Liska je vraj zmyslom zivota a s IlOU sa daju zvladnut vsetky prekazky, Ale co taka Viktoria, ktora este lasku

nepoznala? A zrazu jej osud priviedol do zivota dvoeh ehlapeov.

V kratkej dobe zisti, ktory je ten pravy, ale necaka, ze vztah jej prinesie okrem radosti aj mnozstvo komplikacii a preblemov. Ruca sa jej cely svet, ked' veri slovam: nic nas nerozdeli.

Mlada slovenska autorka Veronika Vajayova svoj prvy roman venovala citatelkam na prahu dospelosti, ktorym zivot okrem vysnivanych las ok prinasa aj tvrde skusky ...

Zoznamenie

Prave som sedela na lezadle v zahrade a opal'ovala sa.

Snazila som sa citat' knihu .Princeta a kapitan", ale stale som myslela na Patrika. Vobec som sa nevedela sustredit' na to, co citam. Patrik mi uplne zamotal hlavu, ale nie preto, ze je taky krasny, ale preto, ze je taky hlupy. Este stale sa nevi em spamatat' z toho, ze rna pred dvomi rokmi odmietol na celej ciare, Chodi na prazdniny k starej marne do malej dediny s nazvom Dolna Strehova. Ja tu byvam od svojich dvoch rokov, ked' sme sa prest'ahovali z Bratislavy, pretoze stara mama Matilda vel'mi ochorela a potrebovala pomoct' v domacnosti, Tak nasa mama rozhodla, ze budeme byvat' u nej. Ked'ze som vtedy mala len dva roky, bolo mi to uplne jedno. No teraz by som dala vsetko zato, keby sme byvali v Bratislave. Je tu strasna nuda. Stara mama umrela pred styrmi rokmi na rakovinu pl'uc. Odvtedy rnam pocit, ze na svete neexistuje clovek, ktory by rna mohol mat' rad. Toto leto budem mat' sedemnast' rokov, ale vsetci sa ku mne spravaju, akoby som mala len sedem rokov. Tak napriklad vecer mozem ostat' vonku len do pol desiatej, vynimocne do desiatej, no ked' nie som doma 0 deviatej, uz rna hl'adaju, ze kde som. Este dobre, ze mam pri sebe vzdy mobil a ocino mi moze hned' zavolat'. Moji rodicia su super, ale prilis sa o miia boja. Myslia si, ze sa 0 seba neviem postarat'. Vel'mi ma mrzi, ze mi nedoveruju, tak ako by som si zelala. Predsa viem, co robim, neskocim hned' do po stele s frajerom, ktoreho poznam dva tyzdne, neprivediem ho ani k narn, ked' tam nikto nebude. A viete preco? Pretoze ziadneho priateI'a NEMAM! Ja to nechapem, vsetci mi hovoria, aka som pekna, ze mam urcite vel'a napadnikov. To je sice pravda.

5

'Veroni/ta 'Vajayo'Vd

:Nit nas nerozdeli

Napadnikov mam, ale anijeden sa mi nepaci, tak ako by si to zelali. Vacsinou su to vsetko moji karnarati, ktori rna dobre poznaju, ale taky Patrik ... Ten by rna zaujimal, vlastne uz rna aj zaujima, ale ja jeho nie. Niekedy sa sice pozdravi, ale nie je to caste. Niekedy sa aj usmeje, ale nie preto, ze by som sa mu pacila. Zatial' sa na mria usmial vzdy len vtedy, ked' som mala prilepenu zuvacku na zadku svojieh najobl'ubenejsich nohavic (kamaratka rna dvoeh malych bratov a ti vsade vsetko zaspinia). Ked' som bola na prechadzke s bernardinom (psom nasej susedky Martiny) a on sa rozbehol za mackou, ktora prave vybehla spoza plota, mila pravdaze zacal t'ahat' za sebou. Isto si viete predstavit', aku silu rna taky pes, ked' sa rozbehne. A tak som bezala za nim a dostala som napad, ze tu vodzku pustim a neeh si bezi, To vsak prave nebol vel'mi dobry napad, pretoze tam kde som sa rozhodla, ze tu vodzku pust,im, bola vel'ka kaluz blata aja som sa eel a po svojej sirke aj dlzke rozpl'asla do tej pekne hnedej mlaky. Patrik cele to divadlo vide I spolu s mojim bratraneom a dobre sa na tom zabavali. Idioti, keby mi vtedy radsej pomohli dobehnut' toho sprosteho psa Cia mam z bezpecnostnych d6vodov radsej len maleho izboveho psika, je to jorksirsky terier a vola sa Kiki). Bolo to siee uz pred dvomi rokmi, no ja si to stale pamatam, a to vel'mi dobre. A najvacsi posmeeh som sehytala, ked' kamaratka Zuzka eheela zaposobit' na m6jho bratranea Tornasa a rozhodla sa ho zbalit'. Vymyslela plan, kde potrebovala moju pomoe. Aka by som to bola kamaratka, keby som jej nepomohla. Mali sme ist' na korculiach po eeste popri parku, kde caste sedavali a bavili sa. Ona mala akoze spadnut' na zem a povedat', ze si asi zlomila nohu (aspoii tak sme sa dohodli). Ked'ze Tomas studoval uz treti rok medicinu, mal sa jej na to ist' pozriet'. To bola moja uloha, ist' po neho a doviest' ho k nej. Ale ja som vedela, ze Tomasovi sa Zuzka paci a rozhodla som sa, ze za nim nepobezim predsa bez korcul',

11k: pekne sa predvediem, ze nie som take drevo ako moja I nrnaratka (myslela som si, ze sa konecne zapacim Patrikovi). Teraz viem, ze to nebol dobry napad, Ten, kto skoncil v nemoeniei, som nakoniee bola len ja, pretoze pri korcul'ovani sa mi do eesty dostala zase nejaka hlupa macka, ktora utekala pred psom a sehovala sa za mila. Vtedy som nestihla zabrzdit' a skoncila som rovno pri mojom idolovi, leziac pri jcho nohach. Vtedy som stihla povedat' Tomasovi len tol'ko, '/'c Zuzka si asi zlomila nohu a lezi par metrov od nas s vel'kyrni bolest'ami a viae si nepamatam. Prebrala som sa az v ncmocnici, kde mi povedali, ze som si zlomila ruku a vyvrtla clenok a sposobila som si asi mensi otras mozgu. Hned' ako som otvorila oci, videla som nado mnou Zuzku s Tomasom a drzali sa za ruky. Bola som rada, ze aspen niekomu sa dari v laske, az som ieh obidvoeh eheela objat', ale ako som z postele vyskocila, hned' som si naspat' l'ahla, pretoze bolest', ktoru som zacitila, bola priserna. A tak som im len zablahozelala a opytala som sa ieh: - Takze to vyslo? Teda myslim, ci ste si uz konecne povedali, ze sa mate radi?

- No vies, ani by som to tak nenazvala, lebo ja som povedala, ze som si asi vyvrtla clenok. A tak sme sa na tom dobre pobavili.

- No som rada, ze ste spolu. Uz som sa d'alej nemohla pozerat' na to, ako sa jeden druhemu pacite a nikto to nikomu nepovie ... hop!

- Ako si sa nemohla pozerat'? Viky, ty si to vedela? Vedela si, ze rna Tomas rna rad? Preco si mi to nepovedala? Ha, ha? To si hovoris kamaratka?

- No vies, hm hm, ja. Proste, keby som ti to bola hned' povedala, nebolo by to take zaujimave. Prepac, prosim t'a, ku st'astiu nepotrebujem uz nic viae len, aby si sa na mila hnevala. Zuzka, prosiiim!

- Dobre, ved' uz tol'ko nepros, lebo sa nahnevam, ze rna tu

6

7

1/eronik,a 'Vajayova

Wic nds nerozdeli

prosikas a necitis sa najlepsie. Nakoniec budem na vine ja, ze ti je horsie,

A tak som oddychovala v nemocnici este asi dva dni a potom rna pustili domov. Bolo to uz dobre davno. No vlastne, su to dva roky, ale aj tak je to davno, A teraz tu uvazujem nad tym, ako som mohla byt' taka sprosta a tak bezhlavo milovat' Patrika. Ja neviem, co som na nom vlastne videla. No dobre, je to pekny chalan. Ma asi meter sedemdesiatpat' centimetrov, blond vlasy, zelene oci, vysportovanu postavu, nadherny usmev a krasne bieJe zuby. - No fuj, Viky, nebud' hlupa, ved' na svete je tol'ko chalanov, ktorym stojfs aspen za jeden pohl'ad. Nenavidim blondiakov! Dala som si vsak predsavzatie na zaciatku prazdnin, ze sa s nim zoznamim do dvoch tyzdriov To mam este desat' dni.

- Viky. Viky, kde si?

- Tu som, mami. Potrebujes s niecim pornoct'?

- Nie, ja len, ze mas navstevu,

- Prisla Zuzka?

- Nie, je tu Patrik Korhori.

- C666? Kto, ze je tu? Ty si snad' robis srandu. To sa ti

vsak vel'mi nepodarilo.

- Ahoj, Viky. Mozern t'a tak volat'? Alebo nie? Povedz, ak sa ti to nepaci.

- Ahoj. Nie to je v poriadku. Preboha, co tu robis?

Sa cudujem, ze sa mi este nestal nejaky trapas. Na to som ja expert. Aj tak neviem, co tu robi. Teraz, ked' som uz na neho takmer zabudla, si pride a povie ahoj. Ja to nechapem. To je drzost'. Ale nemozem tu len tak stat' a cumiet' na neho. No tak, ty si paradna jazycnica, tebe sa usta nezavru ani ked' spis. Tak co je to s tebou? Ha16? Zijes este vobec? Viky!!!

- Iste sa cudujes, co tu robim, ked' som sa ti dobre tri roky ani neprihovoril. Ak chces, tak rna mozes vyhodit', ja sa neurazim. Dokonca by som si to aj zasluzil.

- Nie, co ti sibe? Hovor, co potrebujes?

- Ja som sa prisiel len spy tat', ci by si nesla so mnou na

malinovku alebo zmrzlinu. Ale nemusime ist' na zmrzlinu. 'Icda ak drziS nejaku dietu, ja ti ju neeheem pokazit'. Nie, ze by si nejaku dietu potrebovala. Ty vyzeras uzasne, dokonea by ti to svedcilo aj keby si este pribrala. Teda ja neeheel som t'a urazit', ja len ...

- Patrik, rada s tebou pojdem. Boze, este nikoho som nevidela takeho nervozneho, ako si ty. Co sa rna bojis! Alebo sa hanbis?

- Nie, som len trochu nerv6zny. Poch0l" ze t'a stretavam I.IZ tri roky stokrat denne a ani sa nepozdravim. Vies, citim sa trochu hlupo.

Trochu? Ty by si sa mal prepadnut' od hanby. Ty nanichodnik. Viky, co to robis? Ved' on t'a prave pozval na rande. Ticho!

- Ako ja nenavidirn svoje podvedomie. _ Prosim?

_ Nie, nic. Ja len ... No nic. Ja t'a tak isto stretavam uz tri roky a stokrat denne sa prepadavam pod zem od hanby, ked' sa mi prihodi niece, co nie je v tom okamihu prave najlepsie.

_ Vies, ja som sa ti vzdy chcel prihovorit', ale nemal som odvahu. Az teraz som ju nabral.

_ Nemal si odvahu? Ale zato si sa paradne zabaval na tom

ako sa pred tebou strapiiujem.

_ No, to je pravda. Prepac. Mila to vazne mrzi. _ Dobre. Nechajme to tak. Ideme teda?

'_ No jasne, Som rad, ze si rna neodmietla.

_ Pockaj chvil'u, kyrn sa obleciem a mozeme ist'. Hned' som spat'.

Tym hned' som myslela cas, kym sa spamatam z toho, ze s nim idem 11a rande, obleciem sa, este sa ucesern a hodim

8

9

'T/eroni/ta 'T/ajayova

'}fit tuis nerozdeli

na seba trochu farby a poviem mame, ze idem prec a urcite sa vratim domov do deviatej. Tak to bude spolu asi pol hodina. On za mnou fakt prisiel, ja sa zblaznim. To je bomba. Mila rachne. Toto musim zavolat' Zuzke. Nie, ona by to nepochopila, teda to, ze sa mi smial, nezdravil a ...

Vobec, preco by som jej to mala vraviet'. Je to moj zivot, Aj ked' taka rada od kamaratky by nebola na zahodenie. No teraz uz nernam cas. Musim si pohnut',

Popritom, ako som sa pripravovala, som rozmysl'ala, preco za mnou prisiel, ved' pred tromi rokmi ma ani nezdravil. Je sice pravda, ze od tych troch rokov som sa aj ja trochu zmenila, Schudla som desat' kil, vyrastla som 0 dva centimetre, zaoblila som sa na tych spravnych miestach, no vlastne hore som sa akosi zabudla zaoblit', ale to sa spravi (tym spravi myslim, ze podprsenky s dobrou vystuzou su naozaj super vee). Ako tak stojim len v spodnej bielizni pred zrkadlom, pozeram sa, nevyzeram az tak zle. Az na ten zadok. Bola by som radsej, keby bol aspoii 0 dajake tri centimetre mensi, Chlapcom sa vsak paci. Dobre, ale musim si pohnut', lebo sa na mila vykasle a odide, Tak pod'me nato.

Co si len obleciem? Nemoze to byt' nic prilis odvazne, aby si nemyslel, ze cakam len na to, kedy po mne skoci. Ale nesmie to byt' ani nic fadne, aby si nemyslel, ze ma vobec nezaujima, ze ideme na rande. Co si len obleciem? Uz viem. Zavriem oci a co prve schytim, si obleciem. Tak pod'me na to. No, rifle. To je dobre. Takze si dam rifle a to pekne fialove tricko, co som dostala od Zuzky k meninam, Tak pozrime sa na vysledok. Je to fajn. Este trochu farby. Viky, vyzeras super. A ak si to predsa len rozmysli, tak tam iste zbalis niekoho ineho,

Nakoniec moje .Jmed'", trvalo rovnych desat' minut, co je super vykon. Aspoii si myslim. Vsak uvidime, ci je este tam. Co ak tam nebude, co ak odisiel? Prestaii, ak odisiel, aspoii

zistis, ze to bol chruiio a nemala si mu vobec verit'. On tam scdi a ...

Boze, on sa rozprava s mojim otcom. Nie, dokelu. Vidis,

to mas za to tvoje paradenie. Toto je horsie, ako keby tu nebol. Ja sa zblaznim, Oci, len ho prosim t'a, nespovedaj. Prosiiim. Do certa, je mi to figu platne, ked' si to hovorim iba v mysli.

_ Tak a mozeme ist'. Alebo ti ho prenecham, ocko?

- Nie, mozete ist'. A bavte sa.

- Tak ahoj, ocko.

- Dovidenia.

-Ahojte.

_ Teda. Vyzeras fantastieky. Len aby mi t'a neukradli, kym

tam prideme. Tak nasadaj.

- Mas super auto. Co je to?

_ To je otcovo. Poziciava mi ho len vynimocne. Je to pas-

sat.

_ Kam vlastne ideme? - spy tala som sa, lebo este stale

nemozem uverit' tomu, ze sedim s Patrikom v aute jeho otca. Boze, co ak rna nejake plany? Co ak vobec nepojdeme na malinovku, ale zastane niekde pri lese a potom ma znasilni? Naco som s nim vlastne isla?

Zatial'to sice nevyzera tak, ze by ma chcel zneuzit'. Pustil

hudbu. Radio Expres, take pocuvam aj ja.

_ A teraz si dame hit tohto leta a to Dana Bartu s pesnickou On my head! - zaznelo z radia prave vo chvili, ked' sa ma opytal, Ci som nezaspala, ze som tak stichla.

-; Nie, ja som sa len zapocuvala. Tuto pesnicku priam

zboznujem, Je to super hudba.

_ Aj ja ju mam celkom rad, Tak a uz sme tu. Vystupovat',

slecna. Prepac, ze ti neotvorim dvere, ale ja na take veci nie

som.

10

11

'Veroniiu: Vajayova

:Nit nds nerozdeli

- To je v pohode. Ja na take tid nie som. Pravdupovediac, pripadala by som si trochu trapne.

- Dobre, tak pod'me. V Pume byva vzdy plno. Ozaj, prave mi pisal Tomas, ze su tu so Zuzkou. Nejdeme si na chvil'u k nim prisadnut'?

- Jasne! To je dobre, ze je tu aj Zuzka s Tomasom, Dnes som ich este nevidela.

- Tak sa mi pacia, teda, aky tvoria skvely par.

- Maju sa fakt vel'mi radio Ale radsej uz pod'me a neza-

kriknime im to st'astie. Poklopme si radsej. Ja som trochu poverciva. Dufam, ze ti to vel'mi nevadi?

- Nie, jasne, ze nie. Ja sa ti musim priznat', ze som tid povercivy, pretoze hned', ked' zbadam ciernu macku, spadne mi tanier, vysmykne sa mi zrkadlo, uz som cely nesvoj.

- Aha. UZ ich vi dim, tam na nas maya Zuzka. Tak sa pod'me zabavit'. Hura za zabavou!

'I.e nech idu domov po novej ceste a nech nas vezmu. Zuzka vsak bola uz doma, pretoze ju zobral domov brat, ktory sa vracal z roboty. Takze sme museli ist' domov peso. Bola to dost' narocna cesta a prisla som domov vel'mi ut'ahana.

Viky! Musis sa uz prebrat', ved' je uz skoro obed. Tak vstari a chod' sa umyt' a obliect' a trochu aj upravit', aby si nevyzerala ako strasidlo,

- Viktoria! UZ si hore? Poobede dostaneme navstevu, tak tu trochu uprac! My ideme s otcom niece kupit' do mesta. A potom sa este musime porozpravat', Pocujes?

- Ano, mami, pocujem t'a. A kto to vlastne pride?

- Predsa nasi novi susedia, ktori sa prist'ahovali prave vee-

ra. Ale to ty, samozrejme, nemozes vediet', pretoze si neprisla domov nacas!

- Mami, ved' som ti povedala, ze sa nam pokazilo auto a museli sme ist' pesi, Ak som yam tak vel'mi chybala, tak preco ste neprisli po miia?

- Viktoria Varhova! Ako sa to so mnou rozpravas? Ja som s tebou husi nepaslal Jasne? Som tvoja mama, takto sa rozpravaj so svojimi kamaratkami!

- Prepac, mami. Ja len, ze vy sa strasne 0 miia starate a ja potrebujem aj trochu priestor. Chapes? Mam vas vel'mi rada, ale nemozern byt' stale s varni a nepohnut' sa od teba.

- Viky. Ja to viem. No pochop, ze odkedy nam umrel tvoj brat Martin, som nejaka strasne nesvoja.

- Mami. Martin umrel, ked' mal pat' rokov. Je to uz skoro desat' rokov. Nemozes cely zivot stravit' spomienkami na Martina. To predsa nebola tvoja vina, ze doktori sa pomylili a nespravne urcili jeho diagnozu. Martin by bol urcite rad, keby si sa konecne spamatala z toho, ze uz nie je medzi narm.

- Viky, vies aka som strasne rada, ze t'a mam, Keby sa .stalo niece este aj tebe, tak to by som nezvladla. Pochop rna,

Ndvsteva

Ked' som sa rano zobudila, tak rna priseme bolela hlava a ja som sa snazila spomenut' si, co sa stalo vcera, No, bola som asi dlho prec, pretoze som urcite neprisla domov do desiatej ani do jedenastej, lebo nasi boli dost' nahnevani. Viem este, ze som im volala, ale nevi em, co som im povedala, len viem, ze mi ocino dovolil by t' vonku do jedenastej, za co mu mamina dost' hnusne vynadala. Ale kde som bola a s kyrn, to si este musim spornenut'. Pockat', Vcera som sedela na zahrade a citala. Potom prisla mama, ze mam navstevu a vtedy sa objavil, objavil. Kto sa to vlastne objavil? Do kelu! Patrik Korhoii. Aja s nim vlastne teraz chodim, A vecer som prisla domov neskoro preto, lebo sa nam pokazilo auto nejakych pat' kilometrov od nas. Zavolali sme teda Tomasovi a Zuzke

,

12

13

1/eronikg 'Vajayooa

'Nic tuis nerozdeli

ze sa strasne trapirn a bojim, ked' nie si tu, ked' t'a nevi dim, tak si nie som ista v6bec nicim.

A strasne silno ma objala. Az mi skoro vyrazilo dych. - Mami, prosim t'a, pusti ma, lebo ma este zadusis,

- Prepac, zlatko. Aspori si sa vcera dobre bavila?

- No. Aj ano, Len na ten vecer, vlastne noc som sa vel'mi

netesila. Keby som vedela, ze sa to stane, isla by som domov so Zuzkou, ktora sice isla nesk6r, ale ...

- Ale bola sk6r doma ako ty. Vsak?

-Ano.

Ja tak nemam rada, ked' mi mama skace do reci. A vlastne nielen mama, ale vsetci naokolo.

- Julia, ved' uz pod', lebo to ani nestihneme.

To krical na moju maminu ocino. On nema rad, ked' niekde meskame. Musime byt' vsade vcas, Najlepsie je, ked' prideme predcasne,

- Dobre, Andrej. Hned' som tam. Ja toho ocina raz pretrhnem, vsade musime byt' nacas. Ako by sme raz nemohli prist' niekam aj neskorsie. Viky, nechces niece z obchodu? - Nie, d'akujem. Mne teraz stacijedine paralen alebo nieco od bolesti hlavy.

- Vies, co ti kupim? Minule som videla take pekne tricko, co by ti super pristalo a nebolo ani drahe.

- Dobre. S tebou sa nejdem hadar', lebo aj tak si spravis po svojom.

Konecne odisli, Je presne dvanast' hodin. Mam nejake tri hodiny, kyrn pride navsteva a nejake dye hodiny, kym pridu nasi. Tak, kde len zacat'? Vyzera to tu ako po burke. A to je len moja izba. Este mam kuchyriu, obyvacku a kupel'nu. Spaliia je vzdy upratana, pretoze nie je ani vel'ka a neda sa tam urobit' taky neporiadok ako napriklad v mojej izbe. V kuchyni treba umyt' riad, pozametat', utriet' prach a umyt' podlahu. To by mohlo trvat' nejakych tridsat' rninut, Obyvacku

I reba povysavat' a utriet' prach. A kupel'iiu treba umyt' celu ilj s toaletou. To by mi mohlo trvat' taku hodinku aj s mojou izbou. A potom by som mohla este skocit' za Patrikom, kym sa vratia nasi. Tak sa pus tim do toho.

No, to by som mala. Upratovanie je vlastne celkom zahayne. Nechapem, ako moze mama stale frflat', ze nenavitil upratovanie. Podl'a miia sa da pri tom dobre vyblaznit'. Zapnem si hudbu, zaspievam si a zatancujem. To je vazne sranda. Teraz sa este prezleciem a zavolam Patrikovi, Ci je dorna a potom zavolam mame, kedy pridu. Ake to rna vlast-

nc Cislo?

- Prosim, Viky? Potrebujes niece?

- Nie. Ja len, ze Ci mozem teraz prist' k tebe?

_ Jasne, ze mozes. Co sa pytas take hluposti. U nas doma

si vzdy vitana.

- Dobre. Tak 0 chvil'u som u teba. A este vybavim mamu.

- Viky, stalo sa niece, ze mi volas?

_ Nie, mami. Len sa chcem opytat', kedy asi pridete do-

mov,

_ Prideme asi 0 hodinu. Lebo teraz nam volala Marta, ze pridu az 0 stvrtej. Ked' p6jdeme domov, tak t'a potom prezvonim. Dobre?

- Jasne, a d'akujem. Ahoj.

Tak to by sme mali a mozeme vyrazit'.

•••

- Ahoj, Patrik. UZ som tu.

_ Pockaj ma tam, hned' pridem. Vies, aby t'a nas Bob ne-

pohryzol,

_ Dobre pockam, - Kym schadzal dole po schodoch a isiel

zavriet' psa, tak som sa rozhliadala naokolo a zistila som,

14

15

'Veroni/i,g, 'Vajayova

'Nic nas nerozdeli

ze jeho stara mama rna vlastne najkrajsi dom v tejto casti dediny.

- Ahoj. Pod' dnu. Ja ho este pustim a zoznamim t'a s nim, aby ti uz neskor nic neurobil. Neboj sa, onje v podstate dobry, ked' mu nikto nic nespravi, tak nema dovod spravit' niece tebe alebo niekomu inemu.

- No to je fakt mile, ale vies, taky nemecky ovciak je v podstate pekny pes, ale dost' vel'ky. Aja vel'kym psom nejako neverim.

- Neboj sa, ked' som tu ja, tak ti urcite nic neurobi. Vsak, Bob? No, vsak jej nie neurobis, pretoze to je nasa kamaratka, vlastne iba tvoja kamaratka, pretoze moja priatel'ka.

Kyrn sa s nim takto milo rozpraval, ja som si predstavovala, ako rna tuho objima, ked' sa trasiem od hrozy pred jeho vel'kym a krvilacne vyzerajucim psom. Ale premohla som strach a vykrocila som skor smerom k Patrikovi ako ku psovi Bobovi.

- Ahoj, havko. Ako sa mas? - Nenapadne som sa k nemu priblizila a oslovila ho a ten pes zrazu na mila skocil a zhodil rna na zem. Uz som cela vystrasena chcela zacat' kricat', ked' rna zrazu zacal oblizovat'. Vazne to bolo skor nechutne ako mile. A Patrik, ako inak, sa na tom dobre zabaval,

- Mohol by si til obludu zlozit' z mojho uboheho tela, ktore umiera pod vahou sest'desiatkiloveho psa?

- Jasne. Prepac, ale myslim, ze sa mu pacis,

- Myslis? No tak to si musis byt' isty, ked' chces so mnou

chodit', pretoze mozno budem chodit' radsej s tvojim psom.

- Nehnevaj sa, ale Bob takto reagoval naposledy, ked' sme ho priniesli ako steniatko a vrhol sa tak na mila. Preto som povedal, ze sa mu asi pacis. A vies, moj pes a ja marne rovnaky vkus, takze si vel'mi dobre strazime svoju korist'.

- Dobre, dobre. Ty jeden havkac, odpust'am ti, ze sa tu po mne hcidzes a chces rna prebrat' svojmu panovi, ale asi t'a

Hk lamem. Vies, ja mam rada tvojho pana a aj teba, ale nase rundenie by vyzeralo vazne komicky. Tak sa nehnevaj. Dobrc? Ja ti donesiem kosticku,

- To som rad, ze sa uz na nas nehnevas.

_ Na nas? Ako to myslis na nas? Ja sa nehnevam len na lvojho psa. Ty si to este musis vyzehlit'.

_ Prosim? Ale ked' chces, tak strasne rad. Pod' dnu! Zoznami I by som t'a aj s niekym inym z rodiny, ale videl som, ako to dopadlo s Bobom, tak si t'a radsej necham len pre seba.

_ Ti sibe?' Ved' ja poznam aj tvojho brata, aj sestru, aj ro-

dicov a staru mamu.

- Ale nie, oni tu totiz prave nie suo Vies?

- Takze sme tu uplne sami?

- No, vlastne, ano. Preco? Je to problem?

- Nie. Myslim, ze nie je.

Boze, ja tak strasne taram, ale pred nim predsa rnusim, inak si bude mysliet', ze som nejaka padavka, ktora sa boji ostat' sarna s chalanom v dome jeho starej mamy. Ale strasne sa bojim. Preboha. Patrik by mi predsa nic neurobil. Aspon dufam. Musim tomu verit'.

_ Tak ideme dnu? Viky? Pocujes rna, nie je ti zle?

Zle? Co zartuje?

_ Viky? Skutocne ti nie je zle? Nejako si vel'mi zbledla

a ani neprehovoris.

- Nie, som v uplnom poriadku. Tak pod'me radsej dnu.

- Chces niece na pitie? Malinovku, mineralku, kavu, caj?

Alebo chces nieco ostre?

_ Prosim? Dam si asi malinovku. Smiem sa opytat', aku

mate?

_ Mama akurat dnes rano kupila Top topic. Das si?

- No, to moze byt'.

_ Dobre, hned' som tu. Urob si zatial' pohodlie a cit' sa ako

doma.

16

17

'Veronik,g 'Vajayova

Nic nas nerozdeli

Ako doma. On rna vazne asi chce dostat' do postele. To nech mu ani nenapadne. Ja keby som bola doma, tak by som uz davno behala zrejme iba v nohavickach, pretoze teraz cez leta je strasne teplo. Ja som taka hlupa. Naco som tu? Toto bude trapas, ak sem niekto pride.

- Uz som tu. Nech sa paci. Pre tie najkrajsie oci pod slnkom, ill najlepsiu malinovku z najkrajsieho pohara, aky marne.

- Dakujem, Ten pohar je vazne pekny. Patrik, chcela som ti povedat', ze vies, ja som, ja ...

- Si nervozna. Snad' sa len nebojis, ze po tebe skocim a nejako ti ublizim. To sa vazne nemusis bat'. Ja nie som taky typ cloveka, ktory hned' vyuzije situaciu a skoci po dievcati, To sa neboj. Ak chces, mozem sediet' aj pri dverach, aby som nebol pri tebe tak blizko.

- Nie. To je uz v poriadku. Radsej si sadni uplne blizko ku mne, tak aby som citila, ze si pri mne.

- No. Tak ten, kto by sa mal bat', ze po nom niekto skoci, som asi ja. Alebo nie?

- Nie, pravdaze. Ale ak chces sediet' tam, tak prosim. Ja t'a predsa do nicoho nenutim.

A prisadol si uplne blizko ku mne. Az tak blizko, ze som pocula, ako mu bije srdce. Hned', ako si ku mne prisadol, rna chytil za ruku a pozrel sa na miia krasnymi smaragdovyrni ocami a usmial sa tymi bielymi zubami (fakt vyzerali ako z reklamy na Signal ), a potom sa nase pery dotkli a uz sa nechceli od seba oddelit' a viete preco? Obidvaja sme mali v us tach zuvacku a zabudli sme ju vyhodit', a tak sme sa akosi zlepili. To je d'alsi trapas na mojom ucte. On sa so mnou urcite rozide. Ale na moje prekvapenie, sa zacal smiat' a ja som sa k nemu pridala. Zuvacku sme vyhodili do kosa a chceli pokracovat' v tom, co sme zacali, ale vtedy zazvonil mobil. Uz som si myslela, ze to su nasi a pojdem domov, ale volala moja teta. Vraj by chceli prist' k nam na navstevu,

~l) sa nemoze dovolat' mamine, tak vola mne, Ci nahodou nic je so mnou. To by bola vazne zabava, keby tu tak sedel a a pozerala sa na nas, ako sa nam zamotali zuvacky pri na om nevydarenom bozkavani. Tak som tete povedala, ze marna je niekde v meste, neeh zavola az vecer, Ked' som dotclcfonovala, zistila som, ze Patrik tu nie je. Niekam odisiel. /:cby rna neeheel rusit'? Ale to je predsa hlupost', Kde sa len rnohol stratit'? A on sa v tej ehvili vynoril s vel'kou kytieou kvetov v jednej ruke a s miskou pukaneov v druhej ruke. Skoro som odpadla, ked' som uvidela til nadhernu misu. No vazne mria ta misa zobrala viae ako tie kvety. Boli naozaj pckne, ale ta misa. No proste super!

- UZ si dotelefonovala?

- Ano. To bola len teta, ze sa nevie dovolat' marne. To je

pre mria?

- Nie, to som doniesol pre tu peknu dievcinu, co sedi teraz na pohovke a mraci sa na miia, pretoze asi nechape moj zart. Jasne, ze su pre teba.

S vel'kym dojatim som sa postavila a pod'akovala som mu.

Potom sme si naspat' sadli na sedacku a zacali sa bozkavat'. Teraz uz vsak bez zuvacky. A musim povedat', ze je to ovel'a lepsie ako s tou zuvackou. Patrikje taky nezny, taky krasny a strasne rna niece stekli na chrbte a na nohach.

- Patrik?

-Hm?

- Preco rna steklis? Nemam to rada, ked' rna niekto stekli

po ehrbte, ani po nohach.

- Ale ja t'a predsa nesteklim, ved' ruky mam okolo tvojho

pasu.

- No to je fakt. Tak potom, co to je? Museli sme sa od seba odlepit' prave vtedy, ked' mi Patrik bozkaval krk a schadzal k ramenam. Hned' sme sa rychlo pozreli, co rna to tak priserne obt'azuje a vyrusuje nas v tej ehvili.

18

19

Veronifta Vajayova

Wit nds nerozdeli

- Aaa! To, co po mne lezie? Co je to za pavuka? Vlastne pavukov. Ja mam eelkom rada pavuky, ale len take malicke, co nam lozia po dome. Ale niece taketo vel'ke som este nevidela.

- Viky! M6zes, prosim t'a, aspoii ehvil'u byt' tieho?! To su bratove pavuky a su to tarantuly. Prosim t'a, nehyb sa. Dobre?

- No to je skvele. Nakoniee to bude moja vina. Alebo nie?

- Ja som nepovedal, ze je to tvoja vina, len aby si bola

chvil'u tieho a nehybala sa, pokiaI' nechces, aby ti niece urobili. Tak si daj dole sukiiu a tricko, ale pomaly, aby sa nezl'akli a nevpustili do teba jed.

- Co si mam dat' dole? Toto je vazne dobry sposob, ako dostat' dievca do postele, ale na to ti neskocim. A vies preco? Pretoze ja som hned' vedela, ze myslis len na to jedine a vlastne so mnou nechces ani ehodit', iba rna chces dostat' do postele, aby si bol prvy a potom sa vyt'ahoval pred ehalanmi. To je tvoj plan? Ale vopred t'a upozoriiujern, mria tak I'ahko nedostanes, lebo ja nie som nejaka sl'apka z predmestia, ktora skoci do postele prvernu, ktoreho stretne na rohu uliee. Rozumies? A prave teraz aj odchadzam.

- Sadni si! A nerozpravaj tu hluposti. Ja predsa neeheem, aby si skoncila v mojej posteli, ale neeheem ani to, aby si skoncila v truhle. Tak si daj uz konecne tie veei dolu. Viky, naozaj t'a vel'mi pekne prosfm. Neeheem ti predsa ublizit'. Mria veI'mi boli a mrzi, ked' si 0 mne myslis taketo veei. Prosfm. Neeheem t'a stratit'. Ani neviem, co tu robia tie pavuky a ako sa sem dostali. SU bratove a ja som s bratom nebol od minuleho tyzdna. Mozno prisiel dnes rano a donie sol ieh alebo len zabudol, lebo minule splietal niece, ze ked' ieh najde, tak bude po nieh. Tak asi na ne zabudol. Boze, ked' si predstavim, ze by ieh nasla nasa babka, tak by ju had am aj vystrelo. Nerob drahoty!

- Dobre. Prepac. Som len cela nesvoja, ze tu nikto nie je II ja tu budem len v spodnej bielizni. Asi sa toho tak bojim, ~e vlastne ani neviem, ci sa bojim viae tych pavukov, alebo toho, ze sa ti nebudem pacit'. Nernozeme tam tie pavuky ncchat'? UZ tak veI'mi nesteklia. Mozno by som si na ne aj zvykla.

- Viky, prestaii!

- Dobre.

A uz som si davala dolu vsetky veei. Vtedy tie pavuky zacali steklit' este viae a prisli obidva na nie vel'mi prijemne rniesto. Dostali sa na moj vel'ky zadok. Aspori ja si myslim, zc je vel'ky. Aj ked' mi vsetci vravia, ze je taky akurat, neverim im. A ak rna Patrik pavukov eheel zbavit', tak sa musel dotknut' mojho zadku. Boze, ja to snad' neprezijern.

- Dobre. Tak teraz ieh len dame do skatul'ky a potom vecer zavolam bratovi, neeh po ne pride. Dobre. Teraz sa na chvil'u nehyb a nekric. Hned' ieh vezmem. No, jedneho uz mam a teraz toho druheho. Super mam obidvoeh.

Zavrel skatul'ku a pozrel sa na mria a nahodil ten svoj krasny usmev, Potiehu zapiskal a vzdyehol si. Podisiel ku mne bl izsie, objal rna okolo pasu a jemne mi zasepkal do ueha: - Vyzeras naozaj super, ale vel'mi pekne t'a prosim, oblec sa, lebo sa zblaznim, ked' t'a takto vidim.

No a ja som na takehoto ehalan spustila predtym taky strasny krik, ze som si myslela, ze uz spolu viae neprehovorime. Vtedy som urobila niece, co som si nikdy nemyslela, ze spravim.

- Patrik, ale ja sa neeheem obliect',

A pobozkala som ho. On mi to vratil a skoncili sme na posteli a zacali sa vasnivo bozkavat'. Dala som mu dole tricko a 0 ehvil'u uz predo mnou stal len v trenirkaeh. Mal naozaj krasnu postavu, tak paradne vysportovanu, Potom rna zacal bozkavat' po celom tele a ja som bola krasne

20

21

'Veronik,a 'Vajayovti

:Nie ntis nerozdeli

poddajna a on tak krasne nezny, ze som nechcela, aby sa to niekedy skoncilo, No v tej chvili mi zazvonil telef6n ana displeji sa zjavilo slovo maminka. Chvil'u sme to ignorovali, ale potom, ked' volala este trikrat, som to nakoniec musela prijat'.

- Ahoj, mami. Uz idete domov?

- Ano. Preco si tak dlho nebrala? UZ som sa bala, ze sa ti

nieco stalo. Prave sme na benzinke, takze 0 nejakych dvadsat' minut budeme doma. Tak, ahoj.

A polozila, Vtedy sa rna Patrik spy tal, ci uz musim ist'.

A tak som len prikyvla. No nesla som sa obliect', ani som od neho neodstupila. Podisla som k nemu blizsie a jemne ho pobozkala na celo, v tej chvili rna objal a stiahol na seba. Znova sme sa zacali bozkavat', ked' Patrik povedal, ze by som naozaj mala ist', lebo bude zle, ked' toto zistia rodicia. Aj ked' to povedal, bozkavali sme sa d'alej. No vtom som si spomenula, ze som vlastne dala varit' zemiaky, a ze je to uz skoro pol hodina, co som prec, Rychlo som vyskocila a zacala sa obliekat'. Chudak Patrik nechapal, preco som sa tak rozbehla a len otvoril usta a ...

Vtom zacal zvonit' mobil jemu, ze akurat vezu babku domov, tak rna ist' otvorit' branu a zavriet' Boba. Boli nejake dva kilometre od ich domu. Patrik len polozil a pozrel na mfia.

- Ja som t'a vazne nechcel dostat' do postele. Viky! Musis mi verit'. Bolo to krasne, aj ked' sme sa len bozkavali. Dakujem ti za pekne stravene poobedie. Dakujem. Ale teraz uz musis ist'.

Vtisol mi nadherny bozk na krk a potom este jeden na usta.

Rozlucila som sa s nim, a ked' som bola nejakych dvadsat' metrov od ich domu, vystupila z auta jeho mama a milo sa na miia usmiala a opytala sa rna, ci nejdem na caj. Len som jej rychlo zakricala, ze sa musim ponahl'at', lebo nam

rna prist' navsteva a vyzeram nasich, Povedala mi, ze som 1I nich kedykol'vek vitana.

.,.,.,

Navsteva prisla nakoniec az vecer 0 siedmej a spravili sme si grilovacku. Ja som, samozrejme, nejedla, pretoze to bolo pozde vecer a okrem toho nejem maso. Som vegetarianka uz od svojich dvanastich rokov. Ti nasi novi susedia boli eelkom v pohode. Mali dye deti. Chlapca a dievca. Videla som tu vsak len dievca, ktore sa volalo Radka a mala osemnast' a studovala na VSMU. Jej brat zatial' neracil prist'. Mama povedala, ze pride neskorsie, lebo sa vraj zdrzal v praci. Viem iba tol'ko, ze sa vola David, rna dvadsat' rokov a pracuje ako zastupca riaditel'a firmy Peko s.r.o, ktora vraj, mimochodom, sidli v Lucenci. Chodime tam dost' casto, ale o takej firme som jakziv v Lucenci nepocula. Videla som sice na niecom uz ieh znacku, ale nevi em si vobec spomenut', na com to bolo. Z premysl'ania rna vyrusila Radka, ktora sa rna opytala, kde marne WC. Tak som ju zaviedla do domu. A potom som jej ukazala cely nas, nie vel'mi vel'ky, dom. On sice vyzera, ze je vel'ky, ale vlastne rna len tri izby a kuchyiiu. Ale marne peknu zahradu.

Radka je vazne super dievca. Dobre sa s riou rozprava, Ma krasnu postavu. Nie je taka vychudnuta ako niektore dievcata, ktore poznam. Ma naozaj peknu postavu a super prsia. Myslela som si, ze rna snad' vypchavky, ale ked' som na ne az prilis dlho pozerala, tak sa len usmiala a povedala mi, ze ked' mala sestnast', bolauplne plocha. Ako doska. Potom vraj zacala brat' antikoncepciu a viae sportovat' a nejako sa zaoblila aj hore. Ma krasne hnede vlasy, ktore jej siahaju priblizne po pleeia, mozno este nizsie. Hnede oci a peknu cistu plet' s takym malym nostekom, ktory vyzera ako gornbicka. Je

I I

22

23

Veroni/ta Vajayo'Va

:Nit nds nerozdeli

naozaj vel'mi pekna a aj mudra a zabavna, Vravela, ze herectva studuje len preto, aby potesila rodicov. Ked' sa zacal prvy mesiac, myslela si, ze to nevydrzi uz ani den. Potom spoznala jedneho chlapca, vola sa Martin a je 0 rok starsi, s ktoryrn teraz, mimochodom, aj chodi. Ukazala mi jeho fotku, ale mne sa nejako vel'mi nepacil, Akurat, ked' mi hovorila, ze to po prvy raz bolo naozaj krasne a bolo to prave s nim, tak vtedy zazvonil niekto pri dverach. Ked' som ich otvorila, zbadala som toho najkrajsieho chalana, akeho som kedy v zivote videla. Iba sa na miia pekne usmial a povedal:

- Ahoj. Ja som David a idem dost' neskoro. Zdrzal som sa totiz v praci. Mozem ist' d'alej? Ty si urcite Vikt6ria.

Stala som tam s otvorenymi ustami a cumela na neho, div mi oci nevypadli.

- Jasne, ze mazes ist' d'alej. Nech sa paci. Ja som dnes tvoja hostitel'ka a mazes rna volat', ako len chces, nemusi to byt' prave Vikt6ria. Maze to byt' trebars Viky. Ahoj.

- Fajn, takze, Viky. Tu som donie sol vino a kvety tvojej marne. Dufam, ze sa nehnevas, ze som nedoniesol aj tebe, ale ...

- To je v pohode.

- Ti moji rodicia zase klamali. A vies preco? Povedali, ze

tu maju vel'mi pekne dievca. - Co? Ako to myslis?

- No vies. Lebo ja tu nevidim nijake pekne dievca, ale

uplne nadhernu dievcinu s krasnym usmevom, zahalenyrn ruskom tajomstva.

- Dakujem. Nejdeme si sadnut' von a pripojit' sa ku grilovaniu?

Ak som vtedy nebola cervena ako paradajka, tak nikdy v zivote

- Jasne, bude mi ct'ou odprevadit' najkrajsie dievca, ake som kedy videl.

- Ty preharias. A prestaii mi stale skladat' komplimenty, lebo budem cervena.

- Hoci aj zelena, rnodra alebo aj fialova, Vo vsetkych farbach vyzeras super.

- Tak a sme tu. Tam mas sestru. Je to vazne super baba.

- No aj ja si to myslim. Mozno, t'a to prekvapuje, ze to

o nej vravim, ale Radka je viae ako len moja sestra. Je to aj moja najlepsia kamaratka. Vazne, ako surodenci spolu vychadzame super.

- Zdarek, segra. Ako sa mas? V pohode? Kde si nechala toho nasho umelecky nadaneho frajera?

- Ostal doma. Dnes nemohol prist', pretoze musi este odoyzdat' jednu pracu a chce sa jej zbavit' co najskor, Ako vidim, uz ste sa stihli aj zoznamit'. Dave, je to vazne super kocka. Az s iiou budes dlhsie hovorit', tak zistis, ze je to fajn clovek.

Do ucha mu este niece posepkala, nevi em, Ci som presne pocula, ale znelo to ako "bola by to super priatel'ka pre teba, ktora by ti ukazala, co je zivot".

Vecer naozaj vel'mi rychlo utekal a ani sme sa nenazdali a uz bolo pomaly devat' hodin, Cely vecer sme prerozpravali spolu s Radkou a Davidom. Radka nakoniec 0 deviatej odisla domov pozerat' svoj obl'ubeny film, a tak sme sa s iiou rozlucili. Rodicia si odisli sadnut' dovnutra a my s Davidom sme ostali von uplne osamote. Aj moja Kiki odisla radsej spat'. Vtedy David urobil niece, co by som v tej chvili necakala od nikoho, ze sa to odvazi urobit'. Isiel za mojou mamou a opytal sa jej, Ci sa mozeme ist' prejst'. Neviem, co presne povedal alebo urobil, ale moja mama to dovolila. Uplne neznamemu chalanovi dovolila, aby sme sa isli prejst'. Nesli sme d'aleko. Len do parku a potom sme sa vratili naspat' k ohniku, ktory zalozili, lebo sa nevedeli rozhodnut', Ci budu grilovat' alebo opekat', tak spravili oboje. Sadli sme si blizko

il

24

25

I [

[ t

I Ii

I i

i I

I

'I

I

II

1

I

I

'Veronik.,a 'Vajayova

seba a nevi em, preco sa mi rozbuchalo srdce, roztriasli kolena a mky zakazdym, ked' sa na miia David usmial alebo len pozrel. V tej chvili, ked' sme sa akurat smiali na mojich nevydarenych pokusoch 0 balenie, rna chytil za mku a pobozkal. Potom som mu bozk opatovala a schulila som sa tisko v jeho naruci, Ani neviem, preco som si vtedy nemohla spornenut', Ci s niekym chodim alebo nie. David rna k sebe privinul este blizsie a pobozkal rna do vlasov. Vtedy som zdvihla k nemu hlavu a pobozkala ho. Bozkava sa ovel'a lepsie a s vacsim citom ako Patrik. Do certa, Patrik, to je ten chlapec, s ktorym chodim. Vedela som to vel'mi dobre, ale neviem, preco som na to vobec nemohla mysliet' (lepsie povedane nechcela som na to mysliet'). Sedeli sme tam este asi desat' minut, ked' som povedala, ze by sme mali ist' radsej dovnutra, lebo je uz strasna zima. Aj ked' pocit, ze rna vnutri bude hriat' obycajna deka a nie David, bol skl'ucujuci.

Nasi rodicia sa vel'mi dlho rozpravali v kuchyni, zabavali sa a smiali. My s Davidom sme sedeli v obyvacke a pozerali sa na film. Bol to horor, ja som bola taka st'astna, ze je pri mne prave teraz, ked' som sa bala, pritulila som sa pevnejsie k nemu, ked' som niece nechcela vidiet', pozrela som sa radsej na jeho tvar a hned' bol svet krajsi, ked' som sa nechcela pozerat', jemne rna pobozkal. Najsk6r na celo, oci, nos a nakoniec na usta, To bol ten najkrajsi bozk, aky som kedy v zivote dostala. Nikdy nan nezabudnem. Bol to prvy ozajstny citlivy bozk. Bozk, kde malo cenu a zmysel vyslovit' slova, take doveryhodne, slova, ktore ti povie len clovek, ktory t'a naozaj rna rad. Ten vecer bol nadherny, Nikdy predtym som nebola taka st'astna. Domov odisli oko- 10 polnoci.

I6a priatelia

Rano som sa zobudila s usmevom na perach. Vecer, ktory scm prezila s Davidom, bol nadherny. Pritom sme spolu len scdeli v objati a drzali sa za ruky. Prekvapilo rna, ze nemam vobec ziadne vycitky svedomia, zesom podviedla Patrika. Toto vazne nechapem, Preco rna aspen trochu netrapi pocit viny? Preco som to vlastne vcera urobila? Preco? Patrika rnam rada, ale do Davida som sa asi zal'ubila. Preco nemohol prist' skor, ako sa tu objavil Patrik a opytal sa rna, Ci s nim nechcem chodit'. Musim to dat' co najskor do poriadku. Ale ako? Keby mi niekto mohol poradit'. Zuzka tu nie je, veera odcestovala na dovolenku a ja som sa s iiou vlastne ani poriadne nerozlucila. Za Radkou ist' nemozem, ved' je jeho sestra. Ale keby som Radke povedala, ze ide 0 moju kamaratku, tak by to mozno isle. Skusim to. Preco museli teraz prist' naraz hned' dvaja? Tak dlho 0 miia nemal nikto zaujem ani ako 0 kamaratku (prehaiiam, mam dost' kamaratov a spoznavam stale novych l'udi), tak preco prisli teraz?! UZ som pocula, ze rna chce aj syn maminej kamaratky, ale ten u miia nema vobec sancu. Po prve: chodime spolu do triedy uz od zakladky. Po druhe: pozna rna az prilis dobre na to, aby sme spolu niece mali. Po tretie: vyzera vazne hrozne. Je to typicky priklad mamickinho milacika a najlepsieho ziaka v triede, a to vsetko v jednom. Nosi sveter zastrceny v nohaviciach len z jednej strany, z druhej mu vzdy vytrca. Ma okuliare so strasne hrubyrni sklickami a pokazene predne zuby. A s niekym takym by som mala chodit'? No, to nehrozi.

Vazne musim ist' za Radkou a opytat' sajej na "vymysleny pribeh",

• ••

26

27

rveroni~a rvajayova

II

I'

Radka prave sedela vonku na lavicke, ked' som za iiou poobede prisla. Citala nejaky casopis 0 spravnej vyzive. Neehtiae somju vyrusila,

- Ahoj, Radka:

- Viky, ahoj. Co tu robis?

- Dufam, ze t'a vel'mi neotravujem. Len potrebujem s nie-

cim poradit'.

- Jasne, ze neotravujes. Iba som prekvapena, ze sa ides opytat' prave mna, ked' sa pozname len jeden den. No som vel'mi rada, ze sme sa tak spriatelili.

- Aj ja som vel'mi rada.

- No tak si pod' sadnut', Ak ti neprekaza, budeme tu von-

ku, lebo vnutri akurat mama upratuje. Sadni si a pockaj, kyrn prinesiem nieco na obcerstvenie.

- So mnou si nemusis robit' starosti. Nezdrzim t'a dlho.

- Ale netaraj hluposti. V nas si vzdy vitana, A keby tu bol

este Dave, tak by bol nadseny este viae. 0 chvil'u pridem.

Mali naozaj peknu zahradu, Spravili ju ovel'a lepsie, ako ju mala predchadzajuca majitel'ka pani Kolarova.

- Tak uz som naspat'. Doniesla som malinovku a aj mineralku s dzusom, pretoze neviem, co si das. A na papkanie som doniesla tycinky a ovoeie. Ozaj mamina sa pyta, ci nam rna spravit' puding alebo si das radsej zmrzlinu?

- Radka. Ja som prisla len na ehvil'u. Nemusite si rob it' starosti. Vyzera to, akoby som prisla sk6r na hostinu.

Ale Radka sa nedala odbit'. Stala tam a usmievala sa na mfia, Bola slusne vychovana a pockala, kym dohovorfm, az potom sa ma znovu opytala:

- Das si puding alebo zmrzlinu?

- Aeh. Dam si radsej zmrzlinu. A povedz tvojej mamine,

ze rna dnes vecer prist' k mojej mame, ona uz vie s cim.

Ked' sa Radka vratila, doniesla vel'ky zmrzlinovy pohar s ovocim, trubickami a malickyrn dazdnickorn uprostred.

28

'Nit nas nerozdeli

Tak, Viky! Vyklop, co chces.

Takze, Mam problem s kamaratkou. Ona totiz rna pria(cl'a, ale zacal sa jej pacit' iny ehalan. VZ sa s nim aj boz- 1 avala a rna taky poe it, ze ho asi rna viae nez rada, teda rna ho radsej nez toho, s ktorym uz ehodi. A to je este len jeden problem. Za iiou totiz nikto predtym nebehal a teraz ju chcu II~ viae nez len ti dvaja. Ona neehee klamat', a tak nevie, uko ieh rna odbit', aby ieh vel'mi neurazila. To akoze tych, I torych neehee.

Viem si predstavit', ako som ju asi presvedcila, lebo som I lamala len raz v zivote, aj to som sa priznala, pretoze aj tak by zistili pravdu. A este som aj koktala a neviem, ci som aj nczmenila farbu. Len neeh mi to uveri.

- Tak, Radka, co by si mi poradila? Tedajej, co by si poradila mojej kamaratke?' To ona rna taky problem.

- Pozri, Viky! Tak na rovinu. Neeh si jednodueho vyberie toho, ktoreho rna radsej. A nikomu nemusi klamat'. Jednoducho mu povie na rovinu, ze spoznala niekoho, ku komu zacala citit' niece viae ako priatel'stvo. Neeh mu povie, ze ju 10 mrzi, ze mu ublizila, ale prave preto, ze sa s nim neehee hrat' a klamat' mu, tak mu to povedala radsej sama. Neeh sa to, chudacik, nedozvie od niekoho ineho.

- Radka! Ale co ak sa to boji povedat'? A co ak este nevie, ktoreho rna radsej? Ktory rna byt' ten, co sa stane len priatel'om?

- No. To je d'alsi problem. Musi sajednodueho rozhodnut', kto bude kamarat a kto priatel'. A aj tak sa to niekedy musi dozvediet'. A bude lepsie, ked' sa to dozvie od nej.

- Dobre, takjej to poviem. Mozem vediet', kde mate WC?

- Chod' dovnutra a mamina t'a uz usmerni. A ozaj, Viky.

Ty naozaj nevies klamat'. A, prosim t'a, vyber si spravne, Ako to mohla zistit'. Viem, ze neviem dobre klamat', ale ze az tak zle, to som si nemyslela. Urcite vie aj to, ze tym

29

Veroni/ta Vajayova

druhym chlapcom je jej brat. A ona mu to iste povie a bude po najkrajsich okamihoch. Musim sa rozhodnut', kto bude len mojim kamaratom a s kym chcem chodit'.

- Vies, Radka, ja som ti nechcela klamat', ale bala som sa, ze ked' ...

- Viky, ja ti predsa nic nevycitam. A aj ked' je Dave moj brat, tebe pomozem ako kamaratke. Len nechcem, aby si mu ublizila, Vies, Dave, on ... proste toho prezil uz v zivote naozaj vel'a. A nechcem, aby sa znova popalil. Ani v laske nemal vel'mi vel'a st'astia, jeho priatel'ka ho nechala, ked' sa dozvedela celu pravdu 0 jeho zivote a navyse aj Dave zistil nieco, co sa mu nepacilo. Vtedy to naozaj vel'mi zle znasal. Dokonca nechodil ani do skoly, ani do prace. Ma to sice t'azke este aj teraz, hoci su to uz dva roky. Zostavaju mu tri roky, aby skoncil vysoku a popritom este aj pracuje. Chodi reprezentovat' firmu po celom svete a ziskava pre iiu tie najvacsie ocenenia. Je to naozaj vynikajuci clovek. Ak mam pravdu povedat', firma by sa nikdy nedostala tam, kde je teraz. Za to vsetko vd'acia prave Davidovi.

- Aku pravdu 0 jeho zivote? On niece urobil alebo je nejako chory? Radka, povedz mi, prosim, co mu je.

- Vel'mi rada by som ti to povedala, ale to musi urobit' on.

Ja nemozem hovorit' 0 jeho problemoch pred inymi, Ked'ti bude doverovat' a zisti, ze to mozes vediet', tak ti to povie. Ale ja nesmiem.

- Ale preco nie? Je to az take vazne? Radka, iba si rna vystrasila.

- Vies co, Viky? Prosim t'a, zabudni na to, co som ti prave povedala. Ver mi, urcite sa to dozvies, Len potrebujete cas a musite si veci ujasnit' a blizsie sa spoznat'. V prvom rade sa musis rozhodnut'. Bud' moj brat, alebo ten tvoj Patrik.

Ked' som prisla domov, vobec som sa necitila lepsie a nemala som ani jasno. Vsetko spadlo z vysokej skaly a zrutilo

I I'

I

,!

I I,

30

:Nic nds nerozdeli

:-Ill do hlbokej priepasti. Musim ist' za Patrikom a porozpravat' sa s nim. Ale co mu poviem? Co ak bude writ', co ak si nicco spravi, alebo spravi niece mne?

- Viky! Prisiel Patrik, tak pod' rychlo dole.

- Ahoj. Prisiel som sa s tebou rozlucit', pretoze zajtra od-

.hadzame na dovolenku do Talianska. Sl'ubujem, ze ti princsiem kopu darcekov.

- Patrik, ale ja ti musim niece povedat'. Musim sa s tebou surne rozpravat', Je to naozaj vel'mi dolezite.

- Tak to bude musiet' pockat', pretoze 0 desat' minut odchadzam.

- Ale to nernoze pockat', Ja sa s tebou musim asi rozist'. hcem, aby si bol iba moj kamarat. Neviem, Ci to pochopis, Hie ja som ti nikdy nechcela ublizit'. Prislo to sarno. Prepac. Nebolo to ani take t'azke, ako som si myslela. Myslela som Hi, ze ti to nezvladnem povedat', ale zvladla som.

- Co si zvladla? Nebol som tu chvil'u, takze neviem, co si hovorila. Tak, ahoj. A nezabudni, ze t'a l'ubim, Pa, zlatko.

Vtisolmi na lice maly bozk a uz ho nebolo. Ani stopy po 110m nezostalo. Ako by tu vlastne nikdy ani nebol. Este zakrical, ze 0 desat' dni sa porozpravame 0 tom, co som chcela. To bolo vsetko, To nie je mozne. Preco tu nebol? Preco to nepocul? Jasne som mu povedala, ze sa s nim chcem rozist'. Preco som len nemala oci otvorene, ked' som mu to hovorila? Preco som ich zavrela, aby som nevidela, ako sa trapi. A on si zmizol. Co budem teraz robit'? Za Radkou ist' nernozem, pretoze tu rna priatel'a a nechcem ich rusit'. A David vecer pride za mnou a Radka sa ma isto bude pytat', ako som sa rozhodla, a ci som sa s Patrikom uz rozisla. Budem musiet' povedat', ze ano, Ale co ak mi to neuveri? Co ak ma znova prekukne? Co potom spravim?!

•••

31

,

, '

,

" I

II

!

I

I'

'Veronik,a 'Vajayovd

:Nic nds nerozdeii

- Ahoj, Viky. Ako sa mas? Ten den, co sme sa nevideli, mi pripadal ako rok. Som rad, ze t'a znova vidim. Ideme niekam na kofolu? Preco nic nehovoris? Co si stratila jazyk?

- Nie. Ale stale hovoris len ty a miia nepustis k slovu. David, aj mne ten den, co som t'a nevidela, pripadal ako cely rok. Pod' zatial' d'alej a opytam sa mamy, dokedy mam byt' doma, ale este sa idem prezliect'. Sadni si zatial' a cit' sa tu ako doma. Hned' som naspat',

Budem tu s nim celych desat' dni a to bez Patrika. Musim mu povedat', ze este mam priatel'a, ale uz sa pracuje na tom, aby som sa s nim rozisla, Len som to nejako nestihla povedat', este ked' stat pri mne. Ked' som zisla dolu z izby, David sa rozpraval s mojou mamou a ta ho zaujato pocuvala s otvorenymi ustami.

- Mami? Ideme s Davidom na kofolu, ak budes niece potrebovat', zavolaj mi. A ozaj dokedy mozem byt'?

- Zlatko. Vsetko som uz povedala Davidovi, ten ti to potom povie. Tak sa dobre bavte a nestrat'te sa mi. Ahojte. Ja este musim niece spravit' s tvojou maminou, David.

- Tak, ahoj, mami. Co si porobil s mojou maminou, ze sa tak zmenila? A kedy mam byt' vlastne doma?

- Povedala, ze 0 dvanastej uplne staci.

- 0 kol'kej, ze to staci? 0 dvanastej? To ako 0 polnoci?

Este dnes 0 dvanastej? Si pocul naozaj dobre?

- Tak. Kam vlastne pojdeme? UZ viem, ukazem ti nasu chatu a potom pojdeme do Lucenca na malinovku do bam. Suhlasis?

Ani som sa nestihla spamatat' z toho, ze mozem byt' doma az 0 polnoci a uz aj ideme vraj na malinovku do Lucenca. A co to este povedal, ze ideme k nim na chatu? Jeho rodina rna aj chatu?

- Ta nasa chata je naozaj super. Vies, ona je vlastne moja.

Otec miju daroval na moje dvadsiate narodeniny, ktore som

mimochodom oslavil len pred mesiacom. Takze som cerstvy dvadsiatnik. Dobre, nie?

- Asi ano, Ja sa nevi em spamatat' z toho, ze rna mama, ale to je vlastne jedno. Som rada, ze som tu s tebou. Ani si nevies predstavit', ako som sa tesila na vecer, ked' t'a znovu uvidim.

- Ale viem si to predstavit'. Lebo aj ja som sa tesil ako male diet'a na novu hracku. Vcera som skoro ani oko nezazmuril, tak som sa tesil na teba .. A mam pre teba este jedno prekvapenie. Od zajtra sa mi zacina dovolenka, a tak sa niekam vyberieme a bude asi najlepsie, ked' ti to poviem hned' teraz, aby si sa stihla do stredy pobalit'. Ones je pondelok, mas skoro dva dni casu.

- Co prosirn? Ty rna dostanes do takeho pomykova,

o chvil'u ani nebudem vediet', ako sa volam, Pekne po jednom. My spolu pojdeme na nejake dva alebo tri dni prec?

- Omyl. Na desat' dni.

- Tak my spolu pojdeme na desat' dni niekam akoze na

dovolenku?! A ako to chces zariadit' s mojou mamou? To mi povedz, lebo moju mamu nikto nepresvedci, aby rna pustila s niekym co i len stanovat' na nas dvor.

- Ale ja som to uz s tvojou mamou vybavil. Bola nadsena, ked' som jej povedal, ze nas moze hocikedy prist' skontrolovat'. Budeme tam my dvaja a moja sestra so svojim priatel'om. To bude zabava. Je tam blizko take mensie jazierko, v ktorom sa mozeme okupat', Vsetci suhlasili s tyrn, ze tam budeme spolu. Moja sestra je rada, ze ides s nami a ze tam nebude ako kazdy rok sarna medzi chalanmi. A ja som tid rad, ze budes so mnou. A uz sme tu. Vysadat', princezna.

Ja som v soku este teraz. Moja mama rna pusti s tymito, vlastne uplne cudzimi l'ud'mi, na chatu. Ked' som minuly rok chcela ist' na stanovacku do vedl'ajsej dediny, nechcela 0 tom ani len pocut'. Nechapern, co sa jej stalo. Je sice

32

33

Veronifta Vajayova

'Nit nas nerozdeli

pravda, ze uz 0 mesiac budem mat' osemnast' rokov, ale to je este cely mesiac a nejake dni. Ja mam totiz narodeniny az 11. augusta.

- Vsak je tu krasne? To nam bude super. Budeme sa bavit', spravime si nadherny tyzden prazdnin. A budeme spolu ako par. Teda ak chces, aby sme my dvaja tvorili par. Lebo ak nie, ja to pochopim. Staci povedat'.

- David. Ja s tebou chcem chodit'. A vies ako vel'mi? Som rada, ze to vidis tak, ako aj ja.

- Paci sa ti tu? - opytal sa ma a objal ma okolo pliec. Zadival sa mi hlboko do oci a povedal mi: - Som taky st'astny, ked' si pri mne. Ale vel'mi t'a prosim, neubliz mi.

Aj ked' som skoro nic nepochopila, strasne sa ma to dotklo a musela som nad tym rozmysl'at'. Preco mi to povedal? Je v tom nejaka suvislost' s tym, co mi rozpravala Radka? Teraz mu vsak musim povedat' 0 Patrikovi, ze my dvaja budeme iba kamarati. Teda s Patrikom. Ja mu vazne nechcem ublizit'. Myslim, ze mu to radsej este nepoviem. Naco budem zbytocne hovorit', to, co neviem na isto. Este len bude oheii na streche, ked' to poviem Zuzke a Tomasovi. Ani nechcem vediet', co sa stane, ked' sa to vsetci dozvedia. Budu hovorit', ze som ho vymenila za lepsieho. Vyuzila som ho a potom odhodila. Ved' nas vzt'ah trval vlastne len par dni. Ani nie styri. To vsetko bolo jeden vel'ky omyl. Nikdy som nemala zacat' chodit' s Patrikom a ani s Davidorn, Aspoii nie s obidvomi naraz. To proste nefunguje. Ja neviem, co mam urobit'. Keby tu tak teraz bola starka, vsetko by bolo jednoduchsie. Ona by mi urcite poradila, co mam urobit'. Ja ich chcem vlastne obidvoch. Nechcem prist' ani 0 jedneho, pretoze na Patrika som tak dlho cakala a strapiiovala som sa pred nim. A David je chlapec, na ktoreho som cakala cely svoj zivot. A teraz, ked' je tu, nevi em, co mam urobit'. Tak mi niekto porad'te. Nechcem prist' ani 0 jedneho. Ja som

vlastne taky typ cloveka, ktory chce, aby ho mal kazdy na 10l11to svete rad. Necitim sa dobre, ked' sa na mria niekto hneva. Som vtedy uplne bez duse a ani sa nechcem s nikym rozpravat', S Davidom sme sa vcera vecer vel'mi dobre baviii. Ale mala som vel'ke vycitky svedomia za to, ze som !11l1 nepovedala celu pravdu, ze mam este jeden vzt'ah. Ja ich vlastne oboch klamem. A vraj nevies klamat'. A ako ti to dobre ide. Toto sa musi skoncit', Myslim tym to rozpravanie NCl s vlastnyrn podvedornim, ale aj to s tymi chalanmi. Raz a navzdy to ukoncim, ale mozem tak spravit' len vtedy, ked' sa domov vrati Patrik. Bude to presne 0 devat' dni. Mala by som sa uz konecne pobalit', aby som bola zajtra rano pripravena. Dnes Davida neuvidim, pretoze mam dost' praceo Ideme spolu s mamou do mesta. Chce niece nakupit' na nejaky projekt, ktory pripravuju spolu s pani Hornou, teda I' tetou Ivetkou. Ona mi sama povedala, aby somjej tykala, ale ja som radsej povedala, ze ju budem volat' teta. Davidova mama je super zenska. A potom chceme este kupit' nejake plavky a nohavice a este nejake, podl'a mila, uplne zbytocnosti. Neviem mamine vyhovorit', ze plavky mam este z minuleho roku a budeme len pri jazere, ze nohavic mam plnu skririu a staci mi akurat tak nova zubna kefka. To je naozaj vsetko. Ved' vsetky veci rna predsa zariadit' David a bude to pripravovat' a vybavovat' este nejake formality prave dnes. Tak sa stretneme az zajtra rano, ked' budeme odchadzat'. Ma prist' po mila okolo deviatej alebo desiatej. Neviem, ci to vobec vydrzim bez neho taky dlhy cas. Dnes prespi na chate a zajtra pride po mila a Radku, aby sme tam mohli stravit' krasny tyzdeii. Potom sa vrati Patrik a budeme sa musiet' porozpravat' a ukoncit' nas vzt'ah. Akurat sme prisli do Prioru a maminka zbadala take chutne plavky, ze ma do nich urcite bude chciet' navliect'. A uz aj na mria krici:

34

35

'Veronikg'Vajayova

- Viky, pozri! Ake krasne plavky som ti nasla, No nie su nadherne? Tie ti urcite pristanu. SU pekne fialovo-cierne, a ty mas predsa take farby rada.

- Ano, mami. SU naozaj pekne.

A to som teraz vazne neprehaiiala. Boli uzasne. Take dvojdielne. Obidva diely na zavazovanie a s malym ciselkom na spodnom dieli plaviek. Vrch bol cisto fialovy, len snurky na zavazovanie boli cieme a spodok bol robeny presne naopak. Proste super. A ani nestali vera. Okolo 13 eur. Tie minulorocne stali nejakych 17 eur. A dostala som ich od otca, ktory mi ich kupil, ked' sa vracal z obchodneho rokovania v Prahe. Moj otec totiz pracuje s pocitacmi a prezentuje firmu po celom svete. Naposledy bol v Parizi a 0 nejaky tyzden sa chysta do Talianska. Povedal mi, ze ak budem posluchat', tak ma niekedy so sebou zoberie. Moja mamina pracuje ako ucitel'ka na zakladnej skole, Uci matematiku a dejepis. Kedysi som aj ja chcela byt' ucitel'kou a ucit' dejepis a slovensky jazyk, ale to by som musela ist' na gymnazium a ja z celej svojej duse nenavidim fyziku. A vlastne mi je dobre na obchodnej akademii. Na buduci rok bud em maturovat' a potom si podam prihlasku na vysoku skolu. Snad' to nejako zvladnem. Na vysoku by som mala ist' do Banskej Bystrice.

- Tak co, Viky, chces ich?

- Ano, mami. Mozerne ich zobrat'.

- Dobre. Tak, co to este potrebujes? Aha, nejake nohavice.

- Ale mami, ved' nohavic mam plnu skrinu.

- Neodvravaj, ked' davaju, tak ber, ked' t'a biju, tak ute-

kaj.

- Dobre. Ale chcela by som nejake tristvrt'ove rifle alebo nejake take teplaky, Ci nohavice. To je uz potom jedno. A mami, mozem t'a poprosit' este 0 nejake tricko s ramienkom okolo krku?

36

:Nit nas nerozdeli

- Jasne, ze mozes. A pojdeme kupit' aj nejake ponozky a spodnu bielizeri.

- Tak to tu zase nechame tol'ko penazi, ze ocino zosalie. !\ vezme ma takjedine do Bratislavy, a nie do Talianska.

- Neboj sa. On sam mi povedal, ze ti mozern kupit', co budes chciet'. Co by si este chcela?

- Mama, to mi uplne staci, Ja uz nic nepotrebujem. Marne plavky, nohavice, tricko, ponozky a aj spodnu bielizeii. To je nadmieru. Kup si radsej nieco pre seba. Co povies na to, keby sme isli kupit' niece tebe? Napriklad nejake plavky, aby si mala, ked' pojdeme na dovolenku do Sturova? Co povies?

- Vikt6ria. Ja mam dobre plavky. A na dovolenku ideme az v auguste a pojdeme aj s Hornymi.

- To si mi este nepovedala. Kedy ste sa tak rozhodli? To je to, co teraz tak tajne pripravujete?

- Dohodli sme sa len vcera, A co pripravujeme, nie je az take tajne, pretoze to vie dost' vel'a l'udi, ale tebe to, bohuzial', nemozem povedat'.

- Ako, bohuzial'?

- No lebo ty by si to urcite vytarala.

- Ja predsa nie som klebetna.

- Ja viem, ze nie si.

A pobrala sa do d'alsieho obchodu. No predtym na miia este hodila tajomny usmev, ktory som videla len jediny raz. Bolo to vsak uz vel'mi davno. A ani si uz nepamatam, co vtedy vlastne spravila. Lepsie povedane, co vtedy pripravila.

- UZ viem, co ti kupime. Niece na obutie. Sl'apky alebo botasky, alebo sandale. Co z toho by si viae potrebovala?

- Mami. Ved' sl'apky a sandale sme kupili na zaciatku prazdnin,

- Mas pravdu. Kupime botasky.

- Mama! Ale ved' ty ma vobec nepocuvas. Ja sa ti snazim

37

Veronif?g. Vajayovti

povedat', ze nemusime minut' vsetky peniaze, ktore nam ocino dal.

- Mas pravdu. Radsej ti ieh dam a potom si za ne kupis ty sarna, co budes potrebovat'.

- Tak teraz si rna uz vazne nastvala.

Bola som taka nervozna, pretoze som sa jej snazila uz strasne dlho vysvetlit', ze peniaze nie su na svete jedina vee, ktora drzi l'udi pri zivote.

- Viky! Ja viem, ze ty mas na peniaze iny nazor, ale ja ti tie veei kupujem len preto, ze ked' som bola male diet'a, nemali sme tol'ko periazi, aby si maminka mohla dovolit' nam kupit' vsetky nadherne veei, ktore sme videli. Ja len eheem, aby ti v zivote nic nechybalo. Aby sa ti niekto nevysmieval ako mne a mojim surodencom v skole a na uliei, ze nosime veei jeden po druhom. A zvlast' mne, ked'ze som mala len samych bratov, musela som nos it' chlapcenske oblecenie, Potom sa to siee zlepsilo, ale to bolo, az ked' som studovala na strednej skole a otee mal uz vel'mi dobre platenu pracu a aj mamine v robote prilepsili. Tak preto ...

- Mami, ale ja som predsa nikdy nepovedala ani tebe, ani oekovi, ze mi musite dokazovat' lasku drahymi veeami.

A predsa mi v zivote niece chybalo. Bola to skor laska rodica k diet'at'u. Ine deti ehodili na prechadzky so svojimi rodicmi, po veceroch hraIi hry, zabavali sa, eez vikendy chodiIi do lunaparkov, na kolotoce, na vychadzky na hrad. Proste boli cely cas spolu. Ja som vzdy sedela doma a hrala sa na pocitaci alebo som citala knihu. Tesila som sa len na sviatky, pretoze vtedy sme boli cela rodina pohromade. Piekli sme spolu kolaciky, zdobili strorncek a vecer pozerali rodinne komedie a pili kakao. To boli jedine pekne ehvile, ktore sme travili spolu ako rodina. A nepovedz, ze sme vtedy boli este aj s Martinkom, a ze sme vtedy boli jedna st'astna a vel'ka rodina. Lebo to nie je pravda. Vy s oteom ste sa vtedy dost'

38

'J{ic ntis nerozdeli

caste hadali aj pred nami. Vy ste uz vtedy vedeli, ze Martinko nie je v poriadku. A preto ste sa nevedeli dohodnut', k akemu specialistovi ho poslat'.

- Viky! Toto si mi nikdy predtym nepovedala. Preco si cele tie roky mlcala a nepovedala mi to? Preco si vsetok ten hnev dusila v sebe? A ako si to myslela s Martinkom?

Radsej som jej uz nic neeheela vraviet', pretoze som Martinkovi sl'ubila, ze sa to nikto nedozvie. Martinko bol naozaj at prilis mudre diet'a na svoj vek. A neeheela som jej to povedat' aj preto, ze mala uz plac na krajicku a neeheem, aby sa mi tu rozplakala. Ale musim jej to povedat'. Musi vediet', co si vlastne jej syn myslel 0 eelej tej veei.

- Mami, vies, ze ti neeheem ublizit'. A ja som Martinkovi sl'ubila, ze ti to nepoviem, kyrn nepride vhodny cas. A myslim si, ze tu nie je ani vhodne miesto. Tak si pod'me niekam sadnut'.

- Dobre. Pod'me radsej niekam na zmrzlinu alebo kam. Nakoniee sme sa rozhodli, ze si dame zrnrzlinovy pohar a viedensku kavu. Ked' sme uz sedeli so zmrzlinou a kavou, vtedy som dostala strasny straeh. Co ak to mamina nepochopi, co ak nepoehopi, ako to Martinko vlastne myslel?

- Mami, ja neviem, ci to spravne pochopis, ale budem sa ti to snazit' vysvetlit'. Ale nesmies sa hnevat' ani na neho, ani na mila. To mi sl'ub ako prve, inak ti nic nepoviem.

- Sl'ubujem ti, ze sa nebudem hnevat' ani na teba, ani na ...

Slova jej akosi uviazli v krku. Ja som znovu dostala straeh, ze ak jej to tu poviem, tak skolabuje. Ale ked' som jej to uz sl'ubila, tak som nemohla cuvnut'. Rozhodla som sa, poviem jej to a budeme to mat' z krku.

- Viky! Prosim t'a, uz zacni hovorit', lebo sa zblaznim,

- Netlac tak na mila, lebo je to dost' chulostiva vee.

- Dobre, len uz hovor!

39

Veronik,a Vajayova

Wic nds nerozdeli

- Martinko mi raz vecer, ked' ste sa strasne pohadali, povedal, ze vie, ze rna vel'mi zlu ehorobu a ze coskoro odide do nebicka. Vtedy som mu povedala, ze takto nesmie hovorit' a ze je tu este sanca, ze bude zit'. No on mi povedai: - Ak sa najde clovek, ktory by rna mohol zachranit', tak mu to nedovol'! Myslela som si, ze iba zartuje, ale potom mi povedal, ze vcera vecer, ked' sa modlil, prosil Boha, aby si ho vzal k sebe a dovolil mu stretnut' sa znovu so starkou. Vraj tu nie je st'astny, ze nenavidi, ked' sa vy dvaja had ate a nenavidi to preto, lebo vzdy je hlavnou temou hadky on a peniaze. Mozno nepoznal vel'mi dobre, ze peniaze su na tomto svete pre tychto l'udi vel'mi dolezite, lebo bez nieh nie si nic. Ale povedal mi este, ze nas vsetkych Iubi, ale ze starku l'ubi viae, a pre to ehee ist' k nej. Mal taky poe it, ze ste ho nikdy nemali radio Vraj len starka a ja sme vedeli, co je to laska. Vel'mi si zelal, ze ak by skoncil na takych pristrojoeh, ako videl v Pohotovosti, neeh ho radsej odpoja, pretoze neehee mat' na sebe tol'ko hadiciek a neehee ani injekeie. Vraj bude vlastne rad, ked' tu uz nebude. Ked' sa dostane ku starkej, ktoru vzdy bral ako ... ako ... povazoval ju proste za svoju ...

Teraz sa slova zasekli v hrdle mne, ked' som videla mamu, ako place a ako zubozene sa tvari. Nevedela som, ako jej to mam povedat', pretoze somju neeheela zranit' este viae. Ako som jej mala povedat', ze ...

- Viky, zniesla som toho uz dost', tak prosim t'a, hovor d'alej.

Hovorila to tak presvedcivo a s takym hlasom, ze ona predsa neplace, onaje silna zena a vsetko zvladne. Ale poznam ju az prilis dobre , aby som vedela, ze ju tymito slovami, ktore poviem, uplne znicim. No v tej ehvili mi nenapadlo nic ine, co by som mohla povedat' alebo urobit' ako to, ze som k nej prisnipila, objala ju a rozplakala sa tid. Povedala som jej, ze ju vel'mi l'ubim a mam ju rada viae ako svoj zivot, ale

ucmozem jej povedat' tu tvrdu pravdu. Ona by to nezniesla. Ncvydrzala by skutocnost', ze jujej syn nemal rad ako matku, ale len ako zenu, ktora sa 0 neho starala a vyehovala ho. Bral ju ako opatrovatel'ku alebo ako pestunku, A slovo, ktoryrn sa s nou lucil, pre neho neznamenalo vlastne vobec nic. Bolo to len strohe "mama" a este dodal .J'ubim ... " a d'alej uz ncdopovedal, pretoze to boli jeho posledne slova, ktore povedal, predtym ako sa jeho srdiecko zastavilo a prestalo bit' navzdy, Predsa som jej nemohla povedat', ze starku povazoval za svoju .mamu" a eheel byt' stale pri nej. To by bola rana. Uz aj tak som jej sposobila vel'ku bolest', a tak som jej radsej zaklamala a povedala som jej:

- Povazoval ju proste za vynikajucu zenu, ktora mu dala najlepsiu maminku, aku kto mohol mat', ale ju teraz neehee neehat' samu, aby jej nebolo tak smutno. Vraj ty mas este miia a oeka, ale starka nikoho.

Marne sa vtedy rozziarila tvar a bola taka st'astna, ze od radosti dala casnikovi vysoke prepitne. Neeheem si ani predstavit', co by urobila, keby som jej povedala naozajstI1l1 pravdu. Neeheem na to ani mysliet', uz mam dost' vel'ke problemy s tym, ze som klamala svojej marne, ale je to len pre jej dobro. Ved' nikto nezide z neb a a nepovie jej - tvoja dcera ti klamala. Tvoj syn t'a nikdy nemal rad ako matku, ale len ako priatel'ku. To by ju zlomilo. Prepac mi to, bracek. Dufam, ze rna pochopis, ale ja som jej nemohla spravit' taku hroznu vee. Ak by vsetci l'udia eheeli byt' len priatel'mi, tento svet by asi vyzeral inak. Mozno by bol lepsi a mozno nie. No rozhodne by som teraz nemala taky vel'ky problem s Patrikom a Davidom a s mojou mamou a mojim bratom. Fakt mam poeit, ze vsetkym len klamem. Pritom neznasam klamstvo.

40

41

I

!

Jiit nas nerozde{i

Proj raz

ako mal. Preco ju, preboha, Radka, ukazujes? Musim ti cim skor zohnat' novu. Preco sa vlastne pytas? Nepodobam sa?

_ Ak mam pravdu povedat', tak ani vel'mi nie. V skutoc-

nosti vyzeras ovel'a lepsie.

- 666! Tak to ti teda d'akujem. Vazne super kompliment.

- A na miia si nezabudla, Viky? Ja nevyzeram dobre? -

opytal sa ma David, s takou stipkou ziarlivosti v hlase. A tak, aby som ho donutila este trosku viae ziarlit', povedala som: _ No vies, ak mam pravdu povedat', tak ani nie. Ja som si vlastne ani nevsimla, ze si tu.

- Teraz ti to natrela, kamosko!

_ Tak yam vel'mi pekne d'akujem. Ste kamarati, ako sa

patri. Vazne, len co je pravda.

_ Ale no tak, hadam sa len na riu nenahnevas? Ved' ona to myslela iba zo srandy. Vsak, Viky? - pozrel na mria Martin. Ani neviem preco, ale mala som strasnu ehut' odpovedat': nie, ja som to myslela vazne. No namiesto toho som vyslovila: - Pravdaze, ved' co by som robila bez teba. Vlastne by som tu teraz ani nebola. - Naklonila som sa blizsie k nemu

a pobozkala ho vzadu na usko. v

_ To je take mile, ked' sa l'udia uzmieruju. Co na to povies, Martin? - opytala sa Radka a zrejme eheela naznacit', ze aj ona by sa rada uzmierovala. No Martin ju nepocuval, pretoze mal starosti so svoj im skreckom. On ho nosi fakt vsade so sebou. Ked' mi to hovorili, tak som tomu nemohla uverit'. Skrecok niekam odbehol, a to bez vedomia Martina. Ten teraz hromzil, ze nenavidi toho hlupeho Maxa (tak sa vola jeho skrecok), ze by bol najradsej, keby to hlupe zviera, ktore tak strasne miluje, sedelo iba v jeho klietke. Ale ta klietka bola naozaj paradna. Ja byt' skreckom, tak si dam povedat'. Ale ten skrecok rna vlastne pravdu. Co rna cele dni rob it' v klietke? UZ ho nebavi stale jazdit' na koliesku hore dolu, ani preliezat' eez rebriky a preliezacky.

Ked' sme sa vratili vcera domov z nakupov, mama prekypovala st'astim. Otee nechapal, co sa s iiou stalo, a preto mu vsetko povedala. Otee vsak tomu neveril, tak ako mama, a prisiel za mnou, Ci som jej nahodou nepovedala niece ine, len aby somju potesila. Musela som klamat' aj jemu a povedat', ze je to vsetko pravda. Raz sa tak zamotam do vsetkych svojieh klamstiev, ze uz nebudem vediet', co som povedala vcera alebo pred hodinou. Ja som predsa nikdy neklamala. Vsetko sa to zacalo az vtedy, ked' sa tu objavil David. Miia ani tak netrapi, ze klamem rodicom, ako to, ze klamem Davidovi. Voci rodicom je to len milosrdna loz, ale voci Davidovi je to obycajne klamstvo, ktore sa snad' neda ani odpustit'. Co ak sa to dozvie skor, ako mu to poviemja? Keby som mu to povedala dnes, tak by som sa mohla rozlucit' s tym, ze p6jdem s nimi na ehatu. Urcite by si to rozmyslel a bud' by nesiel on, alebo by som nesla ja (co je ovel'a pravdepodobnejsie, ked'ze je to jeho ehata) a ja sa tam tak vel'mi tesim.

Prave zatnibilo pod nasim oknom auto. Tak som len rych- 10 zamavala Davidovi z okna a rozbehla som sa dole. Rozlucila som sa s maminou aj s oeinom a uz som hrdo sedela na zadnom sedadle pri Radke. Zoznamila som sa aj s Martinom. Je to naozaj mily ehalan a vyzera ovel'a lepsie ako na fotke, ktoru mi ukazovala Radka.

- Martin? Vazne si to ty na tej fotke, ktoru rna Radka?

- Na akej fotke?

- Ved' vies, na tej, kde si sa fotil pred rokom na dovolenke

s kamaratmi.

- Aha. Tak na tej. Vies, Viky, ja som na tej oslave vypil viae, ako som zvladol. No nebol som to len ja, co vtedy pil viae,

42

43

II

Veroni/ta Vajayova

:Nic nas nerozdeli

- Martin. Preco mi sem vzdy t'ahas tie male mysi? - opytala sa Radka.

Ona mala vlastne rada zvieratka, ale Martinov skrecok jej uz vazne liezol na nervy. Raz mi rozpravala, ze ked' boli minuly tyzdeii na kofole v bare, tak priniesol skrecka so sebou. Nebolo by to mozno az take hrozne, ale on priniesol celu jeho "vybavu". Pod pojmom "vybavu" myslim: klietku o priemere 50 em x 25 ern x 20 cm, papanicko pre skrecka a este aj specialnu vodicku, aby sa chudacik skrecok nenapil niecoho ineho. Vtedy mu vraj Radka urobila taku scenu, ze sa skoro poskladal.

- To nie je ziadna mys! Je to skrecok. A preco sa ja vlastne s tebou hadam?

- Dobre, tak sa nehadaj a vykasli sa na to, lepsie povedane vykasli sa na miia a chod' si hl'adat' toho svojho prekliateho skrecka Maxa. UZ len to meno je protivne a nieto este ten tvor, co ho nosi. Fuj. - Radke v podstate islo 0 hadku, pretoze sa chcela udobrovat'.

Ked' sme uz konecne boli na chate a prave vystupovali z auta, aj skrecok si veselo vybehol a utekal po krasnej zelenej travicke, ktorej bolo siroko-d'aleko naozaj dost'. My ostatni sme sa len pozreli, co to bezi okolo. Ked' sme sa spamatali, tak Radke praskli nervy a Martin sa rozbehoi za svojou (zda sa) jedinou laskou. Radka bola naozaj s nervami v koncoch. Radsej odisla do izby. Ked' som si ttl chatu prezrela z blizka, bola v skutocnosti naozaj dost' vel'ka, Minule som ju videla len zvonka a pripadalo mi sice, ze je v nej dost' miesta, ale ze az tol'ko? Kazdy sme mali vlastnu izbu. Vlastne mali by sme mat' kazdy vlastnu izbu, ale ak sa Radka s Mat'om pomeria, tak bude jedna izba naviae, Okrem tych styroch nasich izieb tu bola este jedna spolocenska miestnost', obyvacka, kuchyria a nakoniec aj kupel'na s WC. Vlastne to je lepsie ako nas dom. Tie izby

na spanie neboli sice vel'ke. Zmestila sa do nich len jedna postel' (manzelska), skriiia, maly stolik pri posteli a jedna stolicka, Ale zato v obyvacke bol kozub, dye vel'ke rohove pohovky, styri kresla, ktore, ako som sa dozvedela, sa dali aj rozlozit', jeden vel'ky stol a dva male stoliky pri pohovkach, televizor, video a veza. Bola tu aj jedna skriiia, dost' vel'kych rozmerov. Kuchyria bola malicka, bola v nej kuchynska linka, jeden mensi stol, dye stolicky, pracka a kos. Zato spolocenska miestnost' bola uctyhodnych rozmerov. Bol tam dlhy stol, dal sa sice zlozit', ale mal asi 4 m, okolo neho boli stolicky, take tie s kral'ovskym operadlom a boIi calunene, potom tam bol bar a za nim jedna velikanska skrina s vel'kym mnozstvom napojov, cipsov, krekrov, cukrikov, cokolad a d'alsich veci na jedenie. Aj v tejto miestnosti bola d'alsia veza, Ked' som to vsetko vide la, tak som si myslela, ze uz na kupel'riu ani vel'a nezostalo, a ze rna uz nic neprekvapi. Ci som sa mylila! V kupel'ni bola vel'ka okruhla varia, sprchovaci kut, vel'ke okruhle umyvadlo so skrinkami naspodku, pri nom stala vel'ka skriiia s uterakmi, zupanmi a zahliadla som tam aj nejake pyzamo. Cela kupel'ria bola oceanovo modrej farby ana stenach boli vesiaciky v tv are roznych morskych potvoriek. A nemohla som tomu uverit', ale este aj uteraky a zupany boli v modrej a bielej farbe. Podlahu mali vydlazdickovanu nabielo. Ostavala len toaleta. Bola v obycajnom style s jednym We. Keby som ich nepoznala, tak by som povedala, ze su uplne zazobani prachaci, ktori nernaju zaujem 0 obycajnych prizemnych chudakov. A David si aj vsimol, ze som akasi nesvoja po tej prehliadke.

- Vies, ja som ti povedal, ze ttl chatu mi daroval otec, ale uz bola zariadena, Zariadil ju kedysi moj dedko. Predtyrn, ako zomrel, mi este povedal: "Jedine ty si zasluzis tuto chatu, ktora je honosne zariadena, pretoze si jedinym z rodiny,

44

45

il

Veronilta Vajayova

:Nie nds nerozdeii

ktory nepozera len na peniaze." Dlho som nechapal, co tym naozaj myslel a potom som zistil, ze mal vlastne pravduo Moja rodina stale hl'adi len na svoje ucty v banke. Ja so sestrou a s rodicmi si vobec nepotrpime na kopee peiiazi a vel'ky dom prepchaty nabytkom, starozitnost'arni a najmodernejsou elektronikou. Preto sem ehodime len raz do roka. My marne vzdy take predsavzatie, ktore ti teraz prezradim. Vzdy vyuzijeme len jeden elektrospotrehic za den. Netyka sa to, samozrejme, kuehyne, kde potrebujeme na pripravu jedla viae veei. Ale ak si rano niekto zapne televizor, ostatni ho budu pozerat', pretoze si nemozu zapnut' ani video, ani hudbu. My si vacsinou radsej zapiname len hudbu. Ty si vsak mozes zapnut' cokol'vek. Ones zacinas ako prva. Vyber je len a len na tebe. Tak, co vyberies?

- Asi ostanem pri osvedcenej klasike a to bude hudba.

- Super, super, super.

- Co budeme dnes rob it', David?

Pristavili sa pri nas Radka aj s Martinom.

- Ja neviem. Co navrhujete? - opytal sa nas vsetkych David. Ale akosi nam nic nenapadalo. Nakoniee David povedal, aby sme sa isli najsk6r vybalit' a potom si niece zahryzneme a neskor sa uvidi.

- Dobre, tak sa uvidime 0 nejakych par minut,

Vsetci suhlasili a rozisli sa do svojieh izieb. Ked'ze sa Martin s Radkou uz udobrili, rnaju jednu spolocnu izbu.

Ked' som prisla do svojej izby, tak som sa len porozhliadala a zacala zist'ovat', co si kde odlozim, Nebalila som si az tak vel'a veci, aby som to vsetko nemusela trepat', pretoze keby som si zobra!a vsetko, co sa mi paci, muse! by po miia prist' st'ahovak. Stale mi vsak niece nedalo pokoj. Preco nedaroval Davidov stary otee tu obrovsku ehatujeho rodicom? Preco sa 0 neho vsetci tak strasne staraju a venuju mu tol'ko pozomosti?

Ked' som si vsetko vybalila a ulozila, zasla som dolu a porozhliadala sa tam este raz sarna. Nasla som vel'mi vel'a zaujimavych veci, ktore by sa mi pacili aj v mojej izbe. Tak napriklad taka starogrecka soska maleho slonika, ktory sa pokusal 0 pustenie vel'keho prudu vody, co sa mu vel'mi ncdarilo. Ked' som sa na to pozrela blizsie, zbadala som, ze to vlastne nie je soska, ale mala fontanka, ktora vsak nebola na clektrinu, ale na baterky. Skusila som ju zapnut' a naozaj zacala striekat' taku krasnu modru vodicku. Okolo slonika boli kamienky, ktore, ked' na ne dopadla voda, zacali menit' farbu. Taro krasu som v zivote nevidela. Farby od vymyslu sveta. Modra, cervena, zelena, fialova, biela a dokonea aj cierna, Mila vsak najviac zaujal jeden kameri, ktory som sledovala od zaciatku a v6bee nemenil farbu. Bol stale rovnaky ako na zaciatku, Nejaky sivy alebo taky podobny, Cheela som ho zobrat', ale nevedela som, ci nespravim niece zle, ked' ho odtial' vyberiem. Skusila som to vsak. Ja som niekedy strasne zvedava. Naklonila som sa nad slonikove kamienky a pomaly som sa snazila vlozit' prsty medzi prave teraz cerveny a rnodry kameii (uz sa davno zmenili, myslim, ze boli nejake zlte a biele, nie uz cierne a zelene, ale uz ... ), ked' som sa zrazu prel'akla, pretoze ten slonik nasmeroval vodotrysk prave na mna. Prefikanee jeden zakerny. Tak som st'astie skusala znovu. A zakazdym rna ten slon ofrkal. Hnusak. Az po nejaky desiatykrat, ked' uz som bola prernocena ako mys, som zistila, ze prave tym carovnym kamienkom sa vlastne meni smer streku a zakazdym na osobu, ktora stoji prave oproti nemu. To vazne. Ak ste stali za nim, tak striekal pred seba. Ja som to vyskusala zo vsetkych stran.

- Viky, zlatko. Kde si sa mi podela? - jemne rna zozadu objal David. A pobozkal rna na vlasy (esteze som si ieh dnes rano umyla). Vsade t'a hl'adam, ale ako vidim, aj teba zaujal nas Dumbo.

46

47

i I,

I

I

VeroniRg_ Vajayova

'Nit nas nerozdeli

- Kde su ostatni?

- Isli sa prejst', Vratia sa vraj az vecer, Nejdeme sa oku-

pat'? Voda je super, pustime si hudbu a budeme sa cl'apkat'. - Hm, to znie super. Aj ked' ja som uz vd'aka Dumbovi aj tak mokra. Zacina sa mi to pacit', Tak hura do vody! Pockaj chvil'u, kym si zbehnem po plavky. Hned' som spat'.

666!!! Ja sa s nim budem kupat', Boze, ja asi zosaliem.

Miia fakt klepne.

- Uz som si myslel, ze si si to rozmyslela, ked' si tak dlho nechodila.

- Nie, len som nevedela najst' plavky.

Taram, ale to on nemusi vediet'. Nasla som ich hned', pretoze boli polozene na posteli. Ja som sa len spamatavala z toho, ze budem s nim az do vecera sama.

- Ak by si ich nenasla, tak by si si mohla zobrat' sestrine.

Jej by to isto nevadilo.

Fiha, on by mi ponukol jej plavky. Je taky galantny, on by ani nechcel, aby som sa kupala naha, Preco by to vlastne nechcel? To vyzeram az tak hrozne?

-Alebo ...

- Co alebo?

- No, ja len ze, by si sa mohla kupat' aj ...

- Aj ako? Myslis naha?

- Tak sup do jazera. Kto tam bude prvy, dostane na dobru

noc masaz, Plati?

- Jasne, tak na masaz! - Samozrejme, ze tam bol skor ako ja. Ale som rada, ze som tam nedobehla ako prva, Bolo tam pripravene niece uzasne. Jedna vel'ka miska krasnych jahod, sarnpanske, malinovka a pri kraji jazierka dye vel'ke sviecky v tvare srdca a okolo nich lupene ruzi, No proste krasa. Pri vel'kom starom dube bol piknikovy kos a deka. o kos bola opreta obalka, Ked' som ju otvorila, stalo v nej:

"Si najkrajsirn anjelom, akeho mi samo nebo zoslalo, aby

si rna odniesol do svojho kral'ovstva. Milujem t'a, anjelik moj." A pod tym stalo este malyrn pismenkami: "Nic nas i icrozdeli!"

-Dakujem! - Od celej radosti a prekvapenia som sa zmohla len na take d'akujem. - Ako ti to mam vynahradit'?

- Len uz pod' konecne do vody, lebo sa tu sam zblaznim. Ked' som skocila do vody a padla mu priamo do naruce, zistila som, ze vlastne neviem plavat', On to, samozrejme, vedel, a preto ma pevne drzal v objati.

- Vies, ze ked' si pri mne, tak zabudam aj na to, ze vlastne neviem vobec plavat'? Tak ti verim.

- To je dobre, ale nikdy sa neupinaj len na jedneho cloveka a nikdy mu slepo never.

- Prosim?

- Nic. Ja t'a nesklamem, len ti vravim, aby si neverila kaz-

demu, kto ti vravi, ze t'a nikdy neopusti. - Pockaj. Takze tebe mam verit'?

- Mne verit' mozes, len nechcem, aby si sa sklamala. To

tak strasne nenavidim. Ked' niekto sl'ubi niece, co nemoze dodrzat' a ked' niekto klame. Nenavidim l'udi, ktori klamu,

Vtedy ma strasne pichlo pri srdci. A srdce mi hovorilo: .Tak mu to uz konecne povedz, povedz mu celu pravdu!" ale rozum mi hovoril: .Prestari, neskus mu nic nepovedat', casu bude este dost'!" Ja som nevedela, co mam spravit'. Povedat' mu pravdu a skazit' cely tento krasny den? Poviem mu to, rna pravo to vediet'. Aspoii som mu to chcela povedat', ked' ma stiahol k sebe tak blizko, ze som citila ako mu bije srdce.

- Vies, ze t'a strasne milujem? - A pobozkal mao Tak krasne ma este nepobozkal. Mozno rna bozky rozdelene na zvlastne prilezitosti. Viem, ze som hovorila, ze ma este nikto tak krasne nepobozkal zakazdyrn, ked' sa jeho pery dotkli mojich. No nemohla som si pomoct'.

48

49

'Veroni/?st 'Vajayova

'Nie nds nerozdeli

--------------

- Aj ja t'a milujem, ale musim ti niece povedat' ....

- Teraz nie, to musi pockat'. Tento den chcem stravit' len

s tebou a bez problemov,

Vel'mi dobre sme sa zabavali, frkali sme po sebe vodu, nahaiiali sa a bozkavali. Potom sme vysli na breh, aby sme sa osusili a niece si zahryzli.

- Tak, co si das? Dnes si moj host' a ja som tvoj hostitel'.

Viem, ze nejes maso, a preto tu mam same bezmasiteveci. Len si staci vybrat'.

Neviem, akym zazrakom som sa odvazila povedat' vetu, ktoru som povedala.

- Ja by som si dala najradsej kusok teba.

Pozrel sa na mila tymi krasnyrni ocami a dodal carovny usmev.

- Len kusok? Ja by som si t'a dal celu,

N ahol sa ku mne a j emne mi presiel rukou po pleciach, potom sa na mila pozrel a usmial sa. Ja som mu usmev opatovala a pridala este jeden krasny bozk. On mi ho vratil, a tak som sa k nemu blizsie pritisla a chytila ho okolo krku. Aj on ma objal a zacali sme sa vasnivo bozkavat'. Zrazu sme sa ocitli na deke leziac na sebe zoci-voci, Ani neviem, ako sa to vsetko tak rychlo odohralo. Lezala som v Davidovom naruci a hladila ho po bruchu, ktore mal celkom dobre vypracovane, Prvykrat som sa milovala s chlapcom, ktoreho l'ubim. Bolo to krasne. Vzdy som sa MIa prveho milovania, ale David bol nezny, mily, pozorny a ako sa zda uz aj skuseny. Neviem, ako dlho sme lezali v objati, ale zaspali sme a prebrali sme sa az vtedy, ked' prisla Radka a zobudila nas so slovami, ze marne obidvaja telef6n. Mne volala mamina, zvedava, ako sme dorazili. Davidovi zase volal sef z roboty, aby mu oznamil, ze sa musi uskromnit' so styrmi diiami, pretoze ho v pondelok potrebuje v praci. Ani to nam vsak neskazilo naladu a zabavali sme sa dlho do noci. David ako

prvy zahlasil, ze si ide l'ahnut', pretoze uz je vel'mi ospaly. A my ostatni sme neboli 0 nic cerstvejsi ako on, tak sme sa pckne pobrali do svojich posteli. A zazelali si: .Dobru noc a nech vas blsky stipu celu noc."

Sen

Ked' som sa rano prebudila, bola som strasne spotena, Snival sa mi nepekny sen. Vlastne zo zaciatku bol pekny, ale potom sa zmenil na nocnu moru. V tej peknej casti som bola v Davidovom naruci a bozkavali sme sa, potom prisiel Patrik a zacal strasne zurit' a nadavat' na neho aj na mila, ze (\i sa nehanbime, on preto, ze prebera dievcata a ja preto, ze som obycajna stetka. Potom sa ma David zastal, a tak sa zacali s Patrikom bit'. V tej chvili Patrik vytiahol noz a pichol bo priamo do brueha, David sa zrutil na zem a zvijal sa od bolesti. Potom mi este stihol posepkat': "Nic nas nerozdeli" a ja som v tom momente zacala kricat', ze nesmie zomriet', pretoze cakam jeho diet'a a to diet'a potrebuje otea. Pozrela som na Patrika so slzami v ociach, ktore sa este nestihli skotul'at' dolu po lici a povedala mu: -- Ako si mohol niece take vykonat', ved' ja ho Iubim a ty si nemal pravo znicit' nase st'astie. Povedal mi len prepac a vytiahol Davidovi n6z z brucha a prepichol sa aj on. Este stihol povedat', ze aj on ma vel'mi l'ubil, ale ze som mu ublizila, a tak teraz musim trpiet'. Potom som bola na pohrebe a rodicia obidvoch mojich priatel'ov na mila zacali ukazovat' a pokrikovat', ze som obycajna pobehlica, ktora vyuziva kazdeho, koho stretne. Podisla ku mne moja mama a povedala mi, ze ona si nemysli, ze som pobehlica, ale vraj musim za to pykat'. Nechapala som, co tyrn vlastne mysli. Neskor som vsak pochopila. Zatial' co ma mama objimala, moja kamaratka mi

50

51

'Veronifta 'Vajayova

:Nit nds nerozdeli

zviazala ruky a potom ma t'ahali prec. Nevedela som, kam vlastne ideme, ale jeden jediny clovek, ktory stal pri mne, bola Radka. Prave ta Radka, ktora bola jeho sestra, ta, ktora sama povedala, ze neeh mu neskusim ublizit', pretoze sa so mnou porata ona. A teraz stala pri mne a plakala, ze neehee, aby som umrela. Nechapala som, ako to mysli, ved' ja som predsa ziva. No zistila som to, ked' som zbadala pred sebou horiaeu hranieu. Na tu ma viedla vlastna matka so slovami, ze som zla dcera a robim jej len hanbu. Radka sa snazila ma zachranit', ale po vel'kom proseni zahlasila aj jej mama: na hranieu s nimi, obidve musia zomriet'. Potom som sa zobudila. ISla som sa osprehovat' a potom som zisla dolu do kuehyne. Tam uz na miia cakali sladke rariajky, Tak som sa s ehut'ou pustila do nieh a zacala prernysl'at' 0 svojom sne. Zrazu mi stiahlo zaludok a nevedela som prehltnut' uz ani susto. Tak som vysla von do zahrady a poobzerala som sa, ci tu niekde neuvidim niekoho, komu by som mohla svoj sen porozpravat'. Myslela som tym vsak Radku, pretoze iba ona vedela 0 tom, ze chodim vlastne s dvomi ehalanmi. Nikomu inemu som to nemohla povedat'. Ale nikto nebol na blizku. Tak som sa vybrala k nasmu dubu, kde som vcera prezila taky krasny den. A kde sa vlastne odohral aj moj sen. Ale ani tam nikto nebol, tak som si sadla a zacala premysl'at', kde by mohli byt' a preco ma tu neehali samu.

Davida. Tak som sa rozhodla, ze by som sa mala s Radkou porozpravat'.

-Radka?

- Hm? Potrebujes niece?

- Nie. Vlastne ano, potrebujem ti povedat' nieco zvlastne.

- Viky, prepac, ze sa ti do toho staram a vypytujem sa. Ale

kedy chces povedat' mojmu bratovi pravdu?

- To je prave to, 0 com sa eheem s tebou rozpravat', Vies mala som strasne divny sen. Bol taky cudny, ze som sa zobudila spotena ako este nikdy.

- To ma sice mrzi, ale ako to suvisi s mojim bratom?

- To je prave to, co ti eheem povedat'. Ja som vcera Da-

vidovi eheela povedat' celu pravdu, ked' sme sa boli kupat', ale nejako mi to nevyslo, Uz som sa odhodlala, ze mu to po vi em, lebo mu neehcem ublizit', ale on ma zahriakol, ze to rna cas, ze mu to poviem neskor, A potom sa ...

- ... sa?

- No, niece sa stalo.

- Vy ste sa milovali, vsak?

- Ano. A vies, ze preto ma to trapi este viae.

- Som rada, ze ste sa s mojim bratom tak zblizili, ale musis

mu to povedat'. On si predsa nezasluzi, aby si ho vodila za nos.

- Ja ho nevodim za nos. Myslis si, ze by som sa s nim hned' milovala? Ja predsa nie som ziadna pobehliea z uliee.

- Ja viem, ze nie si pobehliea. Prepac, nemyslela som to tak. Cheela som tym len povedat', aby si sa konecne rozhodla pre jedneho z nieh. A cim skor to urobis, tym lepsie pre teba a aj pre nieh. Neboj sa, ja to Davidovi nepoviem, ale keby sa pytal, tak mu predsa len nemozem klamat'. Poehop ma, prosim t'a, ved' je to moj brat. Ja som mu este nikdy v zivote neklamala.

- Dakujem ti. Ja viem, ze ho mas vel'mi rada. A ani sa ti

•••

Stretli sme sa az pri obede. Radka s Martinom boli na prechadzke a David sa este nevratil. Ja som cely ten cas obdivovala krasnu prirodu, v ktorej som vcera prezila najkrajsi den svojho zivota. Ale pomaly som uz mala straeh o Davida kde tol'ko trci, Rozhodli sme sa s Radkou, ze mu-

,

sime pripravit' nieco na obed. Martin isiel zatial' pohl'adat'

52

53

I III I

'Veronik,g 'Vajayova

:Nit nds nerozdeli

necudujem, pretoze ja som sa ... ja som ... jednodueho som sa do neho asi zal'ubila.

-Asi?

- Nie asi, ale isto. Ja ho tak strasne milujem, ze sa uz

o neho zacinam bat', ked' sa tu este stale neukazal. K nikomu som este necitila to, co k tvojmu bratovi. Ja som s nim taka ... ja to vlastne ani nevi em vyjadrit' slovami, ani neviem, aka som s nim, ale isto viem, ze ho naozaj l'ubim a neeheem, aby kvoli mne trpel.

- A co bude s Patrikom?

- Patrik je siee fajn, je pekny, zabavny a vel'a inych veei.

Ale k nemu citim len naklonnost', to je vsetko. - Preco si s nim teda zacala ehodit'?

- Ja som ho mala rada uz pred tromi rokmi, ale on ma stale

odmietal. A ked' sa mi naskytla prilezitost', tak som ju proste eheela vyuzit'. Ale ako som ho spoznala blizsie, zistila som, ze nie je taky, ako som si ho predstavovala. A postupne moja laska sa zmenila na ... myslim, ze uz sa zmenila len na priatel'stvo. Mozem t'a na sto percent ubezpecit', ze k nemu nic ine necitim, ja milujem tvojho brata. Dala by som za neho aj svoj zivot, keby mu islo 0 zivot, tak by som vymenila ten moj za jeho, aby on mohol nad'alej zit' a byt' st'astny.

Vtedy Radke vypadol pohar z ruky a strasne sa prel'akla a zbledla.

- Radka, co sa ti stalo? Povedala som nieco, co t'a rozrusilo? Ja som neeheela. Alebo t'a niece vyl'akalo?

- Viky! UZ nikdy nehovor take to veei! Rozumies? Nikdy!

- Ja som tym len myslela, ze ho tak strasne milujem, ze by

som za neho pokojne umrela. Nic ine som tyrn neeheela povedat'. Preco t'a to tak rozrusilo? Je David vari nejako vazne chory? Ak ano, tak mi to povedz, ja to znesiem.

- Nie, nie, nie. Ja ... teda David ... proste nikto nie je chory.

Miia to len rozrusilo, ked' si hovorila 0 smrti. Poehop, je to

predsa m6j brat a bolelo by ma, keby mal umriet'. Tak uz o tom, prosim t'a, nehovorme. Dobre? Radsej mi povedz ten 'VO] sen.

- Ja myslim, ze ten by sa ti nepacil uz vobec, pretoze sa tam stalo vlastne to iste, Vies, tvoj brat v nom ... umrel.

Aj ked' som nakoniee Radke povedala vsetko, vedela som, ze tu niece nie je v poriadku. Radke tiekli slzy, hoei ieh zakryvala, videla som ieh. Niece sa tu deje a potrebujem zistit' co. Boli to predsa len slova, Tak preco ju tak rozrusili? Nakoniee sme sa rozhodli, ze ideme radsej najst' Martina s Davidom, pretoze sme uz vazne dostali straeh. Nasli sme ieh asi po dvoeh hodinach, ked' sme prehl'adali kazducky kutik v tejto mini osade a vratili sa domov tak strasne vycerpane, ze sme uz nevladali ani len im vynadat'. Veselo sa hrali vo vode s loptou a smiali sa. Nakoniee sme sa museli smiat' aj my s Radkou, pretoze bola sranda, ako sme ieh hl'adali vsade mozne a vlastne boli len tu. Zhodli sme sa vsak na dvoeh veeiaeh. Ked' sme odchadzali, tak tu neboli a este, ze im to vobec nedarujeme. Zradeom. Isli sme dovnutra a potom rovno do kupel'ne. Ked' sme sa osprehovali, rozhodli sme sa, ze ieh budeme ignorovat' a neeh si to pekne-krasne vyzehlia, Spravime si vlastny babsky den. Obliekli sme si len spodnu bielizeii a pustili si romanticku komediu, jedli pukanee, jahody, tycinky, eukriky a pili vino s kofolou, bavili sa, smiaIi a zabavali na podarenych scenkach, Ked' zaznela nejaka hudba, tak sme okamzite vyskocili na nohy, ktore uz prestaIi boliet' a isli si zatrsat'. Chalani len neveriaeky sledovali, co vystrajame a zabavali sa na nas. My sme ieh ignorovali a bavili sa d'alej. Nakoniee sa vsak prestali smiat', ked' sme vonku vybehli len v cipkovanej spodnej bielizni a rozbehli sa k jazierku, kde sa kupali uz aj ini l'udia a predovsetkym mladi ehlapei. Ked' sme tam dobehli a zacali sa oblievat' vodou, vsetko nam, mimoehodom, presvitalo. Radka mala

54

55

II

I

'I

Veroni/ta Vajayova

'Nit nds nerozdeli

bielu spodnu bielizeri a ja fialovu, Nam vsak bolo jedno, ze sme tam behali len tak nal'ahko. Chalani vo vode zacali vypiskovat' a tlieskat', aby sme neprestali a dokonca niektori odvazlivci vysli aj von z vody a chceli sa pridat' k nam, To sa im vsak nepodarilo, pretoze nasi dvaja zlatusikovia dobehli s postel'nymi plachtami. Zabalili nas do nich a prehodili si nas ako vrecia zemiakov cez piece a utekali s nami prec, My sme sa paradne zabavali, pretoze 0 to nam vlastne islo, aby konecne zacali ziarlit' a uvedomili si, ze sa nemusime upinat' len na nich. Aj ked' sme mali trochu v hlave, stale sme vedeIi, co robime. Nevypili sme toho az tak vel'a, aby sme nevedeli, odkial' sme. Konecne sme dorazili do chaty a obidvaja nam dali prednasku 0 slusnom spravani a 0 tom, ze sa nemame pretreat' ako nejake sl'apky len v spodnej bielizni. Nam s Radkou to bolo v podstate jedno, a ked' dohovorili, tak sme sa iba zasmiali a vybehli sme von. Ti sa na seba pozreli a kyrn sa spamatali, my sme uz znovu boli pri jazierku. Chalani nam ponukli pitie, no odmietli sme a isli sme do vody. Ked' sme z nej vysli, mali sme vsetko mokre, a tak sme sa chceli vyzliect', no vtom prisli nasi chlapci a ospravedlnili sa nam za to, ze nas nechali cely cas same a poprosili nas, aby sme nerobili hluposti. Tie zavistlive pohl'ady, ktore sa upreli na nasich milacikov, ked' sme im skocili okolo krku a zacali ich bozkavat', boli naozaj neuveritel'ne. S Radkou sme sa neskor zhodli na tom, ze sme ani nevedeli, kol'ko chalanov by dalo cokol'vek za to, aby mohli byt' s nami co i len minutu. Vecer, ked' sme sa rozlucili a isli si l'ahnut', tak som zacala premysl'at' znovu 0 svojom sne. Rozhodla som sa, ze uz sa mi nesmie snivat' a nahodila som na seba uplne priesvitnu nocnu kosiel'ku, ktora bola taka kratka, ze mi sotva zakryvala zadok. Dostala som ju na svoje sedemnaste narodeniny od kamosiek. A obliekla som si ju teraz prvy raz. Rozhodla som sa, ze si dam pod iiu len tanga a p6jdem

za Davidom. Chcem stravit' dnesnu noc s nim, aby sa mi LI~ nesnivali ziadne nocne mory. Zaklopala som, ale nic sa ncozvalo, a tak som vosla dnu. V izbe bolo celkom vidno, a tak som ho hned' uvidela na posteli. Mal na sebe cierne boxerky a spal odokryty. Podisla som k nemu blizsie a akurat, ked' som sa nahynala, ze ho jemne pobozkam na ucho, sa prebral a pozrel na mila. Div mu 06 nevyskocili, ked' rna videl, ako sexy som oblecena. Len si sadol na postel' a nezne si rna k sebe pritiahol jednou rukou. Nahol sa nado mila a len sa usmial. Tu noc sme stravili spolu. Zaspala som v jeho naruci a zacala snivat' najsk6r krasny sen. Stali sme pred oltarom a citali si sl'uby. Ja som skoncila svoj ana rade bol on. Vo svojom sl'ube mal len tri slova "Nie nas nerozdeli". Potom kiiaz poveda1: "M6zete pobozkat' nevestu" a cely sen sa premenil na este strasnejsiu nocnu moru ako tu predtym. Podisla k nam Radka a povedala: "Ty si ho nezasluzis, chces mi len zobrat' brata, nemilujes ho." S tyrnito slovami pozrela na mila a potom sa zahl'adela do oci svojho brata a len ho objala a povedala: "Odid' tam, kde budes skutocne st'astny," a vybrala zbrari a strelila mu rovno do brucha. David sa zosypal na zem a povedal, ze ju rna rad a odpust'a jej.

Zobudila som sa uplne vydesena, aj to len vtedy, ked' rna David preberal, pretoze som strasne kricala. Onedlho boli pri nas aj Radka s Martinom. Poculi krik, a tak sa prisli pozriet', ei sa nam nic nestalo.

- Radka, prosim t'a, porozpravaj sa zatial' s Viky. Ja idem doniest' niece na upokojenie.

- Dobre, bracek, Vykonam.

- Ja idem radsej s nim, - povedal Martin. Na rozlucku

vtisol este Radke bozk na lice a mne zakyval. - Tak to vyklop! Co sa ti zase snivalo?

- Ja ... Radka, ja sa z toho uz zblaznim. Uz neznesiem tieto

sny. Porad' mi, co mam rob it', aby sa mi uz nesnivali.

56

57

Veronik.,a Vajayova

:Nit nas nerozdefi

- Poviem ti lenjedno slovo, ktore to vsetko vystihne. Pravda. Musis mu konecne povedat' pravdu. To bude asi najlepsie, ale predtym povedz este mne ten sen.

- Radka, nebude sa ti pacit'. Vies, ako som ti vravela, ze v tom prvom sne si sa ma zastala len ty. Tak teraz si to bola prave ty, ktora mi zobrala Davida.

- Ako zobrala? Co to trepes? Vari som ho zabalila do skatul'ky a poslala poston prec?

- Prestaii zartovat', to vazne nie je vtipne!

- Dobre. To bol ten sen az taky hrozny? Bol horsi este ako

ten predtym? Zomrel... zomrel v nom David? Tak uz niece povedz!

Vyrozpravala som jej cely sen a iba co som ju rozplakala.

Prave vtedy, ked' som skoncila, vosli do izby ehalani a pozreli raz na Radku a raz na miia. Neehali nam tam len dva pohare vody a paralen a odisli, Nemohli sa asi pozerat' na to, ze sme jedna druhej schulene v naruci a placeme. Takto sme aj zaspali a zobudili sa az niekedy pred obedom. Zisli sme dolu do kuchyne, ale ako obycajne na nas cakali len raiiajky, vlastne obed, ale nasi milacikovia tam v6bec neboli. Povedala som Radke, ze sa idem na chvil'u prejst' a rariajkovat' nebudem. Chcela ist' so mnou, ale ja som potrebovala teraz byt' sarna. Trochu si oddychnut' a nacerpat' nove sily. Musela som premysl'at' 0 tom, co vlastne tie sny znamenaju. Na vel'a som neprisla, ale ked' som sa vratila do chaty, tak Radka, David aj Martin sedeli pri stole a rozpravali sa. Chcela som vbehnut' rychlo dnu a skocit' Davidovi do naruce, ale cosi rna zastavilo. Prave vtedy sa David opytal niece Radky.

- Ty si jej to povedala? Dufam, ze nie, pretoze sme sa dohodli, ze ak pride ten spravny cas, tak jej to poviem. Preco mleiS, ked' sa t'a niece pytam? Boze, Radka, ved' niece povedz! Ja t'a nezabijem, ani nic podobne. Vies, ze by som ti nedokazal ublizit', Tak uz konecne hovor!!!

Tak strasne na iiu zbliakol, ze som sa aj zl'akla, ze jej naozaj niece urobi. Radka mala slzy nielen na kr~jieku, ale uz jej stekali po tvari. Preco na iiu vlastne krici? Co mi nemala

povedat'?

_ Nie, David. Nepovedala som jej to. Prosim t'a, nekric

na mna. Vies, ze ja tvoje tajomstvo neprezradim, tak ako aj jej tajomstvo. Ale kedy jej to chces povedat'? Ked' budes ... ·ked' ... docena, David. Preco sa to muselo stat' prave nam? Preco mam 0 teba prist'? Ja nechcem. Rozumies? Nechcem

o teba prist'. v

David aj s Martinom k nej pristupili a obaja ju objali. Co

predo mnou taja? Chcela som sa nebadane prepliest' z mojho ukrytu a vojst' dnu, ale mi to nevyslo. Prave vtedy spadla metla a narobila taky buchot, ze sa hned' od seba odtrhli.

Vsetk_sy sa zrutilo

_ Co sa tu deje? Preco Radka place? A co mi mas povedat'?

- Ako dlho si tam stala?

_ Ja sa t'a, David, niece pytam. Tak povies mi uz konecne,

co predo mnou skryvas?

_ Aja som sa t'a pytal, ako dlho tam stojis, A pockaj. Vlast-

ne aj ja sa t'a eheem este niece opytat'. 0 akom tajomstve to hovorila Radka? Co predo mnou skryvas ty? Ha?

_ To sem neplet'. Ja som sa pytala prva, - Nas rozhovor sa zmenil uz na vel'ku hadku a Radka a Martin boli jej svedkami. - Tak co mi na to povies?

_ Co sem nemam pliest'? Predsa sme spolu vytvorili par

a mali by sme si hovorit' vsetko. Alebo si myslis niece ine? _ Nemyslim si nic ine. Myslim presne na to, co ty. A preto, ze sme vytvorili par, keby len par, ja som sa ti dokonca

58

59

I.

II

o/eroni(a o/ajayova

:Nit nds nerozdeli

oddala, aj ked' som t'a poznala len kratko. Tak ked' hovoris ze tvorime par, tak mi povedz, ake tajomstvo predo mnou vlastne skryvas,

- AI~ co? Takze ja ti mam povedat' svoje tajomstvo a ty ostanes na sucho? Tak to nepojde, ak chces vediet', co skryyam, tak mi najsk6r prezrad', co skryvas ty.

- Dobre. Tak ja ti to poviem.

- Tak cakam, Hovor!

- Dobre, David, ty si to tak chcel. Ja nechodim len s tebou.

Mam este jedneho chalana, 0 ktorom som ti nic nepovedala, pretoze pre rnfia uz nic neznamena. Zacala som s nim chodit' este ~r:d ~ym, ~ko ste sa prist'ahovali. Chcela som mu povedat , .ze Je kOlll~C, ale ... ale odisiel na prazdniny, a tak som to ne~11hla. A.taklsto som to chcela povedat' aj tebe, ale ty si m~ vzdy odbil, ze neskor, Takze je to aj tvoja vina. Prepac m~ t~, prosim t'a. Ja som ti nechcela ublizit'. Ved' ja t'a vel'mi milujem a dala by som za teba aj zivot. A. ..

- Ty mas este niekoho ineho? Aj s nim si sa vyspala?

- Co si to ...

. -: No jasne, ~e ano, ty sa s nami len hras. Si uplne niekto my, ako som Sl myslel. Aja hlupak som sa do teba zamiloval a chce~ ti ~rezradit' svoje najvacsie tajomstvo. Ja som taky sprosty. Nie. Nemozem tomu uverit'. Ja som s tebou chcel dokonca stravit' svoj zvysok zivota, A ty to popritom t'ahas este bohvie s kol'kymi a vsetkych nas vodis za nos.

- Dave, .t~k to uz naozaj prehanas. Ved' ti povedala pravdu.

A chcela 11 JU predsa povedat' uz vel'akrat. Tak sa nerozcul'uj,

- Ja sa nemam rozcul'ovat'? Som si myslel, ze ked' si moja sestra, tak mi povies pravdu. A ty si to tajila. Si este horsia ako tato, ako ... nepoviem to, pretoze je to vel'mi hnusne slovo, ktore je ti ako site na mieru.

Vtedy sa rna zastal uz aj Martin, pretoze som necakala ze David bude takto reagovat'. Martin vsak dopadol vel'mi zle,

pretoze nas David vsetkych vyhodil z chaty a vraj mojou vinou. Martin schytal este aj facku, cornu sme nemohli uverit'. Chalan, ktoreho som l'ubila, ktoremu som sa odovzdala, dokazal udriet' cloveka, Boli to nervy. To viem pochopit', ale co ak ten uder mal patrit' mne. Nie. David by rna nikdy predsa neudrel. Tak sme nasadli do Martinovho auta, hned' ako sme sa zbalili. Ja som cely ten cas plakala, zatial' co rna utesovali, som si vycitala, ze som clovek, ktory nie je hodny ani len jedneho pekneho slovka. David niekam odisiel a nechal nas tak. Vsetkym som sa chcela ospravedlnit' za to, ze som im pokazila prazdniny, ale slova mi uviazli v hrdle, a tak som celu cestu domov preplakala. Ked' som prisla domov, nasi boli na nejakom vecierku, Bola som rada, ze si mozem poplakat'. Rozmysl'ala som nad vsetkym, co sa udialo za posledne dni, opakovala som si, ze nie som hodna ziadneho usmevu. Rozhodla som sa, ze zavolam aspoii marne, ze som doma. Dozvedela som sa, ze nasi sa vratia az 0 dva dni, takze mozem v pohode truchlit'. Zaspala som niekedy nad ranom a zobudil rna az zvoncek pred obedom . Bol to Patrik. Prisli skor z dovolenky pre nejake otcovo rokovanie.

- Ahoj, krasavica. Co sa ti stalo? Si nejaka smutna,

- Vies, musim sa s tebou porozpravat'.

- To som mal v plane aj ja. Ale teraz, ked' t'a takuto vi dim,

tak neviem, ci to zvladnes.

- Ja uz zvladnem vsetko. Tak pod' dnu.

- Vies, potrebujem sa rozpravat' 0 nas, Takze zacnern. A tu

som ti doniesol este darcek. Viky, si si ista, ze to zvladnes? - Som. A d'akujem za darcek.

- Dobre. Ked' sme boli v Taliansku, tak som sa tam zozna-

mil s jednym dievcat'om. Ona je tid zo Slovenska a byva vo Vel'kom Krtisi. Asi sme sa do seba zal'ubili, Ja som ti vazne nechcel ublizit'. Mrzi rna to, ale ja ... proste, ked' som s tebou,

60

61

'Veroni/ist 'Vajayo'Vd

'Nit ntis nerozdeli

tak sa citim vazne super, ale ked' som s riou, tak sa vznasam v oblakoch.

- Patrik, to je super, myslim to uprimne. Aspori niekomu sa dad.

- Ako to myslis, ze dad a ako super?

- Vies, ja som sa cez prazdniny tid zal'ubila, ale uz sme

sa aj rozisli.

- A do koho? Ak to teda smiem vediet'.

- Je to David, ten novy, co sa prist'ahoval. Neviem, ci ho

poznas,

- Jasne, my sme spolu uz boli na kofole. A obdivovali sme baby.

- A kedy ste boli na tej kofole?

- No vcera vecer. Akurat sa vratil z nejakej dovolenky a ...

pockaj, ty si bola s nim a tam ste sa pohadali? Pohadali ste sa kvoli mne?

- Ano aj nie. Ja som s nim zacala chodit' este vtedy, ked' som chodila s tebou. Prepac. Nepovedala som mu vsak, ze som sa s tebou este nerozisla, ale chcela som mu to povedat', len ma vzdy odbil, presne tak ako ty. A potom, ked' sme sa boli pohadali, som mu to povedala a on sa tak nastval, ze nas vyhodil aj z chaty. A to bolo prave vcera poobede. Ja som sa mu, Patrik, bola som ... jeho. Telom aj dusou, Tak vel'mi som ho milovala, vlastne este stale milujem. Ja to nevydrzim. Preco sa mi vsetko zosypalo? Preco mam v zivote taku vel'ku smolu? Preco ma nikto nemiluje?

- Ale nie, Viky, ved' ty si uzasne dievca a on t'a este rna rad, Iba si to musi nechat' prejst' hlavou a uvidis, ze ho to prejde. Len si ho vel'mi sklamala a zabolelo ho to. A kedy to vlastne prisli? Predminuly tyzdeii, vtedy ked' si utekala domov od nas, ze budete mat' navstevu?

-Mhm.

- Takze vtedy sa uz niece stalo?

- Ano. Pobozkali sme sa. Ale vtedy to bolo len nahodne.

Aja som si mohla mysliet' tid, ze rna babu.

- To je fakt. Ale ked' ste isli na chatu, tak sme vlastne uz spolu nechodili.

-A to ako?

- Pretoze som ti trosku klamal. S tym dievcat'om som sa

zoznamil uz minuly mesiac, ale ona ma strasne nastvala a ja som sa jej chcel pomstit' tak, ze budem s tebou chodit'. Prepac mi to, prosim. Nevedel som, ze by som ti mohol tak ublizit'. Som strasny idiot.

- To si! Preco si mi to nepovedal hned'?! Ja som tid s tebou zacala chodit' len preto, ze si sa opytal a aby som nastvala Zuzku. Ved' po tol'kych rokoch som k tebe uz prestala citit' aj lasku. No ked' som bola s tebou, tak som bola st'astna a ...

- Presne. To som citil aj ja s tebou. Bol som rad, ze zijem, a ze existujem a nie je pri mne Mat'ka, tak sa vola moja priatel'ka.

- Ach, Patrik. Preco sme si tak skomplikovali zivot? Vies, ze sa na teba vobec nehnevam? Sme si uplne kvit. A mozeme teda povedat', ze to bollen taky obycajny prazdninovy flirt. Suhlasis?

- Jasne, Ale teraz musime vymysliet' nieco, co vas dvoch

da zase dokopy. Ale ako?

- Ja si myslim, ze David so mnou uz nebude chciet' hovorit'. Nikdy v zivote. Nechcela som mu ublizit' a ani tebe. Miia to tak strasne mrzi. Spravila by som vsetko preto, aby mi David odpustil, vsetko. Neudrzala som prival slz, ktore sa mi hromadili v ociach a musela som sa rozplakat' znova. Patrik sa rna snazil utisit', ale marne. Zostal pri mne az do neskorych vecernych hodin. Rozpraval mi, ako sa zoznamil s Mat'kou, ako mu bolo dobre na dovolenke a ako sa citil dobre aj v mojej pritornnosti. Zostal so mnou, az kym som

62

63

Veronikg Vajayova

'}fie tuis nerozdeli

nezaspala a ulozil rna do postele. Ked' odchadzal, tak pozamykal a kl'uc mi doniesol na druhy den rano. Nespala som sice dobre, ale aspofi trochu som si oddychla od vsetkeho, co sa okolo miia v poslednych drioch udialo. Zobudila som sa na zvoncek pri dverach. Stala tam Radka s vel'kou taskou v ruke. ISla som jej otvorit' a na okne som nasla aj kl'uce, ktore mi zrejme doniesol Patrik este rano. Bolo tesne pred obedom, tak som sa cudovala, co tu robi Radka, ked' by teraz mala niekde obedovat' s bratom a priatel'om. Ale ona prisla ku mne aj po tom vsetkorn, co sa za posledne dni stalo.

- Ahoj, spachtoska. Tak ako sa mas? Prepac, ja viem, ze je to blba otazka, ale chcela som byt' len ...

- To je v poriadku. Pod' d'alej, Radka.

- Ty si asi cely cas poriadne nespala. Vsak mam pravdu?

Ja som sa s bratom snazila porozpravat', ale vzdy mal nejaku robotu a ... vies, on je teraz takisto zniceny ako ty. Vlastne je na tom este horsie ako ty, ale to je uz pre niece ine. To ti nemozem povedat'.

Vtedy som sa tak rozculila, ze som strasne zvrieskla, az Radku vyhodilo z kresla a iba na mria udivene pozrela.

- Jasne!l! Tvoj brat maze mat' tajomstiev kopu, ale ja nemozern mat' ani jedno. Ja som ta, ktora musi vzdy hovorit' vsetko, celu pravdu. Kazdemu musi vsetko vesat' na nos. Ja som zabudla na to, ze 0 nom nesmie nikto hovorit'. On rna jedno vel'ke tajomstvo, ktore nesmie nikto vediet'. Alebo aby som bola presna, ja 0 nom nesmiem vediet'. Je to tak? Vsetci to vedia len ja nie?

- Viky, teraz si vel'mi nespravodliva. Ty si predsa ta, ktora ublizila Davidovi prva. Alebo to chces popriet'? Chces popriet', ze si to bola ty, ktora chodila s dvoma chalanmi naraz? Tak preco teraz kricfs na mria? Ja som ti chcela len pomoct', pretoze mi t'a je l'uto, ako sa kvoli rnojmu bratovi trapis, ked' ...

- Ked' co?

- Ked' ti mozno ani nestoji za to.

- Ako to myslis, ze nestoji za to? Ja tvojho brata predsa

milujem a dala by som za neho aj svoj zivot, keby som mohla napravit' vsetko, co som mu spravila. Keby som mohla vymazat' zjeho srdca celu ttl bolest', ktoru som mu sposobila len dvomi slovami .mam ineho". Tak vel'mi by som eheela vsetko napravit', ale nevi em ako. A vlastne, vcera som sa dozvedela, ze my sme spolu s Patrikom ani nechodili, pretoze on iba chcel nastvat' svoju byvalku a vlastne rna vyuzil. Ale ja mu to nezazlievam, ved' mria vsetci iba vyuziju a potom odhodia ako nepotrebnu handru. A najhorsie na tom je, ze vsetkym odpustim, A Patrik sa dokonca ponukol, ze mi pomoze s Davidom, ale ja neviem, ci este stale chcem trpiet' s tvojim bratom, ked' sposobuje taku bolest'.

- Viky, prosim t'a, prestaii. Ja uz nemozem pocuvat', ako ti vsetci ublizuju. A vies, ze ten, kto spravi prvy radikalny krok s mojim bratom, budem prave ja. Ved' nemoze byt' taky bezcitny. Nemoze dovolit', aby sa trapilo dievca, ktore ho nadovsetko miluje a on miluje ju. Toto nedovolim. Niece predsa vymyslime. Neboj sa, ja t'a v tom nenecham. Ale teraz uz dost' 0 mojom bratovi. Ja som t'a predsa prisla rozptylit' a doniesla som niece na nas babsky vecierok. Marn tu pukance, tycinky, sladkosti, kafe, kolu, sprite, dzusiky, kazety, CD, DVD a kopu d'alsich veciciek, Dnes totiz budem spat' u teba a nenecham t'a, aby si sa trapila co i len minutku. Jasne? Dnes sa budeme bavit' a zabudneme na vsetky problemy, Musime sa predsa vyspat' a vyzerat' super na zajtrajsiu party. No nie?

- Jasne! C666? Na aku party? Co to trepes za nezmysly?

- Ja nic netrepem. Predsa sme pozvane na vel'ku party,

ktora sa zajtra bude konat' tu na pocest' mojich narodenin, Nehovor mi, ze si zabudla na to, ze sme obidve v znameni

64

65

Veronikg Vajayovd

:Nit nas nerozdeli

Leva? A nech ti ani nenapadne povedat' mi nie. Inak za seba nerucim. Ved' vies, ze chcem oslavit' svoju devatnastku, tak ako sa patri.

- Prepac, ale naozaj som na to zabudla. Dobre. Ale teraz, mas pravdu. Musime sa zabavit' aj na ukor mojho smutku, A co by si povedala na to, keby sme si pripili? A vies na co? Na tvoje narodeniny a na to, ze moj smutok nevyhra a ja ziskam naspat' tvojho brata. Tak na nas!

- Na teba a Davida! Ana miia a Martina!

Ani nevi em, dokedy sme oslavovali, ale zabavili sme sa naozaj poriadne. Zobudili sme sa, az ked' prisli domov moji rodicia. Ti nas vsak nechceli budit', a tak len zavreli dvere a isli do zahrady, Ked' sme vyliezli z postele, tak sme sa na seba pozreli a strasne sme sa rozosmiali. Ani nevieme preco. Ci nad tym, ako smiesne vyzerame s maskou na tvari, ktoru sme si vecer zabudli dat' dolu, alebo nad tym, ako sme sa dobre pobavili, alebo len tak. Ked' som vsak zistila, ze nasi su doma a my sme narobili taky strasny neporiadok, smiech rna vel'mi rychlo presiel, Zisli sme dolu do zahrady, Mama s otcom prave obedovali alebo raiiajkovali, pretoze som vobec nemala pojem 0 case. Iba sme ich pekne pozdravili a chcela som zacat' vysvetl'ovat' ten neporiadok, ale mama ma zastavila so slovami: - To je v poriadku. Upraceme to spolocne. Ja len dufam, ze ste sa dobre zabavili, ale teraz uz nezavadzaj a pusti rna k Radke, aby som jej mohla zablahozelat',

No vazne. Moja mama povedala len "upraceme to spolocne". Mojej mame naozaj nevadilo, ze moja izba a obyvacka vyzerali ako po vybuchu a este sa aj spy tala, ei sme sa dobre zabavili. To je teda gal. Neviem, Ci som tak dlho spala, alebo ei sa zmenila moja mamina, ale toto bolo vazne niece. Radke kupili krasny sveter a este sminky. Aj ked' Radka sa vel'mi nemal'ovala, iba sem-tam, aj tak sa im vel'mi pekne pod'akovala.

l'otom sme sa isli s Radkou prezliect' a ona povedala, ze mi pomoze s upratovanim. Hned' sme sa aj do toho pustili. O hodinku nas dom vyzeral este lepsie ako predtym. Mama nas pochvalila a ponukla sa, ze 11<1S moze odviezt' do mesta. My sme suhlasili, a tak teraz s Radkou sedime v Lucenci na [erase a jeme palacinky s cokoladovo-vanilkovym kremom, pijcme pornarancovy dzus a pozerame novy vytlacok Divky. Radka povedala, ze este must ist' niece vybavit' a dokupit', II tak sme sa dohodli, ze sa stretneme na rovnakom mieste o dye hodinky. Zatial' som jej isla niece kupit' k narodeninarn. Zasla som do Prioru, tu vzdy maju nejake super veci. Rozhodla som sa, ze jej kupim nejaku dobru knizku a nejaku bielizeri. Vybrala som knihu .Znova v tom lietame", ktorej autormi su Josie Lloydova a Emlyn Rees. Dufam, ze sa jej bude pacit' a niekedy mi ju aj pozicia. A nasla som este taku chutnu bielizeri, ze v nej bude na zozratie. Ked' som sa vracala na nase miesto, este som zahliadla taku peknu plysovu kl'ucenku v tvare leva a rozhodla som sa, ze jej ju kupim. Bola vazne pekna. Ked' som ju skumala, popritom, ako som cakala na Radku na terase, zistila som, ze na kl'ucenke je este aj meno. Skoro som sa scvokla, ked' som zbadala, ze kl'ucenka sa vola Radka. Neviem, co by som spravila, keby bolo na nej meno napriklad Martina alebo Elvira. To by rna porazilo. Tak dnes som mala naozaj st'astie. Ked' som uvidela Radku, ako sa blizi ku mne aj s vel'kym zmrzlinovym poharom, tak som kl'ucenku rychlo odlozila do tasky, Este sme sa dobre pobavili, aj ked' nasa radost' netrvala vel'mi dlho. Volala mi totiz mamina, ze nemoze prist' po nas a autobusy dnes nejdu. Tak Radka zavolala Martinovi, aby po nas prisiel. Martin vsak bol v Bratislave a vrati sa az vecer na oslavu. Neostavalo nam nic ine, ako zavolat' Davidovi, co som vel'mi nechcela. UZ len preto, ze sme sa pred par diiarni pohadali a asi aj rozisli, ale hlavne preto, ze sme sa s Radkou

66

67

Veroni~ Vajayovd

:Nic ntis nerozdeli

tak nahodili, ze sa za nami otacali este aj miestne pipky, ktore mali oblecene najmensie mini handricky, ake kedy vyrobiIi. Pocas mojho kratkeho ehodenia s Davidorn som si nikdy neobliekla nic vyzyvave nie to este take priliehave, ze som ledva dychala. Vlastne ja som si este nikdy v zivote neobliekla nie taketo, co mam prave na sebe. Hned' ako Radka dohovorila s Davidom a povedala mi ze po' nas pride, zovrelo mi zaludok a zalialo rna vel'ke teplo. Este ze som sedela, inak by som na mieste odpadla. Mali sme ho ist' cakat' pred Prior. Len co sme tam dorazili, tak som sa spy tala Radky, ei mu povedala, ze som tu aj ja. Neviem preco, ale mala som take tusenie, ze mu to zatajila. Povedala, ze jasne. A tak som sa jej este niece opytala, ale odpoved' som uz nedostala, pretoze som na mieste odpadJa. Radka sa tak strasne prel'akla, ze nevedela, co rna robit', Tak rna len rychlo zacala kriesit' a poprosila jedneho mileho ehlapea, aby jej pomohol preniest' rna na lavicku. Ked' som sa prebrala, Radka bola vel'mi vystrasena a asi aj plakala. Sedela pri mne a tisko sa na mila pozerala a ovievala rna. Ked' som sa jej spy tala, co sa stalo, tak rna len veI'mi pevne objala a rozplakala sa este viae.

- Radka, prosim t'a, upokoj sa, som v poriadku. Len sa mi troehu zakrutila hlava a ...

- A j a som tu skoro zosalela, Teraz tu pekne ostari sediet', ja idem vyzerat' toho Davida. Nechapern, preco meska, Prave vtedy, ked' ho najviae potrebujem. Ostan tu! Jasne? Ani sa nepohni!

- Dobre. A kam by som asi tak isla?

Pravdu povediae este stale mi bolo zle a krutila sa mi hlava. Kym Radka vyzerala Davida, rozmysl'ala som nad tym, co sa mi vlastne stalo. Na malu chvil'u som zatvorila oci a prebrala som sa uz len v aute. Radka sedela pri mne a davala mi studene obklady. Zdvihla som hlavu a Radka bola znovu veI'mi uplakana a nest'astna.

- Viky! Toto mi uz, prosim t'a, viae neurob. Vies, ako si rna vyI'akala aj po druhy raz? UZ som si myslela, ze sa nedozijem ani svojej oslavy, ktoru asi zrusim, pretoze t'a tam chcem mat'. A ked' ti je tak zle, necheem, aby sa ti este niece stalo.

Ani som poriadne nepocuvala, co hovori, len som hl'adela na Davida, ktory stale soferoval a v zrkadle sa mu zaleskla slzicka. Je mozne, ze mu na mne este stale zalezi? Je mozne, ~e mam u neho este nejaku sancu?

- Radka? Prosim t'a, mohli by sme niekde zastat'? Chcem Ist' na ehvil'u na vzdueh a potrebujem trochu vody.

- No tak to si pis, ze zastaneme a rovno pri nemocnici.

- Nemocniei? Nie! Mne predsa prislo len troehu zle, Asi

to bude z ... uvedomila som si, ze to nemozem povedat' nahlas, ked'ze osoba, kvoli ktorej som sa trapila, sedi priamo predo mnou. A vlastne som to ani nemusela hovorit', pretoze to kazdy hned' poehopil.

- Radka, neplac uz. Neboj sa, Viky. Nebudeme stat' pri nijakej nemocniei, ale zastaneme pri nejakom obehode s lavickami a pojdes jej kupit' nieco na pitie. My t'a zatiaI' pockame na lavicke. Ty mas tid napady, Vraj pri nemocnici. Vystras ju este viae a potom do tej nemocnice p6jde naozaj.

- Dobre. Ja som ju nechcela vystrasit', Ale mas pravdu. Zastali sme pred obchodom. Radka isla kupit' niece na jedenie a pitie a my s Davidom sme si zatiaI' sadli na lavicku. Aj ked' som vedela, ze David teraz naozaj nechce ziadne zblizovanie, asp on som sa pokusila, Nebol to vsak dobry napad, pretoze hned', ako som otvorila usta, sa mi zakrutila hlava a este rna stihol zachytit', inak by som si poriadne tresla hlavu 0 lavicku. Neodpadla som naozaj, len sa mi trosku zakrutila hlava. Ale hned', ako prisla Radka a napila som sa trochu vody, bolo mi lepsie. Dokonea som vladala stat' aj na nohach, ale len chvil'u, Pretoze mi obidvaja zavelili, aby

68

69

I I

I

Veronik,a Vajayova

:Nit nds nerozdeli

som si sadla a nerobila hluposti. Tak sme zasli do ned'alekej restauracie, lebo Radka s Davidom uz boli hladni. Ja som si dala len mineralku a nejaky ovocny salat, Radka si objednala vyprazany syr s hranolcekrni a David si vybral spagety s kecupom. Na pitie mali obidvaja pomarancovy dZLIS. Sedela som vedl'a Davida a Radka oproti narn. Ked' odisla na we, tak sa ma David opytal, ei mi je uz dobre. Ja som sa len usmiala a povedala, ze je to lepsie.

- Napriek tomu dufam, ze dnes na oslavu dorazis. Teda ak ti nebude vel'mi zle. Lebo ked' budes chciet', tak ti budem robit' oporu,

- Este neviem.

Vtedy dorazila Radka a povedala, ze jej vol ala mamina, ze by sme mohli uz prist', pretoze este treba vel'a veci zariadit'. Do auta som uz dosla po vlastnych, ale aj tak isli obidvaja popri mne, keby som nahodou mala skoncit' na zemi. Ponukla som sa, ze im pridem pomoct' s vyzdobou a tak, ale stroho ma odbili, ze si mam ist' l'ahnut', aby som bola vecer v poriadku. Ked' som prisla domov, nikto tam nebol. Tak som sa rozhodla, ze si pojdem naozaj l'ahnut'. Uvarila som si caj a pustila som si svoj obl'ubeny film .Hl'ada sa Nemo". Ta rybka je naozaj fantasticka. Myslim, ze som aj na chvil'u zaspala, pretoze ked' som sa prebrala, bolo okolo siestej a oslava sa mala zacat' 0 osmej, mamina este nebola doma. Ocko bol vonku v zahrade.

- Ahoj, princeznicka. Tak ako si sa vyspala? Dufam, ze uz ti je lepsie? Bol tu David a povedal mi, ze ti bolo dnes nejako vel'mi zle. Asi by sme mali zajst' k lekarovi. Bude lepsie, ked' si budeme isti, ze ti naozaj nic nie je. Dobre? Suhlasis?

- Ale, ocko. Bola to len unava a stres. To je vsetko. Naozaj som v poriadku. Teraz sa citim skvelo. Potrebovala som len trosku spanku. To je vsetko.

- Dobre, ale aj tak budem rad, ked' zajdeme v stredu k lekarovi.

- Dobre. S tebou sa neoplati hadat'.

- Som rad, ze ti je uz dobre. Ale teraz by si sa mala ist'

pripravit' na party. A ziadne odvravanie. Tam v tej skatul'ke na stole mas saty, ktore som ti kupil na dnes.

- Ale, ocko. To si predsa nemusel, ved' ja mam ...

- Neodvravaj mi. Ber to ako predcasny darcek k narode-

ninam. Dobre? -Dakujem.

A vtisla som mu na lice vel'ky bozk. Vybehla som rychlo do kupel'ne a osprchovala som sa a umyla si vlasy. Potom som otvorila skatul'ku a v nej boli krasne nohavice a k nim saty na ramienka. Po tych som vzdy tuzila, ale boli nad mamine nazory. Aj ked' mi nasi vzdy kupili vsetko, co som chcela a aj nechcela, tieto saty mi mama nikdy nechcela dovolit'. Vravela, ze by som ich aj tak vyuzila len raz a potom by som ich hodila do skrine. Vraj mi kupi niece, co budem nosit' castejsie, aj keby to malo byt' drahsie. Nechapala som, preco mi nemohla kupit' tieto saty, ved' som ich nemusela nosit' ako komplet. Dali sa nosit' aj osobitne. Sice vyzerali ako dlhsie tricko, ale mne sa viae pac iii pod pojmom saty. Boli jednoducho krasne, nemohla som si pornoct', hned' som vtisla otcovi na lice velikansky bozk. ISla som sa obliect', ucesat' a dala som si trochu mejkapu. Dokonca som mala k tomu aj fialove topanky a kabelku. Boli vsak 0 nejaky ten odtieii tmavsie, ale vyzeralo to nadherne. Teraz som bola na seba pysna, Dokonca aj mej zadok a moja plocha hrud' vyzerali v tychto satach uzasne, Ked' som zisla dolu po schodoch, stala tam aj mamina a ocko. Boli taki uneseni ako ja. Vel'mi sa im pacilo, ako vyzeram. Obidvoch som ich pobozkala a pod'akovala som sa im.

- Mozno mi tieto saty prinesu konecne st'astie.

70

71

Veroni/ta Vajayova

:Nit nas nerozdeli

S tyrnito slovami som vysla von z dyed a zamierila do viru l'udi a hudby.

rozisiel, Cestou za Radkou som stretla niekoho, koho som ILJ:lila stretnut' uz davno. Akosi sme sa vel'mi vzdialili a ja sorn sa zblizila s Radkou.

- Zuzka! Si to ty? Konecne t'a vidim? Ako sa mas a kde je Tomas? Ved' uz nieco povedz!

- Aj by som povedala, ale nemozem, pretoze stale rozpravas len ty.

- Prepac. Ale som taka rada, ze t'a konecne vidim. Cele leto niekde li etas a my sa uz ani nevidime a ...

Hlas sa mi zasekol v hrdle. Chcela somjej povedat', ze ani nevie, co vsetko som za ten cas prezila, aka som bola st'astna a potom zase smutna, Ako som sa zal'ubila do Davida, ako sme sa spolu milovali a bavili a ... potom sa vsetko zrutilo. Chcela som povedat', ako vel'mi mi chybala, ze som sa nemala s kym porozpravat', zdoverit' sa najlepsej kamaratke. Ale vtedy som si uvedomila, ze sme sa so Zuzkou odlucili na dost' dlhy cas. Uvedomila som si, ze puto najlepsieho priatel'stva sa akosi pretrhlo a ja som jej nemohla povedat' o prvom milovani a 0 laske, ktora sa skoncila este skor, ako vlastne zacala. Necitila som k nej uz taku doveru ako kedysi. Od skolky sme boli stale spolu a teraz ... teraz je to vsetko tak d'aleko. Co narobil jeden mesiac. Ako sme sa vzdialili a oddelili. Stratili sme vzajomnu doveru a niece zvlastne, co nas cele tie roky spajalo. Vycitili sme to obidve a uvedomili sme si, ze uz sme len obycajne karnaratky, ktore sa stretli po rokoch a chceli sa dozvediet', co sa udialo v nasom zivote za ten cas, co sme sa nevideli. Medzitym sme si kazda nasli novu spriaznenu dusu. Ja Radku a Zuzka ... koho vlastne? Ani neviem.

- Vies, Viky. My by sme sa mali zrejme porozpravat'. Za ten mesiac sme sa vel'mi oddelili a nase priatel'stvo akosi upadlo. Ja som ti len chcela povedat', ze t'a mam vel'mi rada a vzdy aj budem, ale ... ja neviem, niece sa zmenilo a ...

Wovy zaciatok

Ked' som vstupila do zahrady a poobzerala som sa navekol, zbadala som vel'a pohl'adov, ktore sa upierali na miia. Hostitel'ka, ktora rna privitala, bola nadherna. Ani sa mi nechcelo verit', ze je to Radka. Mala krasne saty. Boli sice kratke, ale vynikajuco zvyrazriovali jej dokonalu postavu. Boli biele a v pase priliehave, ale neobopinali boky. Bola jednoducho uzasna. Mala na sebe jemny mejkap s ruzovkastym nadychom,

- No teda! Radka, si to ty?

- Ja som Radka, ale nevi em, kto si ty. Ale vel'mi sa podo-

bas na moju kamaratku Viky. Ty si jej dvojca?

- Radka, vyzeras uzasne. Vsetko najlepsie k narodeninam, vel'a uspechov v skole, ale aj v osobnom zivote. A nezabudaj nikdy na priatel'ov, ktori tu budu vzdy pre teba a budu t'a milovat'.

- Ale vazne si to ty? Viky? Kde si zohnala take nadherne saty? A tie vlasy a mejkap. Ty si isto bola v dakom kozmetickom salone, Priznaj sa!

- Nie. A prestan uz zartovat'.

Oslava bola v plnom prude a postupne som sa zoznamovala s novyrni l'ud'mi. Bola som vo svete uz vlastne dospelych. Aj ked' do mojej osemnastky ostavalo este par dni, Ked'ze dnes je prveho augusta, tak presne desat' dni, Za ten cas, co som tu, este som nevidela Davida. A tak vel'mi som po tom tuzila. Zrazu ku mne pristupil Patrik a pozdravil rna. Zlozil mi kompliment, ze vyzeram uzasne a predstavil mi Mat'ku. Vazne fajn baba. Bola by skoda, keby sa s iiou kvoli mne

72

73

Veronilta 'Vajayood

'}Iic nas nerozdeli

- Nemas ku mne uz taku doveru ako kedysi.

- Presne. Ja som si myslela, ze odlucenie na kratky cas

narn prospeje, ale ...

- Opak bol pravdou. Nie si jedina, co to tak citi. Je mi Iuto, ze nase priatel'stvo nevydrzalo, Zvladli sme vsetky utrapy, co nas postretli, vydrzali sme rok, ked' sme si boli vzdialene tisicky kilometrov. Zvladli sme hadky a aj ovel'a vacsie problemy.

- A chcela som ti povedat' este niece. My sa tento mesiac st'ahujeme. Odchadzame do Bratislavy. Otec tam dostal now pracu a mama sa prisposobi. V Bratislave je predsa tol'ko moznosti.

- A co Tomas? Ako to znasa? Urcite musi byt' nest'astny.

- Ani nie. Pretoze Tomas si prenajal maly byt ned'aleko od

nas a uz sa prest'ahoval. Dostal pracu v nejakej restauracii a skolu dokonci v Bratislave.

- No, tak ste si to vsetko zariadili. Budes mi chybat', ale zelam ti, aby sa yam tam darilo. A kedy vlastne odchadzate?

- Koncom buduceho tyzdiia, Este tu budem aj na tvojich narodeninach, takze sa nemusis bat', ze sa uz nestretneme. Predsa si nenecham ujst' taku prilezitost', Oslavime spolu tvoje osemnaste narodeniny.

- To je dobre. Ale co skola? Ved' mas pred maturou. Ako to dokoncis v Bratislave? Tu by to bolo jednoduchsie. Predsa ...

- Neboj sa. Otec uz vsetko zariadil. Studovat' budem tu aj v Bratislave. Cez skolsky rok tu budem este do Vianoc a potom budem cast' v Bratislave. Odmaturujeme spolu. Budem mat' individualny studijny plan. Pocas skoly budem byvat' u babky a potom sa babka prest'ahuje s nami do Bratislavy.

- Ale ako sa budete vidat' s Tomasom? Ked' ty budd tu a on v Bratislave.

_ Ved' cez vikendy a prazdniny pojdem domov a vtedy sa stretneme. Aj tak by nemal vel'a casu, ked' bude cele dni v skole a v praci, A po maturitach sa chystam na vysoku, ktora je hned' vedl'a mediciny, takze sa budeme stretavat' aj pocas prestavok. Maju totiz spolocny vchod. My sme si to vsetko naplanovali a dufame, ze nam to vyjde.

- Budem yam drzat' palce,

Rozlucili sme sa a ja som isla zatial' na terasu a stala som, opierajuc sa 0 zabradlie. Zrazu som vsak pocitila niecie ruky na ociach a jemnu vofiu, ktoru som tak dovernepoznala. Zatriasli sa mi kolena, ked' sa mojho krku dotkli tie jemne pery, po ktorych som tuzila uz tak dlho, tie iste usta, ktore ma zradili a vypustili slova, kvoli ktoryrn som bola nest'astna a bez duse. Div som nespadla, ked' mi presiel po tele teplyrni a hladkymi rukami a nezne ma posteklil na brusku. Citila som, ze zivot dostal znova farbu a Ja som dostala novu sancu. Nechcela som, aby sa tato chvil'a niekedy rozplynula. Chcela som, aby trvala vecne, Ked' som sa otocila, stal predo mnou v kratkych nohaviciach a ciernom tricku. Bola som znovu st'astna a v tej chvili taka zranitel'na a zarovefi odvazna. Chcela som niece povedat', ale vtisol mi na usta bozk. A povedal "prepae". To slovo tak boli, ale zaroveii tak hreje. Nevedela som, co sa deJe ani kde som. lba som citila jeho blizkost', jeho tlcuce srdce na mojej hrudi, jeho rozpalene telo. Moje ruky zabludili pod tricko a hl'adali to, eo uz dva tyzdne necitili. Ten cas bol nekonecny a bolestivy. Jeho telo sa chvelo pod mojimi dotykmi a 0 chvil'u mi ich aj on opatoval. Tato chvil'a sa vsak skoro skoncila. David ma zrazu pustil a bezal rychlo prec, Dlho som tam stala a nechapala, eo sa vlastne stalo. Preco tu neostal? Preco usiel tak rych- 10 a nic nepovedal'? Preco? Nechapala som. Rozhodla som sa, ze pojdem za nim a spy tam sa ho, eo sa stalo. Kde som spravila chybu. Ked' som zisla dolu schodmi, zbadala som

74

75

Veronik.,a 'Vajayood.

:Nit ntis nerozdeli

ho, ako vychadza z kupel'ne a uti era si tvar do uteraka. Bol vel'mi bledy a spoteny. Vyzeral, akoby mal horucku, lebo ledva stal na nohach, Ked' som vosla do kupel'ne, tak tam bol divny zapach, Zvracal. Ale preco? Co sa stalo? Zjedol nieco? Alebo si viae vypil? Na tieto otazky som chcela hned' odpoved', ale nevedela som, za kyrn mam ist' najskor, Ci za nim alebo za Radkou. Co mam robit'? Pytala som sa sarna seba v duchu. Rozhodla som sa, ze pojdem za nim. Zbadala som v jeho izbe svetlo, a tak som zaklopala. Necakala som na odpoved' a vosla som dnu. David prave sedel na posteli a ob~iekal si druhe tricko a rifle. Bol este stale bledy,

- Co sa stalo? Je ti zle?

- Viky! C? tu robis? Nepocul som t'a. Pod'd'alej.

- David! Co sa ti stalo? Je ti zle? Mam niekoho zavolat'?

- Nikoho. UZ mi nic nie je. Ked' si pri mne, tak sa citim

ako znovuzrodeny. Som rad, ze si znova so mnou. - Aj ja som rada. Ale co sa ti stalo?

- Nic vazne. Len som zjedol a vypil viae, ako som mo-

hoI.

Neviem preco, ale vobec som mu neverila, nechcela som sa vsak teraz vera vypytovat'.

- Dobre. Budem ti verit'. Preco si sa ... ?

- ... rozhodol dat' ti znova sancu? Lebo t'a milujem a ne-

chcem by t' uz viae bez teba. Chcem zacat' odznova. - Ale preco si tak rychlo zmenil nazor?

- Ked' som t'a videl, ako ti bolo dnes v meste zle, tak som

sa zl'akol, ze sa ti nieco stane a nechcel som, aby nas koniec dopadol takto. A este aj preto, ze bol tu Patrik a vsetko mi povedal.

- Co vsetko?

- Ze sa ti cele roky pacil a on bol taky sprosty, ze t'a od-

mietal a ublizoval ti. Ze fa vlastne len vyuzil a zistil, ze t'a rna rad len ako kamaratku. A aj to, ze si taka dobra a od-

pustila si mu hned'. A este mi povedal aj to, ako si sa kvoli rnne trapila. Ked' mi povedal, ze t'a vlastne len vyuzil, vraj ti nechcel ublizit', mal som chut' mu rozbit' hubu. No ovladol sorn sa.

- Hm ... - to bolo vsetko, co som mu na to povedala. Bola som ohrornena, ze vsetko vie a ... ani sarna neviem. Ale niece sa vtedy vo mne predsa len vzoprelo a povedala som nieco, cornu som nerozumela ja sarna.

- Takze ked' ti povie cudzi clovek, ze t'a milujem a trapim sa kvoli tebe, tak mu veriS?! No ked' ti to poviemja, nechces

o tom ani pocut'. Preco veris inym a nie mne?

- Cakal som, ze sa to opytas, ale neviem ti odpovedat'. Po tom, co si mi vsetko povedala, by som neveril ani vlastnej matke, keby mi povedala, ze rna miluje. Neviem ti povedat', preco som to tak citil a ... proste neviem. Prepac, ale nevi em ti dat' na to odpoved'. Jednoducho to neviem vysvetlit'.

- Dobre. Tak to nechajme tak.

.. .,

Ked' som sa rano prebudila vedl'a Davida, bola som znovu st'astna. Citila som sa ako zena, aj ked' do mojej dospelosti ostavalo este devat' dni, David mi priniesol raiiajky do postele. Ked' sme sa naraiiajkovali, do izby vstupila Radka aj s Martinom. Hodila som sa Radke okolo krku. Martin s Davidom si len podali ruky a usmiali sa na seba. Rozhodli sme sa, ze vsetci vyrazime niekam do prirody a spravime si piknik. Chalani vsak dostali este blaznivejsi napad. Vraj budeme stanovat'. No tak to rna podrz! Moja mama mi nikdy nedovoli stanovacku s dvoma chalanmi, z ktorych jeden je moj priatel', a jednou babou. Tak s tym sa mozerne rozlucit', Prisla som domov a skoro som spadla od prekvapenia na zadok. Mama mi podavala vel'ku cestovnu tasku.

76

77

o/eroni{a 'Vajayova

:Nit nas nerozdeli

- Zabal' si niece teple, pretoze v noci byva dost' chladno a v stane obzvlast', Deky a vankus som ti zbalila a spolu s Davidom sme to uz nalozili. A nakupila som yam aj nieco na jedenie, na ten piknik. Mas tam baterku a nahradne baterky do nej. Uvarila som yam aj teplu kavu a caj a dala som to do termosiek. Tak sa uz chod' balit', pretoze zmeskas, Azda si nemyslis, ze t'a budu cakat'. Ak sa do pol hodiny nezbalis, tak odidu bez teba. No nestoj tu a bez, Uzi si to a nezabudni nam vecer zavolat'.

- Dakujern, mami!

Nechapala som to. Ako to, ze rna na nu David taky vplyv, ze mu vsetko dovoli? Ako to, ze mi dovoli ist' stanovat'? s tymito nezodpovedanyrni otazkami som sa zbalila a schadzala po schodoch na dvor. Dufam, ze teraz sa uz nic nezbabre a stanovacka bude pekna.

cely den ani len neprehovorili, az vecer, ked' sme sa rozhodIi, ze si pojdeme opekat'. Moja mamina nas totiz nabalila na dobre dva mesiace. Pritom sme isli len na tri dni. A okrem rnojej mamy prispeli este aj Davidovi a Martinovi rodicia. Sme rozmysl'ali, ze postavime este jeden stan na zasoby jedla. Ale vazne ho marne to1'ko, ze nevieme, kam ho dat'. Malinovky a rozne cukriky, keksiky a ovocie marne pri sebe v stane a zvysok jedla v kufri auta. Marne to tu ako v potravinach. Nabalili nam kura, parky, suche salamy, spekaciky (a kopu d'alsich masovych veci, ktore ja nejem), ovocie, zeleninu, mineralky, pivo, caje, nieko1'ko litrov obycajnej vody v bandaskach, chlieb, rozky, slane peCivo,. zemle, sladkosti a dokonca marne aj niekol'ko skatuliek liekov. Nechapem, naco nam to vsetko bude. Nase mamy si rozhodne myslia, ze budeme iba neustale jest' a priberat'. To by sa im tak pacilo. A potom by sme sa iba gul'ali.

- Hej, kocky' Ide sa opekat', tak zakotvite tie svoje mini aturne zadocky ved1'a nas a doneste aj nejake pitie, - zakrical na nas David. Vraj male zadocky, To urcite. Jasne, Radka hej, ale ja ... ja s tym mojim zadkom ako karavan. Tak to bol teda dobry for,

- Nekric na nas ako na nejake pipky. Jasne?' - ohradila sa Radka a nahodila ten pekny usmev, co mam na nej tak rada.

- Jasne! - zdoraznil Martin.

Tak sme si k nim prisadli a opekali. Ja som mala na razni napichnute jablko. Je to ve1'mi dobre. Vsetci ostatni ma, samozrejme, hned' nasledovali. Vlastne az potom, ked' si doopekali a zjedli spekaciky, slaninu a Martin este aj dva parky,

- Nechapem, kde si to do seba napratal. Ale vazne. Si taky chudy, az ide z teba strach, a zjes toho viae ako cela armada.

Ked' sme dorazili na miesto, boli sme uz taki unaveni, ze sme radsej rychlo vyh1'adali najvhodnejsie miesto a postavili stany. Najskor sme chceli byt' v stanoch po paroch, no nakoniec sme sa rozhodli, ze budeme baby zvlast' a chalani zvlast'. Bude to tak lepsie. Aspen sme si to mysleli. Vecer sme vsak vel'mi rychlo zmenili nazor a Radka sa prest'ahovala k Martinovi a David ku mne. Bolo to krasne. Myslim to, ako sme zaspali vo vzajomnom objati, citili tlkot srdc a hriali sa vlastnymi telami. Prebudili sme sa az rano, ked' Radka vyskala, lebo ju Martin hodil do jazera v teplakoch. My s Davidom sme sa len tisko zabavali a podisli sme k nim blizsie, ked' som zbadala Radku taku premocenu, tak som sa rozhodla, ze ju pomstim. Zhodila som obidvoch chalanov do jazera a Radke pomohla von. Utiekli sme do stanu a chalanov nechali vo vode. Boli taki nastvani, ze s nami

78

79

Veronilta 'Vajayova

:Nit nds nerozdeli

- Ty mas co vraviet', Viky, ved' aj ty si ako spajdl'a, no na rozdiel odo miia iba zobkas ..

- Ja ti dam take zobkanie. Jem tol'ko, kol'ko vladzem.

A podl'a mna je to dost'. A vobec nie som ako spajdl'a, pretoze to by som nemohla mat' taky vel'ky zadok ako karavan.

Vtom vsetci traja vybuehli do vel'keho smieehu. Nechapala som, co som povedala take smiesne, Mozno sa im pravda zda byt' smiesna, alebo sa zblaznili, David si rna k sebe jernne privinul a rukou zamieril k mojmu karavanu.

- Vraj zadok ako karavan. Ty si vazne dobra. Ty mas super zadok aj postavu, ktora by mohla este v pohode pribrat' aj pat' kil.

- Ty ... vlastne, vy vsetci ste sa asi zblaznili, Ja vraj marn

super postavu.

- Ty si snad' myslis, ze si tucna a mala by si zhodit'? Opytali sa rna naraz aj Martin aj Radka.

-Ano.

- Prosim t'a. Neznasam tieto babske reci, ked's nimi zacnu.

A este aj moja sestra. No, co na mila tak pozeras, Radka? Ved' aj ty v kuse vystenkuvas, ze by si mala zhodit', lebo sa nebudes pacit' Martinovi, ze mas priserne vel'ke brucho a tucne nohy a uporne nat'ahujes kozticku na svojom tele. Vy, baby, ste vazne cudne. Vzdy sa st'azujete, ze ste tucne. Popritom ste chude ako spajdle, ale aj tak sa trapite roznyrni drastickymi dietami a potom dopadnete tak, ze vyluxujete celu chladnicku a vyvratite to do zachoda. Viete, aka je to skoda?

- Co to trepes, Dave? Ja som predsa nikdy nedrzala ziadnu dietu, a ked' som ill chladnicku aj vyprazdnila, tak ty si mi pomahal. A uz vobec by som sa neznizila na uroveii anorekticiek a bulimiciek. Ty ano? - a pozrela na mria, V podstate som ieh terajsiu debatu iba sledovala a nevychadzala z udiVU, 0 com prave rozpravali.

- Ano ... teda nie.

- Tak ana ei nie? - opytal sa rna Martin.

- Jasne, ze nie. Co si myslis, ze som nejaka hus?! Mila

len zaskocilo, co hovoril David. Nevedela som, ze mas take dobre vedomosti z tohto zanru zivota.

- Vies, Viky. Moja kamaratka Dominika umrela na mentalnu anorexiu aja somjej nemohol nijako pomoct', pretoze moju pomoe neeheela. Vedel som 0 vsetkom, co robila. Ako skryvala jedlo, klamala rodicom, ze jedla u kamosky, ako zvracala, kupovala si prehaiiadla a tabletky na ehudnutie. Ked' som sa uz na to nemohol pozerat', ako sa sarna pomaly zabija, tak som zavolal jej rodicom a vsetko im povedal. Najskor mi neverili, ale ked' videli svoju dceru, ako schudla a zmenila sa na chodiacu mrtvolu, zacali sa bat'. Vtedy rna poprosila 0 pomoe, no uz bolo pozde. Raz sme mali ist' na diskoteku, pretoze moja priatel'ka rna opustila a Dominika rna chcela utesit' a zabavit'. Vybrali sme sa peso do vedl'ajsej dediny a chceli sa zabavit'. Hned', ako sme vkrocili do dediny, Dominika odpadla a stratila vedomie. Najskor som nevedel, co mam robit', a tak som sa ju snazil len nejako prebrat'. Potom som zavolal sanitku a odviezli ju do nemocnice. Vtedy lekar povedal rodicom, ze je podvyzivena a rna poruchu prijmu potravy. Az vtedy sa mi jej rodicia ospravedlnili a prosili rna, aby som im odpustil, ze sa vel'mi mylili a nech teraz stojim pri nej. Povedal som im, ze to nie je problem a ze sam sa na nich nikdy nehneval, len som nechapal, preco tomu neveria. Po rozhovore si rna dala Dominika zavolat' k sebe do izby, ze mi potrebuje niece povedat'. Len co som vkrocil do nemocnicnej izby, citil som, ze je to naposledy, co sa s iiou rozpravam. Povedala mi vsetko. Od toho, ako sa cheela zapacit' jednemu ehalanovi zo skoly, ako ehcela byt' vynimocna a krasna, ako ehcela, aby boli na iiu rodicia hrdi a aby si ju kazdy vsimol a venoval jej pozomost'. To sa aj stalo. Na ulici sa za riou obzerali chalani, ked' kracala

80

81

Veroni~ Vajayova

'Nic nas nerozdeli

v minisukni a priliehavom tielku. Trvalo to vsak len kratko, pretoze potom sa za iiou otacali uz len l'utostive pohl'ady, ktore sa pytali, eo sa deje a kde je to pekne dievca, ktore len pred pol rokom bolo take prit'azlive a stihle. Dominika bola sice nizka, ale nikdy nebola tucna, mala vysportovanu postavu a uzky driek. Proste krasne dievca a ja som ju mal rad taku, aka bola. Povedala mi aj to, ako sa jej to vsetko vymklo z ruk a nemohla to zastavit', ako sa chcela priznat' so vsetkym rodicorn a chcela pomoc, ale ked' sa konecne odhodlala, uz ju nikto nepocuval, Mama vravela, ze je to len obycajny stres zo skoly a to sa spravi, otec zase hovoril, ze to rna zo sportovania a z lasky, Vraj sa urcite zal'ubila a teraz chudne, ani nevie ako. Pravdu si uvedomili, az ked' lezala v nemocnici a rucicka na jej vahe ukazovala tridsat'dva kilogramov pri vyske meter pat'desiatsedem. Bolo z nej len klbko nest'astia. Nakoniec sa vsak rozhodla, ze nechce umriet' a musi zit'. 0 dva mesiace pribrala pat' kilogramov a pustili ju domov na vlastnu zodpovednost' rodicov, Na Vianoce uz vyzerala lepsie. Vazila styridsat'tri kilogramov a kosticky a rebra uz tak vel'mi nevytrcali. Dokonca aj jedla poriadne pat'krat za den v malych porciach. Potom vsak prisli sku sky a Dominika uz vazila styridsat'pat' kil a rozhodla sa, ze schudne aspoii tri kila. Za dva mesiace bola naspat' v sanat6riu s tridsiatimi kilami a nefunkcnymi organmi. Lekari jej chceli upravit' zaludok, ktory tak strasne poznacila choroba, no ona nechcela. Chcela byt' navzdy chuda a uputavat' pohl'ady l'udi na ulici. Lekari uz nevedeli, co maju robit'. Zacali jej na vlastnu ziadost' nosit' jedlo do izby, lebo je vraj prilis slaM na to, aby jedla s ostatnymi dievcatami v jedalni. Zacala vsetko jedlo skryvat' a infuziu, ktoru jej davali, jednoducho prepichla a tvarila sa, ze vsetko zjedla a ze ziviny sa do jej tela dostavaju. Po veceroch tajne cvicila a zaoberala sa len svojou postavou a jedlom. Mala mozog naprogramovany len

na dye veci: jedlo a hmotnost'. Ked' prisiel den vazenia, Dominika si napchala do vreciek jablka a do vlasov ponozky, Nikto jej na to neprisiel, 0 tyzdeii vsak lekari nemohli uverit' tomu, ze ked' vazi viae, tak preco vyzera este na menej a tak vel'mi schudla. Zacali to riesit' a na vsetko prisli, ked' ju postavili na vahu, vazila dvadsat'sedem kilogramov a nevladala uz udrzat' ani moe v sebe. Jej matka mi zavolala, aby som cim skor dorazil, vraj je to este horsie. Kazdy vecer som si pi sal s jej kamaratkou, ktorej rodicia oznamovali, ze sa to zlepsilo a vraj dobre pribera. Ked' som ju uvidel, vel'mi som sa prel'akol. Boli to uz len kosti poukladane na jednej kope a jej blede a chvejuce sa pery hovorili niece, cornu nikto nerozumel. Opakovali len jednu vetu. .Jvlusim schudnut', som prilis tucna." Dookola to iste, Rodicia a lekari uz z nej saleli a nevladali. Boli uplne zniceni. Dokonca aj jej mama, ktora mala kyprejsie tvary, schudla na nepoznanie. UZ to nebola ta vesela a vzdy usmiata zena s laskavymi ocami, Naopak, jej oci uz vobec nevyzarovali svetlo a teplo, ale len bolest' a pocit viny, ze ako matka zlyhala. Nemohol som sa na to uz pozerat', a tak som len k Dominike prehovoril a poriadne iiou zatriasol, nech sa uz konecne spamata a neublizuje vsetkym naokolo. Nech mysli na druhych a nielen na seba. A vies, co mi odpovedala? "Musim schudnut' este tri kila a potom bude vsetko dobre." Myslel som, ze jej na mieste vylepim a spamata sa. No neurobil som to. Iba som pri nej presedel celu noc a plakal. Mal som ju vel'mi rad. Rano som odisiel do skoly a vecer som sa vratil ju pozriet' a doniesol somjej kvety a darcek. Krasnu striebornu retiazku, ktoru som jej chcel darovat' so slovami "Prosim t'a, nerob nam to. Si vynimocny clovek a my t'a vel'mi l'ubime." No jedine, co som v ten den v nemocnici povedal, bolo: .Kde je?" pretoze, ked' som tam prisiel, nasiel som len prazdnu izbu. Myslel som si, ze ju premiestnili, ze sa jej polepsilo a uvedomila si, ze robi chybu.

82

83

veronik,a <Vajayova

Wit nds nerozdeli

o dva dni som isiel na pohreb aj s mojfm darcekom, Dal som jej ho do kostnatych a chladnych ruk so slovami: "Vzdy som t'a mal a aj budem mat' rad", Mesiac som chodil po svete ako bez duse. Nakoniec som sa spamatal. V ten vecer, ked' som spravil maturitu, mi jej matka zavolala, aby som ju navstivil, Zablahozelala mi a dala mi aj darceky. Jeden bol hodnotny v peniazoch a ten druhy mal vacsiu cenu ako cokol'vek ine, Dala mi jej dennik, V nom mala cely svoj zivot. Zacala ho pisat', ked' mala desat' rokov a za tych osem rokov, co som s nou bol, tam bolo neskutocne vel'a. Najskor som ho ani nechcel prijat', ale potom som ho nakoniec zobral. Na poslednej strane bolo prilepene male otvaracie srdiecko. Stale v nom .Jedineho cloveka, ktoreho som milovala a mala vzdy posluchat', bol David." Nemohol som tomu uverit'. Ona rna cele tie roky l'ubila a ja somar som sa na iiu nikdy nepozrel inak nez na najlepsiu kamaratku. Vedeli sme 0 sebe vsetko, Kedy sme sa prvy raz pobozkali, ako dopadol nas prvy sex, dokedy sme nosili cumlik a este aj to, ake marne predstavy a sny. Ja som vedel, kedy dostala prvu menstruaciu a ona zase, kedy som sa zacal prvy raz holit'. Dokonca bola pri tom a sledovala rna, ako sa uporne snazim oholit' tych par chlpkov z brady. Podporovala rna, ked' sa mi nedarilo, ked' som niece zbabral a ked' som nevedel, co mam kupit' svojej sestre, tak vybrala za miia. Vzdy mala pre mila slovko povzbudenia aj vtedy, ked' ma nechala moja priatel'ka. Mala mat' rande s chlapcom, ktoreho sa uporne snazila zbalit'. Ja somjej vtedy zavolal, ze ma nechala frajerka. Ona v tom momente zrusila rande a jej objav sa s iiou rozisiel, ale jej to bolo jedno. Chcela byt' so svojim najlepsim kamaratom, chcela ho utesit' a rozveselit'. Cely jej dennik poznam nasparnat', Bola mojim druhym ja. UZ chapes, preco nechcem, aby ste sa sustredili na nejake idiotske diety? A to myslim teraz vazne. Uz nechcem pocut' ani odjednej, ze hovorite 0 tom, ze ste tucne.

Na malu chvil'u nastalo ticho, pretoze nikto nevedel, co rna povedat'. Pocas celeho pribehu som plakala a hltala kazde jeho slovo. Prva prehovorila Radka.

- Dave. Preco si to stale pripominas?' Dominika je st'astna tam, kde je. Ty za to nemozes.

David sa postavil a Radka sa tak zl'akla, ze uplne zbledla. - Je to len moja vina. Keby somjej vtedy nalozil na zadok alebo si aspoii vsimol, ze rna l'ubi, tak... - nedohovoril. Slova mu uviazli v hrdle. Postavila som sa, ze ho objimem, no v tej chvili sa David zrutil na zem.

=Davidl

Vyskocila som na rovne nohy a pribehla k nemu. V momente boli pri mne aj Martin a Radka. Pornahali mi Davida kriesit'. Ked' sa konecne prebral, tak mal horucku, Lezala som vedl'a neho v stane. Radku s Martinom som poslala, nech si idu oddychnut', ze sa 0 neho postaram. Radka najskor protestovala, no potom uznala, ze mam pravdu a isla si l'ahnut'. Chceli sme zavolat' sanitku, ale David povedal, ze nikam nejde. Ak sa stane niece vaznejsie, potom mozerne. Ale pre obycajnu horucku vraj nech nam ani nenapadne. Tak sme ho posluchli, aj ked' mne sa to vobec nezdalo. No Radka povedala, ze ked' zoberie svoje lieky a uzije prasky, bude mu lepsie. Svoje lieky? On berie nejake lieky? Preco mi to nikdy nepovedal? Je chory? S tymito otazkami som zaspala na jeho hrudi. Oddala som sa spomienkam a snom.

Oslaua

Ked' som sa rano zobudila, David uz pri mne nebol.

Chvil'u som este lezala, mysliac si, ze sa vrati. No neprisiel, a tak som sa vybrala von zo stanu. Nikde nebol nikto. Preco? Bolo sotva sest' hodin rano. Nemohla sam ho vsak

84

85

I

/1

Veronil?g Vajayova

'Nit nas nerozdeli

nechat' tak dlho sameho a zvlast' teraz, ked' som mala podozrenie, ze je chory alebo niece ine. A navyse nevracal sa uz vyse pol hodiny. Keby isiel na toaletu, tak by tam isto nebol dlho. Vybrala som sa teda hlbsie do lesa. Mala som na sebe len Davidovo tricko a to nebolo vel'mi dlhe, takze mi bola trochu zima. Aj ked' cez leto su rana dost' teple, aj tak mi bola zima. Nevsimala som si to vsak, Zasla som az hlboko do le sa a uz so strachom, ze nakoniec budu musiet' hl'adat' mfia, som sa vybrala este hlbsie. Tam som zastala, pretoze som uvidela niece leskle na zemi. Ked' som to zodvihla, zbadala som, ze to je Davidova retiazka, ktoru dostal od Radky na narodeniny. Mala privesok delfinika. Az teraz som mala istotu, ze tadial'to David naozaj isiel, Ale mala som aj strach. Tak som pomaly kracala, az som zbadala svetielko. Nasla som vychod z hory. Bola tam mala cistinka, Naozaj krasna priroda a este krajsi vyhl'ad na nase stany a mesto v pozadi. Kracala som az ku kraju utesu, aby som si to obzrela zblizka. Neprisla som vsak az tam, pretoze som zacula za sebou nejaky suchot, Prudko a s busiacim srdcom som sa otocila. Myslela som, ze srdce mi od strachu vyskoci z hrude, ked' som uvidela pred sebou stat' diviaka. Ani nevi em ako a kedy, ale viem az to, ze som sa prebrala v stane. Pri mne sedela Radka a nado mnou kl'acal David a daval mi obklady na celo.

- Co sa stalo? Kde je ten diviak?

- Upokoj sa. Martin t'a nasiel, ked' isiel po drevo, lezat' na

zemi. Rychlo k tebe pribehol a zavolal nam na mobil a my sme sa tak prel'akli, ze sme nevedeli, co marne robit'. Vies, ako si nas vystrasila? Ako si to predstavujes, motat' sa po hore sarna a navyse este tak skoro rano?

- Prestafite na iiu kricat" Ved' je este v soku a vy tu na iiu hned' vyskocite s vycitkamil Co ste sa zblaznili?' - zastal sa rna Martin a potom vosiel dostanu apodal mi salku horucej

cokolady. - Vypi to! Bude ti lepsie a zbavis sa toho vystraseneho vyrazu v tvari.

- Ale kde je ten diviak? - opakovala som stale dookola a cakala som odpoved'.

- Ked' som t'a tam nasiel, tak tam nic nebolo. Mozno sa t'a zl'akol rovnako, ked' si sa zvalila na zem. Ale vazne! Co si tam robila tak skoro rano?

- Ja som sa vybrala hl'adat' Davida. Ked' som sa zobudila, nebol pri mne a dlho sa nevracal, tak som sa rozhodla, ze sa pojdem pozriet' do hory. A tam som nasla jeho retiazku, a tak som vedela, ze tam isto bol, a preto som isla d'alej. Potom som vysla na cistinku a isla sa pozriet' na vyhl'ad a vtom sa tam zjavilo to hlupe prasa a ja ... neviem, co sa mi stalo. Viae si nepamatam.

- To je v poriadku. Viky, len sa upokoj, lebo znova dostanes teplotu. - David si rna k sebe privinul a tuho rna objal a vtisol mi na celo krasny bozk.

- David? Co si tam vlastne robil a ako to, ze si strati I retiazku?! UZ desat' rokov ju nedas z krku dolu ani na dye minuty a teraz ju len tak .stratis? - Radka na neho pozrela s vel'kou vycitkou.

- To by som aj ja rada vedela, co si tam robil. A kde si zmizol?

- Pockajte. Nezaval'te rna tol'kyrni otazkami naraz. Ja som si isiel zabehat' a tid som nasiel tu cistinku. Naspat' som vsak nesiel cez hom, ale tou druhou cestou, co vedie opacne od hory. Zistil som, ze sa iiou tiez dostanem dolu. Ale aj tak neviem ako to, ze sme sa nestretli. Pretoze ja som bol uz

o siestej spat' a ty si v stane nebola.

- Ako nebola? Ja som predsa odchadzala az nejako 0 stvrt' na sedem. Ty si potom nemohol prist' presne 0 siestej do stanu. Kol'ko je vlastne hodin?

- Sest', pol 6smej! - povedali naraz Martin s Davidom.

86

87

,_.

,~ ~('\

,.- -- -

- - -~

,I

I

II I:

Veronik,a Vajayova

:Nit tuis nerozdeli

- Tak kol'ko? - opytala sa Radka. - David, nezastali ti nahodou hodinky?!

- Hopa! Asi ano, Ale nechajme to uz tak a pod'me sa narariajkovat'. Ved' dnes si to tu musime uzit', pretoze zajtra rano odchadzame uz 0 deviatej. Musim byt' 0 jedenastej v praci. Prave pred chvil'ou mi volal sef, ze sa nam niece vymyka spod kontroly, a tak potrebuje, aby som prisiel. Dufam, ze sa nehnevate. Ja viem, ze sme mali odist' az poobede, ale ...

- To je v poriadku. Ja by som pokojne isla aj hned'.

V tej chvili som to myslela skutocne vazne, Po tej prihode s prasat'om by som uz najradsej ani nevysla zo stanu. No nechcela som nikomu kazit' zabavu, a preto som radsej nedopovedala zvysok svojich rnyslienok, ktore mi virili hlavou ako splasene. Myslela som na to, eo by sa bolo stalo, keby ma tam nikto nenasiel, keby ich nenapadlo tam vobec ist'. Nic by sa nestalo, keby som tam vobec nebola isla. A odkedy vlastne chodi David behat'? Viem, ze je vel'ky sportovec, ale ze chodi rano behat', 0 tom neviem. Pravdaze neviem. Pretoze chodi do prace 0 osmej a to ja este spim, A myslim, ze ani nechce, aby som to vedeia. A nielen to ... marn pocit, akoby predo mnou aj s Radkou a Martinom niece tajili. Ale eo? Co take nesmiem vediet'?

- Pustime sa uz do tych rariajok, pretoze som hladna ako vlk, vlastne ako diviak, - zahlasila Radka a vsetci sme sa rozosmiali.

seba tricko a zakryla sa dekou. Prebrala som sa az vecer, ked' ma mama budila, ze za mnou prisiel David. Rychlo som na seba hodila kratke letne saty a precesala si vlasy a uz som mu bezala do narucia.

- Ahoj, spachtoska! Tak eo, ides s nami na kofolu?

- Jasne, Teda, ak ma mamina pusti. - Pozrela som na iiu

s prosebnym vyrazom.

Mamina sa len usmiala a prikyvla na suhlas a uz som sedela vedl'a Radky v aute.

- Kam to vlastne ideme? - spy tal sa po zvitani Martin.

- Nechajte sa prekvapit'. Nasiel som vazne skvely podnik.

Prave ked' som sa vracal z roboty, som ho uvidel. Bude sa yam urcite pacit'. Je zasity na konci ulice aje tam bohovsky. Vazne spica.

- Len dufam, ze na to budeme mat' taky isty nazor aj my.

- Ale, sestricka. Jasne, ze budete. A nekaz mi radost'.

Vystupili sme vazne pred nejakyrn zasitym barom. Vyzeral, akoby sa uz mal zrutit', ale David povedal, ze rna paradne pevne mury a ze len tak l'ahko nespadne, aj keby do neho mal narazit' parny valec. Nezostavalo nam nic ine, len mu verit'. Zutekat' sme nemohli, pretoze auto zamkol a kl'uce si zobral ku sebe. A peso by som sa touto ulicou zrejme nevydala ani s ozbrojenou tankovou jednotkou. Vnutri to vsak vyzeralo uz lepsie. Bol to taky maly podnik, kde bolo chit' klasicky cigaretovy pach. Ked' sme vsak vysli na zahradu, bolo tam vazne pekne, vonku boli porozkladane pekne drevene a pevne stoly. Pri nich lavice a na stoloch boli popolniky, objednavacie listky a male strornceky pre st'astie. Vzadu za stolmi bol vodopadik. Nebol vel'ky. Bolo to len par skal a stekala po nich voda. Vsade bolo citit' krasny cerstvy vzduch. V strede tohto vonkajsieho priestranstva bola vel'ka striekajuca fontana. Aj pri nej boli stoly a vel'ke hojdacky, Par kameriov na fontane bolo obrastenych machom, ostatne

•••

Prisla som domov taka ut'ahana a nevyspana, ze som hned' zal'ahla. Mala som st'astie, ze som nemusela nikomu rozpravat', ako bolo, pretoze nasi boli v praci a ja som mala cely dom len pre seba. Tak som sa zrutila na gauc. Predtym som sa este vyzliekla do nohaviciek a podprsenky, natiahla na

88

89

" '

, 'tA

.... "1 'i~M, _ _ _

-- "

II

Veronikg Vajayova

:Nic nds nerozdeli

boli poznacene stekajucou vodou. V pozadi hrala hudba. Myslim, ze to bola Aneta Langerova s pesnickou Voda ziva. Obl'ubila som si ju. Ma vel'mi pekne pesnicky a l'ahko sa yam dostane jej styl do krvi.

- No, mal som pravdu? - naliehal na nas David, ked' videl, ako sa udivene tvarime.

- Da sa! Nejdeme si radsej sadnut'? A objedname si aj nieco na jedenie, pretoze ja som strasne hladna, - zahlasila Radka. - Maju tu hranolceky, pizzu alebo aspoii spagety?

- Maju, Neboj sa, sestricka, UZ som dal objednat' jednu syrow a jednu vegetariansku pizzu. Takze si pochutite vsetci. Musim yam vsak niece povedat'. Na tyzdeii odchadzam na sluzobku a vratim sa az 11. augusta vecer,

- Co? - zvolali sme vsetci naraz. Ale ja som pokracovala d'alej. - A co tu ja budem robit' bez teba cely tyzderi? Mne bude smutno. Ja nechcem, aby si odisiel. A musis tam ist'? - Ano, Viky, musim. Hoci mi aj ty budes chybat', tak tam musim ist', Tyzdeii vydrziS a mozeme si predsa kazdy vecer volat'.

- A kam to vlastne ides?

- Do Kosic. Ideme tam urobit' nejaku prednasku a predat'

sa. Nebojte sa. Ten tyzdeii prejde vel'mi rychlo. Ak nam to vsak klapne, potom pojdeme do Talianska a tam budeme nejaky mesiac.

- Coze? Tak to by som uz vazne nevydrzala. Ja budem mat' co robit' s jednym tyzdiiom, nie to este mesiac.

- Neboj sa, chrobacik moj, ja budem na teba stale mysliet' a posielat' ti z Talianska vzdusne bozteky.

- Leuze ja ich nechcem na dial'ku, ale hned' priamo od teba v tesnej blizkosti.

V tej chvili sa uz Martin zadusal smiechom nad mojim trucovitym odmietanim. Tak ho Radka kopla pod stolom do pist'ale, ze az zakiiucal.

_ Preco sa smejes? Mne by si tid chybal, keby si mal odist' na taku dlhu dobu, ako je mesiac. Ja by som ti vari nechybala? - karhala Radka Martina.

- Jasne, ze by si mi chybala. Co si 0 mne myslis, Len som sa smial na tom, ako sa vie Viky tvarit'. Aky nahodila trucovity a prosebny vyraz, len aby neodisiel, ale vtedy v lese a v stane ... to bolo niece ine. A nejde mi to nejako k jednej osobe.

- Ako to myslis, ze nejde?

_ Lebo teraz nahadzujes taky koketny usmev a hadzes psie oci ze to Davidovi robis este t'azsie. Nemyslis na to, ze aj

,

jemu bude smutno, ak pojde do Talianska a iba mu to st'azu-

jes tym psim pohl'adom?!

- A to mu rna povedat', ze fajn, tak chod'?! - pripojila sa Radka na moju stranu. - Ty si vazne dobry. Ked' si on bude mysliet', ze jej to je l'ahostajne, tak sa mu isto bude odchadzat' lepsie. V pohode, Dave, len chod'. Nam je to aj tak jedno, kde budes. Nebudes nam chybat', A kam si vlastne vravel, ze to ides? - dodala ironicky Radka.

- Ty to nechapes. Nemyslim to tak, ale keby mu povedala, ze jej bude chybat' a nevie, Ci to vydrzi a ze ho l'ubi, tak to je v pohode. Ale ked' sa na neho zavesi s pohl'adom trpiacej a s otazkou, ci tam musi ist', tak jasne, ze mu zacne vrtat' chrobak v hlave, ze by tu moho I ostat' a vykasl'af sa na to.

- Aha! Takze ty vravis, ze ...

_ Prestaiite! - skrikli sme naraz aj s Davidom, lebo sme to uz nemohli sledovat'. - My nechceme, aby ste sa kvoli nam hadali, tak si dajte pohov a pusu na uzmierenie a uzavrieme temu odchod. A pre informaciu. Odchadzam zajtra 0 jednej poobede. Takze spolu este mozeme ist' na raiiajky.

•••

90

91

,

. '~\"

---~ -_ !_ -

:Nie nas nerozdeli

'V'eronik,a 'V'ajayova

Konecne som dospela. Citim sa sice stale tak isto, ale mozno sa to zmeni. To nie je vsak podstatne. Teraz je najdolezitejsie, ze dnes vecer sa vrati domov m6j milacik. Konecnc ho uvidim. Ten tyzdeii bez neho bol hrozny. Nemohla som sa sustredit' na nic, ani len citat' knihu rna nebavilo. V noci som snivala 0 nasom milovani, 0 tom, ako rna drzi v naruci a sepka mi, ze rna miluje. Zobudzala som sa cela spotena, pretoze som mala pekne, ale aj hrozne sny. Snivavalo sa mi, ze odisiel na sluzobnu cestu a potom, ked' sa vratil, mal so sebou priatel'ku, ktora od neho cakala babatko a mali sa brat'. Babatko sa narodilo na moje narodeniny a volalo sa Vikt6ria. Vtedy som sa zobudila, ako som kricala ze to ni~ je pravda, ze on sa urcite zblaznil a este nejake hluposti. Pnbehla ku mne mama, ktora mala vystraseny vyraz. Vel'mi som ju vyl'akala, a preto sa hned' rozbehla do mojej izby. Upokojila som ju, ze som mala len zly sen. Naliehala vsak, ze zostane spat' pri mne. Dovolila somjej to a vratila som sa do cias, ked' som bola este len sestrocne dievcatko a maminka spavala pri mne, pretoze som sa MIa tmy a zlych snov. Takto som sa zobudila rano, ale uz som bola sarna. Mamina odisla do roboty a ocko tiez. Takze som mala dost' casu pre seba. Mohla som sa v pokoji obliect', narariajkovat' a este si aj zatancovat' pri raiiajsej rozcvicke. Nezvyknem pravidelne rano cvicit', iba ked' mi to napadne. A dnes som uz predsa iny clovek. Som dospela a uz mozem aj volit' a spravit' si vodicak. Niezeby rna nejako zaujimala politika, ale predsa mozem 0 tom rozhodnut' uz aj ja. Na ten vodicak sa vsak vel'mi netesim, pretoze sa toho bojim. Riadila som len bicykel a volant auta som mala naposledy v rukach, ked' som mala sedem rokov. Sedela som otcovi na kolenach a isli sme domov. Ja som ho pevne drzala v rukach, no zabudla som ho skrutit' a keby nie otcovej pevnej ruky, tak sme mohli chytat' rybicky v rybniku. Na ten incident nezabudnem nikdy. Este

aj po smrti v nebi budem rozpravat' babickarn a deduskorn, uko som tu mohla byt' aj skor, Predpokladam, ze sa dostanem do neba. Aj ked' nie som krstena, pretoze nasi sa nezosobasili v kostole, dufam, ze nepojdem do pekla. Co by som tam aj robila?! V zivote som nespravila nic zle, samozrejme, ak neratam kazdodenne detske vrtochy a odvravanie. Ale to robia vsetky deti, keby to nerobili, tak by to boli anjelikovia. A deti su predsa vsetky, ked' su male ako certikovia. Ja by som sa v pekle necitila dobre, urcite by som si tam nenasla ziadnych kamaratov, UZ si to viem zivo predstavit'. Prisla by som tam v bielych a neposkvrnenych satockach, vsetci by na mila pozerali ako na zjavenie alebo vel'ky omyl prirody. Ja by som sa citila ako v nejakej sekte. Pristupil by ku mne najvyssi, teda satan, a privital by rna tresnutim po zadku. Predpokladam, ze satan je chlap, pretoze zena nemoze napachat' tak vel'a zla ako chlap. To by som vyzerala, mala by som cisto biele saty a na zadku odtlacok satanovej spinavej ruky. To nie!!! Ja isto pojdem do neba. Neviem sice, co tam budem robit', ale vzdy lepsie ako so satanom opekat' spekaciky pri vel'kom taborovom ohni. Preco vlastne nad tym premysl'am, ved' mam osernnaste narodeniny a nie umrtiny, Dnes sa musim zabavat', a nie rozmysl'at' nad smrt'ou. Pozvala som Radku, Martina, Zuzku a este aj Patrika s toujeho babou na kofolu a tortu k nam domov. Chcela som, aby tu bol aj David, ale ten sa vrati az vecer, Tak som sa rozhodla, ze usporiadam aj obed v pizzerii. Martin sa ponukol, ze nam rad bude rob it' sofera, zvlast' teraz, ked' bude navazat' uz len dospelych l'udi. Bola som najmladsia z tejto partie. Vsetci uz mali nejaky ten mesiac osemnast', ibaja este nie. Tak som sa pekne obliekla, ucesala, namal'ovala a zavolala som Radke. Ta dorazila minutu po nasom rozhovore, ani neviem, ako to dievca vie tak rychlo prist'. Je to tak stale. Ja jej zavolam, a ked' zlozim sluchadlo, tak uz stoji pri dverach. Teraz to

92

93

1Jeronilta 1Jajayovd

:Nit nds nerozdeli

bolo tiez tak. Pozvala som ju d'alej a zatial' sme spolu popripravovali zahradu. Prestreli sme pekny obrus na nas dreveny stolik. Na stolicky sme podavali podusky a na svetla, ktore marne rozmiestnene po celej zahrade, sme pouvazovali baloniky, Prestreli sme pre sest' l'udi a pripravili tri stolicky. Marne tam lavicu, na ktoru by sme sa zmestili vsetci, ale pre istotu, ze by niekto chcel sediet' sam na stolicke, tak sme ich pripravili. Ja osobne najradsej sedavam na lavici v kute alebo na hojdacke. Ta je, mimochodom, cela len pre mfia, ked' sa na riu vyvalim, nikto nema sancu. 0 jedenastej mali prist' moji kamarati a potom 0 druhej sme chceli ist' na pizzu. Navrat bol naplanovany na stvrtu. Radka zatial' odbehla domov, pretoze mala este hodinu cas, a tak sa isla obliect'. Hned' ako odisla, mi zazvonil mobil. Volala mi Zuzkina rnamina, aby mi zablahozelala k narodeninam, potom to bol ocko s maminou, starka z Kosic a teta z Prahy. Nakoniec mi este zavolali sestemice a bratranci a povedali, ze istotne este tieto prazdniny rna pridu navstivit' a donesu mi darceky, Potom mi este poprichadzalo vel'a smsiek od mojich spoluziakov a spoluziacok, od chalanov z chaty a zo stanovacky, s ktorymi sme sa s Radkou zoznamili, ked' nasi chlapci rnuseli na chvil'u odist' a hned' sme si aj vymenili cisla a Radka im zavesila na nos, ze onedlho budem uz mat' osemnast' tak

,

si to pravdaze hned' zaznacili do mobilov. Vazne som nic ine nerobila, iba som dvihala telefony a citala spravy, Ked' prisiel postar, tak mi podal najsk6r ruku a zablahozelal mi aj on a potom mi podal d'alsiu furu blahozelani, pohl'adnic, peniaze a balicek od tety z Prahy. To rna prekvapilo, pretoze ona mi vzdy posielala len peniaze. A teraz mi poslala aj peniaze, ale aj balicek, Zvalila som sa na moju hojdacku a otvorila balicek. Bola v nom strieborna retiazka s malym krizikom a vedl'a toho odkaz: .Dobre to uschovaj! Tvoja babka mi to zverila a povedala, aby som to dala clovekovi, ktory si

bude vediet' vazit' svoj zivot, Nikoho som nenasla, a preto to posielam tebe, pretoze ty si to zasluzis zo vsetkych najviac. Teta Iveta!" Toto rna naozaj vel'mi prekvapilo. Potom som sa vrhla na pohl'adnice a nakoniec som si zratala peniaze. Dokopy to bolo dvesto eur. Babka mi poslala dvadsat' eur, teta z Prahy tridsat' a zvysnych stopat'desiat som dostala od ujov a tiet. Poslednych dvadsat' eur som vsak nevedela zaradit'. Vtom som si uvedomila, ze pri tom seku bol aj nejaky list, tak som ho rychlo roztvorila a citala.

.Vazena slecna! Tieto peniaze, ktore Yam boli dorucene, si starostlivo uschovajte a zabezpecte, aby ste ich neminuIi na nejake zbytocnosti. SU to peniaze, ktore si zasluzite len vtedy, ked' budete vediet', ako mate s nimi zaobchadzat'. Zatial' su neplatne. Je na nich uvedene seriove cislo, ktore je zaznamenane vo vsetkych bankach, Ak by ste teda chceli tieto peniaze minut' v obchode s oblecenim, predavacka Vam vrati tuto bankovku z dovodu nepouzitel'nosti. Preto si dobre rozmyslite, ako budete s tymito peniazmi zaobchadzat'. V pripade, ze by ste boli vo vel'mi chulostivej situacii a tato bankovka by zmenila majitel'a bez Vasho vedomia, teda by Yam ju ukradli, ihned' sa to zisti a bankovka Yam bude zaslana na Vasu adresu. Nemusite sa obavat' ani jej straty, pretoze nie je riou mozne platit' bez Vasho suhlasu. Za pochopenie vopred d'akujeme a berte na vedomie nase slova, Spolocnost' MRD. Vsetko najlepsie k narodeninarn!"

Co je to, preboha, za somarinu?! To si zo miia niekto vystreIii alebo co? Dobre, necham to tak a budem to riesit', az ked' pridu decka, vlastne dospelaci. Bolo to poslane z Bratislavy, ale v Blave je tych spolocnosti vel'a. Aj ked' mam taky dojem, ze to nie je ziadna spolocnost', ale nejaky zartik. Lenze ako budem hl'adat' majitel'a tohto rukopisu a navyse je to pisane na pocitaci. A nemusel to pisat' doma, ale v skole, v kaviami alebo kde. Necham to tak a idem to hned' vyskusat' do

94

95

Veroni/ta 'Vajayoua

:Nit ntis nerozdeli

obchodu. Neviem preco, ale pre istotu som si so sebou zobrala aj nahradne peniaze a isla na nakup. Musela som kupit' nejake cipsy, tycinky, zuvacky a chlieb na chlebicky, Este som zobrala do kosika zmrzlinovu tortu a nejake nanuky. Kupila som aj slamky a ozdobne dazdnicky. S plnym kosikom som sa dovalila k pokladni a zakotvila ho pred predavacku,

- Ale, Viky. Ty dnes oslavujes, vsak? Tak ti prajem vsetko najlepsie a vel'a dobreho.

- Dakujem.

Ako to, ze vsetci vedia, ze mam dnes narodeniny? To nie je mozne, nemozu to vsetci vediet'. Podala som jej dvadsat' eurovku, ona mi ju vratila so slovami, ze ju radsej nernam pouzit'. Tak som jej dala druhu, Toto snad' nie je pravda, takze to nebol zart, alebo bol, ale dobre vymysleny, Zacina hrat' miestny rozhlas. Som zvedava, co sa zase stalo. Skoro som spadla na zadok, ked' zacali vyhlasovat', ze mi blahozelaju k narodeninam. To bol d'alsi sok, Musela som sa ponahl'at' domov, pretoze bolo par minut pred jedenastou. Ale nemusim mat' strach, pretoze Radkaje uz isto tam. Dala som jej pre istotu kl'uce, keby som nebola doma, tak nech ich uvedie. Ked' som dobehla, este tam nikto nebol a nikto tu nebol ani 0 pol dvanastej. Toto snad' nie je mozne, ved' som jasne povedala, ze 0 jedenastej. Dufam, ze sa nic nestalo, pretoze dnes mam nejaky vel'mi divny den. Uz som sa chystala, ze idem zavolat' Radke, co sa stalo. No zbadala som ich vsetkych, ako sa ponahl'aju na bicykloch k nam, Vyzeralo to vazne super, pretoze Radka, Zuzka a Mat'ka mali topanky na podpatkoch a saty alebo sukiiu. Vyzeralo to fakt komicky.

- Viky, prepac narn, prosim t'a, ze sme sa zdrzali a nejako sme zabudli na cas.

- To je v poriadku, len som sa zl'akla, ze sa niece stalo.

Dnes tu vsetci vedia, ze mam narodeniny, dokonca to niekto dal vyhlasit' aj do rozhlasu. No nie je to sranda?

- To sme boli my.

- Co ste boli vy?

- No, my sme to dali do rozhlasu aj s Davidovym suhla-

som.

- C6?! Boze, vy ste plni prekvapeni. Pod'te dnu, predsa

nebudeme stat' na ceste.

- Tak uz nebehaj a sadni si alebo pod' sem, nech ti konecne zablahozelame, Marne tu pre teba darceky,

- To ste nemuseli. Ja som vas predsa nevolala preto, aby ste mi doniesli darceky, ale aby sme sa zabavili. Ale ked' ste ich uz doniesli, tak ich vari neodnesiete, pretoze by to bola skoda, Ja si ich ponecham, ked' rna uz tak nutite.

Vsetci sa rozosmiali a ja s nimi. Dostala som vel'a peknych veci. Zuzka mi podarovala knihu, cokoladu, plysacika (slonika) a este naramok a retiazku. Mat'ka mi dala tricko na ramienka a k tomu l'ahky svetrik a takisto cokoladu a nejaku bizuteriu. Patrik mi dal tiez plysaka a knihu. Od neho som dostala aj cerveny karafiat, Martin mi dal krasnu kabelku, retiazku s priveskom leva a dezert. A teraz Radka. Ta rna zaskocila najviac. Dala mi krasnu spodnu bielizeii. A to taku odvaznu, ze som sa skoro poskladala, ked' som ju rozbal'ovala pred vsetkymi, Bola cisto biela a cipkovana. Podprsenka bola pekne vykrojena a nohavicky boli dvoje. Jedny obycajne a druhe tanga, Este mi dala vel'ku bonbonieru s puzzle na vrchu skatule. Tak som ich pohostila a pustila hudbu. Dobre sme sa bavili. Pockali sme, kym nebude aspoii pol druhej a nevytravi nam vsetko, co sme do seba nahadzali, a potom sme sa vybrali na obed. -OpIne som im zabudla povedat' 0 darceku od tety a 0 peniazoch. Z pizzerie sme sa vratili uz taki veseli, ze moja mamina na nas iba s obdivom pozerala. Chapala, ale zaroveri aj nie, ako sme sa tak dobre mohli pobavit' a uzit' si obycajne cislo. Teda mojich osemnast' rokov. Od rodicov som dostala niece, co

I J

I I

96

97

Veronikg, Vajayovd

by som nikdy nebola cakala, Odovzdali mi vkladnu knizku s obnosom sedemtisic eur. Sporili od mojho narodenia a teraz mi to dali. Dostala som vsak od nich este novy mobilny telefon a zajazd do Spanielska pre styri osoby. Nasi nechceli ist' so mnou, vraj mam zobrat' radsej kamosov, Toto je vazne niece, co som necakala,

".,.,

- Ahoj, Viky, vsak ides na chvil'u k nam? Oblec si niece pekne a sexi, lebo t'a chcem niekomu predstavit'.

- Radka, ak rna chces predstavit' nejakemu chalanovi, tak ja uz mam lasku na cely zivot a je riou tvoj brat. Miia ostatni chalani nezaujimaju.

- No tak, ved' t'a 0 to pekne prosim. Predstav si, ze je to

pre miia vel'mi dolezite. Prosiiim!l! - Dobre. A mam sa aj namal'ovat'?

- No, mazes. To bude fajn.

- Dobre, tak uz pod'me. Len dufam, ze mi za to ten chalan,

Ci komu rna to chces predstavit', bude stat'. - Neboj sa, bude ti to za to stat'.

- Preco je u vas vsade taka tma? Preboha, Radka, nehovor,

ze ho mas pripraveneho uz v posteli?!

- Netrep hluposti. Co si 0 mne myslis, ze ho smarim k sebe do izby? Tam, kde kazdy chodi? Ty si sa asi pomiatla. Ja by som ho predsa strcila do izby k bratovi alebo do pivmce.

- Ha-ha, No to bolo "vtipne".

Pomaly sme vchadzali k Radke do zahrady a ja som uz zacinala mat' strach. Zrazu sa zaplo svetlo a vsetci zborovo zakricali: "Vsetko najlepsie!" No tak to rna naozaj dorazili, toto som necakala a uz som sa pomaly zacala aj tesit' na toho fesaka. Dokelu. Ale som rada.

98

:Nit ntis nerozdeli

- No toto som vazne necakala. Stavim sa, ze to bol napad

nasej Radky. Urcite. Je tak?

- Ako sa to vezme. Iniciatormi napadu sme boli viaceri. Spoza krikov sa vynoril moj zlaty David.

- David! l! Ty si prisiel. - A hodila som sa mu okolo krku a vybozkavala som ho. Iba sa usmieval a objimal rna s tol'kou laskou, ako este nikdy predtym. Bola som opat' st'astna, ze je spat', a on tak isto.

- Prosim vas, mohli by ste sa od seba odlepit' a venovat' sa svojim host'om? - zasli Radka a Martin nad nasim vrucnym objatim. Stihla som Davidovi este do uska zasepkat': - Milujem t'a, laska moja. Ani nevies, ako si mi chybal a az teraz som si uvedomila, ze bez teba nemozem zit' a ani dychat', Ty si mojim zivotom, ty si to, preco som sa narodila a preco zijem.

Iba si rna k sebe privinul este viae a povedal mi tid, ako rna miluje.

- No, halo.

Ozval sa hlas, ktory mi bol strasne znamy, ale uz davno som ho nepocula. Vlastne pocula a este dnes rano, ale iba z telefonu. Bola to moja sesternica Misa a boli tu aj ostatni. Vsetci bratranci aj sesternice a dokonca aj z druheho kolena. Bola som strasne zaskocena, Pokrvnych sesternic a bratrancov mam len desat', ale ked' sa k tomu pridaju aj ostatni bratranci a sesternice z druheho kolena, tak je toho neurekom. Bolo tu strasne vel'a l'udi. Dokonca som zahliadla aj spoluziacku Marketu, s ktorou sme sa minule strasne pohadali a ona mi povedala, ze so mnou uz nikdy neprehovori. Bola som rada, ze je tu. Od vsetkych som dostala nejaky darcek a vo vacsine pripadov to neboli len malickosti ako bizuteria, cokolada alebo ponozky (tie dostavam vel'mi rada), ale aj CD, tricka, svetre, bluzky, spodna bielizeii, sminky, dokonca som dostala aj nohavice (tie dostavam nerada, pretoze nikdy neviete,

99

: I

II

Veroni/W Vajayova

Nii: nds nerozdeli

6 yam budu dobre), plysakov, knihy, kabelky (d'alsia moja uchylka, co sa tyka oblecenia), pohl'adnice a dostala som od vsetkych dye vel'ke kytice kvetov. Jedna pozostavala z tuctu cervenych a druha z tuctu modrych ruzi. Potom som dostala spolocne od vsetkych jednu velikansku tortu a pizzu. Torta mala tvar vel'kej knihy a mala tiez nejaky meter dlzku a meter aj pol sirku. Nechapala som, ako sa to vsetko maze zjest', ale to som nevedela, kol'ko tu bolo l'udi. Ked' mi to Radka oznamila, skoro som spadla zo stolicky, Bolo tu presne pat'desiat l'udi. Cely cas som sa snazila venovat' vsetkym host'om, no bolo to na miia vel'a. Radka vybavila s mojou maminou, aby som mohla u nich prespat'. Vazne by som nezvladla este aj cestu domov. Skoncili sme okolo tretej alebo po druhej. Radka mi pozicala veci a spala som tentoraz v jej izbe. David sa mi zdal nejaky cudny, akoby chytil virus alebo to bude iba unava. Odisiel od nas skor, uz 0 jedenastej lezal v posteli. Bola som ho pozriet', no povedal mi, aby som sa isla radsej zabavat' a 0 neho si nerobila starosti. Aj ked' sa mi to nezdalo a chcela som ostat' pri nom, videla som, ze je vel'mi unaveny a naozaj si potrebuje oddychnut', tak som ho radsej nechala spat'.

Rano, vlastne na obed som sa zobudila. Radka prave vychadzala z kupel'ne a tvarila sa, akoby nespala ani len hodinu. Musela som sa usmiat', lebo bez mejkapu vyzerala smiesne. Nemyslim to tak, ze by sa Radka kazdy den mal'ovala a bola nejaka fiflena. To nie, ale vcera bola tak pekne nalicena, ze mi to teraz chyba.

- Co si das na raiiajky?

- Neviem. Mne je to jedno. Ale som fakt uz vel'mi hladna,

pod'me si dat' aspon dzus,

- Dobre. Myslim, ze mamina spravila palacinky.

- Este je doma?

- Nie. Sme tu samy, no teda este Dave.

- Fajn, tak ty priprav raiiajky a ja sa idem za nim pozriet'.

Dobre?

- Jasne, chod'. A ozaj, nebude ti vadit', ked' bude s nami ranajkovat' aj Martin?

- Co si? Preco by mi to malo vadit'? Ved' ja mam Martina rada. Nemyslim to tak ... - dodala som rychlo, ked' som zbadala jej vyraz,

- Ved' dobre. Ja t'a tid chapem. A uz chod'.

- Dobre rano, - povedala som, ked' som vosla do Davido-

vej izby. Sedel pri pocitaci a niece horlivo pisal. Zohla som sa nad neho a pobozkala ho na lice.

- Povedal by som, ze dobry den. - Usmial sa a vstal, aby

rna moho 1 objat'.

- Uz ste raiiajkovali?

- Nie. Iba teraz sa chystame, Das si s nami?

- Nie. Nie som hladny.

- No tak, daj si. Pride aj Martin.

- Tak dobre, ale dam si len trosku.

- Vraj len trosku, A zjes este viae nez Radka alebo Mar-

tin.

- Kedy si rna videla zjest' viae ako moja sestra?

- No, ked' nad tym tak rozmysl'arn, este nikdy.

- Dobre, idem sa trocha obliect'.

Az teraz som si vsimla, ze rna na sebe iba trenirky. Vyzeral v nich super. Aj ked' som mala pocit, ze nejako schudol. Ale mozno sa mi to iba zdalo, lebo som ho dlho nevidela. Zozadu som k nemu pristupila a objala ho okolo pasa a pobozkala na pIece (aj to som si musela zastat' na spicky, pretoze je odo miia 0 dvadsat' centimetrov vyssi). Ot06l sa ku mne a zvalil rna na postel'. Zacali sme sa bozkavat', Chybala nam vzajomna blizkost', tlkot srdca toho druheho a teplo nasich tiel. Zrazu vsak do izby vstupila Radka aj s Martinom a sadli si na kraj druhej postele. Usmievali sa na nas.

100

101

! f I I, 1/0-:"

'.

1/1 /

Veronik,a 'Vajayooa

:Nit nds nerozdeli

- Prepacte, ak rusime, ale potrebujeme sa s varni 0 niecom porozpravat'. Je to naozaj surne,

- Nie, to je v pohode. Tak hovorte, co potrebujete!

- Ide 0 to, ze ... je mi to blbe, ale potreboval by som Viky,

aby sme mohli nastvat' jedneho chalana.

- A naco by si ju potreboval?! - opytal sa David a v jeho hlase bolo citit' akusi nervozitu.

- No. Nie je to nic protizakonne, to v prvom rade. A je to ... akoby som ti, ted a yam, to vysvetlil. Proste ho chceme nachytat'.

- Nachytat'? A ako? Preco ho nemozes nachytat' s mojou sestrou, ale prave s mojou priatel'kou?! Ha?!

- My to este nemame dobre premyslene, ale Juro, tak sa vola ten kames, to len pre tvoju informaciu, Viky, sa strasne vyt'ahuje, ze ho neodmietne ani jedna baba. A uz aj Radku balil a skoro sa mu to podarilo.

- Netrep hluposti, Nic samu nepodarilo, to je vazne mile, ze mi az tak veris.

- Prepac. Ja som len myslel, ze ... aj ja sa citim ohrozeny v jeho blizkosti.

- Dobre. Osobne spory si rieste potom. Teraz hovorime

o tom, ze Viky mam prenechat' nejakemu chlipnikovi, ktoremu sa postavi, uz len ked' vidi sukiiu?' Dobre, beriem!

- Coo? Akoze beries, a co ja?! Obchodujete so mnou ako s nejakym tovarom! Radka, to sa rna ani len ty nezastanes"!

- Niezeby som sa t'a nechcela zastat', ale, Viky, pochop, my ho musime dostat'. Ber to tak, ze rna pomstis, Dobre? Urobis to pre mria? Urobis to pre ostatne nevinne baby, ktorym Juro pomotal a este po mota hlavy? No tak!

- Dobre, ked' inak nedate, Ale mam podmienku!

- Aku? - zvolali vsetci traja naraz.

- Nesmie to byt' nic perverzne alebo nechutne,

- To je, samozrejme, jasne, Ale co vymyslime? Mohli by

sme ho nachytat' uz pri prilezitosti oslav obce. Co vy na to? Vsetkym alebo aspen jemu, povieme, ze ste sa vy dvaja rozisli, a ze neverime, ako by t'a mohol zbalit'. Proste sa s nim 0 niece stavime. Ty mu das sancu a nechas ho napriklad stat' na dvore uplne naheho alebo niece take. Aby si zapamatal, ze nema balit' kazdu babu, Ci uz zadanu alebo slobodnu,

- To je celkom dobry napad, Tak na to by sme si mohli pripit'. Co tu mas dobre?

- Este nam ostalo vino s kofolou zo vcera, to bude stacit',

- Dobre. Tak teda na porn stu pre Jura a na Viktoriu! -

vsetci sme zdvihli pohare a pripili si.

- Tak a teraz by sme sa uz mohli ist' naraiiajkovat'! No nie?! - zahlasila Radka a vobec nas tyrn neprekvapila. Nechapem, kde sa to do nej vsetko zmesti. Je ako spajdl'a, no nie je az tak vychudnuta, aj by jej prospelo keby trochu pribrala, ale na svoj vek a vysku rna dobru vahu. Len to, co zje, na nej nevidno. David mi raz hovoril, ze ked' bola Radka este mala, chodil do druhej triedy, tak sa jej deti smiali, aka je gul'a. Vraj bola strasne tucna a krpata, Potom v stvrtej triede sa zacala nejako vyt'ahovat', az nakoniec v siestej triede vyzerala na patnast', A ked' oslavovala patnaste narodeniny, tak vyzerala uplne ako cerstva osemnastka, A teraz stale je a je a nepriberie ani gram. Minule sa snazila dokonca pribrat' dye kila, lebo jej sa paci, ked' rna baba gul'aty zadok, ale este aj schudla kilo a niece. Bola z toho taka nest'astna, ze sa s nami cele dva dni ani len nebavila a iba jedla cokoladu, vraj aby aspori cholesterol a hladinu tuku mala vyssiu, ked' uz nemoze mat' na zadku celulitidu. Ale ked' ju chytia milady, tak si pripada aj tucna, ale to je len obcas. Radka vzdy hovori, ked' ideme po ulici a uvidi babu s vacsim zadkom, ze by chcela vyskusat', ako sa na tom sedi. Som jej raz povedala, ze nech si zoberie moj a ja si vezmem jej a budeme

102

103

veronifta Vajayova

:Nit ntis nerozdeli

obidve happy. Tak mi odpovedala, ze si vraj mam svoj mini zadok strcit', Fakt neviem, ci ti l'udia nevidia, ze mam dost' vel'ky zadok. No dufam, ze tomu Jurovi, ci ako sa to vlastne vola, sa bude pac it', lebo ak nie, tak neviem, ako tie baby porn stim.

zabky a rifl'ove krat'asy. Boze, len ci mi ocko na to prispeje. Co myslis, Dave?

- Ale iste. Ked' sa na neho pozries tymi psimi ocami a povies svojim hlaskorn "Od, nemohol by si mi prispiet' na nejake veci, ked' uz ideme do toho Egypta. To len preto, ze ked' rna uvidis na fotkach, aby si sa za miia nemusel hanbit'. - A este k svojmu podarenemu vystupu naspulil pery, aby to vyzeralo presvedcivo dievcensky. Radka po nom hodila moju sl'apku, ktorej sa uz nestihol vyhnut', a tak ho trafila presne do cela, To bol d'alsi naval smiechu. Dnes sa od rana iba smejeme.

- Po smiechu byva placl - A zas. Vybuchli sme do huronskeho smiechu a nevedeli sa utisit',

- Ozaj, uz ste vymysleli niece na toho Jura? opytala som sa, hned' potom, ako som sa prestala smiat'.

- Jasne, - Martin mi vysvetlil celu moju rolu, ktoru som mala zahrat'. Bola to fakt bomba. UZ sa normalne neviem dockat'.

- Tak a to by sme mali. Teraz mu uz len treba povedat', ze ste sa rozisli, pretoze si ju uz nudil. Vraj sa nic nedialo a teba uz zacal nudit' zivot bez poriadneho chlapa. Potrebujes citit', ze si zena. Zajtra su oslavy, a tak mozes na neho hodit' ockorn a zavrtiet' zadockom. Nahodis taku mini sukriu a sexi tricko, aj tak rna byt' zajtra teplo. A nezabudni sa na neho usmievat'.

- No ako hotova stetka. Len neviem, ci to zvladnem.

- Tak si to cvic na Davidovi, - navrhol Martin.

- Netrep hluposti. Ved' to nebude ono. Predsa si to nebude

cvicit', Ona to zvladne,

Pomsta je sfadksl

- Ozaj, l'udkovia, ja som yam vcera zabudla povedat', ze mi nasi kupili zajazd pre styroch a rozhodla som sa, ze tam chcem ist' prave s varni. Co vy na to? Ide sa do Spanielska a je to koncom buduceho tyzdiia. Vratime sa par dni, nejakych pat' alebo tak, pred zaciatkom noveho skolskeho roka, takze si to budeme moct' este do konca prazdnin uzit' aj doma. Odlietame vecer 0 siestej z bratislavskeho letiska. Tam marne prichod nejako doobeda, takze stihneme sa este aj ist' okupat' a potom sa prejst' do vecemeho mesta.

- To je fantasticke. Ty mas vazne super rodicov, Nasi by nas mohli zaviezt', aby tvoji rodicia nemali navyse starosti, ked' uz to zajednali. To je parada, Ja som taka st'astna, ze ani spat' nebudem.

Radka vyskocila na nohy a zvalila sa ku mne na hojdacku a zacala rna objimat' a bozkavat', div ze rna nerozpucila. Chalani ju museli odo miia normalne odtiahnut'. - Ja tomu stale nemozem uverit', my pojdeme do Spanielska. Wow, wow, wow! A hovorila som uz wow?

- To vazne tam bud erne moct' ist' bez dohl'adu rodicov?

A co ak sa tam v noci budeme bat'? Kto nam da dudlik? Ja chcem maminku! Mami!

To bol Davidov vystup, na ktororn sme sa dobre pobavili. - Kedy pojdeme nakupovat', Viky? Musim si predsa kupit' nove plavky a nejake vecerne saty. Zisli by sa mi aj nove

• ••

104

105