Bob Proctor - Narodili Ste Sa Bohatí

NARODILI STE SA
BOHAT
Teraz mete svoje bohatstvo objavi arozvin
kniha proctor 1.indd 1 24. 11. 2011 20:58:03

Copyright 1984 McCrary Publishing
Revised Edition Copyright 1997, 2002, 2010
LifeSuccess Productions
www.bobproctor.com
Slovak edition by The Vision s.r.o., 2011

Translation Soa Bukov, 2011
Vetky prva vyhraden. Okrem pouitia krtkych ukok pre ely

recenzie a kritiky iadna as tejto knihy nesmie by reprodukovan
ani ren v akejkovek forme alebo akmikovek prostriedkami bez
predchdzajceho shlasu vydavatea.
V roku 2011 vydalo vydavatestvo The Vision s.r.o., Madunice.

www.thevision.sk
www.facebook.com/BobProctorKniha
Preklad: Soa Bukov

Jazykov korektra: Soa Bukov
Dizajn oblky: Graphicsoul s.r.o., www.graphicsoul.sk
Vntorn prava a sadzba: Graphicsoul s.r.o., www.graphicsoul.sk
Tla: POLYGRAFICK CENTRUM, www.polygrafcentrum.sk
Vydavate akuje spolonosti QNTSK s.r.o. za to,

e podporila vydanie tejto knihy.
ISBN 978-80-970765-1-1

VENOVAN
LINDE
ktor priniesla slnko zjuhu
aochotne sa o delila
sBrianom, Coleen aRaymondom.

Len Ty
Kad steblo trvy
a kad vloka snehu
je troiku in
Nie s dve podobn, ve vie.
Od nieoho malho ako zrnk piesku,

a po obrovsk hviezdy
vetky bolo stvoren sTMTO v mysli:
By prve tm, m s!
Ak je pochab napodobova
ak zbyton je predstiera!
Pretoe kad zns pochdza zMYSLE,
mylienky ktorej nikdy nekonia.
Budem tu len JA SM,

aby som ukzal, o viem
arovnako ty by si mal by vemi hrd,
e tam bude len TY.
To je miesto, kde to vetko zana.

STebou, asnou, nekonenou udskou bytosou.
James T. Moore

Predhovor
Zig Ziglar me by majstrom motivcie, Mark Victor Hansen
autor Slepaej polievky pre duu majstrom rozprvania, Anthony
Robbins me by guru osobnostnho rozvoja, no Bob Proctor je
majstrom myslenia. V oblasti systematizcie ivota sa mu nikto
nevyrovn. Je jednoducho najlep. Bob Proctor zbiera mylienky,
ako Imelda Marcos zbierala topnky. Spja ich apreplet do asnch
tvarov, kde jedna mylienka logicky nasleduje po druhej, a km
nevytvoria ucelen systm.
V knihe Narodili ste sa bohat sa to Bobovi Proctorovi op

dar, tentokrt vs krok za krokom dovedie kprekvapujcemu zisteniu,
e spech neznamen vdy zskanie toho, o nemte, ale skr optovn
usporiadanie toho, o tu u je. So zanietenm som tal, ako sa Bob
zhostil svojej lohy a uvedomil som si, e neustle aplikujem jeho
odporania i u na prebiehajce projekty, alebo na vzahy. V tom
spova ohromn prnos tejto knihy. Jej zvery mete okamite
uplatni vo svojom vlastnom ivote. Zan vs ovplyvova ovea skr,
ako dotate posledn kapitolu.
Bob asto hovor, e neprezentuje ni nov, vskutonosti s

nm tieto pravdy intinktvne dvno znme. Z tohto hadiska me
by trochu skromn. Ponka mylienky, ktor s nov, aktor doku
odli spech od nespechu. Zistil som, e dokonca niektor z jeho
zaruench receptov na spech som vo svojom ivote podcenil. Atie,
ktor som si myslel, e poznm a rozumiem im, tie, ku ktorm som sa
osobne prihlsil, som aktvne uplatoval v praxi. Praktick to je
slovo, ktor vystihuje mylienky predstaven v knihe Narodili ste sa
bohat. Mu toti fungova pre kohokovek, kdekovek a kedykovek.
Bob Proctor sa odvolva na modern vedu ospechu siahajcu

k vznamnmu finannkovi a filantropovi Andrewovi Carnegiemu.
Carnegieho tajomstv inpirovali a nadchli Napoleona Hilla, ktor

svojou knihou Mysli azbohatni inpiroval cel knin ner tkajci
sa filozofie spechu, a prve ten dnes zaber poetn oddelenia
v modernch knhkupectvch. Napoleon Hill odovzdal tafetu alej
Earlovi Nightingalovi. Bob Proctor obdivoval tchto vekch muov,
renkov aspisovateov, ich diela vom vzbudzovali obdiv arepekt.
Ich objavy spene aplikoval do svojho ivota. Len o zaal zdiea
svoje vedomosti otchto vench princpoch, ich renie sa u nikdy
nezastavilo. Jeho knihy, nahrvky ainternetov posolstvo inpirovali
miliny ud.
Ke spoznte mdros Boba Proctora, dostanete sa vemi

aleko. Oboznmite sa so tdiou udskej mysle a spechu, ktor
spja genercie. Bob Proctor, patrn tejto nuky ospechu spolu so
svojou vnimonou knihou, ponkaj bohat vklad jej pokladov. Je
to naozaj skvel tanie!
Doug Wead, bval pecilny asistent

prezidenta Busha vBielom dome

vod
Ak hadte v ivote nieo nov, vzruujce, nieo, o vs
bude viac napa, alebo nov cestu, po ktorej budete kra, prve
ste to nali. Sadnite si, uvonite sa aneodkladajte tto knihu, km ju
nedotate. M vsebe zzran moc.
Dovote mi, aby som vm strune popsala svoju sksenos

s Bobom Proctorom a jeho posolstvom. V auguste 2006 som sa
zastnila seminrov vo Vancouveri a vo Washingtone a odvtedy sa
mj ivot zaal hba plne inm smerom. Predchdzajcich dvadsa
rokov som viedla vemi spen advoktsku prax. Uvedomila som si,
e vedomosti, ktor som zskala na tchto seminroch, ma priviedli
krozhodnutiu zatvori svoju advoktsku kancelriu, skoni sprofesiou
prvnika a zaa plne nov kariru. Mylienky, ktorm vam za
tento radiklny posun, prve teraz drte vrukch.
Seminre viedol Bob Proctor. Od zaiatku svinm tempom

chrlil mylienky, ktor ma naviedli na plne opan cestu vporovnan
stou, po ktorej som ila cel svoj dovtedaj ivot.
Poas tdia acelej profesionlnej kariry som ila ortodoxnou

cestou, ktor absolvuje devdesiat percent celej populcie. Myslela
som si, e som dosiahla vrchol svojej kariry, uvajc si to, o vina
ud povauje za skuton spech. Odkedy som vak nasledovala Boba
Proctora ajeho mylienky, zdalo sa mi, akoby som cel svoj dovtedaj
ivot ila vo vzen aa vtedy som si konene zaala uva skuton
slobodu.
Vnadchdzajcich doch sa mi vmysli stle opakovali jeho

slov: Vina ud je len komparzistami vo svojom vlastnom filme.
Uvedomila som si, e v tom svojom filme som ani ja vbec nebola
hviezdou, ale len komparzistkou. Hviezdou bol vdy niekto in a ja
som sa len snaila urobi mu rados, snaila som sa by tak dobrou,

aby som splnila jeho tandard. Nikdy som neurobila ni, o by mohol
povaova za neprijaten. Mala som tyridsa tri rokov arobila som
to, o sa inm uom zdalo sprvne. Poas seminra som si osvojila
mnoho mylienok, ktor sa aj vy prve chystte preskma. Nechala
som ich povzbudi moju predstavivos. Zaala som snva otom, ak
by bol mj ivot, keby som nasledovala len svoju vlastn cestu arobila
iba veci, ktor chcem, ato najlepie, ako viem.
Bola som oaren. Mem vm sbi, e ak dovolte sebe

samm, aby ste sa emocionlne vili do predstv amylienok, oktorch
sa chystte ta, aj vy budete naden. Prve na tomto seminri som si
uvedomila, e sme sa skutone narodili bohat. Vy, ja arovnako aj
vetci ostatn. Avak nasledovanm niekoho inho premrhme svoje
bohatstvo. Nikdy ho skutone nerozvinieme anestaneme sa tou osobou,
akou Boh chcel, aby sme sa stali. Zaijete nov pocit ohromujcej sily,
ktor bude prdi do vaej mysle. Zmen vae pocity, vae sprvanie.
Posunie vae vnmanie ivota vpred.
Bob Proctor majstrovsky zobrazil jednotliv kapitoly tejto

knihy od zaiatku a po koniec ako ahko itaten mapu, ktor vs
dovedie zmiesta, na ktorom sa nachdzate, kdosiahnutiu akhokovek
ciea, po ktorom tite. Ak dovolte mylienkam z tejto knihy, aby
naplnili vau myse, v ivot sa okamite stane fascinujcou cestou.
Tto cesta sa vak nezana vkrsnom kvetinovej sade. Ke odlote
tto knihu, budete eli rznym prekkam, obchdzkam avmoom.
Hovorm to z vlastnej sksenosti. Nie je to len moja predstava. Ke
zanete i svoj sen, muste si uvedomi, e sa pohybujete opanm
smerom, ako bol ten, ktor ste boli nten nasledova.
Na pamtnej stene vo Washingtone s hrubmi psmenami

vyryt slov: Sloboda nie je zadarmo. Ak sa chystte i svoj ivot
spsobom, akm ho chcete i, pochopte, e cena je vysok. Anejde to
ahko. Odmena je vak fenomenlna, dosiahne ju len mlo ud. Dnes
sa vak tem ztakchto odmien aj ja adenne stretvam ud, ktor s

na tom podobne. Pravdou je, e ke zaneme i slobodne, pritiahnete
do svojho ivota ud, ktor ij rovnako. Odmeny s vysok as tu
pre vetkch. Pretajte si tto knihu. Povedie vs cestou spechu
asplnench prian. Vtexte skvelej piesne Oscara Hammersteina II. sa
spieva: Zvon nie je zvonom, pokia nm nezvon. Piese nie je piesou,
pokm ju nezaspieva. Lska v tvojom srdci nie je preto, aby zapadla
prachom. Lska nie je lskou, pokm ju nerozd! Tieto ndhern
mylienky si mete ui len tak, e sa one zanete deli sostatnmi.
Na seminri som si stanovila cie, e sa stanem sasou tmu

Boba Proctora. Odvtedy sa vmojom ivote udiali asn veci. Dnes
som prezidentkou a generlnou riaditekou skupiny firiem Boba
Proctora, ktor v89 krajinch denne pomhaj njs uom t sprvnu
cestu.
Sandra L. Gallagher, Juris Doctor

Prezidentka agenerlna riaditeka
LifeSucess Group of Companies

OBSAH
Predhovor 5
vod 7
1. kapitola - Ja a peniaze 15
Edgewater Beach Hotel 16
Peniaze s dleit 18
Peniaze s sluha 18
Peniaze musia by v obehu 19
Cvienie vedomia prosperity 21
Nebojte sa 22
Porozumenie verzus zapamtanie 24
Sila zdieania 24
Vedomie prosperity 24
Skuton sila je vo vs 27
Duevn peniaze 28
2. kapitola - Koko je dos 35

Koko je dos? 38
Rozkvitnite tam, kde ste boli zasaden - zanite teraz! 41
as toho, o zarobte, si nechajte pre seba 41
V et finannej nezvoslosti 42
Program riadneho splcania dlhu 42
et oddlenia 43
3. kapitola - Tvorca predstavy 49

Vy ste tvorca predstavy 52
Kaz a farmr 52
Zhotovenie prvej stoliky 54
Chodi do kina 55
Osobn blahobyt 56
Vytrvalos sa vdy vyplca 57
Prbeh Paula Hutseyho 62
10

4. kapitola - Nechajte veci plyn a spoahnite sa na Boha 69
Potencil je vdy vade 72
Nechajte veci plyn a spoahnite sa na Boha 72
Prbeh Clarenca Smithisona 73
Dvid a Goli 75
Ke sa asy stan akmi 79
Nenaliehajte, aby sa to stalo 81
5. kapitola - Oakvajte hojnos 83

Prbeh o iarovke 85
Ako lovek mysl 91
Prbeh Pat a Johna 92
6. kapitola - Zkon vibrcie a pralivosti 95

Dr. Wernher von Braun 97
Vibrcia 99
Pozitvne a negatvne osobnosti 99
Mozog - telo 101
Vetko je energia, vetko vibruje 102
Bu svetlo - vae spojenie 102
Vetko je vyjadrenm tej istej veci 103
Pomha inm cti sa lepie 105
Vibrcie a postoj 106
State sa duevnm magnetom 107
Analgia alua 108
7. kapitola - T, o riskuj 111

Analgia skokanskho mostka 113
Prbeh Flipa Wilsona 114
Mlad milionri 115
tdia bojovho pilota 115
Podstupovanie rizika verzus nezodpovednos 118
Investcie 119
Obchodn nespechy 120
11

8. kapitola - Ostrie noa 125
Prbeh Heinza Dauesa 127
Triumf Milta Campbella 129
Prv umel srdce 135
Simulcia 137
9. kapitola - Nemyslite pospiatky 141

Nech mtvi pochovvaj mtvych 143
Analgia fotoapartu Polaroid 149
Pattina plavba 149
Prbeh 333 154
10. kapitola - Vkuov zkon prosperity 159

Marg to dokzala 161
Preo sa pridriavame starho 166
Odstrte prekky z vaej mysle 168
12

T, ktor poznte pravdu,
naute sa ju milova.
T, ktor pravdu milujete,
naute sa ju i.
13

14

Kapitola 1
JA
A PENIAZE
15

JA APENIAZE
Edgewater Beach Hotel
V roku 1923 sa v hoteli Edgewater Beach v Chicagu stretlo

osem najbohatch finannkov sveta. Tchto osem muov vtom ase
kontrolovalo viac peaz ako vlda Spojench ttov. Boli tam:
Prezident najvej nezvislej oceliarskej spolonosti,

Prezident najvej plynrenskej spolonosti,
Najv obchodnk spenicou,
Prezident New Yorskej burzy,
len prezidentskho kabinetu,
Najv medve na Wall street,
Riadite najvieho svetovho monopolu,
Prezident banky pre medzinrodn platby.
Kad iste uzn, e sa na tomto mieste zila skupina

najspenejch muov sveta, teda minimlne tch muov, ktor
objavili tajomstvo zarbania peaz.
Teraz sa pozrime, kde sa tto mui ocitli po 25 rokoch:
Prezident najvej nezvislej oceliarskej spolonosti Charles Schwab

il zpoianch peaz 5 rokov predtm, ako insolventn zomrel.
Prezident najvej severoamerickej plynrenskej spolonosti

Howard Hopson sa zblznil.
Najv obchodnk spenicou Artur Cutton zomrel vzahrani ako

insolventn.
Prezidenta New Yorskej burzy Richarda Whitnyho poslali do vznice

Sing Sing.
16

lenovi prezidentovho kabinetu Albertovi Fallovi udelili milos
zvzenia, aby mohol zomrie doma.
Najv medve na Wall Street Jesse Livermore spchal

samovradu.
Riadite najvieho svetovho monopolu Ivar Krueger sa zabil.
Prezident banky pre medzinrodn platby Leon Fraser taktie spchal

samovradu.
Kad z tchto muov dokonale ovldal umenie zarbania

peaz, no zd sa, e ani jeden znich sa nikdy nenauil, ako i bohat
ivot, na ktor mali prvo.
Prve takto apodobn prbehy vyvolvaj reakcie ud, ktor

sce nerozumej, ale maj dobr mysly: vid, vravel som ti, e
ma vea peaz nie je dobr alebo to len dokazuje, e bohat udia
vskutonosti nie s astn, ale toto samozrejme nie je pravda. Ike
sa zd, e tchto osem muov skzlo zcesty, existuje vea bohatch
ud, ktor s vemi astn, ktor zrove pouvaj svoje peniaze na
uachtil ely, ij zdrav avyven ivot.
Berte do vahy to, e peniaze bud ma na v ivot v vplyv

ako akkovek in komodita, ktor vm napadne. Vskutonosti, nhla
strata alebo nadobudnutie peaz ovplyvn v postoj do obrovskej
miery. Muste preto shlasi stm, e kad by mal porozumie tomu,
o vlastne peniaze s, aak s zkony ich pralivosti. Smutnm faktom
vak zostva, e to vie menej ako jeden zdesiatich ud. Devdesiatp
ud zo sto sa uspokoj s tm o m, hoci by si elali ma na svojej
ceste od kolsky a po hrob viac, priom si vbec neuvedomili, e
vskutonosti mohli ma vetko, o chceli.
17

Na chvku odbom poas tania tejto knihy mete ma
tendenciu necha vau myse zatla sa, i u k vmu znmemu,
ktor zarobil obrovsk mnostvo peaz, alebo mono k niekomu, kto
zbankrotoval. Ale ja vm chcem navrhn, aby ste sa snaili sstredi
iba na seba, pretoe okovek, o niekto in m alebo nem, to vs
neovplyvn, aje to hlavne vaa finann situcia, ktor chcete zlepi.
Peniaze s dleit
Jedna z najrozrenejch mylnch predstv o peniazoch sa

tka ich dleitosti. Naprklad, kokokrt ste pouli ud poveda
Peniaze nie s vetko. alebo Peniaze nie s dleit., alebo Na
peniazoch mi nezle.? Mono tmto uom na peniazoch nezle,
ale stavm sa, e ich predajcovi ut zle, ich obchodnkovi na
nich zle, a rovnako tak na nich zle osobe, ktor m hypotku.
Pravdupovediac, nemono popiera skutonos, e peniaze s dleit
pre kadho, kto ije vcivilizovanej spolonosti. Preto zastva nzor,
e nie s tak dleit ako to i ono, je absurdn. Ni neme peniazom
vzia ich miesto vprostred, vktorom sa pouvaj!
Peniaze s sluha
Teraz, ke som potvrdil dleitos peaz, rd by som ete

pridal jedno upozornenie vdy si pamtajte, e peniaze s sluha
a vy ste pn. Dvajte pozor, aby ste neobrtili tto rovnicu, pretoe
mnoh inteligentn udia na vlastn kodu u tak urobili. Bohuia, vea
ztchto bohch du milovalo peniaze apouvalo ud, m poruili
jedno znajzkladnejch pravidiel pravho finannho spechu. Vdy
by ste mali milova ud apouva peniaze, nikdy nie naopak!
al, mnohmi umi akceptovan mtus openiazoch je, e

peniaze prdu iba ako vsledok nhody alebo astia. Naprklad,
kedykovek sa udia rozprvaj o niekom, kto je finanne spen,
vdy sa njde niekto, kto povie: Harry mal iba astie alebo Harry
18

bol len vsprvnom ase na sprvnom mieste. Ja vs vak chcem uisti,
e hoci astie evidentne hr urit rolu vo finannom spechu,
nikdy nesta len samo osebe. Peniaze s vsledok amusia by vdy
zaroben. Verte mi, v ivote ni nie je zadarmo a jedin udia, ktor
ahko zarbaj peniaze bu pracuj vmincovni, alebo s na ceste do
vzenia, ak tam u nedorazili. Vdy preto majte na pamti, e ak aj
astie je zlokou finannho spechu, vdy mus by sprevdzan
snahou atvrdou prcou!
Peniaze musia by v obehu
Tretia vec, ktor by ste mali vedie o peniazoch, je to, e

hodnotu maj len vtedy, ak sa pouvaj. Ak by boli zobehu vyat,
stali by sa bezcennmi, rovnako ako star noviny alebo przdne
plechovky od piva odloen v podkrov. Pre lepie pochopenie
uvedenho princpu pouvaujte nad nasledujcim prbehom. Doma
na polici mm vyloen strieborn krge, ktor som dostal ako darek
za jeden prejav. Vdy ke vojdem do domu, vysypem vetky drobn
z vreciek a dm ich do tohto pohra. Ke sa pohr napln, dm ho
jednmu z mojich det alebo niektormu z ich dvoch mladch
bratrancov. Pohr dostvaj striedavo asamozrejme kad znich vdy
netrpezlivo ak, kedy bude rad na om. Zmyslom, ktor chcem, aby
ste si uvedomili, je, e km sa pohr pln, peniaze vom nemaj vbec
iadnu hodnotu, len si tam sedia, neplnia nijak uiton funkciu
aneprinaj ani iadne roky.
Ke je vak u pohr pln ajedno z det peniaze dostane, tie sa

doslova dostan do akcie. Naprklad, minul tde dostal peniaze
jeden z mladch bratrancov T. Jay. Okamite si ich odo ma vzal,
rozbehol sa do golfovej koly a za zskan peniaze si kpil niekoko
lekci golfu. Nemem s istotou poveda, o urobil tento golfov
profesionl speniazmi, ke ich dostal, ale zaruene mem poveda, e
ich len nevrtil do pohra na svojej polike! Naozaj niet pochb otom,
e peniaze by nemali by vyat zobehu, skr maj by pouvan, m
19

znich by itok amaj by vobehu!
Privdza ma to dokonca kete dramatickejiemu vykresleniu

toho istho princpu: konkrtne kprbehu starho pna Chapmana.
Pn Chapman bol star dentlmen, ktor bval pr domov od naej
rodiny, ke som bol mal. Hoci bol medzi nami obrovsk vekov
rozdiel, pn Chapman a ja sme sa rchlo spriatelili. asto som ho
zvykol sledova, ako tla svoj vozk sharaburdami hore-dolu po celom
bloku. Pn Chapman bol starinr, ivil sa tm, e zbieral veci, ktor
udia vyhodili. Ako vak roky plynuli, pn Chapman bol oraz viac
zmoren zo svojej nronej prce a jednho da, krtko po druhej
svetovej vojne, zomrel. Kee il sm azjavne nemal iadnych blzkych
prbuznch, do jeho domu prila polcia, aby prevzala pozostatok
jeho majetku. Niet sa o udova, e nali dom pln starho nbytku
arznych spomienkovch predmetov zjeho minulosti. Prekvapenm
vak bolo, ke polcia objavila aj vye sto tisc dolrov v starch
bankovkch zabalench vkatuliach po celom dome!
Upozorujc na tto nevedn udalos dennk Toronto Daily

Star na druh de uverejnil na titulnej strane prbeh pna Chapmana,
vktorom sa rieila jasn otzka: preo by si lovek, ktor m viac ako
sto tisc dolrov, nechval svoje peniaze ukryt v starch katuliach
porozhadzovanch po celom dome?
Hoci som bol vtedy stle dos mlad, kldol som sm sebe
podobn otzku, a to: preo by mu ako pn Chapman chcel i ako
chudobn lovek, ke mal k dispozcii toko peaz? Ve ich mohol
poui pre svoje vlastn poteenie. Mohol ich investova, aby mu
zarobili amohol pomc vytvori nov pracovn miesta pre inch ud,
alebo ich jednoducho mohol vloi do banky, kde by mu zarbali na
rokoch. On si vak namiesto toho zvolil monos da svoje peniaze
do pohra na poliku, m sa stali plne zbytonmi. Priatelia, niet
pochb otom, e peniaze nie s uren na hromadenie. Naopak, mali
by by pouvan, uvan avobehu. Preto vs prosm, ak sa okovek
20

rozhodnete urobi so svojimi peniazmi, neurobte t ist chybu ako
boh star pn Chapman!
Vezmite, prosm, na vedomie, e ke navrhujem aby peniaze

boli v obehu, nemyslm tm, e maj by premrhan. Medzi tmito
dvoma spsobmi je priepastn rozdiel, a ak ste ete nezistili ak,
navrhoval by som, aby ste tak urobili o najskr.
Cvienie vedomia prosperity
Teraz, ke sme u spomenuli niektor charakteristiky peaz,

pozrime sa v krtkosti na jednoduch techniku, ktor mete ihne
zaa pouva, aby ste ksebe pritiahli tak mnostvo peaz, po akom
tite. Vprvom rade chcem, aby ste si vmysli predstavili samch seba,
ako sniekokmi svojimi priatemi sedte vmiestnosti. alej chcem,
aby ste si vizualizovali, ako im ozrejmujete svoj zmer sta sa bohatmi,
teda aspo tak bohatmi, aby ste mohli ivot i spsobom, ak si
vyberiete. Teraz si predstavte, ako by ste sa pri tom ctili. Ak ste ako
vina ud, pravdepodobne by ste sa ctili vemi neprjemne. Mono
a tak neprjemne, e by ste dokonca odvolali, o ste povedali, atvrdili
by ste, e ste predtm iba artovali. Mali by ste vak vedie, e bohat
udia sa nikdy nectia neprjemne, ak sa hovor openiazoch. Preo je
to tak?, ptate sa. Najpochopitenejia odpove by bola pretoe u
maj peaz vea. Nie je to vak sprvna odpove. Muste si uvedomi,
e nemaj dobr pocit zpeaz preto, e ich maj, ale maj peniaze,
pretoe znich maj dobr pocit. Inmi slovami, jednm zdvodov,
preo bohat udia maj peniaze, je, e rozvinuli svoje vedomie do
stavu, ktor budeme alej oznaova ako vedomie prosperity. Preto
ak chceme ksebe priahova peniaze, musme si zaa pestova vedomie
prosperity.
Otzka, ktor by ste sa teraz mali pta samch seba, znie:

Ako si mm vybudova vedomie prosperity? Rd by som vm to
vysvetlil. Najlepm spsobom budovania vedomia prosperity je,
21

e zanete v mysli vidie samch seba, ako vlastnte tak mnostvo
peaz, po akom tite. Dvodom je, e podvedomie nevie rozli
medzi skutonm vlastnctvom peaz a rou vizualizciou, preto
oskoro budete ma zpredstavy peaz vemi dobr pocit. V konenom
dsledku zanete peniaze ksebe priahova.
Mono to znie ako hra. Rd by som vs uistil, e je to jedna

znajrozumnejch vec, ktor vbec mete urobi. Ke toti uspejete
v presviedan vho podvedomia, e ste bohat, a e je dobr by
bohatmi, vae podvedomie bude automaticky hada spsoby, ako
pretavi imaginrne pocity bohatstva do skutonej, materilnej
formy.
Ak sa vm posledn riadky zdaj ako pln fantzia,

jednoducho ich zatia ignorujte a pokraujte v tan. Vedomm
prosperity sa budeme zaobera vknihe aj alej aja vm garantujem, e
predtm, ako ju dotate, tieto riadky vm bud dva omnoho v
zmysel.
Nebojte sa
Spomenul som techniku, ktor vm umon zska vie

bohatstvo. Teraz by som vs vak rd varoval. Ak chcete ma peniaze,
nemali by ste nikdy robi jednu vec b sa, i ich vbec zskate, alebo
i si ich udrte. Poksim sa to rozvin.
V Biblii Jb, vek trpite dvnych ias, uvdza takto

poznmku: pred m som sa strachom chvel, to ma postihlo. Zastavte
sa asptajte sa samch seba, o dnes tieto biblick slov znamenaj pre
tch zns, ktor sa trpia pre peniaze. Jednu vec znamenaj urite ak
neustle trvme na tom, e mme strach znedostatku peaz, alebo sa
u zo zvyku strachujeme, e stratme peniaze, ktor mme, potom sa
urite nebojme nadarmo. Pretoe tak ako bol Jb suovan mnohmi
jeho chorobami, tak aj ns by postihol nedostatok alebo strata peaz.
22

Na uvedenie aktulnejieho prkladu zo sasnosti pouvaujme
op nad tragickm prpadom bohho starho pna Chapmana. Ak
si spomnate, bol to star pn, ktor nikdy neminul ni zo svojich ako
naetrench peaz. Otzne vak je, preo tak neurobil. S najvou
pravdepodobnosou to bolo zo strachu, e ak by minul svoje peniaze,
stal by sa chudobnm a bol by nten i ako chudk. Irniou vak
bolo, e pre svoj strach il ako chudk aj tak! Alebo vrei biblickej
to, pred m sa strachom chvel, ho postihlo.
Valej kapitole njdete podrobnejie vysvetlenie paradoxu,

preo priahujeme do svojho ivota prve tie veci, ktor si najmenej
elme. Nateraz ale sta poveda, e strachova sa openiaze je vdy
vemi kontraproduktvne. Tto zsada plat aj vtedy, ke sa snate
ospravedlni svoj strach otrepanou frzou, e len troka etrte na
horie asy.
Teraz tu mm pre vs alie upozornenie: ak skutone chcete

podstatne zvi mnostvo peaz, ktor momentlne zarbate, prvou
vecou, ktor muste urobi, je naui sa venova podstatne menej
pozornosti tomu, o hovoria ostatn okolo vs a podstatne viac
pozornosti venova tomu, o vm hovor v vntorn hlas. Poat
prozaickejie: muste sa usilova by ovea menej citliv na okolit vplyvy
a omnoho viac dverova vaim vntornm intinktom a pocitom.
Dovote, aby som to rozvinul.
Vina ud, ktor nedoku zhromadi dos peaz na

tl ivota, ktor si vyber, s t ist udia, ktor s najjednoduchie
ovplyvnitenmi nzormi inch. asto s to udia, ktor nechaj
autorov ekonomickho spravodajstva i vnovinch alebo vtelevzii
myslie za nich. Ako vak zdraznil Napoleon Hill vjeho vbornej
knihe Mysli azbohatni, nzory s najlacnejmi komoditami na svete.
V podstate takmer kad lovek ich m cel kopu a je pripraven
podstri ich hocikomu, kto je ochotn ich prija. Preto ak viete, e ste
boli vminulosti nadmieru ovplyvnen nzormi inch ud, odhodlajte
23

sa prve teraz ete predtm, ako budete ta alej e odteraz dte
na svoj vlastn sudok a zrove nechte svoje ui otvoren aj Boej
pomoci. Pamtajte si, ak tak robte, neexistuje vbec iaden dvod, aby
ste sa nestali finanne spenm vprimeranom asovom horizonte.
Porozumenie verzus zapamtanie
Ako budete pokraova v tan tejto knihy, vybudujete

a rozviniete v sebe povedomie o talente a schopnostiach, ktor
s ukryt hlboko vo vaom vntri. Mali by ste si uvedomi, e pri
sprvnych intrukcich mete zaa pouva tento nerozvinut talent
na pritiahnutie toho, po om tite. Op vs vak musm upozorni,
e samotn tanie amemorovanie vakejkovek miere vm neprinesie
spech, ktor hadte. Je to prve pochopenie auplatovanie mylienok
ztejto knihy, o to me zmeni. Preto sa neponhajte s jej tanm,
jej dotanie by nemalo by vam cieom. Ako som uviedol predtm,
cieom je porozumenie a aplikcia pretanho v ivote. Ak ste teda
schopn poriadne spracova iba jednu stranu denne, plne to posta
na to, aby ste dosiahli svoj cie. Ak sa udujete, preo tto kniha m by
skr po dkoch vychutnvan ako prehltnut na jedno posedenie,
majte na pamti, e vychdza zdvadsaronej dkladnej analzy metd
ako vemi spench, tak aj vemi nespench ud.
Sila zdieania
Mm pre vs jednu aliu radu. Len vemi mlo ud, ak teda

vbec nejak, sa stan vnieom vynikajcimi sami. Odporuil by som
vm, aby ste sa poksili njs aspo jednho loveka, sktorm budete
mc zdiea arozobera mylienky prezentovan vtejto knihe.
Vedomie prosperity
Verm, e budete shlasi stvrdenm, e udsk bytosti sa nikdy

nemu tei z nieoho, oho si nie s celkom vedom. Naprklad,
24

nemohli sme si ui luxusn cestovanie lietadlami pri asnch
rchlostiach, a km si bratia Wrightovci neprili na mylienku,
e aj lovek me lieta. Thomas Edison rozvinul vedom vnmanie
pohyblivch obrzkov a predstavil nm plne nov formu zbavy.
Doktor Jonas Salk priiel na to, ako rozvin srum, ktor zaberie v
boji sakm ochorenm detskou obrnou. Ako vsledok Salkovch
novch vedomost dnes u len vemi zriedka poujete o nejakom
loveku, ktorho tto choroba suuje. Alexander Graham Bell zistil
a uvedomil si, ako mono prena udsk hlas cez kovov drty,
dsledkom oho sa dnes vetci teme, e meme pouva telefn.
Nemusm vm hovori, e by som mohol pokraova vcitovan

prkladu za prkladom. Avak odkaz, ktor chcem pribli vaej mysli,
je ten, e tieto vynlezy alebo poznanie vedce kich vynjdeniu
tu boli vdy. V skutonosti vetky znalosti, ktor tu kedy boli alebo
bud, s prtomn vdy a vade rovnako. Tieto mylienkov vzorce
vak musel uchopi jednotlivec, zhrn ich asformova do mylienok,
ktor sa alej vyvinuli do podoby zvanej vedomie, aby sme si mohli
zaa uva vhody, ktor nm prinaj.
Plavme sa ocenom mylienkovej energie, kde je prtomn

vetko poznanie, ktor tu kedy bolo a bude. Taktie sme obklopen
hojnosou. V podstate vade, kam sa v prrode pozrieme, nae oi
prdu do kontaktu shojnosou, pretoe prroda nepozn tak veci, ako
je nedostatok. Preto tu nikdy nebol anikdy ani nebude nedostatok
ohokovek, okrem vedomia. Ak sa chystte prenikn do tohto sveta
bohatstva a hojnosti, je plne najdleitejie, aby ste zaali myslie.
Inmi slovami, muste otvori svoju myse prdu mylienkovej energie,
ktor vnej vytvor obraz, resp. vedomie prosperity.
Vemi dobre si uvedomujete, e na tejto plante s doslova

tiscky a tiscky estnch, dobrch, ako pracujcich ud, ktor si
zarbaj na ivobytie, no nikdy sa nestan bohatmi. Pre tchto ud
je ivot neustlou drinou od vchodu slnka a po jeho zpad. Ale
25

mylienky prezentovan na tchto stranch sem boli vloen vndeji,
e podnietia vau myse a inpiruj vs k tomu, aby ste sa otvorili
tomuto novmu spsobu myslenia.
Vedomie sa rozvja a vdy sa rozvjalo cez myslenie. Bez ohadu

na to, ak je vaa momentlna ivotn situcia, ak ste niekedy dfali, e
si ju zlepte askutone zbohatnete apoda odporan tejto knihy aj
mete muste ihne zaa vo svojej mysli prema oblahobyte. Nie
po tom, ako dotate tto knihu. Nie vtedy, ke dotate kapitolu. Nie
zajtra, budci tde, budci mesiac, ani budci rok. Muste tak urobi
teraz. Myslenie je najvyia innos, akej je udsk bytos schopn.
Bohuia, len vemi mlo ud skutone mysl. Iba udruj samch
seba v presveden, e ak sa v ich mysli odohrva nejak duevn
aktivita, tak myslia. Pravdou ale je, e vina ud si jednoducho len
precviuje duevn schopnos nazvan pam. Prehrvaj si akoby
star filmy, atak sa dvne obrazy len vynraj na obrazovke ich mysle.
Je nevyhnutn, aby ste snovm typom myslenia zaali prve

teraz, vtomto momente, pretoe ak tak urobte, kad vlkno, kad
bunka vho tela sa napln touto novou mylienkovou energiou. Vae
telo sa sklad zmilinov amilinov buniek avvoj kadej znich je
ovplyvnen mylienkovmi impulzmi. alou vecou s relaxan
mylienky, pri ktorch sa vae telo uvon aoddchne si. Vo chvli, ke
sa zanete zaobera negatvnymi mylienkami, ktor vs znepokojuj
atrpia, vae telo stuhne aznervznie. Hne ako zanete uplatova
mylienky blahobytu a prosperity aosebe budete rozma ako ovemi
bohatej a spenej osobnosti obklopenej ocenom mylienkovej
energie, ktor plva vmori hojnosti, vaa myse atelo bud vyarova
pozitvne vibrcie avy zanete presne ako magnet priahova vetko
potrebn na to, aby ste sa stali bohatmi.
Viem, pre nezasvtench s tieto mylienky prve tak bizarn
ako okovek, o len lovek me vymyslie. A predsa s pravdiv.
Duevn uvedomovanie si prosperity vdy predchdza fyzickmu
bohatstvu vo vaom skutonom svete. Pre deti, ktor sa narodili do
26

bohatch rodn ako s Kennedyovci alebo Bronfmanovci nie je
vbec ak ma takto vedomie prosperity, kee prve to je jedin
spsob myslenia, ku ktormu boli odmalika veden. D sa poveda,
e boli k blahobytu a prosperite formovan, preduren prostredm,
vktorom vyrastali.
Vina ud sa vak nenarodila do takhoto prostredia, ani

nebola obklopen tmto typom myslenia. Preto sa musme snai
pochopi nasledovn:
1. ako sme boli formovan,

2. preo dosahujeme tak vsledky, ak dosahujeme,
3. ako meme zmeni spsob myslenia alebo nho formovania.
Nie je ahk to dosiahnu. Vyaduje to vea disciplny a obrovsk

tbu. Chce to vemi vea snahy, ato je pravdepodobn prina toho, e
tak mlo ud sa vlastne zmeni chce. Ja vak chcem, aby ste vedeli, e
bez ohadu na to, ako to me by ak, d sa to adokonca vrelatvne
krtkom asovom obdob. Kompenzcia, ktor dostanete za vau
snahu, vs pote. Viem to, pretoe som to urobil a poznm mnoho
alch ud, ktorm sa to podarilo tie. Ateraz je nevyhnutn, aby ste
to urobili vy.
U len skutonos, e ste si vybrali tto knihu azaali ju ta, je

postaujcim dkazom toho, e skutone tite po zmene. Navye,
aj pre vs existuje cesta ist cesta na ktorej zskate vae vyten
blaho, atto kniha vm ju uke.
Skuton sila je vo vs
Pod hranicou vedomia mte vek poklad vo forme vho

podvedomia, aprve to je as vaej osobnosti, na ktor chceme zaa
psobi prostrednctvom naich novch mylienkovch vzorcov.
Pouvaujte nad nasledovnm tvrdenm: akkovek mylienka, pln
27

alebo zmer mu by zasaden do podvedomia opakovanm spolu
s vierou a oakvanm. Mono sa ptate: Me by toto tvrdenie
podloen experimentom a pozorovanm, alebo existuje nejak
znma metda i technika, ktor zabezpe dkaz, a ak existuje
takto metda alebo technika, je dostupn kadmu? Vetky tieto
otzky mu by zodpovedan rozhodnm no. tanm, testovanm
a experimentovanm s mylienkami, ktor vm prdu na um pri
nasledujcich stranch, si odpoviete na vetky tieto otzky. Aje naozaj
potrebn, aby ste si ich vetky zodpovedali, pretoe my, udsk bytosti,
naozaj neuverme nieomu, pokm to skutone sami neodhalme.
Tto kniha bola napsan v primnej ndeji, e vs privedie

kmnohm objavom, ktor vo vs spovaj, opakovanm spomnanch
mylienok prosperity. Muste zaa vidie peniaze ako poslunho,
pracovitho sluhu, ktorho mete poui na to, aby vm zarbal viac
peaz aposkytoval vm sluby aleko za hranice sluieb, ktor by ste
si vbec niekedy fyzicky dopriali. Je nutn, aby ste sa ctili dobre, ke
hovorte o peniazoch, pretoe vy ste sa skutone narodili bohat.
Mte vetky mentlne nstroje potrebn k tomu, aby ste pritiahli
mylienky, ktor vs obklopuj; aby ste si vytvorili vedomie nevyhnutn
pre dosiahnutie elanho bohatstva. Nedostatok a obmedzenia
mu existova len vtedy, ak im vmysli vytvorme priestor. Vedomie
prosperity vak nepozn ani nedostatok, ani obmedzenie. Odhodlajte
sa na pln odstrnenie bariry zvaej mysle s ohadom na vau vlastn
schopnos zarba a pochopte, e bohatstvo, o ktor sa usilujete, vs
tie had avdy hadalo. Tak otvorte u dokorn dvere vho vedomia
azanite ho prijma!
Duevn peniaze
Zanite sa v duchu sami so sebou hra hru zvyknite si na

predstavu, e vlastnte vek bohatstvo. Pomyslite na veci, ktor by ste
stmito peniazmi urobili apotom ich zanite robi v duchu. Nakoko
vae podvedomie nevid rozdiel medzi skutonm robenm nieoho
28

a vizualizciou toho, ako to robte, toto cvienie vm vemi rchlo
pome nadobudn vedomie prosperity. Pamtajte si, zkladnm
pravidlom vaej existencie je, e predtm, ako nieo vlastnte fyzicky,
muste sa toho zmocni duevne, vo svojom vntri!
Taktie vedzte, e kad sa v duchu rozprva sm so sebou,

niektor udia to dokonca robia nahlas. A preto kedykovek, ke
vediete svoje skromn konverzcie sami so sebou, vdy hovorte
otom, ak dobr je cti sa by bohatmi. Pogratulujte si ktomu, e ste
sa stali bohatmi a predstavte si inch, ako vm tie gratuluj. Mali
by ste si uvedomi, e hoci sa vm to me zda ako hra, robte jednu
znajrozumnejch vec vbec postupujete odvyieho k niiemu
potencilu.
Pate sa do programu vlastnho osobnostnho rozvoja.

Naute sa, e je toho ovea viac, ako sa na prv pohad zd avnmanie
tejto skrytej asti vaej osobnosti, je nevyhnutn, ak ju chcete niekedy
v pravej miere rozvin. V skutonosti nikdy neuvidte t najkrajiu
as vho bytia, pretoe vo svojej podstate nie je hmotn. oskoro si
uvedomte, e neustle ijete sasne vtroch dimenzich: duchovnej,
intelektulnej afyzickej.
Pre lepie pochopenie tejto abstraktnej vahy majte na pamti,

e ijete sasne v troch rznych rovniach vlastnej existencie:
1. duchovn rovina mylienok (najvy potencil)

2. intelektulna rovina predstv (stredn potencil)
3. fyzick rovina vsledkov (najni potencil)
Ak by ste robili to, o som vm navrhol, vyuvali by ste len

svoju duchovn podstatu k vberu mylienok (napr. Peniaze s
dobr, Milujem ud a pouvam peniaze, Peniaze s sluha, ja
som pn,), ktor vytvoria predstavu. Vnaom prpade sa predstava
stane vekm osobnm bohatstvom alebo skutonm finannm
29

spechom. Uvedomte si, e mylienky finannho spechu sa nikdy
nevyvjaj samy od seba, do tohto procesu mus vdy vstpi udsk
bytos svojimi mylienkami, ktor slia ako zklad pre vytvorenie
predstavy. To je prve to, o rob udsk bytos Boskou d sa tie
poveda kreatvnou bytosou, najvyou formou tvorstva! V objat
tejto krsnej predstavy i vntornej ilustrcie finannho spechu
sa vm jednho da podar dosiahnu, aby sa predstava skutone
prejavila vo vaom relnom ivote (napr. vo vsledkoch). Poas tania
tejto knihy si uvedomte, ako sa to vskutonosti deje!
Vrme sa teraz opr krokov nazad. Urite si spomnate, e som

v predchdzajcom odseku psal o tom, e postupujete od vyieho
potencilu kniiemu. Myslel som tm, e postupujete vporad od:
mylienok ... (duevn rovina)

k
predstave ... (intelektulna rovina)
k
veci ...(hmotn rovina)
anie vporad od
veci (hmotn rovina)

k
mylienkam (duevn rovina)
k
predstave (intelektulna rovina)
ako ste to pravdepodobne robili vminulosti aako vek vina ud

bude robi aj vbudcnosti. Znamen to, e vina ud berie do vahy
vsledok ana jeho zklade vytvra mylienky, ktor nsledne pouije
na tvorbu predstavy. Naprklad, ak vidia, e ich bankov et je przdny
(vsledok), bud prema o nedostatku alebo strate, a potom tieto
30

mylienky pouij na vytvorenie predstavy nedostatku. Kee sa vak
predstava, ktor maj vo svojej mysli, mus prejavi v ich budcich
vsledkoch, v skutonosti zapriuj opakovan prejav prve tej
veci, po ktorej najviac netia, a to je przdny bankov et. Tento
zaarovan kruh sa tak stane naplnenm ich vlastnho osudu, o vak
rozhodne nie je spsob ivota, ktor nm Stvorite uril.
Mete si poveda, e je to plne absurdn argument, lebo

ak je bankov et przdny, tak je jednoducho przdny. Je nerelne
pozera sa na przdny bankov et aby schopn zrove si predstavi
obrovsk bohatstvo. Chcem vak, aby ste vedeli, e toto je presne ten
druh argumentcie, ktor vytvra a udriava biedu achudobu.
Muste zaa chpa, e sasn stav vho bankovho tu,

vaich trieb, vho zdravia, vho spoloenskho ivota, vho
zamestnania, at., je len hmotnm prejavom vho doterajieho
myslenia. Ak si primne elte zmeni alebo zlepi vae vsledky
vhmotnom svete, muste zmeni vae zmanie, ato okamite.
Ak si njdete as na to, aby ste skutone popremali

opredkladanch informcich, prdete kzveru, e vetko ztoho dva
dokonal zmysel. Vlastne kad, kto skutone chpe tento kreatvny
proces, vm potvrd, e vetko, o som povedal, nie je iba sprvne, ale
je to zkladn pravidlo vaej existencie je to spsob, ako Boh pracuje
skrz jednotlivca a s nm. V niektorch kruhoch sa to tie nazva
modlitba (modlitba je nieo, o sa kon medzi nebom a zemou,
slovekom acez loveka). Boh vm dal schopnos vytvori si predstavu
ohokovek, po om tite. Narodili ste sa bohat avae bohatstvo je
obsiahnut vmylienkach. Tak bute ksebe dobr, zvote si vzneen
predstavy anedovote vmu fyzickmu svetu ovlda vae myslenie.
Teraz u ahko pochopte, akho vekho omylu sa udia

dopaj. Emerson vo svojej eseji o sebadvere hovor, e zvis
je nevedomos. Inmi slovami, vidie spechy alebo vsledky
31

inch ud a potom im zvidie je vskutku nerozumn. Tto udia si
toti najprv vybrali mylienky, aby si znich vmysli vytvorili predstavu
blaha, ktor sa teraz vich ivote prejavilo. Tieto mylienky si vybrali
znekonenej ponuky, ktor je dostupn kadmu zns, teda aj vm.
Tak to myslel aj vek umelec Vincent Van Gogh, ke sa ho

ptali, ako dokzal vytvori tak ndhern dielo. Povedal, obraz si
vysnvam a potom maujem svoj sen. Inmi slovami, najprv videl
obraz vo svojej mysli, a potom tento originl zreprodukoval na pltno
olejovmi farbami. Vskutonosti teda Van Goghov originl nebol
nikdy predan! A vs poujem, ako uvaujete, dva mi to zmysel,
teraz u rozumiem.
Pred niekokmi rokmi sa jednho z mojich seminrov

zastnila Mary Snyderov z Kalifornie spolu so svojm manelom
Oscarom. Lincolnov citt, ktor mi povedala, mm odvtedy vemi rd
apodelil som sa snm u stisckami ud. Lincoln povedal, veri vo
veci, ktor mete vidie adotkn sa ich, to vbec nie je viera, ale veri
vneviditen je vazstvom apoehnanm. No nie je to krsne? Ete
raz vaka, Mary.
Verm, e teraz u chpete mdros niektorch z tchto

duevnch cvien, ktor som vm odporuil. Neustle si opakujte:
Som spen, som bohat, peniaze s prospen. Predstavte si,
o by ste robili, keby sa v nov postoj a vedomie naplno prejavili.
Predstavte si toto vek bohatstvo avs, ako ho vlastnte. Pamtajte si
vak, e peniaze s sluha avy ste pn e treba milova ud apouva
peniaze.
Predtm, ako sa dostanete vtan alej, pretajte si ete raz

kapitolu Ja a peniaze, pretoe jej optovn pretanie vm pome
vzda sa mienky o peniazoch, ktor spsobuje neprjemn pocit
vdy, ke sa o nich zane hovori. Niekokokrt denne si v mysli
prechdzajte kapitolu Ja apeniaze dovtedy, km si plne neuvedomte,
32

e premanie obohatstve vm vlastne rob dobre.
Vyhnite sa rozprvaniu s mnostvom ud o tejto novej

predstave openiazoch dovtedy, km ju sami pevne neuchopte akm
im nebudete schopn presvedivo vysvetli, o ste sa nauili. Pamtajte,
e pova negatvne poznmky od ud, ktor nerozumej pravde, vm
nijako nepome. Spsob to jedine to, e budete osebe pochybova.
Nesmiete pripusti, aby sa tak stalo, pretoe ke premate o sebe
apeniazoch, chcete si vmysli premietnu krsnu predstavu.
Dobr ivot je drah.

Existuje aj in spsob, ako i,
ktor ns toko nestoj,
avak tak ivot je nani.
panielski liehovarnci
33

34

Kapitola 2
KOKO
JE DOS?
35

KOKO JE DOS?
Vinou si udia myslia,
e tia po vom mnostve peaz,
ako je vskutonosti mon ma,
aleuspokoja sa sovea menm mnostvom,
ako by mohli dosiahnu.
Earl Nightingale
Aby tento koncept prosperity plne fungoval, muste presne

pecifikova, koko peaz chcete. Nezabdajte, e pracujete s vam
podvedomm apodvedomie nemysl, len akceptuje obrazy ansledne
im dva formu. Nesta, ak poviete, e chcete vea peaz, pretoe
nikto, au vbec nie vae vedomie, nevie, koko presne znamen vea.
Vrelo vm odporam, aby ste sa vemi serizne venovali tejto

kapitole, pretoe mylienka, ktor prina, me doslova zmeni v
ivot. Uvedomte si, e len samotn myslenie nesta. Treba kona. Prv
vec, ktor muste urobi, je rozhodn sa, koko peaz presne chcete.
Na zodpovedanie tejto otzky by zrejme bolo vhodn, aby ste si

urili, na o chcete tieto peniaze poui. Nesta jednoducho poveda,
peniaze chcem na ivobytie. Treba si uvedomi, e naa spolonos
je truktrovan spsobom, e vlda sa postar. Vinou dokonca
potou posiela eky, ie mete len tak sedie doma a stle budete
pobera dvku ivotnho minima.
Teraz si zrejme hovorte, no, viem otom, ale chcem i lepie

ako takto. Pome to teda upresni o znamen lepie? Vzhadom na
to, e tento druh cvienia bude vyadova zvaej strany ist plnovanie,
vezmite si papier aspte zoznam vetkch vec alebo innost, na
ktor plnujete min peniaze vpriebehu nasledujceho roka. Niie
36

uvdzam niekoko prkladov vzorovch kategri, ktor vm pomu
zaa spsanm vho zoznamu:
strava, njomn/hypotka, obleenie, auto, sluby, vzdelanie,

dovolenka, rekrecia, poistenie, spory
Pochopitene, je to iba zopr z mnohch monost, preto

neustle pracujte na vlastnom zozname, km nebude pln!
Anezabudnite, nevypajte sumy, ktor mate teraz. Vezmite kad
poloku zo zoznamu, predstavte si, ako chcete i aa potom vyplte
sumu, ktor vs to bude st. Naprklad, chodi na veere do retaurci
mete len pri pecilnych prleitostiach, ale mete si tie predstavi,
e si prjemn veer vretaurcii svynikajcimi slubami, ete lepm
jedlom akrovskm prostredm, doprajete kad tde. Koko by to
stlo? To je suma, ktor hadte.
Mete ma auto, ktor sa opotrebva, starne a vykazuje

znmky korzie, ale mete si predstavi, e ofrujete plne nov auto
poda vho vberu, amente ho za novie kad rok i dva. Koko by
to stlo? Nezabdajte na to, e nebudete i vene, atie, e nejde ani
ocvin jazdu. Ide ov ivot, avy by ste si ho mali uva vplnom
rozsahu. Preto by sme mali ma dostatok peaz potrebnch na to, aby
ste si dopriali vetko, o budete chcie aili svoj ivot tak, ako to chcete.
Musm vs vak upozorni, e nie je nezvyajn, ak vs vaa

myse bude vtomto ohade klama. Pomyslte si, toto je ialen. Nikdy
nebudem ma toko peaz, aby som il tak, ako tto kniha odpora.
Chcem vm vak pripomen, e existuje vea ud, ktor maj dos
peaz, aby prve tak ili, hoci sa stmito peniazmi ani nenarodili, ani
im ich nikto neodkzal. Narodili sa bohat vtom zmysle, e dostali
od Boha schopnos uspie (dostal ju kad lovek), ale ako vina ud,
v istej chvli zostali celkom bez peaz. Pochopte, e vy tie mete
uspie auspejete, ak budete kona tak, ako tto kniha odpora.
37

Ako toto pem, musm na pr riadkov odboi apripomen
vm, e mte vo svojom vntri asn bohatstvo v podobe talentu
aschopnost, ktor akaj len na to, aby sa prejavili. Vtejto svislosti
si ivo spomnam, ako som pred niekokmi rokmi poval psku
Earla Nightingalea na tmu Postoj. Tto psku som poval doslova
stokrt, bola tam as, kde povedal, prve tu a teraz sa dostvame
k vemi zvltnej skutonosti. Mme tendenciu minimalizova veci,
ktor vieme urobi, ciele, ktor meme dosiahnu, ale jednako, z
nejakho rovnako zvltneho dvodu si myslme, e in doku robi
veci, ktor my nedokeme. Earl alej pokraoval, chcem, aby
ste vedeli, e to nie je pravda. Mte v sebe obrovsk zsobu talentu
aschopnost amete dosiahnu vetko, o chcete.
Nebudem radej ani uvaova nad tm, kokokrt som poval

tto as bez toho, aby som skutone rozumel, o tm myslel. Zrazu
vak jednho da, ke som sa zapoval, v kadej bunke mjho mozgu
zarezonovala pravdivos toho, o povedal. Nhle som si uvedomil, na
o naral avhbke due som vedel, e ak to doku in, dokem to
aj ja, ak budem ochotn zaplati urit cenu. Pochopte, prosm, e aj vy
to dokete, pretoe Earlove slov rovnako platia na vs ako na ma.
as ceny, ktor muste zaplati, je prs na to...
Koko je dos?
Nem to by prv slo, ktor vm napadne. Porozmajte nad

nm pretoe ke skonte, budete radi, e ste tak urobili. Bao viac,
toto cvienie tie prinesie vaej mysli viac pokory. Mono si myslte, e
tto as sa vs vbec netka, pretoe ste u prli hlboko vmnuse na
to, aby ste zaali hromadi slun obnos peaz. Urite vs vak pote,
e mm pre vs rieenie, ktor vm pome vysporiada sa aj stmto
problmom. V mnohch situcich a t vaa me by jednou
znich sa lovek me sta bohatm, ike nikdy nezarob oni viac,
ako zarba dnes. U samotn tto mylienka by vs mala povzbudi
valom tan.
38

Teraz by ste u mali ma svoj zoznam dokonen amali by ste
dospie ku konkrtnemu slu, preto si vezmite pero a zapte ho na
papier vekmi hrubmi slicami. Teraz toto slo vypustite z hlavy
apome spolu kalej vemi dleitej mylienke. Uvedomte si, e hoci
tto mylienka nemus plati konkrtne pre vs aspo vsasnosti
urite bude plati pre mnohch itateov. Ak aj neplat pre vau
pecifick situciu, stoj za uvenie, urite toti mte vea priateov
ablzkych, na ktorch sa vzahuje, asktormi ju budete mc zdiea.
Vysvetlm vm tto mylienku tak, ako keby ste boli enat/

vydat osoba s rodinou, v ktorej ste bu jedinm iviteom, alebo
dleitm prispievateom do jej rozpotu.
Jednm z hlavnch dvodov, preo chcete ist mnostvo

peaz je, e tite zabezpei vau rodinu, ato nie iba vprimeranej
miere. Chcete, aby ili ivot naplno. Uvedomte si preto, e ak poas
svojho ivota budete nasledova pln nartnut vtejto knihe, budete
schopn dosiahnu, o chcete, prve so zreteom na vau rodinu. Ak
sa vak zastavte azamyslte sa, pravdepodobne budete shlasi, e by
ste chceli zabezpei svojej rodine dobr ivot, aj keby vs tu zrazu
nebolo, vak no? Zo artu mete poveda, nie, koho by u len
zaujmalo, o sa stane, ke on u tu nebude? Ale toto nie s arty, je to
vemi vna vec. Samozrejme, e vs to zaujma viem to avy to viete
tie!
Teraz ste iv azdrav, preto si mete blahobyt zabezpei. Ale

o ak zomriete, alebo zostanete trvalo invalidn? Spolonos pamt
aj na takto situcie, preto mme k dispozcii ivotn poistenie aj
nemocensk poistenie.
Pome ale nasp k vmu mysleniu mono si hovorte,

ivotn poistenie ak zlodejina! Tento Bob Proctor asi nevie, je.
Dovolm si tvrdi, e ak ide oivotn poistenie, mem sa prehlsi za
odbornka, nakoko som necelch desa rokov usporadval seminre
39

v oblasti poisovnctva, priom tmito seminrmi prelo takmer 50
tisc ud ztohto odboru. Mem vs preto uisti, e pribline 95% ud,
sktormi sa rozprvate, vbec nerozumie problematike poistenia, ato
nehovorm nezmysly. Ak predpokladme, e mnoh z tchto ud
zastvaj vznamn funkcie v obchode a priemysle, vo vlde alebo
inch profesich, prve vaka ich postaveniu by bolo vemi jednoduch
sa domnieva, e vedia, oom hovoria. Smutnm faktom vak je, e
mnoh znich s bu zle informovan alebo plne neinformovan, ak sa
jedn odleit tmu ivotnho poistenia.
Pochopte, neexistuje iadny in spsob, ako nahradi v

prjem a vytvori ist a okamit majetok, ako je ivotn poistenie.
tatistiky naznauj, e hoci je vina ud poisten, prevan
vina ud (minimlne 90%) je poisten nedostatone. To znamen,
e ak takto udia zomr, zanechaj za sebou iba dostatok peaz
na zaplatenie svojho pohrebu a mono ete dos peaz na pokrytie
ivotnch nkladov ich rodiny na jedin rok! Smutn na tom je, e za
relatvne mal iastku tto udia mohli ma svoje finann zleitosti
nastaven takm spsobom, e ak by sa im nieo stalo, ich pean
ciele by ich rodiny dosiahli automaticky.
Kee tto kniha vm m pomc dosiahnu pevn finann

cie, ctil som morlnu povinnos zahrn sem aj informciu oivotnom
poisten. Kniha by bez nej nemohla by pln.
(Majte na pamti, e existuj iba dva spsoby, ako zarobi

peniaze: bu pracuj udia, alebo pracuj peniaze.)
Pote vs, e zvyok tejto knihy je uren osobe, ktor je

pripraven I.
40

Rozkvitnite tam, kde ste boli zasaden zanite teraz!
Kedy zanete i ten prav ivot? Je to otzka, ktor sa u

ptate samch seba? Zanate prve teraz.
V prvom rade odpovedzte na nasledujce otzky:
Ako asto platte et za telefn?

Ako asto platte njom alebo hypotku?
Ako asto platte za nkup vpotravinch?
Ako asto platte za palivo do vho auta?
Ako asto platte svojmu lekrovi?
Ako asto platte sami sebe?
Posledn otzka me znie udne, vak? Ale uvedomujete si,

e menej ako 5 ud zo 100 plat samm sebe? Ak by ste sa sptali tch
zvynch 95, preo tak nerobia, pravdepodobne by vm povedali, e
ke vyplatia vetkch ostatnch, pre seba im u ni nezostane.
T tyria alebo piati udia zo 100, ktor platia sami sebe,

nali rieenie tohto problmu. Napriek tomu si dnes u len mlokto
uvedomuje silu mylienky, ktor je aplikovan u po stroia. Ptate
sa, ak je to mylienka? Zjednoduene to meme poveda takto:
NAJSKR platia sami sebe!
(Znme tie pod pojmom Babylonsk zkon finannho

spechu.)
as toho, o zarobte, si nechajte pre seba
Ak sa nad tm zamyslte, muste uzna, e tento zkon (alebo

princp) dva skuton zmysel. Dovolm si ho preto zopakova as
toho, o zarobte, si nechajte pre seba! Konkrtne, pre seba si nechajte
41

peniaze, ktor zarobte v pondelok rno. Tieto peniaze by mali by
vkladan na pecilny et, ku ktormu nemte plne jednoduch
prstup.
V et finannej nezvislosti
V zrobok zpondelajieho rna pravdepodobne zodpoved

desiatim percentm vho celkovho prjmu. Sebe by ste teda mali
hne na zaiatku zaplati minimlne desa percent (ateda nie a po
tom, ako s zaplaten vetci ostatn).
Z vho tu finannej nezvislosti zaplate v prvom rade

poistn, pretoe prve tento nstroj vytvra v okamit majetok.
Zvyok tchto peaz potom odlote na spory, a km vistom bode
nebudete ma naakumulovan dostaton kapitl na uskutonenie
rozumnej investcie. A pamtajte si, nedotkate sa tohto tu aani
roku, ktor vynesie. Vo vemi krtkom ase budete svedkami pokroku
postaujceho na zskanie motivcie ainpircie, ktor potrebujete, aby
ste mohli pokraova. Navye vedomie, e mte kdispozcii okamit
majetok pre prpad, e by sa vm nieo stalo, prinesie ete v pokoj
vaej dui.
Program riadneho splcania dlhu
Mono ste u mali dlhy, ktor zdanlivo zhltli cel vau vplatu,
atak vm neostalo ni pre seba. Pochopte vak jedno tchto dlhov sa
mete zbavi. (Hoci suma dlhu, ktor vm vznikla, bude samozrejme
urova dobu, za ktor si vyistte tt.) Pre ely nasledujcej
debaty muste povaova vau hypotku alebo spltku domu (o je
pravdepodobne jeden z vaich najvych mesanch nkladov) za
investciu, NIE ZA DLH.
42

et oddlenia
Vetky peniaze, ktor zarobte vpondelok popoludn avutorok

rno, by mali s rovno na v et oddlenia. Tto suma predstavuje
dvadsa percent vho prjmu. Mali by ste sa posadi a napsa list
vetkm svojim veriteom, vktorom ich oboznmite osvojich plnoch.
Ete predtm, ako tento list odolete, mali by ste si najprv

vypracova zoznam vetkch vaich veriteov, aby ste vedeli uri, ak
podiel ztchto dvadsiatich percent by dostal kad znich. Mono to
bude viac peaz, ako momentlne dostvaj, amono to bude menej,
no akokovek to vyjde, vdy to bude ist suma peaz, ktor kad
znich dostane. Kadopdne, nech je suma pre nich uren akkovek,
dostva ju bud pravidelne vpresne stanovench termnoch.
Niie uvdzam vzorov list, ktor vm me posli ako

pomcka pri vypracovan vho vlastnho listu:
Ven pani, ven pn,
Ako viete, mm voi Vm zvzok vo vke

______$, ktor sa Vm zavzujem splati plne,
vrtane roku. Za elom dosiahnutia tohto ciea som
za posledn dni vypracoval pln dosiahnutia finannej
stability. Ztoho dvodu som si zaloil et oddlenia,
na ktor pravidelne vkladm sumu vo vke dvadsa
percent svojho prjmu. To mi umon ma dostaton
zdroj ivobytia bez obv astresu, azabrni mi valom
prehlbovan dlhov.
Kad tde (mesiac) dostanete ek na

______$ zmjho tu oddlenia, a km nebude mj
zvzok voi Vm vyrovnan. Som si vedom toho, e
43

toto nie je iastka, na splcan ktorej sme sa pvodne
dohodli, no som si ist, e pochopte a ocente moje
konanie.
V prpade akchkovek otzok ma nevhajte

kontaktova. Som povzbuden mojimi novmi plnmi,
a ak by ste mali zujem ich so mnou prekonzultova
a mohli by pomc aj alm Vaim dlnkom, vemi
rd tak urobm.
Vopred Vm akujem za spoluprcu.

Prajem krsny de!
Sctou,
John Doe
Pochopte, e list pre veritea je kontatovanm skutonosti

anie poiadavkou ste to vy, kto je zodpovedn za vae financie, nie
vai veritelia!
Dbajte na to, aby boli vae listy napsan hadne, prilote aj

vau prv nov platbu spolu so sprievodnm listom. Muste si uvedomi,
e existuje aj nejak anca, e niektor osoby svami nebud chcie
spolupracova. Mu zjs aj tak aleko, e vm zatelefonuj abud sa
vs snai zastrai hrozbami podania aloby na sd, at. Ja vs vak
prosm, stojte si za svojm, pretoe neexistuje tak sd vcelej krajine,
ktor by vm nezagratuloval, ke mu objasnte cel v pln finann
nezvislos. Uvidte tie, e 95% ud, ktorm napete, bude ochotne
spolupracova.
Mete sa potapka po pleci, pretoe od tohto momentu ste

na dobrej ceste, aby ste zaali plne nov ivot!
44

Pome si strune zrekapitulova, o vetko ste doteraz dokzali:
1. Mte k dispozcii okamit majetok, ak by sa vm okovek
stalo.
2. Mte zaloen sporiaci et.
3. Platte sami sebe.
4. Vytvorili ste si program pravidelnho splcania dlhov.
5. Mte k dispozcii 70% svojho prjmu na ivobytie, na chod
domcnosti ana zbavu.
6. Vaa myse je ist a pripraven prijma alie prevratn
mylienky, sktormi sa stretnete alej vtejto knihe.
Od tejto chvle u nikdy viac nemyslite na dlhy. Nezabdajte,

e o vetko je u postaran, preto sa sstrete na v sporiaci et
a sledujte, ako rastie. Opakujte si som bohat, peniaze s dobr,
pouvam peniaze amilujem ud.
Obrazne povedan, da vae sasn financie do poriadku

je vemi podobn ako pripravi vae auto na cestu, na ktor sa
chystte vyda. Uvedomte si, e od tej chvle ste aj vy pripraven na
cestu. Ahoci mono teraz zarbate sumu x dolrov rone, vmysli
si muste premieta obrazy, ako u mte nov ron prjem, ktor ste
vykalkulovali na zklade svojich potrieb aby ste si kpili veci, ktor
chcete aili svoj ivot tak, ako chcete.
Ak sa skutone chcete sta finanne nezvislmi adoteraz ste

ete nepopracovali na uvedench mylienkach, odporam vm, aby
ste tak ihne urobili. Na pokraovanie v tan alej kapitoly je to
doslova nevyhnutn. Vopanom prpade by to bolo akoby ste vyrazili
na cestu spolovinm potom valcov vaute. Mete si by takmer ist,
e auto by sa pokazilo azabrnilo by vm tak vdosiahnut vytenho
ciea cesty. Ak sa vak uistte, e vetko je v plnom poriadku
a pripraven, mete si vydchnu a byt pokojn, nakoko viete, e
svoj cie dosiahnete, atak si mete vychutnva okolit krajinu poas
cesty.
45

Ak sa vm bude zda loha da v finann svet do
poriadku a pripravi ho na tto vzruujcu cestu pre vs ako
jednotlivcov nezvldnuten, urite by som vm odporuil vyhada
pomoc profesionla (je to nieo, o takmer vetci bohat udia robia).
Znamen to, e bohat jednotlivci nasleduj rady finannch expertov.
Vprincpe je to podobn situcii, ke je lovek chor aradej vyhad
pomoc usksenho odbornka lekra. Mali by ste tie ma na pamti,
e aj zdrav udia, ak s rozumn, chodia k lekrovi na pravideln
preventvnu prehliadku. Inmi slovami, nepotrebujete vdy ochorie
na to, aby sa vm uavilo actili ste sa lepie.
U raz som uviedol, e len vemi mlo ud sa vbec poksi

oprieskum azhodnotenie oblasti finannho plnovania.
Mali by ste vyhada kompetentnho finannho poradcu,

vpodstate rovnakm spsobom, akm by ste hadali pomoc vo veciach
prvnej povahy. Vkadom meste funguj spolonosti, ktor poskytuj
tento typ finannch sluieb. Vuritch koninch me by aie ich
njs, ony tam vak s, len ich treba pohada.
Mal som t es by npomocn pri rozbiehan prve takej

spolonosti vmeste Toronto vKanade vroku 1979 (nzov spolonosti
je The McCrary Group). Dnes m tto spolonos takmer p tisc
astnch klientov, ktor s na ceste k finannej nezvislosti. The
McCrary Group upozoruje vetkch svojich klientov na dleit
skutonos finannho charakteru, ktor by som teraz s vami rd
zdieal.
Tou skutonosou je, e udia spadaj do troch rznych

kategri svisiacich sfinanciami:
1. stav deficitu (zadlenos)

2. rovnovny stav (prevanie, ale bez dlhov)
3. stav prebytku
46

Bolo by vemi jednoduch presvedi samch seba, aby ste
verili tomu, e ak by lovek patril do kategrie jeden alebo dva, musel
by zaa zarba viac peaz na to, aby mohol automaticky postpi
do tretej kategrie. To vak samozrejme nie je nevyhnutne pravda.
Pretoe ak sa osoba nachdza vstave deficitu, znamen to, e zvykne
ma viac peaz, ako zarob. Podobne, ak je v stave rovnovhy,
zvykne min vetky peniaze, ktor zarob. Kee vetci podliehame
svojim nvykom, vyplva z toho, vy zrobok nevyhnutne nemus
zmeni nau finann situciu. Je vemi dleit, e ke si rozmyslte,
koko je dos, vytvorte si (alebo si nechte vytvori) zrove nov
finann pln, ktor vs donti sprva sa disciplinovane minimlne
na mesiac alebo dva a km si pomocou neho nevytvorte plne nov
ivotn nvyky.
alia kapitola s nzvom Tvorca predstavy vm pome

pochopi, ako apreo muste zaa vidie samch seba, ako u zarbate
tto nov definovan sumu peaz. Teraz vak majte na pamti najm
to, e ak sa zvi v prjem, zvi sa aj tch desa percent, ktor
etrte aaj tch dvadsa percent, ktor putuj na et oddlenia, a to
znamen, e budete schopn zbavi sa svojich dlhov rchlejie. Navye
vm zostane 90% vho prjmu na ivobytie. (U vs vidm, ak ste
touto predstavou naden!)
47

48

Kapitola 3
TVORCA
PREDSTAVY
49

Je to na mne
Tu atam sa nechm odradi,
ke na nebi s ed mraky,
a km nepomyslm na veci,
ktor sa udiali vera.
Nemyslm de predtm,
ani de pred mesiacom,
ale vetky verajky, vktorch
som dostal ancu rs.
Premam nad monosami,
ktor som nechal zomrie,
aj nad tmi, o som vyuil,
predtm, ako preli okolo ma.
Pamtm si, e minulos
priniesla vea neprjemnch situci,
ale nejako som to vydral
azdalo sa, e budcnos bude vporiadku.
Apripomnam sm sebe,
e som schopn aslobodn
amj spech aastie
zleia skutone len na mne.
James J. Metcalfe
50

TVORCA PREDSTAVY
Mylienky zhrnut v tejto kapitole by mohli by pre vs
prelomov, pretoe tvorba predstavy, ak ju pevne uchopme, je
skutone dynamick proces.
Pred mnohmi rokmi som v Ohiu prednal vekej skupine

obchodnkov, ke ma zrazu star dentlmen zpublika zastavil prve
vo vysvetovan koncepcie tvorby predstavy. Postavil sa a oznmil
publiku, e jemu trvalo 65 rokov, km pochopil tento proces. Spomenul,
e oom tal, premal, dokonca rozprval, ale nikdy ho skutone
nepochopil, a km nemal 65 rokov.
Preto vm chcem navrhn, aby ste si pretali tto kapitolu

aj viackrt, pretoe vina ud nikdy poas celho svojho ivota
skutone nepochop silu tvorenia predstv. Vtejto knihe dvame dan
mylienku do svislosti speniazmi, no chcem, aby ste vedeli, e len
o skutone pochopte proces tvorby predstavy, mete ho efektvne
poui na vetko, po om tite.
Nedokem vm uvies presn dtum, kedy som tto

koncepciu pochopil ja sm, no mem vm poveda, e to malo na
mj ivot v vplyv ako okovek, o som sa kedy nauil.
Znalos tvorby predstavy eliminuje z vho ivota sperenie

posunom od roviny saivosti ku kreatvnej rovine. Preto skoro
pochopte, e v skutonosti jedinm sperom, ktorho kedy budete
ma, bude vaa vlastn nevedomos.
Som skutone naden touto mylienkou. Presnejie, mal by

som pravdepodobne poveda, e zdieanie tejto koncepcie svami ma
nadchna, pretoe viem, ako me zlepi v ivot po kadej jeho
strnke. primne, vemi rd sledujem ud, ako rast a rozvjaj sa
51

prostrednctvom novch mylienok objavench ich vedomm.
Predtm, ako do hbky rozoberiem dan mylienku,
prosm, pochopte, e kad vyuva koncepciu tvorby predstv, a to
u odjakiva. Vetko, o vm kedy vstpilo do ivota, je priamym
dsledkom tohto procesu. Ak by ste uznali vae dosiahnut vsledky,
pochopili by ste, e ste u tento asn duevn nstroj uplatnili. Len
sa pozrite na vsledky, ktor dosiahne vina ud. Vo veobecnosti
by sa dalo poveda, e oni oividne svoju schopnos tvorby predstv
takmer vdy vyuij nesprvnym spsobom.
Vy ste tvorca predstavy
Vina nboenstiev u, e Boh je zodpovedn za stvorenie

vetkho na tomto svete a ja s tmto tvrdenm mem len shlasi.
udsk bytosti ako spolutvorcovia napriek tomu musia zna
zodpovednos za to, O vich ivotoch Boh kon.
Kaz afarmr
Vemi dobre to objasuje prbeh, ktor som raz poul. Pred

mnohmi rokmi kaz ofroval po odahlej ceste, ke zrazu narazil
na ndhern farmu. Farma bola udriavan v dokonalom stave.
O ploty bolo dobre postaran, roda sa iarivo zelenela a hoci dom
stl alej od cesty, bolo plne zrejm, e mal isto nov, erstv biely
nter. Pestovan kvetinov zhony obklopovali dom arozprestierali sa
po oboch stranch irokej prjazdovej cesty. Rovnako sa vhadnom
rade po oboch stranch cesty tili vysok zelen topole siahajce a
po malebn modr oblohu. Trvniky okolo domu boli sto zelen
aupraven tak starostlivo, ako ani iadne golfov ihrisko nie je. Cel
tento obraz by sa vo svojej dych vyrajcej ndhere asne vynmal
na pohadnici.
Potom sa kaz uprene zahadel napravo, na druh stranu cesty.

Polia tam boli pooran, zem bola najernejia, ak kedy videl a tie
52

asol nad tm, ako hadne boli zoran brzdy vradoch rovnch
ako nry na bielize. V diake kaz uvidel farmra so slamenm
klobkom na hlave avbledomodrch montrkach, ako sed na svojom
traktore. Zdalo sa, e farmr oral a hbal sa smerom k ceste. Kee
kaz sa nikam obzvl neponhal, odstavil svoje auto na kraj vozovky,
vyiel zneho akral kplotu. Ke knemu doiel, iba ticho stl auval
si ahk vnok, tepl slnen le aobdivoval krsu farmy afarmrove
dokonale rovn brzdy.
Ke sa farmr prepracoval a kceste, vimol si kaza, ako sa

opiera o plot. Zastavil teda traktor, zoskoil z neho a pomaly kral
smerom ku kazovi. Ke sa u blil, kaz sa usmial, zdvihol ruku na
pozdrav apovedal, dobr lovee, Boh vs poehnal krsnou farmou.
Farmr podiiel knemu azvrecka vytiahol svojimi vekmi

zjazvenmi a mozonatmi rukami star erveno-bielu bodkovan
vreckovku. Zodvihol ruku a utrel si pot zo slnkom splenho ela,
avak stle mlky. Druhou rukou si jemne vytiahol zst dlh steblo
slamy, ktor sa mu poas chdze vstach hompalo avlnilo.
Chvu stl vtichosti spohadom upretm na kaza apotom

prehovoril. Pomalm, pevnm hlasom odpovedal, mte pravdu, Ote.
Boh ma poehnal touto krsnou farmou, no keby ste ju len mohli vidie
vtedy, km ju mal sm pre seba!
Pochopte, e predstavy s duevn obrazy vytvoren

zmylienok avzneenos mysle spova vjej schopnosti myslie. To
znamen, e me pouva mylienky avytvori znich predstavu, ak
si vyberie.
Teraz sa chvu pohrajte so svojou mysou auvedomte si, ako

mete strieda a premieta si v mysli jeden obraz za druhm. Je to
takmer ako keby ste vo svojom vntri sedeli vo vekom divadle aboli
ste zrove autorom, producentom aj reisrom filmu, ktor sledujete.
53

Vo svojej asnej knihe snzvom Veda obohatstve aako ho
zska (The Science of Getting Rich), ktor som tal pred mnohmi
rokmi, autor Wallace D. Wattles odkazoval na toto myslenie, ktor
prenik, presakuje a vypa medzery vesmru. Je to naozaj tak,
mylienky s vade okolo ns a naa myse tak z nich me erpa
avytvra si akkovek predstavy poda vlastnho vberu.
Uvedomte si teraz tento fakt. Vetkmu, o robme, predchdza

predstava. Mylienkami si najskr vytvorme obraz predstavu aa
potom sa pustme do prce.
Zhotovenie prvej stoliky
Zamyslite sa na chvku, ako bola vytvoren prv stolika.

Ako viete, na stolikch sme nesedvali odjakiva. Predpokladm,
e pred mnohmi a mnohmi rokmi, ke sa svet zaal stva
civilizovanm, istho loveka prestalo bavi sedie na zemi. Ktokovek
bol tento lovek, zrejme zaal myslie a predstavil si vo svojej mysli
obraz. Pravdepodobne videl sm seba, ako sed na nieom, nohy mu
visia dolu achrbtom sa oosi opiera. Takto predstava sa mu zapila,
pretoe by to bola pohodln poloha na sedenie, urite omnoho
pohodlnejia ako sedie na zemi a kolenami si podopiera bradu!
Kee sa mu tto predstava pila, asto na u myslel, a km

sa naplno neprejavila jeho tba tto vec ma. Tba ho povzbudila
kinnosti apredstavujc si ju vmysli zaal tvori nieo mimo neho
v jeho fyzickom svete o najvernejiu repliku jeho vymyslenej
predstavy. Ke bola vec dokonen, sadol si na u, nohy nechal
visie a chrbt si oprel a uznal, e sa mu sed dobre. Svoj vynlez
pomenoval stolika. Slovo stolika je symbolom, ktormu prislcha
zodpovedajci obraz, a ke uvidte alebo zapoujete slovo stolika,
okamite sa vo vaej mysli premietne jej obraz/predstava. Od toho da
si aj al udia vytvrali predstavy pohodlnejch stoliiek kresiel
54

s alnenm, rozkladacch i sklpacch kresiel. Neskr sa niekomu
prilo otupno, ke na om sedel sm, tak zaal prema a vytvoril
si vmysli predstavu vemi dlhho kresla. Zostrojil ho, zapilo sa mu
apomenoval ho pohovka.
Treba pokraova? Niekoho prestalo bavi spa pod stromom

atak si v mysli vytvoril predstavu strechy nad hlavou atak alej atak
alej. Z jaskyne a do bytu. My sme si v skutonosti vytvorili svet,
vktorom ijeme.
Kolumbus si predstavil nov svet a my v om teraz ijeme.

Bratia Wrightovci si predstavili, ako sa prehame vzduchom aukzali
nm tak nov svet. Samuel Morse si predstavil, ako sa d preruova tok
energie cez kovov drty, a odvtedy poznme telegraf a morzeovku.
Kopernik si predstavoval rznorodos svetov amy sme prve tam.
Ako roky plynuli, histria zaznamenala zvery vekch

vizionrov. Vpodstate vetko, o bolo kedy vybudovan, bolo najprv
ist as len predstavou v mysli architekta. Uvedomte si, e ste tie
duchovnm architektom svojho vlastnho osudu.
Chodi do kina
Porozmajte nad tmto: Jack Nicklaus, svetoznmy golfista,

tvrd, e ani nevezme do ruky golfov palicu, pokm si v mysli
nepremietne plne jasn predstavu o tom, ako bude loptika letie
vzduchom, ako dopadne na zem akam sa nakoniec odkota. Nicklaus
to nazval chodi do kina astal sa vtom tak zrun, e sa stal znmym
po celom svete. Slva abohatstvo s jeho na poiadanie.
Vpredchdzajcej asti som odkazoval na vyhlsenie Wallace

D. Wattlesa: Existuje myslenie, ktor prenik, presakuje a vypa
medzery vesmru. Vskutonosti je toto myslenie vade okolo vs avo
vs. Uvedomte si preto naplno tto pravdu avyuite ju. Pouite ju na
55

vytvorenie konkrtneho obrazu vo vaej mysli, predstavte si seba, ako
vlastnte elan mnostvo peaz, doprajete si veci, ktor potrebujete,
aijete ivot tak, ako ho i chcete.
Osobn blahobyt
Pouvate duevn schopnosti, ktor m kad z ns. S to

presne tie ist duevn schopnosti, ktor pouval aj Kopernik, Budha
i Morse, o ktorch sme u predtm hovorili. Mono ste zvyknut
myslie si, e udia ako oni s in ako vy i ja. Chcem vak, aby ste
vedeli, e jedin rozdiel medzi vami a nimi, alebo kmkovek inm,
je iba vzjave avkonan. Vetci ijeme vrozlinch fyzickch telch
avetci tie vyuvame svoje vntorn duevn schopnosti odlinm
spsobom, no zkladn truktru mme vo svojej podstate rovnak.
Vemi dobre si uvedomujem, e mnoho profesorov a inch

odbornkov by vm tvrdilo, e vetko, o som doteraz povedal, s sam
nezmysly. Ale neveriaci, akmi oni s, vdy existovali aexistova bud
a poda mjho nzoru nie s ani dleit. Skutone vek vodcovia
sa toti plne stotouj s tm, o som tu vysvetoval v svislosti
srovnosou vetkch ud rovnosou vs avnimonch ud i u
zminulosti alebo sasnosti.
Aj Jei, ke pred 2000 rokmi konal svoje asn skutky, sa

snail poveda svetu, e aj vy mete kona dobro tak, ako ho konal
on. Dokonca zaiel ete alej, ke povedal, e vy ste dokonca schopn
ete vch vec. Verte mu, on hovoril pravdu. Niektor udia mono
povedia, e Jei to myslel inak. Ja by som vs vak chcel uisti, Jei to
myslel prve tak. Ak to vidte averte tomu dokete to.
Napoleon Hill strvil takmer cel svoj ivot tdiom psto

najspenejch ud sveta a podstatu svojich vyerpvajcich tdi
zhrnul vo svojej vnimonej knihe Mysli azbohatni. okovek, omu
myse doke porozumie auveri, me aj dosiahnu. Nie je vea ud,
56

ktor tomu veria, no prve t potvrdili pravdivos tohto tvrdenia sami
na sebe. Pome si to dokza tie.
Premietnite si v mysli predstavu blahobytu a sledujte, o sa

stane. Avak pamtajte si, e odhliadnuc od toho, ak to me by
ak, vudriavan danej predstavy osobnej prosperity muste vytrva.
Budete vemi pravdepodobne nara na rzne okolnosti, ktor vs na
ist as takmer presvedia, e sa vlastne vraciate sp, no kov je
vytrvalos. Pokraujte vudriavan predstavy vaej vlastnej prosperity
apochopte, e to, o sa teraz deje, je nieo, o sa mus sta, aby ste boli
pripraven na zskanie vytenho blaha.
Vytrvalos Napoleon Hill venuje cel jednu kapitolu vknihe

Mysli azbohatni vytrvalosti. Vtejto kapitole uvdza, slovo vytrvalos
nemus ma iaden vedaj hrdinsk vznam, ale ako vlastnos je
pre loveka tm, m je uhlk pre oce. Hill tie v alej asti tejto
kapitoly zdraznil, e jedin vec, ktor odliovala Thomasa Edisona
alebo Henryho Forda od zvyku ud na svete, bola prve vytrvalos.
Vmysli oboch tchto vekch muov bola najskr predstava ataktie
nedopustili, aby ich niekto alebo nieo odradilo boli vytrval. Jeden
osvietil svet, druh ho postavil na koles. A samozrejme, obaja boli
bohato odmenen.
V predchdzajcej kapitole som u vysvetlil, e peniaze s

odmenou za poskytnut sluby. Tto mui poskytli obrovsk slubu
milinom ud a ich odmena bola v priamej mere k jej dleitosti.
Vytvorte si teda svoju predstavu prosperity a bute vytrval. Cesta
kzhmotneniu tejto predstavy sa vm uke.
Vytrvalos sa vdy vyplca
Pred niekokmi rokmi so mnou mj priate a obchodn

partner John Kanary diskutoval oHillovej kapitole ovytrvalosti. Zdalo
sa, e sme obaja rovnako ohromen tm, ak je tto vlastnos dleit
57

a zrove potrebn pre kadho loveka, ktor sa sna dosiahnu
nejak vznamn cie. Po chvli, ke sa naa diskusia chlila ku koncu,
sme sa dohodli, e si kapitolu o vytrvalosti pretame kad de
poas nasledujcich 30 dn. Johna sa dnes ani nemusm pta, i mu
toto cvienie pomohlo som si tm ist. Tie viem, e aj mne bolo
urite vmnohch prpadoch oson.
Rd sa svami podelm ozaujmav prbeh oJohnovi Kanarym,

ktor je vemi prznan svojou podstatou, nakoko demontruje obe
silu predstavivosti, ako aj vytrvalosti.
Hoci som poznal Johna Kanaryho u zopr rokov azhovral

som sa snm pri mnohch prleitostiach, urite som ho nepoznal tak
dverne, ako ho poznm vase psania tejto knihy. Je dleit, aby som
to tu uviedol, pretoe sa na to budem neskr odvolva. Prhoda, ktor
vm vyrozprvam, sa stala vroku 1971.
Vtom ase som il vChicagu aprve som zakonil prednku

v Edmontone v Alberte. Ke som sa vrtil na izbu, na zznamnku
som si naiel odkaz, aby som zavolal Johnovi Kanarymu do Belleville
v kanadskom Ontariu. Telefont som teda optoval a po niekokch
mintach zdvorilostnho rozhovoru John povedal, e je pre neho dos
dleit, aby sa so mnou stretol, pretoe chcel so mnou prebra nieo,
o by nerd rieil cez telefn. Poiadal som Johna, aby pokal, km
sa pozriem do dira; ten vak bol udovo povedan bezndejne
natrieskan. Bol som vemi zaneprzdnen prinajmenom, takmer
kad de som mal seminr alebo prednku vdy v inom meste
Severnej Ameriky. Vysvetlil som to Johnovi apovedal som mu ,e hoci
by som ho vemi rd navtvil, skutone neviem, kedy by to mohlo
by. John bol vytrval, atak som mu povedal, pozrite sa, odchdzam
z Edmontonu do Chicaga dnes o polnoci. Aby som sa dostal do
Chicaga, musm s cez Toronto. Tam priletm o siedmej rno.
Ohodinu apdesiat mint potom odchdzam zdruhho terminlu.
Rd sa s Vami vtedy stretnem a porozprvam, nemem vm vak
58

zarui, e budem pozornm posluchom po celej noci lietania.
Tie treba spomen, e John musel vstva vemi skoro rno,
musel toti odofrova 125 m zBelleville do Toronta, aby stihol mj
prlet o 7.00. Pamtm si, e vetko, o John povedal, bolo, budem
tam.
Nasledujce rno som sedel v letiskovej kaviarni a poval

som Johnovo rozprvanie, ako chcel robi to, o som robil ja. Chcel
vies seminre. Tie ma uistil, e je pripraven zaplati ist cenu, nech
je akkovek.
Ako som ho poval, bolo to ako s populrnou piesou

vrdiu povate ju stle dokola, znova aznova. Takmer na kadom
seminri, ktor usporadvam, sa njde jednotlivec, ktor chce robi to,
o robm ja. Poul som to vBiloxi vMississippi, v Butte vMontane,
v Los Angeles, New Yorku, Monctone a Montreale vade t ist
obohrat pesnika. Teraz som bol vToronte spriateom, ktorho, ako
som u spomenul, som nepoznal ete tak dobre, aten sa ma ptal, o
m robi.
Popri tom, ako som ho poval, vmysli sa mi premietali tie

ist predstavy, ak som mal so vetkmi ostatnmi. Spomnal som na
vetko to cestovanie astrach vystpi apredna vo vekej hotelovej
sle plnej ud, ktor chceli, aby som ich nadchol, ale ktor ma zrove
vo svojom vntri odsdili, mysliac si, vie vbec tento chlapk, oom
rozprva? V mnohch prpadoch, akm bol aj seminr na tmu
obchodn dohody, som mal tyridsa mint od zaiatku do konca na
vytvorenie vzahu sniekokmi stovkami cudzch ud ana to, aby som
dosiahol ich nadenie zo samch seba.
Roky strven tanm po nociach atudovanm, roky uenia

sa anavtevovania seminrov po celom kontinente, roky prce takmer
zadarmo, len aby som sa nauil, ako udra po cel de pozornos
skupiny ud na seminri, toto boli prv veci, ktor mi preleteli mysou.
59

Trvalo mi jedens rokov, aby som sa dostal a sem.
Ale ako poviete niekomu, ako je John, nie, nemete to
zvldnu, ak vs poiada o radu, anajm, ak zkladom vho uenia
je, e lovek me dokza okovek? Lene ako by ste mu mohli
poveda no, ke nikto, koho poznte, svnimkou dvoch alebo troch
okrem vs, si nedoke renctvom zarobi na ivobytie, pokia to teda
nie je znma osobnos. (Ale to je u plne in prbeh.)
Ke John Kanary skonil, povedal som mu to, o som povedal

aj vetkm ostatnm: no, mete to zvldnu, ale je to ak. Muste
stm pota, John. Je to ak. Budete musie strvi obrovsk mnostvo
asu tdiom, pretoe nielene muste vedie, o poveda, muste aj
vedie zodpoveda tisc otzok svisiacich svam vkladom. Niektor
otzky vm poloia odbornci lekri, ininieri aprvnici ktor vo
vine prpadov vedia, o om hovoria. Take muste nielen hovori
pravdu, ale by aj presvediv, inak mete strati dveru celho svojho
publika. Sta, aby sa vm to stalo len prkrt aste zkola von.
Nielene muste tieto mylienky ma natudovan, ale muste

ich aj pouva, inak vae prejavy nebud presvediv. (Nehadiac na
skutonos, e budete chodiacim fyzickm protikladom k tomu, o
ute.) Nem to aleko od nemonho, aby naprklad chor lovek uil
ozdrav.
Muste vsebe njs schopnos robi show aovlda svoj hlas,

a tak alej a tak alej. V skratke, John, na kadho jednho, kto to
doke, pripad tisc tch, ktor zlyhaj.
Zvyajne, ke sa rieia tieto otzky, dotyn osoba je stle

odhodlan pokraova, ale u nikdy o nej nebudete pou. John
nebol vnimkou, vtom zmysle, e bol odhodlan pokraova. Avak
v kadom inom smere vnimkou bol. Stretli sme sa znova. Povedal
som mu, o m ta arobi aon to vetko tal arobil. John pretal
stovky knh doslova ich hltal. Narozprval si ich na psky a tie
60

potom poval vaute. Na svoje vlastn nklady ma sprevdzal po celej
krajine asedel na stovkch seminrov. Vypsal tiscky strn poznmok
a horlivo ich tudoval.
Napokon som ho nechal, nech otvra a ukonuje seminre.

Potom sm viedol as seminra. Na zaiatku bol pln strachu, bol
plne mokr. Niekedy sa vemi trpil tm, o si o om publikum
pomysl, a zabudol vetko, o vedel, aako iste viete, publikum vie by
vemi krut. Napriek tomuto vetkmu pokraoval. (Majte na pamti,
e ho toto vetko stlo peniaze, kee plat za to nedostval.)
John Kanary si vytvoril predstavu sm o sebe, ako rob to,

o robm ja a nevzdal to. Bol vytrval, a to fungovalo. Funguje to
odjakiva avdy aj bude. Dnes u si zskal repekt mnohch najvch
svetovch korporci. Prednal takmer vkadom vznamnom meste
vSevernej Amerike. Taktie u za jeden de stihol zarobi viac peaz,
ako zarbal rone, ke som ho po prvkrt stretol!
Ak vm niekto sviacermi titulmi pred menom i za menom

povie, e tvorenie predstavy a vytrvalos nefunguj, len sa sptajte
Johna Kanaryho. Povie vm, viem, e vy to dokete, pretoe ja som
to dokzal!
Philip Nacola, kaz zo Santa Anny vKalifornii, mal vjednu

nedeu kze o podobnej mylienke, a ja som mal to astie si ju
vypou, ke som tam il. Povedal, radej sstrete svoju myse na
vyie predstavy, ako na niie starosti. Uvedomujem si, e nie je vdy
jednoduch tak urobi, ale iste sa to vemi oplca osobe, ktor na to
vyvinie vntorn silu, ato je prve to potrebn vntorn sila.
Vytvorte si teraz svoju predstavu avyvite vntorn silu na jej

udranie.
Pred niekokmi rokmi, ete pred smrou Napoleona Hilla,
61

Earl Nightingale zhrnul anahral Mysli azbohatni na platu. Na konci
pn Hill zznam uzavrel slovami, na tomto mieste vm podvam ruku
ako priate, preto mi dovote, aby som vs upozornil, nehadajte svoju
prleitos niekde aleko, ale natiahnite ruku a chopte sa jej presne
tam, kde ste.
Wattles povedal, takto uvaovanie presakuje aprenik cel

vesmr. Obaja nm hovoria to ist. Tak si vytvorte svoju predstavu
teraz, presne tam, kde sa nachdzate. Ani neakajte, km dotate
cel knihu. Vytvorte si ju teraz aalie strany vknihe vm ju pomu
posilni. Dokonca to nemuste ani ska, iba nechajte predstavu
ovaom bohatstve vzna sa stredom vho vedomia. U je tu, tak ju
nechajme, nech sa prejav.
Po mnoho rokov som si dostatone uvedomoval silu, ktor

prdi lovekom, aby dosiahol blaho, ak si vmysli uchov svoju vlastn
predstavu. Tto asn pravda je zodpovedn za mnoho vnimonch
vec vmojom vlastnom ivote. Navye som videl vea prkladov toho,
o doke nleit predstava urobi vivotoch inch ud.
Prbeh Paula Hutseyho
Bol by som nepozorn, ak by som uzavrel tto kapitolu bez

toho, aby som sa svami podelil o prbeh Paula Hutseyho. Vetko sa
zaalo, ke mi zatelefonoval Charlie Beck, viceprezident predaja pre
juhozpadn poboku poisovne Prudential (Prudential Insurance
Company of America) z Houstonu v Texase. Oslovil ma, aby som
prednal na regionlnych obchodnch konferencich, ktor sa mali
kona v kanadskom Toronte. Ozrejmil, e maj tyri rzne reginy
akad regin sa na tri dni zapoj do konferencie. (To znamenalo, e
chc, aby som pracoval vToronte pribline 12 dn.) Hoci som vtom
ase il vLos Angeles, Toronto je moje rodn mesto mesto, kde som
vyrastal. Cel moja rodina apriatelia ili tam, take tento npad sa mi
prirodzene zapil. Sptal som sa ete Charlieho, koko asu budem
62

ma na svoj program aon povedal, asi hodinu. Myslm, e tu stoj
za zmienku, e som si doteraz neosvojil spsob, ako niekoho naui o
najviac za jedin hodinu, ato som mu povedal. Vysvetlil som mu, e
ak by mi dal na program dve rna skadm reginom rd prdem
aurobm pre neho tto prcu. iadal som dve apol hodiny kad rno.
Charlieho juansk przvuk zrazu preruil jeho primn

srden smiech, ke mi vysvetlil, e v storonej histrii firmy ete
nikdy nieo tak neurobili. Vetci ich riadiaci pracovnci sa musia
zastova programu, a preto nikdy nikomu nedali tak vea asu.
Ja som si vak pevne stl za svojm. Dal som mu men niekokch
alch viceprezidentov zjeho spolonosti, pre ktorch som pracoval
anavrhol som, aby im zavolal asptal sa, i tento mj npad m nejak
opodstatnenie. Telefn som skladal skr neochotne, pretoe som t
prcu vemi chcel. Musm prizna, e o to viac som bol prekvapen,
ke mi zavolal jeden zCharlieho asistentov, e id do toho. Tie mi
povedal, e nerozumie, ako ao som Charliemu povedal, ale daj mi
na program dve rna. Okamite som si zaumienil, e tmto uom
zanechm nieo pecilne a ak sa rozhodn to vyui, bud mc
doslova za noc zmeni svoje ivoty. (Nehovoriac otom, o by to urobilo
sich predajnosou.) Mal som vplne predna osile predstavy, alebo
presnejie, osile vlastnej predstavy osebe avhodch, ktor pozitvna
predstava prina.
Poas zhrnutia mjho programu pre jeden z reginov ku

mne priiel dentlmen a povedal, e sa so mnou nutne potrebuje
rozprva. Povedal, e m ist problm a mal pocit, e ja mm na
tento jeho problm odpove, bol toti naden mylienkami, ktor
som odprezentoval poas seminra. Kadho z tchto zhromaden
sa zastnilo pribline 200 ud, a tak som sa tomuto muovi snail
vysvetli, e mnoh znich sa so mnou chc rozprva, no zasovho
hadiska sa nemem venova kadmu znich individulne. Tie som
mu ozrejmil, e mm alie stretnutie amusm ihne ods, aby som
tam bol naas. Napriek tomu bol vytrval, tak som shlasil, aby sme sa
63

nasledujce rno stretli pri raajkch vkaviarni.
Pamtm si nae stretnutie, akoby to bolo len vera. Sadli sme
si, hne za dverami kaviarne v hoteli Hyat House na Avenue Road.
Hne ako sme si sadli, zaal rozprva. Oznmil mi, e najskr mi mus
poveda nieo osebe, aby som mohol lepie pochopi jeho problm.
Nechcel, aby som si myslel, e sa chvast, no bolo nutn, aby som bol
informovan.
Na zaiatok mi povedal, e je dobr lovek, o som vak ja

vedel hne, ako som sa naho pozrel. Ctil som to z neho. Potom
pokraoval vysvetlenm, e pracuje pre Prudential viac ako 20 rokov,
e okrem dvoch rokov psob cel ten as v manamente a uzavrel
to slovami, som dobr manar. alej uviedol, e dosahuje dobr
vsledky, m pod sebou kvalitnch ud aje repektovan aj riadiacimi
pracovnkmi spolonosti. Prve v tej chvli voli do miestnosti
Charlie Beck aDick Merrill, senior viceprezident zHoustonu. Podili
knmu stolu, zagratulovali Paulovi, prehodili snami pr slov aodili
kvlastnmu stolu. Paul aja sme si op sadli azhrnuli nau dovtedajiu
konverzciu. Povedal, to, o povedali, mysleli vne. Vedel som, e
je to pravda anie len lichtka. Bola to primn, zaslen pochvala,
ktor Paul dostal od svojich nadriadench. Napokon povedal, a toto
je mj problm.
Vediem regionlnu poboku vo Wichite vKansase. Zviac ako

500 poboiek, ktor spolonos m, naa poboka je na 175. mieste.
Povedal, nie je to zl, niet sa za o hanbi. Averu nebolo bolo to
vemi dobr umiestnenie. Potom povedal, mojm problmom je, e si
uvedomujem, e sme dos dobr na to, aby sme boli vprvej stovke, ale
nie sme. Snam sa oto kad rok, ale asi to nikdy nedokem. Vtej
chvli som pochopil prinu problmu Paula Hutseyho. Vysvetlil som
mu, e dopustil, aby mu vkaz predajnosti diktoval predstavu, ktor
m vo svojej mysli. Videl sa ako slo 175, nerobil vetko pre to, aby
sa pohol smerom ktop 100. Tvrdo pracoval, robil so svojimi umi a,
ako predtm uviedol, boli to kvalitn udia. Ukzal som Paulovi, e je
64

nevyhnutn, aby sa videl vtop 100, bez ohadu na to, o hovor vkaz
predajnosti. Inmi slovami, mal kona tak, ako by u bol v top 100.
Musel sa duevne sta tm, m chcel by vo fyzickej rovine. Musel sa
tie naui, ako odovzda tto mylienku vetkm jeho zamestnancom.
Nhle som uvidel, ako sa Paulova myse rozjasnila. Ete sme

sa chvu rozprvali, aja som mu vysvetlil vetko, o som vedel omysli
a jej fungovan a najm o sile uchovania vlastnej predstavy. Paul mi
poakoval za mj as avrtil sa sp do Wichity vKansase. Ke jeho
regin odiiel z hotela Hyatt House, priiel al regin. De alebo
dva potom, som mal diakov telefont zWichity vKansase bol od
Paula Hutseyho. Chcel vedie, kde budem ma najbliie seminre po
skonen konferencie. Povedal som mu, e seminr bude v junom
Illionis organizovan pre stredozpadn poboku Prudentialu. Sptal
sa ma, i sa me ku mne pripoji acestova so mnou po dva alebo
tri dni. Vysvetlil som mu, e som sa u dohodol sCharliem Beckom
na veden celej srie seminrov pre cel juhozpadn oblas ajednm
zvybranch stanovsk je Paulove mesto Wichita vKansase.
Kee sme sa tam vak nechystali s ete najblich es

tdov, chcel sa ku mne pripoji okamite. A tak na jeho vlastn
nklady letel asi 600 m, aby so mnou strvil tri dni. Ili sme spolu
zLichfieldu do LaSalle vIllinois. Poas ofrovania zjednho mesta
do druhho sme sa cel hodiny rozprvali, na seminri vak sedel
acel de si zapisoval poznmky. Veer sme venovali niekoko hodn
rozhovorom.
Napokon sa Paul vrtil do Wichity a zaal aplikova tieto

mylienky. Konkrtne teda zaal pracova s vlastnou predstavou,
dsledkom oho sa ich predaj zaal zvyova. Znejakho zvltneho
dvodu Paulovi nadriaden uznali za vhodn presun ho zWichity,
kde strvil vea rokov, do Pittsburghu vKansase, kde oblastn poboka
stla na 163. mieste. Toto rozhodne neznelo ako patrin odmena za
vetku jeho snahu, ktor vynaloil v prospech spolonosti. Napriek
65

tomu vak Paul prijal presun ako vzvu, aonecelch es mesiacov sa
oblas vkansaskom Pittsburghu posunula na 11. miesto vrmci celej
poisovne Prudential!
Kad rok udeuje Prudential vyznamenanie 52 oblastiam,

ktor patria medzi top 10 %. Oblas Pittsburghu nezskala ocenenie
u dev rokov. Za krtkych es mesiacov po tom, ako sa chytil
kormidla Paul Hutsey, sa dostala do top 2%. O dva roky neskr im
ulo prv miesto len oniekoko percentulnych bodov. Dnes je Paul
Hutsey viceprezidentom oddelenia predaja pre juhozpadn oblas
v Houstone v Texase. Nepochybne je to mu, ktor sa dobre priuil
ohromnej sile predstavy, ukrytej vjeho mysli. Ak by ste sa sPaulom
Hutseym rozprvali dnes, rchlo vm ozrejm, e nikdy nedovol
sasnm vsledkom, aby mu nadiktovali, ak predstavu m ma vo
svojej mysli. Vytvor si predstavu toho, o chce, a potom kon tak,
akoby to u mal.
Paul Hutsey je bez debaty jednm znajlepch prkladov, ktor

njdete, pokia ide o vytvranie predstavy v mysli a jej aplikciu.
Zaal sa serizne venova skmaniu mysle a ja som astn, e ho
mem povaova za svojho dobrho priatea.
Pochopte toto mohli by ste robi presne to, o robil Paul

Hutsey cel tie roky. Odhodlajte sa teda urobi to, o som vm
navrhoval. Zanite presne tu ateraz vytvorte si predstavu toho, o
chcete apotom konajte tak, ako by ste to u dosiahli. Povedan trocha
inak, konajte ako osoba, ktorou sa chcete sta. Ako nemeck filozof
Goethe raz napsal: Predtm, ako nieo doke, mus najprv niekm
by.
Po dotan tejto kapitoly odlote knihu auvonite sa. Nechajte

kreatvnou energiou naplni vae vedomie a potom ju pretvorte
do predstavy seba samho v stave hojnosti. Mali by ste sa vidie,
ako vlastnte to, o om ste predtm len snvali. Bute si absoltne
66

vedom toho, e cel vaa osoba je nielen naplnen, ale aj obklopen
prapvodnou substanciou, ktor je zkladom vetkch predstv.
Preto netajte len stranu za stranou bez toho, aby ste konali poda
odporan, ktor som vm dal.
V vode tejto knihy, a potom op v prvej kapitole, sme

zdraznili skutonos, e mnostvo tania alebo memorovania zvs
neurob spenho loveka. Len porozumenie apouitie rozumnch
mylienok sa pota. Porozumenie a pouitie s kmi, ktor
odomykaj dvere kskutone bohatmu ivotu.
Bolo by pre vs lkav prejs od jednej strany alebo mylienky

kalej, mysliac si toto viem, tamto poznm. Dovote mi, aby som
vm pripomenul, e nezle na tom, ako preczne viete verklkova
tieto koncepcie. Mete ich dokonca vedie recitova od slova do
slova. Ak ale vo svojom vlastnom ivote nevidte elan vsledky,
jednoducho nerozumiete sile a nevyhnutnosti konania na zklade
tchto mylienok. Preto si teraz, prve vtejto minte, vyhrate as na
vytvorenie predstavy vo vaej mysli predstavy o vs, ako vlastnte
ist bohatstvo. Napte si na lstok strun opis vaej predstavy, vlote
si ho do vrecka apretajte ho kad de aj niekokokrt, a km tto
predstava nenapln vae vedomie.
Zanite svoje psomn vyhlsenie takto:
Som tak astn. Vidm sa teraz, ako:

_______________________________________________________
_______________________________________________________
_______________________________________________________
_______________________________________________________
Bute ksebe dobr.

Doprajte si ten najlep ivot, ak sa vm ponka.
Pamtajte si, kvalita nie je drah.
Je neoceniten!
67

68

Kapitola 4
NECHAJTE
VECI PLYN
ASPOAHNITE SA
NA BOHA
69

Zasben Zem
Neobrtim sa viac na vzdialen oblohy
pre pomoc mjho milujceho Otca
lebo Jeho poklad le tu na Zemi,
atu sa rozprestiera Jeho krovstvo.
Nebudem viac cez hmlu vec neznmych
hada zasben Zem,
lebo as je podnokou Jeho trnu
a ja som vJeho rukch.
Bohatstvo, ktor je viac ako najkvalitnejie zlato

je tu,
ak by som sa ale optal,
amdros nespoznan asila obrovsk
s tu pre kad lohu.
Brny nebies s pred mojimi oami,
k od nich mm vo svojej ruke,
neobrtim sa viac na alek oblohy
lebo tu je Zasben Zem.
Alva Romanes
70

NECHAJTE VECI PLYN
ASPOAHNITE SA NA BOHA
Deje sa nieo asn.

John Kanary
osobnostn trner
Kokokrt ste sa stretli s problmom, ktor sa zdal by

neprekonatenm alen ticho ste si elali, aby ste ho mohli odovzda
niekomu, kto by ho vyrieil? Alebo, u ste niekedy presedeli de
snvanm tvorenm apremietanm asnch predstv vo vaej mysli
elali ste si, aby ste mali ist mnostvo peaz, chceli ste s na vlet
na nejak exotick miesto, prpadne ste dfali, e si kpite auto, ktor
ste vdy chceli? Nebolo by fantastick, ak by existoval nejak zzran
recept, ktor by nm dal veci, po ktorch time aumonil by nm i
tak, ako chceme? Existuje, je tu u odjakiva. Preto mete ma veci,
po ktorch tite plne vetky a aj ich budete ma, sta, aby sa
mylienky ztejto knihy stali sasou vho myslenia, sasou vho
spsobu ivota.
Odhodlajte sa tto knihu ta znova a znova stokrt, ak

to bude potrebn a km nebudete vntorne presveden o tom,
e naozaj rozumiete predostretm mylienkam. Ak toti zlyhte
v uchopen mylienky, ktor je vm prezentovan v tejto kapitole,
zvyok knihy bude ma pre vs iba mal cenu. Ak porozumiete tejto
kapitole, bude to, akoby obrovsk svetlo osvetujce v ivot vstpilo
do vaej mysle avy si uvedomte, e u nikdy viac nebudete tou istou
osobou ako predtm. iadny lovek, vec ani okolnos vs u nikdy
viac nezastraia. Dni, ke ste si elali leoi, skonia. astie, zdravie
aprosperita vs bud nasledova po vetky dni vho ivota avy budete
poas zvynch rokov ti po tom, aby ste mohli zdiea vae nov
71

porozumenie s kadm, kto je ochotn venova svoj as povaniu
aueniu sa.
Bute si vak vedom toho, e mnoh udia, sktormi sa snate

zdiea vae nov povedomie, jednoducho na to nie s pripraven.
Vskutonosti vs dev zdesiatich ud vysmeje apovie ostatnm, e
ste udn, ke sa snimi podelte osvoj recept Nechajte veci plyn
a spoahnite sa na Boha. Toto si muste uvedomi, pretoe vek
vina ud, ktorch stretvate kad de, povauje Boha za akhosi
poslka, ktorho lohou je len s, vyzdvihn apotom dorui. Mylne
veria, e sta, ak slovami vyjadria urit mylienky vo svojej mysli
Boe, prosm, daj mi toto, alebo Boe, daj mi tamto adostan to,
oo iadaj. Bohuia nechpu prav podstatu modlitby ao je ete
smutnejie oni ani nevedia, e nevedia!
Potencil je vdy vade

Pochopte jedno vetko, o vidte vtomto svete, vrtane vs,
nie je nim inm, ako vyjadrenm nekonenej sily. Tto sila navdy
prdi do vs a cez vs. Vedci vm povedia, e vetko je energia. Ja
radej tvrdm, e vetko je Duch.
Nechajte veci plyn aspoahnite sa na Boha
U cel stroia existuje vybran skupina ud skutonch

mysliteov. Tto jednotlivci odjakiva vedeli, e jestvuje sila, ktor
presakuje, prenik avypluje medzery vesmru ae vetko, o vidte
okolo seba, je jej vyjadrenm. Tto sila psob vemi precznym
spsobom, ktor sa veobecne nazva zkon. Inmi slovami, vetko
pochdza zjednho zdroja atto sila vdy prdi do jednotlivca acez
neho atm jednotlivcom ste vy. Povedan trocha inak, predstava, ktor
ste si vytvorili, kvm me vo fyzickej rovine ivota (vae vsledky)
prs len jedinm spsobom, a to poda Zkona a prostrednctvom
Viery.
72

Mormnske nboenstvo vo svojom uen vemi dobre toto
tvrdenie demontruje a hoci ja nie som Mormn, zamiloval som si
tieto riadky:
Existuje zkon, nezruitene nariaden vnebi

pred stvorenm tohto sveta,
na ktorom stoja vetky poehnania.
Ake zskame akkovek poehnanie od Boha,

je to skrze poslunos voi tomu zkonu,
na ktorom bolo postaven.
D & C 130:20-21
m viac tudujete toto uenie, tm viac si budete vi jeho

dokonalos. m lepie pochopte jeho pravdu, tm ahie pre vs bude
vylepi si kvalitu svojho ivota.
Prbeh Clarenca Smithisona
Pred mnohmi rokmi, ke som pracoval vChicagu vIllinois,

spriatelil som sa smuom menom Clarence Smithison. Kee Clarence
v iadnom prpade nie je celebritou, som si ist, e jeho meno ste
nikdy predtm nepouli. Vskutonosti je to tak skromn, nenpadn
lovek, e ak by voiel do miestnosti plnej ud, pravdepodobne by
ste si ho vbec nevimli. No predsa je vClarencovi Smithisonovi ist
neidentifikovaten iskra, ktor ho rob jednm znajvnimonejch
ud, ktorch som mal to poteenie spozna. Vsnahe identifikova tto
vnimon vlastnos som dospel k nasledovnmu: Clarence Smithison
v sebe zaha princp, na ktorom je zaloen cel tto kapitola
konkrtne, ak lovek nech veci plyn aspoahne sa na Boha (t.j. m
vieru, e o sa m sta, aby dosiahol svoj cie, stane sa), vetky veci sa
stvaj dosiahnutenmi.
73

V jeden de som sa postavil pred Clarenca a poiadal som
ho, aby sa so mnou podelil o svoj nov pohad na vieru a tie, aby
mi vysvetlil, preo sa zd, e nadmieru oplva touto dleitou
vlastnosou. Vern svojej povahe mi vysvetlil, e nevyvinul nijak
zloit filozofiu tkajcu sa danej veci. Povedal, e vetko, o om je
pri viere presveden, by mohlo by zhrnut do jednoduchej defincie.
Bola to prve tto defincia, ktor mu dala silu potrebn na znanie
skok a trpen, ktormi v ivote prechdzal. Viera povedal, je
schopnos vidie neviditen a veri v neuveriten, a to umouje
veriacim prijma vetko, o masy pokladaj za nemon. Zamiloval
som si tto definciu a zdieal som ju s nespoetnm potom ud,
odkedy sa so mnou ou Clarence podelil.
Pouitm jemne odlinho slovnka, poznamenal by som

nasledovn: Ak mi ukete osobu, ktor dosahuje vek veci, ja vm
ukem osobu, ktor m siln vieru vo svoju Bohom dan schopnos
dosiahnu, o si predstav. Vlastne vbec nepochybujem o tom, e
viera u od poiatku bola tvorcom zzrakov. Je to spojovnk medzi
Bohom avami, apreto je vam najcennejm duevnm vlastnctvom.
Vskutonosti, je to zkladn kame pre vetko, o poas svojho ivota
vybudujete alebo dosiahnete.
Pomerne mlo ud si dnes uvedomuje, koko m viera v seba

(as seba, ktor je spiritulna, dokonal) spolonho sdosiahnutm
spechu, nakoko vek vina ud nechce chpa vieru ako skuton
tvoriv silu. Pravdou ale je, e viera je nielen dobr mysel (bona fide),
ale je to najvie, sm sa vbec meme stretn. Zjdem trochu alej
apoviem, e okovek, o vivote dosiahnete, bude priamo mern k:
1. intenzite a
2. vytrvalosti vaej viery.
74

Dvid aGoli
Zoberme si naprklad biblick prbeh Dvida aGolia, ktor

patr medzi najvie dkazy, ak boli kedy napsan na tmu viery.
Ako si urite spomnate, Goli, obor zmesta Gt, okzalo priiel do
izraelskho tbora, chvastal sa a uahoval si z Izraelitov, aby vybrali
mua, ktor by s nm bojoval. Prirodzene, Izraeliti boli vystraen
aniet divu, e nik znich sa nehrnul, aby takto vzvu prijal.
Onejak as, ke sa Goli vrtil, aby znova zopakoval svoju

vzvu, Dvid, izraelsk mladk, zaul obrove neprimeran chvastanie
apredstpil, aby prijal hoden rukavicu. Napokon, po vekom prosen
starch opochybn poctu postavi sa proti Goliovi vbitke, mladkovi
bolo udelen vsadn prvo s do boja. Star naliehali, aby si Dvid
obliekol ak ochrann brnenie. Tie mu dali me, ktorm mal porazi
svojho silnho protivnka. Dvid vak povedal, nie som zvyknut na
tieto veci, vboji by mi prekali. Toto nie s moje zbrane. Mm in,
sktormi budem bojova proti obrovi. Atak vyzliekol zo seba ak
brnenie aiiel do bitky snim inm, ako sjednoduchm prakom apr
okruhliakmi, ktor nazbieral vnealekom potoku.
Ke obrovsk vodca Filitncov chrnen brnenm od hlavy

po pty, ozbrojen mohutnmi zbraami aochrannm ttom, uvidel
neozbrojenho, nechrnenho izraelskho mladka, ako sa k nemu
pribliuje, vemi sa rozzril. Povedal Dvidovi, pribl sa ku mne aja
dm tvoje telo vtkom nebeskm aelmm zemskm. Avak mlad
nebojcny Dvid obrovi odpovedal, ide proti mne smeom,kopijou
attom, ale ja ktebe prichdzam vmene Pna zstupov, Boha vojsk
Izraela, ktormu si sa vzoprel. Vtento de a Pn odovzd do mojich
rk. Km obor Goli vloil svoju vieru do hmotnch predmetov, ako
brnenie, mee atty, Dvid vloil t svoju vlune do neviditenho
Boha. Nakoniec mlad izraelsk pastier porazil svojho ovea
mocnejieho nepriatea! Jedinm kameom zo svojho praku Dvid
zasiahol Golia aobor padol mtvy na zem.
75

Ak prijmete princp Necha veci plyn a spoahn sa na
Boha a uverte, e o sa m sta pre dosiahnutie vho ciea, stane
sa ako Dvid tie spene premete obra vo svojom ivote
(t.j. budete svedkami fyzickho prejavu vaej predstavy , vsprvnom
ase). Vidte, problm tch zns, ktorm sa nedar dosahova to, po
om tia, nie je vnedostatku schopnost, ale vnedostatku absoltnej
dvery vprincp Necha veci plyn aspoahn sa na Boha, poda
ktorho to, o je nevyhnutn pre dosiahnutie nho ciea, sa naozaj
udeje.
Stle nechceme uveri, e meme jednoducho narie do

duchovnej studnice v naom vntri, aby sme sa spojili s Boskou
podstatou, zdrojom vetkho, alebo akokovek inak chcete nazva silu,
ktor vedie kadho zns. Ak sa vm vak nepodar dosiahnu toto
spojenie vo vaom vlastnom vedom, alebo ak vm chba duchovn
sebaistota zroden zviery vo vemohcnos, nikdy nebudete tm, km
tite by, ani nebudete ma to, o si prvom zaslite. Vae modlitby
nebud vyslyan, vaa snaha neprinesie iadne ovocie av negatvny
prstup zmar realizciu vho ciea.
Myse naplnen strachom zo zlyhania alebo predstavou

nechcench vsledkov viac neme dosahova, tvori ani produkova
iadnu hodnotu. Muste si uvedomi, e tvorca neme zmeni
gravitan zkon, len aby vyhovel loveku, ktor sa prechdza po
streche. (Aj keby tak tento lovek konal nevedome alebo v stave
ommenia.) Podobne, tvoriv princp zkona spechu neme by
poruovan bez nsledkov. Preto len vtedy dosiahnete to, o si prajete
abudete tm, km tite by, ke sa podriadite tomuto neprosnmu
zkonu ivota.
Aby som to zhrnul prvm krokom v tvorivom procese je

uvoni sa avidie seba samho, ako ste u dosiahli blaho, po ktorom
ste tili. (Vytvorte si takto predstavu.) Druhm krokom je necha
veci plyn aspoahn sa na Boha.
76

Pri prci s duou sa treba zamera na pravdu, e dua je
prtomn vdy a vade. Z toho vyplva, e mte v sebe schopnos
vnori sa do pozitvnych mylienok kedykovek si prajete akdekovek
sa rozhodnete. Navye, ke si uvedomte svoju sptos s tvorivou
silou, budete pozitvni, siln, oslniv apln sebadvery vo vaom styku
sokolitm svetom (ktor sa vs poksi stiahnu dolu alebo zbrzdi).
Ke sa tak stane, vetky sily vesmru sa spoja, aby vm pomohli
dosiahnu v cie i zhmotni vau predstavu. Napokon, pochopenie
skutonosti e ste boli vytvoren na obraz Stvoritea vesmru a ste
ivou sasou venho ducha vkonenom dsledku zmen vsledky,
ktor vo svojom ivote kad de dosahujete.
alia vec, ktor by ste odui mali vedie, je, e je to sila, ktor
navdy plynie do vs askrz vs (tto sila sa nazva tie mylienka). Ale
ako dua i mylienka plynie k vm, vy u si vytvrate predstavu, ktor
spolu smylienkou budete nsledne formova. Skste experimentova
sami pre seba sadnite si, uvonite sa aplne si uvedomte tto vek
tvoriv schopnos. Mete si vmysli premieta jeden obraz i predstavu
za druhm (obrazy vec, ktor fyzicky existuj vae auto, domov,
miesto podnikania, alebo predstavy vec, ktor zatia neexistuj vae
krtkodob alebo dlhodob ciele).
Ale vznam, ktor vm chcem vtepi, je, e hoci dua je

pravou podstatou vho bytia, bez vaej pomoci nikdy nezska tvar ani
obraz. T udia, ktor sedia so zaloenmi rukami, ni nerobia avravia
si Boh sa oma postar, len klam samch seba. Je pravdou, e Boh
pomha iba tm, ktor najprv pomu sami sebe, apreto muste splni
svoju as lohy na to, aby ste tvoriv proces uviedli do pohybu. Vdy
si muste vytvori predstavu avhbke veri, e bude zhmotnen. Muste
vzhliada kBohu ako kvekmu neviditenmu darcovi, ktor prebva
vkadej bunke vho tela amuste tie pochopi, e vokamihu tvorenia
predstavy vo vaej mysli zane Boh pracova svojm dokonalm
spsobom aspust vo vs plne nov vibrcie (zanete sa cti inak).
Preto nikdy nezabudnite, e tento nov pocit, ktor nadobdate, je
77

skutone zsluhou Boha ahoci mete niekedy vyjadri vae nadenie
slovom entuziazmus, pamtajte, e toto slovo m zklad v grckom
en theos o vpreklade znamen vBohu.
V naden prstup zasa napome k zmene vaich krokov

avy sami sa zanete sprva inak. Navye, nielene sami zmente svoje
konanie, ale vaka novej vibrcii zanete by priahovan apriahova
ksebe inch podobne zmajcich ud. Zan sa vm dia zvltne
akrsne veci zrove stakou pravidelnosou, e budete sotva chpa, o
sa deje take sa oto ani nepokajte. Len pochopte, e je to Boia
cesta i cesta kreatvnej sily, prijmajte blaho tak, ako prichdza
aoakvajte viac podobnch vec vbudcnosti.
Skeptici zan hovori, e mte iba astie amali by ste vtom

osta. Pokm budete v mysli udriava predstavu blaha, po ktorom
tite, budete vdy odmenen. Len majte vieru, e o sa m sta sa
v sprvnom ase aj stane. Vdy si pamtajte, e predstava, ktor si
drte vsrdci alebo podvedom, je prejavom due adua m schopnos
meni vae sasn sny na vau budcu realitu.
Na prv pohad sa me zasu na as zda, e veci sa dobre

nevyvjaj a mete sa zaa obva, e idete zlm smerom. Rd
by som vs vak uistil, e toto sa nestane, ak si udrte predstavu
vytenho blahobytu pevne zasaden vo svojom podvedom. Ak tak
urobte, pohnete sa jedinm monm smerom kdosiahnutiu toho, o
vskutonosti chcete.
Nezabdajte, e nesta veri vseba (t as seba, ktor Boh

stvoril na svoj obraz) len vtedy, ke ctite nadenie, alebo ke vs
zastihne nevdan astie. Nikdy nesta VERI len obas, nadchn
sa pre dobr vyhliadky apotom zasa podrva vlastn duevn sfru.
Nebude sa znova aznova vzmha ako aba, ktor sa sna dosta von
zo studne, no je stle slabia akad pd ju odrdza od alch pokusov.
Ktokovek, kto zane takto postupova, upa od vlastnej predstavy
78

prosperity anamiesto toho vyuva svoju tvoriv silu na vybudovanie
predstv chudoby.
Ako sme u povedali, Boh vo svojej spravodlivej podstate sa

bude vdy usilova, aby vm priniesol najvyie dobro. Majte vdy
na pamti, e s to vae najvntornejie mylienky apredstavy, ktor
iadate, nie slov, ktormi subujete hory-doly. Zvyknite si zana
akoni kad de vyznanm viery vseba (stvorenho na obraz Bo)
ajeho silu (akokovek ju nazvete). Strte si tto vieru horlivo, akoby
bola vam najvzcnejm vlastnctvom a ubezpete sa, e nikdy
nebude ohrozen slabmi, skuujcimi anegatvnymi mylienkami.
Pochybnosti, obavy, pesimizmus anegatvne myslenie tvoria

zkladn zdroj ivota. Oderpvaj energiu, entuziazmus, ambcie,
ndej, vieru avetko ostatn, o rob ivot zmysluplnm, radostnm
a kreatvnym. Muste vedome zabva iba mentlnych spojencov
svojich ambci a tch vlastnost, ktor vm pomu zrealizova
uskutonenie vho ciea. Ak je viera hlboko zakotven vo vs,
negatvne mylienky nebud ma nad vami iadnu moc, pretoe
nebud v harmonickej vibrcii s vaou novou podobou. Budete
duevne posilnen prostrednctvom vedomho poznania Boej moci
vo vs.
Ke sa asy stan akmi
Ke sa veci skomplikuj, vy muste by ete silnej

urite to dokete.
Ako povedal Dr. Robert Schuller, ak asy nikdy

nevytrvaj, ale tvrd udia no. Ak sa vm bude zda, e sa vaa viera
pomykne alebo sa vm bude zda, e vm dochdza sila, za pomoci
ktorej dosahujete tak vea asnch vec, mete stm nieo urobi.
Nasledujce cvienie v mojom prpade u funguje a som si ist, e
bude fungova aj v tom vaom. Mete si vytvori obrovsk zsoby
79

duevnej sily iba jednoduchm uplatnenm dennej autosugestvnej
techniky aby ste zskali a posilnili najviu a najpotrebnejiu zo
vetkch udskch vlastnost vieru.
Berte na vedomie, e ak si chcete dopria tto duevn

kru, mali by ste vdy vypn a hovori k sebe nahlas pevnm,
rozhodnm hlasom (vyjadrite slovne to, o hovorte, tak vne, akoby
ste sa rozprvali sniekm inm, koho by ste chceli upta dleitosou
svojho tvrdenia). Ke hovorte ksebe sammu, zanite svojm vlastnm
menom apokraujte nasledovne:
VAE MENO, si Boie diea abytos stvoren Bohom

nebola nikdy uren pre tak slab, negatvny ivot, ak
vedie. Boh a stvoril pre spech, nie pre zlyhanie, nikdy
nikoho nestvoril preto, aby zlyhal. Zneuva objekt
svojej existencie tm, e dva priestor pochybnostiam
osebe, oschopnosti by tm, km ti by celm svojm
srdcom. Mal by si sa hanbi len tak vyjs von medzi
svojich znmych so smutnou, skenou tvrou, akoby
si medzi nich nezapadal , akoby ti chbala vntorn
tvoriv sila, akoby si nebol schopn robi to, na o a
sem Stvorite poslal. Bol si stvoren, aby si vyjadril to,
o ti vyjadri. Preo tak nerob? Preo sa nepostav
anekra ako vaz ako Dvid, ktor zabil Golia
namiesto toho, aby si sa nechal odradi, spochybni
a naalej si zlyhval? Obraz dokonalosti, predstava
tvojho Stvoritea je vtvojom vntri. Mus ju prenies
do centra svojich mylienok avyjadri ju svetu. Nesklam
svojho Stvoritea poruenm tejto predstavy tm, e
bude akmkovek, len nie spenm, ako to s tebou
zamal Boh.
80

Existuje asn sila spechu, dotvrajca a posilujca sila
v prejavovan dvery v Stvoritea a tou je, e ste stvoren na Jeho
obraz. Nie je to egoizmus ani oslava pardie mua alebo eny. Je to
jednoducho vyjadrenie vho vzahu sBohom.
Nenaliehajte, aby sa to stalo
Sprejavovanm vaich predstv by nemal by spojen iaden

ntlak, pretoe ntlak psob negatvne. Poka sa kona vlastnm
spsobom prostrednctvom dontenia nie je nevyhnutne Bosk
spsob. Naute sa nasledova svoj vntorn tich hlas, ktor sa
prihovra skr pocitmi ako slovami, radej nasledujte to, o poujete
vntri, ne to, oom sa vs snaia presvedi ostatn. Bute si vedom,
e ten tich hlas vo vs vm asto hovor, aby ste robili veci, ktor s
v protiklade so spsobom ivota inch ud. Ale nenechajte sa tm
zbytone znepokojova. Mnoh svetov ldri boli povaovan svojimi
rovesnkmi za kacrov jednoducho preto, e sa rozhodli pochodova
vtne inho bubenka! Tto jednotlivci radej nasledovali svoj tich
vntorn hlas, ne aby robili veci, ktor boli vtom ase povaovan za
modern.
Ponorte svoju predstavu hlboko do studnice vho podvedomia.

Nechajte sa plne aemocionlne vtiahnu do tejto predstavy, pretoe
iba tak plnte princp necha veci plyn aspoahn sa na Boha.
Pochopte, e ak znejakho dvodu zneistiete apjdete svojou

vlastnou cestou, v minte, ke si uvedomte svoju chybu a znova sa
uistte vaou predstavou, dua sa zjav presne tam, kde ste ju nechali.
Potom okamite nadobudnete sp sprvnu vibrciu a sprvny smer
vedci kdosiahnutiu ivotnho spechu.
81

Postupujte poda tchto princpov:
Prv princp
Uvonite sa a predstavte si
samch seba, ako u mte
vyten blaho.
Druh princp
Nechajte veci plyn

a spoahnite sa na Boha!
82

Kapitola 5
OAKVAJTE
HOJNOS
83

OAKVAJTE HOJNOS
Myse je siln magnet a ako tak priahuje okovek, o

zodpoved jej rozhodnutiu. Oakvanie uruje charakter tohto
rozhodnutia, a tak riadi to, o zodpoved mysli a je priahovan do
vho ivota. Oakvanie me by bu poehnanm alebo prekliatm,
no vkadom prpade je iste jednou znajmocnejch neviditench sl vo
vaom ivote.
John Kanary
renk, spisovate, podnikate
o robte preto, aby ste zvili svoj prjem?
Ak je vaa odpove ni alebo ak ete len zanate vne

prema nad tm, o by ste mohli urobi, pravdepodobne ste ete
nepochopili mylienky prezentovan v predchdzajcich kapitolch.
Mali by ste si uvedomi, e kapitoly v tejto knihe sa podobaj
jednotlivm dielom skladaky puzzle. Kad kapitola je prepojen
sinou takm spsobom, e ak ich poskladme vetky dokopy, uvidme
cel obrzok. Pretoe ste prve vtejto chvli vjadre tejto knihy, chcem
vs poiada o obzvl zven pozornos pri mylienkach, ktor
nasleduj, aby ste ich mohli poui na spen spojenie vetkch
jej ast dokopy. oskoro zistte, e ak s mylienky z tejto kapitoly
pouit rozumne, oakvanie me by spacm mechanizmom,
ktor pritiahne do vho ivota vyten blaho. Avak, ak nebudete
dostatone opatrn, oakvanie sa prve tak tie me obrti arapdne
zmeni na detruktvneho, smrtenho nepriatea. Z toho dvodu si
muste by vedom toho, ako uplatujete tto neviditen, ale mocn
silu.
Verm, e ste u pochopili, e nemete ma bohatstvo vo

svojom materilnom svete, pokia ste si ho najprv nepredstavili vo vaej
mysli. Ale o to vskutonosti znamen? Znamen to, e predtm, ako
zaneme prekonva ndzu, ktor ns obklopuje vnaom vonkajom
84

svete, musme najprv prekona chudobu, ktor je pochovan hlboko
vns.
Na predolch strnkach, som vysvetlil ako prosperita

sprvne pochopen je len vntornm uvedomenm si hojnosti,
integrity a plnosti, ktorou oplva duchovn oblas. Inmi slovami,
nemete sa cti chudobn, ke viete, e ste obklopen starostlivosou
milujceho Boha, univerzlnej due, alebo akokovek inak by ste chceli
nazva duchovn jadro nho sveta. Dovote, aby som zopakoval
neexistuje anikdy ani neexistoval in nedostatok ne ten, ktor sme si
sami vytvorili zdvodu naich obmedzench znalost.
Prbeh oiarovke
Nasledujci prbeh o iarovke by mal pomc vyzdvihn tto

vek pravdu o vaom vntornom zdroji energie. Predstavte si
chudobn dvojicu, ktor strvila cel svoj ivot ijc vodrezanej asti
civilizcie. alej si predstavte, e ich nhle prevez do malej dedinky,
kde na svoje prekvapenie objavia, e ich nov domov je osvetlen
elektrinou. Pretoe nemaj iadnu predchdzajcu sksenos stouto
silou vlastne nikdy predtm nevideli svetlo z takhoto zdroja, s
plne uchvten malmi osem wattovmi iarovkami, ktor osvetuj
ich domov.
Prejde niekoko mesiacov a dvojica zane konene povaova

iarovky za ben aspekt modernho ivota. Jednho da sa vak
pri ich dverch objav vren predava, ktor im presvieda, e ich
osem wattov iarovky u nie s vyhovujce pre ich potreby. Odporu
im, aby si kpili nov esdesiat wattov iarovky, ktor prve prili
na trh. Pretoe dvojica sa stala dobrodrunejou, shlasia, aby im
predajca ukzal tento najmodernej produkt. Hne ako je nov
iarovka zapojen a elektrina zapnut, ostan znovu ako prikovan,
lebo iarovka nielene vysiela svetlo, ale vskutonosti osvetuje cel
izbu. Nikdy vo svojej najdivokejej fantzii si nepredstavovali, e
85

zdroj novho prlevu osvetlenia tam bol po cel ten as. Ani si len
neuvedomili, e takto enormne zosilnen svetlo by mohlo pochdza
ztoho istho prdu, ktor napjal ich mal osem wattov iarovky.
Je to zvltne! Pousmejeme sa nad naivitou tejto chudobnej

dvojice, ale pravdou je, e vina z ns si uvedomuje svoju vlastn
silu dokonca menej ako tto dvojica silu elektrickho prdu. Podobne
ako im dvom, ani nm by sa nesnvalo, e nekonen prd energie,
ktor ns obklopuje, by mohol naplni nae ivoty svetlom omnoho
iarivejm ako t najsilnejia iarovka, ktor bola kedy vyroben.
Nikdy nepochopme jednoduch pravdu, e vetko, o potrebujeme
urobi pre zlepenie naich vsledkov, je pripoji viu, prosperujcu
mylienku do nekonenho prdu ivota. Namiesto toho vak vina
z ns utlm svoj prsun energie ochudobujcimi mylienkami
pochybnost a strachu, ktor plne odre prliv prosperity.
Chcem vs preto vyzva k zmene vho obvyklho vzorca

myslenia. Sprvne, zmete ho teraz, a pamtajte si, prd hojnosti
prdi k otvorenej mysli, ktor ho oakva. Muste pochopi, e vo
svojej podstate, ak aj nie vo fyzickej forme, u mte vetko potrebn na
vytvorenie prosperity vo vaom materilnom svete. Dva determinujce
faktory kdosiahnutiu elanch vsledkov s:
1. tba
2. oakvanie
A do tohto bodu ste mono ili spsobom, akm ij masy

ud, lebo vsebe pestujete myln predpoklad, e tba je jedin vec,
ktor potrebujete k dosiahnutiu svojho ciea. Muste vak pochopi, e
ak vaa tba nie je spojen soakvanm, e dosiahnete to, po om
tite, budete frustrovan a sklaman, kedykovek sa zanete snai
odosiahnutie akhokovek druhu materilneho ciea.
86

Ke si spomeniete na sksenosti zvlastnho ivota, zakrtko
si uvedomte, e pred dosiahnutm ciea ste nielen po om tili, ale ste
jeho dosiahnutie vskutonosti aj oakvali.
Len zopakujem tba bez oakvania nie je nim inm ako

len zbonm prianm aako sme u uviedli, kee vek vina ud si
el pozitvne, no oakva negatvne, zriedkakedy dosiahnu vyten.
Vskvelej knihe Veda obohatstve aako ho zska autor Wallace

D. Wattles predostrel vborn definciu tby. Povedal: Tba je
snaha onjdenie vyjadrenia nevslovnch monost bez toho, aby ste
konali.
Inmi slovami, v idel, sen alebo cie bohatstvo, ktor chcete

zhmotni sa me sta tbou, iba ak je riadne zasaden do vho
podvedomia. Len o je vaa tba pevne stanoven, postoj oakvania
zaru, e v cie alebo sen nebude odsunut alebo nahraden inmi
protichodnmi i vzjomne nezluitenmi mylienkami.
V snahe zapli vo vs tento postoj oakvania skutonho

bohatstva, prejdime si spolone niektor predol kapitoly tejto knihy.
Ako si spomnate, zaali sme tmou peaz. Poksili sme sa pochopi
skuton podstatu peaz adospeli sme kzveru, e s uitonm,
poslunm sluhom. Nauili sme sa vak, e s ako kad sluha
uiton iba vtedy, ke s vyuit. Preto sme usdili, e peniaze
musia vdy pracova alebo inak cirkulova. Lebo ak nebud, stan sa
zbytonmi asi ako star noviny odloen vpodkrov.
alej sme skmali mylienku tkajcu sa toho, koko presne

peaz chcete. Uvedomili ste si, e je nevyhnutn, aby ste mali
konkrtnu predstavu otom, koko peaz potrebujete na zabezpeenie
vytench vec aivotnho tlu. Hne ako ste toto slo definovali,
skmali sme alej dleitos vytvorenia predstavy o sebe, ako u
vlastnme toto bohatstvo, a jej premietania v naej vedomej mysli.
87

Vkrtkosti sme spomenuli aj spsob, akm s tieto predstavy vytvran
aich vznam pre n ivot.
Rozobrali sme tie pojem vedomie a jeho dleitos pri

vytvran predstavy prosperity, oktor sa vmysli pokame skr, ako
by sme ju kedy mohli dosiahnu na vkladnej knike. Nauili sme sa
zladi svoje vedomie smylienkami prosperity avlastnctva bohatstva.
Vkapitole Nechajte veci plyn aspoahnite sa na Boha sme

si uvedomili, e sme spolutvorcami. Uvedomili sme si, e mme myse
schopn vybra si mylienky, ak chceme, na vytvorenie predstv, ktor
si zvolme. alej sme sa nauili, ako meme tto predstavu odovzda
nmu podvedomiu (duchovnmu centru nho bytia atej asti ns,
ktor vezme akkovek predstavu, ktor jej dme, ochotne ju prijme
aokamite ju zana transformova do materilnej formy tohto sveta).
Zistili sme, e ke naozaj porozumieme tomuto tvorivmu procesu
ivota anaej role vom, oakvanie sa stane prirodzenm myslenm,
bez ohadu na to, ako sa veci mu javi v naom vonkajom svete,
alebo o nm in mu tvrdi. Dozvedeli sme sa, e tto absoltna
a neochvejn viera v skutonos, e nae predstavy zskavaj formu,
je nevyhnutn pre dosiahnutie spechu v ivote. Tie sme zskali
povedomie otom, e toto vetko sa stane, ak zaneme vidie samch
seba ako nefyzick entity uzavret vo fyzickch schrnkach. Ak
si uvedomme, e nae tel nie s ni viac ako fyzick dkaz nho
nefyzickho ja, pochopme, e s poslunmi sluhami naej mysle,
pohybuj sa aexistuj vslade svibrciami naej mysle.
Vo svojom duevnom vvoji sa muste dosta do tdia, kedy

u neverte iba vto, e vaa predstava bohatstva sa prejav vmaterilnej
podobe, ale naozaj viete, e sa tak stane. Pretoe vtomto bode zanete
oakva prijmanie fyzickho vyjadrenia vaej predstavy bohatstva.
Nikto a ni neme zaprini, e budete vidie vo vaej mysli nieo
in. Vdy si pamtajte, pravda nie je vdy vo vzhade vec.
88

Bohatho starieho dentlmena sa poas interview novinr
sptal, v akom okamihu sa stal spenm. Jeho odpove bola, bol
som spen, ke som spal vparku na lavike, pretoe som vedel kde
som akam idem. Vtomto kritickom bode vknihe viete, kde ste akam
idete. Tak oakvajte, e sa tam dostanete!

Vaa tba je ako motor, ktor vs posunie smerom kvmu
snu a oakvanie je praliv sila, ktor posunie v sen smerom
kvm. Vidte sa na ceste kelanmu blahobytu avidte aj to, ako je
bohatstvo zvaich predstv kvm priahovan. Vedzte, e vsprvnom
ase prdete do kontaktu sbohatstvom, ktor sa kvm presva. Nikto
nevie, ak as mus uplyn, preto nebute netrpezliv, ak sa to nestane
cez noc. Urite vak vieme, e mus uplyn urit doba adoba, za
ktor vaa predstava bude zhmotnen, je riaden zkonom vvoja.
Zkon vvoja hovor, e existuje obdobie dozrievania i inkuban
doba na vyklenie vetkch semienok nenechajte sa vak pomli
predstava bohatstva, ktor si vytvorte vedome vmysli aodovzdte
svojmu podvedomiu, je semienkom, rastie do materilnej podoby
natej najrodnejej pde, ak si len viete predstavi.
Vtejto chvli nie je potrebn, aby niekto in videl toto nov

bohatstvo. Nie je dokonca potrebn, aby hocikto in veril, e ho
zskate. Potrebn je len to, aby ste verili vy. Vidte, predpoklad, na
ktorom Napolen Hill postavil svoju ivotn prcu, je plne pravdiv
myse dosiahne okovek, o si vie predstavi averi vto. Vyjadren
inak, ako lovek prema vo svojom srdci, tak sm je. (Star
Grci odkazovali na podvedomie ako na srdce.) Vimnite si, e vae
podvedomie neme meni alebo upravova vau predstavu, tak ako
vm ani obyajn zrkadlo neuke obraz odlin od objektu stojaceho
pred nm. Ale pamtajte si, ak si nieo myslte, neznamen to, e to tak
poviete aj ostatnm, alebo e by ste mali chcie, aby svet veril, e si to
myslte. S to vae najvntornejie mylienky, ktor kontrolujete iba
vy, len vy poznte pravdu. To je to, o oakvate, o priahujete a o
napokon aj dosiahnete!
89

Prostrednctvom tdia sily vho podvedomia, alebo
hbkovho tdia sily due a jej modu operandi bude pre vs stle
jednoduchie oakva vyten blaho. Pre duu je vetko mon,
pretoe vo svojej pvodnej podobe je dua vnmav, neviditen,
kreatvna substancia, ktorej jedinm cieom je rozrenie a pln
vyjadrenie, inmi slovami rast. Dua i kreatvna substancia sa
me lepie rozri avyjadri len sohadom na ohranienos nstroja,
cez ktor sa vyjadruje.
Pretoe dua plynie do vs a skrz vs, vy ste ten nstroj.

Predstava amylienky, ktor uchovvate vo svojej mysli, uruj hranice
duchovnej sily plyncej do vs askrz vs. Vtomto ohade mete by
prirovnan kiarovke, ktor mala spomnan dvojica vo svojom dome.
Ste nstroj, cez ktor plynie dua, rovnako ako iarovka je nstroj, cez
ktor prdi elektrina. Ke star pr zapojil svoje 8 wattov iarovky,
elektrina bola obmedzen vo svojom prejave len na silu iarovky.
Ke im vak predajca zapojil esdesiat wattov iarovky, elektrina sa
mohla prejavi vo vej miere, hoci aj vtedy bola stle obmedzen
monosami novej iarovky. 100 wattov iarovka by jej umonila
ete lepie sa prejavi, a tak alej a tak alej. Preto, ak mte v mysli
predstavu nedostatku, ten sa prejav vo vaich vsledkoch. Kee vak
vtejto chvli si udriavate predstavu prosperity, to je predstava, ktor
sa prejav vo vaom materilnom svete.
Nehmotn tvoriv substancia, ktorou je dua, plynie do

a skrz semienko a vyjadruje sa vo svojom presnom opaku vo
hmotnej podobe. Ako sme u hovorili napredchdzajcich stranch,
modus operandi due je zkon, zkon pralivosti je prina arast i
expanzia je dsledok. Pokraujte preto vpredstave seba ako dokonale
vybavenho duchovnho nstroja bez obmedzen akhokovek druhu.
Ak tak urobte, bude sa vm zda jednoduch vpodstate prirodzen
oakva vae vyten blaho. Pochopte, e obavy jednoducho
brnia rozvinutiu vaej tby, preto ak si neustle vytvrate predstavu
pochybnost, nikdy neuzriete realizciu vaej vytenej predstavy.
90

Iba plodn tvoriv dua vie, o si myslte, a km sa vae mylienky
nestan fyzickou skutonosou anezhmotnia sa vo vaom tele alebo
konan. Potom kad, skm prichdzate do kontaktu, pochop, pretoe
inteligentn energia vs otvorene odmeuje reprodukovanm vaich
mylienok vo fyzickej podobe.
Ako lovek mysl
Na o myslte, tm sa stanete, tto frza by mala by neustle

vpopred naej mysle. Pretoe ak oakvate, e sa nieo asn stane,
neustle to sledujete amodlte sa bez prestvky. Vtedy, ke sa fyzicky
nectime plne dobre, alebo je naa myse zatiahnut pochybnosami,
mali by sme si uvedomi, e je as dfa s ovea vm nasadenm
alebo pracova na rozvoji silnejieho pocitu oakvania.
Muste neustle chrni vau myse pred pochybnosami,

pretoe s to ochromujce vibrcie. Zatia o vina predchdzajcich
strnok bola venovan sile pozitvneho myslenia (najm vytvoreniu
predstavy prosperity), pochybnos je odvrtenou stranou mince
(negatvne myslenie). A ke ste na pochybch, vytvrate si vlastne
predstavy o veciach, ktor nechcete. Ospravedlovanie vaich obv
pred sebou vymanm ich prin (racionalizciou), vm vbec
neurob dobre. Nemete uzavrie obchod so svojm podvedomm,
pretoe podvedomie nem iadny zmysel pre spravodlivos, iadny
zmysel pre humor aneme ani rozhodn, o je pre vs dobr ao
zl. Kad predstava pre podvedomie iba JE. Preto vae negatvne,
znepokojujce apochybovan predstavy bud akceptovan prve tak
rchlo aochotne akopredstavy prosperity.
Vo chvli, ke si uvedomte, e si mte v hlave mylienky

vytvrajce obavy, utte sa, uvonite sa a predstavte si seba ako u
vlastnte vyten bohatstvo. Ak to urobte, zmente duevn prd,
ktor plynie do vaej asnej mysle.
91

Splnm vedomm oakvajte zskanie blahobytu vmaterilnej
forme Na o tajne myslte, to sa prihod aokolie je vam zrkadlom.
Jmes Allen napsal tieto slov u pred tritvrte storom, no platia
dodnes anavdy bud.
Tak naprogramujte svoj osobn pota, aby oakval dobr

vsledky, ato bude prve to, o dosiahnete.
Prbeh Pat aJohna
Pri psan tchto riadkov mi zazvonil telefn boli to Pat aJohn

pr, ktor urite povaujem za svojich blzkych priateov. Volali mi,
aby mi povedali, e sa budci utorok sahuj do novho domu ama
tto prjemn sprva vemi poteila. Vidte, pred necelmi dvoma
mesiacmi som sa s nimi asi p hodn rozprval o koncepcii tvorby
predstavy aasnej sile postoja oakvania. Poas rozhovoru som sa
sptal Johna, o chce viac ako okovek na svete, apo dlhej chvli ticha
sa mi pozrel priamo do o apovedal, chcel by som, aby sme Pat, Toni
(Patina dcra) aja bvali do Vianoc vo vlastnom dome achcel by som,
aby mj syn strvil snami Vianoce. (Hoci Johnov syn ije so svojou
matkou, maj sJohnom vemi pekn vzah.) Optal som sa ho, preo
jednoducho nejde anespln si svoj sen. Odpovedal, e neme, lebo
na to nem peniaze. Odvil som sa pripomen Johnovi, e vetky
veci s mon pre tch, ktor veria, asi rozhodne me splni svoj sen,
mono len nevie, ako to urobi. Vetci traja sme potom strvili asi
hodinu diskutovanm otype domu, ktor by chceli, a km kad zns
nemal plne jasn obraz ich vysnvanho domu premietnut vmysli.
Hovorili sme ooakvan aja som im vysvetlil, e vea dobrch vec
sa zane dia hne ako zan oakva, e vich vysnvanom novom
dome bud trvi Vianoce.
Naozaj, prv vec, ktor sa im stala, hne ako im ich nov

prstup zaal prenika do vedomia, bola, e ich mysle zaali uvaova
ako. Nov mylienky zaali prdi ako voda a otzky prichdzali
92

v rchlom slede za sebou. Koko by stl takto dom? Koko peaz
bud doho musie vloi? Kde by nali tak dom? Na zodpovedanie
tchto otzok potrebovali odborn posudok realitnho agenta, preto
som navrhol Johnovi, aby zavolali Natalie Kopman dme, ktor
poznm je to skuton odbornka nareality apovedali jej osvojom
sne. Mal sa jej opta, o by mal urobi po finannej strnke, aby sa jeho
sen stal skutonosou. Napokon som mu povedal, e mus sstredi
vetku svoju vedom pozornos na zarobenie peaz, ktor potrebuje
na dosiahnutie svojho ciea, a e m oakva, e zarob potrebn
sumu vstanovenom ase. Prekvapujco sa ukzalo, e tto suma bola
omnoho menia, ako si pvodne mysleli.
Okrem toho, pretoe s John a Pat predajcovia, ich cesta

k dosiahnutiu tohto finannho ciea nebola neobsahovala toko
prekok ako pre mnoho inch ud. Bez toho, aby sme vak zachdzali
do detailov o mnohch prekkach, ktor museli prekona, sta,
ke poviem, e s pomocou Natalie dosiahli spech. Budci utorok
sa sahuj do novho domu, aliu sobotu s Vianoce. Predtm,
ne som zavesil slchadlo, zagratuloval som im kich novmu domu
asptal som sa Johna, i jeho syn strvi Vianoce snimi. Potichu, ale
shlasom prekypujcim astm odpovedal, no, strvi aje to rozdiel,
ke oakvate, o chcete, namiesto oakvania toho, o nechcete, vak
Bob? Iba som sa usmial apovedal, no John, urite je to rozdiel.
Vea ud dnes ije svoj ivot na zklade uverm, a ke

uvidm. Take jedin predstavy, ktor sa ich emocionlne dotkaj,
s tie, ktor doku rozpozna ich fyzick zmysly. Ale jednotlivci
srelnou vziou po stroia vedeli, e hlavnou zsadou je o vidte, je
to, o dostanete. Inak povedan, znamen to, e predstavy vudskch
mysliach v skutonosti predchdzaj konkrtnym predstavm, ktor
prenikaj do nho hmotnho sveta. Preto by ste si mali by vedom
skutonosti, e fascinujci hmotn svet, ktor mme pred sebou so
vetkmi jeho vymoenosami, ktor robia n ivot pohodlnm, bol
vytvoren najm tvorcami predstv mumi a enami vzie, ktor
93

vedeli, o mu urobi aoakvali, e vetko in do seba zapadne,
bez ohadu na to, o naopak mohli poveda ich kritici.
Naprklad, dvaja mlad mechanici z Ohia nm predstavili

plne nov oblas vytvorenm predstavy letiaceho lietadla, ale ak by
neoakvali spech, urite by skonili hne prv raz, ako sa stretli
snespechom. Pretoe tak neurobili, akkovek vzdialenos na svete
prekonme len za pr hodn dokonca meme dosiahnu in planty
za vemi krtky as. Edison vytvoril predstavu, ktor osvietila cel svet
aako vsledok u nemusme trvi polovicu da tpanm vtme. Mali
by ste si uvedomi, e tie mete zmeni v svet, presne ako John
aPat, vytvorenm predstavy vmysli otom, ako presne by ste chceli i.
Vdy si vak pamtajte, e dostanete prve to, o skutone oakvate,
nie to, o si len prajete.
Existuj tri zaruen kroky na dosiahnutie prosperity vo

vetkch oblastiach vho ivota. slo jeden, vytvorte si predstavu
vo vaej mysli. slo dva, odovzdajte ju dui (Nechajte veci plyn
aspoahnite sa na Boha). slo tri, oakvajte celm vam srdcom, e
dua vs primne odmen za vau vieru.
Oakvajte hojnos
94

Kapitola 6
ZKON
VIBRCIE
APRALIVOSTI
95

Mylienky s veci
Uznvam, e mylienky s veci,

s obdaren telami,
dychom akrdlami:
apreto sme ich poslali vyplni
svet dobrmi alebo zlmi vsledkami.
To, o my nazvame naimi tajnmi mylienkami,
enie sa na najodahlejie miesto na Zemi,
zanechva po sebe svoje astie aj neastie
ako chodnky, ktor vyliape.
Tvorme svoju budcnos, mylienku za mylienkou,

pre dobro i zlo doteraz nepoznan.
Dokia nebol vesmr spracovan,
mylienka je len inm menom pre osud.
Zvo si svoj osud avykaj,
pretoe lska plod lsku anenvis plod nenvis.
Henry Van Dyke
96

ZKON VIBRCIE A PRALIVOSTI
Kad mylienka, ktor je uchovvan vmysli,
obvan alebo cten, sa ihne zana
odieva do najvhodnejej
anajprimeranejej monej fyzickej formy.
Andrew Carnegie
Dr. Wernher von Braun
Vinterview, ktor sa konalo vo februri 1976, Dr. von Braun

spomna: Po rokoch skmania vekolepch zhad vesmru som
dospel k pevnej viere v existenciu Boha. Vzneenos vesmru iba
potvrdzuje moju vieru vStvoritea. Neviem si jednoducho predstavi,
e by cel vesmr vznikol bez priinenia nieoho, ako je Boia va.
Prrodn zkony vesmru s tak presn, e nemme problm postavi
vesmrnu lo a letie na Mesiac ameme naasova let spresnosou
na zlomok sekundy. Tieto zkony museli by niekm stanoven. Dr.
von Braun pokraoval, e sprvne pochopen veda anboenstvo,
nie s antagonistick koncepcie. Naopak, tvrdil, e s to sestersk
disciplny. Prostrednctvom vedeckch metd sa lovek u viac
ostvoren, zatia o tdiom nboenstva prenik viac do podstaty
stvoritea. Zapojenm nstrojov vedy sa lovek poka vyui
prrodn sily, ktorho ho obklopuj. Na druhej strane, prostrednctvom
nboenstva sa sna kontrolova sily prrody, ktor vom pracuj.
Po krtkej prestvke dodal, bez viery by vdejinch udstva nenastal
iaden vek spech... Kad lovek, ktor sa sna nieo dosiahnu,
potrebuje ist stupe viery vseba. Ke prijme vzvu, ktor vyaduje
ovea viac morlnej sily ako vie nazbiera, potrebuje vieru vBoha.
Roky predtm, ako by ktokovek akceptoval mylienku

loveka cestujceho na Mesiac asp, sptali sa Dr. von Brauna, o je
nevyhnutn na zostrojenie rakety, ktor by mala doletie na Mesiac?
97

Odpovedal jednoducho, odhodlanie dokza to. Von Braun bol
oividne vnimon lovek, ktor mal vek pochopenie pre ivot
a obrovsk vedomosti o zkonitostiach vesmru. Mnoh odbornci
ztejto oblasti ho povauj za otca vesmrneho programu. Ako vetci
spen udia, dospel aj on k hlbokmu porozumeniu duchovnch
zkonov ivota. Jednm z tch zkonov je zkon pralivosti. Prve
tento by som teraz rd rozobral.
V skutonosti je pochopenie tohto konkrtneho zkona

vlastne kom kpochopeniu celej knihy. Dvodom je, e vzkone
pralivosti je skryt princp, ktor riadi rove vaej osobnej
prosperity. Avak na to, aby ste dosiahli skutone pevn uchopenie
tohto konceptu, bude potrebn, aby sme strune popsali aj in zkon,
konkrtne zkon vibrcie.
Zkon vibrcie objasuje rozdiel medzi mysou a hmotou,

medzi fyzickmi anefyzickmi svetmi.
Poda tohto zkona predpokladme, e vetko vibruje alebo sa

hbe, ateda ni nie je neinn. Vetko je vneustlom pohybe, preto
neexistuje stav pokoja. Od najjemnejej a po najhrubiu podobu
hmoty je vetko vstave neustlej vibrcie.
Pohybujc sa od najniieho po najvy stupe vibrcie

zisujeme, e existuj doslova miliny stupov od elektrnu a po
vesmr avetky vibruj. (Energia je preukzan vo vetkch rznych
stupoch vibrcie.)
Miery vibrcie sa nazvaj frekvencie. m je frekvencia

vyia, tm je aj sila via. Kee mylienka je jednou z najvych
foriem vibrcie avprrode m vek moc, mus by pochopen kadm
zns.
98

Teraz u zkon vibrcie me by vysvetlen mnohmi
spsobmi v zvislosti od elu. V tejto kapitole je nam zmerom
obmedzi otzku samotnch mylienok, aby sme mohli zdokonali
nae chpanie zkona pralivosti.
Vibrcia
Vibrova znamen:
Hba sa dozadu adopredu, kmita, trias sa,
chvie sa, hojda sa, mihota sa, spsobi chvenie.
Ak chcete zska nzornejiu definciu pojmu vibrcia, len

vystrite jednu ruku priamo pred seba. Stle ju pevne drte. Ke vm
stpne a u v nej nie ste schopn vnma nijak pohyb, vedzte, e
elektrny, ktor tvoria ruku, sa hbu, tras, chvej i vibruj vrchlosti
186300 m za sekundu.

Ruka sa vm zd by pevn, no vskutonosti je vnepretritom
pohybe. Hoci tento pohyb je sotva postrehnuten vonm okom, pod
vysoko vkonnm mikroskopom by bol plne zreten.
Teraz zanite rukou trias. Sami sebe spsobujete, e ruka

vibruje. U vibrovala poda seba, zodpovedajc zkonu vibrcie (poda
ktorho je vetko vneustlom pohybe). Vy ste vak zrchlili jej tempo,
zatlaili ste rchlostn pedl vibrcie.
Pozitvne anegatvne osobnosti
Myse sama osebe ana svojom mieste

me urobi peklo zneba
alebo nebo zpekla.
John Milton
99

udia mu by spravidla oznaen ako pozitvne osobnosti
(optimisti) alebo negatvne osobnosti (pesimisti).
T, ktor s pozitvni vo svojom zman, sa vdy snaia njs

svetlejiu strnku ivota. Stvrami obrtenmi kslnku sa snaia vidie
dobro dokonca i v zlom. Tak jednotlivci maj zvyajne mylienky
pozitvneho charakteru as pre svet poehnanm. Vysielaj pozitvne
vibrcie, preto ksebe priahuj aj inch pozitvnych ud.
Naopak, negatvne osobnosti zvyajne vyhadvaj tmav,

skuujcu adepresvnu strnku ivota. Dokonca aj dobro poda nich
obsahuje nieo zl. Zaoberaj sa zlm a negatvnym. Myslia na to,
predvdaj to, oakvaj to avdy dostan to, o hadaj. Ich negatvne
vibrcie knim priahuj inch neastnch ud. Ako vieme, trpenie
miluje spolonos.
Ich stav mysle meme prirovna kosobe, ktor by pri

otzke, ako sa cti, povedala:
Dnes sa ctim dobre,

ale zajtra to me by horie.
Negatvne osobnosti deprimuj vetkch navkol. Ich tvre

vyjadruj vo fyzickej podobe negatvne mylienky, ktor maj vo svojej
mysli. Kad de si takchto ud meme vimn na ulici. iadna
dobr nlada, iadna rados znich neiari iba bezndej, zamraen
vraz aodpor. Vyzer to, akoby si uvali vlastn peklo, ktor si sami
vytvorili.
Poda zkona polarity a relativity pre kad pozitvnu energiu

existuje rovnocenn a opan negatvna. Existencia oboch typov tchto
osobnost je preto nevyhnutn, aby ste ich mohli odli a rozozna
jednu od druhej atmto spsobom si zvoli t, ktor vs bude vivote
posva alej.
100

Mte slobodn vu. Mete si vybra, ktor z tchto dvoch
osobnost chcete prija. Ak je niekto neustle negatvny, ale u ho to
unavuje, me sa prostrednctvom uvedomenia a nleitej snahy
zmeni na pozitvny typ osobnosti.
Pochopte zkon vibrcie d uom potrebn vedomie na to,

aby ich osobnos dosiahla vyten zmeny.
Mozog telo
Verte alebo nie, udsk telo je jednm z najvkonnejch

elektrickch nstrojov vcelom vesmre. Podobne je aj udsk mozog
pravdepodobne najvkonnejm elektrickm nstrojom, ktor bol
kedy vytvoren. Oboje s naozaj zzraky.
Mozog je asou tela, kde s vetky druhy frekvenci premiean

zjednej rovne do druhej. Vmozgu s naprklad vnemy premenen
do svalovej innosti. Zvuk, teplo, svetlo aj mylienka premenen do
inch frekvenci, vetky tieto pojmy ovplyvuj telo.
V mozgu s centr, ktor kontroluj a reguluj fungovanie

vetkch orgnov aast tela, ak s sprvnym spsobom stimulovan.
Na naich seminroch tento fenomn nazvame vibran riadenie tela.
V konenom dsledku je mozog jednoducho vibranm

nstrojom. Aby ste zaali chpa jeho fungovanie, muste sa pusti do
tdia zkona vibrcie.
Od zaiatku 40. rokov mme k dispozcii EEG

(elektroencefalograf), ktor doke ta elektrick aktivitu mozgu
aECG (elektrokardiograf) sledujci elektrick zmeny, ktor sa objavia
poas srdcovch sahov.
Vibrcie teda urite nie s pre ns nim novm. Vskutonosti
101

onich kad zns vie. Problmom vak je, e vek vina ud si nie je
vedom spojenia medzi ich vibrciami aich dosiahnutmi vsledkami
vivote.
Bohuia, vemi bene vidie ud v zlch alebo zmtonch

vibrcich, ktor sa horlivo snaia metdou ntlaku aby dosiahli
dobr vsledky. Zdvodu negatvnej vibrcie, ktor je vnich, s neustle
bombardovan vetkmi druhmi negatvnych ud asituciami, ktor
s knim poda tchto zkonov priahovan. Vkonenom dsledku sa
vistom bode ich boj stane nezvldnutenm.
Tto udia mu by prirovnvan kosobe, ktor ske zvrchu

budovy nadol apoka sa dosta nahor v jednom a tom istom ase.
Vsledok by vkadom prpade bol rovnako predvdaten arovnako
katastroflny.
Vetko je energia, vetko vibruje
Aby ste sa lepie zorientovali vtom, ako mte prevzia kontrolu

nad svojimi vsledkami (t.j. lepie porozumie, ako apreo mylienky
aveci prichdzaj do vho ivota), muste sa vrti sp kzkladnmu
predpokladu, sktorm sme zaali: e vetko vibruje ani nie je vpokoji.
Vedci dnes podporuj tto tzu akad nov vedeck objav jej pridva
na vzname.
Vaka slobodnej vli a mnohm inm duevnm faktorom

v naej mysli meme spsobi vibran zmeny vo svojom snaen.
Dvodom nedostatku schopnosti uplatova tto silu je len naa
vlastn neznalos zkona vibrcie.
Bu svetlo vae spojenie
Pozrime sa vntornm zrakom, ako sa mete spoji

svytenm blahom, aby ste zlepili kvalitu svojho vlastnho ivota.
102

Dva objekty, ktorch elektromagnetick polia s rovnak,
pracuj pri rovnakej frekvencii. Meme poveda, e s v szvuku,
harmnii, vslade. Ke s dva objekty vharmnii avibruj rovnakou
rchlosou, frekvencia me by vysielan z jednho na druh
prostrednctvom mdia elektrnu. (tudijn odbor rezonancia sa
zaober elektromagnetickmi poami obklopujcimi rzne objekty.)
Naprklad, zd sa nm, e gua vlustri bude vibrova vharmnii

s uritm klvesom na klavri, no nebude vibrova s nijakm inm
tnom zklaviatry.
Tieto dva uveden objekty s zhotoven zcelkom odlinch

materilov a maj plne in tvary. Napriek tomu s v slade jeden
s druhm, a to vaka skutonosti, e ich zkladn magnetick polia
s rovnak. S v rovnakej sfre relatvneho pohybu, a toto plat bez
ohadu na ich vekos, tvar, alebo prvky, zktorch s zloen.
Vetky elektromagnetick vlny alebo kvant maj svoju vlastn

pecifick rchlos i frekvenciu, ktor zodpoved mnostvu zmien
vsmere, ktor urobia za sekundu. Elektromagnetick vlnov spektrum
je jednoducho kla vibrcie aje rozdelen do konkrtnych oblast.
A predsa je potrebn ma vdy na pamti, e tieto oblasti

nie s skutone oddelen, s to len ubovon priestory zahajce
frekvencie, ktor sa prejavuj vnaich zmysloch rozlinmi spsobmi.
Kad oblas sa vlastne miea do jednej nad ou a jednej pod
ou a v skutonosti neexistuj presne uren hranice, ktor by ich
vymedzovali.
Vetko je vyjadrenm tej istej veci
Kad vec vcelom vesmre je prepojen sinou prostrednctvom

zkona vibrcie. Ak s farby dhy spojen spsobom, pri ktorom nie ste
schopn rozli, kde jedna farba kon azana in rovnako nemete
103

rozli, kde jedna vec zana ain kon. Kad vec vtomto vesmre
je prepojen s inou, rovnako ako vriaca voda je spojen s parou, na
ktor sa premiea apara je prepojen sterom i vzduchom, na ktor
sa men.
Vy ste tie prepojen so vetkm vo vesmre. Nie je dleit,

i to mete vidie vonm okom alebo nie. Jedin fyzick odlinos,
ktor existuje medzi dvoma vecami, svis shustotou ich vibrcie.
Len o si zvolte urit mylienky, vae mozgov bunky s

ovplyvnen. Tieto bunky vibruj a vysielaj elektromagnetick vlny.
Ke sa sstredte na tieto mylienky, zvyujete frekvenciu vibrci
tchto buniek aelektrick vlny sa stan omnoho silnejmi.
Ste to vy, kto je pvodcom tchto elektrickch vn akto vou

uruje ich hustotu. Muste tie vedie, kee ste pvodcom tohto
vlnenia, e doho zapjate cel vau osobnos.
U sme sa zaoberali tm, e dva objekty mu by zplne inch

materilov atvarov astle bud vharmnii. Dvodom je skutonos,
e ich hlavn magnetick polia s rovnak, pretoe s vtej istej sfre
relatvneho pohybu. (Rezonancia je faktor, ktor riadi premenu
vibrci.)
Ke si premietate obraz vho ciea vmysli, vibrujete vharmnii

(rezonancii) s kadou iastokou energie potrebnej na vyjadrenie
vaej predstavy v materilnej rovine. Premietnutm predstavy sa
tieto iastoky energie pohybuj smerom kvm (pralivos) avy sa
smerom knim pretoe to je zkon.
Vetky veci s iba prejavmi energie alebo due.
Ke svet dospeje kpochopeniu tejto vekej pravdy, uvedomme

si, e vetci udia s rovnak, len sa zd, e s rozdielni. Skuton
104

deliace iary pre udstvo nie s hranice, farba i jazyk, ale jednoducho
nevedomos ajej prav opak, pochopenie.
SPOZNAJTE PRAVDU
APRAVDA VS OSLOBOD
Pomha inm cti sa lepie
Automaticky mte radi ud, vaka ktorm sa ctite dobre.

Ztoho vyplva, e aj in bud ma radi vs, ak sa vaka vm bud cti
dobre alebo ak ich posuniete kpozitvnejej vibrcii.
Prklad
Vibran ovldanie tela, mysle a due loveka vm dva

prostriedky na obnovenie pozitvnych vibrci, pomocou mdia
rezonannch elektrickch vn mozgovch buniek od vs k inej
osobe.
Ako u bolo uveden, udsk telo, vrtane mozgu, je vkonn

elektrick nstroj. Preto ste naozajstnou vysielacou stanicou kinm
uom. Ke je ladenie medzi vami dokonen, druh osoba prijma
auvedomuje si vibrujcu mylienku, ktor knej vysielate.
Poda zkona trvalho prenosu apremeny energie tto druh

osoba, ktor m nzky energetick potencil, prijma vami vysielan
energiu. A rovnako ako slab batria, in osoba sa dobja a stva
pozitvnejou vaka kontaktu svami.
Proces prenosu energie medzi vami je presne tak ist ako

proces, ktor sa kon medzi vysielacou stanicou ardiom. Teda zkony,
ktor s identick vprrode, ovldaj obidva javy.
105

Vibrcie a postoj
Kad fyzick vec plod vibrcie. Vetko, o vidte, poujete,

ctite, mete ochutna alebo oho sa dotkate, vysiela vibrcie.
Kedykovek sa dostanete dos blzko na to, aby ste vstpili do takejto
sfry vibrcie, budete ou ovplyvnen, i si to uvedomte alebo
nie. Vimli ste si niekedy, ako pokojne sa ctite (vibrujete), ke sa
prechdzate sami niekde vlese?
Zkon funguje presne tm istm spsobom vduevnej oblasti.

Pretoe ak osoba m vmysli mylienku, znamen to, e vedome alebo
nevedome skupina mozgovch buniek zana neobvykle vibrova.
Odvtedy vysiela vlny elektrickej energie, ktor sa pohybuj ahadaj
miesto na pristtie.
Ak ste voblasti (priestore) ich vibrci amte podobn bunky,

ktor s v harmnii s tmi, ktor vibruj v mozgu inho loveka,
potom prijmete tieto vibrcie a budete nimi duevne ovplyvnen, i
u negatvne alebo pozitvne. (Je jasn, e kad lovek psobiaci
vobchode alebo manamente absoltne porozumie tejto informcii.)
Predpokladajme, e in osoba vibruje na spsob hnevu.

Ak ste typ loveka, ktor sa rchlo nahnev a dostanete sa do
vibranho poa tchto zlostnch vibrci, zasiahnu bunky hnevu
vo vaom mozgu. Podmienkou, aby bola rezonancia prtomn je, e
bunky vho mozgu sa rozvibruj acel vae telo sa dostane do tejto
vibrcie. Nahnevte sa (hoci mete alebo nemuste vedie prinu
svojho hnevu). Ak nerozumiete, o sa stalo, nebudete schopn zmeni
podmienky, ktor v hnev vprvom rade spsobili .
Rovnak princp sa vzahuje na vetky duevn vibrcie.

Hne ako lovek zane rozma, jeho mozgov bunky zan
vibrova. Energia je uvonen vo forme elektrnov, ktor vytartuj
poda intenzity danej mylienky. Ktokovek t energiu zastav, je ou
106

ovplyvnen. Jedin vec, ktor zastav mylienku, je t, ktor s ou
rezonuje. To znamen, e ak by ste mali narazi na elektromagnetick
vibran pole negatvnych mylienok, stanete sa, ak ste ten typ loveka,
sami negatvnymi. Naopak, ak sa narazte na pozitvne vibran pole,
zaijete prav opak, teda pozitvne.
Pretoe vzduch, ktor dchame, je doslova naplnen

oboma typmi vibrci, tieto neustle preskakuj do vho mozgu.
V konenom dsledku sa mete sta akoby loou bez kormidla
zmietanou na milos anemilos ohokovek, o vibruje vo vzduchu.
Avak, ke pochopte tento zkon, budete vpozcii, aby ste sa ochrnili
pred negatvnymi vibrciami. Mete potom kontrolova sami seba
v pravom slova zmysle a zanete priahova k sebe veci a okolnosti,
ktor si zvolte.
State sa duevnm magnetom
Pritiahnite ksebe vetko, o potrebujete na

zhmotnenie vaej predstavy.
Ak je pravdou, e energia alebo dua nie je ani stvoren ani

znien a vetko vo svojom pvodnom stave je bu energiou alebo
duou, ztoho nevyhnutne vyplva, e vetko, o budete kedy chcie, je
u tu. Je to jednoducho zleitos vberu mylienok, ktor vs dostan
do harmonickej vibrcie svytenm blahom.
Vetko, o hadte, na opltku had vs. Preto vetko, o

chcete, je u vae. Nemuste vak dosta ni, je to len otzka lepieho
uvedomenia si toho, o u mte.
Vo chvli, ke uvediete svoj ivot do harmnie stmto zkonom,

do harmnie sprdom Boskho poriadku, zistte, e negatvne veci
bud ma pristrihnut krdla. Ich prina bude odstrnen a vy u
nebudete priahova to, o nechcete.
107

Tajomstvo dosiahnutia vytench vsledkov v materilnej
rovine je vdy vzkone pralivosti. Cel tto kniha vm m pomc
pochopi, ako dosiahnu harmonick vibrciu s vytenm blahom
atie to, ako osta vtejto pozitvnej vibrcii, aby ste zaali priahova
vetko potrebn na zrealizovanie vaej predstavy prosperity.
Analgia alua
Vo vynikajcej knihe Prca s prvnymi predpismi jej autor

Raymond Holliwell poukazuje vkapitole snzvom Zkon spechu
na nasledovn: Vetky procesy vprrode s spen. Prroda nepozn
zlyhanie. Nikdy neplnuje ni in ako spech. Zacieli na vsledky
v kadej forme a spsobe. Aby sme uspeli v tom najlepom zmysle,
musme si vzia prrodu za prklad a koprova jej metdy. V jej
princpoch azkonoch objavme vetky tajomstv spechu.
Majte na pamti, e vetko na svete, o vidte vonm okom

a vetko, o nevidte, je prejavom due. Dua funguje v slade so
zkonmi. Vy spadte pod tieto zkony rovnako ako prroda. Preto
m Holliwell pravdu v kadom prpade by sme mali koprova jej
metdy.
Roky som na seminr nosil alu a pouval som ho ako

pomcku pri vysvetovan fungovania zkona pralivosti vbenom
ivote. Preto si, prosm, predstavte alu. A teraz premajte
skutone premajte o je to, na o sa pozerte.
Hoci sa vm alu me zda pevnm objektom, teraz by ste

mali u jasne porozumie, e alu ako vetko ostatn, o sa zd by
pevn, je vskutonosti masou molekl svemi vysokou frekvenciou
vibrci. Valudi je jadro, ktor uruje rchlos, akou sa tieto molekuly
bud hba. Rovnak princp plat pre vetky semienka. Inmi slovami,
kad semienko m vsebe jadro, ktor uruje vibrciu aktor takto
riadi finlny produkt, do ktorho vyrastie.
108

Verm, e ste si vetci vedom tejto skutonosti: vetko vo
vesmre je riaden zkladnm zkonom vytvor alebo zanikni. Ztoho
vyplva, e ak nieo nerastie, mus to poda tohto zkona zomiera.
Naprklad, ak je alu mimo zeme, po cel as sa pomaly rozklad.
Hne ako ho vak zasadte do zeme, jeho jadro zane vyarova
vibran frekvenciu spolu spralivou silou aalu zane priahova
vetko, o vibruje vharmnii snm. Ak by ste mali monos pozorova
vonm okom presne to, o sa vtedy deje, uvideli by ste prehliadku
iastoiek energie ich nekonen prd smerujci priamo kaluu.
Kee prili do kontaktu smolekulami alua, pripoja sa, zosobia,
stan sa jednm asamozrejme, alu bude napredova anarastie.
Ak by ste dali dve kvapky vody a dve kvapky oleja na stl

apotom by ste ich sksili spoji dokopy, kvapky vody by harmonizovali
astali sa vou kvapkou, pretoe prili do kontaktu jedna sdruhou.
Na druhej strane, ak by ste mali presun vodu smerom k oleju, v
skutonosti by sa odpudzovali, pretoe nie s vharmonickej vibrcii.
Podobne je to so aluom. Jedin, o sa spoj so aluom, s tie
iastoky energie, ktor vibruj v harmnii s nm. Vetky ostatn,
ktor tvoria zem, s odpudzovan.
Pretoe sa alu rozrast znekonenho prdu molekl, ktor

s k nemu priahovan, zan z neho vychdza mal vhonky. Tie
sa zan rozvja do koreov. Ako sa rozrastaj a predieraj zemou,
tto praliv sila pokrauje aiastoky energie zatmosfry s knemu
priahovan (presne ako iastoky energie vzemi). Ako alu zana
rs, vuritom bode prestva by aluom azana by dubom. Korene,
kme, kra, konre, vetvy alisty vetko je priahovan kaluu vaka
jadru ukrytmu vsemienku.
Na rozdiel od udskej bytosti alu nem schopnos zmeni

svoju vibran frekvenciu. Me preto iba vyrs v to, na o bol
preduren, teda vdub. Vmnohch aspektoch ste ako alu. Naprklad,
tie ste semienko, vzhadom na cel sstavu vec. Rozdiel medzi
109

vami a aluom je, e nakoko vy ste spolutvorca, mete si zvoli
svoje vlastn urenie. Predstava, ktor si chcete premieta vo svojej
mysli a zasadi hlboko do studnice svojho podvedomia je jadrom,
ktor uruje, vo nakoniec vyrastiete. Uruje vibrciu, vktorej budete
ataktie kontroluje, o budete ksebe priahova ao odpudzova.
Toto je usporiadanie sveta, kde ni sa nestane nhodou.

Predstavy, ktor zasadte do vaej zzranej mysle, okamite vytvoria
praliv silu. T potom riadi vae vsledky vivote. Ak je vak vaa
predstava stle kolsav, budete neustle rs do nieoho inho, a to
uvedie do pohybu najchaotickej proces. ia, jednotlivci, ktor nie s si
vedom tchto vemi presnch zkonov, vysdzaj vo svojich mysliach
v jednej minte predstavy hojnosti a v alej predstavy nedostatku.
Neustle prepnaj vibrcie, a tak v jednom momente priahuj
dobr veci, vdruhom zasa zl. Smutnou pravdou je, e vek vina
ud strvi cel svoj ivot kolsanm medzi tmito dvoma extrmnymi
pozciami, vsledkom oho je, e ich ivoty s neusporiadan atotlne
chaotick.
Hoci je pravda, e vetko, o budete kedy chcie, je u tu, je

len na vs, aby ste sa stm dostali do harmnie. Samozrejme, nikdy
sa nedostanete do sladu sprosperitou, ak budete trva na udriavan
predstv nedostatku vo vaej mysli. Kee ste vdy k nieomu
priahovan, vyplva ztoho, e nie je chyba nikoho inho, ak do vho
ivota prde nieo nechcen. Pochopte, vy ste si to objednali apoda
plnu vm to bolo aj doruen.
110

Kapitola 7
T,
O RISKUJ
111

T, O RISKUJ
Dni brnenia vho momentlneho majetku apozci s
navdy pre. Preto sa od tohto da u nemuste viac trpi takmi
problematickmi otzkami, ako udranie si vaej sasnej prce
alebo zachovanie momentlneho ivotnho tandardu. Namiesto
toho postavte veci, ktor mu s zle, do obrany aveci, ktor musia
s dobre, v pripravenej formcii do toku. Od dnenho da ste
dynamick, rzni znatelia rizika, v zrak je vdy obrten kvaim
silnm strnkam aaktvam, anie kslabm strnkam apasvam. Od
tejto chvle sa rno zobudte mysliac iba na to, ako urobte veci, ktor
chcete urobi, nie na vetky dvody, preo nemete ich urobi
nemete.
Ponc dnenm dom myslite znovu a znovu na mnoh

spechy, ktor sa v budcnosti chystte dosiahnu, ktor s ovea
vznamnejie ako okovek, o ste kedy v minulosti dokzali. Toto
s vsledky, ktor mete dosiahnu iba ak ste vprvom rade ochotn
uritm spsobom zariskova. Verte mi, e len o natartujete tento
proces, nebude trva dlho avy zanete vyhrva vo vekom. Mali by ste
vak pochopi, e ak budete riskova stle viac, budete nten erpa
zo zdrojov, ktorch vlastnctvo ste si predtm ani neuvedomili. Najprv
vs to me odstrai. Napriek tomu si vdy muste pamta, e nikdy
nebudete pou, ta oniekom alebo vidie niekoho, kto dosiahol svoj
ivotn spech bez toho, aby na seba zobral ist druh rizika.
Ako prklad zvte obrovsk rizik, ktor kad z vekch

nboenskch vodcov museli vzia na seba vpriebehu svojho ivota.
Potom sa zamyslite nad neuveritenmi rizikami, ktor kad jeden
biznis lder na seba vzal poas svojej kariry. Ak serizne premate
nad tmito asnmi spechmi, uvedomte si stle viac, e aj vy muste
na seba vzia riziko, aby ste rozvinuli silu, s ktorou ste sa narodili.
Vskutonosti nikto, kto odmieta prevzia na seba riziko, nedosiahne
spokojnos. ivot kadho, kto si zvol i sprehnanou opatrnosou,
112

vdy bude len sriou nudnch, letargickch dn, pokraujcich bezo
zmeny.
Analgia skokanskho mostka
Aby ste pochopili pln dsledok toho, o hovorm,

porozmajte nad nasledujcou analgiou. Preneste svoju myse do
obdobia, ke ste ete boli mal asnate sa spomen si na to, ako vemi
ste obdivovali diea od susedov, ktor vyliezlo po rebrku askoilo
strmhlav dole zo skokanskho mostka celkom bez zavhania. Zistite,
i si viete vybavi, ako ste naho pozerali, ke podnikol tento prv
riskantn skok. Ak ste ako vina zns, pravdepodobne ste vtom
ase stratili ksok zo svojej sebacty, a km ste napokon od samch
rozpakov nenazhromadili dos energie na to, aby ste tie skoili.
Nakoniec si spomeniete, ako dobre ste sa ctili po zoskoku. Dokzali
ste svetu, e vy to tie zvldnete.
Teraz, ke ste zobrali svoju myse na tto duevn cestu do

minulosti, preneste ju sp do sasnosti. Zamyslite sa nad mnostvom
muov aien, ktor ako mal diea tobne sa pozerajce na vysok
skokansk mostk by radi odili z prce, vydali sa nezvisle vlastnou
cestou a rieili svoje vlastn veci. Z dvodu ich vekho strachu
z nespechu to vak tto neastnci nikdy nespravia, lebo nemaj
dostatok odvahy urobi krok vpred askoi. Vdsledku toho zmekaj
vea prleitost, ktor nm vetkm ivot dva ao je ete smutnejie,
nikdy tak nemaj ancu preskma hbku svojich vlastnch
vrodench prostriedkov. Kee sa boja, e to mono nezvldnu, e
mu prehra, spadn, jednoducho sa rozhodn zachova status quo
a neurobi ni. Irniou ale je, e ak by sa lovek aj vytrvale vyhbal
vetkm rizikm, nevyhnutne zasu na as mus tak i tak spadn!
Ale ve prve o to ide! Ak je tam vlastne rozdiel? Koniec koncov,
pd neznamen zlyhanie, zlyhme len vtedy, ak sa rozhodneme
presta to vbec ska. Ak by sme aj po ceste zavhali, nikdy skutone
nespadneme, pretoe vdy nm zostane monos sksi to ete raz.
113

Prbeh Flipa Wilsona
Slvny komik Flip Wilson je najznmej pre svoju schopnos

rozosmia ud. Tu je ale nieo, o povedal trocha vnejie o svojej
vlastnej sksenosti s procesom znania rizika: Spadol som a vstal,
spadol som avstal. estns rokov som vpodstate nerobil ni in, len
som padal a vstval.
Napriek tomu, myslte si, e Flip Wilson pokladal niekedy sm

seba za nespenho? Stavte sa, e nikdy. Ak by sa za nespenho
pokladal, nikdy by vsebe nenaiel odvahu vyska spomnan druh
pokus avy i ja by sme pravdepodobne oom nikdy nepouli!
Mali by ste pochopi, e v tomto dleitom okamihu, hne

ako si serizne urte svoj vek cie, zapojte sa do procesu riskovania,
ktor vpodstate prid vmu ivotu plne nov prchu. Vtom ase
by ste si vak mali uvedomi, e sa zanete sprva riskantnejieho,
a tomu sa vina ud za kad cenu sna vyhn. Inmi slovami,
namiesto zmysluplnho riskovania sa bude vina ud radej
ubezpeova mnohmi przdnymi kompromismi. Tieto vkonenom
dsledku obmedzia ich existenciu na rove nezmyselnej ardy.
Aby ste pochopili, ako tento fenomn funguje, iba porozmajte
o uoch, ktor pristpili na kompromis, ke kupovali nov dom.
Preo ustpili? ptate sa pretoe sa zakli, e by nezvldli platenie
hypotky na ich vysnvan dom, vktorom tak vemi chceli i.
Potom obrte svoju myse ku skutonm zstupom ud,

ktor zostali pracova na nudnej aneohodnotenej pozcii. Preo tam
ostvaj? iba preto, lebo sa boja, e nebud schopn vyrovna sa
spozciou, vktorej by sa vemi chceli uplatni. Irniou je, e ak by tto
udia jednoducho vyli s koou na trh v ndeji na lepiu prcu,
vysnvan dom alebo okovek in, po om skutone tia potom
by vyadovali adekvtny vkon aj sami od seba. oskoro by zistili, e
riziko, ktor podstpili, sa im ohromne oplatilo vo vetkch oblastiach
114

ich ivota.
Mlad milionri
Pred niekokmi rokmi som tal vborn knihu na tmu

podstupovania rizika. Volala sa Mlad milionri aobsahovala skuton
ivotn prbehy osemnsronch mladch ud, zktorch kad zarobil
viac ako jeden milin dolrov. V skutonosti niektor z nich vlastne
zarobili omnoho viac milinov ako len jeden poas celej ich vemi
spenej kariry. V celej knihe autor dospel k zaujmavm zverom
tkajcim sa zkonu finannho spechu, ale najdleitejm bol ten,
ku ktormu sa vdy vrtil: hoci pochdzali kad zinho prostredia
akad znich zarobil tie peniaze inm spsobom, jedno mali vetci
spolon.
Ptate sa o bola t jedna vec? Jednoducho povedan, hoci

vetko, o vlastnili, zviselo na vsledku doslova kadho ich vekho
obchodnho rozhodnutia, nikto z nich si nemyslel, e riskuje. ili
svoje ivoty tak, akoby zlyhanie bolo nemon! (v oiach viny
ud nepochybne obrovsk rizik znali a to dokonca na dennej
bze).
tdia bojovho pilota
V podobnom duchu sa niesol aj vskum spred mnohch

rokov, ktor skmal ivot bojovch pilotov poas druhej svetovej
vojny. Vskum dospel kzveru, e na rozdiel od toho, o by ste si mohli
myslie, vea pilotov, ktor hrali na istotu poas vojny, bolo medzi
prvmi, ktor boli vboji zabit. tdia zistila, e prakticky bez vnimky
preili jednotlivci, ktor nielene odmietali hra na istotu, naopak,
boli to najv hazardri. V skutonosti, ke m lovek monos
porovna vkon ud zo vetkch oblast ivota, zist, e ktokovek
hr vivote na istotu, zomrie azomrie relatvne mlad. Vea tchto
jednotlivcov zostva klinicky ivch mnoho rokov a ke ich srdce
115

napokon prestane bi, je to iba formalita, pretoe pravda je, e nikdy
skutone neili!
Doteraz ste si asi hovorili Preo s tok z ns preduren,

aby krali celm svojm ivotom utrpen, len preto, e s neschopn
alebo neochotn zna riziko? Ak by sme sa v mysli vrtili sp
do obdobia, ke sme sa ete len formovali, rchlo zistme, kde je
zdroj nho odporu kznaniu rizika. Ke u sme dospeli ktomuto
bodu, verm, e sme preli dos dlh cestu, aby sme sa odhodlali na
boj stmto zkernm problmom. Chcel by som vs vyzva, aby ste
venovali patrin pozornos informcim, ktor bud uveden alej.
Ke ste boli deti dokonca u vase, ke ste boli dojat vai

rodiia si neskutone elali vidie v spech. Vdsledku tohto elania
boli akurt vystraen vyhliadkou, e by ste prpadne nemuseli naplni
ich oakvania. Bolo to plne prirodzen, vzhadom na skutonos,
e vs vemi bili. Bohuia ich to motivovalo k snahe ochrni vs
pred kadou potencilnou bolesou, ktor by sa mohla vo vaom ivote
objavi. Naprklad, ke ste spravili svoj prv krok, boli hne pri vs
alen o sa zdalo, e spadnete, rchlo vs chytili, aby ste si nhodou
neublili.
Podobne, ke ste sa zapojili do prvej bitky s bitkrom

od veda, vai rodiia tam boli, aby utili vae doudieran pocity.
Pravdepodobne sa pokali utei vs slovami mal si pravdu, to
druh diea je zl. Zrejme povedali aj nieo v zmysle vbudcnosti
bu vemi opatrn a sna sa takmto deom vyhba. Ak ste boli
vychovvan rovnako ako vina z ns, v prv bicykel bol iste
sprevdzan poetnmi varovaniami, ako dvaj si pozor, nespadni,
bu opatrn atak alej. Tmto spsobom ste boli naprogramovan
robi kad v krok vivote s maximlnou opatrnosou, priom vo
vaej mladej mysli vdy zablikalo vstran svetlo.
116

Je nutn si uvedomi, e bez ohadu na to, i vm niekto tvrdil
nieo in, nikto zns sa nenarodil so strachom podstpi riziko. Ako
som u vyie jasne naznail, strach podstpi riziko je nieo, o sme
sa nauili krtko po tom, ako sme prili na tento svet. Vskutonosti,
vprotiklade ktomu, omu mnoh udia mylne veria ak je udsk bytos
odkzan na svoje vlastn prostriedky je zroden pre podstupovanie
rizika aprirodzene naprogramovan postupova po ceste, ktor ho
nakoniec dovedie kivotnej sile avekosti.
Predtm, ne sa pustte na vzruujcu cestu podstupovania

rizika, nemali by ste zabudn na skutonos, e ak niekto riskuje,
nestva sa tak automaticky nezodpovednm. Tieto dva koncepty
sa toti vzjomne vyluuj. Sta sa tm, kto riskuje, znamen kona
odvne aodvne konanie je podstatne odlin od konania blznivho
(nezodpovednho). Mohli by ste natrafi na zopr situci, kde lnia
oddeujca tieto dve koncepcie bude extrmne zka. Napriek tomu je
absoltne nevyhnutn, aby ste ju nikdy neprekroili, ani nemyselne,
ani inak!
Muste si tie uvedomi, e podstupovanie rizika je vdy

relatvny pojem. Inmi slovami, sprvanie, ktor predstavuje riziko pre
jednho loveka, nemus nevyhnutne predstavova riziko pre inho.
Navye, ak to ist sprvanie bolo realizovan treou stranou, niekto by
to mohol povaova za nezodpovedn. Preto je jasn, e lovek mus
by schopn rozliova medzi tmito konceptmi so znanm stupom
presnosti. Aby ste to dosiahli, bude potrebn vrti sa k jednmu zo
zkladnch princpov zahrnutch do procesu vlastnho rozvoja.
Muste by schopn vidie seba

svojm vntornm zrakom,
ako vlastnte vyten blaho.
117

Podstupovanie rizika verzus nezodpovednos
Nezodpovedn udia vemi zriedka nieo vznamn dosiahnu

ados asto si skr pokodia. Mu sa prleitostne zapoji do nejakch
spench aktivt, no takto vsledky sa objavuj tak nepravidelne
a s v tieni ich negatvnych vsledkov, e takmer nie s ani hodn
spomenutia.
Pouvaujte naprklad nad niekm, kto sko zvysokej skaly do

plytkej vody iba preto, e ho ktomu povzbudila skupina kamartov.
Aj ke sa dan osoba boj skoi, z nejakho zvltneho dvodu sa
boj dokonca viac toho, o si oom pomyslia ostatn, ak sa rozhodne
neskoi. Strach tejto osoby zo skoku je plne odvodnen, vzhadom
na to, e nemal iadny potpask trning. Ke uvauje nad tm, o by
sa mohlo sta, ak by skoil, predstavuje si, e sa pri tom vne zranil aj
toto je dsledok podcenenia prpravy. Pre tohto loveka by rozhodnutie
skoi bolo extrmne hlpe prinajmenom ajeho konanie by bolo
povaovan za nezodpovedn poda akchkovek kritri.
Na druhej strane, ak by bol ten ist lovek profesionlny

potpa a bol by zrun vo vetkch relevantnch ohadoch (t.j.
ak by bol schopn predstavi si seba, ako spene predvdza vetky
potrebn zrunosti), potom by to bola plne in situcia. Hoci tento
lovek by stle podstupoval ist riziko, nikto by ho nemohol obvini
znezodpovednho konania.
Zamyslite sa na chvku nad kaskadrmi, ktor pracuj

vo filmovom priemysle. Neustle stvraj nebezpen ksky.
V skutonosti s prve za to platen. Ale nenechajte sa oklama!
Mui a eny, ktor predvdzaj tieto husrske ksky, toti nie s
vbec amatri. S to vetko kompetentn profesionli, vemi zrun
sbohatmi sksenosami svykonvanm tohto nebezpenho remesla.
Vdy najprv skontroluj a potom ete dvakrt overia vetky mon
rizik predtm, ako urobia aj ten najjednoduch pohyb. Vdsledku
118

tchto opatren sa len vemi zriedka zrania. Niet pochb kaskadri
riskuj, no len mlokedy s nezodpovedn!
Investcie
Teraz obrte svoju pozornos na osobu, ktor investuje

svoje ako zaroben spory do obchodu, o ktorom prakticky ni
nevie. Mono niekto, naprklad prbuzn, ktorho si tto osoba vemi
vi, vyhlsil, e tto investcia je vborn npad a investori by si
zabezpeili vnimone vysok zisk. Predpokladajme, e napriek tomu,
e tto osoba m vne obavy do toho s, tie je silno motivovan
dosiahnutm najvyej monej miery nvratnosti, ktor by mohla
zska z investovanch peaz. Predpokladajme, e tto osoba m
obrovsk strach zo straty, no napriek tomu sa rozhodne s do toho
ainvestuje. o nasleduje potom?
Po uskutonen investcie strvi vinu asu takto:
1. znepokojovanm sa pre investovan peniaze,

2. predstavovanm si seba vstave najhorej chudoby.
Je plne jasn, e takto sprvanie mus by povaovan za protiklad

finannej zodpovednosti aosoba, ktorej sa tka, bude skr povaovan
za nerozvnu anezodpovedn ako za osobu bona fide podstupujcu
riziko. Obvykle je vsledok takejto situcie predvdaten, ak nie
uspokojiv. Dan osoba prde o peniaze, nehovoriac o priatestve
s lovekom, ktor jej pvodne investciu odporal. (Nezodpovedn
udia sa zriedkakedy obviuj zpodobnch omylov sami.)
Avak na druhej strane, ak by tento lovek pozorne poval

rady svojho priatea i prbuznho ansledne si situciu pozorne sm
pretudoval, mohol si urobi nzor postaven na vedomostiach anielen
na tom, o poul, motivovan primnm zujmom anie obyajnm
lakomstvom. Vtedy by mohol tento lovek s vpred ainvestova tak
119

sumu peaz, ktor by nepriviedla jeho finann situciu do ohrozenia.
Potom, ak by zozbieral viac informci zaloench na vlastnch
sksenostiach, mohol by postupne zvyova svoju investciu, ak by
takto konanie bolo vjeho najlepom zujme.
Ak by naa hypotetick osoba dodrala druh postup, aj

tak by urite riskovala. Nikto by vak nemohol preukzatene tvrdi,
e sa sprvala hlpo anezodpovedne. Aj vprpade, e by tto osoba
urobila zl rozhodnutie a stratila tak peniaze, bolo by to vetko,
oo by prila. Stle by jej vak zostalo priatestvo asebacta, pretoe
by si uvedomila, e zodpoved len za svoj chybn sudok. Pridanou
hodnotou tohto druhho postupu je, e dan osoba by automaticky
nezavrhla investin monosti vbudcnosti, ak by sa nejak naskytli.
Som si ist, e ste jasne porozumeli mjmu posolstvu: udia,

ktor podstupuj riziko, s inteligentn, pozorne vyhodnocuj situciu,
maj dveru vo vlastn schopnosti amaj vemi zdrav sudok osebe.
Strune povedan, na rozdiel od nezodpovednch ud nie s vbec
blzniv i hlpi.
Obchodn nespechy
Uvaujte nad tmto ak by niekto kadorone skmal

tatistiky opote obchodnch nespechov, bez bliieho pretudovania
kadej situcie zvl by mohol vemi ahko dospie kzveru, e pusti
sa do podnikania sm za seba je nezodpovedn in. To vak nie je
tento prpad! Pravdou je, e mnoh udia, ktor zbankrotovali, vprvom
rade nikdy nemali s do podnikania sami za seba, i u preto, e neboli
dostatone pripraven na takto zvzok, alebo jednoducho preto, e
nevedeli, o robia. Chbala im zrunos, vedomosti alebo nleit
podpora, aby sa ich podnikanie odlepilo od zeme. Vine novch
firiem trv minimlne tri roky, km sa adaptuj, no niektor nedali
svojmu podnikaniu ancu ani tri mesiace, i dokonca ani tri tdne.
120

Je tie treba poznamena, e predtm, ako sa postavili na
vlastn nohy, mnoh ztchto ud boli zamestnancami, ktor si mysleli,
e ich fovia nie s kompetentn, alebo e majitelia firiem, vktorch
boli zamestnan, nevedia, o vlastne robia. Samozrejme, nie kad, kto
neuspeje vpodnikan, spad do tejto kategrie, ale je urite vea ud,
ktor sem patria.
Aj napriek alostnm tatistikm je urite vea ud, ktor

podstpili riziko a uspeli v zaloen ich vlastnho podnikania.
Porozmajte naprklad nad prbehom mjho dobrho priatea Boba
McCraryho. Bob pracoval dlh roky velektronickom priemysle ahoci
nikdy nezarobil to, o by niekto povaoval za vek peniaze, urite
zarobil lepie ako priemern prjem. Mal vlastn dom, vychoval tri
krsne dcry a toto vetko dosiahol, zatia o pracoval pre niekoho
inho. Ale napriek svojmu nepopieratenmu spechu Bob skrval
vsebe tbu podnika amyslm, e strach bola jedin vec, ktor ho od
toho odrdzala. Vo vetkom, o Bob robil, vdy uspel. Bohuia si vak
toho nebol vedom, pretoe nikdy predtm nerobil ni na vlastn
ps. Okrem toho bol vychovan vo viere vstar znmu ideu, e lovek
by si mal njs dobr stle zamestnanie atak zarba na dchodok.
No aj tak stle tba Boba ajeho eny Pat, aby pracovali vo

svojom vlastnom podniku, vytrvala. Dokonca prerstla do bodu, kedy
boli schopn predstavi si svoj podnik ako spene funguje. Kee nie
je mon uchovva vmysli predstavu bez toho, aby bola aj vyjadren,
vsledkom predstavivosti Boba a Pat bol zrod ich vlastnej firmy
Pensacola Electronics.
Tto radostn udalos nastala len pred pr rokmi ahoci Bob aj

Pat pracovali tvrdo avea rovnako pracuj dodnes teia sa ztoho,
o spolu vytvorili. Zamestnali mnoho ud aochotne slia stovkm
klientov zrznych ttov Ameriky. Obaja zskali znan prjem aist
sasn hodnota ich spolonosti ak by ju chceli preda je via ako
vetky peniaze, ktor Bob zarobil, ke vetky tie roky pracoval pre in
121

spolonos.
Urobili Bob aPat sprvne rozhodnutie? Optajte sa ich! Urobili

by to znovu? Viete, ak by bola ich odpove! Riskovali? Myslm, e
otom niet pochb!
Bob a Pat McCraryovci opustili svoju prcu a investovali

tiscky dolrov do nieoho, o nikdy predtm nerobili. Nemali iadnu
psomn zruku, e bud ma spech, no neboli nezodpovedn, ani
nekonali neopatrne. Mali strach? Nikdy som sa ich nesptal priamo, ale
po takmer dvadsa ronom tdiu udskej povahy som si celkom ist
tvrdenm, e mali. Najvznamnejm bodom pre nae ely je to, e
napriek svojmu znepokojeniu nali odvahu kona tvrou vtvr svojmu
strachu. Pretoe lovek, ktor dkladne analyzuje situciu, adekvtne
sa pripravuje a potom napreduje tvrou v tvr strachu s predstavou
spechu vo svojej mysli, skutone riskuje. Okrem toho, ako u viete,
t ktor riskuj, vemi zriedkavo prehrvaj a dokonca ak prehraj,
obyajne sa odrazia hne sp, aby to vyskali znovu. Inmi slovami,
udia, ktor riskuj, ij vzruujci ivot.
Tak sa usmejte, pretoe od tejto chvle tie mete by lovekom

bona fide podstupujcim riziko! Ako? Jednoducho tm, e budete
robi to, oom ste snvali tu atam mesiace alebo dokonca roky.
Vo vbornom muzikli Jun Pacifik Mary Martin spievala, ak

ty nem sen, ak ja nemm sen, ako urobme ten sen skutonosou?
Som presveden, e kad z ns m svoj vlastn sen. Vetci mme
predstavu, mylienku alebo obraz nejakej vekej alebo vekolepej veci,
alebo spech, ktor zasu na as vyplva na povrch nho vedomia.
Okrem toho, na zopr krtkych chv si sami doprajeme ist prepych,
kedy sa teme, e robme to, sme tm amme to, o si vysnvame. Niet
pochb otom, e vy si tie uchovvate obraz nieoho, o pravidelne
vychdza na povrch vho vedomia, aak by ste mali poveda pravdu,
tento sen by ste si vemi chceli splni.
122

Pravdou je, e mete. S najvou pravdepodobnosou to
bude vyadova znan dvku odvahy zvaej strany. Pamtajte si, vtejto
chvli nezle na tom, ak bizarn sa vaa mylienka zd by. Me sa
vm dokonca javi ako re blznovstvo. Napriek tomu ju mete zaa
premiea na skutonos. Popte presne to, o by ste chceli robi, ma
alebo km by ste sa chceli sta. o najdetailnejie avprtomnom ase
opte svoju ambciu. Neopisujte ju ako nieo, o plnujete urobi, ale
ako nieo, o robte prve teraz. Vekmi tunmi psmenami napte
Dokem to a potom to zakrite, povedzte, zaspievajte vryte si
mylienku toho, o sa prve chystte urobi, do vho podvedomia.
Vyberte si priatea, ktor m vo vs vek dveru ktorho myslenie
je kompatibiln s tm vam, nie niekoho, kto by vs zhodil a vau
predstavu vysmial apodete sa snm ovau predstavu. Vyberte si
niekoho, kto vs povzbud apodpor.
Nezle na tom, i je vam cieom rozbehn podnikanie,

kpi i postavi nov dom, kpi si nov auto, zska nov pracovn
pozciu, dosiahnu rekord vpredaji alebo dosta vyznamenanie vkole.
Nech je to okovek, muste vystpi asmelo to presadzova. Neustle
si pripomnajte, e mte vsebe obrovsk potencil apreto ste schopn
urobi takmer vetko, o si vaa myse zaumieni. Muste len prs na
to, ako to dokete anie, i to vbec dokete. Zanite si predstavova
seba ako loveka, ktor riskuje apotom si zanite hovori, e nm ste.
Bute si plne vedom sprvnych vibrci, ktor zskate jednoducho
precviovanm tchto duevnch cvien.
Skr ako budete pokraova vo svojej snahe, vezmite si pero

apapier. Pripravte si bilann hrok (svahu) cez stred klasickho
kancelrskeho papiera nakreslite dlh rovn iaru smerujcu nadol.
Na av stranu napte znamienko mnus a na prav stranu

znamienko plus. Pod znamienko mnus vpte t najhoriu vec, ktor
by sa vm mohla sta, ak by ste dotiahli svoju predstavu do konca.
Na prav stranu vypte vetky dobr veci tie najlepie ktor by
123

sa mohli sta, ak by ste sa pustili do realizcie svojho plnu. Muste
pochopi, e ak s vae plny estn apoctiv, okovek sa nachdza
na avej strane zoznamu, nebude to ni katastroflne. Naopak to, o je
na jeho pravej strane, sa me ukza ako absoltne asn.
Vytvorenm takejto bilancie sami sebe dokete, e vlastne

nemte o strati. U niekokokrt sme vm v tejto knihe dvali
do pozornosti, e ak vm to aj nevyjde, neznamen to, e ste zlyhali.
Znamen to len, e v pln nefungoval tak, ako ste oakvali. Ak by
ste teda aj mali vetko strati, stle vm zostane monos vrti sa sp,
sksi to znova, ete raz.
U niekoko rokov mm vo zvyku ta ivotopisy

aautobiografie muov aien, ktor vo svojom ivote skutone dokzali
nieo vznamn. Zistil som, e sa tmto uom, takmer bez vnimky,
pri mnohch prleitostiach nepodarilo naplni svoje ciele, no nikdy
ich to neodradilo! Ja sm som to niekokokrt zail aochotne priznm,
e to trocha bol aspsobuje urit mieru rozpakov. Nech je to vak
ako chce, nikdy ma to neodradilo od optovnho snaenia aani vs to
nesmie odradi, pretoe my vetci sme schopn postavi sa aznova s
alej. Rozhodnite sa preto vtejto chvli, e podstpite rizik, aby ste sa
stali tm, km si skutone prajete by.
124

Kapitola 8
OSTRIE
NOA
125

OSTRIE NOA
Del vs len jeden centimeter...jeden krik...
jedin predstava...od odboenia
na bulvr krsy vho ivota.
asto sa hovor, e iara, ktor oddeuje vhru od prehry, je

tenk ako ostrie noa aje to skutone tak. (Hovorm ovhrach vo
vekom tle avo vetkch oblastiach vho ivota.)
W. Somerset Maugham napsal cel knihu nazvan Ostrie

noa a Daryl F. Zanuck minul tyri miliny dolrov na produkciu
filmu, ktor mal rovnomenn nzov. Obaja tto vek mui autor
atie filmov tvorca vedeli, e medzi umi nie je vek rozdiel, e ten
je iba vo veciach, ktor uskutonia. (To bolo tmou filmu arovnako aj
knihy.)
Jeden lovek sa chyst zaa sprojektom, in snm u zana.

Jeden takmer dokon lohu, in ju dokon. Jeden vid prleitos,
druh ju vyuije. Jeden tudent takmer sprav skku, in ju sprav
ahoci rozdiel vich znmkach me by iba jeden percentulny bod zo
sto, prve tento jeden bod rob ten rozdiel.
Kroniky portovej histrie s bohat na dramatick ilustrcie

konceptu ostria noa. Naprklad, na olympijskch hrch vkanadskom
Montreale vroku 1976 bolo osem finalistov saiacich v printe na
sto metrov, ale beec, ktor vyhral zlat medailu, bol iba o desatinu
sekundy rchlej ako beec, ktor skonil na poslednom mieste.
Vroku 1947, ARMED prv dostihov k vhistrii pretekov

Spojench ttov, ktor vyhral viac ako jeden milin dolrov, zarobil
poas trvania jeho kariry 761 500 dolrov. Ale k, ktor skonil
druh vrebrku zrobkov za ten ist rok k, ktor asto prehral
preteky len onos vyhral iba 75tisc dolrov. Ak by sme sa teraz
126

pozreli iba na samotn vhry, zdalo by sa, e ARMED bol trinskrt
lep ako jeho najbli konkurent. Ke vak porovnte asy, ktor
vskutonosti dosiahli tieto dva kone vo svojich pretekoch, zistte, e
ARMED bol lep len onecel tyri percent.
Mono ste vyrstli smylienkou, e niektor udia to maj

a niektor nie. Alebo, e niektor udia s omnoho lep ako in,
apreto sa vivote teia zovea vej hojnosti. Chcem vak, aby ste
pochopili, prve tu ateraz, e tto mylienka je plne nesprvna! Vy ste
toti rovnako dobr asiln ako ktokovek, koho vidte, poznte alebo
okom ste pouli. Pamtajte si, kee rozdiel medzi nimi avami je iba
voblasti vsledkov, akee je nieo, o mete urobi pre zlepenie
vaich vsledkov, mte potencil sta sa dokonca spenejmi ako s
oni. Mono u viete, ako robi to, o robia in (ak neviete, mete sa to
naui) apretoe v potencil je nekonen, mete robi ete vie
veci ako oni.
To nieo, o muste urobi, aby ste sa stali spenejmi,

nemus by prve to, o si myslte. okovek to bude, uisujem vs,
e ste schopn to urobi. Vdy si vak pamtajte, kee svet kadho
loveka je odlin, to nevyhnutn nieo nemus by to ist, o mus
urobi osoba, sktorou ijete i pracujete. Napriek tomu niet pochb, e
napokon prdete na to, o muste urobi. Preto sa rozhodnite ihne
ke zistte, o je pre vs ostrm noa, urobte to.
Prbeh Heinza Dauesa
Poas psania tejto kapitoly mi zavolal mj vemi dobr

priate Heinz Daues, aby sa mi poakoval za npad, ktor som mu
vnukol. Predtm, ako vm tento npad ozrejmm, rd by som vm
poskytol zopr zkladnch informci. Heinz Daues pracuje pre vek
poisovaciu spolonos vToronte, ktor kad oktber organizuje sa
pod nzvom prezidentov mesiac. Vetci obchodnci v spolonosti
sa orientuj na tto sa a dosahuj vrchol svojej produktivity. Ak
127

vyhraj, ich odmenou je oboje dobr poves abohatstvo. (Spolonos
vdy oceuje svoje vedce osobnosti.)
Ako kad rok, Heinz mal vynikajci prezidentov mesiac.

Vslade sjeho predchdzajcou praxou z minulch rokov plnoval
vnovembri trochu odpova alebo sa aspo vrti ksvojej normlnej
produkcii. Ke som sa snm ale vjedno popoludnie rozprval, vimol
som si, e jeho obvykle vysok hladina entuziazmu sa znane ustlila.
Vedel som, e nieo nie je vporiadku, tak som sa ho sptal, o ho trpi.
Vysvetlil mi, e zava vek sklamanie, pretoe jeho vek mesiac
sa skonil. Vsnahe zdvihn mu nladu som sa ho sptal nasledovn:
Heinz, o by si robil salou provziou, ktor by si zarobil, ak by si
zopakoval svoj oktbrov vkon aj vnovembri? (V skutonosti toti
voktbri zarobil trikrt viac, ako je jeho ben mesan prjem.)
Heinz pochopil skuton hoci skryt vznam mojej otzky,

tvr sa mu roziarila a vyarila irok smev. Rchlo som dodal,
obaja vieme, e si dos schopn na to, aby si zopakoval svoj oktbrov
vkon aj v novembri, niet o tom iadnych pochb. V tej chvli bol
Heinz u plne presveden, e je nielene schopn zopakova svoj
vkon, ale on ho aj rozhodne zopakuje. So svojou obvyklou istotou
aznovunadobudnutou silou povedal, v poriadku, Bob, urobm to.
Dokzal to na ostrie noa Heinz Daues vnovembri zdolal

svoj vlastn oktbrov rekord! Zamyslite sa nad tm, ak rozdiel to urob
vjeho ronom prjme, nehovoriac ojeho postaven vspolonosti. Atak
jednoducho viete, e budci november zreprodukuje alebo dokonca
ete zlep svoj vkon vporovnan svkonom poas prezidentovho
mesiaca.
To nieo pre Heinza Dauesa nebolo oni viac sofistikovan

ako rozhodnutie urobi t ist vec vnovembri, ktor u urobil voktbri.
Mono si teraz hovorte, to by mohlo napadn kadmu, a mte
pravdu mohlo. Niekoko tisc ud pracuje pre rovnak spolonos
128

ako Heinz astavm krk na to, e nenjdem piatich, ktor tak urobili!
Vince Lombardi, bval futbalov trner vynikajceho

futbalovho tmu Green Bay Packers, opsal princp ostria noa vemi
dobre, ke povedal: Vina zpasov je vyhratch i prehratch
v poslednch dvoch mintach prvho a druhho polasu. Avak
to, preo si Lombardiho pamtaj ohadom ostria noa vo futbale,
je princp druhho pokusu, ktor predstavil ako nvod pre svojich
hrov. Vskratke, princp druhho pokusu jednoducho znamenal,
e ke hra zastav sper, on sa vyrti vpred druh raz, sete vou
vervou druhho pokusu.
Zvte zmenu, ktor mete dosiahnu vo svojom vlastnom

ivote, ak by ste zaujali podobn duevn postoj. Naprklad, ak ste
osoba, ktor pracuje vobchode amomentlne predvate iba tri jednotky
tdenne, ak by boli dsledky, ak by ste sa rozhodli zrealizova jeden
al predaj za tde, pomocou svedomitho uplatovania princpu
druh pokus? Na tdennej bze sa to mono nebude zda ako
zsadn pokrok. Vasovom horizonte celej kariry by to vak inilo
viac ako dvetisc predajov navye. Zpeanho hadiska by ste takto
zarobili vlastne navye peniaze v hodnote desaronho prjmu za
obdobie vaej tyridsa ronej kariry. no, ten jeden predaj by bol
zmenou ostria noa (bodom zlomu), ktor by vs mohla katapultova
do vyej ligy vo vami zvolenej karire.
Triumf Milta Campbella
lovek, ktor sm pre seba objavil rozdiely spsoben

pouvanm konceptu ostria noa, je Milton Campbell. Milt iiel v
roku 1952 na Olympijsk hry sai vdesaboji. Predviedol sa so cou,
skonil na druhom mieste na svete a ako vsledok priniesol domov
Olympijsk strieborn medailu. Miltonovou ambciou vak vdy
bolo vyhra zlat medailu. Ke sa vrtil domov, dal si druh ancu
aznova zaal strningom. Poas nasledujcich tyroch rokov sa Milt
129

Campbell naplno venoval trningovmu plnu, ktor vyvrcholil jeho
vazstvom Olympijskho zlata pre svoju krajinu vOlympijskch hrch
vroku 1956.
Vaka tomuto vekmu spechu som mal t es rozprva sa

sMiltom pri mnohch prleitostiach. Viackrt sa mi zveril, e mnoh
atlti, sktormi speril na vysokej kole, boli vtom ase omnoho lep
ako on. V uritom bode sa vak rozhodli zanecha portov kariru
aostrm noa (bodom zlomu) pre Milta bolo, e naalej pokraoval
vtrnovan. Vde, kedy mu odovzdvali zlat medailu, bol uznan za
najlepieho atlta na celom svete!
Jedna z najvznamnejch ilustrci tenkej iary oddeujcej

vazstv od prehier bola odhalen pri natan filmu The Razors
Edge (Ostrie noa). Obsadenie filmu tvorilo osem hlavnch aktrov
a osem nhradnkov. (Znamen to, e kad hlavn mal svojho
nhradnka, ktor zaho urobil ak prcu, zatia o hviezdy
oddychovali!) Ke bol film dokonen, asopis Life publikoval
prbeh, vktorom fotografie smich hlavnch hrdinov boli na jednej
strane afotografie smich nhradnkov na strane protiahlej.
Nhradnkom za hviezdu filmu Tyrona Powera bol mu

menom Thomas Noonan. Noonan bol blzkym spolupracovnkom
Powera a dokonca spolu v rovnakom ase navtevovali rovnak
stredn kolu. Obaja mui boli pribline rovnako vysok, rovnako
inteligentn, obliekali sa takmer identicky ajeden na druhho sa vemi
podobali, dokonca aj po fyzickej strnke. Avak v jednej veci iba
jednej jedinej boli hlavn aktri aich nhradnci plne odlin.
Za hlavn lohy, ktor tchto osem hviezd stvrnilo, dostali zaplaten
na t dobu ohromujcich 489 tisc dolrov. Na druhej strane, honorr
smich nhradnkov bol iba bohch 6534 dolrov. Hlavn hviezdy
boli mono len o mlo talentovanejie ako ich nhradnci, no ich
prjmy boli 75-nsobne vyie!
130

Postupne, ako sa vm zvyuje povedomie s ohadom na
koncept ostria noa, budete ohromen mnostvom takchto
prkladov, s ktormi sa stretnete kad de. Ako nzorn prklad si
len uvedomte, oo prjemnejie sa ctite vobchode, kde sa predava na
vs usmeje, poakuje za v nkup apotom vs poiada, aby ste prili
znova, vporovnan stm, kde vs stroho pozdravia, spostojom tak
o, kpite nieo alebo nie?
Pribline pred rokom jedna rodina navtevovala jeden

zmojich seminrov vToronte. Bola to skutone krsna rodina, no jej
lenovia mali jeden vny problm apoiadali ma, i by som im ho
pomohol vyriei. Na zaiatku ma informovali, e vlastnia autoservis.
Vysvetlili tie, e ich podnikaniu sa nedar, ato a do takej miery, e
vne uvaovali nad tm, e zatvoria svoj obchod azan pracova
pre niekoho inho.
Vsnahe pomc im som navtvil priestory ich obchodu asptal

som sa ich na niekoko svisiacich otzok. Pozorne som sa zapoval
do ich odpoved. Onedlho som sa presvedil, e kedykovek som sa
optal na ich schopnosti ako mechanikov, odpovedali mi sobrovskm
entuziazmom adoslova oplvali sebaistotou. oskoro ma presvedili
otom, e nielene s zrun mechanici, ale s aj mimoriadne pracovit.
Avak na druhej strane som taktie postrehol, e kedykovek

som sa ich sptal otzku tkajcu sa vzahov ich obchodu sverejnosou,
neprejavili ani najmenie nadenie. V skutonosti na nich doahla
aura pesimizmu amelanchlie. Bolo mi preto plne jasn, e jedin
problm, ktor tto rodina naozaj mala, sa tkal ich vlastnch
duevnch postojov .
Hne ako som spoznal presn povahu problmu, mohol

som navrhn npravn opatrenia. Povedal som im, e si musia zaa
predstavova svoj obchod pln ut, ktor potrebuj opravu. alej som
im navrhol, aby vdy, ke si bud predstavova, ako pracuj na aute,
131

predstavili si tie to, ako ho zvntra vysvaj, zvonku umvaj auistili
sa tie, e okn s bez mh. Zdraznil som, e nakoko vina ud
vemi nerozumie autm po ich mechanickej strnke, jedinou vecou,
ktor si bud vma, je ako auto vyzer a takmer kad radej
ofruje dobre vyzerajce auto. Tieto drobn kony navye sa im
oskoro zan vo vekom vyplca.
Pribline o dva tdne neskr mi zatelefonovala jedna

zlenov tejto rodiny. Povedala mi, e nikto znich nemohol pochopi,
ako nieo tak elementrne mohlo spsobi tak obrovsk zmenu.
Napriek tomu v nasledujcich dvoch tdoch od mojej nvtevy
zostali tak zaneprzdnen, e ich jedinm problmom bolo dokoni
vetky tie zkazky, ktor k sebe pritiahli. Ukzalo sa, e zmenou
spsobenou konceptom ostria noa, ktor doviedla ich podnikanie
od zlyhvajceho k vaznmu, je priatesk prstup a zopr konov
navye pri kadom jednom aute. Stlo to za to? Len sa sptajte rodiny
Jacobovcov zkanadskho Toronta!
Vina pedaggov uzn, e priemern lovek ta len na

stupni iestej alebo siedmej triedy. Dvodom je to, e sa ume ta
do asu, kedy prdeme do iestej i siedmej triedy a potom sa u
neobaujeme zlepi nae tacie schopnosti. Mali by ste si tie
uvedomi, e o plat pre tanie, plat aj pre vinu inch zrunost,
ktor v ivote zskavame. Ke sa udia stan zrunmi v zkladoch
konkrtneho odboru, zvyajne sa prestan ui a od toho bodu sa
samozrejme prestan aj zlepova. Kee toto plat pre vinu, len
mlo ud vdanom odbore bude pokraova, aby sa stali uznvanmi
expertmi v nimi vybranej profesii. Prve toto s udia, ktor zskaj
lev podiel z vnosov vo svojom odbore. (Sta, ak si uvedomte len
obrovsk rozdiel vprjmoch hercov filmu Ostrie noa.)
Berc do vahy tto informciu, uvaujte o prci, ktor

momentlne robte asptajte sa sami seba nasledujce otzky: Ak
som dobr vtom, o robm? aO koko lep by som mohol by?
132

Uvedomte si, e ak by ste tudovali vami zvolen oblas len jednu
hodinu denne, za p rokov by ste mali odtudovanch tyridsap
40-hodinovch tdov, o in takmer cel rok tdia. A o viac,
nakoko by ste tudovali len jednu hodinu vdanom ase, boli by ste
schopn venova tejto ltke pln pozornos. Preto by to bol vpodstate
ekvivalent celho roka plne koncentrovanho tdia. To znamen,
e na konci prvho roka by ste mali dev 40-hodinovch tdov
neocenitenej doby tdia. Hoci vm na to sta iba jedna hodina
tdia denne, ak by ste tento rozvrh dsledne dodriavali, vrelatvne
krtkom asovom horizonte by ste vynievali medzi vaimi rovesnkmi
ako irafa medzi ponmi myami.
Ak sa nad tm vne zamyslte, oskoro pochopte, e

v podstate nemte nijak konkurenciu, pretoe je tak mlo ud
vsai, e aj porazen s nakoniec vazmi. Preto nemuste tudova
vobrovskej miere na to, aby ste pochopili nevyhnutn, pretoe rozdiel
medzi vedomosou anevedomosou me by tak nepatrn ako ostrie
noa.
Vrme sa znovu kpodrobnostiam ako som u pri mnohch

prleitostiach vysvetoval svojim posluchom, vea sa naum
povanm vzdelvacch psok poas ofrovania. Navrhujem vm,
aby ste vypli rdio azapli prehrva, ke nastpite do auta, mohlo by
vm to toti prinies tak zmenu, ak to prinieslo mne. Mali by ste
si uvedomi, e udia, ktor ofruj dvadsap tisc m rone strvia
trins 40-hodinovch tdov za volantom svojho auta. S preto vo
vbornej pozcii, aby mali mnostvo neocenitench informci vo
svojom podvedom, zatia o sa venuj rutinnej innosti ofrovaniu.
Pamtajte si, e je prakticky nemon, aby ste odhalili vau myse
vekm mylienkam bez toho, aby boli vyjadren vo vaom fyzickom
svete. Navye, pravdepodobne potrebujete iba jedin takto mylienku,
aby vo vaom ivote nastala zmena.
133

Pouvaujte nad tmto prkladom nepatrnm pohybom
me lovek premeni studen kus ocele na smrtiacu zbra. Alebo
jednoduchm zakrianm slova hor me premeni miestnos
pln astnch ud na kriiaci, vystraen dav. Oba tieto prklady s
oividne vemi negatvne. Napriek tomu vak znzoruj dleit
pravdu, e ostrie noa me reza aj tmto spsobom. Inmi slovami,
pretoe zkon protikladov sa uplatuje v kadej ivotnej situcii,
plat, e ak sa vedome nesnate pohybova po tenkej lnii za elom
zlepenia kvality vho ivota, mohli by ste sa nemyselne dosta na
ikm plochu.
Rd by som to rozvinul. Pred niekokmi tdami som robil

talk show v rdiu. Zatelefonovala mi dma negatvne naladen
vdsledku svojich ivotnch skutonost ktor poda nej boli vemi
vzdialen od tch, ktor si vysnvala ete na univerzite. V tom ase
snvala o vzruujcej karire slvnej spisovateky. Teraz vak mala
pocit, e jej plny sa zrtili. Krtko po promcich sa toti vydala
amala dve deti, musela sa teda stara orodinu. Ako uviedla, deti boli
stle dos mal, cel dni sa jej ete motali popod nohy. Povedala, e
vzhadom na tieto skutonosti nemohla s vlastnou cestou a psa,
preto bola nahnevan na rodinu aj na cel svoj ivot.
Upozornil som ju, e na to, aby napsala knihu, nie je potrebn,

aby ila vlastnou cestou niekam pre, hoci je pravdou, e niektor
spisovatelia odchdzaj pre na rzne juansk ostrovy, aby psali.
Uistil som ju vak, e s vmenine avskutonosti je iba vemi mlo
autorov, ktor venuj vetok svoj as psaniu (alebo ktor dokonca
psanm zarobia viu as svojho prjmu). Preto neexistuje ni, o
by jej brnilo vpsan aspo jednej strany denne aak by svedomito
dodriavala tento pln, vobdob jednho roka by mohla napsa jednu
dos hrub knihu (365 strn) alebo mono dve i tri menie. no,
len ohodinu skorie vstvanie zpostele by mohlo by zmenou ostria
noa (bodom zlomu), ktor by jej umonila uskutoni jej sen. Navye
by tm zskala aj morlnu podporu svojej rodiny, ktor by pri nej
134

stla.
Prv umel srdce
V ase psania tejto kapitoly ns mdi doslova zaplavuj

prbehmi o prvom umelom srdci, ktor bolo vloen do hrudnka
udskho pacienta. Naprklad dennk Toronto Daily Star publikoval
pred pr dami sprvu, kde citoval primra chirurgickho oddelenia,
doktora Williama DeVries. Vlnku bolo uveden lekrovo celoivotn
krdo v svislosti s chirurgiou Precviova, precviova a znova
precviova! Pretoe ak sa budete riadi poda tejto zsady, pokraoval,
ke nastane as vykona skuton zkrok, operan postup pre vs
bude takmer rutinnou zleitosou.
Doktor DeVries je ukkov prklad loveka, ktor pridal ete

nieo navye. Venoval svoj as asilie tomu, aby si vmysli premietol
priebeh celej opercie ete predtm, ako voiel do operanej sly
avykonal dan zkrok. (Mimochodom, princp ostria noa umonil
doktorovi DeVries sta sa celosvetovo uznvanm chirurgom, ktor
je preduren k tomu, aby sa zapsal do anlov lekrskej histrie,
nehovoriac otom, e tento princp mu pomohol predi ivot doktora
Barneyho Clarka!)
al vynikajci prklad pochdza z rovnakej historickej

udalosti. Dokazuje, e ak sa o nieo opakovane pokate, mete
vs to posun o krok alej. Iba tridsaes ron Dr. Robert Jarvik
amu, ktor navrhol prv umel srdce na svete, s almi kandidtmi
prekraovania hranc monost princpu ostria noa. Aj Dr. Jarvik
zail odmietnutie, ato najmenej trikrt zo strany vetkch lekrskych
kl vSpojench ttoch. Dokonca uite, zktorho predmetu prve
prepadal, mu odporuil, aby sa vydal smerom stomatolgie.
Robert Jarvik vak bol lovek svziou anepopieral to. Intuitvne

pochopil, e je pnom svojho osudu amusel prirodzene rozumie aj
135

koncepcii ostria noa, pretoe porku by neakceptoval. Vsledkom
jeho pozoruhodnej vytrvalosti bolo prijatie na medicnu na Univerzitu
v Salt Lake City v Utahu v roku 1972. O niekoko rokov neskr sa
Robert Jarvik priinil olekrsky objav, ktor dovtedy nemal obdobu.
Elaine Jarvikov sa osvojom manelovi vyjadrila nasledovne:

M kvality, ktor je vemi nron vyjadri jeho tvorivos skrtka nie
je mon odmera. Mlad Robert Jarvik sa pustil do netostnho boja
omiesto na univerzite, ato bez akchkovek obvyklch prostriedkov,
ktor by ho nejakm spsobom zvhodnili iadne mimoriadne
znmky, prestny akademick titul i vysok bodov poet na
prijmacom teste. Napriek tomu disponoval vetkmi dleitmi
nedefinovatenmi vhodami, a to vytrvalosou aobrovskou tbou
uspie.
V iadnom prpade nechcem tvrdi, e my vetci budeme

jednho da prepisova dejiny medicny. Stle sa vak meme
podoba Dr. Jarvikovi v tom zmysle, e rovnako ako jeho talent, aj
nae individulne vlohy anadanie nemusia by sprvne interpretovan
v tandardizovanch porovnvacch vedomostnch testoch. Musme
podobne ako on podpori svoj talent hevnatosou, vytrvalosou
a odvahou. A mono len jedno alie zahryznutie do jablka
predstavuje rozhodujci krok, ktor vedie kspechu.
Napoleon Hill venoval predmetu vytrvalosti cel kapitolu

vosvojej klasickej knihe Mysli azbohatni. Povedal, e slovo vytrvalos
nemus ma iaden vedaj hrdinsk vznam, ale ako vlastnos je pre
loveka tm, m je uhlk pre oce.
Vinej asti tej istej kapitoly napsal, mal som to privilgium,

aby som analyzoval oboch pna Thomasa Edisona apna Henryho
Forda, rok o rok poas dlhho obdobia, ateda aj prleitos tudova
ich zblzka. Na zklade aktulnych poznatkov mem preto tvrdi, e
som viadnom znich nenaiel in kvalitu okrem vytrvalosti ktor
136

by im zabezpeovala hlavn zdroj ich ohromnch spechov.
Urite budete shlasi stm, e rozdiely medzi prcou viny

ud avsledkami oboch spomnanch muov s neporovnaten. Ale
poda ich vlastnch slov ani jeden z nich neoplval mimoriadnym
vzdelanm na zklade vyhodnotenia ich inteligennho kvocientu
mohli by dokonca intelektulne na niej rovni ako viacer udia
naokolo. Napriek tomu, kee obaja boli prirodzene vytrval, dosiahli
neporovnatene lepie akvalitnejie vsledky.
Iba schopnos vytrva bude rozhodujcim initeom, ktor vs

me vynies do vyej ligy, zdvojnsobi v finann prjem ako
zmaterilneho, tak aj zduevnho hadiska. Take najbliie, ke sa
odhodlte nieo urobi a pjde do tuhho, spomete si, e bodom
zlomu by pokojne mohla by vaa vlastn schopnos vytrva. Pokste
sa oto ete raz sentuziazmom apozorujte, ako sa vae vsledky
menia zobyajnch na vnimon!
Dovote mi podeli sa s vami o strun anekdotu, ktor

mm z vlastnej sksenosti. Aby som dokonil tto knihu, vytvram
si nov zvyk. Kad rno vstvam skr ako vetci ostatn, rchlo sa
osprchujem apripravm si kvu (ktor pijem na ceste do kancelrie).
Do kancelrie dorazm pred siedmou a zanam psa. Kee v tto
rann hodinu je tam absoltne ticho apokoj nevyzvaj telefny,
nikto ma nevyruuje som schopn psa bez preruenia askutone si
to uvam. Km sa do prce dostan aj ostatn, ja u mm zapsanch
niekoko strn, take potom mm dos asu na vetky aktivity, ktor
mm na ten de naplnovan.
Simulcia
Pokste sa teraz da tento prbeh do svislosti s vaou

situciou. Ak ste naprklad zamestnan voblasti obchodu, predstavte
si vsledky dynamickho predaja, ku ktorm by ste boli schopn
137

dospie vpriebehu mesiaca, ak by ste kad rno praktizovali rovnak
nvyk. Inmi slovami, namiesto psania (ako je to vmojom prpade) sa
pokste simulova obchodn prezentciu imaginrnemu zkaznkovi
i jednmu z vaich spolupracovnkov. (Pouil som zmerne slovo
simulova anie zahra, pretoe ten druh pojem sa zvyajne uke
v pravom zmysle, ktor toto slovo naznauje a cvienie sa napokon
premen na hru. Na druhej strane, slovo simulova sa stalo sasou
hovorovej rei, ke sme zistili, ako sa astronauti pripravuj na vesmrne
misie. Poas simulci vlastne napodobuj ivot vo vesmrnom
priestore, akoby sa v om relne nachdzali.) Rd by som vs teda
upozornil, e ak si budete takto nacviova dan praktiku vo vaej
pracovnej oblasti kad rno jednu a dve hodiny zaznamente
v krtkom ase neuveriten zlepenie svojich vsledkov. Za rok i
dva poctivej prce sa natoko zlepte, e obchody vm len vnimone
nepjdu od ruky. Preto si zapamtajte, ak existuje potreba aexistuj
aj prostriedky avy ste stle nezrealizovali predaj, je to pravdepodobne
preto, e ete stle nie ste dos dobr!
Zaruen cesta k sebazdokonaleniu je presne to, o

odporuil Dr. DeVries: Precviova, precviova aznova precviova!
Tmto spsobom dosiahnete oskoro rove skutonho profesionla
a samozrejme dostanete aj kompenzciu, ak si skuton odbornk
zasli. Preto vm navrhujem, aby ste si na prpravu vyhradili hodinu
denne, podobne ako herci vZanuckovom filme. Mnohonsobne vyia
odmena vs neskr urite neminie.
Teraz popremajte nad nasledujcou vahou. Pred

niekokmi rokmi som cestoval cez juhovchodn oblas Spojench
ttov spolu sRudym Michaudom, viceprezidentom jednej znajvch
poisovacch spolonost sveta. Poas letu zjednho mesta do druhho
bol Rudy zaneprzdnen istmi dokumentmi aja som taktie pracoval
na jednom projekte. Zrazu sa ku mne obrtil aukzal na sla, ktor
zapsal na papier. Povedal mi, e vjeho firme s tak obchodnci, ktor
zarbaj viac ako tridsa i tyridsa ud zastupujcich oblastn
138

obchodn innos dokopy.
Myslte si, e tto udia boli 30- a 40-nsobne lep ako ich
kolegovia? Samozrejme, e nie! Podobne ako dostihov k ARMED,
aj oni boli pravdepodobne iba o tri i tyri percent efektvnej.
Z hadiska ronch prjmov to vak bolo neporovnaten. V om
spoval ten rozdiel? Mono si plnovali dni, alebo denne precviovali
svoju stratgiu, km ostatn tieto nvyky nepraktizovali. Nech u robili
okovek, mete si by ist, e rozdiel bol nepatrn ako samotn ostrie
noa!
Prestate na chvu ta, pokojne sa usate, oddchnite si

apremajte, skutone pouvaujte na tm, o je pre vs vam bodom
zlomu? Viete, o to je?
Vborne urobte to teda hne teraz!
139

140

Kapitola 9
NEMYSLITE
POSPIATKY
141

Odpus
Preo by mal mal veraj zl skutok
zmari dnen de?
Slov, o vyslovil, veci, o si vykonal,
sa predsa dvno pominuli;
verajok mono bol skkou;
no dnen de sa vydar,
azchb da predolho napokon
vzde nejak uachtil poin.
Ospravedl svoju bezohadnos

anezavrhni minulos;
je u pre aj so svojimi chybami;
spomienka na ne neme pretrva,
zabudni na zlyhania azl skutky,
zktorch sa rodia sksenosti.
Preo by si sklal hlavu?
Pozdvihni svoje srdce azrak!
(ryvok)
142

NEMYSLITE POSPIATKY
Nenechajte ns shnevom ohliada sa sp do minulosti,
ani so strachom dopredu,
ale dovote nm vnma apochopi prtomnos okolo ns.
Leland Val Van De Wall
Nikdy nezskate znan mieru materilneho bohatstva, ak

budete vytrvalo i svoj ivot spsobom, akoby ste sa neustle pozerali
do sptnho zrkadla svojho auta. Apredsa ide oben omyl, zktorho
si mnoh udia chybne vytvorili kodliv nvyk. Mnoh z ns si
jedinen prtomnos maria duevnm nepokojom azmietanm sa
vproblmoch dvnej minulosti, ktor by mala upadn do zabudnutia.
Nech mtvi pochovvaj mtvych
Spomete si na star slovie, ktor hovor: Nech mtvi

pochovvaj mtvych. Inmi slovami, jedin, o potrebujete urobi, je
skoni sneustlymi nvratmi do minulosti. Prestate sa trpi vecami,
ktor sa stali a vy ich u nedokete zmeni. Pokraovanie v tejto
duevnej innosti toti nikdy nepovedie k dosiahnutiu ivotnch
spechov. Okrem toho by ste si mali uvedomi, e vetci spen udia
minulosti boli vo svojej podstate vizionrmi. Boli to eny a mui,
ktor sa zaoberali budcnosou anerozpitvvali niekdajie problmy.
Zamali sa skr nad tm, o by mohlo by, ne nad tm, o u bolo
apotom sa pustili do premieania tchto vec na skutonos.
Myslite najm na to vekolep posolstvo, ktor nm tieto

osobnosti po sebe zanechali. Dnes prve vaka ich impozantnmu
siliu meme raajkova v Pari, obedova v New Yorku a veera
v Toronte. Meme i nae ivoty v jase a svetle (ak si elme aj
dvadsatyri hodn denne). Spojme sa smilovanou osobou, hoci bva
aj na opanej strane planty, jednoduchm stlaenm zopr tlaidiel
143

na telefne. Mme prstup ku vetkm tmto a mnohm alm
neskutonm monostiam vaka tomu, e niekoko obyajnch ud
rovnakch ako ste vy alebo ja si vo svojej mysli premietlo vnimon
predstavy dovtedy nepoznanch vec.
Mui a eny rzneho vierovyznania, presvedenia a farby

pleti vyuili vemi vhodnm spsobom prednosti svojej priekopnckej
povahy. Tto chvlyhodn udia pozerali do budcnosti na to, o
bude, a nezaoberali sa minulosou. Popritom ignorovali vetkch
posmenkov, ktor im tvrdili, e sa to ned. Pochopte aj to, e vetci
vek vynlezcovia vdy tili dosiahnu nieo neobyajn anapokon
svoje elania aj zrealizovali! Nenechajte sa nim obalamuti vetci
sme toti obdaren rovnakou zkladnou duevnou vbavou, akou
disponovali aj Wright, Edison i Bell. Boh nm vetkm nadelil talent
vyui tieto prostriedky podobnm spsobom, akm to urobili oni.
Do vienka sme dostali schopnos hadie do budcnosti avidie nae
ivoty vomnoho bohatom auspokojivejom svetle.
Bez ohadu na sasn okolnosti, v ktorch sa momentlne

nachdzate, muste pochopi nasledovn skutonos. Ak ste schopn
vytvori si vo vaej mysli nov obraz i predstavu nieoho, o aleko
prevyuje okovek doteraz jestvujce, mte schopnos si tento vtvor
pretransformova aj do fyzickej podoby. Neme by jasnejie, e vetci
sme sa narodili bohat vtom zmysle, e mme asn Bohom dan
potencil, ktor musme rozvja.
Ak vekos m vlastne udsk potencil?
Pozrime sa na to sodbornkmi. Dr. Alexander Rich profesor

biofyziky na intitte M.I.T. odhadol, e centrlny nervov systm
loveka obsahuje v priemere 10 100 milinov buniek, priom
kad disponuje pamovou kapacitou podobnou tej v modernch
potaoch. Ak je jeho predpoklad aspo trochu blzko pravdy,
znamen to, e udsk myse doke uchova vetky znme informcie
144

sveta dokonca srezervnm priestorom!
Aj ostatn experti na oblas udskej tvorivosti s presveden

o tom, e udia maj nepreskman zsoby nevyuitho potencilu
ukryt vo vntri svojej jedinenej mysle. Naprklad, Dr. W. Ross
Addey psobiaci v Laboratriu vesmrnej biolgie na intitte pre
vskum mozgu v U.C.L.A. potvrdil, e zkladn tvoriv kapacita
nho mozgu me by nekonen prakticky vo vetkch ohadoch.
Preto prichdzame k zveru, e m viac sa jednotlivec zaober
svojm potencilom ako udskej bytosti, tm skr si uvedom vlastn
jedinenos askuton vekos. m skr sa oboznmi smonosami,
ktor m, tm ahie si vybuduje predstavu omylienkach aveciach,
oktorch doposia nikdy neuvaoval.
Teraz sa na chvu zastavte azamyslite, do akej miery ste tto

neuveriten silu vyuvali na zlepenie kvality svojho vlastnho ivota
alebo ivotov ud, ktor vs obklopuj. Ak viete, e ste vskutonosti
nenareli do tchto asnch zsob talentu aschopnost, mali by ste si
poloi otzku, preo sa tak nestalo. Pretoe ak tak urobte, zistte, e
ste si vemi dlho nahovrali, e ist veci nedokete, a ste si vlastne
vytvorili ozajstn duevn blok vo svojom vedom.
o najskr by ste sa tchto duevnch blokov mali zbavi,

a to najlepie v stave celkovho pokoja a relaxcie. Po cel as si
plne uvedomujte, e ste schopn dosiahnu ciele, po ktorch tite
pravdepodobne len neviete, ako ich zrealizova. Ak tento stav popisuje
vae momentlne psychick rozpoloenie, potom by ste sa mali zaa
nadchna mylienkami prezentovanmi na strnkach tejto knihy.
Prve tie vm toti presne uku, ako dosiahnete svoje sny atby.
Uvedomte si, e nesmiete utova, e ste v minulosti tto

jedinen silu nevyuili. V skutonosti existuje len niekoko ud,
ktor rozumej pravde tkajcej sa vlastnch skrytch zdrojov.
Tu sa vynra prav dvod, preo vina populcie vedie nudn
145

aneproduktvny ivot alen tak mlo jednotlivcov preferuje dynamick,
vzruujci spsob ivota. Navye, na zklade toho, o ste sa do tejto
chvle dotali, u ste aleko prekonali vinu ostatnch ud vchpan
dleitosti vho potencilu.
Mohlo by sa zda, e mnoho ud preilo svoj ivot akoby

v minulom ase. Priptali sa k tradinm nzorom a niekdajm
predstavm, m sa obmedzili na takzvan polovin ivot. Vskutku
aj tak dvno ako na prelome storo, William James (1842 1910)
jeden z najvznamnejch ranch psycholgov dospel k zveru, e
priemern lovek vyuva iba zlomok svojich monost a potencilu
(pribline10 percent). Tento poznatok povaoval za jeden zo svojich
najdleitejch psychologickch objavov. V tejto svislosti napsal:
Vea ud ije vobmedzenom kruhu, i u ide oich fyzick, intelektulnu
alebo morlnu existenciu. Vo veobecnosti vyuvaj len nepatrn as
svojho vedomia a duevnch zdrojov, podobne ako lovek, ktor si
zcelho svojho tela zvykol pouva ahba len malkom.
Dalo by sa oakva, e vmodernej dobe, vktorej ijeme, by

Jamesove zistenia vyzneli prli zastarane. Naneastie to nie je pravda.
Smutn je, e vina zns dnes ije poda toho istho vzoru ako nai
star rodiia. Iste vs zaujma prav dvod tohto fenomnu. Faktom
je, e vina zns nebola oboznmen stm, ako sprvne zisti svoje
skuton monosti.
Poas niekokch formujcich rokov ivota nm spolonos

predkladala nzor, e rozhodujcim faktorom, i v ivote uspejeme,
alebo prehrme, s prve nae kolsk vsledky. Tto predstava sa na
ns valila prakticky zo vetkch monch strn, a si na to vina
zns zvykla nielen intelektulne, ale navye sa stm viacer stotonili
aj emocionlne. Vsledkom je nespoetn mnostvo ud, ktorch
ivoty boli obetovan na oltri zlyhania anespechu.
146

Ctim vak, e nastal prav as, aby sme sa oslobodili od tchto
duevnch pt minulosti. Preto sa poksme zaa s uzdravovacm
procesom zko sptm so irokou paletou krsnych predstv, ktor
sme schopn premietnu si vo svojej mysli. Nsledne zaneme do
naich ivotov prijma zhmotnen prejavy tchto predstv v ich
fyzickej forme.
Pamtajte si, ak si dokeme v mysli premietnu obraz seba

ako nieo robme, vlastnme alebo niekm sme, potom tto predstavu
dokeme rovnako spracova do fyzickej podoby apostupne pretavi do
relneho ivota. Ako vidte, plat vyie spomnan slovie: o vidte,
je to, o dostanete. Preto sa vdy dvajte vstrety svetlej budcnosti,
ktor je len krik od toho, kde sa momentlne nachdzate.
Aby som to ujasnil, v tomto kontexte neodkazujem na veci,

ktor je mon vidie a vnma zrakom (o bolo v minulosti a o
je v prtomnosti). Skr mm na mysli v tvoriv vntorn zrak,
ktor vm umouje spozorova vetko, o je mon. Vntorn zrak
predstavuje vnimon sas vaej osobnosti, ktor vm umouje
nahliadnu do tvorivho nehmotnho sveta. (To je miesto, kde sa
zana i vznik vetok ivot.)
Minulos naopak stelesuje miesto, kde sa vetok ivot kon.

ia, je to tie miesto, kde a 95% ud strvi 95% svojho asu, atm
pdom aj svojho ivota. Vnaej kultre sa naprklad praktizuje ritul,
kedy dlhoron priatelia trvia dlh hodiny nvratmi do minulosti
anostalgickm spomnanm na star dobr asy. Hodiny ahodiny
vzcneho asu na itie s premrnen rozprvanm o uoch,
ktor navdy odili, prpadne o veciach, ktor boli, ale u viac nie
s. V skutonosti je vemi vea ud, ktor trvia dni zbieranm vec
z minulosti tzv. staroitnost. Tto nadenci zhromauj vetko,
ponc starmi zpalkovmi katukami a po staroitn nbytok.
147

Okrem nich je v spolonosti ete alia vek skupina ud,
ktor svoj ivot optovne prevaj vo svojej mysli, najm si prehrvaj
negatvne zitky, ktor sa im vminulosti prihodili. Bu sa zaoberaj
niekdajou nespravodlivosou, alebo neprjemnmi poznmkami, ktor
im ktosi dvno adresoval. Nariekaj nad bvalmi nespechmi autuj
premrnen monosti, ktor si kedysi nechali prekznu pomedzi
prsty. Naneastie pre nich, koncentruj vsebe neuveriten mnostvo
negatvnych vibrci, take neexistuje ani najmenia monos, aby do
ich vedomia prekzla o ilen jedna pozitvna mylienka.
Jedin vsledok, ktor doke vyplyn z tohto spsobu

myslenia, je odpor a/alebo vina oba predstavuj smrten emocionlne
stavy. Ale km sa tieto boh due zmieria so skutonosou, e iba
ony samy s pvodcami svojho nespechu akm si uvedomia, e je
len na nich, ako zmenia smerovanie svojho ivota, bud odsden na
opakovanie svojich zlyhan aprehier znova a znova. Pokia bud slepo
veri, e ostatn s prinou ich neastia, nemu by spen (pretoe
nikdy nedokete zmeni ostatnch, pokia neviete spene zmeni
samch seba). Km sa tto jedinci bud prida nesprvnych nzorov,
bud neustle myslie pospiatky. Netreba pripomna, e ak sa vaa
myse hbe opanm smerom, nikdy nebudete schopn posun sa
vpred.
Dobre sa na seba pozrite. Mohli by ste aj vy by jednmi zud,

ktorch som prve popsal?
Ak no, navrhujem vm, aby ste vau myse prudko zastavili.

Potom prehodnote vau sasn situciu a zvte svoje ciele do
budcnosti. Pozrite sa priamo dopredu a naplte vae vedomie
vzneenmi mylienkami apredstavami o tom, o by ste vbudcnosti
chceli dosiahnu akm by ste chceli by. Dvajte pozor na smer, ktorm
sa vaa myse uber, pretoe od toho sa napokon odvinie vaa ivotn
cesta.
148

Analgia fotoapartu Polaroid
Vdy som zvykol udsk myse spolu s materilnym svetom

prirovnva k inteligentnmu fotoapartu s okamitm vyvolvanm
snmok asamotnej fotografii. Ak raz stlate sp, parametre obrzku
sa nenvratne zaznamenaj do systmu. Prebehne krtky vyvolvac
proces anato sa objav hotov fotografia svernou podobou snmanho
objektu.
Ak by som tto analgiu posunul o krok alej, prirovnal

by som uzvierku na fotoaparte k vedomiu, ktor je rovnako
zodpovedn za odfotografovanie, a teda vytvorenie jednotlivch
predstv a obrazov. Vo svojej podstate samotn fotoapart me
by prirovnan k podvedomiu, pretoe je rovnako zodpovedn za
vykonvanie prce. Vyvolan snmky s napokon toton s vam
konanm, pretoe prezentuj okoliu iba fyzick repliku obrazov, ktor
ste si prakticky odfotili prostrednctvom vaej mysle.
Pochopitene, ak by ste mali znova a znova urobi obrzok

uritho objektu, neurobili by ste ni in, iba zreprodukovali
predchdzajci proces. Toto je ale presne ten ist postup, ktor
charakterizuje ivot mnohch ud. Preto si muste neprestajne
pripomna, e ak budete pokraova v myslen opanm smerom,
iba zas aznova zopakujete jednotliv chybn ivotn kroky. Ak si tento
vzorec prajete zmeni, muste sa odvne zahadie do vaej iarivej
budcnosti, ktor le priamo pred vami auvidie seba ako spenho
jedinca, ktor dosiahol vetko, oom vsasnosti len snva.
Pattina plavba
Ke Patti Moir prila prvkrt na mj seminr so svojimi

rodimi, mala iba jedens rokov. Vo veku ptnstich rokov u rozprvala
na seminroch azdieala spublikom spsob, akm ju seminr posunul
od jej hroznej francztiny vkole a kvynikajcim znmkam
149

(a to navye vrelatvne krtkom ase).
O p rokov neskr so mnou spolupracovala na veden

seminrov. Jednho da som vak spozoroval, ako jej nadenie opadlo
azdalo sa mi, e Patti zrazu ni nedoke rozveseli (vimnite si, e toto
s prv prznaky toho, e lovek strca motivciu uskutoni svoje sny).
Sptal som sa jej teda, o ju trpi apo om by vemi tila. Okamite mi
odpovedala protiotzkou: o tm mte na mysli? Vysvetlil som jej,
e nakoko sa oni neusilovala, nemala ni, na o by sa mohla tei ato
prirodzene loveku skomplikuje ivot. Potom povedala, nemem
robi ni, pretoe nemm iadne peniaze. Tak som jej pripomenul,
e ti po nieom a snva ju nestoj ani penny. Vzpt sa jej tvr
roziarila a Patti mi prezradila svoj vek sen podnikn morsk
plavbu smerom na juh. Ubezpeil som ju, e tam iste zaije vea zbavy.
Sm som tto cestu absolvoval niekokokrt abolo pre ma poteenm
podeli sa s ou o krsne zitky. Zrove som vyslovil predpoklad,
e aj ona preije rovnako asn vlet. Zdraznil som, e urite zska
nezabudnuten zitky, na ktor bude spomna po cel ivot.
Napokon som sptal, o jej brnilo v uskutonen tohto

sna. Znova vak prila rovnak odpove ako predtm, nemm na
to peniaze. Tento spsob negatvneho myslenia ju plne ochromil
azamedzil tomu, aby sa poksila dosiahnu nieo, o bolo pre u vemi
dleit.
Tento prbeh uvdzam preto, aby ste pochopili, e Patti bola

sce dospel, bez zvzkov a skutonho dvodu, ktor by jej brnil
odcestova, ale aj napriek tomu sa o tto monos ochudobnila iba
na zklade vlastnch mylienok. Tto mlad ena evidentne myslela
pospiatky. Presvedila samu seba, e prve nedostatok financi prekazil
jej vek tbu, o ale nebola skuton prina problmu. Nech u
dvod jej frustrcie bol akkovek, jednoznane jej brnil vdosiahnut
vytenho ciea.
150

Uvedomte si, e podobnej chyby ako Patti sa denne dopa
neskuton mnostvo alch ud, o je vek tragdia. Mono ste aj
vy urobili rovnak ivotn chybu. Ak no, dfam, e Pattin prbeh
bude pre vs inpirciou, ktor potrebujete, aby ste sa konene pohli
vytenm smerom.
Vkadom prpade, jednho da sme sa stretli s Patti na obede

aabsolvovali sme vny rozhovor. Povedal som: Pouj, Patti, ak chce
naozaj t plavbu podnikn, mus sa presta vraca jednak do minulosti
a jednak zotrvva v prtomnosti, pretoe vnmanie sasnch
vsledkov je len obdobou myslenia pospiatky. Mus sa zaa pozera
dopredu aaplikova to, o predname na seminroch. Tak sa pusti do
toho aobjednaj si ten vlet, vypracuj si konkrtny pln anedovo, aby
a zabrzdila o ilen jedna negatvna mylienka. Pochop, e vetko to,
o potrebuje kzhmotneniu svojich cieov, zane priahova, len o
prijme mylienku, e skutone ide na vlet apripravuje sa na jeho
absolvovanie. Ak s peniaze to, o potrebuje, zska ich. Ak to vid,
ver tomu aoakva to, tak to urite napokon dosiahne.
Nebudem vs nudi vetkmi detailmi, ako sa veci dali

do pohybu, ale mem vm poveda, e vetko prebehlo asnm
a neoakvanm spsobom. Patti sa nakoniec podarilo pritiahnu
ksebe ovea viac peaz, ako bolo potrebn na uskutonenie plavby.
Bol som na letisku sjej rodimi pribline o iestej rno v de, kedy
odila. Pri pohade na jej rozjasnen tvr so tipkou nervzneho
nadenia som pocioval nevslovn rados. Posta, ke poviem,
e na t plavbu sa nakoniec vydala. Nabrala odvahu cestova sama
avychutnala si vlet, na ktor bude spomna do konca svojho ivota.
Ale o je ovea dleitejie ako samotn vlet, je poznatok, ktor Patti
touto sksenosou zskala. Teraz u vie, e ak bude myslie pospiatky,
vdy dospeje len knegatvnym zverom, ktor ju bud obmedzova.
Ak svoju budcnos vnmate pozitvne avoakvan nieoho dobrho,
uvidte, e to dokete. Patti bude tento poznatok vyuva na
dosiahnutie vetkch svojich budcich prian.
151

Snvali ste niekedy o nejakom vlete? Ak no, vyberte si
konkrtny zjazd a objednajte si ho. Nezle na tom, e rezervciu
urobte es mesiacov alebo cel rok popredu; urobte ju teraz
avychutnvajte si obdobie, ktor vletu predchdza. primne verm,
e vprpade Patti sa nadenie pred odchodom bolo rovnako asn
avzruujce ako samotn vlet (nehovoriac oradosti, ktor jej vdy
privodia spomienky na tento vlet, aktor si uchov do konca svojho
ivota).
Pravdepodobn dvod, preo si tak mlo ud vytvra plny

astanovuje ciele podobne ako vprbehu uvedenom vyie pramen
vtom, e vina zns si nedoke vmysli predstavi, ako sa jednotliv
veci zjednotia vprospech uskutonenia snov. Uvedomte si vak, e sa
skutone nemuste trpi tm, ako sa vetko napokon zharmonizuje.
Vetko, o potrebujete pochopi, je zkladn princp, poda ktorho
vae blaho prde samo. Vetko, o vivote dostvate, toti prichdza
na zklade zkona pralivosti.
Prbeh Paula Hutseyho v tretej kapitole je vynikajcim

prkladom uvedomelho, inteligentnho apracovitho loveka, ktor
sa snail dosiahnu nieo, o by sme mohli prirovna kosobe, ktor
ske z verandy svojho domu a nsledne oakva, e dopadne na
strechu. Je jasn, e toto sa nikdy neme sta.
Paul strvil dvadsa rokov svojho ivota:
1. tm e dovolil, aby vkazy predajnosti ovldali predstavu,

ktor mal osvojej prevdzke,
2. tm, e sa snail zlepi dosahovan vsledky pomocou

obyajnej sily vle, odhodlania adlhch hodn tvrdej driny.
Ak sa vetci bud riadi tmito princpmi, doku zlepi svoje

vsledky do istej miery, ale nikdy nebud svedkami ich prevratnho
152

zlepenia, pokia si zmysle nevyma svoje pvodn predstavy. Paul
Hutsey je najlepm prkladom loveka, ktor il dlho vpresveden,
e had dopredu, hoci faktom zostva, e uvaoval takmer plne
pospiatky. Vinu ivota sa toti vedome sstredil na sasn
vsledky, sasn mylienky asasn predstavy.
Ak ste sa aj vy nechali predajn hrky, bankov ty i vae

rntgenov snmky, aby vm nadiktovali spsob, akm mte cti,
vidie i uvaova o svojich obchodoch, finannej situcii i zdrav,
mete si by ist asi tak ako site si ist, e dnes vnoci bude tma -
e sa neobjav jedin nznak zlepenia ani v jednej zo spomnanch
ivotnch oblast. Na druhej strane vm terajie fyzick vsledky mu
posli ako znamenie i zosobnenie toho, omu ste verili vminulosti.
Ak ste schopn sa ztoho ponaui apozrie do budcnosti stm, e
si vmysli vytvrate pozitvnu predstavu budcich elanch vsledkov
(ako to urobili Patti a Paul), uvidte, e vaa predstava sa zhmotn.
Treba vak znova pripomen, e tieto sny sa nikdy nesplnia, pokia
vae myslenie bud ovlda bval i sasn udalosti.
Pozerajte sa preto dopredu a budujte si predstavu o ivote,

po ktorom tite. Potom aj vetko, na o siahnete alebo sm prdete
do kontaktu, zane rs, rozvja sa a prejav sa v ovea relnejej
apozitvnejej podobe.
Jednotlivci, ktor myslia pospiatky, s len mlokedy (ak

vbec) schopn vytvori predstavy, pomocou ktorch by poskytovali
zmyslupln sluby inm Prinou toho je fakt, e tto udia s schopn
vidie len to, o u sa niekomu inmu podarilo dosiahnu. Vsledkom
ich skreslenho uvaovania bude rovnako obmedzen odmena, ktorej
sa im vivote dostane.
153

Prbeh 333
Organizoval som seminr, ktor sa konal vrezorte Deerhurst

Lodge vzdialenom pribline 100 m severne od Toronta a trval od
tvrtkovej noci a do nedele. Vpiatok veer sa cez mesto Barrie (oblas
vzdialen takmer 40 m june od Deerhurst) prehnalo torndo.
Vyiadalo si niekoko desiatok obet na ivotoch a spsobilo niekoko
milinov pean kodu. V nedeu veer som sa na ceste domov
zastavil v Barrie. Vystpil som z auta, postavil som sa na krajnicu
a porozhliadol som sa. Bol tam skuton neporiadok. Kam som sa
pozrel, vade boli znien domy apoprevracan aut.
Vt ist noc, al pn, Bob Templeton, prechdzal po rovnakej

ceste ako ja. Nikdy predtm sme sa nestretli, no hlavnou mylienkou
mjho seminra bolo vytvra trval priatestv. Rovnako ako ja, aj on
zastavil, aby sa pozrel na t katastrofu, ibae nae mylienky boli vtedy
diametrlne odlin. Bob bol viceprezidentom spolonosti Telemedia
Communications, ktor vlastn sie rozhlasovch stanc v Ontriu
a Quebecu. Ako tam stl a pozeral sa na t katastrofu, uvaoval, e
mus by nieo, o by mohol urobi pre tchto ud (prostrednctvom
rozhlasovch stanc). Tto mylienka ho prenasledovala cel noc
arovnako aj cel al de.
Nasledujci veer som vToronte viedol in seminr, ktorho sa

zastnil aj Bob Templeton spolu salm viceprezidentom Telemedia
Communications, Bobom Johnsonom. Obaja voli do miestnosti
azostali st celkom vzadu. Hodnotili mj seminr apokali sa zisti,
i som schopn pomc ich spolonosti dosiahnu jej ciele, o sa mi
napokon aj podarilo. Vaka vplyvu Boba Templetona som nsledne
zaal pracova pre cel kanadsk vysielac priemysel. Moje seminre
sa mu vemi pili, pretoe boli vslade sjeho spsobom myslenia.
Bob Templeton bol fascinovan zkonmi vesmru, konkrtne zkonom
kontrastu, asto nazvanm aj zkonom protikladov. Tento zkon jasne
hovor, e vetko na svete m zrove svoj protiklad. Neme existova
154

hore bez toho, aby existovalo aj dole, horce bez studenho i vntro
bez vonkajka. Ak viete pomenova dvod, preo sa vec, po ktorej tite,
ned dosiahnu, muste poda tohto zkona pomenova aj protichodn
argument teda spsob, ako by sa dala dosiahnu. udia, ktor si splnili
svoje sny, s si, samozrejme, vedom aj monch negatv, avak vetku
svoju duevn energiu vynaloili na pozitvny vsledok. Po skonen
seminra sa Bob Templeton vrtil sp do svojej kancelrie. Povedal
mi, e je neskoro, ale tto jeho predstava ho povzbudila. Zaviazala
ho mylienka zska miliny dolrov a venova ich uom v oblasti
zasiahnutej torndom. Bol okamite pripraven zska tie peniaze
anavye, ani trochu ho nezaujmalo, preo by nemohol!
Nasledujci piatok zvolal vetkch vkonnch riaditeov

spolonosti Telemedia do svojej kancelrie. Na vrch prezentanej
tabule napsal tunm psmom tri trojky. Nato sa prtomnch sptal:
Ako by sa vm pozdvalo zska tri miliny dolrov do troch dn
behom troch hodn ada ich obyvateom mesta Barrie? Vmiestnosti
zavldlo ticho.
Napokon ktosi povedal: Templeton, ty si sa zblznil. Neexistuje

spsob, ako by sme sa dostali ktrom milinom dolrov behom troch
hodn vpriebehu troch dn!
Bob ho preruil, Pokaj chvu. Neptal som sa predsa,

i meme alebo dokonca musme. Zaujmalo ma, i by sa vm to
pilo. Bob Templeton bol mdry, apeloval toti na udomiln strnku
povahy svojich kolegov. V tej chvli bolo dleit otvorene prizna,
e to prtomn skutone chc. Bob Templeton vedel, e jeho nov
mylienka by mohla ostatnm ukza, ako vyuitm spomenutho
zkona dosiahnu vyten cie.
Vetci shlasne prikvli, samozrejme, vemi by sme si to

priali. Pod slo 333 nsledne Bob nakreslil vek psmeno T. Na jednu
stranu napsal slov Preo nememe a na druh stranu doplnil
155

Ako to dokeme. Pod heslo v prvej asti nakreslil vek psmeno
X, priom dodal, teraz nemme priestor na to, aby sme spomnali
dvody, oktorch si myslme, e nm brnia vzskan tchto peaz,
bez ohadu na ich opodstatnenie. alej vysvetoval, ke hocikto
zns vykrkne dvod, preo nememe, vetci ostatn musia vzpt
o najhlasnejie zareva slovo ALEJ. Tento prkaz bude sli ako
znamenie, e sa treba posun k aliemu npadu. Mylienky s ako
vagny vlaku, jeden vdy nasleduje po druhom. Take budeme kria
ALEJ, a pokm sa neobjav nejak pozitvny podnet.
Bob sa usmial apokraoval vo svojom vysvetovan: Oproti

psmenu X na druhej strane tabule, priamo pod slovami Ako to
dokeme, zapem kad nvrh, ktor sa bude tka naej zkladnej
otzky ako zska tri miliny dolrov behom troch hodn vpriebehu
troch dn. Vemi vnym tnom dodal, e vetci prtomn zostan
v miestnosti a dovtedy, km nenjdu potrebn rieenia. Nam
cieom nie s len vahy, ako okamite zska tri miliny dolrov. Po
tom, ako knim dospejeme, musme ich aj zrealizova! Op zavldlo
ticho.
Konene ktosi povedal, mohli by sme urobi rozhlasov show

naprie celou Kanadou.
Bob poznamenal, to je vborn mylienka anapsal ju pod

heslo Ako to dokeme.
Ne to stihol zapsa na prav stranu tabule, niekto povedal:

Nedokeme urobi show naprie celou krajinou. Nemme predsa
stanice po celom kanadskom zem! Kee spolonos Telemedia
vysielala iba z Ontria a Toronta, treba uzna, e to bola oprvnen
nmietka. Napriek tomu sa zo zadnej strany miestnosti ozvalo tlmen
alej.
156

Bob Templeton na to zareagoval, urobi rozhlasov show je
spsob ako to dosiahnu. Tto mylienka zostva. V skutonosti to
znelo naozaj absurdne, pretoe medzi rozhlasovmi stanicami je vek
konkurencia. Zvyajne odmietaj akkovek spoluprcu aprinti ich
ktomu by bolo prakticky nemon, ak by sme otejto situcii premali
tandardnm spsobom.
Zrazu vak niekto navrhol, mohli by ste zjs za Harveym

Kirkom aLloydom Robertsonom, najvplyvnejmi menami voblasti
kanadskho vysielania, aby t show podporili. Tto mui s kovmi
postavami celonrodnho formtu vkanadskom televznom priemysle.
Vtom ktosi poznamenal, oni ale nepjdu do rdia. V tej chvli u
cel skupina kriala hlasn alej. Bob povedal, e vtedy sa zmenila
celkov energia, kad sa zapjal abolo absoltne asn pozorova,
ako rchlo sa zaali hrn rzne kreatvne mylienky.
Toto sa udialo vpiatok. Nasledujci utorok sa konal rdiotn,

kde 50 rozhlasovch stanc zcelej Kanady odshlasilo spoluprcu pre
dobr vec. Vetci to brali tak, e je jedno, kto si odnesie zisk, ak udia
v Barrie dostan potrebn peniaze. Za show sa napokon postavili aj
Harvey Kirk s Lloydom Robertsonom a behom troch hodn sa im za
tri dni podarilo zska tri miliny dolrov!
Vidte, e mete dosiahnu okovek, o si zaumienite, pretoe

vetko je mon, ak sa zameriate na to, ako to dosiahnu a kad
negatvnu mylienku odprevadte slovkom alej.
Na zaiatku sa toto cvienie me zda prli zloit, ak vak

odmietnete slovkom alej vetky negatvne predstavy, vaa myse sa
oskoro kompletne zapln mnostvom pozitvnych mylienok.
Uznvan psycholg Alfred Adler vymyslel vnimon frzu

som van za mylienku, ktor ma pouila. Niet pochb otom, e
tvoriv apokrokov mylienky prakticky vlievaj silu kadmu vlknu
157

i bunke nho tela. Prebdzaj k ivotu aj tie zkutia naej due,
oktorch sme doposia ani len netuili.
Bob Templeton nikdy nedostal ani p centov za kov

lohu, ktor v celom projekte vykonval. Skoordinoval innos 50
kanadskch rozhlasovch stanc, aby zarobil tri miliny pre obyvateov
Barrie vkanadskom Ontriu. Pamtajte si, e vtom skutone spova
cel fungovanie vesmru, je to Bosk spsob organizcie celho
systmu ke dva dobro, vrti sa ti sp.
Ke sa tento prbeh udial, podelil som sa o smojimi dvoma

kamartmi Jackom Canfieldom a Markom Victorom Hansenom.
Oboch tto prhoda natoko fascinovala, e sa ju rozhodli publikova
vknihe Slepaia polievka pre duu.
Nedvno som spolu s Markom Victorom Hansenom robil

jedno satelitn televzne vysielanie pre spolonos snehnutenosami
RE/MAX, kde mi prezradil, e poda poslednch vsledkov predali es
milinov kpi danej knihy. Tie povedal, e neustle dostvaj listy od
ud, ktor tali prbeh 333 apodobn kzlo sa snaia aplikova na
svoje vlastn ivoty.
Myslite na to, e miliny ud realizuj svoje sny aciele iba preto,

e Bob Templeton si nechcel vypou ani len jeden negatvny nvrh,
preo by on ajeho udia neboli schopn zska tri miliny dolrov behom
troch hodn vpriebehu troch dn. Mimochodom, Bob Templeton mi
neskr prezradil, e spolu so svojm pracovnm kolektvom zaviedol
pravidlo 333 v svislosti s ich npadmi a potrebami. Vsledkom
bolo, e sa neskr stal prezidentom prosperujcej spolonosti NewCap
Broadcasting, ktor vlastn rozhlasov stanice po celom zem Kanady.
Mj nzor je, e Bob Templeton nasmeroval svoju silu na dobro,
ktor ho bude nasledova, kamkovek pjde. Zisk sa stal jeho druhm
menom. Zanite aplikova pravidlo 333 do vetkch oblast vho
ivota aaj vs bude rovnako sprevdza itok.
158

Kapitola 10
VKUOV
ZKON
PROSPERITY
159

Dvanie
Pokal sa nieo dosta,
ale jeho obchod bol prli skromn.
Krial na mudrca
hlasom nadenm adychtivm;
Povedzte mi, ako mem spene i?
A mudrc odpovedal:
Aby ste dostali, muste da.
Pokia ide odarovanie, povedal:

o musm darova?
Mm ksok chleba
a samozrejme lovek mus aj i;
Ale podieal by som sa na
obchode bohatom pre ivot.
Prila mudrcova odpove:
Potom muste da ete viac.
Dostal lekciu,
zabudol na dostvanie,
kudstvu sa obrtil,
s lskou nov splodil.
Odkedy daroval seba vuiton itie,
rados korunovala jeho dni,
pretoe zbohatol zdvania.
Arthur William Beer
VKUOV ZKON
160

PROSPERITY
(venovan tete Marg)
Prroda sa absoltne des vkua.
Marg to dokzala
Tto kapitolu chcem venova mojej tete Marg, ako uznanie

za jej vieru a hlbok porozumenie tomuto vekolepmu zkonu,
ktor sa tka blahobytu kadho zns. Dokonca aj dnes sa stane len
zriedka, e by som ju navtvil bez toho, aby mi vyjadrila srden
vaku za vetko, o som ju nauil ovekej pravde vkuovho zkona
prosperity. Dsledkom osvojenia si tchto poznatkov je vlastne
vyuvanie rznych vhod ivota, ktor si Marg ajej rodina predtm
nemohli oksi. Pravdou je, e Marg sa najskr musela sjednotlivmi
mylienkami plne stotoni, aby si dokzala uva vetky tieto asn
veci.
Hoci Marg je moja teta, je odo ma iba oniekoko rokov staria

au od tleho detstva sme dobrmi priatemi. Mm ju vemi rd, ako
aj cel jej rodinu. Preto by Vs nemalo prekvapi, e pociujem vek
zadosuinenie, e som sa ojednotliv mylienky tejto kapitoly mohol
po cel roky deli s Marg a jej rodinou. Bolo mi poteenm, e som
mal monos by svedkom toho, ako im uvedomenie si konkrtnych
mylienok zmenilo celkov kvalitu ich ivota.
Margin prv kontakt s tmto dynamickm zkonom nastal

pribline pred 10 rokmi, v obdob, kedy s celou svojou rodinou
navtevovala moje seminre tkajce sa prosperity. Krtko po
ukonen srie seminrov som navtvil Marg unej doma. Spolu sou
ajej manelom Donom sme vtedy prebrali vea otzok, priom vetky
sa tkali blahobytu. Vistom bode naej konverzcie prila na rad tma
ich domu. Marg sa porozhliadla po obvacej izbe, priom viditene
161

zneistela ashnevom prehlsila, e sa cti znechuten aunaven zo
spsobu ivota, ktor ved.
Potom ukzala na okno vobvake apovedala, vie o, ja tieto

star zclony absoltne neznam. Usmial som na u aodvetil som,
tak to nie je, Marg, tebe sa prvee vemi pia. Vopanom prpade
by si ich u dvno vyhodila. Pokraoval som: Veci, ktor patria do
nho ivota, s jeho sasou prve preto, e ich mme radi, alebo
sme s nimi v uritej harmnii. Marg neskr priznala, e jej trvalo
dlhiu dobu akceptova mylienku e by mohla ma v lske nieo,
komu vlastne pociovala odpor.
Don vtom obdob ns vemi nebral do vahy Marg preto,

e sa pokala pochopi mj vklad a ma preto, e som tomu
bezhranine veril. Predsa som vak pokraoval vmojom vysvetovan
a ozrejmil som im, e ak lovek zotrvva v tesnej blzkosti nieoho
i u ide o in osobu alebo predmet dvodom mu by jedine
vzjomn harmonick vibrcie, ktor lovek v styku s touto osobou
i vecou pociuje. Objasnil som im, e tto lska je iba synonymom
akejsi rezonancie alebo harmonickej vibrcie. Nakoniec som dodal, e
vetko, oom som im rozprval, je vpodstate prrodnm zkonom.
(Vbec vak nezlealo na tom, i to pochopili, alebo i vto dokonca
uverili.)
Vysvetlil som Marg, e keby skutone svoje zvesy nenvidela

tak, ako tvrdila u by ich bola dvno zvesila, oprala a venovala
Armde spsy, spolku svtho Vincenta de Paul alebo inej charite,
ktor by ich vedela dostatone oceni. Don na ma pozeral vnemom
ase. Potom rozhodne vyhlsil, e Marg iadne zclony zvesova
nebude, pretoe nhradn nemme a nov si nememe dovoli.
Presne si pamtm, o som mu vtedy odvetil, Don, pochop, prosm
a, e nikdy nebude schopn zavesi nov zclony i zvesy, km pre
ne nebude ma miesto. V skutonosti, pokraoval som, prav
tajomstvo vkuovho zkona prosperity tkvie vtom, e len o d pre
162

star zclony, automaticky vytvor priestor pre nov. Inmi slovami,
neme nieo dosta, pokia nie si ochotn nieo darova. (Majte
vak na pamti, e darova znamen plne sa nieoho zriec alebo
niekoho opusti.) Samozrejme, pre loveka, ktor je prli naviazan na
materilny svet, je tto koncepcia prli nron nielen na pochopenie,
ale najm na jej realizciu.
Ete dlh chvu sme preberali vetky spomenut informcie

apotom sa Marg odvila kona. Zaala zvesovanm zvesov vobvacej
izbe, na ktor sa cel roky pozerala s odporom. Pri tejto innosti sa
postupne zbavovala zdroja svojej dlhoronej frustrcie. Zakadm,
ke ich uvidela, alebo na ne o ilen pomyslela, vmysli sa jej okamite
premietla vemi negatvna predstava. Zaktivizovala sa vnej negatvna
sila, ktor zaala priahova prve to, po om Marg vo svojom ivote
netila. Ke zaala zvesova zclony z hikov, priviedla Dona do
plnej zrivosti. Marg neustpila ani napriek tomuto jeho vekmu
odporu anaalej realizovala mylienku, ktor som zasadil do jej mysle.
Tento moment vyvolal Donovu jednoznan reakciu:

Myslm, e teraz budeme musie kpi nejak nov zvesy, i sa mi
to pi, alebo nie. Vysvetlil som im, aby sa vtejto chvli netrpili tm,
ako si zadovia nov zvesy. Podstatn bolo, e mali oskoro dosta to,
o potrebovali. Dvod, ktor som uviedol, naozaj nie je ak pochopi.
Ak by sme ho mali o najviac zjednodui, mohli by sme poveda, e
ud oskoro prestane bavi i svoj ivot vakvriu.
Ist as nemali Don aMarg na oknch iadne zvesy. Potom

som ich vak jednho da navtvil apresvedil som sa, e Marg m
zclony, po akch vdy tila, vmiestnosti, kde ich presne chcela ma.
Postupne sa poznanie tejto vekej pravdy zaalo vkrda do jej vedomia.
Krtko na to zmizol z ich obvaky vetok nbytok. Marg

unavilo i tok roky v tomto prostred natoko, e ho jednoducho
dala pre. Tm automaticky vytvorila priestor, ktor si vyadovali
163

nov, vyten veci. Zanedlho si tmto spsobom kompletne obnovila
azreorganizovala cel byt, ktor je dnes u presne poda jej predstv.
Pred pr dami som spolu smanelkou Dona aMarg navtvil.

Pri odchode Linda poznamenala: Ich dom vyzer naozaj asne,
vake? Usmial som sa, pretoe som poznal pozadie celej situcie
a bol som neoddelitenou sasou mnohch sporov, ktor sa udiali
poas odnania jednotlivch vec z ich domu. Ke som naposledy
telefonoval sMarg, povedala mi: Nie je asn, ak ohromn ivotn
zmenu spsob jedna informcia? Sta sa naui tak mlo, aby si prijal
ovea viac. Tento vrok vsebe skrva vea pravdy. Aj mal poznatok
doke neuveritene pozmeni vsledok nho konania. Preto si polote
otzku o ztoho, o sa okolo vs povauje, sa vm vskutonosti vbec
nepi? Potom sa sami seba sptajte, preo to jednoducho nezbalte,
niekomu nedarujete anevytvorte tak priestor pre to, po om naozaj
tite. Pamtajte si, e zkon, oktorom som hovoril, sa vzahuje na
vetky strnky vho ivota.
Spomnan zkon som rozoberal mnohokrt na mojich

seminroch. Posluchom som vysvetlil, e hoci by kad til ma
nov obleenie, vea ud pre nem vo svojej skrini dostatok miesta.
Skutonos je tak, e ke si do atnka veiate nov odev, muste
automaticky ostatn obleenie odsun. Irniou vak je, e mnostvo
iat, ktor vm visia vskrini, pravdepodobne vbec nenoste.
Som si vak plne vedom toho, e niektor ztchto vec mohli

by pravdepodobne drah, take sa ich celkom prirodzene odmietate
zbavi. Viete vak rovnako dobre ako ja, e niektor zo iat vm visia
vskrini iba preto, e sa vnich nectite pohodlne (je na nich nieo, o
sa vm nepi). Preto by som vm odporuil posun ich alej. Ak
to urobte, automaticky si vytvorte miesto pre nov obleenie, ktor
tento priestor neskr zapln.
Pripravte si nasledujci projekt a potom ho, samozrejme,
164

okamite zrealizujte. Vemi starostlivo si prejdite v atnk pozorne
ho preskmajte a vyberte z neho vetky kusy obleenia, ktor u
dlhie nenoste. Ak to raz urobte, u ich nedvajte sp. Takto si
vytvorte aksi vkuum, przdne miesto. Ba o viac, kee prroda
sa des vkua, nepotrv dlho a vaa skria bude op pln novho
obleenia. Tento raz to vak bud iba tie veci aaty, ktor naozaj budete
nosi sradosou.
Tento proces, o ktorom hovorm, predstavuje nikdy sa

nekoniaci cyklus. Preto by ste ho mali zaradi do vho kadodennho
ivota anaui sa ho zrove praktizova. Inmi slovami, mali by ste
sa snai neustle vytvra priestor pre blaho, po ktorom tite.
Uchovajte si tieto informcie v popred vo svojej mysli, pretoe
zkladnm prvkom tohto vkuovho zkona prosperity je zbavenie sa
starho, m sa sasne vytvra miesto pre nov.
Op by som vs rd varoval: Veci, ktor u viac nechcete,

nikdy nepredvajte! Jednoducho ich podarujte. Uvedomujem si, e tto
rada me vyznie vrozpore so spsobom ivota, na ak ste zvyknut a
formovan, ale muste pochopi, e ke dvate, budete aj dostva. Na
druhej strane, ak tieto veci predte, peniaze zpredaja bud to jedin,
o za ne dostanete. Tento postoj me znie vemi zvltne, no napriek
tomu je naozaj jedin sprvny.
Pochopte prosm, e nikdy nemete da prli vea ohokovek.

Ke dvate, oakvajte nieo na opltku. Vemi zriedka vak dostanete
nieo spa od zdroja, ktormu ste osi poskytli. Nieo vak prija urite
muste, to je rovnako jasn ako to, e po zrke dvoch mraien prde
d.
Zskanie dobrho zkladu v rmci tohto univerzlneho

zkona pre vs predstavuje vemi pozitvny prnos. Pamtajte si tie, e
nenarbate s konkrtnymi jednotlivcami alebo pecifickmi vecami,
skr mte do inenia snekonenou silou, ktor pracuje vemi presnm
165

spsobom. V dsledku toho vdy, ke chceme v ivote zska nieo
nov, musme sa najprv zapoji do aktvneho procesu avytvori si tak
pre dan vec potrebn priestor!
Tento zkon sa nevzahuje len na fyzick svet, ale rovnako

zasahuje aj do naej duevnej sfry. Pokste sa preto pochopi, e
kedykovek chcete prs na nov mylienky, muste by najskr schopn
uvoni niektor star koncepty, aby ste na opltku dokzali prija tie
nov.
ia, existuje vek as populcie, ktorej sa nedar dotiahnu

uveden proces do konca. Ztohto dvodu sa tto nepokojn jednotlivci
neustle zaoberaj protichodnmi a vzjomne si odporujcimi
mylienkami. ij svoje ivoty, priom sa neustle toia v kruhu
a premaj spsobom urobi to, neurobi to, urobi to, neurobi
to, a pod. Tento duevn stav sa obyajne nazva nerozhodnos
aspsobuje znan duevn zkos azmtok vhlave. Uvedomte si, e
nerozhodnos i zmtenie predstavuje jednu znajvch, ak aj nie
najmarkantnejiu prinu, ktor ud brzd na ceste kuskutoovaniu
vekch vec vich ivotoch.
Preo sa pridriavame starho
Preo je to tak, e sa tak zkostlivo pridriavame starch

mylienok i uchovvame star veci? Bezpochyby shlaste s tm,
e ide o zvltnu otzku. V skutonosti je tak neobvykl, e keby
ste ju poloili tiscim rznym uom, pravdepodobne by ste dostali
tak mnostvo odpoved, e by ste z nich mohli napsa cel knihu.
ia, takmer vetky zskan odpovede by pravdepodobne uvdzali
sekundrne dvody a nie ten prvotn, ktor tvor zklad celho
problmu.
Ak by ste sa poksili zisti jeho prav prinu, oskoro by
166

ste prili na to, e hoci le hlboko vkadom jednom zns, plat pre
vetkch rovnako. Nebudem vs alej dra v napt odpove na
otzku by bola nasledovn: starch mylienok avec sa pridriavame
preto, lebo nm chba dostaton viera v nae schopnosti zska
nov, pokrokov npady. Vedie to samozrejme kstavu neistoty, ktor
pramen zvaej neschopnosti porozumie tomu, km a m vlastne ste.
Nedostatok pochopenia vho skutonho vzahu knekonenej sile vo
vs nakoniec vdy vyvol iba zdeformovan obraz ovaej osobe.
Preto muste dosiahnu ist bod, kedy si uvedomte, e vae

prav ja nepozn hranice, e v skutonosti ste vlastne schopn
urobi i dosiahnu to a by tm, o bolo vdy predmetom vaich
prian atob. Ke udia nedoku uzna pravdu aij vpresveden,
e ich zdroje s obmedzen a ich skuton istota tkvie v peniazoch
a materilnych veciach, vdy sa bud obva vyska nieo nov.
Netreba mimoriadne nadanie na to, aby sme pochopili, e tto udia sa
vdy bud pridriava toho, o u maj abud sa snai nazhromadi
toho ete viac.
Ak po nieom tite, vyskajte si tento vkuov zkon

prosperity na vemi jednoduchom a praktickom prklade. Vezmite
si obyajn lku apolote ju na stl. Potom si polote otzku, i ste
schopn poloi in vec presne na miesto, kde sa tto lka nachdza.
Odpove samozrejme je, e to nedokete, prinajmenom by ste ju
museli najprv odloi. Rovnak princp plat napr. pre nbytok. Km
vaa sedaka stoj na svojom mieste vo vaom byte, nemete na toto
miesto poloi nov, tak ako na miesto obleenia, ktor vis vo vaom
atnku, nemete uloi nov kusy odevu.
Podobn princp mono aplikova aj na oblas predstv a

mylienok. Naprklad, ak vs jedna mylienka navdza cestova smerom
na vchod a vzpt sa objav in, odkazujca vyda sa na zpad,
urite sa oskoro ocitnete vbezvchodiskovej situcii. Neexistuje toti
iaden spsob, ktor by vm umonil cestova oboma smermi sasne.
167

Predtm, ako sa vydte na cestu, je toti celkom nevyhnutn zriec sa
jednej ztch dvoch mylienok. Dvodom pre tento stav je u zmienen
tvrdenie, e prroda sa des vkua.
Ak si primne prajete dosiahnu nieo nov, najskr si pre to

muste vytvori potrebn priestor, ato tak, e sa zbavte toho starho.
Je to neotrasiten zkon ivota, anapriek tomu mu skutone rozumie
iba jedin lovek ztiscich. Ak narazte na takto osobu, uvedomte si,
e pred vami stoj osobnos, ktor nielene ije vblahobyte, ale navye
de za dom napreduje ivotom zvratnou rchlosou.
Podrobte tento zkon skke azarate ho do vho vlastnho

ivota. Uplatujte mylienky obsiahnut v jednotlivch kapitolch
tejto knihy azistte, e tento princp funguje za kadch okolnost
nikdy nezlyh.
Odstrte prekky zvaej mysle
Boh sa nikdy neprejavuje inak ako dokonale. Ak aj existuj

nejak nedostatky, s vdy iba vtvormi nho individulneho alebo
kolektvneho spsobu myslenia. Nie je teda potrebn, aby ste sa
pridriavali nieoho len zo strachu, e to stratte. Pravdou je, e ak
sa prli na nieo upnete, tento stav vm nikdy neprinesie poadovan
uspokojenie. Pretoe sloboda vo vetkch negatvnych oblastiach
vho ivota je absoltnym zkladom, ak chcete, aby sa zvs jednho
da stala skutone vnimon osobnos. Povedan trochu inak, ak
mte dosiahnu vyten blaho, energia mus cez vs prdi vone, bez
akchkovek prekok.
V tejto chvli si iste kladiete otzku, ak s tie prekky,

o ktorch hovorm. Spomeniem teda niektor z nich. Patria sem
pochybnosti, vina, nenvis arzne podoby nedostatku aobmedzovania.
Prekky pozostvaj znegatvnych mylienok, ktor maj tendenciu
blokova tok tvorivej energie prdiaci cez vau osobnos. Naprklad sa
168

snate vytvori si vmysli krsny obraz, ktor by vm navodil prjemn
pocity. Avak kvli tmto inhibtorom, ako ich niekedy nazvame,
neskonte snim inm, ako spocitom sklamania.
i si to u uvedomujete alebo nie, vam problmom je fakt, e

ste si vpredstavch nestihli pripravi miesto pre vysnvan pozitvny
obraz. Preto sa najprv muste zbavi vetkch prekok, aby ste dokzali
vytvori dostaton priestor pre vyten blaho.
Mali by ste si vae telo predstavi ako objekt, cez ktor plynie
nehmotn, tvoriv energia. Prirovnajte ho kbenej zhradnej hadici,
ktorou mono aj vy zalievate hriadky za vam domom. Predpokladajme
vak, e sa rozhodnete popolieva zhony vo vaej predzhradke. Aby
ste to mohli urobi, muste najprv vynies hadicu pred dom. Zatia o
ju ahte, skrti sa, vytvor sa na nej sluka a bez vho vedomia sa
nhle zasekne.
Hoci sa vzdroji nachdza vea vody, zhadice bude vyteka iba

po kvapkch. Dvodom je uzol, teda prekka brniaca plynulmu
prdeniu vody cez hadicu. Neby sluky, voda by pretekala vone bez
akchkovek zbran amohla by tak kvetom vdchnu nov ivot.
Podobnm spsobom blokuj aj negatvne mylienky tok

energie vudskom tele. Za priaznivch podmienok by vak tvoriv sila
dokzala vdchnu nov ivot vm aj vaim ivotnm spechom.
Vprpade zhradnej hadice by ste sa ihne snaili zisti prinu

preruenia toku vody. Ak by ste nali prekku, urobili by ste vetko
pre jej odstrnenie, aby voda mohla tiec plynulm avonm prdom.
Uvedomte si, e prklad zhradnej hadice plne koreponduje

sprocesom, ktor prebieha vo vaom vntri. Muste si ho prispsobi
na seba, s ohadom na svoju jedinen myse. Znamen to, e sa
muste zbavi vetkch prekok, ktor vs brzdia uvonite sluky
169

na svojej dui ahne poctite prliv vntornej tvorivej energie. V
pomyseln zdroj bol vskutonosti vdy pln pozitvnej energie avdy
aj bude. Duevn prekky, ktor si tak ahkomysene hoci mono
nevedomky vytvrate, obmedzuj prdenie ivotodarnej sily, ktor v
skutonosti ovplyvuje vsledky vo vaom ivote.
Kad kapitola tejto knihy vyzdvihuje rzne koncepty, ktor sa

muste naui pouva, ak sa chcete tei zvhod, ktor s dsledkom
prve vonho toku tvorivej energie cez vau osobnos. Pretali ste
u cel knihu. Odporam vm vrti sa na jej zaiatok a porovna
sasn dosahovan vsledky stmi, ktor by ste mohli dosiahnu, ak
by ste sa riadne nauili uplatova vetky uveden mylienky azkony.
Pozorne si kad kapitolu v pokoji pretudujte a snate sa zaradi
jednotliv koncepty do vho ivota tak, aby sa stali neoddelitenou
sasou vaej osobnosti.
Pamtajte si, e bez ohadu na to, ako sa vm vsasnosti javia

vami dosiahnut vsledky, skutone ste sa narodili bohat.
Boh ti daroval
viac talentu aschopnost,
ako me poas svojho ivota vbec vyui.
Tvoj dar Bohu
je rozvjanie azuitkovanie tohto talentu aschopnost
vtakej miere, koko uvldze
za cel svoj ivot.
Steve Bow
170

pomoc v osobnch
financich Vm prina:
QNT SK s.r.o., Kmeova 13, 04001 Koice

telefn: +421-917-55-66-16
e-mail: office@qntsk.sk,
web: www.qntsk.sk
Vydavatestvo The Vision s.r.o.
vydva aj nasledovn tituly:
Tom Blao
6 nvykov spench osobnost (2011)
spech je jednoduch. Vemi jednoduch. To len my udia mme v
naich systmoch nahrat program, ktor nm hovor, e spech je
ak a len minimum ud ho dosiahne. Ak budete ma dostatone
vyvinut nvyky, ktor s v tejto knihe popsan, skr i neskr sa
spech dostav
V KNIHE SA DOZVIETE:
Talent je vemi dleit pre spech. Talent sa vak naui ned. To, o sa
naui d a o vrazne ovplyvn V spech, je 6 nvykov. Ak by ste mali talent
na urit vec, ale nemali by ste dostatone vyvinutch 6 nvykov spench
osobnost, nikam by ste to nedotiahli. Preto je ivotne dleit 6 nvykov
- Ako porazi lenivos a sta sa aktvnym

ovlda.
Cieavedomos, postoj, schopnos plnova, vzdelanie, vytrvalos a aktivita

je es nvykov, ktor mus ma dostatone vyvinut kad spen lovek a
- Ako si plnova as efektvne

obchodnk. Nie je iadnym tajomstvom, e uveden nvyky dostali terajch,
pre spolonos vemi spench, ud tam, kde s. Pouvaujte, i lovek,
ktorho povaujete za spenho, m niektor z tchto nvykov. Zistte, e m
- Preo je postoj dleit a ako ho sprvne

takmer vetky.

Tto kniha je jedinen v tom, e obsahuje vea cvien a prkladov, vaka
ktorm sa tieto nvyky naute aj Vy! Neabsolvujete teda prost itanie, ale
zauja
budete sa s knihou ui 6 zkladnch nvykov spench osobnost stranu
po strane. Tento titul je aksi mix medzi knihou a pracovnm zoitom. Je to
zriedkav, ale zato cenn typ knihy. Kniha itatea priam podnecuje k vyvjaniu
aktivity a jednotliv lekcie s napsan tak, aby ich pochopil naozaj kad.
- Ako rozvi a spene vyui svoj talent

Zistte:
- Ako zl zvyky nahradi dobrmi

Ako porazi lenivos a sta sa aktvnym
Ako si plnova as efektvne
Preo je postoj dleit a ako ho sprvne zauja
- Ako si uri cie a alej s nm pracova

Ako rozvi a spene vyui svoj talent
Ako zl zvyky nahradi dobrmi
Ako si uri cie a alej s nm pracova
- Ak vzdelanie je dleit pre spech

Ak vzdelanie je dleit pre spech
ISBN 978-80-970765-0-4


Bob Proctor - Narodili Ste Sa Bohatí

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Bob Proctor - Narodili Ste Sa Bohatí

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

NARODILI STE SA

Teraz mete svoje bohatstvo objavi arozvin

kniha proctor 1.indd 1 24. 11. 2011 20:58:03

Slovak edition by The Vision s.r.o., 2011

Vetky prva vyhraden. Okrem pouitia krtkych ukok pre ely

V roku 2011 vydalo vydavatestvo The Vision s.r.o., Madunice.

Preklad: Soa Bukov

Vydavate akuje spolonosti QNTSK s.r.o. za to,

kniha proctor 1.indd 2 24. 11. 2011 20:58:03

kniha proctor 1.indd 3 24. 11. 2011 20:58:03

Od nieoho malho ako zrnk piesku,

Budem tu len JA SM,

To je miesto, kde to vetko zana.

kniha proctor 1.indd 4 24. 11. 2011 20:58:03

V knihe Narodili ste sa bohat sa to Bobovi Proctorovi op

Bob asto hovor, e neprezentuje ni nov, vskutonosti s

Bob Proctor sa odvolva na modern vedu ospechu siahajcu

kniha proctor 1.indd 5 24. 11. 2011 20:58:03

Ke spoznte mdros Boba Proctora, dostanete sa vemi

Doug Wead, bval pecilny asistent

kniha proctor 1.indd 6 24. 11. 2011 20:58:03

Dovote mi, aby som vm strune popsala svoju sksenos

Seminre viedol Bob Proctor. Od zaiatku svinm tempom

Poas tdia acelej profesionlnej kariry som ila ortodoxnou

Vnadchdzajcich doch sa mi vmysli stle opakovali jeho

kniha proctor 1.indd 7 24. 11. 2011 20:58:04

Bola som oaren. Mem vm sbi, e ak dovolte sebe

Bob Proctor majstrovsky zobrazil jednotliv kapitoly tejto

Na pamtnej stene vo Washingtone s hrubmi psmenami

kniha proctor 1.indd 8 24. 11. 2011 20:58:04

Na seminri som si stanovila cie, e sa stanem sasou tmu

Sandra L. Gallagher, Juris Doctor

kniha proctor 1.indd 9 24. 11. 2011 20:58:04

2. kapitola - Koko je dos 35

3. kapitola - Tvorca predstavy 49

kniha proctor 1.indd 10 24. 11. 2011 20:58:04

5. kapitola - Oakvajte hojnos 83

6. kapitola - Zkon vibrcie a pralivosti 95

7. kapitola - T, o riskuj 111

kniha proctor 1.indd 11 24. 11. 2011 20:58:04

9. kapitola - Nemyslite pospiatky 141

10. kapitola - Vkuov zkon prosperity 159

kniha proctor 1.indd 12 24. 11. 2011 20:58:04

kniha proctor 1.indd 13 24. 11. 2011 20:58:04

kniha proctor 1.indd 14 24. 11. 2011 20:58:04

kniha proctor 1.indd 15 24. 11. 2011 20:58:05

V roku 1923 sa v hoteli Edgewater Beach v Chicagu stretlo

Prezident najvej nezvislej oceliarskej spolonosti,

Kad iste uzn, e sa na tomto mieste zila skupina

Teraz sa pozrime, kde sa tto mui ocitli po 25 rokoch:

Prezident najvej nezvislej oceliarskej spolonosti Charles Schwab

Prezident najvej severoamerickej plynrenskej spolonosti

Najv obchodnk spenicou Artur Cutton zomrel vzahrani ako

Prezidenta New Yorskej burzy Richarda Whitnyho poslali do vznice

kniha proctor 1.indd 16 24. 11. 2011 20:58:05

Najv medve na Wall Street Jesse Livermore spchal

Riadite najvieho svetovho monopolu Ivar Krueger sa zabil.

Prezident banky pre medzinrodn platby Leon Fraser taktie spchal

Kad z tchto muov dokonale ovldal umenie zarbania

Prve takto apodobn prbehy vyvolvaj reakcie ud, ktor

Berte do vahy to, e peniaze bud ma na v ivot v vplyv

kniha proctor 1.indd 17 24. 11. 2011 20:58:05

Jedna z najrozrenejch mylnch predstv o peniazoch sa

Teraz, ke som potvrdil dleitos peaz, rd by som ete