Opis osoby – charakteristika

Opis osoby
– môže byť vonkajší opis, ide o vymenovanie základných vonkajších, čiže telesných znakov
osoby.

Charakteristika osoby
– je výstižný opis osoby, v ktorom sa okrem vonkajších, telesných znakov vymenúvajú aj
vnútorné znaky, čiže povahové vlastnosti, schopnosti, záujmy, postoje a názory.
Charakteristika môže byť priama, keď sa vymenúvajú jednotlivé znaky, alebo nepriama, keď
sa o znakoch danej osoby dozvieme prostredníctvom jej konania.

Rozlišujeme tiež charakteristiku vonkajšiu a vnútornú. Pri vonkajšej sa zameriavame na

vonkajšie znaky, čiže výzor a pri vnútornej zachytávame povahové črty danej osoby.

Ako správne napísať opis osoby – charakteristiku

V prvom rade pred písaním charakteristiky si musíme vybrať objekt nášho opisu, čiže osobu,
ktorú chceme opísať. Lepšie sa vám bude pracovať, ak budete opisovať niekoho, koho dobre
poznáte, ku komu máte citový vzťah, s kým ste často. Ideálne je niekto z rodiny.

Pri výbere je dobré sa zamerať na osobu, ktorá je niečím svojská, či už je to vonkajší vzhľad
alebo povaha. Vhodnejšie je sa rozhodnúť opisovať dospelého, najlepšie staršieho človeka,
pretože tam už sú povahové črty vyhranené. Každý človek však je iný, je osobnosť so
svojskými znakmi, preto nie je dôvod, prečo by sa nedal opísať.

Charakteristika sa spravidla delí na vonkajšiu a vnútornú, pričom vonkajšia je zameraná na

vonkajší vzhľad človeka a vnútorná na jeho vnútro, čiže povahu. Pri obidvoch typoch však nie
je nutné držať sa len jednej stránky danej osoby. Človeka najviac vystihnete tým, že vonkajší
znak určitým spôsobom prepojíte s jeho vnútrom.

Napríklad: Jeho modré oči nám prezradia aké úprimné je jeho srdce. Alebo: Vysoké čelo je
vraj znakom múdrosti, čo u môjho otca je určite pravda. Alebo: Náš starý otec bol veľmi
prísny. Keď sa na nás pozrel spod výrazného hrubého obočia svojimi čiernymi očami,
okamžite sme poslúchli. Alebo: Ruky starej mamy prezrádzajú, že ťažko musela pracovať už
od samej mladosti.

Takýmto spôsobom text spravíte zaujímavejším a originálnejším. Čitateľovi tým dávate

možnosť lepšie si danú osobu predstaviť.

Pri konštruovaní viet sa snažte vyhnúť používaniu slovies je a má. Snažte sa, aby vety
nevyznievali jednotvárne. Tak napríklad namiesto: Ivka je veľmi vysoká. Použijeme: Ivka
ľudí v prvom rade upúta svojou výškou. Alebo: Má veľké zelené oči. Môžeme sa vyjadriť: Jej
tvár zdobia veľké zelené oči.

A takto vytvárame vety, ktoré svojou rôznorodosťou spestrujú text.

Aby bol text čo najviac zaujímavý použite rôzne prirovnania či iné umelecké prostriedky.
Napríklad: Líčka sa jej začervenajú ako ruža. Nohami dlhými ako bocian robí rýchle a rázne
kroky. Jeho sokoliemu zraku nič neunikne.

Niekedy môže platiť, že menej je viac, preto pri charakteristike nemá význam zaznamenať
každý detail. Mohol by potom text pôsobiť nudne a zdĺhavo. Radšej sa zamerajte na znaky,
ktoré sú pre danú osobu charakteristické, ktoré ju robia svojskou osobnosťou.

Charakteristika osoby – vzor:

Môj strýko

Vonkajšia charakteristika:

Náš strýko je typ človeka, ktorého v dave ľudí len tak ľahko neprehliadnete. Svojou postavou
pripomína vysoký strom, rovný ako vojak na stráži. Všimnete si ho aj podľa čiernych
havraních vlasov, ktoré mu vietor rozstrapatí, a tak pôsobia mierne divoko. Aj keď ich už kde
tu strieborný vlások zdobí, stále sú veľmi tmavé. Aj jeho tvár je ľahko zapamätateľná. Spod
výrazných obŕv sa pozrie na vás očami čiernymi ako uhlíky. Jeho pohľad vie byť diabolský.
Pôsobí tak prísno, že sa len pozrie na deti a hneď stíchnu, nedovolia si neposlúchnuť. Strýko
sa usmieva len málokedy. Jeho tvár je vážna, zadumaná.

Vnútorná charakteristika:

Kto však strýka dobre pozná, vie, že i keď jeho pohľad občas pichne ako tŕň, vo vnútri je
srdce dobráka ukryté. Nechce byť zlý k nikomu, neublížil by ani muške. Svojich najbližších
má veľmi rád a chce pre nich len to najlepšie. Vždy ochotne pomôže, keď ho o to požiadame.
Strýko je typ človeka, ktorý nikdy neobsedí, nečinnosťou čas netrávi. Sedieť celý deň len tak
doma by bol pre neho trest. Nezaháľa, stále niečo robí, či v záhrade, či okolo domu. A keď ho
počasie do vnútra vyženie, už aj hľadá, čo opraviť by mohol. Všetci vravia, že má zlaté ruky.
Ak sa niečo pokazí, či bicykel, či hodinky, strýko predmety znova oživí. Ak nie je v záhrade,
tak určite ho nájdete v jeho dielničke.

Karikatúra
– druh opisu osoby, v ktorom sú niektoré jej znaky a vlastnosti zveličené. Zveličenie pôsobí
humorne až satiricky. Vyskytuje sa hlavne v umeleckej literatúre.

Charakteristika osoby – vzor 1:

Náš strýko Ivan

Keď sa stretneme ako rodina a vy pôjdete okolo, je veľmi pravdepodobné, že ten, koho budete
počuť rozprávať, bude náš strýko Ivan.

Strýko veruže rozpráva rád, veľa a dosť hlasno. Má rád poslucháčov okolo seba, potrebuje
stále byť medzi ľuďmi, je spoločenský. Teta Terka, jeho manželka, si neraz vzdychne: „Joj,
kedy sa ti tie ústa aspoň na chvíľu zatvoria.“ Sú spolu už 20 rokov, tak nie je div, že už jej to
ide tak trochu krkom. My ostatní však Ivana počúvame veľmi radi. Hlavne deti. Posadáme si
okolo neho a počúvame jeho príbehy z detstva a mladosti. Veľmi sa pri tom zasmejeme.
Strýko nielenže je zhovorčivý, ale aj vtipný. Je to znamenitý rečník. A ako bohato používa
gestikuláciu. Keď povie niečo vtipné, sám sa na tom schuti zasmeje. Takým hlasným
výrazným smiechom, aký má len on. Je to človek veselý a optimistický. Nepamätám si, že by
mal zlú náladu, alebo by bol nahnevaný. Nikdy na nikoho nekričal, s nikým sa nepohádal. Ak
sa s niekým škriepi, tak to len tak akože. V podstate to nikdy nemyslí vážne. Ivan je
dobráčisko. Má veľké srdce. Miluje svoju rodinu, spravil by pre nich čokoľvek na svete. Keď
niekto potrebuje pomoc, nedokáže odmietnuť. Dobrosrdečnosť, láskavosť, veselosť a ochota
pomôcť sú jeho silnými vlastnosťami.

Veru je to výnimočný človek. Som rád, že mám takého strýka a zbožňujem byť v jeho
prítomnosti. Asi nikdy nebudem vedieť tak pekne rozprávať ako on, no aj tak Ivan je mojím
veľkým vzorom.

Charakteristika osoby – vzor 2:

Charakteristika starej mamy

Keď sa spomenie slovo domov alebo rodina, vždy si predstavím kuchyňu starých rodičov a v
nej moju starú mamu. Bývajú v tom istom dome ako my, takže som u od detstva u nich
bývaval veľmi často.

Stará mama je mi veľmi blízka, starala sa o mňa, keď som bol maličký a mama chodievala do
práce. Nepoznám človeka, ktorý by bol viac starostlivý, láskyplný a tak obetavý. Z jej očí
cítiť veľkú nehu a lásku, ktorú rozdáva svojím najbližším. Pohladí, vypočuje si nás, zaujíma
sa o každého.

Len čo k nim vstúpim, privíta ma svojím úsmevom, zahrnie otázkami, ako sa mám, ako sa mi
darí, čo mám nové. A už cítim rozvoniavať koláče, ktoré práve piekla. Tá vôňa k nej
jednoducho patrí. Je znamenitá pekárka. Od nikoho iného mi koláče nechutia tak, ako od nej.
Je v tomto pre mňa jedničkou. A ju to pečenie aj varenie veľmi baví. Pobehuje v kuchyni
obklopená knihami s receptami. Veľmi je šťastná, keď to má kto jesť, keď si na tom
pochutíme. Ona rada robí iným ľuďom radosť.

Nie je to však jej jediný koníček. Keď je pekne, trávi čas v záhrade a so zvieratkami. Pestuje
ruže okolo domu, čo je jej veľká pýcha.

A kde tu sa suseda zastaví a porozprávajú sa spolu trochu. Stará mama je priateľská, k ľuďom
milá, usmievavá, rada sa rozpráva. Konflikty, zloba a ohováranie, tak to jej je cudzie. Snaží sa
dobre vychádzať so všetkými.

Ešte musím spomenúť, že jej veľkou vášňou sú knihy. Hlavne detektívky, ale aj romantické.
To keď ju nejaká zaujme, celý deň ju nevidíme. Vtedy musí počkať aj pečenie aj záhrada. A
taktiež si rada pozrie, čo dobrého ide v televízií. Keď ju nič nezaujme, tak si lúšti krížovky,
alebo štrikuje. Spolu so starým otcom vedú taký pokojný, harmonický život.

Za takú starú mamu som veľmi vďačný, pretože ona vytvára to teplo domova. Ona drží rodinu
pohromade a vďaka nej mám na detstvo pekné spomienky. Prajem si, aby bola ešte dlho
medzi nami.

Môj otec

Hneď na úvod by som chcel povedať, že osoba, ktorú sa pokúsim charakterizovať je môjmu srdcu
veľmi blízka. Prichádzam s ňou do kontaktu už od môjho narodenia. Vie mi vždy poradiť aj keď jeho
rady sú pre mňa niekedy nezaujímavé. Nechcem s nimi občas súhlasiť, lebo mám aj svoj vlastný
názor. Možno ste postrehli, že ide o môjho otca.

Priblížim vám jeho vonkajší vzhľad. Má strednú postavu, ktorá je vyšportovaná, lebo veľa beháva. V
tvári sú už vryté aj nejaké vrásky. Kde tu, sa mu mihne aj šedivý vlas. Argumentuje, že to má zo mňa a
sestry. Má modré oči a pohľad na neho vzbudzuje dojem drsného človeka. Nie je to však pravda.
V práci a v bežnom živote je k ľuďom otvorený, dokáže človeka vypočuť a má veľký zmysel pre
humor. Veď vždy keď som s ním na návšteve, tak priam srší humorom a nevravím, keď si ešte aj
trochu vypije. Potom dokáže tvoriť také „hlody“, že to až nie je normálne. Najviac si na ňom cením
jeho zmysel pre poriadok a presnosť, ktoré mi niekedy pripadajú byť až prehnané. Jeho posadnutosť
prácou v oblasti strojníctva je priam až chorobná. Občas mám pocit, či sa takýmto tempom života
dožije vnúčat. Otec je človek veľmi uponáhľaný, ale obdivuhodné je to, že sa vo svojom rýchlom štýle
dokáže orientovať. Komunikatívnosťou si získava veľa nových priateľov, s ktorými ľahko nadväzuje
kontakty.

Má veľa záujmov a je všestranne nadaný. Od mala vyrastal na Liptove u svojej starej mamy v dedinke
Šuňava. Jeho život tam bol úzko spätý s prírodou a dedinským prostredím. Vedel by som si ho
predstaviť ako žije na vidieku, obrába tam roľu a chová dobytok. Nerobia mu problém ani murárske
práce. Avšak veľká slabina, ktorú som u neho spozoroval je v oblasti počítačov. Väčší „talent“ na
takéto veci som ešte nevidel.
V minulosti sa aktívne venoval športu, bol vytrvalcom a ani dnes mu nerobí problém odbehnúť dlhšiu
trať. Má neuveriteľnú fyzickú, ale aj psychickú výdrž. Vlani dokázal odbehnúť maratón a to bez
tréningu. Chcel mi asi ukázať, že ešte nepatrí do starého železa. Vtedy som si na ňom všimol jeho
cieľavedomosť a veľké odhodlanie pre každú vec na ktorú sa podujme. Jedno sa mi na ňom ale
nepáči. Vie strašne podpichovať človeka a má problém prestať s tým. Praktizuje to často na mne a
začína mi to poriadne liezť na nervy. Napriek tomu je dobroprajný a srdečný. Vôbec nie je skúpy.
Dokáže sa priam rozdať a keď ho niekto požiada o pomoc tak vždy vide v ústrety.

Tak toto je môj otec. Som rád, že ho mám, lebo ma vie povzbudiť. Dúfam, že som vám ho priblížil
natoľko, aby ste si jeho povahu a približný vzhľad vedeli predstaviť. V budúcnosti by som sa mu chcel
podobať, pretože v ňom vidím svoj vzor.

Charakteristika hlavnej hrdinky

Scarlett O'Harová je hlavnou hrdinkou románu Odviate vetrom. Je to mladá žena, ktorej šarm
a osobné čaro zatieňujú akékoľvek chyby krásy. Na tejto postave je mimoriadne zaujímavá
predovšetkým jej zmena nielen vonkajšieho zjavu, ale i vnútorných vlastností.

V jej tvári sa prinásilne miešali jemné črty matky, pochádzajúcej z aristokratickej rodiny
francúzskeho pôvodu, s ťažkopádnymi črtami jej írskeho otca. Bola to však zaujímavá tvár s
ostrou bradou a hranatými čeľusťami. Oči mala bledozelené, bez stopy hnedého zafarbenia,
olemované čiernymi mihalnicami, na konci trocha prehnutými. Husté čierne obrvy tvorili
nápadnú krivku na magnóliovobielej pleti, ktorú si južanské krásavice tak vážili a starostlivo
chránili závojmi pred horúcim slnkom. Jej pôvabný zjav vnútorný charakter tvorili ostrý
kontrast. 

Scarlett bola odmalička prísne vychovávaná v dobrej starostlivosti jej černošskej pestúnky s
veľkým dôrazom na správanie v spoločnosti, stolovanie, či očarenie mladých mužov. V tomto
Scarlett vyniká a cíti sa byť lepšia a krajšia ako hociktorá iná žena. Jej zmýšlanie bolo
omnoho vyspelejšie, ako by sa od ženy očakávalo, a preto musela svoju múdrosť a zmysel pre
riadenie finančných záležitostí pred mužmi skrývať. Bola nesmierne povýšenecká, hrdá,
rozmaznaná a v citoch nestála.

Okrem jej lásky k Ashleymu, ktorá nebola opätovaná. Vtedy sa prejavuje jej skutočná tvár.
Trápi sa, pretože dovtedy nestretla človeka, ktorý by sa nepodriadil jej vôli. Jej
bezcharakternosť vyplýva z mnohých situácií, napríklad keď sestrinmu snúbencovi nahovorí,
že ho už neľúbi a našla si iného. Scarlett ho sestre preberie, vydá sa za neho nie z lásky, ale
pre potrebu peňazí v jej živote. Keď ovdovie, musí dodržiavať predpísané pravidlá v
spoločnosti. Ako vdova už nesmela nosiť farebné šaty ani vynikať na parkete v jej
obľúbených tancoch. A ako len trpela a závidela tým, ktorí sa mohli slobodne rozhodovať.
Hoci jej umrel manžel, nemohla za ním smútiť, pretože skutočnú lásku nikdy nespoznala. V
jej duši sa stále ozýval smiech výskajúceho dievčaťa, ktoré tancovalo v rytme hudby, ktorým
bola ona samotná. Hoci je mladá, starne pre jej neuskutočnené túžby. Jej myseľ zmietajú
vášne a nenávisť voči ostatným. Nikdy nemala zmysel pre česť a spravodlivosť. Jej láska k
Ashleymu bola len krásnou ilúziou citu, ktorý sa tak zúfalo snažila nájsť. Jemu však nikdy
nerozumela, pretože pre neho bola česť dôležitejšia než láska. V živote Scarlett prejaví i
svetlé stránky svojho charakteru. Milovala svoju matku, obraz jej pokornej tváre pri sviečkach
počas večernej modlitby.
Matku priam uctievala a v kútiku duše túžila byť takou dobrou, obetavou a milujúcou dámou
ako ona. Aj keď je Scarlett už dávno dospelá a samostatná, túži sa vyplakať na jej pleci a
počuť tiché slová, no po všetkom zlom, čo v živote urobila, vedela, že matka sa za ňu hanbí.
Napriek jej nenávisti k Melanie, Asleyho manželke, sa o ňu a ich dieťa postarala, pretože to
Asleymu sľúbila pred jeho odchodom na vojnu.

Prežila mnoho bolestí, odriekania a sebaobetovania. Musela potlačiť svoju vôľu do úzadia,
vôľu, ktorá bola pred vojnou na prvom mieste. Hlad, strach o život a strata strechy nad hlavou
je prinútili zmeniť sa z rozmaznaného dievčatka na silnú ženu, schopnú postarať sa nielen o
svoj život, ale aj o životy ostatných členov rodiny napriek vlastnému strachu a tiež nenávisti,
ktorú ku všetkým cítila. Po niekoľkých rokoch vojny a nesmierne ťažkému obdobiu po jej
skončení zisťuje, že všetko, po čom túžila, mala po celý čas pri sebe, no svoju lásku stratila
skôr, než o ňu začala bojovať. Hoci boj o prežitie vyhráva, prehrala v morálnom boji vo svojej
duši a taktiež boj o lásku. Na konci príbehu vychádza úplne iná Scarlett ako na začiatku.
Teraz je strhaná, utrápená a vedomá si svojich osudných chýb.