Ladislav Ndai-Jg - Kapitalista

Bolo to ete pred vojnou. Bol krsny mjov de a ja som bol zaneprzdnen v zhrade.
Jablone kvitli, vyzerali sa ruov kytky, a pod nimi sa zelen trva jarabila ppavou a
sedmikrskami. Vely bzuali v konroch a vtiky radostne virikajc zobkali z roboty
tchto usilovnch pracovnc. Slnce tie bolo na tomto majlesi a rozlievalo z bezoblanho
neba svoje vesel le.
Babral som osi na stromoch, mysliac si, e im svojou prcou osom, a ve som pozrel na
alek, ete na vrchole snehom kryt vrchy, ve zase na okolit stromy, ke mi ziiel na um
mj priate Juro Chovan, ktor pred hodnm radom rokov tieto stromy posadil. A ako to
bva: my o vlku a vlk za humny, sa stalo i teraz: zazrel som mjho milho Jura kra hore
zhradou.
Juro bol robotnk, asto pracval u ma. Boli sme vek priatelia my dvaja, lebo sa nae
ntury v mnohom rovnali. Omnoho radej sme mleli jazykom, ako pracovali. Juro nikdy
nerobil dve prce naraz. Ete o! S udia, ktor vedia naraz rba, alebo kopa a hovori.
Bohzachovaj, eby sa Juro bol takejto nezrovnalosti dopustil. Ke robi, tak to len
potichuky, aby sa prca mala potroche, ale aby i na zajtra zostalo. Ale ke hovori, to
hovoril i za troch. A o sa ten chlap narozmal vo svojom ivote! Ist je, e ho pnboh za
profesora alebo za farra stvoril, ale pri nebeskch zpisoch ktorsi kancelista musel s nm
urobi chybu, a tak sa mu namiesto knihy sekera dostala do rk.
O r opret mi rozprval, e niet vch pnov na svete, ako s pandravy. Cel ivot len
er a ke dorast, oble na seba pekn rcho a vyletia si na svadobn cestu, ako Kubko
nho krmra urobil, ke si vzal svoju Sliku a odletel po sobi s ou a hen do iliny k
tetke, km im v krme doskami neoddelili crok pre postele.
Poval som, poval a napokon som sa ho ptal: ujete, Juro, a vy viete, o je to kapitl?
Pravdae viem. K nho pna osvietenho sa volal Kapitl.
No dobre, uverm vm, e sa i k osvietenho tak volal. Najskorej ten v pn ani in
kapitl nemal. Ale takto medzi svetom sa vol kapitlom suma peaz, ktor si ulome na
roky, z ktorch potom bez prce, po pansky ijeme. Viete u teraz, o je to?
Viem, riekol Juro a odpul, lebo uval, totito ul moku, o je chvlyhodnm
zvykom drevorubaov, ktor nesm v drevrach faji. Ale o chvu neeredne zaklial, lebo
sa mu v hlave rozlealo, e on ten kapitl nem!
Mete by i vy pnom a i bez prce, len si zadovte kapitl.
Ve to! Mater orevan mu naham, ve to!
Juro, nekajte tak mrzko! To sa chyt. Ja vm poviem, ako mete by pnom i vy, a to
poahky.
Rozumie sa, e Juro prestal ry. Otvoriac sta dval sa na ma s oakvanm. Zahadel som sa
na t pekn postavu a mlal som. Nato zaal on: Ve u hovorte! Ako by ja ku kapitlu

priiel, ke ani mj otec, ani star otec, ani iaden len nho pokrvenstva nemal nikdy toko
peaz, e by ich v ten ist de nebol utarmonil.
Juro, to je preto, lebo mte vetci nairoko rozpusten ggory. Cez v ggor by
osvietenho Kapitl precvlal ako ni. Sce osvieten si dal i sm s nm rady.
Hja veru, ten nem u iaden kapitl. Ten u len varenou plenikou preplakuje hrdlo, i to
len na vron sviatky.
Ve je ona nie zl, Juro, nie zl, ke sa sprav ako sa patr. (Juro glgal naprzdno a oi mu
svietili.) Nu, ale dajme jej pokoj, lebo keby sme sa o nej rozhovorili, neprili by sme ku
koncu. Teda pozrite, vy potrebujete na vae obvykl ivobytie mesane len dvadsa korn,
alebo, aby ste si to lepie vyrtali, desa rmskych striebra. Pravda je?
Desa rmskych striebra! Kto by to minul! Veru nie viac.
Nonono, minie sa viac. Zarobi, zarobte vak mesane aspo tridsa zlatch, ke poriadne
pracujete. Tak je?
Hja, veru sa zarob, zarob. Oj, zarob sa.
Keby ste nepili, mete celkom ahko odloi rone najmenej dvesto, ba i dvestopdesiat
zlatch a za desa rokov ak sa budete obhadzova i prv mete ma tok kapitl, e z
jeho rokov vyijete bez prce. Ani prstom nemuste pohn. Budete pn, Juro, pn! Lebo
pn je ten, kto me vyi bez prce. Vy by ste tie boli pn, nerozkzal by vm nikto na
svete.
Juro krtil hlavou a hmkal a krabal sa za uami, o boli vetko znaky vekej duevnej prce.
Ete sa mu i hlava parila sa trus za rna.
Druh de rno o tretej ma zobudil vo vcval. Skom z postele a utekm, o sa stalo.
oe ma budte o polnoci? Juro, oe sa stalo, prepnaboha!
Nu len to som vm chcel poveda, e sa pustm do toho kapitlu. O smej pjdem na
omu to ma muste na t chvu prepusti z roboty a budem prisaha od trungu.[1] Ja by
som sa i tak zdral, ale tak to bude istejie.
Dbre, dbre, len chote, hodil som rukou, len z kostola idc sa nenaahajte zase u
Rendla! Bol som namrzen, e ma pre tak hlpos zobudil. Lebo som si bol celkom ist,
e sa pitia nezdr. o tam, tak daromn rei! Pomyslel som sm na seba. Ja som napokon
inteligent, no a Ale, dajme si pokoj, lepie ani nehovori.
Ale, tentoraz to nebola hlpos. Je hodne ud, ktorm jedna mylienka tak napln hlavu, e sa
tam u viac nezmest, ako do geletky plnej bryndze sa tie viac nezmest, ke je triekom. A
vybi takmu chlapovi, nevybije t mylienku viac z kotrby, ako nevytiahne slimka z jeho
domeka. Mil Juro sa zaal a drhnc sa hovdo, odkladal kad mesiac dvadsa i tridsa
zlatch, ke boli lepie zrobky. Takm skupom a skyvrankom zostal, e i jeho
najvernej kamarti len odpuli, ke ho videli. (Pravda, zvis!) A ani nie za celch desa
rokov mal v sporiteni na vemi ochanej a zamazanej knike tritisc rmskych striebra! Od
tch tritisc zlatch ahal tvrrone tridsa papierikov, a to mu stailo na pansk ivot.

Nemusel toti cel od boha de ni robi. Aby si vec ete zjednoduil, iel na stravu k dcre
Mare, lebo ho ena u dvno odumrela. Mara bola vydat za panskm koiom a Juro dostal u
nej, ako jej mu tevo hovoril, za mesanch sedem rmskych striebra chrny kost a
kvartie. Tak mu ete tri zlatky zostvali mesane na tabak a na plenku, lebo ke sa stal tm
pnom, to si u tu i tu len vypil ktorsi t slzu. Na atstvo nedal ni, chodil otrhan ako vba
pri ceste, ktorou vyhaj statok na pau; vieme, e kad vl arpne z takej vby, ani z
povinnosti.
Bolo by to bvalo hej, lene Juro mal svoje chyby. Nebol by za ni pomohol pri iadnej prci,
ani v dome, ani v poli. On vraj nikdy nevidel pna robi. To bolo zle, ale ete horie bolo,
e si robil z ud posmech. m viac kto drel, tm vmi sa mu smial. Ke mala Mara ve
roboty, e nevedela, kde jej hlava stoj, nu ho poptala, aby ktorsi t triesku rozrbal. Mala
sa t o napova! e i on za to plat tok peniaze, aby robil! i sa on vo svojom ivote u
dos nenarobil! Ete o!
V lete pri niektorej prci v poli ho i pokalo, aby vzal kosu alebo hrable do rk. Ale sa
zdral, lebo vedel, e by si robili posmech z neho, a radej len pukajc zo zapekaky,
prednal vyznojenm chlapom posmen rei, km ho ktorsi neodohnal.
Pri takomto darebackom ivote sa Juro veru spustil. tevo sa mrzel, e rob iba nepokoj v
dome a chodiac otrhan rob im hanbu, a tak ho jednho peknho rna postavil pred dvere a
povedal mu so synovskou ctou, aby iel do pekla.
Juro si zaovo pokraovanie vemi nebral k srdcu; vzal svoje atstvo pod pazuchu a iiel o
dom alej. Neril sa on ani s Marou, lebo mu nevyvrala a nevypekala, ako si bol elal. Ke
u bol tm pnom, bol by chcel tu i tu kus peienky, ale Mara hovorila, e za sedem rmskych
mesane me da len tak stravu, o sa lyicou je.
Preiel k druhej dcre, Katre, vydatej za ndennkom Prinom, ktorej u dvno pialo srdce
za tmi siedmymi rmskymi, o Mara kad mesiac zhrabla. Dvno u ho vbila, e mu veru i
toho mska utedr; ve, dajsamiboe, ksok msa nie je cel svet. Ktorsi ten vl alebo
krava dos asto vypadne v dedine, a tak sa lovek zave me napuka, e mu len tak pupok
vystav. Len to si vyjednala, aby dozeral na deti, ke bude s muom na zrobkoch. Juro na to
pristal, ale len tak, e jej bude plati mesane o zlatku menej. Det bolo troje, najmlad Pavko
mal tri a najstaria Zuzka sedem rokov. ak to boli asy, ktor teraz svitli i na deti i na Jura,
lebo sa ten drobizg stle rozliezal a Juro nemal inej zbavky, ako ich nemilosrdne hlui, ke
ho neposlchali. Skoro kad veer, ke prili ich rodiia domov, privtali ich s takm revom,
e sa hj, pod ktorm stla chalupa, len tak ozval, lebo tie fagany uali, ke nebolo matere
doma, ale ke ju videli prichdza zaleka, zaali narieka, ako by ich z koe drel. e si
Katra v tak as pri rei nepredloila dla pred sta, to si mete myslie. T veru svojmu
milmu otcovi povedala svoju mienku, ktor jeho za Ondro zave i psou potvrdil, hoc sa
in ani jeho zachdzanie s demi nevyznaovalo zvltnou nenosou. Ale o si smie dovoli
otec, to nesmie urobi cudz.
Po takchto dohovoroch bolo ve za tde potichie, a to preto, lebo sa rozerten Juro
vbec o detisk nestaral. Myslel si, nech tam lmu krky, kde chc. A tak sa prihodilo, e
Pavko spadol do przdnej jamy na zemiaky a zlomil si nohu. Ke mu to Zuza prila poveda,
veru hrklo v om ani v starch hodinch a on, zoberc chlapca, utekal s nm do susednej
dediny, kde bval star Ovsk, ktor vedel polman dy richtova. Ten mu pekne-re

zaviazal nohu do dotiiek a ptal za to len tri estky. U doktora v meste by bol Juro platil
aspo desa rmskych, preto bol pevne presveden, e star Ovsk je mdrej ako doktor.
Lene ke prili Prinovci domov, nestla vetka starostlivos Jurova mnoho, lebo i ke sa o
deti nestarali zvykom, tak jednako drali za svoju povinnos ukza susedom, ak s oni
dobr rodiia, a preto zbili starie deti a Jura a vyhodili ho von z domu. Ke Ondro hdzal za
nm battek so atami, tak mu povedal i to, e ak sa ete u nich uke, e mu odtne nohy
sekerou pod samm chrbtom, upotrebiac pritom namiesto chrbta in, najm medzi udom
zvyajnej vraz.
Juro mal svoju mal chalpku, i utiahol sa do nej. Lene slku dra nemohol a ke chcel
i, musel teraz jedno-druh robi. Bol vak tak zdareben, e sa zaal radej potka po
svete, a obrc, popjajc trvil as.
Nu ako tak rozmam o tchto veciach, kto ti nejde hore chodnkom? Veru Juro, mj
kapitalista. Videl som, e sa trochu vypardil, lebo mal napriek horave koutek zahoden
na pleciach. I zvolal som na: Juro, kdee sa vy tu beriete, ve som vs u sto rokov
nevidel! Priiel ku mne. No, nevidel sa mi ten chlap. Oi mal vpadnut a ruky sa mu triasli.
Ale ste mrzk! Nebodaj sa zase trungom preberte.
Hja, veru ja pijem, ukrutne pijem! Zle ste mi to poradili s tm kapitlom. Od tch ias, o
ijem ako pn bez roboty, som nemal pokojn chvu. Bez roboty idem zhni a robi som pre
posmech sveta nechcel, ke som sa toko natrpil, aby som tch gro nahrabal. ert vzal
vetko i s panstvom. No, zle ste mi poradili, zle veru.
Vykladal som mu, e nemusel zaha, hoc mal i groe. Ve by sa mu tie boli vdy zili, i v
nejakej tvdzi, i pri nedostatku prce, alebo v starobe. Ale on len stle svoje hdol, e ke
raz desa rokov drel ako k, aby sa stal pnom a nevypil ani toko, o by do nprstka volo,
e mus by pnom a i bez prce.
Nu daromn bolo vetko moje hovorenie, Juro zakajc odiiel.
Potom som nepoul o om asi pol roka ni.
Jednho da som sa ziiel s jeho dcrou Katrou, takto rou nevestou. Rd ju, lebo sa vdy
vykiera.
Pouje, Katrena, o je s tvojm otcom, dvno som ho nevidel.
Nu to neviete? smiala sa mojej nevedomosti, ve sa obesili. U tomu dva tdne!
No, e ste to neuli. Pekne na trm v izbe sa obesili. Ete pol vreca mky zostalo po nich.
udia sa divili, e sa obesili, ke ete t mku neboli prepili.
vi, vi, tomu to panstvo akosi nebolo na osoh. Tomu som zle poradil.
Neberte si to k srdcu. U o mi bol i otec, ale bol jednako sprost lovek. A sprostmu
nepome iadna apatieka. Tomu i materinsk mlieko zakod. Nu tak je to na svete.
Pouje, Katrena, mne sa zd, e a mrz, e vetko prepil.

 A i nie? Pravdae ma mrz. Ve sme ete i za pohreb museli my zaplati. Tak osoh sme
mali z jeho kapitlu. Veru tak
I odila usmievajc sa. astn osoba!
Dos som sa potom o tej veci narozmal, ale napokon som vdy priiel na to, e Katka mala
pravdu a e hlupkovi ozaj i materinsk mlieko zakod.

[1]

trung alkohol