1

P ES , MAČKA ,
VLK A  LÍŠ KA

Bi odžu ri enu a pamo.

R

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 15 04.10.21 17:02

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 16 04.10.21 17:02
 JEDEN

ieťa je mŕtve. Viac v tom nie je.

Vraj na juhu žije kráľovná, ktorá zabije každého, kto jej pri-
T
IS

nesie zlé správy. Ak teda oznámim chlapcovu smrť, podpíšem si

D

spolu s tým rozsudok vlastnej smrti? Pravda požiera lži, tak ako
krokodíl požiera mesiac, a predsa je moje svedectvo dnes rovnaké, aké
bude zajtra. Nie, nezabil som ho. Aj keď som možno túžil po jeho smrti.
Bažil som po nej tak, ako žrút baží po kozom mäse. Ach, môcť tak na-
tiahnuť tetivu a prestreliť mu šípom čierne srdce, vidieť, ako mu z neho
vystrekne čierna krv, pozorovať, ako mu oči prestanú žmurkať, stále sa
dívajú, ale už nevidia, načúvať jeho chripeniu, zachytiť posledný pred-
smrtný chrapot, s ktorým sa mu kŕčovito zdvihne hrudník a ktorý po-
vie: Aha, môj skazený duch opúšťa najskazenejšie z tiel, a usmievať sa
nad takým osudom, tancovať nad takou stratou! Áno, bažím po tom,
stačí mi na to pomyslieť. Ale nie, nezabil som ho.
Bi odžu ri enu a pamo.
Nie všetko, čo vidí oko, by mali ústa vysloviť.
Cela je väčšia ako tá predtým. Cítim pach zaschnutej krvi popra-
vených; počujem ich duchov, stále kričia. V chlebe tu človek dostáva
mole, vo vode moč tucta dozorcov a kozy, ktorú pre zábavu trtkajú.
Porozprávam ti príbeh?
Som len človek, hoci ma niektorí nazvali aj vlkom. To dieťa je mŕt-
ve. Viem, že starena ti prináša iné zvesti. Hovorí: Vyhlás ho za vraha. Aj
keď ja ľutujem len to, že som ju nezabil. Červenovlasá povedala, že to
dieťa má plnú hlavu diablov. Ak teda veríš v diablov. Ja verím v zlú krv.
Vyzeráš ako muž, ktorý krv nikdy neprelial. A predsa ti krv lipne medzi
prstami. Chlapec, ktorého si obrezal, dievčatko príliš malé pre tvojho
veľkého... Aha, ako ťa to vzrušuje! Pozrimeže!

17

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 17 04.10.21 17:02

 Č I E R N Y L E O PA R D, Č E RV E N Ý V L K

Porozprávam ti príbeh.
Na jeho začiatku je Leopard.
A čarodejnica.
Veľký vyšetrovateľ.
Kňaz.
Nie, nezavoláš dozorcov.
Moje ústa by mohli povedať priveľa, kým by ich stihli údermi zavrieť.
No len sa na seba pozri. Muž, ktorý má dvesto kráv a teší ho kúsok
chlapčenskej kože a kú dievčatka, ktoré by ešte nemalo byť žiadnemu mu-
žovi ženou. Lebo o to ti ide, všakže? O tú temnú drobnosť, ktorú ti nepo-
skytne ani tridsať vriec zlata, ani dvesto kráv, ani dvesto manželiek. Je to
niečo, čo si stratil – ba vlastne ti to vzali. To svetlo, uvidíš ho a chceš ho
– nie je to svetlo slnka ani svetlo boha búrky na nočnej oblohe, ale je to
svetlo bez poškvrny, svetlo v chlapcovi, ktorý nepozná ženy, v dievčatku,
ktoré si si kúpil za manželku, ale nie preto, že by si manželku potreboval,
veď máš dvesto kráv, ale chceš manželku, ktorú môžeš roztrhnúť, pretože tú
vec hľadáš v dierkach, čiernych dierkach, mokrých dierkach, nedorastených
dierkach, tam hľadáš to svetlo, ktoré hľadajú upíri, a ty ho aj získaš, zaobalíš
to do obradu – obriezka pre chlapca, manželský styk pre dievčatko –, a keď
z nich kvapká krv, sliny, semeno a moč, všetko si to necháš na svojej pokož-
ke, vyberieš sa k stromu iroko a použiješ akúkoľvek dieru, ktorú nájdeš.
To dieťa je mŕtve, všetci sú mŕtvi.
Celé dni som kráčal cez mračná múch nad Krvavým močiarom, cez
skaly ostré ako nože na soľných pláňach, kráčal som deň aj noc. Stále na
juh, došiel som až do Omorora a nevedel som o tom ani som na to ne-
dbal. Muži ma zajali ako žobráka, považovali ma za zlodeja, mučili ma
ako zradcu, a keď sa správa o mŕtvom dieťati dostala do tvojho kráľov-
stva, zatkli ma ako vraha. Vedel si, že v mojej cele bolo päť mužov? Pred
štyrmi dňami. Šatka, ktorú mám na krku, patrí tomu jedinému z nich,
ktorý odišiel po dvoch. A dokonca raz možno znovu uvidí na pravé oko.
K tým zvyšným štyrom... dobre si to zapamätaj.
Starci hovoria, že noc je hlúpa. Nesúdi, ale ani pred ničím, čo sa v nej
stane, nevaruje. Prvý prišiel k môjmu lôžku. Zobudil som sa na vlastný
predsmrtný chrapot – ten muž mi drvil hrtan. Bol nižší ako Ogo, ale vyšší
ako kôň. Smrdel ako zabitá koza. Zdrapil ma za krk a zdvihol ma do vzdu-
chu, ostatní muži boli ticho. Pokúsil som sa mu vypáčiť prsty, ale v jeho
stisku bol sám diabol. Kopal som ho do pŕs, bolo to ako kopať do kameňa.

18

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 18 04.10.21 17:02

 PES, MAČKA, VLK A LÍŠKA

Držal ma vo vzduchu, akoby obdivoval vzácny klenot. Tak silno som

ho kolenom kopol do brady, že si odhryzol z jazyka. Pustil ma a ja som sa
mu vyrútil hlavou do rozkroku ako býk. Padol, vytrhol som mu nôž, os-
trý ako britva, a podrezal som mu hrdlo. Druhý ma chcel chytiť za ruky,
ale bol som nahý a klzký. Nôž – môj nôž – som mu zabodol medzi rebrá
a počul som, ako mu prasklo srdce. Tretí muž poskakoval a švihal päsťami,
tancoval okolo mňa ako nočný hmyz, popiskoval si ako komár. Aj ja som
zaťal ruku do päste a potom som vystrčil dva prsty ako zajačie uši. Blesko-
vo som mu ich vrazil do ľavého oka a celé som mu ho vytiahol. Zvrieskol.
Keď som ho videl jačať na dlážke a hľadať si oko, zabudol som na tých
druhých dvoch. Ten tučný za mnou sa rozohnal, ja som sa uhol, on sa
potkol, spadol, skočil som, schytil som kameň, ktorý mi slúžil ako vankúš,
a mlátil som ho ním po hlave, až kým mu tvár nesmrdela ako mäso.
Posledný muž bol ešte chlapec. Rozplakal sa. Tak sa vydesil, že nevlá-
dal ani prosiť o život. Kázal som mu, nech sa v ďalšom živote stane člo-
vekom, lebo v tomto nie je ani len červom, a zapichol som mu nôž rov-
no do krku. Jeho krv sa dotkla dlážky skôr než jeho kolená. Poloslepého
muža som nechal nažive, pretože ak máme žiť, potrebujeme počuť príbe-
hy, všakže, kňaz? Vyšetrovateľ? Neviem, ako ťa mám volať.
Ale toto nie sú tvoji muži. Dobre. V tom prípade nemusíš ich vdo-
vám zaspievať pieseň smrti.
Prišiel si si po príbeh a ja mám chuť rozprávať, takže bohovia sa usmia-
li na mňa aj na teba.
Vo Fialovom meste žil kupec, ktorý tvrdil, že stratil manželku. Zmizla
s piatimi zlatými kruhmi, tuctom párov náušníc, dvadsiatimi dvoma ná-
ramkami a devätnástimi členkovými retiazkami. Hovorí sa o tebe, že vieš
vyňuchať to, čo by sa radšej nenašlo, povedal mi. Nemal som ani dvadsať
rokov a už dávno som bol vyhnancom z otcovho domu. Ten muž ma po-
važoval za akéhosi loveckého psa, ale povedal som, áno, hovorí sa o mne,
že mám dobrý čuch. Hodil mi spodnú bielizeň svojej manželky. Jej stopa
bola taká slabá, že takmer vychladla. Možnože vedela, že sa za ňou jedné-
ho dňa vydajú lovci, lebo mala chatrč v troch dedinách a nikto nevedel,
v ktorej býva. V každom dome bolo dievča, ktoré vyzeralo presne ako ona
a dokonca používalo jej meno. Dievčina v treťom dome ma pozvala ďa-
lej a ukázala na stoličku, nech sa posadím. Opýtala sa ma, či som smäd-
ný, a kým som stihol odpovedať, že áno, siahla po džbáne s masukovým
pivom. Pripomeniem ti, že mám obyčajné oči, ale neobyčajný nos. Takže

19

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 19 04.10.21 17:02

 Č I E R N Y L E O PA R D, Č E RV E N Ý V L K

keď mi podala džbán s pivom, už som zavetril, že doň naliala jed, ktorý sa
volá kobria slina, používajú ho manželky a stratí chuť, keď sa zmieša s vo-
dou. Podala mi džbán, vzal som si ho, chytil som ju za ruku a vykrútil som
jej ju za chrbát. Priložil som jej džbán k perám a vrazil som jej ho medzi
zuby. Vtedy jej z očí vyhŕkli slzy a odtiahol som džbán.
Zaviedla ma za svojou paňou, ktorá bývala v chatrči pri rieke. Môj muž
ma tak bil, že zo mňa vypadlo dieťa, povedala jej pani. Mám päť zlatých
kruhov, tucet párov náušníc, dvadsaťdva náramkov a devätnásť retiazok
na členok. Dám ti to všetko a k tomu noc vo svojej posteli. Vzal som si
od nej štyri retiazky na členok a odviedol som ju späť k manželovi, pretože
som viac túžil po jeho peniazoch ako po jej šperkoch. Potom som jej po-
radil, aby prikázala žene z tretej chatrče, nech mu pripraví masukové pivo.
Druhý príbeh.
Raz v noci prišiel môj otec domov a páchol rybárkou. Cítil som ju
z neho a tiež som cítil drevo z dosky, na ktorej sa hráva bawo. A ešte krv,
ktorá nepatrila môjmu otcovi. Hral bawo, jeho súperom bol binga, maj-
ster bawa. Otec prehral. Binga žiadal vyplatenie svojej výhry a môj otec
chytil dosku a prerazil ju o majstrovo čelo. Povedal, že bol vo vzdialenej
krčme, aby mohol piť, štekliť ženy a hrať bawo. Môj otec mlátil toho
muža, až sa prestal hýbať. Potom z baru odišiel. Ale necítil som z neho
žiadny pot ani ktoviekoľko prachu, z úst mu nerazilo pivo, nič také. Ne-
bol v bare, ale v brlohu ópiového mnícha.
Takže otec prišiel domov a zakričal, aby som prišiel zo stodoly, kde
som býval, pretože z domu ma vyhodil.
„Poď, synak. Zahráme si spolu bawo,“ vyzval ma.
Doska bola na dlážke a chýbalo z nej veľa zŕn. Až priveľa, aby sa
mohlo dobre hrať. Ale môj otec nechcel hrať, chcel vyhrať.
Bawo určite ovládaš, kňaz. Ak nie, musím ti tú hru vysvetliť. Na doske
sú štyri rady jamiek, v každom rade je osem jamiek a každý hráč dostane
dva rady. Každý hráč dostane tridsaťdva zrniek, ale my sme mali menej,
už si nepamätám koľko. Každý hráč vloží šesť zrniek do jamky nyumba,
ale môj otec ich tam vložil osem. Bol by som sa ho spýtal: Otec, hráš to
po južansky, keď seješ osem namiesto šiestich? Ale môj otec nikdy neho-
vorí, keď môže udrieť, a už ma udrel aj za menej. Zakaždým, keď som
zasial zrnko, povedal: Beriem – a vzal mi zrnká. Ale zažiadalo sa mu vypiť
a pýtal si palmové víno. Moja matka mu priniesla vodu a on ju vyťahal za
vlasy, pridal dve zauchá a povedal: Do západu slnka tvoja pokožka na tieto

20

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 20 04.10.21 17:02

 PES, MAČKA, VLK A LÍŠKA

stopy zabudne. Moja matka mu neurobila tú radosť, že by sa rozplakala,

tak odišla a vrátila sa s vínom. Vetril som, či nezacítim jed, a keby tam bol,
nechal by som to tak. Ale kým mlátil moju matku za to, že vraj používa
čary buď na spomalenie svojho starnutia, alebo na urýchlenie jeho veku,
nevenoval sa hre. Zasial som svoje zrnká, dve som dal do jamky rovno
na konci dosky a vzal som mu tie jeho. To otca nepotešilo.
„Posunul si hru do fázy mtadži,“ obvinil ma.
„Nie, veď len začíname,“ ja na to.
„Ako sa opovažuješ rozprávať sa so mnou týmto tónom? Hovor mi
otec, keď sa rozprávame!“ okríkol ma.
Nič som nepovedal a zablokoval som ho na doske.
Nemal už vo svojom vnútornom rade žiadne zrnká a nemohol uro-
biť žiadny ťah.
„Podvádzal si,“ vyhlásil. „Na tvojej doske je viac než tridsaťdva zrniek.“
Povedal som mu: „Buď po toľkom víne nevidíš, alebo nevieš počí-
tať. Ty si zasial, ja som ti zrná vzal. Ja som zasial zrná po celom svojom
rade a vystaval som múr, ktorý nemáš čím prebiť.“
Kým som stihol dodať čo i len slovo, dal mi päsťou. Spadol som zo sto-
ličky a on schytil dosku, chcel ma tresnúť tak ako toho bingu. Ale otec bol
už vtedy opitý a pomalý a ja som dlho pozoroval majstrov ngola, ako pri
rieke cvičia svoje bojové umenie. Rozohnal sa doskou a zrnká sa rozleteli
k oblohe. Spravil som tri premety vzad, ako som to vídal u nich, a prikrčil
som sa ako čakajúci gepard. Obzeral sa, hľadal ma, ako keby som zmizol.
„Vylez, ty zbabelec. Si zbabelý ako tvoja matka,“ povedal. „Preto ma
tak baví ponižovať ju. Najskôr zbijem teba, potom zbijem ju za to, že ťa
vychovala, a potom vás oboch poznačím, aby ste si zapamätali, že vycho-
vala chlapca, aby bol milenkou mužov,“ vyhlásil.
Zúrivosť je oblak, ktorý mi zakaždým vyprázdni myseľ a začierni
srdce. Vyskočil som a vykopol som oboma nohami do vzduchu, viac-
krát, čoraz vyššie.
„Aha ho, skáče ako zviera,“ utrúsil.
Vrhol sa na mňa, ale už som nebol chlapec. V malom dome som vy-
razil do protiútoku, zaprel som sa rukami o zem, z mojich nôh boli ruky,
vyšvihol som sa hore, celé telo som ako koleso rozkrútil s nohami vo vzdu-
chu, pritočil som sa k nemu, zovrel som ho lýtkami okolo krku a prudko
som ho strhol na zem. Hlavou narazil o dlážku, až to zadunelo a prasklo
a vonku to začula moja mama. Vbehla dnu a vykríkla.

21

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 21 04.10.21 17:02

 Č I E R N Y L E O PA R D, Č E RV E N Ý V L K

„Pusť ho, dieťa. Oboch si nás zničil.“

Pozrel som na ňu a odpľul som si. Potom som odišiel.
Tento príbeh má dva konce. V prvom som mu nohami zovrel krk, str-
hol som ho na zem a zlomil som mu väzy. Zomrel rovno na dlážke, mama
mi dala päť mušlí kaurí a cirok v palmovom liste a poslala ma preč. Po-
vedal som jej, že si so sebou nevezmem nič, čo mu patrilo, ani len odev.
Druhý koniec je taký, že mu nezlomím väzy, ale aj tak si pri páde
udrie hlavu o zem, rozbije si ju a krváca. Preberie sa ako imbecil. Mama
mi dá päť mušlí kaurí a cirok v banánovom liste a povie: Odíď odtiaľto,
tvoji strýkovia sú ešte horší ako on.
Aj moje meno bolo otcovým majetkom, tak som ho zanechal pri jeho
dverách. Otec sa odieval do pekného rúcha, nosil hodváb z krajov, kto-
ré nikdy nevidel, obúval si sandále mužov, ktorí mu dlžili peniaze, robil,
čo mohol, aby zabudol, že pochádza z kmeňa v riečnom údolí. Ja som si
z otcovho domu nevzal nič, čo by mu patrilo, nič, čo by mi ho pripomí-
nalo. Skôr než som odišiel, ozvalo sa volanie starých zvykov, a mal som
sto chutí vyzliecť si aj poslednú nitku. Získať mužskú vôňu, radšej smrdieť
ako zaváňať voňavkami mestských žien a eunuchov. Ľudia si ma preme-
riavali s pohŕdaním, aké si vyhradzujú pre obyvateľov močiara. Do mesta
či do spálne som vrážal so skloneným čelom ako plemenné zviera. Lev
nepotrebuje rúcho. Ani kobra. Odišiel som do Ku, odkiaľ pochádzal môj
otec, vybral som sa tam, hoci som nepoznal cestu.
Volajú ma Stopár. Kedysi som mal meno, ale dávno som ho zabudol.
Tretí príbeh.
Panovníčka jedného západného kráľovstva rozhlásila, že mi dobre
zaplatí, ak nájdem jej kráľa. Dvorania ju pokladali za šialenú, lebo kráľ
bol už nebohý, utopil sa pred piatimi rokmi, ja však viem, ako sa hľadajú
mŕtvi. Vzal som od nej zálohu a vydal som sa tam, kde žijú utopenci.
Dlho som kráčal, až som našiel pri rieke usadenú starenu s dlhým
oštepom. Okolo temena jej splývali biele vlasy, temeno mala holé. Tvár
jej rozrývali vrásky hlboké ako chodníky v lese a spomedzi žltých zubov
vychádzal smradľavý dych. Hovorí sa o nej, že každé ráno vstáva mladá
a krásna, napoludnie dozrieva do krásy, so súmrakom zostarne na ba-
bizňu a o polnoci zomrie, aby sa o hodinu opäť zrodila. Hrb na chrbte
jej prevyšoval hlavu, ale oči jej iskrili, takže myseľ mala jasnú. Ryby do-
plávali až k hrotu jej oštepu, ale nikdy nie ďalej.
„Prečo si prišiel na toto miesto?“ spýtala sa ma.

22

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 22 04.10.21 17:02

 PES, MAČKA, VLK A LÍŠKA

„Lebo tadiaľto sa ide do Monona,“ odvetil som.

„Prečo si prišiel na toto miesto? Ty, živý?“
„Život je láska a vo mne už žiadna nezostala. Všetka láska zo mňa
vytiekla, odplavila sa do takej rieky, ako táto tu.“
„Nestratil si lásku, ale krv. Nechám ťa prejsť. Ale vždy, keď si ľahnem
s mužom, bez umierania prežijem sedemdesiat mesiacov.“
Tak som tú babizňu pretiahol. Ľahla si na chrbát k rieke, nohy pono-
rila do vody. Bola len kosť a koža, ale aj tak sa mi pri nej postavil a bol
som plný sily. Medzi nohami mi plávali tvory, ktoré mi pripadali ako
ryby. Siahla mi rukou na hruď a pásy z bielej hliny sa zmenili na vlny
okolo môjho srdca. Vchádzal som do nej a vychádzal som z nej, ruši-
lo ma iba jej mlčanie. V tme som cítil, ako mladne, hoci v skutočnosti
starla. Vo mne sa rozšíril plameň, rozhorel sa mi až po končeky prstov
a po koniec údu, ktorý som mal v nej. Vzduch sa zhromaždil okolo vody,
voda sa zhromaždila okolo vzduchu a ja som vykríkol, vytiahol som ho
a vystriekal som sa jej ako dážď na brucho, na ruky, na prsia. Päťkrát ma
striaslo. Stále to bola babizňa, ale ja som sa nehneval. Zhrnula si kvapky
môjho dažďa z pŕs a odfrkla ich do rieky. Z vody okamžite vyskočila ryba
a znovu sa ponorila, potom sa znovu vynorila. Bola to noc, keď tma zo-
žrala mesiac, ale ryby svetielkovali. Ryby mali hlavy, ruky a prsníky žien.
„Choď za nimi,“ prikázala mi.
Šiel som za nimi dňom aj nocou a potom zase dňom. Občas som
mal rieku iba po členky. Občas som ju mal až po krk. Voda zmyla všetku
bielu farbu z môjho tela, zostala mi iba na tvári. Rybie ženy, ženské ryby
ma dni za dňami viedli riekou, až sme napokon došli na miesto, ktoré
nedokážem opísať. Buď to bola stena z rieky, ktorá zostávala pevná, hoci
som cez ňu mohol prestrčiť ruku, alebo sa sama rieka ohla smerom na-
dol a ja som aj tak kráčal, nohami na zemi, a moje telo stálo, nespadlo.
Občas sa nedá ísť nikam, len skrz. Tak som prešiel skrz. Nebál som sa.
Nevedel by som ti povedať, či som prestal dýchať, alebo som dýchal aj
pod vodou. No neprestal som kráčať. Obklopili ma riečne ryby, ako keby sa
ma vypytovali, po čo som prišiel. Ja som stále len kráčal, voda prúdila okolo
mňa, vlasy sa mi v nej voľne vlnili, obmývala ma pod pazuchami. Potom
som naďabil na niečo, čo som dovtedy nevidel v žiadnom kráľovstve. Zámok
na holej lúke, zámok postavený z kameňa, mal dve, tri, štyri, päť, šesť po-
schodí. Na každom rohu bola veža zakončená kupolou – takisto z kameňa.
Na každom poschodí boli do kameňa vytesané okná a pod oknami dlážka

23

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 23 04.10.21 17:02

 Č I E R N Y L E O PA R D, Č E RV E N Ý V L K

so zlatým zábradlím, ktorá sa nazýva terasa. A pri budove bola sieň, ktorá
ju spájala s ďalšou budovou, a ďalšia sieň, ktorá ju spájala s ďalšou budo-
vou, takže dohromady tam stáli štyri zámky, ktoré spolu vytvárali štvorec.
Ani jeden zo zámkov neprekonával veľkosťou ten prvý a ten posledný
ležal v rozvalinách. Kedy zmizla voda a kedy po nej zostal kameň, tráva
a obloha, to ti povedať neviem. Bol tam rovný rad stromov, kam až oko
dovidelo, boli tam záhrady usporiadané vo štvorcoch, kvety usporiadané
v kruhoch. Ani len bohovia nemajú takú záhradu. Bolo už popoludnie
a kráľovstvo bolo prázdne. Rýchlo však sadol večer a vtedy sa zdvihli vet-
ry, duli sem a duli tam, surovo sa o mňa obtierali ako náhliaci sa tuční
chlapi. So západom slnka sa objavili muži, ženy a zvieratá, raz ich bolo
vidieť, raz nie, v tieni sa črtali, potom sa v posledných lúčoch slnka strá-
cali a znovu sa zjavovali. Posadil som sa na schody najväčšieho zámku
a pozoroval som ich, keď slnko vzalo nohy na plecia a zmizlo v tme. Muži
kráčali vedľa žien, deti vyzerali ako muži, ženy vyzerali ako deti. Muži boli
modrí, ženy boli zelené a deti boli žlté, mali červené oči a na krku žiab-
re. Boli tam aj tvory s trávou namiesto vlasov, kone so šiestimi nohami
a svorky rohatých abád so zebrími nohami, oslími chrbtami a s jedným
nosorožím rohom na čele, ktoré pobiehali s deťmi.
Podišlo ku mne jedno žlté dieťa a opýtalo sa ma: „Ako si sa sem dostal?“
„Prešiel som skrz rieku.“
„A Itaki ti to dovolila?“
„Nepoznám žiadnu Itaki, len starenu, ktorá smrdela ako mach.“
Žlté dieťa zrazu očervenelo a oči mu obeleli. Prišli jeho rodičia a odviedli
si ho. Vstal som, vyšiel som po schodoch dvadsať stôp do zámku, kde som
zase našiel mužov, ženy, deti a zvieratá, ako sa smejú, zhovárajú, trkocú,
klebetia. Na konci chodby stála stena, boli tam bronzové vyobrazenia bojov
s odliatymi vojačikmi, v jednej som spoznal bitku o stredokraje, kde padlo
štyritisíc mužov, a v ďalšej bitku poloslepého princa, ktorý celú svoju armá-
du zaviedol z útesu, lebo si ho pomýlil s kopcom. Pod stenou stál bronzový
trón, taký veľký, že muž, ktorý na ňom sedel, vyzeral malý ako nemluvňa.
„To nie sú oči bohabojného muža,“ povedal. Vedel som, že je to kráľ
– kto iný by to asi bol?
„Prišiel som ťa odviesť naspäť medzi živých,“ odvetil som.
„O tebe, Stopár, sa už dopočuli aj v krajoch mŕtvych. Ale zbytočne
si márnil čas a riskoval život. Nemám dôvod vrátiť sa. Ani ja, ani ty ne-
máme dôvod na návrat.“

24

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 24 04.10.21 17:02

 PES, MAČKA, VLK A LÍŠKA

„Ja nemám dôvod na nič. Hľadám, čo ľudia stratili, a tvoja kráľov-

ná stratila teba.“
Kráľ sa rozosmial.
„Tu v Monone si jediným žijúcim, a predsa si na mojom dvore ten
najmŕtvejší nebožtík,“ povedal.
Vyšetrovateľ, bol by som rád, keby ľudia pochopili, že týmto sporom
nechcem strácať čas. O nič nebojujem, kvôli ničomu sa nepustím do škriep-
ky, tak ma nepripravuj o čas zbytočnými spormi. Pozdvihni proti mne
päsť a zlomím ti ruku. Pozdvihni proti mne jazyk a vyrežem ti ho z úst.
Kráľ nemal v trónnej sieni stráže, tak som sa k nemu vybral a pozoro-
val som dav, ktorý pozoroval mňa. Ani sa netešil, ani sa nebál, ale na tvári
mal prázdny výraz, ktorý hovoril: Toto sa ti musí stať. K pódiu, na ktorom
stál jeho trón, viedli štyri stupne. Pri nohách mu sedeli dva levy tak nehyb-
ne, že som nedokázal rozoznať, či sú z tela a ducha, alebo z kameňa. Mal
okrúhlu tvár, pod jednou bradou druhú bradu, veľké čierne oči, ploský nos
s dvoma kruhmi a tenké pery, akoby mu v žilách prúdila východná krv.
Zlatú korunu mal nasadenú na bielej šatke, ktorá mu kryla vlasy, na sebe
mal biely plášť so striebornými vtákmi a na plášti fialovú náprsenku ozdo-
benú zlatom. Mohol som ho zdvihnúť jedným prstom.
Pristúpil som až k jeho trónu. Levy sa ani nehli. Dotkol som sa mo-
sadzného bočného operadla, ktoré malo tvar dohora obrátenej levej
laby, a nado mnou odrazu zahrmelo, bol to ťažký, pomalý, čierny zvuk,
ktorý vo vetre zanechal smrad hniloby. Ale hore na strope nebolo nič.
Ešte stále som pozeral hore, keď mi kráľ zabodol do dlane dýku tak sil-
no, že hrot sa zaboril do operadla trónu a uviazol tam.
Vykríkol som; on sa len zasmial a oprel sa na tróne.
„Možno si myslíš, že podsvetie dodržiava svoj sľub, že bude krajinou
bez bolesti a utrpenia, lenže ten sľub bol daný iba mŕtvym,“ objasnil.
Nikto iný sa spolu s ním nesmial, ale všetci sa dívali.
Pozoroval ma podozrievavým pohľadom a hladkal si bradu. Vytrhol
som dýku a pri tom pohybe som vykríkol. Kráľ sa mykol, keď som ho
zdrapil, ale iba som mu zarezal do lemu kabáta a kúsok som si odtrhol.
Zasmial sa, keď som si tou látkou obviazal ruku. Vrazil som mu päsťou
do tváre a až vtedy sa z davu zdvihlo mrmlanie. Za sebou som začul blí-
žiace sa kroky, smrtiaco duneli, obrátil som sa. Dav zastal. Nie, niečo
ho zadržalo. Na tvárach sa im nezračilo nič, ani hnev, ani strach. A vte-
dy dav ako jeden skokom cúvol, nedívali sa na mňa, ale na kráľa, ktorý

25

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 25 04.10.21 17:02

 Č I E R N Y L E O PA R D, Č E RV E N Ý V L K

stál a v ruke zvieral krvavú leviu labu. Kráľ vyhodil labu do vzduchu, až
k stropu, a dav zhíkol. Laba nespadla naspäť. Vzadu sa zopár jednotliv-
cov dalo na útek. Niektorí v dave kričali, iní jačali. Muž udupal ženu, tá
udupala dieťa. Kráľ sa len smial. Potom čosi vrzlo, potom čosi prasklo,
potom sa čosi zlomilo, ako keby bohovia oblohy strhávali strechu. Omo-
luzu, povedal ktosi.
Omoluzu. Chodci po strechách, noční démoni z éry pred touto érou.
„Ochutnali tvoju krv, Stopár. Odteraz sa ich nikdy nestrasieš.“
Zdrapil som ho za ruku a zarezal som do nej. Zavyl ako riečne dievča,
keď sa strop posunul a znelo to, akoby praskal, prelamoval sa a syčal, no
aj tak sa nepohol. Držal som kráľovu ruku nad svojou, zbieral som do
dlane jeho krv, kým on ma plieskal a buchnátoval ako chlapec, pokúšal
sa odtiahnuť. Zo stropu sa oddelila prvá silueta, keď som do vzduchu
vyhodil kráľovu krv.
„Teraz sa naše osudy spojili,“ oznámil som mu.
Úsmev mu zmizol, brada mu klesla, vytreštil oči. Strhol som ho zo
schodov, strop zatiaľ hrmotal a praskal. Zo stropu vychádzali muži s čier-
nym telom, s čiernou tvárou, čiernou aj tam, kde by mali byť oči, rojili
sa zo stropu, akoby vyliezali z dier. A keď vstali, stáli na strope tak, ako
my stojíme na zemi. Omoluzu vysielali záblesky ako čepele, ostré ako
meče, dymiace ako zapálené uhlie. Kráľ s vreskom utiekol a nechal tam
svoj meč.
Zaútočili. Rozbehol som sa a počul som, ako sa odrážajú od stropu.
Ani jeden, ktorý vyskočil, nedopadol na dlážku, ale späť na strop, ako
keby som ja bol ten, kto je naopak. Rozbehol som sa smerom na nádvo-
rie, ale dvaja ma predbehli. Zoskákali dole a švihali mečmi. Môj oštep
oba výpady zablokoval, ale ich sila ma zrazila z nôh. Jeden predviedol svo-
je šermiarske umenie. Uhol som sa doľava, jeho čepeľ ma minula a pre-
bodol som mu oštepom hrudník. Oštep sa zabodol pomaly, akoby do
dechtu. Odskočil, spolu so sebou vzal aj môj oštep. Zdrapil som kráľov
meč. Dvaja ma zozadu chytili za členky a vyhodili ma na strop, kde sa ako
more v noci vírila hmla. Sekal som mečom do čierňavy, odtínal som im
končatiny a pristál som na dlážke ako mačka. Iný ma zase skúsil zdrapiť
za ruku, ale ja som zdrapil jeho a strhol som ho na zem, kde zmizol ako
dym. Jeden na mňa zaútočil zboku a ja som sa jeho čepeli vyhol, ale zachy-
tila mi ucho, odsekla mi ho a pálilo to. Zvrtol som sa a proti jeho čepeli
som obrátil svoju, v tme sa rozprskli iskry. Zmraštil sa. Ruky a nohy sa

26

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 26 04.10.21 17:02

 PES, MAČKA, VLK A LÍŠKA

mi mihali ako učiteľovi ngola. Kotúľal som sa, robil som kotrmelce, ruky
a nohy sa striedali, až som našiel svoj oštep neďaleko vonkajších komnát.
Tam horelo veľa faklí. Rozbehol som sa k najbližšej a oštep som si namo-
čil do oleja a ohňa. Rovno nado mnou boli dvaja Omoluzu. Počul som,
ako švihajú mečmi, pripravení rozseknúť ma napoly. Ale ja som vyskočil
s horiacim oštepom a prehnal som sa rovno cez nich. Obaja vzplanuli
a oheň sa rozšíril na strop. Omoluzu sa rozpŕchli.
Rozbehol som sa k vonkajšej komnate, utekal som chodbou, potom
som vybehol cez dvere von. Vonku slabo svietil mesiac asi ako svetlo cez
zakalené sklo. Malý tučný kráľ ani len neutiekol.
„Omoluzu sa zjavujú tam, kde je strecha. Po oblohe kráčať nedoká-
žu,“ povedal.
„Tvoja manželka si tento príbeh zamiluje.“
„Čo ty vieš o láske človeka k človeku?“
„Ide sa!“
Vliekol som ho so sebou, ale bola tam ďalšia chodba, dlhá asi päťdesiat
krokov. Po piatich krokoch v nej sa strop začal trhať. Po desiatich kro-
koch už behali po strope tak rýchlo, ako sme my bežali po zemi, a malý
tučný kráľ za mnou zaostával. Po pätnástich krokoch som uskočil pred
čepeľou, ktorá sa mi prehnala ponad hlavu a kráľovi zrazila korunu. Po
pätnástich krokoch som prestal počítať. V polovici chodby som zdrapil
fakľu a vyhodil som ju na strop. Jeden Omoluzu vzplanul a spadol, no
skôr ako sa dotkol zeme, rozplynul sa na dym. Opäť sme sa ocitli von-
ku. Brána bola ďaleko, klenul sa nad ňou kamenný oblúk, nie dosť ši-
roký, aby sa na ňom mohli zjaviť Omoluzu. Ale ako sme popod ňu be-
žali, dvaja vyskočili zo stropu a jeden ma sekol do chrbta. Kdesi medzi
útekom k rieke a prechodom cez vodnú stenu zmizli moje rany aj spo-
mienka, kde sa nachádzali. Prezeral som sa, ale na koži mi nezostali stopy.
Dobre ma počúvaj: cesta do jeho kráľovstva trvala omnoho dlhšie ako
cesta do kraja mŕtvych. Prešlo mnoho dní, kým sme sa stretli pri rieke
s Itaki, ale už to nebola starena. Vo vode poskakovalo dievčatko a vrhlo
na mňa prefíkaný pohľad štyrikrát staršej ženy. Keď sa kráľovná stretla
so svojím kráľom, osopila sa naňho, vynadala mu a tak ho zmlátila, až
mi bolo jasné, že o niekoľko dní sa znovu utopí.
Viem, aká myšlienka ti práve preletela hlavou. A všetky tieto príbe-
hy sú pravdivé.
Nad nami je strecha.

cierny leopard cerveny vlk SK.indd 27 04.10.21 17:02