Táto elektronická kniha bola zakúpená v internetovom kníhkupectve Martinus.

sk

Meno a priezvisko kupujúceho: Viki Pösová

E-mail: viktoria.posova@gmail.com

Upozorňujeme, že elektronická kniha je dielom chráneným podľa autorského zákona a je

určená len pre osobnú potrebu kupujúceho. Kniha ako celok ani žiadna jej časť nesmie byť
voľne šírená na internete, ani inak ďalej zverejňovaná. V prípade ďalšieho šírenia neoprávnene
zasiahnete do autorského práva s dôsledkami podľa platného autorského zákona a trestného
zákonníku.

Veľmi si vážime, že e-knihu ďalej nešírite. Len vďaka Vašim nákupom dostanú autori,
vydavatelia a kníhkupci odmenu za svoju prácu. Ďakujeme, že tak prispievate k rozvoju
literatúry a vzniku ďalších skvelých kníh.

Ak máte akékoľvek otázky ohľadom použitia e-knihy, neváhajte nás prosím kontaktovať na
adrese eknihy@martinus.sk
 
Alexa Riley
EVERYTHING FOR HER
 
Copyright © 2016 by Author Alexa Riley LLC All rights reserved.
Translation © 2018 by Miriam Ghaniová
Cover design © 2018 by Matej Rudinský
Slovak edition © 2018 by IKAR, a.s.
 
 
ISBN 978-80-551-5897-6
  
Poznámka autoriek
 
Do tejto knihy sme vložili všetko, čo nás na romancách priťahuje.
Posadnutosť, zvádzanie, lásku aj vášeň. Dúfame, že sa vám bude náš román
páčiť a zahĺbite sa do príbehu Mallory a Oza až do konca!
 
Venujeme hriešnym knihám a priateľstvu.
Bez nich by sme si nevedeli predstaviť svoj život.
  
PREDSLOV

Miles
 
 
Sledoval som ju od začiatku.
Je to smiešne, ale pred ňou si toho veľa nepamätám. Ako keby som
rozdelil svoj život na dve polovice. Pred ňou a po nej. Spomínam si na život
so svojimi rodičmi a pamätám si, že som sa dostal na vysokú školu, ale
všetko len v sivých tónoch. Až do dňa, keď som ju uvidel, neexistovala
pre mňa nijaká farba. Keď na nej prvý raz spočinul môj zrak, bolo to, ako
keď Dorotka prišla do krajiny Oz a otvorila dvere. Svet nadobudol zvláštne
farby a ona sa stala mojou dobrou čarodejnicou Glindou.
Prvýkrát som ju uvidel ako dvadsaťdvaročný. Ona mala sedemnásť
a zúčastnila sa na štátnom kole matematickej olympiády stredných škôl.
Yalova univerzita ma požiadala, aby som ju zastupoval ako porotca, no
takmer som odmietol. Štát Connecticut je malý, ale je domovom jednej
z najväčších vysokých škôl zo skupiny siedmich najprestížnejších vysokých
škôl v krajine. Stať sa jej hviezdou je takmer nemožné. V najvyššom
ročníku so špecializáciou na štatistiku som patril medzi jedno percento top
študentov.
Jediný dôvod, prečo som prijal pozvanie, bol ten, že som chcel
predstierať, hrať svoju úlohu. Mnohí odo mňa očakávali, že pôjdem
v šľapajach svojho otca, a ja som chcel, aby tomu verili. Môj cieľ však bol
trocha iný, než by kto tušil. Kráčal som cestou pomsty a predstieranie mi
na tej ceste pomáhalo. Potľapkával som sa po pleciach s tými istými ľuďmi
ako môj otec, aj keď mi potom zostávala horká chuť v ústach.
Súhlas s posudzovaním v súťaži mi zmenil život. Horká chuť v ústach sa
v ten deň stratila. Nahradila ju sladkosť. Chcel som to. Potreboval som to.
Nikdy nezabudnem, ako vyzerala, taká sebavedomá a sebaistá. Pozoroval
som ju z diaľky, ako by človek sledoval levicu vo voľnej prírode. Nepriblížil
som sa k nej a nevyrušil som ju, ale ani na chvíľu som z nej nespustil zrak.
Neskôr som zistil, že jej účasť na súťaži sponzorovala stredná škola.
Nemala rodinu, vychovávali ju v detskom domove, takže všetko
financovala jej škola. Bola bystrá a chceli, aby uspela, a to sa jej aj podarilo.
 Pri súťažení som u nej videl tak veľa schopností. Vedela všetky odpovede
a vždy si nimi bola absolútne istá. Verila svojim inštinktom a tie ju
nesklamali. Bol v nej veľký potenciál, iba čakal, kedy sa uvoľní. Chcel som
si k nej sadnúť a nechať ju, aby mi porozprávala všetko, hocičo, len aby sa
so mnou zhovárala.
Súťaž vyhrala a získala prvé miesto vo svojom odbore.
Po skončení súťaže vyšla z hotelovej sály, nechal som ju odísť. Bola to tá
najťažšia vec, ktorú som kedy musel urobiť. Vedel som však, že keby som
za ňou šiel priskoro alebo prirýchlo, ušla by mi. Nielenže bola pre mňa
primladá, ale niečo na nej mi navrávalo, že je typ ženy, ktorá prichádza raz
za desaťtisíc životov.
Nesmel som to unáhliť. Mal som všetko vychutnať.
Možno som svojho otca nenávidel, ale učil som sa z jeho chýb. Chystám
sa tie chyby využiť vo svoj prospech. Je bystrý, ale zároveň lajdák, ako sa
ukázalo. Zistil som, že ak niečo chceme, musíme na tom tvrdo pracovať,
naplánovať všetky detaily, aby to bolo naše.
Od začiatku som vedel, že ona bude môj najväčší úspech, takže v deň,
keď som ju nechal odísť, som jej vydláždil cestu.
Vydláždil som jej cestu k sebe.
Nikto nevie, že ja som za tým závesom, že ja ťahám za šnúrky. Ja som
postavil všetko v našich životoch tak, aby som ju mohol získať v tej pravej
chvíli.
Ten čas nadišiel.
  
1

Mallory
 
 
„Ježiš, tá vec je odporná.“ Paige znechutene mraští tvár a ďalej beží
na bežeckom páse. Postavila ho v obývačke ako prvú vec, keď sme sa sem
nasťahovali. Dlhý gaštanovohnedý chvost za ňou poletuje pri každom
kroku. Už skáče tridsať minút a ešte sa nespotila.
Kým sme spolu bývali v internáte, vždy chodila do univerzitnej
telocvične, ale neznášala to. Asi preto, že ju zvyčajne chceli zbaliť nejakí
chalani. Len čo vyšla von, niekoľkí sa pokúšali s ňou hodiť reč. Je to len
moja domnienka, pretože som s ňou nikdy nešla do telocvične, ani by ste
ma nikdy nevideli na tom bežeckom páse. Nebehám, iba keby som
meškala, čo sa mi nikdy nestáva.
„Čože? Je to milé,“ namietam, ťahám si ružovú chlpatú deku k lícu
a šúcham si ju o pokožku. „A je taká mäkká.“
Pokrúti hlavou a ja hádžem deku späť na koženú pohovku.
„Toto miesto je bezfarebné. Je sivé, čierne alebo biele. Potrebuje niečo
pestré.“ Posúvam deku, aby som jej ukázala, ako dobre vyzerá. Chápem, že
ju nič nedonúti obľúbiť si ju, ale viem, že mi dovolí nechať ju tu.
Paige sa o módu ani dizajn vôbec nezaujíma. Má rada, keď sú veci
jednoduché, čisté a tam, kam patria. Je to vlastnosť, ktorú som si na nej
obľúbila, keď nás na Yale dali spolu bývať. Tlačiť sa v malom priestore
s niekým iným nie je až také príjemné a je ľahšie, ak je ten druhý
poriadkumilovný. Je to niečo, čo som si začala ceniť, lebo som vyrastala
v pestúnskej starostlivosti, kde nás vždy strčili do izby s tromi až štyrmi
ďalšími dievčatami.
„Nechaj tú hlúpu ružovú deku. Čo bude nasledovať? Vázy s umelými
kvetmi a dekoračné vankúšiky?“ Tentoraz sa usmieva, keď to hovorí.
„Nie, nijaké umelé kvety. To je lacné.“ Obrátim sa a zdvihnem ďalšiu
škatuľu, ktorú chceme vybaliť. Už sme tu niekoľko dní, ale ja stíham čítať
len finančné a investičné správy spoločnosti Osbourne. „Ale dekoračné
vankúšiky by mohli byť pekné, možno aj nejaké obrázky na steny,“
navrhnem, čím ju rozosmejem. Chcem, aby toto miesto pôsobilo domácky.
Začínam nové dobrodružstvo a toto je jeho prvá časť. S Paige sme spolu
od prvého roku na Yale. Prakticky sme boli ako siamské dvojčatá zrastené
bokmi, keď sme neboli na vyučovaní. Zvláštne sa k sebe hodíme, napriek
tomu, že sme také odlišné. Myslím si, že práve preto spolu tak dobre
vychádzame. Navzájom sa vyvažujeme. Ona je hlučná a vždy sa zdá, že je
o dva kroky dopredu pred všetkými ostatnými. Je drobná, no raz som ju
videla, ako spacifikovala deväťdesiatkilového chlapa, keď sa začal na mňa
lepiť.
Väčšinou je ako moja staršia sestra. Je mi najbližšou osobou na svete
a jediným človekom, ktorého môžem považovať za rodinu.
„Môžeš robiť, čo chceš, Mal. Len nenamaľuj steny naružovo.“ Vypne pás
a zoskočí z neho. „Prosím.“
„To by som neurobila,“ namietam, kým z chladničky vyberá fľašku vody.
Väčšina bytov v tomto bytovom dome má otvorené priestory. Obývačka,
jedáleň a kuchyňa sú spojené a na konci chodby sú dve spálne, každá
s vlastnou kúpeľňou.
Je to viac, než som kedy mohla snívať, a Paige je jediný dôvod, prečo som
tu. Je to jej byt. Ona ho kúpila, keď som povedala, že som dostala ponuku
praxovať v spoločnosti Osbourne, a ona trvala na tom, že ideme.
Nechystala som sa zmeškať príležitosť, lebo som vedela, že neexistuje
spôsob, ako by som sa dostala do New Yorku. Nemala som finančné
prostriedky a, úprimne, bola som hrozne vystrašená. Zatiaľ som v živote
nedopadla dobre a nebola som pripravená začať. Nie som suverénna, iba
odhodlaná. A spoločnosť Osbourne má cveng. Ponúkajú tri stáže ročne
a jedna sa ušla práve mne. Možno som mala výhodu, pretože som získala aj
jedno z ich najlepších štipendií, lebo už poznali moje pracovné výkony.
Štipendium ma živilo počas štúdia na vysokej škole a pokrylo všetky
moje náklady: na internát, stravu, knihy – na všetko. Promovala som
medzi najlepšími v mojom ročníku a ako prvá vo svojom odbore. Osbourne
podporila moje vzdelanie a stáž mi dá príležitosť ukázať im, čím sa stanem
vďaka nim.
Vždy som chcela dosiahnuť vysoké méty, ale možnosť dokázať to v New
Yorku ma spočiatku vyľakala. Našťastie tu bola Paige, ktorá vždy stála
po mojom boku a pomohla začať novú kapitolu v mojom živote.
Spočiatku som bola sklamaná, že som po promócii nedostala nijaké
ďalšie ponuky, ale trh práce je krutý. Asi ma trochu prekvapilo, že som
dostala osbournské štipendium a potom ponuku na stáž, ale nikdy nič viac.
 „Vyzeráš, akoby si veľmi tuho rozmýšľala,“ vraví Paige a dáva si ďalší
veľký hlt vody z fľaše. Potom ju položí na kuchynský pult.
„Myslím si, že som trocha nervózna z toho pondelka.“
„To myslíš vážne?“ Paige podíde bližšie, postaví sa predo mňa, vezme mi
z rúk škatuľu a položí ju späť na zem. Viem, čo príde, a pousmejem sa. „Kto
makal celú strednú a dostal plné štipendium na Yale?“
„Ja.“
„Kto absolvoval výšku ako najlepší?“
„Ja.“
„Kto opravil toho nafúkaného profesora Siena, keď sa pokúšal povedať,
že tvoja odpoveď je nesprávna, a potom ho prevalcoval ako malého školáka
a takmer rozplakal?“
„Neplakal.“
„V duchu plakal, ver mi. Poznám výraz muža, keď plače v duchu.“
Nemôžem si pomôcť, len sa rozosmiať, lebo je to pravda.
„Kto?“ nalieha Paige.
„Ja.“
„A kto získal najlepšiu stáž v krajine?“
„Ja.“
„Áno, dokelu, ty. Ty sa chystáš zatriasť tou ich učtárňou. Ty budeš mať
tie čísla v malíčku alebo čo to s nimi robíš,“ hovorí, akoby práca s číslami
bolo lúštenie nepriateľského kódu.
„Mám ťa rada.“ Objímem ju. Viem, že som bystrá a dokážem urobiť
všetko, na čo sa zameriam. Je fajn mať niekoho pri sebe, keď som sa musela
po celý život spoliehať len sama na seba. Tak to bolo vždy, kým sa v mojom
živote neobjavila Paige. Občas ešte vždy potrebujem postrčiť a ona má
dostatok sebadôvery, aby mi z nej trocha dodala.
„Je ťažké nemať ma rád.“ Zdvihne svoj pehavý nos a zatvári sa samoľúbo.
„Okrem situácií, keď nútiš mužov v duchu plakať,“ dodám. Pokrčí
plecami, zdvihne škatuľu, položí ju na konferenčný stolík a odtrhne pásku.
„Mali sme všetky tieto veci spáliť, nie brať so sebou. Myslím si, že ešte
vždy cítim rezance ramen. Prisahám, že takto smrdela celá dlážka v našom
internáte.“
Máva rukami nad škatuľou, akoby sa ju pokúšala vyvetrať. Podídem
k nej, klesnem vedľa na pohovku a sledujem, ako zo škatule náhodne
vyberá veci. V tejto sú najmä zarámované fotografie. Rada fotím;
zachytávam spomienky. Paige neznášala, keď ju fotili, ale po štyroch
rokoch som ju natoľko unavila, že si na to zvykla. V období pred vysokou
školou som nikdy nemala byť z čoho šťastná, nemala som nič, čo by som
chcela zachytiť, takže spočiatku som bola sklamaná, že ja chcem
fotografovať a ona odmieta.
„Ktoré z nich sú moje?“ pýta sa a prezerá si ich.
„Ach, zrazu jednu chceš?“ Usmejem sa a prevrátim oči. Vytiahne jednu
z prvého ročníka. Dotiahla som ju na futbal s tvrdením, že musíme získať
všetky vysokoškolské skúsenosti, ktoré sa dajú. Prvý rok na univerzite som
veľmi túžila vstrebať všetko nové. Tak som ovplyvnila ja Paige ako ona
mňa, ale má pocit, že prvý rok som bola dosť znudená životom na výške.
„Bože, musím ťa mať rada. Nemôžem uveriť, že som do toho šla s tebou.“
Podáva mi fotku a ja sa rozosmejem. Odfotila som nás presne
v okamihu, keď jednému chalanovi vylievala sódovku na hlavu. Polovicu
zápasu táral o tom, ako miluje mladé mäsko, až Paige napokon vybuchla.
„Tá je moja.“ Berie si späť fotku.
„Mám kópie,“ pripomínam jej. V ten deň som si uvedomila, že Paige nie
je na Yale normálna študentka. Chalan, ktorého obliala, sa snažil, aby ju
vylúčili zo školy, ale bol to on, kto sa dostal do poriadnych problémov.
Paigein otec mal peniaze a moc, ale o tom sme veľa nehovorili. Ona
na tú tému často nezačínala rozhovor a ja som nenaliehala. Mala som
vlastné záležitosti, o ktorých som takisto nemienila hovoriť.
„Cez to som sa už preniesla.“ Vstane, presadne si na druhú pohovku
a vyloží si nohy na konferenčný stolík. Trocha sa myknem. Ten stôl
pravdepodobne stojí viac, než by som dokázala zarobiť za dva mesiace, tak
ako zvyšok tunajšieho nábytku. Väčšina všetkého tu bola, skôr než sme sa
nasťahovali. Paige sa správala, akoby to nebolo nič extra.
„Tuším si vybalila jednu vec.“
„Musíš mi dať niečo jesť, inak začnem štrajkovať.“
„Vlastne aj ja som celkom hladná. Ty si odtiaľto – čo by sme si mali
objednať?“ Vyťahujem z vrecka mobil a hľadám medzi miestnymi
donáškovými službami.
„Na to zabudni. Ideme von. Je piatok večer a je to náš prvý večer
v meste.“
„Musíme ešte vybaliť kopu vecí a potrebujem sa veľa učiť.“ Zdvihnem
jednu z kníh na konferenčnom stolíku, aby som jej to pripomenula. Z firmy
mi poslali hromadu kníh a spisov, ktoré si musím preštudovať. Prečítala
som ich najmenej tri razy, ale napriek tomu si ich ešte chcem prejsť. Možno
urobiť zopár poznámok na kartičky. Nemôžem dostať otázku, na ktorú
nebudem vedieť dať okamžitú odpoveď.
„Nie. Máme pred sebou celý víkend. Rozhodla som sa. Dáme si večeru
a potom zájdeme na pár drinkov. Vybaľovať môžeme v sobotu a v nedeľu.
A ty si potom môžeš premyslieť a analyzovať všetko, čo potrebuješ
do roboty. Dnes večer si dáme nejaké drinky a zatrsáme si.“
Vytrhne mi knihu z ruky, hodí ju späť na stolík, vyskočí z pohovky
a zvalí stoh iných. Potom ma chytí za ruku a ťahá so sebou.
„Nevybalili sme si oblečenie, mejkap ani nič také.“ Pokúšam sa ju
odhovoriť, ale pritom už premýšľam, čo si oblečiem. Toto je New York.
Nemala by som stretnúť napríklad šejka alebo niekoho podobného?
Všetko, čo mám, sú džínsy a topy. A niekoľko šiat do práce, ktoré som
narýchlo splašila.
„Môžeme urobiť trocha z každého. Kým sa nachystáme, niečo vybalíme.“
„Nie som si istá, či mám dačo, čo sa bude hodiť. Bez ohľadu na to, čo máš
na mysli,“ vravím jej, ale už kráčam do svojej izby a vyhýbam sa škatuliam
na chodbe.
„Niečo jednoduché a sexi. Daj si tie tesné čierne nohavice a môžeš si
požičať moje čierne čižmy. Stačí, keď si nájdeš nejaký pekný top.“
„Hodí sa to tam, kam pôjdeme?“ Predtým som bola v New Yorku dva
razy a vždy som sa úplne stratila. Je pre mňa trochu zdrvujúce, keď mám
urobiť krok mimo svojej zóny pohodlia. Dokonca aj po štyroch rokoch
na Yale sa niekedy cítim nesvoja, akoby som celkom nezapadala.
„Mal, neberiem ťa na nejaké nezvyčajné miesto. Len si dáme cestou
steak a zastavíme sa niekde na pár drinkov. Obyčajná babská jazda.“
Viem, že posledné slová dodala, aby ma obalamutila.
„Môžem ti urobiť účes?“ spýtam sa, aby som sa mohla pohrať s jej
dlhými gaštanovými vlasmi.
„A zješ všetko, čo objednám?“ vypáli protiotázku. Paige s obľubou platí
účty, ale aj rada jedáva na najdrahších miestach. Nikto sa nerýpe v steaku
tak ako ona. Musela som s ňou prestať bojovať, pokiaľ šlo o platenie účtov,
ale pokúšala som sa neobjednávať si aspoň nič šialene drahé. Zdá sa, že
dnes sa mi to nepodarí.
„Platí.“
„A nijaký lak na vlasy,“ dodá rýchlo.
„Nijaké chuťovky.“
 „Fajn, tak lak môže byť,“ zašomre, skôr než zamieri do svojej izby.
Vybuchnem do smiechu. Možno sa mi podarí nahovoriť ju na trocha
maskary.
„Nijaký mejkap!“ Počujem ju kričať z jej spálne, čo ma rozosmeje ešte
väčšmi.
  
2

Mallory
 
 
„Jameson. Bez ľadu,“ prekrikujem hudbu v klube.
Po večeri sme si s Paige vzali taxík do Upper East Side v blízkosti nášho
bytu. Povedala, že si dáme pár drinkov, než sa vrátime domov, ale ja som si
myslela, že má na mysli pokojnejšie miesto. Nechcela som, aby to bola dlhá
noc. Musím skoro vstávať a byť fit. Do nástupu v novej práci mi zostáva už
len zopár dní. Mala som to tušiť, keď sme zastali pred barom a pred ním stál
dlhý rad ľudí. Paige vystúpila z taxíka, významne zdvihla obočie smerom
ku mne a vykročila rovno k vyhadzovačovi pred barom.
Vyskočila som za ňou, no sotva som počula, čo povedala vrátnikovi,
ktorý odopol zamatové laná a kývol, aby sme šli dnu. Nedostala som sa
k tomu, aby som sa jej opýtala, ako sa jej to podarilo. Prešli sme dvojitými
dverami a zasiahla nás hlasná hudba.
Seven Eight Nine je skôr klub než bar. To miesto je elegantné, ale
uprostred je tanečný parket a dídžej sa vrtí, akoby bol Silvester.
Na okrajoch parketu panuje prítmie, v rohoch miestnosti sú nedbalo
rozmiestnené veľké zamatové pohovky. Sadám si k baru, čakám na drink
a pozorujem Paige, ako sa zhovára s chlapíkom na druhom konci.
Zdá sa, že vycítil môj pohľad, lebo na mňa pozrie a žmurkne.
Hudba je fajn a ja už mám v sebe jeden drink, takže toto miesto sa mi
začína páčiť. Nakoniec som si dala čierne obtiahnuté džínsy skombinované
s Paigeinými čižmami na vysokom podpätku a čiernym hodvábnym topom
bez rukávov. V New Yorku je jún a vlhkosť vzduchu je neznesiteľná. V bare
však prúdi chladivý vzduch a ja zatváram oči a užívam si ho.
Hnedé vlasy mi nesplývajú až na plecia a mierny vánok je príjemný.
Zrazu sa mi vzadu na krku zježia vlasy, akoby ma niekto pozoroval.
Otvorím oči a v tej chvíli mi barmanka podáva drink. Kladiem na pult
nejaké peniaze, ale čiasi ruka sa vystrie. Vidím v nej čiernu kartu American
Express a barmanka ju bez váhania vezme.
Trochu sa obrátim a hľadím na muža s tmavými vlasmi a krátkym
tmavým strniskom. Má na sebe oblek a kravatu a je trochu skrytý v tieni,
no usmieva sa na mňa a ja vidím, ako sa jeho plné pery rozťahujú
a odhaľujú rovné biele zuby. Jeho úsmev je úprimný a prívetivý a ja mu ho
opätujem.
„Nespýtali ste sa,“ vravím mu, keď sa barmanka vracia s jeho kartou
a podáva mu ju.
„Čo by ste povedali?“ spýta sa, kým podpisuje účet a posúva jej ho späť.
Trocha sa opriem, urobím prehnaný pohyb hlavou, keď si ho prezerám
odhora nadol. Je príliš tma, aby ho bolo vidieť celého, ale čo vidím, je veľmi
pekné.
Ako dieťa v pestúnskej starostlivosti som nikdy nemala pekné veci. Bola
som však naozaj bystrá a v škole sa mi darilo a vďaka tomu ma takmer
vždy obklopovali privilegované deti. Vychovávali ma v oblasti Manchestru
v štáte Connecticut v komunite nižšej strednej vrstvy. V detskom domove
sme nemali veľa, ale ľudia, ktorí sa o nás starali, boli milí a dbali, aby sme
všetci mali dobré vzdelanie. Vďaka tomu, že som sa pohybovala medzi
bohatými ľuďmi, videla som, ako vyzerajú pekné veci. Možno som ich
nikdy nevlastnila, ale nie som neznalá a viem, čo sa dá za peniaze kúpiť.
Prezerám si ho a vidím, že jeho topánky stoja viac ako mesačné nájomné
v našom byte v Lenox Hill. Pohľadom putujem po dobre padnúcom obleku,
ktorý musí byť ušitý na objednávku. Rozopína si sako a mierne ho roztvára,
akoby mi chcel dopriať lepší pohľad. Košeľu má snehobielu a kravatu
tmavofialovú s drobnými bielymi kvetmi. Dvíha ruku, aby si ju napravil,
a ja si všimnem, že manžetové gombíky má rovnakej farby ako kravatu.
Zazrela som aj jeho hodinky a som si istá, že sú drahé a ladia so zvyškom.
Zdvihnem zrak, vystúpi trocha na svetlo a vidím, že oči má tmavomodré
ako zafíry. Sleduje ma, ako ho pozorujem, a trochu zvraští tvár, zatiaľ čo
jeho úsmev sa rozširuje.
„Tak?“ zatiahne, nakloní sa trocha bližšie a čaká na moju odpoveď.
„Určite by som povedala nie,“ odpoviem, odpijem si whisky
a vychutnávam na jazyku jej pálčivú chuť.
Pozerám naňho spoza okraja svojho pohára a on sa slabo zasmeje.
Pôsobí ako typ človeka, ktorý sa často smeje. Je to veľmi sexi. Tmavé vlnité
vlasy má ostrihané nakrátko, ale vyzerajú dosť dlhé na to, aby sa dalo
cez ne prejsť prstami. Navrchu má toľko vĺn – stavím sa, že keby si ich
nechal narásť, mal by nádherné kučery. Nie je fér, aby bol muž taký pekný.
„Dobre, že som sa nespýtal,“ pokračuje v rozhovore a jeho vôňa sa šíri
ku mne, keď sa posunie trocha bližšie.
 Vonia ako teplý jantár a med a ja sa k nemu nevedomky nahnem.
Berie mi pohár z ruky, no mojich prstov sa nedotkne.
Fascinuje ma a ja ho nechám, aby mi ho vzal.
Pozerám, ako obracia pohár, prikladá si k nemu pery tam, kde boli moje,
a dá si dúšok whisky. Môj pohľad sa presúva k jeho hrdlu, kde sa
pri prehĺtaní pohybuje výrazný Adamov ohryzok. Dopije, trocha odtiahne
pery a potom oblizne kvapku, ktorá zostala na okraji pohára.
Je to erotické a sexi a nikdy som nepocítila takú slabosť v kolenách
z niečoho takého jednoduchého.
„Myslím si, že keď som za to zaplatil, mal by som aspoň ochutnať.“
Obráti pohár tou istou stranou ku mne a jemne mi ho vloží do ruky.
Tentoraz sa však jeho prsty dotknú mojich prstov. Mlčím, kým tam
zostávajú. Obaja akoby sme boli uzamknutí v neviditeľnom objatí
a končeky jeho prstov putujú po mojom zápästí. Nenápadne ich tam
necháva a znova sa na mňa usmeje.
Úsmev tohto muža by dokázal zbúrať aj budovu. Prikladám si pohár späť
k perám, ochutnávam miesto, kde boli jeho ústa. Neviem, čo ma v tej chvíli
posadlo, ale keď som videla, ako to robí, vyvolalo to vo mne potrebu spraviť
to isté, ba oveľa viac. Nikdy predtým som sa takto nesprávala, nikdy som
takto neflirtovala s úplne cudzím človekom.
Prehltnem zvyšok, čo zostal v pohári, páli ma v hrdle. Odtiahne ruku
z môjho zápästia a vezme mi pohár. Položí ho na barový pult, znovu sa
na mňa pozrie a usmeje sa.
„Povedzte mi svoje meno.“
Žiada niečo, čím si nie som istá, že to chcem prezradiť. Ak mu to poviem,
už si nebudeme cudzí a kúzlo sa rozplynie. Je priam božský a určite má veľa
peňazí, ale toto nie je typ chlapa, s ktorým by som sa chcela dať dokopy.
Je to typ muža, akých som na Yale videla stále. Vzal by ma von
a rozprával o svojich účtoch a ja by som sa snažila spomenúť si
na poslednú Farmatovu teorému. Na moje gusto je až príliš šarmantný
a muž, ktorý sa objaví na mieste ako toto, sa určite nechce usadiť.
„Radšej nie, čo vy na to?“ odvetím a obrátim sa k baru, aby som si
objednala ďalší drink. Očami hľadám barmanku a cez plece sa rozprávam
s tým mužom. „Tvárme sa, že toto je Smaragdové mesto a vy ste čarodejník
za závesom.“
Dotkne sa mi rukou boku a ja stuhnem a pozriem mu do očí. Vidím
v nich beznádej, ako keby ma prosil, nech mu niečo dám. Hocičo. Jeho
úsmev je preč a namiesto neho sa zjavili zraniteľnosť a strach. Chcela by
som ho nejako upokojiť.
„Prosím.“
Vidím, ako sa mu hýbu pery, ale cez hlasnú hudbu nepočujem nič.
Nahnem sa mu k uchu, takže mu napokon dám to, čo chce.
„Mallory.“
Odtiahne sa, zrazu cítim rozpaky, akoby som sa tým, že som mu
povedala svoje meno, nejako odhalila. Je to však len moje meno. Prečo sa
mi to zdá také dôverné?
Pozriem ponad bar a vidím, že Paige je stále tam, baví sa s tým istým
chlapom ako predtým. Nepohla sa z miesta, ako keby vycítila, že ju
pozorujem. Pozrie na mňa. Mrkne aj na muža predo mnou, znova sa
zahľadí na mňa a zdvihne obočie. Pokrčím plecami a cítim, ako mi do líc
stúpa červeň. Veď nerobím nič zlé. Neviem, prečo ma zrazu zaplavujú toľké
rozpaky.
Kývne mi hlavou a poklepká si po hodinkách. Je to náš signál, že to
máme zabaliť. Potom sa obráti naspäť k svojmu spoločníkovi.
„Odchádzate?“ opýta sa ma neznámy. Pozriem sa naňho a usmejem sa.
„Zdá sa.“
„Dajte mi svoje číslo.“
Je to ďalšia požiadavka z jeho strany. Nečudo, asi je zvyknutý, že vždy
dostane to, po čom túži. Neisto sa poobzerám, snažím sa vymyslieť dobrý
dôvod, prečo mu ho nedať.
„Ak požiadam vašu priateľku, dá mi ho?“
Samoľúbo sa usmejem, pozriem sa na Paige a potom znovu naňho.
„Určite nie.“
Paige sa vždy snaží chlapov odo mňa udržať čo najďalej. Hovorí, že by
som mala počkať na toho pravého a nestrácať čas s nulami z výšky. Mala
pravdu, keď hovorila, že väčšina chalanov na výške sú snobi, a možno je
snob aj tento. Nikdy mi nedovolila urobiť chybu, keď šlo o mužov, takže
som žila akoby v nejakom ochrannom obale a aj vo svojich dvadsiatich
troch rokoch som neskúsená. Chcem, aby tento muž zmizol, no zároveň
túžim, aby zostal.
Znovu sa naňho pozriem a vidím, ako si siaha do vrecka a vyťahuje
telefón. Stojí a čaká, ako sa rozhodnem.
Odfrknem a odrapocem svoje číslo s nádejou, že ho v tom hluku určite
nezachytil. Veď ho ani nepoznám. Prečo by mi chcel volať? Očividne s ním
nepôjdem k nemu domov, takže nie som korisť, za akú muži pokladajú
všetky ženy v tomto klube.
Podíde k nám Paige a muž odloží telefón. Paige behá očami z jedného
na druhého.
„Si pripravená?“
„Hej, idem hneď za tebou,“ odvetím a sledujem, ako kráča k východu.
Znovu pozriem do jeho zafírových očí a strácam sa v nich. Akoby som sa
ocitla v strede tornáda. Lenže neviem, či on je ten víchor, ktorý spôsobí
spúšť, alebo či je pokojný stred, čo ma ochráni.
Vystrie ruku a hánkami sa mi dotkne čeľuste, akoby chcel skúsiť, či je
dosť jemná.
„Chcel som viac.“ Tie slová takmer nepočujem, ale zachytím ich.
Neviem, čo tým myslí, a nie som si istá, ako mám na to reagovať.
Namiesto odpovede stuhnem na mieste, keď sa ma dotkne. Mala by som
mu povedať, aby prestal, alebo odísť, no niečo na ňom ma fascinuje
a nemôžem sa od neho odtrhnúť.
„Čakám.“
Pozriem na Paige, ktorá sa opiera o stenu a sleduje nás.
Viem, že by som mala ísť.
Muž spustí ruku a urobí krok dozadu. Usmieva sa na mňa ako predtým.
Jeho úsmev je široký, ale neusmieva sa aj očami. Je tu čosi, čo neviem
prečítať, hoci by som chcela. Hm, o tomto cudzom človeku by som sa rada
dozvedela viac.
Zhlboka sa nadýchnem a urobím od neho niekoľko krokov k Paige.
Kúzlo sa naruší. Hmla sa dvíha a ja sa viac cítim sama sebou. Obrátim sa, či
ma sleduje, tentoraz sa usmieva aj očami.
Len čo sa dostaneme von, v zadnom vrecku mi zavibruje mobil.
Vytiahnem ho, aby som zistila, či je to on. Paige ma vtiahne do taxíka
a povie vodičovi adresu. Ja si zatiaľ prečítam esemesku.
 
Chutili ste sladšie, ako som si predstavoval.
 
Zaplaví ma vzrušenie a odpíšem mu.
 
Ako mám volať muža za závesom?
 
S úsmevom čakám na jeho odpoveď.
 
Oz.
  
3

Mallory
 
 
V nedeľu večer si znovu skontrolujem telefón, či nemám nejaké nové
správy, a zas ma zaplaví sklamanie. Je to horšie ako čakať na výsledok
skúšky na vysokej škole.
„Netráp sa, Mal,“ povie Paige, ale ani neodtrhne oči od obrazovky
počítača. Konečne sme všetko vybalili, usadili sa a rozhodli, že zvyšok
večera budeme len tak vegetovať a objednáme si nejaké čínske jedlo. Ani
jedna z nás nemá energiu variť, lebo to by znamenalo najprv zájsť
do obchodu, čo sme ešte nestihli. Človek by si myslel, že po štyroch rokoch
života v internáte budeme nadšené, že máme kuchyňu, ale objednať si
niečo z donášky je oveľa jednoduchšie.
„Čo? Len som si pozerala maily,“ namietnem a rýchlo otvorím mailovú
schránku, ako keby mi Paige videla do telefónu.
„Nie som slepá.“
Prevrátim oči, lebo má pravdu. Pravdaže som si kontrolovala správy.
Nenapísal mi nič od piatkového večera. Mala by som sa vrátiť k materiálom
o firme, dozvedieť sa ešte, čo sa dá, ale namiesto toho klikám na správy, či
tam nemám niečo nové. Napokon si prečítam poslednú, čo mi poslal
v piatok.
 
Oz.
 
Položím mobil vedľa seba a vezmem knihu. Znovu si prečítam
poznámky, ktoré som si podčiarkla. Čítala som ich už toľkokrát, že ich viem
asi naspamäť. Môžem ich odrecitovať, ale trvalo by to asi desať minút.
„Nie som ja na rade, aby som mu odpísala?“ Vezmem mobil a podržím
ho, aby Paige videla, že on mi napísal posledný. Možno som na to mala
nejako reagovať. Nie som dobrá v zoznamovaní a randení, vlastne som to
nikdy doteraz nerobila.
Paige položí notebook vedľa seba na pohovku a nahne sa, aby videla
do môjho mobilu. Dlho hľadí na obrazovku, ako keby o niečom uvažovala.
 „Ak mu chceš napísať, tak mu napíš,“ rozhodne sa napokon, oprie sa
a ďalej sa hrá na notebooku. „Už tie knihy radšej nečítaj, lebo sa rozpadnú,“
doberá si ma.
„Naozaj?“ zatiahnem. Nečakala som, že to povie. Ani Paige nie je
na randenie, aspoň nebola, kým sme boli na vysokej. Ja som si myslela, že
párkrát pôjdem, keď ma niekto pozval von, ale skončilo sa to tak, že som
dala na jej radu, lebo som sa chcela sústrediť na učenie. Škola bola
najdôležitejšia vec a na randenie mám pred sebou ešte celý život. Asi som
príliš rozrušená z možnosti s niekým sa stretávať, lebo prvý chlap, ktorý mi
dal najavo záujem, ma dostal. Oz však určite nie je muž, o ktorého by som
sa mala zaujímať. Videla som pánov ako on v akcii. Chodila som s nimi
do školy. Myslia si, že za peniaze si môžu kúpiť všetko, a opaľujú baby, len
to tak fičí. Nechcem ho dopredu odsudzovať, lebo ho nepoznám, ale dievča
musí byť rozumné. Asi si myslel, že keď vytiahne kreditku, hneď sa naňho
hodím. Na mňa tým neurobil dojem. Je to ako v múzeu – môžeš sa pozerať
na všetky krásne drahé veci, ale nesmieš sa ich dotýkať.
„A prečo nie? Veď o nič nejde. Napíš mu, ak chceš. Vyzeral dobre a bol
milý.“
Pozriem sa na ňu. „Nemôžem uveriť, že si povedala, že bol milý,
a povzbudzuješ ma, aby som mu napísala.“
„Dobre, ako chceš, tak mu nepíš,“ odvetí urazene.
„Paige, len žartujem.“
„Viem, prepáč. Mám toho v hlave zrazu veľa.“ Trochu zvesí plecia a vlasy
gaštanovej farby sa jej zosunú do tváre. Napraví si ich a zviaže do chvosta
vzadu.
„Chceš sa o tom rozprávať?“
„Nie, len si pozriem e-maily a uvažujem, čo mám robiť ďalej.“
Nechám to tak. Paige sa ozve sama, keď bude pripravená. Ona nie je
človek, ktorý má rád, keď ho do niečoho tlačia.
„Takže,“ snažím sa zmeniť tému na nejakú ľahšiu a ona prižmúri oči.
„S kým si sa bavila ty v piatok? Máš jeho číslo?“
„Nie. Prekvapilo by ma, keby vôbec vedel používať mobil,“ zašomre.
„To je vážna urážka. To si zistila počas takého krátkeho rozhovoru?“
„Povedzme, že sa už poznáme, ale nechce sa mi o tom rozprávať.“ Zatvorí
notebook a položí ho na konferenčný stolík. Potom na seba pritiahne
ružovú deku a zapne televízor nad kozubom.
 Od piatka je Paige nejaká čudná a možno s tým má niečo spoločné ten
chlap. Kiežby som vedela, čo je medzi nimi. Nikdy predtým som Paige
nevidela s nijakým mužom. Zdalo sa mi, že jej lezú na nervy.
Aj ja si ľahnem, mobil držím v ruke a premýšľam, čo ďalej. Skôr ako
stihnem na niečo prísť, zavibruje.
 
Oz: Celý víkend som myslel na Vás.
 
Srdce mi podskočí od radosti. Pozriem sa na Paige, ale tá sa rýchlo
odvráti.
Ja: Určite ste mali na práci aj lepšie veci ako myslieť na mňa.
 
Oz: Mýlite sa, sladká Mallory.
 
Ja: Ste liotník.
 
Premýšľam, či sa tak ženám prihovára často. Dumám, či mám tie správy
ukázať Paige, ale potom sa rozhodnem, že nie. Nech je to ľahká a veselá
konverzácia, pripomeniem si.
 
Oz: A Vy ste šarmantná.
 
Ja: Povedzte, čo ste naozaj robili celý víkend.
 
Oz: Okrem toho, že som myslel na Vás, pracoval som. Vždy pracujem.
 
Ja: V piatok ste si našli trou času na zábavu.
 
Oz: Našťastie, inak by som Vás nestretol a neoutnal.
 
Pri jeho slovách mi naskakujú na koži zimomriavky. Zahryznem si
do spodnej pery, lebo netuším, čo mám na to povedať.
 
Ja: Čo robíte v tejto víli?
 
Oz: Sedím vo svojej kancelárii. Konečne som si spravil prestávku. Myslel
som si, že mi napíšete. Snažil som sa vydržať, ale nedokázal som to.
  
Ja: Prepáčte, mala som robotu. Celý deň sme sa vybaľovali.
 
Oz: Práve ste sa nasťahovali?
 
Ja: Áno. New York je pre mňa celkom nový. Je trou strašidelný, ale
na druhej strane vzrušujúci.
 
Oz: Niekedy Vám ho ukážem.
 
Premýšľam, či chce byť priateľský alebo navrhuje rande. Pozriem
na Paige, ale tá už drieme. Spomeniem si na jej slová: Nechceš ho dostať.
 
Ja: Pozývate ma na rande?
 
Pošlem mu tú správu, ale hneď to oľutujem. Možno som na koniec mala
pridať nejakého krivého smajlíka alebo čo. Brrr!
 
Oz: Nazvite to, ako cete, ak budete súhlasiť, že pôjdete.
 
Ja: Porozmýšľam o tom.
 
Premýšľam, či by som mala ísť na rande s cudzím mužom, s ktorým som
sa rozprávala len pár minút pri barovom pulte, ale také je randenie, nie?
Veď nejdem k nemu do bytu. Stretneme sa niekde vonku. Trochu sa
porozprávame. Možno zistím, či je naozaj taký super. Zdá sa milý. Azda až
príliš, ale asi je to len hra.
 
Oz: Dobre. Porozmýšľajte. Mohli by sme sa niekde spolu najesť.
 
Ja: Fíha. A kedy?
 
Oz: Hneď teraz.
 
Páni, to je naozaj rýchlosť. Pred chvíľou som čakala, kedy mi napíše,
a teraz chce, aby som sa s ním šla najesť. Zrejme je to hra, hovorím si. Isto
ma chce dostať. Rozhodnem sa, že budem v danej chvíli otvorená. Určite by
mi to poradila aj Paige, keby som jej tie esemesky ukázala.
 
Ja: Nevyspím sa s Vami.
 
Oz: Sladká Mallory, to je tá posledná vec, čo by som od Vás cel.
 
Zovriem telefón v ruke, hnevám sa, že som mala pravdu. Toto sklamanie
je príliš silné na ten krátky čas, ktorý ho poznám. Dopekla, poznám nie je
správne slovo, vlastne ho vôbec nepoznám. Ako dokázal zabrať toľko
miesta v mojej hlave? Mala by som v nej mať momentálne niečo iné. Zajtra
je jeden z najdôležitejších dní v mojom živote. O tom by som mala
premýšľať. Nie tu teraz flirtovať po telefóne s niekým, kto sa mi chce dostať
do nohavičiek. Jeho slová ma podráždia a domnienky sa mi nepáčia.
 
Ja: Nie je to príliš trúfalé? Nemám rada trúfalosť.
 
Oz: Nie je to trúfalé. Je to pravda.
 
Zhlboka sa nadýchnem a premýšľam, čo mu napíšem ďalej.
 
Ja: Prepáčte, Oz, ale myslím si, že to nebude fungovať. Nie som také
dievča. Vy ste sexi lap. Určite si môžete nejakú zavolať a dopriať si
potešenie.
Sebavedome odošlem tie vety. A je to. Nemôžem si však pomôcť, civiem
na telefón a čakám na ďalšiu správu. Prejde niekoľko minút a nič sa nedeje.
Som znechutená sama zo seba. Vypnem zvonenie na mobile, vstanem
z pohovky a začnem ukladať svoje knihy a zložky. Idem do svojej izby,
hodím telefón a všetko na posteľ, vezmem vankúš a vrátim sa do obývačky.
Vložím ho Paige pod hlavu. Lepšie ju zakryjem dekou a vypnem televízor.
Vrátim sa do svojej izby, vyzlečiem sa a skočím pod sprchu. Robím to
každý večer. Snažím sa zabudnúť na mobil, vysuším si vlasy a rozhodnem
sa vybrať si niečo, čo si oblečiem zajtra.
Mám strach, že som si nenaštudovala všetko, čo som mala. Možno mi to
bude chýbať a ktovie, či si ma tam nechajú. Aj New York mi pripadá cudzí
a strašidelný. Zapadnem sem vôbec? Každý tu nosí tie najkrajšie veci. Ja
mám všetko oblečenie od Macy’s, vybielila som si kreditku, lebo som ho
potrebovala. A teraz tu stojím a premýšľam, že sa mi nehodí. Dokonca aj
pri visačkách od Macy’s krčím nos. Keby sme Paige a ja mali rovnakú
veľkosť. Mohla by som si od nej niečo požičať. Ona je však drobná.
Našťastie, aspoň nohy máme rovnaké, takže jej môžem kradnúť topánky.
Napokon sa rozhodnem pre sivú úzku sukňu a jemnú ružovú blúzku.
Prejdem do Paigeinej izby, aby som vyhrabala nejaké topánky. Zvolím
hnedé na nízkom podpätku, lebo neviem, ako dlho budem zajtra stáť. Už
mám všetko, vezmem si teda notebook so sebou do postele. Chcem si ešte
pred zajtrajškom prečítať niečo o spoločnosti Osbourne. Už o nej viem veľa,
lebo mi tam ponúkli stáž, ale ešte raz si to chcem zopakovať pre prípad, že
sa ma zajtra niekto na niečo opýta o jej súčasnom stave.
Pritiahnem si prikrývku, vleziem do postele a vezmem mobil. Napokon
urobím to, čo som túžila urobiť celú poslednú hodinu. Odomknem
obrazovku a vidím tri neprečítané správy a štyri zmeškané hovory. Všetko
od Oza. Dopekla.
 
Oz: Myslíte si, že som nadržaný?
 
Pri prvej správe prevrátim oči.
 
Oz: Chcem Vás, lebo viem, že ste ten typ ženy. Možno Vás to prekvapí, ale
ja nie som taký, ako si myslíte. Už som Vám povedal. Môj život je len práca.
Dajte mi šancu. Dokážem Vám to.
 
Oz: Mallory, prosím, odpovedzte mi.
 
Hovory prišli okamžite po správach. Nerozumiem tomu všetkému.
Poriadne po mne vyštartoval. Jednej časti mojej bytosti sa to páči, ale druhá
sa bojí. Oz by ma mohol prejsť ako valec a zlomiť mi srdce.
Mobil v ruke mi zrazu zavibruje, až nadskočím. Na obrazovke sa objaví
meno Oz a ja premýšľam, či mám prijať hovor. Váham len zlomok sekundy
a zdvihnem.
„Haló.“
„Mallory,“ vysloví moje meno, akoby sa mu nekonečne uľavilo.
„Oz.“ Vidím, že dokážem vyslovovať len jednoslabičné slová. Neviem, čo
mám povedať ďalej.
„Nerobte mi to.“
 „Čo?“ opýtam sa, lebo netuším, kam mieri.
„Napíšete mi, čo si myslíte, a neodpovedáte. Nedali ste mi šancu vysvetliť
vám, čo som mal na mysli.“ Hlas mu znie zúfalo.
„Prepáčte, len som…“
Preruší ma: „Sľúbte, že mi to už nikdy neurobíte. A dáte mi šancu
vysvetliť vám to.“
Zasmejem sa. „Nepovedala som, že vám dávam šancu.“
„Veď ste zdvihli.“
Dostal ma. Zdvihla som. Mohla som si ho nevšímať a neskôr jednoducho
zablokovať jeho číslo.
„Ide len o sex?“ tlačím naňho ďalej. Chcem to vedieť.
„Nie, Mallory, ide o oveľa viac.“ Mohla by to byť pravda?
„Sľúbte mi to,“ zopakuje znovu. Musím mu dať, čo odo mňa žiada.
„Dobre, sľubujem.“ Z nejakého dôvodu sa mi zdá, ako keby som mu
sľubovala viac, než som povedala.
Počujem, ako s úľavou vydýchol do telefónu. „Ste v posteli?“
Srdce sa mi hlúpo rozbúcha. Možno by som si ho mohla aj ja
skontrolovať.
„Áno.“ Začervenám sa a strčím sa hlbšie pod deku.
„Moja sladká Mallory.“
Mala by som mu povedať, že nie som jeho, ale páči sa mi, ako to znie.
Cítim sa príjemne, čo je hrozné, lebo by som pred takýmto niečím mala
radšej utiecť.
Aby som prelomila mlčanie, snažím sa vymyslieť voľačo, čo nemá
nádych urážky.
„Zajtra začínam v novej práci. Bude to môj prvý deň v spoločnosti
Osbourne. Počuli ste o nej?“
„Áno, počul som.“
Čakám, že povie viac, ale mlčí. Keď sa normálne pred ľuďmi zmienim
o Osbourne, rozrapocú sa.
„Nechám vás teda spať,“ povie a chystá sa ukončiť hovor. Jeho hlas mi
znie tak známo, hoci mi je úplne cudzí. „Zajtra vám napíšem.“
„Dobrú noc, Oz.“
„Sladké sny, zlatko.“
  
4 Mallory
 
 
Zobudím sa, skôr ako zazvoní budík, rozrušená z nadchádzajúceho dňa.
Mala som čudný sen o zafírovomodrých očiach a o tom, že som sa stratila
v bludisku. Nepotrebujem psychológa, aby mi vysvetlil, čo to znamená.
Načiahnem sa k bočnému stolíku skontrolovať mobil a vidím, že som
dostala esemesku.
 
Oz: Veľa šťastia prvý deň v práci. Mali by ste si vlasy vyčesať dohora.
 
Zdvihnem obočie a premýšľam, čo je to za zvláštnu požiadavku. Veď
mám krátke vlasy, len po plecia, nemôžem si ich vypnúť, aj keby som
chcela. Neodpíšem mu, lebo neviem čo: Ďakujem za radu, ale urobím, čo
budem cieť ja?
Vstanem z postele, položím mobil na toaletný stolík a začnem sa chystať.
Oblečiem si ružovú čipkovú podprsenku a rovnaké nohavičky. Dnes
potrebujem trochu sebavedomia. Paige mi tento rok dala na narodeniny
darčekovú poukážku do Victoria’s Secret a v oddelení spodnej bielizne som
takmer zošalela. Je to čudné, ale keď mám pod oblečením niečo sexi, cítim
sa ako superhrdinka.
Nahodím si sukňu a blúzku a vojdem do kúpeľne, aby som si urobila
mejkap. Nie je to nič zložité, ale dnes chcem vyzerať naozaj dobre. Mám
dosť času, a keď skončím, predsa sa rozhodnem vypnúť si vlasy. Je to moje
rozhodnutie, nemá nič spoločné s Ozovou radou. Aspoň si to v duchu
navrávam.
Skončím, obujem si topánky a oblečiem rovnaké sako. Postavím sa
pred zrkadlo, aby som skontrolovala svoj vzhľad. Vyzerám dospelo. Skôr
ako stihnem porozmýšľať, vykročím k toaletnému stolíku a vezmem mobil.
Pošlem Ozovi krátku správu.
 
Ja: Ďakujem. Pouvažujem o tom.
 
Nemá zmysel písať mu, že som urobila, o čo ma požiadal.
Len som súhlasila s jeho nápadom, to je všetko.
 Zoberiem si posledné veci a zamierim zo svojej izby do kuchyne.
Vojdem, Paige drží v ruke termosku s kávou.
„Som ako hrdá mama, ktorej dieťa ide prvý raz do škôlky,“ povie a oči jej
zažiaria.
Nemôžem si pomôcť, ale chichocem sa a krútim hlavou. Naozaj je
úžasná. Vezmem si termosku, objímem ju a v duchu poďakujem za to, že ju
mám vo svojom živote. Neviem, čo by som si bez nej počala.
Odtiahne sa a podá mi papierové vrecko. Zasmejem sa.
Vari mi zabalila aj obed?
„To hádam nie.“
„Ale áno. Arašidové maslo a jahodové želé. Tortillové čipsy a banán.“
Prekríži si ruky na prsiach a samoľúbo na mňa pozrie. „Som najlepšia
mama na svete.“
„Ďakujem.“ Vezmem si obed a strčím si ho do tašky na pleci. Je to
značkový kus, Paige mi ju kúpila na Vianoce a ja som neodmietla.
Povedala, že ak si ju nevezmem, už nikdy so mnou neprehovorí. Je pekná
a dosť veľká, aby sa do nej zmestil obed a iné veci, a pritom vyzerá štýlovo.
„Zaželaj mi veľa šťastia,“ poviem a vykročím k dverám. Počujem, ako to
vyslovila, a dvere sa za mnou zatvoria. Zveziem sa výťahom na prízemie.
Náš dom má desať poschodí a my bývame na treťom.
Stojí len tri bloky od spoločnosti Osbourne a dnes ráno nie je tak šialene
teplo. Nasadím si slúchadlá a pustím audioknihu, aby sa mi lepšie kráčalo.
Snažím sa sústrediť a vnútorne sa povzbudiť. Som múdra, mám dosť
sebavedomia, dokážem čokoľvek na svete. Spodná bielizeň superhrdinky
ma povzbudzuje pri posledných krokoch do budovy. Raz som si už merala
cestu, aby som mala istotu, koľko mi bude trvať. Z domu do práce mám
pešo len pätnásť minút, čo je super. Predná časť budovy pôsobí trochu
odstrašujúco, ale mám sa stať súčasťou tohto stroja, takže sebavedome
vojdem cez sklené dvere.
Vstúpim a postupujem podľa mailu, ktorý mi poslali. Podídem
k recepčnému pultu. Jeden z pracovníkov mi podá dočasný preukaz a vedie
ma do osobného oddelenia. Cestou mi vysvetľuje, čo sa nachádza
na jednotlivých poschodiach. Budova má dvadsať poschodí, na troch
horných sedia výlučne vedúci pracovníci spoločnosti Osbourne. Osobné
oddelenie sa nachádza na piatom poschodí, pod ním sú kaviareň
a telocvičňa. Mohla som si to všetko vygúgliť, keby som chcela. Mala som
si to dopredu naštudovať. Budem pracovať na desiatom poschodí
v oddelení účtovníctva a spolupracovať s finančným oddelením, kde sa
zbierajú štatistické údaje. Budem si plniť svoje každodenné pracovné
povinnosti.
Predstavia ma Agathe, vedúcej osobného oddelenia, ktorá sa mi ihneď
zapáči. Je ako stará mama, ale štýlová vo svojom modrom kostýme
a v červených lodičkách. Jemne sa usmieva a najradšej by som ju objala, ale
asi by to nebolo vhodné. Agatha sa neponáhľa, dlho listuje v mojich
papieroch, prezerá si poistku a informácie o mojom bankovom účte.
Skončí a predstaví ma dvom ďalším zamestnancom, ktorých prijali
na stáž spolu so mnou.
„Mallory, toto sú Eric a Skyler.“ Pozdravíme sa a ja im podám ruku.
Skyler vyzerá ako super baba. Má nohavicový kostým slivkovej farby
a ružové lodičky, tmavé vlasy má zapnuté vzadu do dlhého chvosta.
Z mandľových očí jej vyžaruje teplo, zovretie ruky je pevné a úsmev
úprimný. Páči sa mi a teší ma, že v projekte je so mnou aj ďalšia žena.
Aj Eric mi pripadá normálne. Má priemernú výšku, tmavoplavé vlasy
a modré oči. Vyzerá ako obyčajný americký chalan. Taký, akých som videla
často, a vyhýbala som sa im. Podáme si ruky a prejde po mne skúmavým
pohľadom. Odtiahnem dlaň rýchlejšie, ako som mala v úmysle. Venuje mi
megaúsmev, pri ktorom baby určite idú do kolien, ale ja na odplatu len
stisnem pery a tvárim sa, že sa nič nedeje. Chcem zanechať dobrý prvý
dojem, najmä keď je tu Agatha. Vyvezieme sa na štvrté poschodie
a predstavia nás našej priamej nadriadenej a vedúcej účtovného oddelenia
Linde Greenovej. Je nízka, dobre oblečená, profesionálne sa usmieva.
Prejavuje nadšenie, že nás prijali, a víta nás v spoločnosti. Potom nám
váhavo ukáže naše pracovné miesta a my sa usadíme. Budeme natlačení
ako v klietkach, môj stôl stojí medzi stolom Skyler a Erica, ale nejako sa
pomestíme.
Ukážu nám našu prácu na ten deň. Hneď sa do nej pustím, prechádzam
čísla na liste papiera a dokonca nájdem spôsob, ako by to šlo rýchlejšie,
keby bol formát papiera iný. Ukážem Skyler aj Ericovi, ako som si to
zorganizovala ja, a nasleduje obed. Rozhodnem sa teda, že to zapíšem, aby
to vedel každý.
 
Eric nás volá obedovať von, ale Skyler si priniesla obed, a tak sa
rozhodneme, že sa spolu najeme v jedálni. Radšej by som zostala
pri svojom pracovnom stole, pracovala a pritom jedla, ale nemajú pre mňa
ďalšiu robotu, lebo túto som dokončila skôr.
Na obede sa dozviem, že Skyler študovala na Stanforde a odmietla prácu
v Bielom dome, aby získala túto stáž. Veľa sa rozprávame o škole a čo nás
viedlo k tejto práci, našťastie, nehovoríme o rodine. Nikdy neviem, ako
mám odpovedať, keď sa ma ľudia pýtajú na rodičov, a keď im poviem, že
som sirota, vždy sa tvária smutne. Vyrastala som vo veľkom detskom
domove, a hoci to nebolo vždy najlepšie, mala som okolo seba milých ľudí,
ktorí sa o mňa starali. Nikdy sa mi nestalo nič zlé. Počula som veľa
hororových príbehov, takže si myslím, že som mala trochu aj šťastie.
„A potom si dostala stáž rovno v spoločnosti Osbourne?“ opýta sa
tónom, ako keby si myslela, že žartujem.
„Hej, aj pre mňa to bol šok. Ani som o ňu nežiadala. Zúčastnila som sa
na niekoľkých matematických súťažiach a zrazu mi prišla ponuka.“
„Dopekla, dievča, ty musíš byť mimoriadna. Nikdy som nepočula, že by
niekomu ponúkli stáž.“ Skyler mi začala tykať a usmieva sa na mňa, ako
keby bola šťastná, že sedí vedľa niekoho takého, kto sa jej môže rovnať.
„Viem, že je to veľmi zriedkavé. A som si istá, že presne tak som sa sem
dostala. Tak či onak, tvrdo som pracovala, aby sa mi to podarilo, a teším sa,
keď to tu všetko okolo seba vidím.“
„Aj ja. Rovnako som drela ako mulica a dúfam len, že ten fešáčik
nepošpiní meno svojho otca,“ dodá Skyler a pokrčí obal od obeda.
„Kto, Eric?“
„Hej. Nezachytila si jeho priezvisko? Westmoreland. Tuším je nejaký
príbuzný guvernéra. Preto sa sem asi dostal. Môžem sa mýliť a dúfam, že sa
pletiem, ale zvyčajne to tak nebýva.“
Prikývnem, nepoviem nič a Skyler vstane. Vyberie mobil a pozrie sa naň.
„Zostalo nám ešte pätnásť minút. Mám odpovedať na niekoľko e-mailov
a chvíľu si zahrám Candy Crush, kým sa vrátim k práci.“ Znova sa na mňa
usmeje.
„Uvidíme sa v kancelárii.“
Žmurkne a sebavedome odkráča, ako keby tu pracovala celý život. Určite
má aj ona pod kostýmom spodnú bielizeň superhrdinky.
Siahnem do tašky a vyberiem mobil, aby som Paige poslala správu
o prvej časti svojho dňa v novej práci. Zapnem displej a široko sa usmejem,
lebo zistím, že mi písal Oz.
 
 Oz: Ako prebieha prvý deň?
 
Ja: Dobre. Práve som na obede.
 
Oz: Dovoľte mi pozvať Vás na večeru, tam to oslávime.
 
Líca mi horia, sklamane mu píšem.
 
Ja: Prepáčte, ale už som sľúbila svojej spolubývajúcej, že pôjdem na večeru
s ňou.
 
Oz: A čo keby sme to oslávili raňajkami pred prácou?
 
Ja: Možno.
 
Oz: Možno? To je lepšie ako nie. Prídem po Vás, aby ste boli v práci včas.
Bude to pre mňa česť. Nijaké žartíky.
 
Zasmejem sa na tom. Vidím, že sa len tak nevzdá.
 
Ja: Ale bude to musieť byť naozaj skoro.
 
Oz: Povedzte čas a ja to splním.
 
Váhavo si zahryznem do spodnej pery, ale som príliš vzrušená, aby som
ho odmietla.
 
Ja: Dobre, tak raňajky.
 
Napíšem mu svoju adresu a on potvrdí, že po mňa príde o siedmej ráno.
Vstanem spoza stola a mierim na svoje pracovné miesto. Usmievam sa
od ucha k uchu. Konečne mám rande. Raňajkové rande, ale stále je to
rande.
Skôr ako sa dostanem k svojmu pracovnému stolu, znova pozriem
na mobil. Mám správu. Rýchlo ju otvorím a vidím, že je od neho.
 
Oz: Páči sa mi, ako máte vyčesané vlasy.
  
Už-už sa ho chcem opýtať, ako to vie, keď sa spoza rohu vynorí Skyler.
Nechcem, aby videla, že v pracovnom čase zízam na mobil, takže si ho
rýchlo strčím do kabelky. Oz určite žartuje, veď som mu odpísala len toľko,
že budem nad tým účesom uvažovať.
Zvyšok dňa strávim s Ericom a so Skyler. Učíme sa niekoľko programov,
ktoré sa používajú v spoločnosti, ale všetci traja ich už poznáme. Poslali mi
ich dopredu a ja som sa na ne pozrela. Okrem toho robíme to, čo sa
očakáva každý deň. Je tu veľa práce, ktorú treba dennodenne spraviť, ale
tak to chodí všade, ak chce človek zarobiť. Všimnem si, že aj Skyler sa
pohrúžila do čísel a robí si poznámky, ale Eric sa vrtí a nesúhlasne vzdychá.
Možno o ňom Skyler vravela pravdu.
Po skončení pracovného dňa sa konečne poberiem domov. Nohami
prepletám rýchlo ako srnka a tvár mi zdobí úsmev. Zdá sa mi, že som to
zvládla dobre. Všetkému rozumiem a vyplatilo sa aj to, že som dopredu
poznala tie programy. Deň sa končí a ja sa teším na to, čo príde. Dušu mi
zohrieva šťastie, lebo zajtra ráno mám rande. Rande pri raňajkách.
  
5

Miles
 
 
Človek by si myslel, že keď mám Mallory tak blízko seba, som z toho
celý rozrušený. Ako keby mi pomohlo, že je len niekoľko poschodí odo
mňa a môžem ju kedykoľvek vidieť. Nepomohlo to. Vlastne sa všetko ešte
zhoršilo.
Stále ma trápi, že som už premrhal toľko času. Nechcem to však urobiť
hneď teraz, lebo som to mal spraviť už dávno, pred niekoľkými týždňami.
Ešte predtým, ako Mallory prišla do New Yorku.
Až mi bolo nevoľno z hry, ktorú som hral. Zle z toho, že som sa musel
tváriť, že nie je moja, hoci som nadovšetko túžil dať jej najavo, že my dvaja
patríme k sebe. Aby sa všetci konečne dozvedeli pravdu. Aby tie posledné
dieliky zapadli na miesto a mohol som ju mať.
„To sú posledné podmienky, ktoré ste ochotní ponúknuť?“ opýta sa
hlavný advokát v miestnosti pán Ware a čaká, či to potvrdím. Toto by
v tejto chvíli nemal žiadať. Na tej zmluve pracujeme už niekoľko mesiacov.
Dočerta, mali sme si to ujasniť už na začiatku. On dobre vie, ako veľmi to
chcem. Tento rozhovor by sme vôbec nemali viesť. Potrebovali by sme
pokročiť k ďalšiemu bodu. Nečudo, že právnici si dávajú platiť za hodiny.
„Ako sme už povedali niekoľkokrát dnes aj predtým, som pripravený
ponúknuť čokoľvek, aby sme tú spoločnosť kúpili. Nie je to vyjednávanie,
a ak nerozumiete, čo tým chcem povedať, môžem si nájsť niekoho iného,
kto to zvládne.“ Hodím pero na stôl a tvrdo naňho pozriem. Nepáči sa mi,
že sa musím znova a znova opakovať a že som tu len kvôli tomu. Aký
zmysel má najímať si najlepšieho, ak si musím všetko overovať sám?
Dokázal by som to aj sám a uzatvoril zmluvu o kúpe, ale snažím sa utajiť,
že je za tým spoločnosť Osbourne, až kým to nebude hotová vec. „Opýtajte
sa ich, čo chcú, a dajte im tie prekliate peniaze.“
„Dobre, pán Osbourne. Predložíme novú ponuku a oznámime ich tímu,
že s veľkou radosťou prijmeme akýkoľvek návrh, ktorý nám dajú.“ Placho
na mňa pozrie a potom sa zahľadí do papierov pred sebou, urovnáva ich.
Neviem, či som rád, že sa mi podarilo skrotiť jedného z najlepších
právnikov v New Yorku, alebo či som z toho rozčarovaný.
„Nie, nie s radosťou.“ Zopakujem jeho posledné slová a vstanem. „Ide len
o to, aby ste sa ich opýtali, koľko chcú, a toľko im dáme. V skutočnosti
môžeme ponúknuť viac, ako pýtajú.“
„Pane, myslím si, že by ste ju mohli získať aj za menej, možno
dokonca…“
Buchnem rukou do stola, až sa celý zatrasie. Všetci traja právnici sa
od ľaku myknú, prekvapení mojou reakciou. Moja asistentka Jay ani
nežmurkne, unudený výraz na jej tvári sa nemení.
„Zdá sa, že nemáte problém míňať moje peniaze, keď ide o vaše služby,
však, pán Ware?“ Položím dlaň na drevený povrch stola a nakloním sa
dopredu. Stále ma páli od úderu, ale nezmierni to bolesť hlboko v mojom
vnútri, odkedy som v piatok večer uvidel Mallory.
„Pane…“ skúša to znovu, ale ja mu to nedovolím. Už aj tak premárnil
veľa môjho času, a buď to vyriešime teraz, alebo s ním skončím.
„Urobte to, inak…“ Kývnem zápästím namiesto toho, aby som dopovedal
vetu. Pochopí. Vidím to podľa toho, ako vytreštil oči. Všetci v miestnosti
vyvalili oči. Možno je najlepší právnik, ale ani on sa mi nebude stavať
do cesty. Veď už so mnou pracuje niekoľko rokov. Nikto sa nepostaví medzi
mňa a výsledok. Možno na chvíľu, ale napokon aj tak dosiahnem, čo
chcem. A pán Ware zažil už veľa takých situácií.
Možno sa vyhrážam zbytočne, ale je mi to jedno. Urobím všetko,
dokonca si aj zašpiním ruky, ak bude treba. To mám asi po otcovi.
„Teraz prejdeme k iným veciam. Sarah, mohli by ste, prosím, informovať
prítomných o našich ďalších potenciálnych kúpach? Podrobnosti sú
zvýraznené v Powerpointe.“
Kliknem na ovládač, znovu si sadnem a na stene oproti sa rozsvieti
obrazovka. Sarah, vedúca akvizičného oddelenia, prezentuje údaje, ktoré
som si už prešiel a poslal som jej ich začiatkom týždňa. Tak to ide vždy, keď
chceme niečo kúpiť. Skúmame všetky možnosti. Povedal som jej
podrobnosti a chcel som, aby pripravila prezentáciu, ale stále sa pohrávam
s nápadom, že všetko vezmem do vlastných rúk. Asi by to tak bolo lepšie.
Myslím na Mallory a uvažujem, čo by povedala na čísla, s ktorými som
prišiel. Prekvapili by ju? Alebo by mala vlastný názor? Je to pre mňa veselé
a cudzie, ak mám brať pri svojom rozhodovaní do úvahy názor niekoho
iného. Niežeby som sa predtým s niečím takým nestretol, ale nikdy mi
nezáležalo na tom, čo si ľudia myslia o mojich názoroch. Počúvam Sarah,
ako vysvetľuje informácie, čo som dal dokopy, a premýšľam, či by s tým
Mallory súhlasila.
Potom moja myseľ zablúdi ešte ďalej a predstavujem si ju vo svojej
posteli po poriadnom milovaní. Pery má stále opuchnuté od bozkov, vlasy
strapaté od vecí, čo som jej robil. Ležali by sme tam a ja by som rozprával
o práci. Delil by som sa s ňou o všetko, tak ako som to nikdy s nikým
nerobil. Radšej tú predstavu potlačím, lebo moje telo začína reagovať na to,
čo sa deje v mojej hlave.
Čakám, kým Sarah skončí prezentáciu, aby som odpovedal na prípadné
otázky prítomných. Budem spokojný, ak nijaké nebudú. Sarah u mňa
pracuje už celé roky a nikdy som sa nemusel pri nej opakovať. Posledné
rozhodnutie v spoločnosti Osbourne záleží na mne, ale chápem, čo
znamená mať okolo seba spoľahlivý tím.
Snažím sa nemyslieť na Mallory, ale aj tak mi jej tvár víri v hlave celý
deň. Prejdem si prstami po vlasoch, aby som sa trochu upokojil. Snažím sa
neuponáhľať toto dôležité stretnutie jedine preto, že ju tak veľmi chcem
vidieť. Hoci len na okamih. Pozriem na mobil, či som nedostal nejakú
správu, ale nič tam nie je.
Ľudia v miestnosti začínajú klásť otázky a ja na ne odpovedám, súčasne
si robím poznámky. Toto je jedna z posledných kúp, kým sa vrhnem
na svoje osobné plány. S Mallory som sa do toho pustil dosť ostro a teraz
by som jej mal rýchlo vysvetliť všetko ostatné. Aby sa veci konečne dali
do pohybu. Upracem neporiadok, ktorý som narobil tým, že som konal tak
neuvážene, a budem sa snažiť už nikdy to nezopakovať. Vystrel som ruku
a teraz to musím rýchlo napraviť.
 
Slnko zapadá a ja opúšťam skupinu, vlastne všetci sa už ponáhľajú preč.
Cítim napätie, ktoré zaplavilo miestnosť. Dal som im najavo, že zajtra
chcem počuť odpovede na konkrétne návrhy. Cestou von si moja
asistentka ešte robí poznámky.
„Chcem, aby sa Harfordova záležitosť uzavrela koncom týždňa,“ poviem
jej a stisnem privolávač výťahu.
„Hm. Ako ste vedeli, že dokážem hory prenášať?“ doberá si ma, no kráča
ďalej. Určite by kvôli mne preniesla aj horu, keby si zmyslela. Jay vyzerá
trochu placho, ale v skutočnosti je silná. Bude otravovať všetkých v tejto
miestnosti, kým nezíska to, čo chce. A to u mňa platí, lebo kvôli mne to
dosiahne.
Výťah cinkne a obaja nastúpime. Jay stlačí gombík do vstupnej haly.
„A čo pán Carson? To naozaj bude problém. Stále od neho nemám e-
mail s odpoveďou na projekt Stine.“ Vydýchne. Viem, že je to preto, lebo
nepracuje v kancelárii, takže mu Jay nemôže klopať na dvere každých päť
minút.
„Vyhodíme ho a problém bude vyriešený.“
Uškrnie sa. „Dnes je niekto mimoriadne sebaistý. Ach, volal Taylor
Campbell. Znova.“
Prejdem po nej pohľadom. Taylor Campbell je politik, ktorý sa vezie hore
a dolu a zacítim ho na míle ďaleko. Stále sa ma snaží zlákať na svoje
podujatia. A to neznášam. Všetci ľudia, ktorí sa chcú niekomu votrieť
do jeho blízkosti, chcú s ním nadviazať nejaký kontakt. Stále od neho niečo
chcú. Potom si spomeniem na Mallory a predstavím si, ako by vyzerala, ako
by bola oblečená, všetci by sa na nás pozerali. Tá predstava ma fascinuje,
no jej prítomnosť v mojej posteli by bola krajšia. Tam by sme boli len my
dvaja.
Výťah znova cinkne a vyruší ma z myšlienok. Vystúpim, ale Jay ma
nenasleduje. Chytím dvere. „Nechal som nejaké veci v našej spoločnej
schránke, ktoré ešte musím doriešiť. Ak tu zostanete dlhšie, nech vás
po práci odprevadí niekto z bezpečnostnej služby k autu.“
Usmeje sa. „Bojíte sa, že by sa mi mohlo niečo stať a vy by ste za mňa
nenašli náhradu?“ Nevšímam si to, lebo má pravdu. Pred ňou som svoje
asistentky vyhadzoval každé dva mesiace. Mnohé tvrdili, že som chladný,
bezcitný chmuľo.
„Zavolajte Ivy, nech príde. Máme ešte doriešiť niekoľko vecí.“
  
6

Mallory
 
 
„Ako to všetko môžeš zjesť?“ pýtam sa Paige, ktorá si práve strčila do úst
obrovský kus steaku a zapila ho pivom.
„Čo? Veď oslavujeme.“ Odreže si ďalší kúsok a vopchá si ho do úst.
Nechápem, kam sa jej všetko to jedlo zmestí. Naozaj musí mať dobré
trávenie.
„Jedlo. Niekto ho neznáša, iný ho má rád.“
Zasmejem sa a rozprávam jej, ako prebiehal prvý deň v práci. Bolo to
oveľa ľahšie a hladšie, ako som očakávala. Všetko sa mi páčilo. Eric bol síce
trochu čudný a pridlho na mňa civel, ale Skyler bola super. Určite s ňou
budem dobre vychádzať. A na Erica si budem musieť dávať pozor. Je to typ,
ktorý je schopný človeku ukradnúť zásluhy a potom ho kopnúť do zadku,
aby spadol na hubu.
„Vedela som, že to pôjde hladko. Vždy to tak je.“ Paige si vezme pivo
a preleští pohár. Ja sa pohrávam s cestovinami, tlačím ich po tanieri, lebo
v skutočnosti nie som hladná. Som plná energie a rozrušená zo všetkého,
čo sa deje. Dnes to šlo lepšie, ako som čakala, a na zajtra mám plány
s Ozom.
„A čo ty? Niečo nové s prácou?“
Usmeje sa. „Vlastne áno. Čakala som, kedy ti to poviem. Aj ja som
požiadala o prácu v spoločnosti Osbourne.“
„Naozaj?“ zatiahnem prekvapene. Ani náhodou som netušila, čo má
Paige za lubom. Skončila právo, odbor všeobecnej a internetovej
kriminality. Hovorila čosi o bezpečnosti, ale netušila som, čo by to mohlo
znamenať. Z nejakého dôvodu som si predstavovala jej auto zaparkované
pred niečím domom, kde fotografuje a rozpráva sa s manželom či
manželkou. Možno ich potom kopne do zadku. Je neuveriteľná, ale viem, že
vo všetkom, čo bude robiť, bude úspešná.
„Ponúkali miesta, tak som sa prihlásila. A dostala som prácu,
samozrejme.“
„Samozrejme,“ zamrmlem a usmejem sa. „A čo budeš robiť?“
 „Budú ma školiť v rôznych oblastiach a uvidíme, čo mi pôjde najlepšie.
Dúfam, že budem strážiť niekoho zhora.“
„Budeš niečo ako osobná strážkyňa? To by si chcela?“
„Myslím si, že v tom môžem byť najlepšia,“ odvetí a celá žiari. Vidím, aká
je z toho vzrušená, a ja som rozrušená z nej. Paige si vždy dobre
uvedomuje svoje okolie a všetko si pamätá. Má fotografickú pamäť.
Niekedy je čudné, aké veci si pamätá, ale ľuďom to nedáva najavo. Aj ja
som si to na nej všimla až po dvoch rokoch, čo sme spolu bývali.
„Znamená to, že sa budeme vídať? Zájdeme občas spolu na obed?
Možno budeme aj spolupracovať?“
Páčilo by sa mi, keby sme spolu pracovali. Nie celkom spolu, ale
do nejakej miery. Nikoho tu nepoznám a bola by som rada, keby Paige bola
so mnou aj v práci. Bolo by to upokojujúce. Možno by sme boli jedna
od druhej závislé.
„To by bolo super. Čoskoro sa to dozvieme.“
Pri našom stole sa zastaví čašník a postaví pred Paige ďalšie pivo.
Zdvihnem svoj pohár vína a pripijem si s ňou.
„Na nás. Sme dospelé,“ poviem a odpijem si.
„To chce určite dezert,“ vyhlási a mňa to neprekvapuje.
„Kedy si nechcela dezert?“
„Máš bod, ale tentoraz si ho nebudeme deliť.“ Hovorí to, ako keby sme si
dezert delili ustavične.
„Nedelili sme si ho od toho incidentu v bare v prvom ročníku,“
pripomeniem jej a tvrdo jej pozriem do očí.
„Nikdy s tým neprestaneš, však? Prešli už takmer štyri roky a stále na to
spomínaš. Ľutujem chlapa, ktorý si ťa vezme. Nikdy s ničím neprestaneš.“
Paige pokrúti hlavou, ako keby mi nemohla uveriť, až sa jej rozlietajú vlasy.
„Zahryzla si mi do prsta.“ Nedokážem to povedať bez smiechu. Keď sa to
vtedy stalo, pomyslela som si: Bože, s kým som sa to dostala do izby,
a trochu som sa zľakla. Teraz mi je to smiešne.
„Nuž, neber ľuďom veci bez opýtania a bude to fajn.“ Jej tón naznačuje,
že je to normálne, že človek môže niekomu zahryznúť do prsta, ak mu berie
tanier.
Znova k nám podíde čašník. Paige hneď požiada o menu dezertov.
„Dojedla si?“ Ani nečaká na odpoveď a zapichne vidličku do mojich
cestovín. Zákon nebrať inému tanier alebo z neho jedlo pre ňu zjavne
neplatí. Paige by kvôli jedlu riskovala aj uhryznutie do prsta.
 Vezmem si mobil, či nemám nejaké správy, ale skôr ako ho stihnem
skontrolovať, počujem jeho hlas.
„Mallory.“ Ten hlas mi prechádza po celej pokožke, až mi na nej naskáču
zimomriavky. „Tuším sa práve pozeráte, či som vám nepísal.“ Obrátim
hlavu a zahľadím sa naňho. Akoby prišiel rovno z práce, má na sebe ten
istý oblek, v ktorom som ho videla naposledy. Bielu košeľu a na nej čiernu
kravatu. Je to sexi, takýto mužský štýl sa mi páči.
Jedine vlasy mi nesedia. Vyzerajú, akoby si po nich stále prechádzal
prstami. Sú tmavé a vlnité, ale strapaté, no aj to mu dodáva sexepíl. Páčia
sa mi jeho uvoľnené kučery. Na tvári má nízke strnisko, nie je to brada,
a nevyzerá ani, že sa dnes holil. Práve takéto strnisko je však sexi a priam
si žiada bozk. Alebo mi tak aspoň hovorili.
Položí mi ruku na holé plece a telom mi hneď prejde horúčava.
Po príchode domov som sa prezliekla z pracovných šiat a obliekla som si
niečo prirodzenejšie, kým sme sa s Paige vybrali na večeru. Vonku je
horúco, mám na sebe krátke nohavice a top, veľa pokožky mám odhalenej.
Teraz sa cítim ako nahá a obyčajný dotyk mi pripadá veľmi dôverný.
Nahne sa mi k uchu a palcom mi prejde po pokožke. „Písal som.“
„Oz, čo tu robíte?“ opýtam sa, zmätená jeho prítomnosťou.
Usmeje sa a ja zbadám, že má v lícach jamky. Vtedy večer v tmavom
klube som si ich nevšimla. Vyzerá ešte príťažlivejšie, ani som si nemyslela,
že je to možné.
„Pane,“ osloví ho ktosi. Pozriem sa na muža v obleku. Asi je to manažér
alebo majiteľ reštaurácie. Videla som ho tu pobehovať, keď sme jedli.
„Nevedel som, že k nám dnes večer prídete. Hneď vám pripravím stôl,
pán…“
Oz zdvihne ruku, aby muža prerušil. „Sadnem si sem,“ povie rozhodne
a nedovolí nijaké ďalšie otázky. Odtiahne si stoličku a sadne si bez pozvania
k nám.
„Pravdaže. Prinesiem vám niečo na pitie,“ povie manažér a ani sa
neopýta, čo si Oz praje. Je jasné, že ho tu poznajú. Asi vedia, kto je. Zrejme
je viac ako len boháč. Takí muži sú v New Yorku všade. Jedna časť môjho ja
by sa rada opýtala, kto je, ale druhá časť nechce narušiť bublinu, v ktorej
sme sa ocitli. Pohybuje sa na úrovni, kde sa mu nemôžem rovnať, a zatiaľ
sa mi nechce uvedomovať si to. Chcem si užívať všetko, čo kvôli mne robí.
Oz na stole položí dlaň na moju ruku a opatrne ma hladká smerom
k zápästiu. Znova si robí, čo sa mu zachce. To je viac ako jasné aj
bez otázok. Je to dôverný dotyk, akoby sme to robili vždy. Nie som si istá, či
sa teším, že je tu, alebo nie. Neplánovala som mať na sebe toto, keď sa
s ním znova stretnem. Ešte som ani nepremýšľala, čo mu vlastne poviem.
Nadýchnem sa a pokúšam sa upokojiť. Chodiť s niekým nie je ako učiť sa
na skúšku, hovorím si v duchu.
„Ja som Miles,“ predstaví sa Paige a podáva jej druhú ruku. Potrasie mu
ju.
„Miles?“ zatiahnem. Poznám len jeho prvé meno, vlastne som si myslela,
že je to jeho prvé meno.
„Iba vy máte tú česť, že ma môžete volať Oz, Mallory.“
Jemne sa usmeje. Vďaka vedomiu, že niečo je výlučne moje, mi začnú
v žalúdku poletovať motýle. Znie to, akoby sme už boli pár a ja mám
preňho milú prezývku. Je to však hlúposť a musím si zahryznúť do spodnej
pery, aby som sa neusmiala.
„Vy ste ten chlap z klubu, ten istý, ktorý Mal stále píše?“ opýta sa Paige
a spustí ruku.
„Rozprávali ste sa o mne?“ Oz mi pozrie do očí a stále sa usmieva. Nikdy
doteraz som sa nezamýšľala nad mužským úsmevom, ale zohrieva mi
srdce. A viem, že práve preto cítim šteklenie v celom tele.
„Hej,“ to je všetko, čo zo seba dostanem. Bože, som hrozná. „Čo tu
robíte?“ opýtam sa náhlivo, aby som zakryla rozpaky. Nikdy som si
nemyslela, že som hanblivá, ale na druhej strane ma nikdy nikto
nepriťahoval tak ako on. Niečo na ňom je odlišné, je iný ako ostatní. Možno
to, že neberie nie ako odpoveď. Keď naňho tlačím, bráni sa a mne sa to
z nejakého dôvodu páči. Azda viac, ako by malo. Asi je to milé.
„Nie som tu náhodou. Mám to blízko domu, takže sem občas zájdem
na nejaké rýchle jedlo. Je to príjemnejšie ako sedieť doma sám za stolom.“
Hneď oľutujem, prečo som sa ho pýtala, čo tu robí. Predpokladala som,
že ma možno sledoval alebo čo, ale vidím, že to tak nie je. Ak to má blízko
domu, znamená to, že býva v blízkosti mňa a Paige. Naše byty sú asi
vzdialené len pár blokov.
Po chvíli sa objaví manažér s Ozovým drinkom. „Prinesiem vám niečo
na jedenie, pán…“
„Dezert,“ preruší ho znovu. Manažér sa takmer červená.
„Ja si dám tiež,“ pridá sa Paige.
„Ona sa nedelí,“ upozorním ho.
 „V takom prípade z každého po jednom,“ povie Oz a pomaly mi
prechádza končekom prsta po zápästí.
„Máme osem druhov dezertov,“ oznámi manažér, ako keby nemohol
uveriť, že Oz si objedná všetky.
„Môžem objednať po dva z každého, keďže ona sa nedelí?“ Zasmejem sa,
lebo viem, že tým si Paige absolútne získal.
„Ach, to sa mi páči,“ smeje sa Paige.
„Aj mne sa to páči.“ Oz mi hľadí do očí, ako keby nikto iný už pri stole
nesedel. Pozerá na mňa romanticky aj vlastnícky a stále ma jemne hladká
prstami.
„Hm?“ Trochu sa k nemu nahnem, ani nepremýšľam. Chcem zistiť, či
stále vonia ako horúci jantár a med. Nemôžem na tú vôňu prestať myslieť.
„Váš smiech je krásny. Páči sa mi. A ešte viac sa mi páči, keď vás
rozosmejem ja.“
Mám ho plnú hlavu. Je šarmantný, doslova ma žerie a už sa správa,
akoby som mu patrila. Veľmi rýchlo sa v ňom strácam.
„Tak je to v poriadku,“ vyjde zo mňa. Tvár mi horí, viem, že všetci počuli,
čo povedal. Hovorí všetko na rovinu. Je mu jedno, či niekto počul, čo
vyslovil. Trochu ma to desí. Myslela som si, že je problém naučiť sa žiť
s Paige, ale tento muž ma doslova zráža z nôh.
Pozriem na Paige, tá si nás oboch premeriava. Mlčí, čo sa na ňu
nepodobá. Najmä vtedy nie, keď o jednu z nás prejavuje záujem nejaký
muž. Normálne rýchlo niekoho umlčí, dokonca sa stará do toho, čo
povedal, a snaží sa ľudí naštvať.
„Dokonalé.“ Oz sa mi dotkne prstami líca, akoby sa chcel dotknúť tej
červene. Trochu sa myknem dozadu. Odtiahne ruku a zatvári sa, ani čo by
som ho udrela. Sekundu sa tvári, akoby ho to aj bolelo.
„Prepáčte, zaskočili ste ma,“ vysvetľujem a hnevám sa sama na seba, že
som tak reagovala. Nie som zvyknutá, že sa ma niekto dotýka.
„Nie, vy prepáčte.“ Dlho a intenzívne na mňa pozerá, ale výraz má
nečitateľný. Napokon si odsunie stoličku. „Nechám vás, dámy.“ Ešte raz
podá Paige ruku. „Som rád, že som vás spoznal.“ Potrasie jej rukou
a pokýva hlavou.
„Nemusíte ísť. Veď ste si objednali dezert,“ namietnem s pocitom viny,
ako keby sa cítil nepríjemne kvôli mne. Hm, možno som na vysokej mala
predsa len chodiť na nejaké rande, lebo mi to naozaj vôbec nejde.
Nemyslím si však, že niekto, s kým by som sa stretávala, by ma rozpaľoval
ako tento muž. A vlastne ma nikto nezaujal.
Obráti sa ku mne a v zafírovomodrých očiach sa mu niečo skrýva.
Nahne sa a pobozká ma na líce. Chvíľu tak zostane, podrží jemné pery
na mieste, a ja konečne zacítim vôňu horúceho jantáru a medu, po ktorej
som tak prahla. Celým telom mi prejde túžba, na chrbte mám zimomriavky
a bradavky sa mi vztýčia. Nahlas vydýchnem a zatvorím oči. Tým jemným
dotykom ma úplne dostal.
„Vychutnajte dezert, sladká Mallory. Som si však istý, že nebude taký
sladký ako vy.“
S tými slovami sa odtiahne a mieri preč krížom cez reštauráciu.
Sledujem, ako sa mu do cesty postavila jedna z hostesiek. Vyzerá ako
modelka, ktorá sem prišla míňať svoje prachy. Má dlhé blond vlasy a dlhé
nohy, ktoré jej krátke čierne šaty vôbec nezakrývajú. Chce sa mu dotknúť
ramena, ale on uhne a rázne pokrúti hlavou. Očividne nemá záujem a mieri
k východu. Čo to malo znamenať?
„To teda bolo,“ ozve sa Paige a ja sa odvrátim od dverí.
„Myslíš tú rozlúčku?“ Možno moje rozpaky boli naňho príliš. Naozaj
odtiaľto zmizol ako blesk.
„Hej, keď odišiel.“ Pozrie na mňa, akoby som zošalela, ale ja nechápem,
čo tým myslí.
„Nie, to bude koniec. Už nebudú nijaké esemesky ani nič.“ Mávam okolo
seba rukami, akoby som mohla všetkému zabrániť.
„Nie?“ Paige zdvihne obočie a krúti hlavou. „Ten chlap po tebe šiel.“
Povie to tak presvedčivo, že o tom vôbec nepochybujem. Napriek tomu…
„Ako vieš?“
„Každý má predsa oči, Mal. Je do teba. Naozaj je do teba.“
V tej chvíli nám prinesú dezerty. Traja čašníci ich položia pred nás,
taniere a misky zaberajú celý stôl.
„Bože.“ Paige sa rozžiari tvár ako na Vianoce. „Vydaj sa zaňho,“ povie,
vezme vidličku a pustí sa do prvého zákuska.
„Účet je už zaplatený, dámy.“ Čašník nečaká, čo na to povieme, ponáhľa
sa preč od stola.
Pozriem sa na mobil. Je v ňom správa, ktorú mal na mysli Oz.
 
Oz: Celé rokovanie som vôbec nedával pozor, o čom je reč, len som
prikyvoval. Keby som prikývol, že predám svoju firmu, bola by to len Vaša
yba. A keby sa ma moja sekretárka opýtala, či by som šiel na nejakú
aritatívnu udalosť, museli by ste ísť so mnou. To je najmenej, čo by ste
mohli pre mňa urobiť.
 
Musím sa usmiať.
„Vyzerá, že ktosi je naozaj do teba.“
To je slabé slovo. Aj ja som doňho. A už sa bojím, aby som niečo
nepokazila.
Telefón mi zavibruje, je to ďalšia správa od Oza. Srdce mi vynechá jeden
úder.
 
Oz: Zabudol som Vám povedať, ako úžasne vyzeráte. Hľadel som na Vás
a zabudol som. Nemohol som si pomôcť.
 
Ja: Aj Vy vyzeráte dobre.
 
Oz: Už sa neviem dočkať zajtrajška. Budem Vás mať len pre seba.
 
Ja: Podobne.
 
Zdvihnem zrak, no Paige vidí len dezerty. Potom si všimnem hostesku,
ktorá sa chcela prihovoriť Ozovi. Hrozne na mňa zazerá. Odvrátim sa.
Vôbec sa mi to nepáči. Čo ak ten chlap má kopu žien, ktoré budem musieť
odháňať? Ktovie, kto vlastne je, ale nepáčilo by sa mi, keby okolo neho
stále krúžili celé zástupy žien.
 
Ja: Vaša hosteska na mňa škaredo zazerá.
 
Oz: Je Paige stále s Vami?
 
Ja: Má do seba dostať osem dezertov. Asi tu budeme celú večnosť.
 
Oz: Nie je to moja hosteska.
 
Ja: Dobre, ale ona si myslí, že je.
 
 Oz: Nikdy som jej nepovedal viac, iba: Stôl pre jedného. Takže neviem, ako
by mohla byť moja. Ja túžim len po jedinej, inej, preto som ju odohnal.
 
Jeho slová ma upokoja a žiarlivosť zmizne.
 
Ja: Necem, aby ste ma uháňali.
 
Oz: Ja Vás cem uháňať. A budem si užívať každú víľu, kým Vás
nedostanem.
  
7

Mallory
 
 
Noc som mala nepokojnú, bola som nervózna, čo ma čaká. Snívalo sa mi,
že behám a Oz ma naháňa. Posledný sen, ktorý si pamätám, bol o tom, že
som stála na lúke plnej kvetov. Oz ma našiel, chytil ma a bozkával po celom
tele. Zobudila som sa spotená a vzrušená ako nikdy v živote.
Pozriem na hodinky a vidím, že je pred šiestou. Už po tom sne isto
nezaspím, takže sa načiahnem k mobilu. Na obrazovke svieti správa
od Oza. Usmejem sa ako námesačná.
 
Oz: Nemôžem sa dočkať, kedy Vás dnes uvidím. Je to dlho.
 
Ja: Zabudli ste, že sme sa videli včera večer?
 
Oz: Ste hore dáko skoro. Ešte spite, zlatko. A nikdy by som nezabudol, že
som Vás videl.
 
Líca mi horia. Chvalabohu, že to Oz nevidí.
 
Ja: Možno ani ja sa neviem dočkať, kedy Vás dnes uvidím.
 
Oz: Neviete, čo pre mňa znamená, keď to čítam.
 
Zahryznem si do spodnej pery a snažím sa vymyslieť nejakú sexi
odpoveď, ale on je rýchlejší.
 
Oz: Akú farbu si mám dnes obliecť?
 
Páči sa mi, že sa ma pýta, akú farbu si má obliecť, akoby som aj ja
nejakým spôsobom bola súčasťou jeho dňa.
 
Ja: Modrú… ako Vaše oči.
  
Oz: Mne sa páčia Vaše. Svetlosivé so zlatistým nádyom.
 
Ja: Niekto dával dobrý pozor.
 
Oz: Moja sladká Mallory, keby ste len vedeli…
 
Páči sa mi, že ma volá moja. Mala by som viac vzdorovať, ale pozdáva sa
mi, že niekomu patrím.
 
Ja: Tak potom sivé… ako moje oči.
 
Oz: Ako len cete, vyhoviem Vám.
 
Vzápätí odhodím prikrývku a rozhodnem sa hneď začať s prípravami
na raňajkové rande. Musím sa trochu spamätať po horúcom sne
a po esemeskách sa červenám. Dám si studenú sprchu, aby som sa
konečne prebrala a schladila telo. Nebudem predsa sedieť oproti nemu taká
rozcítená.
Oz je silný muž, to mi je jasné už odvtedy, ako sme sa stretli. Ja som zasa
múdra, sebavedomá žena a do každej konverzácie mám čo priniesť.
Nechcem tam len sedieť so zviazaným jazykom, lebo nedokážem
kontrolovať svoje rozbúrené hormóny.
Po sprche si urobím mejkap a rozhodnem sa znovu si vypnúť vlasy. Bolo
fajn, že sa mi v práci nemotali okolo tváre, ale teraz je to moje rozhodnutie.
Nie preto, že sa dnes ráno stretnem s Ozom. Určite nie.
Skončím a oblečiem si znova spodnú bielizeň superženy. Musím vyzerať
sexi a sebavedome. Rozhodnem sa pre sivú saténovú súpravu
a premýšľam, čo klasické, ale zároveň vyzývavé by som si vzala. Oz určite
bude mať kravatu, ale to je úplná náhoda.
Vyberiem si sivý kostým s úzkou sukňou, ktorá zdôrazňuje moje krivky.
K tomu si dám široký čierny opasok a čierne lodičky s otvorenou špicou.
Presne to dnes potrebujem. Musím sa vyzbrojiť, aby som zvládla svoje
libido a potlačila ho, keď budem raňajkovať s tým úžasným mužom.
So strachom vezmem mobil, až doteraz som sa mu vyhýbala. Nechcela
som sa rozptyľovať pri prípravách, musela som byť pokojná.
 Teraz však prstom prechádzam po displeji a vidím, že od Oza ma čaká
niekoľko správ.
 
Oz: Dajte si červený rúž.
 
Oz: Prosím.
 
Tá požiadavka je zvláštna, ale keďže ja som mu vybrala kravatu, môžem
mu to splniť. Zájdem do kúpeľne a vyberiem červený rúž, ktorý som si
kúpila už dávno. Myslela som si, že si ho dám na nejaký večierok, ale nikdy
som ho nepoužila. Dnes je významný deň, pomyslím si a nanesiem si ho
na pery. Neviem, či si ho potom utriem brúsnym papierom, ale aspoň sa
teraz nemusím obávať, že sa mi pri jedle zotrie.
Našpúlim pery, akoby som niekomu posielala bozk, a pošlem mu taký
emotikon. On mi vzápätí pošle vztýčený palec. Je to také detinské, až sa
musím chichotať.
Vezmem z nočného stolíka zápisník so všetkými poznámkami
z predchádzajúceho dňa a strčím si ho do tašky. Prehodím si ju cez plece
a vyjdem do obývačky. Paige je pri pulte v kuchyni s miskou obilnín. Má
na sebe bielu blúzku a čierne nohavice. Zatiaľ je bosá, ale na podlahe vedľa
nej vidím červené lodičky.
„Raňajkové rande?“ opýta sa a ja si odložím tašku. Prikývnem a snažím
sa nečervenať.
Povedala som jej o našom dnešnom stretnutí, keď sme sa včera vrátili
domov, a teší sa so mnou. Je u nej nezvyčajné radovať sa, že idem s niekým
von, ale asi aj ona vidí, že ide o niečo vážnejšie.
„Si pripravená na svoj prvý deň?“ opýtam sa jej. Gaštanové vlasy má
stiahnuté vzadu do chvosta a pôsobí profesionálne. Je drobná, no má
neuveriteľné telo a som si istá, že na tých vysokých podpätkoch bude
nesmierne sexi vrtieť bokmi.
„Určite. Chcem tam ísť skôr. Urobiť dobrý dojem.“
Prikývnem a v ruke mi zavibruje mobil. Pozriem sa, je to ďalšia správa
od Oza.
 
Oz: Už som na ceste k Vám.
 
 Na chvíľu spanikárim, lebo si nie som istá, či som pripravená, aby vošiel
do nášho bytu. Čo ak povie, že chce vidieť moju izbu? Veď tam mám
neporiadok.
 
Ja: Stretneme sa na ulici.
 
Vezmem tašku a ponáhľam sa von, cez plece ešte pozdravím Paige.
Počujem, ako sa smeje, potom sa za mnou zatvoria dvere a ja kráčam dolu
schodmi.
Zídem a otvorím dvere do haly, kde zbadám Oza. Má na sebe čierny
oblek s naškrobenou bielou košeľou a kravatu sivú ako vres. Vyzerá ako
nejaký sexuálny boh v reklame na kolínsku. Vlnité vlasy má začesané
dozadu a usmieva sa tak široko, až sa mu na lícach znova urobia jamky. Asi
sa roztopím na mieste a zostane zo mňa jedna veľká mláka.
Chvíľu som prekvapená, že sa sem dostal tak rýchlo, ale potom sa mi
uľaví, že nešiel až do nášho bytu.
„Fíha, dáky ste rýchly,“ prihovorím sa mu a podídem bližšie. Snažím sa
s každým krokom nadobudnúť trochu sebavedomia.
„To je správne slovo,“ šepne a vykročí mi v ústrety. „Vyzeráte úžasne.“
Podíde ku mne a dotkne sa mi holej kože na ramenách. Z jeho teplých
dlaní vychádza do môjho tela príjemný pocit. Kostým, ktorý mám na sebe,
nemá rukávy, a on to využíva.
Nahne sa a pobozká ma za ucho. Som omámená jeho vôňou, doslova ma
objíme. Pocítim dôverný dotyk jeho jemných pier a uvedomujem si
horúčosť v spodnej časti tela. Nikdy som nič také nezažila. Dopekla, veď sa
mi podlamujú kolená. Ako to robí?
Odtiahne sa, pozrie na mňa a oblizne si pery. Jeho jazyk je neuveriteľne
sexi, najradšej by som sa nahla a ochutnala ho.
„Myslel som si, že červený rúž ma odradí, aby som vás bozkával. Ale
tuším som našiel iný spôsob.“
Mám pocit, že sa kamsi prepadám aj pod vplyvom jeho hlasu. Bože, tento
muž sa ma len dotkne a ja som už hotová.
Ani nedokážem poriadne rozmýšľať. Bojím sa, som vzrušená a všetko
dokopy.
„Viete, ten rúž zanecháva škvrny, ktoré sa nedajú odstrániť,“ poviem
a trochu sa začervenám. Uvedomím si, aká som nemotorná.
On sa však milo usmeje a chytí ma za ruku. „Výzva sa prijíma.“
 Vedie ma halou k čakajúcej limuzíne. Som trochu prekvapená, aké je to
formálne, ale možno sa bežne vyváža v takomto aute. Otvorí zadné dvere
a pomôže mi nastúpiť. Takmer onemiem, keď sa pozriem dnu.
Oz otvorí dvere na druhej strane, upriem naňho šokovaný pohľad.
„Myslel som si, že to takto bude…“ Na chvíľu zaváha, akoby premýšľal,
čo povedať. „Dôvernejšie.“
„Preto ste kúpili raňajky a uložili ich do zadnej časti limuzíny?“ Obzerám
sa okolo seba na všetky tácky s jedlom a limuzína sa pohne. „To je šialené.
Predpokladala som, že sa najeme v nejakom podniku.“
„Môžeme, ak chcete.“
Znova sa poobzerám a vidím na jeho tvári náznak sklamania.
Načiahnem sa a chytím ho za ruku. Nechcem, aby si myslel, že som
nešťastná alebo nevďačná za toto gesto. Veď sa mi to celkom páči. Je milé,
že sa tak snažil. Stále ma prekvapuje a dáva mi najavo, že nie je taký, ako
som si myslela po našom prvom stretnutí. Zaplaví ma pocit viny.
„Nie!“ vykríknem nahlas a vzápätí sa to usilujem trochu zamaskovať.
„Nie, je to dokonalé. Ďakujem. Toto je viac, ako som čakala. Naozaj je to
milé.“
Stisne mi ruku a znova má na lícach jamky. Panebože, tie jamky ma
zničia. A ešte viac, keď poviem niečo veselé. Usmeje sa a ihneď sa mu
spravia.
„Čo si dáte?“ Ukáže na tácky a ja som dojatá.
„Bože, ani neviem, som taká nervózna. Kávu?“
Usmeje sa a načiahne sa po šálku. „Veľa smotany, veľa cukru a štipku
škorice.“
„Ako to viete?“ opýtam sa a zovriem šálku. Odchlipnem si, káva je
dokonalá. Presne taká, akú mám rada.
„Mám svoje finty,“ to je všetko, čo odpovie. Hreje ma, že sa tak snažil,
aby o mne zistil tieto maličkosti. Akoby okolo nás stúpali zázračné bubliny.
Chcem, aby toto kúzlo trvalo čo najdlhšie.
Pozrie sa na moju šálku a ja zdvihnem s otázkou oči.
„Pozerám sa, či na nej zostala stopa po rúži.“ Vezme mi šálku a zasunie ju
naspäť do držiaka vedľa seba. Hľadí na mňa tak intenzívne, že som
v pokušení opýtať sa ho, čo sa deje. Zrazu mi vezme tvár do dlaní
a na ústach pocítim jeho pery.
Sú jemné, ale je v nich túžba, akú som nikdy necítila. Otvorím ústa,
nadýchnem sa a on mi strčí dnu horúci jazyk. Zastoná a ja mu položím
ruky na plecia a nahnem sa k nemu. Nechcem, aby sa tento bozk skončil,
nechcem, aby ten pocit vyprchal. Netušila som, že jednoduchý bozk môže
byť až takýto. Akoby ožila každá časť môjho tela. Všetky myšlienky
na svete zmizli a zostala len táto chvíľa. Pretože tento bozk vôbec nie je
jednoduchý. Tento bozk je všetko.
Obliznem ho, túžim ho ochutnať, chcem byť k nemu čo najbližšie.
Prejdem mu rukami po šiji a zaborím prsty do vlasov. Moje telo sa vymyká
spod kontroly, snažím sa ho pritiahnuť bližšie k sebe.
Veľkými dlaňami mi prechádza po bokoch až k drieku. Ťahá ma
vlastnícky k sebe a zrazu sa mu ocitnem v lone a na boku cítim jeho
erekciu. Asi by ma to malo vyľakať, ale nestane sa tak. Naopak, cítim sa
žensky a vyvoláva to aj vo mne túžbu. Bozk sa prehĺbi, na našich jazykoch
sa mieša chuť škorice. Vnímam jeho kolínsku, ktorá sa mi dostáva na telo,
plné prsia pritískam k jeho saku. Na zlomok sekundy sa mu pokúsim
rozopnúť košeľu, aby som sa dotkla pokožky na hrudi, ale vtedy mi
zahryzne do spodnej pery a ja myslím len na sladký pocit medzi nohami,
aký som nikdy doteraz nezažila. Netušila som, že to môže byť takéto.
Chytí ma za zadok a ťahá ma k svojmu mužstvu. Sedím mu v lone
bokom, ale mala by som si nadvihnúť sukňu a osedlať ho, aby som uľavila
tomu tlaku. Chcem mať na ňom celé svoje telo a chcem to teraz. Dočerta,
po prvý raz v živote strácam nad sebou kontrolu a je to neuveriteľné.
Pohnem sa, aby som naňho vysadla. Položí mi veľkú dlaň na jedno
stehno. Preruší bozk, pozrie sa na mňa a ja v jeho očiach vidím rovnakú
túžbu, ako je moja.
„Mallory,“ šepne a znie to, akoby ma prosil.
Vysloví moje meno a ja strácam pochybnosti, že to bola preňho len hra.
Túži po mne. Nikdy som od nikoho nič také nepočula. Roztúžene na mňa
pozerá. Aj ja túžim po ňom. Možno sa vrhám strmhlav nadol, lebo toto je
môj prvý vážny vzťah, ale je mi to jedno. Nebudem nič plánovať a dívať sa
na udalosti z rôznych uhlov. Nech majú voľný priebeh. Nech to ide samo.
Nech ma dostane, hoci len na túto jedinú chvíľu. Môže mi zlomiť srdce, ale
aj tak si budem pamätať každú sekundu. Zdá sa mi to správne. Musí to byť
správne. Nikdy predtým som sa takto s nikým necítila a nedovolím, aby mi
táto chvíľa prekĺzla pomedzi prsty. Nepripustím to.
Znova sa pokúšam pohnúť, ale drží ma tak, že nemôžem. Otvorím teda
ústa, aby som sa ho opýtala, prečo mi bráni. Chytí mi lem sukne.
 „Takto,“ ozve sa jemne a prechádza mi prstami po vnútornej strane
stehna.
Pozerám mu do očí a pri jeho dotyku rozkročím nohy. Rukou mi vkĺzne
pod sukňu až pod nohavičky. Takmer vykríknem od slasti. Nijaký muž sa
ma tam nikdy nedotýkal, a keď sa Ozove veľké prsty dotknú citlivého
miesta medzi mojimi nohami, skoro okamžite sa urobím.
„Oz.“ V mojom hlase znie toľká túžba, ale aj trochu paniky. Chcem to, ale
zároveň sa bojím. Je to absolútne šialené, no mienim na to teraz prestať
myslieť. Neskôr si všetko ešte raz premyslím.
„Postarám sa o vás, Mallory. Vždy sa postarám.“ Pomaly mi odtiahne
nohavičky nabok a ja sa pri jeho dotyku zachvejem. Pošúcha mi mokré
ohanbie a pripomenie mi, aká som rozpálená. Pocítim jeho dych, dotkne sa
ma a ja viem, že ma to rozpáli ešte viac.
Pritisnem sa k nemu, zaborím mu prsty do vlasov a rozkročím nohy, aby
sa ma mohol lepšie dotknúť. Trie mi klitoris a ja si uvedomujem, že som
veľmi blízko orgazmu. Niekoľkokrát som si to spravila sama a viem, že si to
vyžaduje dosť námahy a ani to za veľa nestojí. Toto je však úplne iné.
Oveľa lepšie, ako keď som si to robila sama. Cítim, že sa blížim k niečomu
obrovskému.
„Dovoľte mi urobiť to, zlatko.“ Dýcha mi na pery a ja túžim po tom, čo
hovorí. Vidím jeho ruku v obleku pohybovať sa hore a dolu. Je to
nesmierne erotické. Viem, kam ma vedie jeho ruka pod mojimi šatami,
a mám pocit, že to nezvládnem.
Pozriem do jeho zafírových očí, zahryznem si do pery a čakám
na orgazmus, ktorý ma ľaká.
Vlna je silná a intenzívna, až vidím hviezdičky. Vykríknem a on ďalej
pohybuje prstami, privodzuje mi potešenie. Moje telo sa asi rozpadne
na milión kusov, ale zatiaľ držím pokope a Oz ma objíma okolo chrbta.
Roztápam sa v jeho objatí, lapám dych a moje telo sa naňho zvezie.
Odtiahne prsty od môjho vlhka a posunie mi nohavičky na miesto. Teraz je
vlhký satén chladný a pôsobí ako balzam na moju rozpálenú mušličku.
Oz si pritisne prsty na pery a ja sledujem, ako ich ochutnáva jazykom.
Zatvorí oči, zastoná pri tej chuti. Pod bokom cítim jeho penis, asi sa to
pokúsi urobiť znovu. Vie, že sa mi to bude zrejme páčiť drsne, ale mne je
teraz všetko jedno.
Odtiahne prsty od pier a intenzívne mi pozrie do očí. Myslím si, že si ma
vezme rovno tu na podlahe v limuzíne. Pravdupovediac, ani neviem, ako
by som ho zastavila. Po chvíli si uvedomím, ako sa ma znovu dotýka
perami, tentoraz jemne. Je to sladký, ďakovný bozk a ja v ňom cítim svoju
chuť.
Oz preruší bozk a pritisne si čelo o moje. Zhlboka sa nadýchne.
„To bolo viac, ako som očakával. Ďakujem ti, Mallory,“ zatyká mi.
Očerveniem od korienkov vlasov až po palce na nohách.
„Myslím si, že ja by som sa mala poďakovať tebe.“
Pritisne ma k sebe a trochu sa zasmeje. „Poď dnes so mnou na obed,“
usmeje sa. „A potom na večeru.“
„Si nenásytný,“ poviem a snažím sa nejako to zaonačiť.
Viem, že cez obed by som mala zostať v práci.
Znovu mi pozrie do očí a ja vidím jeho jamky, ktoré sa mi tak páčia.
„Áno, nenásytný, lebo po tebe túžim.“
Vtom si uvedomím, že limuzína zastala. Pozriem na hodinky a vidím, že
som už mala byť v práci. Premýšľam, že odpoviem áno na oba návrhy, ale
musím sa správať múdro. Ak sa obed vyvinie inak ako prestávka,
nestihnem sa vrátiť späť, nebudem mať čas spamätať sa. Aj teraz sa mi
trasú nohy.
„Pôjdem teda na večeru,“ zašepkám a prejdem mu prstami po vlasoch.
Niečo na ňom ma uchvátilo, voľačo sa už nedá vziať späť. Akoby som bola
v tuneli, keď je v mojej blízkosti.
Znovu ma hladká rukami hore-dolu po chrbte, akoby sa ma nechcel
prestať dotýkať.
„Dobre, vyzdvihnem ťa rovno po práci.“ Nahne sa, pobozká ma na pery
a potom ma usadí na sedadlo vedľa seba. V tej chvíli mi okamžite chýba
jeho blízkosť a cítim slabé zimomriavky. Usmejem sa a sledujem, ako
vyťahuje malé papierové vrecúško s nejakými koláčikmi. Vezme moju
kabelku a strčí ho do nej.
Hľadám zrkadlo, ktoré tu určite niekde musí byť, aby som si upravila
vlasy, ale Oz sa ku mne nahne a vezme mi tvár do dlaní.
„Vyzeráš dokonale. Ani jeden vlások nemáš strapatý, všetky sú
na mieste.“ Znovu ma pobozká na pery, tentoraz jazykom pohybuje pomaly
a jeho bozk je sladký. Vychutnáva ma. Keď sa odtiahne, znova žiari. „Ten
rúž nie je nijaký žart. Mal by som byť celý od neho.“
Trochu očerveniem a vezmem si kabelku. Skôr ako sa stihnem obrátiť
a rozlúčiť, Oz vykročí z limuzíny a obíde ju, aby mi otvoril dvere. Podá mi
ruku a pomôže mi vystúpiť. Napravím si šaty, on mi nadvihne bradu
a prinúti ma pozrieť sa naňho.
„Budem čakať,“ povie, skloní sa a sladko ma pobozká na pery.
Po tých slovách sa vzdialim od limuzíny a vojdem do budovy. Prejdem
sklenými dverami, obrátim sa a vidím ho, ako mi slabo kýva. Znovu sa
poriadne začervenám, ale páči sa mi to.
Pohľadám si preukaz a ponáhľam sa k výťahu. Postavím sa do zadného
rohu, lebo vchádzajú aj ďalší ľudia. Pritisnem si prsty na pery a premýšľam,
či niekto má potuchy, že je to najúžasnejšie ráno v mojom živote.
  
8

Mallory
 
 
Zapichnem vidličku do kúska šalátu v mojej miske. Na raňajky som
takmer nič nejedla, takže som poriadne hladná, ale tento šalát vyzerá
nejako smutne, hoci som si naň nasypala poriadnu kopu syra.
Vezmem mobil, aby som mu napísala. Písali sme si niekoľko ráz
v priebehu dopoludnia, ale keď som si sadla za pracovný stôl, telefón som
odložila, aby ma nič nerušilo. Moja myseľ k nemu blúdi znova a znova.
Práca je však práca a ja sa nemôžem venovať dvom veciam naraz.
 
Ja: Čo si dáme na jedenie?
 
Oz: Chutila si ako broskyňa, keď som Ťa dnes ráno ohmatával prstom,
a odvtedy myslím len na to. Takže si dáme broskyňový nákyp.
 
Očerveniem. Nikdy sa nikto so mnou takto nerozprával. Rovnako ako
ráno znovu pocítim horúčavu medzi nohami. Spomeniem si na jeho oči,
keď ma ochutnával, akoby som bola tá najlepšia vec, ktorú v živote mal.
Na ten pohľad nikdy v živote nezabudnem.
 
Oz: Červenáš sa? Nemáš potuy, aké je to pre mňa ťažké, keď sa červenáš.
 
Cítim sa sexi a trochu hlúpo kvôli tým esemeskám. Zapnem fotoaparát,
odfotím sa a pošlem mu svoju fotku. Líca mám naozaj jasnočervené.
 
Oz: Dokelu, zlatko, si v bufete? Nie som si istý, či sa mi páči, že Ťa ostatní
vidia červenať sa.
 
Ja: Žiarliš?
 
Oz: Neuveriteľne.
 
 Ja: Dúfam, že si na večeru naplánoval niečo utné, lebo som hrozne
hladná.
 
Oz: Nemala si obed? Musíš niečo zjesť.
 
Usmejem sa ešte širšie nad tým, aký je starostlivý, a hreje ma to pri srdci.
 
Ja: Vlastne som teraz na obede, ale v bufete je akosi plno.
 
Oz: Čo je zlé na bufete?
 
Ja: Dala som si šalát, no nevyzerá vábne. Nemajú tu veľa jedál na výber.
Možno si začnem nosiť obed z domu.
 
Mala som to urobiť už dnes, ale bola som príliš rozrušená zo stretnutia
s Ozom a zabudla som na to. Radšej sa naobedujem pri svojom pracovnom
stole a prečítam si niečo z tej kopy spisov.
 
Oz: Čo jedávaš normálne na obed?
 
Ja: Šalát alebo sendvič, niečo, čo nie je príliš ťažké.
 
Zdvihnem zrak, keď počujem, ako sa pohla stolička pri mojom stole.
Vedľa mňa si sadá Eric. Opatrne sa naňho usmejem, snažím sa k nemu byť
milá. Nepáči sa mi, ale vlastne ani neviem prečo.
„Tie spisy sú nekonečné,“ vzdychne Eric, ako keby pracoval v bani.
Možno by mu to trvalo ešte dlhšie, keby sme mu so Skyler nevychytali
niekoľko chýb. To si len myslím, nepoviem to nahlas.
„Áno, je ich naozaj veľa,“ prikývnem, ale v skutočnosti s ním
nesúhlasím. Je tu dosť práce, to je pravda, ale my sme tu noví, takže sa
musíme všetko naučiť, aby nám nič neušlo. Nie je to také zložité. Kopa vecí
je zbytočných, vylepšila by som ich, ale keďže som na samom spodku
rebríčka, nezostáva mi nič iné, iba pracovať. A ja pracujem rada a budem to
robiť s úsmevom na tvári.
Som rada, že som tu. Mohli by ma dať hoci aj do poštovej podateľne, aj
tam by som bola spokojná. Nejaký čas trvá, kým sa človek dostane tam,
kam chce. To som sa už v živote naučila a nemám problém robiť všetko, čo
mi v zamestnaní prikážu.
„Okrem toho ma požiadali, či by som nemohol zostať pracovať aj nadčas,
rovnako aj Skyler. Som si istý, že keď sa vrátiš do kancelárie, navrhnú ti to
isté.“
Dokelu, tak sa dnes večer neuvidím s Ozom.
„Ďakujem za upozornenie.“ Odtisnem stoličku, už sa viac nechcem
zdržiavať, dokonca nezjem ani šalát. Možno by som si z automatu mala
vziať vrecko zemiakových lupienkov, ak dnes mám v práci zostať ešte
dlhšie.
„Už ideš? Veď si nič nezjedla.“ Eric ukáže na môj tanier.
„Hej, radšej sa vrátim do práce a dokončím tie spisy. Čím skôr ich budem
mať, tým skôr dnes pôjdem domov, ak máme robiť aj nadčas.“
„Myslel som si, že sa spolu najeme a trochu lepšie sa spoznáme.“ Prejde
po mne pohľadom, akoby mi chcel dať najavo, že by sme mohli byť niečo
viac ako spolupracovníci.
„Prepáč,“ to je všetko, čo zo seba dostanem. Čo iné mám povedať?
Nemám chuť spoznávať ho hlbšie. Otočím sa na odchod a prisahám, že
cítim na sebe jeho pohľad, ale neobrátim sa a nepozriem sa naňho. Odložím
tácku a vyjdem z kaviarne. Zbadám Paige rozprávať sa s nejakým mužom
vedľa výťahu. Má ruky založené v bok a podľa výrazu na jej tvári vidím, že
je rozčúlená z toho, o čom sa zhovárajú.
Paige pri mužovi vyzerá menšia ako zvyčajne, hoci má topánky
na vysokých podpätkoch. Niežeby jej veľa pridávali na výške. Muž je
takmer o štyridsaťpäť centimetrov vyšší ako ona. A nielen to, vyzerá ako
obranca v americkom futbale, ktorý ešte chodí aj cvičiť. Má oblečenú
košeľu na gombíky, ale rukávy má vyhrnuté a odhaľujú mu svaly
na predlaktí, ktoré má samé tetovanie. Svalnaté stehná mu obopínajú
čierne nohavice. Má ich asi také hrubé ako Paige driek. Všetko na tom
chlapovi je samý sval. Má krátke svetlé vlasy a jasné modré oči. Niečím mi
pripomína fiktívnu komiksovú postavu Kapitána Ameriku.
Uškŕňa sa na tom, čo Paige hovorí, ako keby sa bavil. Stojím a civiem,
premýšľam, čo sa tu deje a čo sa stane. Najprv mám pocit, že ten chlap je
z ochranky, ale potom si uvedomím, že ho poznám. Spozorniem. Je to ten
istý muž, s ktorým sa Paige rozprávala v piatok večer. Bože, dúfam, že ju
nevyrazia hneď prvý deň. Bola taká rozrušená, že dostala túto prácu.
 Akoby tušila, že sa na ňu pozerám, obráti sa a zatvári sa prekvapene.
Rýchlo však nahodí zdvorilý výraz. Povie niečo mužovi, ktorý krúti hlavou,
a stisne privolávač výťahu, akoby ho chcela od seba odohnať. Potom
vykročí ku mne a pritom sleduje muža odchádzať.
„Je všetko v poriadku?“ opýtam sa Paige. Naposledy pozrie na muža,
ktorý nastupuje do výťahu. Opätuje jej pohľad a dvere sa zatvoria.
„To je môj šéf,“ zašomre, akoby bola napálená.
„Nie je to ten chlap, s ktorým si sa v piatok bavila v klube?“ S jej
fotografickou pamäťou jej to určite nemohlo ujsť.
„Je to on.“
„Bože. Vari ťa v piatok dostal? To by bolo hlúpe. Stretávať sa s mužom,
s ktorým pracuješ, to nefunguje. Bol by to chaos.“ Ja by som to určite
nechcela. Táto práca je určite dôležitá, nestojí za nejaké riziko.
„Ja sa s ním stretávam?“ zažartuje Paige a rozosmeje ma. Nie, Paige sa
s nikým nestretáva. Občas flirtuje, ale to je všetko.
„A čo tvoje raňajky?“
Cítim, ako mi znova stúpa do tváre červeň. Paige dvíha obočie.
„Teda boli až také fajn?“
Naozaj musím dostať to červenanie pod kontrolu.
„Bolo to super. Skutočne sa mi páči, Paige. Trochu sa toho desím, lebo sa
to všetko deje veľmi rýchlo. Akosi sa preto bojím.“
„Hmm, až tak?“ Paige sústredene zježí obočie.
„Hej, ide to rýchlo, nie?“
„Citom nerozkážeš, Mal. Bude to v poriadku. Si múdre dievča, a ak sa
niečo stane, som tu a pomôžem ti.“ Chytí ma za ruku. „Uvidíš.“
Je to trochu staromódne a trhá mi to srdce. Strasiem sa, Paige sa vždy
pozerá na veci inak ako ja.
„Viem, preto mám šťastie, že si so mnou.“ Ktovie, koľko vecí by sa
pokazilo, keby som ju posledné štyri roky nemala po svojom boku.
Dokončila by som vôbec vysokú? Áno, ale s Paige to išlo oveľa ľahšie. Ona
je prvý človek v mojom živote, na ktorého sa môžem naozaj spoľahnúť.
Pri nej som mala pocit, že všetko je jednoduchšie. A navyše je moja jediná
rodina.
„Nebuď taká sentimentálna.“ Objíme ma. „Vráťme sa do práce,“ šepne mi
do ucha a ja sa rozosmejem.
„Prídem domov neskôr. Počula som, že nám dali nadčasy.“
„Dobre. Objednám niečo. Keď prídeš domov, zohreješ si to.“
 „Znie to fajn.“ Rozlúčime sa, vrátim sa na svoje poschodie a zastanem
pri svojom stole. Našu kanceláriu tvorí šesť pracovných miest oddelených
panelmi a okolo sú ďalšie kancelárie. Ja sedím medzi Skyler a Ericom.
Na stole mám sendvič a kávu pripravenú asi tak, ako ju mám rada.
„Videla si, kto mi to sem priniesol?“ opýtam sa Skyler, ktorá vstala
a nazerá ponad priečku.
„Nejaká donáška pred niekoľkými sekundami. Myslela som si, že si si
niečo objednala.“ Pokrčí plecami, potom sa nahne bližšie. „Ak mám
opravovať Ericove spisy, asi ho zaškrtím,“ šepne sprisahanecky. Súhlasne
prikývnem.
„Viem.“
Prevráti oči, zhlboka sa nadýchne a sadne si na svoje miesto.
Vtom zo svojej kancelárie vyjde Linda. Ako všetci ostatní v tejto budove,
aj ona je oblečená bezchybne. Nuž, prvé výplaty budem zrejme musieť
minúť na lepšie oblečenie. Nevšimla som si to, keď sme sa prvý raz stretli,
ale vyzerá mimoriadne mlado na moju šéu. Dáva mi to nádej, že aj ja
postúpim vyššie, ak budem tvrdo pracovať.
„Mallory, potrebujem, aby ste dnes so Skyler a s Ericom zostali dlhšie.“
„Pravdaže.“
Prikývne a vráti sa do svojej pracovne.
Sadnem si k svojmu stolu a vyberiem mobil. Ten sendvič môže byť len
od jedného človeka. Zasmejem sa, keď zbadám tri esemesky a jeden
zmeškaný hovor od Oza. Jasne vidieť, aký je netrpezlivý.
 
Oz: Musíš jesť, zlatko.
 
Ja: A dá sa tu zohnať aj niečo iné?
 
Oz: Ja Ti to zoženiem, ak treba.
 
Ako rýchlo sa to všetko zomlelo, preblesne mi mysľou.
 
Ja: Ty si naozaj ako čarodejník z ríše Oz a všetko riadiš. Ďakujem Ti za tú
kávu a sendvič.
 
Je jasné, že sa dokáže zjaviť ako blesk z jasného neba a potom sa dejú
rôzne veci.
  
Oz: Nepáči sa mi, keď mi neodpovedáš na esemesky.
 
To by ma malo trápiť, ale zasa mám v žalúdku to hlúpe šteklenie, ktoré
má vlastnú vôľu. A nie je to dobré.
 
Ja: Som v práci. Niekedy musím aj niečo urobiť a nemôžem Ti stále písať.
 
Oz: Už sa neviem dočkať, kedy Ťa dnes večer uvidím.
 
Vzdychnem. Páči sa mi, že mi dáva najavo, ako veľmi po mne túži. O to
však teraz nejde.
 
Ja: Mrzí ma, no dnes večer sa mi nepodarí prísť. Niečo sa stalo v práci
a musím tu zostať dlhšie.
 
Pošlem mu správu a čakám na odpoveď, skôr ako sa vrátim k práci, ale
nič sa nedeje.
Na Oza je to mlčanie nezvyčajné. Vždy odpovedá rýchlo, a keď mu hneď
neodpíšem, pošle ďalšiu správu alebo mi zavolá.
Čakám ešte chvíľu a uvažujem, že možno aj on má naliehavú prácu.
Vložím mobil do kabelky a odpijem si kávy, čo mám na stole. Usmejem sa
a premýšľam o dnešnom ráne. Ktovie, odkiaľ zistil, akú kávu mám rada.
Vrátim sa k práci, chcem mať všetko hotové, čo tu mám na kope. Eric nás
len spomalil. Snažila som sa mu vysvetliť, že zakaždým vznikol problém
práve uňho, ale zdá sa, že ho viac zaujímam ja ako riešenie problému.
„Mallory,“ osloví ma Linda. Vystriem sa, akoby ma prichytila pri niečom
zlom. Obrátim sa a vidím, že znovu vyšla zo svojej pracovne a tvár má
trochu zvraštenú.
„Ukázalo sa, že vás nebudem po práci potrebovať.“
„Aha.“ Nechápem, prečo sa tvári tak sklamane. Možno sa jej nepáči
niečo, čo som urobila. „Je to v poriadku, rada pomôžem,“ snažím sa ju
ubezpečiť. „Nechcem, aby ostatní pracovali do noci a ja nie.“
„Nie, nie, Skyler s Ericom to isto zvládnu.“
Vidím, ako Skyler na nás pozerá, možno rozmýšľa rovnako ako ja. Prečo
ja nemusím pomáhať?
 „Madam, naozaj rada zostanem a pomôžem.“ Som trochu v panike, ako
keby som niečo vyviedla. Prečo ma z toho vynecháva?
Chvíľu mi neodpovedá, ako keby premýšľala. Potom vydýchne, tuším sa
vzdala.
„Prepáčte. Chcela som povedať, že nikoho z vás už nebudem dnes
potrebovať. Môžeme to dokončiť aj zajtra.“ Obráti sa a odíde.
Skyler a ja na seba pozrieme, ako keby sme hovorili: Čo to malo byť?
Po chvíli sa z obeda dovlečie Eric.
„Dnes tu nemusíme zostať po práci,“ informuje ho Skyler.
„Super,“ poteší sa Eric a sadne si na svojej miesto.
Aj ja si sadnem a premýšľam, aké to bolo všetko čudné, ale potom si
spomeniem na mobil v kabelke. Mala by som napísať Ozovi aj Paige
o zmene plánov.
 
Ja: Nakoniec nemusím zostať po práci. Už sa neviem dočkať večere!
 
Oz odpovie ihneď.
 
Oz: Rátam sekundy.
 
Ja: Napíšem Ti, keď budem vonku. A teraz sa už musím venovať práci.
Objatia a bozky.
 
Oz: Najprv zjedz obed. Uvidíme sa skoro, zlatko. Bozky.
  
9

Mallory
 
 
Na zvyšok dňa sa pohrúžim do práce. Nemusíme tu zostať nadčas, ale to
neznamená, že nemusím nič robiť. Snažím sa nemyslieť na mobil, ale
venovať sa práci. Ak mi Oz niečo pošle, viem, že by som sa nezdržala
a hodinu si s ním písala. Je taký šarmantný, až ma bolí srdce.
Nemôžem uveriť, čo sme robili dnes ráno v jeho aute. Zakaždým keď si
na to spomeniem, očervenejú mi líca. Nikdy som nič také s chlapcom
neokúsila, ale Oz určite nie je chlapec. Dopekla, je poriadny chlap!
V tej chvíli sa nechám znova unášať vášňou a je to krásny pocit. Hoci
s Ozom veľa o sebe nevieme, niečo sa medzi nami deje. Je to sladké
a intenzívne, ale priťahuje ma to k nemu tak ako k nikomu. Je mi takmer
cudzí, ale čím viac o ňom viem, tým je to silnejšie. A vari pri randení nejde
o to? Aby sme sa čo najlepšie spoznali a prežili pekné chvíle? Som si istá,
že by som sa mala zamyslieť, prečo ho zrazu chcem tak spoznať, ale
inštinktívne cítim, že je to správne. Aj keď nemám nijaké informácie
a na začiatok iba cítim túžbu spoznať muža, ktorý ma má tak rád a pekne sa
ku mne správa. Taký je Oz.
„Idem. Uvidíme sa zajtra, dievčatá.“
Opriem sa a zbadám Ericov vzďaľujúci sa chrbát. Pozriem na Skyler,
vstáva a robí to isté.
„Lezie mi na nervy,“ zašomre a ja nedokážem skryť úsmev. Zadíva sa
na mňa a ja pokrčím plecami. „Dokončím tento posledný spis a končím.
Nechceš potom zájsť na drink?“
„Ach, rada by som, ale mám už program.“ Som sklamaná, lebo Skyler to
zjavne neprekáža. Možno to povedala len tak do vetra. Nepripadá mi ako
typ dievčaťa, ktorého by som sa mohla opýtať, či to myslí vážne. „A čo
v piatok?“
Nie som si istá, čo bude po zvyšok týždňa. Dnes je len utorok a ja sa
chcem stretnúť s Ozom. Raz večer po práci určite môžem vybehnúť von
so Skyler a potom s Ozom možno ešte skočíme na večeru. Premýšľam však
príliš dopredu. Stále si hovorím pomaly, pomaly, ale aj tak plánujem naše
spoločné dni.
„To znie dobre. Dnes popoludní som niesla spisy na horné poschodie
a stretla som tam niekoľko mladých. Azda by som mohla osloviť aj ich.
Viem, že každý rád chodí do neďalekého klubu, tuším sa volá Mariina
jachta.“
„Aj ja sa opýtam svojej spolubývajúcej. Pracuje tu v bezpečnostnom
oddelení.“ Skyler sa usmeje a mňa to poteší.
„Takže máme plán,“ dodám a vrátim sa k práci, aby som ju čo najskôr
dokončila.
Skyler a ja odchádzame naraz, obe si uhládzame sukne a berieme
kabelky. Skôr ako sa dostaneme k výťahu, vezmem mobil a prezriem si
posledné správy. Som sklamaná, keď zbadám, čo mi poslal Oz.
Najprv mi poslal obrázok mrzúta s nápisom: Mám rád matiku. Ľudia
pri nej plačú. Skyler na mňa pozrie a zdvihne obočie, keď odfrknem.
Napokon jej ten obrázok ukážem a aj ona tak zareaguje. Asi sme si
podobné.
Okrem toho mi Oz poslal niekoľko správ, ktoré si chcem prečítať
v súkromí, kým čakáme na výťah.
 
Oz: Dnes som na Teba veľa myslel. Bojím sa o budúcnosť svojej spoločnosti.
 
Oz: Ak som Ti to náhodou zabudol povedať, dnes vyzeráš úžasne.
 
Oz: A čo tie škvrny od červeného rúžu? Je naozaj taký odolný? Vyskúšame
to znova po večeri?
 
Oz: Som vonku a čakám, kedy dokončíš prácu.
 
Líca mi horia, zahryznem si do spodnej pery a pošlem mu rýchlu
odpoveď.
 
Ja: Dokončila som a idem dolu. Rúžu sa darí dobre, ale môže to byť klam.
Môžeme pre istotu urobiť ešte jednu štúdiu.
 
Odpovie mi hneď. V tej chvíli sa otvoria dvere na výťahu a spolu
so Skyler nastúpime.
  
Oz: Keby niečo, som pripravený.
 
„To je tvoj frajer?“ opýta sa Skyler a ja skrývam mobil.
„Áno,“ poviem. Možno. Zatiaľ to ani sama neviem, ale zdá sa, že tam
smerujeme. Uvidíme dnes večer, aká bude odpoveď. Aj ja by som chcela
mať istotu. „Áno,“ zopakujem znovu, tentoraz presvedčivejšie. „Máš
priateľa?“
„Priateľku. Sme spolu už od strednej školy.“ Skyler vytiahne mobil
a ukáže mi fotku. „Volá sa Jamie.“ Tmavovlasá kráska sedí vedľa Skyler
na pláži, obe sú v bikinách. Tuším žiarlim na ich štíhle postavy.
„Je super,“ vychrlím, ale uvedomím si, že som sa príliš poponáhľala.
„Prepáč.“
Skyler sa zasmeje a odloží mobil. „Viem, je zlatko. Opýtam sa, či s nami
pôjde v piatok aj ona. Môžeme si priviesť partnerov, nie?“
„Ach, to bude fajn. Možno sa aj ja opýtam môjho…“ na chvíľu sa
zaseknem, „… priateľa. Azda príde aj on.“
„Pravdaže. Znie to super. Najprv pôjdeme do Mariinej jachty a potom
môžeme zájsť do 789. Je to klub hneď vedľa, tam si môžeme zatancovať.“
„Výborne.“ Pomyslím si na Oza, veď tam sme sa stretli.
Možno sa rád vráti, aby sme si mohli zatancovať.
Vyjdeme z výťahu a prejdeme cez halu. Mierim k hlavným dverám
do budovy. Skyler povedala, že si vezme taxík. Má ísť na večeru s Jamie,
von vyjdeme spolu. Pozriem vľavo a vidím Ozovu limuzínu. Dvere na nej
sa otvoria.
„Ja idem tadiaľto. Uvidíme sa zajtra,“ prehodím cez plece a mierim
k Ozovi.
Vyjde mi v ústrety, jeho čierny oblek vyzerá rovnako bezchybne ako
ráno. Na sivej kravate sa trbliecu slnečné lúče a široko sa na mňa usmieva,
až sa mu robia jamky v lícach. Zrazu sa prestane usmievať.
Pozriem sa dozadu a vidím Skyler, ako na nás civie. Tvári sa čudne, ale
po chvíli vykročí opačným smerom.
Obrátim sa k Ozovi a on sa na mňa zadíva, ale v jeho pohľade niečo
vidím. Neviem povedať, čo to je. Ako keby váhal. Šťastný výraz sa vytratil
a nahradila ho úzkosť.
„Hej, poznáš ju?“
 „Nie,“ odvetí rýchlo a vzápätí mu ten tieň zmizne z očí. Vzdychne, usmeje
sa a pritiahne ma do náručia. „Aký bol sendvič?“
Jemne ma pobozká na krk a ja v tej chvíli zabudnem na Skyler.
Zabudnem na všetko na svete, myslím jedine na jeho dokonalé horúce
pery. Pritisnem sa k nemu a nasávam jeho silu a energiu.
Odtiahne sa, chytí ma za ruku a pomôže mi nastúpiť do limuzíny.
Len čo sme dnu, pobozká ma na opak dlane, potom na vnútornú stranu
zápästia a mne očervenejú líca. Dokonca aj jednoduché veci s ním pôsobia
sexi. Páči sa mi, že sa ma neprestáva dotýkať.
„Ideme na večeru?“ opýta sa a prechádza mi perami po zápästí.
„Hm.“ Nie som si istá, či rozumiem, čo sa ma pýta, lebo som príliš
sústredená na to, čo robí.
Auto sa odlepí od obrubníka a Oz sa usmeje. Priloží si moju ruku na líce.
Drží mi na ňom dlaň, pozerá na mňa a mne sa zdá, že je to tá najintímnejšia
vec na svete.
„Chýbala si mi,“ šepne. Neviem prečo, veď prešlo len pár hodín, čo sme
sa nevideli, ale zdá sa to dlhšie. A on to hovorí tak, ako keby sme sa
nevideli celé roky.
Chvíľu na mňa hľadí, potom vystrie obe ruky a pritiahne si ma do lona.
Zasmejem sa, lebo mi napadne, že nechce, aby nás delila čo i najmenšia
vzdialenosť.
„To sa mi páči,“ povie a zaborí si tvár do mojej šije.
Znovu pocítim známu vôňu jantáru a medu a zaplaví ma vzrušenie,
najmä v spodnej časti tela. Byť v jeho blízkosti je nebezpečné, ale
nedokážem ho zastaviť. Objíme ma okolo chrbta, drží ma a ja mu
prechádzam prstami po vlnitých vlasoch.
„Aký si mal deň, zlatko?“ hlesnem a stískam ho, ako keby sme to robili
každý deň celý život. Ako keby sme takéto objatie dobre poznali.
„Hrozný. Stále som myslel na teba.“
Znova sa zasmejem a on ma stisne pevnejšie.
„Čo naozaj robíš? Ja som celý deň spracúvala údaje.“ Nemám potuchy, čo
vlastne robí on.
Zhlboka vydýchne, akoby mal za sebou mnoho ťažkých hodín. „Venujem
sa obchodom, uzatváram zmluvy a rokujem.“
Pozriem naňho. Jeho odpoveď je veľmi vágna a určite aj výraz na mojej
tvári prezrádza, že s ňou nie som spokojná.
 „Kupujem firmy a potom ich rozoberiem a predám po častiach alebo
z nich urobím niečo iné. Veľa času trávim nad číslami.“
Musím sa usmiať, že máme niečo spoločné. „Aj ty máš rád čísla?“
„Všetko vlastne smeruje k číslam.“ Posunie sa trochu bližšie, ako keby
ma chcel pobozkať. „Okrem teba. Ty si formula, ktorú neviem rozdeliť ani
predpovedať. Je to iné a celkom ma to baví.“
Aj mňa to zabáva rovnakým spôsobom. Čísla sú jednoduché a bezpečné.
Vždy existuje odpoveď a pravidlá sa nemenia. Niet pochybností. Sú také,
aké sú. Je fajn mať niekoho ako Oz. Niečo, čo nie je rovnica.
„Kam ma vezmeš na večeru?“
Odtiahne sa a vzrušene na mňa pozrie. „Je to prekvapenie,“ povie
so zdvihnutým obočím.
Po chvíli limuzína zastane. „Už sme tam?“ opýtam sa a snažím sa vyzrieť
cez okno, ale sklá sú tmavé, takže na ulicu takmer nevidím.
„Chceš sa previezť ešte niekoľkokrát dokola?“
Oz sa uškrnie a ja presne viem, čo má na myslí. Povedala som si, že dnes
večer lepšie spoznám tohto úžasného muža, ktorý ma očaril.
Vyžadujem nejaké odpovede, čo sa ho týkajú, chcem zistiť, čo si myslí,
kam my dvaja mierime. Možno som neskúsená, ale potrebujem poznať
pravdu, čo mám očakávať. Nemienim stratiť niekoľko mesiacov a potom
zistiť, že nie sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Zloží si ma z lona, otvorí dvere na limuzíne a vystúpi. Ponúkne mi ruku
a ja ju prijmem. Poobzerám sa, stojíme pred Newyorským akváriom.
„Sme na správnom mieste?“ opýtam sa a hľadám navôkol reštauráciu.
Oz vystrie ruku, chytí ma a ideme k vchodu. Pozrie na mňa a usmeje sa.
Vedie ma ďalej a nepovie ani slovo. Nízky plešivý muž na druhej strane
odomkne dvere a otvorí nám ich. Vojdeme dnu a on za nami zatvorí
a zamkne.
Pristúpi k nám starší pán a podá Ozovi ruku. „Vitajte, Miles. Som rád, že
vás znova vidím.“
„Aj ja vás, Eugene. Toto je moja Mallory.“ Oz podá mužovi ruku a potom
pozrie na mňa.
Vidím, že celý žiari, ako keby bol na mňa pyšný. Je to príjemný pocit,
šteklí ma v celom tele. Líca mám určite červené ako paradajky.
„Veľa som o vás počul, mladá dáma. Vitajte v Newyorskom akváriu.“
Vystrie ruku a ukáže nejakým smerom. Konečne sa poobzerám. Okolo seba
vidím akváriá s tropickými rybami. Chcela by som pristúpiť bližšie a pozrieť
sa, ale neviem, či smiem. „Ak ma budete nasledovať, hore mám pre vás
pripravený stôl.“
Oz ma vezme za ruku a vedie ma halou. Steny sú zo skla a na každej
strane vidím farebné ryby. Ako keby sme boli pod vodou. Usmievam sa
od ucha k uchu.
Na konci haly je veľké točité schodisko. Oz mi stisne ruku a stúpame
nahor. Len čo sa dostaneme hore, poobzerám sa a vidím obrovské valcovité
akváriá. Ocitli sme sa vo veľkej miestnosti. Jediným zdrojom svetla sú tie
akváriá. Voda je slabo osvetlená a pekne sa trbliece. Oz mi pustí ruku a ja
ako v tranze kráčam vpred. Dostanem sa k prvému akváriu a vidím, že
vo vode plávajú drobné ružové medúzy. Graciózne sa vznášajú, akoby
pri každom pohybe tancovali.
Vycítim za sebou Oza a trochu obrátim hlavu. Usmejem sa naňho. „Je to
neuveriteľné. Krásne.“
„Nie také krásne ako ty,“ odvetí a nahne sa, aby ma pobozkal na krk.
Znovu ma chytí za ruku a vedie ma k stolu pripravenému uprostred
miestnosti. Má pravouhlý tvar, ale dve stoličky stoja vedľa seba namiesto
toho, aby stáli oproti. Pozriem na stôl a potom s otázkou v očiach na Oza.
„Chcel som ťa mať čo najbližšie pri sebe,“ vysvetlí a odtiahne mi stoličku.
Usadím sa a znova sa obzerám po miestnosti na veľké valcovité nádoby
s rybami okolo nás. Vyzerá to kúzelne, akoby sme boli pod hladinou mora.
Oz si sadne po mojej ľavej strane. Pozriem naňho a usmejem sa. „Je to
krása. Veľmi pekne ti ďakujem.“
„O nič nejde. Stačí povedať.“ Chytí ma za ruku a vtedy si uvedomím, aká
je výhoda toho, že sedíme na rovnakej strane stola.
Pri stole sa objaví Eugene. „Užite si večer, Miles. Pozdravte Vivien
a odkážte jej, že Louise a ja sa na ňu tešíme budúci víkend.“
„Určite jej to odovzdám.“
Eugene odíde, objaví sa čašník a naleje nám do pohárov červené víno.
Stratí sa, zostávame s Ozom sami.
„Nijaký jedálny lístok?“ opýtam sa a pozerám na stôl.
„Nie. Špeciálne menu.“
„Aha,“ kývnem hlavou a Oz žmurkne. „Kto je Vivien?“ opýtam sa
a vezmem si pohár vína. Nechcem, aby to vyzeralo, že žiarlim, ale práve sa
o nej hovorilo.
Oz ma objíme okolo pliec a prstami sa mi dotkne odhalenej šije. Áno, aj
vypnuté vlasy majú svoje výhody.
 „Moja matka. Eugene a jeho žena Louise sú moji krstní rodičia.“
„A čo tvoj otec?“ opýtam sa a odchlipnem si vína. Je husté a zahrieva.
„O otcovi nerád hovorím. Zomrel pre mňa v ten deň, keď opustil moju
matku.“
„Ach, prepáč…“ snažím sa ospravedlniť, ale Oz zdvihne ruku, aby ma
zastavil. Neviem si predstaviť, čo urobil jeho otec, že sa naňho tak hnevá,
no podľa tiku v jeho čeľusti tuším, že to asi bolo niečo veľmi zlé.
„Je to v poriadku, ale nechcem si pokaziť večer. Inokedy.“
„Koľko máš rokov?“ vyhŕkne zo mňa. Asi by som to mala vedieť. Okrem
toho je vhodné zmeniť tému.
Jemne sa zasmeje, pustí mi ruku a odpije si vína. „Dvadsaťšesť, ale
nasledujúci mesiac mám narodeniny. Takže mám takmer dvadsaťsedem.“
Prikývnem a pomyslím si, že to nie je také zlé.
„Povieš mi svoje pravé meno?“
„Miles.“ Pri odpovedi na mňa nepozrie, akoby sa chcel tomu vyhnúť.
„A zvyšok?“
„Henry.“
„Miles Henry. Znie to príliš nóbl. Oz je lepšie.“
Zadíva sa na mňa a prešibane sa uškrnie. Znovu si odchlipnem vína
a zízam naňho ponad pohár.
„Myslím si, že aj to sa mi páči.“
Dotkne sa mi šije a pri jeho jemnom dotyku sa uvoľním. Možno je to aj
tým vínom, ale je príjemné sedieť vedľa neho, obklopená jeho vôňou. Jantár
a med, lepia sa mi tuším aj na šaty. Vrývajú sa mi do mozgu.
„Čo rád robíš zo zábavy, Oz? Vždy si najímaš celú budovu, aby si sa
zabavil? To musí byť drahé.“ Vezmem pohár a odpijem si. Vidím, že si
všíma každý môj pohyb.
Krátko sa zasmeje. „Asi nie. Väčšinou som sám. Neklamal som, keď som
povedal, že sa venujem iba práci. A môj najbližší priateľ je veliteľ
ochranky.“
„Ja mám zasa len Paige. Aj ja sa strácam v práci,“ pripustím. Takže máme
spoločnú ďalšiu vec.
„Už nie. Teraz už máš aj mňa.“ Povie to tak presvedčivo, akoby bol
so mnou vždy. Šialené, ale kiežby to trvalo naveky. Znovu sa objaví čašník
a tentoraz nám prinesie malý tanierik s predjedlom. Pozriem naň. Asi sa
budeme deliť.
 Na tanieri sú olivy a syr, niekoľko kúskov sušeného mäsa a paradajky.
Oz vystrie ruku, vezme olivu a podrží mi ju. Otvorím ústa a on mi ju položí
na jazyk. Zahryznem do nej, mám rada chuť olív. Druhú polovicu zje on,
ale stále mi pritom pozerá na ústa a je to veľmi erotické. Niečo na tom
kŕmení ma vzrušuje. Cítim to v celom tele.
Ďalej mi dáva malé kúsky zo všetkého, vždy mi ponúkne prvej. Tanier je
už prázdny, som trochu smutná, lebo príde čašník a odnesie ho preč.
Vzápätí sa objaví nový tanier, zasa len jeden. Sú na ňom tortellini a červená
omáčka.
Oz vezme vidličku, jednu napichne a ponúkne mi. Musím sa usmiať, ale
otvorím ústa a zahryznem. Omáčka je pikantná a paradajky sladké, chuť
vyvážená. Oz prižmúri oči a sekundu sa tvári, akoby sa chcel na mňa
vrhnúť. Znovu si odchlipnem vína a po chvíli si aj on dá trochu cestovín.
„Ste si s matkou blízki?“ opýtam sa medzi jednotlivými hltmi. Normálne
sa nerozprávam o rodine, lebo je to pre mňa trochu nepríjemné, ale s Ozom
sa chcem o tieto veci podeliť. Musím zistiť, aký je.
„Áno, sme. Každú stredu spolu obedujeme. Pôjdeš zajtra so mnou?
Myslím si, že sa ti bude páčiť.“
V očiach sa mi asi zračí des, lebo Oz sa jemne usmeje.
„Alebo nie. Inokedy,“ dodá a vloží mi do úst ďalší kúsok jedla.
Všetko sa deje rýchlo, no stretnutie s jeho matkou by bolo určite
unáhlené. A možno by som naň aj pristala.
„Keď už hovoríme o tomto týždni,“ pokračuje jasným hlasom a ježí
obočie, „vo štvrtok odchádzam z mesta a vrátim sa v sobotu. Chcel som sa
tomu vyhnúť, ale naša londýnska kancelária vyžaduje, aby som tam bol
fyzicky prítomný, a už to nemôžem odkladať.“
„Aha.“ Zrazu som sklamaná, ale potlačím rozčarovanie a snažím sa
myslieť pozitívne. „V poriadku. Veď je to len niekoľko dní. Budem čakať,
kým sa vrátiš.“
Nie je nadšený mojou odpoveďou, takže skúsim inú taktiku.
„Budeš mi chýbať, kým budeš preč. Budeme si aspoň telefonovať.“
To už znie lepšie, lebo sa znovu usmeje. „Budem ti chýbať?“ opýta sa
a trochu sa nahne ponad stôl.
„Áno,“ šepnem.
Naše pery sa spoja a pocítim v ústach jeho jazyk. Dám mu všetko, čo
chce. Cítim chuť vína a jeho horúčavu. Objíme ma okolo pliec a ja jeho
okolo šije. Zaborím mu prsty do vlasov a on mi slabo zahryzne do spodnej
pery. Zrazu chcem, aby ma zvalil na podlahu.
Celým telom mi prejde vlna vášne, medzi nohami mi silno pulzuje.
Bradavky ma bolia a nohavičky mám mokré. Jeho bozk pohltil celé moje
telo.
Ako rýchlo sa však začal, tak rýchlo sa aj skončil. Oz ma ešte raz pobozká
na pery a potom položí ruku na operadlo mojej stoličky. Druhou mi stisne
prsty.
Omámene sa obzerám okolo seba a vidím, že sa k nám zasa blíži čašník.
Oz si ho všimol skôr ako ja. Úplne som zabudla, že tu nie sme sami.
Čašník vezme prázdny tanier od cestovín a necháva nám veľký kus
čokoládového koláča. Len jednu vidličku. Usmejem sa na Oza, ale on iba
pokrčí plecami, vezme ju a dá mi kúsok do úst.
„Máš aj iné takéto krásne miesta?“ opýtam sa a zahryznem do koláča.
„Mám, ale v poslednom čase sa zdržiavam len v USA. Cestovanie je
únavné, no New York nikdy nebol taký úžasný, kým si tu nebola ty.“
Palcom mi zotrie omrvinku z kútika úst a oblíže si ho.
„Čo vlastne robíš v Osbourne Corporation? Povedala si, že si tam dostala
stáž.“
„Áno, stáž v účtovnom oddelení. Rada by som raz také oddelenie viedla.
Chodila som na Yale, vyštudovala som štatistiku, čo znamená, že v číslach
som dobrá. Takže by som to chcela využiť.“
Znovu mi prejde dlaňou vzadu po šiji, zatiaľ mu vysvetľujem, čo som
robila na vysokej a ako som sa dostala do spoločnosti Osbourne. Zdá sa mi,
akoby sa ma tak dotýkal odjakživa. Občas mi položí nejakú otázku
o niečom špecifickom, ale inak rozprávam ja. Hovorím mu o štúdiu na Yale,
o Paige, o svojej vysnívanej kariére. Vykladám mu o svojej minulosti, ako
som vyrastala v opatrovateľskej starostlivosti, a on len počúva a prikyvuje.
Po chvíli si uvedomím, že už asi hodinu rečním výlučne ja.
„Prepáč,“ poviem a odvrátim sa. „Nikdy predtým sa mi to nestalo.“
„Čo? Prečo sa ospravedlňuješ?“ Oz sa nahne a znovu ma objíme. „Nerob
to. Rád počúvam, keď rozprávaš. Nemusíš sa za to ospravedlňovať.“ Rýchlo
ma pobozká na pery, ale neprehĺbi bozk. Namiesto toho vstane a vystrie
ruky. „Myslím si, že by už radi zatvorili.“
Podám mu ruku a on ma vedie preč z nádhernej miestnosti s rybami.
Pred budovou akvária nás znova čaká limuzína. Oz mi otvorí dvere
a pomôže mi nasadnúť. Potom si sadne aj on. Len čo sa za ním zatvoria
dvere, pritiahne si ma do lona.
Položí mi ruky na krk a pozrie mi do očí. Niečo mu v nich svieti, no zasa
neviem, čo to je. Túžba? Áno, je tam túžba, ale neviem ju presne zaradiť.
„Poď so mnou domov,“ šepne mi slabo do ucha, takmer ho nepočujem.
Zaváham, chcem mu dať, čo chce, ale nie som si istá, či som na to
pripravená.
„Ja…“
„Po mojom návrate,“ preruší ma a sladko sa usmeje, až sa mu prehĺbia
jamky. „Možno potom. Nemusíme si nič nahovárať, Mallory. Chcem ťa mať
vo svojej posteli, ale nebudem ťa do toho ani narýchlo tlačiť.“
Skôr ako odpoviem, nahne sa a nežne ma pobozká. Nestačí to. Tentoraz
mu strčím jazyk do úst ja a prehĺbim bozk. Chcem viac, ale ide to prirýchlo.
Možno tých pár dní, čo budeme bez seba, mi umožní o všetkom
pouvažovať triezvejšie.
Oz mi prejde rukami po chrbte až po zadok a ťahá ma k sebe. Pritisnem
si prsia na jeho hruď a želám si, aby nás nič nedelilo. Preruším bozk
a takmer mu poviem, aby ma vzal k sebe domov, ale vtom limuzína
zastane. Pritom si uvedomím, že vlastne ani neviem, kedy sa pohla. Tak
som sa pohrúžila do bozku, až som si nevšimla, že sa hýbe a rýchlo sa
dostala do cieľa.
„Môžem ťa zajtra zase pozvať na raňajky?“ opýta sa a pobozká ma
na krk.
„Ak to nebude ako dnes ráno, tak áno,“ dychčím. Páči sa mi, keď mám
na ústach jeho pery.
Odtiahne sa a usmeje, znova vidím milé jamky. „Stačí povedať, sladká
Mallory.“
Venuje mi posledný bozk, pomôže mi vystúpiť z limuzíny a sleduje, ako
na vratkých nohách kráčam do haly nášho domu.
  
10

Mallory
 
 
„Niekoho asi zaškrtím!“ počujem Paigein hlas. Sprevádza ho hlasné
búchanie na vchodové dvere. Obrátim sa a pozriem na hodiny. Jasné
neónové svetlo oznamuje, že je päť ráno. Vyskočím z postele a utekám
k Paige, aby ju nezadržali za napadnutie. Určite by ju posadili do basy.
Zachytím ju rovno vo chvíli, keď otvorí dvere a odhalí Ozov úsmev. Ten
hneď vybledne.
„Pozrela si sa cez priezor?“ vyštekne na ňu, čo ma prekvapí.
„Oz,“ ozvem sa, skôr ako Paige stihne čosi povedať. Nechcem, aby sa
pohádali. Videli sa len raz a krátko. Chcem, aby si jeden druhého obľúbili,
a toto nie je najlepší začiatok. Paige je najdôležitejší človek v mojom živote
a Oz pre mňa začína znamenať veľa. Je priam nevyhnutné, aby spolu
vychádzali.
Oz pozrie na mňa a pohľad mu znežnie. Doslova ma hlce a prechádza mi
pohľadom po celom tele. Skončí pri bosých nohách. Mám na sebe len
nohavičky a staré tričko z univerzity, ktoré používam ako nočnú košeľu.
Mám ho od prvého ročníka a vždy som v ňom spávala.
„Je päť hodín ráno,“ prízvukuje Paige a otvorí dvere. Oz ich zachytí, aby
nebuchli. „Idem naspäť do postele.“ Paige krúti hlavou, je mrzutá, ale som
rada, že sa do Oza nepustila za ten komentár o nedostatočnej opatrnosti.
Určite je unavená.
Oz vojde dnu, zatvorí za sebou a zamkne. Položí tašku a termosku
s kávou na stolík pri dverách a obráti sa ku mne. Ako vždy má na sebe
oblek a vyzerá úžasne. Až príliš dobre na to, že je päť hodín ráno. Tmavé
vlnité vlasy má začesané dozadu, bradu oholenú a lesklú. Dnes má na sebe
bledosivý oblek a belasú košeľu so sivo-modrou páskovanou kravatou. Je
famózny.
Ani nechcem pomyslieť na to, ako vyzerám ja.
„Nemôžeš sa s Paige tak rozprávať. Toto je jej byt a môže otvárať dvere,
kedy a komu chce.“ Niežeby som s ním nesúhlasila, Paige sa mala pozrieť,
kto stojí za dverami, až potom ich otvoriť. Na jej obranu však musím uviesť,
že je príšerne skoro a ona je napálená. Nehovoriac o tom, že v tomto dome
je výborná bezpečnostná služba. Ktovie, ako sa Oz dostal na naše
poschodie.
„Čie je to tričko?“ opýta sa, aby zmenil tému. Rozpráva trochu úsečnejšie
ako zvyčajne.
„Nie je dobré, že si sem tak vtrhol. Čo tu vlastne robíš?“
„Zlatko, čie je to tričko?“ zopakuje otázku a pristúpi ku mne.
Pozriem na tričko. „Mám ho na sebe, takže moje.“ Založím si ruky v bok
a prižmúrim oči. Dopekla, čo to má znamenať? Je to výsluch alebo čo?
„Je ti akési priveľké.“
„Prosím?“ Naozaj nerozumiem, v čom spočíva problém s tričkom.
„Vyzerá ako mužské.“ Urobí niekoľko krokov ku mne. Musím zakloniť
hlavu, aby som mu videla do očí. Pevne zatína čeľusť aj zuby.
„Nie, vyzerá, akoby som ho kúpila v zľave za päť dolárov.“ Vidím, že sa
viditeľne uvoľnil a milý úsmev sa vracia. Snažím sa mu priamo hľadieť
do očí, hoci sa pri jeho úsmeve roztápam.
Nahne sa, akoby ma chcel pobozkať, a ja odstúpim, takže sa usmeje ešte
širšie.
„Vidím, že sa stále učíš, ak utekáš, ja naháňam. Ak budeš cúvať,
nepomôže ti to.“ Tvári sa hravo, no ja sa snažím vyzerať prísne. Prišiel
do nášho bytu, vyrušil nás a teraz sa uškŕňa, akoby sa nič nestalo.
Urobím ďalšie dva kroky dozadu a on zdvihne obočie a vrhne sa na mňa.
Vykríknem a rozbehnem sa do chodby. Stačím urobiť len niekoľko krokov,
potom ma zdvihne zo zeme a prehodí si ma cez plece.
Jednou rukou ma pridržiava, druhou mi zviera zadok.
„Páči sa mi, keď predo mnou neutekáš, ale musím povedať, že aj
naháňačka je výzva.“ Ruku, čo má na zadku, mi strčí pod tričko a hmatá.
Jeho jemný dotyk ma šteklí, nemôžem si pomôcť, privriem oči a chichocem
sa.
Zrazu chrbtom narazím do postele a on je nado mnou. Rozťahuje mi
nohy, hľadí na mňa, až mi červenejú líca. Žarty sú preč, teraz sa tvári nežne
a milo.
„Dopekla, vyzeráš ešte viac sexi takto skoro ráno.“ Skloní sa, akoby ma
chcel pobozkať. Namiesto toho sa mi nosom dotkne líca, potom krku
a bozkáva ma s otvorenými ústami. Celá sa zvíjam a chvejem.
„Stále sa na teba hnevám,“ dostanem zo seba, ale neznie to ako môj hlas.
„Prepáč, zlatko. Dovoľ mi, aby som to napravil.“
 „Oz, nemôžeš len tak…“ snažím sa namietnuť, ale on mi jemne zahryzne
do ušného lalôčika. Jednou rukou vkĺzne medzi naše telá pod tričko.
Smeruje nahor k prsiam a mne tvrdnú bradavky.
„Čo nemôžem, zlatko? Nemôžem ti ukázať, ako mi je to ľúto? Nemôžeš
vyčítať mužovi, ak sa snaží svoju ženu obšťastniť.“ Tlačí sa ku mne, cítim
na bruchu jeho tvrdý úd. Zastonám.
„Svoju ženu?“ zatiahnem, lebo sa mi to páči. Práve som komusi
povedala, že on je môj frajer, ale keď to hovorí aj on, znie to oficiálne.
Dokonca ma chcel predstaviť svojej mame, aj to sa už ráta, nie?
„Cítiš to?“ Trochu pohne údom smerom k môjmu otvoru a stále sa mi
pohráva s bradavkou. „Je tvoj. A chce jedine teba. Odkedy som ťa uvidel, je
tvoj. Takže si myslím, že je fér, že ty si len moja.“
„Bože!“ vykríknem a neviem, či je to od radosti nad tým, čo hovorí, alebo
z toho, čo robí s mojím telom. Obklopuje ma jeho vôňa, až sa mi krúti
hlava. Vchádza mi do pľúc a páči sa mi aj ťarcha jeho tela na mojom.
„Vzrušujú ma zvuky, ktoré vydávaš, keď sa ťa dotýkam.“ Oz pohne
bokmi a ja ho nohami objímem okolo drieku, aby bol čo najbližšie. Som
blízko, ale chcem ho cítiť kožu na koži. Máme však na sebe priveľa
oblečenia.
„Oz, prosím.“ Načiahnem sa k jeho košeli a zaútočím na gombíky, ale on
ma pustí, chytí mi obe ruky a zdvihne mi ich nad hlavu.
„Nemusíš prosiť, zlatko. Dám ti všetko, čo chceš, a urobíš sa, ale
oblečenie nám zostane. Neverím si, že by som sa na teba nevrhol.“
„Vrhni sa.“ Pokrútim bokmi, snažím sa ho do toho povzbudiť. Som taká
vzrušená, že neviem, čo bľabocem. Od túžby ma bolí celé telo.
Krútim bokmi, aby to bolo čo najviac sexi, ale on ma telom uväzní tam,
kde ma chce mať. Celé telo mi priam brní. Mušličku mi zviera a túžim ho
mať vnútri. Nikdy predtým som nič také necítila. Takú túžbu som doteraz
nepoznala.
Oz zastoná a tvári sa bolestne.
„Nemáš predstavu, ako veľmi po tebe túžim, ale chcem, aby to bolo
dokonalé. Nechcem, aby nás niečo obmedzovalo, keď si ťa vezmem
prvýkrát. Musím mať pritom všetok čas na svete, aby som ti dokázal, ako
dokonale sa k sebe hodíme.“
Pri jeho slovách sa mi rozbúcha srdce. Bože, naozaj je tak neuveriteľne
úžasný?
 Pobozká ma na ústa a nemám na výber, len sa mu oddať. Nech robí, čo
chce. Ruky mi stále drží nad hlavou, pohybuje sa dopredu a dozadu
a napodobňuje sex. Jeho tvrdý úd mi naráža do otvoru a klitoris sa mi asi
rozletí na kusy. Jazykom robí podobné pohyby v mojich ústach. Zastonám
a to ho vzruší ešte viac, lebo sa začne pohybovať rýchlejšie a zúfalejšie.
Všetky naše pocity sa miešajú a nemám na výber, jedine prekročiť hranu.
Celým telom sa naňho vrhnem, ale on ma prestane bozkávať a ja zúfalo
vykríknem. Zaplaví ma nevysvetliteľný pocit, keď ma uštipne do bradavky
a tlačí sa mi na klitoris.
Postupne sa vraciam zo svojich výšin, mám zatvorené oči, chvíľu tak
ležím a vychutnávam šteklenie v celom svojom tele. Každá jeho časť je
citlivá aj na najmenší dotyk.
Pustí mi prsník a prejde mi rukou po bruchu. Zastaví sa pri spodnej
bielizni. Strčí jeden prst za lem nohavičiek a načahuje sa ku klitorisu.
Pri tom dotyku sa myknem a otvorím oči. Telo mám stále citlivé, dokonca
aj na takýto jemný dotyk. Pozerá mi do očí, odtiahne ruku a prst si vloží
do úst, akoby ma ochutnával. Začervenám sa.
„Môžem ťa takto budiť každé ráno.“
„Možno ti to dovolím, hoci je len päť hodín.“
„Prepáč, zlatko. Bol som rozrušený a nemohol som spať. Nedohodli sme
sa, o koľkej dnes pôjdeme na raňajky.“
Čo mám na to povedať? Ospravedlnil sa a bol rozrušený, chcel ma vidieť
čo najskôr. Neviem sa naňho viac hnevať. Najmä po tom orgazme.
Túžim, aby sa cítil rovnako ako ja – uvoľnene a šťastne.
„Chcem, aby si sa aj ty urobil.“ Pohnem rukami, ktoré mi stále drží
nad hlavou.
„Už sa stalo.“ Pobozká ma na pery a vyskočí z postele.
„Vráť sa!“ namietnem, obrátim sa na bok a pozerám sa naňho. Stojí vedľa
mojej postele.
„Nemôžem sa k tebe vrátiť do postele, lebo sa odtiaľ nikdy nedostanem.
A nechcem, aby si volala do roboty, že si chorá.“
To určite neplánujem, hoci celý deň v posteli s Ozom by bol úžasný.
„Čo chceš povedať tým, že si sa už urobil?“ opýtam sa ho. Usmeje sa
a zohne sa nado mňa. Chytím mu kravatu a ťahám ho bližšie. Usmieva sa
širšie, ukazuje jamky. Určite sa mu páči, že po ňom túžim.
„Idem do kúpeľne v chodbe a umyjem sa,“ povie a ešte raz ma sladko
pobozká na pery. Pustím mu kravatu a on ma vytiahne z postele. Urobil sa
do nohavíc? Znova sa mi pri tej predstave zachveje celé telo. Môže sa chlap
urobiť aj pri dotyku cez oblečenie?
„Priniesol som ti raňajky. Chystaj sa, zlatko.“ Pobozká ma na temeno
hlavy a odchádza. Zahryznem si do spodnej pery a široko sa usmejem.
Chcela by som s ním pred prácou stráviť čo najviac času. Odhodím tričko
a nohavičky a ponáhľam sa do kúpeľne. Vlasy som si umývala včera večer,
takže mi stačí len sa osprchovať. Rýchlo vojdem pod prúd vody a umyjem
si zuby.
Keď sa vrátim do svojej izby, Oz leží na mojej posteli, chrbtom sa opiera
o čelo a chlipká kávu. Ďalšia stojí na nočnom stolíku.
„Tá je tvoja.“ Kývne hlavou ku káve. Načiahnem sa, vezmem si ju
a trochu si odchlipnem. Pravdaže, je presne taká, akú mám rada.
Oz sleduje, ako pijem, znova v žalúdku cítim známe šteklenie.
„Akú kávu piješ ty?“ Odvráti na sekundu odo mňa pohľad a potom sa
na mňa znovu pozrie.
„Kedysi čiernu.“
„A teraz?“
„Veľa smotany, cukru a štipka škorice.“
Stuhnem, neviem, ako mám reagovať na jeho priznanie, že teraz pije
rovnakú kávu ako ja.
„Chcel som ochutnať to isté, čo si užívaš ty každé ráno, a teraz neviem
prestať. Neviem skončiť s mnohými vecami, ktoré sa týkajú teba.“
Prečo mi to tak lichotí? A páči sa mi aj to, že sa Oz trochu hanbí priznať
to. Nepovedala by som, že sa tento muž pri niečom ostýcha.
Podídem k nočnému stolíku a pozriem sa naňho v zrkadle. Pritom
otváram hornú zásuvku. Vyberiem belasú čipkovú podprsenku a rovnaké
nohavičky. Pomyslím si na to, ako dokonale sa hodia k jeho košeli, hoci je
trochu hlúpe, že chcem, aby sme sa k sebe hodili oblečením.
Neviem, kde zbieram vnútornú silu, ale pozriem sa do zrkadla a spustím
uterák. Sledujem, ako mu celé telo stuhne. Nepreruším očný kontakt
v zrkadle a zohnem sa. Obliekam si belasé čipkové nohavičky. Neodtŕham
od Oza oči, vystriem sa a dám si podprsenku rovnakej farby.
Obrátim sa k nemu, nepovie nič. Sedí na posteli, tvári sa akosi namrzene
a zviera hrnček kávy. Zahryznem si do spodnej pery a zamierim
do kúpeľne.
„Nezatváraj dvere,“ ozve sa mi za chrbtom hlbokým hlasom, skôr ako ich
stihnem zavrieť. Kúpeľňa je situovaná tak, že zo spálne vidno na umývadlo.
„Chcem ťa vidieť.“
Vtedy si uvedomím, že sa nehnevá. Túži po mne a bojuje so sebou. Je
obdivuhodné, že má toľko sily. Uvažujem, čo dokážem s ním robiť. Zrazu
zo mňa opadne ostýchavosť.
„Chceš sa pozerať, ako sa chystám?“ opýtam sa. Zdá sa mi to čudné
a zároveň dôverné rovnako ako pred chvíľou v posteli.
„Áno.“
Chvíľu naňho hľadím, ale pustím dvere, zostanú otvorené. Podídem
k umývadlu, aby som sa upravila. Nanesiem si mejkap. Namaľujem sa
a vypnem si vlasy tak, ako sa mu to páči. Zakaždým keď sa naňho pozriem
v zrkadle, vidím na sebe jeho oči.
Skončím s úpravami, obrátim sa a opriem o umývadlo.
„Čo je na tom také zábavné?“ doberám si ho.
„Potrebujem si zvyknúť, že sa to bude opakovať každé ráno,“ odvetí
a položí svoju kávu vedľa mojej na nočný stolík. Podíde k posteli a ja
vyjdem z kúpeľne. Pristúpim k nemu a postavím sa mu medzi nohy.
Tentoraz sa musí na mňa pozrieť. Mohutnými rukami mi zviera boky,
potom sa nahne a pobozká ma na brucho. Prejdem mu prstami po tmavých
vlnitých vlasoch, ktoré sa mi medzi nimi zachytávajú.
„Postrapatila som ti vlasy.“
„To je jedno,“ povie mi tesne pri koži a znovu ma pobozká. Ešte raz ma
potiahne za boky a pustí ma.
V šatníku si vyhľadám vhodné oblečenie do práce. Rozhodnem sa
pre čierne nohavice s vysokým pásom, úzke na členkoch, a vysoké červené
lodičky. Nohavice po ne nesiahajú, takže ich bude dobre vidieť. Sú moje
obľúbené, Paige mi ich kúpila k narodeninám. Vyzerám v nich sexi.
Oz ma sleduje, ako sa obliekam.
„V poriadku?“ opýtam sa ho, keď sa konečne obujem.
Vstane z postele a kráča ku mne. Zovrie mi tvár do dlaní a pobozká ma.
„Vyzeráš nádherne, Mallory. Teraz mi dovoľ, aby som ťa nakŕmil.“
Prikývnem a vezmem z nočného stolíka svoj mobil a obe kávy. Oz sa
zohne a zdvihne z podlahy odhodené tričko. Myslela som si, že ho hodí
do koša vedľa mojej postele, ale priloží si tričko k nosu, ovonia ho a strčí
pod pazuchu.
„Čo robíš?“ opýtam sa a urobím niekoľko krokov k nemu, aby som mu
podala kávu.
 „Musím odísť už dnes namiesto zajtrajška.“ Zaplaví ma sklamanie. Teda
bude preč ešte o deň dlhšie. Kristepane, akosi rýchlo som sa k nemu
pripútala. Malo by ma to desiť.
„A čo to má spoločné s mojím tričkom?“
„Beriem si ho so sebou.“
„Berieš so sebou moje tričko?“
„Hej,“ to je všetko, čo povie. Obráti sa a mieri do chodby. Nasledujem ho
a krútim hlavou. V obývačke vezme tašku, ktorú tam predtým postavil,
a kráča do kuchyne. Vykročím za ním a vidím, ako z tašky vyťahuje pečivo.
„To tričko, s ktorým si mal dnes ráno problém, berieš so sebou?“
Obráti sa, zoberie mi z ruky kávu a postaví ju na pult. Nato ma schytí
a usadí ku káve. Pohybuje mnou, akoby som nič nevážila. Cítim sa žensky
a sexi.
„Myslel som si, že to tričko patrí inému mužovi.“ Vezme mafin, kúsok
z neho odtrhne a vloží mi ho do úst. Všímam si, že tento muž ma chce
ustavične kŕmiť. Otváram ústa a dovolím mu to. Pomaly prežúvam chutný
čučoriedkový mafin. Najprv ho prehltnem, až potom položím otázku.
„Žiarlil si?“
„Áno,“ prikývne a ponúka mi ďalší kúsok. Nemôžem si pomôcť, musím
sa usmiať, skôr ako otvorím ústa a prijmem ho.
„Páči sa ti, že som žiarlil?“
„Pravdaže nie,“ zaklamem. Akú ženu by nepotešilo, že muž, o ktorého
má záujem, žiarli na iného chlapa?
„Nepáčila sa ti predstava, že by som bola s iným mužom,“ tlačím ďalej.
„Nie,“ pripustí ostro.
„Ani mne by sa nepozdávalo, že si s inou ženou.“
„Dobre,“ prehodí. Chcem sa uistiť, že sme naozaj na tej istej vlnovej
dĺžke.
„Takže patríme len jeden druhému?“ Pohrávam sa s obrúskom na pulte,
nepotrebujem vidieť, ako sa tvári.
„Mallory.“ Musím naňho uprieť oči, tak naliehavo to vysloví. „Odkedy
som ťa uvidel, iné ženy ma nezaujímajú. Ani nebudú, dopekla. Patríme len
jeden druhému a ja by som nezniesol ani to, keby iný muž o teba zavadil
pohľadom.“
V žalúdku ma znova pošteklí, pri jeho slovách sa doslova roztápam. Mali
by ma ľakať, ale ešte viac mi prirastá k srdcu. Páči sa mi, že sa nehrá
na odmeraného a nedobytného a že hovorí to, čo si myslí. Hoci je to trochu
priveľa.
„Dobre,“ vravím a prijmem od neho ďalší kúsok mafina.
Usmeje sa, ukáže jamky v lícach. „Tvoja odpoveď sa mi páči.“
„Bol si si taký blízky s nejakou ženou aj predtým?“ vyletí zo mňa. A keď
je to vonku, nedá sa to už vziať späť. Nechcem počúvať o jeho minulosti
s inými ženami.
Zdvihne mi bradu, aby som mu pozrela do očí. „Nie. V mladosti som
randil s nejakými dievčatami, ale nebolo to nič vážne. Akoby ma to hnalo
vpred, rovno sem. Čoskoro prídeš na to, že som človek, ktorý chce všetko
alebo nič, a nestrácam čas vecami, čo pre mňa nič neznamenajú.“ Oprie sa
o pult a dýcha mi do tváre. „Záleží mi na tebe.“ Vidím to na ňom.
Vtom do kuchyne vojde Paige. Pozrie na jedného, potom na druhého,
nepovie ani slovo, podíde ku chladničke a vyberie si z nej Red Bull.
„Dobré,“ zatiahnem chrapľavejšie, ako by som chcela.
„Pamätáš sa na Oza?“
„Ten s dezertmi,“ odvetí a pozrie na mafiny. Očami naznačím Ozovi, aby
jej jeden ponúkol.
„Priniesol som raňajky, ak si hladná,“ povie konečne a ja sa usmejem.
„Ona je vždy hladná,“ informujem ho, lebo je to pravda a chcem, aby
o Paige niečo vedel. Nech sa spriatelia.
„Vďaka.“ Vezme si mafin s čokoládou a hodí si ho do úst.
„Idem sa chystať do práce,“ oznámi.
„Mňa odvezie Oz. Môžeš sa zviezť s nami.“
„Veď sú to len tri bloky,“ pripomenie mi. Určite sa jej nechce.
„To je pravda.“ Pozriem na Oza. Bolo by hlúpe, keby ma tam vozil, keď je
to tak blízko.
„Aj tak ťa zveziem, zlatko, a potom pôjdem na letisko.“
„Daj tomu otravnému chlapovi kľúč, ak chce pravidelne trieskať na dvere
o piatej ráno!“ kričí Paige z chodby a zabuchne dvere.
„To sa mi páči.“ Oz sa nahne k môjmu krku. Začínam si myslieť, že je to
moje slabé miesto. Zakaždým sa začnem rozpúšťať.
„Je ešte priskoro, aby som ti dávala kľúč.“ Moje slová však naňho nemajú
nijaký vplyv. Venuje sa môjmu krku. „Dobre?“
„Ty tu rozkazuješ, sladká Mallory.“ Pobozká ma pod ucho a odtiahne sa.
„Takže sme priateľ a priateľka?“ Tá otázka sa mi zdá detinská, ale
z nejakého dôvodu chcem nejako spečatiť náš vzťah, skôr než odíde
z mesta. Povedal, že patríme len jeden druhému, ale potrebujem vedieť,
v akom vzťahu som sa ocitla.
„Si moja,“ povie napokon a mne naskočia zimomriavky.
„A ja som tvoj.“
„Vždy hovoríš také krásne veci.“ Sklopím zrak, snažím sa skryť, ako sa
červenám.
„Jedine tebe.“ Znova mi nadvihne bradu, aby som sa mu pozrela do očí.
„Dovolíš mi odviezť ťa do práce a rozlúčiť sa s tebou?“
Obliznem si pery a prikývnem, Oz ma znova pobozká.
  
11

Mallory
 
 
Oz a ja sedíme a ešte chvíľu vychutnávame raňajky, kým nenastane čas
ísť. V duchu som rada, že prišiel tak skoro, lebo to znamená, že môžeme
spolu stráviť viac času pred jeho odchodom. Trochu viac sa spoznáme.
Rozpráva mi o svojej matke. Je to jediná ďalšia osoba, o ktorej rozpráva. Je
to milé a zaujímavé.
Nastúpime do limuzíny a ja si mu sadnem do lona ako predtým.
Páči sa mi, že ma chce mať blízko seba, ťažko mi padne byť niekoľko dní
bez neho.
„Kedy sa vrátiš?“ opýtam sa a on ma pobozká na krk.
„V sobotu, ak všetko pôjde podľa plánu.“ Vzdychne a ja viem, že sa mu
nechce nikam cestovať. Či je to kvôli mne, alebo únavnej práci, čo ho tam
čaká, neviem. Tak či onak, vidím na ňom, že sa mu nežiada nikam ísť,
rovnako ako ja nechcem, aby šiel.
Uprie na mňa zafírové oči a ja sa v nich strácam. Hľadím do nich
a s každým dňom som viac a viac zaľúbená. Pohladkám ho po oholenej
brade a pozerám sa naňho. Vezieme sa popri niekoľkých domoch do mojej
práce.
„Nabudúce pôjdeš so mnou,“ povie a pohladká ma po chrbte.
Pobozkám ho, strčím mu do úst jazyk. Pritisne si ma bližšie a prehĺbi
bozk. O chvíľu limuzína zastane.
Pritisne ku mne čelo a ja sedím a vdychujem ešte naposledy jeho vôňu,
skôr ako odíde.
„Bude to len niekoľko dní. Všetko bude v poriadku, však?“ Oz sa
zasmeje, odtiahne sa a pokrúti hlavou. „Bude to fajn, keď ťa budem znova
držať vo svojom náručí. Nerob si na sobotu nijaké plány. Chcem ťa mať
výlučne pre seba.“ Prejde mi prstom po brade a trochu mi ju stisne.
„Dohodnuté?“
„Dohodnuté,“ súhlasím rýchlo. Netúžim po ničom, len stráviť celý deň
s Ozom a ešte lepšie ho spoznať.
 „Teraz utekaj do práce, aby si nemeškala, zlatko. Aj pre mňa je rozlúčka
ťažká.“
Nasleduje ešte jeden krátky bozk, potom otvorí dvere a pomôže mi
vystúpiť.
„Sľúb mi, že budeš mať telefón stále pri sebe, aby som ti mohol volať.
Zbláznim sa, ak sa nedovolám,“ povie a objíme ma.
„Sľubujem.“ Stisnem ho a pozriem mu do hlbokých modrých očí.
Najradšej by som s ním zostala v limuzíne.
Napokon sa odtiahnem a kráčam k budove. Ešte naposledy sa obrátim
a vojdem dnu. Stále tam stojí a pozerá sa na mňa. Nemôžem si pomôcť,
pomyslím si, že sme sa do toho obaja vrhli trochu dolu hlavou.
Veď ide len o niekoľko dní. Všetko bude v poriadku. To si stále opakujem
znova a znova a mávam Ozovi na rozlúčku. Je streda ráno a do soboty
nejako vydržím. Tá vzdialenosť nám možno trochu pomôže.
Skôr ako vojdem do výťahu, zabzučí mi mobil a ja ho vyberiem
z kabelky, aby som si prečítala správu.
 
Oz: Budem Ti dnes posielať e-maily pre prípad, že by si si pri pracovnom
stole nemohla stále kontrolovať mobil.
 
Pošlem mu naspäť niekoľkokrát emotikon bozku. Usmejem sa, ako hlúpo
sa správame, ale život je krátky, tak prečo nie?
Pochopila som, že nič v živote nie je zaručené a človek musí tvrdo
pracovať, aby mal to, čo chce. Aký to však má zmysel, ak sa nemáme s kým
podeliť? Je tu síce Paige, ktorá je pre mňa ako sestra, ale mať niekoho ako
Oz je iné. Zajtra môže byť všetko preč, preto chcem prežiť túto chvíľu
a vychutnať, čo mám. Ak to bude znamenať, že sa zaľúbim do muža,
ktorého sotva poznám, nech je to tak. Veď sa časom spoznáme. A popritom
si môžeme užiť veľa zábavy.
Som si istá sama sebou a tak sa aj tvárim, keď mierim k svojmu stolu
a pripravujem sa na ďalší pracovný deň.
Zanedlho po mne príde Skyler.
„Dobré ráno,“ pozdravím ju, ako prechádza popri mojom stole k svojmu,
ale ona len čosi zašomre.
Možno nemala najpríjemnejšie ráno, pomyslím si a radšej sa rovno
vrhnem na papiere. Asi po pätnástich minútach počujem Erica šuchotať
za jeho stolom. Mešká ako vždy. Pozdraví nás ponad lepenkovú priečku
a Skyler mu odzdraví: „Dobré ráno.“ Dopekla, čo to má byť? Veď Eric sa jej
nepozdával.
„Dobré,“ zašomrem a vrátim sa k svojej práci. Možno Skyler potrebuje
niekoľko minút, aby sa prebrala.
Vtom začujem cinknutie v mojom počítači. Znamená to, že som dostala
e-mail.
 
Od: TvojOZ@gmail.com
Predmet: Skúška
Ahoj, zlatko,
len skúšam, či to funguje. Som na letisku a čakám, kedy vzlietneme, ale
celou cestou až do Londýna budem mať v lietadle wifi. Dúfam, že Tvoj deň sa
začal príjemne a dáš si niečo utné na obed. Môžeš mi urobiť láskavosť
a najesť sa dnes znova v jedálni? Viem, že si spomínala, že jedlo tam nie je
najlepšie, ale mám o Teba stra, kým som preč. Ak tam neceš ísť, dám Ti
niečo doručiť rovno na stôl. Dávaj si pozor, kým si bezo mňa. Zbláznim sa,
keď si pomyslím, čo všetko sa Ti môže stať. Pošlem Ti popoludní ďalší e-mail,
kým budem v lietadle, teraz sa už musím venovať svojim obodom.
P. S. Neal som Ti u vášho recepčného balíček. Keďže som Ti ukradol
tričko, dám Ti zatiaľ jedno moje, v ktorom môžeš spávať. S láskou Oz
 
Čítam e-mail a prechádza mnou vzrušenie. A keď vidím ten podpis,
pošteklí ma v žalúdku. S láskou. Vari to nemyslí vážne, že ma už ľúbi?
Čože? Veď sa poznáme len niekoľko dní. Nedá sa do niekoho tak rýchlo
zaľúbiť. Možno to myslel ako prejav náklonnosti. Ako keď niekoho
oslovujeme zlatko alebo tak. Ako domáceho miláčika. Možno mal na mysli
len to.
Pozerám sa ešte chvíľu na e-mail a potom sa rozhodnem zabudnúť
na starosti. Treba žiť pre danú chvíľu, nie? Nehovorila som si to práve
pred chvíľou?
 
Od: MSullivan@OsbourneCorp.net
Predmet: RE: Skúška
Ahoj. Páči sa mi Tvoja e-mailová adresa. Vymyslel si ju sám?
Som rada, že si sa dostal bezpečne na letisko. Teraz ešte bezpečne doletieť
do Londýna a potom bez problémov naspäť ku mne.
Dnes si dám niečo v jedálni, aby si bol spokojný.
 Nikdy som nebola v Londýne. Prinesieš mi nejaké prekvapenie?
Objatia a bozky, Mallory
 
Znovu si prečítam svoj e-mail a premýšľam, či ho nemám ukončiť
slovami s láskou, ale potom ho pošlem. Určite dnes od Oza dostanem ďalší.
Vrátim sa k práci.
Asi hodinu opravujem Ericove chyby vo formulároch a potom sa
rozhodnem prihovoriť Skyler. Obídem priečku, čo nás delí, aby som zistila,
či už má lepšiu náladu.
„Toto je ďalšie kolo,“ oznámim jej a podržím vo vzduchu papiere.
„Polož ich na stôl.“
Ani neodtrhne zrak od obrazovky. Veď ma ani poriadne nepozná.
Položím papiere, ale premýšľam, či to nemám s ňou skúsiť ešte raz.
Pracujeme spolu len niekoľko dní, ale toto sa na ňu akosi nepodobá.
„Máš pekné topánky, ale asi sa v nich zle chodí celý deň,“ prihováram sa
jej a pozerám na čierne lodičky.
„Hej,“ vydýchne, no nepozrie sa na mňa.
„Prešla som Ericove formuláre dvakrát, takže by mali byť v poriadku,“
skúšam to znova, ale ona len prikývne.
Rozhodnem sa ísť priamo na vec. Možno ju trápi niečo iné a ja si iba
namýšľam, že sa hnevá na mňa.
„Je všetko v poriadku, Skyler?“
Obráti sa na stoličke a odmerane na mňa pozrie. „Všetko je
v absolútnom poriadku, Mallory. Robím si svoju prácu. Veď vieš, ako som
musela o toto miesto bojovať. Kvôli nej som odmietla ponuku v Bielom
dome. Mimochodom, som z vás dvoch znechutená.“ Pozrie za mňa a ja si
všimnem, že tam stojí Eric s kopou papierov. „Zdá sa, že len ja jediná som
sa sem dostala spravodlivo.“
S tými slovami sa obráti k svojmu stolu a ani jedného z nás si už
nevšíma. Som v šoku a neviem, čo mám na to povedať. Namiesto
vyvolávania hádky na pracovisku podídem k Ericovi, vezmem jeho papiere
a odnesiem ich na svoj stôl.
Možno si Skyler myslí, že som sa sem dostala protekčne a dosť nerobím.
Ale veď driem rovnako ako ona. Dokonca som našla spôsoby, ako všetko
ešte urýchliť a zefektívniť. Aj ja som tvrdo pracovala, aby som sa dostala
tam, kde dnes som.
Skloním hlavu a celé tri hodiny nepretržite pracujem.
 Začujem cinknutie v počítači a zistím, že mi prišiel e-mail od Oza.
Zároveň si uvedomím, že je čas obeda. Rozhodnem sa najprv si prečítať e-
mail, potom si zájsť dolu po jedlo a priniesť si ho sem. Stále mám veľa práce
a nechcem vyzerať ako ten najslabší článok v našom tíme.
 
Od: TvojOZ@gmail.com
Predmet: Chýbaš mi
Už teraz mi ýbaš. Ako mám bez Teba vydržať celé štyri dni?
Pravdaže Ti niečo prinesiem. Čo by sa Ti páčilo? Iba povedz a je to Tvoje.
Prinesiem Ti celý svet, ak ceš. Len mi prezraď, kam ceš ísť, a splním Ti
to.
Ďakujem, že si sa dnes normálne najedla. Budem spokojný, keď budem
vedieť, že si v bezpečí. Dúfam, že máš pekný deň, zlatko.
S láskou Oz
 
Široko sa uškŕňam a prečítam si jeho e-mail niekoľko ráz. Premýšľam, či
chce, aby som aj ja napísala s láskou. Stále premýšľam aj o tom, čo je
so Skyler, ale snažím sa to dostať z hlavy, kým Ozovi píšem odpoveď.
 
Od: MSullivan@OsbourneCorp.net
Predmet: RE: Chýbaš mi
Aj Ty mi ýbaš, Oz. Práve teraz by som potrebovala Tvoje objatie.
Idem na obed, ale nezdržím sa dlho. Chcela by som čokoládu, počula som,
že v Londýne majú dobrú.
Objatia a bozky, Mallory
 
Mierim do jedálne, a keď vojdem, vidím, že vyzerá inak. Uprostred je
teraz šalátový bar a dvaja chlapíci pripravujú chutné sendviče. V ponuke je
aj polievka a ja mám hneď lepšiu náladu. Robí to jedlo. Možno som celé
dopoludnie bola hladná, preto som veci brala príliš vážne.
Dám si polovicu sendviča, šalát a polievku si vezmem so sebou a mierim
k svojmu stolu.
Keď sa vrátim, Skyler s Ericom sú preč, ale ja sa znova pustím do práce.
Využijem ticho, aby som spracovala všetky formuláre, potom podídem
k Skylerinmu stolu a vezmem posledný, ktorý dokončuje. Pomyslím si, že
by som jej mohla s ním pomôcť.
 Vtom mi cinkne počítač. Pozriem na obrazovku a zistím, že ubehla už
hodina. Skôr ako si stihnem prečítať e-mail, počujem, že sa Skyler vracia.
„Hej, vzala si ten spis z môjho stola?“ opýta sa, no ani na mňa nepozrie.
„Áno, dokončila som ho.“ Ukážem na kôpku vedľa nej a čakám, či mi
ešte niečo povie.
Pozrie na ňu, potom trochu prekvapene na mňa. „Vďaka. Myslela som si,
že dnes zostanem dlhšie, aby som ich dokončila.“
„Nijaký problém. Len sa chcem pohnúť vpred, aby sme nemuseli tento
týždeň nadrábať. A práca by mala byť rozdelená rovnomerne,“ dodám
a pokrčím plecami.
Skyler sa zadíva na svoje topánky a potom na mňa. „Prepáč, že som dnes
ráno na teba tak vyletela.“
Bremeno, o ktorom som ani nevedela, mi spadne z pliec. Neznášam, keď
sa niekto na mňa hnevá. „Je to v poriadku. Všetci máme horšie aj lepšie
chvíle.“
„Hej, ešte raz ďakujem,“ povie a vráti sa k svojmu stolu. Obrátim sa
a kliknem na Ozov e-mail.
 
Od: TvojOZ@gmail.com
Predmet: Nenúť ma obrátiť lietadlo
Je všetko v poriadku, zlatko? Čo sa deje? Priveziem Ti lietadlo plné
čokolády, ak budeš šťastná. Aký bol obed? Mali dnes niečo dobré?
Chýbajú mi Tvoje pery. S LÁSKOU Oz
 
Musím sa zachichotať, lebo posledné slová napísal verzálkami. Je to
hlúpe a zároveň sa mi táto hra páči. Rýchlo odpoviem na jeho e-mail.
Musím sa potom čo najrýchlejšie vrátiť k práci.
 
Od: MSullivan@OsbourneCorp.net
Predmet: RE: Nenúť ma obrátiť lietadlo
Všetko je v poriadku. Nepanikár. Je mi fajn. Šla som si po jedlo. A dobrá
správa je, že bufet prerobili a dnes mali super menu. Som veľmi rada, že som
tam šla.
Ani lietadlo plné čokolády by nebolo také sladké ako Ty. Aj mne ýbajú
Tvoje pery.
Musím pracovať, aby som tu nemusela zostať dlhšie. Písala som Paige, že
budeme pozerať filmy, ale buď pokojný, mobil budem mať stále vedľa seba.
A potom už budem Tvoja!
Bozky a objatia, Mallory
 
Podpíšem sa a odošlem e-mail.
Vrátim sa k práci. Je prekvapujúce, ako rýchlo sme sa zblížili a ako veľmi
mi na ňom záleží. Malo by ma to až ľakať. A stále mi píše s láskou. Treba si
jednoducho užiť naplno každú chvíľu.
  
12

Mallory
 
 
„Myslím si, že šéf nás sleduje.“ Pozriem sa cez plece a vidím, že Kapitán
Amerika je asi pol bloku za nami.
„Kašli naňho,“ zavrčí otrávene Paige, ale chytí si chvost, prehodí si vlasy
a nesie sa vznešenejšie. Zaskočí ma to. Pred cestou domov sme sa stretli
v hale, znova sa hašterili. Paige sa stále tvárila namrzene, ale on sa uškŕňal,
akoby sa mu to páčilo.
„Nedá sa nevšímať si ho.“ Znova sa obzriem. Hej, stále je tam. Možno ide
rovnakým smerom ako my. „Myslím si, že sa mu páčiš,“ dodám a Paige
po mne blesne pohľadom, ako keby chcela povedať: Daj pokoj. To ma
zaujme ešte viac. Muži krútiaci sa okolo Paige nie sú nijakou novinkou. Je
pekná a vie to s nimi.
Predpokladám, že priťahuje mužov, lebo je ako výzva týčiaca sa
nad všetkým naokolo. Nemá ich však za sebou celý zástup a nedovolí, aby
sa na ňu lepili.
„Nemyslím si, že je dobré chodiť s niekým z práce, ale…“
„Prestaň. Nedúfaj, že len preto, lebo si sa do niekoho zabuchla a vezieš sa
v tom, naskočím do rovnakého vlaku aj ja. Mimochodom, je…“ Tentoraz sa
obráti aj ona a ja jej pohľad nasledujem. Žmurkne na ňu a ona pohodí
hlavou. „Je príliš dokonalý,“ dodá napokon.
„Nemôžeš len tak pohadzovať hlavou na svojho šéfa! Vyhodí ťa!“ Civiem
na ňu.
„Nespraví nič.“
Je jasné, že Paige si bude robiť, čo sa jej chce, preto sa radšej vrátim
k rozhovoru o tom chlapovi, nie o jej práci.
„Príliš dokonalý, Paige? Myslíš to vážne? Ako môže byť muž príliš
dokonalý?“ opýtam sa, hoci si to isté myslím o Ozovi. Stále hovorí a robí
jedine správne veci.
„Presne tak.“ Paige ukáže na malú reštauráciu s názvom Big Bob. Zažila
už asi aj lepšie časy. Povedala mi, že tu majú tie najlepšie hamburgery a dá
sa sem dostať pešo. Tlačí ma dnu a ja ju nasledujem. Vnútri je natrieskané,
no Paige sa podarí nájsť nám miesta pri bare.
„Čo to bude, dámy?“ opýta sa spoza pultu starší muž s rednúcimi vlasmi
a tmavohnedými očami. Má síce bielu zásteru, ale potrebovala by vyprať.
„Dva dvojité s cibuľovými krúžkami.“ Paige na mňa pozrie, potom sa
zadíva kamsi za seba. Sledujem jej pohľad a vidím, že Kapitán stojí
pred reštauráciou a opiera sa o stĺpik. Je to viac než čudné. „So sebou?“
opýta sa a ja prikývnem.
„So sebou,“ povie mužovi, u ktorého si objednávala.
„Dáte si niečo na pitie, kým ich budem pripravovať?“
„Dve pivá. Studené.“
„Dobre,“ prikývne, dopíše, obráti sa a podá papier s objednávkou
kuchárovi.
„To je čudné.“ Kývnem hlavou k bezpečnostnému pracovníkovi vonku.
„Prečo nás Kapitán sleduje? Najprv som si myslela, že máme spoločnú
cestu, ale teraz je jasné, že nás pozoruje. Presnejšie teba,“ dodám, lebo ten
chlap nemá dôvod, aby sledoval mňa. Dokonca nepoznám ani jeho meno.
„Kapitán?“
„Hej, vyzerá ako Kapitán Amerika, ale so svalnatou hruďou.“
Paige sa uškrnie, tá prezývka sa jej asi páči. Neprekvapuje ma to, lebo je
to jeden z jej obľúbených filmov. „Neviem, možno ma nejako skúša. Alebo
dáva pozor, či vnímam svoje okolie. Alebo je možno špión,“ dodá napokon,
ako keby ho chcela uraziť.
„Nepočuje ťa,“ pripomeniem jej.
„Ach, určite vie odčítavať z pier.“
Čašník nám prinesie nápoje a Paige si vezme jedno pivo.
Vycedí z neho naraz takmer polovicu.
„Ako to, že je taký dokonalý a pritom je špión?“ opýtam sa a premýšľam
o jej komentári.
„Je Američan a hotovo. Asi vyrastal v peknom dome v bezchybnej
milujúcej rodine. S dokonalým otcom, ktorý nepodvádzal jeho matku
a nezlomil jej srdce. Som si istá, že šiel k námorníkom a stal sa vojnovým
hrdinom. Teraz sa vrátil a vedie bezpečnostné oddelenie jednej z najväčších
spoločností v Amerike. Je absolútne bezchybný. Až je to otravné.“
„Páči sa ti,“ skonštatujem, lebo je to jasné ako deň. Paige svojím telom
a gestami dáva najavo viac ako slovami. Nemá rada hlupákov ani zlých
chlapcov. A ich to k nej zasa ťahá. Paige môže byť k mužom trochu drsná,
ale má rada milých chlapov. A oni to akosi nikdy nechápu. Najprv treba
prekonať prvú poškodenú vrstvu, čo na nej zanechal jej otec. Ja som ešte
nevidela muža, ktorý by sa o to pokúsil.
Znova vezme pivo, dopije ho a obráti sa Kapitánovi chrbtom.
„Bože, dúfam, že mu to je jasné,“ zašomre.
„Paige má nápadníka,“ poviem a ani neviem, či to vravím sebe alebo jej.
„Musí to byť nákazlivé. Ty si ma nakazila svojím obdivovateľom a je to
nechutné. Mali by sme ísť na detox alebo niečo podobné.“
Hovorí vážne, ale ja vybuchnem do smiechu.
„Mallory, myslím to vážne. Nezvládnem to.“
Objímem ju okolo pleca a pritiahnem k sebe. „Nemusíš robiť nič, ak
nechceš,“ pripomeniem jej. „Je to tvoj šéf a sleduje nás.“
Vezme moje pivo a trochu si odpije. „Mala by si byť opatrná,“ povie mi
a ja spustím ruku z jej pleca. Obrátim barovú stoličku tak, aby som jej
videla do očí. Ona však tvrdohlavo pozerá pred seba. „Muži ako Oz často
nie sú takí, ako predpokladáš na prvý pohľad,“ prehodí ľútostivo. Ako keby
vedela, že je to pravda. Oz asi nie je taký, ako o sebe tvrdí.
„Každý nie je ako tvoj otec, Paige. Uvedom si to.“ Pokýva hlavou zboka
nabok a pozrie na mňa.
„Nehovorím, že to musíš urobiť dnes, ale nemôžeš to odkladať naveky.“
Vezmem si pivo, trochu si odpijem a podám jej ho. Nebudem jej hovoriť, že
aj ona od seba odháňa mužov, lebo stenu, ktorú okolo nej postavil otec,
ešte nezbúrala. Práve tá ich odrádza. Myslím si, že muž, ktorý s ňou naozaj
chce byť, musí tú stenu zrúcať a len tak sa Paige dostane z tej ulity. Ona
za to stojí a viem, že ak sa raz zaľúbi, bude to silné, lebo ak Paige niečo cíti,
sú to naozaj hlboké city. Pozriem znova na Kapitána, ktorý očami
preskakuje z nej na mňa. Trochu sa usmeje a ja mu úsmev opätujem.
Vzápätí otočím barovú stoličku tak, aby som mu znova bola chrbtom.
„Mali sme si dať nejakú drobnosť, oriešky alebo dačo podobné.“
„Mám voľačo v kabelke,“ zažartujem.
„Vidíš, preto celé roky spolu tak dobre vychádzame.“ Podíde k nám
čašník, položí na stôl zabalené jedlo a účet.
„Zaplatím to. Ty si platila za pizzu.“ Vytiahnem peňaženku a hodím
na pult niekoľko bankoviek. Dopijem pivo, Paige vezme jedlo. Odkladám
peňaženku a vyberiem mobil, aby som sa pozrela, či nemám nové správy.
Premýšľam, či časový posun ovplyvní to, že mi Oz stále píše. Veď by mal
už ísť spať.
 Nevidím nijaké správy a trochu zosmutniem.
„Ešte rýchlo zavolám Ozovi, skôr ako pôjde spať,“ poviem Paige cestou
z reštaurácie.
„Dobre, ja idem na záchod.“
Koniec koncov mi stále píše alebo volá on. Dám mu najavo, že mi chýba.
Vyťukám jeho číslo, stisnem tlačidlo volať a vyjdem z reštaurácie.
Pozriem na Kapitána, ktorý mi kývne hlavou. Možno čaká, aby sa
porozprával s Paige, asi takto strážia bezpečnosť ľudí. Paige spomínala, že
by sa chcela stať osobnou strážkyňou. Alebo ju skúša, chce vidieť, ako sa
správa, keď je vonku. Možno si zapisuje poznámky, na ktoré sa jej zajtra
opýta. Mal by si dávať pozor, lebo Paige si naozaj všetko pamätá.
„Zlatko,“ ozve sa Ozov hlas z telefónu. V pozadí počujem hluk, ako keby
bol v nejakom bare.
„Ach, prepáč, myslela som si, že sa už chystáš spať, a chcela som ti
popriať dobrú noc.“
„Kiežby som bol v posteli a rozprával sa s tebou.“ Ani poriadne
nerozumiem, čo hovorí, taký je tam hluk. Počujem ženský smiech a pochytí
ma nerozumná žiarlivosť. Nie som zvyknutá mať s mužom taký vzťah, aby
som naňho žiarlila.
„Miles, no tak, chcem, aby si sa s niekým zoznámil,“ kričí naňho ktosi.
„Zdá sa, že si zaneprázdnený. Nechám ťa. Prepáč, že som vyrušovala.“
Odtiahnem si mobil od ucha, aby som zložila. Stále sa z neho ozýva
nezrozumiteľný hurhaj.
„Mallory, ste to vy?“ Zrazu pred sebou zbadám profesora z Yale, ktorý
ma učil štatistiku.
„Bože, profesor Field.“ Ukončím hovor a strčím si mobil do kabelky.
Usmeje sa a krúti hlavou. „Volám sa Joel. Už nie som váš profesor.
Vlastne vôbec nie som profesor.“
„Ach, prepáčte.“ Ani poriadne neviem, čo mám povedať. Profesor Field
bol jedným z mojich najobľúbenejších pedagógov na Yale. Vedel veci
vysvetliť tak, že som ich hneď pochopila. Každý učiteľ nemá takú
schopnosť.
Má asi pred štyridsiatkou, strapaté hnedé vlasy a milé hnedé oči. Typický
profesor, vždy nosil hranaté okuliare a tvídové saká. Meria asi meter
osemdesiat a nosieval košele s nejakým smiešnym alebo netradičným
vzorom. V škole mi pripadal milý a viem, že niektoré moje spolužiačky
pri pohľade naňho slintali.
 „Teraz mám už len konzultácie a páči sa mi to viac ako učiť. Je to lepšie
platené a môžem si urobiť vlastný rozvrh.“
„To je fajn,“ usmejem sa, lebo ma to naozaj teší.
„Ako je v spoločnosti Osbourne? Dostali ste tam stáž, pravda?“
„Dostala. Páči sa mi tam. Myslím si, že najťažšie je zvyknúť si na New
York.“
„To je pravda. Aj ja sa cítim trochu stratený a nepoznám tu veľa ľudí.“
„Poznám ten pocit, ale v práci som sa s nejakými zoznámila. V piatok
ideme von, môžete sa pridať,“ ponúknem a všimnem si, že Paige už stojí
po mojom boku.
„Rozprávala si sa s Ozom?“ opýta sa z ničoho nič a preruší náš rozhovor.
„Áno, chvíľu,“ odvetím. „Paige, toto je jeden z mojich profesorov na Yale,
Joel. Joel, toto je moja spolubývajúca Paige. Aj ona chodila na Yale.“
Paige kývne hlavou. „Pôjdeme? Inak nám vychladne jedlo.“ Zdá sa mi
netrpezlivá a trochu podráždená. Pozriem sa cez plece, či je Kapitán stále tu,
možno v ňom je problém. Vidím, že je, ale s niekým telefonuje.
„Prepáčte, Joel, no musíme už ísť. V piatok budeme v klube Mariina
jachta v Chelsea na Jedenástej ulici. Po práci si tam dáme drink. Môžete sa
zastaviť, ak chcete. Možno sa s niekým zoznámite. Bude to fajn.“
„Znie to dobre. Ak nebudem pracovať, určite sa pridám.“ Strapaté vlasy
mu skĺznu do tváre, ale usmieva sa. Vidím mu na tvári nádej na šancu, že
sa s niekým spriatelí.
Možno sa v tomto meste naozaj cíti osamelo. Neviem si predstaviť, že by
som tu bola bez Paige.
„Fajn, budeme tam okolo šiestej. Dúfam, že sa uvidíme,“ dodám, ale
Paige ma už ťahá domov.
„Bože, viem, že si hladná, ale nemusíš byť taká neslušná.“
„Neviem, či by sa tvojmu Ozovi páčilo, že na drink pozývaš iného muža,“
povie Paige, čo ma zaskočí. Nečakala by som, že to z nej vyjde. Myslela som
si, že je len jednoducho hladná.
„Čože? Veď je to môj starý profesor a v tomto meste je krátko rovnako
ako ja.“
„Starý?“ odsekne.
Joel nie je starý, ale tak som to nemyslela. Baby v škole po ňom šli, no ja
som tomu nerozumela. Predsa len má mierny pohľad ako čudák vedátor,
nič viac. Pri porovnaní s inými profesormi však rozpaľuje. Mne vždy
pripadal iba milý.
 „Nemyslela som starý vekom, ale to, že bol môj učiteľ. Mimochodom,
telefonovala som s Ozom a tuším je v nejakom bare. V pozadí som počula
nejakú ženu…“ Pokrčím plecami, ako keby mi na ničom nezáležalo.
A nebudem si stále kontrolovať mobil.
„Ako povieš. Nepáčilo by sa mu, že pozývaš na drink cudzích mužov.“
„Veď nás tam bude viac a ideš aj ty.“
„Ach, idem. Už sa neviem dočkať.“
„Čo tým chceš povedať?“
„Len to, že sa neviem dočkať, čo na to Oz.“
„Oz je až do soboty preč, takže to nezistí.“ Paige vystrúha škaredú
grimasu.
„Možno ja pozvem Kapitána, ak budeme takto pokračovať.“
Obe sa obzrieme. Kapitán je naozaj tam, sleduje nás a stále s niekým
telefonuje.
„Vlastne ho ani nemusím pozývať, aj tak príde, lebo nás sleduje.“
  
13

Mallory
 
 
Vezmem si balíček, čo mi Oz nechal u vrátnika v našom dome, a mierime
do bytu. Zjem hamburger nad Ericovými spismi a súčasne opravujem
chyby. Rozhodnem sa, že keď skončím, ľahnem si do vane. Máme šťastie, že
v byte je súkromná kúpeľňa s veľkou vaňou.
Vyberiem z kabelky mobil a tričko, čo mi nechal Oz. Vyzerá obnosené
ako moje tričko z Yale, ale jeho je z futbalu. Nesiem si oboje do kúpeľne,
prejdem popri Paige, ktorá sedí na pohovke a čosi ťuká do notebooku.
„Idem do vane a potom do postele. Vstanem normálne, ak chceš, aby
sme zajtra spolu šli do roboty.“
Zdvihne zrak a prikývne. „Dobre. Už si sa rozprávala s Ozom?“ Pozrie
na mobil v mojej ruke, potom znova na moju tvár.
„Práve sa chystám,“ poviem. „Dobrú noc.“
„Dobrú.“
Je to čudné, ale pýtala sa ma to už tretí raz. Asi preto, že som zvyčajne
stále nalepená na mobile alebo ho kontrolujem, keď ide o Oza.
Pustím vodu, pridám trochu peny a vyberiem si z vlasov sponky.
Vypnem si ich voľne na temeno hlavy a na okraj vane položím uterák, aby
som si mohla doň utierať ruky.
Vojdem do vody a skontrolujem mobil, či mi náhodou nepísal Oz.
Na moje prekvapenie je v ňom asi tucet správ a niekoľko zmeškaných
hovorov. Pozriem na prvú správu a prečítam si aj ostatné.
 
Oz: Zlatko, zdvihni telefón. Snažím sa Ti zavolať späť.
 
Oz: Nie je to tak, ako si počula. V tomto klube je veľa ľudí a je tu hluk.
 
Oz: Mallory, prosím, odpovedz. Mám obavy.
 
Oz: Zlatko, prepáč. Neignoruj ma. Odišiel som z toho klubu. Môžeme sa
porozprávať.
  
Oz: Neberieš mi mobil, tak Ti to napíšem do správy.
 
Oz: Jeden klient sa tu cel stretnúť a ja som súhlasil, že s ním zájdem
na drink a porozprávame sa o obodo.
 
Oz: Súhlasil som len kvôli obodom. Na tomto mieste som ešte nebol
a ukázalo sa, že je to tanečný klub.
 
Oz: Bol som tam asi päť minút a práve vtedy si mi zavolala.
 
Oz: Prosím, neber to v zlom, zlatko. Veľmi mi na Tebe záleží. Viac, ako sa
dá povedať v esemeske.
 
Oz: Nikdy by som neurobil nič, čím by som Ťa urazil. Prosím, zavolaj mi.
 
Oz: Zlatko, už som v hotelovej izbe. Budem hore celú noc, ak sa mi
neozveš.
 
Oz: Chýbaš mi.
 
Pri jeho správach ma rozbolí srdce a zároveň sa musím usmievať.
Myslím si, že vzniklo nedorozumenie, ale napálilo ma, že som ho pre ten
hluk nepočula. Stisnem gombík, aby som mu zavolala, potrebujeme si to
vysvetliť. Chcem mu povedať, že je všetko v poriadku. Určite má stále
obavy.
Telefón nestihne dozvoniť ani prvý raz a Oz zdvihne.
„Zlatko.“ V tom slove je všetko, tuším aj náznak paniky.
„Prepáč, mala som telefón v kabelke a až teraz som našla tvoje správy.“
Zahryznem si do spodnej pery, v podstate je to však pravda. Mohla som sa
naň pozrieť aj skôr, ale bola som odporná.
„Nie, ty mi prepáč. Chcel som ti to vysvetliť do telefónu. Vieš, že by som
s niekým nešiel do klubu,“ pokračuje prosebným hlasom.
„Viem. Asi som len bola poriadne hladná.“ Zasmeje sa na mojom vtipe,
ale ja chcem, aby vedel celú pravdu. „A možno som trochu žiarlila, že nie
som pri tebe. Znelo to, akoby si sa dobre bavil.“
„Moja sladká Mallory, nemôžem sa zabávať, keď nie si pri mne.“
 Musím sa usmievať ako hlupaňa, keď mi rozpráva také veci. Nemala som
od neho chcieť, aby sa bezo mňa nebavil, ale som rada, že hovorí, že by bol
najradšej so mnou.
„Dnes si mi chýbal. Asi viac, ako by si mal,“ priznám a ponorím sa hlbšie
do vane.
„To je voda? Rozprávaš sa so mnou vo vani?“ Hlas mu znie hlbšie, až sa
zachvejem. „Aj ty si mi chýbala. Veľmi.“
Zazíva a znie to, akoby si líhal.
„Čo robíš?“
„Som v posteli. Tu je už neskoro a o tri hodiny musím vstať. Čakal som,
či sa mi ozveš.“
Znova ma zaplaví pocit viny, že som kašľala na mobil, lebo som bola
napálená. Opäť sa ospravedlňujem, ale Oz ma preruší.
„Som šťastný, že si mi zavolala, zlatko. Uži si kúpeľ. A ak chceš, pošli mi
z neho nejaké fotky.“
„Oz.“ Nemôžem uveriť, že to povedal. Hoci som nikdy nikomu
neposielala svoje nahotinky, zrazu mi to pripadá sexi.
„Potrebujem niečo, čo ma preberie, keďže zajtra nemôžeme spolu
raňajkovať. Už teraz mi je smutno. Ak budem mať od teba nejakú peknú
fotku, azda vydržím celý deň.“
„Porozmýšľam o tom,“ sľúbim a prejdem si rukou po nohe. Uvažujem, čo
hriešne by som mu mohla poslať, a líca mi očervenejú.
„Dobrú noc, sladká Mallory. Daj si to tričko, čo som ti nechal. Dúfam, že
sa mi bude o tebe snívať.“
„Dám si ho kvôli tebe. Dobrú noc, Oz. Chýbaš mi.“
S tými slovami skončím a mobil položím na uterák. Ponorím sa
na chvíľu do bublín, líca ma ďalej pália. Povedal mi také romantické veci.
Som v rozpakoch, ale teší ma to. Je to vzrušujúce a zároveň ma náš vzťah
celú pohlcuje. Aj ja chcem preňho niečo urobiť. Aj ja mu chcem prejaviť
lásku.
Len čo trochu schladnem, vezmem mobil a niekoľkokrát sa odfotím.
Po chvíli však stratím nervy a prestanem. Veď ma už videl, čo teda? Prečo
mám byť nervózna, ak mu pošlem niekoľko šteklivých záberov?
Nafotila som ich desať, ale zmažem všetky okrem jedného. Potom
urobím ďalších desať a tie si nechám. Chcem mu poslať päť rôznych polôh,
takže ďalej kreatívne pracujem.
 Napokon mám päť záberov, ktoré sa mi zdajú vhodné. Na jednom nič
nevidieť, ležím v pene. Na druhom mám prsia nad vodou. Na ďalšom
ukazujem nohu s náznakom rozkroku. Pri posledných dvoch sa
začervenám. Napokon si zakryjem oči dlaňou a pošlem ich, skôr ako si to
rozmyslím. Na jednej z posledných fotiek som si roztiahla pysky, aby videl
klitoris, na poslednej som sa zohla s rozkročenými nohami. Musela som sa
naozaj snažiť, aby som zaujala takú pózu a ešte sa pri nej aj odfotila.
Chvalabohu, že mobil má časovač.
Pošlem mu zábery a odložím mobil. Ktovie, čo budeme s Ozom stvárať,
keď sa v sobotu vráti. Možno pôjdeme k nemu a asi mu poviem, že som
pripravená stráviť s ním noc. Nie je to dlho, ale vždy som si myslela, že raz
stretnem toho správneho chlapa a budem vedieť, že je to on. Pri Ozovi sa to
deje. Páči sa mi a som presvedčená, že práve naňho som čakala. Asi kvôli
nemu som si nevšímala všetkých pred ním. Šetrila som sa pre muža, čo
vojde do môjho života a doslova ma zmetie z nôh. On to všetko urobil, ba
ešte viac. Som pripravená na ďalší krok a to znamená, že sa mu úplne
oddám.
Vyjdem z vane, oblečiem si nohavičky a Ozovo tričko. Usmejem sa.
Ktovie, či má teraz na sebe moje tričko z Yale. Je dosť veľké, aby sa doň
zmestil. A pristane mu lepšie ako mne.
Zababuším sa v posteli a ešte raz pozriem na mobil, ale Oz mi už
nenapísal. Dúfam, že si aspoň trochu pospí, skôr ako začne pracovať.
Pošlem mu krátku správu, len dobrú noc a bozky. Napokon zaspím aj ja.
 
Sníva sa mi o Ozovi. Sme vo vani a obklopuje nás toľko peny, že ho
neviem nájsť. Volám jeho meno, ale nevidím, kde je. Predstavujem si jeho
ruky vynárajúce sa z teplej vody, jeho prsty pri mojej štrbinke. Šúcha mi
klitoris a mám taký krásny pocit, že zabudnem na to, kde je, a užívam si.
Zobudím sa s rukou v nohavičkách, prsty mám na klitorise a celým
telom mi pulzuje orgazmus. Silno sa urobím a pritom prudko dychčím.
„Mal, si v poriadku? Je takmer pol ôsmej. O pätnásť minút musíme ísť.“
Pri Paigeiných slovách vyskočím z postele. Stojím uprostred izby
a na niekoľko sekúnd ma zaplaví panika.
Rozhýbem sa, utekám do kúpeľne, rýchlo si umyjem zuby a nanesiem
mejkap. V chvate si vypnem vlasy. Bežím do izby, nájdem nejakú spodnú
bielizeň, čierne nohavice a fialový pulóver. Nič zvláštne, ale mám len päť
minút, aby som všetko stihla. Napokon si obujem čierne lodičky
na podpätkoch.
„Mobil!“ kričí Paige z kuchyne. Bežím späť do izby a vezmem ho
z nočného stolíka. Paige už stojí pri dverách, má pre mňa termosku kávy
a drží otvorené dvere. „Poďme. Ešte budeme čakať na výťah.“
Obe bežíme popri troch blokoch do práce a presne o ôsmej stláčam
bezpečnostný kód na výťahu. Asi som si včera po poslednej esemeske
Ozovi zabudla nastaviť budík. Pri spomienke naňho vytiahnem z kabelky
mobil, ale potom si spomeniem, čo som mu posielala včera večer.
Zahryznem si do spodnej pery, aby som sa neusmiala. Naozaj chcem vidieť,
čo povedal na tie fotky?
Rozhodnem sa, že počkám, kým nebudem sedieť za svojím stolom, aby
som mala trochu súkromia. Vložím mobil naspäť do kabelky. Pozdravím
ľudí vo výťahu a vyveziem sa na poschodie. V kancelárii pozdravím Lindu
a vidím, že som zasa porazila Erica. Už tretí raz po sebe. Skyler si vešia
kabelku, pozdravím ju, aj ona asi práve prišla.
„Dobré ráno,“ poviem a testujem, akú má náladu.
„Ahoj. Priniesla si si dnes obed? Ja som si zabudla,“ začne.
„Nie, zaspala som. Aj ja som si zabudla obed. Nenajeme sa v bufete?“
opýtam sa s nádejou, že bude súhlasiť.
„Dobre. Včera mi v tom šalátovom bare chutilo.“ Usmejem sa a sadnem
si za stôl. Som rada, že sa naše priateľstvo obnovilo. Neviem, čo včera
rozčerilo vodu, ale zdá sa, že Skyler je pracovitá, a rozumiem tomu. Najmä
keď robíme s niekým ako Eric, ktorý sa len vezie.
Zhlboka sa nadýchnem, vyberiem mobil a ťuknem na správy. Vidím
od Oza len jednu, čo ma trochu sklame. Kliknem na ňu a usmejem sa.
 
Oz: Ak toto čítaš, určite som už zomrel a som v nebi. Moja krásna Mallory,
niet slov, ktorými by som opísal Tvoju krásu…
 
Predstavím si, ako spí. Znovu pocítim šteklenie medzi nohami
a spomeniem si na orgazmus z minulej noci. Bože. Rýchlo mu napíšem
správu, ale asi je na nejakom stretnutí. Pre časový posun neviem, čo práve
môže robiť.
 
Ja: Dobré ráno. Som rada, že sa Ti tie fotky páčili. Možno by si mi mohol
dnes poslať nejaké zábery Ty? Chcem vidieť, čo máš pod tým sexi oblekom.
Chýbaš mi. Bozky…
 
Strčím mobil do kabelky a vrátim sa k práci. Čaká ma rušný deň a Linda
nám dala niekoľko nových informácií o údajoch, ktoré treba vkladať
do štatistiky. Je to dosť práce, ale som šťastná, že som tu a som súčasťou
tímu.
 
Krátko pred poludním vyjde Linda zo svojej kancelárie a všetkým povie,
aby sme si na chvíľu dali pauzu. Vysvetlí, že začínajú pracovať s novým
integračným programom, a opýta sa, či ho poznáme. Robila som nejaké
projekty o výskume údajov ešte na výške a používala som práve tento
program. Linda zažiari, keď jej to poviem, ale len preto, že ma nebude
musieť zaúčať. Budem taká malá šéa nášho tímu a vysvetlím kolegom,
ako sa program používa na dosiahnutie maximálnych výsledkov. Všetci sa
napokon dohodneme, že najprv si urobíme prestávku na obed a potom sa
do toho pustíme. Tesne predtým, ako sa chystám zísť dolu, cinkne mi
v počítači nový e-mail.
 
Od: TvojOZ@gmail.com
Predmet: Dlhý deň…
Ahoj, zlatko. Dostal som Tvoju správu. Dnes som však musel tvrdo
pracovať a len teraz mám prestávku.
Vidím, že u Vás je čas obeda. Stále plánuješ zostať v bufete, ako som Ťa
požiadal? Prosím, povedz, že áno. Mám o Teba stra. Chcem s Tebou stráviť
nejaký čas pri telefóne. Povedzme o ôsmej Vášho času? Dopraj mi ho, sladká
Mallory. Veľmi mi ýbaš.
S láskou Oz
 
Viem, že ma Skyler čaká, preto mu rýchlo napíšem odpoveď:
 
Od: MSullivan@OsbourneCorp.net
Predmet: RE: Dlhý deň…
Práve idem do bufetu a určite si večer pre Teba nájdem čas. Aj Ty mi
ýbaš!
Bozky, Mallory
 
 Stlačím gombík odoslať, zatvorím počítač a vezmem si kabelku. Je to
rýchly obed, lebo Skyler sa chce čo najskôr vrátiť, začať pracovať
v programe a nezdržiavať sa, kým ho budem vysvetľovať Ericovi.
Po návrate do kancelárie sa pustíme do práce a nezastavíme sa, až kým
k nám nepodíde Linda.
„Hej, už je päť preč. Musíte ísť.“
„Naozaj?“ Pozriem sa na hodinky a vidím, že má pravdu. Eric povedal už
pred chvíľou, že ide do odpočivárne, a zrejme sa nevrátil. Skyler a ja sme
zarezávali celý deň, tak sme sa pohrúžili do práce, že sme si nič okolo seba
neuvedomovali.
„Dobrá práca, dámy. Naozaj ste na mňa urobili dojem.“ Linda sa usmeje,
obráti sa a vojde do svojej kancelárie.
„Vďaka za pomoc,“ povie Skyler, kým si zbieram veci.
„To nič. Rada sa podelím o informácie, ak to inému uľahčí prácu.“
Zvezieme sa nadol výťahom, v hale ma čaká Paige.
„Skyler, zoznám sa s mojou spolubývajúcou Paige. Paige, toto je ďalšia
stážistka Skyler.“
Podajú si ruky a pozdravia sa. Spomeniem si, ako sa včera Paige tvárila
pri Joelovi. Vzápätí si uvedomím, že nemá rada mužov.
„Zajtra večer ma pozývate ísť s vami von, pravda?“ ozve sa Paige
a pozrie na mňa.
„Áno, uvidíme sa. A pekný večer,“ lúči sa Skyler.
„Objednáme si dnes večer nejaké jedlo? Som hladná,“ poviem cestou
domov.
Pritom si kontrolujem mobil a čítam niekoľko správ od Oza. Píše mi, aby
som sa bezpečne dostala domov a že sa teší na náš večerný rozhovor.
Všimnem si, že Kapitán nás znova sleduje, ale Paige to nekomentuje, preto
to nechám aj ja bez povšimnutia. Snívam o pyžame a posteli, som unavená
a dnes večer sa mi nechce premýšľať o mužoch.
  
14

Mallory
 
 
Je pred ôsmou, zatvorím notebook, vezmem mobil a mierim do svojej
izby. Poslednú hodinu som si pozerala na rôznych fórach informácie
týkajúce sa nového programu, čo používame v práci. Dozvedela som sa
niečo, čo nám určite pomôže.
S Ozom sa chcem rozprávať v súkromí a nie som si istá, ako dlho to
potrvá. Paige povedala, že má nejakú prácu, a šla do svojej izby hneď
po večeri. Ja som odložila riad a prichystala si veci na ráno.
Len čo si ľahnem do postele, v ruke mi zavibruje mobil.
Uškrniem sa, lebo vidím na displeji Ozovo meno.
„Ahoj,“ pozdravím ho a položím si hlavu na vankúš.
„Mallory,“ šepne a mne na chrbte naskočia zimomriavky.
Už asi miliónty raz si dnes prajem, aby tu bol so mnou.
„Chýbam ti?“ ozvem sa hravo a zvodne.
„Viac, ako si vieš predstaviť.“
„Povedz mi, aký si mal deň. Možno mi tak budeš menej chýbať. Budem
mať pocit, akoby som bola s tebou.“
„Páči sa mi, keď hovoríš, že ti chýbam.“ Hlas má hlboký a znie blízko.
Ako keby ležal vedľa mňa na posteli a nebol na opačnom konci sveta.
Usmejem sa, nikto ma doteraz nedonútil usmiať sa po niekoľkých slovách.
„Minulý rok som tu kúpil jednu spoločnosť a bolo treba nejaké veci
dokončiť, aby som ju predal.“
„Predávaš spoločnosti tak rýchlo?“
„Urobili sme v nej náhle a rozsiahle zmeny, takže kupujúci sa našli
rýchlo. Dokonca sa o ňu pobili. Povedali sme cenu a oni ju stále zvyšovali
ako na dražbe. Dnes sme celú akciu dokončili.“
Nastane pauza, počujem šuchot, potom vydýchne. „Porozprávajme sa
o fotkách, čo si mi poslala včera večer.“
Pretiahnem tvár, ale rozhodnem sa vytrvať. On ma o ne požiadal a ja
som splnila jeho prianie.
 Možno som to trochu prehnala a namiesto odhalených intímnych partií
som si mohla fotiť napríklad našpúlené pery.
„Ktorá sa ti páčila najviac?“ zaflirtujem, akoby sa nič nedialo. Hádam to
nejako zvládnem.
„Prvá. Usmievaš sa na nej a si krásna, až ma bolí srdce. Začínam ňou
deň.“
Jeho odpoveď ma prekvapí, myslela som si, že tie nemravné sa mu budú
páčiť viac.
„Naozaj?“
„Naozaj. Kiežby som ťa mohol vidieť teraz. Tvoje mäkké pery a ružové
líca. Viem si ťa predstaviť, ako ležíš v posteli, vlasy máš asi zopnuté
do chvosta, ale strapaté ako na tých fotkách. Máš odhalenú dokonalú šiju,
čaká na moje bozky. Čo robíš práve teraz, Mallory? Ako blízko som?“
Pri jeho slovách mnou prejde horúčava a zrazu mám pocit, akoby v izbe
bolo sto stupňov.
„Si veľmi blízko. Chýba mi moje tričko,“ doberám si ho.
„Robí ti spoločnosť?“
„Mám ho práve teraz na sebe, zlatko.“
„Žartuješ.“ Určite ho nemá oblečené.
„Ach, nežartujem, mám ho na sebe a nič viac. Chcel som ťa voňať, keď sa
s tebou rozprávam. Spávam v ňom, odkedy sme sa rozlúčili.“
Malo by to byť hlúpe, ale nie je, naopak, viac ma to rozpaľuje.
„Čo ešte máš na sebe?“ zatiahnem, aby mi povedal viac.
„Veď vravím, len tvoje tričko, Mallory. Nič iné. Celý deň som myslel
na tvoje fotky, potreboval som sa uvoľniť. A nevzal som ti len tričko, zobral
som ti aj nohavičky,“ prizná sa. Počujem, že dychčí, a predstavujem si, ako
ovoniava moje nohavičky a hladká si úd. Pocítim horúčavu medzi nohami.
Túžim mu pri tom pomôcť. Chcem, aby sa cítil tak dobre ako ja vtedy
v aute.
„Čo môžem pre teba urobiť?“ opýtam sa rovnako zadychčane a bradavky
sa mi vztýčia.
„Chcem, aby si si strčila ruku do nohavičiek a jemne sa dotkla svojej
škáročky, zlatko. Povedz mi, či je vlhká.“
Pri tých slovách pocítim ďalší nával horúčavy a viem, že som vlhká aj
bez toho, aby som sa ohmatávala. Nikdy sa so mnou takto nikto
nerozprával a vzrušuje ma to, viac ako som čakala.
 Urobím, čo mi povie, strčím si ruku do nohavičiek a dotknem sa vlhkej
vagíny. Pri tom pocite zadržím dych. Je na dotyk veľmi citlivá.
„Už si vlhká, však, zlatko? Tvoja sladká dierka túži po mojej pozornosti.“
Zastonám do telefónu a dotknem sa klitorisu.
„Aj mne celý deň stál, keď som si pomyslel na to, ako chutí tvoja
mušlička. Aj dnes ráno si mi veľmi chýbala, až som sa urobil do spodnej
bielizne a myslel som na to, čo by som ti najradšej spravil.“
„Oz,“ šepnem a pocítim pod prstami pulz.
„Tak je to, Mallory. Šúcham si ho aj teraz a počúvam, ako masturbuješ.
Urobím sa naraz s tebou, zlatko, ani o sekundu skôr. Kiežby som bol
pri tebe a mohol ti oblízať všetok ten med spomedzi nôh.“
„Bože.“ Predstavím si ho medzi svojimi nohami a som takmer na vrchole.
„O tom snívam, zlatko. Ako ti ju vylížem, až nebudeš vedieť normálne
chodiť.“ Počujem, ako si ho trie, a neviem, ako dlho ešte vydržím. Ani
neviem normálne rozmýšľať, taká som vzrušená. „Je panna, zlatko? Je tvoja
mušlička nedotknutá?“
„Áno,“ zastonám pri jeho slovách a celé telo sa mi chveje. Povedala by
som mu čokoľvek, v tejto chvíli by som sa mu priznala s hocičím. Sľúbila
by som mu všetko, len aby rozprával ďalej.
„Dobré dievča, Mallory. Presne to som chcel počuť. Budem jediný, kto sa
ťa dotkne. Uchránila si sa pre mňa.“
„Áno,“ zastonám hlasnejšie a celé telo sa mi napne, lebo som blízko
k vyvrcholeniu.
„Urob sa, láska.“
Jeho slová ma zrazia z okraja priepasti, prehnem chrbát a nohy sa mi
napnú. Je to silné a na druhej strane počujem jeho stony, lebo práve
vyvrcholil. Zaplaví ma pritom ešte silnejší orgazmus.
Ležím na posteli a som absolútne mimo. Potím sa a akoby som v tele
nemala nijaké kosti. Snažím sa chytiť dych.
„Zlatko, žiješ?“
Zasmejem sa do telefónu, líca mám horúce. Po tom všetkom sa predsa
nemôžem ostýchať.
„Takmer nie. A ty?“
„Asi som dnes druhý raz okúsil raj.“ Počujem v jeho hlase smiech
a zatúžim po ňom.
„Chýbaš mi. Nie je priskoro, aby som niečo také cítila?“
 „Moja sladká Mallory, nemáš potuchy, aký som šťastný, keď to hovoríš.
Budeš späť v mojom náručí, skôr ako sa nazdáš.“
„Dobre. Dnešné ráno sa mi vôbec nepáčilo.“
„Sľubujem, že ťa budem každý deň rozmaznávať.“
„Dohodnuté.“
„Teraz si potrebujem pospať. O niekoľko hodín musím vstať.“
Pozriem sa na hodinky a vidím, že je po deviatej. Musel sa zobudiť, aby
mi zavolal. Pre mňa je ešte priskoro ísť spať, ale zrazu som nesmierne
unavená.
„Aj ja si pôjdem asi skôr ľahnúť. Zajtra budem dlhšie hore, dnes si to
naženiem.“
„Dlhšie hore?“ opýta sa so záujmom.
„Ideme von, spomínala som ti. S nejakými priateľmi po práci. Do baru
vedľa firmy.“ Hovorím to tak, ako keby som žiadala o povolenie. „Paige
pôjde so mnou,“ dodám, aby vedel, že tam budem mať priateľku.
Mlčí tak dlho, až odtiahnem mobil od ucha, aby som sa presvedčila, či sa
neprerušilo spojenie.
„Oz?“
„Som tu,“ ozve sa, ale z hlasu mu nič nevydedukujem.
„Asi som sa zabudla pred tebou o tom zmieniť. O nič nejde. Pôjdeme
po práci na drink a potom sa vrátim domov. Možno by sme si mohli
zavolať?“ navrhnem, aby som mu trochu zdvihla náladu.
„Dobre, uvidíme.“ Nastane pauza, znie to, akoby sa prechádzal hore-dolu.
„Je to v poriadku. Teraz si pospi, zlatko. Porozprávame sa o tom zajtra.“
„Si si istý?“ Je čudné dohadovať sa s ním o tom, ale spomínam si, ako
som sa cítila, keď bol v tom nočnom klube a ja som mu zavolala. Nechcem,
aby to isté prežíval on, preto sa to snažím vyriešiť dopredu. „Môžem to
presunúť…“
„Nie, naozaj je to v poriadku, zlatko. Porozprávame sa o tom zajtra. Mala
by si sa v noci poriadne vyspať. Nezabudni si nastaviť budík.“
Zasmejem sa a spomeniem si, aký zhon som mala dnes ráno. „Budem sa
snažiť.“
„Chýbaš mi, Mallory.“
„Aj ty mi chýbaš, Oz.“
Ukončím hovor, nastavím si budík a pritiahnem prikrývku. V duchu si
opakujem, ako mi chýba, a skôr než zaspím, preblesne mi hlavou zvláštna
myšlienka.
 Nespomínam si, že by som mu povedala, že som si zabudla nastaviť
budík.
  
15

Mallory
 
 
Znovu sa pozriem do e-mailovej schránky, či tam niečo nemám.
Nadarmo.
Stále nič.
Celé doobedie sa vôbec neozval a teraz je už popoludnie. Naozaj som
príliš závislá od jeho správ. Napriek všetkému, toto sa na Oza nepodobá.
Nevyzerá to naňho, keď si spomeniem, ako pozorne sa ku mne správal
minulý týždeň. Ustavične mi niečo posielal, hoci aj krátku vetu alebo milý
obrázok. Okrem toho je čudné, že ho poznám len týždeň, ale akoby sa stal
prvkom môjho každodenného života. Už je súčasťou môjho nového života
tu v New Yorku. Je ňou od môjho prvého dňa. Dokonca aj teraz naňho
myslím. Nepretržite ho mám v hlave, držím sa ho, cítim veci, ktoré som
nikdy predtým necítila.
Mám dojem, že som preňho veľmi dôležitá. Mimoriadna, hoci robí
detinské veci. Napríklad keď ma chcel vidieť a priniesol mi raňajky alebo
povedal, že potrebuje počuť môj hlas. Roztápam sa však najviac pri poznaní,
že ma stále kontroluje. To sa mi doteraz nestalo. Viem, že už som v takom
veku, že nepotrebujem nad sebou kontrolu, ale je dobré mať v živote
niekoho takého. Niekedy je fajn, keď sa ma niekto opýta, či som jedla,
a bojí sa o mňa. Malo by ma to asi hnevať, ale to dokazuje, ako ma má rád
a ako mu na mne záleží.
Jediný človek, ktorého som doteraz mala skutočne rada, je Paige. Ona
jediná je súčasťou môjho života tak dlho, aby som ju mala rada. Všetci
ostatní, ako sa zdá, len tak poletujú, prídu a rýchlo zmiznú. Občas sa niekto
objavil, ale život beží ako opreteky. Nikdy som sa nestihla k nikomu
pripútať tak rýchlo. Vlastne som sa vôbec nedokázala k niekomu primknúť.
Učila som sa držať určitý odstup, lebo mi to lámalo srdce. S Ozom je to
niečo iné, moje city sa líšia od toho, čo cítim k Paige. Toto je životná zmena.
Už aj tá predstava ma ľaká. Je veľmi skoro, aby som mala také sny. Snažím
sa všetko radšej vytlačiť z mysle. Ide o prítomnosť. Nemôžem predsa
myslieť na to, či mi zlomí srdce, ak si vybudujem nejaký vzťah. Chytím sa
príležitosti a uvidím, kam ma zavedie.
Možno je dnes Oz naozaj veľmi zaneprázdnený. Pracuje, aj ja by som
mala pracovať, nie každých päť minút civieť na telefón a premýšľať
nad naším vzťahom ako nad nejakou matematickou rovnicou.
„V Nordstrome je výpredaj,“ oznámi Skyler a zdvihne hlavu nad priečku.
Prekvapí ma tým. „Veľký.“ Roztiahne ruky ako krídla, ukazuje, aký
rozsiahly je ten výpredaj. „Dva bloky odtiaľto.“ Ukáže cez plece.
„Vynecháme teda obed?“
„Stojí to za to. Okrem toho na tom mieste, kam pôjdeme po práci, sa dá
najesť, takže si môžeme dopriať jedlo aj namiesto obeda.“
„Super,“ usmejem sa a chystám sa vypnúť obrazovku na počítači. Ešte
naposledy skontrolujem e-mailovú schránku. Nemám už nad sebou nijakú
kontrolu, čo sa týka Oza. „Aj ja potrebujem nejaké nové oblečenie
do práce,“ dodám, vezmem si zo spodnej zásuvky kabelku a strčím do nej
mobil.
„Viem. Ženy sa tu veľmi pekne obliekajú. My s priateľkou máme
rozdielne veľkosti, takže si nemôžeme požičiavať oblečenie.“
Vyjdeme do chodby k výťahu.
„Moja spolubývajúca je drobná. Ja sa do jej vecí nezmestím. Našťastie,
máme aspoň rovnaké číslo topánok.“
„Aspoň to,“ prikývne Skyler a stisne privolávač výťahu.
„Toto si oblečieš dnes večer?“ ukáže na moje oblečenie. Mám na sebe
obyčajné čierne nohavice a bielu hodvábnu blúzku s veľkou mašľou
pod krkom.
„Mám pekné fialovo-strieborné šaty. Prezlečiem sa pred odchodom, ale
budem mať tieto topánky.“
Ukážem topánky. Sú fialové a podpätky pokrývajú trblietky. Paige si ich
kúpila asi pred rokom, ale v podstate sú teraz moje. Som nimi doslova
posadnutá a zakaždým sa snažím kúpiť si niečo, čo by sa k nim hodilo. Aj
teraz na to myslím a stavím sa, že vo fialovej podprsenke a v nohavičkách
by som v nich vyzerala poriadne sexi. Určite si v Nordstrome pozriem
nejakú spodnú bielizeň. Možno sa aj odfotím v kabínke a pošlem fotku
Ozovi. Hádam mi potom odpíše.
„Sú super,“ súhlasí Skyler, keď sa na ne pozrie. Výťah cinkne v hale a obe
vystúpime.
„A čo ty? Čo si oblečieš?“
 „Mallory,“ začujem za sebou Paige. Prerušila Skyler, skôr ako mi stihla
odpovedať. Obe sa obrátime a sledujeme, ako sa k nám náhli.
„Kam ideš?“ opýta sa, keď je konečne pri nás.
„Do Nordstromu, je tam výpredaj. Zavolala by som aj teba, ale vravela si,
že si mala obedňajšiu prestávku už pred hodinou.“
Trochu prestúpi na mieste, potom sa obzrie. Pozriem tým smerom
a vidím, ako na nás civie Kapitán.
„Sleduje ťa všade?“ Pomyslím si, že ten Kapitán je poriadne čudný, vraj
šéf bezpečnostnej služby. Okrem toho mám pocit, že Paige sa celkom
pozdáva.
„Sme asi nejako spojení,“ mávne rukou, zjavne sa nechce o ňom baviť.
„Teraz nemôžeš ísť nikam, potrebujem s tebou stratiť slovo.“ Zdá sa, že sa
tak ponáhľala, až je bez dychu.
„To je v poriadku. Môžem ísť aj sama,“ ozve sa Skyler.
„Prepáč, teda nabudúce,“ ospravedlňujem sa. Som sklamaná sama
zo seba, že ju takto zrádzam, ale je mi jasné, že Paige sa potrebuje so mnou
súrne zhovárať.
„Potom sa nepaprč, keď sa vrátim s plnou taškou vecí za polovičnú
cenu,“ doberá si ma Skyler. Kývne hlavou a vykročí k dverám.
„Ideme tam?“ ukážem na lavičku v kúte veľkej haly. Paige prikývne
a zamierime k nej.
„Čo sa deje? Normálne si ma vydesila.“
„Myslím si, že by sme si mali zadovážiť domáce zviera.“
„Myslíš si, že by sme si mali zadovážiť domáce zviera,“ zopakujem, aby
som sa ubezpečila, že som ju dobre počula.
„Možno psa.“
„Možno psa,“ vravím znovu, nemôžem si pomôcť.
„Prestaň po mne opakovať.“
„Čože? Len sa ubezpečujem, že som ťa dobre počula. Vieš, kto stále
hovoril, že nikdy nebude mať domáceho miláčika, lebo je to oštara.“
„Možno máš pravdu, ale to je teraz jedno.“ Paige vstane.
„Som rada, že sme to vyriešili.“
Odchádza a nechá ma sedieť na lavičke. Dopekla, čo to malo byť? „Ideš?“
opýta sa ma ponad plece pri výťahu.
Vstanem a vytrčím svoju vizitku smerom k recepcii. Už ma asi poznajú,
ale stále som tu nová.
„Správaš sa čudne,“ poviem Paige, kým čakáme na výťah.
 „Stretneme sa v hale, keď pôjdeme večer na drink?“ opýta sa a nevšíma
si môj komentár.
„Nie. Príď na moje poschodie. Máme tam super toalety a ja sa chcem
prezliecť a urobiť si mejkap.“
„To znie dobre.“
Výťah cinkne a obe nastúpime. Stisnem gombík do bufetu, keďže teraz
mám čas najesť sa. Dám si niečo malé.
„Budem u teba krátko po piatej,“ povie Paige a vystúpi. Pokrútim hlavou.
Naozaj sa správa čudne. Možno jej to tu trochu udrelo na hlavu. Neviem.
Vojdem do bufetu, vezmem si šalát a sadnem si k stolu.
„Počuli ste o tom veľkom stretnutí v pondelok? Ktovie, čo sa deje. Také
sme nemávali. Ktovie, či tam bude aj sám veľký šéf,“ počujem hovoriť
dievča pri stole za mnou. Zasnene vzdychne. Netuším, o čom hovorí, radšej
si vytiahnem mobil a prezerám si schránku.
Naozaj tam mám e-mail, ale o pracovnom stretnutí, na ktoré majú prísť
všetci. Bude na prvom poschodí v pondelok zavčas ráno.
„Nikdy nechodí na stretnutia. Možno som ho videla tak štyri razy,
odkedy tu pracujem. Stále je zatvorený vo svojej kancelárii. Počula som, že
je to poriadny somár, čo je asi pravda, lebo keď som ho videla, zakaždým
bol napálený…“
Nevnímam ďalej jej slová. Som tu týždeň a netuším, či je na tom niečo
zvláštne, ak sa na poslednú chvíľu zvoláva stretnutie.
„Aj napálený je sexi. Počula som, že je slobodný,“ ženy ďalej klebetia.
„Možno keby ho nejaká dostala, nebol by taký nervák.“
„Myslím si, že je slobodný, lebo na veľkých podujatiach je vždy sám.
Niekedy si o ňom pozerám informácie na nete, stále je vraj single. Tak či
onak, má poruke sekretárku, ktorá mu stráži dvere ako buldog. Možno
s ňou niečo má.“ Obe sa rozosmejú a ja prevrátim oči pri toľkých
nechutných klebetách.
„Ja si myslím, že je ženatý.“
„Ako keby mu to v niečom bránilo.“ Znova sa obe zachichocú.
Dám si ešte niekoľko hltov a odnesiem tácku. Zamierim na svoje miesto,
ale vidím, že Skyler ani Eric sa ešte nevrátili.
Rozhodnem sa vrhnúť do práce, no stále som smutná, že od Oza dnes
nemám nijaké správy. Ako keby mi chcel pokaziť deň.
O dvadsať minút príde Skyler s taškami v rukách.
„Je všetko v poriadku s tvojou priateľkou?“ opýta sa.
 „Áno. Len sa správa trochu čudne.“ Pozriem na jej tašky.
„Tri tričká, dvoje nohavice a jedny topánky.“
„Dopekla.“
„Áno, ale topánky sú pre moju priateľku.“
„Príde dnes večer?“ zaujímam sa. Rada by som ju spoznala. Skyler o nej
často rozpráva a zakaždým sa jej rozžiari tvár. Ktovie, ako vyzerám ja, keď
Paige vykladám o Ozovi.
„Hej, bude ma čakať v hale.“
„Fajn. Ja sa s Paige stretnem tu, lebo sa chcem najprv prezliecť.“
„A ten tvoj dnes príde?“ usmeje sa, ale trochu ostražito.
„Nie, je mimo mesta. Pozvala som bývalého profesora z vysokej školy,
ktorý je tu tiež nový. Neviem však, či napokon príde.“
„Ten profesor?“ zdvihne obočie, keď sa to opýta. Spomeniem si
na podobnú reakciu u Paige.
„Áno, prečo je to čudné? Aj Paige sa tvárila zvláštne.“
„Len som zvedavá,“ povie Skyler a položí tašky na stôl. Premýšľam.
Možno som na Joela nenatrafila len tak náhodou. Napísal mi super
odporúčanie, keď som žiadala o túto stáž. V každom prípade by som mu
mala byť vďačná.
„Mám pre teba koláč.“ Vezmem ho zo stola a podám jej ho ponad
priečku. „Myslela som si, že budeš hladná po toľkom nakupovaní. Ale
najprv mi ukáž, čo si nakúpila.“
Vytrhne mi koláč z ruky.
„Odpúšťam ti.“ Odbalí ho a poriadne si z neho odhryzne. „Pustime sa
do tých spisov, aby sme odtiaľto mohli čo najskôr vypadnúť.“
  
16

Mallory
 
 
Nahnem sa nad umývadlo, nanesiem si sivé tiene a ešte raz si maskarou
namaľujem mihalnice.
„Prestaneš s tým?“ opýtam sa a pozriem na Paige do zrkadla. Prechádza
sa hore-dolu po toalete a znervózňuje ma. „Čo sa deje?“
Zastane a pozrie na mňa, potom pokrúti hlavou. „Nič. Už skonči.“
„Hneď som hotová. Upokoj sa.“ Žmurknem na ňu do zrkadla. Neznáša,
keď jej to hovorím. „Ide o toho Kapitána?“
„Nie. Možno. Neviem.“ Znova sa začne prechádzať a ja sa usmejem.
Vytiahnem si sponky a pramene hnedých vlasov sa mi rozplynú
po pleciach. Mám ich trochu zvlnené, vyzerám sexi. Spomeniem si na Oza
aj na to, že mi celý deň nepísal. Dúfam, že sa mi večer ozve.
Paige podíde ku mne a ja si balím kozmetické potreby.
„Hej, mám ťa rada. Vieš to, však?“
Pozriem sa na ňu a v jej očiach vidím obavy.
„Aj ja ťa mám rada, Paige. Je všetko v poriadku? Dnes si sa dolu v hale
správala čudne, aj teraz si akási zvláštna.“
Usmeje sa a vydýchne. „Je mi fajn. Si moja najlepšia priateľka a chcem,
aby si to vedela. Život je krátky, nie?“
Úprimne sa zasmejem a uvedomím si, že som si to isté hovorila celý
týždeň. „Úplne s tebou súhlasím.“ Objímem ju. Sme ako sestry a človek
občas potrebuje sesterské objatie.
„A teraz,“ poviem a odtiahnem sa od nej, „ideme na ten drink a trochu to
roztočíme.“
„Dobre,“ súhlasí, ale v jej hlase akoby som stále počula náznak smútku.
Osobne si myslím, že ide o toho Kapitána, ale nemala by o tom toľko
premýšľať. Žiť pre prítomnosť a hotovo. To mám v pláne aj ja. Zajtra, keď sa
Oz vráti, strávim s ním deň a dokážem mu, ako veľmi mi chýbal.
Vyjdeme z budovy a zabočíme za roh smerom ku klubu Mariina jachta.
Dosť ľudí sa tu po robote zastaví na drink, až potom idú domov. Vojdem
a všimnem si pri jednom stole Skyler a okolo nej skupinku ľudí. Podídeme
s Paige k nim a predstavím ju tým, ktorých poznám. Zároveň ma
predstavia tým, ktorých nepoznám. Je nás spolu pätnásť až dvadsať.
Vyberieme sa s Paige k baru po nejaký drink.
„Prišlo veľa ľudí,“ poznamená Paige a poobzerá sa.
„Hmm, mala by byť zábava,“ prikývnem, vezmem pivá a jedno jej podám.
„Objednajme si aj nejaké jedlo. Som hladná.“
„Si na rade,“ povie.
 
V bare strávime zopár hodín, dáme si niečo pod zub a bavíme sa.
Po niekoľkých pivách prejdem na whisky Jameson, ktorá je trochu silnejšia.
„Nemala by si toľko piť,“ poznamená Paige, keď dopijem pohárik.
„Chcem mať trochu v hlave, skôr ako pôjdeme tancovať.“ Pokrčím
plecami, akoby o nič nešlo. Zvyčajne potrebujem niekoľko drinkov, kým
vyjdem na parket. Paige si odpije piva a oprie sa o stoličku.
„Nuž, nemali by sme dlho otáľať,“ ozve sa Skylerina partnerka Jamie.
Vstane a zavlní bokmi. Všetky sa rozosmejeme. Poberiem sa za ňou
a za Skyler, ale Paige ma chytí za ruku.
„Necítim sa dobre, Mal. Nemohli by sme ísť domov?“ V očiach má
úzkosť, takže k nej pristúpim bližšie.
V tej chvíli zazriem kútikom oka Kapitána. Stojí pred klubom, akoby tam
na nás čakal.
„Máš šťastie, ten tvoj prenasledovateľ je vonku a určite nedumá o nič
lepšom, len aby nás mohol odprevadiť domov.“
„Mallory, určite som vám chýbal!“ Obzriem sa a vidím, ako sa k nám
približuje Joel.
„Ahoj!“ odvetím mu veselo. Po tých drinkoch je mi naozaj trochu
radostne. Ak to však s alkoholom preženiem, bývam pojašená.
Podídem k nemu a tľapnem si s ním. Smejem sa, lebo je to hlúpe, ale
som rada, že prišiel.
„Tak čo, baby, ideme?“ zopakuje Skyler, ktorá stojí spolu s Jamie.
Zasmejem sa a premýšľam, ako to vyriešiť.
„Kapitán, Paige sa necíti dobre. Mohli by ste ju odprevadiť domov?“
kričím naňho, lebo práve vošiel do klubu a ja chcem zaujať jeho pozornosť.
Obrátim sa k Joelovi a usmejem sa naňho. „Ideme si zatancovať. Pridáte
sa?“
Prikývne a Skyler s Jamie sa potešia. Vykročí s nimi, aj ja urobím krok,
ale potom na pleci znova pocítim Paigeinu ruku.
 „Mal, poď so mnou domov. Vykašlime sa na to.“
Nahnem sa, aby som jej pošepkala odpoveď, ale hovorím tak hlasno, že
Kapitán ma určite počuje. „Nech ťa odvedie domov on. Stavím sa, že sa
poteší.“
Paige prevráti oči a ťahá ma za sebou. Zrazu sa naštvem, že mi nechce
dopriať trochu zábavy.
„Prestaň, Paige. Idem si zatancovať a potom sa poberiem domov. Dám ti
vedieť, keď pôjdem.“
Spustí ruky a zdvihne plecia. „Dobre, idem s tebou.“ Spraví krok mojím
smerom, odmietavo zamávam rukami. „Nie, zvládnem to aj sama.“
Napálene odkráčam a premýšľam, prečo ma chce nasilu ťahať domov.
Som dospelá žena a chcem sa trochu zabaviť po náročnom dni. Bože, nie
som jej pes.
Zabočím za roh a zbadám Skyler, Jamie a Joela. Pridám do kroku, aby
som ich dobehla. Pri vchode do klubu ma znova pochytí zlosť. Keď mám
trochu vypité, rada sa zabavím a nechcem, aby mi tú zábavu niekto pokazil.
Prežila som v práci prvý týždeň a chcem si trochu užiť. Kým sme chodili
do školy, nikdy sme sa poriadne nezabavili, vždy sme sa v prvom rade
sústredili na učenie.
Vojdeme dnu a Skyler ma ťahá na parket, zatiaľ čo Jamie a Joel mieria
k baru po naše drinky. Hudba už hlasno duní. Skyler a ja napodobňujeme
pri tanci robotov a hlasno sa pritom rehoceme.
Som celá spotená, kým sa Joel s Jamie vrátia s nápojmi. Joel mi podá
ďalšiu whisky a fľašu vody. Odpijem si, whisky ma páli v hrdle a zohrieva
mi telo. Studená voda bola zjavne dobrý nápad.
Vycedím oba nápoje a vrátim sa k tancu. Tentoraz sa pridá aj Joel. Skyler
a Jamie tancujú s nami, pôsobíme ako skupinka. Smejem sa a zabávam,
naozaj chcem zabudnúť na všetku tú drinu. Aj na problémy. Nielen s Paige,
ale aj na to, že sa mi Oz neozval celý deň. Neskôr mu doma nafotím nejaké
nemravné obrázky. Ráno si ich pozrie.
Zrazu hudba spomalí.
Pozriem na Skyler s Jamie, ale tie sa už túlia k sebe. Joel sa načiahne
ku mne, no ja sa len zasmejem. Dav okolo nás sa hýbe a potlačí ma
k nemu.
Chytí ma za driek a prisunie sa ku mne. Snažím sa ho odtisnúť, aby
medzi nami zostal kúsok miesta, ale znovu ma chytí za boky a ťahá k sebe.
Už mu chcem povedať, že tanca mám dosť, keď sa dav zrazu rozostúpi
a vidím letieť päsť.
Hudba hrá ďalej. V šoku pozerám, ako sa Oz nahýna a znovu udiera
Joela do tváre. Trvá mi pol sekundy, kým zareagujem.
„Oz!“ snažím sa prekričať hudbu. Pozrie na mňa, vlasy má strapaté
a ťažko dýcha. Má na sebe džínsy a tričko a zdá sa mi, že sa potí. Bože, vari
sem dobehol rovno z Londýna? Kútikom oka vidím, že si Joel sadol,
a snažím sa mu pomôcť. Oz sa však postaví medzi nás a ja naňho
nenávistne zazriem. Stuhne, Joel vstane a priloží si dlane na tvár. Po brade
mu tečie krv a mňa pochytí voči Ozovi ešte väčšia zlosť. Pozriem na Skyler
a Jamie, obe na nás civejú s otvorenými ústami. Vtom sa Jamie nahne
a zakričí: „Máš super frajera!“
Skyler prevráti oči a ťahá Jamie k sebe, ale potom podíde ku mne. „Si
v poriadku?“
„Som.“ Obrátim sa k Ozovi a pretlačím sa popri ňom.
„Je vám niečo?“ pýtam sa Joela cez hlasnú hudbu. Oz ma chytí za driek
a ťahá ma. Ešte viac ma tým naštve.
„Nie. Prepáčte, nevedel som, že máte bodygarda. Porozprávame sa
neskôr.“ Zazrie na Oza a poberie sa preč z klubu. Všetko sa zomlelo veľmi
rýchlo. Väčšina ľudí na tanečnom parkete si nič nevšimla. Dokonca ani
vyhadzovači to nezaregistrovali a tí sú tu na to.
Oz ma objíme, nahne sa a snaží sa pritúliť ku mne celým telom.
„Pusti ma,“ odtláčam ho, ale on sa ani nepohne. „Nemôžem uveriť, že si
to urobil.“ Kopem nohami, lebo si myslím, že ma pustí, no priloží mi horúce
pery na krk a jemne ma pobozká.
Nepritúlim sa k nemu. Nedovolím to. Vôbec sa mi to všetko nepáči.
Ruky mi položí na brucho a tlačí sa ku mne bokmi. Pocítim vzrušenie
a spomeniem si, ako veľmi mi chýbal jeho dotyk. Prejde mi jednou dlaňou
po tele, zovrie mi prsník a znova ma pobozká na krk. Druhou mi prejde
po stehne, prstami sa dotýka lemu šiat.
„Je mi to ľúto, zlatko. Chcel som ťa prekvapiť, ale potom som ho pri tebe
zbadal a stratil som rozum. Veľmi si mi chýbala, Mallory. Prosím, nehnevaj
sa.“
„Vtrhol si sem, akoby ti to tu patrilo, a myslíš si, že je v poriadku mlátiť
môjho priateľa? Tak sa nemôžeš správať, Oz.“
„Mallory, nikto nesmie položiť ruku na to, čo je moje. Nikto.“
 Vymaním sa mu, hoci sa mi to nepáči, a hneď chcem byť znova v jeho
objatí. Musím však stáť nohami na pevnej zemi. Nechcem, aby si myslel, že
sa môže správať, ako si zmyslí. Pozriem naňho a takmer neodolám.
Zaškrípem zubami a rozbehnem sa preč. Som príliš napálená a potrebujem
si prebrať, čo sa vlastne stalo a čo chcem povedať. Jedno viem: hnevám sa.
Skôr ako stihnem spraviť čo len krok, znova ma pritiahne k sebe.
Opieram obe päste o jeho hruď, snažím sa ho odtlačiť, ale tentoraz ma
nepustí.
„Prestaň, Oz. Si taký… taký…“ Neviem nájsť slovo, ktorým ho
pomenovať, nechcem ho uraziť. Chcem však, aby vedel, že sa hnevám.
„Ako panda.“
Rozosmeje sa a zovrie ma silnejšie. „Ako panda?“ Chvíľu premýšľam,
napokon sa napálim sama na seba.
„Myslela som medveďa. Dopekla, pomýlila som sa.“
Opriem sa mu o hruď a vzdychnem. Pritiahne ma k sebe mocnejšie.
„Zlatko, nazvi ma, ako chceš, iba viac predo mnou neutekaj.“
Roztápam sa v jeho objatí, už sa mi nechce s ním bojovať. Tak veľmi mi
chýbal, až som to nemohla vydržať a teraz nechcem pripustiť, že mu
neviem odolať. Prechádza mi rukami po chrbte a mňa znova zaplaví
vzrušenie.
„Už to viac nerob,“ šomrem mu pri hrudi.
Prejde mi perami po krku, pocítim jeho pery na ústach.
„Vždy budem na teba dávať pozor, zlatko. O tom sa nebudeme
dohadovať. Nikdy. A nabudúce sa budem snažiť, aby som nikomu
neublížil.“
Jeho sľub mi stačí, hoci som mala na mysli aj niečo viac.
Objímem ho okolo krku a on ma pohladká po zadku.
Oblizne mi kožu za uchom a ja sa ďalej roztápam. Znova som jeho
otrokyňa. Pritískam sa k nemu celým telom.
„Oz,“ šepnem v záplave túžby.
Roztúžene mu hľadím do zafírových očí, ktoré mi tak chýbali. Prejdem
mu prstami po vlasoch a pozerám sa naňho. Mám pocit, že prešlo niekoľko
mesiacov, odkedy som ho nevidela, nie iba dní. Pritiahne ma bližšie a znova
ma pobozká na ústa.
Ten bozk je ako návrat domov a moje telo naň okamžite reaguje. Ani
nerozmýšľam, tak veľmi mi chýbal a teraz po ňom túžim. Tlačím sa
k nemu, najradšej by som ho objala nohami okolo drieku. On mi
na odplatu stíska zadok.
Preruší bozk, poobzerá sa a potom sa pohne.
„Kam ideme?“ opýtam sa a pritom ho bozkávam na bradu a krk.
„Domov.“
„Hm,“ zašomrem, kým ma ťahá z klubu k svojej tmavej limuzíne.
Viem, že je to jeho limuzína, lebo aj tá vonia medom a jantárom. Tá vôňa
ma obklopí, hneď ako sa zatvoria dvere.
Sadnem si mu do lona, chcem ho čo najviac cítiť.
„Veľmi si mi chýbal,“ šepkám mu pri šiji a vnímam jeho erekciu na tom
správnom mieste.
„Ako veľmi, zlatko?“ opýta sa a ťahá mi šaty.
Cítim jeho prsty v nohavičkách, potom studený vzduch. V zadnej časti
limuzíny je tma, ale on už je v mojich nohavičkách a strká mi prsty
ku klitorisu. Potom ich do mňa zaborí.
„Veľmi,“ zastonám, pohodím hlavou a snažím sa jazdiť na jeho hrubom
prste. Pocítim bolesť, keď do mňa strčí aj druhý, ale mám v sebe dosť
alkoholu na to, aby som na ňu vzápätí zabudla.
„Presne tak, Mallory, len si zajazdi na mojej ruke. Urob sa kvôli mne,
nech tvoje telo dokáže, komu patrí.“
Má vo mne dva prsty a palec pritisnutý na klitorise. Krútim sa dopredu
a dozadu na jeho ruke. Netušila som, aká som nadržaná, až kým som sa
znova neocitla pri ňom. A dokiaľ s ním znova nebudem, moje telo si chce
užívať.
Odtiahne sa a ja zastonám. Bola som už tak blízko. Dostala som sa už
takmer tam.
„Komu patrí toto, Mallory?“ Zovrie mi dlaňou pohlavie. Snažím sa
pritisnúť k nemu viac, lebo potrebujem to trenie, ale on sa ešte viac
odtiahne. „Povedz to, veď obaja vieme, že je to pravda. A potom ti opäť
doprajem.“
„Patrí tebe,“ zastonám prosebne. Nepopieram, čo hovorí, lebo má pravdu.
A dostanem, čo sa mi žiada.
„Oz!“ vykríknem, keď ma zaplaví orgazmus. Je rýchly, ale je taký fajn, že
s ním takmer skolabujem.
Zastonám, keď zo mňa vytiahne prsty. Chcem ich tam späť. Počujem,
ako si oblizuje ukazovák, a spomeniem si, ako veľmi mu chýbala moja chuť.
Nemôžem sa naňho hnevať.
 Takmer zaspím, napokon limuzína zastaví. Oz ma z nej vynesie von.
„Chcem s tebou spať,“ šomrem mu pri hrudi.
„Budeš, zlatko. Povedal som ti, že si chcem s tebou užiť celý deň.
A presne tak to aj bude. Odteraz.“
Usmejem sa, objímem ho okolo krku a nechám sa niesť. Je fajn byť
znovu v jeho náručí a vedieť, že sa o mňa postará. Nie je nič krajšie ako
dôverovať niekomu, do koho sa človek zaľúbil.
  
17

Mallory
 
 
Sny mám nejasné, neviem si dať nič dokopy. Vidím more ľudí a zrazu je
tam aj Oz. Je jediný, na koho sa dokážem sústrediť. Rozbehnem sa k nemu.
Cítim jeho horúčavu, ale stále je ďaleko. Chcem ho pritiahnuť bližšie, no
nedočiahnem. Túžim po ňom, ale nedokážem sa k nemu dostať.
Otvorím oči a vidím okolo seba iba čiernu tmu. Na chvíľu spanikárim,
potom však pocítim jeho vôňu. Som v jeho mocnom náručí a upokojím sa,
lebo viem, že som v bezpečí.
Na pokožke cítim chladnú plachtu a uvedomím si, že mám len
nohavičky, nič viac. Asi som zaspala Ozovi v náručí, keď ma niesol dnu,
lebo okrem limuzíny si nič nepamätám. Pozriem na nočný stolík, sú štyri
hodiny ráno. Keď sa opijem, nikdy neviem v noci poriadne spať, ale
na druhej strane nemávam opicu.
Ležím na chrbte a Oz ma objíma. Je to ten najkrajší pocit na svete. Cítim
na sebe jeho horúcu pokožku, celé telo mi ožíva od túžby. Hlavu má
na mojom pleci, dýcha mi do citlivej jamky pod krkom, až z toho šaliem.
Veľkú ruku má na mojom nahom prsníku. Spomeniem si, ako sa mi
pohrával s bradavkami. Zrazu ma zaplaví túžba a cítim, ako ma páli medzi
nohami. Túžim po ňom ako nikdy po nikom.
Načiahnem sa a prejdem mu po predlaktí aj bicepse. Pomrví sa a čosi
zašomre. Znova mu prejdem po ruke, potom po boku. Nezacítim nijakú
spodnú bielizeň a zaplaví ma ešte väčšia túžba. Mne asi nohavičky nechal,
aby sa na mňa hneď nevrhol. Pri tej predstave som šťastná. A nemravná.
Prejdem mu po boku a on sa znova pomrví. Na stehne pocítim jeho
vztýčený úd. Správam sa chlipne, vezmem ho rovno do ruky a stisnem. Je
dlhý, hrubý a ťažký, odhadujem jeho veľkosť. Cítim, ako mi pulzuje v dlani.
Snažím sa zovrieť stehná, aby sa mi trocha uľavilo. Túžim po tom, aby bol
vo mne, a asi už nevydržím ani sekundu. Presne toto som chcela a teraz
vedľa mňa leží nahý v posteli.
„Mallory,“ zašomre mi pri krku a strčí mi penis prudko do dlane.
„Oz, potrebujem ťa,“ šepnem a on ma pobozká za ucho.
 „Čo chceš, zlatko?“ ozve sa ospalo, ale znie to nesmierne sexi.
Stisnem mu ho silnejšie, až sa vedľa mňa zachveje. „Teba. Chcem teba,
Oz. Prosím.“
„Dávaj pozor, čo žiadaš, Mallory. Lebo keď ťa raz budem mať,
neprestanem.“
Hrozba v jeho hlase vyvolá vo mne ešte väčšie vzrušenie a ešte viac
po ňom zatúžim. Nemôžem tomu uveriť, doteraz sa mi to nikdy nestalo, ale
tú túžbu nedokážem potlačiť.
„Neprestávaj, prosím.“
Šomre a bozkáva ma na šiju, posúva svoje telo bližšie ku mne. V tme nič
nevidím a to umocňuje moju vášeň. Uvedomujem si každý detail aj
bez toho, aby som ho videla. Posunie sa na mňa a jeho penis mi vykĺzne
z ruky. Šaliem pri dotyku jeho horúcich pier.
Presunie sa mi medzi nohy a roztiahne mi kolená. Je trochu drsný, ale
mne sa páči, že nie je taký útlocitný. Nebolí ma to, práve naopak. Ako keby
si bral, čo chce, a jeho majetníckosť je opojná. Cítim na sebe jeho váhu,
brucho na svojom pohlaví a ústa na prsiach. Saje mi bradavky, takmer
spadnem z postele, ako sa k nemu tlačím. Nikdy predtým som nič takéto
necítila a moje telo sa prehýba, aby sa k nemu dostalo bližšie.
Pustí mi bradavku a ja od sklamania vykríknem.
„Urobím s tvojím telom také veci, zlatko. Len lež a dovoľ mi to. Dám ti
všetko, čo potrebuješ. Chcem vlastniť každý centimeter tvojho tela.“
Chytím ho za vlasy, zaborím si do nich prsty. Ťahám ich a on mi
na odplatu naťahuje bradavku a znova ju saje. Oblizuje ju, potom slabo
hryzká. Musím sa prudko nadýchnuť a šepkám jeho meno. Mučí ma
ústami, prechádza mi jazykom pomedzi prsia a každému prsníku venuje
rovnakú pozornosť.
„Spomaľ,“ šepká. Neviem, či to hovorí mne alebo sebe.
Alebo času.
Chcem, aby táto chvíľa trvala večne, ale chcem aj viac. Oz sa posunie
nižšie a bozkáva ma na brucho. Zastaví sa, aby mi vybozkával okolie
pupku. Stonám a čakám, čo bude ďalej.
„Si taká jemná, taká dokonalá,“ šomre, až mi z toho na koži naskakujú
zimomriavky. „Teraz si už moja, Mallory. Budeš pripútaná jedine ku mne
a nikdy nezapochybuješ o tom, komu patríš.“
Ešte viac mi roztiahne nohy a ja som rada, že je v izbe tma. Nevidím, čo
robí, ale cítim, ako sa červenám, keď ma cez nohavičky bozkáva rovno
na ňu.
„Nedokážem od teba odtrhnúť pery,“ šepoce a zopakuje to znovu.
Otvorí ústa a saje z nohavičiek moju vlhkosť.
„Cítim na nich tvoju sladkosť. Si taká vlhká, až ich máš celé mokré. Je to
kvôli mne, pravda? Každý kúsok tvojho tela je tu pre mňa.“ V hlase mu
zasa znie majetníckosť.
Zdvihnem boky, lebo chcem znova cítiť jeho ústa, no nedopraje mi to.
Namiesto toho mi sťahuje nohavičky za elastický pás. Čipkový materiál sa
poddá a on mi ich doslova roztrhne na tele. Tá agresivita vo mne ešte viac
zvýši vzrušenie. Na mušličke chvíľu cítim chladný vzduch, potom mi ju
prikryje perami.
„Oz!“ vykríknem, keď mi klitoris zaplaví horúčava. Krúži mi po ňom
a tlačí. Ten pocit je iný, nikdy som si nič také nepredstavovala. Roztiahnem
nohy širšie, aby sa do mňa dostal hlbšie.
Prejde mi prstami po stehne, strčí ich do mňa a slabo mi hryzie pohlavie.
Náznak bolesti zmiešaný so sladkým pocitom… až sa mi z neho krúti hlava.
Na škáročke cítim horúci dych a on vo mne stále pohybuje prstami.
Dotkol sa nejakého vzdialeného miesta, o ktorom som ani netušila, že ho
mám. Naplnilo ma to takou túžbou, že sa neviem ovládať. A Oz ju
podnecuje ďalej.
„Si taká sladko lepkavá,“ povie. Aj to počujem, aká som mokrá.
Tvár mi horí, ale je mi to jedno. Nadvihujem boky a prosím, aby mi tam
priložil ústa. Rozpaky idú bokom.
„Dopekla, už sa neviem dočkať, kedy ti tam dám vtáka. Budeš moja,
Mallory. Označkujem si každý kúsok tvojho tela.“
Strká prsty von a dnu a ja zažívam rozkoš, akú som nikdy nepoznala.
Chcem, aby sa to nikdy neskončilo.
„Tak dlho som čakal, aby som ťa smel ochutnať, aby som ťa mohol mať.
A teraz si moja,“ hovorí drsne, až agresívne. Takmer netrpezlivo, akoby
naozaj čakal celú večnosť.
Znova ku mne pritisne pery a cítim jeho plochý jazyk, ktorým po mne
prechádza. Je ako tiger, ktorý si oblizuje srsť, lenže on mi oblizuje vagínu. Je
to dokonalé tempo a ja sa zvíjam na posteli.
Jeho pevné pohyby sa pravidelne opakujú, až mám pocit, že sa už
nemôžem dostať vyššie.
Silno mu schytím vlasy, pohodím hlavou dozadu a vykríknem jeho
meno. Urobím sa na jeho prsty a tvár. Jazdím mu po ruke aj tvári,
predlžujem orgazmus, až sa podo mnou chveje celá zem. Napokon
zoslabnem a lapám dych. Orgazmus bol rýchly, ale silný a jeho ozvena mi
ďalej doznieva v žilách.
Oz sa odtiahne, aby ma pobozkal na vrchol mušličky nad klitorisom.
Potom zo mňa vytiahne prsty a to sa mi nepáči. Počujem, ako si ich
oblizuje, a trochu sa pohne.
Znova mi pobozká boky a brucho. Zastonám. Mazná sa so mnou, šteklí
ma jednodňovým strniskom na citlivej pokožke, až sa chvejem. Určite ju
budem mať poškriabanú, ale teraz mi je to fakt jedno.
„Chcem byť v tebe, Mallory,“ povie mi pri hladkom bruchu. „Berieš
tabletky?“ Jemne ma pobozká na pupok a mne sa chce pri jeho otázke
plakať.
„Nie. Ty niečo máš?“ Bože, ani nedokážem nahlas vysloviť slovo
kondóm. Prečo som na to nepomyslela skôr? V duchu sa preklínam a on
krúti hlavou.
„Nechcem ho s tebou použiť.“ Oblizne mi bok a vo mne znova narastá
túžba. „Vytiahnem ho z teba, zlatko. Chcem ťa cítiť naostro.“
Nie som hlupaňa. Chodila som na nejaké prednášky a aj v domove nám
hovorili, čo je neplánované tehotenstvo. Som však taká rozvášnená, že mu
nemôžem povedať nie. Dám mu všetko, po čom túži. Vrátane
nechráneného sexu.
„Dobre,“ šepnem.
Zastoná a pritisne sa ku mne. Bozkáva mi každý centimeter kože. Všade
cítim jeho ruky a nezaostávajú ani jeho ústa. Ako keby ma chcel vychutnať.
A ja nerobím nič, len tam ležím a dovolím mu to.
Dostane sa mi k prsiam, pohráva sa chvíľu s bradavkami, každej sa
dotkne zubami aj jazykom. Budú ma bolieť, ale teraz na to nemyslím.
Dýcham iba pre prítomnosť.
Hlavičkou penisu sa mi oprie o otvor a ja zastonám. Cítim horúčavu
medzi našimi telami. Láska ma, šúcha mi končekom klitoris a pery má
na mojom krku. Je všade, cítim to všetkými nervovými zakončeniami. Sú
v pohotovosti a každý jeho dotyk ja ako sladký oheň.
„Mallory,“ vysloví moje meno, až ma zabolí v hrudi. Nemám silu povedať
mu nie.
„Oz, prosím, miluj sa so mnou.“
Zrazu ho do mňa vrazí a ja pocítim bolesť. Prstami mi zviera bradavku
a pery má na mojom krku, takže si to až tak veľmi neuvedomujem. Je už
celý vo mne, nehýbe sa, aby som si trochu zvykla. Funguje aj to, že ma
rozptyľuje.
„Moje sladké dievčatko. Ani nevieš, ako dlho som čakal na túto chvíľu.“
Pomedzi slová prerývane dýcha, zdá sa mi, že je tesne pred vrcholom.
Objímem ho rukami aj nohami, držím ho tesne pri sebe. Chcem mu svoje
telo ponúknuť ako odmenu, túžim mu dať celú seba. Mám pocit, akoby som
sa vracala domov.
Akoby sme obaja celý život čakali na túto chvíľu, prebehne medzi nami
niečo zvláštne. Zaplaví ma jeho známa vôňa a ďalej mi bozkáva každý
centimeter odhalenej pokožky.
Pohybuje sa pomaly a sladko, jeho penis v mojich útrobách akoby ma
preberal k životu. Oz sa trochu šmýka po tenkej vrstve potu na mojej
pokožke a opatrne sa pohybuje. Je to viac ako erotické. Akoby sa medzi
nami vytvorila vášeň, ktorá pomáha spojiť naše telá tým najprvotnejším
spôsobom. Túžba medzi nami je taká prapôvodná, že nás nemôže nič
rozdeliť.
Jeho nahý úd je vo mne ako čosi zakázané, ako voľačo proti pravidlám.
Nič nás nechráni a to pridáva na tajomnosti. Tým viac som vzrušená. Aj tá
nezodpovedná časť mojej bytosti si to užíva. Nikdy predtým som to
neurobila a cítim sa nemravne a zároveň sladko. Nadvihnem boky, chcem
ho mať v sebe čo najhlbšie a on nado mnou vzdychá. Obaja vieme, čo
robíme a kam to môže viesť, ale jeho nahý úd sa neprestáva vo mne
pohybovať.
Snažím sa okolo neho stiahnuť vnútorné svaly a som takmer na vrchole.
„Oz,“ zastonám a v hlase mi zaznie túžba.
Odtrhne ústa od môjho krku a presunie ich k uchu.
„Dovoľ mi urobiť sa do teba, zlatko. Nebudem ho vyťahovať.“ Hlbokým
hlasom mi hovorí to, čo by som nemala dovoliť, ale prečo ma to tak
vzrušuje?
Prirazí ešte tvrdšie, tlačí sa do mňa. Akoby som ho sama prosila, aby to
spravil.
„Postarám sa o teba, zlatko. Postarám sa o všetko.“ Odhrnie mi vlasy
z tváre a oblizne mi krk. „Si moja, Mallory. Nikdy ťa nepustím.“
„Bože, Oz.“ Znova stiahnem svaly a viem, že sa urobím.
Tlak vo mne narastá a jeho úd ma dokonale vypĺňa.
Stoná a trie sa mi o klitoris. Ani už tak nedoráža. Chce byť vo mne čo
najhlbšie.
 „Prosím, zlatko,“ povie a oblizne mi ušný lalôčik.
Zaplaví ma túžba a som na pokraji orgazmu. Nie je to správne, ale keď
som s ním, mám pocit, že všetko je, ako má byť. Akoby som konečne našla
svoju druhú polovicu a je prirodzené, že sa delím o svoje telo. Robíme to
spolu nahí a je to dokonalé.
„Dobre,“ šepnem.
Kapitulujem, dávam mu všetko, čo chce. Dávam mu seba.
Silný svalnatý chrbát sa mu napne pod mojimi rukami, snaží sa do mňa
dostať čo najhlbšie a ja sa urobím.
„Oz!“
Vykríknem a vnútro mi pulzuje. Cítim pulz aj v jeho penise, vyprázdni sa
do mňa. Orgazmus pretrváva, hoci si uvedomujem, že sme vykonali
nesprávnu vec. Nemohla som svoje telo zastaviť, nedokázala som mu
zabrániť, aby takto reagovalo. Sex naostro je nádherný a nemravný, ale
sladký ako med. Vlastnícky a prapôvodný a ja som práve prežila najsilnejší
orgazmus v živote.
Konečne sme sa jeden druhému oddali tým najintímnejším spôsobom.
Nemyslím na to, čo to môže znamenať. V tejto chvíli som celá jeho, nechám
sa ňou unášať. Takto blízko som ešte s nikým nebola. Nemyslím na nič iné,
len na tú krásu, čo sa medzi nami práve odohráva.
Zrazu som unavená, vyžmýkaná z orgazmov a moje telo už nemá
energiu. Pokúšam sa pritisnúť k Ozovi, ale prsty sa mi zošmyknú z jeho
chrbta. Ani nohy nemajú silu objímať ho.
Neviem, ako som zaspala, kedy ho zo mňa vytiahol. Viem jedine to, že
som ho videla vo svojich snoch, ako ma drží a hovorí, že ma ľúbi. A možno
to vôbec nebol sen.
  
18

Mallory
 
 
Ležím na chrbte a ranné slnko nazerá do izby cez vysoké okná
na vzdialenej stene. Oz leží na bruchu a objíma ma jednou rukou.
Spomínam si na predchádzajúcu noc. V mysli sa mi prehráva, ako čudne sa
správala Paige a aká som k nej bola odporná. Musím sa jej za to
ospravedlniť. Vyletela som na ňu, hoci som nemala. Aj na vysokej škole
ona bola tá zodpovednejšia, ťahala nás domov, hovorila, že si to užijeme
po promócii. Asi sa jej to včera večer vrátilo. To sa mi na Paige páči
a zároveň nepáči. Veľmi jej na mne záleží a občas sa ku mne správa ako
kvočka. Už by som si hádam zaslúžila aspoň občas aj trochu slobody.
Možno sa cestou domov niekde zastavím a kúpim jej obrovskú pizzu
a Red Bull ako ponuku na zmier. A trochu sa porozprávame.
Teraz je tu však Oz. Prejdem mu prstom po tetovaní na ramene.
Nevedela som, že ho má. Vždy je až po krk zapnutý v obleku. Pripomenie
mi to, ako málo o ňom v skutočnosti viem a ako ďaleko sme zašli včera
v noci. Chcela som sex, ale dovolila som mu, aby to pustil do mňa. Stále
cítim vlhko medzi nohami, no neľutujem to. Nikdy v živote som k nikomu
nič podobné necítila.
Spomeniem si, ako Oz udrel Joela, aj na to, že sa mu čosi blyslo v očiach.
Niečo hlboké a temné. Bola to len žiarlivosť alebo aj niečo viac? Muselo to
byť čosi, čo sa udialo v tej chvíli, lebo väčšinou je Oz milý a láskavý. Venuje
mi každé slovo, každý dotyk. Bol to výlučne hnev, čo ho v tej chvíli ovládol.
Naša posledná noc bola úplne iná. Doslova uctieval moje telo, akoby sa ho
nevedel nasýtiť. Stále sa ma dotýkal perami a nežne sa so mnou miloval.
Musím sa s ním porozprávať. O všetkom. Včera som bola pripitá, dala
som sa ľahko zmanipulovať. A bola som nesmierne rada, že ho po toľkých
dňoch znova vidím. Celý piatok sa mi neozval, čo nebolo normálne.
Napriek všetkému nemôže len tak prísť a v záchvate žiarlivosti mlátiť ľudí
okolo seba.
Opatrne sa vytiahnem z postele, aby som ho nezobudila. Kráčam
do kúpeľne a zatvorím za sebou dvere. Rozsvietim svetlo a poobzerám sa.
Musela som byť v polospánku, keď ma sem včera večer Oz priviedol, lebo si
na nič nepamätám. Dokonca ani neviem, v ktorej časti mesta sa
nachádzame.
Kúpeľňa je obrovská. Presklený sprchovací kút vyzerá, akoby sa doň
zmestilo aj desať ľudí. Pri ďalšej stene je vaňa, v ktorej by sa dalo plávať.
Táto kúpeľňa je väčšia ako celá naša obývačka. Uvažujem, že by som sa
okúpala, lebo ma bolia všetky svaly v tele. Je to však sladká bolesť a musím
sa usmiať. Dokonca sa mi páči pálenie, ktoré cítim medzi nohami. Ako keby
si ma Oz označkoval. Uvedomujem si, ako mi horia líca, a snažím sa potlačiť
rozpaky pri spomienke na to, čo sme robili včera v noci. Teraz už nemá
zmysel hanbiť sa.
Pozriem sa do zrkadla. Mejkap mám rozmazaný, pery opuchnuté
od bozkov, ktoré mi venoval. Urobím krok k zrkadlu a zbadám drobné
červené stopy na prsiach od toho, ako mi ich Oz bozkával a sal. Spomínam
si aj na to, ako ma po nich škrabkal strniskom. Vyzerám ako milovaná žena
a chcem celý víkend stráviť tým, že to budeme robiť znova a znova. Je mi
jedno, že ma z toho bolí celé telo.
Z myšlienok ma vyruší pípanie. Ozov mobil je zapojený v nabíjačke
a displej sa rozsvietil. Ukazuje, že má správu v odkazovej schránke.
Na obrazovke svieti meno Paige.
Moja Paige.
Doriti, ani som jej nepovedala, že sa nevrátim domov. Dopekla, asi sa
o mňa bojí. Zaplaví ma pocit viny z toho, ako som sa k nej v posledných
hodinách správala. Neviem si predstaviť, akú správu mohla nechať
v Ozovom mobile a odkiaľ vôbec má jeho číslo.
Vezmem mobil, prejdem prstom po obrazovke a usmejem sa pri pohľade
na svoju fotku z bufetu v práci. Kliknem na tlačidlo hlasovej schránky
a pripravujem sa na Paigeino vážne obvinenie.
„Miles, čo to malo byť? Mala som všetko pod kontrolou. Chcela som ju
odtiaľ odviesť. Vtrhol si do klubu ako vietor a zo žiarlivosti si komusi vrazil.
Čo z toho bude? Len zbytočné reči. A nielen to, zmarí ti to aj plány, ktoré si
spriadal celé štyri roky. Nezabudni, že všetci nepriatelia, ktorých si si získal
tým, že vlastníš spoločnosť Osbourne, sa dozvedia, že chodíš s Mallory.
Takže sa dostane rovno do žiary reflektorov. Len dúfaj, že si to niekto
nenafotil!“ vykríkne na záver a odkaz sa skončí.
Cítim, ako mi v ušiach šumí krv. Snažím sa dať dokopy, čo Paige vlastne
povedala. Prečo má Oz v mobile uložené jej číslo? Ako to, že som si to
vôbec nevšimla? Oz vlastní spoločnosť Osbourne? Paige Oza pozná?
Počkať. Oz si ma obkukával už štyri roky?
Ruky sa mi trasú, mobil mi vypadne a dopadne s buchotom na bielu
dlažbu, ale je mi to jedno. Musím sa odtiaľto dostať. Hneď.
Chcem utekať, ale musím ísť potichu. Srdce mi búši až v ušiach.
Potrebujem sa odtiaľto vytratiť. Zamierim naspäť do spálne a rýchlo si
nájdem šaty. Oblečiem si ich. Pri šatníku zhrabnem kabelku a topánky.
Pozriem na Oza, leží na chrbte a plachta mu prikrýva spodnú časť krásneho
tela. Najradšej by som naňho skríkla a opýtala sa, čo sa tu, dopekla, deje.
Urobím krok vpred, aby som unikla, lebo neviem, čo s toľkou záplavou
pocitov. Cítim predovšetkým hnev. Podídem k posteli a zahľadím sa
na Ozovu nahú hruď.
Prejdem mu očami po svaloch, pristavím sa tam, kde má srdce. Má tam
kurzívou vytetované Mallory.
Akoby ma ktosi udrel do brucha. Priložím si dlaň na ústa, aby som
nevydala ani hlások. To tetovanie nevyzerá nové. Pomaly a potichu
vycúvam od postele k dverám. Jemne ich otvorím a vybehnem po chodbe.
Dostanem sa na jej koniec a zbadám výťah. Stisnem privolávač a v panike
sa modlím, aby som sa odtiaľ vytratila, skôr ako sa Oz zobudí. Nechcem
od neho počuť nijaké odpovede. Chcem ich poznať od Paige.
Konečne výťah cinkne, nastúpim a stisnem gombík na prízemie. Stískam
ho opakovane, kým sa dvere nezatvoria. Až potom si uvedomím, že mi
tento výťah pripadá akýsi známy, a nielen z predošlej noci.
„Nie,“ šepnem a stískam na hrudi kabelku a topánky. Výťah zíde nadol,
dvere sa otvoria a zbadám Chucka, strážnika, ktorý vždy vonia, akoby sa
celý kúpal v Old Spice. Zatvorím oči a znova ich otvorím. Modlím sa, aby to
bol sen, ale Chuck je stále tu a široko sa usmieva.
„Dobré ráno, slečna Mallory,“ povie a kývne hlavou.
„Dobré ráno, Chuck.“ Stisnem gombík na tretie poschodie a on na mňa
čudne pozrie. Asi preto, že som nevystúpila, a určite vyzerám hrozne, ako
po prehýrenej noci.
Pohrabem sa v kabelke, aby som našla kľúče, a dvere sa zatvoria. Výťah
zastane a ja vystúpim. Kráčam rovno k našim dverám a odomknem ich.
Paige zdvihne hlavu z pohovky a ja sa obrátim, aby som zamkla.
Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnem. Neviem, čo jej mám povedať, kde
mám začať. Nie som si istá, či chcem počuť jej vysvetlenie. Desí ma
skutočnosť, ktorej mám čeliť, aj pomyslenie, čo to bude znamenať pre svet,
ktorý som si vybudovala.
Obrátim sa, Paige už vstáva z pohovky.
„Bože, Mal, mohla si aspoň…“ Zasekne sa, keď zbadá moju tvár.
Nato zatvorí oči, akoby ju niečo bolelo, čo ma ešte viac rozčúli.
„Povedal ti to,“ prehodí a otvorí oči.
Cítim, ako mi vlhnú líca a štípe ma v nose. Som taká napálená, až mi je
do revu.
Paige obíde pohovku, ale nedovolím jej podísť bližšie.
„Nepribližuj sa ku mne.“ Odhodím kabelku aj topánky a v sebaobrane
vystriem ruky. Tie slová sa mi s námahou vyderú z hrdla a Paige sa zháči.
Vidím, že aj ona má slzy na krajíčku, čo sa jej nestáva často. Slzy jej stekajú
po lícach rovnako ako mne, ale je mi to jedno. O ňu teraz nejde.
„Odkiaľ poznáš Oza?“ krútim hlavou. „Teda Milesa,“ opravím sa.
Bože, aká som hlúpa. Veď povedal Volajte ma Oz. Osbourne Corporation.
Ako som mohla byť taká hlúpa?
Paige sa poobzerá po miestnosti, akoby tam hľadala odpoveď. „Paige!“
vykríknem na ňu a strčím ju, aby konečne spustila.
„Pracovala som pre spoločnosť Osbourne, odkedy sme sa my dve
zoznámili. Mala som za úlohu strážiť ťa celý prvý ročník na vysokej.
Podávať správy, čo robíš, dávať pozor, aby sa ti nič nestalo, ubezpečiť sa, že
máš všetko, čo potrebuješ.“
„Nechápem.“ Prečo? Ničomu nerozumiem. Utriem si slzy z líca. Oz ma
nechal strážiť celé štyri roky? Nedáva to zmysel. Veď som ho spoznala len…
Potom mi to dôjde. Aj moje štipendium na Yale podporila spoločnosť
Osbourne. A muž za závesom sa stáva skutočnejší.
„Mal, prosím. Mám ťa rada ako vlastnú sestru.“
„Nehovor to. Bola to pre teba len práca.“ To mi jasne povedala. Všetko,
o čo sme sa delili, je lož. Myslela som si, že mám všetko, čo chcem, ale bolo
to klamstvo.
„Najprv áno, ale potom… veď ma počúvaj. Po čase sa to zmenilo. Mám ťa
rada, a preto ti poviem pravdu. Dočerta s Milesom. Je to komplikovanejšie,
ako si myslíš.“
Pokrútim hlavou. Nemôžem uveriť tomu, čo hovorí. Už ani neviem, čo je
skutočnosť a čo nie. Osoba, ktorá pre mňa znamenala všetko, nie je reálna.
Vôbec sa v ľuďoch nevyznám. Vidím len to, čo mám pred očami, a nie to, čo
je v nich. Mám pocit, že sa nemôžem nadýchnuť.
 „Miles je tebou posadnutý.“ Paige sa čudne zasmeje. „Posadnutý je ešte
slabé slovo.“
Vtom sa ozve hlasné búchanie na dvere, až obe nadskočíme.
„To je on,“ povie Paige, skôr ako Oz spoza dverí vysloví moje meno.
„Mallory, zlatko, si v poriadku? Otvor.“ Kľučka zaštrkoce, obe stojíme
a civieme jedna na druhú. Myslela som si, že Paige pôjde a otvorí, ale
nehýbe sa. Len na mňa zíza a po lícach jej stále stekajú tie hlúpe slzy.
Nemala by sa cítiť ukrivdená ani urazená. Oklamaná som tu ja. Nedokážem
sa na ňu pozrieť, lebo hoci sa cítim zranená, ešte viac ma bolí pohľad na ňu,
ako plače.
„Odchádzam.“ Obrátim sa, mierim do chodby, ale Paige ma chytí za ruku.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríknem hlasnejšie, ako som chcela, a pustím sa
do plaču. Akoby sa mi z tela drali von všetky city naraz a ja musím naplno
skoncentrovať sily, aby som sa nerozsypala.
„Mallory!“ kričí Oz spoza dverí. „Zlatko, si v poriadku?“ V hlase mu znie
panika a kričí čoraz hlasnejšie.
„Miles, je v poriadku. Choď domov,“ odpovie mu Paige. Na chvíľu
stíchne, potom kľučka znova zahrkoce.
„Otvor dvere, Paige.“ Tentoraz je jeho tón tvrdý a znie to ako príkaz.
Neprosí ju.
Zdvihnem obočie a čakám, čo spraví moja spolubývajúca.
„Vybrala som si teba,“ povie, akoby odpovedala na nevyslovenú otázku.
Trochu sa mi uľaví, ale vlastne je to jedno. Je po našom priateľstve. Teda
po priateľstve, o ktorom som sa domnievala, že medzi nami jestvuje.
„Vykopnem dvere!“ huláka Oz, keď mu nikto neodpovedá. Túto jeho
stránku vôbec nepoznám. Okrajovo ju naznačil v ten večer, keď udrel Joela.
„Vlastní celú túto budovu. Dokonca aj prenajaté byty,“ dodá Paige.
„Nedokážem mu zabrániť, aby šiel dnu.“
„To je jedno. Ja odchádzam.“
„Dopekla, Paige!“ hrmí Oz a trieska na dvere, až sa trasú.
Čudujem sa, že ešte nevyleteli z pántov.
„Vie to, Miles,“ ozve sa tlmene Paige, ale Oz to musel počuť, lebo
prestane búchať na dvere. Ticho hustne.
„Povedala si, že ma necháš, aby som ti to vysvetlil.“ Už nehovorí tak
tvrdo, ale jemne, tak ako sa so mnou rozpráva vždy. „Nech sa hocičo stane,
necháš ma to vysvetliť. Sľúbila si mi to.“
Opakuje tie slová, akoby boli jeho zaklínadlo.
 „Obaja vyzeráte ako klamári,“ vychrstnem.
„Nikdy som ti neklamal, zlatko. Nikdy.“ V hlase mu počuť bolesť, až mi to
trhá srdce. Celá táto vec bola lož: on, škola, moja práca, všetko. Hoci to
nebola skutočnosť, stále som ochotná hodiť všetko za hlavu kvôli láske
k nemu. Dopekla, možno som doňho naozaj zaľúbená, lebo mám pocit, že
mi pukne srdce. Kiežby som sa to radšej nikdy nebola dozvedela.
„Zlomil si mi srdce. Ruším svoj sľub,“ poviem, potom sa obrátim
a mierim do svojej izby, aby som si zbalila kufor.
Po chvíli sa vrátim a predpokladám, že tam bude Paige, ale nevidím ju.
Počujem krik v chodbe, no nerozumiem ani slovo. Nevšímam si to,
ponáhľam sa. Musím odtiaľto vypadnúť. Veď sa ledva držím na nohách
a nechcem sa tu pred nimi zložiť. Pred ľuďmi, ktorí mi toto všetko spôsobili.
„Vyhnala som ho,“ povie Paige a postaví sa do dverí.
„Dobre, možno neodišiel, ale dnu nepôjde.“
„Je mi to jedno. Nechcem tu byť ani s tebou.“
Vydá zvuk, ako keby ju to dorazilo. Ako keby som ju urazila na smrť.
Najradšej by som ju schytila a mocne objala. Musím zatínať päste, aby som
to neurobila. Klamala mi a v skutočnosti nie je moja priateľka. Nedovolím,
aby si znova zo mňa urobili blázna.
„Si napálená, to chápem.“
„Chápeš?“ posmievam sa jej. Obrátim sa, aby som na ňu videla, ale ona
zdvihne ruky a naznačí, že sa nebude so mnou dohadovať.
„Rozmýšľaj, Mal…“
„Rozmýšľaj?“ preruším ju a hodím oblečenie, čo mám v ruke, na posteľ.
„Je jasné, že som hlúpa ako poleno.“
„Chcem iba povedať, že neviem, či si niekto všimol, čo sa stalo včera
večer. Ak áno, tvoja tvár bude všade. Miles má veľa nepriateľov. Na jeho
mieste to tak chodí. Dopekla, aj vlastný otec je jeho nepriateľ.“
„To nie je môj problém.“ Obrátim sa a vyberám zo skrine ďalšie veci.
Nemám potuchy, kam pôjdem. Nemám toľko peňazí a nechcem ani
pomyslieť na to, aké drahé sú hotely. Bože, a moja práca. Pracovala som
preňho. Preklínam sa za to, že som minula všetky peniaze na hlúpe
oblečenie do zamestnania, z ktorého teraz aj tak odchádzam.
„Bude to aj tvoj problém. A nielen to, kam pôjdeš? Poznám ťa. Už
premýšľaš o tom, že skončíš v práci. Uvažuj,“ prehovára ma Paige. Musím
sa obrátiť a pozrieť na ňu. „Nepustí ťa len tak, Mallory. Ako som povedala,
je tebou posadnutý. Mám silný pocit, že bude poťahovať za všetky
povrázky, čo má k dispozícii. Zariadi, aby ťa nikde inde neprijali, a nepridá ti
ani to, že si skončila stáž ani nie po týždni. Nevyzerá to dobre.“
Hodím sa na posteľ a cítim porážku, lebo všetko, čo povedala, je pravda.
Miniem ušetrené peniaze, skôr ako si nájdem novú prácu. Premýšľam, či aj
to nebola súčasť ich plánu. Aby som nemala nijaké možnosti.
„Si šialená. Ja odchádzam. Viem, že aj ty chceš, aby som šla, a doprajem ti
to, lebo ťa mám rada. Ty si tu seď, pracuj a šetri peniaze. Potom choď, keď
to zvážiš, ale musíš mať nejaký plán, Mal. Nemôžeš zostať na ulici.“
Aj to je pravda a rozčuľuje ma to. Nie som taká hlúpa, ale nemám
potuchy, kam pôjdem.
„Vypadni,“ poviem jej. Vstane, na sekundu zaváha a obráti sa na odchod.
Skôr ako odíde, potrebujem ešte niečo vedieť. Nenávidím sa za tú otázku,
ale musím ju položiť.
„Prečo je mnou taký posadnutý?“
Obráti sa ku mne a zatvári sa súcitne. „Neviem. „A nemyslím si, že ťa
nechá len tak ísť.“
Po tých slovách odíde. Chvíľu načúvam, či sa zatvorili dvere, a vtom ma
to zaplaví ako povodeň. Už nedokážem nič zadržiavať. Zaplaví ma
neznesiteľná bolesť a znova sa cítim ako dieťa v detskom domove. Je to
pocit, ktorý som už dávno nezažila. Možno mám v osude, aby som bola
navždy sama.
  
19

Miles
 
 
Paige otvorí dvere a ja sa odlepím od steny. Podídem k nej.
„Povedala som ti, že sa to stane,“ prehodí, zamkne za sebou dvere a kľúče
si hodí do vrecka. Mal som vymeniť ten hlúpy zámok, ktorý tam dala, hneď
ako som ho videl, ale myslel som si, že ešte mám čas.
Toto všetko sa malo odohrať oveľa neskôr. Až vtedy, keby sa Mallory
do mňa zaľúbila a bola výlučne moja. Mala by byť ku mne pripútaná
každým možným spôsobom, skôr ako sa rozbije celý jej svet. Aby ma
milovala, potrebovala, aby aspoň trochu vnímala, čo k nej cítim ja.
„Prečo si to tak posrala?“ vyšteknem na Paige. Budem obviňovať
všetkých, len nie seba. Môj plán bol dokonalý. Aj dokonale fungoval až
do tej chvíle asi pred týždňom v bare. Nebol by som to urobil, keby ma
Paige uzemnila. Nemala ju vodiť do toho baru, to bola prvá vec.
„Neviem.“ Odvráti sa a vidím, ako jej po lícach stekajú slzy. Zabudol som,
ako dlho je s ňou a aké sú si s Mallory blízke. Bola tu, aby ju chránila, ale
už nie je. Moja sladká Mallory stratila aj ju.
„Kam ideš?“ Pozriem na tašku, čo má prehodenú cez plece, a premýšľam,
čo sa, dopekla, stalo. „Vráť sa a porozprávaj sa s ňou.“
„Potrebuje čas, Miles. Zlomilo jej to srdce. Vari to nechápeš? Snaž sa vžiť
do jej situácie. Myslím si, že sa do teba zaľúbila. A mne bola ako sestra.
A teraz sa všetko pokazilo. Bude potrebovať čas,“ zdôrazní. Viem však byť
veľmi tvrdohlavý, keď ide o Mallory.
Prejde popri mne, chytím ju za rameno, aby som ju zastavil. Pozrie
na mňa slzavými očami. Toto je prvý raz, čo ju vidím plakať.
„Ospravedlňujem sa, Miles. Veľmi sa ospravedlňujem. Daj jej čas.“
Odstrčí mi ruku a prejde okolo. Skôr ako sa dostane k výťahu, ešte raz sa
ku mne obráti. „Myslím si, že sa vráti do práce. Budem na ňu dávať pozor.“
Nastúpi, dvere sa za ňou zatvoria a zmizne.
Pozriem na dvere do ich bytu a podídem k nim, lebo nemôžem odísť.
Pritisnem na ne dlane a snažím sa vycítiť, čo sa deje vnútri. Veď Mallory je
druhá polovica mojej duše, mal by som byť pri nej a pomôcť jej prekonať
bolesť. Pritisnem na dvere ucho, zatvorím oči a počujem, ako narieka.
Akoby som dostal ranu rovno do žalúdka. Počul som ten zvuk už aj
predtým od inej ženy, ale zaprisahal som sa, že ho nechcem nikdy počuť
od Mallory. Moje plány zlyhali a stalo sa to, čo som si sľúbil, že sa nestane.
Nikdy nebudem ako môj otec.
„Mallory, prosím. Pusti ma dnu, zlatko. Vysvetlím ti to.“ Snažím sa
nekričať, ale môj hlas napriek tomu znie tak hlasno, že ho môže počuť.
Chvíľu čakám, no nič sa nedeje. Počujem, ako ďalej plače, a ja nemôžem nič
robiť.
Zlomil som to najcennejšie, čo som v živote mal, a nič to už nenapraví.
Zveziem sa na kolená a pritisnem chrbát k dverám. Zaslúžim si počuť,
ako jej to trhá srdce. Ja som spôsobil tú bolesť a musím si vypočuť každý jej
vzlyk. Priložím si dlane na tvár a plačem s ňou. Vždy som chcel len jedno:
ľúbiť ju a aby ona ľúbila mňa. Robil som všetko pre to, aby to vyšlo čo
najlepšie. Podaril sa mi pravý opak: ukradol som jej, čo mala, a zlomil som
jej srdce.
Jej plač ustane až o niekoľko hodín, už ho nepočujem. Dúfam, že zaspala
alebo sa trochu upokojila, že sa dá dokopy.
Tuhnú mi nohy a bolí ma chrbát, ale ani sa nepohnem od dverí.
Nepremárnim šancu porozprávať sa s ňou, nech aj na mňa kričí.
 
Sedím pred jej dverami celú noc.
Celú nedeľu.
A celú noc z nedele na pondelok. Nejem, nespím, takmer sa nepohnem.
Občas vykríkne a mne to trhá srdce. Sedím a čakám, neodídem zo svojho
miesta. Budem tu sedieť aj tisíc rokov, ak bude treba. Asi nepredpokladá, že
som tu, ale ja som vždy pri nej, aj keď o tom nevie.
Aj v pondelok ráno sedím na tom istom mieste. Viem, že je ráno, lebo
na opačnom konci chodby vidím úsvit. Sledujem východ slnka a prajem si
zazrieť jej tvár.
Konečne sa otvoria dvere.
Takmer spadnem do bytu, ale včas sa spamätám. Pozriem Mallory do očí
a zbadám tam nekonečný hnev, ktorým ma prepaľuje. Prijímam ho. Je to
lepšie ako ľahostajnosť.
„Zlatko.“
Na zlomok sekundy mám pocit, že niečo povie, ale namiesto toho ma len
prekročí a kráča k výťahu. Stisne privolávač. Potrebujem pozbierať všetky
sily, aby som ju neschytil do náručia. Musím mať nad sebou takú kontrolu,
akú som nikdy nemal. Túžim ju vziať a odniesť ju, vysvetliť jej to. Aby
pochopila, že mňa nemôže opustiť. Veď sa to skončí tak, že bude moja. Iná
možnosť neexistuje. Nedovolím to.
Naozaj. Viem, že teraz potrebuje pokoj. Už aj tak poriadne okúsila, aká
hlboká je moja posadnutosť.
Vyskočím a bežím za ňou, ale ona na mňa ani nepozrie. Kľaknem si
pred ňou na kolená, je mi jedno, ako hlúpo to vyzerá. Chcem, aby videla, že
som pred ňou ochotný aj plaziť sa. Hrdosť bokom, budem modlikať, aby ma
vypočula. Ona je môj život a ja ju nenechám odisť. Jej strata neprichádza
do úvahy, budem žiadať, aby ma vypočula, hoci aj na kolenách.
„Mallory. Musíš ma skôr alebo neskôr vypočuť.“
Znova stisne privolávač, akoby tým urýchlila príchod výťahu.
„Mallory,“ zopakujem dôraznejšie.
Dvere na výťahu sa otvoria a ja vystriem ruku. Takmer sa jej dotknem,
ale ona nastúpi a obráti sa ku mne tvárou. Vyzerá bolestne krásna. Má
na sebe čierne šaty a topánky s výraznými purpurovými podpätkami.
Všimnem si, že vlasy nemá vypnuté, čo ma trochu rozhodí. Ako keby to
urobila naschvál.
Len pokoj, pripomeniem si. „Zlatko, potrebujem ťa. Nechoď. Vysvetlím ti
to.“ Stojí ma veľa síl, aby som jej nepovedal, že ju nikdy nepustím. Tak či
onak bude znova moja. Pozrie na mňa a odvráti sa, akoby ju pohľad
na mňa bolel.
„To tetovanie by si si mal dať odstrániť.“
Dvere na výťahu sa zatvoria a ja zostanem sám. Pozriem nadol a vidím,
že nemám košeľu, len dlhé tepláky. Ani som nepomyslel na to, ako
vyzerám, keď som vybehol zo svojho bytu. Musel som sa dostať v prvom
rade k nej.
Vstanem a stisnem opačný privolávač nahor, idem do svojho bytu.
Musím sa pripraviť do práce. Potrebujem si trochu utriediť myšlienky
a prísť na to, ako nad ňou vyhrať bez toho, aby som ju musel uniesť. Dnes
mám dôležité stretnutia a nie som na ne pripravený, ale nesmiem sa na nič
vykašľať. Napriek tomu si uvedomujem, že mi predovšetkým záleží na tom,
aby som ju mal späť. Lenže potrebujem nejaký plán.
Nastúpim do výťahu a položím si ruku na srdce. To tetovanie som si dal
urobiť, keď som ju prvý raz uvidel, a nikdy som to neoľutoval. Bude tam,
kým nevydýchnem naposledy, a taká bude aj moja láska k nej.
Získam ju späť, inak zomriem. Na zlyhanie niet miesta.
  
20

Mallory
 
 
Civiem na obrazovku počítača, čísla sa mi miešajú dokopy. Myslela som
si, že prídem do práce skôr a na všetko zabudnem. Dúfala som, že myseľ mi
prestane pracovať, ale vidím pred sebou Milesa na kolenách pred výťahom,
ktorého dvere sa zatvárajú. Stálo ma veľa síl, aby som nevystrela ruku
a nedotkla sa ho.
Snažila som sa tváriť odmerane a vyrovnane, hoci som si musela pod oči
naniesť tony mejkapu. Nechcela som, aby vedel, že som na druhej strane
za dverami horko plakala.
Sedel tam celý víkend. Každú chvíľu som šla skontrolovať, či náhodou
neodišiel. Bola som si istá, že sa vzdá, ale vydržal.
Najhoršie bolo, že som chcela veľakrát otvoriť dvere. Rozcapiť ich
a poriadne naňho nakričať. Mienila som upriamiť celý svoj hnev
na niekoho alebo na niečo. Chcela som zistiť, čo sa deje, lebo som ničomu
nerozumela.
Spoločnosť Osbourne je súčasťou môjho života už dlho. Od posledného
ročníka na strednej. Nasledovalo prvé štipendium, potom stáže. Myslela
som si, že som sa o to pričinila sama, a teraz zisťujem, že nie. Myseľ ma
však neposlúcha tak, aby som si na všetko riadne spomenula. Napríklad
na skutočnosť, že som dostala prvé štipendium od spoločnosti, ktorá
všetkých odmietala. Získala som ho veľmi ľahko a potom už neprišli nijaké
ponuky.
Zarazí ma pravda Paigeiných slov. Keby som odišla, Oz by zabezpečil,
aby ma už nikto nezamestnal. Už to raz urobil, prečo by sa tentoraz
zdráhal?
Všetko mi pláva v mysli. Podrobnosti o tom, ako sa vyjadril, že už dlho
na mňa čaká. Ako Paige nikdy voči nemu nenamietala, hoci voči iným
mužom, ktorí chceli so mnou ísť na rande, mala predsudky. Vtedy som
nevedela, čo si mám o tom myslieť. Nedávalo to zmysel.
Napriek okolnostiam nechápem, prečo to všetko robil. Nemôžem si
z hlavy vyhnať tie slová, že je mnou posadnutý. Nikdy predtým som ho
nevidela, až keď som prišla do New Yorku. Pamätala by som si ho. Tým
som si istá. On ma odniekiaľ poznal. Možno vedel o mne všetko.
A čo je horšie, hoci už viem, kto je, stále o ňom vyhľadávam nové
informácie, neviem s tým prestať. Hľadám články o záhadnom miliardárovi
Milesovi Henrym Osbournovi, ako ho nazývajú. V bulvári som o ňom veľa
nenašla. Na každej fotografii bol buď sám, alebo so svojou matkou. Okrem
jednej fotky, keď bol ešte na vysokej a odfotografovali ho so ženou menom
Ivy Lennoxová. Na tej fotke však nevyzerali ako pár. Spoznala som jej
pozadie, vedela som, že ich fotili na Yale. Titulok znel Budúci mocný pár?
Musela som pripustiť, že spolu pôsobili úžasne. Ona vyzerala úplne inak
ako ja. Bola vysoká, s dlhými svetlými vlasmi, s útlym driekom podobne
ako Paige a šaty jej dokonale sedeli.
„Stále sa hneváš na svojho priateľa?“ opýta sa ma Skyler a vyľaká ma.
Nazerá na mňa ponad priečku našich oddelených priestorov a dvíha obočie.
Určite som sa hlboko zamyslela a nepočula som, ako prechádza popri
mojom stole.
„Stále.“ Viem, že má na mysli len to, ako sa Miles pobil s Joelom. Už mi je
vlastne jedno, kto všetko to videl a či niekto vie, že sa stretávam
s najvyšším šéfom. Ani sa mi nechce myslieť na všetky tie klebety a čo
z nich vznikne.
„Bolo to dosť drsné, ale viem, že niekedy je dobré správať sa ako
jaskynný muž, lebo to na ľudí funguje. Zistila som, že aj Jamie sa páči, keď
som voči nej taká teritoriálna.“ Usmeje sa pri zmienke o svojej priateľke.
Nepoviem na to nič.
„Beztak ho nebudeš často vidieť. On sem veľmi nechodieva,“ pokračuje
Skyler. „Videla som ho tu len niekoľkokrát a naposledy vtedy, keď prišiel
po teba.“ Pokrčí plecami, ako keby o nič nešlo, ale ide.
Je mi jedno, či ho uvidím alebo neuvidím. Alebo žartujem? Veď som
naňho poriadne napálená. Zúfalo si vložím hlavu do dlaní. Zastonám
a pozriem sa na Skyler. „Bože, aká som hlúpa. Aj ty si vedela už predtým,
kto to je, však?“
„Áno,“ odvetí a pozrie na mňa, ako keby som zošalela.
„Ja som až dovčera netušila, kto je,“ priznám sa.
„Robíš si zo mňa blázna?“ Skyler vytreští oči, akoby jej chceli vyskočiť
z jamiek.
Náhle mi to dôjde. V ten deň, keď ku mne bola taká odmeraná… Musela
si myslieť to, čo všetci ostatní, keď sa dozvedela o mne a Ozovi: že som to
miesto získala len vďaka nemu. Najsmutnejšie na tom je, že ani ja sama
neviem, ako to naozaj bolo, či je to pravda. Keby si ma Oz predtým
nevšimol, asi by som tu nepracovala. Neviem, či sa mám preto hnevať
alebo nie. Takéto stáže predsa doteraz neponúkali. Je to niečo nové a teraz
sa mi zdá, akoby vymyslené kvôli mne. A čo sa týka školy? Dostala som
ponuky aj na iné vysoké školy, ale nie také, čo mi ponúkli na Yale. Všetko:
ubytovanie, učebnice, stravu a nejaké peniaze navyše.
„Viem. Som hlupaňa.“ Zahryznem si do spodnej pery a pozriem
na počítačovú obrazovku.
Skyler obíde priečku a oprie sa o hranu môjho stola. Pozriem na ňu.
Vlastne ani neviem, či jej môžem veriť. Naozaj netuším, kto sú moji ozajstní
priatelia a komu len platia za to, aby na mňa dával pozor.
„Skončila si s ním?“
Prikývnem. Z nejakého dôvodu to nedokážem vysloviť nahlas. Nemo
prikývnem a to je všetko.
Skyler chvíľu mlčí, potom vzdychne. „Naozaj je zlé, že ti nepovedal
o tom, že je miliardár. Ale sú aj iné veci, ktoré ti frajer neprezradí, a je to
ešte horšie,“ poúča ma.
Ach, povedala by som jej viac, no namiesto toho sa len pousmejem.
Nechcem byť tá, čo sa príde vyplakať do roboty, a ak začnem rozprávať, asi
sa to stane. A ešte horšie je, že budem plakať kvôli svojmu šéfovi. Hrozné
klišé.
„Bože, to pracovné stretnutie bude určite poriadne nudné.“ Obrátim
hlavu a vidím, že vedľa môjho stola už stojí aj Eric. Vyzerá, akoby práve
vyliezol z postele, alebo to bude len tými moderne strapatými vlasmi?
Neviem. Do práce sa to podľa mňa nehodí.
„Myslím si, že je to celofiremná schôdza, taká často nebýva, len občas,“
odpovie mu Skyler.
Eric pokrčí plecami a podíde k svojmu stolu.
„Čo povieš, bude tam aj on?“ opýtam sa potichu Skyler tak, aby nás
nikto nepočul.
„Hnevá sa na teba, že to chceš s ním skončiť?“ Prikývnem.
„Hej, bude tam.“ Vystrie ruku a stisne mi plece. „Tvár sa, že ti je to
jedno.“
Keby to bolo také jednoduché. Aj dnes ráno, keď som mala okolo neho
prejsť s kamennou tvárou, bolo to pre mňa nesmierne ťažké. Chcela som sa
tváriť nezúčastnene, ukázať mu, že mi je všetko jedno. Myslela som si, že
ho tým nahnevám viac, ako keby som kričala či plakala. Chcela som byť
ľahostajná, akože mi za to vôbec nestojí. Túžila som ho zraniť, dosiahnuť,
aby sa cítil tak mizerne ako ja.
Jednou vecou som si celkom istá: chce ma. Chce možno ani nie je to
správne slovo. Vhodnejšie je, že je mnou posadnutý. Nezdravo a najhoršie
je, že ma teší, keď si na to pomyslím. Pritom dobre viem, že to nie je
správne. Je mi jasné, že je to choré. Klamala by som, keby som popierala, že
v mojom najhlbšom vnútri ma to neteší.
Znova upriem zrak na obrazovku. Naozaj by som mala aspoň niečo
urobiť ešte pred tou schôdzou. Veď preto som prišla tak skoro. Aj kvôli
tomu, aby som už nemyslela na Oza.
Počítač cinkne a ja viem, že mám nový e-mail.
 
Od: TvojOZ@gmail.com
Predmet: Prepáč
 
Podržím myš na e-maile, veľmi naň túžim kliknúť. Namiesto toho však
prejdem myšou na kôš a kliknem. Potom ho vymažem aj odtiaľ. Nebolo to
také ťažké. Najlepšie bude vyhýbať sa mu a už viem, že to dokážem.
Vo chvíľach ako táto, keď sa tak veľmi nehnevám, som slabá. Chcem sa
s ním rozprávať a opýtať sa ho na milión vecí, ale snažím sa všetky tie
otázky vyhnať z hlavy. Možno potom budem triezvo uvažovať. Alebo to,
naopak, ešte všetko zhorším.
Chcem sa vrátiť k sobotňajšiemu ránu a nevstať z postele. Kiežby som si
užila tú chvíľu o niečo dlhšie, skôr ako na mňa doľahli všetky tie lži
a vytrhli mi Milesa z náručia. Aj Paige. Jedinú rodinu, ktorú som kedy mala.
Stratila som oboch v priebehu kratučkej minúty. A možno som fakt hlúpa,
keď si myslím, že boli moja jediná rodina.
„Si pripravená?“ opýta sa ma Skyler a znova na mňa nazrie ponad
priečku. Pozriem na hodinky na mojom počítači a uvedomím si, že už
dvadsať minút civiem len tak do neznáma. Mala by som prestať, lebo ak to
bude takto pokračovať ďalej, do konca týždňa ma odtiaľto vyhodia.
„Áno.“
Siahnem pod stôl po kabelku. Eric obíde svoje miesto, aby sa k nám
pripojil. Spolu kráčame k výťahu a zvezieme sa na prízemie. Vojdeme
do miestnosti, ktorá vyzerá ako zasadačka. Rýchlo sa plní, určite je tu viac
ako dvesto ľudí.
 Sadnem si medzi Skyler a Erica, vyberiem si zápisník a pero pre prípad,
že by som si chcela niečo zapísať. Pozriem na pódium pri prednej stene
a zbadám Paige celú v čiernom. Gaštanové vlasy má dnes zviazané
do chvosta, ale čosi na nej je zvláštne. Prezerá si ľudí a po pár sekundách
ma zbadá. Pozrie mi do očí a ja cítim, ako sa mi v hrdle zbiera veľká hrča.
S Paige sme za posledné roky nestrávili jedna bez druhej ani dvadsaťštyri
hodín.
Mala by som sa na ňu hnevať. Mala by som byť naštvaná, ale je to ťažké,
keď sa na mňa tak pozerá. Tvári sa ublížene. Vidím jej to na tvári a na taký
pohľad nie som zvyknutá. Nie u Paige. Ona je silná, nepotrebuje nič
a nikoho, ale teraz tak nevyzerá. Teraz pôsobí, ako keby ma potrebovala.
Kapitán stojí za jej chrbtom a zrazu sa načiahne, aby jej napravil prameň
vlasov za uchom. Až vtedy si ho všimne a odstrčí mu ruku. Muž sa zacerí.
Pozriem radšej do svojho notesa, aby som nemusela na nich hľadieť.
Najradšej by som jej poslala esemesku, čo to má znamenať a prečo sa jej
Kapitán dotýka, ale nemôžem. Nejde to. Mala by som ju nenávidieť za to, že
mi celý čas klamala.
Siahnem do kabelky, vytiahnem mobil a pozriem sa, či nemám nejaké
zmeškané hovory alebo správy. Aj to ma trápi. Bože, nemalo by. Teraz sa
hnevám, že mi Oz nenapísal nijakú správu potom, čo som vymazala jeho e-
mail bez toho, aby som si ho prečítala. Mám vážny problém. Sama
so sebou.
Skyler ma štuchne. Pozriem na ňu a vidím, že hľadí na pódium. Sledujem
jej pohľad a zbadám ho. Civie rovno na mňa. Tmavú bradu má trochu
dlhšiu ako zvyčajne, asi preto, že sa celý víkend neholil a dnes asi nemal
čas. Má na sebe tmavomodré nohavice a bledomodrú košeľu, na ktorej má
vyhrnuté rukávy.
Vyzerá unavene. Nedostatok spánku sa mu zračí na tvári. Vidím to, ako
na mňa hľadí. Všetci ostatní si sadajú za dlhý stôl na pódiu. On si sadne
trochu bokom, akoby tam bol len ako nestranný pozorovateľ.
„Hej, to je Miles Osbourne?“ opýta sa Eric a nakloní sa ku mne. Pozriem
naňho a pokrčím plecami, akoby som nemala potuchy. Pozriem na Oza, oči
stále upiera na mňa. Intenzívne na mňa hľadí. Potom pozrie na Erica
a znova na mňa. Je jasné, že mu nie je jedno, keď sa na mňa niekto díva
okrem neho. Aj z diaľky vidím, ako zatína čeľusť.
Siahne si do vrecka, vytiahne mobil a ťuká. O chvíľu cítim, ako mi
zavibruje telefón, ale nenačiahnem sa poň. Odvrátim sa a pozriem
na Skyler.
„Fíha, vyzerá napálene,“ povie Skyler nečujne, až sa jej takmer nehýbu
pery. Trochu zakloní hlavu, ale Oz aj tak nevie, čo mi povedala.
Pozriem naňho a vidím, že prešiel pohľadom na Paige a na Kapitána
pri stene. Ako keby si mlčky s Kapitánom vymenili pár slov. Potom znovu
uprie oči na mňa. Pozriem z jedného na druhého a viem, že niečo spraví.
Vylovím mobil a čítam jeho správu.
 
Oz: Nenúť ma vyhodiť ho z tejto budovy.
 
Vidím, ako sa Kapitán pohybuje po zasadačke a spanikárim. Urobí tu
poriadnu scénu! Takto chce dať najavo, že všetko ľutuje a ospravedlňuje
sa? Je to príšerné. Naozaj nesmie byť taký žiarlivý.
 
Ja: Len ho vyhoď a ja pôjdem za ním a už sa nikdy nevrátim.
 
Stlačím gombík, aby som správu odoslala, a zdvihnem zrak. Oz pozrie
na svoj mobil a ja na Kapitána, ktorý zrazu zastane. Paige ho chytí
za rameno a zhovára sa s ním. On jej pozerá do očí. Paige sa díva na mňa
a ja viem, že práve ona ho zastavila, aby nešiel k nám. S úľavou si
vydýchnem, keď sa obaja vrátia na svoje predchádzajúce miesto pri stene.
„Dobrý deň, všetci prítomní. Mnohí z vás ma už poznajú, ale pre tých,
ktorí nie, som Samuel Black, riaditeľ spoločnosti Osbourne.“
Opriem sa na stoličke s úľavou, že Oz neurobil scénu, ale nepozriem sa
naňho. Pozorujem pána Blacka, ktorý reční o budúcich plánoch spoločnosti
a smere, ktorým sa bude uberať.
Po nekonečne dlhom čase, ktorý mi pripadá ako večnosť, napokon
zdvihnem zrak a pozriem na Oza. Vydržala som nepozerať sa naňho celých
päť minút a nenávidím sa za to, ako pateticky sa preto cítim.
Všimnem si, že na mňa zíza. Pomrvím sa na mieste, najradšej by som
svojmu telu vynadala za takú reakciu. Upiera na mňa hlboké zafírové oči.
Schmatnem mobil a píšem mu.
 
Ja: Prestaň na mňa civieť. Ľudia si to všimnú.
 
Oz: Je mi jedno, či si to všimnú.
 
 Ja: Ale mne nie.
 
Oz: Poď so mnou na večeru a prestanem civieť.
 
Zazriem naňho a odložím telefón do kabelky. Toto je trochu iný Oz,
na akého som si zvykla. Jeho neha sa kamsi podela a na povrch vyplávala
dominancia. Videla som jej náznaky už aj predtým, ale mňa sa až tak
netýkala. Keď niečo vykonal podľa seba, nestarala som sa o to, bola som
spokojná. To je už asi preč. Vždy bol prudký, no teraz sa mi zdá, akoby
na povrchu praskol a niečo z neho preniklo von. Ako keď unikne para.
Má to byť nejaké čudné vydieranie alebo čo? Drží ma ako rukojemníčku,
aby som mala pocit, že nad ničím nemám kontrolu. Nie som na to
zvyknutá, hoci moja sloboda aj predtým bola len ilúzia. Nikdy som však
nepoznala nikoho, kto by bol ku mne takýto. Postupne sa to však deje
a uvedomujem si to. Predpokladám, že ma sledoval už dlho.
Kým neprišla do môjho života Paige a potom sme dávali pozor jedna
na druhú. Viem, že Paige má otca, ale nikdy som ho nevidela a ani ona
za ním asi jakživ nechodila. Myslela som si, že sme sa preto tak zblížili, lebo
máme podobnú minulosť. Nie preto, že ju za to ktosi platil.
Nadýchnem sa a prudko vydýchnem. Veď toto je len stretnutie,
na ktorom spoločnosť oznámi svoje štvrťročné plány a celoročný cieľ, aby
jej podielnici boli dostatočne informovaní o budúcich aktivitách. Ani
poriadne nevnímam, čo sa hovorí, stále cítim na sebe jeho oči.
Pozriem naňho znova. Oz vstáva, tvári sa, akoby chcel podísť ku mne. Aj
ja vstanem a predieram sa davom.
Skôr ako stihnem urobiť niekoľko krokov, Skyler ma chytí za rameno.
„Čo obed?“
„Nie tu,“ odvetím a vo vlastnom hlase počujem zúfalstvo. Prikývne a ja
ju sledujem davom a cez presklenú halu. Vyjdeme na čerstvý vzduch,
konečne sa dokážem nadýchnuť. Kráčame po ulici k malej pekárni. Dám si
mafin s banánom a orechmi a kávu. Sadneme si a pozerám na mafin. Mala
by som sa doň pustiť, mala by som byť hladná. Tento týždeň som veľa
nejedla, ale môjmu telu je to jedno. V bruchu mám stále bolestný uzol,
ktorý mi ho sporadicky zviera.
Moje plány nefungujú tak, ako som si predstavovala. Ísť do práce, splniť
si povinnosti a pobrať sa domov. Ľahko sa to povie, ale ťažšie plní.
 Skyler telefonuje a pritom je sendvič. Usmieva sa, s kýmkoľvek sa
rozpráva. Pozriem sa na svoj mobil a vidím ďalšiu správu od Oza. Vypnem
ho a hodím do kabelky. Najeme sa, vyhodím kávu aj zvyšok mafina
do koša. Pozriem sa pred seba a vidím Kapitána opierať sa o stenu kaviarne.
Díva sa na mňa. Má na sebe čierny oblek ušitý na mieru a vyzerá takmer
ako agent FBI. Vytŕča z davu, taký je urastený, a aj keby sa pokúšal s ním
splynúť, nešlo by to.
Chvíľu naňho hľadím, potom sa obrátim a nasledujem Skyler z kaviarne.
Zamierime do práce. Ktovie, či ma Kapitán sleduje alebo si prišiel kúpiť
kávu. Veľa ľudí z našej budovy sem chodí, lebo je to najbližšia kaviareň.
Radšej sa tvárim, že tu nie je kvôli mne.
Vrátim sa k svojmu stolu, zastrčím kabelku do zásuvky a zamierim
na dámske toalety. Neurobím ani dva kroky a už je na toalete aj Oz. Zatvorí
za sebou dvere.
„Nerob to.“ Snažím sa popri ňom pretisnúť, ale zablokuje mi cestu. Som
uväznená ako v klietke.
Vzápätí si uvedomím jeho pery na svojich ústach.
Tak ako vždy, moje telo sa začne pri jeho bozkoch roztápať a celé sa mu
otvára. Akoby som ho vôbec nemala pod kontrolou. Okamžite zabudnem,
že sa naňho hnevám. Jeho pery sú horúce a žiadostivé, je v nich toľko
vášne a túžby, ako keby ma chcel pohltiť svojimi bozkami. A ja mu chcem
dať to, čo žiada. Mienim ho upokojiť, túžim, aby bolo všetko lepšie, ale vtom
si spomeniem, prečo ho nenávidím.
Poriadne ho strčím do hrude, ale on ma bozkáva ešte náruživejšie, takže
to jednoducho nejde. Po chvíli si uvedomím, že zabáram prsty do jeho
košele a bozky mu vášnivo opätujem. Je to ako trest, no práve to chcem
a viem, že by som nemala.
Zastoná mi pri ústach, potom sa odtiahne a bozkáva ma na krk. Jeho
pery smerujú nižšie, do výstrihu na blúzke, do medzierky medzi prsami.
„Veľmi si mi chýbala,“ šepne a nežne sa ma dotkne jazykom. „Nesmieš ma
opustiť.“
Jeho slová sú ako ľadový kúpeľ a vracajú ma do reality. Tentoraz ho
odstrčím silnejšie a pustím mu košeľu. Urobí pol kroka dozadu. Zazriem
naňho a pripomeniem si, že tohto človeka vôbec nepoznám.
„Neodtláčaj ma, Mallory,“ ozve sa pevným hlasom. Znie v ňom
varovanie rovnako ako dnes ráno vo výťahu.
 „Nechaj ma na pokoji. Nebudem sa s tebou bozkávať. A určite nie tu!“
vyprsknem. Na chvíľu som zabudla, kde sme. Ktovie, či niekto nevošiel dnu
naraz so mnou. Tohto človeka si ľudia určite všimnú všade.
„Nenechám ťa samu.“ Pri jeho slovách pocítim na chrbte zimomriavky.
V jeho hlase znie nekonečná túžba. Majetníckosť. Akoby nemohol bezo
mňa žiť a ja neviem, čo si s tým počať. „Vypočuj ma.“ Znovu urobí krok
vpred do môjho priestoru. Jednou rukou sa mi dotkne krku a mňa stojí veľa
síl, aby som sa pri jeho dotyku nepoddala. „Nikdy som ti nechcel ublížiť.
Od prvej chvíle, ako som ťa zbadal, chcel som ti dať všetko.“
Pevne zatvorím oči, aby ma nepriťahovali jeho výrazné modré zreničky.
Pomaly ich znova otvorím, som odhodlaná.
„Dopraj mi čas,“ odvetím a slová, čo mi vychádzajú z úst, ma bolia.
Spustí ruky a prikývne. Urobí krok dozadu. Zaškrípe zubami a tvári sa
nespokojne.
„Dal som ti dosť času, Mallory. Viac ako si uvedomuješ. Snažím sa, ale ty
mi robíš zle.“ Mávne vo vzduchu rukou, akoby nenachádzal správny výraz.
„Neviem to vysvetliť.“ Na tvári sa mu zračí toľko citov, že sa musím odvrátiť
a pripomenúť si, že nie je taký, ako sa domnievam.
Nesmiem v ňom vidieť človeka, ktorý rozžiaril minulý týždeň celý môj
život. Nie je ten, do ktorého som sa zaľúbila a túžim po ňom. Nie je muž,
ktorý sa so mnou sladko miloval a na ktorého som čakala. Prežívam niečo,
čo som predtým nikdy nezažila a už možno ani nezažijem.
Akoby sa nevedel ovládnuť, skloní sa a dotkne sa mi nosom čeľuste.
Dych sa mi zasekne, najradšej by som zakliala, ale nedokážem to. Cítim len
jeho horúce objatia a túžim po ňom. Vnímam vlhko medzi nohami, to
nedokážem kontrolovať. Snažím sa zadržať dych, aby som to zastavila.
Sladko ma pobozká za ucho. „Vynasnažím sa, zlatko. Kvôli tebe skúsim
všetko. Ale nech sa ťa nikto iný nedotýka, lebo sa neovládnem.“ Znova ma
nežne pobozká. „Pousilujem sa tak či onak, aby si bola len moja. A nebráň
sa tomu. Budem sa teda držať obďaleč, ale nevydržím to dlho.“ Vzápätí
vyjde z toalety.
Neviem, ako dlho tam ešte stojím, kým sa konečne znovu nadýchnem.
Idem na záchod a snažím sa čo najviac znova kontrolovať. Vnútri prežívam
búrku, ale navonok sa musím tváriť, že som v poriadku. Vrátim sa na svoje
miesto a pohrúžim sa do práce. Pokúšam sa nemyslieť na Oza a na jeho
temné sľuby.
 Som rada, keď mi Linda položí na stôl ďalšiu prácu, takže tu budeme aj
po pracovnom čase. Nemyslím na nič okrem toho, čo mám pred sebou,
a takéto rozptýlenie je pre mňa doslova požehnaním.
Skyler a Eric odišli už asi pred hodinou. O deviatej sa aj ja rozhodnem, že
končím. Vypnem počítač, vezmem si kabelku a vyjdem von.
Vstúpim do haly, no neprejdem ani dva metre a všimnem si urasteného
chlapa v obleku. Vykročí z tieňa, aby som ho videla. Kapitán ma teda
očividne sleduje.
Znova sa zlostím, lebo Oz sľúbil, že mi dopraje čas. Pridám do kroku
a mierim do nášho bytu. Vojdem do domu a normálne kývnem hlavou
Chuckovi. Potom sa obzriem a vidím, že Kapitán postáva pri vchode.
Pozoruje, ako nastupujem do výťahu. Najradšej by som ho nenávidela, ale
v srdci už na to nemám miesto.
Viem, že Miles vlastní celé horné poschodie, a aby sa tam človek dostal,
musí mať kľúč. Vytiahnem zväzok kľúčov od nášho bytu a uvedomím si, že
na krúžku sú až tri kľúče. Jeden je od schránky, druhý od bytu a tretí
od skladu, ako povedala Paige. Čím dlhšie naň pozerám, tým mi pripadá
čudnejší. Je akýsi malý. Vyzerá ako kľúč do výťahu. Premôže ma zvedavosť
a strčím ho do dierky. Hladko sa v nej obráti. Skôr ako si uvedomím, čo
vlastne robím, stisnem gombík do strešného apartmánu a ten sa rozsvieti.
Výťah stúpa na najvyššie poschodie.
„Doriti,“ šepnem si popod nos.
Spanikárim, ale potom si pomyslím: Prečo by som sa mala niečoho
obávať? Neurobila som nič zlé. Ja som tu obeť a môžem robiť, čo chcem.
Dopekla. Poviem Ozovi, čo si o tom myslím, že mi nedopraje nijaký priestor
na život. Požiadala som o istý čas, ale on za mnou poslal toho svojho
strážcu, aby ma sledoval.
Výťah začne spomaľovať a zo mňa je rozpálená guľa. Ako sa opovažuje
zasahovať mi do života bez povolenia? Dočerta, čo si o sebe vôbec myslí?
Dvere sa otvoria, urobím tri kroky a zrazu zastanem, lebo v obývačke
zbadám Paige v cvičebnom úbore. Má na sebe športovú podprsenku
a tepláky na jogu. Pokožku má pokrytú vrstvou potu.
Obráti sa ku mne a ja na ňu v šoku civiem.
Čo tu robí, preboha? Prečo je v Milesovom byte?
Tvári sa, akoby všetko bolo v poriadku. Ako keby tu bola veľa ráz.
Stiahne mi žalúdok. Je mi zle. Bez slova sa obrátim naspäť k výťahu. Vidím,
že vykročila za mnou, preto rýchlo znova a znova stískam gombík. Paige
stihne pristúpiť, skôr ako sa za mnou zatvoria dvere.
Stisla som gombík na naše poschodie a nepozerám sa na ňu. Pocítim
závan žiarlivosti aj zrady.
„Prečo si uňho?“ opýtam sa napokon, lebo musím.
„Bývam tu.“
„Doriti, prečo tu bývaš?“ oborím sa na ňu a konečne sa k nej obrátim.
Vlasy má strapaté a okolo očí červené kruhy, ako keby plakala. Nepozerá
sa na mňa, ale vidím to. Bolí ma z nej srdce, no zároveň sa na ňu hnevám,
takže nedovolím, aby jej to len tak prešlo.
„Akí blízki ste si vy dvaja?“ Jasne naznačím, čo si myslím, a prekrížim si
ruky na hrudi. Čakám, ako sa bude brániť.
Paige sa zhlboka nadýchne a konečne mi pozrie do očí.
„Je to môj brat.“
Akoby do mňa udrel blesk. Od prekvapenia otvorím ústa. A vtedy mi to
dôjde. Rovnaké zafírovomodré oči. Ako to, že som si to doteraz nevšimla?
„Teda nevlastný. Mali sme toho istého otca, ale inú matku.“ Zatne zuby,
čo robí vždy, keď hovorí o svojom otcovi. Výťah cinkne a ja vystúpim.
Pozriem na Paige, bez slova ma nasleduje do nášho bytu. Odomknem
dvere a nechám ich otvorené. Potom ich za nami zatvorím a zamknem.
Hodím kabelku na stolík a zamierim k pohovke. Paige ma nasleduje
a sadne si ku mne.
Položím si ruky do lona a čakám, že prehovorí ako prvá.
Neviem, čo od nej vlastne očakávam, stále som v šoku.
„Je to príliš komplikované, Mal.“ Hlas sa jej zlomí a ja nervózne krútim
prstami. Najradšej by som ju chytila za ruku a upokojila, no chcem si to
vypočuť. Mám ju rada, ale zaslúžim si poznať pravdu.
„Myslela som si, že mám len Milesa, a toho som sa držala,“ ozve sa
konečne. „Vieš, že nenávidím svojho otca. Dopekla, nenávidím je slabé
slovo. Miles ma našiel, keď som mala sedemnásť rokov, a ponúkol mi niečo,
po čom som vždy túžila. Rodinu. A odplatu.“
„Chceš sa otcovi pomstiť? Prečo?“ Nikdy mi o ňom nič nepovedala, ale
možno sa niečo dozviem práve teraz.
„Miles túži po pomste.“ Nadýchne sa a pozrie mi do očí.
„Chcem…“ Zrazu sa odmlčí.
„Chceš viac,“ dopoviem namiesto nej. Vidím nenávisť v jej očiach, keď
o ňom hovorí. Akoby bažila po krvi. Paige vždy prejavovala nepriazeň voči
mužom, čo v nej asi vyvolal otec. Aj teraz ju má na tvári.
Súhlasne prikývne. „Miles ma nielenže našiel, ukázal mi niečo, čo som
mohla v živote mať a čo bolo viac ako všetko pohlcujúca nenávisť. Ponúkol
mi kúsok rodiny. A povedal mi, že ak mu pomôžem, bude pracovať na našej
pomste.“
„Si jeho sestra. Mal ti pomôcť, nie ťa využiť.“ Pocítim nával hnevu voči
Ozovi aj kvôli Paige.
Slabo vydýchne. „Nechcem proti nemu bojovať, nemienim sa mu stavať.
Mala som sedemnásť, dal mi prácu. Platil moju výšku a okrem toho mi
dával aj výplatu. Sľúbil mi, že keď skončím školu, nájde mi prácu
v bezpečnostnom tíme. Miles všetko zariadil a ja som zo svojho života
vyhnala to zlé. Zachránil ma.“
Chvíľu sedíme mlčky, napokon sa nadýchnem. „Nechcem sa s tebou
hádať, ale mám pocit, že si ma klamala, a neviem, čo mám s tým robiť. Je
ťažké hnevať sa na teba, ale darí sa mi to.“ Vystriem ruku, chytím ju a ona
mi ju stisne. Raz som čítala, že odpúšťanie sa netýka toho druhého človeka,
ale ide o vyliečenie samého seba. Paige mala svoje dôvody, prečo to všetko
robila, a nemôžem jej nič vyčítať. Bolí ma vedomie, že ma zradila, ale v srdci
viem, že to urobila s tým najlepším úmyslom.
„Si všetko, čo mám, Paige.“
„Viem. Som taká hlupaňa. Síce sa to medzi nami začalo ako práca, ale
zmenilo sa to. Naše priateľstvo bolo skutočné. Je skutočné,“ opraví sa.
„Znamenáš pre mňa viac ako ktokoľvek iný na tomto svete. Bola som
šťastná, keď som našla Milesa, ale nie sme si takí blízki. Nie ako ty a ja.
Nemôžem ťa stratiť. Prosím, nedovoľ, aby som v živote stratila ďalšieho
človeka len kvôli svojmu otcovi.“
Po líci jej skĺzne slza. Pritiahnem ju do náručia.
„Bože, Paige, čo ti urobil?“
Aj ona ma objíme, chvíľu tak sedíme a držíme sa. Pokrúti hlavou. „Nikdy
som to nepovedala živej duši,“ šepne. Pichne ma pri srdci, lebo takúto jej
stránku som nikdy nepoznala.
Odtiahnem sa a pozriem jej do očí zaliatych slzami. Ich modrá farba je
teraz ešte výraznejšia. „Môžeš mi povedať všetko, Paige.“
„Ja…“ Hlas sa jej zlomí. „Nikdy som to nikomu nehovorila, lebo som
mala strach. Bála som sa ho. A možno som sa aj hanbila. Áno, hanbila som
sa za to, že som ju nezachránila.“
Zdvihnem obočie, lebo nechápem, čo tým chce povedať.
 „Nechcem v živote stratiť ďalšieho človeka len kvôli tvojmu otcovi.“
„Moja mama nie je nezvestná. Je mŕtva.“ Po líci sa jej skotúľa ďalšia slza.
„Videla som, ako ju zabil. Stála som tam.“
„Ach, Paige, musela si byť veľmi mladá.“
„Mala som pätnásť.“
Aj mne sa po líci skotúľa slza, keď si predstavím, že Paige musela niečo
také vidieť. Vlastne si to nedokážem predstaviť. Až teraz začínam chápať,
kto je v skutočnosti Paige.
„Čo sa stalo?“ opýtam sa, aby mi odhalila viac.
Spodná pera sa jej zachveje, vidím, že nechce o tom hovoriť. Zatiaľ nie je
pripravená, ale toto je začiatok.
„Môžeš ho zažalovať aj teraz,“ skúšam. Možno to má v úmysle. Ak sa
Paige do niečoho zahryzne, je ako pes. Aj tým mi pripomína Oza. Majú veľa
spoločné.
„Nie!“ odsekne. „Nikdy to nikomu nepovedz.“ Chytí ma za ruku, akoby
ma prosila.
„Pravdaže to nikomu nepoviem, Paige,“ ubezpečujem ju.
„Len…“ Neviem, čo povedať. Chcem, aby to nejako uzavrela, ale je jasné,
že to musí vyriešiť sama. A to ma ľaká. Usilujem sa, aby vedela, že stojím
pri nej. Vždy budem pri nej, bez ohľadu na to, čo by sa dialo. Hoci ma
sklamala, v hĺbke duše viem, že k sebe patríme.
Pozriem na ňu a prestávam sa hnevať. Viem, čo má v srdci, aj čo cítim ja.
A nebudem sa držať niečoho, čo vo mne vyvoláva smútok.
„Odpúšťam ti, Paige.“ Pokrčím plecami a trochu sa na ňu usmejem. „Som
však v šoku, že to trvalo tak dlho, ak mám povedať pravdu.“
Usmeje sa a po prvý raz v ten deň mi trochu odľahne.
„Len o mne už Ozovi nič nehovor.“
Pokrúti hlavou a ja som si istá, že to myslí vážne. „Nepoviem. Vravela
som mu, že so všetkým končím. A ty mu nepovedz, čo som ti prezradila.“
„On nevie, že otec zabil tvoju matku?“ opýtam sa, lebo chcem mať istotu.
„To je moje tajomstvo.“
Viem, že o tom nechce teraz hovoriť a nikdy to nikomu nepovedala.
Vedomie, že v nikom nenašla útechu, mi láme srdce. Nečudo, že sa jej
o tom nežiada rozprávať. Nevie ako.
Azda sa k tomu dostaneme, ale zatiaľ ju nebudem do ničoho tlačiť.
„Šla som za Ozom do jeho bytu, lebo si myslím, že ma dal sledovať.
Chcela som mu to vykričať,“ zmením tému.
 „Áno, dal ťa sledovať,“ prisvedčí Paige. „Nie som na jeho strane, ale viem,
že náš otec šiel po ľuďoch blízkych Milesovi, aby im ublížil a tým zranil aj
jeho. Okrem toho chce od teba odohnať novinárov. Ak niektorí ľudia prídu
na to, čo preňho znamenáš…“ Odmlčí sa a odvráti. „Chápem, prečo to robí.“
„Ako dlho to už trvá?“
„Viem to len odvtedy, ako ma požiadal, aby som na teba dozrela. Veľa mi
o tebe nehovorí. Nepovedal mi, prečo to robí, takže si môžem len domýšľať.
Vždy sa pýta, ako sa máš, či niečo nepotrebuješ a, pravdaže, snaží sa
od teba odohnať všetkých mužov.“ Uvoľní si vlasy, ktoré sa jej rozplynú
po pleciach.
„Najprv som si myslela, že si spojená s niekým dôležitým a on je
ostražitý. Občas som si všimla uňho náznak žiarlivosti a videla som, že ide
o niečo iné. Nehovoriac o tom, že som uňho nikdy predtým nepostrehla
záujem o nejakú ženu. Ani najmenší. Potom som vás videla spolu a z neho
bol úplne iný človek.“
Zahryznem si do spodnej pery a sklopím zrak, aby som sa viac
nevypytovala.
„Poviem ti niečo, Mal.“ Zdvihnem zrak. Teraz si zakaždým, keď vidím jej
oči, spomeniem na Milesa. Bože, prečo naňho musím stále myslieť? Prečo
mi ho neprestajne niečo pripomína?
„Miles je dosť chladný človek, keď nie je s tebou. Niekoľkokrát som ho
videla s jeho matkou. Nerobí nič, len pracuje, vedie celú túto spoločnosť
a preháňa Kapitána.“ Pri zmienke o ňom sa usmeje.
„Takže otázka znie, či si myslím, že ťa chce?“ pokračuje Paige. „Pravdaže.
Veľmi. Je až smiešne, ako vie na nás ostatných nakričať, ale k tebe je milý
ako med. Čo sa týka vzťahu k tebe, pripadá mi z jeho strany až trochu
šialený, ale inak je normálny.“
„To ma teda celkom presvedčilo,“ ozvem sa sucho.
„Neviem, čo ti mám povedať, čo s tým mám spraviť. Čo sa týka mužov, ja
im niekedy verím a inokedy nie. Bohatí sú najhorší a žerie ma, že presne
neviem, o čo ide medzi Milesom a tebou. Videla som v ňom bohatého
muža, ktorý neváha míňať peniaze na to, čo chce, ale kašľala som na to,
lebo sme si boli vzdialení. Nebol pri mne, a keď mám povedať pravdu, ani
som na to veľmi nemyslela. Ty a ja sme chodili spolu do školy a hotovo.
Tak to bolo, až kým sme neskončili tu. Ty si dostala stáž. A potom som
s ním začala bojovať. Neposkytovala som mu už informácie, ktoré
požadoval. To bol asi nesprávny krok. Vieš, je ako závislý, ktorý nedostane
svoju drogu. Preto sa v tú noc objavil v tom klube a narobil tam
neporiadok.“
„Zaľúbila som sa doňho,“ priznám sa. „Mala som s ním sex. Navyše
nechránený sex.“ Zaborím si hlavu do dlaní, stále nemôžem uveriť, že som
to urobila. „V tej chvíli som sa s ním cítila natoľko spojená. Nechcela som,
aby nám niečo stálo v ceste. Veď ma priam zbožňoval, mala som pocit, že to
bude navždy. A zrazu nastal koniec rozprávky. Šetrila som si to preňho.“
Paige ma chytí za zápästie a potiahne, aby som sa na ňu pozrela.
„Ľutuješ to?“
„Nie,“ pokrútim hlavou. „Bolo to krásne. Bol milý a bolo to dokonalé.
Cítila som sa pri ňom dôležitá, mimoriadna. Robil pre mňa všetko a zdalo
sa mi, akoby bezo mňa nedokázal dýchať. Je opojné myslieť si, že niekto
k tebe niečo také cíti, ale na druhej strane to človeka ubíja. Neviem, čo
mám robiť. Veď keď sa na to spätne pozriem, prevzal kontrolu nad celým
mojím životom!“ Poslednú vetu vykríknem nahlas, lebo ma premôžu city.
„Teraz nemusíš robiť nič. Vôbec nič. Chceš sa s ním rozprávať? Tak sa
rozprávaj. Ak nie, tak sa s ním nebav. Budeme chodiť do práce a žiť svoj
život.“
„A dáme si aj zmrzlinu?“ opýtam sa, lebo po dlhom čase pocítim hlad.
„Čítaš mi myšlienky.“ Paige vstane a ťahá ma so sebou.
„Presťahuješ sa naspäť?“ opýtam sa a kráčam za ňou do kuchyne.
„Nevzala som si so sebou veľa vecí, takže som v podstate stále tu.“
„Dobre, lebo potrebujem tvoje topánky.“
  
21

Miles
 
 
Civiem na zatvorené výťahové dvere a vediem svoj vnútorný boj.
Zvádzam ho celý deň. Myslel som si, že roky, čo som na ňu čakal, boli tie
najhoršie. Neznamenali nič v porovnaní so súčasnosťou. Viem, aký je pocit
cítiť ju pod rukami, vedieť, ako chutí jej pokožka, sledovať, ako pootvorí
pery, keď je vzrušená.
Predpokladal som, že o nej viem všetko, ale viem len málo. Teraz sa
ponáram do podrobností, snažím sa všetky ich odhaliť. Chcem viac. Moja
posadnutosť ňou sa zhoršila.
 
Obrátim sa a kráčam naspäť do svojej domácej pracovne. Vytiahnem
z vrecka mobil, pozriem na monitory lemujúce celú jednu stenu vedľa stola.
Normálne tam bývajú pracovné správy, novinky z burzy, prípadne
informácie zo sveta. Teraz na nich sledujem záznamy z bezpečnostných
kamier v budove.
„Mallory a Paige idú dolu,“ šteknem do telefónu hlasnejšie, ako som mal
v úmysle.
„Áno, pane,“ odpovie Ryan, muž, ktorý ako tieň sleduje moju Mallory,
a pustí sa do behu. Už bol asi na ceste domov, lebo si myslel, že Mallory
zostane na noc v byte, ale teraz viem, čo sa chystá urobiť. Sledujem klesať
výťah, škoda, že som okrem obrazu nedal namontovať aj zariadenie
na zachytávanie zvuku. Rád by som ju počul, chcel by som vedieť, čo
hovorí.
Viem, že jej Paige prezradí, že sme brat a sestra. Uľaví sa mi. Nechcem,
aby si Mallory myslela, že si domov vodím ženy. Predstavím si, že by si ona
priviedla domov nejakého chlapa, stisnem telefón a pritlačím si ho lepšie
k uchu.
Dotknem sa monitora, akoby som jej chcel zotrieť vrásku medzi obočím.
Obráti sa a hovorí niečo Paige, vidím na nej napätie z jej odpovede. Asi
vraví pravdu.
 „Pane, výťah zastal na ich poschodí,“ povie mi Ryan a ja ich sledujem,
ako vystupujú z výťahu. Mallory otvorí dvere a podrží ich Paige. Znova ma
zaplaví vlna úľavy.
Nepáči sa mi predstava, že by som sa mal o svoju Mallory s kýmkoľvek
deliť, ale je jasné, že tie dve majú k sebe blízko. Ak bude Mallory v noci
spávať vedľa mňa, bude jedine dobre, ak dni strávi s Paige.
„Áno, Mallory vošla do ich bytu,“ potvrdím Ryanovi.
„S Paige?“ opýta sa. Počujem cinknúť výťah a vidím na monitore, ako
doň Ryan nastupuje.
„Šli tam spolu,“ zopakujem mu a ukončím hovor. Viem, že je na ceste
sem. Hodím mobil na stôl a sadnem si na svoje miesto. Zapnem kameru
snímajúcu jej dvere. Vrátnik má striktné inštrukcie, aby mi dal vedieť, keby
náhodou niekam odišla. Viem, že vyzerám ako hlupák, ale je mi to jedno.
Už dávno mi na tom prestalo záležať. Boj nemá zmysel, som akurát viac
podráždený. Naučil som sa žiť inak.
Vzdychnem, opriem sa a rukami si prejdem po vlasoch. Cítim v tele
obrovské napätie. Mal by som ísť behať, aby som sa ho zbavil, ale
uvedomujem si nedostatok spánku. Všetko je nanič. Presne tak. Nikdy
doteraz sa mi však nič také nestalo. Zakaždým si urobím nejaký plán
a dodržiavam ho. Vždy som krok pred ostatnými. Preto som dnes
na svojom mieste.
Je to jediný spôsob, ak chcem kráčať vpred, ale mal som to predvídať. Mal
som vedieť, že nedokážem spomaliť, keď budem tak blízko pri nej. Pokašľal
som to a začal priskoro.
„Vyzeráte zle,“ vytrhne ma zo zamyslenia Ryan. Vojde do miestnosti
a sadne si na stoličku vedľa môjho stola.
„Paige už nebude s nami spolupracovať,“ poviem mu, nahnem sa
dopredu a nevšímam si, čo mi hovorí.
„Nikdy s nami v podstate nespolupracovala.“
„Nevyhodím ju, takže jej nič nehovorte.“ Tvrdo naňho pozriem, ale je mu
to jedno. Ryana asi nič nerozhodí, preto som si ho najal. Je to jeden
z dôvodov.
„Nemusíte,“ prehodí, akoby ho nerozčuľovalo, že sa jeden z jeho tímu
vymkol. Nie je to normálne. Kto urobí chybu, toho Ryan vyrazí. Súčasťou
našej zmluvy, keď som ho zamestnával, bolo, že si bude sám vyberať ľudí
do svojho tímu. Paige predstavovala problém, ale ja som vyhral. A teraz je
tu problém znovu.
 „Mimochodom, nemôžem vyhodiť vašu sestru, pravda?“ Neodpoviem
mu, iba sa opriem na stoličke a zakloním hlavu. Všeobecne nie je známe, že
Paige je moja sestra. Ani ja som o nej netušil, kým s tým neprišiel Ryan.
Najprv som bol napálený, keď som sa o nej dozvedel. Potom som sa
na to pozrel lepšie. Aj ona nenávidela otca rovnako ako ja. Nepriateľ môjho
nepriateľa je môj priateľ. Platí to aj v našej rodine.
„Bude lepšie udržať ju tu.“ Odvráti sa a ja si všimnem čudný pohľad
v jeho očiach.
„Asi.“ Vstanem, podídem k baru a nalejem si drink. Kývnem hlavou
na Ryana, či si nedá aj on, ale pokrúti hlavou.
„Pozeráte sa každú sekundu na monitor, no je to nič v porovnaní s tým,
ako ste na ňu civeli dnes dopoludnia na tej schôdzi.“
Hodím do seba drink a buchnem pohárom o barový pult silnejšie, ako
som mal v úmysle. „Mali ste sledovať ju, nie mňa,“ zašomrem.
Ryan sa uškrnie. „Sledovať ju znamená pozorovať všetkých, ktorí ju
sledujú.“
Jedna časť mojej bytosti by chcela, aby všetci vedeli, že Mallory patrí
mne, druhá nie. Zatiaľ si to ľudia ešte nevšímajú, ale keď začnú kolovať
reči, budú ju okukovať. Budú si všímať moju Mallory. Príde to tak či onak,
takže by som sa mal na to pripraviť. Hádam mi to dovolí. Sľúbil som, že jej
doprajem nejaký čas a priestor. Bude ma to stáť veľa síl, ale urobím to
pre ňu.
Spravím pre ňu čokoľvek, no nevzdám sa jej. A to ma privádza naspäť
do situácie, v ktorej som teraz.
„Paige nám už nebude pomáhať,“ zopakujem. „Musíme sa na to pripraviť.
Viem, že na ňu dozrie, ale už mi nič nepovie. Dopekla, veď mi nevravela
takmer nič, odkedy sú v New Yorku.“
„Viem. Ja na ňu dám pozor, keď nebude vo svojom byte alebo v práci.
Pane, rád by som to však prenechal Jordan. Ja by som mal dozrieť na vás.
Vaše riziko je vyššie…“
„Nie,“ preruším ho. Môže jestvovať vyššie riziko, ale Mallory je
dôležitejšia. Ryan je najlepší, a preto chce dozrieť na mňa. Ja zasa chcem
toho najlepšieho pri Mallory. Bez nej by som nevydržal. Keby sa jej niečo
stalo, skončil som. Ryanovi to však nepoviem, lebo je to šialené, a ja to
dobre viem. Aj tak si už myslí, že som stratený prípad, no ja ho potrebujem.
„Hovoríte, že váš tím nie je dosť dobrý?“ Pozriem sa naňho a vidím, ako
zatína zuby. Nikto nie je lepší vo svojej práci ako Ryan.
 „Dám na ňu čertovský pozor.“ Vstane zo stoličky a odchádza. Kývnem
hlavou, potom sa znova pozriem na monitor. Paige z bytu nevyšla a asi ani
nevyjde.
Podídem k pohovke, odkopnem topánky, rozopnem si košeľu a chystám
sa ľahnúť. Nechcem ísť do spálne. Posteľ zostala rozostlaná, odkedy sme sa
v nej milovali. Nie som si istý, ako by som reagoval, keby som
v prikrývkach pocítil jej vôňu. Alebo – čo by bolo horšie – keby som ju tam
už necítil.
Znovu si spomínam na dnešný deň. Čakal som na chvíľu, keď ju
zaženiem do kúta. Ryan mi povedal, že bola na ceste k svojmu stolu v práci.
Potreboval som sa s ňou rozprávať. Potom som však zbadal toho chudáka
pri nej na schôdzi, ktorý si ju nápadne obzeral… Musím Ryanovi povedať,
aby mi prichystal jeho spis. Aby som vedel, čo je zač.
„Dopraj mi čas,“ povedala, keď ma pobozkala. Ona ma pobozkala. Možno
ja som k nej prvý pritisol pery, ale neodtiahla sa. Práve naopak. Viem, čo
cítila. Nebol som v tom sám.
Dobre, dám jej, čo chce, ale urobím to, čo som mal v pláne už
od začiatku: budem sa snažiť získať jej pozornosť a stretávať sa s ňou.
Pomaly ju prinútim, aby sa do mňa zaľúbila. Bude to ťažké, keďže som to
tak nezmyselne uponáhľal. Teraz už viem, aké je mať ju v posteli
pod sebou, kam aj patrí. Nohy rozťahuje jedine kvôli mne. Ja do nej
vniknem a nikdy od nej neodtrhnem pery.
Pocítim, ako mi tvrdne úd. Načiahnem sa dolu a dotknem sa ho.
Premýšľam, kedy zasa budeme spolu. Možno ju nabudúce priviažem
k posteli, aby mi uprostred noci neušla. Vtisnem sa jej medzi nohy
a zaborím si do nej tvár. Bude ma prosiť, aby som jej to robil, až
do vyčerpania. Kým sa nebude môcť hýbať, taká bude vyšťavená
od rozkoše.
„Mallory.“
Stonám jej meno a v mysli mi víria rôzne erotické predstavy. Urobím sa
na brucho.
„Doriti,“ zašomrem a sadnem si. Kedy zasa budeme spolu?
  
22

Mallory
 
 
Utorok
 
„Donáška pre slečnu Mallory Sullivanovú.“
Obrátim sa a vidím vo dverách našej kancelárie stáť muža. V ruke drží
kyticu bledoružových pivónií. Skyler vstane, nahne sa ponad priečku
a tlmene zahvízda.
„Tu je,“ povie a ukáže na mňa. V šoku vstanem aj ja. Vezmem si kyticu
a podpíšem sa. Muž zasalutuje a vyjde.
Viem, že sa červenám, keď kladiem kyticu na stôl. Je k nej priložená malá
obálka. Otvorím ju a pozriem na Skyler, ktorá napäto čaká. Zdvihnem
obočie a ona prevráti oči. Zasmeje sa a odvráti, aby mi dopriala trochu
súkromia.
Včera večer sme sa s Paige ešte dlho zhovárali, skôr ako som si šla
ľahnúť. Spala som lepšie ako inokedy. Nie tak dobre ako pri Ozovi, ale
konečne som spala po celom týždni ako zabitá.
Vypla som si mobil, ešte nie som pripravená rozprávať sa s ním. Určite si
potrebujem premyslieť nejaké veci a mať jasno v hlave. Myslím si, že Oz
našiel spôsob, ako odpovedať na moje mlčanie. Aspoňže mi dáva čas.
Hľadím na kvety a hneď viem, kto mi ich poslal. Netreba k nim nič
prikladať, ale aj tak vytiahnem papier z malej obálky, aby som videla, čo mi
napísal. Má úhľadné písmo, čo ma poteší, ale nechcem si to pripustiť.
 
Mallory,
nič nie je také krásne ako Ty. Chýba mi Tvoja krása.
S láskou Oz
 
Začervenám sa ešte viac a sadnem si na stoličku. Premýšľam, čo ďalej.
Mám sa mu poďakovať za kvety? Nikdy predtým som kyticu nedostala.
Bože, ako to, že je taký šarmantný? Robí to tak, aby som sa nedokázala
naňho hnevať. Aby som konečne vyfučala paru a upokojila sa.
 Vložím obálku do kabelky a vrátim sa k práci. Trochu si to premyslím,
kým mu odpoviem. Ak to vôbec spravím.
Ukáže sa, že nemám čas na premýšľanie, lebo mi doručia ďalšiu kyticu.
Tentoraz je väčšia a tvoria ju dálie levanduľovej farby. Eric zazrie na kyticu
a opýta sa, či mám narodeniny. Skyler len prevráti oči. Čakám na chvíľu
súkromia a potom si prečítam list.
 
Mallory,
nič nie je také vzácne ako Tvoj dotyk. Chýba mi Tvoja neha.
S láskou Oz
 
Vytiahnem z kabelky mobil a stisnem ho. Chcem ho zapnúť a napísať
mu, ale viem, že musím zostať silná. Tento muž ma oklamal a ja
potrebujem nejaký čas, aby som si premyslela, čo mienim spraviť. On
zrejme bude trvať na svojom a lámať mi srdce, ale istá časť mojej bytosti je
zvedavá, čo urobí ďalej.
O hodinu prídu ďalšie kvety a tak to pokračuje po zvyšok dňa.
Rozkladám ich po celom oddelení, aby som mala nejaké pracovné miesto.
Ľudia sa pýtajú, ale Skyler mi s tým pomôže. Povie, že je to vtip, a ľudia len
pokrčia plecami.
S kvetmi prichádzajú aj odkazy, ktoré si odkladám do kabelky.
Rozpúšťam sa viac a viac, hnev sa stráca. Poslal mi červené tulipány,
broskyňovožlté plumérie, fialky, hortenzie, dokonca kyticu írskych
zvončekov. Každá kytica je krásna, zvláštne naaranžovaná. Nie sú to
typické kvety, v kútiku srdca tuším, že to urobil zámerne.
Napokon na konci pracovného dňa už dúfam, že priniesli poslednú
kyticu. Zapnem mobil a pošlem mu krátku správu. Neviem, či vydržím
dlhšie byť silná.
 
Ja: Ďakujem Ti za všetky kvety. Sú nádherné.
 
Odpovie mi hneď, ako keby čakal na moju správu celý deň. Možno aj
čakal.
 
Oz: Zaslúžiš si tisírát viac.
 
Ja: Neviem, kam i mám dať.
  
Usmejem sa, lebo mám príjemný pocit. Bože, odpustím mu a hodím sa
mu do náručia. Požiadala som však o nejaký čas a musím si to premyslieť.
 
Oz: Postavím Ti zámok, stačí len povedať.
 
Ja: Možno raz.
 
Zahryznem si do spodnej pery a premýšľam, že som mu to asi nemala
písať. Dopekla. Mala by som byť silnejšia, hovorím si, ale je to ťažké, keď sa
pri ňom cítim taká dôležitá. Vzdychnem a vložím mobil naspäť do kabelky.
Rozhodnem sa, že nechám kvety v práci, aby som si ich dlhšie užívala.
Zamierim von a v hale stretnem Paige. Nepotrebujem, aby ma
odprevádzala domov, ale je milé, že zasa pôjdeme spolu.
Pred dverami nášho bytu vytiahne kľúče, odomkne a vojde dnu.
„Panebože,“ vydýchne, keď sa poobzerá okolo seba.
V tej chvíli ma ohromí vôňa a vidím to, čo ona. Vojdem dnu a nemôžem
uveriť vlastným očiam.
„Povedal, že si zaslúžim tisíckrát viac,“ šepnem a obzerám sa po všetkých
miestnostiach.
Kvety sú celkom všade a sú výnimočné. Stojím tam ako omráčená
a v očiach ma štípu slzy. Môj chlap sa len tak jednoducho nevzdá.
 
 
Streda
 
„Donáška pre…“
„Tu je,“ preruší poslíčka Skyler, vstane a nazrie ponad priečku.
Odložím kabelku a obrátim sa. Nebola som tu ani desať minút a už sa to
začalo znova. Zbadám však muža bez kvetov a pochytí ma zmätok.
„Mallory Sullivanová?“ opýta sa ma. Prikývnem a čakám.
„Podpíšte sa sem, prosím.“
Podá mi malú podložku a ja sa podpíšem. Vezme papier a vloží mi do rúk
dlhú úzku čiernu škatuľu, previazanú slonovinovobielou stužkou. Je to
čudná veľkosť, položím ju na stôl a sadnem si.
Zdvihnem zrak a vidím, že Skyler znova nakúka ponad priečku.
Počujem, že prichádza Eric, zasa neskoro, a čakám, kým sa usadí.
 Rozviažem stužku, otvorím škatuľu a vidím vnútri pero a papier.
Prečítam si odkaz a zdvihnem oči, či je poslíček stále tu. Potom sa
zasmejem. Prvý raz v posledných dňoch. Smiech je mi trochu cudzí, ale
príjemný.
Ešte raz si prečítam odkaz a premýšľam, či sa mám s ním pohrať, ale
nedokážem potlačiť úsmev a vzrušenie. Je pekné nebyť taká smutná
a najradšej by som si túto chvíľu užila, hoci sa naňho stále hnevám.
Hovorím si, že toto je pre mňa, nie preňho. Vyberiem pero, ako mi
prikazuje odkaz, vložím papier naspäť do škatule, previažem ho stužkou
a podám ju poslíčkovi. Vezme ju a obráti sa na päte.
Na odkaze bola šibenica a naspodku prázdne miesto. Oz napísal, že sa
chce so mnou zahrať hru, a hoci to znie hlúpo, na druhej strane je to také
milé, že nemôžem odolať. A roztápam sa ešte viac. Pomaly zo mňa
odchádza hnev, aj keď sa ho snažím držať.
Vrátim sa k práci, pokúšam sa prestať myslieť na Oza a niečím sa
zamestnať. Asi o hodinu sa poslíček vráti s tou istou škatuľou. Znova sa
podpíšem a on čaká, kým rozviažem stužku a prečítam si odkaz.
Uhádla som písmeno L, ale zatiaľ mi to veľmi nepomohlo. Teraz skúsim
písmeno S a podám škatuľu poslíčkovi.
Napokon si ju celý deň s Ozom posúvame. Zakaždým keď písmeno
neuhádnem, pridá na šibenicu ďalšiu čiaru, keď uhádnem, napíše ho na to
miesto, kam patrí. Známa hra.
Pred piatou sa poslíček objaví posledný raz so škatuľou a hádanka je
konečne rozlúštená.
SEN JE ŽELANIE SRDCA.
Odkryla som ju už pred obedom, ale kto by prerušil takúto hru? Celý
deň som sa usmievala a cítila sa oveľa lepšie. Doma ma čaká večera z tej
úžasnej talianskej reštaurácie.
S Paige sa tak napcháme, že takmer nedokážeme chodiť. Nepýta sa, kto
nám ju poslal. Obe to dobre vieme.
 
 
Štvrtok
 
Už som pripravená poddať sa. Veď som to naťahovala dlho. Včera som
mu celý deň neposlala esemesku ani e-mail, hoci som chcela. Začala som
písať, ale potom som zakaždým prestala. Mám pocit, že skôr bojujem sama
so sebou ako s Ozom. Už viac nedokážem čakať. Len čo si spomeniem, že sa
naňho hnevám, začnem ho brániť. Možno pre tie slová, čo mi povedala
Paige. Oz ma chcel iba chrániť. A to doteraz za celý môj život nerobil nik.
Som zvedavá, čo si pre mňa pripravil dnes.
Sedím za stolom a chlipkám kávu. Pristúpi ku mne žena v čiernom
kostýme.
„Slečna Sullivanová?“
Trochu nervózne prikývnem. Ktovie, či nemám nejaký problém.
Vytiahne obálku a podá mi ju.
„Ďalšia hra?“ opýta sa Skyler a podíde k môjmu stolu.
Usmejem sa a odvrátim sa od nej. Otvorím obálku a vnútri nájdem dva
pergameny a medzi nimi vylisovaný štvorlístok.
Ďatelina vyzerá staro, ale je medzi pergamenmi dokonale vylisovaná.
Nazriem ešte raz do obálky a všimnem si list.
Vytiahnem ho a hneď spoznám Ozov rukopis. Pustím sa do čítania:
 
Moja Mallory,
prvý raz som Ťa videl veľmi dávno. Rád by som Ti povedal niečo o tom
dni a o každom ďalšom až do víle, keď sme sa zoznámili. Porozprávam Ti
to, keď budeš pripravená, ale zatiaľ cem, aby si mala toto.
Tento štvorlístok som našiel v ten deň, keď som Ťa uvidel, a odvtedy ho
nosím v peňaženke. Mal som pocit, akoby to bolo nejaké znamenie. Ak
urobím všetko správne, jedného dňa Ťa budem mať.
Pri južnom výode z budovy je malá záhrada. Choď tam dnes na víľu,
keď budeš mať čas. Je tam niečo pre Teba.
S láskou Oz
 
Opatrne vložím štvorlístok naspäť do obálky a vyberiem si peňaženku.
Vedľa vodičského preukazu mám prázdne miesto, kam ho vložím. Akoby to
miesto čakalo práve na ten štvorlístok. Z neznámeho dôvodu ma zaplaví
pocit šťastia.
Neprestávam sa usmievať a zároveň cítim zbierajúcu sa hrču v hrdle.
Veľa to pre mňa znamená a ešte viac to zaháňa hnev na Oza. A čo je horšie,
trápi ma, že aj on sa cíti zle. Požiera nás to oboch.
O niekoľko hodín sa ma Skyler opýta, či idem na obed, ale ja mám svoj
plán. Musím nájsť tú záhradu a zistiť, čo tam je.
 Prejdem okolo bezpečnostného pultu do zadnej časti budovy, obzerám sa
a hľadám východ. Pri dverách stojí bezpečnostný pracovník, v uchu má
zastrčené slúchadlo. Zbadá ma a otvorí skryté dvere, o ktorých som vôbec
netušila. Vari ma tu čakal celý deň? premýšľam. Ktovie, či by tu striehol až
do večera.
Vyjdem von a kráčam po kamennom chodníčku pod drevenou pergolou.
Drevo porástla bujná vistéria a vytvorila príjemný tieň. V záhrade je
chládok napriek newyorskej horúčave, dokonca tu trochu pofukuje.
Chodníček sa vlní a mne sa zdá, že kráčam veľmi dlho, až sa napokon
dostanem za poslednú zákrutu.
Na konci sa obrátim a v šoku si prikryjem ústa rukou. Je to nádhera.
Chodníček sa skončil a za ním je veľká časť porastená trávou. Na tráve stojí
drevená lavička, pri nej stôl prikrytý bielym ľanovým obrusom a na ňom
prestretý obed pre jedného. Je tu nízky kamenný múrik a navôkol rastú
stromy. Na jednej strane múrika tečie malý vodopád. Je to absolútne
pokojné, neuveriteľne krásne a intímne miesto. Neprenikne sem hluk
veľkomesta, akoby som bola kdesi na vidieku. Pozriem na hustú zelenú
trávu a rozhodnem sa, že sa vyzujem. Urobím krok a všimnem si, že takmer
všade je ďatelina, pohojdáva sa v jemnom vánku. Usmejem sa a sadnem si
k stolu.
Len čo si stihnem sadnúť, všimnem si slnečné lúče, čo sa zaleskli
na zlatej tabuľke. Prečítam si ju.
 
Pre Mallory
Pre ňu všetko
 
Prejdem prstami po tabuľke a zhlboka sa nadýchnem. Snažím sa potlačiť
záplavu citov. Obzerám sa po tajnej záhrade a usilujem sa to všetko prijať.
Urobil pre mňa tak veľa, už by som sa nemala toľko hnevať. Uvažujem, že
toto miesto určite nie je nové. Už tu nejaký čas stojí. Nemám potuchy, ako
dlho.
Naobedujem sa v záhrade, vychutnávam jedlo a počúvam šumenie
vodopádu. Myslím na Oza a na to, koľkokrát tu sedel a spomínal na mňa.
 
 
Piatok
 
 Som v práci asi dve hodiny a musím pripustiť, že pociťujem mierne
sklamanie, lebo som dnes nič nedostala. Neodpovedala som na jeho
esemesky posledných štyridsaťosem hodín. Chvíľu sa bojím, či sa nevzdal,
ale rýchlo tú myšlienku potlačím. Viem, že by to neurobil, som si tým istá.
Zahĺbim sa do práce a zdvihnem hlavu, až keď začujem slabé klopanie
na dvere.
Vojde muž oblečený ako pánsky holič, ale v ruke má nástroj na ladenie.
Vidím, že za ním sú aj ďalší muži.
„Bože,“ vydýchnem, keď začne spievať.
Všetci z nášho oddelenia vstanú spoza svojich stolov. Tvár mám červenú
ako hortenzia. Aby to bolo ešte horšie, muž spieva pieseň Call Me Maybe?
od Carly Rae Jepsenovej. Keby tu bola nejaká diera, od rozpakov do nej
zaleziem, aby mi netrčal ani nos.
Muži spievajú bez prerušenia a ja sa znova usmievam. Myslím na Oza
a na to, čo všetko pre mňa spravil tento týždeň napriek tomu, že som sa
hnevala.
Speváci za potlesku odchádzajú a my ostatní sa vrátime k svojej práci.
Znova mám v ruke mobil a rozhodujem sa, čo napíšem, keď sa opäť ozve
dáky zvuk.
„Bože,“ vydýchnem a rozhodím ruky, keď sa vo dverách objaví ďalší
spievajúci telegram.
Celý piatok chodili do našej kancelárie ľudia a spievali. Jeden dokonca
oblečený ako gorila napodobňoval Britney Spearsovú. Bolo to šialené
a bola som zhrozená, ale zároveň ma to pobavilo. Ten muž skutočne vie, čo
robí.
Teraz ma už nič nezastaví a Oz to vie. Musím ho vidieť.
  
23

Mallory
 
 
Zhlboka sa nadýchnem a roztiahnem nohy, aby mi kolená neklepotali
jedno o druhé. Dlane si pritisnem na brucho, v ktorom cítim šteklenie.
Stisnem gombík na najvyššie poschodie a snažím sa upokojiť. Nebude to
ľahké, ale musím to zvládnuť. Dvere sa otvoria na najvyššom poschodí.
Vyjdem a zbadám mladú ženu, ktorá sedí za dokonale vylešteným
dreveným stolom. Urobím krok vpred a vidím, že má sklonenú hlavu
a zúrivo čosi píše do zápisníka. Ani si nevšimla, že sa výťahové dvere
otvorili a niekto pred ňou stojí. Odkašlem si a žena takmer vyskočí
z miesta. Zápisník si pritisne na hruď a potom ho rýchlo skryje.
„Prepáčte, dobrý deň,“ povie a zmätene si potlačí okuliare vyššie na nose.
„Vitajte, ako vám pomôžem?“ Lepšie sa vystrie na svojom mieste.
„Prišla som za Milesom,“ odvetím a celá situácia mi pripadá trochu
zábavná. Neviem, na čo som bola pripravená, ale na toto určite nie. Čakala
som asi starého asistenta alebo mladého truľa. Táto žena mi pripadá
nemožná, ale zároveň istým spôsobom obdivuhodná.
„Máte dohodnuté stretnutie?“ opýta sa ma a zahľadí sa na obrazovku
počítača.
„Nie. Môžete mu povedať, že je tu Mallory?“ skúšam to. Možno ak sa
dozvie, že som prišla, nájde si čas na stretnutie so mnou.
„Slečna Mallory Sullivanová?“ opýta sa asistentka. Prikývnem. Vstane
zo stoličky a takmer pritom zakopne.
„Tadiaľto, prosím.“ Zrazu je jej naponáhlo, vedie ma k veľkým
dvojkrídlovým dverám s ozdobným vyrezávaním. Zaklope, otvorí a oznámi
môj príchod. „Pán Osbourne, je tu slečna Sullivanová.“
Obídem ju a zbadám Milesa na opačnej strane miestnosti. Pomaly vstane
a je v šoku, že ma tu vidí.
„Ďakujem, Jay. Prosím, nech ma nikto nevyrušuje,“ povie a neodtŕha odo
mňa oči.
„Dobre, pane,“ prikývne asistentka a zatvorí za nami dvere.
 Počujem cvaknúť zámku a prižmúrim oči. Oz drží v ruke diaľkový
ovládač a zmätene pokrčí plecami. Ako keby si uvedomoval, že je to
šialené, ale nemôže si pomôcť. Urobí krok ku mne, no potom si to asi
rozmyslí a zastane.
Vo vzduchu ostanú visieť nevyslovené slová a ticho.
Po chvíli, ktorá mi pripadá ako večnosť, ale v skutočnosti je to len
zlomok sekundy, sa rozhodnem prehovoriť.
„Ďakujem.“
„Vitaj.“
„Ani nevieš, za čo ti ďakujem,“ dodám a krátko sa zasmejem.
„Ak ťa niečo potešilo, dúfam, že sa mi to podarí znovu. A často.“
Ako keby ho moje slová posmelili, opäť vykročí ku mne. Vyšiel spoza
svojho stola a stojí predo mnou. Nie je tak blízko, aby sa ma dotkol, ale
na tom teraz nezáleží. Môžeme stáť aj na rôznych tektonických doskách, aj
tak budem cítiť jeho prítomnosť.
„Tie spievajúce odkazy,“ poviem mu takmer vyčítavo, ale musím sa
usmiať, keď si spomeniem na rozlične poobliekaných ľudí, ktorí mi prišli
dnes zaspievať.
„Áno,“ súhlasí. Nepopiera, že to bolo nevhodné. Prižmúri oči a v lícach sa
mu urobia jamky, ktoré mi tak chýbali.
„Myslel som si, že ako muž za závesom budem vyzerať záhadne.“
Konečne sa odvrátim od jeho zafírových očí. Mám obavy, že keby som sa
naňho pozerala o sekundu dlhšie, skončila by som v jeho náručí.
Potrebujem zostať silná. Musíme sa o tom všetkom porozprávať.
„Usudzujem, že už sme dávno prešli záhadami, Mallory. Predpokladám,
že sme sa dostali do bodu, keď by medzi nami nemali byť nijaké tajomstvá.“
Poobzerám sa po jeho pracovni a vidím, že za chrbtom má krásny výhľad
na mesto, ale nič iné v miestnosti nie je. Obrazovku má rozdelenú na časti,
na každej sa zobrazujú tabuľky s akciami a investíciami.
„Tá záhrada bola prekrásna,“ šepnem a pozriem sa naňho.
Urobí krok ku mne a mňa omráči jeho vôňa. Teplý jantár a med, presne
to som potrebovala.
„Chcem ti niečo povedať. O všetkom. Nechaj ma vysvetliť ti to, Mallory.“
Doteraz sa ma nedotkol a som mu za to vďačná. Nie som si istá svojou
vôľou, preto sa radšej pretlačím okolo neho. Vidím, že so sebou bojuje,
vnímam napätie v pleciach, zaťaté päste. Stojí tu predo mnou a snaží sa
tváriť pokojne a odmerane, ale už ho dokážem prečítať. Viem, ako sa
pri mne usiluje kvôli mne ovládať.
Veľmi mi chýbal. A to nehovorím o posledných dňoch, keď som sa cítila
doslova prázdna. Už nejaký čas mojej bytosti poriadne chýbal.
„Oz,“ oslovím ho, ale nemám potuchy, čo mu chcem povedať. Nech si ma
vezme? Nech mi dá pokoj? Aby sme si všetko objasnili?
„Poď so mnou na večeru. Všetko ti vysvetlím.“
Zdvihnem zrak a vidím v jeho očiach bolesť. Nepáči sa mi to, lebo
čokoľvek si nahováram, záleží mi na ňom a bolí ma, že ho niečo trápi. Ako
ma môže tak veľmi milovať človek, ktorý ma ledva pozná? Bojuje sám
so sebou kvôli mne. Je to hlúpe a vykričala by som to nahlas. Vzápätí ma
zabolí srdce a nemôžem si pomôcť. Viem, že to, čo cíti, nie je jednostranné,
uvedomujem si to aj ja a neviem, čo si počať so všetkými tými emóciami.
„Poď so mnou len na večeru, Mallory. Prosím.“
Vydýchnem a súhlasne prikývnem. Ak chcem mať nejaké odpovede,
musím ho vypočuť. Nikdy som nechcela nikoho tak veľmi ako jeho a ten
pocit neveští nič dobré. Doprial mi priestor, o ktorý som ho žiadala, no nič
sa vlastne nezmenilo. Chcem poznať pravdu, aby som pochopila, o čom sa
máme porozprávať.
„Dobre, pôjdeme teda na večeru. V sobotu večer. Môžeš sa po mňa
zastaviť o šiestej.“
Pozerá na mňa, akoby chcel povedať ešte niečo. Viem, že asi plánoval ísť
už dnes večer, ale musím to mať pod kontrolou. Ak sa poddám, už nikdy
nebudem mať nijaké slovo. Potrebujem sa nachystať, zvážiť, ako sa budem
správať, byť na všetko pripravená.
Zatne päste ešte silnejšie, stisne aj čeľusť, ale prikývne.
„Dobre, tak zajtra večer o šiestej.“
„Ďakujem,“ poviem a napätie v mojom tele poľaví. Akoby som zrazu
mala nejaký plán, ktorý mi už nikto nezmarí. Upokojím sa.
Aj on uvoľní ruky a tvári sa, akoby sa ma chcel dotknúť, ale potom ich
spustí. Vzduch medzi nami sa zmenil a hocičo nás môže naštartovať. Akoby
plyn čakal na škrtnutie zápalky a všetko vyletí do vzduchu.
Namiesto toho, aby som sa poddala plameňom, urobím krok dozadu
a nato ďalší. Chcem mu konečne odpustiť. Cítim, ako sa ku mne blíži jeho
telo, v pľúcach mám jeho vôňu, zahaľuje ma tak, ako som si predstavovala
niekoľko dní. Netušila som, že človeku môže chýbať aj obyčajná vôňa.
 Jemne ma pobozká na krk a ja zakloním hlavu, aby sa tam lepšie dostal.
Skôr ako sa stihnem nadýchnuť, je na mne, narazím chrbtom do dverí.
„Dobre, počkám do soboty, ale musíš mi dať niečo, čoho sa budem držať.“
Drví mi pery, skôr ako sa stihnem opýtať, čo vlastne pýta. Berie si, čo chce.
Žiada, aby som otvorila ústa, a ja poslúchnem. Začínam mať dojem, že
vlastní moje telo viac ako ja sama.
Zastonám a on pohlcuje moju vášeň, akoby sa jej nevedel nasýtiť. Skôr
ako sa konečne odtiahnem, obaja sme bez dychu. Takmer omdlievam
z toho jediného bozku.
„Teraz choď, lebo ťa odtiaľto nepustím.“
Siahne si do vrecka a ja počujem, ako sa odomyká zámka.
Púšťa ma von a mňa z toho ktovieprečo bolí srdce.
„Tak zajtra,“ dodá. Znie to trochu ako hrozba. Uvedomujem si, že vo mne
narastá vzrušenie.
  
24

Mallory
 
 
Vrátim sa k svojmu stolu a všimnem si na ňom stredne veľkú obyčajnú
bielu obálku. Hneď si pomyslím, že je určite od Oza.
„Dala mi to Paige, aby som ti ju odovzdala,“ povie Skyler a so záujmom
sa pozrie na obálku. „Zastavila ma na záchode.“ Zasmejem sa a predstavím
si Paige, ako čaká na záchode na vhodnú chvíľu. Vezmem obálku
a roztrhnem ju. Vypadne z nej lacno vyzerajúci mobil. Na displeji vidieť
správu.
 
XY: Operácia sa začala, Dorothy.
 
Nemôžem si pomôcť, musím sa smiať.
„Poslala ti mobil?“ Skyler na mňa civie, lebo je jasné, že je to lacný
jednorazový mobil, aký dostať na benzínových pumpách.
Nahnem sa dopredu a šepnem: „Dnes večer ideme von.“ Asi si myslí, že
som sa zbláznila. „Do vínneho baru U Simona. Na Východnej ulici štyri
bloky odtiaľto,“ kývnem, ale asi opačným smerom. Stále sa v New Yorku
neorientujem dobre.
„Ostatní idú do klubu Mariina jachta,“ prehodí Skyler. Pokrútim hlavou.
„Nechcem ísť tam, kam všetci ostatní.“ Viem, že tam by nás Oz našiel
v priebehu dvoch sekúnd. Aspoň bude mať šancu sledovať ľudí.
„Aha, chceš ho oklamať, rozumiem.“ Nahne sa ešte viac dopredu a šepne:
„Idem v tom s tebou.“
Usmejem sa na ňu. Neviem, prečo mi to pripadá také zábavné. Možno
preto, lebo mám pocit, že ubziknem, čo som nikdy neurobila, ale jedine
preto, že som nemala nikoho takého, komu by na mne záležalo. Až ma
pritom pošteklí v žalúdku, radšej si to nevšímam.
Odpíšem Paige.
 
Dorothy: Myslím si, že by si sa mala volať Peggy Carterová. Len mi to tak
napadlo.
  
Usmejem sa, keď si uvedomím, že moje meno už uložila ako Dorothy,
dokonca mám aj malú fotku. Ak ja budem Dorothy, ona by mala byť Peggy.
To by sa mi páčilo. A pousilujeme sa zo všetkých síl ubziknúť Kapitánovi.
 
XY: V nijakom prípade.
 
Dorothy: Už je neskoro. Už som si v mobile zmenila Tvoje meno.
 
Pošlem jej obrázok, čo som našla na googli – Kapitán Amerika bozkáva
Peggy Carterovú.
 
Peggy Carterová: Bŕ… Peggy určite nikdy neskončí s Kapitánom! Radšej
zomrie. Neskúšaj to na mňa ani s vúdú!
 
Dorothy: Je tu šanca, že všetci zomrieme, keď nás dnes večer ytia.
 
Peggy Carterová: Asi ceš povedať AK. Možno nás nenájdu, kým sa
nevrátime domov, a budeme mať aspoň na víľu pokoj.
 
Dorothy: Už sa neviem dočkať, čo na to Oz.
 
Jedna časť mojej bytosti po tom túži, lebo mu chcem ukázať, že môžem
robiť, čo chcem, či sa mu to páči, alebo nie. Nemôže ma stále sledovať.
Budem sa správať ako rebelantka, aby som mu to dokázala.
 
Peggy Carterová: Svoj normálny mobil neaj v stole.
 
Vytiahnem mobil a strčím ho do zásuvky v stole. Potom si sadnem.
„Stretneme sa tam, ak moja priateľka pôjde dnes večer so mnou von,“
povie Skyler a aj ona si sadne. Na niekoľko hodín sa pohrúžim do práce,
kým mi v tajnom mobile nezavibruje správa.
Vezmem ho a hľadím na obrázok Kapitána. Civie na počítačovú
obrazovku.
Nevyzerá normálne ako inokedy, v obleku. Vyzerá inak, ako keby
pracoval. Bože, nečudo, že Paige po ňom ide. Pôsobí ako ozajstný
džentlmen, ktorý galantne otvára ženám dvere. Čudne príťažlivý.
  
Peggy Carterová: Len sa naňho pozri. Ani netuší, že o niekoľko hodín ma
bude cieť zabiť. Čert nespí…
 
Zachichocem sa, no napokon sa rozrehocem na celé kolo.
 
Dorothy: PREČO MI JE TO TAKÉ SMIEŠNE?
Nemôžem sa prestať smiať. Nemám potuchy, o čo ide v tejto tajnej
operácii, asi preto mi je do smiechu. Niekoľko posledných dní sme
plánovali, že v piatok večer niečo podnikneme, a pomaly sa to začína črtať.
 
Peggy Carterová: Lebo oni sú vždy dva kroky pred nami, preto by som i
najradšej vyplieskala.
 
Dorothy: Skontrolujme si čas.
 
Peggy Carterová: Je presne 17.05. Naplánovala som úlohu pre Kapitána.
Operácia NAHÁŇANIE HUSI.
 
Dorothy: Netuším, čo znamená NAHÁŇANIE HUSI.
 
Peggy Carterová: …
 
Dorothy: Jasné, že to cem vedieť.
 
Peggy Carterová: Môžem poprosiť vrátnika v našej budove, aby presne
o 16.55 šiel k nám a nakŕmil mačku.
 
Dorothy: Nemáme predsa mačku.
 
Peggy Carterová: To nič. Dala som mu zlý bezpečnostný kód.
 
„Bože,“ šepnem a schuti sa zasmejem sama pre seba. Odložím mobil
a premýšľam o Kapitánovi a možno aj o Ozovi, ako spanikária pri poplachu.
Budú si myslieť, že sa k nám niekto vlámal, kým sme v práci. Budú však
vedieť, že doma nie sme a že by to mal ktosi skontrolovať.
 Pracujem niekoľko ďalších hodín, kým sa neskončí pracovný čas. Skyler
sa opýta, či sa s ňou neprejdem, ale pokrútim hlavou a poviem jej, že sa
uvidíme vo vínnom bare, keď sa navečeria so svojou priateľkou.
Vezmem si veci, ešte raz sa presvedčím, či je mobil v zásuvke, a vezmem
ten, čo mi poslala Paige. Som trochu sklamaná, že sa mi Oz po stretnutí
v jeho kancelárii neozval. Na druhej strane si uvedomujem, že sa snaží
ovládať. Viem, že aj v pracovni sa musel veľmi kontrolovať, aby ma odtiaľ
pustil. Chcel dokončiť to, čo sme začali, a ja by som mu to isto dovolila.
Stále cítim na perách po jeho vášnivých bozkoch trochu bolesť.
Páčilo sa mi, že sa to snažil urovnať, ale určitá časť mojej bytosti, tá
temnejšia, ho túžila plesnúť. Ako to, že sa najprv naňho hnevám za to, čo
mi urobil, a potom sa dám učičíkať? Asi sú v tom môj mozog, srdce
a vagína spolu a nevedia sa dohodnúť na spoločnom postupe.
Presne o piatej stisnem privolávač výťahu. O minútu je tu, ale smerom
nadol sa niekoľkokrát zastaví. Konečne vystúpim presne o sedemnásť nula
päť v hale a kráčam k vchodovým dverám spolu s davom. Urobím len
niekoľko krokov pred budovou a ktosi ma potiahne k sebe do malého
výklenku.
„Myslím si, že sa nám to podarilo,“ povie Paige s rozžiarenou tvárou.
„Si si istá?“ šepnem a obzerám sa, či nás niekto nesleduje.
„Takmer. Kapitán sa vzdialil, skôr ako si vystúpila z výťahu. Povedal mi,
aby som zostala na mieste, a potom zavolal Milesovi, že odchádza,“ šepká.
Prezriem si ju od hlavy po päty a smejem sa. Má na sebe obrovské slnečné
okuliare a pršiplášť.
„Čo to máš na sebe? Prečo šepocem? Prečo ja nemám na sebe niečo
také?“ šepkám ďalej, nemôžem prestať.
„Neviem,“ odpovie mi rovnako šeptom a obe vybuchneme do smiechu.
Z kútikov očí mi stekajú slzy. Nepamätám sa, kedy som sa naposledy takto
smiala. Je to príjemný pocit. Normálny. Zasa sme to my dve.
„Poďme.“ Chytím ju za ruku a mierim k Simonovi, ale ona ma ťahá iným
smerom. Bola by zo mňa zlá špiónka. Nemám zmysel pre orientáciu.
„Kde si to zohnala?“ opýtam sa jej a znova pozriem na pršiplášť. Je super
a mala som si ho všimnúť už skôr. Vyzerá pre ňu trochu veľký. Mne by
sadol dokonale.
„Nepáči sa mi. Môžeš si ho vziať. Mám ho preto, lebo som chcela skryť
toto.“ Obráti sa, trochu cúvne a roztvorí pršiplášť. Ľudia jej odskakujú
z cesty, aby do nich nenarazila. Pod plášťom má čierne nohavice, čierne
čižmy po kolená a tesný čierny pulóver. Vyzerá sexi. Viac sexi ako inokedy.
„Čo sa deje?“ opýtam sa jej a ona sa usmeje. Nato sa obráti a spolu
pokračujeme ďalej.
Pokrčí plecami. „Možno chcem vyzerať dobre. Alebo som možno vždy
chcela taký kabát, čo sa otvára, ako vo filme.“ Načiahne sa a stiahne si
gumičku z vlasov, ktoré sa jej rozprestrú po pleciach v lesklých vlnách.
Urobím to isté, uvoľním si vlasy a prejdem si po nich prstami.
„Ide o randenie alebo niečo také? Kým sme chodili do školy, vždy si
hovorila, že to budeš riešiť neskôr. Asi už prišiel ten čas.“ Možno to má
niečo spoločné s touto zmenou jej štýlu. Paige sa nikdy nesnažila pôsobiť
sexi. Nemusela. Muži si ju aj tak všímali.
Znova pokrčí plecami. „Neviem.“ Pohodí hlavou, ako keby sama sebe
hovorila nie. „Mala by som sa sústrediť na iné veci, ale bola by to lož, keby
mi nepripadalo zaujímavé, ako Miles na teba občas pozerá.“
Vojdeme spolu do vínneho baru, prejdeme popri hosteskách a sadneme
si na dve stoličky pri bare.
„Je to trochu omamné, že je ktosi tebou posadnutý. Ako keby si bola jeho
všetko. Nikdy som to nezažila. Ani v opatrovateľskej rodine. Klamala by
som, keby som tvrdila, že ma to k nemu neťahá.“
„Dáte si niečo na pitie?“ opýta sa starší barman, čím preruší náš
rozhovor.
„Dám si pohár ružového vína.“ Podám mu svoju kartu, aby to na ňu
zapísal.
„Ja to isté,“ pridá sa Paige. Objedná k nápojom päť misiek s chuťovkami.
Neviem, ako dlho tu sme, ale bar sa pomaly napĺňa a ktosi vzadu hrá
na klavíri. Nejakí ľudia spievajú piesne na želanie.
„Myslíš si, že sa už boja?“ opýtam sa Paige.
Pozrie sa na hodinky. „Určite. Prežijú to. Vedia, že som s tebou, tak sa
môžu upokojiť. Boli by však napálení, keby vedeli, že toto je už môj štvrtý
pohár.“ Dopije ho a objedná si ďalší. Ja som mala len dva a užívam si, ako
ma víno zohrieva.
Vždy mi stúpa rovno do hlavy, takže si dávam pozor. Kdesi v kútiku
mysle sa mi rodí myšlienka, že by som mohla byť aj tehotná.
Paige normálne veľa nepije. Pochopila som, že dnes večer sa chce trochu
uvoľniť.
 Dovnútra vchádzajú ďalší ľudia a po chvíli sa už nedá chodiť bez toho,
aby sme do niekoho nenarazili. Na rozdiel od iných večerov vonku Paige
neodháňa mužov, ktorí sa nám snažia prihovoriť. Rozpráva sa s nimi,
dokonca žartuje. Asi to bude tým vínom.
„Nevedel som, že tu budeš,“ šepne mi ktosi do ucha. Obrátim sa
na barovej stoličke a zbadám Erica. „Dúfal som, že ťa uvidím v klube
Mariina jachta, ale dnes si tam nebola.“
„Chcela som skúsiť niečo iné,“ odvrknem a trochu sa otočím, aby som
naňho lepšie videla. V preplnenom bare, kde ktosi navyše hrá na klavíri, ho
takmer nepočujem.
Chytí ma za bok a zaskočí ma tým dôverným gestom. Nie som si istá, či
je to preto, že sa všade okolo nás tlačia ľudia a on uvoľňuje miesto, alebo sa
ma dotýka zámerne. Pozriem na Paige, ktorá sa rozpráva so sympatickým
mužom v obleku. Obzrie sa, ako keby vycítila môj pohľad.
„Zatancujeme si?“ opýta sa Eric a druhou rukou ma chytí za druhý bok.
Ťahá ma zo stoličky, skôr ako stihnem odpovedať.
„Nie som si istá, že by sme mali.“ Nechcem v dave okolo nás vyrobiť
scénu, ale príliš silno mi zviera bok. Najradšej by som zakričala, že nie, ale
ocitnem sa na tanečnom parkete, skôr ako mám šancu odmietnuť.
Ťahá ma bližšie k sebe a celé telo mi stuhne, keď kútikom oka zbadám
pohľad dvoch zafírových očí. Pozerajú sa priamo na mňa.
  
25

Mallory
 
 
Oz sa prediera rovno k nám a ja stojím stuhnutá na mieste. Dokonca ani
neregistrujem, že sa Eric nahol a chce ma pobozkať na krk, až keď sa to
naozaj stane. Hneď sa od neho odtiahnem a je mi z toho všetkého zle.
Nechutne sa na mňa usmeje a zovrie ma silnejšie. Vyzerá dobre, ale
mám pri ňom čudný, priam odporný pocit. Práve mu chcem povedať, že to
nie je vhodné, keď mu na tvári pristane päsť.
Na zlomok sekundy si pomyslím, že sme zasa tam, kde sme boli, ale
všimnem si, že nad ním stojí Paige a otriasa si ruku.
„Daj od nej ruky preč, ty rozmaznané decko!“
Eric leží na podlahe a nehýbe sa. Uštedrila mu poriadny knokaut.
Som v šoku, nedokážem sa ani pohnúť. Po chvíli sa Paige obráti ku mne
a premeriava si ma od hlavy po päty.
„Si v poriadku, Mal?“
Asi som prehltla jazyk, preto len prikývnem. Vytvoril sa okolo nás kruh
a nejakí chalani kontrolujú Erica, či mu niečo nie je. Chcem dačo povedať,
ale davom sa ku mne pretlačí Oz.
Ocitnem sa v jeho náručí a potom pozrie na Paige. „Potrebuješ pomoc?“
Pokrčí plecami a trochu sa usmeje.
Počujem za ňou šomranie a vidím Erica vstávať z podlahy. Kapitán kričí
na jeho kamarátov, aby ho odtiaľto odpratali.
Kedy sa tu objavil?
Oz hodí na bar zopár bankoviek a obráti sa k Paige.
Nepovie nič, len ma chytí za ruku a ťahá ma inam.
Všetko sa zomlelo tak rýchlo. V jednej chvíli som sa s Paige smiala
a v druhej ma už vlečú preč od zábavy. Večer mi pokazil nejaký hlupák,
ktorý ma ohmatával. Aj keby sa Oz neukázal, to, že Paige knokautovala
Erica, by nám rovnako pokazilo zábavu.
Vonku ma obarí letná horúčava, ale rýchlo ju nahradí studený vzduch
v zadnej časti Ozovej limuzíny. Zatvorí za mnou dvere, obíde ju a nasadne
z druhej strany. Nespomínam si, že by som mu to dovolila.
 Omámi ma jeho vôňa a zrazu si uvedomím, že dva malé poháre vína, čo
som mala, ma napĺňajú túžbou. Aspoň si to nahováram. Oz nastúpi a mne
slabnú nohy z jeho vône. Bože, nenávidím sa za to, že som taká slabá
a neviem mu povedať nie. Zakaždým keď sa ma dotkne, roztopím sa.
Všetko, čo sme si povedali o tom, že počkáme, porozprávame sa a povieme
si pravdu, odvial kamsi vietor. A Oz to dobre vie.
„Oz.“ Zaseknem sa, lebo neviem, čo chcem povedať ďalej. Mienim sa
ospravedlniť, že som mu ušla? Chcem ho prosiť, aby ma objímal? Alebo
aby to nerobil?
Pokrúti hlavou a ja nepoviem nič. Viem, že to pri ňom aj tak nemá
zmysel. Luskne prstami, aby som si mu sadla do lona, a ja poslúchnem ako
jeho otrokyňa. Tlačím sa rozkrokom na jeho erekciu.
„Pila si dnes večer?“ opýta sa a pozerá mi na pery. Prikývnem, viem, čo
tým myslí. Mali sme nechránený sex. A to by mohlo znamenať, že som
tehotná. Viem, kam tým mieri, a snažím sa ho upokojiť.
„Len dva malé poháriky.“
Pokýva hlavou a dotkne sa mi líca. „Už viac nepi. Až kým nebudeme mať
istotu.“
Šepká mi to do tmy a keby som zatvorila oči, mohla by som sa
pretvarovať, že ho nepočujem. Ja ho však vnímam a viem, že mu dám to, čo
chce. Ako vždy. Bojujem dopredu prehratý boj. Hoci sa tvárim, ako
neznášam, že má nado mnou moc, jednej časti mojej bytosti sa to páči.
Racionálna stránka mi hovorí, že tieto veci nie sú v poriadku, ale v hĺbke
duše mi je jasné, že klamem len sama seba. Pomyslím si na všetko, čo
pre mňa urobil a ďalej robí preto, aby ma mal, a páči sa mi to.
Veľkými rukami mi takmer obopne driek. Chvíľu mi nimi prechádza
po chrbte. Vzduch v limuzíne sa naplní túžbou. Chcem sa s ním
porozprávať, ale keď sa ma dotýka, nedokážem sformulovať ani jednu
rozumnú vetu. Zaplaví ma ďalšia vlna vášne. Ak ma pobozká, požiadam ho,
aby si ma vzal rovno tu na podlahe v limuzíne. Tak veľmi ho potrebujem.
Zašla som priďaleko a teraz mám pocit, akoby som bola od neho závislá.
Ako od nejakej drogy.
„Oz,“ zastonám jeho meno a on si ma pritiahne bližšie.
Prosím ho a on vie, že ma dostal tam, kam chcel.
„Pst.“
Prechádza po mojom tele zafírovými očami, vychutnáva každý
centimeter. Pozrie mi na krk, potom sa po niečo načiahne. Z vrecka
na sivom obleku vytiahne oranžový plátenný štvorček a namočí ho
v pohári vody, ktorý postavil na bar. Poutiera mi miesto na krku, kde ma
pobozkal Eric.
Nepovie ani slovo, len ma utiera, napokon znechutene hodí handričku
na podlahu.
V nasledujúcej chvíli si uvedomím na sebe na tom istom mieste jeho
pery. Zubami mi jemne hryzká pokožku a saje ju. Hnevá sa, že sa ma
dotkol niekto iný, musí to prekryť vlastnými bozkami. Je to čudné, až
pokrivené, ale páči sa mi to.
Pritisnem sa k nemu, aby mi lepšie dočiahol na krk. Stonám v tichej
limuzíne, to je všetko. Môžem si len brať, čo mi dáva. Strčí mi ruky medzi
nohy a trie ma cez nohavičky. Strasiem sa od túžby. Pritlačí viac a dotkne sa
najcitlivejšieho miesta. Nadvihnem boky a on ma pritom stále bozkáva
na krk.
„Bože,“ zastonám, lebo som takmer na vrchole a nie som na to
pripravená. Prešlo už veľa času, odkedy sa ma naposledy dotkol. Zaplaví
ma príval citu a vášne. Narastá vo mne tlak, zaborím nechty do jeho saka
a snažím sa ho pritiahnuť ešte bližšie. Alebo ho odtisnúť? Ani sama
neviem. Stále ma trie tam dolu a hryzie do krku, až sa mu v náručí
roztrieštim na kusy.
Vykríknem, keď ma zaplaví orgazmus. Cítim jeho horúce objatie. Urobil
mi dobre a asi sa toho nikdy nenasýtim. Dokonca aj teraz, keď ma vrchol
pomaly opúšťa, už myslím na to, koľko takých mi ešte dopraje.
Skôr ako si uvedomím, čo sa deje, Oz ma ťahá z limuzíny do našej
budovy. Snažím sa nečervenať, keď nám vrátnik zasalutuje a Oz mu kývne
hlavou.
Nastúpime do výťahu, čakám, že ma tam hneď zloží, ale neurobí to.
Vojde dnu a stojí, drží ma v náručí.
„Nepredpokladám, že ma odvezieš na tretie poschodie,“ ozvem sa
a pozriem naňho spod privretých mihalníc.
„Nie.“
V jeho slovách znie rozhodnosť a ja viem, že teraz nie je čas na to, aby
som s ním bojovala. Namiesto toho stisnem gombík na jeho poschodie.
Výťah ladne vyjde nahor. Stisne mi žalúdok, keď zastane. Vezie ma
naspäť do ríše Oz, lenže tentoraz mám obavy, že sa z nej tak ľahko
nedostanem.
  
26

Miles
 
 
Odnesiem Mallory do svojej spálne a posadím ju na kraj postele.
Kľaknem si pred ňu. Načiahnem sa a vyzujem jej modré lodičky
na vysokých podpätkoch. Chvíľu jej masírujem chodidlá, aby som zmiernil
bolesť. Veď na nich dnes možno chodila celý deň.
Slabo vzdychne a ja jej stískam horúce chodidlo. V nohaviciach už cítim
svoj penis až na stehne. Snažím sa nevšímať si to, hoci mi v ňom pulzuje.
Prejdem na druhé chodidlo, vyzujem jej topánku a rovnako jej ho
masírujem.
„Oz.“
Jej hlas znie nerozhodne, ale čakám, nech povie, čo potrebuje. Celý večer
som sa o ňu šialene bál a mám strach, že keby som prehovoril ja, ešte viac
sa rozhnevám.
V tej sekunde, len čo som vošiel do haly v budove, som vedel, že niečo
nie je v poriadku. Chuck, ktorý tu pracuje ako vrátnik, mi ukázal akúsi
nezrozumiteľnú žiadosť, a ja som preklial vlastnú hlúposť. Mal som to tušiť.
Skontroloval som polohu jej mobilu a zistil som, že je stále v práci.
Šiel som k jej stolu a našiel som ho v zásuvke. Znovu som zahromžil.
Ryan nedokázal vysledovať Paige a mal som pocit, že to urobili zámerne.
Zaplavila ma skutočná panika, všade sme ju hľadali. Volal som azda
do každého baru v okruhu desiatich blokov. Potom sme jazdili po meste
a dúfali sme, že ich niekde zazrieme.
Napokon sme mali šťastie. Ryanovi zavolal jeden jeho priateľ, ktorý
pracuje ako bezpečnostný pracovník vo vínnom bare. Povedal, že tam majú
dve ženy zodpovedajúce opisu, dokonca nám poslal ich fotku. Takmer som
si zlámal zuby, tak som ich zatínal, keď som ju tam videl sedieť. Bola krásna
a ubíjalo ma, že nie je v mojom objatí. Dostali sme sa tam v rekordne
krátkom čase, ale zatiaľ stihol nejaký somár položiť ruku na to, čo je moje.
Ten istý, ktorého som videl vedľa nej sedieť v pondelok na firemnej
schôdzi. Chvalabohu, bola tam Paige. Neviem, čo by som s ním urobil ja,
keby sa mi dostal do rúk.
 Viem, kto je ten zasran, postarám sa oňho neskôr. Mallory mi prejde
rukou po vlasoch a ja zatvorím oči.
Napätie vo mne trochu ustúpi. Mám obavy, že keď sa ma dotkne,
rozsypem sa. Lieči všetky moje bolesti. Skloním sa pod jej dotykom, chcem,
aby ma láskala a upokojovala. Chytím ju za zápästie a priložím si jej dlaň
k perám.
„Zostaň so mnou,“ šepkám. Pozriem sa do jej sivomodrých očí plných
lásky. Priznám sa jej s tým, čo mám na srdci. V duši. Nič viac už neviem.
Nedokážem normálne rozmýšľať. „Prosím, Mallory, potrebujem ťa.“
„Musíme sa porozprávať. Povedal si, že až v sobotu pôjdeme na večeru.“
Zahryzne si do spodnej pery, najradšej by som to urobil ja.
Kývnem hlavou na hodiny nad posteľou. „Je už po polnoci, zlatko. Si
moja.“ Pozrie na ne a líca jej očervenejú.
„Hovoril som, že počkám dodnes. Porozprávame sa a sľubujem, že ti
poviem všetko, čo budeš chcieť počuť. Odpoviem ti na všetky otázky, ale
nie dnes v noci.“
Položím jej ruky na stehná a putujem nahor, až sa dostanem k lemu šiat.
Sú z ľahkého hnedého materiálu, vpredu na gombíky. Ak jej ich rozopnem
na stehnách, uvidím jej nohavičky.
„Nebráň sa, Mallory. Dopraj mi to.“
Pozriem a vidím, že slabo prikývla a pootvorila ústa.
Pošúcham jej strniskom vnútornú stranu stehien a ona trochu rozkročí
nohy. Ako keby vypočula moju túžbu a chystá sa mi dať to, čo chcem.
V tejto chvíli sa chcem stratiť medzi jej úžasnými nohami.
Potiahnem jej šaty nahor a vidím, že nohavičky má už mokré, je
pripravená. Vyzlečiem si sako a hodím ho na zem. Uvoľním si kravatu
a rozopnem dva horné gombíky na košeli. Sako možno stálo tisíce, ale
spálil by som ho, keby som sa tak dostal bližšie k Mallory.
Bez váhania chytím lem jej krémových nohavičiek a stiahnem jej ich
cez boky. Čipky sa roztrhnú a ja si ich strčím do vrecka. Zíde mi na um, že
možno začnem zbierať jej bielizeň.
Mallory zatají dych a ja jej nadvihnem zadok. „Roztrhol si mi nohavičky,
prinútim ťa, aby si mi kúpil nové.“
Skláňam sa rovno nad jej škáročkou, vdychujem jej vôňu. Obliznem si
pery, aby mi sliny nestekali až na bradu. Pozriem jej do očí. „Nemusíš ich
nosiť, zlatko. Chcem vidieť tvoju sladkú mušličku.“
 Dotknem sa perami jej horúceho miesta a ona vykríkne, takmer vyskočí
z postele. Načiahnem sa do nohavíc a silno si stisnem úd, aby som sa hneď
neurobil.
Jej sladký nektár sa mi lepí na jazyk a pery. Krúžim jazykom po jej otvore
a láskam ho. Zaborí mi prsty do vlasov a silno ich potiahne. Namiesto
jazyka použijem prsty a dotknem sa jej klitorisu. Vykríkne moje meno
a ozvena sa ozýva celou spálňou. To ma naplní neskutočnou, šialenou
túžbou, ale pokúšam sa ju potlačiť. Najprv jej chcem dopriať toto, až potom
budem na rade ja. Niečo prapôvodné vo mne si to žiada, ale musím s tým
zatiaľ bojovať.
Prsty strčím do neskutočne tesného otvoru a stonám spolu s ňou. Z jej
miazgy na mojich perách sa idem zblázniť.
„Oz.“ Lapá dych a ťahá ma bližšie. „Už… budem.“ Posledné slovo
vykríkne a stuhne. Zovrie nohy okolo mojej hlavy. Bolo by mi jedno, keby
ma teraz hoci aj bodla do srdca, len aby cítila to, čo cítim ja k nej.
Nežne jej ju obliznem, aby som ešte predĺžil orgazmus. Doprajem jej čo
najviac rozkoše a vybozkávam jej vnútorné strany stehien. Má tam jemnú
pokožku a viem, že doteraz sa týchto častí jej tela nedotýkal ani jediný muž.
Musím sa krotiť v žiarlivosti, pokiaľ ide o ňu.
Vstanem, pozriem na ňu a vyzlečiem si košeľu aj nohavice. Cestou
odkopnem topánky. Zastanem pred ňou len v boxerkách. Sadne si a pozrie
mi na hruď. Je neskoro, ale na nočnom stolíku svieti lampa, takže vidí
tetovanie svojho mena na mojom srdci.
Zdráhavo sa načiahne a dotkne sa ho. Mám celkom vyrysované svaly,
ale jej meno trochu prekrývajú chĺpky. Akoby sa ma dotkli ružové
lupienky. Je jemná a nežná a mám pocit, akoby som sa ocitol v raji.
Položím dlane na jej ruky a pritisnem si ich na hruď. Pozriem do jej
krásnych sivomodrých očí a cítim, ako mi pod jej rukou tlčie srdce. Keby
len vedela, že stále bije len pre ňu. Chce jej povedať, ako ju ľúbim. Ktovie,
či to necíti aj ona.
„Prečo?“ šepne a v jej hlase zaznie bázeň.
„Vedel som, že ťa nemôžem mať hneď, ako som ťa uvidel. Tak som chcel
mať niečo z teba na sebe. Kým nebudeš moja reálne.“
Prejde mi rukami po hrudi a počúva moje slová. Aj ja pohybujem
rukami, prechádzam jej po ramenách a hrudi. Rozopnem jej celé šaty
a neodtŕham od nej pohľad. V jej očiach je toho toľko, že sa nedokážem
odvrátiť. Ani potom, keď jej vyzlečiem šaty a rozopnem podprsenku. Je
predo mnou úplne nahá.
Objímem ju okolo bokov, nadvihnem ju a uložím doprostred postele.
Strčí mi prsty za lem na boxerkách a ťahá ich nadol. Pomôžem jej s tým, už
sme obaja nahí. Cítim jej horúcu pokožku na svojom stuhnutom tele. Tlačí
sa ku mne a ja sa nebránim, pritisnem sa k nej a dotknem sa končekom
penisu jej vlhkého klitorisu. Pomaly po ňom prechádzam a pozerám sa jej
pritom do očí. Odhrniem jej prameň vlasov z líca.
„Bože, zakaždým keď ťa vidím, si krajšia.“
Túžim po nej a nechcem, aby nás niečo delilo. Pamätám si, čo sa stalo
naposledy, a viem, že teraz by mohla byť tehotná. Pre niektorých ľudí by to
bolo nezodpovedné, ale Mallory je celý môj život. Je to tak od chvíle, čo
som ju uvidel. A ak sme pri našom milovaní stvorili dieťa, malo to tak byť.
Mienim s ňou prežiť celý život, chcem s ňou mať rodinu. Keď ten deň príde,
bude to ďalší dôvod, aby som ju ešte viac ľúbil. Dieťa predstavuje kúsok
z nás, ktorý bude rásť a rozkvitať. Nemôže na tom byť nič zlé.
„Oz.“ Pozrie mi do očí a vidím v nich neistotu, ale aj túžbu. Dúfam, že
vyhrá túžba.
„Nechaj ma urobiť sa dnu, zlatko.“
Prevráti oči, potom ich zavrie a zastoná. Prejdem si rukou
po zhrubnutom penise, je samá žila. Triem ním o jej klitoris.
„Mali by sme si dávať pozor. Nemôžeme v tom takto pokračovať,“ odvetí
a nadvihne boky, aby lepšie cítila moje pohyby.
„Mallory, ak to ty teraz nevieš, som do teba blázon. A urobím všetko, aby
som ťa ochránil a dal na teba pozor. Najmä keby si otehotnela a čakala moje
dieťa. Postarám sa o všetko. Vždy sa o teba postarám.“
Chvíľu váha, napokon prikývne a pozrie na mňa. Vrhnem sa na jej
pootvorené pery a strčím dnu jazyk. Bozk je hlboký a plný vášne, dokonalý.
Ako každý centimeter mojej Mallory.
Hýbem bokmi a tlačím konček penisu do jej vlhkého otvoru, rozťahujúc
pritom záhyby. Je neuveriteľne tesná, takmer sa do nej nezmestím. Nevtisol
som sa dnu ešte ani tri centimetre, ale je mi to jedno. Stačí mi zatiaľ, že ju
mám aspoň trochu. Je to viac, ako som sníval.
Prejdem jej perami po šiji a pomaly ju kolíšem, aby si zvykla na môj úd
vo svojom vnútri. Túžim sa do nej dostať čo najhlbšie, až ma bolia slabiny.
Nedokážem od nej odtrhnúť pery. Oblizujem jej prsia a sajem bradavky.
Pohrávam sa s jednou, potom sa presuniem k druhej. Vtiahnem ju do úst
a slabo do nej hryziem. Oblizujem medzierku medzi jej prsami a sajem
jemnú pokožku. Viem, že by som mal byť jemnejší, ale tým, ako mi zatína
nechty do chrbta, naznačuje, aby som pokračoval.
Pomaly kĺžem do nej a von, postupne uvoľňuje svaly a púšťa ma dnu.
Objíme ma nohami okolo pása a pri každom mojom pohybe trochu
nadvihne boky.
„Mallory,“ zašepkám jej tesne pri krku. „Už to viac nevydržím.“
Mal by som urobiť správnu vec a vytiahnuť ho z nej. Mohol by som sa
urobiť na jej jemné brucho, na krémovú pokožku. Mal by som to pre ňu
urobiť.
„Oz,“ šepne a silnejšie ma objíme nohami.
Viem, že sa blíži jej orgazmus, a nemám veľa času.
„Zlatko, musím ho vytiahnuť,“ zadúšam sa vlastným dychom.
„Urob sa do mňa,“ šepne a zovrie ma svojou mušličkou.
V tej chvíli ju zaplaví orgazmus.
Nemám na výber, zostávam v jej horúcom tele a pustím jej to
do čakajúceho lona. Trvá to dlho a hlasno pritom kričím. Vyprázdnim sa
do nej do poslednej kvapky. Nemal som to v úmysle, ale je to taký
nádherný pocit. Presne tam patrím.
Dám jej všetko, no stále dychčí po vlastnom orgazme. Prevrátim nás tak,
že teraz mi leží na hrudi. Obaja sme bez dychu. Objímem ju a pobozkám
na čelo.
„Sľúb, že mi neutečieš,“ poviem a trochu ju stisnem. „Poviem ti všetko,
len mi, prosím, neujdi.“
Položí mi dlaň na hruď a pohladká tetovanie svojho mena.
„Sľubujem.“
V okamihu zaspím a snívam o tom, čo som jej túžil povedať.
Ľúbim ťa.
  
27

Mallory
 
 
„Nemôžem to zastaviť,“ šepne mi Oz do ucha. Jednou rukou mi zviera
stehno, pridržiava ho na svojej nohe, druhú má podo mnou a drží ma
za prsník. Vráža do mňa zozadu. Jeho mocné telo akoby rozpúšťalo moje
krehké. Robili sme to takmer celú noc a v tejto chvíli ma znova zobudil.
Najprv mal ústa medzi mojimi nohami, a teraz toto. Nie som si istá, čo sa
mi páči viac. Oboje je super.
Pomaly do mňa vniká a vyťahuje úd. Stonám a počujem, ako Oz opakuje
moje meno. Netušila som, že to môže byť také krásne. Počujem, ako stoná,
a ešte viac ma to vzrušuje.
„Neprestávaj,“ povzbudzujem ho, pohybujem bokmi a prijímam ho
hlbšie do svojho tela. Chcem ho tam mať. Zakaždým keď ma takto drží,
pripadám si ako doma. Na mieste, ktoré patrí výlučne mne. Niečo podobné
mi chýbalo celý týždeň. Nemám potuchy, ako som to vydržala.
„Pri každom zobudení sa musím ubezpečiť, že si skutočná,“ povie
a znovu mi oblizne šiju. Prehnem chrbát, tlačím prsia viac do jeho rúk.
„Musím sa uistiť, že sa mi len nesnívalo, že si tu so mnou.“ Znova do mňa
vrazí a slabo mi zahryzne do šije. „Urobíš sa kvôli mne, pravda?“
Nie je to otázka, takže mu neodpoviem. Mala by som sa hnevať, že mi
vždy velí a musím robiť to, čo povie on, ale moje telo si robí, čo chce.
Zvieram ho vagínou čoraz silnejšie a prosím ho, aby mi umožnil urobiť sa.
Siahnem dozadu, aby som mu nahmatala vlasy. Potrebujem sa ho
dotknúť. Musím sa niečoho chytiť, lebo cítim, že sa to blíži. Orgazmus je
takmer tu a ja viem, že pri ňom určite explodujem.
„Páči sa ti, keď sa s tebou hrubo zhováram, pravda?“
Namiesto odpovede zastonám jeho meno, stále sa trochu ostýcham
povedať, čo chcem. Už som si trochu zvykla na sex s ním, ale nepotrebujem
pri tom vulgárne slová. Chcem len, aby pokračoval. To sa mi páči.
„Je to naozaj fajn, zlatko. Celé roky som myslel na to, čo chcem s tebou
robiť. Už sa neviem dočkať, aby som ti prezradil, aké plány mám s týmto
telom po zvyšok života.“
 „Prosím,“ stonám.
„Budem ťa milovať a ty ma budeš prosiť. Vtedy mám pocit, že po mne
túžiš tak veľmi ako ja po tebe. Pros ma. Modlikaj a ja ti dám všetko.“
„Prosím, Oz, chcem sa urobiť. Prosím,“ žobroním. Som veľmi blízko, ale
potrebujem ešte trochu. Spomalí a ja sa asi zbláznim. Potrebujem to trochu
silnejšie.
„Popros ma, aby som sa urobil do teba,“ stoná mi do ucha. Trochu ma
pritom pošteklí v žalúdku. Pustí mi nohu, ale zostávam na mieste a on mi
rukou dočiahne na klitoris a prejde po ňom prstami. Nedopraje mi však
taký tlak, aký potrebujem.
„Urob sa do mňa, Oz. Vyplň ma!“ kričím a on to spraví. Vnikne hlboko
do mňa, prstami mi dopraje to, čo potrebujem, a mňa zaplaví vytúžený
orgazmus. Celú. Cítim, ako ma napĺňa jeho horúce semeno a pocit slasti sa
vo mne ešte umocní.
Neviem, ako dlho tak ležím, užívam si príjemný pocit po orgazme a on
ma bozkáva na šiju. Dotýka sa ma bez prestania, odkedy som si včera ľahla
do tejto postele. Ako keby sa nevedel zdržať.
„Neodišla si,“ povie napokon a ja sa zachichocem. Nemyslím si, že by
som vstala z jeho postele, aj keby som chcela.
„Takmer sa nedokážem po včerajšku hýbať.“ Mám šťastie, že ešte vôbec
môžem dýchať.
„Prepáč,“ zašomre mi pri uchu, ale ja vôbec neverím, že sa ospravedlňuje.
Priviniem sa k nemu a on ma objíme ešte tuhšie.
„Musím ísť na toaletu.“
Vzdychne, pustí ma a ja ostýchavo vstanem. Závesy sú odtiahnuté
a do izby prúdi raňajšie slnko. Odhaľuje každý centimeter môjho tela.
Po stehnách mi steká naše spoločné vlhko.
„Dokelu, páči sa mi to.“ Oz mi pozerá medzi nohy a po sekunde sa
na mňa vrhne. Vtiahne ma naspäť do postele a vyhlási, že chce vidieť
lepšie. Líca mi blčia, je to hlúpe, veď Oz ma už videl nahú viac ráz. Dotkne
sa mi prstom vlhkého stehna. Dopekla s ním.
„Musím ísť na záchod,“ zopakujem a on mi pozrie do očí. Prikývne. „Ale
nesprchuj sa. Niečo nám pripravím na jedenie a potom sa osprchujeme,“
povie a zviecha sa z postele. Letmo ma pobozká. Snažím sa prehĺbiť bozk,
ale on sa odtiahne. „Skončíme znova v posteli, zlatko,“ varuje ma a ja sa
usmejem. Páči sa mi, ako testuje svoju sebakontrolu.
 Podíde k skrini, vyberie košeľu a podá mi ju. „Daj si toto.“ Prevlečie mi ju
cez hlavu, nedáva mi na výber. Je to lepšie, než si obliekať včerajšie šaty. Tie
ležia na zemi a mne sa nechce chodiť tu nahá. Dovolím mu, aby mi obliekol
svoju košeľu.
„Dáš si vajíčka so slaninou?“ opýta sa a ešte raz ma letmo pobozká.
„Áno.“ Venuje mi ešte jeden bozk na líce, načiahne sa a vezme si zo zeme
boxerky. Oblečie si ich a mieri preč. Nemôžem si pomôcť, pozerám sa
za ním. Má krásny zadok.
Náhle sa spamätám a rýchlo utekám na toaletu. Zastavím sa
pred zrkadlom, lebo ma upúta čosi na mojom krku. Vyrazí mi to dych.
Obrátim sa a letím z kúpeľne do kuchyne. Na krku mám viditeľný fľak!
Nie je síce prehnane výrazný a asi ho prekryjem mejkapom, ale aj tak.
Hlúpa vec, akoby som bola nejaká stredoškoláčka.
„Miles!“ vykríknem a on sa obráti od sporáka s lopatkou v ruke.
Na dokonalej tvári má jemný úsmev. Nikto by nemal vyzerať ráno tak
dobre, ani pri varení. A vôbec, kto varí v spodnej bielizni? Určite ma to
zabije.
„Áno, zlatko?“ prehodí, akoby ho vôbec nezaujímalo, že sa hnevám.
„Chcem ti poriadne vynadať, takže sa prestaň ihneď usmievať,“ vyletím
naňho, ale on sa usmeje ešte širšie. Obráti sa, vypne sporák a odloží
lopatku. Potom sa znova otočí ku mne. Stále sa usmieva.
„Ťažko sa neradovať, keď stojíš v mojej košeli v našej kuchyni a vyzeráš,
akoby som sa s tebou miloval celú noc. Neušla si mi, a teda mám dôvod
na úsmev.“
Nereagujem na jeho cukrové slová, lebo sú až príliš sladké. Ako všetko,
čo mu vychádza z úst. Je neskutočné, ako to robí, preto sa rozhodnem
nevšímať si jeho reči a držať sa radšej svojho hnevu. Nepripúšťam si jeho
slová. A ignorujem aj poznámku o našej kuchyni.
„Pozri, čo si mi spravil,“ vyčítam mu a ukážem fľak na krku. Na to miesto
mi zaútočil včera v limuzíne.
Tlmene vydýchne.
„Nezaberie to na mňa,“ poviem a založím si ruky v bok.
„A okrem toho si žiarlivý.“ Nie sme spolu dlho a on už niekoľkokrát
prejavil žiarlivosť, keď sa ku mne priblížil druhý muž.
Podíde ku mne, no nepohnem sa. Nadvihne ma a ja vykríknem. Zadkom
pristanem na kuchynskom pulte a on mi stisne stehná. Skloní hlavu,
ostražito sledujem jeho pohyby. Nedokážem sa zastaviť, vojdem mu
prstami do vlasov, aby sa na mňa konečne pozrel.
„Je to ťažké,“ povie napokon. „Tak dlho som po tebe túžil. Nemáš
predstavu, ako dlho,“ dodá. „Potom som uvidel iného muža, ktorý sa k tebe
priblížil. Veľmi ma to nahnevalo a opanoval ma hnev. Viem, že je to šialené,
ale nedokážem to zastaviť, nehľadiac na to, ako veľmi sa snažím.
Nemôžem.“ Hovorí to s prosbou v očiach, aby som ho pochopila.
„Ako dlho čakáš?“ položím otázku, ktorá ma trápi už niekoľko dní.
Naisto viem, že na mňa čaká od vysokej školy. Mám pocit, že spoločnosť
Osbourne bola už aj predtým súčasťou môjho života.
„Prvý raz som ťa videl na strednej škole na jednej matematickej súťaži. Ja
som bol v tom čase na vysokej a sedel som v porote.“
Snažím sa spomenúť si na ten deň. Toľko mien a tvárí, ale nemôžem
uveriť, že by som si ho nevšimla. Snažím sa rátať roky. Ako dávno to bolo?
„Päť rokov,“ zašomrem si a snažím sa tú informáciu prijať. „Sleduješ ma
už päť rokov,“ pokrútim hlavou. Nie som schopná uveriť tomu, hoci je to
pravda. Zapadá to do seba.
„Niekedy mám pocit, že je to aj dlhšie. Naozaj si nepamätám na čas
pred tebou.“ Jeho slová sú sladké a jemné, naplnené niečím, čomu
nerozumiem.
„Prečo?“ To už naozaj nechápem. Nie som hrozná, naopak, som pekná.
Nikdy som nemala problém s tým, že by ma niekto nevolal na rande, ale Oz
je úplne iná liga. Videla som toľko dievčat na vysokej škole, ktoré sa vrhali
na bohatých mužov, a nemám pochybnosti, že aj Ozov bankový účet by ich
priťahoval. Okrem toho, že je bohatý, hneď na prvý pohľad je príťažlivý.
Všetko v jednom.
Trochu sa vystrie a pozerá sa na mňa. Prsty mi vykĺznu z jeho vlasov.
„Šiel som na tú súťaž, lebo človek občas potrebuje stretnúť tých
správnych ľudí, aby dosiahol viac. Stále som si vtedy budoval meno, musel
som to robiť. Snažil som sa rozšíriť a zlepšiť svoju ríšu.“ Pokrčí plecami, ako
keby mu už teraz na tom nezáležalo. Už to predsa dokázal v priebehu tých
piatich rokov. Každý vie, čo je spoločnosť Osbourne.
„Chcel som byť v blízkosti takých ľudí, okolo ktorých sa pohyboval aj
môj otec. Chodil na Yale a odtiaľ si vybral aj veľa svojich zamestnancov.
Keď som mal osemnásť, mama mi povedala o všetkých tých hrozných
veciach, čo jej robil.“ Zatne zuby a ja premýšľam, čo také mohol jeho otec
spraviť jeho matke. Zabil Paigeinu matku, to už viem. „Chcel som byť ako
on. Bol múdry a zdalo sa, že sa vyzná v podnikateľskom svete. Fascinoval
ma a vždy som sa snažil, aby bol na mňa hrdý. Prečo som si nevšimol, ako
sa správa k mojej matke? Plakala, keď mi rozprávala, čo jej urobil. A ja som
ničím nedokázal zastaviť jej slzy. Nikdy som netušil, ako ju napáda. Ani raz
som to nevidel, inak som mohol zakročiť skôr. Iba som tam sedel a počúval,
ako mi rozpráva o spoločne prežitých rokoch. Prezradila mi, že od neho
odchádza. Až postupne som prišiel na to, čoho je schopný.“ Skloní hlavu,
akoby tomu nemohol stále uveriť.
„Je veľa vecí, ktoré o ňom nevieš. A ja si nie som istý, či ti ich môžem
povedať. Nechcem, aby sa všetka tá špina dostala až k tebe, Mallory. Sľúbil
som si, že nikdy nebudem taký, a už len rozhovor o tom všetkom vo mne
vyvoláva strach, že ťa vťahujem do nekalého sveta.“ Zatvorí oči a ja
načúvam, či sa nerozplače. Muselo to preňho byť naozaj hrozné, keď sa
dozvedel, aká bezmocná bola jeho matka.
„Oz.“ Vystriem ruku a položím mu ju na hruď. „Nie je to také isté,
chápeš?“ Podľa pohľadu jeho očí však usudzujem, že mi neverí.
„Hovoril som si, že určite nebudem ako on. Nikdy neublížim ľuďom,
ktorých mám rád. Doprial by som svojej matke lepší život ako on, preto
ľutujem, že musela vyplakať toľké slzy a ja som nič nezmohol. Vložil som
všetky sily aj život do toho, aby už nikdy nikomu neublížil.“ Zvesí jeden
kútik úst, ako keby si spomínal. „Potom si do môjho sveta vošla ty.“
Vystrie ruku a napraví mi zatúlaný prameň vlasov.
„Pomsta už nebola jediná vec, po ktorej som túžil. Po prvý raz som si
uvedomil, že žijem, keď som ťa uvidel. Bola si však taká mladá, že som si
povedal, že sa musím držať obďaleč. Zistil som, kto si, a potom som sa chcel
uistiť, že sa dostaneš na dobrú školu. Postupne som sa chcel o tebe
dozvedieť viac a viac. Čím viac som toho vedel, tým väčšmi som ťa ľúbil.
Jedna vec prichádzala za druhou. Akoby som sa kĺzal z kopca. Nemohol
som prestať na teba myslieť. Zakaždým keď som sa dostal na temné miesto,
vytiahla si ma späť. Uvedomil som si, že sa ťa nesmiem pustiť, lebo ty si
bola jediná, ktorá v mojom živote naozaj svietila. Bola si súčasťou mojej
bytosti, tej časti, ktorú neovládla túžba po pomste. Hovoril som si, že je to
v poriadku. Budem pre teba azda dosť dobrý. Nebudem ako môj otec. Dám
ti všetko a zariadim ti dokonalý život, keď nadíde ten správny čas. Nikdy
nebudeš pri mne plakať.“
Jeho slová na mňa padajú ako dážď a snažím sa ich všetky pochopiť.
„Zaplatil si Paige, aby bola moja priateľka,“ pripomeniem mu.
 „Nehovorím, že som to občas neprehnal, ale šiel som sa zblázniť, tak som
sa o teba bál. Ak som nevedel, že niekto na teba dáva pozor, nedokázal som
existovať ďalej od teba. Zlyhal by som, viem. Paige ma udržiavala
pri zdravom rozume. Aspoň som teda vedel, že si v poriadku. Dávala pozor,
aby sa ti nič nestalo, keď som ťa nemohol chrániť sám.“
„Nikto sa nesnažil ani sa nepokúša ublížiť mi,“ vysvetľujem mu, ale
nepočúva ma.
„Mallory.“ Vysloví moje meno s toľkým citom, až mi stisne srdce. Nik ho
doteraz takto nevyslovil. „Viem, že som trochu šialený, keď ide o teba. Ver
mi. Je mi jasné, že nemám dôvod, ale nedokážem sa ovládať. Skúšal som to.
Naozaj som sa usiloval, prisahám.“
„A čo ak sa mi to nepáči?“ opýtam sa a pohnem sa pod ním. Prejde
po mne pohľadom.
„Myslím si, že navonok sa ti to nepáči, ale v hĺbke duše áno, inak by si tu
teraz nebola.“
Nechám jeho slová visieť vo vzduchu, lebo proti nim nemám nijaký
argument. Páči sa mi, že sa snaží mať všetko pod kontrolou, hoci si
uvedomujem, že by som s tým nemala súhlasiť. Možno aj ja som trochu
šialená, ak mi taká pozornosť z jeho strany lichotí. Nikdy som nič podobné
nezažila. Jediný človek, ktorému okrem Oza na mne záleží, je Paige.
„Čiastočne sa mi to páči, ale nemôžeš mať kontrolu nad všetkým, Oz. Aj
ja musím mať svoj život vo vlastných rukách. Napríklad svoju prácu. Od tej
dáš ruky preč, dobre?“
Usmeje sa, ale ja naňho ukážem prstom.
„Viem, že som sa dostala tam, kde som teraz, len tvojou zásluhou.“
„To nie je pravda,“ preruší ma. „Si neuveriteľne múdra a dostala by si sa
na akúkoľvek školu v krajine. Chcel som len zabezpečiť, aby tvoja cesta
viedla ku mne.“
Jedna časť mojej bytosti prisviedča, že by to mohla byť pravda, že by som
sa nedostala na Yale a nezískala prácu v spoločnosti Osbourne, keby mi
nepomohol. Veď firma do minulého roka neponúkala ani stáže. Mám
podozrenie, že ten program vytvorili len kvôli mne.
„Dobre teda, ale nebudeš zasahovať do mojej práce, budeš sa držať
bokom,“ pripomeniem mu znova.
„Musím predsa na teba dávať pozor, zlatko. Keď nie sme spolu, je to
nevyhnutné, aby ti neublížil napríklad môj otec, ktorý vie, že po ňom idem.
Aj ja mám veľa peňazí a keby ľudia zistili, kde je moje slabé miesto, vrhli by
sa naň.“
„Ja som tvoje slabé miesto?“ Nie som si istá, čo si mám o tom myslieť.
Mala by som sa uraziť?
„Si moje všetko,“ povie jednoducho a ja sa usmejem.
„Ťažko sa na teba hnevať, keď mi hovoríš také pekné veci.“
„Radšej sa vzdaj, zlatko. Nikdy s tým neprestanem.“
„Sľúb, že nebudeš zasahovať do mojej práce,“ zopakujem, lebo chcem
počuť jeho slovo.
„Sľubujem, že sa budem nadovšetko snažiť.“
„Miles!“
Pokrčí plecami. „Dobre, budem sa držať bokom, ale nech sa k tebe nikto
nepribližuje.“ Znova pokrčí plecami, akoby nebolo fér, aby som mala
niekoho vo svojej blízkosti okrem neho.
Prevrátim oči, lebo v tejto chvíli v ňom trochu vidím Paige. Aj ona to
hovorieva a robí. Nezastaví sa, keď niekoho pri mne vidí. Veď som tu len
na stáži, každý mi dá pokoj. Radšej už do Oza nedobiedzam.
„Napriek tomu sa stále na teba hnevám,“ pripomeniem mu a zložím si
ruky na prsiach.
„Dobre,“ prikývne, zdvihne ma z pultu a nesie k pohovke. „Zvyšok
víkendu popracujem na tom, aby si sa na mňa nehnevala.“ Zloží ma
na pohovku a kľakne si predo mňa. Roztiahne mi nohy a roztúžene mi
pozrie do očí. „Najprv zjem tvoju mušličku, urobíš sa mi do úst a potom
dokončím raňajky.“
Chcem namietnuť, povedať mu, že to nepôjde, ale z úst mi vyjde len jeho
meno.
 
„Čo je s tebou?“ pozriem na Paige, ktorá akoby mala cestou do firmy
zalepené ústa. Oz kráča kúsok za nami. Ráno som vykĺzla dolu, aby som sa
pripravila do práce. Pripomenula som mu, že dnes pôjdem s Paige, lebo
sme sa na tom dohodli, pretože som bola tri noci za sebou preč – až
do pondelka rána.
Teraz sme pred budovou spoločnosti a ja sa snažím z nej vytiahnuť
odpoveď.
„Čo?“ Pokrčí plecami, ako keby netušila, o čom hovorím. Obzriem sa
na Oza, ktorý zastal pri bezpečnostnom pulte a rozpráva sa s jedným
pracovníkom. Žmurkne na mňa, keď nastúpim do výťahu s Paige.
 „Máš zalepené ústa alebo čo?“
„Mám popraskané pery, to je všetko,“ povie na svoju obranu. Vystrúham
na ňu grimasu, stisnem gombík na moje poschodie a vtedy prehovorí.
„Musím ťa odprevadiť až na tvoje miesto.“ Ospravedlňujúco sa na mňa
usmeje. „Som k tvojim službám až do konca dňa v závislosti od toho, aké
máš plány na večer,“ dodá.
„Budem večer doma, lebo Oz mi už lezie na nervy.“
„Povedal mi, že si súhlasila s bezpečnostnými opatreniami, keďže ty
a Oz…“ odmlčí sa, nechce hovoriť o tom, že spávam s jej bratom, a ani ja
nechcem, aby to vyslovila nahlas.
„Súhlasila som. Dobre. Budem radšej, keď ma budeš strážiť ty.“ Výťah
cinkne a obe vystúpime. „Čo obed?“ opýtam sa jej a kráčam k svojmu
stolu.
„Napíšem ti, ale šla by som, ak mi do toho niečo nepríde.
Tak či onak, stretneme sa v bufete, dobre?“
„Fajn,“ odvetím a položím si kabelku na stôl. „Povedala som Ozovi, že
neodídem z budovy bez toho, aby som to neoznámila tebe alebo jemu.“
Som v pokušení osloviť Paige mama, ale vidím, že z tejto situácie nie je
nadšená rovnako ako ja. Zamyslím sa nad tým, vlastne mi je to jedno. Ibaže
nie som na to zvyknutá. Trochu bezpečnosti neuškodí, ak sa Oz aj Paige
budú cítiť lepšie.
Neviem, v akom zmysle sa o mne rozprávali, ale vyhoviem im.
Mimochodom, veď aj tak bez nich nikam nechodím. Paige a ja sme ako
dvojčatá, ale teraz sa zdá, že sa k nám pridá aj Oz.
„Super, tak ti napíšem,“ zopakuje Paige a vracia sa k výťahu. Pozriem
na stôl, kde sedáva Skyler, potom na Ericov a zovrie mi žalúdok. Celkom
som zabudla, čo sa stalo v piatok večer. Pristúpim bližšie k priečke a vidím,
že jeho stôl je absolútne prázdny.
„Doriti.“ Nemala som v láske toho úlisného chlapa, ale nezaslúži si, aby
ho kvôli mne vyhodili. Pohrabem sa v kabelke, vylovím mobil a napíšem
správu Ozovi.
 
Ja: Vyhodil si Erica! Takže si nesplnil sľub, že dáš ruky preč od mojej
práce.
 
Oz: Radšej by som sa o tom s Tebou porozprával osobne. V mojej pracovni
hoci aj hneď teraz, ak ceš. Stále premýšľam, akej farby máš dnes
nohavičky. Chcem sa presvedčiť, či mám pravdu.
 
Ja: Oz, myslím to vážne.
 
Oz: Ja si myslím, že modré.
 
Ja: Bože, dúfam, že v spálni nemám kameru.
 
Tú správu radšej vyhodím, lebo naozaj mám modré nohavičky.
 
Oz: Keby si mi dovolila, dal by som do Tvojej spálne nainštalovať kameru
ešte dnes. Alebo sa presťahuj ku mne hore a ja Ťa budem každé ráno
sledovať. Tak by som vždy vedel, akej farby máš nohavičky.
 
Ja: Chcela by som na Teba nakričať a Ty ma žiadaš, aby som sa k Tebe
presťahovala? Spomeň si na Erica!
 
Oz: Erica som dal otestovať na prítomnosť drog a neprešiel. Bolo to potom,
čo vyletel na Ryana. Toto je posledný raz, čo sa bavíme o mužovi, ktorý cel
položiť ruku na MOJU ženu.
 
Ja: Dopekla, kto je Ryan?
 
Oz: Bezpečnostný pracovník, ktorý je s Tebou a Paige, keď tam nie som ja.
 
Ja: Kapitán!
 
Zasmejem sa, že som až doteraz nepoznala skutočné Kapitánovo meno.
 
Oz: Kapitán?
 
Ja: Aha, teda Ti niečo ušlo? Nevieš o Kapitánovi všetko?
 
Nemôžem si pomôcť, musím ho trochu ponaťahovať. Možno má pravdu.
Páči sa mi, keď je vlastnícky ako jaskynný muž.
 
Oz: Idem dolu a zistíme to.
  
Ja: Nie! Paige a ja ho tak voláme, lebo vyzerá trou ako Kapitán
Amerika. A nemusíš sem odiť.
 
Snažím sa vložiť do poslednej vety čo najviac citu. Viem však, že je len
otázkou času, kedy to ľudia o nás zistia. Potrebujem ešte niekoľko dní, kým
sa s tým zmierim.
 
Oz: Zdá sa Ti Kapitán Amerika atraktívny?
 
Hej, odpoviem mu aj na tú otázku.
 
Ja: Nie je atraktívnejší ako Ty.
 
Takže som sa jej vyhla, ale je to pravda. Kapitán Amerika je príťažlivý,
ale nedá sa porovnať s Ozom.
 
Ja: Sľúb mi, že neprídeš dolu.
 
Oz: Sľubujem. A Ty mi sľúb, že na obed zostaneš v budove a na večeru
pôjdeme spolu.
 
Aj tak som mala v pláne obedovať tu spolu s Paige, aby sme si mohli
poklebetiť o Ericovi a o tom, ako neprešiel Kapitánovým testom na drogy.
 
Ja: Zostanem, ale uvidíme, ako sa bude vyvíjať deň, až potom môžem
súhlasiť s večerou. Sú isté veci, ktorými ma vieš naštvať, a cem sa
ubezpečiť, že sa to nestane.
 
Oz: Celý víkend som sekal dobrotu, aby som Ťa nenapálil. Spomínam si,
že si si to celkom užívala.
 
Celý víkend teda sekal dobrotu. Na každom povrchu v jeho byte. Až mi
pri tej spomienke naskočia zimomriavky. Ešte nedávno som bola panna
a teraz som fanatička do sexu. Je šialené, ako rýchlo sa dokáže život zmeniť.
 
Ja: Porozmýšľam o tom.
  
Položím mobil na stôl. Mám pocit, že prasknem. Určite puknem, ak sa
zjaví v našej kancelárii ako jaskynný muž. Usmejem sa a vrátim sa k práci.
  
28

Mallory
 
 
Posledné dva dni sú čisté požehnanie. Každý deň idem pešo do práce
s Paige a Oz kráča za nami. Dáva na nás pozor, ale dopraje mi priestor, keď
oň požiadam. Každý večer ma vezme na večeru a potom ma odvedie
do svojho bytu, kde sa milujeme celú noc, až kým nie som absolútne
vyčerpaná a nepresuniem sa do svojej postele.
Cez deň mám veľa práce a Linda nám upokojujúcim tónom naznačila, že
by sme so Skyler mohli stíhať všetku prácu, keď je Eric teraz preč. Skyler
prevrátila oči, a keď sa Linda vzdialila, zamrmlala, že veď aj tak robíme jeho
robotu už od začiatku. Je príjemné vedieť, že si našu tvrdú prácu cenia.
V stredu ráno si sadám k svojmu stolu, kde ma čaká horúca káva
a odkaz.
Oz prišiel skôr, lebo mal nejaké stretnutie, takže som šla s Paige
a sprevádzal nás Kapitán.
Vezmem odkaz a spoznávam jeho charakteristický rukopis. Musím sa
hlúpo usmiať.
 
Tá káva je takmer taká sladká ako Ty a rovnako horúca. Stále cítim
na prsto Tvoju vôňu.
S láskou Oz
 
Tvár mi horí tak silno, že sa možno zapne hlásič požiaru. Bože, ako ma
môže tak rozpáliť niekoľko slov? Je v tom veľmi dobrý. Vezmem mobil
a napíšem mu krátku správu.
 
Ja: Ďakujem za kávu a za to, že som sa musela červenať.
 
Odpovie mi okamžite a uškrniem sa ešte širšie.
 
Oz: Je to môj životný cieľ. Uctievať si Ťa a vyvolávať na Tvojej tvári
úsmev.
  
Ja: Si úspešný!
 
Oz: Zmienil som sa o tom už aj predtým, ale každú stredu obedujem
s mojou matkou. Bol by som rád, keby si sa k nám dnes pridala, Mallory.
Prosím.
 
Stuhnem nad mobilom, lebo neviem, čo mu mám odpísať. Už sa ma na to
raz pýtal, ešte predtým, ako sa medzi nami odohrala tá dráma, ale myslela
som si, že len žartuje. Toto je predsa veľký krok. Stretnúť sa s jeho matkou?
Som na to pripravená?
 
Oz: Si moja na celý život, láska. Budem rád, ak sa stretneš so ženou, ktorej
som o Tebe toľko rozprával.
 
To som nečakala.
 
Ja: Ty si jej o mne rozprával?
 
Oz: Si neuveriteľne múdra a krásna, o tom som jej hovoril. Aj o tom, že jej
dáme desať vnúčat.
 
Ja: Desať? To si určite nepovedal!
 
Oz: Tak by si mala prísť na ten obed a opraviť ma.
 
Pokrútim hlavou, usmejem sa a potom sa vzdám. Uvedomujem si, čo
cítim k Ozovi, a viem, čo pociťuje on ku mne, hoci ja som tie slová
nevyslovila nahlas. Som tu preňho a on pre mňa, takže aj stretnutie s jeho
matkou sa raz uskutoční.
 
Ja: Dobre teda.
 
Oz: Som najšťastnejší muž na tomto svete.
 
Pošlem mu emodži s bozkom a položím mobil na stôl. Uhladím si rukami
modré plátenné šaty. V lete je v New Yorku horúco ako v pekle, preto som
si obliekla niečo vzdušnejšie. Teraz premýšľam, či sú tie šaty vhodné
na stretnutie s Ozovou matkou. V páse sú previazané bielou stužkou, ktorú
si bezmyšlienkovito napravím. Mám krémové topánky na plnej podrážke
a vypnuté vlasy, aj ten prekliaty fľak na krku mi už vybledol. Keby som ho
mala, nikdy by som s týmto stretnutím nesúhlasila.
Nadýchnem sa a snažím sa upokojiť. Raz sa to tak či tak stane, nech je to
teda dnes. Premýšľam, či sa o tom Oz nezmienil až teraz len preto, aby som
nemala dosť času rozmyslieť si to.
Vojde Skyler v blúzke kráľovskej modrej farby a bielych nohaviciach
s vysokým driekom, ktoré jej obopínajú štíhle nohy. Rovné tmavé vlasy má
stiahnuté dozadu do chvosta. Pozdraví ma a odloží si kabelku.
Nahne sa cez priečku a pozrie na mňa. „Kto dnes zomrel?“
Zasmejem sa, lebo mi to hovorila každý deň, kým sme sa s Ozom znova
neuzmierili.
„Zatiaľ nikto.“ Skyler pokrúti hlavou. „Mám sa stretnúť s jeho matkou.“
Skyler vydá nejaký tichý zvuk a trochu podskočí. Neviem, ako to dokáže
na takých podpätkoch, ale prevrátim oči a snažím sa potlačiť smiech.
„Zvyčajne sa tak neteším, ale toto je úžasná novinka.“ Obíde priečku
a oprie sa o hranu môjho stola. Strčí si päste pod bradu ako dieťa, čo
očakáva rozprávku. Nezdržím sa a vybuchnem do smiechu.
„Čuš! Mala by si hrať rolu nestrannej priateľky.“ Žartovne ju štuchnem
do ramena.
„Snažím sa ťa podporiť,“ povie, falošne zafučí a poberie sa na svoje
miesto. „Aby si vedela.“
Zdvihnem zrak a vidím, že sa na mňa uprene pozerá.
„Je to naozaj udalosť, že ťa pozval.“ Pokrčí plecami, akoby bolo ťažké
pochopiť čísi osobný život. „Myslím si, že je pre teba dosť dobrý, preto by si
aj ty mala do toho vložiť všetko.“ Po tej dobre mienenej rade si sadne, takže
ju už nevidím.
Odchlipnem si kávy. Na prekvapenie je presne taká, akú mám rada. Veľa
smotany, veľa cukru a štipka škorice.
Dokonalá. A dokonalý je svojím spôsobom aj Oz. Potlačím strach,
vrhnem sa do práce a poviem si, že akokoľvek budem o tom premýšľať, aj
tak na tom nič nezmením.
  
29

Mallory
 
 
Predpoludním sa pri mojom stole zjaví Oz. Počujem, ako si Skyler
za priečkou pospevuje akúsi melódiu.
„Hm-hm, hm-hm.“
Oz zdvihne obočie, no ja len pokrčím plecami. Vložím ruku do jeho dlane
a on ma vedie z nášho oddelenia do výťahu.
„Si nervózna?“ opýta sa, zdvihne naše spojené ruky a pobozká ma
na zápästie.
Cítim si tam pulz a on to vie.
„Trochu,“ priznám s úsmevom. „Nikdy predtým som nič také nezažila.“
Pošúcha mi hánky o svoje krátke strnisko a uprie na mňa krásne
zafírové oči. „Ani ja, zlatko.“
Potom mi zíde na um, že aj on môže byť nervózny. Viem, aká je jeho
matka preňho dôležitá, a asi chce, aby sme si porozumeli. Nikdy k nikomu
doteraz nič podobné necítil, až ku mne, takže asi doteraz nedoviedol
na spoločný obed s matkou iné dievča. To mi dodá silu aj odvahu. Áno,
urobím to kvôli nemu. Hoci to ani pre mňa nebude jednoduché, ale Oz sa
nemusí báť.
„Dúfam, že sa jej zapáčim,“ poviem a tentoraz vložím do svojho hlasu
viac odhodlania.
Bude to asi veľká chvíľa pre nás obe, preto si potrebujem trochu upokojiť
nervy.
„Určite si ťa obľúbi.“
Jeho slová doznejú, keď výťah zíde na najnižšie poschodie a dvere sa
otvoria. Oz ma vedie cez vestibul, no namiesto toho, aby sme šli k východu,
obráti ma k recepčnému stolu a tam mi dôjde, že mierime do záhrady.
Do mojej záhrady.
Oz mi otvorí dvere a ja vyjdem von. Spomeniem si na deň, keď som bola
na tomto mieste prvý raz. Dnes je vonku pekne a tieň z vistérie vnáša
do záhrady chlad. Oz ma chytí za ruku a vedie ma po kamennom chodníku
na trávnik.
 Na lavičke sedí pekná staršia žena. Stôl je prestretý tak, ako keď som tu
bola prvý raz. Oproti žene sú umiestnené dve stoličky.
Vstane, len čo nás zbadá, a obíde stôl. Má na sebe bledožltý nohavicový
kostým a hnedé topánky na plnom podpätku. Dokonca si všimnem, že
nechty na nohách má nalakované naružovo. Vlasy má po plecia, tmavé,
popretkávané šedinami. Usmieva sa a má nádherné zelené oči.
Vykročí k nám, otvorí náruč a ja som v šoku, keď sa poberie rovno
ku mne a objíme ma.
„Mallory, som rada, že vás konečne spoznávam.“
Jej materinské objatie ma zohrieva pri srdci a chvíľu mám pocit, že sa
neubránim slzám. Všetky city sa zo mňa tlačia na povrch, ako keby som sa
vrátila naspäť do detstva a potrebovala niekoho, kto ma upokojí.
Jej objatie je silné, ale drží ma nežne. Po chvíli jej ho opätujem. Je to
trochu podobné, ako keď som sa prvý raz stretla s Ozom. Ako keby som
celý život čakala na túto chvíľu.
„Mama, toto je Mallory. Mallory, toto je moja mama Vivien Osbournová.“
Odtiahne sa a upaží ruky, aby na mňa lepšie videla, prezerá si ma
od hlavy po päty a prisahala by som, že sa jej v očiach zaleskla slza.
„Ste naozaj krásna,“ povie a mňa od radosti zaplaví vlna tepla.
„Ďakujem, pani Osbournová.“
„Vivien,“ opraví ma a nahne sa bližšie, aby mi zašepkala:
„Alebo mama.“ Žmurkne na mňa a ešte raz ma objíme. Ozovi uštedrí
bozk na líce.
„Môžeme?“ Oz podíde bližšie k stolu.
Všetci si sadneme, Vivien naspäť na lavičku, ja a Oz oproti nej. Hneď ma
chytí za ruku a zrazu pocítim absolútny pokoj.
Na stole je pripravené jedlo, každý z nás má šalát a je tu malá tácka
so sendvičmi a tanier ovocia a syrov. Vivien najprv naberie mne, potom
Ozovi a napokon sebe.
Odpijem si čaju a pripravím sa na otázky.
„Mallory,“ osloví ma Vivien, „chcela by som o vás vedieť všetko, ale
v prvom rade ma zaujíma, prečo ste si vybrali práve môjho syna.“
Rozosmejem sa, skôr ako si to stihnem premyslieť, a Oz vedľa mňa
stuhne. Vivien naňho prevráti oči.
„Prepáčte,“ ozvem sa, aby som získala čas.
Vivien zje jeden malý sendvič a žmurkne na Oza. Dožuje a ukáže rukou
do záhrady.
 „Dal ju postaviť pred troma rokmi. V tom čase som už o vás vedela, ale
netušila som, že je vami taký posadnutý. Čas plynul a ja som to začala
chápať. Snažila som sa z neho dostať o vás čo najviac. Pochopiť, čo preňho
znamenáte. Začal sa meniť. Dúfala som, že jedného dňa uvidíte toto miesto
a obľúbite si ho.“ Odpije si čaju a pokračuje: „Myslím si, že každá matka by
sa bála o svojho syna v takejto situácii, ale ja som dávno vedela, že Miles je
iný. Vždy dosiahol, čo si zaumienil. A nikdy to nezmenil. Vedela som, že ste
preňho stvorená ešte v ten deň, keď mi o vás povedal. Dúfala som, že keď
sa dozviete pravdu, pochopíte to a zostanete. A ste tu.“ Ukáže na miesto,
kde sedím. „Takže sa pýtam prečo.“
„Je to fér otázka.“ Trochu sa pomrvím na mieste. „Myslím si, že každý,
kto sa pozrie na Oza…“
„Oza?“ zatiahne a usmeje sa na nás dvoch.
„Je to prezývka,“ odpovie Miles a ja pokračujem.
„Áno,“ zasmejem sa, aby som skryla rozpaky. „To, čo pre mňa urobil
bez môjho vedomia, by sa asi zdalo niekomu čudné, ale keď som sa s ním
zoznámila, pochopila som, čo preňho znamenám, a nemohla by som ho
odmietnuť. Mnohé ženy prežijú celý život bez zlomku pozornosti
a oddanosti, akú mi venuje Miles.“
Zatvári sa vážne a súhlasne prikývne.
„Som si istá, že to znie šialene, a možno to aj také je. Ani jeden muž ma
však nezahrnul toľkým šťastím a neponúkol mi to najlepšie vo všetkých
oblastiach života, tak prečo by som mu nepodľahla? Pravdaže, najprv som
sa hnevala, lebo som mala pocit, že ma oklamal, ale potom…“ Obrátim sa
k nemu a pozriem mu do hlbokých modrých očí, „… potom som sa doňho
zaľúbila a pochopila som, že všetko pramení z jeho srdca a chce mi len
dobre. Pokúša sa mi dať to, čo som nikdy nemala.“
Oz mi pustí ruky a zovrie mi tvár do oboch dlaní. Pobozká ma na ústa
a tým vysloví všetko, čo cíti. Viem, že ma ľúbi. Vedela som to už
od začiatku, ale keď to vyslovíme nahlas, akoby sme si dávali nejaký sľub.
Neprehĺbi bozk, trochu sa odtiahne a oprie sa o mňa čelom.
Po chvíli ma znova chytí za ruku. Vivien sa široko usmieva a ja sa trochu
hanbím. Som mierne v rozpakoch pred jeho matkou. Akoby som unikla
z reality, ale všetko ma znútra zohrieva. Ako keby toto stretnutie
znamenalo založenie rodiny, po ktorej som vždy túžila.
Položím si ruku na brucho a uvedomím si, že to môže byť aj pravda.
Môže to byť vznik našej rodiny. Namiesto toho, aby ma to vyľakalo,
od lásky mi poskočí srdce. Mať dieťa s Ozom, Vivien ako matku… Je to príliš
pekné, aby to bola pravda.
Nasledujúcu hodinu sa rozprávame o mne. Som trochu v rozpakoch, ale
Vivien nenalieha. Pýta sa ma na školu a na prácu v spoločnosti Osbourne.
Keď sa zmienim o Paige, v očiach sa jej mihne jemný tieň. Pozrie na Oza.
„S Paige som sa zoznámila pred niekoľkými rokmi, keď ju Miles našiel.
Najprv ma nemala rada a viem prečo. Oni dvaja majú spoločného otca, ale
v ich životoch zohral veľmi odlišnú úlohu.“
Vivien sa odvráti k malému vodopádu a vzdychne.
„Nebudem rozprávať Paigein príbeh. Môžem vám však niečo povedať
o Alexandrovi Owensovi.“
Oz sa pomrví na mieste, akoby sa mu nesedelo pohodlne, a napokon
vstane. Vivien sleduje, ako podišiel k vodopádu a hľadí do malého jazierka
na ryby koi.
„Mala som osemnásť, keď som sa zoznámila s Alexandrom. Pochádzam
zo strednej vrstvy zo stredozápadu a naša rodina bola veľmi nábožensky
založená. Bola som jediné dieťa a rodičia boli na mňa mimoriadne prísni.
Na spoločenské udalosti som mohla chodiť len v tom prípade, ak sa týkali
cirkvi. V to leto naša cirkev usporiadala týždňový festival na počesť
založenia nejakej nadácie, na ktorom som sa smela zúčastniť. Mala som
predávať koláče a raz večer, keď som sa už chystala zatvoriť, podišiel
ku mne. Uchvátil ma svojou krásou a šarmom. Takého muža ako
Alexander som nikdy predtým nevidela. Bol múdry, bohatý a hovoril
správne veci. Bol odo mňa starší, mal už
dvadsaťpäť rokov a ja som bola osemnásťročné dievča, ktoré
pred všetkým chránili. Pripadal mi ako filmová hviezda. Presne vedel, čo
má povedať môjmu otcovi, aby mi dovolil stretnúť sa s ním.
Spočiatku nás zakaždým, keď sme boli spolu, niekto strážil. Znie to
staromódne, ale moja mama si myslela, že starší muž je pre mňa lepší. Asi
tušila, o čo Alexandrovi šlo.“
Vivien sa zahľadí do diaľky a pokračuje.
„Sľúbila som mu, že sa raz v noci vytratím a stretneme sa v parku. Prišiel
po mňa na novučičkom aute a ja som sa cítila ako Popoluška. Tej noci však
bol nejaký iný a hneď ako som za sebou zatvorila dvere, vedela som, že
som spravila chybu.“
Vivien si pozrie na ruky a vzdychne.
 „Hanbila som sa komukoľvek povedať, čo mi urobil. Povedala som nie
a snažila sa ho zastaviť, ale bol oveľa silnejší ako ja. Vedela som, že by mi
nikto neuveril. Bola som len mladé dievča, ktoré ubziklo z domu, a on bol
šarmantný muž a vedel, čo má robiť, aby mu ľudia verili. Dúfala som, že
po tej noci, keď dosiahol, čo chcel, ma nechá na pokoji. Vyhýbala som sa
mu, snažila sa zabudnúť na znásilnenie. Zistila som však, že som tehotná,
a nemala som na výber. Sadla som si a porozprávala všetko rodičom.
Vysvetlila som im, čo sa stalo. Neverili mi, presne ako som predpokladala.
Skontaktovali sa s Alexandrom, prikázali mu, že sa musí so mnou oženiť,
a on súhlasil. Ja som nechcela, lebo som už tušila, čo za človeka je, ale
rodičia sa mi vyhrážali, že ak sa zaňho nevydám, vyhodia ma z domu.
Nemala som nijaké vzdelanie ani peniaze, ale stále som ho odmietala.
Radšej by som žila na ulici ako dobrovoľne s ním. Prekvapilo ma, že
s manželstvom súhlasil, ale mám pocit, že sa mu skôr páčilo mať ma
pod kontrolou. Tým, že som povedala nie, len som povzbudila jeho apetít.“
Láme mi to srdce, lebo viem, že mnohým ženám sa prihodila podobná
hrozná vec ako jej a nemali na výber.
„Chcela som sa mu postaviť, no vyhrážal sa, že mi vezme dieťa. Bol to
jeho jediný tromf a on sa ho držal. Postupne som sa utešovala, že keď si
na seba trochu zvykneme, nebude to také zlé. Mal peniaze, takže som
vedela, že naše dieťa bude zabezpečené, a povedala som si, že to azda bude
fungovať.
Vedela som, že jeho obchody nie sú až také čisté, ale kašľala som na to.
Spätne si uvedomujem, že som mala bojovať silnejšie.“
„Urobila si, čo si mohla,“ ozve sa Oz od fontány, ale nepozrie sa na nás.
„Zanedlho po pôrode ma začal biť. Vtedy sa ukázalo, že je skutočné
monštrum. Bol preč celé noci, a keď sa vrátil, páchli z neho iné ženy alebo
alkohol. Zakaždým si niečo našiel, za čo mohol na mňa kričať. Niekoľkokrát
som sa pokúsila odísť, ale vždy sa mi vyhrážal, že mi vezme syna a už ho
nikdy neuvidím. Vedela som, že keď je Miles sám s Alexandrom, tlačí mu
do hlavy všelijaké lži o mne. Nezniesla som predstavu, že by som už viac
nevidela svoje dieťa, a desilo ma aj to, že by ma mohlo znenávidieť, keby
som odišla. Alexander nikdy nášmu synovi neskrivil ani vlas na hlave a ja
som si dávala pozor, aby som mu už neporodila ďalšie dieťa. Len čo Miles
dovŕšil osemnásť rokov, všetko som mu vysvetlila a opustili sme ho. Odišla
som len s oblečením k priateľke. Miles mal štipendium na Yale a peniaze,
ktorých sa nemohol Alexander dotknúť. Už nemal nič, čím by ma udržal
pri sebe. Myslím si, že v tom čase ma už aj tak mal plné zuby a nudil sa.
Navyše nemal nič, čím by mi ublížil, a to dobre vedel.“
„Nikdy som to ani netušil,“ precedí Miles cez stisnuté zuby.
„Skrýval to pred tebou, ako najlepšie vedel. Musel o sebe vytvoriť dobrý
obraz a držať sa ho. Postupne chcel, aby Miles zaňho robil špinavú prácu,
ale ja som to nedovolila. Až neskôr sme zistili, čoho je naozaj schopný.
Nechcela som, aby bol Miles ako jeho otec, ale nikdy som od neho ani
nečakala, že sa mu pomstí.“
„Pomstí?“ zopakujem a pozriem sa na oboch. Ktovie, čo má Oz v pláne.
„Miles chce, aby zaplatil za to, čo mi urobil. To však nie je dôvod, prečo
som mu to všetko vyzradila. Povedala som mu to výlučne preto, aby nešiel
v otcových šľapajach, nie aby ho začal nenávidieť.“
Vivien hľadí na mňa a Oz si prisadne.
„Po odchode od Alexandra som sa vrátila k svojmu dievčenskému meno
Osbournová. Aj Miles si zmenil priezvisko. Šiel na vysokú a ja som si našla
prácu a zarábala vlastné peniaze. Miles sa pohrabal v Alexandrovej
minulosti a našiel nejaké veci. Vtedy som naplno pochopila, aké som mala
šťastie, že som od neho odišla.“
Pomyslím si, že Paige také šťastie nemala.
„Povedala som mu, aby to nechal tak, ale poznáte Milesa. Keď si niečo
zaumieni, nepustí to a nič ho nezastaví. Zistil, že Alexander sa zaplietol
do obchodovania s ľuďmi, prostitúcie, prania špinavých peňazí,
nelegálneho hazardu a predaja kradnutých zbraní. Myslím si, že mal v sebe
minimálnu štipku ľudskosti, inak to bolo absolútne monštrum. Nechápem,
ako sa mu podarilo vyhýbať sa tak dlho base, asi jeho peniaze mu pomohli
očistiť sa. Má tu v meste veľa firiem, ktorými pretekajú. Myslí si, že som si
nevšímala nič, čo sa dialo, lebo keby som naňho niečo mala, už dávno by
som to použila. Alebo je to možno tým, že ma Miles dáva strážiť
dvadsaťštyri hodín a jeho bezpečnostné opatrenia sú naozaj
nadštandardné.“
Prikývnem, lebo to dobre poznám.
Obráti sa ku mne, oči má teplé a nežné. Stisnem mu ruku, aby vedel, že
som tu a že som skutočná.
„O Alexandrovi by som mohla donekonečna rozprávať samé hrozné veci,
ktoré urobil…“ Vivien sa odmlčí a vydýchne. „Je toho veľa, čo by som
chcela zmeniť, ale nemôžem. Musíme kráčať vpred a snažiť sa prežiť svoj
život najlepšie, ako vieme.“
 Neviem si predstaviť, že by som zvládla to, čo ona, nedokážem ani
precítiť ten pocit viny, čo so sebou nesie. Zadívam sa jej do milých očí
a vidím, že sa stále dokáže usmievať a má silu. Pozrie na Oza a potom
znova na mňa.
„Našli si k nám cestu dve krásne ženy a za to som vďačná,“ dodá Vivien.
„Paige je mimoriadna, ale viem, že je pre ňu ťažké vidieť to v takomto
svetle. Dúfam, že jedného dňa pochopí, ako veľmi mi na nej záleží.
A možno budeme aj my dve mať krásny vzťah,“ žmurkne na mňa.
Cítim v hrudi teplo, lebo mi zíde na um, že konečne budem mať v živote
matku. Vždy som po nej túžila.
„A potom sa možno dožijem aj tých vnúčat, ktoré mi Miles sľubuje.“
„Mama,“ varuje ju Miles a Vivien sa rozosmeje.
Zdvihne obočie a mávne rukou na nás oboch. „Nečakajte dlho. Mladšia
už nebudem.“
Smútok je razom preč, len čo sme sa prestali rozprávať o Ozovom otcovi.
„Mallory, myslím si, že by som ťa mal odprevadiť do práce,“ povie Oz,
vstane a vystrie ruku.
Prijmem ju a obaja sa rozlúčime s Vivien.
Nežne ma objíme, až sa v jej objatí rozpúšťam. Nikdy som netušila, že
potrebujem takéto objatie, až kým som ho nedostala. Pomaly sa odtiahne,
ešte raz mi stisne ruku a naširoko sa usmeje.
„Naobedujeme sa spolu aj budúci týždeň, Mallory?“ Šťastne prikývnem,
neskrývam radosť.
„Dobre, ale Milesa necháme radšej doma.“
Žmurkne na mňa a obráti sa k nemu. Objíme ho a mávne rukou pri jeho
námietkach.
Ruka v ruke s Ozom vyjdeme zo záhrady, cítim ľahkosť a radosť. „Je to
úžasná žena a má úžasného syna,“ poviem, keď mi Oz otvorí dvere.
„Len mi toľko nelichoť, moja sladká Mallory.“ Prejdeme cez halu
k výťahu. Skôr ako stihnem stlačiť gombík, Oz mi chytí ruku a stisne
tlačidlo na svoje poschodie.
„Oz, musím sa vrátiť k práci.“ Opriem sa oňho, ale on sa tvári vážne.
Prejde mi hánkami po čeľusti a intenzívne na mňa upiera svoje zafírové oči.
Chytím ho za zápästie. „Čo sa deje?“
„Moja mama ti vyrozprávala príbeh o mojom otcovi a teraz ti chcem ja
povedať svoj.“
 Výťah cinkne a dvere sa otvoria pred jeho sekretárkou za stolom. Vstane,
vymenia si s Ozom pohľad a ona prikývne. Mierne ma to vydesí. Oz mi
stisne trochu silnejšie ruku a dvojkrídlovými dverami vojdeme do jeho
pracovne.
Váham, ale on ma potlačí za kríže. Zbadám svetlovlasú ženu odvrátenú
tvárou od nás a vysokého muža v obleku hneď vedľa nej. Objíma ju okolo
drieku. Žena sa obráti, zrejme začula otvárať sa dvere. Usmeje sa.
Som v šoku, keď v nej spoznám Ivy Lennoxovú. Myseľ mi horúčkovito
pracuje a ona tam stojí a žmolí si ruky. Má na sebe letné šaty krémovej
farby a rovnaké krémové sako s vyhrnutými rukávmi. Sandále broskyňovej
farby pôsobia draho, takisto ako zvyšok jej oblečenia. Spomeniem si, čo
som si myslela, keď som ju videla na fotografii pri článku s Ozom, na ktorej
vyzerala bohatá. Neviem, prečo ma to znervózňuje. Možno je to len jej
prítomnosťou. Muž vedľa nej má tmavý oblek a stojí, ako keby ju chcel
chrániť. Moje znechutenie vystrieda zvedavosť.
Oz za nami zatvorí dvere. Počujem cvaknúť kľučku a vrátim sa do reality.
Otočím sa tvárou k nemu a prejdem rovno k veci.
„Čo sa deje?“
„Mallory, chcem ti predstaviť Ivy a jej manžela Briana. Ivy, toto je moja
Mallory.“
Znovu ma potlačí za kríže a to ma upokojí, hoci som stále zmätená.
Klamala by som, keby som povedala, že sa mi nepáčilo, keď ma nazval
svojou Mallory. V hlave mám viacero otázok. Túto ženu som videla už
predtým na fotografii, ale Oz sa o nej nikdy nezmienil. Vedie ma dopredu
a Ivy mi podá ruku. Uvedomím si, aká je jemná a krehká. Zaplavuje ma
neistota, ale Oz mi prechádza dlaňou po chrbte, čo ma upokojuje. Brian sa
nepohne, aby mi podal ruku, pozerá prísne na Oza. Vlastnícky pristúpi
k Ivy a ja si pomyslím, že možno cíti niečo podobné ako ja.
„Som rada, že vás konečne spoznávam,“ ozve sa Ivy jemným hlasom,
rovnakým ako jej dotyk.
„Sadnime si. Rád by som predebatoval nejaké veci.“ Oz ukáže na malú
pohovku a kreslá naboku. Ivy si sadne do kresla, Brian vedľa nej. Oz a ja si
sadneme na pohovku oproti nim. Pritisne sa ku mne bližšie. Chytí ma
za ruku a trochu mi ju stisne, akoby mi chcel dodať silu. Som rada, že vie,
čo presne v tejto chvíli potrebujem, a neváha mi to dať. Vidím, že Brian
položil ruku Ivy na prekrížené nohy. Hľadí na nás, ale nepovie nič.
 „Požiadal som svoju asistentku, aby zariadila stretnutie s Ivy, a chcel som
ťa tu mať. Ivy a ja sme chodili spolu na Yale a mali sme spoločných
niekoľko prednášok. Raz popoludní sme pracovali na nejakom projekte
a potom sme si zašli na kávu.“
Prebehnem pohľadom z Oza na Ivy, ktorá si nervózne napraví blonďavý
prameň vlasov za uchom a pokračuje v príbehu:
„Moja rodina patrí medzi staršie a bohatšie v Connecticute a má isté
väzby na Biely dom. Považovali ma za spoločenskú prominentku, preto ma
občas na vysokej škole fotografovali. Aj Miles bol stredobodom pozornosti
kvôli svojmu otcovi a jeho podnikom a už na Yale bol všeobecne známy.“
Položí svoju ruku na Brianovu a pokračuje: „Odfotili nás jedného dňa
po prednáškach. Nespomínam si, že by sme spolu odchádzali, a nikdy som
nevidela ani človeka, ktorý fotil. Nasledujúci deň mi zavolala mama
a opýtala sa, či chodím s Milesom. Odbila som ju. Nič sme k sebe necítili.“
Vydýchne, trochu sa zasmeje, ako keby chcela naznačiť, že tomu stále
nerozumie. „Dokonca sme s Milesom neboli ani priatelia. Chodili sme
do jedného krúžku, jedine tak sme sa poznali. Veď viete, akí dokážu byť
paparaci. Povedala som mame, že o nič nejde, a pustila som to z hlavy.“
Oz prikývne, súhlasí s Ivy a sám pokračuje v príbehu: „Na vysokej škole
som mal niekoľko sporov s otcom, lebo bol znechutený, že nejdem v jeho
šľapajach. Začal som sa hrabať v jeho minulosti a objavil som, odkiaľ
pochádzajú jeho špinavé peniaze. Zistil som pravdu o tom, ako sa pohybuje
na čiernom trhu. Prišiel som aj na to, že sa neštítil ani krvi, aby ich získal.
Kšeovanie, zbrane, drogy. Bolo mi z toho zle. Vtedy som urobil chybu
a veľmi skoro som zdvihol hlavu. Povedal som mu, že ho zničím a všetko
mu vezmem. Nechcel som, aby zomrel, to by bolo príliš jednoduché.
Plánoval som ho zlomiť, zničiť, aby bol bezcenný.“ Pokrúti hlavou, ako keby
si spomínal na niečo, čo je nepríjemné. „Bol som mladý, hneval som sa
a namiesto toho, aby som si pripravil nejaké pevné plány a držal sa ich,
oddal som sa len myšlienke na pomstu. V ten deň som urobil veľkú chybu.
Príliš skoro som vystrčil ruku a prisahám, že sa to už nikdy nestane.“
Ivy sa jemne usmeje a pokračuje tam, kde Oz prestal: „Šla som domov
autom na predĺžený víkend a pamätám si len to, že ma v jednej zákrute
vytlačilo z cesty čierne SUV. Prebrala som sa o dva mesiace v nemocnici
a netušila som, čo sa prihodilo. Pri mojej posteli stál Brian.“ Obráti sa
k nemu a sladko sa usmeje. V jej očiach vidím lásku.
 „Otec za mnou prišiel niekoľko hodín po Ivinej nehode a priznal, že je
za tým on. Vraj ak sa nestiahnem, odskáče si to viac ľudí, na ktorých mi
záleží. Predpokladal, že ja a Ivy sme spolu. Neboli sme a stále ma trápi, že
som do toho namočil aj ju, lebo som sa hneval a priskoro som otvoril ústa.“
Ivy pokrčí plecami, akoby nešlo o nič vážne.
„Dalo mi to Briana. Bol vedúci ochranky našej rodiny a ja som ho vždy
obdivovala. Boli sme do seba zaľúbení, no nikdy sme si nepovedali ani
slovo. Nechcel byť so mnou, tvrdil, že musím ísť na vysokú, aby som
získala nejaké skúsenosti. Asi sa domnieval, že ma to prejde, keď ho
nebudem mať na očiach. Po tej nehode sa odo mňa ani nepohol celé dva
mesiace, kým som bola v kóme. Napokon som sa prebrala a vtedy vyhlásil,
že nás už nikdy nič nerozdelí.“ Brian sa nahne a pobozká ju na krk, potom
na líce.
Ivy sa usmeje na Oza aj na mňa. „Viem, že by som to nemala hovoriť, ale
neľutujem, čo sa stalo. Dalo nás to dokopy s Brianom a za to budem vždy
vďačná. Nevyčítam ti, čo sa stalo v ten deň, a Briana som donútila prisahať,
že sa nebude nikdy snažiť pomstiť tvojmu otcovi.“
Pozrie naňho a potom znova na nás. „Pravdupovediac, jeho túžba
po pomste nás takmer zničila. Vtedy som sa ho opýtala, či je jeho
dychtivosť po odplate silnejšia ako ja a naša budúcnosť. V živote niekedy
nastáva chvíľa, keď sa musí človek rozhodnúť, čo je najdôležitejšie.
Nechcela som, aby ho pohltili hnev a nenávisť, aby to ovplyvnilo náš vzťah.
Najdôležitejšie pre mňa bolo byť s Brianom a cítiť sa milovaná. Nechať
všetko tak a žiť svoj život, jedine na tom teraz záleží.“
Pozriem na Oza, ktorý sa mračí a tvári sa sústredene. Zahľadím sa
na naše spojené ruky a pomyslím si, čo by znamenalo, keby aj on šiel
za svojou pomstou. Vyriešila by všetko smrť jeho otca? Nejako sa mi nezdá,
že by odpoveď znela áno. Oz nechce, aby zomrel, mieni ho len zničiť. Stačilo
by to? Nemuseli by sme sa stále niečoho obávať?
„Nikdy som ťa nechcel do toho namočiť, Ivy. Aj preto som tak dlho držal
Mallory ďaleko od seba. Potreboval som mať istotu, že všetky moje plány
sú v poriadku, až potom dať najavo okoliu, čo pre mňa znamená.“ Obráti sa
ku mne a odhrnie mi z očí uvoľnený prameň vlasov. „Chcel som, aby si
pochopila, aké nebezpečenstvo ti hrozí, ak ťa so mnou uvidia, ale nadišiel
čas, aby sa to už skončilo. Sľubujem, že dám na teba pozor a postarám sa
o teba. Vždy.“
Chvíľu sedíme mlčky, potom ticho preruší hlboký hlas.
 „Ak budete niečo potrebovať, viete, kde nás nájdete.“ Ozval sa Brian.
Všetci vstaneme a on a Ivy vyjdú z pracovne. Dvojkrídlové dvere sa za nimi
zatvoria. Oz podíde ku mne a znova si sadneme na pohovku.
„Si v poriadku, zlatko?“
Pozerá mi rovno do duše a mám pocit, akoby sme boli ešte viac spojení.
Teraz už chápem, že to všetko robil len kvôli mne. A ľúbim ho preto viac
ako predtým. Oz nič neberie na ľahkú váhu a viem, že si veci dopredu
naplánoval, aby sa ma nič nedotklo z jeho temnej stránky. Ešte viac ho
za to ľúbim.
„Teraz tomu už rozumiem.“
„Preto bola Paige s tebou od samého začiatku. Preto som ťa vždy chránil
a zakaždým som panikáril, keď ťa nikto nestrážil alebo si nebola pri mne.“
Chytí mi tvár do dlaní a v očiach sa mu mihne tmavý tieň. „Nesmiem ťa
stratiť. Nedovolím, aby niekedy nastala taká situácia. Nikdy.“
Jeho slová znejú tvrdo a rozhodne. Som si istá, že ho nič nezastaví.
Môžem len dúfať, že raz sa všetko skončí a obaja z toho vyviazneme
nedotknutí.
Vášnivo ma pobozká. Na argumenty niet viac miesta. Patrím mu a keby
som akokoľvek bojovala, nevyhrám. Som jeho a on je môj. Budem chrániť
našu lásku, nech to stojí čokoľvek. A možno aj našu budúcu rodinu.
  
30

Mallory
 
 
Nasledujúci deň prejdem cez halu naraz s Ozom, Paige musela prísť skôr
kvôli nejakému školeniu. Nastúpime do výťahu, chcem stisnúť gombík
na naše poschodie. Oz ma však zastaví a stlačí svoj gombík.
„Neviem, o čo ti ide, Oz, ale prídem neskoro.“ Obrátim sa k nemu, tvári
sa nesmelo. Už dnes raz chcel, aby som meškala, keď ma zvádzal
pri obliekaní. Potom ma vytiahol ešte hore k sebe, aby som mu pomohla
vybrať kravatu, a pritom šomral, že by sme nemuseli chodiť hore-dolu,
keby som sa presťahovala k nemu.
„Oz,“ ozvem sa váhavo, lebo sa na mňa nepozerá. „Čo sa deje? Čo si
vyviedol?“ Trochu stuhne a ja mám ešte väčšie obavy.
Výťah vyjde na najvyššie poschodie a dvere sa otvoria. Ozova sekretárka
Jay sedí za svojím stolom a prestane písať, keď nás zazrie prichádzať.
„Pán Osbourne, slečna Sullivanová,“ osloví nás, kývne hlavou a vstane.
„Kancelárie presťahovali tak, ako ste chceli.“
„Ďakujem, slečna Rosová.“
Sekretárka sa usmeje, sadne si a znova sa pustí do písania. Oz ma chytí
za ruku a vedie ma vpravo, preč od dvojkrídlových dverí na jeho kancelárii.
„Oz, kam ideme?“ opýtam sa, no on ma ťahá po chodbe. Ktovie, či nás
niekto nevidí. Ľudia si nás isto všimnú, keď sa budeme často spolu
ukazovať, ale zatiaľ som nepočula nijaké reči. Mne by beztak nikto nič
nepovedal. A jeho sekretárka to vie.
Na konci krátkej chodby sú ďalšie dvojkrídlové dvere, ktoré Oz otvorí. Sú
tu dva stoly postavené čelom k sebe. Miestnosť je veľká, všetky steny
lemujú okná. Pri jednom stole sedí Skyler a ťuká do počítača.
„Čo to…“ začnem. Skyler sa obráti k nám.
„Tento výhľad sa mi páči viac, takže hneď nefrfli,“ preruší ma. Zmena
kancelárie ju určite potešila.
Otočím sa k Ozovi, ale ten pokrčí plecami. Nepekne naňho zazriem.
„Mohla by si nás chvíľu nechať osamote, Skyler?“ požiadam ju
a neodtŕham oči z Oza.
 „Pravdaže, skočím si do automatu po kolu.“ Zahundre ponad plece.
„Nepokaz mi to, Mallory.“
Prevrátim oči a dvere sa zatvoria. Prekrížim si ruky na prsiach a čakám
na vysvetlenie.
„Potrebujem pomoc pri jednom projekte a rozprával som sa s Lindou.
Oznámil som jej, že si na istý čas požičiam teba a Skyler.“
„A nepomyslel si na to, čo chcem ja? Oz, povedala som ti, že potrebujem,
aby si rešpektoval môj osobný priestor, pokiaľ ide o moju kariéru. Chápem,
že si mi zabezpečil tú stáž, ale aj ja som na výške tvrdo pracovala. Viem, čo
som si zaslúžila, a nechcem, aby si mi ponúkal nejaký naleštený stôl, len
aby som bola k tebe bližšie. Je to hlúposť.“
Pri poslednom slove dokonca dupnem nohou, ale je mi to jedno. Možno
vyzerám ako nevďačné rozmaznané dieťa, ale nemôže ma takto ovládať.
Povedal mi, že to nebude robiť.
Oz strčí ruky do vreciek, aby sa ma nedotkol. Asi vie, že by som sa mu
vytrhla. A to neznáša.
„Rozumiem, ako to môže vyzerať, ale ver mi, že mám naozaj jeden plán,
s ktorým potrebujem pomôcť. Túto kanceláriu som dal prerobiť už
pred niekoľkými mesiacmi, no nenašiel som správnu osobu na spomínanú
prácu. Potom som videl, čo ste dokázali so Skyler, a pomyslel som si, že sa
na to dokonale hodíte.“
Tým mi vezme vietor z plachiet. Zaujalo ma to, ale nechcem sa len tak
vzdať.
„A nemohli by sme tú prácu vykonávať na tom poschodí, kde sme boli?“
odseknem asi trochu ostrejšie, ako som mala v úmysle.
„Nie,“ odvetí pokojne a tvári sa, ako keby toto kolo vyhral. „Ten projekt
si vyžaduje, aby ste obe pracovali v mojej blízkosti a v súčinnosti s mojou
sekretárkou. Kohokoľvek na tú prácu najmem, dostane túto kanceláriu,
nehľadiac na to, či to budeš ty, Skyler alebo niekto úplne iný. Myslím si, že
vy obe sa toho projektu dokážete veľmi dobre zhostiť. Potrebujem niekoho,
komu môžem veriť.“
Spustím ruky k bokom. Zaujíma ma, čo sa tu bude diať, hoci som stále
trochu napálená. Oz je ako parný valec, vie ma dotlačiť do toho, čo chce. Ak
ide o skutočnú prácu, nie stáž, zaujíma ma to až príliš.
Vystrie ruku a chytí ma. Ťahá ma z kancelárie k sebe. Jay pri pohľade
na nás vyskočí zo svojho miesta.
„Kávu, pane?“ opýta sa, ale Oz pokrúti hlavou.
 „Nikoho ku mne nepúšťajte,“ povie a strká ma dnu. Zatvorí sa nami
dvere a zámka sa zaklapne.
„Čo robíš?“ Snažím sa mu vytrhnúť z ruky, no chytí ma za bok, nadvihne
ma a nesie k pohovke vedľa stola. Sadne si. Snažím sa mu vymaniť, ale on
ma stisne silnejšie. Som napálená, ako sa správa, ale moje telo naňho
reaguje tak ako vždy.
„Podľa včerajšej debaty na súkromnom obede som prišiel na to, že moje
dedičstvo získalo na hodnote. A hoci zarábam viac peňazí ako treba, nepáči
sa mi vedomie, že som sa postavil na nohy…“ odmlčí sa, ako keby hľadal
správne slovo, „… vďaka špinavým peniazom.“
Prikývnem, lebo ho chápem. Nerada by som sa pripútala k niekomu,
kým pohŕdam. Nemôžem si pomôcť, som zvedavá, odkiaľ tie špinavé
peniaze pochádzajú. Čo hrozné sa stalo, keď ich zarobil?
„Dlhý čas som túžil po pomste a jedna časť mojej bytosti ho stále
nenávidí. Mám na mysli otca. Je však užitočnejšie míňať energiu na to, aby
som sa staral o blízkych, na ktorých mi záleží.“
Pri tých slovách ma pošteklí v žalúdku.
Páči sa mi predstava, že práve ja som ho prinútila stať sa lepším.
„Rozhodol som sa investovať veľkú čas svojich peňazí do humanitárnych
projektov. Potrebujem dvoch ľudí, ktorým môžem veriť, aby rozhodovali,
kam tie peniaze majú ísť a kto je v núdzi. Videl som, že tebe aj Skyler to
s číslami ide, a verím ti, Mallory. Chcem, aby si sa postavila do čela toho
projektu a pomohla mi rozdávať dobro tým, čo si to zaslúžia.“
„Chceš, aby sme viedli charitatívne oddelenie?“ V mysli sa mi vynoria
rôzne nápady.
„Áno, premýšľal som, že ty a Skyler dokážete veľa a peniaze sa určite
dostanú k ľuďom, ktorí ich potrebujú. Naozaj chcem zmeniť život aspoň
zopár deťom. Takým, ktoré nemajú inú podporu.“
„Napríklad ako ja,“ poviem a pozriem mu do očí.
„Ako ty,“ prikývne. „Nenávidím svojho otca, ale bez neho by som ťa asi
nenašiel. A to mu nemôžem vyčítať. Takže namiesto toho, aby som všetku
svoju energiu investoval do pomsty, chcem nejakú radšej nasmerovať
do niečoho užitočného. Vrátiť to, čo mne niekto dal.“
Jeho slová znejú sladko a páčia sa mi. Veľmi. Odvrátim sa, lebo neviem,
čo mám na to povedať. Aj on uvoľní zovretie na mojom boku a obráti mi
tvár, aby som sa naňho pozrela.
 „Oz.“ Opriem sa mu o ruku a on mi stisne líce, prejde mi po ňom palcom.
„Mal si sa o tom so mnou porozprávať, a nie ma hneď postaviť pred hotovú
vec.“
„Viem,“ odvetí a v jeho hlase zaznie pocit viny. „Snažím sa. Chcem
pre teba len to najlepšie a klamal by som, keby som tvrdil, že ťa netúžim
mať čo najbližšie pri sebe. Sľubujem, že sa budem ešte viac usilovať.“ Prejde
mi po chrbte a ťahá ma k sebe bližšie. „Mohol by som ti presťahovať aj veci
z bytu, tak ako som ti presťahoval kanceláriu.“ Trochu sa usmeje, ale ja
prevrátim oči a zahryznem si z vnútornej strany do líca. „Vidíš? Snažím sa.“
Vnútri bojujem sama so sebou. Jedna časť mojej bytosti túži stáť
na vlastných nohách, druhá chce byť s Ozom. Páči sa mi, že konečne
na mne niekomu v tomto živote záleží. Ani neviem, prečo s ním vlastne
bojujem, čo také je na tej mojej samostatnosti, keď sa mi na druhej strane
pozdáva, že víťazí. Nejde o skutočný boj, skôr o strach, že by som ho mohla
stratiť. Bojím sa tešiť z niečoho, čo by mi mohli vziať. A dobre si
uvedomujem, že je to možné. Nepamätám sa na svojich rodičov, ale videla
som fotografie a mám doma v skrini album. Vyzeráme na nich šťastne, ako
normálna rodina.
A potom zrazu bum a všetko bolo preč. Viem, že aj s Ozom môžem byť
šťastná, ale tá spokojnosť by sa mohla niekam podieť.
„Myslím to vážne,“ prehovorím a tisnem sa k nemu.
„Aj ja, zlatko. Budem lepšie pracovať, keď budeš pri mne. Bezpečnostná
služba na tomto poschodí je najlepšia v budove.“ Prejde mi dlaňou
po bruchu. Viem, čo si myslí. Robí to odvtedy, čo sme sa rozprávali, že by
som mohla byť tehotná. „Potrebujem ťa blízko seba.“
Chytí ma za lem šiat, nadvihne mi ich nad stehná a vzadu nad zadok.
„Ľahšie sa mi dýcha pri pomyslení, že si nablízku. Hoci to znie šialene.“
Čo mám robiť, keď jeho slová znejú tak sladko? Trochu sa pohnem a už
je na mne. Bozkáva ma, vychutnáva moje ústa a hladká ma. Stačí chvíľa
a ruku má v mojich nohavičkách. Odtisne ich nabok a je vnútri.
Stonám a on do mňa silno vráža. Berie si ma tak vášnivo a silno, ako
keby ma nemal niekoľko dní. Ako keby sme sa nemilovali len
pred hodinou.
„Doriti, okamžite mi tvrdne, len čo na teba pomyslím,“ mrmle a trochu sa
odtiahne od mojich úst. „Viem, že si čoraz viac moja. Deň za dňom. Kúsok
po kúsku. Dovolíš mi mať ťa.“ Prejde mi perami na krk a ja sa nahnem, aby
sa tam lepšie dostal.
 Jednou rukou sa pridržiava nado mnou, druhou ma drží za bok, aby som
stála na mieste, kým do mňa vráža.
„Neviem sa ťa nasýtiť. Potrebujem sa dostať dosť blízko. Myslím si, že
keby som mal viac, bude to už posadnutosť. Stále to vo mne rastie,“ šepká
mi do ucha. Zovriem ho, aby na chvíľu na ňu zabudol.
„Páči sa ti, že som do teba taký blázon? Bez teba nemôžem dýchať.“
„Áno,“ pripustím. To slovo mi vykĺzne z úst, skôr ako si to uvedomím.
Nechcela som ho povedať nahlas.
„Ľúbim ťa,“ povie, čím vo mne hneď vyvolá orgazmus.
Cítim, ako to do mňa pustil, ako ma vypĺňa jeho teplo.
„Aj ja ťa ľúbim,“ odvetím a už nič nezadržiavam. Nechcem s tým bojovať.
Je mi jedno, ako šialene to všetko vyzerá. Som kompletná len vtedy, keď
som s ním. Až vtedy tvorím celok. Ak ma chce Oz pohltiť, nech sa to stane.
Pohne sa. „Povedz to ešte raz.“
„Ľúbim ťa.“ Vyjde mi to ľahko z úst, lebo je to pravda.
Dokonalá.
Mazná sa so mnou a neviem, ako dlho tam ležíme, ale cítim, že mu
znova tvrdne.
„Oz.“ Pomrvím sa pod ním, lebo viem, že by som sa mala vrátiť k svojmu
stolu a pustiť sa do práce.
Skĺzne zo mňa a zastoná. Nohavičky mám už na mieste, ale prechádza mi
po nich rukou, potom mi stisne mušličku. Napokon mi potiahne šaty
na miesto.
Sledujem, ako sa upravuje, ako si strká stvrdnutý úd do nohavíc,
napráva si košeľu a kravatu. Najradšej by som ho znovu na seba stiahla.
Bol to rýchly a drsný sex, ale rada by som si užila ešte jedno kolo.
„Pozeráš sa na mňa tak, ako keby si nechcela odtiaľto odísť,“ utrúsi
a lačne na mňa civie. Zachichocem sa a radšej vyskočím. Skontrolujem si
šaty, aby to nevyzeralo tak, že som s ním sexovala v jeho pracovni.
Podídem k dverám, ale chytí ma za zápästie a pobozká na ústa. Neviem,
ako to robí, no každým bozkom ma vychutnáva a pritom je nežný a sladký.
Asi tu zostanem.
„Choď už, inak znova skončíme na pohovke,“ šepne mi. Zámka šťukne
a ja vyjdem von. Mierim naspäť do svojej pracovne, kde Skyler stále ťuká
do počítača. Zdvihne hlavu, keď vojdem.
„Mám toľko nápadov!“ vykríkne nadšene a vyskočí zo stoličky. Musím
pripustiť, že sa mi páči, že už nesedíme za priečkami ako v nejakých
klietkach. Ako prvú si všimnem Ozovu fotku na mojom stole. Je z tohto
týždňa. Ležím v posteli a driemem na jeho hrudi. Ani si nepamätám, kedy
nás fotil. Musím sa usmiať, ktovie, či má takú na svojom stole aj on.
Otvorím hornú zásuvku, či tam mám notes, ale zabuchnem ju, lebo
Skyler sa nakloní nad môj stôl. Bože, dúfam, že nevidela, čo tam mám –
výtlačok Čo čakať, keď čakáte! Pokýva hlavou zboka nabok, asi si všimla, že
sa snažím niečo skryť.
Potom pozrie na môj stôl a vezme zarámovanú fotografiu. Chvíľu si ju
prezerá.
„Ľudia si už šepkajú,“ prehodí a postaví ju na miesto.
„Myslím si, že bude lepšie, keď budeme tu hore, aj keby sme nemali ten
projekt.“
Zastonám, keď počujem o klebetách, ale je to tak. Skôr či neskôr sa náš
vzťah dostane na verejnosť.
„Je to zlé?“ nedá mi to.
„Tie reči vlastne ani nie sú o tebe, skôr o Milesovi,“ pripustí, čím vo mne
vyvolá ešte väčší záujem. „Mysleli si, že pán Osbourne sa s nikým
nestretáva. Ako doteraz.“
Pomyslím si na časy, keď Oz na mňa čakal, ako sa mi zdôveril. V jeho
živote nikto nebol až do chvíle, keď ma zbadal. Keby niekoho mal, ľudia by
o tom asi hovorili.
„A teraz je s tebou a ľudia si to všimnú.“ Skyler sklopí zrak, nechce tie
slová vysloviť nahlas a otvorene. „Vždy bol chladný a odmeraný, takmer
nikdy sa neusmieval. A teraz chodí ako vo sne.“
„Nie,“ rozosmejem sa. Nie som si istá, či má Oz zasnené oči. Určite má
intenzívny pohľad, možno ich má nežné a milé a páči sa mi, že za to môžem
ja. Ja som ho dokázala zmeniť. Až ma pritom opäť pošteklí v žalúdku, dnes
už asi miliónty raz.
Skyler pokrčí plecami. „Hej, mne niekedy pripadá ako jaskynný muž, ale
videla som aj to, ako kvôli tebe dal niekomu po hube, takže môžem mať
skreslený názor.“ Poobzerá sa po kancelárii. „Je to však super jaskynný
muž,“ šepne, aby ju Oz nepočul. Naozaj by chcela zostať v tejto kancelárii.
„Čo to máš?“ kývnem hlavou na papiere v jej ruke.
„Mám na mysli niečo viac ako len dary a rôzne podujatia. S rozpočtom,
ktorý máme, si to môžeme dovoliť.“ Položí papiere predo mňa. „Môže to byť
veľký krok vpred, Mallory.“ Pozriem sa na ne.
„Teraz už chápem, prečo ťa chceli aj v Bielom dome.“
  
31

Mallory
 
 
„Dnes ti dám doručiť do kancelárie nejaké veci.“
Obrátim sa a vidím za chrbtom v mojej spálni stáť Oza.
Práve si vyberám, čo si oblečiem do práce.
„Ďalšie spievajúce telegramy?“ opýtam sa a otočím sa naspäť do šatníka.
Horúcimi rukami mi stisne zadok. Mám na sebe sivé čipkové tangáče
a rovnakú podprsenku. Oz na ne uznanlivo hľadí. Potom sa krátko zasmeje
a hravo ma tľapne po zadku.
Sadne si na moju posteľ. „Škoda, ale tentoraz nie. Zajtra máme jedno
podujatie a viem, že nemáš čas nakupovať, takže som ti dal priniesť nejaké
šaty. Pozri sa na ne.“
Obrátim sa a založím si ruky v bok. „Zajtra? A to mi hovoríš až dnes?
Dopekla, Miles!“
„Viem, že keď ma oslovíš mojím skutočným menom, hneváš sa.“ Je mu
jasné, že sa zlostím, ale stále sa hlúpo uškŕňa. „Mimochodom, sľúbila si mi,
že tam pôjdeš. Takže sa ti snažím pomôcť.“
Odchlipne si kávy a ja tam stojím len v spodnej bielizni. Pokúšam sa
vybaviť si, kedy som povedala, že pôjdem na dajaké podujatie. Potom si
spomeniem na esemesku od neho, kde ma žiadal, aby som s ním šla. Má
pravdu, ale zdá sa mi, že odvtedy prešiel už celý život.
„Oz.“ Dupnem nohou, pajedím sa, lebo má pravdu.
„Mohol si ma na to upozorniť. O čo tam pôjde?“
„Zlatko, už som sa o všetko postaral. Len sa tam objavíš a budeš
prilepená k môjmu boku. Vždy vyzeráš úžasne, takže nevznikne nijaký
problém.“
Prevrátim oči, snažím sa nepočúvať jeho sladké slová.
„Oz,“ ozvem sa varovnejšie.
„Je to tichá aukcia, výnos pôjde newyorským nájdencom. Charitatívna
udalosť zameraná na pomoc rodinám, aby mali kde bývať a mohli im
zabezpečiť vzdelanie.“
Zahreje ma to pri srdci. „Dobre,“ poviem potichu a vezmem si šaty.
 „Dobre?“ zopakuje.
Oblečiem si bledomodré šaty a Oz sa postaví za mňa. Pobozká ma medzi
lopatky a potom mi ich pomôže zapnúť.
„Fajn, pôjdem s tebou. Ale ocenila by som, keby som to vedela skôr, aby
som sa mohla lepšie upraviť.“
Obráti ma tvárou k sebe a vezme ma do náručia. „Moja láska, aj tak tam
budeš najkrajšia, nehľadiac na to, či sa budeš krášliť alebo nie.“ Nahne sa
a pobozká ma na krk. Dodá, že ma ľúbi.
„Aj ja ťa ľúbim,“ poviem s úsmevom.
Obklopí ma jeho známa medovo-jantárová vôňa a opriem sa mu o sako.
Dnes má tmavomodré, podobnej farby ako moje šaty. Musím sa usmiať.
Obaja sa jeden o druhého šialene staráme a zaujímame a uvedomím si, že
je to príjemný pocit. Kiežby to tak bolo vždy.
„Poďme do práce, lebo ti tie pekné šaty vyzlečiem a roztrhnem ti ďalšie
nohavičky.“
 
„Už sú tu,“ prehodí Skyler a sadne si na svoje miesto.
Povedala som jej, že keď dnes prídem do práce, majú mi niečo doručiť.
Nečakala som, že prídu dve sekundy po mojom príchode.
Hodím do nej gumičku, ale ona sa uhne a uškrnie.
Jay drží dvojkrídlové dvere otvorené a dovnútra vchádza mladá žena
s tmavými vlasmi a tmavou pokožkou. Vezie veľký stojan s vešiakmi
plnými šiat. Na sebe má výrazné žlté šaty, ktoré zdôrazňujú všetky jej
krivky a vynímajú sa na jej bezchybnej pokožke. Hneď sa mi zapáči
a dúfam, že na tom vešiaku má niečo, čo bude aj na mne vyzerať tak dobre.
Vstanem, pozdravím sa s ňou a vystriem ruku. Som nervózna
a rozrušená.
„Ahoj, ja som Mallory.“
„Rada vás spoznávam. Ja som Kimmi Fordová.“
Skyler mi nazerá cez plece, aby aj ona dovidela na šaty, a máva
na Kimmi. „Ja som Skyler a nosím veľkosť štyri.“
„Nevšímajte si ju,“ prehodím a štuchnem ju do rebier. Kimmi sa zasmeje
a ukáže na šaty. „Nemám tu nič iné, len číslo dvanásť. Prepáčte, zlatko.“
Žmurkne na Skyler a potom si ma prezrie od hlavy po päty. „Vás bude
radosť obliekať. Super prsia, pekné boky. Poďme na to.“
Pozriem na Skyler, ktorá si mädlí ruky, akoby to bol najkrajší deň v jej
živote.
 „Hanbíte sa?“ opýta sa Kimmi a očami hľadá nejaké vhodné miesto
v našej kancelárii, kde by som sa prezliekla. Zasmejem sa. „Nie, štyri roky
som žila v spoločnej internátnej izbe. Je to v poriadku.“ Potom sa
na sekundu zamyslím a pozriem na Skyler. „Budem sa prezliekať za tým
stojanom. Tvári sa, že by mohla po mne vyštartovať, a Jamie by ju zabila.“
Skyler sa usmeje a vezme svoj mobil. Asi Jamie napíše presne to, čo som
povedala. Nechcem posudzovať ich vzťah, ale viem, že Jamie je veľmi
úzkostlivá.
Kimmi potlačí stojan k priestoru na sedenie. Postavím sa na opačnú
stranu, aby som ich dve nevidela. Vyzlečiem si šaty a Kimmi ukáže, kde by
som mala začať.
Na vešiakoch sú len dlhé šaty, vyzerajú ako na zvláštne príležitosti. Azda
sa máme stretnúť s prezidentom? Hádam Miles a Kimmi vedia, čo robia.
Skúšam si už tretie šaty, no zakaždým, keď vyjdem spoza stojana, Kimmi
pokrúti hlavou. Vyzerá to, ako by som nemala vlastný názor, ale znova si
poviem, že by som jej mala dôverovať. Štvrté šaty, ktoré vezmem, sú zlaté
s kovovým leskom. Musím si vyzliecť podprsenku aj nohavičky, ich dotyk
na mojej pokožke je príjemný. Sadnú mi ako druhá koža.
Vyjdem spoza stojana, Kimmi zdvihne zrak od telefónu a zažiari. „To je
ono.“
„Fíha,“ vydýchne Skyler a ukáže mi zdvihnutý palec. „Oz ťa zabije.“
Kimmi vytiahne zo stojana zrkadlo a ja sa predeň postavím. Šaty sú
nádherné a zdôrazňujú všetky moje krivky. Vzadu majú drobné prekrížené
sťahovacie šnúrky, čo ešte viac zdôrazňuje driek. Zlatá sieťka nie je
priesvitná, ale budí taký dojem. Majú hlboký výstrih a odhaľujú moje plné
prsia. V šatách sa zachytáva svetlo, akoby som mala kožu poprášenú
zlatým prachom. Zvýrazňujú mi boky a potom klesajú k zemi, kde sa mi
ako zlatá tekutina rozlievajú pri nohách. Nikdy som sa necítila viac sexi.
„Asi nás zabije obe,“ prehodí Kimmi, ale široko sa usmieva. „Dám pozor,
aby ich pri dodávke zabalili. Bude to naše tajomstvo, kým nebude neskoro.“
„Páčia sa mi,“ prikývne súhlasne Skyler.
Pozriem sa na seba znova, stále nemôžem uveriť tomu, čo vidím. Nikdy
v živote som nemala nič také na sebe, ale vyzerám dobre. A nikde nevidím
ani jediný skrytý šev.
„Je to škoda,“ prehodím a prejdem rukami po látke.
„Čo?“ nechápe Kimmi.
 Obrátim sa a pokrčím plecami. „Ak ich zo mňa strhne, už si ich nebudem
môcť nikdy obliecť.“
  
32

Mallory
 
 
 
 
Po práci spolu s Ozom vyjdeme von. Držíme sa za ruky a mne v bruchu
poletujú dobre známe motýle. Už som doňho zaľúbená po uši a zdá sa mi,
že nám nemôže nič stáť v ceste.
„Čo večera?“ opýta sa a mne zaškvŕka v žalúdku.
„Máš niečo v pláne?“
Žmurkne na mňa, pritiahne si ma bližšie a nasadneme do limuzíny
zaparkovanej pred budovou. Len čo si sadneme, podá mi športovú tašku.
Skepticky na ňu pozriem, ale on sa usmeje a povie, aby som ju otvorila.
Vnútri nájdem oblečenie na prezlečenie a moje podozrenie rastie ďalej.
„Chceš, aby som sa prezliekla?“ opýtam sa a pokojne sa naňho usmejem.
Rozviaže si kravatu a vytiahne svoju tašku. Otvorí ju a vyberie z nej sivé
tričko. Rozopne si košeľu a vyzlečie si ju. Zahľadím sa mu na hrudné svaly.
Vyzerá super a ja ho zamilovane obdivujem. Tričko mu obopína telo
na správnych miestach a zdôrazňuje jeho postavu. Dobre vie, čo to
so mnou robí.
„Dnes večer máme rande, zlatko, tak sa priprav.“ Prevrátim oči
a sledujem, ako si dáva bejzbalovú čiapku.
Vidím na nej logo Yankees, rovnaké má aj na tričku. Vyzlečiem sa
a vo svojej taške nájdem podobnú čiapku aj tričko.
„Hrajú Yankees?“ opýtam sa rozrušene.
„Dúfam, že máš rada bejzbal.“ Oz si vyzlečie nohavice, oblečie si džínsy
a obuje tenisky.
Nakuknem do svojej tašky a vytiahnem z nej džínsové krátke nohavice
a modré sandále na plných podpätkoch. Tento muž myslí na všetko.
Obrátim sa k nemu, aby mi pomohol rozzipsovať šaty. Nežne ma pobozká
na chrbát. Pozriem sa naňho a on si stiahne čiapku nižšie do čela. Vyzerá
tak ešte viac sexi. Vystrie sa a mne až bolestne zovrie srdce.
 Vyzlečiem sa a dám si tričko a krátke nohavice. „Nie som ktovieaká
fanúšička, ale mám rada hotdog a pivo. Na vysokej som párkrát bola
na zápase, ale nikdy nie na profesionálnom. Nie som si istá, čo znamenajú
všetky tie skratky, no podstatu chápem. A čo je dôležitejšie, počula som, že
Yankees sú naozaj dobrí.“
Zasmeje sa a potom mi rozpovie všetko, čo vie o tíme. Jeho obľúbení
hráči sa zlepšujú, niekoľkokrát ich videl hrať. Rozpráva a tvár mu horí
od vzrušenia. Viem si ho predstaviť ako mladého chalana a roztápa sa mi
srdce. Som šťastná, že sa dokázal oslobodiť od otca a vyrástol, že zažil aj
lepšie časy a teraz sa so mnou dokáže o ne podeliť. Limuzína zastane
pred štadiónom, Oz ma šťastne chytí za ruku a ťahá ma za sebou. Jeho
nadšenie sa prenáša aj na mňa a takmer sa pri bráne rozchichocem.
Bezpečnostní pracovníci sa ako zvyčajne na Oza pozrú a usmejú sa.
Uvoľnia povrazy a pustia ho dnu. Poznajú ho. Oz má VIP vstup všade, kam
ide, ale mne sa z toho stále trochu krúti hlava a nezvykla som si. Nikdy
som nemala to najlepšie z najlepšieho a občas ma to dostane, ale na druhej
strane je to aj otrava.
Najprv sa vyberieme k stánku, vezmeme si pivo, hotdogy a praclíky.
Potom ideme na svoje miesta rovno za métou domácich. Máme
neuveriteľný výhľad na štadión a moje skúsenosti z vysokej školy sa
nedajú s týmto porovnať. Bejzbal s Yankees má svoje čaro aj pre toho, koho
táto hra nezaujíma. Všade sú zástupy fanúšikov a človeka ovládne
vzrušenie. Najlepšie na tom však je, že som s Ozom. Myslím si, že nech by
ma zaviedol kamkoľvek, malo by to svoje čaro, lebo sme spolu. Stal sa
mojou druhou polovicou a čím je so mnou dlhšie, tým mám z toho lepší
pocit.
Sadneme si a chvíľu sa rozprávame, potom mi ukazuje trénerov a hráčov,
ktorí sa zahrievajú. Na moje prekvapenie jeden z nadhadzovačov si ho
všimne a zakričí naňho.
„Osbourne! Čo to máš za babu?“
Pozerá sa na mňa a rozhadzuje rukami. Aj ja mu zakývam, ale Oz ma
chytí za zápästie a položí mi ruky na stehná. Vlastnícky mi ich stisne.
„Staraj sa o seba, Rodriguez.“
Musím si zahryznúť do spodnej pery, aby som sa nerozosmiala. Oz mi
doslova zablokuje výhľad. Sedím na sedadle a šúcham mu široké plecia.
Dúfam, že tak zmiernim jeho žiarlivosť.
 Zahrajú štátnu hymnu, Oz ma pobozká na líce a šepne mi do ucha: „Len
seď, zlatko. Hneď som späť.“
Vyberie sa na koniec radu, kde sú malé dvierka, ktorými ho
bezpečnostný pracovník pustí dnu. S otvorenými ústami zízam, ako vyšiel
na ihrisko a Rodriguez mu podáva loptu. Chvíľu sa obaja doťahujú,
nakoniec sa potľapkajú po chrbte. Oz vyhodí loptu a celé obecenstvo sa
roztlieska.
Dopekla. Priložím si obe dlane na ústa. Nemôžem uveriť, že Oz vyhodil
loptu na úvod zápasu. Nikdy mi nič také nespomínal.
Sledujem, ako naťahuje svalnaté ruky. Dav ďalej buráca a Oz sa na mňa
pozrie a žmurkne. Zadržím dych, keď vyhodí loptu. Akoby zastal čas, lopta
sa mu pomaly odlepí od rúk. Mieri oblúkom ponad ihrisko domácich
a pristane v rukavici zadáka.
Môj chlap je dobrý vo všetkom. Ani toto nie je výnimka. Mohol by hrať
aj vo vyššej lige, taký je dokonalý, a lopta dosiahla požadovanú rýchlosť.
Mala by som povedať, že som v šoku, ale nie som.
Vyskakujem na mieste, mávam vo vzduchu rukami a kričím čo
najhlasnejšie. Ak sa nemýlim, vidím, ako sa Oz červená, odchádza
a Yankees začínajú hrať. Zastane a urobí si niekoľko fotiek so zriadencami,
potom sa pohne ku mne do hľadiska.
Len čo sa zjaví predo mnou, hodím sa mu do náručia. Vidím mu na tvári
číre vzrušenie, ako keby vyhral svetový turnaj, nielen vyhodil obyčajnú
loptu. Pobozká ma na líce a objíme ma. Potom si sadneme a on ma
pritiahne k sebe.
„Bol si neuveriteľný. Prečo si mi to nepovedal?“ Zľahka ho žartovne
tľapnem po pleci a on mi stisne stehno.
„Nechcel som to pokaziť.“ Pobozká ma na krk a ja ucítim jeho jantárovo-
medovú vôňu. Až mi poskočí srdce, ale Oz sa rýchlo odtiahne.
„Mimochodom, rád ti prinášam prekvapenia.“
„Vidím.“
Sledujeme hru, objednáme si ďalšie pivo a užívame si to. Nikdy som si
nemyslela, že bejzbal môže byť taká zábava, ale s Ozom je to vynikajúce
potešenie.
„Kde sú toalety?“ opýtam sa a obzerám sa.
„Hore po schodoch a potom vľavo,“ ukáže mi rukou.
„Počkaj sekundu, pôjdem s tebou.“
 Vtom k nám podíde novinár a požiada Oza o krátky rozhovor. Vidím, ako
sa tvári, zjavne chce odmietnuť, ale stisnem mu ruku, aby zostal. Túžobne
na mňa hľadí, ja sa však iba usmejem a nechám ho s tým chlapom. Sama sa
vydám na toaletu.
Na konci schodov zbadám Kapitána. Akoby sa tu objavil len tak,
z ničoho nič. Slabo mu kývnem a vzápätí zbadám toalety. Neobzerám sa
viac, no vtom do niekoho narazím.
„Ach, pardon…“ Zaseknem sa, je to Joel. Nevidela som ho od toho
incidentu v nočnom klube, keď sa tam zjavil Oz a dal mu jednu po ústach.
Chvíľu mu trvá, kým ma spozná, potom rozhodí rukami a urobí krok
dozadu.
Chcem mu vysvetliť tú nešťastnú noc a ospravedlniť sa.
„Ahoj, Joel. Nemala som šancu…“
„Mallory, ste milá osoba, ale nebudem sa stavať medzi vás a vášho
priateľa.“ Urobí ďalší krok dozadu. „Nepotrebujem zasa nejakú drámu.“
„Drámu?“ Urazí ma to. Veď sa ma dotýkal bez toho, aby som s tým
súhlasila.
„Áno, nechcem, aby ma váš priateľ znova naháňal.“ Obráti sa a odchádza.
Chcem naňho zakričať, aby sa vrátil, ale potom si pomyslím, že asi bude
najlepšie, keď pôjde. Oz ma bude chrániť a sledovať, a hoci som mala Joela
rada ako svojho profesora, viac k nemu necítim. Vojdem dnu a zaumienim
si, že sa už nebudem trápiť pre to, čo sa stalo v tú noc. Som rada, že zmizol.
Vyjdem z toalety a vidím Oza, ako sa opiera o stenu. V džínsach, tričku
a bejzbalovej čiapke vyzerá úžasne. Pôsobí naozaj sexi. Nemôžem si
pomôcť, páči sa mi to.
Podídem k nemu a objímem ho, on sa zohne a sladko ma pobozká.
„Nedáme si osie hniezdo?“ šepne mi tesne pri perách.
„Ach, ty vždy vieš, ako potešiť ženské srdce.“
„Je len jedno ženské srdce, ktoré chcem potešiť.“
Bože, rozpráva ako z nejakej romantickej knihy. Ako to, že mám také
šťastie?
„Ak mi budeš toľko lichotiť, možno ti dám z toho osieho hniezda.“
Žmurknem naňho, ale tvárim sa pritom vážne. Chytím ho za ruku,
pritiahnem k sebe a ťahám ho na miesto, kde predávajú tie dobroty.
 
Ku koncu hry Yankees vyhrávajú, ja sa teším a takmer spievam. Bejzbal
ma skutočne uchvátil. Mala som však vedieť, že Oz sa v tom vyzná.
 Po zápase zamierime k východu, ale Oz ma zrazu potiahne opačným
smerom. „Tadiaľto, zlatko. Ešte voľačo, až potom pôjdeme domov.“
Vedie ma chodbou k výťahom.
Po sekunde sa dvere otvoria a ja zostanem v šoku, keď zbadám jeho
matku.
„Tu je moje zlatko!“ rozžiari sa Vivien a objíme ho. „Výborný výkop.
Určite si počul, ako som ti radila.“ Pustí ho a rovnako objíme aj mňa.
„Mallory, spolu ste vyzerali úžasne. Môžete ma teraz odtiaľto vyprevadiť.“
„Netušila som, že ste tu aj vy.“ Usmejem sa na ňu. Vyzerá úžasne
v modrých nohaviciach a mikine s nápisom Yankees.
„Ach, Oz mi kúpil permanentku. Zbožňujem Yankees.“ Uškrnie sa
na mňa a vtedy si všimnem, ako veľmi sa so synom podobajú.
„Odprevadíme ťa k autu a cestou mi môžeš lichotiť, aký som bol úžasný,“
povie Oz a chytí matku za predlaktie.
„Vždy čakáš nejaký kompliment.“ Vivien prevráti oči.
Bože, táto žena sa mi začína páčiť.
Vyjdeme von, kde nás už čaká šofér. Vivien pobozká Oza na líce. Potom
pobozká aj mňa a skôr ako sa odtiahne, šepne mi do ucha: „Nikdy sa toľko
neusmieval. Ďakujem, Mallory.“
Odstúpi a Oz jej pomôže nasadnúť do zadnej časti auta.
Dvere sa za ňou zatvoria a auto vyštartuje.
Vykročíme k Ozovej limuzíne.
„Čo ti povedala?“ opýta sa a stisne mi ruku.
„Povedala, že aj mne pristane tá yankeeovská modrá.“
Oz sa rozosmeje, až ma jeho smiech pošteklí v ušiach. Na lícach sa mu
urobia jamky a mne zíde na um, že ho takéhoto šťastného chcem vidieť
neprestajne.
  
33

Mallory
 
 
Lenivo sa ponaťahujem, páči sa mi, že ma znova obklopuje známa
príjemná vôňa. Ležím na chrbte v Ozovej posteli, jeho hlava mi spočíva
medzi prsami a jednu nohu má prehodenú cezo mňa. Už som si zvykla
spávať s jeho ťarchou až natoľko, že bez neho by som asi nezaspala.
Začujem slabé zaklopanie na dvere a prestanem sa naťahovať, aby som
počula lepšie. O chvíľu sa klopanie ozve znova.
„Oz, myslím si, že ktosi je za dverami.“
„Hm?“ zašomre a zaborí si tvár hlbšie medzi moje prsia. Pohne bokmi
a ja na stehne pocítim jeho úd. Automaticky mi zovrie vagínu
od nenásytnej túžby.
Tentoraz sa klopanie ozve hlasnejšie. Oz pozrie na nočný stolík, koľko je
hodín.
„Je pol desiatej. Môžu počkať,“ zašomre medzi mojimi prsníkmi.
Zasmejem sa, potisnem ho, ale ani sa nepohne.
„Kto je to?“
„Niekto, kto nás chce otravovať,“ povie a tlačí sa ku mne. Ani neodtiahne
tvár, láska mi prsia, kolenom mi rozťahuje nohy a tlačí úd k môjmu otvoru.
Ešte sa celkom nezobudil a už chce dnu. Objímem ho nohami a otvorím sa
mu.
Strčí ho do mňa až po koreň.
„Dobré ráno, zlatko,“ zašomre mi pri bradavke a saje ju. Rozťahuje ma
penisom a pohybuje ním von a dnu. Znovu sa ozve klopanie na dvere, ale
teraz je nám to už celkom jedno, lebo je vo mne a na ničom inom nezáleží,
len na tomto spojení.
Zrazu zazvoní pevná linka na jeho nočnom stolíku a Oz hlasno zavrčí.
Vrazí do mňa úd silnejšie, načiahne sa a zdvihne.
„Čo je?“ zakričí pri ďalšom prudkom vniknutí. Počujem, že na druhom
konci ktosi hovorí, ale nerozumiem ani slovo. Po sekunde mi Oz pritisne
dlaň na ústa a hýbe sa ďalej. Od prekvapenia vytreštím oči. Chce so mnou
súložiť a pritom telefonovať. Na druhej strane sa to mojej temnej stránke
páči.
„Počujem,“ povie, oblizne si pery a pozrie na mňa. Viem, že mi to chce
robiť ústami. Pri našom milovaní nevynechá nič.
Roztiahnem nohy širšie a vidím jeho lesklý úd pohybovať sa von a dnu.
Čím viac hovorí do telefónu, tým viac sa mi to páči.
Otvorím ústa a obliznem mu dlaň. Pozriem sa do jeho krásnych
zafírových očí a vidím v nich temno. Zovrie slúchadlo silnejšie.
„O päť minút,“ zašomre napokon a hodí ho vedľa postele.
Oprie sa o ruku a koleno a obráti ma. Ocitnem sa v sede a on ma
pridržiava, aby do mňa mohol lepšie dorážať. V očiach má drsný výraz, až
agresívnu majetníckosť. Stačí mi to vidieť a hneď sa urobím.
Vykríknem a on do mňa vrazí naposledy. Aj jeho zaplaví orgazmus
a pustí to do mňa. Pritisneme sa k sebe, snažíme sa lapiť dych a obaja sa
po horúcom vyvrcholení vraciame na zem.
„Čo to bolo?“ opýtam sa a pritisnem sa mu k hrudi. Pobozkám ho tam,
kde má vytetované moje meno, potom k nemu pritlačím líce.
„Mám predsa tím ľudí, ktorí tebe a Paige pomôžu pripraviť sa na dnešný
večer. Nechcel som ťa ešte pustiť.“
Pozriem mu do modrých očí a on ma sladko pobozká.
Usmejem sa naňho a vstanem z postele. „Idem sa teda opláchnuť a ty
môžeš privítať hostí.“
Počujem, ako šomre, a uvedomujem si, že ma sleduje pohľadom. Ani on
sa ma nevie nasýtiť.
Vypnem si vlasy a rýchlo sa osprchujem. Neviem, čo mám dnes čakať.
Oz mi včera povedal, že Kimmi privedie niekoho, kto mi upraví vlasy, ale
zdá sa mi na to ešte skoro. Možno chce mať dosť času, večierok sa začína
o šiestej večer.
Zabalím sa do osušky a vojdem do Ozovho šatníka. Chcem si dať košeľu
na gombíky a jeho krátke nohavice, kým mi budú upravovať vlasy.
Rozsvietim svetlo a obzerám sa.
„Miles!“ zakričím, ale ani sa nepohnem z miesta.
Po chvíli sa objaví pri mne a objíme ma. Pobozká ma na holé plece
a kývne rukou.
„Dopekla, čo je to?“
Viac ako polovica šatníka je plná oblečenia, ktoré nie je moje, ale sadne
mi ako uliate.
 „Nevidím tu nijaký problém, Mallory. Nechceš, aby som ťa do niečoho
nútil alebo niečo robil bez toho, že by som sa s tebou porozprával.
Nepresťahovala si si sem veci z tretieho poschodia, ale ja som ti kúpil
nové.“
„Oz.“ Unavene kývnem rukou.
„Zlatko,“ zľahka ma plesne po zadku, „tak si nejaké vyskúšaj. Tí ľudia už
čakajú v jedálni.“
Vyjde zo šatníka, skôr ako sa ho stihnem opýtať, čo tým myslí. Pokrútim
hlavou, nemám čas dohadovať sa s ním. Podídem k prvému radu oblečenia,
preberám ho a hľadám niečo pohodlné. Prezerám visačky a vtom si čosi
všimnem.
Materské oblečenie.
Zovrie mi žalúdok. Menštruáciu by som mala mať už každý deň. Oz to
musel chcieť vopred, určite to takto naplánoval. Po chvíli aj vo mne skrsne
plán.
Prezriem si druhý rad a vidím, že je to normálne oblečenie. Vezmem si
top, v ktorom je všitá podprsenka, a tepláky, aby som sa nemusela
obťažovať so spodnou bielizňou. Ak mi nakúpil toľko oblečenia, určite mi
zaobstaral aj bielizeň.
Vyjdem zo šatníka, zastanem a načúvam. Počujem Oza s niekým sa
rozprávať v jedálni. Vezmem si kabelku, vytiahnem mobil, čo mi dala Paige,
a zapnem ho.
Rýchlo jej pošlem správu, dúfam, že má zapnutý svoj mobil, a čakám.
O sekundu mi odpíše. Som nervózna, ale trochu sa mi uľaví.
  
34

Mallory
 
 
O dve hodiny som už taká upravená a namaľovaná, aká som nebola
nikdy v živote.
Kimmi sa zastavila, doniesla mi nejaké tajomné šaty a teraz postáva
pri mojom šatníku. Chystá sa už na odchod, predtým sa ešte na mňa letmo
usmeje.
Prišli dve dievčatá, aby mi upravili nechty na rukách aj nohách, tretia mi
robí mejkap a vlasy. Vydrhli ma a vyleštili. Do jedálne vojde Paige.
Cez plece má prevesenú kabelku, ktorá upúta moju pozornosť.
„Hej,“ prehodí a prezerá si ma od hlavy po päty. Potom sa poobzerá
po miestnosti. „Kde je Oz?“
„Chcel ešte dokončiť nejakú prácu, kým mňa tu takto rozmaznávajú.“
Pozriem na ženy, čo na mne pracujú, a usmejem sa. „Dámy, čo keby sme si
spravili malú prestávku? Blíži sa obed. Asi by sme ju uvítali všetky.“
Oz dal priniesť niekoľko tanierov s jedlom a Paige sa hneď vrhne
na sendvič.
Dievčatá súhlasia. Vstanem zo svojho miesta a poberiem sa spolu s Paige
do spálne. Odtiahnem ju do kúpeľne a zamknem za nami dvere.
„Nemyslíš si, že je to trochu podozrivé?“ opýta sa tlmene.
„Nechaj to na mňa.“ Vystriem ruku a čakám.
Paige rozzipsuje kabelku a vytiahne z nej tehotenský test.
Vopchá mi ho do ruky.
„Neuveríš, čím som pritom musela prejsť, Mal. Myslím si, že Kapitánovi
vyskočili oči z jamiek, keď videl, čo kupujem.“ Prefíkane sa usmeje
a usmiala by som sa aj ja, keby som sa tak nebála.
„Vyhodila som všetky zbytočné obaly, aby si sa tým nemusela zaťažovať
a nepovaľovali sa tu. Návod som prečítala. Jedna čiarka – nie si tehotná.
Dve čiarky – si. Je to jednoduché.“
Prikývnem a pozriem na test. Potom sa poberiem na toaletu a sadnem si.
Snažím sa neocikať si ruku, pozorne pridržiavam test. Skončím, položím ho
na pult a vstanem, aby som si umyla ruky.
 „Si v poriadku?“ opýta sa Paige a nervózne na mňa pozrie.
„Jasné, som. Bojím sa, ale ani neviem prečo. Oza ľúbim a on ľúbi mňa.
Mať s ním dieťa by bolo úžasné, som však nervózna. Asi som tehotná, lebo
sme sa vždy milovali bez ochrany.“
Paige sa zasmeje a štuchne ma do pleca. „Máš pocit, že si? Býva ti zle?“
„Nie, vôbec. Nikdy predtým som nebola tehotná, ako to mám vedieť?“
„Je to veľká vec, Mal. Poznám ťa a viem, že by si to neurobila, keby si
nemala istotu. V kútiku duše si isto od prvého dňa vedela, že Miles je ten
pravý.“
Prikývnem a zaplaví ma teplo. Má pravdu. V hĺbke duše som
presvedčená, že je ten pravý. Ak sa z našej lásky zrodí dieťa, budem
najšťastnejšia žena na svete.
Paige mrkne na hodinky a potom mi kývne hlavou. Podídem k testu
a vezmem ho trasúcimi sa prstami. Pozriem naň a takmer sa mi zastaví
srdce, lebo vidím jednu čiarku.
„Negatívny.“ Paige povie nahlas to, čo vidím.
„Mallory, Paige?“ Oz klope na dvere do kúpeľne.
V panike otvorím spodnú skrinku a skryjem test pod toaletný papier.
Vstanem a pozriem na Paige, ktorá rozhadzuje rukami, ako keby nevedela,
čo si počať.
„Hneď sme tam, Oz,“ odvetím čo najpokojnejšie. „Paige… Paige mi
pomáhala na toalete, aby som si nezničila nechty,“ vysvetľujem zadychčane.
Paige mi ukáže zdvihnutý palec a ja si prikryjem ústa dlaňou.
„Dobre,“ povie Oz, ale neznie presvedčivo. „Budem v jedálni.“
Čakáme ešte minútu alebo dve, potom sa obe nadýchneme a vyjdeme
von.
„Dopekla, to bolo tesné,“ prehodí Paige a mňa z nejakého dôvodu jej
slová zabolia.
Nie som tehotná a prekvapuje ma, aká som z toho smutná.
  
35

Mallory
 
 
„Nemôžem uveriť, že som s tým súhlasil.“ Oz mi prejde prstom
po medzierke medzi prsami. Pri tom nevinnom dotyku mi ihneď naskočia
zimomriavky. Obliznem si pery a pozriem naňho. Sme tu len dvadsať minút
a Oz ma nepustil zo svojho zovretia. Ťahá ma k sebe, odkedy sme sem
prišli. V skutočnosti sa mi zdá, akoby sa chcel vyhýbať ľuďom. Drží ma
v kútiku tanečnej miestnosti.
„Vidím, že ti je zima. Mala by si si dať moje sako.“ Vyzlečie si ho a ja sa
zasmejem.
„Je mi fajn,“ ubezpečujem ho, ale on sa zamračí.
„Porozprávam sa so slečnou Fordovou o veciach, ktoré ti vybrala,“ šomre
skôr pre seba a obzerá sa. Trochu sa pohne, takže mi zacloní výhľad.
„Budeme sa v tomto kútiku skrývať celú noc?“ opýtam sa ho. Snažím sa
v ňom trochu stlmiť inštinkty jaskynného muža. Cítim, ako sa mu naplo
celé telo. Má čierny smoking ónyxovej farby a košeľu, čo sa k nemu hodí.
Kravatu nemá. Košeľu má rozopnutú a odhaľuje sexi krk. Zakaždým keď sa
mu pohne ohryzok, najradšej by som mu po ňom prešla jazykom. Vyzerá
tajomne, dnes je oblečený celý v čiernom a ja musím držať na uzde svoje
temné túžby.
Načiahnem sa, objímem ho okolo šije a prinútim ho, aby sa na mňa
pozrel. Zdvihnem sa na špičky, trochu mi pomôže a pobozká ma na pery.
„Som len tvoja, sľubujem,“ šepkám mu a odtiahnem sa.
„Viem, ale nemám rád, keď na teba niekto zíza.“ Položí mi ruku na kríže,
prejde mi po zadku a trochu mi ho stisne. Ešte raz ho pobozkám
na odhalený krk a spustím sa nadol.
„Prepáč, nechala som ti tam rúž.“ Utriem mu ho, no zastaví ma.
„Nechaj tak.“ Ešte raz mi stisne zadok a pritlačí ma na svoju erekciu. Vŕta
mi údom do brucha a šomre: „Páči sa mi, keď na mne nechávaš svoje
stopy. Mala by si mi dovoliť, aby som niečo nechal aj ja na tebe.“
Zohne sa, pobozká ma na šiju, ale ja sa odtiahnem, skôr ako stihne
prehĺbiť bozk. „Už nijaké cmúľanie. Najmä nie tam, kde to všetci vidia.“
Usmeje sa a ja som rada, že som uchlácholila jaskynného muža. Aspoň
zatiaľ.
„Nemal som na mysli také značkovanie. Myslel som na miestečko medzi
tvojimi nohami. Predpokladal som, že sa budem krotiť pri pohľade na teba
v týchto šatách, veď som vedel, že budeš mať zakryté stehná.“ Slabo mi
zahryzne do krku a ja sa zachvejem od túžby. „Aj mušličku.“
Vnútri mi pri jeho slovách zapulzuje. Kiežby sme mohli robiť, čo hovorí,
ale všade okolo nás je bezpečnostná služba. Takže si ma nijako
neoznačkuje.
„Miles,“ ozve sa v tej chvíli nejaký muž.
Oz stuhne, keď začuje svoje meno, a neochotne ma pustí. Obráti sa a ja
očerveniem, že nás prichytil v takom intímnom objatí.
„Tom.“ Oz ma pritiahne ešte bližšie jednou rukou. Druhú podáva
mužovi. Môže mať okolo päťdesiat rokov, vlasy má prešedivené a mám
pocit, že som ho už niekde videla, ale neviem kde. Ako všetci, aj on má
smoking, ktorý stál asi viac, ako ja zarobím za rok.
Tom sa na mňa zvedavo pozrie. Zachytila som také pohľady, keď sme
vchádzali dnu. Oz mi vysvetľoval, že ľudia nie sú zvyknutí, že s niekým
chodí, ukazuje sa iba so svojou matkou.
„Mallory, toto je Tom Sanders. Pracuje v oblasti nehnuteľností.“ Tom
vystrie ruku a vtedy mi dôjde, kde som ho videla predtým. Jeho tvár je
na plagátoch po celom meste.
Chytí mi ruku a zohne sa, aby mi ju pobozkal, ale Oz mi zovrie zápästie
a pobozká mi ho sám. Tom sa zasmeje.
„Nikdy som si nemyslel, že sa dožijem tohto dňa,“ povie z nejakého
dôvodu a mňa zaplaví pýcha. Oz vždy chcel len mňa.
Poobzerám sa okolo seba a vidím, že aj ostatní sa na nás pozerajú, ale
odvracajú sa, keď vidia môj pohľad. Asi sa už šíria reči, že Oz so mnou
chodí, no všetci sa čochvíľa dozvedia, že je v tom viac.
„Bolo to dávno. Už roky je moja, ale nebola tu v meste, takže som ju
nemohol priviesť,“ vysvetľuje Oz a ja sa musím usmiať. Zakaždým keď mu
poviem, že sa do toho hrnieme prirýchlo, opraví ma a povie, že podľa neho
sme spolu odvtedy, čo ma prvý raz videl, a ja prevrátim oči. Vnútri sa
roztápam, keď si uvedomím, že tento muž čakal celé roky, aby mohol byť
so mnou. Aj preto začínam chápať, že je Oz taký sebecký, keď ide o mňa.
Čakal príliš dlho a nechce sa o mňa s nikým deliť. Musím to na ňom
obdivovať, alebo nie?
 „Takže už nijaká Vivien?“ V mužových očiach vidím sklamanie, čo
podnieti môj záujem. Nikdy by mi nenapadlo, že Oz chodí so svojou
matkou, ale výraz na Tomovej tvári je zvláštny.
„Dnes večer nie.“ To je všetko, čo povie, a ja som trochu sklamaná.
„Videla som vašu tvár na plagátoch, však?“ opýtam sa a Tom sa na mňa
pozrie.
„Bože, doslova ma mátajú,“ zasmeje sa. „Bol to nápad môjho
marketingového tímu. Prisahám, že to už viac neurobím.“
„Prečo? Myslím si, že na nich vyzeráte úžasne.“ Oz mi zovrie bok, no ja
ho štuchnem lakťom. „Jeden taký som videla, keď som bola s Vivien,
a povedala to isté.“ Je to drobná lož, ale skĺzla mi nečakane z jazyka.
„Naozaj?“
„Nespomínaš si, Oz? Bolo to minulý týždeň.“ Pozriem sa naňho,
povzbudzujem ho pohľadom, ale asi nevie čítať reč môjho tela ako Paige.
Preto ho štuchnem ešte raz, prvýkrát to asi nezabralo.
„Nespomínam si,“ odvetí sucho.
Vtom kútikom oka zazriem, ako sa k nám ponáhľa Paige. Prišla
na dnešnú udalosť spolu s Kapitánom, sú oblečení nenápadne, nie ako
osobná stráž. Oz im dvom aj niekoľkým ďalším ponúkol, aby nás dnes
večer chránili. Ide o prestížnu aukciu a zvýšená ochrana je na mieste.
Paige si dala urobiť mejkap a vlasy naraz so mnou u Oza, ale obliecť sa
zišla dolu do nášho bytu. Dôkladne si ju prezerám. Má na sebe šaty
bez ramienok až po zem. Vyzerajú konzervatívne, no potom si všimnem
rozstrih naboku. Som si istá, že pod také šaty sa nedá obliecť spodná
bielizeň, a musím sa usmiať. Vyzerá úžasne a Kapitán sa pohľadom na ňu
priam zadúša.
„Prepáčte,“ ozvem sa, ale Oz ma nepustí. „Idem na toaletu.“ Pozrie mi
ponad hlavu a určite zbadá Paige, lebo jeho zovretie povolí.
„Potom sa vráť ku mne.“
„Ako vždy,“ šepnem, rýchlo ho ešte pobozkám a vykročím k Paige. Podľa
výrazu jej tváre vidím, že je napálená.
Dobehnem ju pri toalete a chytím ju za predlaktie. Až potom sa jej
poriadne prizriem do tváre. Rúž má celý rozmazaný.
„Kto ti to urobil?“
„Bŕŕ,“ zavrčí, pripomína mi svojho brata. Stále zabúdam, že sú príbuzní,
no vzápätí mi to niečo pripomenie. Paige ma chytí za ruku a ťahá ma preč
od toalety po chodbe do vyzdobeného priestoru na posedenie.
 „Kapitán ma pobozkal!“ povie napokon a opakom ruky si utiera ústa.
„Alebo som ho možno pobozkala ja, neviem. Chcela som ho umlčať.
A potom…“ rozhodí ruky, ako keby nevedela, čo sa v skutočnosti prihodilo.
„Bolo to fajn?“
„Mal, myslím to vážne.“
Chcem jej povedať, že aj ja, ale rozhodnem sa, že nebudem pokračovať.
Neviem, či o niečo ide, veď sa okolo seba krútia už od začiatku.
„Čo sa stalo?“ opýtam sa namiesto toho.
„Pýtal sa ma na ten tehotenský test.“
„Bože, ale nepovedala si mu to?“ Ešte som to neoznámila ani Ozovi
a mám pocit, že bude sklamaný, keď sa dozvie, že nie som tehotná.
„Pravdaže nie.“ Pokrčí nos, ako keby nemohla uveriť, že som sa to vôbec
opýtala.
„Prepáč, viem, len som trochu spanikárila.“
„Ryan si myslel, že je môj, a začal sa ma naň vypytovať.“
„Takže si myslí, že si tehotná? Nepovedala si mu, že nie si?“ Zatvári sa
ostýchavo. „Videl, čo som kupovala, a bol očividne napálený.“ Pravdaže.
„Dnes večer ma zahnal do kúta. Povedal, že ak som tehotná, mala by
som sedieť jedine za bezpečnostným stolom. Ja som sa nedala a šplechla
som mu do tváre, nech sa stará o seba.“
Vôbec ma to neprekvapuje. „A to viedlo k tomu bozku?“ Pokrúti hlavou.
„Začal naliehať a opýtal sa, kto je otec.
Bol naštvaný, Mal. Naozaj bol napálený. Napokon usúdil, že by nijaký
nemal byť, ale opýtala som sa ho, odkiaľ berie tú istotu.“
„Vedia všetko,“ poviem a potvrdím to, čo už Paige dávno pozná.
„Áno, ale…“ pokrúti hlavou, ako keby nemohla uveriť, čo sa chystá
povedať. „Potom povedal, že ak je tu niekto iný, on tu viac nebude, Kapitán
tu nebude, aj keď budem chcieť.“ Urobí krok ku mne. „Dokonca mi položil
ruku na brucho, Mal.“ Nie som si istá, či je z toho napálená alebo v úžase.
Pripadá mi to milé, lebo vidím, že Kapitán k nej niečo cíti. Chce ju, ale
keby náhodou bola tehotná s niekým iným, prekážalo by mu to. To je teda
vec. To hovorí naozaj za všetko.
„A potom sa to začalo. Pritlačil ma k stene ako v nejakom lacnom filme.“
„Nechápem, prečo sa toľko zlostíš. Tváriš sa nahnevane.“ Pritisne si dlaň
na ústa, ako keby stále cítila ten bozk.
„Neviem. Vidím len, že je to šialené, a ani neviem, na koho sa jedujem.
Doriti, Mal, mám pocit, že som sa doňho zabuchla.“
 „A čo je na tom zlé?“ Urobím krok k nej.
„Nie je pre mňa ten správny. Keby vedel, aká som v skutočnosti, kašľal
by na mňa. Len sa nad tým zamysli. Je takmer dokonalý, pozná všetky
pravidlá a…“ pozrie sa do zeme.
„Neviem, nemám nijaké plány. Vlastne mám…“ odmlčí sa a mne zovrie
srdce.
Chcem jej povedať, nech svoje plány nechá bokom, ale viem, že to nikam
nepovedie. Možno by ma to od nej odtrhlo, v nedávnej minulosti to už
hrozilo. A ja som na ňu dosť tlačila, čo by som nemala. Aj Paige zatajuje
nejaké veci. Je skrátka taká.
Zrazu sa otvoria dvere a obe sa obrátime. Vidíme Oza a Kapitána, ktorí
v nich stoja. Paige stuhne. Podídem k Ozovi. „Prepáč, potrebovala som
niečo upraviť na šatách,“ poviem a chytím ho za ruku.
„Vrátime sa na aukciu alebo sa celý večer budeme niekde skrývať?“
Pritiahne ma k sebe.
„Ak ma už neopustíš, tak sa tam vrátime.“
„Dohodnuté.“
Prejdeme popri Kapitánovi, ktorý sa nám vystúpi z cesty.
„Mala som tu niečo.“ Ukážem si na ústa a on sa mi to snaží utrieť. Musím
potlačiť úsmev. Paige nás nasleduje, napokon sa pretlačí pred nás a usiluje
sa udržať medzi sebou a Kapitánom čo najviac miesta.
Vrátime sa na aukciu, kde sa Oz musí niekoľkokrát zastaviť pri rôznych
ľuďoch. Prezeráme si rozličné predmety. Oz sa mi zdá akýsi odmeranejší
a chladnejší. Predtým som si to nevšimla. Možno preto, že sme on a ja, sme
my. Prekvapuje ma, aký rozdiel to spôsobilo. Klamala by som, keby som
tvrdila, že vnímam len Ozovu príjemnejšiu stránku. Ideme ďalej
a dostaneme sa k starožitnému prsteňu, od ktorého neviem odtrhnúť oči.
V strede je zasadený štvorcový kameň tmavomodrej farby. Obklopujú ho
diamanty a vo svetle sa nádherne leskne. Tá modrá je presne ako Ozove
oči. Určite je to ten najkrajší zafír, aký som kedy videla.
„Páči sa ti?“ opýta sa Oz.
„Je krásny.“ Takmer sa zadusím, keď si prečítam informačnú kartičku
vedľa prsteňa. Vyvolávacia cena sa začína na milióne dolárov.
Na kartičke je ďalej napísané, že je to kameň oddanosti. Obrátim ju, aby
som videla, čo je na druhej strane. Niekoľko viet o histórii kameňa.
 
 Tento prsteň dostala Abigail Rimondová od svojho milovaného manžela,
baróna Frederia de Mandeville. Zosobášili sa tajne v roku 1885, lebo ona
bola farmárova dcéra a jeho rodina s tým nesúhlasila. Frederi dal Abigail
dvojkarátový zafír, skôr ako sa zriekol svojho titulu, a vyhlásil, že bude žiť
normálny život na vidieku so svojou manželkou. Po štyridsiati štyro
roko manželstva Abigail 2. októbra 1929 zomrela a Frederi de
Mandeville vraj skonal nasledujúci deň, lebo mu puklo srdce. Prsteň zostal
súčasťou i majetku.
 
„Ach, je to smutné,“ poviem a položím kartičku na miesto.
Oz si obtrie nos o môj krk. „Prečo smutné? Mne sa to zdá milé.“
„Neviem. Tak veľmi ju ľúbil. Ten prsteň by si zaslúžil znova nejakú
lásku. Nie ležať na akejsi aukcii. A peniaze zaň by poskytli veľa dobrého.“
Obrátim sa a pozriem naňho. Pritisne ma k sebe, kiežby sme boli doma.
Sami. Teraz sa na nás upiera toľko očí. Vlastne takmer všetky.
„Všetci na teba civejú,“ poviem mu.
„Nie, zízajú na teba,“ opraví ma a ja počujem v jeho hlase podráždenie.
„Odvedieš ma teda domov? Kde sa budeš na mňa pozerať len ty?“
„Dokelu, áno.“ Chytí ma za ruku a ťahá ma cez sieň. Nemôžem si
pomôcť, musím sa usmiať. Druhou rukou vytiahne mobil a povie šoférovi,
aby pristavil auto pred vchodom. Chcela som odísť prakticky od chvíle, čo
sme sem prišli, ale nie preto, že by som sa tu necítila dobre. Môj názor
podporila asi skutočnosť, že sa Oz správa teritoriálne. V každom smere.
Nepoviem mu to, ale myslím si, že aj on to tak cíti. Zastaneme v loby,
takmer narazím Ozovi do chrbta. Zovrie mi pevnejšie ruku a pozrie
na Paige, ktorá sa zhovára so starším mužom s nakrátko ostrihanými
vlasmi. Akoby zastal uprostred vety, obráti sa a pozrie na nás. Spoznávam
tie isté oči. Zafírovomodré.
Zovrie mi žalúdok. Muž vykročí k nám, necháva Paige samu. Tá mu
hľadí na chrbát, tvár má bledú a nečitateľnú.
„Pozrime sa, malé rodinné stretnutie,“ prehodí muž.
Paige urobí niekoľko krokov k nám, ale stále nie je dosť blízko. Sleduje
nás a v očiach má zdesený výraz.
„Premýšľal som, či ťa tu dnes neuvidím,“ ozve sa odmerane Oz.
„Ani nás nepredstavíš?“ opýta sa muž. Odhadujem, že je to Alexander,
Ozov otec. Oza si nevšíma a civie na mňa. Oz ma potiahne dozadu a postaví
sa predo mňa. Zacloní mi výhľad na muža a dá najavo, že nás nepredstaví.
Musím spoza neho nazrieť, aby som videla, čo sa deje.
„Predpokladám, že si dnes čítal noviny. Aký je to pocit, keď ti niekto kúpi
všetko rovno spod zadku a rozdelí to?“
Alexander pristúpi bližšie k Ozovi, sú od seba len niekoľko centimetrov.
„Upozornil som ťa, Miles, aby si sa so mnou nezahrával. Daj si na mňa
pozor.“
Po chrbte mi prebehnú zimomriavky, ale skôr ako stihnem čokoľvek
povedať, Oz sa naňho vrhne. Chytí ho pod krk a pritisne o stenu tak, že mu
nohy visia vo vzduchu. Alexander sa snaží odtisnúť mu ruky, ale Oz ho
stíska silnejšie. Tvár má tmavočervenú a lapá dych.
„Ohrozil si to, čo je moje, a skoncujem s tebou! Počuješ ma?“ Alexander
kope nohami do steny. Je to jediný zvuk, čo sa ozýva v miestnosti. „Skončili
sme. Kúpil som všetky tvoje firmy a rozdelil ich. Mám na teba haldy špiny,
a ak sa mi ešte raz postavíš do cesty, ak ťa znova uvidím v tomto meste,
neručím za seba. Skoncujem s tebou. Rozumieš?“
Oz zdôrazní každé slovo, Alexander len prikyvuje. Dychčí a lapá dych, už
nie je červený, ale fialový.
Podídem bližšie a položím Ozovi ruku na plece. „Chcem ísť domov,“
poviem mu a počujem, ako vydýchol. Trvá asi minútu, kým sa upokojí, ale
konečne otca pustí a ten sa zvezie na zem.
Oz sa obráti ku mne a znova ma chytí za ruku. Pozriem na Paige.
Pohŕdavo hľadí na svojho otca ako na kopu odpadkov na zemi. Potom sa
obráti k nám a zazriem jej niečo v očiach. Je to však také rýchle, že ani
netuším, či som to tam vôbec videla.
„Váš šofér čaká vonku, pane.“ Kapitán prelomí ticho, ktoré nás obklopilo.
Poobzerám sa, lebo neviem, čo mám robiť, ale Kapitán podíde k Paige
a chytí ju za ruku. Vzápätí pozrie na nás a vymení si pohľad s Ozom. V tom
pohľade je veľa, no ja tomu stále nerozumiem. Teraz však nie je čas
na vysvetľovanie, lebo Oz ma odtiaľto chce čo najrýchlejšie dostať. Čo
najďalej od Alexandra.
Objíme ma okolo drieku a vyjdeme na ulicu. Rýchlo nastúpime do jeho
limuzíny. Nebránim sa, chcem odtiaľ byť čo najskôr preč. Oz nestráca čas
a ťahá ma do svojho lona.
„Si v poriadku?“ opýtam sa ho. Ktovie, čo s ním to stretnutie porobilo.
„Celé roky som uvažoval o pomste kvôli svojej matke, ale ona naňho
vôbec nemyslí.“ Zhlboka vydýchne. „Vedel som, že keď ty vstúpiš do môjho
života, musí sa niečo stať. Nemohol by som žiť život plný obáv o teba.“
„Ja sa ho nebojím, ak máš to na mysli. Budem si dávať pozor a môžeš ma
obklopiť bezpečnostnou strážou, ak sa domnievaš, že po mne pôjde,“
poviem mu.
„Nechceš, aby som sa toho vzdal?“ opýta sa a dotkne sa mi dlaňou líca.
„Chcem, aby si spravil, čo máš, ale ani Paige sa asi len tak ľahko nevzdá.“
Chvíľu váha, ako keby premýšľal, čo má robiť.
„Na tvojom mieste by som sa nestavala Paige do cesty,“ poviem
napokon. Nie, ale ani ja nemôžem stáť bokom. Ozovi to však nepoviem.
Možno ich po čase zmierim. Teda Paige a Oza. Budeme jedna rodina.
„Vyľakal som ťa, keď som ho tam tak chytil a vyhrážal sa mu?“ opýta sa
a v jeho očiach vidím obavy.
„Bála som sa teba, Oz, ale chránil si ľudí, ktorých máš rád. To ma neľaká.
Je to ďalší dôvod, prečo ťa ľúbim.“
„Povedal som si, že nikdy nebudem ako on, ale nemôžem si pomôcť,
stále sa s ním porovnávam.“
„Oz, nemáš s ním vôbec nič spoločné! Ako ti to vôbec mohlo zísť
na um?“
„A prečo nie?“ odvetí trochu smutne.
Zovriem mu tvár do dlaní. „Nikdy si mi neublížil. Nikdy. Len sa trochu
zamysli, Oz. Všetko, čo si spravil, robil si len kvôli mne.“
„Naozaj? A nie kvôli sebe?“ Vezme mi ruky do dlaní a položí si ich
na hruď. „Sledoval som ťa, keď som si uvedomil, že po tebe túžim. Robil
som všetko, aby som ťa mohol mať. Zmapoval som celý tvoj život, aby si sa
dostala ku mne, aby si aj ty tak túžila po mne ako ja po tebe. Dokonca som
sa snažil, aby si otehotnela. Zakaždým keď som si ťa bral, myslel som na to.
Keby sme splodili dieťa, nikdy by si ma neopustila. Mali by sme niečo, čo
by nás spájalo navždy. Najhoršie na tom je, že viem, že sa ťa už nikdy
nevzdám. Vidíš, aký som sebecký?“
Usmejem sa, lebo sám seba tým zahnal do kúta. „Oz, aj ja som ako tvoj
otec?“ Snaží sa ma prerušiť, ale pokračujem.
„Ani ja by som sa ťa už nikdy nevzdala a keby sa mi niekto vyhrážal, aj
ja by som sa ho snažila zabiť.“
Pozrie mi do očí. Na tvári má napísané, že chce uveriť tomu, čo hovorím.
Urobil kvôli mne šialené veci? Áno. Aj ja by som ich kvôli nemu dokázala
spraviť. Sleduje ma celé roky a už chápem, prečo je trochu šialený.
Nepoznám ho dlho, ale aj ja už premýšľam podobne ako on.
 „Mám rada, keď si ma berieš naostro.“ Snažím sa potlačiť vzrušenie.
Chcem, aby nás niečo spájalo navždy.
Sledujem, ako sa mu z tváre vytrácajú strach aj obavy. Dochádza mi, ako
veľmi mi na ňom záleží. Nežne ma pobozká.
„Tuším by sme sa mali zvyšok noci milovať.“ Prechádza mi rukami
po tele. „Neviem, či ti tieto šaty vydržia až domov.“ Vášnivo, no citlivo ma
zvalí na podlahu limuzíny.
  
36

Miles
 
 
Počujem jemné zvonenie otravného budíka. Načiahnem sa, aby som ho
vypol.
Mallory leží na bruchu, ruku si zasunula pod vankúš. Pery má v spánku
trochu pootvorené. Najradšej by som si k nej ľahol a pozeral sa na ňu.
Sledoval by som ju každú sekundu a ešte viac by som sa do nej zaľúbil.
Potiahnem jej prikrývku a ticho vykĺznem z postele. Oblečiem si tepláky
a tričko a vojdem zo spálne do kuchyne.
Sadnem si za stôl a ubezpečím sa, že je všetko na mieste. Pripravím
raňajky a odnesiem ich svojej žene do postele.
Včera sme boli dlho do noci hore. Pri tej spomienke pocítim šteklenie
v úde. Len čo sme prišli domov, strhol som z nej tie šaty. Bol som celú noc
ako šialený z jej kriviek. Bral som si ju až do bezvedomia a sledoval ju
potom v spánku. Telefonoval som a uviedol veci do pohybu. Nemohol som
viac čakať. Čakal som už celé roky.
Včera večer, keď som videl svojho otca, niečo sa vo mne pohlo. Prišli
sme s Mallory domov a všetko šlo bokom. Snažil som sa nejaký čas
zabudnúť na pomstu a myslieť len na ňu. Každá chvíľa s Mallory
zmierňovala hnev, ktorý sa vo mne zbieral celé roky. Prinútila ma túžiť
po niečom inom, čo neživí nenávisť.
Bol som mladý, keď som sa vydal na cestu nenávisti voči nemu, ale čím
som starší, už ma to tak nedrží. Prečo by som mal stavať na nenávisti?
Radšej budem míňať energiu na lásku k Mallory a na náš budúci život.
Všetci mi hovoria, aby som sa na to vykašľal, aj Mallory mi včera v noci
dokázala, že nie som ako on. Urobil som, čo som mal. Moja mama je šťastná
a ja som taký, aký som chcel byť.
Teraz ma trápi len Paige. Nezdá sa, že by sa vzdala myšlienky na pomstu,
a nemôžem jej nič vyčítať. Ona s ním prežila svoj vlastný príbeh a nie som
si istý, či sa niekedy z toho dostane. Alexander bol pri nej iný a nikto jej
nemôže zazlievať, že sa mu túži pomstiť. Stále však nepoznám všetky
podrobnosti, čím pri ňom prešla. V tom sme si s Paige podobní. Obaja
máme svoje tajomstvá.
Prišiel však čas, aby som sa zbavil svojej minulosti. Skoncujem
s hnevom a nenávisťou, lebo len nadarmo strácam sily a čas. Radšej by som
mal myslieť na ženu, ktorú milujem. Čo bude s ním a s Paige, to sa ukáže.
Uvidíme, či bude potrebovať moju pomoc. On má odpovede na všetko, čo
sa týka jej, a ona mu to zráta. Ja však v prípade Alexandra Owensa
zatváram knihu. Dospel som k tomu včera večer a viem že moja rodina
bude pred ním v bezpečí. Už nezostalo nič, čím by nám ublížil, a keby sa
o to aj pokúsil, nebude mať druhú šancu.
Začnem s Mallory odznova. Nechcem v našom spoločnom živote nič
rušivé. Ešte by sa to dotklo aj našich detí. Ivy mala pravdu, oblak pomsty
visiaci medzi nami nie je taký dôležitý ako život v láske a plánovanie
budúcnosti s Mallory. Zisťujem, že veľká časť mojej bytosti sa bála, že
skončím ako on, ale nestane sa to vďaka tomu, čo som si včera večer
vypočul od Mallory. Nikdy neurobím nič, čím by som jej ublížil, a položil by
som život, aby som ju ochránil.
Akoby mi ktosi sňal z pliec ťažký balvan a môžem konečne vykročiť
vpred. Ani som si neuvedomoval, že nesiem tak veľa, až kým som sa toho
včera večer nezbavil. Moja spoločnosť získala všetko, čo zostalo z jeho aktív,
a rozobral som to na kusy. Jeho svet sa rúca. Teraz mám pocit, že nejaká
časť môjho života sa konečne zavŕšila a môžem sa sústrediť na dôležitejšie
veci. Napríklad na svoju lásku, ktorá drieme vo vedľajšej izbe.
Dojem raňajky a rozhodnem sa ísť do kúpeľne umyť. Prejdem popri
Mallory, stále spí. Usmejem sa na ňu. Umyjem si zuby, ale zisťujem, že
nemám uterák. Upratovačka ho asi vzala na pranie, a tak siahnem
do skrinky po nový. Vezmem jeden zozadu a zhodím pritom kotúč
toaletného papiera. Chcem ho postaviť na miesto a vtom spod druhého
zbadám trčať kúsok plastu. Nadvihnem papier a vyberiem plastový pásik.
Tehotenský test. Srdce mi tlčie v hrudi, no vtom ktosi zazvoní.
Strčím si test do vrecka a prejdem cez miestnosť. Mallory sa ani nepohne.
Prišiel vrátnik Chuck s donáškou. Vezmem ju, zatvorím dvere a zamknem
ich.
Chvíľu stojím, lebo neviem, čo ďalej, no potom sa rozhodnem, že dnes
ráno začnem so svojím pôvodným plánom.
Vezmem z kuchyne tácku s domácimi vafľami a ovocím a odnesiem ju
do spálne. Položím ju na nočný stolík a sadnem si na okraj postele.
 Nahnem sa a pobozkám Mallory na plece. Obráti sa na bok a pozrie sa
na mňa.
„Hej,“ ozve sa ospalo. Cez okná svieti slnko a vytvára jej okolo hlavy
akúsi auru.
Prejdem jej prstami po vlasoch a putujem nadol po jej nahom krku. Som
rád, že je v mojej posteli, chcem ju tu mať každé ráno.
„Hm,“ zašomre a vystiera sa ako mačka.
Kľaknem si vedľa postele a pomaznám sa s ňou. Slová sa mi zadŕhajú
v hrdle, neviem, ako ich dostať von.
„Oz,“ ozve sa, ale nedokážem jej odpovedať. Tvár mám ukrytú pod jej
krkom. „Oz, čo sa deje? Stalo sa niečo?“
Čupnem si a pozriem na ňu. Sadne si a pritiahne si prikrývku na prsia.
V očiach má obavy a ja sa ponáhľam všetko jej vysvetliť.
„Prepáč. V hlave som si to opakoval už tisíckrát. Všade kam idem,
hľadám to správne miesto a zakaždým keď ťa držím, snažím sa nájsť
správne slová, ale nedokážem vysloviť také dokonalé, ako mi znejú
v hlave.“
„Oz,“ ozve sa nervózne. „O čo ide?“
Vytiahnem malú škatuľku a položím ju vedľa nej na posteľ.
„Mallory, ľúbil som ťa od prvej sekundy, ako som ťa zbadal. Naozaj
od prvej. Od toho dňa som nezaváhal a vedel som, že raz budeš moja.
Možno som kráčal inou cestou ako ostatní muži, ale nezmenil by som
na nej nič, keďže ma viedla k tebe.“
Načiahnem sa a chytím ju za ruku. Škatuľku jej vložím do dlane.
„Chápem, že je to pre teba priskoro, ale pre mňa sú to roky. Celé roky,
zlatko.“ Usmejem sa na ňu a vidím, ako jej z očí stekajú slzy. Utriem jej ich
palcom a ona si zahryzne do spodnej pery. „Čakal som na teba, kým ma
neuvidíš, kým ma nezačneš ľúbiť a kým sa za mňa nevydáš. Prosím, zlatko,
nenúť ma čakať už ani deň.“
Otvorím škatuľku a ukážem jej prsteň. Priloží si dlaň na ústa. Pozrie
na prsteň, potom na mňa a znovu naň. Je to kameň oddanosti.
„Potešilo ma, že keď si ho včera večer videla, páčil sa ti. Skontaktoval
som sa s majiteľom. Súhlasil, že mi ho výnimočne kvôli tebe predá. To som
mal v pláne na tej aukcii za cenu, ktorú by si nikto nedovolil. Túžil som ti
tak dokázať svoju lásku a ten prsteň si našiel nový domov na tvojej ruke.
Chcem, aby niesol náš príbeh lásky ďalších sto rokov.“
Po lícach jej tečú slzy a ja zostávam pred ňou kľačať.
 „Mallory Ann Sullivanová, vydáš sa za mňa?“
Prikývne, potom sa na mňa hodí. Ledva zachytím prsteň, lebo padám
na podlahu. Mallory ma bozkáva na tvár a ja cítim vo vlastných očiach slzy.
Zaplavia ma úľava a láska, všetky silné emócie.
Chytím ju za ruku a nastoknem jej prsteň. Pobozkám ho a potom jej
pobozkám dlaň. Pozriem jej do sivomodrých očí, vidím tam len šťastie.
Presne to som chcel v nich vidieť.
„Tak veľmi ťa ľúbim,“ povie a druhou rukou mi pošúcha strnisko. „Áno,
vydám sa za teba. Hoci si posadnutý a sleduješ ma za hranice toho, čo je
normálne.“
„Netvár sa, že sa ti to nepáči.“ Krivo sa usmejem. Tá chvíľa nemôže byť
dokonalejšia. Viem, že je to tak. Vidím jej to na očiach, keď občas zájdem
priďaleko, lebo si nemôžem pomôcť. Preto sa k sebe tak hodíme.
Mallory sa zasmeje, ja siahnem do vrecka a vyberiem tehotenský test.
Ukážem jej ho. „Kedy si mala v pláne povedať mi to?“
Mallory sa usmeje ešte širšie a objíme ma. „Bol to len falošný poplach.“
Pozriem jej do očí, potom na test a znova na ňu.
„Zlatko, aký falošný poplach býva pri tehotenstve?“
Vytreští oči, vytrhne mi test z ruky a takmer ma zhodí na zem.
„Prečo?“ vykríkne.
Zadíva sa na dve modré čiary. Test ukazuje, že je tehotná.
„Ako je to možné? Včera tam bola len jedna čiara.“ Pozrie mi do očí, teraz
ja pokrčím plecami. Ako keby som ja mal vedieť, ako takéto testy fungujú.
„Sú tam dve čiarky. To znamená, že si tehotná.“
„Asi som nečakala dosť dlho. Bože, Oz, budeme mať dieťa.“ Odmlčí sa,
ako keby zvažovala slová. „Budeme mať dieťa.“
Bláznivo sa rozžiari. Je šťastná a zároveň plače. Krátko sa zasmejem
a pritiahnem si ju do náručia.
„Prepáč, požiadal si ma o ruku a v tej istej chvíli som zistila, že som
tehotná. Vzalo ma to.“
„Aj mňa, zlatko.“
Nadvihnem ju a položím na posteľ. Potiahne mi tričko a ja zhodím
tepláky. Chceme cítiť kožu na koži. Uchopím jej tvár do oboch dlaní,
pomaly a vášnivo ju pobozkám a snažím sa vsať všetko, čo z nej cítim. Celé
tie roky čakania, všetky roky mojej túžby viedli k tomuto cieľu. Konečne
som jej nastokol zásnubný prsteň a čaká moje dieťa. Čo viac môže muž
chcieť od svojej životnej lásky?
 Pozorne do nej vniknem a nežne sa s ňou milujem. Objíme ma nohami
aj rukami a na chrbte pocítim kov prsteňa. Pripomenie mi to, že je moja. Jej
telo ma víta, otvára sa mi a ponúka všetko, čo mi môže dať.
Dospejeme k vyvrcholeniu, je pri mne a vzájomne si šepkáme sladké
slová. Tá chvíľa je taká krásna a zároveň ma ľaká. Ako keby nikdy predtým
neexistovala takáto láska. Stvorili sme niečo dokonalé, čoho sa nesmie
nikdy nikto dotknúť. Naša dôvera nás zblížila a moja duša je navždy
spojená s jej.
„Ľúbim ťa, Mallory. Budem ťa ľúbiť do svojho posledného dychu.“
„Aj ja ťa ľúbim, môj krásny muž za závesom.“
  
EPILÓG

Miles
 
 
O deväť mesiacov
 
Stonám, keď mi prechádza perami po penise, zatnem päste a chytím
plachtu, aby som jej to nepustil do úst. Dokonca aj niekoľko mesiacov
potom, čo je v mojej posteli, mám pocit, že ju nemám celkom
pod kontrolou. Moja túžba po nej stále neoslabla.
„Už budem.“
Pripravila ma na výbuch, skôr ako som si to uvedomil. Prebúdza ma
svojimi perami, čo sú pre mňa sladké muky. Viem, o čo jej ide. Trucuje už
päť dní a ja som sa nevzdal.
Odtiahne sa od môjho údu a ja zastonám. Doriti, určite ma chce zabiť.
Konečne otvorím oči, aj keď to nemám v úmysle, lebo dobre viem, čo
uvidím. A je mi jasné, čo ten pohľad vo mne vyvolá.
Je tu. Vlasy má strapaté po spánku, padajú jej na plecia, v očiach jej svieti
vzrušenie. Oblizne si plné pery a vylezie na mňa. Má na sebe len prsteň,
ktorý som jej daroval. Mal by som jej povedať, aby prestala, ale radšej
zaborím prsty do plachty, lebo ma osedlá a pomaly na mne jazdí. Nie je nič
lepšie na svete ako cítiť ju nahú na svojom tele.
Mal som tušiť, že to príde, že ten jej detský pohľad ma dostane. Teraz ho
zneužíva a jazdí na mne tak, že musím nepríčetne opakovať jej meno.
Necítil som jej sladkosť už celé dva týždne.
„Vidíš, som v poriadku,“ povie a pomaly sa na mne pohybuje. Ja sa
nemôžem ani pohnúť. Hľadím na ňu. Predtým som si myslel, že je
dokonalá, teraz však vidím, že je doslova sexuálna bohyňa. Napokon
pustím plachtu a priložím jej ruky na tehotenské bruško. O týždeň má
rodiť.
„Nechcem ti ublížiť,“ stonám a ona sa po mne pohybuje ďalej. Čítal som,
že sex môže vyvolať pôrod, a Mallory po ňom túži už niekoľko dní. Čo sa
týka mňa, páči sa mi, že sa tu takto tacká, ale asi som trochu sebecký.
Najradšej by som bol, keby takto zostala navždy.
 Prejdem jej rukou po bruchu, potom po prsiach a ona jazdí ďalej. Je to
sladko-trpké mučenie a musím sa ovládať, aby som do nej nevrážal. Aby
som ju nechytil za boky a neprinútil pohybovať sa rýchlejšie. Aj tak som
však pripravený pustiť to do nej, keď vidím, ako na mne jazdí. Vydržím to,
najprv sa musí urobiť ona. Až kým nepocítim, ako opojne mi zviera úd.
„Oz, ver mi, ničomu to neublíži.“
Pohybuje sa trochu rýchlejšie a ja jej prejdem rukou po prsiach
a po bruchu, kde sme spojení. Dotknem sa jej palcom klitorisu, až sa
mykne. Zovrie ma svojou mušličkou a ja neviem, ako dlho vydržím.
„Zlatko, jedol by som ťa celé dopoludnie, ak to chceš.“ Nahne hlavu
dopredu a pozrie na mňa.
„Ľúbim ťa, Oz, ale nechcem to ústami. Chcem ťa mať v sebe.“
Položí mi ruky na hruď a zaborí nechty do kože. Zakaždým keď chce mať
sex, robím jej to ústami a doprajem jej toľko orgazmov, koľko sa len dá, až
kým nie je takmer v bezvedomí. Potom idem do kúpeľne a postarám sa
o seba, lebo kým ju lížem, skoro mi vystrekne semeno. Dopekla,
niekoľkokrát som sa pritom dotkol sám seba a urobil som sa naraz s ňou.
Pri pohľade na jej nahé tehotné telo sa hneď vzruším, ale bojím sa, že by
som jej ublížil.
„Vezmi si, čo potrebuješ, Mallory. Dobre vieš, že všetko, čo mám, je
tvoje.“ Myslím vážne každé slovo. Nemôžem ju odmietať. Niežeby mi to
nedovolila, aj ja po tom túžim, ale keď na to príde, predovšetkým ona nech
má to, čo chce. Nemôžem jej povedať, že mne stačí, aby bola pri mne.
Prejdem jej po klitorise rýchlejšie a ona viac dychčí. Vysloví znova
a znova moje meno a konečne sa urobí. Stisne mi silno penis, unáša ma
svojím orgazmom, zabára mi nechty do hrude a ja dúfam, že mi tam
po nich zostanú značky.
Zovriem jej boky, držím ju na mieste a pustím to do nej. Stískam ju, kým
sa obaja trochu nespamätáme zo silného orgazmu.
„Vidíš? Nič zlé sa nestalo.“ Usmeje sa na mňa a prejde prstami po svojom
mene, ktoré mám vytetované na hrudi. Zastonám, lebo mi je dobre.
Po dvoch týždňoch som si konečne užil a budem šťastný, ak sa mi podarí
nasledujúcu hodinu hýbať.
Pomaly zo mňa zíde a uvoľní mi penis, ktorý mi stále stojí. Bože, asi sa
jeden druhého nikdy nenasýtime.
Vstane z postele, obráti sa, nahne sa a pobozká ma. Zaborím jej prsty
do vlasov a prehĺbim bozk.
 „Idem do kúpeľne,“ šepne mi tesne pri perách. Pustím je vlasy a vstanem
tiež.
„Dáme si bagety so smotanovým syrom?“ opýta sa.
„Už som ich objednal.“ Pozriem na hodiny vedľa postele.
„O tridsať minút tu budú.“
„Si v tom dobrý,“ povie a kráča do kúpeľne. Sledujem, ako krúti zadkom,
zrazu zastane.
„Došľaka,“ šepne a ja vyskočím z postele. Obráti sa ku mne so širokým
úsmevom. „Naozaj to zabralo!“
Pozriem jej medzi nohy a vidím, ako jej po nich steká plodová voda.
„Panebože.“
  
EPILÓG

Miles
 
 
O tri roky
 
„Veľmi ťa ľúbim,“ poviem a upažím čo najviac ruky.
Henry si sadne a pozrie na ne s vytreštenými očami. „Tak veľmi?“ šepne
a pritisne sa ku mne. Obrátim stránku a čítam ďalej knižku o medveďovi.
Otec v nej hovorí svojmu medvieďaťu, ako veľmi ho ľúbi.
Toto je moja najobľúbenejšia časť dňa, keď ho ukladám do postele
a čítam mu rozprávku. Je vo veku, keď rád šantí, ale páči sa mu, aj keď mu
niekto číta. Mallory práve leží vo vani a ja sa snažím nemyslieť na jej krivky
ponorené v bublinách. Čoskoro aj jej porozprávam rozprávku na dobrú
noc.
Dočítam knihu a Henry na mňa pozrie s prosbou v očiach.
„Ešte jednu.“
„Dobre, zlatko, ale poslednú.“ Uložím ho a pozriem mu do očí, ktoré má
úplne po mame.
„Kedysi dávno žila jedna krásna princezná. Najkrajšia princezná v celej
krajine.“
„Mama?“ opýta sa Henry a oči mu zažiaria.
„Pravdaže. Bola to krásna princezná a nevedela, že ju stráži jeden krásny
princ.“
„Ocko?“
„Áno, miláčik,“ odvetím, usmejem sa naňho a pozorujem ho, ako zíva.
„Ten krásny princ chránil svoju princeznú pred všetkými temnými vecami,
čo ju obklopovali. Nepriblížil sa k nej, až kým nevyrástla, a potom jedného
dňa prišla do jeho krajiny.“
Henrymu klesajú viečka, ale ešte celkom nespí.
„Po mnohých rokoch, čo sledoval svoju princeznú z diaľky, bola konečne
blízko neho. Princ vedel, že prišiel čas, aby sa jej ukázal, no keď princezná
zistila, čo robil za jej chrbtom, veľmi sa nahnevala.“
„Čo sa stalo potom?“ pýta sa Henry a oči sa mu zatvárajú a otvárajú.
 „Ako každý poriadny princ aj on bojoval s drakmi a čarodejnicami,
vyliezol na najvyššiu vežu v kráľovstve a zachránil princeznú. Ukázal jej, že
to všetko robil len z lásky k nej.“
Odhrniem mu prameň tmavých vlasov z čela, oči už má zatvorené
a zaspáva. Dýcha pravidelne a nehýbe sa. Bez pohnutia sedím a hľadím
naňho.
„Ten princ mal šťastie, že tak dobre vyzeral a princezná mu nevedela
odolať.“
Za chrbtom sa mi objaví Mallory a objíme ma okolo pása. Cítim z nej
ružovú vôňu peny aj to, že sa usmieva.
„Šťastie pre princeznú, že vyšla z kúpeľa. Jej rytier v jasnom brnení už
plánoval určite zaútočiť na vaňu.“
Zhasnem lampu, nechám Henryho jeho snom a vykročím do spálne.
Rytier potrebuje stráviť noc so svojou kráľovnou.
  
EPILÓG

Mallory
 
 
O šesť rokov
 
Pozriem sa na Henryho, ktorý hľadí na predavača zmrzliny
pred budovou, kde pracuje jeho otec. Našou budovou. Také veci sa mi stále
zdajú zvláštne, hoci už prešlo niekoľko rokov, čo sme spolu.
Práve som vyzdvihla nášho syna v prvý deň zo školy a oslavujeme. Je
sladké aj trpké sledovať ho dnes ráno. Oz ma musel držať za ruku, aby som
sa nerozplakala.
Dokonca aj Henry mi stisol tvár do dlaní a povedal: „Ja to zvládnem,
mama.“ Chcelo sa mi plakať ešte viac. Takmer som nezadržala slzy, kým mi
Oz nepomohol nastúpiť do auta. Nariekala som celou cestou do práce a on
mi do ucha šepkal sladké slová. Padlo mi veľmi ťažko vyprevadiť naše
jediné dieťa do školy.
Pôrod bol náročný, napokon sa po desiatich hodinách pôrodných bolestí
rozhodli pre cisársky rez. Stratila som veľa krvi a bolelo to ako šľak. Neskôr
sme sa s Ozom rozhodli, že jedno zdravé dieťa nám stačí. Mali sme šťastie
a zdalo sa mi, že všetko je fajn. Oza a Henryho veľmi ľúbim, nie som si istá,
či by som v srdci našla miesto aj pre niekoho iného. Niekedy mám pocit, že
prasknem, toľko je vo mne lásky a radosti.
Oz vidí, aký vplyv má na mňa dnešný deň. Popoludní nazrel do mojej
kancelárie hádam tridsať ráz, aby zistil, ako sa mám a či som v poriadku.
Po pôrode Henryho som neprestala pracovať. Občas som robila z domu,
nie celý týždeň, ale fungovalo to a mohla som pokračovať vo svojej práci aj
venovať sa rodine. Veľmi pomohlo, že Oz na poschodí pod nami zriadil
opatrovateľskú službu. Ja som sa snažila pokračovať v kariére, Oz sa,
naopak, usiloval trochu uvoľniť. Vtedy mi padlo zaťažko mať Henryho
niekoľko hodín o poschodie nižšie. Teraz mi je ešte horšie, lebo je odo mňa
niekoľko blokov.
Oz konečne prišiel do mojej pracovne a oznámil, že ideme. Čaká nás vraj
auto. Vyskočila som a ponáhľala sa do školy po nášho malého. Boli sme
tam o tridsať minút skôr, než sa malo skončiť vyučovanie.
Teraz sme späť v našej budove, dovolím Henrymu kúpiť si zmrzlinu
od predavača a spolu čakáme, kým príde Oz.
„Vždy je to ťažké rozhodnutie,“ povie muž vedľa mňa. Pozriem sa naňho
a priateľsky sa usmejem. Vyzerá, že práve ide z práce, v ruke drží kufrík
a oblek má trochu pokrčený, akoby ho mal na sebe celý deň.
„Ach, jedno z najťažších rozhodnutí tohto dňa,“ usmejem sa a položím
ruku Henrymu na hlavu. Prejdem mu prstami po rovnakých vlnitých
prameňoch, ako má jeho otec. Zdedil po ňom takmer všetko, po mne má
len sivomodré oči.
„A čo vy?“ Muž sa obráti ku mne. „Myslím si, že obľubujete jahodovú.“
Akoby chcel so mnou flirtovať. Pustila by som sa s ním do reči, ale pozriem
sa smerom, kde stojí jeden z bezpečnostných strážcov, asi tri metre odo
mňa. Ako vždy, sú tu a splývajú s davom.
„Ona má rada čokoládovú,“ nesúhlasí Henry. Pozriem sa naňho.
„A radšej sa s mojou mamou nerozprávajte.“
„Správaj sa slušne,“ napomeniem ho.
„Hej, správajte sa slušne,“ zopakuje Henry mužovi a stále naňho zazerá.
Taký výraz som videla na jeho otcovi veľa ráz. Musím si zahryznúť
do vnútornej strany líca, aby som sa nerozosmiala.
„Snažím sa len byť zdvorilý, kamarát,“ povie muž, rozhodí ruky
a prižmúri na Henryho oči.
„Ja nie som tvoj kamarát,“ zašomre Henry.
Vycítim za sebou Ozovu prítomnosť. Objíme ma a ja sa obrátim. Skôr
ako stihnem povedať čo len slovo, vlastnícky ma pobozká rovno uprostred
ulice. Konečne sa odtiahne, chvíľu naňho civiem, potom prevrátim oči.
„Dokázal som to, ocko,“ povie Henry a Oz sa rozosmeje.
„Vedel som to.“
Henry prikývne a sústredí sa na zmrzlinu. Mala by som byť v šoku, ale
nie som. Len pokrútim hlavou.
„Ja si dám vanilkovú,“ počujem, ako hovorí zmrzlinárovi, a priloží mi
pery na ucho.
„Už sa teším, ako ťa pretiahnem, že nebudeš schopná s nikým sa
rozprávať celý týždeň,“ dodá a oblizne mi ucho.
„A moja manželka si dá čokoládovú,“ povie zmrzlinárovi a ja sa
usmejem.
  
EPILÓG

Mallory
 
 
O dvadsať rokov
 
Cítim vôňu rumu a slnka. Ležím na bruchu a vnímam na pokožke
chladivý vánok. Na chrbte čiesi pery. Trochu nižšie cítim aj čosi studené
a uvedomím si, že je to Ozov jazyk.
Jednou veľkou dlaňou mi stisne zadok a ja sa krátko zasmejem.
„Správaš sa, ako keby to bola naša svadobná cesta,“ poviem, obrátim sa
a Oz sa ocitne na mne.
Prejdem mu prstami po tmavých vlasoch so sivými prameňmi. Usmieva
sa a vrásky okolo očí prezrádzajú, že je starší. Má už takmer päťdesiat, ale
stále sa pri ňom roztápam. Nemá na sebe tričko a od slnka má krásne
opálenú pokožku. Mokré plavky sú na mojom tele teplé.
„Všetko je vždy prvý raz,“ povie, nahne sa a zaborí si tvár medzi moje
prsia.
Rozhodli sme sa, že pôjdeme na Havaj, kde oslávime naše výročie a môj
odchod do dôchodku. Prenajali sme si dom so súkromnou plážou
a užívame si tu všetko, čo sa dá.
„Začínam si myslieť, že sa ti páči sex vonku.“
Zasmejem sa a on prejde ústami nižšie, sťahuje mi vrch plaviek
a bozkáva ma na brucho. Nie som už taká štíhla ako kedysi, ale dvojdielne
plavky si ešte môžem dovoliť. A Oz sa ma asi nikdy nenasýti.
„Aj mne sa páči milovanie s mojou manželkou na slnku.“ Náš dom je
izolovaný a strážia ho. Pláž obklopujú lávové kamene, akoby sme boli
v jaskyni alebo na súkromnom ostrove.
Cítim na prsiach jeho pery, potom chladný jazyk. Celý deň nám robí
jahodové kokteily. Prejdem mu prstami po vlasoch, zamotám ich medzi
pramene a potiahnem. Ústa presunie nižšie a ja inštinktívne roztiahnem
nohy. Sklopí ležadlo a ocitne sa mi medzi nohami.
Presne to som chcela, odkedy som sa rozhodla, že už prestanem
pracovať. Viedla som dobročinné oddelenie v spoločnosti Osbourne takmer
dvadsať rokov a prišiel čas ukončiť to. Náš syn Henry prejavil záujem
zastúpiť ma a Oz ma konečne presvedčil, že je na to pripravený. Povedala
som, že ak nemám pracovať, musí ma niečím zamestnať a on sa tej šance
hneď chopil.
Oz mi strčí prsty do plaviek a ťahá mi ich nadol.
„Ak by si si ich prestala obliekať, nemusel by som ich zakaždým
sťahovať,“ povie a slabo mi zahryzne do vnútornej strany stehna.
„Nezabudni na to, že rozbaľovať balíček je už polovica zábavy,“ uškrniem
sa, ale vzápätí zastonám, lebo mi práve perami našiel to najcitlivejšie
miesto.
Ležím na slnku, hlava sa mi krúti od rumu, nemám nijaké prekážky,
takže mu dovolím robiť si so mnou, čo chce. Slnko ma zohrieva zhora a Oza
cítim medzi nohami, takže orgazmus príde rýchlejšie, ako som sa
nazdávala.
Pocítim ho v celom tele a v návale rozkoše vykríknem Ozovo meno.
„Dokelu, nikdy sa nenasýtim okamihov, keď kričíš moje meno,“ povie mi
do ucha a ja sa zasmejem.
Medzitým si stihol vyzliecť plavecké šortky a vidím mu úd. Jedným
rýchlym pohybom je vo mne, no mne sa nechce pohybovať. Ležím
s roztiahnutými nohami a ruky mám vzpažené nad hlavou. Vráža do mňa
a vyťahuje úd von.
Pery má na mojich ústach a ja stonám. Akoby som nemala kosti, akosi
sa dostávam k ďalšiemu orgazmu.
Oz mi drží zápästia, ale nepohybuje sa pravidelne. Ja sa nehýbem vôbec
a nebojujem s ním. Jeho mocné telo pracuje na mojom, to je jediné, čo ma
drží na mieste.
„Oz,“ vydýchnem a on sa nahne, aby mi vzal do úst jednu stvrdnutú
bradavku. Trocha bolesti je presne to, čo som potrebovala, aby som sa
dostala za hranicu, a on to dobre vie. Stuhnem, prehnem chrbát, on ma
však drží na mieste. Snažím sa uvoľniť si ruky, ale pevne ma stíska. Celé
moje telo bojuje s touto novou rozkošou, ale Oz vyhráva ako vždy. Vzdám
sa, vyletím nahor a rozbijem sa na milión kúskov. Otvorím oči a akoby som
okolo nás videla milión drobných svetielok.
„Krásne,“ počujem. Naposledy do mňa vnikne. Skončí hlboko v mojom
tele.
Potom sa prevráti tak, aby som bola na ňom, a ja si položím hlavu
na jeho hruď. Cítim dobre známy a opojný jantár a med. Je to vôňa domova
a bezpečia, ale aj lásky. Silnými rukami ma hladká po chrbte a spolu
počúvame príboj vĺn.
Neviem, ako dlho tam ležíme a chladí nás príjemný vánok. Upokojuje ma
rytmus jeho srdca. V jednom okamihu ma Oz prevráti a miluje sa so mnou
znova.
„Keď som ťa videl prvý raz, myslel som si, že som sa prebudil v krajine
Oz,“ povie a pobozká ma na zápästie. „Akoby som prvýkrát videl skutočnú
farbu.“
„Vždy som si ťa predstavovala ako čarodejníka, ktorý ma zachránil.“
Usmejem sa naňho, prejdem mu dlaňou po strnisku.
„Ach, Mallory, nepamätáš si, ona predsa zachránila jeho.“ Stíchne,
usmeje sa na mňa a vidím mu jamky na lícach.
„Pre teba všetko, Miles.“
„Aj pre teba, zlatko.“
  
MALÝ BONUS

Prvé stretnutie Milesa s Mallory

 
 
 
„Paige mi neodpovedá na esemesky,“ hovorím Ryanovi a vystupujem
z auta. Pokrčí plecami, akoby chcel naznačiť, že to nie je nič nové. Pozrie
na obe strany ulice, potom ukáže na jedného zo svojich ľudí. Paige mi
vzdorovala niekoľko mesiacov, ale teraz je tu v meste a mám pocit, že je
mojou oporou.
Ryan sa nehýbe, ale vidím, že telo má napäté. Chcem sa zastaviť
na nejakom mieste, ktoré dopredu neskontroloval. Normálne by so mnou
v takom prípade bojoval, ale už pochopil, že čo sa týka jej, nezastaví ma nič.
Mal by som to spraviť sám, ale zdá sa mi, že nedokážem nevojsť do klubu.
Hovorím si, že tam len nazriem a ubezpečím sa, že je v poriadku. Mohol by
som o to požiadať aj svojich bezpečnostných pracovníkov, ale teraz je príliš
blízko. Je veľmi ľahké stretnúť sa s ňou. Zdá sa mi, že vlastné telo v tomto
prípade neporazím.
Ryan ukáže na vyhadzovača, ktorý zdvihne lano, a my vojdeme dnu.
Klub je nabitý, hudba hlasno duní a mňa to ťahá rovno k nej. Cítim ju,
upieram zrak presne tam, kde stojí vedľa baru. Všetko ostatné v klube mi
bledne pred očami. Znovu sa pohnem, pretláčam sa dopredu.
Nedokážem sa zastaviť, hoci by som mal. Toto nie je súčasť môjho plánu,
ale čakal som tak dlho, tak neuveriteľne dlho. Musím ju ochutnať. Možno
to upokojí všetky moje rozbúrené pocity.
Sledujem, ako sa Mallory pohybuje po klube, a prichytím sa, že mierim
tam, kde stojí Paige. Ryan sa týči pri nej, aby ju počul. Možno sa s ňou
môže aj rozprávať, ale neviem, či je to pravdepodobné.
Obzriem sa späť a vidím, že Mallory zakláňa hlavu, oči má zatvorené, ako
keby počúvala hudbu a cítila jej rytmus. Predieram sa k nej, pohybujem sa
za ňou, cítim jej vôňu. Opriem sa a vťahujem ju, jej sladkosť mi napĺňa
pľúca.
Barmanka pozrie na mňa a ja urobím krok dozadu, lebo viem, že ma
prichytila. Skôr ako pred ňu postaví nápoj, siahnem do vrecka, vyberiem
kreditku a podám jej ju.
Mallory sa obráti a prejde mi očami po celom tele. Po chvíli mi znova
skončí na tvári. Usmejem sa na ňu, chcem zamaskovať všetko ostatné, čo
teraz cítim. Premýšľam o tom, že je moja. Čoskoro spoznám každú jej časť.
Nielen to, čo som čítal v správach o nej. V posledných správach. Neviem
prečo, ale porušil som svoje plány a chcem, aby sme čo najskôr boli spolu.
„Nespýtali ste sa,“ povie, kým mi barmanka vracia kartu a strkám si ju
do vrecka.
„Čo by ste povedali?“ doberám si ju a podpisujem účtenku. Podám ju
barmanke.
Prezrie si môj oblek. Tentoraz to robí tak nápadne, aby som si to všimol.
Tvrdne mi pritom úd. Je to pre mňa ťažké, odkedy viem, že je v New Yorku.
Nemôžem si pomôcť, premeriavam si ju odhora až celkom dolu a teším sa,
že ju tu konečne mám.
Má na sebe čierne nohavice, ktoré zvýrazňujú jej krivky, na nohách má
obuté topánky na vysokom podpätku, ale nie je taká vysoká ako ja. Ktovie,
čo vidí, ako po mne prechádza zrakom. Nikdy predtým som nič také nezažil.
Normálne mi je jedno, čo si o mne myslia ostatní, ale pri nej mi na tom
záleží.
„Takže?“ opýtam sa a nakloním sa k nej bližšie, čakám na jej odpoveď.
Potrebujem ju počuť.
„Určite by som povedala nie,“ odvetí s úsmevom, odchlipne si whisky
a plnými perami sa dotkne okraja pohára. Hneď naň žiarlim. Chcem, aby sa
perami dotýkala mňa. Musím vedieť, ako chutia. Túžim po tom už celé
roky.
Jej slová sa mi páčia a zároveň ich nenávidím. Potrebujem, aby po mne
túžila, ale páči sa mi, že sa tak ľahko nevzdáva. Nemôžem si pomôcť, musím
sa usmiať.
Pozerá na mňa ponad pohár a ja sa usmejem ešte širšie.
„Dobre, že som sa nespýtal,“ poviem jej. Zvyčajne sa nepýtam na nič.
Nikdy. Robím všetko podľa seba. Trochu sa ku mne nakloní, nie som si istý,
či si to vôbec uvedomuje. Zaplaví ma jej sladká vôňa, túžim mať viac.
Nemôžem sa dočkať, kedy ma tá vôňa obklopí naplno, kedy sa jej budem
môcť celkom nasýtiť.
Len trpezlivosť, pripomínam si. Načiahnem sa k jej poháru a priložím
pery na miesto, kde ich pred chvíľou mala ona. Dnes večer si vezmem
všetko, čo sa bude dať, ale aj keď to dosiahnem, nebudem sa pasovať
za víťaza.
Odpijem si a som sklamaný, že cítim len chuť whisky.
Sledujem jej oči, v ktorých horí túžba.
„Myslím si, že keď som za ňu zaplatil, mal by som aspoň ochutnať.“
Uškrniem sa, obrátim pohár k nej tou stranou, kde som mal pery, a podám
jej ho. Odpije si z toho istého miesta a ja musím potlačiť ston. Hrá sa
so mnou. Cítim sladké pálenie, ale nie je to len od whisky.
„Povedzte mi svoje meno.“ Ešte viac sa k nej nakloním.
Pozerá sa na mňa, akoby v jej vnútri prebiehal nejaký vnútorný boj.
„Radšej nie, čo vy na to?“ odvetí a obráti sa k baru. Behá očami sem
a tam, asi hľadá barmanku. Chcem, aby sa znova pozrela na mňa. „Tvárme
sa, že toto je Smaragdové mesto a vy ste čarodejník za závesom.“
Nemôžem sa zastaviť, načiahnem sa, aby som sa jej dotkol. Dotknem sa
jej pekne tvarovaného boku, zaborím doň prsty, pozriem jej do očí. Nepáči
sa mi, že sa odo mňa odťahuje. Ani trochu. Bolí to. Tak nesmierne dlho
som po nej túžil.
„Prosím,“ poviem. Také slovo zvyčajne nepoužívam.
Urobí krok ku mne, ešte viac jej vlastnícky zaborím prsty do boku.
„Mallory,“ vysloví napokon. Vidím, ako jej ružovejú líca. Pozrie niekam
za mňa, upriamim tam oči aj ja. Vidím tam Paige, ktorá je stále s Ryanom.
Poklepká si po hodinkách, aby Mallory dala najavo, že je čas ísť. Zatnem
zuby, lebo viem, čo bude nasledovať. Odchádza. Najprv som nechcel, aby tu
bola, a teraz nechcem, aby odišla. Potrebujem viac, ale pripomeniem si, že
je to len začiatok.
„Odchádzate?“
Pozrie na mňa a sklamane sa usmeje. „Zdá sa.“
„Dajte mi svoje číslo,“ zamrmlem náhlivo. Veď ho už mám. Dopekla,
dávno sledujem jej mobil, ale chcem konečne mať jej číslo aj oficiálne
a napísať jej esemesku.
Váhavo sa poobzerá, ako keby si chcela vymyslieť nejaké ospravedlnenie,
prečo by mi ho nemohla dať.
„Ak požiadam vašu priateľku, dá mi ho?“ skúšam ju, chcem vedieť, čo
na to povie. Viem, že Paige dáva pozor, aby ju muži neotravovali, ale
z nejakého dôvodu to musím vyskúšať. Aby som mal istotu.
Pozrie na Paige, potom na mňa a domýšľavo sa usmeje.
„Určite nie.“ Bože, je dokonalá.
 Siahnem do vrecka a vyberiem mobil. Musím z nej dostať jej číslo, kým
odtiaľto neodíde. Už bez nej nevydržím ani deň. Uvedomujem si to.
Odfúkne a potom mi rýchlo odrapká svoje číslo. Tvárim sa, že si ho
ukladám do mobilu.
Paige k nám podíde, mobil si vložím do vrecka. Pozrie na jedného, potom
na druhého a tvári sa, ako keby nevedela, kto som.
„Si pripravená?“ opýta sa.
„Áno, idem hneď za tebou,“ odvetí jej Mallory a Paige sa poberie
k východu. Mallory sa obráti ku mne a ja vystriem ruku. Potrebujem sa jej
dnes večer ešte raz dotknúť, lebo nemám istotu, kedy sa mi to podarí
znova. Prejdem jej hánkami po čeľusti. Netušil som, že ju má takú jemnú.
Stavím sa, že mi dokáže ponúknuť aj viac.
„Chcel som viac,“ šepnem.
Mallory stojí a hľadí na mňa, akoby sa ani ona nemohla odtrhnúť.
Premýšľam, či cíti to, čo ja. Cítil som to aj prvý raz, keď som ju videl.
Pomyslel som si, že som našiel to, čo som hľadal celý život. Niečo, o čom
som ani netušil, že to potrebujem. Niekoho, o kom som ani nesníval.
„Čaká,“ poviem a kývnem hlavou k Paige. Jedným plecom sa opiera
o stenu a sleduje nás prižmúrenými očami.
Neochotne spustím ruku a urobím krok dozadu. Musím sa kontrolovať,
inak by som ju už nikdy nepustil. Pomaly, pripomínam si. Veď ju čoskoro
budem mať. Nasilu sa usmejem a sledujem, ako odchádza.
Vytiahnem mobil a napíšem Ryanovi.
 
Ja: Sledujte i domov.
 
Ryan: Už som na ceste.
 
Sadnem si dozadu do auta a nemôžem sa zdržať, musím jej napísať.
 
Ja: Chutili ste sladšie, ako som si predstavoval.
 
Zdá sa mi, že prešla celá večnosť, kým mi konečne odpísala, ale
v skutočnosti to bola len sekunda.
 
Mallory: Ako mám volať toho muža za závesom?
 
Musím sa usmiať.
 
Oz.
  
POĎAKOVANIE
 
 
Rady by sme sa na tomto mieste poďakovali Carine Press za to, že nás
obe prijali. Vieme, že to bolo ako naháňanie mačiek, ale snažili sme sa
urobiť video v pyžamách a vyšla z toho poriadna šou. Dúfame, že sa vám
páčila!
Chceme sa poďakovať svojej agentke Laure Bradfordovej a máme ju
za všetko rady.
Ďakujeme editorke Angele Jamesovej, jej komentáre triafali presne
klinec po hlavičke, ale stále sme priateľky. (Prepáč všetky tie vtipy
o mamách.)
Chceme sa poďakovať prvým čitateľkám Jesice Ruppovej, Lise alias Belle,
Rochelle Paigeovej, Nicole Hartovej, Polly Mahewsovej, Gi Paarovej
a Angele Pullenovej. Boli ste otvorené, povedali ste svoj názor a prisaháme,
že sme sa za to nenávideli len chvíľu.
Chceme sa poďakovať orlovi, najmajestátnejšiemu vtákovi v krajine.
Ďakujeme, že bol s nami od prvého dňa a opakoval, že to dokážeme,
a nikam neodletel. Si krásny a nádherne voniaš.
Chceme sa poďakovať Jen Frederickovej (Wands Up) za to, že je najlepšia
vo všetkom a ukazuje aj nám, ako to robiť. Nie si len úžasná učiteľka, ale aj
kamarátka na nákupy. Máme ťa veľmi rady.
Poďakovanie si zaslúži aj Jeanee Mancinová, naša milovaná panda.
Ďakujeme, že si bola s nami v tých najťažších obdobiach tejto práce. Tie
ťažké časy si uľahčila a si skala, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Tvoje
povzbudzovanie vynieslo túto knihu na celkom novú úroveň. Si jedna
z milióna a teší nás, že ťa máme vo svojom živote. Mám ťa rady!
Chceme sa poďakovať všetkým čitateľom, ktorí prosili o dlhšiu knihu,
a neprestali, kým si to nesplnili. Dotlačili ste nás do nemožného a zo žartu
sme vás pritom stále preklínali!
A naposledy, ale nie v poslednom rade sa chceme obe poďakovať svojim
manželom. Ľúbime vás za to, že ste museli skoro vstávať a boli hore dlho
do noci. Podporovali ste nás na našej ceste po krajine, aby sme mohli
editovať v jednej miestnosti, kým vy ste v druhej zostali s deťmi. Odpustili
ste nám, že sme zabudli pripraviť večeru alebo sa okúpať, a to je skutočná
láska, či nie? Bez vás dvoch by sme stále boli len pri tom, že písať je dobrý
nápad. Vďaka vám sa to stalo skutočnosťou. Ďakujeme vám, že náš sen sa
stal skutočným.
  
ALEXA RILEYOVÁ
Pre ňu všetko
 
Z anglického originálu Everything for her (Carina Press by arrangement
with Harlequin Books S.A., Ontario 2016)
preložila Miriam Ghaniová.
Redigovala Ľubica Janeva.
Obálku navrhol Matej Rudinský.
Technická redaktorka Helena Oleňová.
Vydalo vydavateľstvo IKAR, a.s., Bratislava v roku 2018 ako svoju 1227.
publikáciu v elektronickej podobe.
Sadzba a zalomenie do strán PRO 2, a. s., Bratislava.
 
ISBN 978-80-551-5897-6