Razus-Martin Marosko

Martin Rzus: Maroko
Martin Rzus
Maroko
Martin Rzus
Digitaliztor: Tom Sysel, Michal Garaj, Jozef Ozimy, Katarna Koleniak, Monika Morochoviov
Copyright 2007 Zlat fond dennka SME
Tento sbor podlieha licencii 'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License'. Viac informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Martin Rzus: Maroko
Zlat fond dennka SME
Obsah
Pvodn publikcia ................................................................................................................. 1
1 ............................................................................................................................................... 2
2 ............................................................................................................................................... 8
3 ............................................................................................................................................. 14
4 ............................................................................................................................................. 21
5 ............................................................................................................................................. 28
6 ............................................................................................................................................. 36
7 ............................................................................................................................................. 43
8 ............................................................................................................................................. 49
9 ............................................................................................................................................. 55
10 ........................................................................................................................................... 62
11 ........................................................................................................................................... 67
12 ........................................................................................................................................... 73
13 ........................................................................................................................................... 80
14 ........................................................................................................................................... 86
15 ........................................................................................................................................... 92
16 ........................................................................................................................................... 98
17 ......................................................................................................................................... 104
18 ......................................................................................................................................... 112
19 ......................................................................................................................................... 118
20 ......................................................................................................................................... 125
21 ......................................................................................................................................... 132
22 ......................................................................................................................................... 139
23 ......................................................................................................................................... 146
iv
Martin Rzus: Maroko
Pvodn publikcia
Martin Rzus. Maroko. Ikar. Bratislava. 1999. 216.
.
Martin Rzus: Maroko
1
Drevenica z okresanch brvien, okovan, vyhnat z ulice medzi drevrne a hnojisk podobnch
chalp. Dve okn s ervenmi futrami zko veda seba. Pod odkvapom r na aty. Pri zemi
mrik, kde sa deom i starm dobre sed a rozprva, ke je as. V pitvore vek ohnisko, na
ohnisku pahreba, na pahrebe, olizovan ervenm plameom, hrnek, jedinik s vodou na
mku hartuvanicu.
To je domek starej matere Kramlkovie.
Starenka vrskav, trochu vpadnut do seba, ale so smevavou nevdzou v oiach dvno je u
hore. Vstala ete ani na kravy netrbili, hoci nem o vyha. Kedysi z Kramlkovie uliky
pochdzali pastieri. I teraz tu veda bvaj Stano i Kuiak o s s jalovinou kdesi na
Zadnch alebo na Machnatom. Jej neboh mu Boh ho oslv baoval. Ale bol kalika.
Ke ziiel v jese z hole, hne bol v meste u Weissov na Rohu. A ke priiel domov, tu do
nej: moja ena nakrivo epiec nos! Potrhal ju za zubat ipky, a ju dulo zlostila sa! Tu on
vezme z postele hlavnicu a pod pazuchu gajdy. Vyjde na zhumnie, rozkrkne sovok a pa
perie do vzduchu. Bieda moja, bieda! zalamuje ena rukami a on za ou hu na gajdch:
Bieda moja, bieda! Tak to boli asy.
Teraz je u po vetkom. Jedin dcra, Mariena, vydala sa za Plajbsa Kozovie na Vyn koniec.
Dostala dobrka chlapa, ale chudka ako i ona, hoc bola dievkou, e jej pru hada. I pltnil za
mldenca a priiel z Peti peky za tri dni. Teraz roni na strapcoch po otcovi a chod na ichtu
do garbiarne. Ale maj chlapca ako hrudu syra, Maroka. A Maroko si ete sp tam v izbe,
pod oknami na kanape v perinch. Ete nosilo, pra, sukniku, tak popolav s ervenmi
a bielymi hrkami a ono u len k starej materi na Nin koniec. I teraz je tu, ke hore u
Plajbsov je viac roboty. Maj i kraviku, i teliatko. A ona si Maroka opatr, ve je jej
Po kravch trbia na svine. Z vekho volskho rohu hu i do uliky. Hu hu!
Star ma sa hnev. Odchli dvere na izbe, i ho tm hkanm nezobudia. Ale nie! V perinch
bucat, strapat hlava, neobyajne ervench lc. Ostr rann slnko hod svetla na spokojn
tvr, i na dotierav muchy, o letia rovno na notek, sadaj na trochu vypret liabok pod nosom
a nedbali by i do pootvorench gambatch st.
Jj, idete ho! zaenie sa starenka kostnatou, zoschlou rukou. Ete mi ho zjedia!
a na prstoch tichuko vyjde do pitvora. Poprav si ohnk. Prilo dvetri triesky a vojde do
tmavej komory. Okienkom ako dla len o sa preced nieo svetla. Ona vak vid. Zastane pod
tikom, kde je osi vemi podivn. Poriadna doska, vyplen na basu. Miesto strn vak drty,
zapt do krku, zdvihnut na kobylku. A do slka tie drt vtiahnut. Siahne po nstroji, ten jej
vak vypadne z trasavch rk a zabrn. Jaj, jaj, zoberie ho znova a odlo na kapustn
sud, teraz prve przdny. Bude ma Maroko rados. To mu vyrezali mldenci na ple, o sa
tu schodia cez zimu s dievkami na priadky! Bude to radosti, ke vstane!
Otvor si tik a narie mierkou do jamennej mky. Potom vyjde eboe zatrepa. Mlieka
nem, ale m dobrej bryndze, namrv mu do hartuvanice. To m rd. U sa chyt habarky.
Tu jej vak prde na um, ani sliepky ete nevypustila. A m pekn jariabky v kurnku. Ani
prasiatku ete nedala ra. Ona nevyha boj sa choroby. Pobeh ciepkavm krokom
poponha. Vyist bravkovi vlovek, i naleje. Pooptra sliepky, ktor m vajko, a pohod
im mrvenice. Cip, cip nate, nate!
2
Na priedom zatia preen tece. I ten blzniv husia rozha sa u deravou zsterou na
dlhoiznej lieske na kde bielych a strakatch husiiek: hjajaja! hujahjaja!
Husiky gagoc, enu sa kamsi k Vhu, kde maj svoje pastvisko. Veselo sa rozprvaj, skoro
ako udia, ke id na jarmok. A sem ich pou
Hjaja! Hjahjaja! vrtil sa vtom hlas ako hrom do uliky. Kury sa rozplaia, star ma sa strhne a vybehne z pitvorca, zahroz sa Janovi, husiaovi, dlhmu ani tie
topoa na moidle
A i tu m husi, ty star blzon? o vykrikuje?
A je Maro hore? zamva poctiv obecn sluobnk lieskovicou.
Hore nehore! o chce s nm? podde starenka, aby ho krik nezobudil.
Kzal sa mi ohlsi. Pjde vraj so mnou.
Azda husi ps?
No, na to je ete mal! Ale piecky stava k Vhu.
I mi ho, Jano, i, zastane mu cestu u pred druhm domcom, mranicou. e ho
nezobud! Radej ti dm ksok slaniny, ke budem ma
No dobre, kva sa Jano na priedomie. Ale mu povedzte, star ma!
Poviem, poviem, vracia sa starenka do pitvora. Fabriky, koiarne pon trbi velijakm hlasom. T tenko, t hrubo, t zas ako dvomatroma hlasmi naraz. Tu je spolu dedina i
mesto, len ierna voda, o del Mostice od Sv. Petra a Pavla, ale t je niekedy veru ani atrament.
rezky koiek po nej plvaj, zachytia sa a drnia, ale rybiky v nej nevidie. Zato Mostice
s tie nielen tak hocijak obec. Ke sa i nemu rovna so Sv. Petrom a Pavlom nemaj
toko idov ani pnov ale maj i niektor ten vroit jarmok, potom hodne poa a hr a
na poslednom dome na Ninom konci vekmi psmenami poznaen: Mesto Mostice. Mostiania boli od nepamti hdam od Mrie Terzie a i dvnejie slvni pltnci. Ozrutn
chlapiskovia, vyrasten na plenke a na mse. Takch tyroch m pln izbu, a sa ti zatmie v
nej. Teraz u o mladie ide do fabriky za ua, tovaria alebo aspo hausknechta, hoci i
dve ply ete re a drevo sa spa. Rno u od piatej pouje ak kroky rievisk, ani o by
regiment maroval. I Marokov otec bol u kravike odkosi k dojeniu, rozrbal triesok, nech
m ena pri om vari, a iel, hrkajc akmi, vyzolenmi imiskami o skaly
Rrunrrunrrunrrun! znie do vonnho letnho rna rachotn rytmus roboty.
Star ma mysl na slaninu, o sbila tomu, tomu eh! Vsype niekoko lyc mky do vriacej
vody, vezme habarku, o jej ete star otec odrezal z vrcholca poriadnej jedlice pp
a to medzi dlaami ikovne, sporo, aby sa nesekli hrky. Potom jedinik odstav, vyleje
hartuvanicu na misku oravku, namrv do nej vek kusy bryndze a raajky s hotov
Dky inm, Nejvy, pospevuje pritom gazdin trasavm, tenkm hlasom. Teraz
u Maroko i tak vstane. I me vsta, ke je u mka na oravke. Maroko, Maroko,
zavol z pitvora, ke sa chlapec nehbe. Maro!
3
Ha? ozve sa z izby a vtom u i cup! padne osi vneho na podlahu, a pohre zarinia
na polici a drevenica sa zachveje. A kde s mi nohavice? Nohavice kde s mi?
Star ma otvor dvere a tu chlapisko v koeli ak prehadzuje, tak prehadzuje grty po stolikch. I hlavnice s u na zemi.
Kde s mi nohavice? Kde ste mi ich dali?
Kde? Nu tu s ti! dvha ich ma zo zeme. Tu na klineku! To si m pekne na
stoliku poloi, ke ide spa.
Vak ja som si ich! opa gamby mal punt.
Ale nezlos ma, ty pankhart aksi! nechva starenku trpezlivos. Azda som ti ich ja?
Ty omro! Na, podr mu ich, obliekaj sa! o by si spal do obeda, aj potom vstane
ako mosr.
A kravy u li? zadva sa Maro na zachmren tvr starej matere.
Pravdae li! Mali aka za tebou?
I husi u vyhnal Jano? naahuje chlapisko po nohch, o u dostal dnu, ruky do rukvov
toho druhu nohavc, o sa zapnaj nazadok. Ja som chcel s s nm.
No, mal si vsta! Ve tu bol po teba.
A o ste ma nezobudili? oduje sa, zane smrka a utiera nos do rukvov. Vidie by sa
mohol v nich ako v zrkadle.
Ale u mi ho! osop sa pestnka. Ta, pomodli sa, umy, najes a cho mi verty!
Maroko vid, zle je. Neodvi sa alej star mater hneva. Kakne si k stolu, sprav si palcom
na elo poriadny kr a odrecituje: Z loe vstvam! I Oten a Verm v Boha. Ale umy, to u
nie. Mal by s na vodu? Vak sa bude kpa. Obleen je u, koea, trochu veru i pinav, tr
mu z nohavc. Len ete klobk kde je kde? I ten njde tak zelenkastolt, a i vlastne
neuritej farby cedk, s dierkou navrchu, o sa asom sprav, ke sa z neho voda pije. Tento si
polo na hlavu a ak, o teraz star ma, ke ju takto doral. V tej chvli u chlapisko cti
osi ako kocr pred gazdinou, ke jej misku rozbil.
Po sa najes! zavol ho star ma miernejm hlasom do pitvora. Oravku polo na
lavicu, chlapcovi str vek dreven lyicu do ruky a z jednej strany naiera on, z druhej ona.
Najedz sa, aby si doma nepovedal, e si hladn! dva sa naho vdy krotkejie tmi
nevdzovmi oami. A keby si vedel, o mi mldenci priniesli, bol by si lep.
A o? potrhne sa Marokovi lyica v ruke, a mu hartuvanica teie ktikom st pod bradu
na prsia. o to mte, star ma? zajas mu v zelenkastch oiach.
A bude dobr?
Budem!
Nebude odvrkova ani doma, ani tu?
4
Nie! stiera si vyletenm zpstm kvcky mky z ps. Ukte mi, star mamka!
vyjasn sa t dudrav tvr na celkom znesiten.
Tak pokaj! odlo ma lyicu a vojde do komory, vynesie vyplen nstroj. Pozri!
Ak basa! sko Maro a u ju dr oboma rukami. To mi sbil Jano onch ete v
zime, ke ma uil t pesniku. Ajajj, ak basisko! Tak nemaj chlapci. Pao Kuchaj, ani
Mio Mrzikovie! Dajte mi ju, mamka! Ukem ju starmu otcovi u Strakov!
Chlapci by ti ju vzali cestou, pust ma Maroovi basu. Via je ako on. A keby ti
ju vzali, o by si mal?
Ja si nedm!
o robi? Materinsk srdce sa vdy napokon obmk. I Maroko po brke zbad smev tch
nezbudiek v oiach, o sa ponaj na oi jeho vlastnej matky. Skoro nato u ho star ma i
vyprevdza, idceho vazoslvne s basou na Vyn koniec.
A len si daj pozor! vol ete za nm.
Chlapec nejde aleko. Len asi do tvrtho domu, starej to mranice na ulici s muktmi v
oknch.
A je doma moja mama? zavol na prahu do otvorench dver.
Ty si, chlape? ozve sa mu vtom drsn chlapsk hlas za chrbtom. Mama la na Roh
do Weissov, prinesie ti nieo, dr ho za ruku preedivel sedliak, irch lcnych kost, v
trojrohom klobku. Hybaj dnu, zajeme si nieo! A o to m? obzer mu priak nstroj.
Basu, star otec.
Tak ma m vola star otec! vovedie chlapca do priestrannej svetlice. Ty si ako
mj vnuk, vie? A kto ti spravil t basu posad si ho na kolen.
Jano onch mi vyrezal na ple.
No, ke bude v, ja ti kpim husle. Ale ma mus bozka, chyt ho za erven lce
a ah k ostrej brade.
Jaj! zja chlapec. T lsku u pozn hladka tvrou jea. Jaj!
No ni! pust ho star. Pokaj! a o chvu prinesie reze slaniny a faku hriatej.
Slaninu krja na vek kusy a dva i jemu rovno do st. Na, zajedz si, aby si bol siln!
potom vezme pohrek a naleje i plenky a d mu oblizn. Na, vypi si, aby si sa nebl
nikoho! A pjde so mnou v noci na veu? dotkne sa star, o je in i obecn hlsnik, tajnej
tby chlapcovho srdieka. Vezmem a pod kabanicu. Pjde?
Aha! blytia sa tie zelenkast oi. Ak ma mamka pustia
oe mamka? Ty m tu mamu a ja som tvoj star otec. Teda pjde?
Aha!
5
Maroko po druhch raajkch d sa hore na Vyn koniec. T basa ho troku tla, ale on
vykrauje hrdo. Nedjde aleko, u ho aksi psa zane obrba. Zlo basu na zem, zdvihne
skalu a psaa sa zbav. Horie je, kad sa za nm obzer. o to vleie ten chlapisko Kozovie?
Najm chlapci mu nedaruj Niania Vyanovi.
D sem t basu?! stavuj sa mu do cesty v i men. D ju sem!
Ja si nedm! stane Maroko do bojovej pzy.
Ned? chyt sa jej jeden a vydrap mu z ruky.
Daj mi moju basu! spust Plajbs celm rykom. Vak ti ho otec Strakovie d! Ve
a ja ovalm skalou, ke pjde popred ns! Daj mi moju basu! Spust tak krik a nrek, a
sa udia zbiehaj a zlodejovi neostva, len hodi basu na zem, a zarin
Koza mee! vysmieva sa ete tenkto spoza uhla.
Vak ti ja, zbiera si Maroko svoj vyten nstroj zo zeme a ide alej, kriiacnariekajc, ke mu nikde nedaj pokoja. Vsmechy, hrozby ni nepome. Narieka, ale nesie si
svoju koris basu, viu ako on sm hore popri barokovej modlitebnici na Vyn koniec.
U je pol siedmej?
Je! vravia si udia ohliadajc sa za driapcim chlapiskom. Ve u Maroko ziape
ako ostrovid!
Chlapisko toti odspieva svoju piese z Ninho konca na Vyn de po de kadho rna.
A punkt o pol siedmej. Ke hodiny na obecnej vei stoja, ako obyajne mono sa naho
spoahn.
Ke zbo do Plajbsovie uliky, u je cel zachrpnut. Zato ete kri. Nech vedia, e ide!
Ach, tento hub zarden, vol za nm suseda Krdanka. o sa to len naziape kadho rna! Akoby ho dral. Naa Anka je o tri roky mladia, a neziape tak! B! osop sa na
mraviaka.
Hhhh, fik tento a hrkoce basou po dvore.
Jaj, vyjde mu mlad ma, bieluk, nevek, v strety. oe ti je zas? utiera mu
zsterkou uplakan tvr, i nos vydrie na erveno. To mus takto strai ud, potvora!
zasvieti jej v oiach zdeden nevdza. o reve?
Ke mi chceli vzia vzia fik Maroko.
o ti chceli vzia?
Basu! Hhhh
A tu o m? vyber mu z vrecka skaly po jednej.
To to o ma chceli chlapci bi.
6
No nerev! U si doma, tiahne ho mamka, t tretia a najpravejia, za ruku. Po, dm

ti koch! Bude?
O chvu sed Maroko v nevekom pitvore na schodoch a pch do seba prihriatu zemiakov
babu i haruu. Usiluje sa, akoby ete dnes ni nebol jedol. A s to u tretie raajky u tretej
mamky. Hja, tak sa m chlap chysta pre ivot.
Martin Rzus: Maroko
2
Prvoroden syn Plajbsovcov, zvanch proste Koza, m teda tri mamy a dvoch otcov. Kramlkovie ma je star ma. Strakovie je mama. A Plajbsovie t najpravejia t je
mamka.
Vetky tri sa staraj oho rozumie sa ako o zreniku oka.
Svojho otca vid Maro najastejie v nedeu. Vtedy nem kvorne. I ruky m ist od zoly. V
robotn de sa stretn zriedkavejie. Najviac na obed. Niekedy veer, ak sa chlapec nezoberie k
starej materi na Nin koniec. Otec len rob a rob. Hovor mlo a je prsny. Syn sa rd prizrie na
erven ruiky v jeho lcach. Ale sa ho boj a ete viac hrubho remea, na ktorom ostrieva
britvu. Najm ke ho veer enie vdy na potok umy si nohy
Pozri, ak ich m! ukazuje mu hrubm prstom. Repu ti mono na nich sadi.
Maroko cti otec m pravdu. Ale voda, rinca sa zo skalnatch nebotynch hr, ke zjde
slnieko, je studen. Preto, ke s u kravy doma a veern iaru prebja prv vek hviezda
na zpade, chlapisko sa strat. Ke bol men, akal pri matanch dverch, km ma podoj
Rysuu. Nadchal sa mlieka, koko stail, ete bolo tepl, spenen. Teraz u akosi nestoj o to.
Radej m slaninu, m ho traktuje otec u Strakov. Doma u poznaj jeho muchy, a ke ho
zrazu niet, nehadaj ho. Vedia, kam sa podel.
Prve sa ponha a zas nakrivuje sta. Okolo modlitebnice zahnal sa naho oneskoren bujak,
mumlav, rozpajeden od pastierskeho kyja. Maroko odskoil do uliky, kuckajc a revc.
Palec si zrazil, chudik, o kame, o je nie mil vec. A potom m aj in ia, a to pre basu.
U je veru po nej. Naahoval sa o u s nm kamart Mio Mrzik, siln chlapisko a hrd, ve
maj doma i kone. Stalo sa to pri mlynici za humny. Marokovi iel do pomoci poern, drobn
erve, takto chlapa ni, ale prehod i najvy topo kameom. I Pao Kuchaj, sused, o m
holuby priskoil na pomoc. Basa im ostala v rukch, ale kobylka praskla. I krk sa odlomil.
o teraz? Maroko m preo fika
Dlho vak nenarieka nieto kedy. U sa dobre mrk a on by rd s otcom od Strakov na
veu, ako mu bol sbil. I teraz cestou zavolal Miovi do Mrzikovie dvora, kam pustil tak
mimochodom i zo dve skaly do holubov: pokaj, ty nepjde na veu ako ja! Teba mj star
otec nevezme!
U Strakov zabudne hne na vetku boles. Star si prve zapek na ohnisku. Bafne dvatri
dymy a d i Marokovi potiahnu zo zapekaky. Nech vraj sksi vetko, o sa mu zde v ivote!
Chlapisko vak zja a pone si rukou pucova sta.
Tuh, o? smeje sa star otec.
Juj! odtska mu chlapec ruku.
Noe si ete!
Ale i, star blzon, vytrhne mu Maroka mama, chuduk, s vyhrnutm nosom a ostrmi
oami. i je on ty? Tak smrad mu pcha do st a u mu tisne kus jablnka, o preho
priniesla pod zsterkou od Weissov na Rohu. Na, zajedz si! Dobr je!
8
Napch si pln sta, plnuk, a obalkuje sa alej okolo starho otca, ktor mu je len al
prbuzn, ale tak si iada vola sa. O chvu zas mu je zurval na kolench a star ho u mesiace
po esky, tak ako s v kalendri: ledennor brezenduben vdy dva a dva. Tak si ich
vraj lepie zapamta.
Leden nor brezen duben, optuje Maroko a pritom rti jablnk, a mu zmizne
z hrsti ako voda z rieice. A ma vezmete na t veu? odhodl sa napokon von s tm,
o m v srdieku utajen.
A sa neboj?
Nie!
Tak mu schystaj, star, nejak teplej kabt odo ma! Pjdeme!
Kde by len iel! protestuje zasa ena. Ve sa tam hore vyni.
Nie, mama, objme Maro dlh sukne. Ja sa nebojm. U viem i t pesniku, o zaspievame.
Vie? zadiv sa mama. A kto a ju nauil?
Nu star otec
Teda cho, ke chce! Ale potom nemrau!
Pred desiatou tl sa u na mostick veu zkymi, pokrtenmi schodmi s lampom dve postavy. Ten v dlhej kabanici, to je Strako. Ten v kabte s rukvmi po zem, to je Maroko. Ide za
otcom s dlhoiznou trbeou v hrsti pod kabtom, a mu hrk tu i tu o schody. Mocne sa dr
kabanice. Ke i lamp hod nieo ervenho svetla, je tu jednako len tma. A star modlitebnica, kde sa vychod na veu, tie je nie dom ako dom. Predo dverami stva neraz rakva, ke sa tu
pochovva. Dolu je kamrlk so zamreovanm okienkom. Sem strkaj Cignov a velijakch
vandrovnkov. Chlapec si to u vimol a ide to pred oi. Nevie ete, o je strach, len sa mocne
dr kabanice a kra, kra, vykrauje.
Hodiny hegaj tp tp. To je ni. Ale raz sa spust rachot, akoby osi akho letelo nadol.
Maro sa zachveje.
Si mi za chlapa! ah ho otec nahor. Azda sa boj?
Nebojm sa! chlapi sa tento. Ale ke tak vr!
Hodiny bij! Nepouje?
A ozaj padaj ak dery tam hore. Najprv na men zvon potom na v. o der, to
zatrasie chlapcom.
Desa hodn, dota hlsnik z obyaje. No, u sme hore. Maro si vydchne, ke
sa prederie pomedzi dosky a zazrie sta a zvisl srdcia dos objemnch zvonov. Ten vek a
stredn ete zvuia od derov. Dobre si vimne, ako visia na robustnej drevenej stolici. Potom
sa pritiahne k jednmu zo tyroch vekch okien s otvorenm spodnm aluzm a vyhliadne
9
do krsnej letnej mesanej noci Ak s mal tie vby a topole popri vode! to je prv, o
pobad. I domce s menie ako tamdolu. Iba vrchy v diake zdaj sa ete vymi. Keby to
videli erve alebo Mrzik, alebo Pako Kuchaj.
Po pomha! potrhne ho vtom star otec. A u i spust drapavm mocnm hlasom do
otvorenho okna:
Chv kad duch Hospodina,
i Jeia, Jeho syna
Hlas sa nesie ponad usnajce Mostice. Hdam ho pou i za t iernu vodu do Sv. Petra a
Pavla. Dolu na ceste zatek pes ako odpoveou. Tutam pristavia sa oneskoren obania a
naslchaj.
Ale ve akoby tomu starmu ktosi pomhal tamhore!
To m iste akhosi mendka! vravia si chlapci pred krmou, chystajci sa rno horek
polplte zha.
A naozaj k chrapavmu hlasu vinie sa i aksi tenk jakot.
Dvaja spievaj, dvaja, bohuprisahm, dotvrd vetkm Haruovie faktor, vysok chlapisko s blancierovm1 opaskom, spredku od Kozov. Neviem, i to nebude ten n fagan zo
zadku.
A Maroko spieva, ako pca staia.
Ke dospievaj, star otec lap sa povrazu a vek zvon pohne sa vdy vo vch vhyboch.
Maroko tie nezaha. Zachyt as povrazu a potrh, a i srdce udrie. Ale nevydr dlho.
Potrhne vtedy, ke treba popusti, o iba preka.
I, nechaj! vol mu zvonr. Lene ni nepou.
Chlapec u nezaahuje, ale koniec povrazu nepust. Oi mu horia a v dui je rados, e me
zvoni na vekom. Ktoe to z chlapcovvrstovnkov doke? A ako sa ten hlas len pekne
nesie. Cel vea sa otriasa pri deroch akho srdca:
No, a teraz dolu! ukazuje star na schody, ke u pristavil srdce, zakosliac ho povrazom.
Ideme odtrbi!
Skoro nato sa i tl najprv Ninm, potom Vynm koncom a trbia a trbia.
Dobr veer!
Dobr veer! obzeraj si ich udia, o ich kdetu stretvaj.
U mte i pomocnka?
1
blancier mosadzn ozdoba na opasku
10
Akoe!
A Maroko vystupuje hrdo veda starho otca. I trbu mu nesie, ale ju ete nevldze nafka.
In by u on odtrbil. Strach, o mal na vei, celkom ho minul. Zd sa mu, akoby u i sm
narstol odvtedy, o sa dal na toto uovstvo. Ke id popred Plajbsov, rd by i odbehn i
zaklopa. Nech by videli! Ale nie nejde! Ete by ho vzali do postele.
Po desiatej prde jedensta. Po jedenstej zas vyjd na veu. Odspievaj i zazvonia. Ale tu sa
u pon Maroovi oi lepi. I zva ako psk na pazder. Pomaly ho vetko prestva zaujma.
Ani do okien sa mu u nechce. A z jednho vidie i komny fabrk vo Sv. Petre a Pavle. I
kostoly dvha sa v mesanom poloere. Z druhho vidie Vh, i reaz vrchov, kde letuj ovce
a jalovina. Ni ho nezaujma. Ani rozprvanie starho otca, ani ver o Valibukovi, ktor mu
predrenieva, aby sa nauil. Sadne si na brvno stolice a sed. Spal by si? vezme ho star
otec pod kabanicu, bafkajc zo zapekaky. Po, ahneme si! Ve mme i poste. A naozaj
ulo ho do nevekej prpravky veda schodov pod oknom. ahne si i on. Prikryje chlapca
kabanicou. Nenatal by do desa, star chrpe ako cirkulr na ple a Maroko sp spnkom
spravodlivch.
O druhej Strako ticho vstane. Pozakrva chlapca a zde dolu ete odtrbi, aby nepovedali.
Keby sa teraz Maroko prebral, ahko by spustil rev. Mono by sa i skmotril dolu schodmi a
zabil. Ale to sa nestalo a nestane. Ve sa chlapec i pomodlil ako treba. A potom, nech sa u,
ak m by z neho chlap!
Ke otvor oi, u je de. Ohliada sa po vei, po zvonoch, a tu ni. Pretiera si oi, i sa mu
nesnva. Ve si pamt, bol na vei, bol. I spieval, i zvonil. A tu na om ak perina a veda
chrpe star otec. Vydriape sa z hlavnc a naozaj je v posteli u Strakov. Na stene obrazy,
aksi pni s knihami. Medzi oknami zrkadlo. A slnieko si krsne svieti. Had na hodiny, ako
ide to kyvadlo sem i ta a blyt sa. Lene cifernk nepozn. Ke vak vid kvetav hrnek na
stole a veda kus bieleho chleba, hne vie, pre koho je, i e u mama la na Roh do Weissov.
Ako sa dostal z vee do postele, ni si nepamt. o by sa vak s tm i trpil? M ho in o
zaujma. Ten kvetav hrnek mu ned pokoja. Ticho vstane a v koeli, ako je, prisadne ku
stolu, schytl hrnek oboma rukami a vtiahne si dobr dok.
Ej, to je dobr! A ak sladk! maskne si Maro, ktor dosia poznal hartuvanicu, polievku, koch, slaninu i plenku a mlieko, ale tak osi nie. Pa do seba dok za dkom a
zajed chlebom, ako by ho mrvil. Ke je hotov, odlo hrnek. A ak by to bolo pre oboch?
Star otec nemus o tom vedie.
Maro, kde si? Maro? had ho star, ete sa len bud, hduc rukami po posteli.
Kde si, ty fagan voky?
Tu! zavol tento z kanapy, naahujc si nohavice. Len ich ete zapn. Teraz by sa zila
star ma Kramlkovie. A t ani nevie, kde on bol. Bolo by ju malo! Star otec! mrti
sa Maro.
o?
Keby ste mi zapli nohavice!
A si u musel vsta? Kto je v noci na prci, me vo dne spa.
11
Ja nemem!
A ve je u pre dev na moj duu! krabe sa star. No, po sem chytro!
vklad mu gombk za gombkom tvrdmi prstami. A pjde i druh raz?
Kam?
Na veu. Aha!
A kde sa ponha?
Za mamou.
Kam? Do mesta? Ve a kone pridlvia.
Nepridlvia.
A traf?
Trafm. U som tam raz bol s mamkou. Bol veru, chlapi sa Maro.
No, pokaj, vstva star otec a u i naahuje na trochu ierne gate zke nohavice so
irokm remeom v pse. Zajeme si a odprevadm a.
Maroko by za svet nepovedal, e je u po raajkch. Ke mu star otec str do st reze
slaniny, aby bol siln zje ho ako hla. A ke mu d oblizn plenky, aby sa nikoho nebl
oblizne. Nhle s po tom id. Star ho vedie za ruku a odpoved mu na sto otzok. Prejd
ohradou a cez mestsk smetisko, zvan Kocrkovo, kde na Vek noc bchaj z maiarov. o a
ako, to mu vetko mus vyrozprva. Na rnku zas stane pred kadm vkladom. Horkoako
djde konene za stolin dom, kde je vek poschodov star hostinec u Weissov na Rohu.
Teda, pozri, vovedie Strako chlapca pod brnu a uke mu na jedny dvere, kam chodia
udia horedolu. Ta cho! Tam je mama!
Maro ostane sm. Sprvu ho to v takomto vekom dome zaraz. Potom, ke sa obzrie a vid, e
je skutone sm, poberie sa a opatrne vykro. B sa neboj. Ve bol i na vei a jedva slaninu,
aby bol siln, a plenky mu daj neb sa nikoho. Podde k otvorenm dverm, prichli sa
k stene a natiahne hlavu, zavol:
A nie je tu moja mama?
o za mama? vyval naho oi aksi tun ena, ledva sa prace do dver. Mm je
vea na svete. o za mama?
Nu moja mama! Strakovie! nezakne sa Maro.
Jaj, nech ho vpustia dnu! pouje vtom mamin hlas. A ona u i vyjde proti nemu. Vezme
ho za ruku. No po, ty fagan! Kde si sa tu vzal? Po! berie ho prekvapen celkom milo,
pome mi riad umva!
Posad ho na stolek k vekmu pocnovanmu umvau. A Maroko pomha, ako vie. Ve je
z robotnej famlie. Berie lku za lkou, hrnek za hrnekom, ako s na irokom stole v kope,
12
a podva podva. Ale nielen podva, i nazrie do kadho. A ak je v niektorom nieo, preval
ho na hlavu a vydcha, o dosiahne jazykom.
Dobr? smeje sa t tun, okrhla pani, o ho pred chvou skoro nechcela vpusti. Smej
sa i slky, tuchajc sa do bokov s posunkami. Tak chlapisko hotov zbava. Dobr?
Dobr veru! oblizuje sa Maroko od cukru, o ostal v kadej lke na dne. Pni vari
nevedia, o je najlepie! naahuje blaen tvr. osi mu vak brn v strapatej hlave. Zd sa
mu, o pil rno, bolo ako toto. Len je tu sladie. o to len me by?
Tak chlapisko sa nestrat, hovor t tun.
Boe uchovaj, pani kuchrka, zdvihne mama nad umvaom vyhrnut nos, utierajc
hrnek za hrnekom a lku za lkou. Ve by sme tri mamy plakali za nm. Pravda, Maro?
Aha! vychrauje tento zo lky, o sa d.
No na! napch mu mama do vrecka kole. Aj dve kocky cukru mu d, ke vid u
chce s. Daj si pozor, nech a voz nezadlvi. A traf domov?
Trafm!
Teda cho! vyprevad ho pred brnu. Tade cho, vid? Tade! ukazuje na cestu
pomedzi vozy.
Mama! obrti sa ete za ou, ke u spravil krokdva. Mama!
No o? vrti sa za nm. o chce?
A o to bolo, pritiahne sa k nej, akoby nechcel, eby ho niekto zaul. o to bolo,
o som pil?
Kva, syn mj, usmeje sa ena. Kva!
Kva? pokval si Maroko hlavou. To je dobr. Musm i mamke poveda, nech
navaria!
13
Martin Rzus: Maroko
3
Non str sprav z Maroka hrdinu. Star sa ohliadaj za ufancom, o len vyrastie z neho?
Azda farr, alebo rechtor! Chlapci ho obstan na priedom a dvaj sa naho skoro zvistlive,
ako iara kriedou na star, nahnut sypre pri potoku velijak hakybaky. I Mio Mrzikove,
zemist, erven chlapisko, s vypitmi ktky na stach, m dnes repekt. Zato sa chlapi,
vraj by to vykonal i on, nech m s km. Ba spravil by to i sm!
Tak sprav! vrkne mu Plajbs Kozovie, zaokrhujc brucho akmusi pankovi. Kto
ti ke nespravi h?
Bl by sa! vyker sa mu krtky, poern erve.
Ja by sa bl? servenie Mrzik ako rak. Ja?? A u ho i buchne do vpadnutch ps.
Ty, Mio, neondej, zohne sa erve pre skalu. Lebo
D mu pokoj? prisko vtom Pako Kuchaj, dobre chovan chlapec z lepieho domu
veda Plajbsov, pn. Priskoia i druh a Miovi neostva, len gamby opusti.
Maroko vid, chlapci s zaho. Lene skoro zbad, ako mloktor slva petrv de. Na druh
tret de nikto u o tom nehovor.
Chlapci maj in starosti a hdky. Plajbsa ani nepozv medzi seba, ke sa bavia v ohromnom
Mrzikovie dvore o ovce alebo o holuby. Jeho to bodne, a nie prv raz. U dvnejie cti, e
ho akosi obchdzaj. Nepovedia mu po sa bavi! Leda ak m kus chleba alebo nejak
priemaku od mamy. I to, ak sa stane nieo, praskne okno alebo sa zlom sliepke noha to on,
Maro Kozovie! Nu ostva sm. Niekedy si zjde s Pakom Kuchajom k Vhu na mky,
z oho sa potom plet korbiky. Alebo s ervenom prehadzuj najvyie topole tapkavmi
kamienkami.
Ny! Ny! kri pritom erve, ukazujc po hode prstom, kade kame let.
Ny! probuje i Maro. A ide to.
Jednho da vak dovedie suseda do Kozov place dievatko, Zuzku, s poriadnou hrou na
hlave.
Mara, Kramlkua, vol hne mamke do dver, pozri, o jej ten v galgan vykonal!
odha jej vlasy.
N Maro?
V! rozuuje sa suseda, erven od hnevu. Prili deti od Vhu a tie videli, ako jej
hodil kameom do hlavy. Veru, ke ho stretnem, dm mu ho! Takto do dievaa skaly ra!
i sa to sved?
Ke Maro djde, m zl obed.
Nu o si zasa vykonal? hre ho mamka a hne i vytrepe po rukch, a mu servenej a
opuchn ako cibule. Bude dievatm hlavy rozbja a mne prdu potom pre teba na dom?
o si to spravil Zuze Lalovie, ha?
14
Ni, oduje sa Maro, ale nezaplae. osi dus v sebe. To som jej ja nie!
A kto?
Chlapci! cha si horiace ruky.
Ktor?
Tam bolo vea chlapcov a vetci hdzali, nevie sa zdra sz a pust sa do usedavho
nreku. To vdy len ja mhmh len ja!
Tak si nemal tam o hada, zmkne mamka, ale nechce to ukza. Jej pekn biela tvr
poleje sa prom, tuhm ako od sporka, a belas oi zvlhn akosi. Cti, Maro vrav pravdu
a stala sa mu krivda.
Nemrau! Hne je tu otec, nech a nevid! Po, zajedz si! Vezmi si vahanec, dm ti kae
dobrej, sladkej!
Nechcem! bri to ete v chlapcovi.
Nechaj tak! Akoby si priloil! mrz sa mamka na trucovitosti svojho jedinika. Zato
rozma, ako by ho? Ke i t Lalov hne vetko uver, o detisk navravia, a prde ju sem
poka. No, ve on sa vydurd!
Maroko ahko neuhne. Je on hlavajhlavat. V bruchu mu kka na sladk lt kau. M to
rd. Ale nie on m aj in spsoby! Mamka ani nezbad, ako si vahanec pichne pod pazuchu a
ide. Idcky od Vhu zbadal, u susedov Krdanov varia kuau. Treba mu len zjs na Krdanovie
prah, poloi si vahan na kolen a totka Krdanovie faskne mu do za lyiisko jedla z mky
a zo zemiakov, lipkavho, e by mohol nm chalupu omaza.
U si tu, ty hub? vta ho totka, preobliekajc Anku, iv dievatisko. Pobahnilo sa jej
kde v om na ceste. o si to zasa vykzal, h?
Ni! oduje sa Maro.
Hej, ni! Len ty rozbjaj hlavy dievkam! Ktor pjde potom za teba, ke narastie?
Ja nechcem!
A kuae chce? vimne si totka vahanec na chlapiskovch kolench, s nm chodieva
sem na kuau, odkedy sa nauil nohy dvha. Bude kuae?
Budem!
A nebude mi Anku hneva? stavia mu oproti iernovlas, okrhlu strapau. Nebude?
Nie!
Nu aby si nie! podde k hrncu gazdin, naberie kuae na lyicu a faskne mu ju do
vahanca, roztrie a omast trochu, aby mu v hrdle nezastala.
15
Maro sa ned nka hladn je. Najprv si prsty popli, ke to on len tak rukami do
vahana. Potom to vak ofka a razdva posde do seba.
A akujem? vol za nm totka, ke u chce ufrkn. To zjedol pes?
akujem! zaomre chlapec, zbierajc sa z prahu.
Teraz by si sa mohol tuto s Ankou trocha pobavi!
Tieto slov zauje u len jednm uchom. Kde by bavi sa s Ankou? To by ho ete len chlapci
vysmievali! A u je i vnohy.
No pokaj, prde mi ho druh raz!
Tak to vak bva aj inokedy. A ke Maro prde s vahancom, totka vdy len faskne za lyicu.
Hlad je u tam. Doma je o toko jedinik krotkej. Mamka sa u nehnev, otec tie nie. Tento
si ho vezme k sebe do akch rk a jedia vedno z misky sladk kau drevenmi lyicami,
o aspo neplia. Chlapcovi chut ako obyajne. Len mu prde na myse, preo oni nemaj
kone ako u Mrzikov? Vtedy by otec nemusel ma tak kvorne, tvrd ani z kry. Ani by
nerazil takm msi, ako smrd, ke sa ide popri iernej vode. Tak by hdam i jeho zavolali do
Mrzikov bavi sa o ovce alebo holuby.
Pri takch mylienkach a pri sladkej kai zabudne na boles. Mamku to vak neprejde len tak.
Tak krivdu spravi svojmu dieau! Na najbliom trhu kpi mu za t boles v meste malik
cimbal s pliekami i ceruzkou k tomu. Nech si zahr a nech si kresl, ke je doma. Nemus
sa vdy tla.
Chlapec m vek rados. Ani sa nehne z domu. Na cimbalku u sa odklepva pesniku
Kohtik jarab. Ke m toho dos, mra ceruzkou pnov na papier, o mu vyptali z cukru
v obchode u ida. Na druh de vak u s radosou nevydr. Mus sa pochvli. Vysadne na
cestu a klepk a klepk. Obstan ho chlapci a dievat a dvaj sa na hraku.
Ako to pekne cink! nahne sa k muzike Zuzka Lalovie, o ktorej sa vyzvedelo, e ju trafil
erveov kame.
Uk mi to, Maroko! batol sa k nemu i Anka Krdanka. Uk! Naa mama ti d kuae.
No pozri! sna sa astliv majite cinka do meldie.
I mne kpi tak naa mama! I mne! te sa Anka, podskakujc ani koza.
Pristavia sa i Kuchaj, erve i Mio Mrzik. Pristavia sa aj in chlapci. A vetci myslia
to je nieo na baveku.
Ty, Maro, zadva sa naho Mio zvistlivo. Po sa k nm bavi! My vezmeme chleba
i mrkvy a kalerbu a ty cimbal dobre?
Hej, kriv Plajbs sta, a ty si mi zlomil basu!
Ja som ti ju zlomil? Vy ste ju zlomili nao ste mi ju trhali z rk?
16
Ke bola moja!
No cimbal ti nezlomm. Ale vie, budeme sa bavi a zahrme si i na cimbale. Ide?
Maro nepovie slova. Zato sa pozbiera, vezme cimbal mocne do ruky a ide s chlapci. Dievat
zaostan, tie maj svoje baveky. Anka Krdanka m pln zsterku, a to sam uch z hrncov,
tak odbit repy. Nao jej len bud? arvanci zahn pomaly do Mrzikovie dvora. S nimi
vedno i n cimbalista, ktor akosi nevie udusi zvedavos. U Mrzikov je ohromn dvor. S
tam holuby a zajace, o Miovi bratia pestuj. Na dvore je piesok a hlina
A o o sa budeme bavi? radia sa chlapci, medzi nich sa zamiea i poern Miova sestra
Eva.
Bavme sa o ovce s fazukami, rad dieva, o rok mladie od brata. Vy budete ps a
ja budem vaa ena. Donesiem vm jes na sala
A m fazuky?
Prinesiem vm, biele i strakat, teboce okaa. Ak chcete. Prinies? pozrie vznamne na Mia.
Prines! ke jej velitesk. Ale i z tch vekch. To bud medvede.
Niekoko mint a deti sa vvaj do prehania a postrkovania bielych i rysavch fazuliek na
kopcoch z hliny, akoby konali najvnejiu povinnos. Maro sa sprvu len dva, ako Mio i
Kuchaj i erve a ostatn robia koiare, dvaj men istm astiam: Repick Machnat
Javorov Zadnie Stavaj kolibky, koiare a straia kde oveiek vekou iernou fazuou,
eboe medveom. Cimbalista je u tie v tom, pi sa mu to. Zato si cimbal nechce pusti z
ruky, hoci Mio kli, ako by si na om zaklepal
A toto nech s psi, tieto bby, stavia tri ksky erve okolo kda. Zahraj, Belko a
Dunaj, dobre?
Dobr! prikyvuje Mio ako baa a ostatn ako valasi a honelnci. Br! Ideme na
Javorov. To je vysok a strm vrisko. Br! Ide ho, ty Straka, kade sa to driape? Si ty
koza a i ovca? Boh teba skral, aby a skral nepouje? napodobuje baa starch, tak
ako poul, ke bol s jahaiarom i s otcom nedvno po syr. Ty krivaa kriv, ty matla aksi!
Ani to nedoj, ani neberie na seba! Bodaj ma hrom zabil, t by azda ani medve nezoral
Br, tu je potok, ho tadeto sa budete ps! rozklad Mio, rozklad, valasi postrkuj
kde a na Zadnie, Maroko naslcha, zabudnc skoro i na cimbal.
Pnboh pomhaj! ozve sa vtom dievensk hlas. Ako sa mte? Medve vs nestra?
sklad Eva battek a vyber z neho mrkvu, kalerb, chlieb i fau, pln ohosi, u ako
plenky. Ako sa mte, chlapi? Dobre vm doja?
Ej, erta ony doja! Iste im nejak bosorka porobila! To si ty, Evika? o novho tamdolu?
Veru ni zvltne. Iba husia Jano padol do moidla a nevedel z neho von. Aj veru tam ostal,
iba udia o ho vytiahli. No mohol sa i zalia, potvora. A potom kde by sme u my, eny, konope
mali? Ale si zajedzte, vypite! ponka ich prestrojen enika, Mostiianka, v materinej
sukni, vizitke i atke na hlave. Vezmite si! Nech sa vm pi!
17
Pastieri si ber. Vetkm sa dostane. Ke si zajedia, chytia fau a upjaj si z ruky do ruky.
Eh, ale je dobr! Ale tuh! Na, Maro, i ty si glgni a daj alej! Va! skrknu v tom valasi.
Sem hlave a karabnu! Hav hav hav! tek erve. Be! baia
ostatn zfalo. Ideho, typotvora potvorsk sprepaden! To by
ti boli pod zubky nae ovce! Hej, to nie, otcu materi, maco, to u nie!
To sa vak u deje, ako by nebola na Mrzikovie hline, ale niekde na Zadnch nad Hronom,
kde v noci sadaj hmly a treba sa po krk brodi v rosnatej hafurine. Vetci sa vili do zbavky
a brnia nie fazuky biele a strakat, ale mostick majetok, kde poriadnych dojok pred paravm medvediskom
M m m! berie Kuchaj iernu fazuu, vek na cl. Mmm!.. strk
medvea kamsi do Machnatho, kde jesto hr i skl a jask. Tam sa d ukry.
Mmm
A teraz si zahrajme a zaspievajme! rozhodne baa. Maro, sem cimbal!
Baa Mio spieva, bijc pritom s viditenm pitkom kyjanikou na cimbal. I valasi, erve,
Kuchaj, i ostatn vyspevuj, take sa udia pristavuj pred Mrzikov, ak to veselos?
Hej, buina zelen,
baa pekn enu m!
A teraz, sko zrazu Mio i s cimbalom, pome na op! Tam je ete star seno. Budeme
sa bavi na svadbu. Ty, Maro, oen sa s naou Evou a my ti budeme hra. Dobre?
Hej, hej, kriia valasi. I Eva pristane. Iba Maro odva gamby.
Ja nejdem! zaomre, obvajc sa posmechu. Daj mi mj cimbal!
Jaj, prevrva ho Mio, ve si len bojko! Vak to nie naozaj!
Po dlhom nahovran napokon sa uhne.
Na ope je ozaj pohodlne. Deti mu robi, o len chc. Sen ete nevozili miesta a miesta.
Tu sa rozloia so vetkm dobrm, o kto schytil doma napochytre na baveku. Jesto chleba,
rotek, mrkvy, kvaky, kalerbu, rekovky a oho vetkho. Prde i Zuzka Lalovie s celejcou
hlavou. I Anka Krdanka vybatol sa so svojimi riadikmi. Tie u ako druice Mio hr a hr,
cimbaluje. Vemi sa mu pi, ako to cink. A ve to len na to vymyslel, aby si mohol m
dlhie zacinka.
Eva sa ahko prstroji. Vezme trochu povoje zo zhumnia, a veniec je na hlave. Marokovi stria
ksok akejsi zelene do dierky na cediku, a je to. Potom sa u len je, o sa naznalo, a spieva,
vyspevuje od vmyslu sveta. To je vlastne t svadba
Chlapci i dievat s vesel, iba Maroko nem akosi vle. On u vid, Mio mu ten cimbal
ned tak ahko. A naozaj, ke si povedia, e je noc a polhaj si do sena zrazu len cimbalu
nie. Kamsi sa v sene prepadol.
18
Kde je mj cimbal? zaiali Maroko. Mio, kde si ho dal?

Ja? hnev sa Mrzik. Tam som ti ho poloil veda. Skoro som ti ho vtisol do ruky.
A ja viem, kde si si ho zapotroil?
O chvu je vetko naruby. Dievat id kade ktor, i Eva mladucha, i druice Zuzka Lalovie a
Anka Krdanka, ktor si m staros o svoje riadiky. Chlapci, erve i Kuchaj a ostatn, hadaj
cimbal a strkaj ruky do starho sena, a sa pri. I Mio to rob, ale kde ni, tu ni.
Id tetka od Kozov! Tetka od Kozov id! epc si chlapci a najradej by tie li kade
ktor. Id ti mamka! mrkn na fukajceho Maroka.
A ozaj je to ona. Anka a Zuzka ili rovno do Plajbsov poveda, o sa stalo, e Mio prekryl
Maroovi cimbal v sene.
Mio! ide nasren ena rovno za Mrzikom, ktor sa ohliada, kade uskoi, lene je
neskoro. Mio, daj sem ten cimbal podobrotky! D ho?
Ja ho nemm! Ja som mu ho dal! ukazuje na Maroa.
Nedal si mu ho! Vidie na tebe, e klame!
Neklamem!
Teda ned? pozrie mu Plajbska ostro do o, chytiac ho silno za ruku. Tak po k
richtrovi!
Nejdem!
Ty si zlodej ty mus s! Teba zavr pod veu do uprne, tak! Povedz, kde si cimbal
stril. Alebo po!
A o ja viem, skrotne konene Mio a zane plaka. Ve mu je tam kdesi! My sme
sa bavili a on sa zbavke nerozumie. My sa u s tebou, vyval oi na Maroa, nikdy
nebudeme bavi, vie!
Daj mi mj cimbal! to je jedin, o m Plajbs na perch.
Tu je, tu! vytiahne ho napokon erve spod rohu. Tu je, ny! nesie ho hrdo, ani o
by bol veu prehodil tapkavm kameom. Ta ho stril!
Ja som ho nie! omre Mio, ale u krotkejie. Mono si ho on ta dal.
Ba sm ta zaiel, Miko, berie si cimbal mamka i so synom. Po, ty akosi na tie
baveky vdy len doplat! Hybaj, bav sa doma! Alebo tuto s Pakom. Ten ti nesprav tak nieo.
Od toho asu nejde Maro do Mrzikov. Mio je i tak urazen a ani sa s nm nezhovra. Ostva
mu len chodi na Nin koniec alebo si kresli na cukrovom papieri. Niekedy i zacinka na
cimbale Kohtik jarab. Ani Pako nezjde za nm, ani erve. Iste aby si tch u Mrzikov
nepohnevali. Iba Anka Krdanka priplicht sa mu, ke sed na okrhlom skl pod oknami a
cink. Rozlo si svoje riadiky i uch, odbit z hrncov. Vprava mu, e s to kravy. A t ich je
medzi nimi! Ale aby sa jej ani jednej nedotkol. Hne je zle a dievka spust na ratu.
19
I teraz, jedno to ucho vzal, e je kriv a naprav jej ho. Lene o? Sotva ho polo na skalu a
udrie, ucho sa rozbije.
Jj, moja krava! zakvli Anka a be ku svojej materi. Kravu mi zabil! Kravu mi zabil!
Ach, ty ridzo gambat! Ty ervenk! zosype mu totka Krdanka z pitvornch dver nadviek, koko jej len prde v rchlosti na myse. Tak sa ty mne odplca za kuau, ha? oe
jej ned pokoja? Pokaj, prde ty po u, ke narastie. Ale ti ju nedm, ty hub, ty b!
Ani vm ju nechcem, b! nevie Maro chpa, preo len vdy vyhor bez viny. A roztrpen uhne do pitvora.
20
Martin Rzus: Maroko
4
V strapatej hlave Marokovej pone sa briedi. Kamartstvo je dobr vec, ale nie je kamartstvo ako kamartstvo! Ke dostal basu od Jana z ply, hne bolo kamartov. Ale len km sa
basa nerozdrzgala. A teraz tie Mio by bol kamartom, ale za cimbal. Nao je potom tak
kamartstvo?
Cho do Kuchajov pobavi sa s Pakom! nardza mu mamka. To je dobr chlapec.
Cimbal ti nevezme. A m i holuby. Cho!
Ja nejdem! opust Maro gamby.
Preo nejde? Tetuka ti ete i d nieo! Jabko ti d! Po, zavediem a! chyt ho za
ruku, pinav od hliny.
Ja, str malek do ktika st, ja nie. Ke sa ja hanbm.
o by si sa mal hanbi, potrhne ho mamka, merajc ho zadivenm pohadom.
Ke som ja nie pn!
Ale me by! rozosmeje sa mladica. Ke sa bude usilova, vetko me z teba
by, vie? Po!
Horkoako ho dostane do Kuchajov i s cimbalom. Vleie sa za matkou odut, s plachm
pohadom, smrkajc. Na priestrannom, pekne vybudovanom dvore iba kde hydiny sliepok
a kac. Zo dve perliky a krsny tmavopestr kohtisko s blskavm perm. V kuchyni tie
nikoho. Kuchajov, prjemn stariu paniu, njdu konene v zhradke s motykou na bujnch
zeleninovch hriadkach.
Ach, suseda, oe novho? zdvihne pani hlavu na pozdrav. Akoe a poslcha ten
tvoj cimbalista?
Vakovak, pani urodzen, potrhe mamka chlapiska. Ale idem s nm, s tmto kadektom. Nem sa s km bavi a ja, i je v Pako nie doma. Ve s dobr kamarti!
Pao? oprie sa pani o motyku, krotko, ako vdova. Tie u ponad jej hlavu veru velio
prehrmelo. N Pao? Ktovie, kde je ten! Len o sa naje, zmizne vdy ako gfor. Iste bude
zasa len u Mrzikov pri holuboch
No vidte, mamka, zaomre Maro. Nao sme sem li!
Zato ni, usmeje sa Kuchajov, zbadajc, ako suseda zapchva chlapiskovi zsterkou
sta. Ve sme my doma. Poe sem, Maroko, pozve ho dobrcky, voao ti dm!
Pozri! zdvihne mu briadku jemnou rukou, ukazujc na zaroden stromy. o chce radej,
jabok, i kvetov?
Takto otzka posmel Maroa. Zadva sa raz na stromy, dobr vasn jablone, tu zas na kvetnat
hriadky, od nich zava rezedou a fialkami. Tak zhradu on ete nevidel, leda krou na plote.
21
Jabka sa mu pia, s tak ako mamkino lce. Ale jabka u mal. I otec mu doniesol z mesta.
I mama mu dala. A kvety ete nemal, leda tak, o si sm natrhal na Mrzikovie lke
Nu o bude radej? optuje pani, hladiac ho zvedavo mkkm pohadom.
Ja ja nezodvihne Maroko ani za svet oi zo zeme, ja chcem radej kvety!
No, ty si nie chlapec ako chlapec! Kad chlapec by si ptal jabok, a ty kvety! Tak po,
vezme ho ku kvetnm hriadkam, kde kvitn na thlych krkoch i rue, dm ti kvetov,
ke ich m rd! Aj mu ich natrh za pln hrs. A teraz po! zavedie ho pod jablone
a potrasie jednu thlu, a zan jablk cupota. Na, vezmi si! tisne mu do ruky i do
vreck z peknho avnatho ovocia. Aby si pamtal! Ke bude vdy ma rd, o je pekn,
dostane sa ti z toho, o je dobr a oson.
Od Kuchajov ide Maro vyskakujc domov. Ke si u i kamarta nenaiel, ale m aspo kvety!
Ak krsne kvety, a ete i jabka! Do jabok sa hne i d. A z kvetov, o vlo mamke do
kriaka na vodu, te sa i na druh de.
Kvety vak vdn, a zas je po vetkom.
A s km sa budem bavi? hudie Maro znova istho rna materi. S km, ha?
No s chlapcami! vrav mu tto.
Ke ma chlapci nechc, iba za cimbal.
Ach, ha, mysl si ma, ten cimbal je iba neastie. Keby si nemal, lepie by bolo. Hovor,
obrti sa za nm, chlapci a nechc, iba za cimbal?
Aha!
Tak vie o, Maro, pohlad ho po strapatej hlave, bav sa s nami.
S km? nechpe chlapec, o mamka mysl.
No so mnou a s otcom!
A o o? Vak vy ste star.
Starnestar. Pome nm doma pri naej zbavke.
A ako sa vy viete bavi? vta mu v hlave.
Nu ja sa bavm o obed a potrebujem, kto by mi doniesol dreva, zabehol po so alebo korenie
do obchodu. Otec sa bav o gazdu. Vezme kosu, nakuje a ide kosi na panie alebo na Bolianske.
Potrebuje, kto by mu zabehol na studniku s kriakom po vodu. Nevedel by si to spravi?
Vedel!
Tak teda sprav! Pomhaj nm bude?
Hej!
22
Takto pone Maro nahrdza kamartstvo. Mamke nanos dreva ku sporku. Otec Strakovie
mu kpil nok, pchovec. Tmto nafakl konkov z veriek, aby bolo ahie ohe podklada.
Otcovi doma pome i kravu esa, Rysuu. Ten mu zas ua zo srsti loptu i odrotuje pagtom,
a je len hej! Vezme ho so sebou na panie i Bolianske ku kosbe, kde mu nos vodu v kriaku,
kamenku, a pla z ateliny hrmotn jarabice. Nu sprvu sa mu to i pi.
Skoro je vak i s tm, kde bol. Mrne si ho chce mamka udra zbava so starmi len nie je
zbavou. To je prca! A Maro by sa rd bavi ako na Mrzikovie hline. Ma kamarta, ako je
on, a robi nieo, ako to povedal Mio na t vodu, o nie je plenka, ale sa m pi, akoby bola.
Pako, povie Kuchajovi, ke sa s nm stretne najbliie, nechodievaj do Mrzikov.
Ja ti dm cimbal a me cinka na om, koko len chce. I domov si ho me vzia. Ale
pjdeme vedno k Vhu.
A vie hle chyta? zadva sa naho naervenkast Pako. Vie picha na vidliku?
Ja si vezmem vidliku, hotov je Maro.
Tak a pokm a po!
Plajbs nech cimbal kamartovi, ktor si, pravda, hne i zacink. O chvu beia u obaja s
vidlikami jeden pred druhm popri mlynici za humn, do jarkov. Tu sa roztek mnoho jarkov
z narazenej hlbokej bystriny, obrbenej najviac starmi vbami. istunk voda ani zrkadlo.
Povye sa kpu v nej deti a ete vyie i pansk dievat zo Sv. Petra a Pavla apoc. Slnieko
tancuje na vlnch veselo a trvika sa usmieva sta, zelen.
Mal rybri ani nepozr v t stranu. Maj povinnos pred sebou, a v tej sa tie treba vyzna.
Pako, ten sa vyzn. On je akurt na tak veci hrivaj, p i klen. Ale i s flintikou vie narba
a aj s kuou. S gumipukou traf veru niekedy i do okna, ale i do vrabca. Nu roden poovnk
a rybr.
Hybaj! potrhne Maroa do nealekej niny, porastenej hrsami vysokej trvy ako povesn hrubnskych vlasov. To s mky, do nich chlapci zapadn po krk. Vezmime si dva,
odtrhne Pako poriadne, priviae na konce po dreviatku. A teraz u pome tam oddola!
Tam s!
Vyhrn si nohaviky vye kolien a pod Rajskou zhradou, o je niekoko mladch vb, ohradench tnm, vojd do potoka. Voda je dos hlbok, zasiahne i nohaviky. Im to vak ni. Kria
sa veda seba s vidlikami napohotove, prevaujc skalu za skalou.
Ih, ih! ukazuj raz jeden, raz druh na prebrnknuviu svik rybku. Vid? To je klen!
Ak klenisko!
Na klena si vak netrfaj. To je nesmierne ikovn potvora. Oni len na tie, o pokaj. Tak
hrivaj m vek hlavu, ale je sprost ako tk. Oisk m vyvalen, ke mu vak ide vidlikou
od zadku, napichne ho ako ni. Hne je cez chriapy na mku. P je hybk ako ha, ale tie
nem rozum. Jelovky ti vbehn pod skalu, p i es naraz. Ke sa potom skalou praskne o
skalu, letia spod nej ani verky.
Ih! Ih! vyahuje tu i tu vidliku s hrivajom. Ih, ako ving! zber ho dolu a napichuje
na mek, ktor, zaseknut pod skalou, ostva vo vode.
23
Ih! Ih! probuje i Maro. Niekedy mu ujde, niekedy ho i traf toho hrivaja. Ale pich
tak prudko, e je hl skoro na dvoje, ke ho snme z vidliky.
To m s ahko, potichu. Takto, ha! ukazuje Kuchaj. Ty by si mal radej na udicu
chyta. Takto ich vetky dokali. Pozri ih! Ak vek!
Takto vyjd spod Rajskej zhrady a po mlynicu. Marokovi u tie ide lepie remeslo. Len mu
je akosi to tch hlov. Pako nedb, ke on chod u i na ryby s faktorom Haruom, o ich
ostom bije. Jemu je vak to. I ke sviu zakaj, d si hlavu pod perinu nepou kvik.
Ani ke Haruovci zabjaj bka na humne pre pltnkov, nejde sa dva ako druh. A toto tak
hl, ako sa tie myk na tej vidlike. Mus ho to bolie!
Chlapci, zastane veda nich na brehu Anka Krdanka a vrav im nateene u po druh i
tret raz, ja vm ponesiem tie vae hle! Dobre?
No nes! zaomre Maro. I cimbal vezmi tam s Pakovm kabtom!
Ale my ideme ta vye moidla k Vhu.
I ja! hotov je Anka, vlec u poslune, o jej bolo nakzan.
Dobre ale ak a ma bude bi, potom nevrav! Nie!
U s teda traja s korisou. Pri moidle njdu erven hriebs usilovne dieru do brieka pod
pai. Hore je u otvor irok Ankina piastka sa vmest doho.
o rob, Jano? vyruia ho v prci prchodz.
Piecku! zahad sa na nich tmavm zrakom. Mte hle? Nakladieme si oha a upeieme.
Ajajj, spravme si hostinu! jas Anka Krdanka.
Fabriky vo Sv. Petre a Pavle, ich vysok komny odtiato i vidie, odtrbia jedna za druhou
olovrant. Kamarti sa prve chystaj k nemu. Rybri, i s Ankou, s ani marasnci. Mali by sa
najprv osui. Ke je vak prce vea vyhriebs prs, nazbiera such prtie a elm popri
Vhu, vytiahnu zo dve kvaky na zhumn Ale rozdel sa a ide to.
o nevidie zaprask ohnk a vrchnm otvorom piecky vybuchne dym ako z nejakho komna.
To je radosti. Mal sedia veru ako prav Indini. Delia sa s kvakou i so strukmi hrku, o
bol Pako opatril. Ke prehor a zaiari pahreba, erve ako kuchr, kladie na u hrivaja za
hrivajom, i jelovky, trlovky s peknmi zelenkastmi bikmi, a nakoniec i dlh, ohybn pe.
Ako trochu prikrie, u to i jedia, objedaj
Hrivaje a pe, vysvetuje Pako, daj sa len takto jes. Ak sa uvaria, s sam sope.
Ale jelovky s i varen dobr. A mono ich jes i s hlavami.
Po hostine, ke u toho hodne neodpvali, zhaj sa po dreve. Lene ho nieto. Pri moidle
sa asto vatr: i robotnci si neraz rozloia oha v nedeu. Vetky suchre s vyzbieran.
Pokajte, kamarti, povie erve, ja u viem, ako sa d dreva dosta!
24
Ako? hadia kamarti na druh breh Vhu, kde je pla hby brvien a stohy dosk.
Tam by sa dalo! Ale kde sa dosta cez Vh? Na most je aleko.
Len pote! posmeuje ich Jano. Sadneme si na breh a bude i dreva. Len krite za
mnou to, o ja!
Zjdu na ha vetci tyria. Sadn si pod vbky a dvaj sa do bystrch vn. Zhora ldu pltnci.
Zhaj polplte v koeli a v gatiach. Chlapi chud, ale tie z msa a plenky. en popod
vbky, len sa tak in po prde. Nadvha ich a pliecha pomedzi brvn.
Pltnci, nerobotnci
spust vtom erve a ostatn za nm:
zorali chlapca, povedali na psa.
Kde skala, tu skala,
bodaj sa vm t pl roztrepala!
tvorhlas ja a chlapi v gatiach sa ohliadaj. Prv i prejd, len o zakriia nieo ohyzdn. Ale
druhch, tretch to domrz
Vy pankharty nanihodn, spust aksi Likavan, hroziac im psou a kajc pritom, a
to vari i t pl nadvha. Idete ho k materi! Vy schyt poriadnu kredanicu, akch le
hba na brvnch, a prsk do nich.
Pltnci, nerobotnci
Uhn vetci tyria alej od brehu. Ale nepopustia, doierajc chlapov. Odahuj tie kany,
ty pes otrhan!
Ih! Otca tvojho! brzga ten i onen a kresanice lietaj na breh, len rados. I t ma
hlpa, o a mala! I ten uite je sprost, o ta u!
Niekoko plt prelet a dreva je dos. V piecke onedlho hor naeravo. I komn ibe plame,
aj iskry lietaj, ako niekedy hentam z toho plechovho na ple. Anka si len cink na cimbale.
Maro zasa had so zujmom, ako Pako hrebie z riedkej pieskovej pdy vbov korene. Jano
zas zbiera such lajno a hde ho do pahreby, a sa zadym.
Nao to bude? zvedav je Maro.
A vie aka? mrkne naho Kuchaj akosi zvysoka. Vie?
Neviem!
Tak sa nau!
Viem viem! opravuje sa Plajbs.
Teda akaj! smeje sa mu i erve, hodiac prve kus kravskho lajna na ohe.
25
Maroa zamrz, e si ho takto podvaj. Ale cti, mnoh minul, ke nechodil s chlapci. T u
vedia viac. Nu, oduje gamby a stoj.
No, ha! urovn si Pako kore, prekroj ho nokom a d ksok do st ako cigarku.
I pripli si ju na pahrebe. Konek sa mu rozeravie a z st mu ide dym. Na, zafaj si i ty!
My sme ako div udia, vie?
Vetci dostan po cigarke. I Anka Krdanka. Pako im pripli, nech zvedia, o je to! Potom si
sadn do kola a poahuj fajia.
Ih! pli! Anka hod prv cigarku do moidla. Jaj! pone i fuka.
To je zl! povie i Maro, ale zato nepust to z st, aby sa mu nevysmievali. Ph!
odpuvne si, ako vdal otca Strakovie. Ph!
Ani odpu nevie! ozve sa zas erve. To sa m pusti pomedzi zuby. Takto vc
vc! crkne na dva metre do moidla, a sa tich voda zavln. Vc! Vc Zacrk i Maro.
Sotva to vak probuje druhtret raz buch! Podchyt ho, ani o by strelil. Obzrie sa, a tu
vid, Jano vyber z pahreby erav lajno, poslin kame, na sliny d lajno a druhm kameom
praskne na.
Buch! ozve sa ete silnejie.
Ej, tak voao! mysl si Maro. Kravsk lajno, a takto striela. Noe, ja ja! sko
ku kameu. i mne strel?
Strel! o by nie! polo erve erav lajno. No udri!
Buch! praskne to ako prv.
Teraz mne! Mne! horia oi i Anke Krdanke.
Buch! i jej sa to ozve ako tm.
Tak osi u trhne. Vetci si prines kamene, puj, klad na ne erav lajno z piecky a bcha
to a bcha.
Nepjdeme domov, len po kravch! povie Pako.
Len!
Pone sa zbavka, pri akej sa na vetko zabda. I kravy prejd, i fabriky odtrbia a odzvonia
na veer oni len trielia na ohe, plia kravsk lajno a buch! buch! buchoce im to ani
na poovake. Z piecky sa kri a pahreba oaruje tyri detsk tvre. Sta zele u zmizla, len
prjemn va materinej dky o zava. Teplo je a ticho, iba Vh o hu. Na oblohu vychodia
hviezdiky.
Buch! Buch! Buch!
Odkiasi spoza Vhu nesie sa vnkom krekot iab.
26
Maro Maro udrie im vtom do streby ostr hlas mamky Plajbsovie. Maro
Maro! vol spod prvho humna.
Juj, u ns bud hrei! schytia sa deti. Plajbsovi neujde, ako mu kamartov napna
dvi iste od tch cigariet. Vetci sa zrazu ctia nevono. Pober, o maj, a id.
No pokajte, vy loptoi! hrne sa im na hlavy, ke prdu bliie. o ste to zasa vykzali?
Bili ste vraj dievat z mesta a vykrikovali ste na ne mrzko. Ve len pote domov dostanete!
My sme nebili nikoho! odvi sa Pako. Sedeli sme pri piecke a strieali z lajna. To
iste druh!
Nie my sme nie! dotvrd i Anka Krdanka. Len ja som bola s nimi, a ma nebili.
Teda nie?
Nie veru! postav sa dieva smelo na obranu svojich gavalierov.
My sme sa bavili sami! omre Maro, obvajc sa, e i teraz vyhor bez viny ako obyajne.
To bol iste Mio Mrzikovie. Ten vravieva mrzko.
To bol Mio! Iste Mio to bol! prisviedaj i ostatn. A teraz povedali na ns hej!
Pravdae povedali, zdr sa Plajbska, aby zas nevydrala Maroa ako kedysi. Preto
som i prila po vs. Ve vs veru ak virgas kadho doma. Nevideli ste kravy domov s?
Nepouli ste zvoni? Vy tence aksi Len vs ta do chlieva pozaviera!
My by sme sa vedeli i v chlieve bavi, eplet Anka Kardanka nevinne.
No, ve ve! Neby tu teba, dostali by! Ale ty nem preo cigni! A druh raz nelomte
tu krk do noci!
Nie!
27
Martin Rzus: Maroko
5
Anka Krdanka uchrnila chlapcov od vekej neprjemnosti. Nech jej nie, dostane sa im i hubovania, i po stach km sa zas vyzvie, e to Mio Mrzik bral koele dievatm z mesta
a mrzko na ne vykrikoval. Od tch ias hadia kamarti na strapat, bystr dievatko celkom
inak. Nie tak ako na Zuzku Lalovie alebo Evu Mrzikovie, ale skoro ako na chlapca, o patr
k nim. Spolon krivda utvrd kamartstvo i medzi nimi. Niet da, e by neboli spolu, i u
Plajbsov a i na Vhu. istunk voda, dobr horsk vzduch, tepluk slnieko a piecky
to je ich krovstvo de po de. o dostan doma, chlieb, cukor, alebo si opatria vetko je
dovedna a rob im to rados.
Chlapci, povie im raz Maro na paiti vye moidla, kde i husia Jano posed si pri nich,
viete o? Zbierajme si jabka na zimu, i kalerb a kvaku. Ulome si u ns na op do sena a
budeme ma.
Dobre, shlasia. A kde to dostaneme?
No, kde sa d!
Odvtedy raj zurvalci viac do jablon. Najm do tej vekej, azda i storonej, o je pri studni
pred Lalovie okny, ve je to vraj obecn. Lalovie gazdin dos sa navykrka, ale o naplat?
Tak erve, to je sklnik namieri zaleka do konra a cup! Anka a Maroko beia to
len pozbiera, aby nezhnilo na zemi. Pako, ten zas nos z domu, a veru dos. U je to mame
podozriv. Tak sa nazha ovocia i velijakej dobroty do spolonej komory na Plajbsovie ope.
Odtiato sa potom vyberie, ke treba, k Vhu alebo a hen do Vrbinky, kde je krsna studnika
s priezranou vodou a na moarinch plno zlatohlavov
Sem sa vyber radi, lebo tu sa mu v teplch vodch kpa. Ak je Anka s nimi, tak je pri atch
a oni id do pln, nahaj kleny i hrzy. Len ka a pijavice o sa boja. Ke sa nacvlali po
vode, zajedia si, o prve jesto, a id na zlatohlavy, z nich je vak vemi ako chyti.
Chlapci! zha ich prve Pako rozbehanch za motmi po zelenej, niekde neistej paiti.
Pome radej k Vhu, hen! ukazuje na hby dreva. Sadneme si na brvn a podvame
sa, ako Haruovci zbjaj plte.
Pome! a u i beia, ak neletia ako pustovky. Iba Anka zaostva, ke ona m i poriadny
kalerb na starosti. Vak ich ona dobehne!
Sadn si na brvn, voajce smolou. Odtia vidie na vetky strany mesto a jeho vee i
komny, hory doly i hj, hore na okrhlom kopci, popod ktor zadym tu i tu eleznica.
Teraz ich to vak nezaujma. Jesto tu in, na o sa dva. Vysok ujec Harua, faktor v irokej
koeli a v gatiach s opaskom okolo psa hotuje tu plte so svojimi dvanstimi chlapmi, tvrdmi
Mostianmi. Nealeko hor ohe, k nemu si zachod kto ten zapiec na fajoku. In jedni kre
ostrmi sekerami, druh maj siln koly v rukch, podkladaj pod brvn a hrup! gaj
kltisk, kam ich potrebuj
Hrup! Hrup! kriia chlapi.
Hrup! Hrup! pomhaj im aj oni.
28
Hej, oe krite, fagani, zahriakne ich jeden z ujcov s dlhmi vlasmi a s dobre ervenm
nosom. Pomha pote! Dvha!
Ve ideme! hotov je hne Maro a s nm i ostatn. Ideme, pustia sa z hby za
pltnkmi.
No len tam sete! enie ich sp faktor Harua. Ete niektorho pritla a budem ma
len protive. Hodne kusov chleba zje, km udvihne ten kl, ukrnie sa na Plajbsa.
Veru nie! zaervenie sa chlapisko, dobre mu lca nepukn, ja ho udvihnem!
Priso sa a naozaj kl je hore koncom.
No, ty me vlda. Ty m dvoch otcov a tri matere! Me by z teba ete dobr pltnk.
Hrup! Hrup! kota sa drevo. Klt ku kltu sa viae, zbja tenm koncom, a je
pl hotov. A k polplti druh, tretia, tvrt I vesl sa nabij. K veeru u stoj na jasavej vode
cel flota, poprivzovan o koly na brehu.
Detisk ete vdy nezunovali dva sa na prcu. Tak pl spravi, to je nielen tak. A bude pra
a pustia sa jarky z dvorov tam doma, spravi tak plku, by sa dval Mio Mrzikovie!
A spravme si tak! vrav Maro. Klty bud konre z vby! Ja mm dobr hrbnik.
I naostrm si ho. Vystrham i veslo a budem zha
Hej, detisk, kravy id z hja! o nejdete domov? vol faktor Haruovie, naahujc si
zke nohavice. Ma vs bude hada.
Ujek, priplicht sa vtom k nemu Pako Kuchaj, zaodet u onakvejie ako t druh, i do
kabtika, nohavc a trakov. A by ste ns nevzali na pl?
Ete o? krti faktor hlavou, prikrytou trojrohm klobkom. By som si dal, utopi
vs niekde a potom
No, my sa neutopme, podde i Maro pytkajc. My len chceme, i je to dobr, a
budeme tam sedie, kde ns posadte.
Ani sa veru nepohneme! prisvieda i Anka.
Haruovi sa smel deti pia. Najm ten Pako, o chod s nm niekedy na hajove takej
dlhej truhlici i do Vhu ryby chyta. Spoiatku nechce privoli. Ke vak len pytkaj a
slnko oiari oblohu na zpade, popust Tak sa teda sypte, fagani! povol im konene
sadn na svoju faktorsk, o m i zadok zviazan. Sem sa uupte, k tmto kresaniciam.
A nech sa nehnete z miesta
Deti poslchnu. Sadn si veda seba ako sliepky na pnt. Skoro nato polpl sa odbije, za ou
druh, tretia, tvrt a flota je na vodch. Kamarti dria sa okolo krku a Anka Krdanka dr
Maroa okolo psa.
Teraz u meme s!
29
Ide sa im hladko. Faktorsk pl m dve vesla, jedno napredku, druh nazadku. Nazadku odahuje ujec s ervenm nosom a dlhmi vlasmi. Predok vedie sm faktor Harua, chlapisko
bystrho pohadu a istch rk. Maro si ho vma, s akou istotou odtiahne pl na zkrute, kde
by uu mala vrazi do drevenej hate, kdetu veru silno dotrhanej. Niekde i zadrie hrrr!
ke je dos sucho a vody je menej. Ale inak akoby pl len ktosi niesol. Vrbinka zaostva,
pla sa bli. Z vysokho plechovho komna sa val ierny dym a z menieho tam nad strojrou vybuchuje biela para. Nmele, pln okrhleho bieleho sklia a piesku, utekaj kamsi spa.
I vby a topole beia, a pl ani o by stla na mieste
Keby ns tak niekto videl! mysl si Maroko. On sa sprvu i trochu bl, ako vetci. Teraz
vak u dr hrdo hlavu hore. T chlapi, ktorch asto vda doma pred syprou deli si mso
na hby i pi a nehorzne kria u Haruov, ke sa vyplcaj teraz sa mu zdaj ako udia
z rozprvok, o mu niekedy u Kramlkov vyklad star ma. Tak smel chlapi, nioho sa
neboja! Ke pl zastane na vmoli, skoia do vody s kolmi a hrup! pl sa nesie alej.
I mj otec bol pltnkom, chvli sa kamartom a Anke Krdanke.
A teraz preo chod do garbiarne?
Ke my mme mlo poa, povie Maro smutne. Ale ja, a narastiem, budem pltnkom.
Takm faktorom ako ujek Haruovie
Hate, deti, ako je len v hji pekne! ukazuje Jano na okrhly vok, poliaty iarou od
zpadu. Mali by sme ta niekedy s!
Mali.
Viete o? Pome ta zajtra na huby.
Ale i ns pustia? mra sa naervenast Pako.
Nemusme nikomu poveda, hotov je Maro. Len si vezmeme z domu chleba a atky,
tak vek, ako nosia kolci, ke sa vyber. Nai nemusia ani vedie, a ke im prinesieme
vea hb, bud radi.
Jaj! Jaj! Jaj! Pjdeme na huby! te sa Anka Krdanka.
Vtom sa u blia k zkrute, kde Vh bije zrovna kolmo do hate. Tu je hlboina. Star sa v nej
kpu a sku i teraz do vn stojaky a niektor i dolu hlavou, s rukami vystretmi dopredu.
Deti, drte sa! vol faktor Harua a pomedzi brvn ozve sa silnejie lo lo.
Pl sa pa vdy vou rchlosou. Napokon let ani p. A vlny huia v ohromnom krtidle,
kypia a vypachuj ako z vriaceho kotla. Chlapci vidia, ako sa im nahi z hate smej. Pouj
ich krik. Hadia, ako sku do vody jeden za druhm ani aby a chc sa dosta k plti, na ktor
sa jednmudruhmu podar i vysadn.
Jaj! tisne sa k nim Anka. Ja sa bojm. Mamika moja!
Len nebude reva? zahriakne ju Maro, v ktorom to sce tie trochu heg. Nao si sa
vybrala s nami? Viez sa na plti, to nie je len tak.
30
Anka si zapch ruikou sta a necekne u ani slova. Vie, ena mus poslcha. Zato sa jej
srdieko radostne zatrepoce, ke vid, ako sa m pl ku brehu na pltisku ako hrkluje na menej
vode, statn ujcovia schytia siln zvit povraz a beia rchlo na breh s poriadnym kolom.
Mal pltnci tie neakaj. Zober sa a povyskakuj na skalnat breh ako srnky. Len Anka
musela zas upn do vody a zamoi sa. Ale to ni uschne.
Maro sa pote, ke vid, e s prve nealeko moidla, pri svojej piecke. Ete raz sa obzrie
za chlapmi, ako dria kl na dlhom silnom povraze proti paiti. Ako sa la vystrie a kl vodrie
do zeme ani pluh. Potiahne mocnch chlapov, ba i povli. Konene zastane a pl je pribit
akujeme pekne! volaj arvanci a ponhaj sa domov.
Rno sa zdeme hne po kravch, rozhodne erve pri poste, ke sa rozchodia. Ale
prte!
Kde sa zdeme?
Tu pri tejto dutej vbe! uke star stromisko pri mstku nad mlynicou.
Doma niet vyprvke koncakraja. Maro nepovie, e sa viezli na plti z Vrbinky. Ale jednostaj
sa dopytuje otca, o a ako je to na tej pltnici. o sa je, kde sa sp A e on veru bude len
pltnkom, ke narastie. Takm faktorom, ako je ujec Harua, o si naberie chlapov, nazbja plt,
potom stane na sam predok a kermenuje odahuje.
Ale ma rno zobute, ke zatrbia na kravy! nake mamke, ke ide spa.
Azda pjde s nami za Vrch k ateline? smeje sa otec, ktor sa teraz za pr dn mus
da na gazdovstvo.
Ke ja neviem kosi! vyhovra sa Maro. Ja by som rd s chlapci! skoro vypovie
i kam.
Ale potom nemrau, ak ns nebude doma. Prdeme len veer. Nemrau, vie?
Nie. Ja nebudem mraua!
Rno otec zdvihne sa u o druhej z postele. Obleie sa, nieo zje, vezme kosu na plece a ide
za Vrch, kam vyha i hj. Maro sa zobud sm a zoberie sa, km mamka doj Rysuu. Oval
chleba do mamkinej atkyifnky, a je hotov na cestu. Ke zaznie na dlhoiznej ereovej
trbe, ako rno po rno trrararararrarrar on je u pri dutej vbe. Sem prdu i
ostatn a id.
Rno je v poli radostnejie ako kedykovek. udia s u v prci. Vtat veselo spievaj, i
hrdliku pou podpolika z obilia, o zakvit tutam nevdzou a ervenm divm makom. Pri
elezninej rampe kamarti postoja. Prve sa val zdola dym a pou ak supot nkladnho
vlaku.
Pokajte! povie Maro. Ja mm gro, o som dostal za renenie. Polom ho na koajnicu, o bude.
31
Ako povie sprav. Vetci tyria stan si k spustenej rampe a akaj akaj. Maina vak,
sotva sa pribli, pone sya a pa paru, neostva im, len da sa vnohy.
Ke sa vrtia z peniaza je tenk lopr.
No teraz ti u za ni nedaj, utuje erve. A mohli sme si aspo cukrkov kpi.
Za rampou ide sa u do vrchu. Tu si sadn pod pkov ker a zaviau atky, hlbok a po zem.
Nech ich maj hore napohotove.
Kame idete, deti, kam? obzeraj si malchnevekch udia, idci do poa alebo u
stade. Nao s vm tie atky, h?
Ideme na huby! volaj vetci tyria naraz alebo jeden za druhm. Na huby ideme!
Ba kieho! A poznte vy huby?
Poznme! odpovie Maro smelo. Ja som doma istil s mamkou i hrby i plvky.
Len aby si muchotrvok nepriniesol materi!
Cesta sa im ma. Skoro s pri prvej svrinke. Veda chodnka je hotov priepas, vyrat vodou
za daov.
Pokajte! pristav ich Pao. Tu nasypme vetci omrviniek na vetviky. To je pre vtikov. Uku nm, kde s huby. Tak hovorila i jedna ena, o k nm nos hrby. To sa m spravi.
Spravme! odtipn vetci z chleba a namrvia na vetvice.
A nai bud kdesi na Vrchoch, vrav Maro. Kde je to?
Tam! ukazuje erve na druh kopec.
I my tam mme rou.
Spod hja, ktorho vu u dobre cti, vidie aleko. Mostice i Sv. Peter a Pavol s tam dolu
ako na dlani. Vh sa vinie zalekadoaleka a hladina jeho jas niekde ako zrkadlo. V
dolinch rozozna dedinky s bielymi veami a vrisk za nimi s odtiato ete vyie ako zdola.
Vrch na vrchu a ete na vrchu po oblohu.
To je umbier! ukazuje Pako oproti na najvy, rozloen doiroka. Tam v tch
horch pod nm s i medvede.
A tu nieto medveov? zachveje sa Anka Krdanka.
Tu niet! Tu nie je hora, len hj!
A pozrite to bielo tam! zvol erve, ukazujc prstom. Ny!
To je sneh!
Sneh! Sneh, a v lete!
32
Dlho sa vak nebavia, lebo huby treba zarna zbiera. Va machu a smoly ich osviei. I pustia
sa s chuou po chodnkoch pomedzi vysok smreky, jedle a svriny. Jedni sa daj vpravo,
druh vavo, ale tak, aby sa dovideli. Potriasaj hlbok atky, v nich je po kuse chleba na dne.
Vtaj pohadom popod stromy, dvhaj vetvy, kde zakrvaj zem. Takto hadaj a hadaj.
Hej, poujte! vol na nich erve. Takto my ni nenjdeme! To musme vola: hr
by hrby vytajte hrvy! spust, o mu hrdlo sta. Plvky plvky
vytajte hlvky, ujuju!
Hrby hrby vytajte hrivy! zazvon v have detskmi hlasmi. Vtat,
vitoriace veselo na vetvch, preletuj semta, vyplaen nezvyklou meldiou. Plvky
vytajte hlvky!
A ja mm! vykrkne vtom Anka. T m i pekn podbradnek.
To je zl, vrav Pako, o ju vid zaleka. To je ialen huba. Muchotrvka!
Ale ja mm naozaj! zvskne erve. Ak pekn hrbik! hrebie ho spod ervenho
ihliia medzi koremi stromov. Huhu!
hkne do hubky, ako ho ktosi nauil, ete tak druh!
Uk! Uk! dobehn vetci za Jankom a obzeraj mladuk bucat kore i priliehav
hlaviku. Ak hrbik!
Ak bude dobr, ke si ho upeieme! subuje astn nlezca.
Ja mm i soli.
A ja mm zpalky, ozve sa Pako. Podplime tie hust krky,
ukazuje na borievky.
Hrby hrby plvky plvky nesie sa kromkrom po hji a do
obeda.
Ke dolu fabriky trbia na poludnie, vyjd kamarti kamsi na istinu. Chlieb u zjedli, a teraz
nevedia, kde s. Odtiato vidie celkom in vrchy, sivuk, vysoizn. In obce rozkladaj sa
po dolinch, neznme, podivn. Oproti je dedina na okrhlom holom kopci. Kto ju tam len
poal stava na vetre?
Hen je Kriv! ukazuje Maro na vchod, kde z reaze vrchov vynieva jeden ako rozkrdlen orol s nakrivenm zobkom. Videl som ho z vee.
Kriv! Kriv! vykrikuj deti na mohutn vrch. Potriasaj atky, v nich je len mlo,
nevea. I to ktovie ak!
Tto je zl! I tto je zl! preber im ich radom erve ako najlep znalec. Kedysi u bol
tu na hubch so svojou starou materou. Ani tto nie je dobr!
Napokon neostane im skoro ni.
33
A ja som veru hladn, zane Maro.

I ja! I ja! I ja! prisviedaj ostatn.
Podpme toto kadeo! zastane Pako pri schncej borievke a krkne zpalku o zamatov
nohaviky. Hb mme nieo. Korienky mono zjes a hlvoky si upeieme. To je vraj dobr.
Od tretej zpalky borievka sa chyt. Ohe vybkne vysoko, chlapcom nad hlavu. Njdu i radia
a hne je vatra. Hlvoky hrbkov i plvoiek sa posolia, priloia k pahrebe, o chvu je u v
nich vodika. Mu sa jes.
Na roliach zazr hrach. Hne s vetci v om. Vyplaia z neho zajaca a naraf si strukov za
plnuk Maroov cedk.
Hlad sa uti potrpi smd. Ale i studnika sa njde nablzku. Nastane roztopa. Chlapci
behaj od borievky k borievke a podpauj podpauj. Pomaly je cel hj v bielom dyme a
udia okolo na roliach hdaj, o sa to tam rob. Star hrbat hjnik, opierajc sa na valaku,
vyciepka sa hore. Ke vid arvancov v prci, zazvija sekerkou blskavo a zakrkne ich.
Nu meru bohov vm do matere, o tu robte?
Kamarti sa zarazia. Zazrc starho hajieho, ako sa kati, po ti vnohy. Anku chyt Maro za
ruku a tak trtaj.
Jaj, jaj, jaj! ja dieva strachom. Mamika moja!
Zapadn do havy a tu s skoro do veera. Hrby vydvia jedno po druhom a v bruchu im
zane kka. s nejs? A ak ten star ete ha voakde pri ceste? Ke vak u chc nadol,
zas len nedajboe nevedia sa vymota.
Nebojte sa, njdeme cestu! posmeuje Maro. Chlapci probuj i sem, i ta, ale vracaj
sa smutn.
Vari tu musme nocova, pohod erve.
Jaj, mamika moja! spust nato Anka, ako vldze. Mamika moja, kde ste? ozva
sa cel hj jej nrekom.
Na nrek stav sa otec Lalovie, idci od sena. Prederie sa cez havu, a ke vid tyroch
bludrov, hne vie, o sa stalo.
oe, vy tu chcete nocova? obrti kosu dohora, aby neublil niekomu.
Ba nevieme domov, ujec, zjasn sa im v oiach.
Teda pote, ale hne!
Mamika moja, kde ste? optuje si ete Anka smrkajc. Ale berie atku zo zeme
przdnu a ide za ostatnmi.
Nenes veru ni. Aspo nemusia tam nocova.
34
Ve ste nm len doniesli tch hb, dober si totka Krdanka Maroa rno. Pln
plnuik atky! o len spravme s nimi?
Nebolo, totka! opust Maro gamby. Ale pjdeme raz za Vh do hory. Tam bude!
35
Martin Rzus: Maroko
6
Posledn plnoky zaltn na mohutnej jabloni pri Lalovie studni, ke Maroko zbad, ako
vade obauj jednakou otzkou:
o chce, Maro, radej braeka a i sestriku?
No, ja braeka! odpovie rozhodne. Chodili by sme spolu k Vhu.
Chlapcovi je to podivn, e mu to hovoria i na Ninom konci u Strakov, i star ma u Kramlkov, i eny na ulike.
Veru braeka! podva si ho totka Krdanka. To aby bol tak hub ako ty? Dievatko
radej, ako je Anka
T vea ziape! odsekne zurvalec.
T, a ty nie? zahroz sa naho prtenou metlou. A keby nebola ziapala kedysi v hji,
vrany by vs boli tam zjedli do rna.
Nezjedli!
Ba zjedli! Zjedli!
Nezjedli! Nezjedli! Nezjedli! tlie Maro psou o ps.
A ako si iada, tak sa i stane. Jednho da mamka ochorie a aksi star totka mu povie, ke
sa vrti od Kuchajov: chytili sme ti na vode malho braeka, Miianka. Po si ho pozrie vo
vanike!
A kde ste ho chytili? had do vody na trepotajce sa stvorenie.
No tu pred ns!
A ja som vdy na priedom, a nevidm to, omre chlapec nedverivo.
Maro takto strat svoje jedinctvo, ale u Plajbsov je hne veselie. Mamka, ke vstane, mnoho spieva a on jej pomha. Niekedy pomhaj obaja, jeden tak, druh inak poda schopnost.
Otec uviae na hradu plachticu, v ktorej sa seno nos. V tej sa d dobre kolsa a Miiankovi
sa buvik. Ak kri niekedy, prde star ma, postav ho do konka, vymast ho sadlom. Potom
dostane macholn a sp
Haja, haja, haja,
la mamka do hja
na ierno, na bielo,
chlapcovi na pero
Pouje Maroko, ako mamka spieva, i rob potom, o sa d. A ako pesnika dona, vdy
rozoenie plachticu, tak, e let od zrkadla po pec.
36
Haja, haja, haja,

la mamka do hja
na erven kviea,
chlapcom na bukriea
Pomha i on, i Anka Krdanka, ktor odkedy sa Miianko narodil, je tu viac ako doma.
Ja vm budem varovkyou, ponka sa Plajbske.
A o ti za to dm?
No ni! Vak sa ja doma najem.
Maroko zato nezabudne na kamartov. ako priiel k nim, vi si ich. Teraz u vie, pre dobr
kamartstvo hodno je aj nieo da. Cimbal u zunoval. Ten u bol u Kuchajov, i u erveov.
Teraz ho m Anka, ale s na om u iba tri plieky: d, f, a h o po om! Tam je kdesi na
almrii v Krdanovie pitvore. Vak je tu inakia hraka Miianko.
Kuchaj i erve prichdzaj asto, ale len na uliku. Zahvzdaj svojm spsobom a Maro
vylet ako vrabec z hniezda. U m imiky, nohavice i kabtik osebe a miesto cedika
ije mu kuniar iapku baranicu.
Pouj, Maro, djdu istho da, ke je u sneh na horch, kamarti. Pome na op
pozrie tie nae jabka a o je tam! i je vetko v poriadku!
Pome!
Na ope je sena a sena. Nie preto, akoby ho bolo vea, ale op je mal. Cel ho zaloili. Horko
ako vryje sa Maro do kta a po roh, str ruku do diery a pone vyahova
Ej, ber chlapci jabka z ruky do ruky, hnij! Hnij veru! veru!
Musme to poprebera! nstoj Pako. Tak to rob i moja mama.
m vak id hlbie do sena, vidia, tm je to horie. Sam hnoj! Neostva, len to nejako vychrni, aby ete i gazda nerobil tartas, e mu kazia krm, galgani.
Tam je naa komora! opust Maro smutne gamby.
Tam veru! opustia i t druh dvaja.
A bola by nm trvala! vrav Pako. Mohli sme ma a do jari! o sme sa toho len
nazbierali!
Zbiera je ahko, pohod erve sklamane. Le opatri! Druh raz to spravme lepie.
Iba kalerb je dobr, krja do jednho nokom a prihryzne si z neho ako zajac. I ten
je u zrebnat!
Anke zanes kalerbu a dvetri polozhnit plnky. Nech sa pote!
, ja mm doma pekn jabka na polici, krti sa dieva okolo Miianka a ohrd dar.
To len zjedzte vy!
37
Lepie je, ke padne sneh a ponad komny zatiahne chladn vietor od Kriva. Deti sa schodia
do Plajbsov, posadaj si okolo pece a mamka im spieva pesniku za pesnikou vetko z
tch krsnych asov, ke dievila. Ona i sama vedela spravi pesniku a zanti po svojom.
Hej haj, bolo dieva,
hej haj, bolo raz,
hej haj, boli lka,
u ich zjedol mrz
- Hej haj hej haj! pomhaj kamarti mamke s Miiankom v nru najm v
sobotu veer. Vtedy ujec Kozovie chod neskoro domov pre vplatu a v peci sa peie zemiakov
koch, riadne sobotajie jedlo, tak ako s v piatok bryndzov haluky.
Hej haj, bude dieva,
zjas o pr,
hej haj, prejde zima,
hej haj, bude jar!
Pri takej veselej pesnike aj sa daj do tanca. Kad osebe. Ale taniere rinia na polici a podlaha
dun ako poriadna basa. Poctia to i t v prostriedku, u Krdanov, a t spredku, u Haruov.
o to robia? o to len robia? nakukne neraz totka Krdanka nazadok. A je tu nie naa
Hana?
Tu som, tu! ozve sa dievatko.
Zvalte si ten domec nedvno ste si ho postavili.
Nu zabvame sa ako chudobn udia. Spievame si i tancujeme. o mme robi? vyhovra
sa mamka.
A nie je tu n Pao? A nie je tu n Jano? prdu i od Kuchajov a niekedy i od erveov
po chlapisk, ke je u neskoro.
Tak sa maj u Kozov zimn veierky.
Cez zimu chod Maro na Nin koniec menej. Zato chod umrzne neraz na belaso. Rovnou
cestou nevie s. Najastejie klzkou na potoku. Rd sa zadva do kadlb na drobne ipkovan
jemn ad. Ke sa rozbehne a mal by vletie do kadluby, nakriv optok a zakrip podkovikou,
a to fka. Neraz sa mu vak stane, e to vetko neoso a on prde v imikch a nohavikch
sam srie a ad do Kramlkov.
U starej matere schodia sa zase dievky prias a mldenci za nimi robi hunctstva. Kramlke je
takto veselie v jej vdovskom stave. Maroko zas cti, tu sa mono veliomu naui. I takmu,
o mu ete netreba.
Najradej m pesniky a Jano onch, o mu i t basu kedysi vyrezal na ple, star mldenisko, u ho i reni Chlapisko spieva dobrm hlasom o komrovi, ako ho oenili, a ren
Valibuka. Ke ho postavia na pec vetci ho poslchaj. I u Weissov na Rohu u renil zo
38
suda a chlapi sa prisahali, e z toho galgana nieo vyrastie. Aj mu dali vek dvojgronk. I
sladkho vypi.
U Strakov je in. Ak sa ta prde osui, star otec ho lap za ucho a dovedie k stolu. Najprv
vraj mus by exmen
A vie sa modli? pta sa ho, ke on ako obecn hlsnik je v nedeu i dozorcom mostiianskych faganov i nerobia nezbedu za kzne v kostole.
Modlieva sa, ha?
Modlievam, star otec, modlievam, oska Maro.
o?
No Oten odahuje sa chlapec od neho.
Povedz ho!
Maro odrecituje Oten.
A viac ni? nie je ete star otec spokojn.
Verm v Boha zaomre delikvent.
Povedz ho! Odrecituje i to.
A viac ni?
Desatoro boch prikzan!
Povedz ich!
o m Maro robi? Star otec, ak mu pust ucho, chyt ho za ticu. Nu recituje a recituje
a po ten posledn amen.
Dobre, pochvli ho otec. Ale teraz bud Vianoce. Vinova vie?
Neviem.
Tak sa mus naui. To stoj za to, vysvetuje mu. Kde zavinuje, daj ti grajciar, i
gro, mono i estk. A na kole si mus vzia poriadnu atku.
Ja unesiem, chlap sa Maro.
To viem! Len i si i zasli? Po vezme si ho medzi kolen k stolu. Naum a pekn
vin. Hovor za mnou: Vinujem vm Vianoce
Vinujem vm Vianoce
aby ste mali tyri ovce
aby ste mali tyri ovce
39
a tie tyri ovce tyri barany

a tie tyri ovce tyri barany
to je kde neslchan!
to je kde neslchan!
S takm krtkym vinom je Maro razdva hotov. Star otec m rados. Nakrja slaniny.
Vezme i faku hriatej z almrie a astuje svojho iaka, ako mysl najlepie.
Na, zajedz si, aby si bol siln! Na, vypi si, aby si sa nebl nikoho!
A Maro silnie navidomoi. A je zo da na de menej toho, oho by sa bl. Na ade i na sanici
je so svojimi kamartmi, ale sa vdy zamiea i medzi starch chlapcov. Prde ga sneh na
snehuliaka alebo stava z neho hrad on ga, a sa mu keka par. Guova sa vie tie
poriadne a na vlauhy sa oblep, i ke kone letia ako p. Mio Mrzikovie u ho neprevi.
A on mu ani nezvid, len tie zajace. I to mu u Jano onch sbil za renenie na priadkach.
Zajace mu opatr, nie burav, ale tak biele s iernymi bodkami na chrbte, s vekmi uami a
ervenmi oami. Tak, ak nem ani Mio.
K Vianociam je u Maro pripraven. Vin u vie, peniaze si polo do vrecka a kole do
materinej atky. Do tej, o mal v hji, ke zali na huby.
O vianonom stromku sa mu mnoho snva. oe vak, ke on nie je pn! Ma Kramlkovie
mu i kpia za estk dvans svieok, u ako na ten stromek. Ale kde vzia jedliku? V hji
neslobodno vya a hora je aleko, kdesi za Vhom v doline. Ako by ta iel, ke je vetko
zaviate snehom?
Trochu ho to i trpi, najm pre tie pekn farbist svieoky. On si vak porad. Ke von chumel
a dvaj sa oknom, mrazom pomaovanm, i s Ankou Krdankou, vimne si vekho rozmarnu,
rozrastenho ako ker. I teraz tam bol na polike okna, ale ho nezbadal. Nebol mu treba.
Ja budem ma stromek, chvli sa mu Anka. Ja budem ma stromek!
I ja budem ma! zaomre Maro.
A kde ho m! Ja som svoj u videla v naej drevrni na chlieviku. A tvoj je kde? vyval
naho ok zvedavo.
No, mj je u tie tu uvid!
A na tedr veer, ke u star otec odzvon na vekom, vidia mamka i otec, i Anka Krdanka,
o zasko pozrie zo zvedavosti, ako Maroko zapauje svieoky na rozrastenom rozmarne,
erven i zelen i belas svietia, svietia, blkotaj. Rodiom prde Maroka i to, ale nepovedia slova. Chudobnmu chlapcovi sta miesto jedliky i rozmarn!
Rno zoberie sa Maro s Janom ervenom, ke Pako nesmie. Vezme si materinu atku
ifnku a id vinova po rodine a znmych.
Vinujem vm Vianoce,
aby ste mali tyri ovce,
a tie tyri ovce tyri barany,
40
to je kde neslchan!
Vinuj smelo, hlasno a naraz, ani o by ual. Darmo ich po veeroch mamka neuila tak,
ako to otec Strakovie nadiktoval. Takto zastan u dvier u Krdanov, kde sa im Anka pochvli
stromekom i peknou bbkou u Haruov, u Kuchajov a od Vynho konca po Nin. udia
id do kostola, ke sa oni dvaja terigaj so atkami, nabitmi kolmi, hrkajc vo vreckch
dvojgronkmi i estkmi.
Ete jeden tak sviatok zaije Maro v krtkom ase. To je Vek noc! Pravda, Matej dotia
zlme ady. Na jednom takom on sa i odvezie po mlynici a upne po ps do vody. To sa vak
stane i druhm a mamku teraz udobr ahko, ke jej Miianka pohebk v plachtici. Ale Vek
noc, to je ete inak sviatok! Chlapiska vemi kostol nezaujma, hoci ho vezme so sebou
raz otec, raz zasa star otec do chlapskch lavc. Ale v sobotu veer striea star Stehlk na
Kocrkove z maiarov bumm bumm! zablyt sa v oiach a letia dreven koly kamsi
na ohrd. V nedeu popoludn, ke star ma Kramlkovie ide na veiere, on si vypta zo
svojej buksy dva grajciare, mamka mu d fatiku z Elza fluidu, a u ide do apatieky v meste
ako druh chlapci.
Dajte mi za dva grajciare odkolonu, pta si smelo, driac v ruke nov klobik so stukou
a ervenm pierkom.
Rno ho vzbud krik, o dievky vle do potoka alebo k studni. O chvu je obleen, pekne v
novch atokch. Na kabte s i vreck, do nich mono i vajcia kls. atka mu tr z jednho.
V ruke dr poriadnu litrovku, brsen mocn fau, miesto ztky zaviazan riedkym organtnom a pln akejsi mlienej tekutiny.
To je vdka.
Maro ju potrasie i pridr k nosu.
Vonia! zaomre a vojde rovno do Krdanov.
No, e len ide t Anku okpa, otvra mu totka dvere, vedce k dievau, o sa, ako
vidie, za vdku vemi neoduevuje. Ve ju m zao okpa.
Totka podr dcrku, kpa ju pofka, a va udrie do nosa. Vezme si vajce, maovan na
erveno, i dva grajciare si str do vrecka a ide alej, ponha sa, ako o by robil od kusa s
otcom vo fabrike.
Na ulici stret pnov, tovariov. T to u robia po pansky. Maj mal fatiky a dikuruj
veselo. I oi sa im svietia. On m hodn fau, ale i vea povinnost. Zjde do Lalov Zuzku
opi. A potom po susedoch a po krstn, o m tie dieva. I mamu mus okpa u Strakov
a otec Strakovie ho ete kdekade povod. Maro krop a kpe svedomit. Niekedy sce hrkne
faou dieva rovno po hlave, a sa i rozmrau, ale ma ho uti a vetko je dobre. Pri takej
prci ud sa velio. I vyleje sa viac ako treba. Ale to sa me. Zjde sa na potok a vdy sa
doleje, km treba.
Ve u m len ru vodu, hre ho star otec u Strakov, ke ovonia Aspo pomaranovch korok mal si si namoi, potriasa fau, obsah sa vak nezabri. ru vodu
m, Maro!
41
Ale mm pln vreck vajec, ukrnie sa potvora. I peaz mm!

No, ty si zbojnk, zdvihne ho star otec zo zeme za mocn ruisk. Ty sa nestrat!
Mamka doma Maroovi maovan vajka nech, nech sa s nimi hr na lke. Ale peniaze id
do buksy. Na jese pjde u synek do koly. Zde sa mu to na tabuky, labikr a na perank
Chlapec sa i slune chyst do novej doby ivota. Kamartov m rd, ale i doma pome. Ke
ma mus do dvora alebo na zelinu, na neho nech Miianka a on ho opatr. I popestuje ho.
Najradej mu je vak, ke sp. Ke nechce spa, tak mus, ve len tak sa mu kamarti bavi
v pitvore. I Anka Krdanka s nimi Ona im ho i prizrie, ale dlho tie nevydr. V tak as to
Maroka doerie. Ulo braeka do plachtice, a spieva mu a spieva, hala a o takt, to buchne
silno do plachtice, a let od povaly do povaly. Miiankovi by sa ani nechcelo spa, ale mus
to od povaly do povaly uspalo by i starieho loveka.
Ach, Maroko, Maroko, pochvli ho ma, ke zhod predo dvermi z chrbta batoh zeliny,
ak si poriadny a dobr! Dobr diea tak m pomha rodiom.
Raz vak pri takej prleitosti vojde do izby a skoro spadne z nh. Jeden koniec plachtice roztrhnut, pod plachticou hba malch a hlavnc. Diea ani nevidie.
Jaj, Miianko mj! zalom mamka rukami a razdva vylo synka z pern. o si to
robil, ty zbojnk? i ho nezabije? Ty fagan mizern, vak ste sa veali na plachticu? Pokaj,
d ti ho otec!
Maro stoj v kte a fik. Vie, chlapci s u pre a teraz je vetko na om. A i on me za
to, ke bol ten koniec tak slab? Miiankovi na astie nestalo sa ni. Skoro sa ani zo spnku
neprebral. Ke zacti materin prsnk pri stach, s chuou sa d do olovrantu.
No, nesku! krotne mamka, ke vid Marokov ia. Cho, tam m kky na polici.
Nalej si do hrnka! A druh raz nehojdaj tak ialene!
S tm je vetko skonen. Ani otcovi sa o tom nepovie.
42
Martin Rzus: Maroko
7
Marokov otec, tich, pracovit lovek, nem sa kedy demi zapodieva. Opatri hoc mal
hospodrstvo a chodi pritom i do fabriky, to je zdvojnsobi sily a vyui kad chvku,
ako sa d. Maro, ke doma sp, pouje neraz okolo desiatej veer alebo rno o tvrtej buchot
z drevrne, pristavenej veda pitvorca, alebo z vekho starho dvora, rozdelenho pre troch
dvoranov. Vie, otec rbe drevo alebo ree seku kosou na truhle. Zatiahne si perinku na hlavu
a mysl: Tak to mus by, ke sme nie pni! Niekedy veer zjde mu i pomc. o vak tak
pomoc? Leda lamp podra!
V lete je u veselie. Jaloviatko je na holi, Stano a Kuiak maj o staros. Rysuli sa odkos a
netreba seku reza. De je dlh stai skr na velio.
Maro, po pomha! zavol si ho otec istho veera do drevrne. Podr mi tu tento
klepec! uke na siln okrhle brvienko, zaseknut v koni, takom na plenie.
A o to robte? nahne sa chlapec na drevo oboma rukami. A o to bude?
Uvid! berie otec plku a pone pli na samom konci.
Ak kolieska! vma si mal robotnk, ke padaj pod plku jedno za druhm na zem.
Nedomza zvedavosou, aby sa mu nedostalo, ako kedysi pri piecke od Paka a Jana. Had so
zujmom, ako otec vezme neboiec; polo koliesko na zem, pristpi ho a v prostriedku prevta.
To ist stane sa s druhm, i s tretm, i so tvrtm. Ke je s tm hotov, vyberie si dosku znad
chlievca, pomeria a pli a pli a zbja a zbja, a je z toho podlhovast truhlica. Potom vezme
buka, primeria a odpili dva rovnak kusy. Na konci obstrha oberunm noom, pribije na dno
truhlice a probuje koliesko, i sa vmest na men koniec
A ja u viem, o to bude! obdivuje Maro, ako to otcovi ide jedno za druhm, hoc s tie
prsty hrub a ruky ak ani zo eleza. Ja u viem.
No o? primri majster oi a usmeje sa na zvedavca.
Vozk hurtovnica, ako maj aj u Lalov, jas chlapec. To bude pre Miianka, ke
pjdeme k Vhu. Mamka ho posad a my ho s Pakom povezieme.
O dedva u to aj ide.
Tak vozk, to je voao! obzeraj sa kamarti, ke je hotov i s ojom. Zapriahnu sa
doho najprv naprzdno a hrrr beia z uliky na skalnat cestu a hurtuj, hurtuj ako meno
zna. Maro m rados i preto, e nemus ostva doma pre Mika, a mamka, ke mus do
poa alebo inde po prci m po starosti. Posad synka do hurtovnice, oblo ho hlavnikami
a pred nami vidno za nami tma u s chlapisk i s deckom kdesi na moste. Prehria cez
jarkynejarky a o chvu u sa to vezie hladko po paiti
Miko je dobr chlapec. Ksok roka, namoenho do mlieka, posta mu na dvetri hodiny.
Had na chlapcov a najm na Anku Krdanku, varovkyu, htor a smeje sa im.
Chlapci, odvol Maro nabok kamartov, viete o? Bavme sa o hrady! Postavme si
hrad, ako mamka vyprvali, e mali zbojnci. Potom ho budeme dobja! Hej?
43
Ja by som radej lapal hle na udicu, povie Pako. I erviaky som priniesol. A mm
pendlk dobre zakriven. Tam vye pltiska s pekn trlovky
Nu ty lapaj, rozhodne Maro. Anka bude pri Miiankovi a my sa pobavme. Potom
prdeme za tebou.
Plajbsa osi enie do takch zvltnych hier. On spravil i pl, opatril ju veslami, ako ujec Harua. Ale t, o urobil erve, bola lepia. Ani sa tak ahko nerozbila, ke zhali po daoch
na jarkoch zo dvorov. I mlynec vie spravi, ke i nezdvha kladivko ako Pakov pri kadom
skrute klepklep klepklep na kltik, zabit na brieku do zeme. To je vak vetko
ni. Star otec Strakovie hovor chlap m by mocn a smel. o pri takej plti alebo pri
mlynici? Ale ako mamka tala o zmku Likave to je u nieo in! Tu mono baty stava
a dobja, ako sa d
Len kde ho vystavi! ohliada sa erve.
Kde? Pokaj! Pri mlynici jesto miesto. Tam pod kom nad tou vodou, rozhodne Maro.
Tu je cel kopec, pozri! Oblome ho kamemi to bud baty. Do ka vyryjeme chodby
a okn, ako je v mamkinej knihe na obrzku
Hne sa i daj do roboty. Vyber z vody vek kamene, doteperia ich na kopek a obloia k.
Niekoko takch kameov, potom hlina a plte u je to inakie. Maro a Jano robia, ani o
by im platili. Vodanevoda, blatoneblato, ale hrad mus by.
Ke je u opevnenie hotov, vyber noky a dlab do ka a dlab. Vyryj chodby pomedzi
korene a do pa, dos zachovanho, niekoko dier, eboe okn
A teraz ak mu len dme meno? hdaj chlapci, ke je hrad akotak hotov.
Nech sa menuje ertov k! navrhuje erve.
No, ertov nie! krti hlavou Maro. To je mrzk. Radej nech je Zlat k! To je
krajie, hej?
Nech teda bude zlat! pristva Jano.
A teraz, tieto palice, to bud mee, pone Maroova fantzia pracova. Pome do
hradu! potiahne kamarta sadn si na k. A vie tie bodliaky tam v priekope s tmi
vekmi hlavami to s nai nepriatelia. Oni nm chc n hrad vzia. A my si ho nedme.
Pravda, Janko, nedme si ho!
Nedme! prisvieda kamart zmenenm hlasom nahrubo. U ako e s star vojaci.
Ej, veru nedme!
o by sme si dali? snuje alej Plajbs a v oiach zablysne mu ohe. Ve je n! My
sme si ho zbudovali. i nie?
My!
A kto sa nm ho odvi bra, na toho pjdeme! My sme chlapi, mme i mee, sekne
palicou napravonaavo. A chlapi musia by siln a neb sa nikoho!
44
Ani sa veru nebojme! uchvacuje u i Janovu hlavu obraznos.

Pouli ste, vy potvory potvorsk, tam v tej priekope? vol Maro na bodliaky, kvajce
pichavmi hlvkami vo vnku. Hne sa practe od ns, ale u! Nejdete? My vm ukeme
cestu! Jano, kmitne sa palica vo vzduchu, pome na nich! Hu Hu!
vykrknu obaja. Vyskoia z hradu, beia rovno na tch v priekope a raj im hlavy dolu.
Vy nm chcete vzia n Zlat k? A ste si ho vy vystavili? To vm ukeme, kde s chlapi!
fkaj hlavy nepriatea a na cestu, kade kravy chodia. Na! Na! Na! Na! rozdvaj
dery jeden i druh, km len jedna bodliakov pichav hlavisko tr v priekope. Chcelo by
sa ti to bi, a ke na to prde, ni nesprav chlapia sa vazi, uahujc sa na Zlat k
Pako sed na hati vye pltiska s udicou, zahaden na drobn dievatko, plvajce na vode
pohne sa? Nepohne sa? Kamartov nevid, ke ho zaujma, ako rybky okolkuj okolo erviaika. Anka vak sleduje ich po cel as. Najm odkedy sa dali s krikom do priekopy a pichav
bodliaky frngaj sem i ta. U by rada za nimi i ona. Ale ako? Miianka nesmie necha. A ak
by prila nejak zl hus alebo svia!
Maroko! Maroko! vol na bojovnka. Vezmite i ns k sebe!
Kde by t vak v ohni boja pouli slab ensk hlsok.
Miianko sa i hniezdi a zane frnka. Ona mu i spieva. Ale oe, iste je u mokr! Podvihne
ho oboma rukami a vytiahne spod neho plienku, veru, mokr. Km uschne na slnku, nech si
sed na pltne, o nepremok.
Bebe! Pozri, ak si! hre ho varovkya. Pekne se! Pokaj, preveziem a! a u
sa i priso k oju. Dreven koles zavgaj a hurtovnica sa pohne, pomaly, ale pohne
Maro ani nezbad a Anka s Miiankom s pod vbami nealeko od Zlatho ka, ktor sa
bojovnci prve stroja dobva. Dieva had so zujmom, ako chlapci ber skaly z potoka a
najprv zaleka, potom vdy zblia a zblia bij do vbovho ka i do skl a kameov
okolo neho.
A o to robte? stane si i Anka veda do potoka a vyplet na nich ok. Kam to hdete?
Do Zlatho ka, znie krtka odpove.
Ny! Ny! frngaj skaly a odieraj slabie asti dreva a kry. Ny!
Ve je to vba!
Ak vba? To je hrad! odvrkne jej Maro. A vol sa Zlat k.
Mem i ja hdza do Zlatho ka?
Hd, ale poriadne! Nech sa nm t dnu nesmej.
A kto s dnu?
No zbojnci! My teraz zaujmeme zbojncky hrad, vie? Aha!
45
Miianko pod vbami had z hurtovnice, zastretej napredku mokrou plienkou, aby sa usuila.
Obracia ok na vek deti, o raj skalu za skalou a kriia, kriia, vykrikuj. Mysl si, to
jemu kvli. Htor si a usmieva sa na nich. Vzpna sa v hurtovnici a zd sa, chcel by i on medzi
nich hdza skaly. Najviac sa mu pi, ke skala padne do vody, urob up a vyprskne
na vetky strany. Ke vak vid, ako si ho nevmaj i Anka Krdanka len hde a hde
pone sa zlosti, vzga. Napokon sa rozbe
Plae ti, plae, vol Anka znepokojen na Maroa.
Ve si ty varovkya! omre chlapisko, o sa len pomaly vva do toho, je. U by ho
Mio Mrzikovie nemusel vyhanbi! Ty si varovkya, vie!
No, ale Miianko je v!
On je mamkin!
Hej, ale mamka je tvoja, ned sa dieva. Ke naa mamka bud ma Miianka, to
bude n.
Eh, o reve? hnev sa Maro a ide za deckom. Vie, udia, o tadeto chodia, povedia
mamke a bude zle. o ti je? pohroz mu. Chce dosta na zadok?
Miko stchne, ke vid, vetci s u zase okolo neho.
Vie o? zazrie Plajbs na braeka, a on vie poriadne zazrie. Ke ti je nie dobre v
hurtovnici, vylome a z nej a bude ako my!
A ozaj! Anka vezme plienku, ktor u uschla. Prestrie ju na pai. Miianka vytiahnu z hurtovnice ako maiatko, posadia na plienku a obloia hlavnikami.
Ha ha! htor chlapa a ete zaslzen oi zas sa mu usmej. Vystiera drobn prteky
po trvike a hne sa pohne mka. Razdva a u je pri vode.
Jaj, ty fagan, odahuj ho vetci traja na star miesto. Kde sa to hrabe?
Chce sa utopi? hroz mu Anka. aby a zjedia!
Maroa to u zane mrzie. Chyt Mika popod pazuchy a hybaj s nm znova do hurtovnice.
Pohde i hlavniky za nm a zdvihne oje.
Pome za Pakom na pltisko! povie kamartom.
Pome!
Vozk zahurtuje, najm po skl. Chlapci ahaj ani mlad rebce. Strkaj sa i zaerdia a decko
hde sem i ta v truhlici, dobre nevylet.
Vyvalte ho! Vyvalte ho! kri nastraen Anka.
Hja, ke chce by medzi chlapci, nech vie!
Paka njdu na hati. Dr udicu v ruke, akoby si len teraz zastal. A m u niekoko peknch
hlov. I vie ryby s medzi nimi.
46
Doluniie s plte pribit a sasti naloen doskami. Na takej je i koliba a dobre sa tam bavi.
Pome na pl! navrhne erve.
Hej, a s Mikom o? zazer zas Maro, ke mu je braek na kadom kroku nepohodln.
Ja musm by pri om, ke Anka nechce.
Ja budem! podvol sa dieva. Ale bu i ty!
No, ak vec? vysko Jano na znak, e mu svitla dobr mylienka. Pome vetci na pl!
Vetci? pozrie Maro nedverivo.
I Miianko? natiahne tenuk krk Anka.
I ten! Vetci!
A hurtovnica?
I s hurtovnicou! Pekne ho zvezieme bokom, vytiahneme na brvn a bude s nami na plti.
Bez alieho daj sa do toho. Breh je sam skala, vydriapan vodou, o ke vzrastie, je vemi
div. Berie vetko. ako im je hurtovnicu prevliec. Ale o mus by mus. Pako hde
erviaika na pendlku sem i ta. I vytiahne nieo trepotav a jasav ani striebro. Ostatn zas
i s Miiankom a hurtovnicou zalgruj sa na plti. Povaj, ako to apoce, vyhrievaj sa na
slnieku a hadia do priezranej hlboiny, ako sa rybky prehaj
Pozri, ak vek, ny! ukazuje Jano prstom. Tak chyti, to u hej!
A tam je druh! mrkne Maro.
A tam ak vek! epce Anka, akoby sa obvala. Ako si to ahko plva proti vode.
Miko, ktorho nov okruie akosi uspokojuje, iste tie had na rybky do vody. avk a vzpna
sa v hurtovnici, stojacej skoro pri kraji medzi brvnami.
Ej! zachveje sa vtom Pako. V druhej chvli zazr kamarti nad vodou trepota sa opravdiv rybu.
Dr ju, dr! kriia vetci traja na Paka.
Ryba je vak prisiln a Pakova ni je slab. Odtrhne sa a up! Vtom vak zja i Miianko.
Zja i Anka, zakri i Pako. Sotva sa Maro zbad, hurtovnica je kolesami dohora.
Miianko, Miianko! ja dieva. Jj, Miianko n!
V t chvu vak ho u dr Maro za nohy. Je pravda, hlava mu je u vo Vhu, i rukami apoce.
Ale brat nenadarmo je slaninu mocn je. A nenadarmo lzne si i plenky, ke mu daj u
Strakov neboj sa nioho. Vytiahne Mika z vody ani maku za chvost, tak zrune, e ten
len vtedy zane ziapa, ke je u zasa na plti.
o sa vzpna? o len nesed poriadne? zazrie na ustrchan decko a hre ho. Nevid,
ak je tu voda?
47
A voda je veru na tom kraji hodn. Neby tch nh, Miianko sa v hurtovnici sotva voz alej.
Musela by u by pre druhho. Ale takto rast mostick pltnci. Ak sa neutopia za detstva
mu sa na staros.
Maro sa najprv poohliada, i ho nikto nevidel. Kdeby vak nie? Okolo Vhu v tak as je vdy
ud. Na druhom brehu zbieraj chudobn eniky drevo, tak odpadky. Tie sa dvaj u chvu
na deti. Ba vari i kriia
No, u je nie dobre! mykne v Marokovi. Veer sa nai dozvedia a bude krik
Neboj sa, Maroko! tu Anka, o ho hryzie.
Ve ja ni nepoviem!
oe ty! Ale druh
Miko len nechce stchnu akosi. Ja a ja!
o ja? zahriakne ho Jano. Vak sa ti ni nestalo. Koko rz to ete bude!
Hej, dovtpi sa Anka, ale ke je mokr.
A decko je naozaj ako hl. Neostva, len vyzliec ho do nah a vetko usui. Slnieko hreje,
len rados. Je to razdva
Prve ho vyzliekaj, teraz u bezpene medzi stohmi dosk pri kolibe, ke dobehne Zuzka
Lalovie, bieluk strapaa.
Maro Kozovie, Maro, kva mu z brehu, ako e mu m voao radostnho poveda.
Doniesli ti mldenci zajaiky. Tak pekn, bieluk, s iernymi bodkami na chrbte. Sameka
a samiku.
Plajbs by skkal od radosti, nech nie ten Mio. No ale slnieko, o mokr osu. Naloia
sa, zapriahnu do hurtovnice a enu vocval domov. Doma Mika nechaj mamke predo dvermi
a hybaj vetci do matale, kde si zajaiky ozaj murckaj na kapustnch listoch.
Ejej, ak pekn, pochvauj. Tak ani Mrzik nem.
A vm sa ni nestalo? spytuje sa mamka det, ke zbad, Miianko je akosi doudieran.
Ni sa vm neprihodilo?
Ni!
Iba veer ke zauje od ien, ako zletel Miianko rovno hlavou do Vhu.
Nu, ty potvora potvorsk, hre chlapiska, a keby sa ti bol zalial? o u potom, ha?
Ja by som mu nebol dal, mamka, povie Maro rozhodne.
A o by si si bol poal, nech ti spadne dnu?
Bol by skoil za nm!
48
Martin Rzus: Maroko
8
Jano onch, i keby bol chcel, nebol by vedel vymyslie vie prekvapenie ako tie zajaiky.
Darmo ich asi nedal! Ktovie, o mu dala za ne star ma Kramlkovie! Ale jednako! Ta basa bola
vek vec, to je vak ni proti tomuto. Maro m nesmiernu rados. Na holuby mu nejde chu.
Zajaiky? To je in ani neuletia, i pekne murckaj, i dupn si nkou a pobehn. Tam vysedva pri nich ani na Vh nejde. Nazna im kapustnch listov a nevie sa na ne prenadva.
Pekn zajaiky! Iste poloviiare, hovoria kamarti, ke nakukn. Pozrime, i s ozaj
samec a samika!
Razdva ich maj v hrsti, o by ony chceli aj uhn do priepravky na rez. erve lap za
uisk, tie odpoly ierne, najprv jednho, potom druhho, ako to robia u Mrzikov. Podr ich
proti sebe a proti svetlu, a ak im rozfukuje srs, tak rozfukuje
S! rozhodne znalecky. V je samek, hent je samika. Ojoj, to je plienno.
Bude ma zajacov, Maro, mrkne na kamarta, me potom i predva.
Lene s majetkom ide i povinnos a staros. Maroko Kozovie tie hne zbad treba mu
vyreza dosky a pribi pod vlov. I vlovek im treba na vodu a rebrinka na kapustu a atelinu,
o im donesie. Prce a prce! Dosku pod vlov vyree mu i pribije otec. Len do oho im da
vody, km si vydlabe vlovek?
Aha, pomysl si, mm vahan. Ten je u i tak trochu puknut, a mm u i misku, erven
plechau. Vahan, ten im bude!
Prinesie ho, polo ku kapuste, naleje do vody a je to. Potom sa u d do roboty. Miianko s
Ankou bavia sa teraz najviac vo dvore, km on, zabran do plnov, v drevrni strulik a dlabe.
Najprv len ten vlovek, ako Mio. Aj ho u m hotov, tak neohobovan. Ale oe, ke
naleje do vody teie.
Eh, zamrz ho, toko roboty, a nadarmo! pokrabe sa za uchom. Tu mu prde na
myse, i by sa to dalo niem zatrie. Smolou, na moj pravdu, smolou! a u i be na
doln plu nakraba si smoly z kltov. Ke jej m, zatrie vlovek a je dobr.
Pri rebrinke pomhaj kamarti, Pako a Janko. Nech je pekn, poriadna, ke u m by
vek na dve strany a pre cel kde zajacov! Nadde i Mio do drevrne a porad: takto to a
takto On je vak viac zvedav na zajace. Poul o nich, ete ich vak nevidel.
Uk mi tie svoje zajace! vyrukuje napokon.
No po! zjdu vetci tyria do matale, kde zajaiky zdvihn ui a zvedavo sa dvaj na
arvancov vekmi oami. Tm tie erven oi vo tme i svietia!
Zavr dvere, zapchaj nevek oblik a naozaj!
Pekn zajaiky! maskne si Mio tobne. Ja mm len burav a ierne.
Ke ich budeme ma viac, sbil Maro, zaarujem ti.
49
Dobre, zaarujeme si! Ja ti dm z tch naich vekch na plem. Tak zajac narastie ako
hodn prasa Pr si pozrie prde?
Prdem!
Maro u zabudol na histriu s basou i s cimbalom. Ve Mio Mrzik vie by, ke chce, i dobr
kamart! Prisbil sa mu na rno a ten ho i ak na mriku pri studni. Plajbs i ide, ale m v
servtke spuiakhlinenk a kus ierneho chleba.
Kam ide? pristav ho Mio. Nejde pozrie zajace, ha?
Ke ma mamka vystrojila otcovi s frutikom, omre Maro.
Do fabriky?
Hej! Nemu prs domov maj vea prce.
Tak po cez n dvor! rozriei hne Mrzik vec. Do fabriky zjde i zhumnm a
me si obzrie i nae zajace.
Maro i so sputiakom v ruke zabo do Mrzikovie dvora. Zjdu s Miom do matale, ale tam
m ete menie okienko ako u Plajbsov. Treba sa v nej rozhadie. Ke sa vak ero rozplynie,
zajace vychodia z dier za pohodenou kapustou jeden za druhm. Sadn si, jeden veda druhho,
bur i ierne, fochn oami, pohybu uami a chrumkaj si lstok za lstkom.
Ak vek! porovnva Maro. Moje s menie. Ale narast.
Na! dovleie mu Mio za ui poriadneho samiskaburiaka. Podvihni ho. Vak je
ak?
Je!
No, ke si zaarujeme, podr mu kamart prst pred samm nosom, i ty bude ma
tak, vie?
A ty bude ma biele s iernymi bodkami na chrbte, ako mm ja!
no.
Od Mrzikov pohne Maro bekom. o by povedal otec, keby raajky nedostal? Chlapca to
enie vdy bystrejie kra. Mio ho vyprevad zhradou, prevedie ho medzou i pomedzi konope, vyie ako on. Potom sa vak u ponha sm popri vode rovno do jednej z poetnch
fabrk, kde vie rob jeho otec.
M! pouje u mea z vekej fabriky, postavenej za vodou. Chlapec vie to uniskovia
a naho, ke sa k nim vol i do Kozov. Ani sa neohliadne na nich, opice! Pred druhou fabrikou
vlievaj prve aksi tepl masu na kopec, skade stek do potoka a usad sa. Maro vojde popri
mlynici dolu do potoka a potom hore brehom po tej masti. Tepl je a nohy sa mu v nej celkom
odtlaj. I nalep sa mu na ne: tu by sa pobavil, ale sa boj, aby ho nezatrbilo Vbehne
irokou brnou na dvor, pln mokrho duba. Me! Me ozve sa i tu z viacej strn.
50
! vyplaz chlapisko jazyk v t i t stranu, ke ho to doiera, a usiluje sa zmizn

v najblich dverch.
Zaraz ho nesmierny hluk, z neho ako vybada, i je to krik ud, i lomoz strojov. Naraz sa
mu postav pred oi vek mravenisko, ak on ete nevidel. o tam na Vhu pltnci alebo chlapi
na roliach! To je celkom inie. Tam je i vidno, i dobre sa dcha, ani sa tak neponha. Rob sa
hrup! h rup! A tu vma si Maroko jeden be ta, druh odtia. Jedni nosia koe,
druh preberaj, hdu na hbu, a to plieska, ako keby pasol na hol zadok. A k tomu tu
maina, tam maina, hen sa s rachotom obracia vek koleso, irok, iroizn, otvorom vidie,
ako sa v om koe prehadzuj uh!
A to tu rob mj otec? opta sa Maro chlapov, o si ho najprv ani nevimn.
o chce, chlape? skoro sa potkne oho jeden z robotnkov, garbiar, so skrnatenm
urcom zsterou na bedrch. o?? napne hlas, ke ho nepouje pre hluk.
i tu rob mj otec? prekri Maro i vravu i hukot strojov.
A si ty?
Me!e! zme vtom ktosi ostro, a sa to ozve na irokom priestore. Me!
Koza, me!
No, ja som Kozovie, gni chlapisko na vsmech. Pozna mu na tvri, ako v om myk.
i tu rob mj otec?
Hja, Koza? klepne si robotnk prstom na elo s smevom. Tu, tu, chlape, a kde by
inde? Vid hentch chlapov, o dr koe v kte na kobylinch?
Hej! zaomre Maro.
Tak cho ta! Ale si daj pozor, nech a reme nezachyt! A tade sa nemoc! Tam s cilohy1.
Padne do dajednho utop sa v dubnici, ty! Tadeto, uke mu cestu. Jeden z tch
robotnkov je tvoj otec.
Maroa mrz akosi, e sa nevie hne vynjs. Pri sa po ui, ve je on tu prv raz. Bolo by to
niekde pri Vhu, veru by sa nespytoval nikoho. Teraz vak u ide rovno a smelo i veda toho
ohromnho, rachotiaceho kolesa ako po nre.
Zastane pri chlapoch, obrtench i s kobylinami k oknm do steny. es ich je, a vetci maj
pred sebou surov koe, vetci dria v rukch vek noe s rovnmi rkami na dvoch koncoch,
vetci sa zhybuj ani do taktu a dr tie koe, dr. Maro vid, ako sa srs oddeuje pod takm
noom, ani o by holil. Ako ostva koa biela, bieluk. I to zbad, preo s t chlapi zazolen.
Ke tie koe nosia rovno z vekch zolnch van
Tak kou odra, to nie je ahk vec! kmitne mu v hlave. Ujec Harua m ahiu robotu!
Zbi pl, o je to proti tomuto? Le, zadva sa na robotiacich chlapov, o akoby ni nevideli
a ni nepouli, ktor je len z nich mj otec?
1
tvorhrann jamy v dlke
51
Ty si tu, Maro? pozn ho hne tret z chlapov, ke sa mu postav skoro pred kobylinu.
A si trafil?
M hodnho syna! pochvauj Plajbsovi druhovia. Mus ho dobre chova. Bude
z neho garbiar!
Me! zau zas odtia i odtia. Vtom vak i zatrbi na frutik a robotnci sa hrn
kad svojou stranou.
Po pojme otec chlapca za ruku. Vyjd na dvor inm smerom a zjdu do nevekej miestnosti pri komne. Tu je dub, vlhk dub, o dos prjemne raz. I pece s tu aksi. Tu si sadneme! rozviau servtku a rozloia sa pohodlne. Plajbs si vezme sputiak, polo ho medzi
kolen, naiera, chlpe mku vekou lyicou a zajed si iernym chlebom. Syn sa dva naho
a je mu akosi divno. Vid, ak je otec mlad. I pekn je, erven. A ke sa ete v nedeu vyhol! Keby vak mal zeme viac, kpil by si kone a nemusel by tak drie tie koe so svojimi
kamartmi
Ke budeme ma vea zajacov, mysl si Maro na dube v kurrni, km otec chlpe lyicu za
lyicou, i predm z nich nieo. Peniaze odlom. Potom zas predm, i zarobm. A ke bude
dos, kpime si poa. I kone kpime a radej pjdeme s otcom na furmanku.
A ty si u jedol? podva mu otec lyicu. I chleba mu nech polovicu.
Maro mku nechce, ale chlieb neohrd. Str si ho do kabtika, pozbiera riady a je hotov
domov.
A mamka o rob? spta sa ho ete otec.
Miianka mast bol ho bruko!
Tak po, vyvediem a. Nech niekde nespadne!
, ja si dm pozor! A tie zajaiky tak pekne er z jasliiek! chvli sa ete cestou, odskakujc, preskakujc ako mlad koza.
Pozor! skrkne otec, ako vyjd na vek dvor. U je vak neskoro. Chlapa sa prevrti
a up do ciloha. Na astie je v om len trochu dubnice. Sotva po kolen. To by si sa bol
okpal, nech je pln! sko otec za synom a vyhod ho na dub. Nevravm ti, daj si pozor?
o je tu ako pri Vhu? Tu me lovek prs o ivot ako ni. Neudrel si sa?
Nie! pust Maro cez zuby, zato oska na nohu. I do jazyka si zahryzol. A zmoen je,
ani o by chytal hrivaje. Ni sa mi nestalo. Ja u zjdem, otec
Domov ide kungajc. Ale hne sa znova vyrovn, hoci padn do takho ciloha, to je nie tak
ni. Pote sa vak, e bol skoro przdny. Pober sa zhumnm, a ke si odreaz zadn dverce
na dvore, d sa rovno do matale. Hod zajaikom kapustnho listu, o idcky odlomil, a ak,
i vyjd. Samika i vyjde, ale samec nikam.
Kde je? mysl si Maro a vojde rukou pod vlov. Pozrie i do ohrdky pre jaloviatko, prekut
cel mata a zmrzne. Nikde ni! Ach, mj zajac, vyhknu slzy, kde si sa mi podel?
Mj zajac pekn, mj! s nrekom nesie sputiak mamke do pitvora.
52
o ti je? o mrau? hroz mu tto psou, ukazujc do izby na plachticu. Zobu

mi ho! o ti je!
Zajac! dus v sebe Maro, Ten saamec! Nieto ho!
Popozeraj po dvore! Azda ti len vyiel! Ak boli dvere otvoren. Chlapec vyiel, prezer v
rezajni i na zhumn. I mamka pome.
I Pako a Jano, ke naddu kde je Maro? I Anka Krdanka. Ale kde ni, tu ni.
Kde sa podel? Kde sa len mohol podie? trpi sa Maro. Ete rno tu bol, a teraz ho
tu niet.
Ak ho maka zjedla? hda Jano.
Sem tak nechod! krti Pako hlavou. A na obliku je siln drt, ny!
Tak ho musel voakto ukradn.
Ukradn! Ukradn! zhodn sa deti. Len kto? Ve to sa skoro vyzvie.
V ten veer sed Maroko smutn na schodoch v pitvore. Ani jes sa mu nechce. Mozgom
prelet tie hroznho podozrenia. Prde mu na um Mio Mio Mrzikovie. Ako sa len mal
okolo jeho bielych zajacov! Ako ho dnes volal a suboval arova. A km on iel do fabriky
otcovi s frutikom, u mu sameka i vyaroval, ale tak naprdzno! On, on a nikto in!
V noci Maro neme zaspa. Prehadzuje sa v ramkovanej posteli z boka na bok. V dui mu
vrie a uzrieva osi, na o on ete nikdy nepomyslel. Teraz vak u mysl, mus myslie! Svojho
zajaca si pjde vzia. A ak ho nenjde vezme, akho dolap!
Len nad samm rnom o zasp. Vid si vo sne svojho sameka so samikou doma v matali.
Sedia na zadnch nkach pri rebrinke a chrumkaj si kapustiku. Tm trpkejie prejme ho
smtok, ke sa prebud. Vyjde na priedomie a sed, sed na skale pred syprou, ani sa nehne.
oe tak opa tie gambisk, te totka Kardanka, zajace boli a bud!
Ale tak samec nie! zaomre Maro.
Azda ti ho ktosi vzal?
Ve sa ja dozviem, kto ho m!
Maro nesed na skale, ako podstrelen havran, pre daromnicu.
Vie, Mrzikovci s bohat gazdovia, pjdu na pole. I Mio pjde s nimi a on si potom me
hvzdajc zjs do ich dvora.
Tak sa i stane. Ke chlapisko vid, vetko je pre, ete len i Eva prebehne susednm dvorom
a razdva je v matali. Srdce mu sce bije prudie, ve on tak osi neproboval. Ak by ho
vak i voakto naiel, hne m vhovorku. Had si svojho zajaca, bieleho sameka nie?
Nikto sa mu vak nedostane do cesty. Mata je przdna. Iba zajace sa zbiehaj okolo vlovca
53
a chrstaj ovos s krjanmi zemiakmi. Chyt oi do hrsti, i je nie tu jeho bel. Toho vak
niet, len sam buriaky a ierne. To ho trochu zmtie, ale len na chvu. V druhom okamihu lap
ho aksi dravos, nezdoln, mocn. Sko za buriakom, zdrap ho za uisk, uch s nm pod
kabt, a hybaj! Vo dvore len o sa kury splaia, ivej due nieto. On vak be pomedzi konope,
akoby ho niekto hnal. Vleie zajaiska, o mu dopoly tr spod kabta, a zastav sa len doma
v matali. I tam zavrie dvere za sebou
M! oddchne si saka. Ty si mi vzal bela, ja tebe buriaka, a sme kvit. Opatr
zajace a ide von akoby ni.
Lene je to nie tak prost vetko, ako si Maro predstavuje. Ke on to asi za hodinu nakukne,
o sa deje v matali, ete len teraz to mykne nm. Mohutn buriak beh za bielou samicou, a
o ju raz dobehne, vdy jej vytrhne chlp bielej srsti, a t zkostn zapiskne. Pri vlovci njde
chlp nejakej vaty. Zdvihne to a pozn chvost.
Samikin chvost, na moj veru, zoska Maro. Nu, ty zbojnk, schyt samca za ui a
trh ho nemilosrdne. to ju chce zadrhn ha? Ty zbojnk zbojncky!
o vak teraz? uvauje. Probujem ho zavrie, navykne! Zavrie ho do nevekej debny, kde
sa mu je ako hba. Ke ho vak vypust na druh de, tu ten zas do samiky len trha ju
a trha Maro ete probuje i to i on. Vetko darmo! Zabi ho? No, to nie! On nem zajace
na mso, ale na rados. o vak s nm?
Zanesiem ho sp! svitne mu napokon v hlave. Aj ho hne lap za tie uisk, a kade ho
priniesol, tade ho i nesie do Mrzikov. Mio samca u iste had, a ak by ho niekto i pristavil,
povie mu: To je Mrzikovie zajac! Lapil som ho v konopiach, nesiem ho sp.
Ke sa vrti od Mrzikov, je akosi rd.
Ete radej je vak tomu na druh de, ke prde Zuzka od Lalov a prinesie mu samca bela.
Je to tvoj zajac, Maro? podr mu ho oproti.
Mj, zajasaj chlapcovo oi.
No vid, n otec ho lapili na naom zhumn. Objedal nm kalerb!
Mj samek! vezme si ho od Zuzky. Ke bude ma mlad, dm ti!
Jajaj, Maro, smeje sa dieva, kde ti samec bude ma mlad!
Nu ve, zahanb sa, ke tie moje zajace bud ma mlad, potom dm i tebe!
A nezabudne?
Nie! vol ete i za ou zo dvora. Polo sameka k oklbanej samike do matale a mysl
si pritom: No, ani ten Mio nie je tak zl!
54
Martin Rzus: Maroko
9
V jeseni istho da enie mamka Maroa hne zrna poriadne sa umy, uesa a obliec do
novch iat. Vzia si nov klobk, ten ete nevyceden, s ervenm perekom. Ke je hotov, postav si i ona nov tylov epiec so irokou vlokou na bohat svetl vlasy, uviae si
ierny runk a v drienej vizitke, utivej ate a drobnch imikch tak je, len uletie
No po! Ideme! pojme Maroa za ruku.
Maro vie id na zpis do koly. Aj je rd bude ako starie deti. Ale mu je aj akosi nijako.
Cti, osi vekho sa deje v tom jeho slobodnom ivote. U nebude mc, kedy sa mu zachce,
zabehn na Vh alebo k zajacom. Do koly sa mus chodi, a to de po de A on u tak
navykol na tie jarky za humnami! Na zelen pai a ltunk mach, i na piecku pri moidle! Ani
pri Vhu nemu u toko vysedva a Zlat k, ten u tie len ledakedy navtvi Vetko to
mu prde na myse a radej by len ostal doma. Ke vak vid, id i in deti. I Zuzka Lalovie, i
Mio Mrzik, i Jano erve, ako sa ete pia, e bud iaci, zapi sa i on a ide s materou.
Na kolskom dvore vo Sv. Petre a Pavle vid u kdle iakov, chlapcov i dievat. Z kamartov
iba Pako ostal doma a Anka Krdanka, t s mlad. Tm bude ete hej!
A ty do ktorej pjde? spta sa Maroa aksi pansky pristrojen v chlapec.
Do prvej! zaomre mu nesmelo, obzerajc si ho od hlavy po pty.
Ku sleinke! dolo mamka.
Jaj, sleiniatko! Sleiniatko! pone sa mu potvora chlapec hne vysmieva. Sleiniatkokokoko!
Maro sa ohliada, i tu niet poriadnej skaly niekde. Ale ni. Vetko isto pozametan ako doma
v izbe. Mamka zbad, e sa chlapec obzer, pohroz samopankovi a syna potrhne za sebou.
Po! o a po om?
Maro ide, ale dlho gni za provokujcim, akoby si ho chcel zapamta.
Tak pna! zaomre zlostne.
Pred kolskou brnou prid sa k nim i erveova ma, chud enika, iste suchotinrka. Jano
prisko k Maroovi, ovin si ruky okolo krku a hne im je v tom zmtku veselie. V kole ich
prijme prjemn poern dma. Prihovor sa chlapcom, potom sadne ku stolku a pe, o jej
povedia, km sa chlapci obzeraj po uebni, plnej stolc a obrazov s vekmi punktami, akoby
to niekto len prstami naodtlal.
Nu ako zapeme chlapca, vimne si Maro, e je o om re, Koza i Plajbs?
Hdam u len Koza, sleinka, mieni mamka. Ve k nm najviac len tak volaj. A
kto bude ma dvoje mien?
Teda Maroko Kozovie, pritiahne si chlapca uiteka k sebe, a si rd, e ide do koly?
55
No, uvauje tento poveda, i nepoveda, keby som nemal doma zajace!
Ve zajaiky me ma. I do koly me chodi, nie?
Ale ak mi ich nieo zoerie, ke bud mlad!
To sa ti me sta, i ke bude doma! usmieva sa slena.
To s t sleinka, o vs bud ui, vysvetuj iakom mamky. A len ich dobre prsno,
sleinka! Lebo je to div ani z hory.
Chlapcov takto prpoviedky nenadchn vemi radostne. Ctia, akoby sa tu strojilo nieo proti
nim. Ke im vak kpia mamky tabuky s peknou ltukou pongiou na pagtiku i labikr
a po paklku cukrkov, akosi inak hadia na svet a vpravuj sa do novho stavu. O dvatri
tdne s z nich iaci, len rados.
Vnu zmenu pozna najm na Marokovi. Zajaiky si opatril, to je doma prv. I k Vhu si
zjde, najm ke je vono, v stredu a v sobotu popoludn. Ale in tabuka a grife. labikr,
ihla , uko , oko , fajka f, gajdy g Pona ho bavi a ide mu to ako po
masle. Je dos presn. Ke je as, vezme krmy pod pazuchu, cedik na hlavu a be boso,
a sa pri za nm.
Maro, ty by si bol dobr iak, chvli ho sleinka, ke taj radom pri stolku, len
keby si si nos lepie utieral! Nem atky?
To maj len pni, fochne na dvochtroch lepie obleench chlapcov v prvej lavici.
Pni, ak pni? mrz sa slena. To m ma kad istotn lovek, viete deti? Nie smrka, siaka a o vetko, ale atku si vzia, takto ha, ukazuje nzorne uiteka, vychovvajc z tej diviny kultrnych ud. Nikto nem atky? spytuje sa triedy.
Ja mm! Ja! Ja! zdvihne sa zopr rk. Veru nie vea, I ja mm!
No a ty, Maro, pozri, uke mu na rukvy.
Ve maj i druh! zazrie chlapec, akoby bodol. Cti, cel trieda je v tom, a na om sa
smej. o on me za to, e je nie pn, a slzy sa mu tisn do o.
Od toho asu sce atky nem, ale na rukvy si d pozor. Utrie si nos do hrsti. Tak nejako,
ako to robia, okrem pnat, i t ostatn. In by bol v kole doma. Sed si s Janom ervenom, to
je dobr kamart. Mio Mrzik chcel si tie sadn do ich lavice, ale nebolo miesta. Darmo sa
tskal. Musel na sam zadok! A dobre je to tak! On ani tu nikomu ned pokoja. Km sleinka
neprdu, chod neraz tvornoky popod dievensk lavice, ah dievat za nohy a tie pitia
mrauia, a to i na dvor.
Budete ho ticho! zakri neraz na nich spod okna prsny hlas uitea Horvaja. Ten vie
zazrie, m fzy, boja sa ho. o pitte?
Ke nm Mio Mrzik chod popod lavice a ah ns za nohy, kriia vetky naraz.
o to? vojde raz pn uite do uebne, akoby nepoul dobre. A kde je ten Mio?
56
Pod lavicou! Tu, tu! ukazuj deti raz ta, raz inde. Hen je!
Po von! zaznie prsny rozkaz medzi lavicami. Ide?
Nejdem!
Nejde? v tom u mocn ruka i ah delikventa za ucho. Nejde?
Jaj, idem, idem, prosm ponene! ja Mio, pridajc ruku uiteovi.
o si tam hadal? examinuje ho, ke ho u m v moci. Povedz, o?
Grife, grife mi tam ktosi musel hodi, grife e!
Grife, hej? a tu fac, fac, sype sa mu u poza ui. Aby si ho nehadal tam viacej!
Mrzik si sadne na miesto erven ako rak. Trieda vak prijme trest s istm uspokojenm. Len
sa deom zd, bolo toho trochu vea, ke dievat i samy zapraj doho. Ale Mio je pes,
a dobr pes sa vyle!
Maroko had nielen na sleinku, ale i na cel triedu s istm repektom. Vid, ako sa deti delia
poda toho, odkia s, i ie s, ale trieda je trieda. O desiatej spolu sa bavia na kolskom dvore,
a ke id domov v rade, na vetkch teda i na tie pnata, volaj star iaci sleiniatka,
sleiniatka! Oni sa vak nedaj. Zavolaj i tm najstarm smelo: horvajiatka, horvajiatka!
Nedaj sa, a to ich spja. Ale spja ich aj in, a to je autorita triedy. A kto voao prekri, km
sleinka neprde, sadne cel trieda na vrch lavc a dievat i chlapci, bijc psou o ps, spustia:
jjjjjj, dostane! jjjjjj! Na koho sa to vzahuje, u i vylial atrament, i
zabil okno, ten je straten. Mus sa doreva a potom prde vprask jjjjjj!
Ak sa Maroko oho boj, je toto! Preto sa i sprva celkom utiahnuto. Nevad sa, ani nebije,
hoci sily m. Zd sa mu, ke on nie je pna a ani nemaj kone, inak to ani neme by. Doma
m svoje zajaiky, svoj svet a svoje star kamartstvo. Do koly chod s ervenom, o ho vdy
prde zavola. Na zimu dostane imiky, ba od rodiny z Novej Vsi po istom rovesnkovi, o
umrel i koutek. Za sru str perenk, okrhly, s lilavm krkom na konci, apurdu
baranicu na hlavu, ete i koutek a u aj ide.
Pritom neobde jednej kzky, zakrip podkovikou, a to prsk, a bra ad optkom ako
ostatn.
Niekedy sa mu pridru i Pako. Smutno mu je sammu doma a na Maroa, km prde zo koly,
dlho aka. Ako dobr kamart radej ide i on s nm ku sleinke. Anka Krdanka prid sa zas
niekedy k Zuzke Lalovie, ke ona prde len o dva roky do koly. V takto as s zas vetci
spolu Lepch kamartov si nenjde. Ono to tie deti neraz letia jedno do druhho pre ni, za
ni. Najm Maroovi sa dostane, ke je dos utiahnut, a myslia si o om, je len tak umk.
Hne ho buchne ten hne onen. Ke vak on neostane dlen, je krik.
Kozaboza rohat, do pol boka odrat, m! zakrie raz do Ivan Kloka, jeden z panskch chlapcov, pre to neastn meno. Vystr si ete i dva prsty pred elo, eboe rohy. Me!
Vtom vak v om a hegne a je na zemi. Maro sa rozbehol, a buch! Ivan sa rozplet ako aba,
a sa skri prach.
57
Ke som koza, nech som koza! zgni vaz a naduren ide pokojne do svojej lavice.
Ten zo zeme sa pozbiera. Ke vak vid, ako si zafal pekn belas nohaviky, spust mrauk.
Darmo fuk, trieda sa ho nezastane a nepone jojka, ako ke sa stane nieo nesprvneho.
Maro ver v spravodlivos triedy, km ho nenadde nieo, oho by sa nebol nazdal.
Istho rna prde do koly neskorie. Ostatn s u skoro vetci spolu. Maroa u na chodbe
zaraz, v triede je ticho. Azda je u sleinka dnu? Vak ju videl na dvore s uitemi. Ako vak
otvor dvere, hne je naistom. Chlapci i dievat sedia na vrchu lavc a ako ho zazr, povstane
hluk.
Jjjjjj, zahu uebou a bije do taktu ps o ps. Bude dost va!
Jjjjjj
Chlapisko vid, cel trieda je sprisahan proti nemu. Ale preo nem ani tuenia. Zaervenie
sa po ui ako obyajne, opust gamby a sadne si mkvo do lavice i v koku. Najhorie to m,
e ani erve je nie na jeho strane. I on sed navrchu lavice s ostatnmi a jojk do taktu. Ani
naho nepozrie a ak, o bude. Nie si je vedom nijakej viny. S nikm sa nebil, nikomu ni
nespravil. To hrozn jjjjjj! ree mu ako britva do srdieka, ale nezaplae. Len had
pred seba, mrano had, potom si podoprie hlavu rukami z oboch strn.
Otvor dvere sleinka a nastane ticho.
o sa stalo? vezme do ruky trstenicu, rozstrapkan, o bije ou o stolk, ke je hluk.
o je zasa? zahad sa na triedu prsnym zrakom.
Maro Kozovie strelil vera Hanke Pitkovie mendelku do ucha, aluj dievat.
Museli s s ou mamka i k doktorovi vybra t mendelku.
Ak mendelku? pocti u Maro prsny pohad na sebe.
Tak jadierko zo svtojnskeho chlebka! Tak malik!
Kde si, Pitkov? ide sleinka medzi lavice, kde vstane drobn poern dievatko a
pone plaka. Je to pravda? Boli ste s mamkou u doktora?
no!
A kto ti to strelil? Kedy?
Vera, ke sme li zo koly.
Ale kto ti to spravil?
Ja neviem!
Maro, Maro jej to, pani sleinka, pou chlapcov i dievat. On mal tak cievku,
strieal hrachom i do ns.
Tak o je to, Maro? djde teraz u rad na delikventa. o si to urobil?
Ja som neurobil, zachveje sa chlapec, vedom svojej neviny. Ja som nie.
58
A kto?
Neviem! Ja som ani nemal svtojnskeho chleba, ani mendelky.
To si mohol i njs!
On je to! On! vravia znova deti.
Tak teda neklam! okrkne ho sleinka, ktor neme inak pri tokch svedkoch. Kde
m t cievku?
Tu, vyahuje Maro z vrecka celkom tenk cievoku, o spravil ete v lete z chabzdy, e
mu bude na palku. Tu je! I pod ju erven po ui sleinke. V oiach sa mu zatmie.
Triedu u ani nevid. Pouje ostr hlas uiteky a nevie, ako sa dostane von z lavice, len ke
mu trstenica bcha po kouchu, ani oby koberce pril.
Bolie to ani nebol, ve m kouch. Ale t hanba, a pre ni! Prejme ho ia. Tak trpko zaplae,
a sleinke ovisne ruka a nech ho. Prde jej na myse, vak Maro Kozovie nevyparatil dosia
ni zl a je z prvch iakov. Ale ke cel trieda hovor. Spravodlivos mus by i v kole!
Mamka doma hne vetko zvie od Zuzky Lalovie, o sa stalo. A e Maro ostal i zavret. Ke
prde domov smutn, s ervenmi oami i pone ho hrei. Ke vak vid, ako ho zas myk
bolestn nrek, prde jej na myse rozbit hlava Zuzky Lalovie.
Si to ty vykonal? spta sa syna celkom krotko.
Niee, fik chlapec. Ja by vm povedal. Ja som strieal hrachom. To vykonal
druh, a povedali na ma
Jajjaj, chlapa, poutuje ho ma. Ty bude aksi neastn v ivote. Ale ni. Len sa
neboj! posmel ho. A dr sa, ve ti to zacelie.
Kto strelil Hanke Pitkovie mendelku do ucha, to sa hne nevyzvie. Ale sleinka si vma od
tch ias Maroa viac. Vid, je to poriadny, snaiv iak a je k nemu dobr. A on skoro zabudne
buchot do koucha, ale triede to u nezabudne. Do tej due ako vosk vpsalo sa k tomu, o
tam je, i to, e cel trieda me cigni. Zato on do koly chod rd. U sa pilne. Doma u
neraz i Paka a Anku Krdanku poznva litery a psa sla na tabuku. Nau ich hra sa i o
kinkarapac, i kone maova.
Len ke u prde jar a zazelenie sa popri Vhu, bol by rd, keby bol kole koniec. Chod, riadne
chod, nemusia ho doma hna ako Jana ervea a inch. Ke vak me hodi knioky a
vyletie ako vtk, to m najradej. Lastoviky lietaj, kvietky vytaj hlvky, vby sa usmej
svieou zeleou. Paly mono krti i s troma dierkami, pdele robi, ba cel trby. Na paiti
ivkaj ltuk hsatk a sipia husi, vystiera sa pltno, o treba polieva, km sa vybieli. I
mamka maj A on mus do koly. o poa?
Raz popoludn ide sm zhumnm. Slnieko krsne hreje. Popri vode s ete lky, zakvitnut,
pestr. Na konci je rad vb, starch, rozkorenench, a v omladnutch korunch spievaj si
lahodne vtiky. Nemono sa nezapova. Maro kra, obzerajc sa sem i ta, neskorie ne
inokedy. Pribavil sa pri zajacoch, o mu maj u druh raz mlad. U si mysl, bude neskoro. Ale
59
zajaiky musel opatri, aby mu ich osi nepodrhlo ako tie prv. Z oho potom d Zuzke Lalovie,
ako jej sbil? A z oho pred, odlo a kpi rou a kone, aby otec nemusel do garbiarne?
A kam ty ide? vyru ho zrazu znmy hlas. Ke sa prizrie, vid pod vbou si sed Jano
erve. Pltenn kapsu, ak dostal u i Maro od starej matere, m tam kdesi v trve pohoden.
Vyber mlad prtiky a pidlik nokom. V kole niet nikoho. Ja som bol!
Naozaj si bol? zadva sa naho Maro, i ho neklame. Naozaj?
Akoe! Bol som, prisvieda Jano. I zabom sa ti na to, ak chce.
Tak povedz, na moj duu!
No, na moj duu! dotvrd kamart, hadiac celkom poctivo. Necho ani ty! Nakrtime
si pal a budeme sa bavi, hej?
Hej! uspoahne sa Maroko.
Tak to i spravia. Miesto jednej kapsy v trve s dve. A oni si sedia, strhaj, palky krtia,
teia sa slnieku, teplu i zelenej trvike, ako to robievali pri Vhu. Ani nezbadaj, ako ujde as.
Odrazu vak, ke fabriky zatrbia na olovrant joj, o je to? Vyru ich krik, smiech a jj
jjjj. Cestou popri vyhni id z mesta do Mostc pekne v rade, ako obyajne sleiniatka.
T! zmrzne Maro, zblednc cel, kola bola, pozrie na Jana, zbierajceho u tie
svoju kapsu zo zeme. A ty si sa i zaboil! vyituje mu.
No, ja som sa na pravdu, brni sa erve. Ke som ja bol v kole, nebolo tam nikoho,
tak som sa i zobral.
Hej, ale potom prili!
Ja neviem! mrz u i Jana. Vie, nebude to dobre.
Maro cti, to bude celkom zle. Ide domov zhumnm, ale len po dvor. Mamke sa neuke na
oi. Vie, ako robia sleinka, ke je niekto nie v kole. Hne vyl do toho domu po kole. Tak
u iste mamka vie o vetkom. o u len teraz robi?
Podva sa krou na uliku, a ke vid, deti id od mamky, vie, koko bilo. Zavrie sa do tmavej
rezajne, kde je otcova truhlica na seku, a tu up ani vo pod chrastou. Preo len poslchol
Jana a nepresvedil sa sm! A i by nemal s radej na Nin koniec? Ale nie, nejde! I t to u
mono vedia. A to je jedno. Tam dosta, i tu dosta.
Ba je to horie. Ke dostane tam, dostane ete i doma. Ke dostane doma, tam je u potom
vetko odpusten.
Takto sa i zmrkne a prde veer. Ak by sem niekto nakukol, vtiahne sa chlapec pod upy, o
stoja v kte hore koncom. Polo si pltenn kapsiku pod hlavu a utrpen zasp.
Jaj, Maroko mj, Maroko mj, kde si, kde? pouje naraz krik a pretiera si oi. Vetko
mu prde znova na myse a ani necekne. Rob sa, e sp. Ale pouje vetko. Jaj, Maroko
mj, kde si sa mi podel?
60
Maro, Maro! ozve sa i otcov hlas vo dvore, i kdesi na zhumn. Hybaj domov, ni
sa ti nestane!
Hej! mysl si Maro, to sa tak povie. Ale reme je reme! Napokon sa otvoria dvere i na
rezajni. Chlapcovi zastane dych a srdce mu bije ako zvon.
Tu mus by kdesi! zasvieti otec lampom. Jano erveovie hovoril, iel sem do
dvora. No, ve je i tu, podr svetlo i pod py. Vid ho?
Sp! Chudk, boj sa! povie ma, ohliadnuc sa na mua, i sa mu ak ruka netrasie. Ale
nie! Vidie, on mu takto mlokedy povie slova, ale ho m rd. Maroko, Maroko, vsta!
o nejde domov spa? to je vetko, o mu povie otec prsnym hlasom. U je noc.
Ja som chcel s! tli sa chlapec k materi. Ale Jano sa zaboil, e je nie nikto v kole.
Nem pova na Jana, povie mu zas ma. O vetkom sa m presvedi sm. Rozumie?
61
Martin Rzus: Maroko
10
Stane sa i, na o Maro nerta. Prhoda sa chlapiskm prepeie i v kole. Sleinka sa ich spta,
kde to krtili vera tie paly, ale ich nevytne. Ani len kaa im ned. Vec je pre u jasn.
Jano priiel do koly, ke tu ete nebolo nikoho. Obrtil sa na pte v blahom vedom, kde s nie
ostatn, e tam nemus by ani on. Sadol si pod vby a zdral i Maroa. Ale netresce ich i pre in.
O Hanke Pitkovej sa vyzvedalo, e jej mendelku strelilo do ucha Cigna v meste, ke ilo
do koly. Uiteka nezabudla, ako vtedy Maro bolestne nariekal. Tak mu to ide na tento rov.
Marokovi to sprav kolu milou. I s chlapcami sa viacej skamarti. M poriadnu loptu, uan z kravskej srsti a odrotovan pagtom, o mu ete otec spravil. Dobre sa tm bav o rtu,
i o in. A on sa vie. Po erveovi, ktor je hotov sklnik, on vie najlepie hdza a mieri.
Spoluiaci ho vane vezm medzi seba. I t z Ninho konca, o vdy vykrikovali naho, ke
chodieval rno od starej matere Kramlkovie. Iba chlapci z mesta nestoja akosi oho. T maj
inakie men, ako Ivan, Karol, Fedor Nosia si makrty do koly a s viac len medzi sebou.
Zato niekedy aruj za ierny chlieb biely.
Pnat! mysl si Maro, ke ich vid, a najastejie obde. oe, ja mm kamartov dos!
Vma si, ako si oni velio dovolia, ak si ten i onen nezastane. Nedvno Ivan vyahoval
susedovi podpopolnk z kapsy. Myslia si, oni s viac! o po nich?
Mimo koly s vak i tto hne inak. Ke sa prdu kpa na Vh, tak s ako ostatn. Celkom
kamartski. Pehav, vyhknut Ivan Kloka, ktorho bol Maro prestril v kole, ke sa mu
vysmieval z mena, ide s nm i zajace pozrie. Ba d mu i zo tri farbist ceruzky, omu sa vemi
pote
A maj i mlad? zvedav je Ivan v Kozovie ulike.
Maj! zaiari rados v Maroovch oiach. Len s ete malik! U raz mali, ale ich
osi podrhlo. Teraz maj sedem vyklad mu, vyklad. Najprv boli slep, ale u vidia.
Tak maj pekn ok, a s biele, s bodkami na chrbte, ako star
Vojd do starho dvora, a tu strach. Mata odchlen sotva dvere otvoria, vysko z nich ryav
kocr brrr!
Maro stpne, u je zasa zle. Ten kocrisko tu darmo nebol! A naozaj! Ke sa rozhadia po
matali, starm zajacom vidia ui tra z vlova, kam sa uchlili v nebezpeenstve. A mlad?
Tie kade ktor porozahovan na podlahe bez ivota, podrhnut podrhnut!
No, mykne to Maroom, u s tam! Ja sa u mladch zajaikov ani nedoijem!
je mu do plau.
Ten kocrisko ryav ich podrhol, vak? utuje Ivan. On si to chcel pozrie, a takto.
Ak pekn zajaiky! zdvihne jednodruh za uko a podr ku svetlu. Ak bieluk!
A je ten kocr?
Ja neviem! bri v Maroovi. Ale on chod tadeto a ja ho dochytm. Ale ke ho raz
dochytm, zablysne mu v oiach, neujde mi iv!
62
Toto vyplienenie zajaieho hniezda u po druh raz stane sa medzi demi udalosou. Prde
Pako, ktor vie, ako je to, ke sa mu tchor alebo in pliaga dostane do holubnka. Rno u
len perie tam a holbt jedno na druhom. Juj! To je veru koda! poutuje kamarta.
A ak boli pekn. U i oka otvrali. Nakukne i erve i Mio Mrzik, zvedav ako sa
to len mohlo zasa sta? Ve takmto spsobom na aru nikdy nedjde! Obzeraj mata po
ktoch i oblik, i je dobre zadrotovan. Volaj na zajace muc! muc! Tie vak sotva hlavy
vystria, dup! a u s niekde pod rezom, do ktorho si nahriebli chodieb kromkrom. Ke
nadde i mamka s Miiankom na rukch a s Ankou Krdankou veda seba, Maro sa u nevie
zdra a pust hundry.
Vy ste mi nechali dvere otvoren!
Kto? zamra sa hladk tvr materina.
Nu vy, zoptuje chlapec. A kto druh?
Ba ty si si musel necha! Darebk! hnev sa ma, ke on to vdy tak, ak sa mu nieo
stane. My sme ti prina, otec a ja, azda i tuto Miianko! Kto in?
Ja som si dvere zatvoril! smrk Maro, ovldan iaom pri pohade na ten cintorn.
Ja si vdy zavriem.
Ak sa ti samy otvorili, skma erve dreven zvrtlk. Pozri, ako ti odstva!
Tak zvrtlk mus prilieha, vie! dod i Mio, ktor m s kocrmi, tchormi a kunami
dos roboty. Tak potvora pch sa ti dolu a odchli si dvere, ak s nie dobre zavret, i sama!
Veru hej! I nm sa to stalo. A ak to bol kocr?
Tak vek, ryav! zaomre Maro, zatnc pste. Ke ho chytm!
Hej, blysne i v Pakovch oiach, ten ske i na moje holuby neraz. Keby som ho
chytil!
To je hen Glckovie z krmy, ist Jano. Ja ho u poznm, potvoru! Tla sa rd! On, ke
sa mu to dobre darilo, ete prde! Nachysta mu vo dvore mlieka na mitiku, a potom po om!
Nie! ozve sa Pakov poovncky intinkt. Udrie ho raz, ani ho nepomieri! o na
tom? Ale pekne si ho privbi, uviaza mu skalu na krk a tak ho prati do mlynice. Inak ho
neskntri! zahoria mu oi pomstou.
Horia Paovi, horia Maroovi, blia ostatnm. Vidie tu tak spustoenie, sedem zajaikov bielych, bielukch, s iernymi bodkami na chrbtoch nehybne to je do plau i do hnevu! Tam
je u vetka ndej na dlh as! Ak nie navdy. Keby tak teraz chytili toho kocriska, to by mal
smr! Nie utopi upiekli by ho v piecke pri moidle za iva!
Maro sa zdriava, ako vldze. Ke vak kamarti poklad mtvolky veda seba, nevie sa alej
zdra a zafik. Anka Krdanka tie hne spust.
Ale, ty somr, zahriakne ma syna, o reve? Vak sa ti ete okot! Nerev, to je nie
pekn!
63
Hej, utiera si chlapisko oi psami, a vy ste nemrauali, ke vm zdochla svia?

Nepla, Maroko, chlchol ho i Anka, hoc m pln ok sz. Pochovme ich, vie?
Ja donesiem handriiek, pekne ich do nich ulome.
A my im spravme truhliky, hotov s kamarti do pomoci.
Maroko pristane. Hne sa i daj do roboty. Naznaj inda a vymeriavaj, re, klaj i
zbjaj drobnukmi klinekmi, o sa njdu na dne truhlice v drevrni.
Tak pohreb im spravme, e no! vyklad Pako, ktor si svoje pekn nohaviky s troma
gombikami nad kolenom i trochu zalajnil. Ty, Maro, del hne lohy, ty bude
farrom, ja rechtorom. Mio, ty bude jamy kopa a, Jano, ty zvoni.
A ja o budem? str medzi nich hlavu Anka Krdanka.
Nu ty bude vyklada, vie? poa ju Jano. Tak ako tetka Kunovie nedvno, ke
im ujec umreli. Jj, kdee si sa mi u podel? Ako si len na to drevo chodieval! Ako bral tie
moje peniaky na ten dohn, ako! A teraz u ostanem sama! Ach, boe, zmiluj sa nado mnou!
Takto nejako, vie?
Ke s u truhliky hotov, mtvolky zajaikov povij do handriiek a uloia do jednej z rakiev. Sedem rakviiek jedna pri druhej, ke tie dotiky i slabo priliehaj, koho by to nepohlo.
Jano vyjde na op a dvha ruky vysoko nad hlavu a spa po sam dlku, zvon, vyzva.
T dolu chystaj sa u na slvnostn pohreb. Naloia rakviky na hnojn noselnice, prestret
pekne iernou atkou. Pao spust spev ako rechtor. Anka si zastrie oi zsterkou a narieka,
vyklad: Ach, detiky moje, vy mil zajaiky, o sa vm to len stalo? o ma opate, chudobn vdovicu? o si ja len ponem bez vs, detiky moje? Kto mi pjde dreva donies? Kto
mi zabehne do sklepa po mku, cukor? A kto k idovi po plenku, ke nm bud rou ora?
Ach ach, ach
Jano v ope vytrvalo zvon. Mio zas hrebie sedem hrobov za dvorom pod zhradkou na paiti.
Maro sa spoiatku len dva, nejde mu nijak do spevu. Ke sa vak ostatn rozkriia, chyt to
i jeho a spust i on ako farr amenamen. Zdvihne s Pakom noselnice, na noselniciach
sedem rakviiek a zbohom, star zajaiky, zbohom, mataka id pomaly, ako sa sved pri
tokom smtku a bli, za dvor pod ploty na pai
Krik let pomedzi ploty na zhumnie a do zhrad. eny, o prve tam papr na kapustnch
hriadkach, zdvhaj hlavy jedna za druhou.
o to za spev v tom Kozovie dvore?
No, to si veru nae deti tak, vol totka Krdanka kmotre Lalovie kamsi na tretiu rou.
Bavia sa o pohreb.
Len aby z toho nebolo zasa zle! obva sa kmotra. Onehdy bavili sa u ns dievat.
Vyspevovali, nariekali, nariekali. A i ten star Kunovie neumrie v noci? Nie je to dobre, ke
sa deti bavia o pohreb!
Jaj, ale to len ke sa bavia naprzdno, vyvracia Krdanka. A to pochovvaj naozaj.
Tomu nmu hubovi podrhol kocr zajace. Tie pochovvaj
64
Juj, vy moje deti drah vyklad si zatia Anka Vak vs len doriadil ten kocrisko.
Jujjuj, ve my mu ho dme Nebude ten dlho zajaiky drhn, veru nie. Ach, ach!
Spev sa ete nesie a spieva i Maro. Pekn pohreb uav na bolesti. Ve sa star belaa ete
okot!
Ke ide tade totka Krdanka, nesc pred sebou v zstere zeleninu pre svine, u je pod plotom
sedem mohl, ani na cintorne po nejakom neast alebo zloine. Prve o kre na ne osdzaj.
Pote pozrie, vol Anka na mamku, tu leia nae zajaiky!
Nono, zastane totka veda det a dva sa na hrobeky. Pekne ste ich pochovali,
pekne. Ale kvetov ste im nedali na hrob.
To maj len pni! zosmutnie zas Maro. Ja som bol na cmiteri.
Pni, pni, ukab sa Krdanka. A o, pre ns nerast kvety? Chote na lku, natrhajte
kvetov a polote na hrobeky!
Nie! protestuje Maro, hlavaj hlavat, ako vdy, my im prinesieme einy. T neuvdne a je dlho zelen.
Zajaiky s u takto na pokoji, ale nie tie detsk srdcia. o raz prdu ku hrobekom, vdy
subuj, e to tomu ryavmu kocrovi neodpustia a neodpustia! Najm Maro sliedi za nm,
kade chod. Naleje mlieka na star vahanek, z ktorho i zajaiky pjali, polo na ist miesto
vo dvore, kade potvora mus s. Nech sa len nau. Vysed, ke prde zo koly, cel hodiny
striehnuc, i sa kocrisko neobjav. A neak dlho. Skoro zbad, mlieko ktosi pil. Zas mu naleje,
ak a dok. Kocr prde a ide rovno do vahanca. Ke zbad Maroa, cofne sa. Ke vak
nevid chlapca bra skalu, uprie naho oplov oi a miau pone sa s nm i kamarti. Na
druhtret de m ho u Maro na svorke, podviazanho inkou popod krk a popod brucho.
No, teraz si u tu! dr chlapec koniec zinky a v zelenkastch oiach vzbkne mu zlos.
Teraz u neujde! o s tebou spravi? zadva sa na kocra, ktor si ete veselo pradie a
nem potuchy, do oho to vliezol a e je v rukch spravodlivosti. Po! potrhne inku, o
zajatcovi razom osvieti poloenie. Ukem ti, o si vykonal! potiahne ho za sebou.
Kocr, sklaman razom v kamartstve, sko a rd by s svojou cestou. To vak nejde, inka i
sahuje i ned. Tu ho Maro vezme na ruky, i pohladk, o ho trochu upokoj.
Vyjd za dvor, kde je hba kltov na hlbokej iernej hnojivej barine. Pod plotom ho Maro zlo
a on zas by len nedbal niekam medzi dosky. Lene inka! Kocr sa vzpiera a chlapec ho vleie
k siedmim hrobekom, na nich s kre i eina.
Vid, o si vykonal, vid? strk mu hlavu sedem rz pred siedmimi hrobmi. Podrhol
si mi mlad zajaiky, tak krsne, bieluk s iernymi bodkami na chrbte. o ti spravili? o
si zasli za to ha?
Maro najprv mysl, uviae ho niekam do drevrne a zavol chlapcov nech rozhodn, o s nm!
Ale ten by sa iste odhryzol a uiel by kade ahie. A potom i v tej mladej dui chlapcovej osi
pone prudie horie. Nie je to u zlos je to pomsta. T ovlda a ah i jeho neodolatene,
ako on kocra, o mrau a ske nadarmo.
65
Bude ty zajaiky mordova, ty vrah? vytiahne zhrozen, mrauiace zviera hore na klty
a z kltov prsk! hod do pinavej hlbokej bariny. Nie dos na tom, ale ke pomsta
una zakosli inku o tenk r, vezme skalu, a ke sa neastn kocr driape z bariny,
zostraen, zmoknut a zapinen do nepoznania, vyjde a na krajn klt tu prsk!
dostane skalou ako jeho hlava, zkostlivo zamrauiac, zmot sa sp do pinavej hnojnice.
Niekoko takch pokusov a kocrisko, hoci hevnat, je u konca. Ete vak mrau, akoby len
prosil o zmilovanie, Maro vyjde s poriadnou skalou v ruke na klty. Vid vzpna sa pinav
hlavu, vid dvoje o a ponorujcu sa, tu i tu ete mrauiacu tlamu A i vlastne on u
nevid ni, len cie, iba cie na namieri a prsk! zmizne kocr v hnusnej, rozbrenej
hladine. Iba inka ukazuje miesto, kde asi je.
Chlapec sa nahne z kltov a odree inku. Potom si sadne na klty a dva sa ete do bariny.
Cti, osi v om chladne. Keby tak ten kocr teraz vystril hlavu, u by ho hdam nebil viacej.
Nech by si iel! Pone mu ho by akosi to. Ako len mraual! Ako otvral tie oi z bariny!
Kebys len vyiel ete na povrch!
I vyjde o chvu, ako sa t pinav voda upokoj. Ale sa u nehne. Le si pokojne v barine
Maro sa akosi nevie naho dva. Odvrti sa smutn a ide z toho miesta. Ide domov za Miiankom a za mamkou.
Nao mi len podrhol tie zajaiky. Nao?
66
Martin Rzus: Maroko
11
Ke chlapci dlho nevidia Glckovie kocra, spoiatku i hdaj, kde sa len podel? Napokon
zbad osi Pao v barine, o sa stek u Kozov i spod ich dvora. Zdvihne to obrezkom a pozn
kocr, ryav kocrisko! Na priedom i hda, kto ho to? Maroko nehda, ale sa neprizn.
Jemu sa o om i prisnilo. Videl ho, ako sa kriabe z iernej hnojnice, poul, ako mrau, a m
toho dos. Jemu bolo i hrivajov to picha na vidliku, nie toto.
Ale mu ktosi dal! iaria Pakovi oi, ke je on poovnk. Nesko mu ten viac na
holuba. Maro, a ty nevie, kto ho zabil?
Neviem! zaomre tento a sklop oi. Nerd hovor o tom. Ani chlapcov nezavol bavi sa
ta na dvor. T ierna barina je mu akosi protivn. Popta otca spravi nov zvrtlk na matan
dvere, a ke je as, ide radej na Vh kpa sa s demi. V jeho rokoch v Mosticiach kad
chlapec u vie i plva. Aj on sa osmel s kamartmi. Najprv v mlynici pod vbami, v hlboine,
kde star chlapci rovno z brehu sku. Tu sa chce potska najprv nohou ako druh. Ale t star
ho vezm, patia do hlbokej vody ani abu a on m o robi? Pone plva, a je to. Pako sa
m pri takom pse utopi. Ale ni! Vytiahnu ho a nau sa i on.
Teraz si u zjdu i do Vhu, ale len do menej vody. In dvaj sa na starch chlapcov a na
pnov z mesta, ako sa hdu z vysokej drevenej hate do kypiacich vn a vypekaj sa na slnku.
Ke ja budem v, i ja skom, chlap sa Maro.
I ja! dod erve. Pjdem ani klen na vlnch!
Klen, klen! zaujc ho, vysmievaj sa mu chlapci z mesta, pnat. Ve ste vy Mostiania kleny, a o inie?
Kleny! Kleny! Kleny!
A vy ste pansk aby! aby! aby! nedaruj im chlapci.
Maroovi, ani nevie preo, ale je to panstvo akosi od poiatku v oku. A npadne cti nevhody
chudobnho stavu. S i chudobnej chlapci ne on, a jednako sa pochvlia, o vetko oni maj
doma. On sa nikdy nepochvli, leda svojimi zajakami. Zd sa mu, je menej i ako Mio Mrzik,
ke tam doma maj kone, i ako Ivan Kloka z mesta, ke s t zas pni. Jeho otec mus ako
drie koe, ke chce zarobi, chodi do poa na svite a rba drevo alebo seku reza kosou
na rezake neskoro veer. Ani s Pakom Kuchajom by sa nekamartil, ke je tie pn, ale
je dobr chlapec. I jabko mu d, i k holubom ho zavol. Nemohol by u by bez neho. A
jednako pouje, ako mu udia prorokuj, e bude pn. Hlavu m dobr, i reni vie a koho
nahnev, hne sa mu dostane ty farr hubat, ty farr! Otec nikdy nepovie, e by nechcel,
aby jeho deti tak dreli ako on. A mamka, t ho od istho asu odieva akosi inak, hoci sa tomu
dos navzpiera. On veru nechce by inak ako ostatn chudobn chlapci!
Lene o robi? Mamka je len mamka! Kde vezme, tam vezme atky, popristrha, poobva
a hybaj, Maro, oble si to, i ti to bude dobr. Pravdae, vdy mus by dobr.
Odkia to len m t mamka? mysl si chlapec.
67
A dozvie sa i to.
Istej nedele hne z rna dovedie mama Strakovie do Kozov paniu. Usad ju za stl a zlo
na obstojn battek z chrbta. Pani rozviae batoh a mama s mamkou pon sa prebera v
kabtikoch, nohavikch, iapkach i klobkoch. Maro hne pochop, s to nedodrat aty od
panskch det. Z tch si m mamka kpi preho i pre Miianka. Ani nepozrie na to a vyjde
radej do dvora k zajacom. Tam by sa pobavil i do obeda, nech ho otec nezavol.
Maro! Maro! Pjde do kostola!
Kedysi do kostola iiel rd. Vzal si ho k sebe otec alebo star otec do mostickch chlapskch
lavc. Odtia videl i dolu, kde sedia eny, i na kance, kde i tomu vetkmu nerozumel a neraz
sa nudil.
Teraz vak u ako iak m svoje miesto v laviciach pre iakov, a to je na chre veda organa,
odkia veru vidie len do chlapskch lavc a dos. Chlapci epc, robia si protive a Strakovie
otec m nad nimi dozor i prvo. To prvo je poriadne hrub reme, ktor neraz tapne na chrbt
za kzne, ani o by priil. Tak nieo veru sa mu nezd. Ale ke otec ke, tu neostva, len
zobra knitiku a s
Maroko, privrav sa mu mamka, ke vojde do pitvora, prvetivo, na, zajedz si!
pod mu pln hrnek i dve emliky. A potom cho!
Kava! zaiaria chlapcove oi. U mamy na Rohu to neraz vyciedza z hrnkov, ale doma
tak ete nemal. Eh! pust sa s chuou do hrnka. Keby len bol aspo raz tok!
Ako je vak s kvou hotov, m u i kniku a chce s, tu vyjde z izby otec v ruke s malm
okrhlym tvrdm klobikom tajfikom. Ide rovno k synovi, vezme mu klobik s ervenm pierkom a vtla mu tajfik na hlavu.
Toto som ti kpil, usmieva sa naho, o je zriedka. V tom cho do kostola!
Marokovi mohol kocr radej i tie star zajace podrhn ako to. Oi vyplet na otca vydesene
a sta nedajboe vyriec slova.
Vak je pekn? mysl si otec, ako ho dojalo. Tak len pni nosia. Iba pn farr a pn
rechtor maj tak! Dobre ti sved, len cho!
Ja nechcem! zaomre konene chlapec, erven, a mu id lca treskn. Ja v tom
nepjdem!
Preo? zhknu otec i ma naraz. Ve to nosia pni!
Ale ja som nie pn!
A oe si? zamra sa otec. Nechod po obran. Nem, o ti treba?
Ale je v tom nemem s brni sa Maro, ako vie.
Mus! nstoj otec. Ve si ho neukradol. Kpil som ti ho statone, aby si mal.
Ja nemem! pust sa do plau.
68
No nerev! obrti sa otec, akoby chcel s do izby, kde pri dverch vis poriadny reme na
veiaku. Povedal som ti, cho do kostola tak sa ber!
Maro vid, s otcom s nie nijak psy. I ma mu dva zna posunkami nepajedi otca,
ke si u raz vzal ten tajfik do hlavy, ale s a s. Zoberie sa teda a ide. Spred Krdanov sa
vak vrti! udia id po ceste, vetci naho pozeraj. Nie, to nemono! Pjde zhumnm. Tam
vyk, km udia prejd Ak voakto pjde, skryje sa za vbu a potom
Aj tak urob. Ukza sa deom, to radej do Vhu! Kde by, i je on pn? A tak tajfik na
hlave! Kde ho len parom vzal? o len nespravil niekto poriadnu dieru doho, o?
Konca zhumnia up zaas za starou vbou, v ktorej sa i vely nosia. Naslcha ich bzukotu,
ke udia len id a id. Pomaly je to vak redie a on sa osmel. Do mesta u ani nejd, len z
mesta ktoten. Ete chvoku a me s. Obozretne kra popri vode, ke zrazu kto tu?
Ujek Lalovie ide oproti. Ten, o mu samca chytil na zhumn. o by si len pomyslel, nech ho
zazrie v tom tajfku? Iste by sa rozchichotal a zavolal by za nm: Hej, ty Maro odkedye
kozy tajfky nosia? Nie, nesmie ho vidie! A pozorne pehuje, kade ide ujec pred vbami,
i za vbami. Ke vid, ide pred, tak on tli sa za vby. Ke sa maj stretn, Maro prve vtedy
prejde poza vbu nahor, ke ujec popri vbe nadol, a tak, akoby sa ani nestretli.
Tak on kra, tak! Preinie sa popri iernej vode popod okn fabriky, kde otec robieva preinie sa ako tie popod brny a ku kostolu. Tam vo dverch pichne tajfik pod kabtik a
vyjde schodmi do chlapenskch lavc. Nikto ho nezbad, ke prisadne, leda sused. Nikto sa
oho neobzrie. Ete sa spieva a vtedy to hu i od organa. Slovo si skoro nepou. Prdu i in
chlapci, t, i sliedili po zhradch, a potisn Maroa. I Mio Mrzik je medzi nimi o stajfaiku
nevie ani jeden.
A Maroko sed ako p peaz. U to m v hlave vetko hotov, ako o. Ke sa kze
skon, vybehne najprv a rozbehne sa letkom poza kostol, obde ulice a dostane sa domov,
nikto ani nezbad.
Dospieva sa i tretia piese a ozve sa z kanca hlas. Pna farra vak nevidie. Naslcha rei,
a nema renka pred sebou, to je zle i pre starch, nie to pre tak chlapisk. Maro m svoje
starosti, had pred seba vne a sed si ticho. Okolo neho je vak um. Chlapci sa poahuj
za vlasy, epc, hdaj sa, nezbednci! Otec Strakovie sa u druh raz obzer v tto stranu
a v jeho pohade je vek hrozba. Pomaly sa chlapci celkom rozhovoria a pon sa i smia
nahlas. Mrne kazate zdvha hlas, mrne i zastane v kzni na znak, e u i on pouje t druh.
Chlapensk lavice s u vo svojom elemente. Maro sa ani nehne. pi, o bude nasledova.
Vimne si, ako sa v mostickch chlapskch laviciach starmu otcovi zjeia krtke vlasy, ako
tko vstane prikrda sa poza operadla lavc, stpajc na prstoch. Vid, chlapci sa obzeraj,
ukrn jeden na druhho, a fuk! s pod lavicou i ten, i onen. I Mio Mrzikovie, ktor i jemu
kva po, po chytro!
Nie! o ja iel? mysl si Maroko. Ja som neeptal. Ja som nikoho neahal za vlasy! Sedm,
ako sa sved v kostole, a ke i ni nepoujem, povam kze. o by sa ja kryl pod lavicu?
Pred otcom Strakovie? Ve je mj star otec! Vak on vie, e som tu i ja a ja ho nehnevm.
Mne ni nesprav, ani nem preo!
V t chvu zjav sa preedivel jeat hlava otca Strakovie ako erven mesiac nad stchnutm
krajom. V oiach kmitn sa strely a v ruke vihne reme. Maroko zbad s hrzou, e je v lavici
69
len sm. Vetci s u pod lavicami. Zdvihne oi k starmu, akoby len chcel zavola star
otec, vetci robili krik, len ja nie. Ja som poval kze, i povam, he! Ja som to, ja, Maro,
v Maroko, jaj, jaj, a ma nepoznte?
Vetko mrne. Reme capne na Marokov chrbt, capne druh i tret raz. tauch tauch
tauch! cel kostol sa ozva od toho.
Otec Strakovie nepozer, len bije a bije tvrdm remeom, ako mu jeho dstojnos ke. Ke si
hnev vylial, spust reme, obrti sa a ide do mostickch chlapskch lavc pova kze alej.
Maro nechpe, o sa to s nm deje.
Jj, star otec! vyderie sa mu z st zfal sykot. U je vak neskoro nik mu to nezle.
Vid, ty blzon, topne ho zboku Mrzik. o si neiel pod lavicu? Volal som a!
Neastn Maroko sa vak ani neobzrie. Sed s gambami sinavmi a namyk ho od iau,
namyk. Ani nezbad, pri tokej krivde, ako rukou zabor tajfik. Sed ani z dreva. Ale ke
zaznie amen a pohne sa ruch i organ zahu, schyt tajfik pod kabt a vyraz z lavc rovno ku
schodom. Skuc na kad druh prieku, razdva je von a potom utek, o mu nohy staia,
poza kostol na pon cestu
Zjde a k vekej fabrike, o m najvy komn, v prostriedku obruami zviazan. Zbo do
fabrickej ulice, potom rovno najkratou cestou na zhumnie a tak domov.
Mamka prve dovra obed a otca ete niet doma. Iiel kamsi na pole pozrie atelinu, i ju
mono kosi.
A ja vm ten klobk nechcem viacej! chyt tajfik a praskne nm o zem. Nie som
pnom, ani nechcem by!
No len, no, hda ma, o sa mu zasa prihodilo, ke je tak nasrden. Len aby a
nepoul otec, len!
Nech pouje! A on by si postavil tak klobk, h?
Nu to nie! div sa ma, ako sa to chlapa vie vynjs.
Ani do kostola nepjdem viac!
Azda bude ako pohan, ty papuh voky! oe ti tam z nosa odhryzli?
Bili ma, a pre ni!
Kto?
Otec Strakovie!
Ba keby si netral!
Veru bili, a ako! Len tak hualo v kostole!
Tak si si musel zasli!
70
Nezaslil! Ja som sedel ticho, vprava mamke vetko, ako sa stalo. Ja vdy musm
odnies za inch. Musel som dosta pre Zuzu Lalovie, i pre Pitku, i teraz len ja a ja
Vravm, poutuje ho ma, ty si neastn chlapa. Ale mus to robi inak.
Ako?
Nu ako druh! Len sa ned bi!
Ve u musm umienil si Maro po takch velijakch sksenostiach. Ale ten klobk
u nebudem nosi. Vrte ho tej panej, nech ho pred inde! had syn na matku prosebne.
Dobre! Dobre! Ale otcovi aby si o tom nehovoril!
Nie!
Prdu udia z kostola.
o to len robili t chlapci v tom kostole za tartas! vravia eny. Vraj to tvoj, Mariena!
pristavia sa v Kozovie ulike.
Ba veru nie! ozve sa faktor Harua s knikou v opasku. Dnes vnimone stihol do kostola,
ke zajtra u id nadol. Ja som sedel v mostickch laviciach videl som vetko. Maro
bol ticho, poval kze. T, o robili hurt, skryli sa starmu Strakovi pod lavice a on potom
vybil toho, o ostal sedie. Veru by mal ma viac rozumu! Vak vm je rodina!
Popoludn prdu i Strakovci. Star otec i mama a prines deom velijakch sladkost. I pekn
gumov loptu pre Maroka.
Jajjaj, o sa mi nestalo! o sa mi len nestalo! mrz sa star u Kozov.
o tak? spta sa mamka, akoby nevedela o niom.
Nu vybil som Maroa, mjho Maroka som vyal, a to remeom v kostole! A pre inch!
Veru pre inch! Iba potom som zbadal, ke bolo neskoro.
Ba vm azda druh povedali.
Pravdae i druh, netaj sa Strako.
No vak sa mu to zde! pohod otec akou rukou. Bezmla dostal i odo ma rno.
Ke nezaslil za to, dostalo sa mu teda za in.
A kdee je Maro? spytuje sa mama Strakovie. Priniesli sme mu jednodruh na
boles.
Ktovie, kade bldi! preobliekala mamka Miianka, o u dobre beh, len sa hne zafa
v blate a po ui. Ve on prde!
Ani nejdeme od vs, km neprde! had star peniaz vo vrecku. Na, Mara, pod
mamke osi groa, dones nm nieo! Uvarme si!
71
Mamka nem koho posla, ke Maroa niet. Ide sama. Otec zatia rozlo oha, pripra cukru,
a ke ena prde, hriata sa uvar.
Tak sa potom hostia ako po rodine.
Zrazu sa otvoria dvere a vbehne Maro. Ke vid otca Strakovie, akoby len pustil korene do
zeme. Ani kroka nesprav alej.
Maro, Maroko, vol ho star, po sem! Po ku mne, diea moje!
oe, ke ste ma bili! A ja som ni, tisn sa mu slzy do o.
No ve, no! Pozri, o sme ti priniesli! ukazuje mu pekn gumov loptu. T bude tvoja!
Moja? sprav krokdva bliie. Ale ke ste ma bili, a pre ni.
Nu ha, schyt ho star otec k sebe, ke m u loptu v hrsti, ke si ete sprostk.
Preoe si sa ty tie neskryl ako druh? Mysl, ja azda vidm, kde bijem?
Ale ja som bol ticho.
To je nie to hlavn! Ke sa ja raz pohnem s remeom, voakto mus dosta. Ak nechce
dosta, m sa skry, i si robil a i nie.
Ve ja u druh raz budem vedie!
Aj si to zachovaj! Zde sa ti to v ivote vysvetuje mu star otec ked s u astlivo
po tom najhorom. A hriatej bude?
Nie!
A preo?
Nu ja u chodm do koly, odtisne chlapec pohrik od st. Sleinka nm povedali
nepi. To je vraj otrava. Ja u nebudem pi! Nechcem!
Ke nechce, ako chce! zdvihne star otec pohrik v ruke. Na dobr zdravie!
Na dobr itok!
72
Martin Rzus: Maroko
12
Vprask bez viny nie je ako vidie v Marokovom ivote nejakou nhodnosou. Dostane
sa mu ho doma i v kole. Chlapcovi sa spoiatku zd mus to by. Ke Pitke hodil ktosi
mendelku do uka, alebo arvanci robili huk v kostole voakto to musel odnies. I ke totka
Krdanka njde rno mrybary na stene vnove obielenej, na kom to m prischn, ak nie na
om? Ve on m farbist ceruzky, o mu ete kedysi daroval Ivan Klokovie, ke chcel chodi
k jeho zajacom. Samo sa to nespravilo, voakto len musel pri tom by. A ke totka spust krik
hne naho: Ty hub gambat, ty zardenec erven, o si mi to, h? o m robi!
Ja som nie! Dobre, ale uk, kto? Ty m rozumu za dvoch, mus to vedie. Ak nevie, tak
si ty! Kto by to mohol by in?
Neskr ho to jednako len pone krie. Km mu doma vyprva mamka o pnbokovi, to ete
ta! Zd sa mu, je sce vek i dobr, ale je aleko. o sa tu rob, vyfunduj udia. Ke vak
u i v kole pouje, ako je pnboko vade, ako vie o vetkom, i me vetko to sa mu
veru zmiea v hlave. To on nevie a nevid, kto poslcha v kostole? Nevid Mia Mrzikovie
vystrja s kamartmi hunctstva a jeho, Maroka, ako sed ani p peaz? Ako len potom
me prs otec Strakovie a nataucha jemu, tichmu chlapcovi, remeom na chrbt, a sa
vetci zobzeraj h? To m prve nevinn vyhorie? Nao je potom nevinn?
Takto sa i Maroko niekedy zamysl. Predklad si otzky a predklad ich najm mamke neraz
bez konca. Otcovi sa neodvi. o otec? Ten rob, rob a zriedkakedy je doma. Ale mamka je
vdy. U pridja tretieho syna Janka, a ten je veru krikn vek. Neme ho len tak necha
naho a na Anku Krdanku; rozkri sa, dobre sa nezjde. A mamka je dobr, m vek usmievav oi ani nevdza. Vie pekne spieva, a rozprva vie. A jemu, Marokovi rozpovie velio,
ani o by bol jej kamart.
Vie, Maroko, pouje ju, ke i s Mikom si krab zemiaky na koch, ke som ja
rstla, inak to bolo. Star mamka chodievali do hory za otcom. Do koly som mohla len na tyri
zimy. Ale som sa uila dobre.
A vs tie tak vybili pre ni ako ma? vpadne jej Maroko do toho, vyberajc koncom
noa uky zo zemiaka.
No, mne sa tak osi nestalo!
A ako sa to me sta?
udia sa pomlia, a je to, vysvetuje mamka. To sa stane i starm, nielen deom.
Pnboko nevie o tom?
Pnboko vie o vetkom.
Preo to teda tak nech?
Vdy nenech! Niekedy sa vyzvie, kto to bol. To u on tak sprav.
Hej, a ke u ten nevinn dostal na chrbt, o potom?
73
Nu nu vie, rada by mamka svojho hroznho zvedavca uspokoji, to u niekedy

tak bva, lovek vytrp i nevinne. I ja som neraz vytrpela, ke som slila za dievku. loveku
sa to i zde, aby nespynel.
A o sa vm stalo, ke ste slili?
o sa mi stalo? Velio! zavzdychne si mamka. Mali sme zl paniu, nedala sa nm
najes a boli sme dve. T druh bola zo Skeroviec, volala sa Hana, tak prebit dievka. Ke
nm ned, vezmeme si! povie mi. A ozaj! Veer vojde do komory a vynesie v zsterke dve
fae zavrania a kus chleba k tomu. Po, Mara, vrav mi potichu, nahradme si. Kto sa
licho naje, licho sp. Preo by sme mali licho spa, ke sme sa narobili. Ja mm ruky ierne
od hnoja, lebo ona bola kravsk dievka ty m dopukan od vody, preo by sme mali
hladova? Po!
A zjedli ste to? zvedavo sa pozrie na u Maro.
Ako by nie? Ve sme boli hladn. Zali sme si do matale a tam sme sa uastovali.
A ako sa vm potom dostalo za to?
Nu vyzvedelo sa.
Vak to vzala t druh. Vy ste nevzali.
Hej, ale pani povedala kravsk dievka nemohla do pajzy. To si vzala ty!
Na vs povedala?
Na ma.
A t Hana to nechala?
Nu ke sme jedli spolu. A o by sa ona priznvala, ke to po u nedolo?
Vidte, mamka, usmeje sa Maroko, vy ste aspo oksili z toho, ked ste to i nevzali.
Ale ja ni, ni, ha to je to!
To je u jedno, ke vyhrm lovek pre druhho, vyhrm.
Nie je to jedno, ned sa chlapec. Pnboko, ke tak vid, nemal by to necha.
Pnboko m dos aj inej starosti.
Ke i m, nemal by to necha, neustpi hlavaj hlavat.
Ale krab! namrz sa ma napokon. S tebou nieto rei koncakraja.
Inokedy je to medzi nimi dvernejie. Mamka vyprva, ako dievila. Ako skladala verky a
hne i piesne k tomu na priadkach. Kto ju vetko chcel, ne sa vydala za otca.
Vie, Maroko, ti sa mu inokedy, viauc si do bielych nrok svoje svetl vlasy,
nho otca som za mldenectva skoro ani nepoznala. Ja som mala inch mldencov. S nm som
sa zila iba raz na muzike. Pojal ma do tanca, nelo mu to nijak. Vysmiala som sa mu a ufrkla.
74
A preo ste sa vydali zaho? utkvie syn pohladom na mamke skoro urazene.
Ke to chceli in udia. Chceli najm Strakovie otec i mama. o ja viem, ako sa to stalo?
Len ke u bola svadba a po svadbe hybaj sem na Vyn koniec. A tu ani poriadnej chalupy.
Najprv si stavaj dom. Ale sme si ho vystavali, len mme ete dlhu na om. I to vak pjde.
Otec je dobr, rob. I my robme.
Vak je otec dobr? prikvne chlapec s uspokojenm.
Dobr, syn mj. Nepije, nefaj, nekartuje ako in a rob, opravuje mamka rei, ke zbad,
ak to dojem vyvolva v chlapcovej dui. Bol urasten a pekn, erven. Mne sa nepil,
ke bol tak daj ma, boe, kde chce, len ma ticho polo! Druh mldenci toho narozprvali,
vedeli sa zaliea, a on ni zaahuje si hojn vlasy, a s z nich hotov hvy, o si stavia
pevne okolo hlavy. T s vak teraz zl muovia. I do krmy chodia, i doma robia zvady,
a n otec je dobr
Ja by som chcel, aby nemusel chodi do fabriky, rozcti sa Maroko. Tam je mrzko.
lovek me padn do zoly alebo do dubnice. Keby sme si mohli kpi poa, nemusel by do
fabriky, pravda, nie?
Vtedy by nemusel.
No, ja som u predal dva zajace, i Zuze Lalovie som dal mlad a ete mi i ostalo, jasaj
Maroove oi. U mi ich kocr nepodrhne. Peniaze si odlom, pjdem si i vyrobi ku kram
ako druh chlapci. A ke budeme ma dos, kpime si poa.
Na to treba vea peaz, syn mj stavia si mamka na strojn hlavu tylov epiec so
irokou ipkovou vlokou, bielou ako srie.
Zarobme! chlap sa syn, vmajc si, kde sa podeli tie pekn materine vlasy, na ktor je
tak hrd, ke jej splyn na prsia po oboch stranch. Zarobme! Vak sme u tyria chlapi,
vyratuje na prstoch. Otec, ja, Miko, a Janko
Veru za chlapi! smeje sa ma, buchnc renka do chrbta. Horu rba, o? i s nadol?
Ete si vynoste chleba, km z vs bude nieo!
Na Maroa sa to ozaj hod. On ak nieo, tak zrti chleba, ani o by plil. U si vie i sm odkroji.
Odomkne si kasniku, vezme n a vac! kus do vrecka, kus pod kabt a kus do ruky. Ale
i rastie potom ani z vody.
Mamka mu doi. Ve o m tak chudobn chlapa? Ak sa nenaje, zakrpatie, a ako potom
me robi? Maro pouje, ako si vravia s otcom nae deti nesm drie ako my ale
o? Kde? Mus sa len chysta do tvrdej, akej prce, hoci m knihy rd. S mamkou pretaj
vetky star kalendre, o pozha tetuka u Kuchajov. Star kniky, rozprvky, vetko
vetko potaj oni dvaja. Ak stihn vo dne, aspo vo sviatok. Ak nie, tak v noci, ke u
ostatn spia.
Maro m zmysel pre tak osi. Rd m i cukrky, ke vak m gazdova na rou a kone! Zato,
uzrc vyloen kniky v meste, nevie sa zdra. Chcel by z nich ma. Iba mapa, o ho ete
tak vbi. T si vak opatr. Zavrie sa do drevrne a pozer: Tatry Vh Sv. Peter a Pavol,
75
Mostice Ako je to len vetko pekne poznaen na tom papieri! Ale kniky? Hej, k tm je
aie prs! Tak via knika mus st peaz! Preto idcky do koly len si zastane pred
vkladom a obzer si ich, obzer, ta nadpisy preituje.
Genovfa Krsna Ilka ej, mysl si, to by sme tali s mamkou i do dvanstej.
Ke cti najbliie nejak ten grajciar vo vrecku, nevie odola. M p grajciarov. o je to?
Ale probuje, dosta za to nieo a i ni?
Dobr de vinujem, vojde s kapsou na chrbte do krmu, o je sasne i malou tlaiarou.
Dajte mi nejak kniku.
Ak? zadva sa naho obchodnk prekvapene.
Ak chcete.
A m peniaze?
Mm!
Koko?
P grajciarov, vystrie Maro dla.
No dobre, poprehreb sa ten v knihch na policiach a konene mu nesie jednu nevek.
Na, to je dobr knika, pou sa z nej.
Nejak vere nemte?
Mme! I vere mme, vma si pn chlapca pozornejie. Ke si zas nieo zgazduje,
pr, njdem ti nieo!
Maro vylet z krmu ako vtk. Obzer si knioku a m nesmiernu rados. Jeho prv knioka!
Pohladk si ju ako mladho zajaika; veer potom ke otec u sp na posteli, ustat, taj,
taj o Sokratovi, grckom mudrcovi.
Pekn! povie ma, ke im u utekaj oi. Ale ja mm voao. Pozri! prinesie mu
za nru zoitov. To bude tania!
Joj, spasne Maro rukami, to ani za rok nepretame.
ida len nie! Pokaj!
Hne sa i chytia do toho. V prv veer to nejde. Ustat s a oi sliepaj. Ale na druh veer
nedajboe odtrhn sa od toho. o je to v tom len opsan! divia sa mamka i syn. Koko
velijakch ud.
Mamka ta pri slabej lampe monotnne, ticho a chlapcovi, o si rukou podpiera bradu, dobre
oi nevylez z jamk od zvedavosti. Ak hrza. Nevesta sa chce vydva, u m i aty i vetko,
a ukradn ju pred sobom. Zavr do prostej diery, trpia ju, chatko Amliu. Mus napsa
list svojmu enchovi, ak ju nevykpi, e ju veru ak smr alebo mus by po vli svojmu
76
krutmu otroiteovi, vekmu pirtovi Keraxisovi Mamka ta pridusenm hlasom. Marokovi neujde, ako jej oi plvaj v slzch. I pregga kedynetedy.
Keby ju aspo skorej vyslobodili! Kebys! mihne sa chlapcovi v dui, o sa vil do deja ako
kedysi do hry u Mrzikov alebo do bojov okolo Zlatho ka. Ja by ju hne vykpil. Vetky
peniaze, o mm, zaniesol by som tomu ohavnmu Keraxisovi. Povedal by mu na, vezmi si
peniaze a Amlku pus. Nech ide domov, ona sa m vydva! Mamka potrhne tajcu.
Pozrite na druh stranu! Nejd ete po u?
Ona vak len slz a ta riadok za riadkom pekne, ako nasleduje. Nov trpenia nov ble.
Ten Keraxis nie je lovek, je to zver! Hor ete i od zvera! Vyklad Amlii, e mus ma jeho
rada. Pone sa k nej pritiera, ohava! Ke ho ona bi do ps, chyt ju za krsne vlasy juj!
Amlka, chatko Amlka! rozplae sa Maro. Ani mamka nevldze alej ta. Zlo
list a pla nad chatkom Amlkou, okolo polnoci nariekaj spolu.
Chlapcovi sa to tanie pi. Vytrv a do konca, a to je veru dlho. Sto esdesiat zoitov takm
itateom potrv. Jemu vak jednako len osi vta v hlave. Vie rieni Valibuka, keby dostal t
kniku, kde je to vytlaen! Lene peaz nem. o mal, uloil si na radu uiteovi, ku ktormu
prve chod na znmky do potovej sporitene. Tam vraj ete prirastie k tomu voao. o
teraz? Kde njs nejak tie grajciare?
Ke berie chlieb z kasniky, tu vid niekoko estkov jeden na druhom, ako ich priniesla
mamka z mesta. o keby si z tchto? Ale len vzia to by bola krde. Popta mamku, to
by nelo. I tak vdy plae akosi, e nieto, o treba. Dlhy musia plati, o spravili na dom.
Takto ja k tej knike nikdy neprdem, mysl si Maro. A vak ja to vrtim, ke predm zajaca
vrtim im to! rozhodne a vezme si dva estky.
Ide rovno do mesta a opatr si kniku, ktor hadal. Njde v nej i ver o Valibukovi. I mnoho
inch verov jeden kraj ako druh. Pia sa mu, vemi sa mu pia. Ale oe, ke si ich
potajme smie ta. Nech uke kniku, mamka hne zvie, o sa stalo. Iste sa spta: Maro,
a kde si vzal peniaze na kniku ha? Juj, to by bolo! Juj!
A jednako u tomu neujde.
Maro, zadva sa mu akosi podozrievavo ete toho da do o, a si ty mne nevzal z
kasniky dva esttky?
Dva estky? cti chlapec, ako mu ide krv do tvre. No, o, o poveda? Vzal som a kpil
som si verovan kniku? Jaj, boe! Nie! pokrtil rozhodne i hlavou. Ja som nie! Ani
som nevidel vae peniaze!
Povedz, ni sa ti nestane! poksi sa ete ma, ked nemysli, e by sem mohol prs i niekto
in.
Nie! Ja som nie! neodvi sa s pravdou von.
Ale ak si, potom dostane! sprsnie ten pekn obliaj. Pozri, ako nm je ako i.
Zaodie vs treba, zaobu, a to vetko len tie nae ruky! Otec skoro ani nesp, derie sa dom
77
nocou a niet z oho roky poplati, vyhknu jej slzy z o. Radej mohol pnboh do
svriny duu vdchnu ako do chudobnho loveka!
Maro stoj ako omren. Pichne ho to ako vtedy, ke zabil toho kocra. Ba horie. Horie!
Tvrd slov mamkine pohn v om osi, o mu vyta, vyta: Ty si nemal vzia tie dva estky! Ty si nemal o spravi svojej mamke tok boles. Skoro sa mu zato v hlave. Prizna
sa? Neprizna? Nevie sa rozhodn a otrasen v dui vyjde radej na priedomie, kde sa ete
chlapci hraj, hoci pri mesiaiku.
Hra sa mu nechce. Ide spa. A tejto noci nesp dobre. Uu usna, a zas to ujde. Pred sebou
vdy tam m oi, vek, nevdzov, uslzen materine oi.
Na druh de ponka chlapcom, i by niekto nekpil zajaca. Predal by! Nikto sa vak akosi
nehlsi. Ani na tret de, akoby nikto nemal groa a nikto nestl o zajace. Zatia doma u Kozov njde u tret raz bradatho ida. Vprava sa s mamkou, navrva ju na voao, ale Maro
nevybad, o o ide.
Skoro nato njde mamku pred zrkadlom prehreba si vlasy a plaka, narieka. Vie, muselo sa
sta osi zl, vemi zl, muselo sa sta, ke mamka tak pla.
o vm je, mamka? pritisne sa k nej s obavou. o sa vm stalo?
Vlasy som si musela preda! mykne to mladou enou, a zafik. Moje vlasy ach!
To ho doraz. Vzal mamke dva estky z kasniky, a ona, chudina, musela si idovi vlasy preda,
ke je bieda v dome. Vyjde na priedomie rozruen. Zjde a pred modlitebu medzi chlapcov.
Nekpite zajaika? Nekpite?
Akho? zaujma sa hne jeden z chlapcov, dobre zajeden Juro Drikovie.
Peknho bieleho s iernymi bodkami na chrbte a ervenmi oami, vrav Maro. A
je u hodn! Poloviiar!
A za o ho d? nastva jednanie. Za o, ha?
Za tridsap grajciarov!
To je vea!
Tak teda za tridsa.
Za to dostanem mladho i z vekch, a tvoje s z malch.
No z prostrednch s, nedopust Maro. Tak si ho vezmi za padvadsa
Dva estky ti dm za, nka chlapisko. I tak nemm viac. Ak chce, daj ak nie,
nechaj si! D?
Ke nem viacej, povie Maro smutno, daj teda tie dva.
Ten to predva, divia sa chlapci, odpoly zadarmo!
78
Obchod je vykonan a Maroko m dva estky. Je pravda, zajac je tam, a ten stoj najmenej
tridsap. Ale aspo dva estky s tu! Dva estiky! Polo ich do kasniky na miesto, odkia
ich vzal.
79
Martin Rzus: Maroko
13
Mamka sa zadiv, ke njde dva estky v kasnike pekne jeden na druhom, ako by ich len prv
nebola ani zbadala. Hda, ako sa len mohli ta dosta, ke ich tam nebolo? Ale darmo hda,
Maroko si ta svoje vere slobodne pri stole. ta i jej, a ke sa spta, kto ti dal kniku? Nu
kpil som si. A kto ti dal peniaze? Predal som zajaca, dostal som. A ona sa ani nezha po tom
prs vetkmu na kore. Ve m toko starost! Veru nech tch niet, nepred si svoje krsne
vrkoe idovi za mizernch desa zlatch
Maro vid, pomaly sa i jej srdce uti. Ke si smutn stane pred zrkadlo, u nenarieka. Len
nadva tomu falonmu kupcovi, o jej toko vystrihal z vlasov.
Ach, tak potvora potvorsk, aluje sa synovi. Ke mi to len chodilo na dom a chodilo.
On si vraj vezme len mlo, mliko ete mi ostane dos, a nazbyt. Tak som sa mu dala
obanka. A teraz ha, ostrihan ovca! Ani uom na oi sa ukza!
Ve vm to pod epcom nevidie, te ju Maroko.
Nevidie! Ke ja viem, mala som ich, a u ich nemm!
Mte desa zlatch! dokeruje sa s ou.
o je to, diea moje, k tomu, o nm vetko treba? zamra sa ma. Vie, my si musme
s otcom vetko nadobva od toho klineka, od tej verky!
Budem vm pomha i ja!
Ako?
Pjdem na przdniny ku kram. Zarobm a bude.
Takto a podobn sksenosti odtlaj sa natrvalo do mkkej chlapcovej due. On hry m rd,
ale skoro prde na to, e je to len tak beh za vetrom. o z toho? Mio Mrzik, ten si to me
dovoli, ve maj doma vetko i bez neho. I Ivo Kloka a chlapci z mesta t s pni! U nich
si vak mamka mus preda vlasy, to je in. Tu mus preto pomha i on.
Pone sa lapa prce, hoci je v nej u dvno. Po Miovi nasleduje do hurtovnice Janko a mamka
me spokojne s, kde jej prve treba. Deti u m na koho zveri. Pravda, t kola zavadzia,
ale pn uite s dobr. Pustia Maroa, ke to mus by. A on si zjde k Vhu, rozlo sa s
demi a ta im vere zo svojej knioky
Takto by sa ilo akosi, keby neprilo ete in.
Istho rna, prve sedia pri raajkch, ke sa ozve zvonku hroziv vkrik: Plajbsovci, o
robte, dvor vm hor
Otec je v robote. Mamka vybehne na uliku. Zalom rukami a ako bez zmyslov zrti sa na hbu
mokrho duba, o sa po vyuit vo fabrike su na podkurovanie.
Boe mj, boe mj, zauje i Maro, hne mu vypadne lyica z ruky, udia, udia,
o ste to z ns urobili?
80
Ke vybehne, na ohromnom starom dvore z Haruovie strany vybuchne ani o by vyhodil

vek sud do ve. udia sa zhaj zo vetkch strn a tamhore to prat a ri sa nebezpene.
astie, e je aspo dobytok na poli. O to je ahia vec Lene nie pre Maroa. Jeho dobytok
sa nevyha. Ten je tam v matali.
Joj, zajace moje, zajace! zabedka chlapec. Pohad jeho, zfal, vytreten, padne na
mamku. o vak t zvja sa ako pristpen a nezadlven hsenika na zemi. o robi?
Pritiahne si cediaik a rozbehne sa do horiaceho staveniska. Hore na ope u ertovsky prask.
I dym sa odtia kudl. Ale mata je ete akoby ni. Otvor dvere, vrhne sa k zajacom, o sa
udivene zahadia naho ervenkastmi oami. Muc Muc! Vol ich, rd by ich chyti
aspo zo dvoch. Nedajboe! Zajaiky, inokedy krotk, teraz prve sa plaia. upne i ten, i
onen, a uch! u je v diere pod rezom. On sa vak vrhne i sem za nimi. Hod sa na zem, vstr
ruku do diery, pokia len vldze, ale ni! Dym sa u val dverami na matali. Praskot vzrast,
mohutnie Skoro nevidie ni, len biely bieluk dym, ke si Maro zapch nos i sta a
vybehne z horiaceho dvora, bedkajc: Zajace moje, zajace!
Pozrite to chlapa, pozrite! ukazuj na neho udia. i to ono nepodplilo? o si tam
hadal? oboria sa naho.
Zajace, moje zajace! trasie sa chlapec na celom tele a z o mu rin slzy ako hrachy.
oe tvoje zajace? Dom si br! ukazuj mu na chalupu, o m na oknch okenice, ale
nikto ich nezatvra. Mamku ete kriesia eny tam na dube. Deti rozobral kdekto, ale otec
ete nedobehol z fabriky. Nikoho nieto u Kozov, nikoho, len Maroko je tu. Dom si br!
volaj na neho, a to hlasom, akoby to vetko on bol vykonal. Akoby on bol ten dvor podplil.
Dom? zbiera Maro sily. Ale o chvu u je v pitvore, z pitvora be schodami na povalu. Tu s obliky. Ak sa nezavr elezn okeniky, ohe sa dostane dnu, a potom je u ozaj
beda. Nie, nedostane sa! mysl si chlapec, ctiac, ako mu ktosi pridva sily Nie! a zavrie a
zahakuje okeniku, jednu i druh. No, teraz je u dobre!
Poiar sa medzitm rozoiera. Zachvti cel dvor, presko i na susedn, Kuchajovie. Zaplav
i drevrne, i domce, a sa zakudl a mece plchy doaleka. udia nosia vodu, i striekaky hasia,
o vak z toho. Do veera vetko je na hbe. Ostan len ohoren trmy a z krmu iba kopy hnoja.
Mranice obstoja, i t Plajbsovie, ale krovy s tam. Komny a dajedny steny zaaden nej
do vky.
Smutno je veru na pohorenisku. Vemi smutno! Mamka Kozovie u si vetky slzy vyplakala.
Otec, ten neplae, ale vidie, ako mu je tupo v dui. On je z tch, o mlo akaj od ivota,
ke ich vak sto rz hod, sto rz sa usiluj vsta. I teraz, ete sa tu kudl z hb znivoenho
krmu, on u zna oplen brvn, vybja parnky, ve bude na o! Maro, ke otec neplae,
neplae ani on. Len sa preber v uhl, i by nenaiel nieo, nejak kotialik z tch zajaikov,
alebo ak sa podusili! Ale ni ni!
A ak uli! te sa chlapec a hne mu je ahie. Ak ich u ani nebude ma, ale aspo ak
neli takou akou smrou!
Ke prdu kravy, je to ete smutnejie. Dobytok had svoju mata, a ke jej niet zostane proti pohorenisku a ru. I Kozovie Rysua zarkne na zuhonaten trmy a na mudiace
hnojisko dobrho krmu. Akoby len scitila s gazdom a gazdinou a vedela vetko, o sa stalo.
81
Marokovi sa zd, v tom rkan spytuje sa i ona, t kravika rysav, kto to bol? Kto to bol?
Kto nm to urobil?
Kto to bol? Ktoe to uhdne?
ahko by to prischlo i na om na Marokovi, ke vybehol z horiaceho dvora. Ale totka
Krdanka videla ho ete s lyicou v ruke, i ako mu riedka mka vyrpla z nej na zem. Videli aj
in a tak koniec rei. Ktosi musel ma zujem, aby to ostalo na om. A nebolo by to prv raz
vyhorie bez viny. Ale nie! Teraz sa hda inak a ni nevyhda. Ostane to na vandrovnkovi,
ako obyajne.
Rysua, Rysua, ide jej Maroko oproti, na, na! Pjde spa do Lalov. Ujec Lalovie
ti utisne miesta v matali. Neru, i tak je u vetko darmo! I zajaiky s u tam, a vetky
vetky po!
Ale neastie nikdy nechod samo. Km sa chlapec piple s Rysuou, doma je zasa poplach.
Braek Miko na zhorenej rezake, o otec len nedvno kpil, nadree si ruku. Ono je to krm
o jednom kolese, na om s dva noe pripevnen. Ten zmok si koleso rozto, ruku str do
valcov, a je to. Ete dobre, e si ju neodrezal ako kus korea. Bolo by o lazra viac na svete,
a o jednho vojaka menej.
Ach, boe mj, boe, bedka mamka, vlec hne pacienta na chrbte k lekrovi. Keby
u mne chcelo hlavu odtrhn! Aspo by som u mala svt pokoj.
Kde by vak ete pokoja? K tomu neprde lovek tak ahko!
I u Kozov zane sa len teraz opravdiv mordovisko. Dvor, ke raz zhorel, mus sa postavi.
Domec, ke je raz nah bez krovu, mus sa prikry. Peaz nebolo, teraz musia by, o
ich prde hne vyhrieba spod zeme tak! Z poistnho prikvapne mlonevea, i to len z
milosti, ke prve vylo a nebolo ete obnoven. Ostatn sa vypoiia a pohne sa robota na
pohorenisku.
U Maroka nejde u o pasiu. Teraz to enie kadho. Otec mus vysta z fabriky a opatri si,
o treba. Mamka star sa o to, o na stl a pre kravu k dojeniu. udia im in, ako u v takom
neast, daj krmu po plachtici z kadho lepieho domu. Len pozna to, na to treba
chrbt. Maroko chod s mamkou na zelinu. Tla sa po medziach a vratiach. T slanina, ktorej
sa nauval u Strakov, zde sa mu u. Drobnmi rukami trh trvu od korea, slimaie i povoju,
o prde, a uklad do batka, uklad. Ak u maj obaja, podvihne najprv mamke. Svoj battek
vylo si na vysok medzu, podsadne si pode a tak ho zodvihne. Doma pomha otcovi vynosi
hnoj a oisti miesto, kde sa bude stava. Pri Jankovi mus by u Miko. Vyber hrdzav a
zhoren klinceindovce, vyrovnva ich kladivkom na skale a potom namo do oleja. Tak
sa ete zdu a zgazduje sa na tom
Ke sa u daj do stavby, pust ho pn uite i zo koly. A to je dobr lovek. Deti ho maj
vemi rady. Ani nebije, len vyhre. A ke mu kpia hrok papiera, nape im pekn rozprvku
i preta. Maroko by teraz i chodil, a vane chodil, ale ke u mus pomha. Ke sa zruby
postavia a na zruby rohy, na rohy zas laty a on chod horedolu po tch latch a vyna
indle na nru. Nie je to tak ahk, ako sa zd. Razdva vyjs, to je ni. Ale tak chodi
od svitu do mrku, kriaba sa a spa, to je veru dos. Veer, ke si sadne doma na schody
v pitvore, sed tko, ako otec sedval, ke priiel z roboty, ak mal trochu asu. Nezaspieva,
82
netveri ako inokedy. Ide spa. A v postieke cti, ako ho dy sekaj. Sotva si vak ahne,
u i sp, a to je dobre.
O przdninch je zas vetko na mieste. Dvor je u nie ten ohromn. Tak sa teraz nestavaj. Ale
Rysua u m svoju mataku, i jaloviatko, ke zde z hole, njde svoje miesto. Len miesto. Len
zajace s tam, len ak pjde na ne zarobi. Inokedy dostal takto i od starej mamky i od starho
otca Strakovie. Teraz s vak i t akosi bez groa. A star otec, ak i o m, sta vetko min.
I mama sa aluje naho. A t choravie, neme si zarobi u Weissov na Rohu ako inokedy.
Jano, a ako je to pri tch krach? spta sa raz kamarta ervea. Ty si tam bol.
No vie, natiahne chlapec mdru tvr, ono mono s k takej robote i na plu a mono i
do mlyna. To dostane traga, nalo na kr, koko sa vmest, a potom voz, voz, od iestej
do iestej, vyspa na hbu. Odtia sa to berie a lme do vekho mlynca, o to pomelie na
dub V sobotu, ak v stredtdni neuteie, dostane vplatu a ide domov. To je vetko.
Maroka to vbi akosi. Doma i tak o? Mamka si dobre oi nevypla. A otec sm nevyvldze
na tokch robi. Ani t hra o ciele alebo o Barboru u nechut. Kde by chutila pri tokom
neast? Darmo prde Pako Kuchaj s tm i s onm, darmo i Anka Krdanka so svojm veselm
smevom Maro cti, tu mus robi kad, kto vldze, ak sa m i
Mamka, povie chlapec, skladajc spolu s ou batoh trvy z chrbta, ja pjdem voao
zarobi.
A kam by si iel? zadva sa tto naho s tosou.
Ku kram do mlyna.
Ku kram? Ete si mal a slab.
Nie som. I Jano erve ide pjdem i ja.
A kedy by si iel?
Zajtra, povie rozhodne. Nahotujte mi nieo do atky.
A Maro ozaj vstane rno vedno s otcom, hoc ten ani nevie, kam sa on chyst. Ale keby i vedel,
o? o ho ak, chudobnho chlapca, ako hrdlai od malika? Dostane od mamky chleba a
bryndze do atky a ide.
Rno je sviee a mil. Mlyn je dobr kus za Mosticami, ale chlapcovi sa kra veselo. To je
nieo in, ako s na huby alebo sa hna za kravami i husami k Vhu. A o hne robi piecky
alebo dobva Zlat k! To je celkom in. Maro cti, ako by od neho osi zviselo na tom
rom svete. Hra sa, i nehra na tom je ni. Ale robi? Ak nebude robi, nebude ma
zajace, ani kniku si nekpi, ak by chcel, ani otcovi by nemohol pomc. Ke ho vak prijm
do roboty, vetko bude. Bude ma ruky rysav od smoly, ale inak sa bude mc prihovori
chlapcom. I star si ho vimn, ke u rob.
Pod vbami nealeko mlyna dohon inch chlapcov. I erve je medzi nimi. Vetci maj na
rukch faky od smoly. Kraj veselo a spusten ruky sa im vozia naprednazad ako starm.
83
Ke ich Maro dobehne, zastan a obzeraj si ho, akoby mali rozhodn, vzia ho medzi seba,
i nevzia.
Azda i ty ide s nami ku kram? pohod jeden zo starch. Ve si ty pn!
Ja? zahanb sa chlapec a zaervenie ako faka. Ve sme my chudobn!
Ale sa m vraj ui za pna! Tak to vravia i ujec Strakovie.
To len tak! My sme vyhoreli.
No dobre. Tak po medzi ns! povol ten star, akoby sa to malo na tom zvrtn.
A uvldze traga ha?
Uvldzem.
Uvidme!
Vo mlyne rozober si chlapci tragae. I Maro dostane jeden. Potisne ho pred sebou, a ten ak
pska, tak pska. I tie ostatn vzgaj. Jeden tak, druh inak. Kry s postaven do koa. Ktor
s u such, ber sa rovno odtia. Naber si chlapci, i on si naberie, koko sa len vmest. Priso
sa k tomu a zdvihne. Koliesko zapska a ide to, len ho trochu ohne. Zamieri, kade ostatn, i
pri vekom, u rachotiacom mlynci, o ktor bije aksi chlapisko krou a lme ju vysype
svoj nklad.
Hej, ty pankhart, ja tvojho otca naham, zauje vtom ostr hlas za chrbtom, a i to
tak? Nevie to vysypa poriadnejie, ty sprostk voky. Ty krava, ty vl!
Maroka zamrz, skoro mu traga vypadne z hrsti. Obzrie sa, komu on o? A tu vid pred sebou
rozkatenho loveka, o dva pozor, aby prca ila. Trochu nabok vysypal t fru, preto ten tak.
Dm si pozor, pomysl si Maro a nepovie ani slova. Zoberie si svoj traga a voz a voz.
Jano mu uke, ako si to m i nauklada, i trak mu opatr, o si prehod cez plecia, aby mu ruku
nevyahalo. U to azda pjde.
Ako vak tska a koliesko spieva svoju hvzdav pesniku, a to v uiach pit zrazu naklon
sa nklad a rups! vysype sa na zem
Ach, ty hovdo! udrie zasa doho predol tvrd hlas. Nevie si ty krm posprva?
Vid, koliesko sa ti nahlo! Oska ti je von! Ty hlupk! Ta cho mater cica!
V t chvu pocti u Maro, ako ho ten hrozn chlap odsot. Pozrie naho oi m podliate.
Z st mu raz plenkou. o tomu?
Jednako u ho chce prosi a vemi prosi, aby ho neodhal. Ve on chce robi, chce aj
sa nau ako ostatn. Ale dnes je tu prv raz. A doma mamka plae. Otec nevyvldze tokch
chova!
My sme vyhoreli! to je vetko, na koko sa zme.
o ma po tom? odsekne mu drzo chlap. Ete si sopliak, ty holopysk. Pr, ke trochu
obrastie!
84
Maro sa zoberie v hanbe. Ani nepovie zbohom, a komu? Nech traga tam, kde sa noa prevalila, a ide, kam ho oi ved. Kdesi pri Vhu zastane, je mu smutno, vemi smutno v dui. o
teraz? s domov? Ve iiel ku kram! A len o frutik odtrbilo vo fabrikch, len Sadne si
na ha a dva sa do vody. Ke ho nadde hlad, rozvinie si atku, d sa do chleba a bryndze.
Domov ide len veer, ke i ostatn z roboty
Prepustili ma! povie mamke, ke ho tto vta. Prepustili!
U a prepustili?
U!
A si robil?
Robil!
A plat ti dali?
To vraj len na sobotu.
Prde sobota a mamka vystrja syna do mlyna. On sa i vyberie, ale skoro sa vrti.
Nu, koko m? spta sa ho.
Ni mi nedali.
Ni, a preo?
Ke som im traga pokazil.
Hne som vedela! kvne mamka smutne. Ty nebude ma akosi astie v ivote ako
druh, nebude! Nepokazil ten traga niekto in?
Nie! Ten som ja!
85
Martin Rzus: Maroko
14
Ty nebude ma astia v ivote! huia Marokovi dlho v uiach mamkine slov. Uveri im
nebolo by ako. Hoc je mal iaik, preiel u cez velio. Ale o je astie? ikovnos,
ke kto nieo prekri, aby druh vyhrmel za to? Ve u i otcovi Strakovie raz bol sbil robi
ako druh ikovne. Le ke to druhm ide inak a jemu inak.
Ak je to ten astn lovek? spta sa otca v nedeu, ke sa mu zd veselm a zhovorivejm.
Preo sa spytuje?
Ke mi mamka vravia, e ja budem neastn.
o by si len bol pohlad ho akou rukou po hlave, o je zriedka. Tu sa na nejak mazny
nesta. Ke bude zdrav a spokojn s tm, o m, me by astn.
A vy ste astn?
No, som spokojn, prelietne smev otcovi tvrou. A km som zdrav, nemm si o
iada, leda vyplati ten dlh.
A ke ho vyplatte, budete astn?
Preo by nebol? Budeme ma vetci, o nm treba.
Marokovi po tomto ziiel na um rozdiel, o je v povahe rodiov. Mamka je prudk. Raz mu
vrav dr sa, nedaj sa inokedy zas ty bude neastn v ivote! I sama raz je vesel,
vyspevuje si, smeje sa, cel svet je jej, a hne zas narieka, nao len pnboh stvoril chudobnho
loveka? Otec, ten je pomal, zriedka sa usmeje, len rob a rob. Ale plaka neplae ani pre
dloby, ani ke svia ochorie. On je spokojn s tm, o m, ke je zdrav. A ak raz i ten dlh
vyplat, bude vraj i astn
Ani nevie ako, a ten zamknut, chladn otec sa mu pozdva, ke ho i nevie ma rd ako
mater, s ktorou je akosi skamarten. Vklad o ast sa mu do jeho detskej hlavy nevprace. S
to preho viac len slov, na ktor neby mamky ete dlho neprde. Ale otec, v ktorom
poznal len aksi robotiaci stroj, pone ho zaujma. Doteraz, ke sa s nm ziiel, najastejie
ho hreil, alebo aspo napomnal. Maro, nohy umy pomodli sa! Ber sa do kostola na
katechizmus! Vykydaj hnoj z matale, nevid, ako my musme drhn? takmi slovami
nemono srdce zohria. Teraz je tu vak osi in. Pohladil ho po hlave i usmial sa mu. Nebozkal
ho, ako tetuka Kuchajovie pobozk Paka. Nie, chudobn udia sa nebozkvaj, na to niet
asu. Ale ke pohladil, i to je dos A t vyprvka, ete takej nepoul.
Pjdete kosi? priplicht sa k otcovi, ke si veer kuje kosu.
Mme adnk na Hriadkch, treba ho pokosi. Mohol by si mi prs s obedom a pomc
obraca! Zajtra bude pekne, me sa i osui.
Prdem! sbi Maro.
86
Na druh de aj ide, nesc v servtke za misku haluiek. Vidliky mu tria z vrecka. Mamka mu
naloili ponha sa. Ani si nesadne, iba raz pod vbky. Pozrie do servtky, i nevysypal. Ale
nie! Haluky s vrchom, na nich jesto i kvariek. Eh, tak mu ide na ne, ke doma nejedol. Ve
by otec ani nepoznal. Uu i podahne pokaniu. Lene udia id, ak ho uvidia, vysmej sa
mu, e je tak bumbaj. I otcovi povedia. Ani by to nebolo pekne, ke otec rob od rna, a mal
by jes len to, o on popapre. Preto i vysko a pohne bekom spod vbok. Len jednu kvarku
o si str do st, len jednu jedin.
adnk je u skutone dolu na zkej rolike veda elezninej trate. Otec sa Marokovi zas
usmeje, ke ho vid skka bosmi nohami po riadkoch.
Daj si pozor nepichni sa!
No, nie! chlapi sa Maro. Ja mm podovu, ani bodliak ma nepichne. Tu mte haluky!
A ma prde?
Aby ste ich neakali musia s na Prdavky nazbiera kapustnch listov pre svine. I plie
tam musia, ke nasadili zelenho mnoho.
Ve si my poradme, sad si na medzu a kladie misku s halukami na kolen. Pravda?
Poradme! had syn na haluky a cti sliny v stach, ke je hladn. Vezme si vidly zo
zeme a pone obraca, km sa otec naje. Ete je trochu mokr! naahuje sa s adnkom.
Nechaj! Po sa najes i ty. i si jedol?
Nie!
Tak po, mme dos obaja! Potom budeme robi. Hybaj!
Ke mme len jednu vidliku.
No len po, ponkne ho otec. Na! strk mu vidliku do ruky, nakla si do st.
Potom d mne. Kadej veci spsob.
Maroko je hladn, ned sa nka. Vrhne sa na misku a pichne vidlikou hlboko. Napch si
sta ani krek a pod nstroj otcovi.
Teraz vy! ledva vypust z plnch st.
A teraz zas ty! pod mu zas on vidliku.
Tak si oni podvaj na medzi z ruky do ruky, a z hodnej misky vykukne dno. adnek im
schne na slnieku, aj rozvoniava. Vysoko, vysoko kdesi, zavtan do belasej oblohy, vehol im
k tomu kovrnok obedajiu piese.
Ako je dnes pekne, poznamen chlapec.
Ve i treba, nech sa krm usu! odklad otec ninie. A si sa najedol?
Najedol!
87
Tak mi teraz dones do kriaka vody z vochterne a pjdeme!

Chlapec vezme spod medze kriatekkamenik a kra do vochterne. Obzer si cestou role.
Ak s len in irok a ich ak je zka. A otec je celkom in, kraj, vesel, ke rob na roli,
ako vo fabrike.
Preo je t irok roa nie naa? o len tto zka?
Ke sa vrti s vodou, nezdr sa a povie to otcovi.
Hja, syn mj, prikvne mu tento, ja by bol tie radej na irokej roli! A my sme mali
tie niekedy irok, ukazuje mu a po tvrt medzu. Vid, a potia oral tvoj star otec!
A preo my neorieme?
Ke je to u nie nae.
A ie?
Mnoho ns bolo det, rozdelilo sa. Dostala sa nm tvrt iastka. Ale len by sme i na tej
boli zdrav
Zas to zdravie! mysl Maro, prehadzujc riadky na druh stranu. Je to zdravie tak vek
vec Aj by sa optal, ale sa boj, ak by ho otec vyhreil. A dnes je tak dobr. Tak im pekne
ide ten adnk od ruky. Na Vhu sa iste kpu chlapci, Pako i ostatn. Ale nech! dos sa
nakpe. Tu robia udia vade volaj z role na rou. I ujkaj dievky kdesi hen na vku. Po
trati zas enie sa eleznica, jedna prefun zhora, po nej hu druh zdola. o je tch eleznc!
A kam to len id t udia? Po vrchy, to vidie vysoknske vrchy. Ale potom? Je ten svet i
za tmi vrchmi? M mapu, na nej s tie vrchy, i Vh, i Mostice, ale o alej? V kole sa ete
o tom neuili, to len vo tvrtej, na rok! Tam u Horvaja maj u inakiu mapu. A o je v tch
dolinch? Kde je t jalovina? V ktorej? usiluje sa v prci veda otca a zahruje ho otzkami.
Kde je t Mostick dolina? spytuje sa Maro.
Hent naproti! ukazuje otec hrabliskom. Ten okrhly vrch, ani vycirkulovan z jednej
strany, a ten rozhoden so skaliskami z druhej. T enie hen pod umbier na Zadnie.
A kde je teraz jalovina?
V Repiskch. Na druh tde zjdem pozrie nau jaloviku.
Vezmete jej soli?
Vezmem!
A ma by ste nevzali so sebou?
Ete by si nevydolel. Je to aleko.
Ja vydoliem, obron chlapec. Len ma vezmite. A keby ste mi ete dali ui krpeky. V
tch sa ahko kra. Tak by som iel! Dte mi?
88
Ke nemm peaz.
Vyberiem si z potovej sporitene, hotov je Maro. I tak o? Nepribda.
Napokon sa dohodn. Otec je dnes celkom inak, ako ke rob vo fabrike. Nevie ho zakrknu
a mu o odoprie.
Ke bude pova ako dnes vezmem a.
A chlapec pova. Akoby nepoval, ke dostane krpeky a me do hory? Mamka sa len
div, o sa to rob s nm. Sm sa jej ponkne opatri Janka, hoc ho i chlapci vyhvizduj
na ulike. Sm! I prv opatril, ve je on nie najhor, ale mu to musela sama naloi. I oomral,
teraz neomre. Otec prinesie kus krpcoviny a on zjde si k starmu Stehlkovi, nech mu tie
krpeky uije. Ale skoro, lebo na sobotu mus u s otcom do hory.
Do soboty s krpeky hotov, vymoknut i vymasten. I nvlaky maj, tak pekn len tak voaj. Popoludn sa Maro vykrpcuje, nvlaky si ovije okolo nh a ak, vykva. Star chlapci
u ili. oe t by ho nevzali so sebou, ke je ete mal. Niektor fali i na kooch. Ale
nech! Ve ho otec vezme, len by doiel z fabriky.
Na priedom obzr si ho deti. Vimn si tch novukch krpekov.
Ja pjdem s otcom do hory, pochvli sa kamartovi Pakovi.
Ja by som tie iel s vami, sklop tento smutne oi. Ale ma nepustia.
Vak i teba, Maroko, prisko k nim Anka Krdanka, tie u trocha podrstla, i teba
zje medve. Necho ta! vytret ok, pln obavy. Ja by veru nela! A najm nie v noci!
Ve ja pjdem s otcom, a my dvaja sa medvea nebojme.
Hej, nebojte, ke neprde, duplikuje Anka. Nebojte! Ale keby priiel, utekali by ste.
Neutekali! chlapi sa Maro.
No vie, zamiea sa Pako do rei, tak medve je vemi mocn. I koa zraz dlabou,
i jalovicu odnesie!
Iba bujaka sa boj. Ke ho ten pritisne rohami o pe alebo o skalu, veru ho i zadrhne. Ja som
u poul o tom rozprva ujca Kotovie. To je jger, a ak! Ten i zabil medvea. A vravel,
ako naiel raz bujaka dra medvea o skalu. Medve u nedchal. Ale bujak, ke ho odtrhli,
tie padol z nh a museli ho dobi.
Ale ni sa neboj, Maro, posmeuje ho zas Pako, roden poovnk. Vie, medve ti
je tak zviera, ke mu ty ni, on tebe tie ni.
My sa nepjdeme s nm bi, zahad sa chlapec na pysky krpekov. My pjdeme
jalovike so soou.
Takto hotov vykva otca. U sa i zmrkne, ten vak nechod a teraz je veer dlh. U dev
hodn a ete nejde. U by mal prs, ak maj do tej hory. Hora je aleko! Ale kdee prde, ke
maj vplatu? Sobota je, sobota!
89
Konene po deviatej zau rovnomern krok akch kvorn. Len o sa obrti nieo zjes,
pouklad, o treba soli, tle, dohnu, fau plenky, slaniny a chleba do tanistry. Ani si len
tie imisk nepreobuje. Siahne pod trm za kvakuou, str i chlapcovi aksi do ruky a u s
v ceste.
Mesiac svieti splna je skoro ako vo dne. Maro vid noc je celkom prjemn, a hrdo kra
veda otca. Prejd mostom cez Vh, ktor si vyprva ako vdy. Vyjd na vyveninu a potom
rovnorovno po rosnej paiti namieria do vrchov k doline. Chlapcovi sa zd, ako by len ruky
vystierala po nich. Pobehne za otcom, ktor dvha rievy a kra dlhm krokom. Dohon ho
razdva. I predbehne. Niekedy sa obzrie sp, kde mizn v ere Mostice i vee a komny Sv.
Petra a Pavla.
Prejd popri dedine t sp. Nestretn lovieika a mesiac len svieti. I hviezdiky svietia
jasaj sa, jasaj! Vye dediny je u cesta skalnat. Otcove rievy hrkn do skaly.
V doline je chladnejie a tmy je viacej. Mesiaik hod svetla na vysok bral, ale cesta sa vinie
pomedzi svriny. Voda hu, rozkpa sa veda. Hovor, hovor. I tie svriny sa rozhovoria, i
tie skaly, z ich dier me veru hocikedy vystri hlavisko ten drak sedemhlav. Marokova
fantzia sa rozpracuje. Rozkydan skaly predchodia mu ako stdo divch svi. Mysl si, spia
ale vyrui ich, a hodia sa na loveka!
Otec, otec! vol syn na vodcu, ke zaostva. Otec!
o je? ozve sa tento, zamknut akosi celou cestou. o?
Pokajte ma!
No po! M ete krtke nohy!
Id alej pomedzi bralisk a popod svriny. Dolina sa raz rozri, raz zasa zi, e s len skalisk, cesta a div, kypiaca bystrina. Maro zbiera sily i odvahu. Kra, a zaskakuje. Ale tak
hora, to je nie ako niekde vo Vrbinke! A ten hukot a t vrava, k tomu ete v noci! Tu vetko
vyprva vetko je tu, ako o by ilo juj! Nao som len iiel? obzrie sa tu i tu za seba,
i voao nevysko a nebe za nimi.
Otec, otec, pokajte ma!
Azda sa len neboj? pristav sa tento. Iste rozober cestou svoje starosti a nezbad, ako
syn zaostva. Boj sa?
o by som sa bl? podbehne Maro. Ale nohy ma bolia.
Vid, som ti vravel, lap ho za ruku. A mme ete dobr kus do Repsk.
Pomaly sa dolina rozri. I svetla je viac. Ide sa im ahie. Kdesi z kopca zhavkaj strne
valask psisk. Ke sa vak nikto nebli tm smerom, zamknu.
Keby tak boli prili, vrav syn otcovi, bol by im dal!
Komu?
Nu tm psom!
90
A m?
No skalou. Ke ja raz trafm psovi skalou do nosa, tak ide!
To s zl ps, vysvetuje otec. Tak i dotrhaj loveka.
Maroko je, pravda, rd, ke neprili. A ete je radej, ke zauje zvonce a stan pred kolibou,
zrubom ktorej prearuje ete nieo pahreby a vyra chrapot, ani o by ahal na poriadnej base. Koliba je pln ud, o prili so soou, chlapcov i starch. Tu to sp vetko na hbe. Otec
ete dikuruje za chvu s pastiermi, Kuiakom a Stanom. o vak u z toho, ke sa jemu oi
zavieraj. Utisn mu preto miesta kdesi pod stolcom, kde by zaspal hne, len ke dym akosi
ide do o a tpe, tpe. Potiahne otca za nohu kde je voda? A ke ju njde v gelete, namo
si do nej cedik, prilo na oi a ukonan razom zasp.
91
Martin Rzus: Maroko
15
Maroko, ke sa vrti, m o doma spomna. Bolo to v noci, predchod mu vetko ako vo
sne. Ale prve preto, m videl toho menej, tm viac si me nabji. A on m dobr fantziu!
Navyprva toho mamke, i Mikovi, i deom navyprva. I ako pastieri Kuiak a Stano prisahali,
e hnali medvea i ako Straka, jalovika, lzala so z jeho vahanca ako sa im veselo lo
po doline, a doli rno na tretie zvonenie nad Mostice
Ale si sa trochu bl, prekra ho otec.
No, nebl som sa, ned sa Maro. Len ste vy robili vek kroky a ja som nestail. Ale
ja pjdem raz s chlapci hne poobede. Tak aj vidm viac, aj si zjdem na jahody alebo maliny.
I uoriedky s kdesi, ale hen na Zadnch
T, to mus ete dors, chlape!
A on ozaj i rastie. Tie okruchy chleba nevyjd nazmar. Ale i as utek. V rodine mu pribudne
zas o jednho braeka, Mateja, a na jese u ide do tvrtej triedy k Horvajovi. Tu s tri ronky
a najv chlapci i dievat. Pn uite je vemi prsny. Ke ich pone ui, to ich u, ale i
ke ich pone mlti, to ich mlti ako ito. Pnat, tie nebije, tm len nad. Mostianom
tm nedaruje, ke s i hodne nepouvnej a v huncti. Najv je, pravda, Mio Mrzik.
S tm si ani pn uite Horvaj nevie rady.
Ja tvojho otca! zaprsk raz Mio na uitea, ke ho tento pretiahne trstenicou, kade padne.
Ja tvojho! postav sa mu ako chrek oproti, nedbajc, ako palica cupk a plieska. Ja
tvojho!!! ale nevydriac, u sa pichne pod lavicu. Cel trieda ho obdivuje, tak sa postavi!
Tak uite, o o je star, m moc, i trstenicu. Mio iba zlos a odvahu, jednako sa ned!
A ned sa veru. Na druh de po vprasku prinesie si do koly plku na orezvanie stromov a
rozpli uiteovi lavicu na dvoje. Tak, nech m! o je on k, e by ho tak mltil?
Maro je rd, e nesed pri Miovi, ale v prvej lavici veda Iva Kloku. Ivo, ten si kresl idov
s vekmi nosmi, aj ich vyfarb ceruzkami. I vek hajovy namauje, kde popadne papier, ke
sa vraj chyst za mainistu. Tu sa ani Kozovie iakovi ni nestane. Pri Miovi mohol by si ho
pn uite hockedy pomli ako otec Strakovie v kostole. Zato mu Mio jednako len imponuje
tokou odvahou. A o ten vydr bitky, to by veru nikto! Ani k. A ani je nie tak zl chlapec.
Nedvno prde do Kozov: Maro, chce zajace? Pravda, ty nem, odkedy ti zhoreli. Aj
mu ich prinesie, dva pekn buriaky. Pako tvrd, e ich kdesi ukradol. Ale dal mu ich no!
Takto sa kamartstvo zas trochu posiln. Ke prde zima, snkuj sa u vedno s Miom. A ke
svitne jar, hreb si jamky popod odkvapy a pigaj sa na gombiky, len rados. Mio je vek
pigr a Maroka tie zaujme tto hra. Vid, niektor chlapci maj na pagtiku gombiiek a
gombiiek. I on by chcel prinies nieo do domcnosti. Ve sa tak gombika vdy zde.
Po sa piga, Maro! vol ho Mio, ke vid, m niekoko gombiiek v hrsti.
A kam?
K naej studni!
92
Maro ho poslchne. Prehr i vyhr. I zasa prehr, ke m u Mio jamku vypigan na kad
diaku a vo vetkch smeroch.
Dobre, budeme sa piga, vrav mu, ke utrca, ale na jamke na naom priedom, pod
syprou.
Dobre!
Maroko Kozovie vyhrebie si jamku a cvi sa, ke m asu, ako to vid od chlapcov cvi.
Pone s kostenkou, pokrauje s permuterkou. Potom ide blancier, tru a z toho kraja i z onoho
f, rovno do jamky! Skoro zbad, e to ide. Ale nezbad, ako ho premiea, ovlda. Sotva prde
zo koly, stane si na uhle a ak, kto pjde. Ke vid, ten by mohol ma nejak tu permuterku,
pristav ho.
Ty, Jano, po sa piga!
A kde?
Nu na jamku tam pod syprou.
Hej, povie mu chlapec, ty ju u m vypigan.
No ve sa potom pjdeme pred vs, uspokoj ho Maro, na tvoju jamku!
astie mu i praje. U m toho za poriadny pagtik nastkan. Mio m vak toko, e sa i
trikrt ope sammi gombikami. A to je nie len tak sprost hra. Tej treba i rozumie!
Koko mi d za tto permuterku? jednaj sa hri.
Dve kostenky.
A za tento blancier?
Dve dvojky.
A ty mne za tento tru?
Dve permuterky alebo tyri kostenky. Ak chce!
Tu sa presne ur hodnota kadho gombka, ke je gombk nie ako gombk. Tak sa hr, aby
sa nikto neoialil. A to je myslia si chlapci i spravodliv.
Maroko je pomaly v tom odbornkom. Oberie ervea, i Pakovi vyhr tak pekn sklen
gombiky. Ktovie, z oho ich odrezal. Ke vid, to mu je za nimi, nech mu z nich, aby
nepriiel o kamartstvo. Nie dos okolo domu zjde i pod modlitebu, kde je plno jamk
pod stenou a chlapci sa schodia z Vynho i z Ninho konca.
Tu sa vyhr i prehr, ani na burze. Maroko zamiea jamky a hrov niekedy cel popoludnie.
Nastka si gombiiek na pagt, a sa dva razy nimi obopne v pse. A je on takto dobr bumbaj!
Chlapci mu zvidia. o vak robi? Hra je hra pre vetkch rovnak. M svoje vhody i nevhody.
93
Joj, ty m astie! kri na Maroa spoluhr, ke mu sde gombiky do jamky jednu

za druhou. To m iste doma nejakho kriatka!
Kozovie hrovi prde na myse, o mu vravia mamka doma. Jaj, chlape, ty nebude nikdy
astn! No ha, a tu oplie hra za hrom! To sa tak povie nebude. Ak sa lovek ned
ned sa, a to astie prde potom i samo.
Takmto inom prostunk hra na gombiky vyvol cel prevrat v Marokovej dui. Nesta si
pagt nadvzova. Gombiiek o de pribda, a ak s niektor z nich pekn! I na kolskom
dvore ide hra. Ba niekedy i v kole len tak na trngy, gombika sa hrkne o gombiku, a u
je jeho. Tu si vak musia pozor da, ke pn uite hne kri, a to strasie. A keby len to, ale
schyt trstenicu a mlti, kade zasiahne na! Zato Koza i to riskuje tak ho to u ah. Nielen
preto, aby mal najviac, ale ke uke mamke, nech potom povie i m astie, alebo nem.
Jedin hr, s ktorm si d pokoj, to je Mrzik. S tm sa pusti do hry, to sa sotva odd! Nie e
by nevedel lepie piga ako Maro ale okom nepohne i vtedy, ke prehr. Druhch chlapcov,
i toho Kozovie, vidie mrz to. Povstane hdka i bitka, neraz i nadvky sa syp. Ale u Mia
nie ten hr a hr, km svojho protivnka neoberie do ostatnej gombiky, alebo km mu od
jamky neuteie. S tm sa ete pochyti!
Mio lepie pig, tvrdia niektor z chlapcov.
oby len, stavaj sa in za Maroa. Tento m viac smelosti.
Chlapci tuia, t dvaja sa musia zs. Ako by inak? Ke ober vetkch o gombiky, nakoniec
ostan sami a probuj sa. Ctia to napokon i obaja chlapci, o ktorch je re, Mio a Maroko.
No, toho si oplel, provokuje raz Mrzik. To je ni. Ale ober ma!
Azda od teba nevyhrm? stavia sa Koza.
Vyhr, ale nakoniec pjde si k mamke poia.
Ja?
Ty!
Tak sa pome!
Kam?
Kam chce! Najlepie, vyhrebme si nov jamku.
To je sprvne! prikyvuj chlapci a zhaj sa na nevdan zpas. Tuia, tu to pjde do
ostra. A ke sa neskon hra za de skon sa za dva.
Jamku vyhrab pod syprou. Nov jamku, na ktorej ete nikto nehral. Maroko pone. Nehr
sa vak na dve gombiky, ale na desa. Kto by tu trokril? Mio je tie za to alebo, alebo!
Chlapisk dvaj hlavy dovedna a vmaj si, ako t dvaja mieraj gombiky do jamky. Raz
jeden raz druh sype hrs gombiiek do vrecka a celkom tak i vyber.
94
astie praje Marokovi.

Ty m astie! Ty m astie! hkaj chlapci.
Maroko, daj mi jednu gombiku, aby si vyhral! priske i Anka Krdanka s hodnou bbou
v nru. Daj mi gombiku!
Na! pod jej dve. Ale nezavadzaj!
Pomaly m u Maro pln vreck gombiiek. Teraz necha hru to by bolo! Ale o by povedali
chlapci? A o by povedal na to Mio, o mu dal i dva zajaiky, a teraz vyber a prehrva
gombiky hrs za hrsou, ani neceknc? Ke m by hra nech je!
A Mio je ozaj obdivuhodn. Nech tak strca in, njde si chybu. Aspo sa pohda a povad.
Ale on ni, len pig a pig. Niekedy i vyhr, ale zas prehrva. Maro m mierny palec.
Pred veerom sa vak kocka zvrtne. Mio pone vyhrva. Hraj sa do neskorho smraku, a
neby tmy, pigaj sa do noci. Neostva vak, len zobra si svoje a pokraova zajtra.
Na druh de stretn sa pri modlitebni hne popoludn. Prve je streda, nejde sa do koly,
maj asu a asu. Vyhreb si zas nov jamku a u to ide ako predol. Mrne pole mamka
po Maroa mladieho Mika, i Anka Krdanka mrne prde s odkazom vraj dostane! Tu sa
hr na ivot a na smr!
Maroko dnes prehrva a prehrva. Mio nehne brvou, ako i vera, ke prehrval. Tamten
je u nervzny a zas mu prdu na myse materine slov. Hne je ete nervznej, a m je
nervznej, tm horie ide. Gombiky vandruj k Miovi ani kostenky.
Si hotov? spta sa ho kamart s chladnou povenosou.
Ja ete mm gombiky, bledne Maro. Kde?
Doma.
Tak si be po ne, ak chce hra. Ja ti neuteiem.
Maro sa zoberie a be domov. Nevie, i njde ak gombiky, ale mus, mus! Ve ho astie
nechalo plne a Mio ho obral o vetko. o by to mohlo st i peaz, peaz!
Na ulike nestretne nikoho. Pitvor je otvoren, dnu v izbe vyspevuje Anka Krdanka Matejkovi.
Maro sa ani neobzrie v t stranu, ke mu je nhlo a m in povinnos. Odahne mu, ke
vid, mamka je nie doma. Tichuko, ako kocr, d sa hore schodmi na povalu. Otvra truhlice a
zha po prieinkoch, kde by naiel nejak gombiky. I njde dvetri. Ale o je to? S tmi len
nepjde na posmech? Pone sa prebera v hbach, prehadzova aty, a naraz vid krsne, vek
gomby, truce, na akomsi tmavom skne. Vemi nevha, ke Mio ak a as utek. Vytiahne
nok z vrecka, mik odree, i vstr do vrecka vetkch osem.
Pred modlitebou pone sa hra nanovo.
o mi d na tento truc? ukazuje Maro.
No, dm ti tri dvojky!
95
Stoj! a Koza vyber true, akoby ich mal vo vrecku najmenej sto. A nemli sa v oakvan. astie sa obrti a vyhrva, vyhrva. Podveer m u svoje sp a Miovi dobre narel
do jeho zbierky. Smrak hru zakonil. Ete sa poksia pokraova pred idovm sklepom, ale
nejde to. Vec je rozhodnut. Mio hr vborne, ale Maro Kozovie m viac astia. A proti
tomu o poa?
Ale keby ja bol tak a neakal a, ke si u bol fu, vrav Mrzik, bol by si sa domraual, o?
Nie, ukrnie sa Maroko. Len by som si bol pomyslel, e si zl kamart.
A som dobr.
Si!
Mamka doma pone hrei syna, ke jej nechcel prs deti prizrie. Aj mu spust pr verov
na hlavu. Ke jej ten vak d nru gombiiek, m by sa mohol i tyri razy opsa, skrotne
a pochvli ho, e m i na staros do domu. Ve je to tie peniaz a pri tokch arvancoch
gombiiek sa napriva.
Iba v nedeu u Kozov zahrn ako z istho neba. Otec ide z povaly ako mrak, dobre sa tie schody
pod nm nelmu. Vetci tuia, osi zl sa stalo. Otec nebva vesel, ale ani takto nahnevan.
Maro, zavol najstarieho syna odmeranm hlasom, ty si mi to tie gombiky poodrezval ha?
o sa zasa stalo! stane si mamka medzi mua a chlapca, o sa intinktvne odahuje do
ctivej vzdialenosti. Ach, pozrime sa! Kabt a bez gombiky, bez jedinej gombiky! No, ni
to! u ona vie, koko bilo. Star, mme gombiiek, meme ich predva na rnku.
o ma po gombikch! hnev sa otec a mal by sto chut vacn toho tam pri dverch
remeom. Ja chcem s do kostola, a ako pjdem? o sa mi to vykzal, ty fagan aksi?
Ja som nevedel, e je to v kabt! opust Maro gamby. Nehnevajte sa, ja vm tie
gombiky donesiem!
Hej, donesie! mus sa otec vykria, aby mu odahlo od tokho rozlenia, ke njde
novnovuik kabt bez jedinej gombiky. Kde ich ty u njde? Ktovie, kde s u?
Tu musia by medzi gombikami! trfa si chlapec. A ak nie, tak s u Mia Mrzikovie.
Tak sa prac po ne! Ale u!
Star, star, chlchol ho ena, ke je u Maro von, ve sa neka. Pozri! vynesie
mu z izby celho hada z gombiiek. Toko vyhral, vid? A ja som, e ten chlapec nebude
ma nikdy astie! No hae sem, ktor s tie tvoje? Tento to bude, i tento, i tento, ukazuje
prstom na vynievajce lopre. U s tri. I tvrt je tu ha! Daj sem kabt! Priijem ti
tyri, ve m len tyri dierky, a me do kostola.
Nech sa nenjdu, bol by dostal! krotne otec ako odtiahnut kypiace mlieko. Na, prii
mi! Nech neprdem na kze!
96
Mamka vstroji mua. I kniku mu pod. Ete ho i okefuje, len aby u iel. Vie, ke sa vrti,
nebude po hneve ani stopy.
M astie, ty potvora potvorsk, privta mamka Maroa, ke djde od Mia s gombikami, iba jedna u ula kamsi. Nech a dostane, roztrh a v zuboch. Musel si prve z jeho
kabta poodrezva?
Ja som nevedel, brni sa chlapec, erven ete a odut, ale som musel!
Ve si mal dos gombiiek.
Nemal!
A kde sa ti podeli?
Prehral som.
Vetky?
Vetky!
Paneboe nebesk, spasne mamka rukami, to si ty spravil ako nejak zeman, o
postav do hry i enu. Pekn si ty iak.
Ale som vyhral! zaiaria mu radostne oi. Tie true mi priniesli astie.
Mlo chbalo, a je z toho neastie! Nech ti otec jednu flingne, ak bol nazlosten, zuby ti
vyletia. Daj si pozor, Maro, hra nie je pre chudobnch ud, ako sme my. Hra je len pre pnov,
o nevedia, m as zahlui. Pozor si daj!
97
Martin Rzus: Maroko
16
Hra na gombiky je seznna. Jej as je skor jar, ke chodnky osychaj. Neskorie prdu in
hry a zbavky. Maroko vyman sa tie rchlo z pigrstva. Nielen pre ten neastn otcov kabt,
aj inak. Gombiiek m u dos. o bude s nimi robi? Zovednie sa to a nevbi. Mamka mu
zato neraz pripomenie to i to, kedykovek len priva gombiky.
Ke o m, dr si to! vyklad mu, a nedaj si z ruky!
Ve som si nedal!
Ale skoro by si bol o vetko priiel. To je zle.
Jaj, mamka, ukrnie sa jej do o, ke sa to ned. Niekedy by lovek i chcel dra,
a mus pusti.
A kto ho primus?
Velikto!
Mamka i syn ostan na svojom. Skoro sa im vak naskytne prleitos, ako s tm mus, i
nemus?
Raz Maroko sed si vo svojej lavici a ak s triedou na pna uitea, ke do koly vraz ete i
niekoko mostickch det, chlapcov i dievat. Bolo ich u jazyi u i popod okn. Ako vak
vojd do triedy a vidia, uite je ete nie tu, spustia na pln sta ani na jarmoku: Joj, udia,
udkovia to ste ete nevideli. Tak rybisko! Ako chlapec, ako vek chlapec!
o? Kde? hadia na nich z lavc. Na vytreten oi a vyjaven tvre. o ste videli
za rybu?
Maro, Maro Kozovie, vhupne ete ako posledn i Zuzka Lalovie, ktor je u veru hodn
dieva. Vaa mamka chytili rybu. Tak veliizn, roztiahne ruky, ako vldze. Jano
erveovie dval sa na u, ke ju niesli v zsterke. Raz ho fasla chvostom, a u ho krv zaliala.
Nejde ani do koly Vaa mamka ju chytili!
A kde? ledva sa spamt Maro z prekvapenia. Na vetko bol prichystan, i e nali
peniaze, i e chytili zajaca na zhumn, ale nie na rybu. Kde ju lapili?
Na potoku! referuje Zuzka a prisviedaj i ostatn.
Na potoku? div sa cel trieda.
A tak vek?
Tak, ukazuje Mio Mrzik na lavici.
Viu ako ty. Hlavtku!
Hlavtku? zahu v synovej hlave. o len ozaj spravili s ou? Iste uvaria, pol i starej
mame Kramlkovie, i do Strakov, i do Kuchajov, i do Krdanov hdam nieo i zasolia, a
98
bude po rybe. Ale naa ma! Ve t jakiv nechytala ryby a tak chyti! Ani ujec Haruovie
nelapil tak, a ten chod i so starm Glaubisom, rybri po Vhu na hajovci. Kde sa len vzala?
Vyplvala z Dunaja! vysvetuje Mio. Odkia odinakia? Vyla a horhore, azda i
do Belej. Ke sa pala dolu, dostala sa miesto Vhu do mlynice. Z mlynice prela do potoka
na priedom, a tak! Ja som ju videl, ke frala. udia sa zbiehali na brehu, ke vak bodla
doho nosom, eny a dievky zvskli a zutekali. Tak sa jej zakli!
A Maroova mamka sa nezakla? zvedav s u i chlapci z mesta a dievat dvaj sa s
akmsi obdivom na zaprenho Kozovie iaka. T nemala strach?
T nie! ozve sa i z niekokch hrdiel. T sa nebla.
Ona, ke videla, ako hlavtka mieri k brehu z druhej strany, rozklad Mrzik alej, u
na to je majster, ona si vm na u pokala. I mohla, ve jej bolo z nevekej vody celkom
chrbt vidie. Ako vak priplvala k brehu, ona jej nadlo zsterku, a t fuk do nej. Nato ona
zsterku oblap oboma rukami dotuha a ryba sa darmo miera. M ju a nepust.
Nepust! udrie v ui Marokovi. Aj hne zdvihne hlavu. Vidie, je hrd na svoju mater.
Dr a nepust dr a nepust! ukazuje Mio triede nzorne, ako sa to dialo. Dr a
o to za krik? vstpi vtom pn uite Horvaj do uebne dlhm, rznym krokom. Vyprvke je koniec, akoby ual. Deti, pravda, enie osi poveda i jemu, e mamka Kozovie lapili
hlavtku ohromn hlavtku lapili. Tak, ako je ich iak Maro azda i viu. Kto mu to
vak? Nikto sa vak neodvi cekn. Ktovie, o by z toho bolo! V laviciach zahrm. Trieda
vstane i sadne si ako stroj a pone sa ui.
Ak je to vak uenie! Pn uite sa vypytuje rectuje sa radom. Spoiatku ide to ete, km
odpovedaj iaky z mesta. Tie sa dobre uia. I Maroko neraz fochne v t stranu, kde sedia
pekne obleen, istuk, Elena z fabriky, i elka kotlrovie, i Irenka z obchodu. Le teraz
o po pnatch, ke mamka chytili hlavtku ako on! K tomu pn uite u hmk, akoby
preieral sliny, a to je zle. Vid, ako sa mu jeia naervenast fzy a z tmavch, prsnych o
zasria blesky. Vstane ten, vstane onen i zane smelo, ale hne sa potkne a nedajboe alej.
Niekoko nelichotnch nadvok predzvestuje brku. A oe tam nboenstvo a dejepis? Ale
id potypoty zlomky, rovnice Pred tm u maj vetci repekt tvrt, piaty i iesty
ronk!
Star tabuky, mlad k tabuli! Koryiar, Josko, Mrzik sem! vyvolva Horvaj zo
tvrtkov a rozkazuje velitesk. Pouli ste? Razdva!
Tabuky zahrkoc, km menovan vychodia s akmsi zatrpknutm smevom, z neho taj
spoluiaci: dnes mne zajtra tebe! Stan si pekne riadkom pred prv lavicu. Pred samho
Maroa. Tento sa rob chladnokrvnm, ke cti uiteov ostr pohad na sebe. Zato mrv i on
ruky pod lavicou, jednostaj premva.
Keby aspo dnes nie! Len dnes nie dnes! zrovna zhra tbou. Ja by i tak mal s
domov, ve mamka lapili hlavtku. Vek hlavtku! Potrebovali by i pomoci. I rozna po
rodine. To je robota roznies vetkm po ktiku, nie? I deti bolo by prizrie. Jej, keby sa
u dnes skonilo nejako, keby! Ptns chlapov zarob za desa dn tridsap korn,
99
koko zarobia piati za tri dni! vpad ostr hlas pna uitea do jeho mylienok. Koko? To
je pre starch, nech si vyrtaj! Ale o me st tak hlavtka? preha sa mu to v hlave ani
oblaky pred brkou po oblohe. Ja som predval zajace po tridsap grajciarov, mamka dali
idovi vlasy za desa zlatch ale tak hlavtka, t me ma cenu! Nemali by ju rozkskova
rodine, ke nieto v dome groa. Nech ju predaj, teraz maj o! Tak hlavtka me st
Tridsava osmn delme smimi tvrtinami, vodrie sa mu zas do toho uiteov diktt.
Maro si vimne, ako sa Koryiarovi trasie krieda v ruke, ke na tabuu zna Tridsadva
a oosmn delme osmiosmi Ako delme zlomky? Zlomky zlomzlomky
delmedelme tak, e menovatea menovateom Pravda, kdeby nie! e e ita
itatea ita Fc! fc! ozve sa osudne do tvrdho ticha. Koryiar zasip. Zhu to aj
inak juj! tvrtci stpaj spolu s chlapcom, o rta, poksi sa psa sla, rozbehne sa a zas len
fc! Nejde to uchta buchta a Maroko vid, Koryiar let za tabuu kaa. Nasleduje
Josko Ani ten nem astie. Keby mu to u lo! Alebo keby bolo skoro po tom! Ako by sa
utekalo domov! A doma je iste vetko hore nohami. Tak hlavtka! Tak ani Harua nevidel.
Fc Zlomky delme, tak delme, napna Josko pam, tak delme, e menovatea
a itatea dme dovedna T, ty hovdo, ty sprost sra! let Josko za Koryiarom.
Mrzik! Ako to dr t kriedu? Zlomok zlomkom delme? Zlomok delme zlomkom,
ukiera sa Mio na uitea. o sa rehl, o ty fabrick trba! tauch, tauch! zhu
mu na chrbte. Zlomok zlomkom takto delme, e e e no, robi nezdobu, lomoz,
krik, prska, lavice popli, na to si, ty zbojnk, fuk, fuk! ale pozor da! Tridsadva
osmn delme smimi tvrtinami, napna sa Mio, tridsadva nsobme m, no?
smimi! Tak? Daj ruku! Kyc! Maro zacti i sm boles, ke Mio zasku.
I ostatn ctia. Ide im to uvmi ani po drtoch. Hlavy maj sklopen nad tabukami, ale ctia!
A na horn as zna sa iarka ku iarke, krik ku kriku, koliesko ku koliesku to koko
ktor dostane faciek, kyciek, uchiet buchiet, ako prde. I Maroko si spoiatku zna,
ale potom ustane. Kto by to? A ke dnes v jeho hlave je sam zmtok. I rta s Miom, i nerta.
Zlomok zlomkom on to predsa vie, ako by nevedel, vak je dobr iak. Ale pn uite sa
vemi hnev, uchty a buchty letia, iarky, kriky, kolieska sa mnoia. A mamka doma, o len
rob s tou hlavtkou? o len?
Juj, mrv Koza ruky pod lavicou a cha i kolen, keby to u! Keby len nie dnes! Aspo
dnes nie! Ih, ih, jaj! vdrie sa mu do due Miov zfal sykot. A teraz a teraz ha
Mrzik let za tabuu. o len teraz bude! Ak by tak prve Koza, po im ukza, ako to
treba! Joj, u je to tu, stisne Maro zuby a vyjde k tabuli. V oiach mu mrk, nie akoby
nevedel. On to vie, vie zlomok zlomkom ale pn uite je tak ako hrom a doma mamka
lapili rybu, vek, veliizn Rtaj! Zlomok zlomkom del sa tak, e itatea nsobme
menovateom Teda! Tridsadvakrt osem, pe iak aksi poblednut v tvri. Ruka
sa mu trasie, krieda ske, to je, to je osemkrt dva, dvakrt osem Azda nevie
krt, o? Dvakrt osem estns estns, es si podpeme, jedno mi ostane o
vrav? Kto je na to zvedav? P! Osemkrt osem pdesiattyri a jedno mi ostalo
Koko? Jedno, jedno, robia sa Marokovi kruhy pred oami, tak fialov kruhy. Jakiv
sa mu nerobili predtm. Juj! zacti trstenicou cez rukv. tak ty ani len krt nevie,
a vo tvrtej? Pekn iak! Koko je osemkrt osem? esdesiatri, epce mu ktosi spoza
tabule. Bude ticho tam? Koko je? Osemkrt osem zamrie osi v chlapcovi. Dva
sa na uitea, a nepovie slova. Iba dla vystrie, ako stroj, a kyc kyc jaj, ! Oblizni si, ty
somr, u spoza tabule. Ja, ja nemem dnes ja, ja neviem potca sa do lavice,
ke nedostva in rozkaz. Sadne si na svoje miesto, zaryje si hlavu do ramien na vrchnk a
zmyk nm, kovite zmyk
100
Mamka mu chytili hlavtku, odvi sa Mio spoza tabule, vykierajc sa u na tch v

laviciach akoby ni. Hlavtku mu chytili!
Ml ho tam? ahne Horvaj trstenicou v t stanu. Dm ja tebe hlavtky. Ty klen,
hlpy klen!
Klen, klen, klen! ukaj sa chlapci z mesta, Kloka i ostatn.
Konene pou cenga, trieda si vydchne. Nestalo sa ni zvltne, len Maroko, ten tak nedostva! Aj ho m pn uite rd, ke je bystr iak. Preto dnes i fik, a ho ide rozsadi.
Nepla, Maro, teia ho kamarti, ukazujc mu iarky, kriky a kolieska na tabukch,
pozri, o dostali druh! Koryiar tri facky, tyri kycky a p uchiet to je dvans. Josko
p faciek, dve kycky, osem uchiet to je ptns. Mio Mrzik es faciek, dva klbance
za vlasy, p kyciek, sedem uchiet, osem buchiet a jeden kop to je spolu dvadsadev,
vyratuje mu ten i ten na prstoch. A zo starch Juro Drik dostal minule a tridsap, a
neplakal. Ty si dostal dva klbance, uchtu, buchtu a dve kycky spolu es. o je to?
Ve ja nie preto, premha sa Koza, prehodiac si pltenn kapsu na chrbt.
A preo?
Ke ja krt viem, a dnes nemohlo mi prs na um, hor chlapec ako faka, pre t
hlavtku!
iaci zo koly id skoro vetci rovno do Kozov. Tak rybu nedostane sa ahko vidie v Mosticiach, ani v Petre a Pavle. Maroko njde doma ud pln uliku. Chodia horedolu, hore
dolu a v rei je len hlavtka a hlavtka. Kdee je, kde? A veru ha, predo dvermi vo vode
v koryte, dva sa oiskami, otvra chriapy, i hubu otvra
Joj, to je rybisko, jjjj! obstan detsk hlavy koryto a obdivuj, obdivuj, jojkaj
Pao, tak by si nevytiahol na udici. Ani pod vidliku by nebola tak, jj! Pln koryto jej
je! Plnuk!
A ste ju ozaj vy chytili? spytuje sa Maro matere.
Pravdae ja, dr sa mamka hrdo. A ako sa mykala! Ako ahala chvostom, keby si
bol videl! Jana erveovie fasla, hne mu krv frfotala z nosa. Ale tak mu treba, nao ho tam
natal?
A o spravme s ou?
o? Upeieme a zjeme! smeje sa ma. Si my raz nememe tie hostinu spravi?
To je moja ryba! Moja veru! prediera sa ku kortku star Glaubis. Takto stolr, ale inak
vek rybr, Haruov spolonk. I teraz m v ruke ostno na dlhoiznej tenkej dke a ibrinkuje
vidlami okolo hlavtky v koryte. To je moja ryba! Moja je rybaka, moja je i ryba!
Veru, pn Gaubis, nezdr sa mamka, ale rybri nechodia s ostnom lovi na koryto.
Mali ste si ju chyti tak!
101
Ve si ja ju ete chytm, pokaj! pohmk si brad fzat. Ete si ja t trat sa

pomaly dka z dohadu.
To by veru bolo, mrz sa mamka. Lap si rybu, a a ohne v drieku, a potom ti prde
rybr ku korytu, to je moja ryba! Hej, a toto ni? uke mu figu.
Marokov tvr sa vyjasn, ke vid okolo toko obdivovateov. I sleinka prde zo koly, t o
ho uila a vyprila mu kouch pre mendelku. A koko velijakch pnov! Zabudne i na zl
dneskajok v kole a ukazuje kamartom, ak m len t rybisko hubu!
A o za fzy, o za fzisk uh!
Pokajte, enika, prihovor sa mamke aksi pn so iltom na iapke, a by ste t rybu
nepredali? Kpili by sme ju do hostinca.
A o by ste mi dali za u?
Museli by sme ju odvi! Ale i od oka, meria ju pn pohadom, m tak aspo jedens
kl. No, takch dvans zlatch dostali by ste za u.
Dvans zlatch! stavia sa mamka, akoby sa jej to mlilo. Zato si mysl v sebe je to
peniaz pre chudobnho loveka. Pokajte, km prde star z fabriky. Uvidme, o povie.
Mu i prde, pokva si hlavou, poobzer rybu a pust sa jedna. P estkov je medzi nimi, u
sa dojednaj. o je to mso pre takchto ud?
Pretnime tch p estkov napoly a je to! odpora kupec.
Nie! stavia sa otec.
Teda nech s tri estky ete! dolo. Sem ruku. Maroko si vma jednanie. Ve je to
skoro tak, ako ke on predval zajace. Vtom sa vak hba okolo koryta zvln a rozstupuje.
Practe sa, deti, okrknu hf dvaja chlapi, o sa dotisn rovno ku korytu, lapia ho za horn,
druh za doln koniec a chceli by s nm. Poslali ns od obce rybu vzia, ke vy nemte
rybaku, pon vysvetova, vidiac, e to nepjde tak ahko. Pn richtr ns poslali.
Ak pn richtr, blysne v mamkinch oiach. Odkedy je richtr i nad rybami, ha?
zastane im cestu.
Odkedy si ty lapila hlavtku! vrav jej jeden.
Ani sa nepechor, dievika, smeje sa jej druh. Hlavtka mus na obecn dom. Tam
s u i vbornci a cel obecn rada. Ryba patr obci, a ty bu rada, ak a nepokutuj.
Etee o? skrkne Kozov. To vs poslal ten star Glaubis, o?
Nie! Pn richtr ns poslali, dusia sa sluhovia. Mus to by!
oe mus? neustpi gazdin, ena takto ani sre, hotov do ruvaky. A ty o stoj,
osop sa na mua. Nedaj si, o je tvoje! Nepus!
102
Ten vak len pokr plecom a omre si voao popod nos. Iba Maroko bl ohom. Prde mu
na myse, o tali kedysi o Keraxisovi a takchto uoch. Stane si k materi, zazer na sluhov,
a ke t schytia koryto i s hlavtkou, zdrap jednho za kabt:
Nechte t rybu? Ste si ju vy chytili?
Lene o? Chlapec je len chlapec. Odkopn ho odlet. Je pravda, v poslednej trmevrme
zatna pste, had i skaly. o z toho? Koryto je u tam! Hlavtka je tam na obecnom dome!
A o sa jej nateil! Ete i krt zabudol pre u a pn uite mu dal es ako nikdy!
To je u potom spravodlivos! narieka mamka. Tak u i, chudobn lovee! Pr k
voaomu, dovalia sa ti, hlavaji, a zober ti to! Pnboh vs skral! Aby vs
V ten de hovor sa len o hlavtke v Mosticiach a ako t Kramlkua Kozovie bojovala za koris.
o vak vrchnos je vrchnos a zkon je zkon. Na obecnom dome vylicitovali hlavtku za
zlatku a u richtra je dnes hostina.
Na druh de njde si Kozov koryto hne rno predo dvermi.
Vidte, mamka, omre jej Maro, ktorho to krie aspo len tak ako ju samu, nejde
to len tak ahko dra a nepusti.
Tak o si si pustil?
Ve nech som ja v!
No, nech sa zadrhn s ou tie hlavtky, nech! zael tm na ele obce hne zarna.
Ja preto nezahyniem! A teba, chlape, vraveli deti vera akosi mltili v kole.
To tie len pre vs! opust iak gamby ani police.
Pre ma? Azda som ja nevedela, i o?
Ale ste lapili hlavtku! vyklad jej celkom vne. Ja som vdy len na to na to, a
potom som vetko zabudol. Nao ste len lapili t hlavtku, nao?
Nao? Naoe sa pechor chudobn lovieik? vylieva mku hartuvanicu na misu.
Nu aby sa pnom dobre hajdkalo eh! Tak hlavtky! Tak hlavtky! Pnboh ich skra!
Aby ich!
103
Martin Rzus: Maroko
17
Prpad s hlavtkou dlho zapodieva Mostice i okolie. Hovor sa o tom i v meste na trhu, i po
krmch. Vbornci a sentori mostick nemaj z toho vea radosti. Ani pn richtr a prsan.
Ak oni o komu, hne im mrt hoci za chrbtom: Tieto hlavtky! Tieto
Ba raloci, raloci! doloia in, o ich tie maj v aldku. Vetko staia zora!
No, nech u len ostan hlavtkami! I hlavtka je parav a erie mal ryby!
A o im maj udia tok krivdu darova?
Koho sa vec najmenej dotkne je otec Kozovie. Odkedy vzali koryto na obecn dom i s
hlavtkou, nepovie ani slova. Ide si za kravou, opatr ju. Narbe si triesok, ide do fabriky a rob,
rob, akoby sa ni nebolo stalo. Iba v noci pou ho niekedy zavzdychn a zastona na posteli.
o ti je, star? spta sa ho ena, ak je hore. Ni!
Ak ni, ke stone?
Ruky ma bolia chrbt!
To od tej roboty, vid! pritiahne naho ak perinu, v jej roku zahkaj i peniaze. Dali
ich dnu pre astie pri naspan. Mnoho drhne, mnoho, a dal by si si ete i koeu zo seba.
Aj t hlavtku, vid, vzali nm, a ty si sa ani neohriakol na nich!
Neohriakol! zastane znova a bolestnejie. A o s tm? Mysl, maj t svedomie a boli
by ti hlavtku nechali? Never, Mariena!
Ale ke si lovek ned, o je raz jeho?
A o je nae? Povedz, o je nae? T dua v tele. Ostatn je ich. Ale keby sme len boli zdrav!
Maro vypouje rozhovor rodiov na kanape, kam sa u musel vystpi mladm zo ramkovanej postieky. Nezavzdych, ale cti, ako v om lomcuje pri pomyslen na to, o sa stalo.
Ako to len me by tak voao? hu mu v hlave. lovek nieo m, o si nadobudne
prdu pni a zober! To len chudobnmu mu, bohatmu by sa neodvili! Do Mrzikov by
neli, ani do Lalov. Odtia by ich sluhovia li nie s hlavtkou, ale s poriadnym kopancom. Ale
otec, n otec je chudobn a dobre mamka vrav d i koeu zo seba. Ani sa len nepovad, ani
nezahre ako druh. Kde by potom o mal? Mamka m pravdu, lovek si mus brni svoje
Veru, ke ja budem vek, bude to inak. Nech im potom prde niekto do domu, ke si ja chytm
hlavtku. Tak vylet, ale tak Maroko u vid, ako tomu, o by k nemu priiel, frngaj nohy
v povetr Hej, vylet! Otec a mamka sa len zadvaj, i totka Krdanka, i ujec Haruovie
len sa zadvaj, ak ten kotrmelec sprav predo dverami a ako pjde z uliky! Ja budem ako ten
Jnok! Vezmem si dvans chlapov k sebe a pjdem do hory. Bohatm zoberieme a chudobnm dme. A ak mi povedia, preo to rob? predchod mu u cel druina v polosne pred oi,
a t pni, na nich sa vypomst. Poviem im: A sa vy nepamtte? Ste nm vy nevzali hlavtku,
nau hlavtku, o mamka lapili na vode do zsterky! Potom bud oni vedie!
104
A ozaj od toho asu akoby sa chystal na voao. Nedarmo tali s mamkou knihu o Jnokovi,
ktorho pri mestskom moste obesili za jedno rebro. tali i druh o Rinaldovi Rinaldinim.
Maro, ke sa zde s kamartom Pakom i s Ankou Krdankou, o je u tie hodn iaka,
vyprava im, ak bol ten Jnok chlapisko, km mal t silu v opasku. Ako sa nikoho nebl. A
mal i mil, Aniku, ako Rinaldo Rinaldini svoju Rziku
No, Maroko, hotov je hne Anka, ty bu ten Jnok a ja budem t Rzika!
Jnok nemal Rziku. Ten mal Aniku, opravuje ju Koza. Teda Anika budem
no, chce?
A ja budem Ilk! prid sa hne i Pako do spolonosti. erve me by Adamk
a Mio Mrzik Hrajnoha. Vetci sa njdu, vetci a budeme zbojnkmi!
A ja vs naum, ak chcete, i pesniku, ide Maro do toho.
Ak?
No tak zbojncku. Chcete?
Chceme! Chceme!
Hej, hore hj dolu hj,
hore hjom chodnk
spust ten hne, ale potichu, nemus kad vedie:
mj otec bol dobr,
ja musm by zbojnk!
Tak sa uia spieva najprv len oni traja, neskr i erve a Mrzik, i Josko a Koryiar. Na zhumn pod Kozovie starou dutou vbou, tam sa rozloia. Do vby si mu i skry, o treba,
a nikto to nezbad. Tu vyvolia Maroa za kapitna, skladaj sub, e sa bud brni v nebezpeenstve a jakiv jeden druhho nezradia. Kto by sub nedodral, ten je zradca a nikto sa s
nm nesmie kamarti, ani piga, ani kpa, ani nepjde s nm na huby alebo hoc len tak do
hory. Pon sa strulika z dreva valaky, mee a puky. Ke sa raz vyzbroja aj, druina
ani z Mostickej doliny.
Chlapci, povie im raz vodca, ke si sedia spolu a postavili i stre na chodnk, o zahvzdnu, ak ide niekto, viete, mali by sme sa u lapi do voaoho.
A do oho? hadia naho zvedav kamarti, i s Ankou Krdankou, o by za svet nela za
dievatami. Ona navykla na chlapensk kamartstvo od malika.
Nu, viete, sti hlas Jnok, ktor m aj inakie pierka za klobikom ako ostatn. Kuchajovie kohta stlo to dva kosierky. Viete, kto zjedol nau hlavtku?
Vieme! odpovedia vne chlapci, ozbrojen po zuby.
105
Nu ke viete, neme to tak osta. o by sme im?

Vybijeme im okn, rad Hrajnoha Mrzikovie.
Nie! Sklo narob mnoho hluku, vrav Adamk erveovie. Ale viete o? Zabime
vetkm po sliepke. Nech vedia, e je to nielen tak vzia si hlavtku z koryta.
A ja vm t sliepku oklbem, ponka svoje sluby Anka. Aj si ju meme niekde
uvari. Dobre?
Dobre! Vborne! zvjaj zbojnci nad hlavou valakami a ozve sa piese:
Hej, ja musm by zbojnk,
bo krivda velik:
neprvos u pnov,
pravda u zbojnka!
Vtom prerve spev ostr hvizd. Chlapci sa poobzeraj a na kapitnovo znamenie pokryj sa za
vbu, do kapusty, kde ktor. Iba Anka ostane na paiti so svojou bbkou a MarokoJnok
schyt do ruky valaku a ak, o bude. O chvu prived Josko a Koryiar zajatca.
aa, Ondro Kriak, oslov ho kapitn.
o ty tu had?
Priiel som vm poveda, stroja sa na vs! oznamuje chlapisko, pehav a zablaten a
po ui.
A kto?
Ninianski chlapci, Juro Drik. Ke ste vy vraj zbojnci, oni bud andri a pochytaj vs.
No, Ondro, povedz im, nech prdu!
My sa im veru nedme, dosved i Anka Krdanka, dupnc bosou nohou.
Kr kr kr, zakrka Jnok ako poriadna vrana. Vtom u id kamarti spoza vby,
i z kapustnch radov, Ilk, Adamk i Hrajnoha A vetci ozbrojen, kad s valakou a so
zvedavou tvrou.
Kamarti, obrti sa k nim kapitn, tu nm Ondro Kriak zvestuje novinu. Stroja sa na
ns Niania. o im odkeme?
Nech sa skryj radej doma mamke za suku! povie Adamk.
Ba nech si daj zadok vyfutrova! rozchichoce sa Hrajnoha. o by sme sa my koho
bli! Nech sa chytia do ns, uvidia!
Poul si, Ondro?
Poul!
106
Tak i! kynie kapitn stri velitesk.

Odvete ho!
Ale pristav sa Ondro.
Ak ale?
Ja by chcel osta medzi vami. Mem?
No, neskorie. Ak si chlap. Lebo, vie, my sme nielen tak. My sme ozajstn. A kto ns zrad,
s tm si ahko poradme.
Ja vs nezradm.
Dobre! Pr neskorie. Teraz cho!
udia si myslia, chlapci sa bavia o zbojnkov. Aj sa bavia, ale pritom nezabdaj ani na krivdu,
o sa mus stresta, ani na sub, m sa zaviazali. Ke ich je viac vyspevuj si. Niekedy i
pristavia toho onoho.
Bohu duu a mne peniaze!
o si vak z toho kto rob? Hra je hra! Podivnejie, ako od istho asu padaj sliepky. I u richtrov zlomil ktosi nohu peknej jariabke, museli ju doreza. I u sentora Kubendu, i u prsanho
Pelka, i inde kura za kurou podeje sa kdesi ako je dokalien.
Ak to tchory pustoia t hydinu? sauj si eny na priedom.
Ach, ve to len hlavtkam, pou inde. Len hlavtkam veru! Pozrite, vyratuj si
na prstoch, richtr, Pelk, Kubenda tak im treba, tak!
Mal Jnok cti, e to nie je sprvne takto sliepky hlui. Ale nech vraj vedia, ke sa
nehanbili vylicitova hlavtku za zlatku a zjes ju, akoby si ju boli sami lapili. Nech vedia, ako
je to! On tie sliepky konene ani nebije. Robia to Adamk a Hrajnoha. K takej veci ide len
jeden alebo id obaja. Ale ke sa sliepka vystrie, rozremzia sa jazyky.
Ach, bodaj tie detisk pnboh skral! o sa len namieraj tmi skalami. Ale nech jednho
lapm, ruky mu polmem na kvaky, zlost sa sentor Kubenda a uavuje si pritom poriadnymi nadvkami, ako vie.
Lene dosta takch vtkov nie je ahk vec. Keby vedeli o tom, o sa rob, vetci, neudralo
by sa to medzi nimi. Ale vedia iba tyria, kapitn, Ilk, Adamk a Hrajnoha. A t sa nevyzradia.
Ostatn sa hraj akoby ni. Ke i tuia, s tmi sliepkami nie je to len tak. Ale kto bol pri tom,
kto nebol, nevyzradia sa za svet.
Iba raz vyd kapitn rozkaz na chotr, vye Vrbinky! Tam bude vraj hostina. I oha si naklad, i hrniec plechov vezm so sebou
A o budeme vari? spytuje sa zvedavo Anka Krdanka, ktor sa dr Maroka, ani o by
mu bola vlastnou sestrou. I viac.
107
o budeme ma!
Ja si vyptam od mamky hrniec. Dobre?
Vyptaj! Povedz, budeme si hle vari.
Chlapci nejd spolu. Oznaia, kde sa zdu, a je to. o je nov, to je dokonalejia vzbroj. Ilk
dostane od ujca Kotovie, o striea i na medvede, za hodn katuu punho prachu. Njde
przdnu patrnu a derav k. I na patrnu i na k vyvta sa dierka. Patrna sa pripevn drtom na dreven rukov. K je hotov pitoa. Nabije sa punm prachom, zrebami, zemou,
otvor zabije kolekom a me sa striea naozaj.
Maj teda okrem valaiek u i dve pitole.
Chotr vye Vrbinky m niekoko krokov re. Trnky sa tu rodia a hlohyne. Kdesi na stredku
je i aksi zbojnk pochovan, ktorho tu zabili dvnopradvno. Sem sa zlietnu chlapci
na nevek istinku, ako havrany, z rozlinch strn. Iba Kozovci id vedno s hurtovnicou. S
nimi i Anka Krdanka s hrncom,
Naklad si oha, belas hrniec poloia na tri skaly a voda sa u hreje.
o len budeme v om vari? zvedav je ete vdy Anka.
Ideme chyta hle, povie Ilk.
Pome! hotov je Adamk.
Pozrite, ak vtk! vyvleie vtom z hte Hrajnoha osi vekho, jarabatho za chvost,
a sa to rozkrdli iroko. Ak vtk!
o je to? o je to? priskoia ostatn a pozeraj, obzeraj, i Josko, Koryiar, i Ondro
Kriak. o to me by?
To je div kura! rozhodne Ilk, ktor ako poovnk je v takchto veciach autorita. Musel
ju ktosi zastreli a nevedel ju njs.
A o spravme s ou?
Uvarme si ju! Uvarme! jasaj vetci. Nemusme hle chyta.
Ja vm ju uvarm, hotov je Anka. Ale ju musme najprv obari, ako to robia mamka.
Tak ju obarme. Chyt Hrajnoha sliepku za chvost a str ju cel do vriacej vody. Ke
ju vytiahne, klbe sa, len rados.
O chvu je div kura nah. Pako ju ete vezme na potok, rozree ostrm penlikom, vyberie
drobce, iba srdieko nech a peeu, a vtk me do hrnca.
Dreva je nadosta oha tie. Anka hrniec umyje, napln istou vodikou, do vodiky vlo
sliepku a potom po s hrncom na skaly. Ke sa uvar, bude to radosti. I polievka by bola z
toho dobr!
108
Para vystpi z hrnca, vodika zasip, neskr zablkoce a u to vrie. Var sa kura, var. Zbojnci si
vylihuj, spievaj. Kozovci s tu vetci tyria. Najmen v hurtovnici, ktor m u druh osky
a tretie kolieska.
Deti, o tu robte? Deti? pristav sa naraz, tade idc s hrabami, totka Lalovie. oe
to varte? pribli sa k nim na niekoko krokov. o? nazrie im do hrnca.
Vranu varme, totika, zaomre Maro.
Vranu? A m hrebe! Vrana nem hrebea, ani jarabat perie.
Ktor m, ktor nem, postav sa erve. Ktor je ak!
No len, no, ide totka po svojom, aby ste pre t vranu nevyhoreli.
oby len, ukrnie sa Mio. Vrn je v naom chotri ete dos. Anka upravuje ohe
a naprva i hrniec. Nech sa nepreval.
Ostatn akaj, a netrpezlivo.
U by hdam i bola! pohod Adamk, hadiac, i u totka ozaj ide pod hj po svojom.
Hana, nani ju!
Nie, ete nie! Tak div kura sa mus dlhie vari.
Ba u by mohla by! dod i Hrajnoha. Ve nm to netreba uvari ako naej starej
materi, o nemaj zubov. My to u uujeme! Noe ju vytiahni!
A mte soli? zde na um Ilkovi.
Veru nie! Na so sme zabudli!
Tak to nebude dobr! Zabehnem domov po so Poletm ako vtk a hne som tu.
Pako sa i pust Vrbinkou. Ostatn vak i tak nevydria. Zlej vodu zo sliepky a delia si ju, delia
na hurtovnici, postavenej hore dnom. Vetkm po ksku, kamartsky, spravodlivo. Kto nechce
bez soli, nech ak Ilka. Kto zje i tak, nech si sprav, ako sa mu pi.
Prve s v najlepej chuti. Pochvauj si i viac, ne to zasli, ke je sliepka star a veru tvrd.
Odrazu len dobehne Pako ako bez due.
Zle je, chlapci, zle je, vol na kamartov. Niania id na ns. U s vo vrbinke.
Chytro perie pre.
Nestaia vak odprata ani perie z krdel, ke zahrm mocn: Poddajte sa!
T, sko Jnok a zazvta valakou. My, a podda sa? To nie! Chote si svojou cestou,
ak vm ivot mil.
My sme andri a ideme na rozkaz.
Na ?
109
Na richtrov!
Juro Drik, pouje? zvol vtom Hrajnoha, vezmc do jednej nabit k a do druhej
erav uhlk z pahreby. Vie, kto sme my? Vie, e my mme i pitole, ha?
Vtom u i buchne patrna z Ilkovej ruky. Siv dym zahal ich na chvu a krik ozve sa tu i
tam. andri sa cofn, ale len na krokdva.
Chcete ete? kri Hrajnoha. A tto pitoa je nabit soou i brokmi. Practe sa!
Buch! zahu silno, silnejie ako z patrny. I dym vybuchne v. Juro u neak, ani
jeho andri neakaj. Beia po roliach do Vrbinky. Kto vak zjajkne, to Mio sm. Lap si
prav oko a sadne si na zem.
Jaj, oko moje! Jaj, oko moje! boek.
V trve tam je k, a roztrhnut veru. A Mikovi teie i krv po lcach.
Ten si oko vybil! Oko si vybil! behaj deti nastraen. o len teraz bude?
Najviac duchaprtomnosti m Anka Krdanka. T ide na potok, namo bielu fertuku do vody
a be za ranenm.
Na, Miianko, pod mu na obkladok, zavia si.
Deti sa domov boja. oe vak napokon len musia prs. Tu je vyetrovania a vyetrovania.
S Mikom musia hne k lekrovi, o mu povyahuje verky. Na astie oko zostalo cel. Iba
punho prachu nabilo mu pod koku na tvri. To u na pamiatku.
Kto dal punho prachu? Kde a ako? To sa rchlo skon. Mio nepriiel o oko a Maro vysype
katuu punho prachu, o mu dal skry Pako prosto do hnoja. Nech im ho nenjdu!
Horie je s tou hostinou.
Na druh de zhaj sluhovia deti na obecn dom.
Pn richtr rozkzal, nstoja chlapi rozhodne. Muste vetci!
Nepjdu vak, len tyria najhlavnej na ele s Maroom. Ankina mamka, ke jej prili po
dieva, nadala im, koko sa len vmestilo. A vraj ak sa hne neprac za svojm pnom, oi im
vybar. o s takou?
Tak o, zbojnci? privta ich richtr, zlovestne gniac oami. Budete nm sliepky bi
ha?
My sme nebili! povie Maro smelo.
A oe ste varili na chotri?
Vranu! ozve sa erve.
Vranu? ukrnie sa hlava obce a omyk sa bokom, ani za remeom. A toto je o za
perie? podr im pod nos chlp jarabatch bk. Vrana m tak perie, o? Vtom u
110
i vihne reme a pone ich vyplca. Ete len i Mia, ktor m jedno oko zaviazan. Vy
zbojnci, naute sa, o je moje a o tvoje? Odproste?
Ih! skuia chlapci od bolesti. Ale neodprosia. Ih! Ih! Jaj, mamika!
Vy tchori mizern! Vy budete ra nae sliepky ha?
A vy ste zjedli, vytret naraz Maro oi na richtra, oi pln vzdoru a opovrhovania,
a vy ste zjedli nau hlavtku!
T, Jano, hne vyho von tch pankhartov! ke richtr sluhovi. A odkeme pnu
uiteovi. Nech si sprav s nimi poriadok v kole!
V druhom okamihu s u chlapci na ulici. Nepla smej sa.
Ale si mu povedal! obstan Maroa, ke s u na dobr diaku od obecnho domu.
Dobre ho neporazilo! Len ak odke do koly!
Neodke! A ak povieme i tam!
Povieme, preo sme sa dali na zboj pravda, Maro?
Povieme!
111
Martin Rzus: Maroko
18
V kole sa ozaj ni nestane. Pn uite Horvaj nabja i alej rozumu deom mdro i prsne. Kto
by si vak in i poradil s nimi, galganmi? Zato ke prde na skku, to je u potom skka!
Star i mlad, jedno hovoria, ani o by hrachom sypal. Ani Mrzikova ma sa nezahanb, v
ruke s kytikou fialiek a panimriinho listu. Maro ren, a si mamky a tetky pokyvuj hlavami.
Jaj, ten tvoj hub, ten tvoj hub, nachli sa Lalov k susede, ale len renikuje!
o len vychov z neho o?
U len z neho nieo bude!
A e to tomu richrovi povedal? epc si eny o voao niie.
Povedal, potvora. Ve je to ani Jnok. Nikoho sa neboj!
Ke ho vraj tak chovali u Strakov. Dali mu slaniny, aby bol mocn, a plenky, aby sa nebl
nikoho.
Ve je dnes len takm dobre na svete!
Skka sa skon dobre. Maro dostane kniku za odmenu a mamka mu kpi v meste za dva
grajciare medovch cukrkov. Vyhrn sa deti i z druhch tried. Radosti a radosti, ke s zas
przdniny. Anka Krdanka ide so svojou mamikou a tie m knioku, o jej dali za pilnos.
Slovensk povesti!
I ja som dostala, pozri, Maro! ukazuje mu darek. Tvrika jej jas, ok svietia. Jaj,
toko radosti nemono kpi ani u medovnikra.
V Kozovie ulike je zas runo. Chlapci chodia, vyhvizduj na kamarta. To ich kamartstvo
tak vyetrovanie len utu, u s ako reaz. A Anka tie patr medzi nich.
Maro, pome sa kpa! nakukne raz ten, raz onen. Tepl je voda, po.
Nemem! Robm zajacom bdku. Star sa mi okotila.
A kokoe m?
P, ale vekch.
Pako ostane pomha, i Anka si sadne pred mata. T dvaja dnu majstruj, a sa im keka
par. Plia, ostruhuj, aby to len m skr bolo hotov. Ke prde krava na obed, uviau ju a
pracuj alej.
Ja mm zajace rd, ti sa Koza priateovi. Ale tieto buriaky nie s u ako tie, o mi
zhoreli. Tie mali bieluk srs a ierne bodky na chrbtoch. Takch u teraz azda nieto!
Jesto, vrav mu Pako. Na Ninom konci u Drikov maj tak, lene s tie bodky
burav, a nie ierne.
112
Vid!
No, to je jedno!
Nie je to jedno! krti hlavou Maro. No, ja mm rd i takto, ale radej by som mal
kone. Koa mono i kpa vo Vhu, i nosi sa mono na om. Do hory tie je ahie na koni
cvla A my mme len kravu. Ale o mysl, krava by hdam tie uniesla loveka. Ve je
mocn.
T a zhod!
Nezhod, ke si dobre sadnem na u.
Zhod a!
Nezhod! tvrd Maro. No po oprobujeme! Odvia jej retiazku, ja sa jej zatia
hore priepravkou vykriabem na chrbt, dobre?
Nedbm, ale nepovedz potom
U to m?
Uu! zrin retiazka a Pako vytret oi na Maroa, s nm sa u Rysua obracia. Vtom
vid, hoviadko sko, a uvedom si, ako je somk nzko. Pozor! vykrkne, ale
vtedy jazdec prihol sa u krave celkom na irok chrbt a let von
Pod stenou zas vyvalia naho oi Anka Krdanka a Matejko.
Maro, Maro, zabije sa! trasie sa dieva.
Maro pouje krik, chce sa vzpriami na Rysuli akoby ni. Tu vak t posko, on sa zvi na
stranu, hybaj dolu hlavou na zem a krava be zdiven bez jazdca.
Jjj! zalom Anka rukami.
Aha, som ti nepovedal? prisko Pako ku kamartovi, i ho krava nebodla raticou.
Ale ni. Maro sa pozbiera chytro zo zeme a ide za Rysuou.
Ty somr! zosype mu ma, ktor na ten krik pribehla z pitvora. A nech a pristpi?
Me osta obrkom, kto a bude potom chova? Ktoe to kedy slchal na krave sa nosi?
Ke my nemme kone, zaomre Maro a gni ako obyajne. Ve ona je mocn. A
pn uite vraveli, niekde i or na kravch.
Or, or, schyt mu pohvan klobk zo strapatej hlavy a ahne ho po uiach, ale
nerajtuj, ty
Ja som to len chcel probova
Od tch ias d si u Maro s kravou pokoj. Vid, nie je to raz k, o robi? Radej zjde do
Mrzikov za Miom. Tam maj rebca, na tom probuj, i unesie. Ten vak ske, potvora,
113
a ra zadkom. I Mio sa mus poriadne chyti do hrivy, ke nechce zletie ani klt. Zato si
sbia kamarti vyvies raz kone na hou, a sami, Maro, Mio, Jano a Pako. Sadn si po dvaja
na jednho a rebca pojm za sebou. Alebo si Maro a Jano sadn na kobylu, t je pokojnejia,
Jano na koa a Mio, ako najlep jazdec, porajtuje na rebcovi.
Taj, to bud svety!
Ale kone musia ete doma piesok vozi a sklie. Mrzikovci id prestavova komoru a jesto
i inej prce v gazdovstve. Maro a kamarti vyuvaj slobodu ako vtci, po svojom. Jnok
je i alej Jnokom, Ilk, Adamk, Hrajnoha len prve, e u sliepky nebij. Ba hej, ani s
Kriakom sa nevodia. Iste on vyzradil, e id na chotr. Ke vak Miovi oko nevyletelo, opatria
si zas punho prachu striea, vyhadzova ke. Ete len i zabudnut hrad Zlat k znova sa
pone dobva, km nevylet do povetria. I erav lajno m svoje kzlo, kde by nemal prach,
pun prach?
Horie je, prdu brliv dni. Hory sa zamraia, blesk tne za bleskom, romon to, hu. Kde v
tak as s? udia ston, o bude s atelinou, kedy sa vysu? Maro sa o to nestar, blesku sa
neboj ani hrmenia. Naopak, dva sa, ako ohniv had zmyk na ierave a zem sa zatrasie, akoby
ju len niekto ticoval za vlasy. Iba tejto noci zobud sa na kanape, ke von zavyje vchrisko
a ide chalupu prevali.
Mamka, mamka, zanite!
Ale u! Pomodlil si sa spi!
Rno je nakmsan konrov i stromov na zemi. Zato je pekne, ticho, obloha sa usmieva, kamarti sa schodia, zober sa na Vh, kde u bude dobre. Vzduch je ete vlhk, ale pai uschne raz
dva. Voda v jarkoch je trochu zakalen, ale niet jej ani ako obyajne. Hurtovnicu s Matejom
pretiahnu k piecke pri moidle. Anka Krdanka m ju na starosti a oni, star zbojnci id sem
ta opatri nieo.
Maro je u duou spolonosti a vdy vie opatri, o treba.
Viete o, chlapci, povie druhom, pome tam pod Rajsk zhradu. Pod tm brehom
bud raky.
Nvrh sa prijme a kamarti sa daj hne do roboty. Oni to len tak proste, stria ruku hlboko
pod breh, a ak sa jej o chyt, vytiahnu, a je.
Jaj, jaj! Ty potvora raia! nadva Mio. o tpe? vyahuje raka. Neboj sa,
odslim sa ti. Oervenie od radosti.
A ja nemem jednho lapi! aluje sa Maro.
Ke nestr poriadne ruku, vysmieva ho Mrzik. Ty to len tak, ukazuje, a hne
odchyt. To m takto! podr ruku pod brehom.
Takto sa oni pakaj, ukladaj raka k rakov do hrnka, a zmokn do psa. A tu naraz zd
sa im, voda je kalnejia, i bystrejie teie, ba o chvu dvha sa, dvha, rastie, a musia von.
Vyjd na breh, a tu im udrie do u podivn huk, ako nejak vzdialen rachot.
114
o to? napnaj ui. Oni s tu doma, vedia, ako hovor Vh. Toto je nie obyajn hovor.
V tom bude nieo.
Hate len, udkovia, ukazuje erve, kok voda reve vo Vhu. Ako bije na most
ny!
I klty letia, na moj pravdu, prisvieda Mio, ktor m oi ako jastrab. Pome si to
pozrie. Prdeme hne
Nie! zdr ich razom kapitn. Pozrite, o sa val vody jarkami! A akej mtnej! A nai
s na sihoti medzi Vhom a jarkami pri moidle! Najprv preveme tch na tto stranu pod
humn a potom meme s.
Dobre! shlasia kamarti a beia hore ozlomkrky. I raky tam pichli s hrnkom kdesi do
tnia. Musme ich previes. Voda je vek. Kde sa jej len toko berie, a tak naraz?
No, pretrhli sa oblaky, vrav Janko bekom.
Ako vak dobehn k hornm potokom, tu hrza. Voda sa val, pribda, a tak kaln, pinav. Z
mlynice sa prelieva ponad ha a hu, hukoce, akoby chcela vetko zobra. Vye moidla Anka
Krdanka beh, vol a narieka. I Matejko narieka v hurtovnici jaj boe!
Neboj sa, Hana, volaj chlapci kamartke.
Nepla! My vs prenesieme!
Jj, mamika moja, alost dieva, u vs ja viac neuvidm! Jj, boe mj!
Nie div. Voda v jarkoch stpa, hu i po miestach, kde jej jakiv nebolo, i obloha sa zaahuje
a tie vlny s tak zlostn, tak hroziv!
Chlapci daj dolu nohavice a pustia sa rastcim rieiskom. Kde by vak voda je strm a
hrnie sklie, bije rovno do nh. Mus sa lovek podoprie na voao, ke nechce spadn.
Pokajte, vrti ich Maro, vytiahneme si po kolku z ohrady! Tam bud a meme
smelie s.
Jaj, mamika moja, vska Anka na sihoti, behajc sem i ta so zsterkou na oiach, ke
vid chlapci vak musia s sp zo pinavej vody.
Ale chlapci sa vrtia a dodvaj si smelosti.
Pokajte, kamarti, pristav ich ete Maro, o by sme najprv prebrodili my dvaja s
Janom. Ak by nm to nelo, vy utekajte po kone, dobre?
Nie! krti Mio. My prejdeme! Vetci pome ratova. Tak sa nm i sved!
Nedbm! kvne Maro hlavou. Pome!
Nasleduje tvrd borba cez tri jarky. Voda reve a vody, pinavej, ani o by niekde pri vrbine
hlinu v nej miesili. Ak s to inokedy jareky, tichuk ani dobr decko. Ete pred hodinou
ak len boli, a teraz! Ako ibe t voda v nich, ako hu! Veru nedajboe spadn do nej, a
115
prd odnesie loveka ani klepec. Poobracia, pokota a zvleie niekam do Vhu, kde sa zalial
nejeden Likavan i Mostian veru.
T, nedajme sa, chlapi! dodvaj si chlapci smelosti. Dobre mu tm kolom, otca mu!
o si mysl t voda, sme azda aby? My sme teraz mostick pltnci. A to s chlapi ako buci, s
tmi si neporad. My sme nie pnat, ale z chleba, msa a plenky vie!
pinav prd neostva im dlen. Zapiera sa im do nh i kolov a hu, hukoce. Na druhej strane
had na nich Anka, trochu uten. Trpne, ke vid, ako ich to myk, ale si ok u poutierala
a ide i za Matejkom, o sa tam vzpna v hurtovnici a driape, ako vldze.
Nepla! ti ho. Pozri, u id po ns!
O chvu s vetci spolu. Teraz len ako sp?
Viete o, chlapci? rozhodne hne Maro. Ja si vezmem Maka na chrbt, ty Pako,
zas Anku, dobre?
Nedbm! pristane Kuchaj, hoc je Anka aia, ale sa vie aspo dra. Na Mateja mus
sa da pozor.
A vy, kamarti, nadel i tm dvom, poberte ostatn! Pome!
Ako sa rozhodne, tak sa sprav. Razdva, a vprava vojde do pinavho potoka. Chlapci s
vo vode skoro do psa, Anike sa i nohy moia.
Hu hukoc vody okolo. A o to len m t voda v sebe. lovek by sa nedval na u,
ke sa rozbehne. Hne by sa mu zakrtilo v hlave. Hne!
Jaj, ja u nepjdem k moidlu, stone Anka. Ostanem sa doma bavi s Matejkom.
Ve vody vdy tak nebud!
Hej, nedajme sa, chlapi! dodva chuti Mio, i Jano dodva. o chce, ty vodisko? Vie,
o my nesieme? My nesieme archu zmluvy! o myk? dria jednou rukou hurtovnicu,
druhou sa podopieraj v kalnom prde o kl. My sme chlapi dobre chovan, ns nehod
o zem!
Ete najtichie sa dr Matej na bratovom chrbte. Namraual sa dos a preho sa mu vody
vali on ni nevid. Dr sa mocne okolo krku a hlavu m zaat. Preho me by potopa,
ak chce.
Tak sa im brod a brod.
Pod humnami stane ena, i druh, i tretia. Maj batohy na chrbtoch. Vidie, id z poa.
Preboha, stvorika, o je to? ukazuj jedna druhej na rozvodnen pl a na brodiacu
vpravu. Ve s to chlapisk! Deti, deti, kdee to chodte? Pohyniete! vykrikuj na ne,
ale pomc im nejd. Sem pote, tadeto! ukazuj im smer. Tuto bude menia voda!
Preli u dva jarky. Ete jeden.
116
Chlapci, sem sa! posmeuje Maro. Jeden k druhmu!

Kamarti ctia, musia nap vetky sily. Voda sa prelieva z mlynice a rti ialeno. Pako sa
mykne, skala ho hrkla po nohe. Ale nie, nepust. Teraz m Anku na chrbte, a nech spadne, to
dieva sa utop. Vydr, mus. I ostatn vydria. Ke sa mus, akoby len sily pribudlo. lovek
vldze mnoho.
Tadeto! Tadeto! ukazuj eny. Vystieraj ruky proti nim a jaia. Kade vs tam
chytan bral? Pokajte, ve vs doma vyltaj, hej! Nech je to moja, poznaj deti hlas totky
Lalovie, vytrhm jej kuty!
A meme my za prval? zaomre Maro a prebja sa tvrdo, odhodlane. Sta ete i na
inch pozrie. I Paka podoprie plecom, ke sa zakole s Ankou. Vydra, chlapci, vydraa!
eny schytia Maa i Aniku z chrbta
Kde vs tam chytan vliekol? hreia chlapcov a najviac Maroa. Nevidte, o sa rob?
Ale sme prebrodili! Jednako sme prebrodili! svietia chlapcom oi. Ani kon nm
nebolo treba! Naahuj si chytro pod humnom nohavice.
A len o je tej vody! Vh sa u prelieva ponad ha, a pozrite! Klty letia po mlynici!
Chlapci si uvedomuj, v om to vlastne boli.
Doma Maro zjde na zhumnie a vid, star dut vba je na zemi! Zdruzlo ju ete v noci. to
mu jej, vemi to!
Tak vbisko! I veliky sa nosili v nej. I vtiky na nej spievali, a u je koniec. Vtom
zahr bubon kdesi na priedom. Pust sa hne bekom. o to?
Sluha oznamuje, aby z kadho domu iiel jeden chlap alebo ena ku Vrbinke. Treba odrazi
vodu, in vezme Mostice so vetkm inom.
Maro nerozma. Vezme si kus chleba, motyku z drevrne a ide.
117
Martin Rzus: Maroko
19
Mostice obrnia a zas je vetko v poriadku. Po dadivch doch nastan stle asy. Rados je
i aj sa ije veselo. Maroov otec lepie zarba, ke robia vo fabrike od kusa. Je pravda,
odvtedy i viacej stone cez noc, e ho bolia ruky a kre, ale mamka je spokojnejia. Nehovor
toko o biede a nedb, ke chlapisko zjde na Vh okpa sa a ohorie na piesku.
Jaj, ve je to rados pati sa z hate do istukej hlboiny, mysl si Koza. Skoi dolu
hlavou a plva, plva nad vodou i popod vodu. I s otvorenmi oami! Ak sa naberie vody
do ucha, zapch sa dlaou, naklon, posko na jednej nohe a vyjde to. A potom si ahn do
sypunkho teplho piesku na slnieko! Jaj! Iba hlava ahko rozbol!
Ale ete via rados, e Mrzikovie kone u nemaj o robi. Pjdu do doliny, na hou.
Mio u i hovoril. Vyber sa s nimi, ako sa uradili. V sobotu je chystania a chystania u Kozov,
Mrzikov, ale i u erveov a Kuchajov. Star ich nezdaj, nech id nieo sksi. Len nech
si daj pozor, ke je hora nie Kozovie dvor. Ale by ich darmo zdriavali.
Chlapci sa popoludn ete okpu, a hybaj! tyria jazdci na troch kooch ako sa pohn, len sa
tak pri za nimi. Kone, ierne cigne, vedia u cestu. Iba rebec sa vzpiera, pone tancova,
vyhadzova zadkom, ale Mio ho kopne niekoko rz dobre do brucha, d mu i po hlave zo dve,
a hne je krotkej. Jano sed na kobyle, o je akiste rebn, preto je i tichia. Ostatn dvaja na
koni, o si vedie celkom hrdo, aspo km prebehn drevenm mostom, nahnutm od prvalov,
s odrenmi strelami. Maroko m uzdu v hrsti, Pako sa dr za nm. Lap ho i okolo psa,
ke sa on ete nenosil na koni. Koza ten u hej! A vid, je to lepie, ako kravu osedla. T,
sprostaa, nevie, o je mres, a dokaliila by loveka. Konk, ten si pekne preber nohami, a
ke i virgne, je vdy kde obsedie, i lapi sa za o.
Maro, Maro, zjajkne Pao zrazu, mne je tu nie dobre! Omna ma!
Tak cho na kobylu za Jana!
Presedlaj a u im to ide. udia, o ich stretaj, obzeraj si ich, ako sa zapieraj kolenami
do holch konskch chrbtov. Vetci tyria skoro ako jeden. Iba e m Pako lep klobk a
nohaviky po kolen, i topnky, km t traja krpce. Na chrbtoch tanistierky a v nich u, o treba,
ke sa ide do hory so soou
Najm chlapci im zazvidia vrstovnci. Ale i star.
Ak husri! snaia sa ich pohn. Hu! hu! hu! hu!
A kone sa i daj do trapu.
Maroovi je cesta celkom nov. Kedysi iel u tadeto s otcom, ale oe vtedy bola noc. I
nevldal, aj ho prejmal strach, ke sa i nechcel prizna. Teraz s len chlapci, a na kooch! On
Jnok, Ilk, Adamk a Hrajnoha rozhliadaj sa po rom krsnom kraji, dchaj ist tepl
povetrie a rtia sa rtia v nruie doliny.
Dolina sa zi. Djde k horram, odkia u zaleka pou tekot. Ale psy nespravia ni. Iste s
navyknut na takto vpravy. Vye horrne sa cesta kaz. Zle je s na kooch. Chlapci posku
na zem a kone enu pred sebou. Maro nevie, na om oi necha. Ke iel tadeto s otcom,
118
vetko to bolo inakie. Svriny stli ani mtohy, voda huala, a mrazilo na chrbte. Rozkydan
skaly zdali sa divmi sviami, o mali sa len prebra a hodi na nich Ba jednodruh to
skalisko tam tralo ani medvedisko, vetriace pyskom na zadnch nohch. A teraz slnieko
sa usmieva na skalnat koniare, voda prekpa v koryte a ist, istunk, zelenkast pen sa ako
mlieko pomedzi skaly, porasten i mkkunkm zelenm machom. A na tch skaliskch, o to
len za zele? Sam rebrky a forg, tak krsne, len za klobk si zastokn
To je rebrie! poa Koza kamartov. Jemu to povedal otec minule, ako sa vol.
Rebrie, ke je ani rebrek.
A toto viete, o je? ukazuje Mio by ako atelinku. Hne ju i odtrhne v zuboch a zje.
Pozrite, o je tu toho! Ak koleso! To je zajaia ava! Pote do nej, ak chcete!
o tam po ave, vol Jano. Tu s jahody. A ak krsne, ervenuk! Pote zbiera,
chlapci!
Aj sa z chuti daj do toho. Kone, vidiac svojich sprievodcov ps sa, tie sa pustia do pae.
A dobre im je vetkm. Jahody s sladuk, voav, hrna trvika je listnat, mkk, dobre
chrumk. Slnieko sa smeje, vody vyprvaj. A nikto a neenie. Nikto sa neosop na teba, o
tu had a i je to tvoje! Nem radostnejieho sveta ako v hore!
Takto by to malo by vade, mysl si Maro, ke mu pohad padne na nealek bralo. Niekoko dier, divne poukladnch, dva sa na nich stade. Trochu ho prejme v takej diere me
by velio. Ale ke nevychod, vzpriami sa zas. Pozrite, vol na kamartov, ukazujc
na otvory, oi, nos, sta! Ani nejak tvr!
Naozaj! divia sa chlapci. o je tu jask! I tam, i tam! ukazuj si jeden druhmu.
V takej by mohol i prenocova.
Jajaj! Pozrite o je to? zja Jano, ale hne je zas chlap.
Had! skriia chlapci. Vretenica! a u i ber skaly a bij do nej zo troch strn.
Vretenica sa sto, zdvihne hlavu, otvor tlamu, akoby si trfala na nich.
Pozor! zvol varovne Mio. Nechote k nej! Ona, potvora aksi, i vysko. Nho
Jana raz uhryzla, o mali potom s nm doma roboty!
Prsk! hod do nej erve miernou rukou. Traf ju, ale t sa len zvja.
Ete jej jednu! kriia chlapci.
Tu vak prisko Maro a pretiahne ju palicou rovno po hlave. To je dos.
Ak hadisko, obzeraj si u potom chlapci vretenicu. Ak m kriky na chrbte a ak
zuby, ha! V tch m jed, potvora. No, ty u nepohryzie nikoho!
Cesta sa ma, ani nezbadaj ako. Vade maj nieo roboty, vade ich voao zaujma. Djdu
ku skale, ohromnej maacej hlave, visiacej nad zkou cestou.
To je Baba! vrav Mio. Ktor ste neli tadeto, mali by ste ju bozka a ona by vm
dala erven atku.
119
Ale ozaj? never Pako.

Probuj, pobda ho Mio. Uvid.
Kuchaj sa zvedavo pribli k Babe. Ako ju vak chce bozka, Mio ho zrazu postr, a si odrie
nos. Ba vypadne mu z neho i niekoko kvapiek krvi.
Ty somr! zlost sa Pao, driac si nos v hrsti.
No, nem erven atku ha? smeje sa mu Mio, e sa tak dal dosta. Ale, Pako,
te ho hne, ke ten pone fika, ni si z toho nerob, ja som ju dostal tie. A dostane
ju kad chlapec, ktor sa pribli k Babe. Ba ho ete i vyplatia na Vivavom vku. Nepla,
km sa oen, zacelie ti to!
Ve ja neplaem, omre Kuchaj a prismrkne si vody z pramienka veda cesty. Ja
ti to odplatm!
Pohnevaj sa i podobria, a zatia, nech je dolina nie tak zka, kone by aj uli. To s vak dobr
konky. Ke vidia, chlapci zastan, pristavia sa i ony. Ke sa chlapci pohn, i ony vykroia.
Im je cesta znma, ve ou prejd i niekoko rz do roka. Len na rzcest zastan, akoby sa
chceli spta v ktor dolinu m sa s.
Teraz musme vbok do Machnatho, rad Mio. U preli z Repsk.
A si tam bol?
Bol! Nebojte sa! uisuje kamartov. Ja viem dobre cestu. Ete postoja pri bralisku, spod
neho vyviera cel rieka. Len tak vyhadzuje t vodu, istuk ani sklo. Nakukn do ohromnho
skalnho otvoru povye. Hodia dnu i niekoko skl. Pouj, ako apn do hlbn i ako v tom
vrchu osi hukoce, a id alej skalnatou zkou dolinou.
Podveer zauj zvonce, i pastiersky krik, o u m svoju ntu.
Hej, stobohov tvojej materi, kadeto ide! Poznva Maro, i to
Kuiak a i Stano. ako je ich rozozna neoholench, v zamastenej koeli, i ke sa lovek na
nich dva, nie to ke sa rozkriia v Machnatom. Hejidemihosem, ty, drn
da, ty, heheh! ozva sa od skl a let grmi.
U zhaj! ist Mio, ako kto sa tu u vyzn. Meme hne i soli da jalovine.
Budeme ma pokoj.
Tiene rast, dolina dcha vdy chladnejie. Djdu k nevekej kolibe, okolo nej sa schod dobytok. Tu vak u njdu i starch dos, chlapov i eny, o sa potskali do koliby. Maro vzal si
tie zo tri balky dohnu. Ujec Stano ide s nm medzi jaloviky, bky i voly, aby nedal cudzej.
No, i si pozn t vau, ha?
Poznm!
Hork pozn! ukrnie sa pastier. Kde je? Ktor?
Tto rysav, ako jej ma.
120
To je nie vaa, chlape. To je Lalovie.

Tak hent pri tej svrine ukazuje Maro, ktormu i Pako pomha njs jaloviku.
Ani t nie je. T je Koryiarova. Pozri! lap Stano Maroa za plece. Vid hent pri
tom bujakovi? To je tvoja. Tej daj soli!
Na, moja, nanana! otr chlapec korytiatko proti hoviadku. Zjs a k Rysuke je
trochu vea, ke je tam ten bujaisko. A ako zazer. Tak bujak i medvea pritla o skalu, nie
e by chlapiska Na, moja, nanana! A jalovika akoby ho len poznala. Hne sa
pohne za nm. I zbu na neho a ide za korytiatkom, v om je namiean tlie a soli. Str do
neho hubu a le so. Olizuje, kam lizk zasiahne, ako sa patr na poriadnu jaloviku.
Na, moja, moja! pokrabk ju i pomedzi rohy, ako to videl kedysi od otca. A ona zabu
znova a znova, akoby sa mu len chcela poakova.
Tak jalovika, t m u i rozum! mieni Pako, odhajc jalovt, o by chceli za korytiatkom. Ide ho? ahne i palicou. Tie sa vak dobvaj znova.
Dal by som im, ale nemm! nastr przdne koryta najbliiemu dobytau. Ono mu
ho dobre nevytrhne chrabavm jazykom, tak je zjesten ani nejak chlapisko za papierom
z lekvru.
Povinnos sa vykon a kamarti s na svojom. V kolibe blkoc smoliaky na ohnisku. Na kumhri kotlk ktovie, o v om varia? Stano a Kuiak odoberaj dohn, uhnaj si z faiek
a prelievaj do litroviek. Aby mali, ke prde pu a zima zohria si svedomie. Oi im
svietia, jazyky sa rozvzuj. Vyprvaj gazdom, o ako na holi.
Medve chod, pliaga, medvedisko! Na Bodickom zabil predverom koa. Preiel mu, potvora,
dlabou po bruchu. i mu rev nevypustil? Vera zas na Lehotskom doral bka. Museli ho
zabi. Ktovie, i ho ancikrist nedovleie sem. Lebo ke tak elma pone raz bi potom
veru u bije.
Kone i ron dobytok zhromad sa okolo koliby. Dve biele psisk polihuj na suchch krach.
Tma nastane rchlo, ani by lovek nemyslel. V kolibe skoro niet kde hrachu hodi. V tak
as chlapci musia niekde von, hada si nocah niekde v jaskyni alebo pri vatre na erstvom
vzduchu. Teraz by to vak nechutilo zurvalcom. A ak by tak priiel ten medve o potom?
Utisn sa vetci a dobrch sa mnoho zmest. Maro a jeho kamarti sa dostan na policu. Inde
u niet miesta.
Koza je rd, aspo ho tu nikto nepritla k stene. Ak vak padne, me upn rovno do pahreby. Ale kto by padal? Pastieri vyprvaj o vetkom od stvorenia sveta. Duia sa a prisahaj.
Spomnaj dobrodrustv, ako hadali kone na Hrone mtohy i smr, o sa tu v ktorchsi
dierach ukazuje. Kuiakovi kaala u rovno na prsiach, ale sa jej nedal.
Tak to veru bolo, zdupuje rezk starec, bodaj ma hrom zabil! No, bolo by ete vypli
z karabny. U je i nabit nech t pliaga zauje, ak sa tla tadeto. Chlapci, kto sa odvi
vystreli?
Ja vystrelm, hotov je hne Pako.
121
No na!
Chlapec vezme karabnu, dlizn, ak, a vyjde predo dverce. Zovrie rukov pod pazuchu,
zadva sa do noci a napna, napna. Nedajboe kohtik spusti.
Pokaj, Pao, sko Maro z police. Uk t karabnu! Hne nato ozve sa vstrel
mohutn, hrozn. Hadm ani z menieho kanna, a let po horch, dolinch.
Chlap si, Koza! pochvli ho Kuiak. Mohol by si u prs i jalovinu zavraca. Chlap
si, no! A nedostal si zaucho?
Od koho?
Od tej karabny. Ona m niekedy i fanty, vie. A fluskne tak, a sa zaiskr v oiach.
Hegla ma. Ale ni viac.
Chlap si, chlap! Smel chlapisko.
I me by, ozve sa ktorsi zo ien. Ve ten m tri matky a dvoch otcov.
Vyprvka pomaly ustva. I polen a smoliaky prehoria na pahrebe. Ozve sa chrapot.
Maro, a sp? potiahne Pao kamarta za nohu.
Nespm! Nemem! I dym ma tpe v oi!
Nemem ani ja. Keby bolo rno!
Ve bude zapchva si ui nepou chrapot. Pravda, daromne.
Pomaly Maroa vak jednako omar a sen pone ho obletova.
Zda sa mu, je u starej mamky Kramlkovie. Dva mu pekn hrnek, vek, so zlatmi okami,
a smeje sa
Ke sa oen, nech ti ena d pln mlieka! Rozumie, pln Tak je vesel! A i nie je to
ona? Nie! To je star otec Strakovie Po sem, Maro, vid, ako ho vol k sebe, ukem
ti, o si ete nevidel! A tu star otec zavedie ho do zadnej izby, str ho dnu a zamkne za nm
dvere. A dnu je medve, iv medvedisko juj!
T, kristubohuotcu, strasie ho hrozn hlas Kuiakov, u ti je tu! Von ete u hukot
zvoncov, akoby ich vetky naraz niekto hodil o skalu. A ten ryk, ten ryk! Tak zlovestn, zfal
akoby len rual ten dobytok: pomoc! pomoc! Vetko sa to hrnie ku kolibe
Maro v okamen vid t hrozn trmuvrmu v kolibe. Stano schyt do jednej ruky karabnu, do
druhej hlave. Kuiak vezme hlave a valaku, tak sa vyrtia na medvea, do ktorho avkaj
i psi, ale pred samou kolibou
T, boh teba skral pust ju! ert a doniesol, ty ohava, ide mi ho ta! pou cez to
buanie a hrkot i erdanie koni. Akoby sa t zem rozvravela a vydva hlasy, o smel pastieri
122
jednako len prekriia. V kolibe zato nejedny zuby drkoc. Iba niektor z chlapcov odvi sa
von. o ke a tak potvora zdrap? Veru skape!
O chvu vak rozjasn sa tamvon ako vo dne. Dve vatry vybknu mohutnm plameom a oiaria
cel okolie. Kuiak a Stano s star pastieri, vedia, o prichysta, ak obluda chod.
Pako, pome von! povie Maro.
Pome, ale vetci tyria.
Vykukn nzkym vchodom jeden za druhm. Jalovina je ete zbit do hby, ke sa vetko deje
len v kratukch pr chvkach. Bu ete a ohliada sa zdesene.
A pozrite kone, pozrite kone, ako stoja, ukazuje Mio na istine. Hlavami dnu a
nohami von. To chc medveovi ponaprva zuby!
Sem sa, chlapci, do pomoci! volaj pastieri. Len sa neb, a ni sa nestane! Kto sa
boj, zle obstoj, bodaj ma hrom zabil! Ve len t Lalovie Rysuu o zakrabol trochu a iel,
ert ho vzal, elma sprepaden!
Spnok je tam chlapci sa daj do roboty. Vlia polen, km chlapi rbu, stnaj svrinu
za svrinou. Tak vatry rozloia, akoby chalupy horeli. Od takej medve strat gur. Ohne
blkoc, a m je vkol jasnejie, tm je i lepia va. Chlapci spievaj, pe si slaninu a kvpu
mas na okruchy chleba.
Jano, Jano, kvapni mi! nata Drik ruku erveovi, jeho reze sa u nad pahrebou
pekne ohybuje a vou imre nos. Kvapni mi, no!
A zdr?
Zdrm!
Tak nadlo dla!
No! nadlo Jurisko odhodlane. On si svoju as u zrtil, rd by vraj ete aspo oblizn.
Ako ten vak chce kvapn, schyt mu cel reze, a hybaj! akujem pekne! prehadzuje
koris, oduchujc, z priehrtia do priehrtia.
D mi moju slaninu! kri Jano, nemilo prekvapen. D mi ju!
T je u jeho! smej sa ostatn. M si da pozor! poteuj ervea.
Nesmie mu veri, ako medveovi! zaomre Kuiak veda. Nie veru, bohuotcuprisahm
Jano, vezmi si z mojej! astuj pokodenho kamarti. Obyaj je obyaj a slaniny dos.
Hne je po bolesti. Ale pestv sa robia hlboko do noci. Ohne horia, ich iaru azda vidia a z
Mostc. Na medvea nikto nemysl. Ten sa oha boj.
Iba nad rnom zaspia kamarti ako na smr. Leia veda seba okolo vatry, hlava na kameni
nohy skoro v pahrebe. Zima je, i horco, ako od ktorho konca.
123
A tie chlapisk, e sa len neboja! jojkaj rno eny, ke sa id umy na potok. Tvrd
je to poste! Kamenn!
Ech, o, ozve sa im Stano za chrbtom, tak sa tia chlapi! Z takch bude nieo. I ja
som tak tvrdol od malika. Mm u es krikov, ale nech prde medve! Kristubohuotcu
pobe ani ten v noci bom uoriedky zbiera.
124
Martin Rzus: Maroko
20
Briedi sa, ke i Maro otvor oi. Ohe sa ete kudl, ve je tu cel pohorenisko. Len plame
u nevyblkuje. Nevldze. A ziiel by sa veru, lebo zima mrv. Mus to by tvrd chlap, koho
nezobud. A t traja veru ete spia s otvorenmi stami.
Hej, chlapci, zvol Koza na kamartov, ideme!
oe? Kde som to? Kde sme? nevedia sa spamta. Zato sa zbieraj jeden za druhm z
tvrdej postele a id na vodu umy sa.
udia sa u tratia. Gazdovia i gazdin musia by m skr doma. Obzr si ete Lalovie jaloviku,
o m na bedre peiatku od medveovej laby, a id s chrom do Mostc.
Chlapci sa umyj a hne s chlapi. Ani zima ich netrasie, ani kosti nebolia. Obzeraj si i oni
prepadnut jaloviku a kochaj sa v zazorench ruovch koniaroch a skaliskch. Tak s,
akoby ich len niekto pomaoval
T, ale ho ide? nesie sa mocn hlas pastierov, ktor u vyhaj. Ale sa ho zbiera,
ty lajda! Ak a zatiahnem bohuotcuprisahm pjde ani pansk k, hbu dobytok
po zlej noci do pae.
Zvonce zahrkoc, kone zaerdia. Iba Lalovie jalovika ohliada sa smutne. Ranu jej u vymyli
vodou a plenkou. Ale mus osta pri kolibe.
To ju me bolie! utuj chlapci hoviadko.
Dobre, e je to nie naa, zaomre Maro. Mamka by zas vraveli, e sa to len nm
me sta. A ona je skoro tak ako naa Rysua. A o, chlapci, zadva sa na druhov, ke si
vyahuj o to z tanistierky, pjdeme domov? Mne sa akosi nechce.
Ani mne, povie Pako.
Ani mne! Ani mne! ukrajuj si uhajci slaninky ku chlebu. Tak je pekne.
Nu viete o? navrhuje Maro. Pome na henten vysok vrch. I od ns ho vidie.
I z hja.
Ale ak ten medve nadhod Jano.
oe medve, zaap si Pako klobik so svinskou tetkou do tyla, ten si posp cez
de, ke mal v noci robotu.
A my mu i tak ni nespravme, stavia sa i Mio za nvrh. Ak by ns i stretol, ani sa
mu nepozdravme a pjdeme svojou cestou. Pome!
A ve sme zbojnci! postav sa Maro, buchne na skalu kyjakom, o si vera odal z
javora. Hora nam domom. Ideme?
Pome!
125
Zdu na priestrann lky, zakvitnut, pestr ako najkrajia vivka. Motle sa im mihaj pred
oami, okat, jarab. Aj si pobehn za niektorm. Ale oe? Oni tak nieo nezbieraj. To len
pnat z metianky. o tam po motoch nech i ony ij!
Pred oami otvor sa im dolina a koniare nad ou.
Na ten vyjdeme hen! ukazuje Mio. Nie je to aleko. Ak sa pousilujeme, hne
sme tam!
Ale usilova sa? Nao? Tu je cel de do veera obehn. A keby i nie, nedea je. T doma
nejd dnes do poa, ani do inej prce. A oni chc vidie, o je za tm vysoknskym bachratm
vriskom.
Hora sa potrat. Len tak ostarky svrinky stoja ete kdetu. I tie zaostan, ako sa chlapci
predieraj nahor popri potoku. Odtrhn si kad po jednom liste a dria proti slncu.
Ak parazl! Pozrite, ak parazl!
A poujte, chlapci, odtrhne Pako ohromn lopch, z takchto niekokch mohol by
si i aty ui.
Ako Adam a Eva v raji? divia sa chlapci rozmerom lopcha. Azda by! Ve to tam
mohlo by ako tu.
Len miesto svrn a jedl a smrekov, podopiera sa Maro na svoj javorov kyjak, boli
jablone, slivky a hruky.
Oj, tu mme o jes, pozrite! vrhne sa erve do hafuria, vysokho do psa a posiateho
hojne iernymi bobukami. uoriedky!
uoriedky! uoriedky! jasaj vetci. Zbierajme, chlapci, zbierajme! Najedzme sa
do chuti! Tu sa neplat za to.
Takto postupuj, ani nezbadajc, ako sa as ma. Ete sa pristavia pri zakrpatench boroviciach. Obzeraj si ich vetvice, pohvan, pokrten konrisk, s pichliaovmi tetkami na konci.
Kosodrevina! U sme vysoko, kamarti, zasekne Maro kyjak medzi skaly. Pozrite,
Mostick dolina je u pod nami! Tam je Machnat, odtia ideme.
Koko tu vrchov a skl!
I Mostice uvidme!
Ako vie?
Nu ke z Mostc vidie na tento vrch, tak z tohto vrchu musme vidie i Mostice. Nie?
A toto, o je za diera? pobehne erve o nieo nadol k otvoru, podopretmu brvnami.
Iste aby sa nemohol zrti. o je to?
Tu hadali zlato, udkovia, ozve sa Pao, ktormu ujec Kot, vek jger, hovoril o tom
voao. A jesto tu vraj zlata, i na druhej strane vrchu. Ale ke tu zavolalo nekop, lebo
tak voda zareve, a vetko vytop. Tak to i nechali
126
Id, id a vdy strmie vdy pomalie. Slnko hreje a na el im vystpia hojn kropaje potu.
I postoja znova a znova.
Tu ich zaraz hvizd! Poobzr sa, kde je tu kto? Azda sa im chce postavi do cesty. Nejak
ten Jnok, o si tu stri svoje poklady? Nevidie nikoho! Tu je u skl. I mohutn bralisk
zdvhaj sa nad vekm priehybom.
U som myslel, hore sme, a ete vdy nie sme, omre Maro.
To sa v horch tak zd, vysvetuje Pao. Mysl, si, u je to, len ten kopec dosiahnu!
A ke djde na, vid druh kopec, a tak.
No, ni to. Len sa majme nahor!
Chlapci lez dvaja a dvaja. Opieraj sa o kyjaky. Vak s ahk a mocn. O chvu s na priehybe.
Tu zasa hvizd, a ostrej ako ten prv.
o to? stan zarazene. Ideme niekam do zakzanho?
Aha, ticho, kladie Pao ruku na sta, pozrite to zvieratko tam medzi skalami! To nm
hvzda svi!
Pome za nm! hotov s hne vetci. Sotva vak vykroia, zvieratko sa prepadne kdesi
v zemi, akoby ho ani nikdy nebolo.
U je slnko vysoko, ke sa ptnici rozloia na samom vrchu.
Krsne je tu, krsne! rozhliadaj sa na sever i na juh.
Pozrite tie vrisk hen! ukazuje Maro, ktor je dobr znalec mapy a zemepisu.
To s Vysok Tatry! I Kriv je hen tuto ten nachlen. A vidte, tam je Vh. A pri om tu
dolu tie domy, to s Sv. Peter a Pavel i Mostice.
T, ale sme aleko! ukab sa erve. A tu, dva sa na juh, ak je svet! Koko
dedn i vrchov! Ale takch u nie, ako s u ns
Vek je svet, vek! prikyvuj si chlapci, ujedajc si ete z toho, o im zostalo. Zilo
by sa i viac, ke tu len ertovsky trov.
U vid, ak je svet za tmto vriskom? had Pako zvedavo na Maroa, o sa dva do
diaky mkvo ako v opojen. Vid?
Vidm, odpovie mu ako zobuden zo sna, pekn! Krsny je ten kraj, kde my ijeme. Ja
som u tal o velijakch krajoch, vyklad kamartom, ale tento je najkraj. Inde rast
figy, citrny a pomarane, ale tam bvaj in udia. Tu bvame my a tento kraj je n ja by
som nikde inde nechcel bva, len tu u ns!
Ani ja! Ani ja! prikyvuj kamarti.
127
Len chlapci, aby nepralo! dojed Pako svoj chlebk starostlivo. Pozrite, hen nad tm
vrchom ako sa mra.
A ozaj mra sa! No, ve pjdeme nadol bude ahko kra. Ete si njdu na junej
strane i studniku. Rozhliadnu sa ete raz po vrchoch, rozkydanch na vetky strany ako nejak
obri a pustia sa pomaly nadol.
Spoiatku sa ide ako po masle. Njdu i kus starho, sernatho snehu a maj rados. Tu sa vak
spust hmla a pone mrholi, ale tak drobno, drobulinko.
Chlapci id, kam ich oi ved. Treba s len nadolnadol, zabldi nemu. Pravda, obuv sa
zmo, i nohavice. Ako sa vak zamo, tak sa i usu.
Aj sa tak stane. Hmla preum im ponad hlavy, slnieko zasa prebleskne a je vetko dobre.
A ha, tamdolu je pleso! Ak pleso!
Pleso, pleso! dvaj sa vetci v t stranu. Pjdeme popri om! Tam bud i div kaky.
Iste bud!
Lene ako ku plesu, ke sa oni stratia v hafur. Raz ho zazr kdesi pred sebou. Id, zas ho
len niet.
Kde je? Kde je? hadia jeden na druhho. as sa ma, a k plesu nedajboe! Ete tu
zabldime napokon
Nezabldime! te sa Maro. o nevieme, kde sme? Na Zadnch!
Ve hej, ukrnie sa Mio, ale Zadnie s vek.
I veer ns tu me dosta, obva sa Pako.
Tak prenocujeme!
Ale o budeme jes?
Ni sa neboj! Njdeme si sla, daj nm inice. Neumrieme hladom.
Mar! trhne vtom Jano kamarta za kabt a cel poblednut ukazuje mu na boie,
porasten hafurm. Vid ho?
Koho?
Medvea!
Medveaaa? zastan chlapci a skria sa intinktvne do hafuria. Kde?
Hen! ukazuje Jano prstom.
Ja ho vidm! I ja! I ja! epoc chlapci.
No, ten sem neprde! te ich hne Maro.
128
A keby priiel?
Hen s u svriny. Vykriabeme sa na ne.
Ve sa on tie vie kriaba na stromy, nie?
Ale my mu ni nespravme. o by on liezol za nami? Pomaly sa upokoja, ale elmu nespaj z oka. Tak pinav maco!
Hate, ako sta uoriedky! vol Pao. Nadlo dlabu odspodku a chrap rovno
do pysku, iste so vetkm, ako nejakmi hrabkami. Ak uoriedkar! To je iste mraveniak.
Hdam by nm ni nespravil
No, on nesprav, ak nechce.
Chlapci sa uprizeraj, ako si maco hospodri v grni, ale ke vidia, nevma si ich, pohn, a to
poriadnymi skokmi. Ruky maj belas od uoriedok, sta tie a v bruchu im len akosi kka.
Ale je ten medve jednako len dobr, pochvauje si Mio macka, ke ns nechal
na pokoji.
Vak ns ani nevidel!
Videl!
Nevidel, hdaj sa chlapci.
Keby sme radej nali nejak sala, lap sa Jano za brucho. Ja som veru hladn.
Ostatn kontatuj to ist.
Id, id, vojd i do hory, zrazu zauj brechot psov.
Sala! Iste sala! raduj sa a prebij i k divej bystrine, kde njdu na skalnatom brehu i
pekne zaroden malinie. erven, voav maliny ich vbia, ale oni si zobn trocha ako vtat
a id za brechotom, o je vdy uritej a div. Iste je tu sala! Daj nm syra, napijeme sa
inice a na tom, ke to bude i v noci djdeme domov.
Ako si tak predkladaj, zazr na kopci kolibu. Pred kolibou baa umva geletu. Vtom vak
brechot zdivie a tri biele kudlat psisk vaj sa, en dolu briekom na nich ako rozkutan
ohromn gule.
Hej, ujec, ujec, kriia chlapi na bau, zavolajte tch psov! Zavolajtee!
A vak tie nehryz! obrti sa im pastier chrbtom, akoby len bolo vetko v poriadku.
A psisk veru letia rovno na kamartov. Okle im iskria, zubisk sa ceria, erven jazyisk
dobre im nevypadn z pysku.
Sem sa, chlapci, bliie k vode a chrbtami viac k sebe, v kritickej chvli je hne Maro na
svojom miestie. Berte skaly a kad si jednho. Rovno do ucha! o sa dme roztrha?
129
Psy bre ako besn, jeia sa ako ten pichav obojok, o maj okolo krku. Paka uu chyt
jeden zubiskami. Vtom vak, zkostlivo zaskuiac, preval sa prv zo psov. Za nm hne i
druh a tret utek, zavjajc zbesilo.
T, vy zbojnci, schyt baa valaku a zvja ou nad hlavou, o rate do tch psov?
Chcete mi ich pobi? Vy pankharty nanihodn, hne vs rozsekm na gul! ske v krpiskch, v opasku dlhmi skokmi proti nim, km sa mu psisk zbieraj zo zeme a skuiac beia
kamsi ku kolibe. Ja vm ukem! Ja vs naum, kristubohuotcu
Ujec, d sa Maro vtom i s kamartmi do hrozivho postoja, ako ke sa psy rtili na nich,
my sme vs ptali, vy ni! Nehnite sa alej, lebo
No, no vy zbojnci ibenin! hrkne to v baovi. Kri, nadva, ale krok spomal.
Rozsekm vs
A my vs trafme do ufka ako vaich psov! namieria naho, a zdpnie na mieste.
Odvte sa ete krok! My si ideme svojou cestou. Chceli sme vs poprosi, ale nie! Radej
umrieme hladom, pustia sa kamarti skalnatou cestou.
Tam n syr! vrav smutno Pao.
I inica je tam! ukab sa Mio.
Ale koka je cel, poteuje Maro. On si myslel, to len tak. Ke sme my mal, dme
sa dotrha! Hej, me aka! Nech sa pohne, tak mu pustm aspo do kolena, hne sa vystrie
na paiti. o si on mysl? i poriadny baa tak m s umi zaobchdza?
Ih, ale ja som hladn! I ja! I ja! aluj sa vazi jeden druhmu.
Ideme dolu vodou. Nepobldime!
Vetko v poriadku. Lene sa u ohromn baty brl rumenia od zpadu. O chvu zoedne
vetko, i chladom zaveje, a chlapcom sa nohy podlamuj. A do Mostc je aleko, aleko ete
Stavme sa na horrni, dodva Koza sily sebe i svojim, niem ns zratuj.
Id, id, ke zbadaj na vekej istine pri bystrine aksi stavisko. Domec, i len ohromn
stodola? Neche je tam, o chce ale dym sa kudl, i vravu pou. ist udsk vravu.
Pome ta, pozr jednomysene ptnici jeden na druhho, a u i zaboia. T sem prili
k senu. Azda ns prenocuj! Dobr veer! pozdravia sa slune enike, ktor prve haluky
hde na ohnisku.
Dobr veer, ohliadne sa na nich krotkm pohadom, vyervenen. o je, chlapci?
Tetka, a by ste ns neprenocovali? popros Maro.
A e ste vy?
My sme z Mostc. Boli sme v horch a sme pobldili. Aj sme vemi hladn. Ja som Kozovie,
tento je Kuchajovie, henten Mrzikovie a tamten erveovie
130
Ty si to, Maroko? prizrie sa mu lepie totka. Ve sme my rodina. Tvoja star ma je

od Hriadeov z Lehtky a ja som tie odtia. Sadnite si chlapci! ponkne ich. Haluiek
navarm, najete sa s naimi chlapmi a vyspte sa v stodole na sene.
To je u hej re!
Kamarti sa najedia a vyspia. Nikdy sa im lepie nespalo. Rno sa poakuj a id. Vedia, doma
u bude strachu, o je s nimi. Ale ve s cel!
Fabriky prve trbia frutik, ke kraj poza humn, vyperen, s forgami rebriia za klobkmi.
Maro m okolo svojho javorovho kyjaka i vretenicu okrten. Nenechal ju tam. Lopch, o
odtrhli, ten veru uvdol!
Jaj, jaj, jaj! vta ich Anka Krdanka na priedom. A e vs vraj u medve zjedol!
Nezjedol, zaomre Maro, trochu i ustat.
Ozaj nie? div sa dieva, ale je i rado. A mamka veru u i plakali. I tetuka od Kuchajov
za Pakom. A ste ho videli?
Koho?
Toho medvea o chcel zjes Lalovie jalovicu
Videli! vypne sa Maro povedome.
A vs nezjedol?
Nie veru. My sa nedme nikomu ani medveovi!
131
Martin Rzus: Maroko
21
V jeseni zape u mamka Maroa do piateho ronka. Dostane sa mu miesta v samej zadnej
lavici medzi najstarmi chlapci, kde je i Juro Drikovie, najsilnej chlapec v kole. Pako
prde do tvrtej, tak s u kamarti spolu. Iba Anka Krdanka je ete o ronk niie, u pna
uitea, ktorho maj deti najradej, ke im rozprvky nape a porozprva.
U Kozov ako, ako nie pribudne zas o jednho lena rodiny Ondreja. U ich je p
chlapcov. Izba je mal, ale sa pomestia, ke to mus by. Len o otec zmajstruje z dosk podpostieku. Maro ak nejde na Nin koniec na kanape. Mako v podpostieke. Tu m u
svoje miesto i Ondriko, ten vak predbene sp len v plachtici. Mamka ma trpenia s tokou
eaou. Ve nachova a poobva ptoro, i to je dos. A ptoro det, to je p rz otrias
jablo, a poriadne. Kad voao odnesie Zato v jej oiach ete vdy kvitn nevdze. Mu
rob, rob od kusa doma i vo fabrike, aby deom bolo lepie, ako je jemu. Ku ho to akosi,
vykrivuje dy, dobrcku tvr presvieti melanchliou ale doma me u na frutik i kvu,
a to je vek vec.
U Kozov je veselo m ich je viac, o toko veselie. Spevu, kriku a tanca ako nikde. Ete si i
mamka zaspieva, a ke sa zdu Marokovi kamarti, nakukne za Ondrikom i Anka Krdanka,
u je cel spevokol. Jedno spieva tenm, druh hrubm hlasom, ale s to hlasy ist ako zo
skla. Vetci tu halaia, vetci niekedy i dupoc, a obloky vrnia.
Mamka m pekn hlas, mkk ani vata.
Naute ns pesniku! prosia deti, najm Maro, ktor m vere a spev napodiv rd. Vak
to mala i ona rada, ke dievila.
Probovala i zloi nieo. Tak sklad i on o muke, alebo o fzoch pna uitea Horvaja.
No pote, naum vs, povie im istho veera. Podlo si pod spork v pitvore a vezme
si Maroov kabt obva. Zadva sa na deti, ktorch je na schodoch na kadej prieke po
dvoje, a zane:
Spytuj sa radn pni
kde je Arpd Kapunyi?
Na Porubke brod blatom,
e nebude ablegtom!1
Povaj deti, povaj. Zachycuj slov i spev. O chvu u hu z pitvora, a to vrie:
Na Porbke brod blatom,
e nebude ablegtom!
Ak je to pesnika? spytuj sa radradom.
Ak? Neviete? div sa mamka. Nu volebn. Ve bud voby!
1
ablegt poslanec
132
A nao? naahuj chlapci krky.

Nao nao! Nu na ablegta.
Hej, ja u viem, hlsi sa Maro. Tak pn pjde potom do Peti.
A o tam bude robi? zvedav s deti alej.
Bojova za ns, Slovkov, na sneme! vyklad chlapec. I za nae pesniky, aby sa
vade mohli spieva.
A sa nemu? divia sa detvky.
Nie veru! Len maarsk
Kde si to ty nabral? pozrie ma na syna. Kto ti to vetko povravel?
Kto? Otcovi prili novinky. Vytal som ja to viem, vypne sa hrdo, nam ablegtom
nebude Kapunyi, ale pn Rubk. On je advoktom v meste, ten bude!
Hej, ale ho najprv musme vyvoli, ohlsi sa mamka. Vyvoli, Maro.
Ve ho my vyvolme!
Vy? Hahaha! nevie sa zdra smiechu. o by ste vy koho vyvolili?
Vyvolme!
Na to s star, o maj vta.
Ale my im budeme pomha.
Ako?
Ja ete neviem. Ale, stoj Maro so iarou rozhodnutia v oiach, pomeme im.
Tich veery zmenia sa hne na hlun a pln vzruenia, akho v Mosticiach dvno nezaili.
o robia star, ktor maj vta i nemaj, to je ich vec. Chlapcov i dievat tie zachvti horka.
Ke i nevedia pochopi vetko, o sa deje, ale pozorne naslchaj chrom, i velijakm reiam,
vmaj si toho, o sa rob, a maj tie svoju mienku. Veierkom si posadaj okolo Lalovie
studne a vyprvaj si ako pna Kapunyiho, o priiel sem odkiasi zo aria, obhdzali
zprdkami na Porube ako musel bea id Glck z ktorejsi obce pod Krivom a schova
sa kdesi do matale, ke si nechcel da rebr ponaprva ako ojojj, o sa toho nazbiera
v tak run dni!
N pn Rubk, to s spravodliv,
n pn Rubk, to s spravodliv:
bud nam ablegtom,
nech ich Pn Boh iv!
133
ozva sa od Lalovie studne a nesie celm Vynm koncom. Tak je to i okolo modlitebne, tak
i na Ninom konci. Mostice s cel ako v ohni, a kto rozduchuje ten ohe, to s v prvom rade
eny, smel Mostiianky, a potom hne deti, chlapci a dievat.
Ujec, a kde idete? volaj na chlapa, ke vidia, e m namieren do Glckovie krmy,
kde sa osi kut, o om nikto nesmie vedie, zato kad vie. Kde idete, ujec? Nechote ta!
Ve ja len tak sksi! odkale si. Len tak!
Len tak hej, len tak! kriia deti. Len aby to nebolo naozaj!
Za klobkmi zjavia sa tisinky, krsne zelen ihlinat vetviky. T druh maj erven pero s
listom, na om je npis: Nech ije Kapunyi! V Mosticiach vak takho pera nevidie. Vo
Sv. Petre a Pavle pia sa nm niektor idia a stolin radnci. Mostiania s tvrd chlapi, a
ete tvrdie s ich eny, ktor odkedy to vrie ani spa, ani jes, ani poriadne robi. Hne
s pospolu, radia sa, id na trh korteova, ba i do susednch dedn.
Nedajte sa, udia, kpi za suby a za plenku! presviedaj kdekoho. Polime si
svojho, nech ns Slovkov zastupuje! Nie loveka, o ho nepoznme! Noe, povedzte tam u
vs na Lehtke v Brezinke v Lopchove!
Povieme! Povieme!
Ale iste?
Naiste!
A u vs s vetci za t nau?
Hej, my sme vetci za t nau sloveninu! Mostice pjdu pod bielou zstavou!
Deti si to nevmaj a hadaj si prcu pre seba. Skoro sa im jej naskytne, a dos. I v Mosticiach
sa njdu udia, o ktorch sa rozchri, e sa sbili za plenku. A to vraj i niekok dobr gazdovia
a pltnci, ke pn Glck m i obchod s drevom a pltni. Lalovie ujec, i Mrzikovie s vraj tie
medzi nimi, ba i ujec Strako z Ninho konca.
Chlapci vidia, ako to bri mysle. Maro doma neme sa skoro mamke prizna, najm odkedy
sa spomna i star otec Strakovie medzi obchodnkmi. Ak kto z det, on chpe, o to znamen.
To je ako pomha nepriateovi proti svojim. Najprv ho to zmtie, o je to? Ako je to mon?
Ale potom stvrdne. Uvedom si, e i oni, chlapci, musia zasiahnu do toho. To sa aj ich tka,
ke i nemaj vta!
Ja u nepjdem do Strakov! povie materi rno.
Veru nem tam o hada! prikvne mu tto. Tak hanbu nm robi! Azda nemaj
dos toho pleniska? Ty by si to neurobil?
Nie veru, mamka!
Ani tvoj otec by to nespravil. Ale oe, ten i tak nem vta, ke je chudobn.
Len bohat maj vta?
134
Len!
Ve ja spravm na nich pesniku, stroj sa chlapec.
No len sprav, ak vie!
A i sprav. Zlo verk, ako zlo. Odpe ho desa rz a vdy inak dr pritom pero. Potom
odpsan pohod na chodnk, tu kus, ta kus. Veer u vyspevuje Anka Krdanka pred Lalov, ako
dolie a spievaj aj in dievat:
U s voby u s u ns,
za plenku nedajte hlas!
A kto d je svia star,
nech ho pnboh z neba kra!
Maro! Maro! be za nm Anka, ke ho vid na priedom. To si ty napsal t pesniku
o starej svini? Pravda ty?
oby! Ja pesniky neviem psa, poksi sa odtaji.
A ja som a videla, ke si rozhadzoval ceduky.
To sa ti len snilo.
Nesnilo! Nesnilo!
Tak u a nevrav nikomu!
A Maroovi je i to, ke si pomysl, komu vetko nadva v tej pesnike. Ve je to i star
otec Strakovie, o mu dval slaniny, aby bol siln, a plenky, aby sa nikoho nebl. Ale nech!
Nao to rob? On mu ahol v kostole po chrbte, eboe pre neslunos! A toto je tak sprvne,
ke si mme posla svojho a oni id za cudzm, o ns ani nepozn. Ani nehovor ako my. Ani
nespieva nae pesniky. Je toto sprvne?
Maro! Maro! stretne ho mama Strakovie, ke ide zo koly o neprde k nm?
Ke ke star otec, nevie akosi slova njs, ke star otec chod do Glckov!
No len pr, diea moje, str mu dva grajciare do ruky. Ve ja starmu somrovi
napravm hlavu.
Maroko vak nem dos na pesnike, o totku Lalovie namrz, e obleje deti pred studou.
Jednho veera dlho sa rad s najblimi kamartmi, Pakom a Janom Miovi u nedveruje,
ke mu je otec tie u Glcka doma Dlho si oni stoja a strkaj hlavy dovedna. Potom sa
rozdu, akoby li spa.
Ale nejd. Ke je u dobre tma a ticho, len voda lok v potoku na priedom, zdu sa pri
dutej vbe nealeko mosta cez mlynicu. Pustia sa nocou ani netopiere. Bosm be sa ozaj ani
duchom nehrkn o skalu, ani zem sa neozve pod nimi. Maro ich vedie, on to u m vetko
na pamti, o treba spravi, i kde. Zahn na zhumnie a pon od Vynho konca. Prekriabu
sa cez plot do dvora, kde bva aksi star mldenisko. Tie chod na dediny s Kapunyim
135
Chlapci, epce Maro, len do rmu! Len do rmu!

V tom u i prsk! prsk! prsk! zrinia okn a rozbit tabule syp sa na zem ako krpy.
A chlapisk hybaj, kade prili, ticho, tichuko ako non sovy. Nasleduje Glck, potom u
Lalov Mrzikovi daruj pre Mia. Zdu i na Nin koniec. Zahn do mesta k fabrike, ktorej
majite sa zastva Kapunyiho a rinia okn a let sklo na zem. Maro i cti, je to nesprvne
takto sa pomsti. Ale ke t horka uchvacuje. A m viac to rin, tm viac uchvacuje
a je toho dos.
Nech aspo vedia! epce kamartom pri rozchode. Ale, chlapci, ani muk, lebo bude
zle!
Neboj sa! Nevydr to z ns, o nm bud z chrbta psy reza.
No ve to!
Rno je poplach, zhon po Mosticiach. Zhaj chlapcov k richtrovi. I andri prdu a vyetruj,
straia, i fliaskaj, ako koho.
Vetko mrne. Jedni nevedia ni a druh sa dria. Nevyvolaj sa.
Ach, o ja u len mm, narieka Lalov na ulike, o ja u len mm pre tie neastn
voby. Ve som si musela v noci tablicu da do okna, aby ns nepobili! U som i tomu mjmu
starmu povedala, o sa d s takmi? Treba ti to? Teraz sa vak zlost, e keby ho len lapil,
kto to bol
Maro si to vypouje a je spokojn. Ni ho nemrz, najm ke sa Zuzke ni nestalo. Zuzka je
dobr dieva, dos sa hanb medzi demi, e otec ide najradej do Glckov.
o sa vak nestane! V Mosticiach zosilnia andrsku str. Koza vid, ako chodia patroly najm
veer. Zablysn sa bodky vo svetle, ak imy hrmia a kosierky na klobkoch vej.
o by som im? mysl si chlapec, a s tm sa u neodvi zveri ani Janovi. Ba ani Pakovi
nie. Vie, ak tm o niekto oni ho mu spafn ako zajaca. Ale ned mu to, ned!
Istho veera stoj na uhle pod syprou do neskorej noci. Vo vrecku m kame, tapkav,
ostr. ak a len ak, a pouje rovnomern krok andrskej stre na druhej strane. Vid,
bodky sa kmitn, i hovor pouje v rei, ktorej nerozumie. Srdce mu silnejie udrie namieri
a fuk! let
llj! llj! llj!2 ozve sa vo tri vrhy.
Maro vak ni. Let ani p spoza syprne do uliky. Pouje dupot iem cez lavice. Vie, id
za nm, a ak ho uzr strelia! Ale o? Sko do dvora, presko cez plot do Kuchajov, od
Kuchajov do Mrzikov. Nech ho hadaj!
V takch pomeroch svitne konene de voby. udia sa hrn na vozoch pod zstavami, s muzikou z hornch i dolnch obc do Sv. Petra a Pavla. Maro, Pao a Jano stoja u od svitu na
hradskej, kade sa to vetko hrnie. Mio, ten je nie s nimi, ke sa pre otca pohnevali. Chlapci
2
Stoj! Stoj! Stoj!
136
upravuj tch s tisinkami do Mostc, kde ich Mostiianky opatria vetkm, o treba. Na tch
s pierkom len sa ukabia alebo vyplazia i jazyk.
V Mosticiach je veselo ako nikdy. Muzika hr, i dve, i tri. eny varia, posluhuj chlapom,
ponkaj ich, i tancuj s nimi. Maro si skoro nepozn mater. Tak je ani kvet. Lca jej horia, oi
svietia, sta spievaj. Ako len vie prebera nohami proti tomu chlapiskovi! Ak je len mlad,
ani nejak dievka, a m p synov aj!
A otec iiel?
Iiel! prikvne mu. I jemu daj hlasova. Ete je vraj zapsan po otcovi. Pn richtr
povedali!
Hne mu je ten richtr mil. A nemal ho rd. udia prdu a id hlasova. Vma si, ako s
velijako obleen, i hovoria jedni tak, druh trochu inakie. A jednako ich osi spja.
Nech ije Miko Rubk!
Nech ije!
A ja chcem plenky! Dajte mi ete plenky! stavia sa enm aksi chlap z hornch dedn,
trochu u drgnut.
Mte dos, ujec! Mte dos! chlchol ho mamka.
No, ke nedte, idem ta, kde daj! odsot ju od seba.
Poujte, ujec, a sa nehanbte? vol Maro za nm.
A prde mu na myse jeho vlastn pesnika o tej starej svini. Nehanbte sa?
No dobre, dobre! zmot sa chlap a ide medzi svojich.
Takto sa hlasuje do veera hlasuje do pozdnej noci. Maro by chcel vyka vsledok, ale
nevldze u oi dra otvoren. Videl, vetko u videl. I to ako Kapunyiho ud zavierali do
dvora a viedli ich opitch hlasova. I ako ich kmili gulom a nadjali plenkou. Tam mu i
tisinku strhol ktosi spoza klobka. A nevldze u alej.
Na svite zobud ho muzika. Hraj na priedom, vyhrvaj veselo. Vysko z kanapy, vytiahne
si nohaviky a u je von. A tu tok rados, udstva a udstva hrnie sa priedomm dolu k modlitebni. Vetko spieva, vetko vyskakuje a hudba hr.
Cic kozykozice
vyhrali Mostice,
prepadli pijci,
vyhrali Slovci!
Maroko spieva, spieva s ostatnmi. I tancuje, ako vie. Oi mu iaria, lca ervenej a srdce
trepoce, dobre nevysko.
Vyhrali sme, vyhrali, mamka! kri neskr doma na ulike. Vyhrali!!!
137
A ete osi dopln mu rados. Dozvie sa ete toho da od mamky Strakovie, e star otec nebol
veru hlasova na Kapunyiho. Hne rno mu uvarila dva litre plenky. Ke to vypil, spal
spal veru a neprebral sa, len po vobe.
138
Martin Rzus: Maroko
22
Rados z vazstva dlho ete hde vlny v duiach. Najm Mostiianky sa pia, ve dobr as
spechu je ich zsluhou. Ale i deti spomnaj ete dni a dni na uhloch, i pod Lalovie studou,
o to vetko bolo.
Iba Mio Mrzik akosi nejde medzi kamartov v obave, ak by mu vyhadzovali otca na oi,
ke sa tak voao tka u potom celej rodiny. Chlapci s vak u po tom, najm ke mu
preva rados z vazstva, v ktorom mali i oni svoju as. Marokovi a tak iskria oi, ke
vyprva o tom.
Lene rados nebva dlho bez blenu.
Istho da doved otca jeho druhovia z roboty domov. Viac ho dones ako doved. Oi m
vpadnut, lca bled, pery sinav a zovret od bolesti.
Zachytil ho reme, vysvetuj robotnci, v akch kvorniach, zroben, nakriven, zazolen. Poudieralo ho. Ete dobre, e ho nerozdrzgalo!
Posadia ho na stoliku, stiahnu mu kvorne a uloia ho opatrne do postele.
Ke prde Maro zo koly, stane pri om ako skamenen. Mamka v pitvore pla a on, otec
sp. ako vydychuje a stone zo sna. o sa len mohlo sta? Kde? predstav sa chlapcovi
pred oi fabrika s jej cilohami, huiacimi strojmi, rachotiacim kolesom. Videl to, a nie raz. I
teraz vid, akoby sa len dval na vetko i zolu, i tch es chlapov, zohnutch nad kobyliny
s oberunm noom, i ten zhon a ruch. Zd sa mu, pouje posmen m! o vak po
tom? Z tch iestich chlapov jeden m by jeho otec. Lene je tam nie medzi nimi. Kde je? Kde
sa podel? A vtom jaj, otec, skrkne reme, koleso, koleso, rata, rata
Ach! vzdychne si Maro zhlboka. Jakiv tak nevzdychol. A cti, ako mu je cel t fabrika
protivn, ke ni i ud a mohla zabi otca. Nezabila ho? o by tak bolo, keby umrel? o
by bolo z nich? Nao bolo potom vyhra tie voby.
Otec zastone a syn, zakryjc si oi, vyrti sa z izby. Be do dvora, cez dvor na zhumnie, tam
sa oprie o plot a narieka, narieka. o je smr, nevie! Neraz mu to prilo i na myse, najm ke
diea pochovvali. Len vie, urite vie, keby im otec umrel, nemali by ho u, nemali! Nemali
by koho aka z roboty, ani v sobotu veer, ani inokedy
Juj juj juj! schyt mu osi srdce silno, kovite.
Objme tvrd stp a z st vyrve sa mu eptom: Ty, ke si na nebi, nechaj nm otca, nechaj!
Nepla, Maroko! vyru ho vtom Anka, hoc jej v oiach tie hraj slzy. Neboj sa, pn
doktor vraveli teraz, bude mu zas dobre! Nepla!
Ve ja neplaem! zasmrk a utrie si oi rukvom.
Otec neumrie, prde k sebe, ale tieto chvle poznaia osi hlboko do chlapcovho srdca, kde
je toho i tak u dos poznaen. K div, ke on u v tlom veku zbad rozsypa sa svet a
cti trpkos z toho. Mamke doma neraz ujd z st i hork slov akoby Pn Boh nedbal na
139
chudobnho loveka. o jej poveda, ke ete i v kole in je pnau a in takmu erveovi,

Joskovi, alebo i jemu, hoci je dobr iak? I t trstenica m pred jednmi repekt, pred druhmi
nie, a to by nemalo by. Kedysi myslel, inakie neme by na svete. Teraz sa vak v om
vzpiera osi a bri, ke vid nie je lovek ako lovek.
Ako piatoroiak chod u s najvmi chlapci. I Juro Drik, o ho kedysi chytal na chotri,
dva sa mu do kamartstva, ke je dobr potr. Me si od neho odpisova. Ba jeho znmos
via si, najm od tch volieb, i uni, o s u von zo koly a robia po fabrikch. V kole sa
stva autoritou, ke Ivan Kloka a niektor pnat preli do metianky, kde sa u maarsky
uia. Aj sa mu menej dostane, i pochvlia ho pn uite, ke v kole u vdy mus by voakto,
koho pochvlia.
Zato jeho vntro zhra podivnm plameom. A ten skoro preahne i na kamartov a na cel
triedu.
Medzi slovenskou kolou a ttnou metiankou, kde sa u u len maarsky, je oddvna ist
revnivos, a nepriatestvo. Do slovenskej koly chodia deti i bos, otrhan, do metianky chod
sa obuto a v lepch atokch. Tu mus u ma iak i atku do vrecka. Nielen to, ale sem
chodia i idia a vyprva sa maarsky. Nu pnat! Maari!
I Koryiar d sa zo tvrtej ta zapsa a tm i trhne s kamartmi. Dostane nov oblek, i iapku
so iltom na hlavu, ale u sa pri Vhu neuke. A ak, ide s Glckovie Gzom, ktor tie ta
priiel zo idovskej.
Ak pna! obzr si ho chlapci. o si len mysl o sebe?
A Koryiar si veru ni nemysl. to mu je, ke sa mus obu do koly, a na t maarinu
omre mamka doma, ke si ide jazyk vylma. o vak robi, ke je raz v tom?
Ty pna! Ty idk! zadieraj doho bval kamarti, ke ide s blokom papiera na kreslenie pod pazuchou a s dlhm, krovm linonrom, na jeho krku vyzva ete trojuholnk.
Ty Maar!
Ja som nie Maar! odvrkne im chlapec.
A o chod do maarskej koly?
A vy o chodte do slovenskej?
No vid, e si Maar! hda sa s nm erve, ke ten ako ako nie, prisko k nemu
a strel mu zaucho.
T, ty sa chce bi? sko hne Maro kamartovi na pomoc. Lap ho za prsia a zatrasie
nm ako hrukou. o chce s nm ha?
Koryiar sa vak akosi vytrhne a po vnohy.
Pokaj, pjde ty domov! hroz mu Koza.
Po tvrtej u ho i ak, kade pjde. Koryiar ho vak tie zbad a zahne inou ulicou do Mostc.
Pust sa a k Vhu a zhumnm, rd by sa dosta domov nejak. Pravda, Maro s Janom sa mu
vdy dostan do cesty. Pri humnch u by ho i mali, ale on sa ikovne prilep Haruovie ujcovi,
140
o kra so skrtenou, poriadnou lou na pleci. Aj mu povie, o sa naho stroji, a njde v om

svojho ochrancu.
Chlapci, a o mu nedte pokoja? okrkne sa ujec na tch pod vbou, hajcich ani kopov
na zajaca. o vm urobil?
Vylepil Janovi zaucho! zaomre Maro zlovestne, gniac na Koryiara, len chyti ho a
chyti.
No, tu ho nebudete bi! hod ohromnou ilovatou rukou Harua, km jeho chrnenec
presko na druh bok, aby bol m alej od trhu. Ke vid, je v bezpenej vzdialenosti, ukrnie
sa na chlapcov a, priloiac necht palca pod predn zub, cukne im na znak: toto!
Vak ty to dostane, hroz mu Maro.
Ba ty! Ba ty!
Tto prhoda sa stane prinou hotovej vojny. Ono by t vojna bola vypukla i bez toho, ako
po in roky. Ale honba za Koryiarom jednako len nie je tak ni, aby to hrdos metiankrov
neurazilo. Ve s oni nie ledajak sedliacki upskanci! Aj s u v a silnej. Oni tm horvajiatkam uku.
Najbliie id u s Koryiarom viacer. I Kloka je medzi nimi, i Gza od Glckov. Kraj si
hrdo, a ke prdu k horvajiatkam, nezdria sa pozapra do nich.
No teraz sa pote bi, ak sa chcete! Teraz!
S vami nemme preo! odvrkne Maro za vetkch Ale on, uke na Koryiara,
ervenajceho sa po ui, dal to Janovi zaucho.
Ti je to? stane si Kozovi do cesty aksi Hluch, zait chlapec, treoroiak. to
ti je? zadva sa mu do o a fuk! fasne ho po lci. Na, ty potvora sedliacka! Aby si
vedel, o je pn.
Vtom s vak u v klbku. Do Maroa ani o by erti vliezli. Raz sa mu vyhod na chrbt, oto
ruky okolo krku, vyhne nohy ani na strunch, nech zaa vha i sila a rrrup! skri sa na
ceste a Hluch sa va v prachu. Z horvajiatok dievat utekaj a kriia. Chlapci, ke vidia
Goli je na zemi, chytia kamene a razdva metiankrov zaen.
A teraz to u ide. Ruvaka na ruvaku, ako inak? Sedliaci Slovci Maari pnat,
takto sa to triedi, a komu sa dostane, tomu ani maka nezle. Tam Hluch a tu Maro Kozovie.
Koko rz sa t ete stretn!
Poujte, chlapci!, rad Koza v kole, km neprde pn uite, oni maj i palice, a my ni.
Donesieme si aj my.
A kde ich dme?
Za t skriu, o je tam na Hutku! Klobky s v nej, ensk klobky, viete?
Vieme! Vieme! prikyvuj iaci, ktor teraz u v Maroovi njdu svojho najvhodnejieho
vodcu. I Juro Drik sa prid k nemu, a ten je najsilnej. Ale Koza je rozumnej a smel.
Tam si postrkme palice, a potom nech prdu!
141
Zariadia sa, a je to. Metiankri sa len dvaj, ke t zrazu maj palc a palc. Zato nepopustia.
Oni s star a i palica v ruke silnejieho lepie udrie. I ke prde na palice, horvajiatkam
ostane napokon len zohn sa po skaly a tak zachrni situciu.
Maro vid ten nepomer a mrz ho to, mrz. Narozma sa, o by im vykonal. Rd by im raz
ukza, aby pamtali, ale slab proti silnejm ako? A je mu u i hanba, ako musia ustupova
neraz pred nimi. Voaktor de uahovali sa a na Siho k Vhu. udia sa dvali, o sa rob, a
ke sa nevldali proti presile ubrni vysmiali ich potom.
Napokon mu svitne v hlave. Mus hada nejakho spojenca, to je prost vec.
Uni, hej, tu s uni zajas. Ve s to jeho kamarti.
Zjde veer k nim, k Miovi, Ondrejovi, Matejovi, a povyprva sa. V hlave sa mu u rysuje
pln, a to nielen tak. Vborn pln ak sa podar, bud t ma!
Vetky kreslenky pjdu do vetra! ukab sa Mio.
A tie kre, o nosia, bud na triesky! du sa Matej. Hahaha!
Maro sa nezver so svojm plnom nikomu zo spoluiakov. Ani Janovi, ba ani Pakovi, ktor je
sce nie sedliak, ale koly a kamartstvo nikam ned. Oni s vlastne s Jurom Drikom ten tb.
Mia Mrzika u tie zblili ruvaky s Maroom, ale je to ete nie medzi nimi, ako by malo by.
Chlapci, nariauje Koza, zas u ani opravdiv kapitn Jnok Ilkovi, Adamkovi a
Jurovi, ktor bol androm, nu nedostal mena, dnes im nedme pokoja. Podrdime ich.
Zajtra ns napadn a my budeme do nich bi len oistom. Utiahneme sa na nae lky pod
fabrikou a potom bude, o bude!
Ke sa ide popoludn domov zo koly, povstane i niekoko zrok. Pri pote zaderie do pnat
Drik, hodiac jednmu akhosi chrobka za golier. Na Hutku zasa erve vykrikuje, koko
hrdlo sta: Hluchbzduch, Hluchbzduch. Na zhumn lap Mio Mrzik Koryiara, krajceho celkom pokojne, a ke s u v repe, pomu mu ho chlapci k nim a zavr
ho do chlievca.
No, vej urky metiankrovi nemohlo sa dosta.
Na druh de je na metianke cel povstanie. Medzi hodinami a o desiatej Hluch beh, organizuje. iaci s ochotn s do toho, ve je to zbavn. Je pravda, me si ktoten uti aj
poriadnu klobsu palicou alebo hru na hlave. Le me i da, a kto chce bi, mus tam by!
Musme spravi konen poriadok s nimi, chlap sa Hluch.
Aj ho spravme! Tie sedliacke prasce neodvia sa viac. Dm ja tm sopoom bzducha
hej! Vyfackme ich po jednom a nakopeme, a bud smrdie od toho ani bzdchy!
Predpoludnm je na uliciach ticho. Nikto by nemyslel, o sa tu chyst. Len ke vo fabrikch
trbia na olovrant, vyhrn sa iaci a t z metianky hybaj vetci, ako s, s knihami, blokmi na
kreslenie, linonrmi, proti horvajiatkam.
No, ktor je to ten Hluchbzduch? Ktor? pristavia toho i toho a pon im sypa
buchty. Teraz nech sa hlsi!
142
Ruvaka sa vyvinie ako vdy.

Maroa sa nikto nedotkne. Poznaj ho u a maj pred nm repekt. Ale ani horvajiatka sa dnes
akosi nerozchodia a id jednm smerom do Mostc.
Chlapci, vel svojim Hluch, prirodzene slovensky. o by oni vo Sv. Petre a Pavle robili
s maarinou na ulici? Chlapci, zoberme ich vetkch a zavrime na Hutku do nho dvora.
Tam ich budeme vyplca!
Horvajiatka s vak u vtedy v dobrej ditancii. Zboia do ulice, vedcej do Mostc, a raj
vdy bezoivejie a bezoivejie kamenm.
Za nimi! Chlapci, za nimi! vyd Hluch heslo.
A tu v bonej ulici nastane u ozajstn boj. Krik, huk, nadvky a skaly letia, skaly!
Ejej, pnat! Ejcj, Maari! vykrikuj Mostiania, ustupujc ako pred presilou.
Vy kleny mostick! Vy svine! hu od tamtch. Ke ste smel, o ns nepokte?
Hluchbzduch Hluchbzduch!
Na nich, kamarti, na nich! posmeuje Hluch svojich. Naume raz tie sedliacke
prasce poriadku!
Boj sa rozprdi plnou silou. Utchne len, ak prve ide tade nejak voz. udia, o maj tade
namieren, omrc a nadvajc, radej vyhn inou stranou.
Ve t zbojnci vyper vetky okn! o ich to len v tej kole nenauia inakiemu mresu
o?
Ale oni nevybij ani jednho okna, ke nechc. Mieria len na seba, a o koho do toho?
Horvajiatka, tisnut presilou, prejd cez iernu vodu a prevalia sa na lky, rozloen medzi
fabrikami. Dievat sa rozpchnu, len niektor ostan zo zvedavosti, ako sa to skon. Tie utekaj a pod vby na zhumnie. Tam s i mladie, medzi nimi i Anka Krdanka, o ke in nie,
aspo skaly vyber pre chlapcov, ktor o mu, to robia. akos je dvojnsobn, ke metiankri maj skl a skl a oni na lke nemaj. o im ostva, ako ustupova, ustupova.
Kozovci ustupuj posledn. Oni tyria, piati maj ete pln vreck kamenia a k tomu ruky mierne, proti nm s si tamt rozvia. Maro je spokojn, len had ta ta za vodu do fabriky, kde
na povale jednej z budov vidie tu i tu ua. Prve tam odrezvaj chvosty z kravn
Jaj, noika moja! zosip vtom Mrzik a kakne trafen na pai. Hne sa vak pozbiera a
kungajc vleie sa kamsi pod vbky, kde mu dievat pomu namoi si udret nohu do vody.
Chudk Miko! obzrie sa za nm Koza. Obzr sa i ostatn zo tbu. A z ich pohadu cti,
ako je vetkovetko odpusten. Chudik!
Ale skaly letia. Metiankri kriia podivne hur! hur! Vyahuj linonre a zvjaj nad hlavou ani abami. Povedomie istho vazstva strhuje ich. Ani skl u akoby nedbali. Postupuj
bliie a bliie, vdy s vou odvahou.
143
Na nich! Na nich! Hur! pou Hluchov krik.

Maro sa u nepokojne dva na fabrick okn. Hde, miera kame za kameom. Ale u
u nem ani o a oni maj!
Anka, Anka, vol na Krdanku, o sa tam tli pod vbami, zaho mi kame! Ete
jeden! Ete vtom sa zapotca, jaj, hlavika moja! lap si ju oboma rukami. Prejde
rukou po nej, i nejde krv. Ke vak ni nezbad hde, o pochyt, na nepriatea, akoby
ozaj lo o ivot a o smr
A tu naraz ak divadlo!
Metiankri, opojen istotou vazstva, vo chvli sa zakolu. Miesto na Mostianov obrtia
sa vzad. Rozkmasn sa na niekoko ast, kriia, rev, knihy, papiere lietaj, linonre sa lmu
klbko tam, klbko tu, a sa to vetko d i s Hluchom v div tek a na bojiti ostan uni.
Mio, Matej, Ondrej, Adam, oplajc ete akmi kravskmi chvostami, m udreli odzadu
na Maarov a na pnat
Ih, ale to hualo na nich! smej sa uni, ke u i Maro a niekok dobehn na opanovan
bojite. T sa len zobzerali, o sa to rob, ke sme ich zaali vyplca, hahaha!
A pozrite, ukazuje Mio, o tu papierov, blokov, roztrhanch kniiek!
A z tch ich krov ostali len triesky, chyt sa Matej za brucho.
U sa viac do vs nechytia, vrav Ondrej Maroovi. U nie! Maj dobr pruku. A
tebe krv teie popri uchu! o ti je?
Koza si omak hlavu, a ozaj. Na dlani ostane mu krv a na vrchhlave m poriadnu glenbu.
Dostal skalou, ke hadal kame na zemi
I Mika Mrzika trafili, vrav mkkm hlasom. I Jura Drika. Ja som zactil, ako sa
mi potoila hlava, ale ke krv netiekla
Cho na vodu! radia mu kamarti, a umy si ju! Nejak atku keby ste mali! Nemte?
Kto by mal?
Ja mm, ja, prisko vtom Anka Krdanka, ktor ako nejak milosrdn sestra opatrila s
ostatnmi dievatami i Mia Mrzika na nohu a Jura, ktor dostal rovno do kolena. Na,
Maroko, moju atku! To mi dali mamka. Nali ju kdesi. Ak m pekn ipky, pozri!
Maro ide na vodu pod vbky, kde sa zdu i kamarti, a pritla si mokr atku na hlavu.
Ni to, chlapci! vrav im. Ke len museli ujs!
Museli, a karede! smeje sa Jano. Teraz u vedia, o je to s nami si zana!
Ale keby t uni neboli prili! nadhod Pako
To bolo ist, e prdu, ozve sa Maro.
144
Ako vie?
Ve mi to najprv sbili! Mysl, ja neviem, o robm?
Tak? zhknu vetci a Maroova autorita sa ete zdvihne. Teraz je u opravdiv Jnok,
kapitn!
Miko, a a bol t noha? prihovor sa Mrzikovi. Vemi a bol?
Nebol, ke t zutekali! o by bolela!
Prde k nm?
Prdem! A ty k nm? skria sa im pohady priatesky.
Prdem, Miko!
Prdeme! istia i ostatn.
A po vekej bitke rozchodia sa kamarti veselo domov.
145
Martin Rzus: Maroko
23
Neakan porka zlom metiankrov. Ke si i zagnia na Mostianov, ale sa im u nechce za
nimi medzi fabriky. Tak kravsk chvosty nechaj poriadnu stopu na chrbte, i v pamti. Potom
tie kreslenky, linonre a kniky tie nemono hockedy kupova nu je ticho. V kozovcoch
to ete vrie za as. Plame, o ich tak zachvtil, nevyhasne tak skoro. Azda aj nikdy. Netuia,
do akho oha nareli a m sa to vlastne rozpauje t ich mlad div myse.
Jaj, o len robte? o to len stvrate? hre mamka Maroa. Ke sa mi v meste alovala
pani Klokov, ako ste jej syna doriadili! I druh sa alovali! Chlapci im vraj prili dobit a
dotrhan.
Oni chceli ns, tak sme my ich! stisne tento plecami. Mali sme sa im da?
A o to m na tej hlave? zbad mu naraz hru ako Ondrova piestka vo vlasoch.
Poriadne a okreli, obzer mu ranu. Teba, chlape, len raz zabij. Zabij veru!
Nezabij ma nedm sa im ja zhudie si Maro popod nos s krnom.
No veno! No veno! vravia mu tie nevdzov oi. Chr si t kotrbu, zde sa
ti ete. A m len jednu! Ty zbojnk, ty
In je chlapec ani maslo. o t bitka stla, ani tak nezazer, ani neomre, ani neodvrkuje. Nos
si knihy od pna uitea a ta. ta mnoho a vetko. I sm u m zo dvadsap knioiek, len
takch neviazanch. K tmto kniokm cti neraz viu lsku ako k zajacom, hoci ani na tie
nezabda. Pritom pomha otcovi, kde o me, ke ten m vea na hlave a robota ho mor. I
seky mu naree s chlapcami, i vsype tm v matali do vlova. Pravda, niekedy zabudne ten
vlov vyisti, i hnoj vykyda a o tak.
Maro, Maro, o len z teba bude? zaomre si otec v tak as na neho. Ale ni viac. Ani
sa nedomha, na o m chu.
U len bude nieo nebojte sa!
O tom, o potom hovoria si chlapci viacej v kole medzi sebou. Pn uite im sce i sm
rozdva remesl, najm pri tch potoch. Z teba bude arha z teba ak nejak pecch z
teba leda kravsk pastier alebo husia, ozva sa neraz uebou. Oni sa vak s tm nijako
neuspokoja a zjdu v rei i na to, o kto kam najm iestoroiaci ako Drik a in.
No, na rok ma u veru nikto nebude mlti, vrav Juro kamartom po takom telocviku
a rozdvan zamestnania pri potoch. Veru na takto rok! jasaj mu okle.
A kdee bude?
Vo fabrike! Pjdem do garbiarne a budem chvosty z kravn odrezva.
I ja budem garbiarom! ozve sa erve. Mamka povedali, na pltnicu sa u neodd. A
doma o? Garbiarovi je dobre.
Dobre mu je, chvli i Mio. I ja pjdem za ua.
146
o by si iel, vrav mu Maro. Vy mte gazdovstvo.

Ale otec povedali, e ns je vea. o z takho gazdovstva, ke sa rozdel? vyklad Mrzik,
akoby to u mal vetko hotov. Vyum sa za tyri roky, a som pn. Cez tde sa nadrhnem,
ale v nedeu sa mem vyoblieka. A ke budem tovariom, u mi nesm poveda ty.
A ako?
Nu vy a pn Mrzik, hahaha!
To ty chce by pnom? zadva sa na neho Maro, akoby mu nerozumel.
Akm pnom? Len garbiarom. Azda nebudem arhom, ako vrav ten, narovnva si oistomok fzy, aj sa ukab, aby kad vedel, koho mieni. A ty nebude garbiarom, Maro?
Ja nie!
Preo?
Nu, prema chlapec poveda, i nepoveda, je to smradav remeslo.
A m chce by?
Ja mm rd mainy, povie tento. Pjdem za zmonka a budem manistom. Prdem
vm potom do fabriky mainy naprva.
oby len! lap Juro Kozu za plece. Nai vraveli, ty sa vraj pjde ui.
Kam? vyval oi Maro.
Do kl! Kde inde?
Kde by sa ja uil! Ve sme my chudobn a vea ns je doma!
Ja len vravm, o vravia, zdupuje Drik.
Vravia, vravia! sprav chlapisko kysl tvr. Ete som bol mal, u vraveli! Ale ja
budem elezo zvra a ku, a tak poletia iskry! Mainistom budem, iaria mu oi. Mne
sa to pi. Dm si spravi belas aty, zlom si stroj a ten ma mus poslcha.
A ak a nebude?
Mus!
Dievat maj svoje veci. Tie pansk uia sa i neminu. Elena z fabriky, o je u cel sleinka,
erven, ani maovan pochytila osikdesi a opakuje to niekoko dn:
Derdidas,
kapusta i kvas,
po ty, Zuzka, medzi ns!
Oj, ja viem krajiu, povie Zuzka Lalovie.
147
Ententnus,
sovarakatnus
ukazuje Zuzka prstom po niekokch kamartkach:
sovarakatikata,
ajavajabums!
Vtom sa ohromen Juro Drik zmelie na pdium sa vrece zemiakov, na sa potkol, ani ho tam
nikto nemusel postri. Rozosmej sa chlapci, rozosmej sa dievat. Najm, e sa to bums
tak dobre iklo. Teraz si u vimn, strapane, o om dikuruj chlapci tam okolo stolka. Najm
Maro ich zaujma, ke je on najlepm iakom v kole.
Ty chce by mainistom? chichoce sa mu do o Elena z fabriky. Tak po k nm! My
mme mainy doma. Polem a cukrkov mi kpi.
Ja k vm nepjdem! zapri sa Maro. Nevie preo, ale sa zapri.
Tak po k nm za ua! zatlieska na neho elka kotlrovie, poern, malik. I my
mme mainy.
Ja nechcem tc kotly, odvrkne Koza.
Preo?
Nu v garbiarni je mnoho smradu a u vs mnoho huku!
Tak me s za kupca, usmeje sa napokon i Irka z obchodu na neho. Kupcom je
dobre. V sklepe niet ani huku, ani smradu a jesto i cukrkov! Bude nosi balky. Len o sa
trochu zabieli od mky Niekedy a vybij, ako nho Janka, ale nie vea
Hahaha! chichoc sa dievat, ako by chodil Maro zamen a ako by ho vyali
zave pre nieo.
Ja budem len mainistom, stoj chlapec na svojom. A ani nie tu!
A kde? sptaj sa ho razom i niekok.
Ma daj mamka do Viedne. U mi to i sbili.
Maro ozaj ak s km, tak s materou rozma, o bude z neho. Star mamka Kramlkovie chcela
by ho ma garbiarom, ke je to teraz v Mosticiach mda. Fabriky id, d sa zarobi a dobre sa
ije. Otec Strakovie chce ho len da ui, ale peaz nem na to. Potrebuje i sm vea a len o
ho mama dr z toho, o zarob u Weissov na Rohu. Otec doma, ten mu len tak vyber si, o
chce! Len bu svedomit robotnk! Ale mamka, t sa u vystarieva ako o, ke tie asy letia.
Po jednom prde deti opatri. Ve je ich p a ktovie i ten Ondro bude u posledn.
Vie, Maro, predklad mu, ke je dobrej vle, ja som slila kedysi u Naglov. Ale
pn Nagel potom odiiel zo Sv. Petra a Pavla do Viedne, kde m vek zmoncky zvod. On
a vezme k sebe, a ke sa bude spravova, me ti by dobre.
148
Oj, no, ja pjdem do Viedne, te sa Maro. To je vek mesto. Ja viem, pn uite

nm o om rozprval. Tam sksim velio. Lene ete musm iestu vychodi.
Pravda! prikvne mamka. A mal by si ma aspo ronk z metianky. Ale ke nm
je ako.
Ja by i tak neiel do metianky! zamra sa chlapec.
Preo?
Ke som ja nie pn.
A Koryiar je pn?
Ale sme ho i bili, ukab sa Maro. A teraz, keby iel ja, vysmievali by sa mi.
Kto?
Nu chlapci z naej koly nie?
o a po chlapcoch! kvne mamka rukou. Kto chce dnes voao dokza, ten sa mus
ui, mnoho ui. Vid, mne je veru vdy to, e som len tyri zimy chodila do koly
Ve u bude, ako bude! zaomre chlapec, a vytiahnuc z obloka zrkadielko, o m otec
na holenie, pone sa doho dva.
oe sa tak obzer? vyru ho ma, ktor zd sa u rob svoje veci. Si ty dievka?
Ja chcem len vedie, i som vemi mrzk!
Si ako noc.
Ja som to vedel, povie smutne a odtisne nabok zrkadielko.
o si vedel?
e som najmrzkej medzi chlapci, opust gamby.
Ty somr, rozosmeje sa mamka, a ktoe ti to povedal?
No, vdy kriia na ma ty kared chlapisko!
Len gamby keby si neopal, nezazeral a neomral, bol by si pekn!
i m vzia do ruky zrkadlo, nevie Maro sm. Len cti, osi, keby bol kraj, dievat v kole
by sa mu neukierali. Istho da stretne ho prekvapenie, ak neakal.
Maro, po k nm! zavol ho otec Strakovie, ke ide zo koly. Po!
Ned sa prosi, ide. Mama je, pravda chor, ale ona i teraz vdy m nieo, o on rd. Dobr
mama! Veru, ak by umrela, bolo by mu za ou vemi to. Teraz je vak nie rad na mame
prekvapi ho.
149
Pozri! vytiahne star otec zo skrine pekn husliky. Ale tak ozajstn s kobylkou, so
strunami, i s bikom. Ak ma m rd, dostane ich M?
Mm! zajasaj chlapcove oi.
No na! vtisne mu ich do ruky. Ale ich nepokaz!
A kde ste ich dostali? zvedav je Maro.
Kpil som ich od Cignika. Kedysi som ti ich sbil, teraz m. Aby si nepovedal
A stli mnoho?
o a po tom! Stli, o stli! Nau sa na nich pekne hra a potom mi zahr
Koza nem v hudbe vek astie. Prde mu na myse basa, o sa mu polmala. I cimbal, o
tam kdesi skapal u Krdanov, i kde. Ale ozajstn husliky, to je u nieo. I Pako Kuchajovie
m, zahraj si spolu. Aj si vezme husle a ide za kamartom, kde sa uia hra. Sem prdu i
ostatn, ale to fidlikovanie nevydria dlho. Ani hri, ani posluchi. Vyjd na dvor a Pako im
ukazuje svoje hospodrstvo, holubnek, vystrojen na pjde, pekne, ako sa patr, i s letom
a brnikou, o sa zodvihne i spust.
Ny, ten hrvoliak! vrav Pako. Ten purcel! A ten pvo ny!
Zaa s holubmi, hovoria tetuka Kuchajovie, nie je dobr znak.
Ale na Pakovi vidie, ak m v tom rados. Kad lovek m svoju pasiu!
Ny, ako let! Ny, ako va kotrmelce v povetr ny! ny! ny!
Ako sa oni dvaj, strhne sa odrazu krik na priedom. Ozve sa dupot koni a chlapci, Maro i
Pao, Jano i Mio, nechaj holuby, vybehn z dvora na ulicu.
A tu ak pohad! Naprostred cesty tam je Kozovie hurtovnica, v hurtovnici Ondriko. Mrzikovie kone cvlaj, dupoc, zduren Anka Krdanka be po Ondrika a tie rovno na u
Jaj! jaj! jaj! preboha, vskaj eny hrzou a akom. Zabij tie deti, zadlvia! Ratujte,
udia!
Hana moja, Hana! vybehne totka Krdanka z pitvora, ke i suseda Kozov, a vrhn
sa obe za demi. Ratujte, udia! Ratujte!
Vtom kone precvlaj. Ondriko len plae, ale Anka je na zemi, ani sa nepohne.
Jaj, diea moje mil, vyklad totka Krdanka, u si t vloku dohkovalo, u, berie
ju do nruia zamdlievajc. Kade a kopli, kade? A to pre Ondrika, pre Ondrika. Boe mj!
Anku, ktor let akosi do hbky, vnes eny do Krdanov. Tam ju vyzle, pon kriesi, ako im
prve prde v tokom zmtku na myse. Vezm octu, ma jej hlvku, i prsia, i noiky.
Dcha, i nedcha? nevedia sa eny zhodn.
150
Mte zrkadielko? vol totka Lalovie, ktor, zd sa, m najviac duchaprtomnosti. Dajte
ho sem! No tak! berie aksi rep zo zrkadla do ruky a podr ho Hane pred sta. Potom ide
s tm k oknu a pozerobzer.
Dcha? stone Krdanka zkostlivo, upadajc do mdlb. Dcha! Boe mj, preboe
Dcha! vol Lalov radostne po chvli. Ni je, udkovia! Dieva je nie nikde kopnut,
len zamdlelo, cha, ke videlo, e sa konisk rovno enu na. Len ju necha, Anka prde k
sebe!
A ozaj i prde. Ete ju potr, pomasruj a dych sa jej vrti, i bleduk lka oivn o nieo.
Zzrak! Ak zzrak, epoce Krdanka. Ach!
Len jej pokoj, rad Lalov. Ono, chatko, prde celkom k sebe. Ale necha ju! Necha! Teraz sp.
Kde by sa nenaakalo takch mrn! povrvaj si eny, ktorch je hne pln izba.
Ale i tie konisk, o sa len zdurili. Mrzikovcom i voz dodrzgali. Ete tie dobre, e sa horie
nestalo.
eny sa tratia po jednej. Pomaly sa izba vyprzduje.
Iba tyria chlapci stoja v kte a ani nehlesn. S to kamarti, Maro a ostatn. akaj, o bude.
Na ich tvrach nie je zvedavos, ale tos, ozajstn tos.
Totka, odvi sa napokon Maro, ke sa udia vysyp z izby, a je Anke lepie?
Sp! epce ma. Prte ju zajtra pozrie. Ve vm bola dobr kamartka. Ani, cha,
nechcelo medzi dievat. Len s vami, s vami. Prte!
Prdeme! pozdravia sa vne a oddu.
Na druh de s zas u Krdanov.
Totka, a je Anke lepie? spytuj sa skoro poepky, aby ju nezobudili.
Ete nerozprva! hovor ma smutne. Prte zajtra!
Na tret de, ke si stan k Ankinej posteli vetci tyria, odrazu len dieva oije.
Maroko! zahadia sa na chlapca jej ok a stka sa pohn. Maroko, a je vonku pekne?
Pekne, Anka, prisved Maro i ostatn. Ke bude mc, pjde s nami na Vh?
Pjdem!
Ke chlapci odchodia, zvez sa dve ak slzy po matkinom lci.
O Anke Krdanke hovor sa i po meste mnoho. Tak dieva, a skoro by bolo zahynulo pre Ondrika! Ke sa pozbiera vta ju cel kola. Ve nech inak, boli by jej ili na pohreb.
151
I dievat maj by smel! vravia si o desiatej na dvore. Nielen chlapci!

Dni sa maj, akoby len dlaou pasol. Hne je zas tu koniec roku. Deti okrlia uebne na
skky. Svitne i ten oakvan de, ke sa hrn do koly s rodimi, vyobliekan, prizdoben.
Vypytuje sa, i odpoved, ako to u bva. Najkrajiu skku oddaj zas horvajiatka, od ktorch
sa u iada velio. Veru i tak, o patr do prvej, alebo i druhej metianky. Maro vedie. Ke
ren vetci povaj.
Ke rta pri tabuli, sype sa to z neho ani z vreca. On to i cti, e s s nm spokojn. Ve sa
i sna, koko me.
Toto je ten Plajbs! zauje chlapec pri tabuli, ako vyratuje roky od akejsi piky. Preo
Plajbs, mihne sa mu mysou, ke som ja Koza? Komu to hovor ten pn uite, nao?
Pon sa mu mias slice. Ale dorta a ide na miesto.
Po skke zavol ho i s mamkou uite k pnom. Maro pouje, ako vravia mamke, e by ho
bola koda. Nech vraj ide probova alej, do metianky, ako mu pjde. Ak obstoj, me sa
vyui
Ach, kdee by ja na to, pni? chveje sa ma od vzruenia.
Ni sa nestarajte, enika, povie jeden z pnov. Peniaze boli i bud. S i pre Martina,
ke sa vynasna. Prve teraz zaloil tu u ns jeden dobr lovek tipendium, z neho sa me
vyui iak, a to predne z jeho prbuzenstava. A my sme nali, vy ste mu rodina
Ach! nevie mamka njs slova na to.
A ty, Martin, ako sa vol? spta sa ho pn uite.
Nu Koza! Ako in! had i on na pnov vyjaveno.
V matrike si Plajbs, a nie Koza! Rozumie? Tvoj otec je Plajbs, i star otec Plajbs, i ty
si teda Plajbs, a nie Koza.
Vak sa ja za to nehanbm, pn uite, blysn oi chlapcovi, ktor ozaj skoro nevie, o
sa to rob s nm. Ve je koza uiton zviera. Chudobn udia ij z neho.
No, ale ty si nie Koza, hadia pni na iaikove rozpaky. Ty si Plajbs!
Nu ke Plajbs, usmeje sa Maro, tak teda Plajbs!
Po Mosticiach sa roznesie najnov chr o Maroovi.
Mariena, Kramlkua, volaj na mamku prky na vode, vraj d toho svojho huba
kolova?
Nech ide sksi!
A o chce z neho vychova? ozve sa totka Lalovie. Pna?
o ja viem? Voao len bude!
152
153

Razus-Martin Marosko

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Razus-Martin Marosko

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Martin Rzus: Maroko

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

No nerev! U si doma, tiahne ho mamka, t tretia a najpravejia, za ruku. Po, dm

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

blancier mosadzn ozdoba na opasku

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Kde je mj cimbal? zaiali Maroko. Mio, kde si ho dal?

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

A ja som veru hladn, zane Maro.

Zlat fond dennka SME

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Haja, haja, haja,

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

a tie tyri ovce tyri barany

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Ale mm pln vreck vajec, ukrnie sa potvora. I peaz mm!

Martin Rzus: Maroko

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME