym telom bolesti. To
je tvoren nahromadenou bolesou, ktor eny zaili v dsledku muskej nadvldy, otroctva, vykorisovania, znsilnen,
prodnch bolest, straty dieaa a podobne v priebehu tiscok rokov. Emocionlna alebo fyzick boles, ktor mnoh eny
ctia poas mentrucie a pred ou, je sasou kolektvneho aspektu tela bolesti, ktor sa v tom ase preber zo svojho
spnku, ale me by, samozrejme, prebuden aj inokedy. Zabrauje vonmu toku energie v tele, ktorho prejavom je
mentrucia. Ostame chvu pri tom a zistime, ako sa me sta prleitosou na osvietenie.
Poas mentrucie eny asto ovldne ich telo bolesti. M extrmne siln energetick nboj, ktor vs ahko doke stiahnu
do nevedomho stotonenia sa s nm. Aktvne vs posadne energetick pole, ktor obsad v vntorn priestor a predstiera,
e je vami ale v skutonosti, samozrejme, nie je. Hovor, kon a mysl cez vs. Vytvra vo vaom ivote negatvne situcie
a iv sa nimi. Chce viac bolesti v akejkovek forme. U som tento proces opsal. Me by vemi zkern a detruktvny. Je
to ist boles z minulosti - nie ste to vy.
Poet ien, ktor sa pribliuj k dosiahnutiu plnho vedomia, je dnes vy ne poet takch muov a v nasledujcich rokoch
porastie ete rchlejie. Mui ich poet mono na konci dostihn, ale ete dlho pretrv rozdiel medzi vedomm muov a ien.
eny op zskavaj funkciu, ktor im patr od narodenia, a tak je pre nich prirodzenejia ako pre muov - stvaj sa mostom
medzi prejavenm a neprejavenm svetom, medzi svetom hmoty a svetom ducha. Vaou hlavnou lohou ako eny je
transformova svoje telo bolesti, aby nestlo medzi vami a vam pravm ja, vaou esenciou. Muste vak prekona aj druh
prekku na ceste k osvieteniu, ktorou je myslenie a myse, ale intenzvna prtomnos, ktor vytvorte pri zaoberan sa
svojm telom bolesti, vs oslobod aj od stotonenia sa s mysou.
Prv vec, ktor si muste zapamta je, e pokia svoju identitu zakladte na bolesti, nezbavte sa jej. Pokia je emon
boles sasou vho ja, budete nevedome odmieta a sabotova kad pokus o jej vylieenie. Preo? Jednoducho preto, e
chcete osta tak, ak ste a boles sa stala vaou podstatnou asou. Je to nevedom proces a jedin spsob, ako ho prekona,
je uvedomi si ho.
Odrazu si uvedomi, e sa viaete k svojej bolesti, me by dos okujce odhalenie. V momente, ke si to uvedomte, sa
vak s bolesou prestanete stotoova. Telo bolesti je energetick pole, takmer ako nejak entita, ktor doasne uviazla vo
vaom vntornom priestore. Je to uvznen ivotn energia, ktor neprdi. Telo bolesti je tu, samozrejme, nsledkom
udalost z minulosti. Je to iv minulos vo vs a pokia sa s ou stotoujete, stotoujete sa minulosou. Identita obete je
spojen s presvedenm, e minulos je silnejia ne prtomnos, o nie je pravda. Je to presvedenie, e in udia a to, o
vm robia, me za to, km ste dnes, za emon boles, ktor prevate a za vau neschopnos by sama sebou. Ale jedin
skuton moc existuje v prtomnom okamihu: je to sila vaej vedomej prtomnosti. Ke to pochopte, uvedomte si tie, e
ste to vy a nikto in, kto je zodpovedn za stav vho vntornho priestoru v sasnosti - a e minulos neme premc silu
prtomnosti.

Stotonenie vm znemouje poradi si s telom bolesti. Niektor eny, ktor s u dostatone vedom na to, aby sa vzdali
svojej osobnej identity obete, stle sa dria kolektvnej identity obete: o mui urobili enm". Maj pravdu a zrove
nemaj. Pravdu maj v tom, e kolektvne telo bolesti je skutone z vekej asti vytvoren v dsledku muskho nsilia na
ench a tiscroia trvajceho potlania enskho princpu na celej plante. Mlia sa, ke na tomto zklade stavaj svoju
identitu. Ak sa ena neme zbavi hnevu, nenvisti i odsudzovania, je spojen so svojm telom bolesti. To jej mono dva
upokojujci pocit totonosti, pocit solidarity s ostatnmi enami, ale dr ju to stle v spojen s minulosou a zabrauje jej v
plnom prstupe k vlastnej esencii a skutonej sile. Ke sa eny vylenia z muskej spolonosti, posiluje to v nich pocit
oddelenosti a tm aj ego. A m silnejie je vae ego, tm viac sa vzaujete od vaej pravej prirodzenosti.
Nestotoujte sa preto s telom bolesti. Vyuite ho na svojej ceste k osvieteniu. Premete ho na vedomie. Najlepm obdobm
na to je mentrucia. Verm, e v nasledujcich rokoch mnoh eny prve poas mentrucie vstpia do stavu plnho
vedomia. Pre mnoho ien je to as nevedomia, pretoe ich ovlda kolektvne ensk telo bolesti. Ke dosiahnete ist rove
vedomia, mete tento proces zvrti a namiesto nevedomia vm me prinies viac vedomia. Tento zkladn proces som u
opsal, ale dovote mi spomen ho ete raz, so pecilnym zreteom na ensk kolektvne telo bolesti.
Ke viete, e sa bli mentrucia, ete predtm, ako sa objavia prv prznaky toho, o sa nazva predmentruan naptie
spojen s prebdzanm tela bolesti, bute vemi bdel a bute o najviac prtomn v tele. Ke sa objavia prv prznaky,
muste by dostatone bdel na to, aby ste telo bolesti dokzali zachyti" predtm, ako vs ovldne. Prvm prznakom me
by naprklad nhle siln podrdenie, zblesk hnevu, alebo to me by isto fyzick symptm. Nech je to okovek,
zachyte to predtm, ako to preberie nadvldu nad vam myslenm a sprvanm. Jednoducho na to namierte reflektor vaej
pozornosti. Ak je to emcia, vnmajte jej siln energetick nboj. Uvedomte si, e je to telo bolesti. Bute zrove aj
poznanm: mm tm na mysli, aby ste si uvedomovali svoju vedom prtomnos a prectili jej silu. Kad emcia, na ktor
zamierite svoju pozornos, sa rchlo podvol a premen sa. Ak je to isto telesn symptm, pozornos, ktor na namierite,
zabrni, aby sa zmenil na emciu alebo mylienku. Naalej bute bdel a akajte na alie znaky tela bolesti. Ke sa
objavia, zachyte ich tak ako predtm. Neskr, ke sa vae telo bolesti plne prebud, mono zaijete siln vntorn
turbulencie, ktor mu trva aj niekoko dn. Nech maj akkovek podobu, vy ostate sstreden na prtomnos. Pozorujte
svoj vntorn zmtok. Uvedomujte si, e je tam. Udrte si to uvedomenie a state sa nm. Zapamtajte si: nenechajte telo
bolesti zneui vau myse a ovldnu vae myslenie. Sledujte ho. Vnmajte jeho energiu priamo, vo vntri vho tela. Ako
viete, pln pozornos znamen pln prijatie.
Cez udranie pozornosti a prijatie dochdza k transformcii. Telo bolesti sa premen na iariv vedomie, rovnako ako poleno,
ktor vzplanie, ke ho vlote do oha. Mentrucia sa potom pre vs stane nielen radostnm a napajcim vyjadrenm vaej
enskosti, ale zrove posvtnm obdobm premeny, kedy sa vo vs rod nov vedomie. Bude z vs vyarova vaa prav
prirodzenos vo svojom enskom aspekte bohyne, ale aj v transcendentlnom zmysle boskej bytosti, ktorou ste za hranicami
duality enskho a muskho.
Ak je v partner dostatone vedom, me vm pomc s cvienm, ktor som prve opsal tak, e si hlavne v danom ase
udr intenzvne sstredenie v prtomnosti. Ak sa mu podar osta vedome prtomn v momentoch, ke vy upadnete do
nevedomho stotonenia sa s telom bolesti, o sa spoiatku urite bude stva, vy sa za nm dokete rchlo vrti. To
znamen, e kedykovek, ke vs vae telo bolesti doasne ovldne, i poas mentrucie alebo inokedy, v partner si bude
uvedomova, e to nie ste vy. Aj ke na neho telo bolesti zato, a to sa pravdepodobne stane, nebude reagova, akoby ste
na neho zatoili vy, nebude vm to vyta, nebude sa brni. Udr priestor intenzvnej prtomnosti. Ni in na
transformciu netreba. Inokedy mete zasa vy spravi rovnak slubu jemu, alebo mu pomete op nadobudn prtomn
vedomie tm, e vtiahnete jeho pozornos do prtomnosti vdy, ke sa zane stotoova s myslenm. Takto medzi vami
vznikne trval energetick pole s istou a vysokou frekvenciou. iadne ilzie, boles, konflikty, ni, o nie ste vy a ni, o nie
je lska, nepreije. V tom je naplnenie posvtnho, nadosobnho zmyslu vho vzahu. V vzah sa stane vrom vedomia,
ktor vtiahne mnoho alch ud.

VZDAJTE SA VZAHU K SEBE

Ke je lovek plne vedom, potrebuje aj naalej vzah? Priahuje takho mua ena? Cti sa tak ena stle necelistvo bez
mua?
i ste osvieten alebo nie, stle ste bu mu alebo ena, take o sa tka vaej totonosti vo forme, nie ste pln. Ste
polovicou celku. Tto neplnos pociujete ako pralivos medzi muom a enou, ah vs to k opanej energetickej
polarite bez ohadu na stupe vedomia, ktor ste dosiahli. V stave vntornej prepojenosti vak tto pralivos pociujete
niekde na povrchu i na perifrii svojho ivota. Vetko, o sa vm v tomto stave prihod, vm pripad tak nejako podobne.

Cel svet psob ako vlny a vlnky na povrchu obrovskho a hlbokho ocenu. Vy ste ocenom a ste, samozrejme, aj vlnkou.
Vlnkou, ktor si uvedomuje prav identitu ocenu a v porovnan s tou nesmiernosou a hbkou vm svet vn a vlniek
nepripad tak dleit.
Neznamen to, e by ste nemali hlbok vzah k inm uom a k svoj
mu partnerovi. Skutone hlbok vzah mete s niekm ma jedine ako vedom bytos. Vychdzate z bytia a ste schopn sa
sstredi na realitu za zvojom formy. Vo sfre bytia s mu a ena jedno. Vaa fyzick forma me aj naalej pociova
ist potreby, ale bytie nem iadne potreby. Je predsa pln a celistv. Ak s vae potreby naplnen, je to krsne,
neuspokojenie vaich potrieb vak nezmen ni na vaom hlbokom vntornom stave. Take osvieten lovek, ktorho potreba
opanej polarity nie je uspokojen, me pociova nedostatok i neplnos na vonkajej rovni svojho bytia, ale vo vntri
me by zrove pln, naplnen a pokojn.

Je pri hadan osvietenia homosexualita npomocn, je na prekku, alebo nehr iadnu rolu?
Poas dospievania, ke sa vaa neistota ohadom sexulneho zamerania zmenila na poznanie, e ste in" ako ostatn, mohlo
vs to printi presta sa stotoova so socilne podmienenmi vzormi sprvania a myslenia. To automaticky pozdvihlo
rove vho vedomia nad rove nevedomia viny ud, ktor len bezmylienkovite prijmaj vetky jestvujce
konvencie. V tom ohade vm homosexualita me pomc. By akmsi outsiderom, niekm, kto nezapad", kto je z
akhokovek dvodu odmietan, je sce ak, ale na ceste za hadanm osvietenia je to zrove vhoda. Takmer nsilm vs
to vytla z nevedomosti.
Ak sa vak potom stotonte so svojou homosexualitou a zalote si na nej identitu, iba uniknete z jednej pasce do druhej.
Budete hra roly a hry, ktor vm nadiktuje myse na zklade vho mentlneho obrazu o sebe. Stanete sa nevedommi.
Neskutonmi. Pod maskou svojho ega budete vemi neastn. Ak sa vm to stane, bude vm homosexualita na prekku.
Vdy vak dostanete druh ancu. Aktne neastie me by vbornm budiom.
Nie je predpokladom napajceho vztahu s ostatnmi udmi dobr vzah k sebe sammu?
Ak nie ste v pohode, ke ste sami, budete vyhadva vzah, aby ste tento pocit prekryli. Bute si ist, e nespokojnos sa
znova objav v inej podobe vo vaom vzahu a vy z nej pravdepodobne budete vini svojho partnera.
Je potrebn iba plne akceptova prtomn okamih. Potom budete spokojn sami so sebou tu a teraz.
Muste vak ma sami so sebou nejak vzah? Nemete len by sami sebou? Pokia mte sami so sebou nejak vzah, ste
roztiepen na dve asti: mte dve ja, ste subjektom aj objektom. Tto dualita vytvoren v mysli je zkladnou prinou
nepotrebnej zloitosti, vetkch problmov a konfliktov vo vaom ivote. V stave osvietenia ste sami sebou - vy a vae ja
splyn v jedno. Neodsudzujete sa, neutujete sa, nie ste na seba hrd, nemilujete sa, ani nepociujete k sebe nenvis. Vaa
rozpoltenos spsoben sebareflexiou je vylieen, kliatba je zruen. Neexistuje ja, ktor by ste museli chrni, brni i
ivi. Ke dosiahnete osvietenie, jeden vzah z vho ivota zmizne v vzah k sebe sammu. Ak sa ho raz vzdte, vetky
vae ostatn vzahy bud naplnen lskou.

DEVIATA KAPITOLA
ZA ASTM A NEASTM JE POKOJ
VYIE DOBRO ZA DOBROM A ZLOM
Je nejak rozdiel medzi astm a vntornm pokojom?
no. astie zvis od vonkajch okolnost, ktor vnmame ako pozitvne, vntorn pokoj nie.
Je mon si do ivota vahova iba pozitvne okolnosti? Ak je n prstup a myslenie vdy pozitvne, mali by sa nm dia len
pozitvne udalosti a situcie, nie je to tak?
Viete skutone rozli, o je pozitvne a o je negatvne? Vidte celkov obraz? Obmedzenie, nespech, strata, choroba i
boles sa pre mnohch ud ukzali by tmi najlepmi uitemi. Nauili ich vzda sa falonch obrazov o sebe a
povrchnch, egu zasvtench cieov a tob. Dali im hbku, pokoru a scit. Stali sa vaka nim skutonejmi.
Hoci si to prve v tej chvli mono neuvedomujete, vdy ke prechdzate niem negatvnym, nesie to v sebe aj hlbok
pouenie. Aj krtka choroba i nehoda vm mu ukza, o je vo vaom ivote skuton a o nie je, na om v konenom
dsledku zle a na om nie.
Ke sa na to pozrieme z vyej perspektvy, ivotn okolnosti s vdy pozitvne. Presnejie, nie s ani pozitvne, ani
negatvne. S, ak s. A pokia plne prijmate realitu - o je jedin zdrav spsob ivota - vo vaom ivote viac neexistuje
dobro a zlo. Jestvuje len vyie dobro, v ktorom je zahrnut aj zlo. Z pozcie mysle vak existuje zlo a dobro, veci, o sa vm
pia a nepia, lska a nenvis. Preto sa v knihe Genesis pe, e Adam s Evou u nemohli i v raji, ke jedli zo stromu
poznania dobra a zla".
To mi pripad ako odmietanie reality a sebaklam. Ke sa mne alebo niekomu blzkemu stane nieo stran - ke loveka
postihne nehoda, boles, choroba i smr mem predstiera, e to nie je zl, ale faktom zostva, e je to zl, tak nao to
popiera?
Ni nepredstierate. Len prijmate situciu tak, ak je, to je vetko. To, e ju nechte existova, vs prenesie za hranice mysle
s jej mechanizmami odporu, ktor vytvraj polaritu dobra a zla. Je to zkladn aspekt odpustenia. Odpa prtomnos je
ete dleitejie ako odpa minulos. Ak odpustte kadmu okamihu a umonte mu prebehn tak, ako je, potom sa vo
vs nebude hromadi nenvis, ktor by ste museli neskr rozpa.
Zapamtajte si, e tu nehovorme o ast. Ke vm umrie niekto, koho ste milovali alebo ke ctite, e sa bli vaa vlastn
smr, nemete by astn. To je nemon. Ale mete by pokojn. Ak nectite odpor, tak mete by smutn a plaka, ale
vo vntri, pod smtkom budete cti hlbok jasnos, pokoj a posvtn prtomnos. Toto je emancia bytia, vntorn pokoj,
dobro, ktor nem protiklad.
o ak budem v situcii, ktor mem zmeni? Ako ju mem necha tak, ako je a zrove ju zmeni?
Urobte to, o muste. Zatia vak prijmite to, o je. Kee myse a odpor s synonym, prijatie vs okamite oslobod od
nadvldy mysle a tm vs spoj s bytm. Nsledne prestan by funkn vae zvyajn egoick motivcie - strach,
chamtivos, ovldanie, obrana a ivenie falonej identity. K moci sa dostane inteligencia, ktor je omnoho via ako vaa
myse, a preto vae konanie napln in kvalita vedomia.
Prijmite vetko, o vm sprad nitky vho osudu, o by mohlo dokonalejie uspokoji vae potreby." To pred dvetisc
rokmi napsal Marcus Aurelius, jeden z tch mimoriadne zriedkavch ud, ktor mali svetsk moc a vldli aj mdrosou.
Zd sa, e vina ud mus prei vek utrpenie, km sa vzd odporu a prijme realitu - km je schopn odpusti. Akonhle
sa im to podar, stane sa jeden z najvch zzrakov: prebudenie vedomia bytia prostrednctvom toho, o sa jav ako zl,
premena utrpenia na vntorn mier. Vetko zlo a utrpenie na tomto svete psob tak, e nti ud uvedomi si, m skutone
s, o sa skrva za ich menom a formou. To, o my z naej obmedzenej perspektvy vnmame ako zlo, je v skutonosti
sasou vyieho dobra, ktor nepozn protiklad. Zane to pre vs plati len prostrednctvom odpustenia. Dovtedy sa zla
nezbavte, ostane zlom.

Cez odpustenie, ktor v podstate spova v rozpoznan toho, e minulos je nepodstatn a takom preit prtomnmu
okamihu, ak je, sa zzrak transformcie deje nielen vo vntri, ale aj navonok. Vo vs a vo vaom okol sa objav tich
priestor intenzvnej prtomnosti. Ovplyvn to kohokovek a okovek, o vstpi do tohto poa vedomia, niekedy viditene a
okamite, inokedy na hlbej rovni, ke sa viditen zmeny objavia a neskr. Rozlote neslad, vylieite boles, odkajete
nevedomie bez toho, aby ste nieo robili, len tm, e ste a udriavate intenzvne sstredenie v prtomnom okamihu.

KONIEC VAEJ IVOTNEJ DRMY

Ak ijete v stave prijatia a vntornho mieru, me sa vo vaom ivote sta nieo, o by sa z pohadu benho vedomia dalo
nazva zlm, aj ke vy sami by ste to tak nenazvali?
Vina takzvanch zlch vec, ktor sa uom v ivote stvaj, vychdza z nevedomia. Vytvrate si ich sami, i skr
vytvra ich vae ego. Niekedy tieto veci nazvam drmou. Ke ste plne vedom, drma sa vo vaom ivote u neobjavuje.
Pripomeniem vm, ako funguje ego a ako vytvra drmu.
Ego je nepozorovan myse, ktor riadi v ivot v ase, ke nie ste prtomn ako vedomie svedka, ako pozorovate. Ego sa
povauje za osamel fragment v nehostinnom vesmre, ktor nie je vo vntornom vzahu so iadnou inou bytosou.
Obklopuj ho alie eg, ktor vnma bu ako potencilnu hrozbu alebo ako prostriedok na dosiahnutie vlastnch cieov.
Zkladn vzorce ega s uspsoben na boj s hlboko uloenm strachom a pocitom nedostatku. Patria medzi ne rezistencia,
snaha ovlda, chamtivos, vzahovanos, toenie. Hoci s niektor stratgie ega vemi mdre, nikdy nevyrieia jeho
problmy, pretoe problmom je samotn ego.
Ke sa stretn eg v osobnom vzahu alebo v nejakej organizcii, alebo intitcii, skr i neskr sa stane nieo zl", nejak
drma vo forme konfliktov, problmov, boja o moc, emonho a fyzickho nsilia a podobne. Tka sa to aj kolektvneho zla
v podobe vojen, vyvraovania a vykorisovania, ktor vznikaj z masovej nevedomosti. Pretrvvajci odpor ega navye
obmedzuje a blokuje prirodzen tok energie v tele a spsobuje rzne ochorenia. Ke sa op spojte so svojm telom a u vs
neovlda myse, prestanete tieto veci vytvra. Nevytvrate drmy, ani sa na nich nepodieate.
Kedykovek sa stretn dve alebo viacer eg, vdy sa objav drma. Aj ke ijete plne sami, stle si ich vytvrate. Ke sa
utujete, je to drma. Ke mte pocit viny a obvate sa, je to drma. Ak dovolte, aby minulos alebo budcnos zatienila
prtomnos, vytvrate as, psychologick as, ktor je nutnm predpokladom drmy. Deje sa to vdy, ke nepreukazujete
ctu prtomnmu okamihu.
Vina ud svoje ivotn drmy miluje. Ich prbeh je ich totonosou. Ego ovlda ich ivot. Investovali do neho cel svoju
predstavu o sebe. Aj ich zvyajne nespen hadanie odpovede, rieenia, alebo snaha vyliei sa - sa stva jeho sasou.
Najviac zo vetkho sa obvaj toho, e by sa mohla skoni ich drma. Km sa stotouj s mysou, maj najv strach z
vlastnho prebudenia.
Ak ijete a plne prijmate vetko, o je, skon sa drma vo vaom ivote. Nikto sa s vami neme pohda, nech sa
akokovek sna. S plne vedomou osobou sa ned hda. Hdka predpoklad stotonenie sa s mysou a zastvanie nejakej
mentlnej pozcie, a k tomu odpor a odmietanie pozcie druhho loveka. Dsledkom je, e sa polrne protiklady navzjom
posiluj. S to mechanizmy nevedomia. Ak dokete svoj nzor vyjadri jasne a pevne, ale tak, e nepodpor rozbroje,
obhajovanie a napdanie, nezmen sa na drmu. Ke ste plne vedom, nedostvate sa do konfliktov. V knihe Kurz zzrakov
(A Course in Miracles) sa pe, e lovek, ktor je plne sm sebou, si konflikt nedoke ani predstavi." To sa nevzahuje
iba na konflikt s inmi umi, ale predovetkm na vntorn konflikt. Ten zanik, ke prestane existova rozpor medzi
poiadavkami a oakvaniami vaej mysle a tm, o je.

POMINUTENOS A IVOTN CYKLY

Km ijete v hmotnej dimenzii a ste napojen na kolektvnu udsk duu, telesn boles je sce zriedkav, ale stle mon.
Nezamieajte si ju s utrpenm, s mentlno - emocionlnou bolesou. Kad utrpenie je vytvoren egom a vznik nsledkom
odporu. Km ijete v tejto dimenzii, podliehate jej cyklickej povahe a zkonu pominutenosti vec, u to vak nevnmate ako
ni zl" - jednoducho to existuje.

Ak prijmete scnos vetkch veci, odhal sa pred vami hlbia dimenzia, nachdzajca sa pod povrchom boja protikladov,
pretrvvajca prtomnos, nemenn hlbok pokoj, samovon rados mimo dobra a zla. To je rados z bytia, bo mier.
V hmotnom svete existuje narodenie a smr, tvorba a detrukcia, rast a rozklad zdanlivo oddelench foriem. Odraj sa
vade: v ivotnch cykloch plant a hviezd, hmotnho tela, stromov a kvetov, vo vzostupe a pde nrodov, politickch
systmov, civilizci a v nevyhnutnch cykloch zisku a straty v ivote jednotlivcov.
S cykly spechu, kedy k vm veci prichdzaj a vetko sa vm dar a cykly nespechu, ke veci upadaj a vetko sa vm
rozpad pod rukami a vy sa muste vzda, aby ste urobili miesto pre nov okolnosti, aby mohla nasta transformcia. Ke v
tom momente lipnete na veciach a odmietate sa ich vzda, znamen to, e sa brnite nasledova prd ivota a budete trpie.
Nie je pravda, e vzostupn cyklus je dobr a zostupn je zl, tak to vid len myse. Rast sa obvykle povauje za pozitvny,
ni vak neme rs vene. Ak by mal akkovek rast pokraova vene, nakoniec by sa stal montruznym a
detruktvnym. Rozklad je predpokladom novho rastu. Jeden bez druhho nemu existova.
Zostupn cyklus je plne nevyhnutn pre duchovn realizciu. Aby vs zaala priahova duchovn dimenzia, muste
spravi na nejakej rovni vek chybu alebo zai vek stratu i boles. Alebo sa v vlastn spech stane bezvznamnm a
przdnym, take je vlastne prehrou. Zlyhanie sa skrva v kadom spechu a spech v kadej prehre. V tomto svete na
hmotnej rovni kad skr i neskr zaije zlyhanie" a vetky spechy nakoniec nepoved k niomu. Vetky formy s
pominuten.
Mete by aktvni a s radosou prejavova a vytvra nov formy a okolnosti, ale nesmiete sa s nimi stotoova.
Nepotrebujete ich, lebo vm nedvaj totonos. Nie je to v ivot - len vaa ivotn situcia.
Vaa fyzick energia tie podlieha cyklom. Neme by stle na vrchole. S obdobia vysokej a nzkej energie. S obdobia,
ke ste vemi aktvni a tvoriv, ale naddu aj obdobia, ke vetko stagnuje, ke sa zd, e stojte na mieste a ni sa vm
nedar. Takto cyklus me trva niekoko hodn, ale aj niekoko rokov. S velk cykly, ktor v sebe zahaj mal cykly.
Mnostvo chorb vznik z toho, e bojujeme proti cyklom nzkej energie, ktor s ivotne dleit pre regenerciu. Nutkav
innos a tendencia odvodzova svoju hodnotu od vonkajch faktorov - dosiahnutch vsledkov, je nevyhnutnou ilziou,
pokia sa stotoujete s mysou. To vm znemouje a sauje prijatie zostupnch cyklov. Preto me inteligencia vho
organizmu v zujme sebaobrany prevzia velenie a privodi chorobu, aby vs printila zastavi sa a aby mohla nasta
potrebn regenercia.
Cyklick povaha univerza je zko spojen s pominutenosou vetkch vec a situci. To tvor centrlnu as Budhovho
uenia. Vetky podmienky s vemi nestabiln, podliehaj neustlym zmenm, Budha hovor, e pominutenos je
zkladnou charakteristikou kadej okolnosti, kadej situcie, s ktorou sa v ivote stretnete. Vetko sa zmen, zmizne, prde
as, ke vs to u nebude uspokojova. Pominutenos je aj jadrom Jeiovho uenia: Nezhromaujte si poklady na zemi,
kde ich mo a hrdza zni a kde sa zlodeji vlamuj a kradn..."
Myse sa stotouje so vetkm, o povauje za dobr". Me to by vzah, vlastnctvo, socilna rola, nejak miesto, nae
fyzick telo a naa myse sa na to naviae a stoton sa s tm. Rob vs to astnmi, ctite sa dobre, stane sa to vaou
sasou alebo sasou toho, kto si myslte, e ste. V tejto dimenzii, kde vetko niia mole a hrdza, ni netrv vene. Bu sa
to skon, alebo sa to zmen, alebo to zmen polaritu. To, o bolo vera alebo pred rokom dobr, sa odrazu alebo postupne
zmen na zl. Dnen prosperita sa zmen na przdny konzum zajtrajka. astn svadba a medov tdne sa zmenia na
neastn rozvod a neastn spoluitie. Alebo nejak vec z vho ivota zmizne a vy ste z toho neastn. Ke sa zmen
alebo zmizne situcia, alebo okolnos, s ktorou sa vaa myse stotonila, myse to nedoke prija. Bude lipn na
mizncom a bude sa brni zmene. Je to takmer, akoby vm niekto trhal konatinu z tela.
Obas povame o uoch, ktor prili o vetky peniaze alebo o dobr meno a spchali samovradu. To s extrmne prpady.
In, ke elia nejakej strate, s hlboko neastn alebo z toho ochorej. Nevedia rozliova medzi vlastnm ivotom a
ivotnou situciou. Nedvno som tal o slvnej hereke, ktor umrela v osemdesiatke. Ke jej krsa odkvitla a zaala ju
trpi staroba, zaala by vemi neastn a prestala sa stka s umi. Aj ona sa stotonila s vonkajou okolnosou: so
svojou vonkajou krsou. Najskr jej toto stotonenie poskytovalo rados a neskr ju robilo neastnou. Ak by bola schopn
spoji sa s venm ivotom bez formy, vo svojom vntri, mohla pozorova starnutie svojej vonkajej formy s pokojom a
vyrovnanosou. Navye by sa jej vonkajia forma stvala postupne priehadnejou a prearovalo by cez u svetlo jej venej
pravej podstaty, take by jej krsa v skutonosti nevybledla, ale premenila by sa na duchovn krsu. Nikto jej vak
nepovedal, e je to mon. Ten najdleitej druh poznania dosia nie je ahko dostupn.

Budha uil, e aj astie je dukkha, o je plijsk slovo pre utrpenie i neuspokojenie. astie je neoddeliten od svojho
opaku. Znamen to, e vae astie aj vae neastie s v skutonosti jedno a to ist. Oddeuje ich od seba len ilzia asu.

Nechcem by negativistick. Odhaujem iba prav povahu vec, aby ste po zvyok svojho ivota nenasledovali ilziu.
Nechcem tm poveda, e by ste si nemali vi prjemn a krsne veci. Ale hada v nich nieo, o vm nemu da identitu, pocit stlosti a naplnenia to je zaruen recept na frustrciu a utrpenie. Cel reklamn priemysel a naa konzumn
spolonos by sa zrtili, keby sa udia stali osvietenmi a prestali by hada a nachdza svoju totonos vo veciach. m
viac hadte astie takmto spsobom, tm viac vm unik. Vetky vonkajie veci vm mu prinies len doasn a
chvilkov poteenie, ale km odhalte pravdu, mono budete musie zai mnoh sklamania. Veci vm poskytn poteenie,
ale aj boles. Mu vm da poteenie, ale nemu vm da rados. Ni vm ned rados. Rados je samovon a vznik vo
vntri ako rados z bytia. Je to zkladn sas hlbokho vntornho pokoja, ktor nazvame bo mier. Je to v prirodzen
stav, nie je to nieo, o o by ste sa museli vemi snai, na om by ste museli tvrdo pracova.
Mnoh udia si nikdy neuvedomia, e ni z toho, o robme, vlastnme alebo dosiahneme, ns nespas. T, ktor si to
uvedomuj, sa asto zan sveta obva a s depresvni: Ak mi ni neposkytne skuton naplnenie, o o sa mm snai, ak
to m vetko zmysel? K takmuto uvedomeniu musel dospie starozkonn prorok, ke napsal: Videl som vetko, o sa
deje pod slnkom a vetko je to len mrnos a honba za vetrom". Ke sa dostanete do tohto bodu, ste len krik od zfalstva a
krik od osvietenia.
Jeden budhistick mnch mi raz povedal: Vetko, o som sa nauil za dvadsa rokov svojho ivota ako mnch, sa d zhrn
do jednej vety: vetko, o vznik, aj zanik. To viem." Samozrejme mal na mysli, e sa nauil neodporova tomu, o je,
nauil sa necha prtomn okamih tak, ak je a prijma pominutenos vetkch vec. Tak naiel vntorn pokoj.
Nebrni sa ivotu znamen i v stave milosti, jednoduchosti a ahkosti. V tomto stave nezle na tom, i je nieo dobr
alebo zl. Zd sa to by takmer paradoxn, ale akonhle prestanete by vntorne zvisl na forme, veobecn podmienky
vho ivota, jeho vonkajie formy, sa bud ohromne zlepova. Veci, udia a podmienky, o ktorch ste si mysleli, e ich
potrebujete pre svoj astn ivot, k vm teraz prichdzaj bez toho, aby ste sa museli snai a km trvaj, mte slobodu sa z
nich radova. Vetky tie veci, samozrejme, aj tak pomin, cykly bud prichdza a odchdza, ale bez vntornej zvislosti u
nemte strach zo straty. V ivot plynie hladko.
astie odvoden z druhotnho zdroja nikdy nie je hlbok. Je to len vyblednut obraz radosti z bytia, vibrujceho pokoja,
ktor njdete vo svojom vntri, ke vstpite do stavu neodmietania. Bytie vs prenesie za polrne opozcie mysle a oslobod
vs od zvislosti na forme. Aj keby sa malo vetko zrti a rozpadn na prach, stle budete v jadre cti hlbok mier. Aj ke
nebudete astn, budete ma pokoj.

VYUVANIE A OPANIE NEGATIVITY

Kad vntorn rezistenciu prevame ako nejak formu negativity. Kad negativita je odporom. V tomto kontexte s tieto
dve slov takmer synonymn. Negativita sa d odstupova od podrdenia cez netrpezlivos a k zrivmu hnevu, od
depresvneho naladenia i skenosti po sebevraedn zfalstvo. Odpor niekedy prebud emon telo bolesti a vtedy aj
nepodstatn situcia me vyvola intenzvnu negativitu v podobe hnevu, depresie alebo hlbokho zrmutku.
Ego je presveden, e me prostrednctvom negativity manipulova realitu, e me dosiahnu, o chce. Ver, e me s
jej pomocou pritiahnu elan situciu alebo odstrni nepriazniv situciu. Kniha Kurz zzrakov (A Course in Miracles)
pravdivo poukazuje na to, e kedykovek ste neastn, ste podvedome presveden o tom, e vm vae neastie kpi" to,
o chcete. Ak by ste neverili, e neastie bude fungova, nao by ste ho vytvrali? Pravda je, samozrejme, tak, e neastie
nefunguje. Namiesto toho, aby vm privodilo elan vec, zabrni jej objavi sa. Namiesto toho, aby odstrnilo neelan
situciu, podpor ju. Neastie je uiton" a funkn iba v tom e posiln vae ego a to ho za to miluje. Ke sa stotonte s
nejakou negatvnou emciou, nechcete sa jej zbavi a nevedomky sa brnite pozitvnej zmene. Ohrozilo by to vau identitu
depresvnej, nahnevanej a ukrivdenej osoby. Budete ignorova, odmieta i sabotova vetko pozitvne vo svojom ivote. Je
to ben jav. A je ialen.
Negativita je plne neprirodzen. Zneisuje vau duu. Medzi zneisovanm a nienm prrody a obrovskou negativitou,
ktor sa nahromadila v kolektvnej udskej dui, existuje hlbok spojenie. iadna in ivotn forma na tejto plante nepozn
negativitu, poznaj ju len udia a iadna in ivotn forma neznsiluje a neni Zem, ktor jej umouje i, tak ako udia.
Videli ste u niekedy neastn kvet alebo vystresovan dub? Stretli ste depresvneho delfna alebo abu s nzkym
sebavedomm? Maku, ktor nedoke relaxova alebo vtka plnho nenvisti a zlosti? Jedin zvierat, ktor obas prejavuj
znmky negativity alebo neurotickho sprvania, s tie, ktor ij v zkom kontakte s umi, a tak s v spojen s udskou
mysou a jej ialenstvom.

Pozorujte akkovek rastlinu alebo zviera a ute sa od nich prijma to, o je, odovzda sa prtomnmu okamihu. Naute sa
od nich bytiu. Naute sa od nich integrite, celistvosti - teda by jednm, by sm sebou, by skuton. Naute sa od nich ako
i a ako umrie, a ako nerobi zo ivota a zo smrti problm.
il som s viacermi zenovmi majstrami - makami. Aj kaky mi dali dleit duchovn lekcie. U pozorova ich je
meditcia. Ako pokojne plvaj po hladine, s spokojn sami so sebou, plne prtomn v prtomnom okamihu, dstojn a
dokonal, ako me by len tvor bez mysle. Obas sa dve kaice pobij - niekedy bez zjavnho dvodu, inokedy preto, e
jedna kaica vola do skromnho priestoru druhej. Bij sa zvyajne len niekoko seknd, potom sa oddelia, kad odplva
opanm smerom a prkrt silno zamva krdlami. Kaice alej pokojne plvaj, akoby ani k iadnej bitke nedolo. Ke
som to pozoroval prvkrt, odrazu som si uvedomil, e zamvanm krdel sa zbavuj prebytonej energie, m zabrnia, aby
sa im hromadila v tele, kde by sa premenila na negativitu. Je to prirodzen mdros, je to pre ne jednoduch, pretoe nemaj
myse, ktor by v nich zbytone ivila minulos, s ktorou by sa stotoovali.
Nemu negatvne emcie obsahova aj nejak dleit posolstvo? Naprklad, ak mm asto depresie, me to by signl, e
s mojm ivotom nieo nie je v poriadku a me ma to printi zamyslie sa nad mojou ivotnou situciou a nieo zmeni.
Musm preto nava tomu, o mi hovoria emcie a nie ich len odmieta ako negatvne.
no, pretrvvajce negatvne emcie niekedy obsahuj posolstvo tak ako choroby. Akkovek zmeny, ktor urobte v prci,
vo vzahoch alebo vo svojom okol s vak len kozmetickou pravou, pokia nevychdzaj zo zmeny vedomia. Take muste
urobi len jednu vec: zaa i viac v prtomnosti. Ke dosiahnete urit rove vedomej prtomnosti, nebudete viac
potrebova, aby vm negativita hovorila, o je vo vaej ivotnej situcii potrebn. Pokia vak mte negatvne emcie,
vyuvajte ich. Vyuvajte ich ako signl, ktor vm pripomna, aby ste boli viac prtomn.
Ako zabrni tomu, aby vznikali negatvne emcie a ako sa ich zbavi, ke u s tu?
Ako som povedal, negatvne emcie prestan vznika, ke budete i plne v prtomnosti. Nenechajte sa vak odradi. Na
tejto plante je zatia len vemi mlo ud, ktor s schopn udra sa v neustlej prtomnosti, hoci niektor sa k tomu
pribliuj. Verm, e takch ud bude oskoro omnoho viac.
Vdy, ke si vimnete, e vo vs vzrstla nejak forma negativity, neberte to ako zlyhanie, ale ako signl, ktor vm pomha
a hovor vm: Prebute sa. Vystpte z mysle. Bute prtomn." V romne Ostrov (Island), ktor napsal Aldous Huxley
v neskorom obdob svojej tvorby, ke sa zaal intenzvne zaujma o duchovno, je opsan prbeh mua, ktor stroskotal na
opustenom ostrove, kde bol odrezan od zvyku sveta. Na tomto ostrove ila uniktna civilizcia. Jej zvltnosou bolo, e
udia, ktor tam ili, boli na rozdiel od zvyku sveta duevne zdrav. Prv vec, ktor tento mu postrehol, boli farebn
papagje, ktor ustavine opakovali slov: Pozor. Tu a teraz. Pozor. Tu a teraz." Neskr sa dozvieme, e ich tieto slov
nauili ostrovania, aby im neustle pripomnali by bdelmi.
Take vdy ke poctite, e vo vs vzrast nejak negatvna emcia, i u ju spsobil vonkaj faktor, mylienka alebo ni
zvltne, oho by ste si boli vedom, vnmajte ju ako hlas, ktor vm opakuje: Pozor. Tu a teraz. Prebu sa." Aj mierne
podrdenie je vznamn a treba si ho vimn a preskma ho, inak sa vo vs nahromad mnostvo nevedomch reakci.
Ako som u povedal, ke si uvedomte, e toto energetick pole nepotrebujete vo svojom vntri a e nem nijak vznam,
jednoducho ho odhodte. Ke sa vm ho nepodar odhodi, prijmite, e je tam a zamierte svoju pozornos na svoj pocit, to
som u tie spomnal.
Negatvnych emci sa mete zbavi aj tak, e ich nechte zmizn pomocou predstavy, e ste priesvitn a extern prina
reakcie sa vs neme dotkn. Navrhujem, aby ste to trnovali najskr na malch, plne nepodstatnch veciach. Povedzme,
e pokojne sedte doma. Zrazu zaujete z ulice nejak prenikav zvuk alarmu na aute. Dostav sa podrdenie. Ak zmysel
m toto podrdenie? Nijak. Preo ste ho vytvorili? Nevytvorili ste ho. Bola to vaa myse. plne automaticky a nevedome.
Preo ho myse vytvorila? Pretoe je podvedome presveden, e jej odpor, ktor vy vnmate ako negativitu i ist druh
neastia, nejakm spsobom odstrni neelan okolnos. To je, samozrejme, ilzia. Odpor, ktor vytvor, v tomto prpade
podrdenie alebo hnev, je omnoho neprjemnej ne pvodn prina, ktor sa sna odstrni. Toto vetko mete
premeni na duchovn cvienie. Precte, ako sa stvate priesvitnmi, ako keby ste nemali pevn fyzick telo. Teraz dovote,
aby ten zvuk alebo okovek in, o spsobilo vae podrdenie, vami prelo bez toho, aby vo vs naralo na pevn stenu".
Ako som povedal, najskr to trnujte na drobnostiach. Poplan zariadenie auta, tekajci pes, kriiace deti, dopravn zpcha.
Namiesto toho, aby ste mali vo svojom vntri stenu odporu, do ktorej bez prestvky bolestivo naraj veci ktor by sa
nemali dia", nechajte ich sebou prejs.
Niekto vm povie nieo hrub, alebo nieo, m vm chce ubli. Namiesto toho, aby ste podvedome reagovali negativitou tokom, obranou alebo stupom, nechajte to sebou prejs. Neodporujte. Je to, akoby u zrazu nebol nikto, komu by sa dalo
ubli. To je od- pustenie. Takto sa stanete nezranitenmi. Ak chcete, mete tomu loveku poveda, e jeho sprvanie je
neprijaten. T osoba vak u nebude ma moc ovlda v vntorn stav. Ste vo svojej moci nie v moci niekoho inho,
ani vs neovlda myse. i je to poplan zariadenie, hrub osoba, potopa, zemetrasenie i strata majetku, mechanizmus
odporu je stle rovnak.

Venujem sa meditcii, preiel som mnohmi kurzmi, pretal som mnostvo duchovnch knh, snam sa zotrva v stave
neodporovania - ale ak sa ma optate, i som naiel prav a t r v a l vntorn pokoj, moja primn odpove je, e nie. Preo
som ho nenaiel? o ete mem urobi?
Stle hadte mimo seba a stle ste vo fze hadania. Dfate, e mono na alom kurze njdete odpove, alebo e vm ju
mono prinesie nov technika. Poradm vm: Nehadajte pokoj. Nehadajte nijak in stav ne ten, v ktorom prve ste, inak
vyvolte vntorn konflikt a nevedom odpor. Odpustite si to, e ste nenali pokoj. V okamihu, ke plne prijmete svoj
nepokoj, premen sa na pokoj. Vetko, o plne akceptujete, vs tam dostane, privedie vs k pokoju. To je zzrak odovzdania
sa.

Mono ste pouli vetu nastavi druh tvr", ktor povedal velk uite osvietenia pred dvetisc rokmi. Snail sa symbolicky
vyjadri tajomstvo neodporovania a nereagovania. Tak ako vo vetkch vrokoch, aj v tomto ho zaujmala len vntorn
realita, nie vonkajie sprvanie.
Poznte prbeh o Banzanovi? Predtm, ako sa stal skvelm zenovm majstrom, strvil mnoho rokov hadanm osvietenia, ale
unikalo mu. Potom jednho da na trhovisku zaul rozhovor medzi msiarom a jeho zkaznkom. Dajte mi ten najlep kus
msa, ktor mte," povedal zkaznk. Msiar mu odpovedal: Kad kus msa, ktor mm, je najlep. Nie je tu ani ksok
msa, ktor by nebolo najlepie." Ke to Banzan zaul, dosiahol osvietenie.
Vidm, e akte na nejak vysvetlenie. Ke prijmete to, o je, kad kus msa - kad okamih - je ten najlep. To je
osvietenie.

POVAHA SCITU
Ke prekonte protiklady vytvoren mysou, stanete sa hlbokm jazerom. Vonkajia situcia vho ivota a okovek, o sa
tam deje, bude len hladinou jazera. Obas bude pokojn, inokedy seren a vetern, v zvislosti od cyklov a ronch obdob.
V hlbine je vak jazero stle pokojn. Vy ste cel jazero, nie len jeho povrch a ste v kontakte s vlastnou hbkou, ktor je plne
pokojn. Nebrnite sa zmene, nelipnete na iadnej situcii. V vntorn pokoj to neovplyvn. Prebvate v byt - nemennom,
bez asu, bez smrti - a vae naplnenie i astie u nie je zvisl od vonkajieho sveta neustle sa meniacich foriem. Mu
vm spsobi poteenie, mete sa s nimi hra, vytvra nov formy a tei sa z krsy toho vetkho. Nebudete ma vak
potrebu na ni z toho sa viaza.
Ke sa stanem takm nestrannm, neznamen to, e sa vzdialim od ostatnch udskch bytost?
Naopak. Km si neuvedomujete bytie, unik vm realita ostatnch ud, pretoe ste nenali ani svoju vlastn. Vaej mysli sa
pi alebo nepi ich forma, ktor nezaha len ich telo, ale aj ich myse. Skuton vzah je mon iba vtedy, ke si
uvedomujete bytie. V byt budete telo a myse ostatnch ud vnma len ako clonu, za ktorou budete vnma ich prav
skutonos tak, ako ctite svoju vlastn. Take, ke sa stretnete s utrpenm druhho loveka alebo s jeho nevedomm
sprvanm, zotrvte v prtomnosti, v kontakte s bytm a dokete nahliadnu za formu - vnma iariv a ist bytie tej osoby
cez vae vlastn. Na rovni bytia rozpoznte vetko utrpenie ako iluzrne. Utrpenie je spsoben stotonenm sa s formou.
Cez toto uvedomenie niekedy me djs k zzrakom uzdravenia tm, e sa prebud bytie - vedomie v druhom loveku, ak je
na to pripraven.
Toto je scit?
no. Scit je uvedomenie si hlbokho puta, ktor vs spja so vetkmi ostatnmi bytosami. Scit vak m dve strnky, dva
aspekty. Na jednej strane, kee ste tu stle v podobe hmotnho tela, zdieate so vetkmi umi a ostatnmi bytosami
zranitenos a smrtenos fyzickej formy. Ke nabudce poviete: S tmto lovekom nemm ni spolon", spomete si, e
toho mte spolonho vea: o pr rokov - o dva i o sedemdesiat, to nie je velk rozdiel, obidvaja budete len hnijcimi
mtvolami, potom kpkami popola a nakoniec z vs ni nezostane. To je uvedomenie, ktor prina vytriezvenie a pokoru a
nenechva vea priestoru pre pchu. Je to negatvna predstava? Nie, je to fakt. Preo pred tm zatvra oi? V tom zmysle ste
si so vetkmi ostatnmi bytosami rovn.
Jednm z najmocnejch duchovnch cvien je hlbok meditcia nad smrtenosou fyzickch foriem, vrtane vaej vlastnej.
Nazva sa: umrie predtm, ako umriete. Hlboko sa do toho ponorte. Vaa fyzick forma zanik. U neexistuje. Potom prde
moment, ke zanikn aj vetky mylienkov formy. Ale vy ste tu stle - vaa bosk podstata je tu stle. iariv, plne
vedom. Ni skuton nikdy neumrelo, iba men, formy a ilzie.

Vedomie tejto nesmrtenej dimenzie, vaej pravej podstaty, le na druhom konci scitu. Na hlboko pocitovej rovni si teraz
uvedomujete nielen svoju vlastn nesmrtenos, ale prostrednctvom nej aj nesmrtenos vetkch ostatnch bytost. Na
rovni formy vs spja s nimi smrtenos a neistota existencie. Na rovni bytia vs spja iariaci ven ivot. Toto s dva
aspekty scitu. V scite sa zdanlivo opan pocity smtku a radosti zlievaj do jednho a premieaj sa na hlbok vntorn
pokoj. To je bosk pokoj. Je to jeden z najuachtilejch pocitov, ktorho s udia schopn a m obrovsk lieiv a
transforman silu. Skuton scit, ak som prve opsal, je vak doposia vemi zriedkav. By hlboko empatick voi
utrpeniu inej bytosti si rozhodne vyaduje vy stupe vedomia, predstavuje vak len jeden aspekt scitu. Nie je kompletn.
Skuton scit siaha za hranice empatie a sympati. Nenastane, km sa smtok nespoj s radosou, s radosou z bytia mimo
formy, s radosou z venho ivota.

K INMU RDU REALITY

Neshlasm s nzorom, e telo mus zomrie. Som presveden, e meme dosiahnu fyzick nesmrtenos. Telo umiera
preto, e verme v smr.
Telo neumiera preto, e verme v smr. Telo existuje, alebo sa nm zd, e existuje, pretoe verme v smr. Telo a smr s
sasou tej istej ilzie, ktor vytvorilo egoick nastavenie vedomia, ktor si neuvedomuje zdroj ivota a povauje sa za
oddelen, neustle ohrozen entitu. Preto vytvra ilziu, e ste telo, hutn, fyzick vec, ktor je v neustlom ohrozen.
Vnma sm seba ako zraniten telo, ktor sa narodilo a zakrtko zomrie, to je t ilzia. Telo a smr: jedna ilzia. Nemete
ma jedno bez druhho. Chcete si zachova jednu as ilzie a zbavi sa tej druhej, to ale nie je mon. Bu si ponechte
vetko, alebo sa vetkho vzdte.
Z tela vak ujs nemete a ani nemuste. Telo predstavuje vemi nesprvne pochopenie vaej pravej podstaty. Niekde v om
je vak skutone skryt vaa prav podstata, nie je mimo tela a preto je telo miestom, odkia sa k nej mete dosta.
Keby ste videli anjela a splietli by ste si ho s kamennou sochou, stailo by, keby ste upravili svoje videnie, bliie sa prizreli
kamennej soche" a nezaali hadie inam. Zistili by ste, e tam nikdy iadna socha nebola.
Ak viera v smr vytvra telo, preo maj aj zvierat telo? Zviera predsa. nem ego, ani never v smr...
Napriek tomu vak umiera, aspo sa to tak zd. Zapamtajte si, e vae vnmanie sveta je odrazom stavu vho vedomia. Nie
ste od neho oddelen a neexistuje nijak objektvny svet mimo vs. Vae vedomie v kadom okamihu vytvra svet, v ktorom
ijete. Jednm z najvch objavov modernej fyziky je jednota pozorovatea a pozorovanho: osoba, ktor rob experiment pozorujce vedomie, sa ned oddeli od pozorovanho fenomnu. Aj spsob pozorovania ovplyvuje priebeh javu. Ak ste
hlboko presveden o oddelenosti a boji o preitie, tak sa vae presvedenie odra vo vetkom okolo vs a vae vnmanie je
poznaen strachom. ijete vo svete smrti, neustleho boja, zabjania a vzjomnho nienia.
Ni nie je tak, ako sa zd. Svet, ktor vytvrate a vidte oami egoickej mysle, sa vm me javi ako vemi nedokonal
miesto, aksi slzav dolie. Ale vetko, o vnmate, je iba ist druh symbolu, ako obraz vo sne. Zle na tom, ako veci
interpretuje vae vedomie a ako spolupracuje s tancom molekulrnej energie vo vesmre. Tto energia je zkladnou surovinou
takzvanej fyzickej reality. Vidte ju vo forme tiel, zrodenia a smrti, neustleho boja o preitie. Je mon a aj skutone existuje
nekonen mnostvo celkom odlinch interpretci a celkom odlinch svetov - v zvislosti od vedomia, ktor vnma. Kad
bytos je ohniskom vedomia a kad ohnisko si vytvra svoj vlastn svet, hoci s vetky tieto svety vzjomne prepojen.
Existuje udsk svet, svet mravcov, svet delfnov a podobne. Existuje nespoetn mnostvo bytost, ktorch vedomie je
natoko odlin od vho, e si pravdepodobne vbec neuvedomujete ich existenciu, tak ako si oni neuvedomuj t vau.
Vysoko vedom bytosti, ktor si uvedomuj svoje prepojenie so zdrojom a ich vzjomn prepojenia obvaj svet, ktor by
vm pripadal ako nebesk sfra - a predsa s vetky svety nakoniec jednm.
N kolektvny udsk svet je vo vekej miere vytvoren rovou vedomia, ktor nazvame myse. Aj v rmci kolektvneho
udskho sveta existuj obrovsk rozdiely a mnostvo rznych podsvetov", v zvislosti od vnmajcich i od tvorcov
jednotlivch svetov. Kee vetky svety s prepojen, ke sa kolektvne udsk vedomie pretransformuje, tto zmena sa
odraz aj v prrode a ri zvierat. Preto sa v biblii pe o veku, ktor prde: Lev bude lea s kozaom." To poukazuje na
monos plne inho rdu reality.

Ako som u povedal, svet, tak ako sa nm jav dnes, do vekej miery odra nau egoick myse. Strach je nevyhnutnm
dsledkom egoickej ilzie, n svet je svetom, v ktorom dominuje strach. Tak, ako obrazy vo sne symbolizuj n vntorn
stav a pocity, je naa kolektvna realita do vekej miery symbolickm vyjadrenm strachu a hrubej vrstvy negatvnych
emci, ktor sa nahromadili v kolektvnej udskej dui. Nie sme od nho sveta oddelen, take ke sa vina ud zbav
ilzie ega, tto vntorn zmena ovplyvn cel stvorenie. Budete doslova i v novom svete. Bude to zmena planetrneho
vedomia. Zvltne budhistick porekadlo, e kad strom a kad steblo trvy jednho da dosiahnu osvietenie, poukazuje na
t ist pravdu. Poda svtho Pavla cel stvorenie ak na to, km udia dosiahnu osvietenie. To je moje vysvetlenie jeho
vroku: Stvoren vesmr s nadenm oakva prchod Boch synov." Svt Pavol dodva, e to spas cel stvorenie:
Doposia... cel vesmr a vetky jeho asti stenaj ako pri prodnch bolestiach."
Rod sa nov vedomie a s nm aj nov svet, ako jeho nevyhnutn odraz. Bolo to predpovedan aj v Novom zkone v knihe
Zjavenia: Videl som nov nebo a nov zem, lebo prvotn zem a prvotn nebo sa pominuli."
Nezamieajte si vak prinu s nsledkom. Vaou lohou je presta sa stotoova s formou, nehada spsu a vybudova
lep svet. Potom u viac nebudete priptan k tomuto svetu, k tejto rovni reality. Budete cti svoje korene v neprejavenom
a to vs oslobod od lipnutia na prejavenom svete. Mete sa naalej radova z pominutench rozko tohto sveta, ale u
nebudete pociova strach zo straty, take na nich nebudete lipn. Hoci mete zava zmyslov pitky, vaa tba po
nich zmizne, spolu s neustlym hadanm naplnenia cez psychologick uspokojenie, cez ivenie ega. Ste v spojen s niem,
o je nekonene vie ako akkovek rozko alebo akkovek hmotn vec.
Istm spsobom prestanete svet potrebova. Nebudete ani chcie, aby bol in, ako je.
A v tomto momente sa zanete podiea na vytvoren lepieho sveta, inho rdu reality. A v tomto momente budete
schopn pocti skuton scit a pomc ostatnm na prinnej rovni. Len t, ktorm sa podarilo transcendova svet, mu
vytvori lep svet.
Mono si spomnate, e sme hovorili o dulnej povahe skutonho scitu, ktor spova v uvedomen si spolonho puta
smrtelnosti a nesmrtenosti. Na tejto hlbokej rovni sa scit stva lieivm v tom najirom zmysle slova. V takom stave je
v lieiv vplyv zaloen predovetkm na vaom byt, nie na vaom konan. Kadho, s km sa stretnete, sa dotkne vaa
prtomnos a ovplyvn ho pokoj, ktor budete vyarova, i si to uvedom alebo nie. Ke ste plne prtomn a udia okolo vs
sa sprvaj nevedome, nebudete ma potrebu na to reagova, take ich konaniu nepriznte nijak realitu. V pokoj je tak
nesmierny a hlbok, e vetko ostatn sa v om rozplynie, akoby to nikdy ani neexistovalo. Prerute karmick cyklus akcie a
reakcie. Zvierat, stromy a kvety poctia v pokoj a bud na reagova. Budete ui bytm, prejavovanm svojho boskho
pokoja. Stanete sa svetlom sveta", emanciou istho vedomia, a tak odstrnite utrpenie na prinnej rovni. Odstrnite zo
sveta nevedomie.

To neznamen, e by ste nemohli ui aj svojm konanm naprklad poukazovanm na monosti, ako sa presta stotoova
s mysou, rozpozna nevedom vzorce vo svojom sprvan a podobne. Ale to, m ste, predstavuje to najzsadnejie uenie,
najmocnejiu silu pri premiean sveta, silnejiu ne okovek, o hovorte a o robte.
Navye, rozpoznanie prvoradej dleitosti bytia a prca na prinnej rovni nevyluuje monos, e sa v scit zrove
prejav na rovni skutkov a pri zmierovan utrpenia vdy, ke sa s nm stretnete. Ak vs hladn lovek popros o chlieb a vy
ho mte, dte mu ho. Pri tom, ako mu podvate chlieb, aj ke je vaa interakcia vemi krtka, najviac zle na momente
spolone prevanho bytia, ktorho je chlieb len symbolom. Prebieha v om hlbok lieenie. V tom okamihu nejestvuje
darca ani prjemca.
Na svete by vbec nemal by hlad a udia by nemali umiera od hladu. Ako meme vytvori lep svet, ak najskr
nevyrieime tak zlo, ako je hlad a nsilie?
Vetko zlo je dsledkom nevedomia. Mete zmierni dsledky nevedomia, ale nepodar sa vm ich odstrni, km
neodstrnite ich prinu. K skutonej zmene mus djs vntri, nie vonku.
Ak sa ctite povolan zmierni utrpenie vo svete, je to vemi uachtil, ale nesstrete sa iba na vonkaj svet, stretnete sa
s nespechom a sklamanm. Bez hlbokej transformcie udskho vedomia je utrpenie sveta bezodnou priepasou. Nech v
scit nie je jednostrann. Scitenie s bolesou i nedostatkom druhho loveka, alebo tba pomc, mus by vyven
hlbm uvedomenm venej povahy ivota a iluzrnosti vetkej bolesti. Nechajte v pokoj prdi do vetkho, o robte a
budete psobi na rovni priny aj nsledku zrove.

Na to nezabdajte, ani ke podporujete nejak hnutie, ktor sa sna zastavi hlboko nevedomch ud, ktor niia samch
seba, navzjom sa zabjaj, niia planetu, i spsobuj strane utrpenie inm ctiacim bytostiam. Zapamtajte si: tak ako
nemete bojova s temnotou, nemete bojova ani s nevedomm. Ak sa o to poksite, len posilnte polrne protiklady,
ktor sa od seba ete viac vzdialia. Stotonte sa s jednou z tchto polart a vytvorte si nepriatea", a to vtiahne do
nevedomosti aj vs. Preto zlepujte povedomie ud, rozirujte informcie, nanajv jednajte vo forme pasvnej rezistencie.
Ale uistite sa, e nenoste iadnu rezistenciu vo svojom vntri, e v sebe nemte nijak nenvis ani negativitu. Milujte
svojich nepriateov," povedal Jei, o samozrejme znamen, nemajte nepriateov.
Ak sa raz zapojte do prce na rovni nsledkov, je a prli jednoduch sa v nej strati. Bute vemi bdel a vemi prtomn.
Vam hlavnm zameranm by mala by kauzlna rove, hlavnm cieom uenie o osvieten a najvzcnejm darom svetu mier.

DESIATA KAPITOLA
ZMYSEL ODOVZDANIA SA
PRIJATIE PRTOMNOSTI
Niekokokrt ste spomenuli odovzdanie sa. Mne sa t mylienka nepi. Znie to akosi fatalisticky. Ak vdy akceptujeme veci
tak, ak s, vbec sa nebudeme snai ich zlepi. Mm dojem, e pokrok, i u na osobnej rovni alebo kolektvny, nie je o
tom, e prijmeme sasn obmedzenia, ale skr o tom, e sa sname ich prekona a vytvori nieo lepie. Keby sme to
nerobili, dodnes by sme ili v jaskyniach. Ako sa meme odovzda a zrove nieo, zmeni?
Pre niektorch ud m odovzdanie sa negatvne konotcie, ktor zahaj porku, vzdanie sa, neschopnos postavi sa
ivotnm vzvam, upadnutie do letargie a tak podobne. Prav odovzdanie sa je vak nieo plne in. Neznamen to, e mte
pasvne zna kad situciu, v ktorej sa ocitnete a nemte s ou ni robi. Neznamen to ani, e si mte presta robi plny
alebo pozitvne kona. V odovzdan sa je obsiahnut jednoduch, ale hlbok mdros, ktor spova v podvolen sa a
neprieen sa prdu ivota. Prd ivota mete zai jedine teraz, odovzdanie sa teda znamen bezpodmienene a
bezvhradne prija prtomn okamih. Znamen to vzda sa vntornho odporu voi tomu, o je. Vntorn odpor spova v
tom, e hovorte nie" tomu, o je prostrednctvom mentlneho odsdenia a negatvnych emci. Tento odpor sa zvrazn,
hlavne ke sa vm nedar, vtedy vznik rozdiel medzi vaimi poiadavkami i rigidnmi oakvaniami vaej mysle a
realitou. To je rozdiel bolesti. Ak u mte nejak sksenosti, tak viete, e veci dos asto nevychdzaj. Prve v takch
chvach je potrebn trnova odovzdanie, ak chcete zo svojho ivota odstrni boles a zrmutok. Prijatie reality vs
okamite oslobod od stotonenia sa s mysou a optovne vs spoj s bytm. Odpor je myse.
Odovzdanie sa je isto vntorn jav. Neznamen to, e by ste nemohli jedna a zasahova do situcie na vonkajej rovni. V
skutonosti, ke sa odovzdte, nemuste prija cel situciu, iba ten malik sek z nej, ktormu hovorme prtomn okamih.
Keby ste naprklad uviazli niekde v blate, nepovedali by ste si: V poriadku, vzdvam sa, ostanem tu v blate." Rezigncia nie
je to ist o odovzdanie sa. Nemuste akceptova neelan alebo neprjemn ivotn situciu. Nemuste si ani ni nahovra
a presvieda sa o tom, e nie je ni zl na tom, by zapadnut v blate. Nie. Plne si uvedomujete, e sa z tejto situcie chcete
dosta. Potom zite svoju pozornos len na prtomn okamih a nijako ho neposudzujete ani nehodnotte. Preto ani nectite
nijak odpor i emon negativitu. Akceptujete scnos tohto okamihu. Potom sa pustte do innosti a urobte vetko preto,
aby ste sa z bahna dostali. To je pozitvna akcia. Je omnoho efektvnejia ako negatvna akcia, ktor pramen z hnevu,
zfalstva i frustrcie. Km dosiahnete elan vsledok, stle trnujte odovzdanie sa tm, e nebudete hodnoti prtomnos.
Nsledkom rezistencie sa vaa psychika stane neprunou, spevnie schrnka vho ega a posiln sa tm v pocit oddelenosti.
Zanete svet okolo vs a zvl ud v om vnma ako nebezpeenstvo. Vzrastie vo vs nevedom tba nii, zanete
odsudzova, pociujete potrebu speri s ostatnmi a ovldnu ich. Dokonca aj prrodu zanete vnma ako svojho nepriatea
a vae vnmanie a spsob interpretcie udalost je ovldan strachom. Psychick porucha paranoja je len aktnejm prejavom
tohto benho, nefunknho stavu vedomia.
Nielen vaa psychika, ale aj vaa fyzick forma, vae telo sa nsledkom odporu stane neprunm a stuhnutm. V rznych
astiach tela vznik naptie, telo ako tak sa sahuje. Von prdenie ivotnej energie cez telo, ktor zabezpeuje jeho zdrav
fungovanie, je do vekej miery obmedzen. Cvienie a rzne terapie vm mu pomc toto prdenie obnovi, ale ak
nebudete v kadodennom ivote praktizova odovzdanie sa, len prechodne vm pomu zbavi sa symptmov, kee ste
neodstrnili prinu, ktorou je vzorec odporu.
Vo vaom vntri je nieo, o nie je ovplyvnen prechodnmi okolnosami, ktor tvoria vau ivotn situciu a k omu mte
prstup jedine cez odovzdanie sa. Je to v ivot - vae bytie - ktor existuje naveky v bezasovej oblasti venej prtomnosti.
Njs tento ivot to je t jedin potrebn vec," o ktorej hovoril Jei.

Ak je vaa ivotn situcia neuspokojujca i dokonca neprijaten, nevedom vzorec odporu, ktor tto situciu udriava
pri ivote, sa vm podar prekona jedine cez odovzdanie sa. Odovzdanie sa je dokonale kompatibiln s konanm,
iniciovanm zmeny a dosahovanm cieov. V odovzdan sa vak do vho konania vstpi celkom nov a in energia, in

kvalita. Odovzdanie sa vs op napoj na zdrojov energiu bytia a pokia je vae konanie naplnen bytm, stane sa radostnou
oslavou ivotnej energie, ktor vs prenesie hlbie do prtomnosti. Odovzdanie sa nesmierne posiln kvalitu vho vedomia a
kvalitu vetkho, do oho sa pustte. Uvidte to na vsledkoch svojej prce, kvalita sa v nich bude odzrkadova. Mete to
nazva odovzdanou aktivitou. Nie je to prca, tak ako ju poznte u tiscky rokov. Ke budete bdelej, slovo prca sa vytrat
z vho slovnka a mono vznikne nejak nov slovo, ktorm ho nahradte.
Prve kvalita vho vedomia v tomto okamihu je tm najdleitejm determinantom toho, ako bude vyzera vaa budcnos,
take odovzdanie sa je tou najdleitejou vecou, ktor mete vnies do svojho ivota, aby ste dosiahli zmenu k lepiemu.
Vetko konanie je len druhorad. Zo stavu, v ktorom nie ste skutone odovzdan, neme vzs iadna naozaj pozitvna
aktivita.
Chpem, e ak som v situcii, ktor je neprjemn, alebo ma neuspokojuje, tak ak sa plne odovzdm prtomnmu okamihu,
nebudem pociova utrpenie ani neastie. Povznesiem sa nad ne. Stle vak nerozumiem tomu, kde budem hada energiu a
motivciu k innosti a snahe o zmenu, ak u vbec nebudem nespokojn.
V stave odovzdanosti vemi presne vidte, o je treba urobi, konte tak, e ste schopn sstredi sa postupne na jednu vec po
druhej. Ute sa z prrody a vimnite si, ako vetko dozrieva a ako sa zzrak ivota postupne odhauje bez nespokojnosti a
neastia. Preto Jei povedal: Vmajte si alie, ako rast, neprad a netkaj."
Ak je vaa celkov situcia neuspokojiv alebo neprjemn, oddete tento okamih a odovzdajte sa tomu, o je. To je l svetla
prechdzajci hmlou. Stav vho vedomia potom prestane by ovldan vonkajmi okolnosami. Nezaklad sa na reakcich
a odpore.
Potom sa pozrite na konkrtne detaily. Sptajte sa sami seba: Je nieo, o mem urobi, aby som tto situciu zmenil,
zlepil alebo sa z nej dostal?" Ak no, urobte to, o je vhodn. Nezameriavajte sa na stovky vec, ktor budete musie, i
mono budete musie urobi niekedy v budcnosti, sstrete sa len na t jednu vec, ktor mete urobi teraz. Neznamen
to, e by ste sa mali vzda plnovania vec. Mono prve plnovanie je tou jednou vecou, ktor mete urobi teraz. Urite si
vak nezanite premieta mentlne filmy a premieta sa do budcnosti, to by vs odviedlo od prtomnosti. Ni z toho, o
robte, nemus okamite prinies vsledky. Km sa neprejavia vsledky, prijmajte to, o je. Ak v tejto chvli nemete ni
urobi, ani sa z danej situcie dosta, vyuite ju a vstpte hlbie do odovzdanosti, hlbie do prtomnho okamihu, do bytia.
Ke vstpite do tejto bezasovej dimenzie prtomnosti, zmena sa asto dostav v neakanch podobch, bez toho aby ste do
vec museli prli zasahova. ivot vm zane pomha, zane s vami spolupracova. Ak vm v innosti brnili vntorn
faktory ako strach, vina, zotrvanos, svetlo vaej vedomej prtomnosti ich rozlo.
Nemte si odovzdanie sa s ahostajnosou, s prstupom u mi je vetko jedno". Ak sa prizriete zblzka, vimnete si, e
tento prstup je nakazen negativitou vo forme skrytho odporu a preto nem s odovzdanm sa ni spolon, je to len
maskovan odpor. Po tom, ako sa odovzdte, namierte svoju pozornos dovntra a skontrolujte, i vo vs ostala nejak stopa
odporu. Bute poas toho vemi pozorn, inak by sa nejak skryt balek rezistencie mohol schova do tmavho kta vo
forme mylienky alebo nepriznanej emcie.

OD ENERGIE MYSLE K DUCHOVNEJ ENERGII

Vzda sa odporu, o tom sa ahie hovor, ako sa to zrealizuje. Stle ete presne neviem, ako to urobi. Hovorte, e pomocou
odovzdania sa, stle vak neviem ako.
Zanite tm, e si odpor priznte. Bute prtomn, ke sa objav. Pozorujte, ako ho vaa myse vytvra, ako hodnot situcie,
vs, aj ud okolo vs. Vimnite si mylienkov proces, ktor s ou svis. Precte energiu tej emcie. Ak sa stanete
svedkom svojho odporu, uvedomte si, e nem nijak zmysel. Tm, e cel svoju pozornos upriamite na prtomn okamih,
v nevedom odpor sa stane vedomm odporom, a tm ho prekonte. Nemete by zrove vedom aj neastn, vedom a
negatvni. Negativita, neastie alebo utrpenie v akejkovek forme je znakom odporu a odpor je vdy nevedom.
Urite si mem uvedomova aj svoj pocit neastia...
Vybrali by ste si neastie? Ak ste si ho nezvolili, tak kde sa vzalo? Ak m zmysel? Kto ho iv? Tvrdte, e si uvedomujete
svoje pocity neastia, ale pravdou je, e sa s nimi stotoujete a udriavate ich pri ivote svojm nekontrolovatenm
myslenm. To vetko sa deje nevedome. Ak by ste boli vedom, plne prtomn v prtomnom okamihu, vetka negativita by sa
takmer okamite rozplynula. Nemohla by prei vo vaej prtomnosti. Me prei len vo vaej neprtomnosti. Dokonca ani
telo bolesti dlho nepreije vo vaej prtomnosti. Svoje neastie udrujete naive tm, e mu poskytujete as. To mu vlieva
krv do l. Odstrte as intenzvnym uvedomovanm si prtomnho okamihu a umrie. Ale chcete, aby umrelo? Naozaj u
toho mte dos? Km by ste boli bez neho?
Km sa nenaute odovzdanosti, duchovn rozmer zostane niem, o om tate, rozprvate sa, o vs vzruuje, o om pete
knihy, premate, verte v to, alebo aj nie. Na tom nezle. A ke sa odovzdte, duchovn dimenzia sa stane ozajstnou

sasou vho ivota. Vtedy zska energia, ktor vyarujete a ktor riadi v ivot, ovea vyiu vibran frekvenciu ne je
energia mysle, ktor stle riadi n svet - energia, ktor vytvorila existujce socilne, politick a ekonomick truktry naej
civilizcie a ktor sa kontinulne obnovuje cez nae vzdelvacie systmy a mdi. Cez odovzdanie prichdza do nho sveta
duchovn energia. Nespsobuje utrpenie vm, ani inm uom, ani iadnej inej ivej bytosti na tejto plante. Na rozdiel od
energie mysle, nezneisuje Zem, nepodlieha zkonu protikladov, ktor diktuje, e ni neme existova bez svojho opaku,
e bez zla neme existova dobro. T, ktorch ovlda energia mysle, ete stle tvoria obrovsk vinu populcie Zeme a
neuvedomuj si existenciu duchovnej energie. Prinle k inmu rdu reality a ak dostaton poet ud vstpi do stavu
odovzdanosti a plne sa zbav negativity, vytvor sa tm plne in svet. Ak Zem ako tak preije, toto bude energia ud,
ktor ju bud obva.
O tejto energii hovoril Jei, ke predniesol svoj slvny prorock vrok pri kzan na hore: Blahoslaven krotk, lebo oni
dedimi zeme bud." Tich, ale intenzvna prtomnos rozpa nevedom vzorce mysle. Tie mu by ete nejak as
aktvne, nebud vak u ovlda v ivot. Aj vonkajie okolnosti, ktorm ste sa predtm brnili, sa zmenia alebo zmizn.
Odovzdanie sa je mocnm prostriedkom transformcie situci a ud. Ak sa okolnosti nezmenia hne, to, e prijmete
prtomnos, vm umon povznies sa nad ne. V kadom prpade sa oslobodte.

ODOVZDAJTE SA AJ V OSOBNCH VZAHOCH

o s umi, ktor ma chc vyui, manipulova alebo ovlda? Mm sa aj im odovzda?
S oddelen od bytia, preto sa podvedome pokaj zska od vs energiu a silu. Je pravda, e len nevedom lovek sa
poka vyui alebo manipulova inch, ale rovnako je pravda aj to, e len nevedom lovek me by vyuvan a
manipulovan. Ak budete odporova, alebo bojova s nevedomm sprvanm inch, sami sa stanete nevedommi. Odovzda
sa vak neznamen, e sa nechte vyuva nevedommi umi. Vbec nie. Jednoducho mete poveda niekomu pevn a
jasn nie", alebo vycva z nejakej situcie a zrove osta v stave plnej vntornej nerezistencie. Ak poviete nie" loveku
alebo nejakej situcii, nereagujte, ale vychdzajte z pochopenia, z jasnho uvedomenia si toho, o je pre vs v danom
okamihu sprvne. Vae nie" by malo ma vysok kvalitu. Povedzte nie" bez negatvnych emci, aby nevytvralo alie
utrpenie.
Moja sasn pracovn situcia je neprjemn. Poksil som sa jej odovzda, ale zd sa mi to nemon. Pociujem velk
odpor.
Ak sa vm nedar odovzda sa, okamite konajte: ozvite sa, alebo urobte nieo, o vm pome zmeni situciu - alebo sa jej
zbavte. Prevezmite zodpovednos za svoj ivot. Nezneisujte si svoje krsne, iariv vntorn bytie ani Zem vlastnou
negativitou. Nedovote iadnemu neastiu usdli sa vo vaom vntri.
Ak nemete kona, naprklad, ak ste vo vzen, mte ete dve monosti: odporova alebo sa vzda. Zviazanos alebo
vntorn oslobodenie od vonkajch okolnost. Utrpenie alebo vntorn pokoj. Mali by sme neodporovanie praktizova aj vo
vonkajom svete, naprklad neodporova nsiliu, alebo je to nieo, o sa tka len nho vntornho ivota?
Zaoberajte sa iba vntornm aspektom. To je prvorad. Samozrejme, zmen to aj v vonkaj ivot, vae vzahy a in veci.
Ke sa odovzdte, vae vzahy sa od zkladu zmenia. Ak nie ste schopn prija to, o je, tak nedokete prijma ani inch
takch, ak s. Budete odsudzova, kritizova, hodnoti a odmieta ud a snai sa ich zmeni. Navye, ak prtomn okamih
neustle vyuvate len ako prostriedok smerujci k nejakmu cieu, budete tak pristupova aj ku kadmu loveku, s ktorm
sa stretnete. Vzahy a udia bud pre vs druhorad, prpadne plne bezvznamn. Prvorad je pre vs, o zo vzahu mete
zska - i u je to hmotn zisk, pocit moci, telesn uspokojenie alebo in forma uspokojenia ega.
Dovote mi vysvetli, ako funguje odovzdanie sa vo vzahoch. Ke sa ocitnete v hdke alebo v nejakej konfliktnej situcii
s partnerom alebo blzkym lovekom, zanite pozorovanm toho, ako sa brnite, ke je napadnut vaa pozcia a vnmajte
silu vlastnej agresivity, ke tote na pozciu toho druhho. Pozorujte, ako lipnete na svojich nzoroch a postojoch.
Vnmajte mentlno - emocionlnu energiu za svojou potrebou ma pravdu a dokza druhmu, e sa mli. To je energia
egoickej mysle. Tm, e ju priznte a plne ju prectite, stva sa vedomou. Jednho da si zrazu uprostred hdky uvedomte,
e mte na vber a mete si vybra, e nezareagujete - a uvidte, o sa stane. Odovzdte sa. Nemyslm tm, e sa vzdte
reakcie len verblne tm, e poviete: v poriadku, m pravdu", s vrazom tvre, ktor hovor: som povznesen nad tto
detinsk nevedomos". Tak by ste len preniesli odpor na in rove a situcia by bola stle pod kontrolou egoickej mysle.
Mali by ste sa plne vzda toho mentlno - emocionlneho energetickho poa vo svojom vntri, ktor bojuje o nadvldu.
Ego je prefkan, muste by vemi ostrait, vemi prtomn a plne primn k sebe, aby ste videli, i ste sa skutone vzdali
stotonenia so svojou mentlnou pozciou a oslobodili sa od svojej mysle. Nepochybnm znakom toho, e ste sa skutone
odovzdali je, e odrazu ctite ahkos, jasno a hlbok mier. Pozorujte, o sa stane s mentlnou pozciou druhho loveka, ke
mu svojou rezistenciou prestanete dodva energiu. Skuton komunikcia zane, ke sa odstrni stotonenie s mentlnymi
pozciami.

Ako sa zachova zoi - voi nsiliu a agresii?

Neodporova neznamen, e ni nemte robi. Znamen, e vetko vae konanie" sa stva nereaktvnym. Spomete si na
hlbok mdros z vchodnch bojovch umen: nestavajte sa na odpor protivnkovej sile. Poddajte sa a zvazte.
Ninerobenie" v stave intenzvnej prtomnosti je mocnm nstrojom transformcie a lieby situci a ud. V taoizme
existuje termn wu wei, ktor sa zvyajne preklad ako aktivita bez konania alebo pokojne sedie a ni nerobi. V starovekej
ne sa to povaovalo za jeden z najvch spechov a cnost. Radiklne sa to li od neinnosti benho stavu vedomia,
alebo skr nevedomia, ktor pramen v strachu, neistote a nerozhodnosti. Skuton aktivita bez konania zaha vntorn
neodporovanie a intenzvnu bdelos.
Ak je vak potrebn kona, nebudete u kona z pozcie svojej podmienenej mysle, ale budete reagova na situciu zo svojej
vedomej prtomnosti. V tom stave je vaa myse osloboden od pojmov, vrtane pojmu nensilia. Kto doke predvda, o
urobte?
Ego ver, e vaa sila spova v odpore, zatia o v skutonosti vs odpor oddeuje od bytia, jedinho miesta skutonej sily.
Odpor je slabos a strach, ktor sa tvria ako sila. To, o ego povauje za slabos, je vae bytie vo svojej istote, nevinnosti a
sile. To, o vid ako silu, je slabos. Ego ije v ustavinom nastaven na odpor a sna sa podvodom schova vau slabos,
ktor je v skutonosti silou.
Km sa neodovzdte, nevedom hranie rol tvor vek as vaich interakci s umi. V odovzdan u nepotrebujete
obraova svoje ego ani falon masky. Budete vemi jednoduch a skuton. Ego vrav: to je nebezpen, ublite si, budete
zraniten." Ego vak, samozrejme, nevie, e len ke sa vzdte odporu a stanete sa zranitenmi", dokete odhali svoju
skuton a esencilnu nezranitenos.

PREMENA CHOROBY NA OSVIETENIE

Ak je niekto vne chor a plne prijme svoj stav a podd sa chorobe, nevzd sa tak svojej vle op vyzdravie? Bude ma
ete odhodlanie bojova proti chorobe?
Odovzdanie sa je bezvhradnm vntornm prijatm toho, o je. Hovorme o vaom ivote - o tomto okamihu - nie o
okolnostiach a podmienkach vho ivota, nie o tom, o nazvam ivotnou situciou. O tom sme u hovorili.
o sa tka choroby, je to takto. Choroba je sasou vaej ivotnej situcie. M minulos a budcnos. Km vedomou
prtomnosou neaktivujete spsonosn silu prtomnosti, minulos s budcnosou tvoria nepretrit kontinuum. Ako viete,
pod rznymi okolnosami, ktor tvoria vau ivotn situciu, ktor existuje v ase, je aj nieo hlbie, zsadnejie: v ivot,
vae bytie v bezasovej prtomnosti. Ak v prtomnosti nie s problmy, nie je ani choroba. Ak uverte oznaeniu, ktor niekto
prirad vmu stavu, tm tento stav udriavate, posilujete a z doasnej nerovnovhy vytvrate zdanliv skutonos. Zskava
tm odrazu nielen relnos a vnos, ale aj trvanie v ase. Ak sa sstredme na tento moment a prestaneme ho v mysli
pomenva, choroba sa zredukuje na jeden alebo niekoko z tchto faktorov: fyzick boles, slabos, nepohodlie, skenos
a nevldnos. To je to, omu sa odovzdvate - prtomnos. Nepoddvate sa mylienke na chorobu. Dovote utrpeniu privies
vs do prtomnho okamihu, do stavu intenzvnej vedomej prtomnosti. Vyuite ho na osvietenie.
Odovzdanie nemen to, o je, aspo nie priamo. Odovzdanie zmen vs. Ke sa zmente vy, zmen sa aj cel v svet, pretoe
svet je len odraz. U sme o tom hovorili.
Ak sa vm nepi to, o vidte v zrkadle, museli by ste by ialen, aby ste zatoili na odraz v zrkadle. Presne to robte, ke
ste v stave neakceptovania. Samozrejme, ak zatote na odraz, aj on na vs zato. Ak prijmete svoj odraz, nech je
akkovek, ak budete k nemu priatesk, nedoke neby vam priateom. Takto mente svet.
Choroba nie je problm. Problmom ste vy - km vs ovlda egoick myse. Ak ste chor alebo nevldni, nemajte pocit, e
ste zlyhali, necite sa vinn. Neobviujte ivot, e k vm nie je fr, ale neobviujte ani sami seba. Toto vetko je rezistencia.
Ak mte vnu chorobu, pouite ju na osvietenie. Odstrte z choroby as. Nedvajte jej minulos ani budcnos. Dovote
jej, aby vs priviedla k intenzvnemu uvedomeniu si sasnho okamihu a vmajte si, o sa stane.
State sa alchymistami. Zmete obyajn kov na zlato, utrpenie na vedomie, neastie na osvietenie.
Ste vne chor a nahnevalo vs to, o som prve povedal? Je to jasn znamenie, e sa choroba stala vaou sasou a spolu
s chorobou si chrnite svoju identitu. Stav, ktor nazvame chorobou, nem ni spolon s tm, kto skutone ste.

KE VS POSTIHNE NEASTIE
Pokia ide o nevedom vinu udstva, iba kritick hranin situcia doke nalomi tvrd krupinu ega a printi ud
odovzda sa a prebudi sa. Hranin situcia vznik, ke sa vm v dsledku nejakho neastia, drastickej zmeny, hlbokej
straty alebo utrpenia otrasie cel svet a ni u nedva zmysel. Je to stretnutie so smrou, i fyzickou alebo duevnou. Tvorca
tohto sveta, egoick myse skolabuje. Z popola me vznikn nov svet.
Samozrejme, nemte zruku, e to hranin situcia doke, ale vdy je v nej na to potencil. U niektorch ud takto
situcia dokonca posiln odpor voi tomu, o je a to sa pre nich stane cestou do pekla. In sa vzdaj len iastone, ale aj to im
d ist hbku a pokoj, ktor predtm nemali. Odlomia sa ksky krupiny ega a vaka tomu prenikne na povrch vntorn
svetlo a pokoj.
Hranin situcie spsobili mnoh zzraky. Vrahovia, akajci na popravu, zaili v poslednch hodinch svojho ivota
hlbok rados a mier, ktor prina stav bez ega. Ich vntorn odpor voi situcii, v ktorej sa nachdzali, bol tak siln, e im
prinal neznesiten utrpenie, pred ktorm nebolo niku ani do imaginrnej budcnosti vytvorenej v mysli. Boli printen
bezvhradne prija neakceptovaten. Boli printen vzda sa. Takto mohli vstpi do stavu blaenosti, s ktorou prichdza
vykpenie: pln oslobodenie od minulosti. Samozrejme, toto nie je hranin situcia, ktor by vytvrala priestor pre zzrak
blaenosti a vykpenia, ale akt odovzdania sa.
Ke vs postihne akkovek neastie, alebo ke sa nieo vne pokaz" - prde choroba, nevldnos, strata domova,
majetku i spoloensky definovanej identity, rozchod s partnerom, smr alebo utrpenie milovanej osoby, prpadne vaa
vlastn hroziaca smr - uvedomte si, e vetko m aj druh stranu. Ste len krik od nieoho neuveritenho: dokonalej
alchymistickej premeny obyajnho kovu bolesti a utrpenia na zlato. Tento krik sa nazva odovzdanie.
Nechcem poveda, e v takejto situcii budete astn. Nebudete. Ale strach a boles sa zmenia na vntorn pokoj a mier,
ktor vychdza z hlbokho vntra - zo samotnho neprejavenho. Je to bo mier, ktor je mimo nho chpania". V
porovnan s tm je astie pomerne plytk vec. S tmto vyarujcim pokojom prichdza uvedomenie, nielen na rovni mysle,
ale aj v hbke vho bytia, e ste nezniiten, nesmrten. Toto nie je viera. To je absoltna istota, ktor nepotrebuje
vonkajie dkazy alebo potvrdenie.

PREMENA UTRPENIA NA POKOJ

tal som o jednom stoickom filozofovi zo starovekho Grcka, ktor, ke sa dozvedel, e jeho syn zomrel, povedal:, Vedel
som, e nie je nesmrten." Je to odovzdanie sa? Ak no, nechcem ho. S situcie, v ktorch sa odovzdanie zd neprirodzen
a neudsk.
By odrezan od svojich pocitov nie je odovzdanie. Ale neviem, ako sa ctil vo vntri, ke vyslovil tieto slov. V niektorch
extrmnych situcich nemuste by schopn prija prtomnos. Ale vdy dostanete druh ancu.
Vaou prvou ancou je odovzdva sa v kadom okamihu realite danej chvle. Vediac, e to, o sa stalo, sa u neodstane,
pretoe u je to tak, poviete tomu, o je no" alebo prijmete, o nie je. Vtedy robte, o muste, o si dan situcia vyaduje.
Ak zotrvte v tomto stave akceptcie, nevytvrate u negativitu, ani alie utrpenie i neastie. ijete v stave
neodporovania, v stave blaenosti a ahkosti, oslobodenom od trpenia. Ak toho nie ste schopn a premekte prleitos,
pretoe nie ste dostatone vedome v prtomnosti, aby ste predili navyknutm a nevedomm vzorcom odporu alebo preto, e
podmienky s tak extrmne, e s pre vs plne neprijaten, vytvrate si ist formu bolesti, ist formu utrpenia. Me to
vyzera, e utrpenie je spsoben situciou, nie je to vak tak, vytvra ho vaa rezistencia.
Mte ete druh ancu, aby ste sa odovzdali. Ak nedokete prija to, o je vonku, prijmite to, o je vo vntri. Ak nedokete
prija vonkajiu situciu, akceptujte vntorn. Znamen to: nebrate sa bolesti. Dovote jej existova. Odovzdajte sa
zrmutku, bezndeji, strachu, osamelosti, utrpeniu v akejkovek podobe. Pozorujte ho bez toho, aby ste ho mentlne
pomenvali. Prijmite ho. Potom sledujte, ako zzrak odovzdania men hlbok utrpenie na hlbok mier. Je to vae
ukriovanie. Nech je to vae zmtvychvstanie a nanebovstpenie.
Neviem si predstavi, ako sa d odovzda utrpeniu. Sami ste povedali, e utrpenie je neodovzdanie. Ako sa odovzda
neodovzdaniu?
Zabudnite teraz na odovzdanie. Rozprva o odovzdan pri hlbokej bolesti sa me zda mrne a nezmyseln. Ke je vaa
boles hlbok, pravdepodobne budete ma siln potrebu pred ou unikn, nie vzda sa jej. Nechcete cti to, o ctite. Je to
normlne. Ale niet niku. S mnoh pseudoniky - prca, alkohol, drogy, hnev, predstavy, potlanie a podobne. Tie vs
vak neoslobodia od bolesti. Intenzita bolesti sa nezmen, ke ju zatlate do nevedomia. Ke popierate emocionlnu boles,
pozna to vetko, o robte, na o myslte, ako aj vae vzahy. D sa poveda, e ju vysielate vo forme energie, ktor
vyarujete a ostatn ju podvedome prijmaj. Ak s nevedom, mu dokonca cti potrebu napadn vs alebo vm nejako

ubli, prpadne im vy mete ubli nevedomm prenosom svojej bolesti. Priahujete a prejavujete vetko, o svis s
vam vntornm stavom. Ak nemete pred bolesou unikn, muste jej eli. Neodvracajte sa od nej. Postavte sa jej zoi voi. Naplno ju precte. Preciujte ju - nepremajte o nej! Vyjadrite ju, ak je to nevyhnutn, ale nevytvrajte vo svojej
mysli scenre. Upriamte svoju pozornos na pocity, nie na osobu, udalos alebo situciu, ktor ich spsobili. Nedovote, aby
myse vyuila boles a spravila z vs obe. Sebatos a rozprvanie o svojej situcii vs uvzn v utrpen. Je nemon
unikn pred pocitmi, jedinou monosou na zmenu je ponori sa do nich, inak sa ni nezmen. Venujte pln pozornos
tomu, o ctite a neposudzujte to. Ke sa ponrate do pocitu, bute vemi ostrait. Spoiatku mu psobi ako tmav a
hroziv miesto, ale ke poctite nutkanie odvrti sa, pozorujte ho, ale ni nerobte. Naalej sa sstrete na boles, vnmajte
zrmutok, strach, hrzu, osamelos, okovek. Ostate v strehu, bute prtomn celm svojm bytm, kadou bunkou svojho
tela. Takto vnate svetlo do temnoty. To je plame vho vedomia.
V tomto tdiu sa u nemuste zaobera odovzdanm sa. U k nemu dolo. Ako? pln pozornos je plnm prijatm, je
odovzdanm. Sstredenou pozornosou vyuvate silu prtomnho okamihu, ktor je silou vaej prtomnosti. Nepreije v nej
nijak skryt odpor. Prtomnos odstrni as. Bez asu nepreije utrpenie ani negativita.
Prijatie utrpenia je cestou k smrti. Tm, e elte hlbokej bolesti, dovolte jej existova, sstredte na u svoju pozornos,
vedome umierate. Ke umriete touto smrou, uvedomte si, e smr neexistuje a nejestvuje ani strach. Umiera len ego.
Predstavte si slnen l, ktor zabudol, e je neoddelitenou asou slnka a nahovra si, e mus bojova o preitie a vytvor
si nov identitu, na ktorej lipne. Nebude smr tejto ilzie neuveritenm oslobodenm?
Chcete umrie ahko? Umreli by ste radej bez bolesti, bez agnie? Tak nechajte umiera minulos v kadej chvli, aby
svetlo vaej prtomnosti preiarilo to ak, k asu priptan ja, o ktorom ste si mysleli, e ste to vy.

KROV CESTA
Je mnoho ud, ktor hovoria, e nali Boha cez vlastn hlbok utrpenie, Myslm, e kresansk vraz krov cesta oznauje
to ist.
Hovorme presne o tom.
Presnejie, tto udia nenali boha cez utrpenie, pretoe utrpenie obsahuje aspekt odporu. Nali boha cez odovzdanie sa, cez
vzdanie sa realite, ku ktormu ich dohnalo ich hlbok utrpenie. Museli si na istej rovni uvedomi, e si t boles spsobuj
sami.
Ak je vzah medzi odovzdanm sa a njdenm Boha?
Kee sa rezistencia ned oddeli od naej mysle, znamen presta sa brni - odovzda sa a znamen aj ukonenie nadvldy
mysle, ktor predstiera, e je vam ja, falonm bohom. Rozplyn sa sdy a negativita. Otvor sa oblas bytia, ktor bola
zatemnen mysou. Odrazu vs napln hlbok pokoj, bezmedzn mier. V tom mieri je hlbok rados. V tej radosti je lska. A
v plnom jadre sa nachdza to posvtn, to nesmierne, to, o nem meno.
Ja to nenazvm njdenm Boha, lebo ako by ste mohli njs nieo, o sa nikdy nestratilo, samotn ivot, ktorm ste? Slovo
boh je obmedzujce nielen pre tiscroia nesprvneho chpania a zneuvania tohto slova, ale aj preto, e hovor o bytosti,
ktor je mimo vs. Boh je samotn bytie, nie nejak bytos. Takto bytie vyluuje akkovek vzah medzi subjektom a
objektom, dualitu, rozdiel medzi vami a Bohom. Uvedomenie si Boha je to najprirodzenejie, o existuje. Prekvapujce a
nepochopiten nie je to, e si Boha uvedomujete, ale to, e si ho neuvedomujete. Krov cesta, ktor ste spomenuli, je star
cesta k osvieteniu a donedvna to bol aj jedin spsob. Nezahadzujte ho vak, ani nepodceujte jeho inky. Stle funguje.
Krov cesta je cesta totlneho prevratu. Znamen, e to najhorie, o sa vm v ivote stalo, v kr, sa premen na to
najlepie, o sa vm mohlo sta, pretoe vs printi odovzda sa smrti, neby nim, by ako Boh, pretoe ani Boh nie je ako
ni, o poznme.
V sasnosti, je pre vinu ud krov cesta tou jedinou cestou. Prebudia sa len vaka ete viemu utrpeniu a osvieteniu
v kolektvnom meradle bud predchdza obrovsk prevraty. Tento proces odzrkaduje fungovanie univerzlnych zkonov,
ktormi sa riadi rast vedomia, a preto ho predpovedali aj niekok jasnovidci. Okrem inho je opsan aj v knihe Zjavenia
alebo Apokalypse, hoci je v nej zahalen do temnej a miestami nepreniknutenej symboliky. Utrpenie uom nespsobuje

Boh, udia si ho spsobuj sami a nastva aj v dsledku istch obrannch mechanizmov Zeme, ktor je ivm a
inteligentnm organizmom a brni sa proti udskmu ialenstvu.
Dnes vak rastie poet ud, vedomie ktorch je dostatone vyvinut, a ktor na realizciu osvietenia nepotrebuj zai viac
utrpenia. Mono ste jednm z nich.
Osvietenie dosiahnut prostrednctvom utrpenia, krov cesta, znamen, e ste do krovstva nebeskho dotlaen kriiac a
kopc. Nakoniec sa vzdte, pretoe u viac nemete zna t boles. Boles vak me trva vemi dlho, km dojdete do
tohto bodu. Vedome si vybra osvietenie znamen, e sa vzdte svojej priptanosti k minulosti a budcnosti a vo svojom
ivote sa sstredte predovetkm na prtomnos. Znamen to, e uprednostnte ivot vo vedomej prtomnosti pred ivotom v
ase. Pritakte tomu, o je. U nebudete potrebova boles. Koko si myslte, e budete potrebova asu, km si poviete:
nebudem u vytvra viac bolesti, ani utrpenia?" Koko bolesti ete potrebujete, km prijmete takto rozhodnutie?
Ak si myslte, e potrebujete viac asu, dostanete ho. A spolu s nm aj viac bolesti. as a boles s od seba neoddeliten.

MOC VYBRA SI
o s tmi udmi, ktor, zd sa, chc trpie? Mm priateku, ktor partner fyzicky napda a rovnako to bolo aj v jej
predchdzajcom vzahu. Preo si vyber takchto muov a preo odmieta opusti momentlnu situciu? Preo si tak vea
ud vol boles?
Viem, e voba je jednm z najobbenejch pojmov v New Age, v tomto kontexte to vak nie je celkom vhodn pojem. Je
zavdzajce tvrdi, e niekto si v ivote vybral nefunkn vzah alebo in negatvnu situciu. Predpokladom volby je
vedomie - vysok stupe vedomia. Bez neho nemte na vber. Monos volby sa objavuje, a ke sa prestanete stotoova
so svojou mysou a jej podmienenmi reakciami, v momente, ke sa stanete prtomnmi. Dovtedy ste, o sa tka duchovna,
nevedom. To znamen, e ste odsden myslie, cti a kona uritm spsobom, poda poiadaviek vaej mysle. Preto Jei
povedal: Odpusti im, pretoe nevedia, o inia." Toto vyhlsenie sa netka inteligencie v benom zmysle slova. Stretol som
mnostvo vemi inteligentnch a vzdelanch ud, ktor boli zrove plne nevedom, boli celkom stotonen so svojou
mysou. V skutonosti, ak mentlny rozvoj a mnostvo vedomost nie s vyven zodpovedajcim rastom vedomia, prina
to obrovsk potencil pre neastie a nespokojnos. Vaa priateka zotrvva vo vzahu, v ktorom ju partner zneuva a nie je
to po prvkrt. Preo? Nemala na vber. Myse, ktor je podmienen minulosou, sa vdy sna znova vytvori situciu,
ktor pozn. Aj ke je bolestiv, aspo je znma. Myse sa vdy viae na to, o pozn. Neznme je pre u nebezpen,
pretoe ho neme ovlda. Preto sa mysli nepi prtomn okamih a ignoruje ho. Vedomie prtomnho okamihu vytvra
medzeru nielen v prde mysle, ale aj v kontinuu minulosti a budcnosti. Vetko skutone nov a tvoriv vstpi do tohto sveta
jedine cez tto medzeru, cez tento ist priestor nekonench monost.
Take vaa priateka stotonen so svojou mysou mono nanovo vytvra vzorec, ktor sa nauila v minulosti, v ktorom s
intimita a zneuvanie neoddelitene spojen. Prpadne sa me sprva poda vzorca vo svojej mysli, ktor spoznala v tlom
detstve, poda ktorho si ni nezasli a mala by by potrestan. Je tie mon, e po vinu svojho ivota ije
prostrednctvom svojho tela bolesti, ktor neustle vyhadva viac bolesti a tou sa iv. Jej partner m vlastn nevedom
vzorce, komplementrne s tmi jej. Svoju situciu si, samozrejme, vytvorila sama, kto alebo o vak je tm ja", ktor ju
vytvorilo? Mentlno - emocionlny vzorec z minulosti, ni in. Preo ho nazva vlastnm ja? Ke jej hovorte, e si
okolnosti svojho ivota a svoju situciu sama zvolila, len posilujete jej stotonenie sa s mysou. Je vak vzorec v jej mysli
ou? Je to jej ja? Pramen jej skuton totonos niekde v minulosti? Ukte priateke, ako sa me sta pozorovatekou
svojich mylienok a emci. Povedzte jej o existencii tela bolesti, aj o tom, ako sa ho me zbavi. Naute ju umeniu bytia vo
vntornom tele. Predvete jej vznam prtomnosti. Akonhle zska prstup k sile prtomnosti, bude mc prelomi svoju
podmienen minulos, bude ma na vber.
Nikto si vedome nevyberie nefunknos, konflikt a boles. Nikto si nezvol ialenstvo. Prichdzaj preto, e ete nie ste
dostatone prtomn, aby vaa vedom prtomnos dokzala rozpusti vzorce z vaej minulosti, aby vyarovala dos svetla na
roziarenie temnoty. Nie ste celkom tu. Ete ste sa celkom neprebrali. A medziasom v ivot riadi podmienen myse.
Ak patrte medzi ud, ktor maj problm so svojimi rodimi, ak ste na nich ete stle nahnevan za nieo, o urobili alebo
neurobili, potom ijete v presveden, e mali na vber - e sa mohli zachova inak. Vdy to vyzer tak, e udia maj na
vber, ale je to len ilzia. Pokia v ivot riadi podmienen myse, km ste svojou mysou, ako by ste mohli ma na vber?
Nemte. Ani to nie ste vy. Stav identifikcie s mysou je extrmne nefunkn. Je to ist druh ialenstva. Takmer kad touto
chorobou do rznej miery trp. V momente ke si to uvedomte, u nemete pociova nenvis. Ako mete nenvidie
chorobu niekoho inho? Jedinou vhodnou reakciou na u je scit.
Znamen to, e nikto nie je zodpovedn za to, o rob? To s a m i nepi.

Pokia vs ovlda myse, aj ke nemte na vber, budete zna dsledky vho nevedomia a stle budete vytvra alie
utrpenie. Budete zna bremeno strachu, konfliktov, problmov a bolesti. Utrpenie, ktor tak vytvorte, vs nakoniec printi
vyjs z vho nevedomia.
Predpokladm, e to, o hovorte o vobe, sa tka aj odpustenia. Muste by najskr plne vedom a odovzda sa predtm,
ne dokete odpusti.
Odpustenie je pojem, ktor sa pouva u dvetisc rokov, ale vina ud m vemi obmedzen predstavu o jeho vzname.
Pokia svoje ja odvodzujete z minulosti, nedokete odpusti ani sami sebe, ani ostatnm uom. A ke zskate prstup k
sile prtomnosti, ktor je vaou vlastnou silou, me djs k skutonmu odpusteniu. To odzbroj minulos a hlboko si
uvedomte, e ni z toho, o ste v minulosti urobili, alebo o vm niekto v minulosti urobil, sa vbec neme dotkn vaej
iarivej podstaty. Potom cel pojem odpustenia strca vznam.
Ako sa dostanem k takmu bodu uvedomenia?
Ak sa odovzdte tomu, o je a stanete sa plne prtomnmi, minulos prde o vetku svoju silu. U ju nepotrebujete. Kom
je prtomnos. Terajok je kom.
Ako budem vedie, e som sa odovzdal?
Ke u nebudete musie kls tto otzku.

POZNMKY
1) Arthur Koestler, The Ghost in the Machine (Londn: Arkana, 1989), str. 180
2) Zbigniew K. Brzezinski, The Grand Failure (New York: Charles Scrobner's Sons, 1989), str. 239 - 240
3) A Course in Miracles (Huntington Station, NY: Foundation for Inner Peace, 1975), vod
4) Ruth L. Sivard, World Military Social Expenditures 1996, 16. Vydanie (Washington, D.C.: World Priorities, 1996), str. 7

POAKOVANIE
Som hlboko van Connie Kelloughovej za jej lskav podporu a vek pomoc pri zrode tejto knihy a pri jej premene z
rukopisu na knihu, ktor drte v rukch. Je rados s ou spolupracova.
Moja vaka patr aj Corei Landerovej a vetkm skvelm udom, ktor prispeli k zrodu tejto knihy tm, e mi poskytli
priestor, ten najvzcnej dar - priestor na psanie a priestor na existenciu. akujem Adrienne Bradleyovej z Vancouveru,
Margaret Millerovej z Londna a Angie Francescovej z Glastonbury v Anglicku, Richardovi z Menlo Park a Rennie
Frumkinovej zo Sausalita v Kalifornii.
Tie akujem Shirley Spaxmanovej a Howardovi Kelloughovi za pretanie rukopisu v ranom tdiu a za ich odozvu, aj
vetkm ostatnm, ktor rukopis tali neskr a pomohli mi svojimi mylienkami. akujem Rose Dendevichovej, e svojm
veselm a profesionlnym spsobom prepsala rukopis vo worde.
Nakoniec by som rd vyjadril lsku a vaku svojej matke a otcovi, bez ktorch by tto kniha nevznikla, svojim duchovnm
uiteom a tomu najfantastickejiemu guruovi vbec: ivotu.

O AUTOROVI
Duchovn uite a autor Eckhart Tolle sa narodil v Nemecku a tudoval na univerzitch v Londne a v Cambridgi. Ke mal
29 rokov, hlbok vntorn transformcia radiklne zmenila smerovanie jeho ivota. Nasledujce roky venoval porozumeniu,
integrovaniu a prehlbovaniu tejto transformcie, ktor bola zaiatkom jeho intenzvnej cesty dovntra. Neskr zaal v
Londne pracova s jednotlivcami a malmi skupinami ako poradca a duchovn uite. Od roku 1995
ije vo Vancouveri v Kanade.
Tolle je autorom bestselleru asopisu New York Times Sila prtomnho okamihu (The Power of Now - preloenho do
tridsiatich troch jazykov) a vysoko hodnotenho pokraovania tejto knihy s nzvom Nov Zem (New Earth), ktor s
povaovan za jedny z najvplyvnejch duchovnch knh sasnosti. Medzi jeho alie diela patr kniha Ticho rozprva
(Stillness Speaks), kniha meditatvneho tania a kniha Praktizovanie sily prtomnho okamihu (Practicing the Power of
Now), ktor pozostva z vberu z knihy Sila prtomnho okamihu (The Power of Now).
Tolleho hlbok, ale jednoduch uenie u pomohlo nespoetnmu mnostvu ud na celom svete njs vntorn pokoj a
vie naplnenie v ivote. V jadre jeho uenia je transformcia vedomia, duchovn prebudenie, v ktorom vid al krok v
evolcii udstva. Zsadn aspekt tohto prebudenia spova v transcendovan nho stavu vedomia zaloenom na egu. Ten nie
je len predpokladom osobnho astia, ale znamen aj koniec nsilnho konfliktu, ktor vldne na naej plante.
Tolle je vyhadvan uite, ktor predna a cestuje po celom svete. Mnoh jeho prednky, kolenia a kurzy s
publikovan na CD a DVD. Vinou predna v anglitine, ale obas aj v panieline a nemine.
www.eckharttolle.com