DOBRÉ

SEBALÁSKA

VIBRÁCIE,
AKO KĽÚČ

DOBRÝ
KU SKVELÉMU ŽIVOTU

ŽIVOT
VEX KING

TATRAN

Mami, túto knihu venujem tebe. Nemali sme ľahký život, ale vďaka tvojej sile, viere
a vytrvalosti sme zažili úžasné veci.

Bez ohľadu na všetko, čo sa ti postavilo do cesty, a na to, koľkokrát som ťa sklamal, si ma

vždy bezpodmienečne ľúbila. Práve pre ten cit si priniesla všetky svoje obety a ja som sa
vďaka nemu dokázal usmievať. Odpúšťala si, objímala, smiala si sa, inšpirovala,
povzbudzovala, liečila a všemožne si sa nám snažila ukázať, že s láskou je možné všetko.
Preto som dnes tu a prostredníctvom svojich slov odovzdávam lásku ostatným.

1
 A ocko – samozrejme, bez teba by som neexistoval. Síce som ťa nestihol poriadne
spoznať, ale vždy som cítil, že ma tvoja energia vedie životom, keď som to potreboval
najviac. Viem, koľko som pre teba znamenal, keď som sa narodil. Dúfam, že si na mňa hrdý.

Úvod

Keď som bol malý, celé tri roky sme nemali stály domov. S rodinou sme bývali
u príbuzných a nakrátko aj v útulku pre bezdomovcov. Bol som vďačný za strechu nad
hlavou, ale pamätám si, ako veľmi som sa v tom útulku bál.
Pri vchode sa vždy ponevierali nepríjemne pôsobiace indivíduá, a keď sme vchádzali dnu,
uprene si nás premeriavali. Mal som štyri roky a veľký strach. Mama nás však uisťovala, že
všetko dobre dopadne. Vraj len máme sklopiť zrak a ísť rovno do izby.
Raz večer sme si odskočili von, a keď sme sa vracali, uvideli sme po celom schodisku
a po stenách na chodbe krv. Podlahu pokrývali kúsky skla. So sestrami sme nikdy predtým
nevideli nič také príšerné. Pozreli sme sa na mamu. Cítil som, že aj ona sa bojí. Znovu však
pozbierala odvahu a povedala nám, aby sme našľapovali opatrne, nech nestúpime na sklo,
a vyšli hore do izby.
Stále otrasení z toho pohľadu sme sa so sestrami pokúšali prísť na to, čo sa asi stalo dolu
na chodbe. Vtedy sme začuli výkriky a volanie, po ktorých nasledovali zvuky chaosu. Bolo to
strašné. Opäť sme hľadali útechu u mamy. Pevne si nás pritúlila a povedala nám, aby sme sa
nebáli, ale počul som, ako jej búši srdce. Bola vydesená rovnako ako my.
V tú noc sme toho veľa nenaspali. Krik pokračoval dlho do noci. Prekvapilo ma, že neprišla
polícia a zjavne sa nik nesnažil upokojiť situáciu. Akoby nikomu nezáležalo na bezpečí ľudí, čo
tam bývali. Mal som pocit, že nikomu na nás nezáleží. V chladnom a skazenom svete sme
mali len jeden druhého.
Keď rozprávam takéto príhody z detstva rodine a kamarátom, prekvapuje ich, ako dobre
si ich pamätám. Často sa pýtajú: „Ako to, že si na to vôbec spomínaš? Veď si bol taký malý!“
Nevybavujem si všetko ani nevidím svoje spomienky jasne a zreteľne. Pamätám si však, ako

2
som sa cítil pri väčšine svojich zážitkov, dobrých aj zlých. S tými udalosťami sa spájalo veľa
emócií a veľmi dlho ma pomyslenie na ne mátalo.
Keď som sa blížil k dvadsiatke, želal som si, aby ma tie spomienky skrátka nechali na
pokoji. Chcel som ich vymazať, aby mi už nepripomínali, aké ťažkosti som prežil ako dieťa. Za
niektoré som sa dokonca hanbil. Bol som v rozpakoch z toho, kto som. Niekedy som hovoril
a robil veci, ktoré sa nezhodovali s tým dieťaťom hlboko v mojom vnútri. Často som cítil, že
mi svet ubližuje, a chcel som mu to vrátiť.
Dnes je to inak. Keď sa obzriem na svoju minulosť, som zmierený so všetkým, čo sa udialo.
Z každej udalosti som sa mohol poučiť.

Uvedomujem si, že všetky dobré, zlé

aj vyslovene škaredé udalosti
tvoria súčasť toho, kým som sa stal.

Niektoré z nich síce boleli, ale boli aj požehnaním – veľmi veľa ma naučili. Moje skúsenosti
vo mne zanechali túžbu vyhrabať sa z utrpenia a vydať sa na cestu za lepším životom.
Túto knihu som napísal, aby som sa podelil o to, čo som sa naučil. Verím, že vám ňou
objasním a ukážem, ako žiť čosi, čo ja nazývam skvelejší život. Je na vás, čo si z mojich
príbehov odnesiete. Rátam s tým, že niečo sa vám zapáči, iné vám bude proti srsti. V každom
prípade verím, že ak sa vám podarí použiť nie­-ktoré myšlienky spomenuté v knihe,
dosiahnete vo svojom živote úžasné, pozitívne zmeny.
Nie som filozof, psychológ, vedec ani náboženský vodca. Som iba človek, ktorý sa rád učí
a delí sa o svoje poznatky s ostatnými v nádeji, že im to pomôže zbaviť sa neželaných pocitov
a prinesie im to viac radosti.
Verím, že každý človek na tejto planéte sa narodil, aby niečo dokázal. Ja som si
predsavzal, že vám pomôžem nájsť zmysel života, a ten vám umožní vytvárať hodnoty vo
svete, ktorý upadol do obrovského chaosu. Ak sa spoločne staneme uvedomelými občanmi
našej planéty, uľahčíme bremeno, ktoré na ňu kladieme. Ak budete naplno využívať svoj
potenciál, nezmeníte len svoj svet, ale aj svet okolo seba.
Niektorým ľuďom stačí priemernosť. Vyhýbajú sa skvelejšiemu životu, životu nad rámec
toho, čo väčšina ľudí považuje za normu. Skvelý život si vyžaduje, aby ste našli to, čo je skvelé
vo vás. Jednoducho povedané, ide o to, aby ste sa stali najlepšou verziou samých seba. Ide

3
o to, aby ste prelomili pomyselné hranice, ktoré vás väznia v zdanlivo jedinom možnom
živote, a dotkli sa nemysliteľného. Byť nastavený na skvelý život znamená žiť bez obmedzení,
s nekonečnými možnosťami. Preto sa nedá určiť, kde sa skvelý život začína a kde sa končí.
Môžeme sa len stále snažiť byť čoraz lepší.

Prestaňte sa snažiť urobiť dojem na druhých.

Robte dojem na seba.
Prekračujte svoje limity.
Testujte sa.
Staňte sa najlepšou verziou samých seba.

Táto kniha od vás chce, aby ste sa rozhodli pre svoje lepšie ja práve teraz. Mojím cieľom je
pomôcť vám, aby ste sa každý deň a v každom smere zlepšovali a dokázali viac ako včera, až
do konca svojho života. Ak sa zobudíte s touto túžbou a potom na nej
budete vedome pracovať, prekvapí vás, koľko inšpirácie nájdete. Váš život začne odrážať
vaše odhodlanie napredovať.
Skvelý život nie je len jednorozmerný pojem. Je síce subjektívny, ale väčšina ľudí si ho
spája s osobitým talentom, s kopou peňazí či majetku, s postavením, mocou a významnými
úspechmi na svojom konte. Skutočne skvelý život však zachádza hlbšie. Nemôže existovať
bez zmyslu, lásky, obetavosti, pokory, uznania, láskavosti a, samozrejme, bez hlavnej priority
všetkých živých bytostí – šťastia. Ja si pod skvelým životom predstavujem dosahovanie
majstrovskej úrovne vo všetkých oblastiach života a pozitívne vplývanie na svet. Skvelí ľudia,
to nie je len horných desaťtisíc. Sú to tí, ktorých si vážime ako úžasných obyvateľov tohto
sveta.
Zaslúžite si skvelý život a táto kniha vám pomôže vytvoriť si ho.
.................................................
CIEĽ DŇA
.................................................

Byť lepším ako včera.

Budem rád, keď fotografie alebo svoje obľúbené obrázky, stránky, citáty či zážitky súvisiace
s touto knihou pridáte
na sociálne siete s hashtagom #VexKingBook,

4
 aby som mohol označiť, že sa mi páčia,
a zdieľať ich na svojej stránke.

Čo znamená sebaláska?

Ak chceme dosiahnuť pokoj, potrebujeme rovnováhu: rovnováhu medzi prácou

a zábavou, činorodosťou a trpezlivosťou, míňaním a šetrením, smiechom a vážnosťou,
odchádzaním a zostávaním. Ak vám v určitej oblasti života chýba rovnováha, bývate
vyčerpaní a trápi vás množstvo iných nepríjemných pocitov, ako naprí­klad vina.
Uvediem príklad, ako dosiahnuť rovnováhu medzi činorodosťou a trpezlivosťou.
Predstavte si, že ste v poslednom ročníku vysokej školy a máte na starosti nejaký projekt.
Keď raz prichytíte člena svojho tímu, ktorého máte radi, ako si prezerá sociálne siete
a nepomáha ostatným, možno to necháte tak. Ak to spraví viackrát a vy si všimnete, že jeho
produktivita klesá, možno ho upozor­-níte, že ak s tým neprestane, budete to musieť
nahlásiť vyučujúcemu. Ak vás aj napriek tomu ignoruje a pokračuje vo svojom správaní,
budete mať výčitky, keď zakročíte?
Ak ste láskavý a súcitný človek, možno sa obávate, že by ste mu ublížili alebo mu spôsobili
problémy. Keby ste ho nahlásili vyučujúcemu, možno by musel čeliť vážnym následkom,
ktoré by ovplyvnili jeho výslednú známku a mohli by sa odraziť aj do budúcnosti.
Na druhej strane vás nerešpektuje a ignoruje vaše upozornenia. Môže sa vám zdať, že
berie vašu láskavosť ako samozrejmosť, a môžete sa obávať, že ostatní členovia tímu si vašu
zhovievavosť vysvetlia ako protekciu a budú mať pocit, že ste ich podrazili.
Ak sa v tomto prípade zachováte láskavo a čestne a budete postupovať férovo, nemusíte
mať vôbec výčitky, keď zakročíte.

Treba si uvedomiť, že vôbec nie je neférové, ak sa prestanete zaujímať o tých, čo sa

nezaujímajú o vás.

Pripomeňte si, že ste sa ako vedúci tímu snažili, ale, nanešťastie, váš kamarát nevyužil
svoju šancu. Ak nezakročíte, riskujete, že prídete o pokoj v duši a o rešpekt celého tímu
a uškodíte aj svojej výslednej známke.

5
 Vyvážený prístup vám umožní viac sa uvoľniť a vyhnúť sa nepríjemným pocitom, ako
napríklad vine. Ukážete činy aj trpezlivosť. Prejavíte chápavosť a zhovievavosť, ale aj ráznosť
a autoritu. Je pravdepodobné, že aj keď sa daný študent pre vaše rozhodnutie nahnevá,
nestratíte jeho rešpekt, lebo ste mu dali šancu.

Ako to všetko súvisí so sebaláskou? Nuž, toto slovo ľudia často chápu zle. Sebaláska
povzbudzuje k prijatiu seba samého, no mnohí ju používajú ako výhovorku, prečo sa nehýbu
z miesta. V skutočnosti však pozostáva z dvoch základných prvkov, ktoré musia byť
v rovnováhe, ak chcete žiť harmonicky.
Prvý prvok podporuje bezpodmienečnú lásku k sebe. Dôležité je nastavenie mysle. Pravda
je taká, že sa nebudete viac ľúbiť, ak napríklad schudnete, priberiete či pôjdete na plastickú
operáciu. Možno vám to zvýši sebavedomie, to áno. Pravá sebaláska však znamená, že sa
prijímame takí, akí v danom momente sme, bez ohľadu na to, ako sa chceme zmeniť.
Druhý prvok podporuje rozvoj a zameriava sa na činy. Aj tým, že zlepšujete samých seba
a svoj život, vyjadrujete lásku k sebe, pretože si uvedomujete, že si zaslúžite viac ako
priemernosť.
Zamyslite sa, čo znamená bezpodmienečne milovať druhého človeka. Váš partner má
možno otravné zlozvyky, ale neľúbite ho pre ne o nič menej. Beriete ho takého, aký je,
a niekedy sa dokonca poučíte z jeho chýb. Takisto preňho chcete len to najlepšie. Ak by teda
napríklad nejaký zlozvyk ubližoval jeho zdraviu, pomohli by ste mu podniknúť pozitívne
zmeny. V tom sa ukazuje vaša bezpodmienečná láska. Nesúdite ho prísne, ale zároveň
chcete, aby bol najlepší, aký môže byť – pre jeho vlastné dobro. Sebaláska znamená použiť
tento prístup aj na seba: mať na srdci to, čo je najlepšie pre vás.
Pravá sebaláska sa môže odrážať v čomkoľvek, čo pridáva vášmu životu hodnotu, od
stravovania cez duchovné rituály po spôsob, ako sa správate vo svojich vzťahoch.
Samozrejme, dôležitou súčasťou sebalásky je prijatie: človek potrebuje byť so sebou
spokojný taký, aký je. Sebaláska teda prináša silu a slobodu.
Keď porozumiete sebaláske, nájdete rovnováhu medzi nastavením mysle a konaním. Bez
rovnováhy sa často potkýname, padáme či strácame sa. Keď sa máte radi, aj život vás začne
mať rád.
Rovnováha medzi nastavením mysle a konaním vám umožní vibrovať na vyššej frekvencii.
Bližšie to rozoberieme v nasledujúcich kapitolách.

6
 Sebaláska je rovnováha medzi
prijatím toho, aký som, s vedomím,
že si zaslúžim niečo lepšie,
a prácou na tom,
aby som to dosiahol.

PRVÁ ČASŤ

Za všetkým hľadajte vibrácie

Úvod

Počas štúdia na univerzite som mal problémy s peniazmi. Dostal som síce študentskú
pôžičku, ale väčšinu z nej som minul na ubytovanie. Na živobytie mi ostávalo veľmi málo.
Nemohol som si dovoliť kúpiť ani učebnice. Nechcel som si pýtať peniaze od mamy, lebo som
vedel, že ani ona nemá na rozhadzovanie. Vedel som totiž, že ak by som si od nej niečo
vypýtal, nejako by pre mňa tie peniaze naškrabala, ako to robila celý svoj život – aj keby to
malo znamenať, že nebude jesť.
Zväčša sa mi darilo čo-to ušetriť. Mohol som sa pravidelne chodiť zabávať s priateľmi,
nehladoval som a nemusel som nosiť stále to isté oblečenie. Trochu peňazí som si zarobil
vďaka online projektom, napríklad som vytváral personalizované stránky na MySpace.
Počas jedného letného semestra som sa vrátil domov na jarné prázdniny. Nemal som ani
fuka a všetko mi pripadalo ťažké. Nechcel som sa vrátiť na univerzitu, pretože ma to tam
nebavilo, a chýbala mi motivácia dokončiť zápočty a skúšky. Väčšinu roka som venoval
štúdiu, preto som vedel, že si budem musieť nájsť letnú brigádu, aby som sa udržal nad

7
vodou po návrate do školy. Všetci moji kamaráti plánovali vytúženú spoločnú dovolenku a ja
som si ju nemohol dovoliť. Navyše som mal problémy s dievčaťom. Drámy v mojich
romantických a platonických vzťahoch ma neustále hnevali a nemal som dobrý pocit zo
života.
Raz večer som natrafil na knihu s názvom Tajomstvo.1 Ľudia hovorili, že im zmenila život
a že pomôže každému. Zakladala sa na jednoduchom princípe: zákone príťažlivosti.
Podstatou zákona príťažlivosti je, že keď na niečo myslíte, privolávate si to. Inými slovami,
stačí myslieť na to, čo chcete, a môžete si to pritiahnuť do života. Platí to však aj o veciach,
ktoré
nechcete, nielen o tých, ktoré chcete – zjednodušene povedané, všetko, na čo sa
sústreďujete, sa k vám vráti. Zákon príťažlivosti teda zdôrazňuje dôležitosť uvažovania o tom,
čo chcete, a nie o tom, čoho sa bojíte alebo desíte.

Zákon príťažlivosti kladie veľký dôraz

na pozitívne myslenie.

Pripadalo mi to pridobré, aby to bola pravda, tak som si o tom začal viac študovať a čítal
som o ľuďoch, ktorí tvrdili, že im zákon príťažlivosti priniesol ohromné zmeny. Mohol by som
ho aj ja použiť vo svojom živote?
Presne som vedel, čo chcem – ísť na dovolenku s kamarátmi. Stačilo mi na to zhruba
päťsto libier. Držal som sa teda všeobecných pokynov a snažil som sa myslieť čo
najpozitívnejšie.
Asi o týždeň som dostal list z daňového úradu. Písalo sa v ňom, že som zrejme zaplatil
priveľkú daň. Že by signál, že zákon príťaž­livosti funguje? Vyplnil som formulár, aby mali viac
informácií, a odoslal ho, hneď ako sa dalo. Prešiel týždeň a nik sa neozval. Kamaráti sa už
chystali zarezervovať si dovolenku a ja som sa zožieral, že sa k nim nebudem môcť pripojiť.
Možnosť, že sa mi vráti preplatok dane, mi stále neschádzala z mysle.
Čoraz frustrovanejší som zavolal na daňový úrad a opýtal som sa, či im prišiel môj list.
Potvrdili mi, že áno, a vraj sa čoskoro ozvú. Síce ma to posmelilo, ale dochádzal mi čas. Letný
semester sa končil a kamaráti mali čoskoro odísť.
Prešiel ďalší týždeň a ja som stále nič nedostal. Pomaly som sa vzdával myšlienky, že
pôjdem, a povedal som kamarátom, nech si kúpia dovolenku bezo mňa. Rozhodol som sa

8
sústrediť na niečo iné a zlepšiť si náladu čítaním motivačnej literatúry. Vtedy som mal aspoň
trochu lepší pocit zo života.
O niekoľko dní som dostal obálku z daňového úradu. Vnútri som našiel šek na osemsto
libier. Šokovalo ma to, nevedel som, čo povedať, a nesmierne som sa tešil. Upaľoval som do
banky a vložil som šek na účet. Zvyčajne trvá prevod aj päť dní, ale tentoraz mi peniaze
pristáli na účte už o tri dni.
V pondelok sme si s priateľmi zarezervovali last minute zájazd a o štyri dni sme odlietali.
Veľmi som si to užil. Čo však bolo ešte dôležitejšie, odvtedy som na zákon príťažlivosti nedal
dopustiť.
Rozhodol som sa, že pomocou neho zmením celý svoj život.

V zákone príťažlivosti niečo chýba

Ak má zákon príťažlivosti fungovať, musíte myslieť pozitívne.

Je však ťažké ostať neustále pozitívny. Keď sa vám stane niečo zlé alebo sa vaše
očakávania nenaplnia, ťažko ostanete optimistom.
Väčšina ľudí ma považovala za pozitívneho človeka. Keď sa však niečo pokazilo, mal som
od neho veľmi ďaleko. Vždy vo mne prevládol hnev. Niekedy ma vonkajšie okolnosti tak
rozzúrili, že som mal chuť rozbiť všetko, čo som videl. Vtedy to so mnou šlo dole vodou.
Ustavične som kolísal z extrému do extrému. Akoby vo mne žili dvaja rôzni ľudia. Táto
nestálosť sa prejavila aj v mojom živote. Striedali sa v ňom mimoriadne dobré obdobia s
extrémne zlými. Keď som sa mal zle, nedokázal som vidieť pozitíva. Vzdával som sa a vybíjal
som si frustráciu z celého sveta tým, že som rozbíjal nábytok, bol som drzý na druhých
a sťažoval sa, aké je strašné žiť v tomto svete.
Počas posledného ročníka na univerzite som čelil vážnym komplikáciám v skupinovom
projekte, ktorý veľkou mierou prispieval k výslednej známke. Členovia skupiny sa rozhádali

9
pre to, kto sa ako zapája. Snažil som sa myslieť pozitívne a dúfať, že všetko dobre dopadne.
Ale nedopadlo – ešte sa to zhoršilo.
Zrazu som jasne videl, že zákon príťažlivosti nefunguje vždy. Moja skupina bola úplne
rozhádaná, spolužiaci sa neustále škriepili pre to, kto má čo robiť a kto koľko robí, a to len
niekoľko mesiacov pred promóciami. Celkom sa to vymklo spod kontroly a padali hrubé
slová. Nanešťastie problém sa nedal nijako vyriešiť. Ja a môj kamarát Darryl sme mali pocit,
že sa k nám ostatní nesprávajú férovo, no nič sme nezmohli. Nad hlavami nám popri
všetkých ostatných úlohách do školy viseli zdanlivo nesplniteľné termíny, takže sme mohli
akurát tak desaťkrát viac zabrať. Boli sme presvedčení, že nespravíme záverečné skúšky
a nedokončíme štúdium. Zdalo sa mi, akoby som všetok čas na univerzite premárnil.
Zapísal som sa tam, lebo som mal pocit, že to musím urobiť. Očakávalo sa to, ak si človek
chcel nájsť dobrú prácu a žiť pohodlne. To som v detstve nezažil. V hĺbke srdca som tam však
nechcel byť. Nebavilo ma to. Vždy som vedel, že neskončím v „normálnej“ práci. Robil som
to v prvom rade kvôli mame. Celý život som videl, ako sa trápi, a chcel som jej ukázať, že to
nerobila nadarmo.
Zrazu som sa ocitol takmer v cieli a mal som o všetko prísť. Mys­lel som len na to, ako
sklamem mamu aj seba, a na tie peniaze, čo som vrazil do neúspešného štúdia. Bolo to úplne
nanič. Prevalcovali ma negatívne myšlienky.
Oznámil som mame, že odídem zo školy, lebo už tam nemám prečo ostávať. Neznášal
som to tam a to, čo som zažíval, mi pripadalo nespravodlivé. Potreboval som fackovacieho
panáka, tak som zo všetkého obvinil ju. Ohľaduplne sa ma pokúsila presvedčiť, aby som
zostal a spravil, čo je v mojich silách, ale vo svojom hneve som sa s ňou len viac vadil.
Mal som už po krk nekonečných problémov a chcel som to celé hodiť za hlavu. Nemal
som prečo žiť, chýbal mi zmysel života.
V tomto biednom rozpoložení som sa dokonca začal vŕtať vo svojich najhorších
spomienkach, čo len prilialo olej do ohňa a ešte viac ma to utvrdzovalo v tom, že môj život
nestojí za nič. Načo mám snívať, keď sa mi tie sny nikdy nepodarí dosiahnuť? Presvedčil som
sa, že žijem v klame a len si navrávam, že dokážem niečo veľké.
Vtedy sa mi zdalo nad slnko jasnejšie, že veľké veci mi nie sú súdené. Začal som
prehľadávať stránky s pracovnými ponukami a poslal som žiadosť na niekoľko pozícií, ktoré
mi pripadali celkom zaujímavé a ponúkali dobrý plat, aj keď som na ne nemal kvalifikáciu.
Vravel som si, že ak sa mi podarí jednu z nich získať, nebudem si pripadať ako úplná nula

10
a aspoň budem mať peniaze, aby som pomohol rodine s dlhmi, účtami a výdavkami vrátane
tých za svadby mojich sestier. V motivačných listoch som vysvet­lil, že hoci nemám potrebnú
kvalifikáciu, budem dokonalý zamestnanec. Nik neodpovedal.
Niekde v hĺbke duše som však vedel, že nemôžem odísť zo školy tak tesne pred koncom.
Vynaložil som množstvo energie na hľadanie spôsobu, ako z toho vycúvať, ale prišiel čas čeliť
tomu, čo bolo treba urobiť, a dúfať v najlepšie.
Najprv ma však čakala svadba mojej najstaršej sestry. Dostal som sa pod ešte väčší tlak.
Znamenalo to totiž, že budem musieť jednu úlohu odovzdať skôr ako všetci ostatní
a vymeškám niekoľko dní zo školy len dva mesiace pred záverečnými skúškami, takže budem
zaostávať ešte viac. Tvrdohlavo som oznámil rodine, že na svadbu neprídem, hoci som vedel,
že by som navždy oľutoval, keby som ju zmeškal. Napokon som išiel, hoci neochotne.
Len čo som dorazil, udialo sa čosi nečakané. Zalial ma pokoj a uvoľnenie. Svadba sa konala
v štáte Goa v Indii a bola nádherná. Všetci žiarili šťastím a láskou k mojej sestre a jej novému
manželovi. Úprimne, v tom čase som sa už ani nesnažil myslieť pozitívne. Vyžíval som sa vo
svojej nespokojnosti, ľutoval som sa a chcel som, aby ma ľutovali aj ostatní. Nové prostredie
však vo mne spôsobilo vítanú zmenu. Po dlhom čase som sa konečne cítil vďačný.
Sestrinu svadbu si budem pamätať navždy. Naučila ma veľa o tom, ako funguje vesmír.
Pozitívne pocity vo mne ostali aj po návrate domov. Cítil som sa dobre a pokojne aj
napriek chaosu naokolo. Moja obnovená rovnováha ma motivovala všetko dotiahnuť do
konca.
Vyrobil som si imitáciu tabuľky s hodnotením, kde svietila pôsobivá záverečná známka za
štúdium. Každý deň som na ňu niekoľko minút hľadel a predstieral, že je ozajstná. Tak
celkom som neveril, že sa mi ju podarí dosiahnuť, len som po tom túžil. Predsa len som však
naozaj veril, že dostanem dobrú známku.
Zaumienil som si zájsť každý deň na niekoľko hodín do knižnice. Robil som obrovské
množstvo práce navyše, aby som dokončil skupinový projekt, a ešte čosi navyše. Cez
prestávky som sa rozprával s pozitívne naladenými ľuďmi, pri ktorých som mal zo seba dobrý
pocit.
Medzi nimi bola aj žena, z ktorej sa nakoniec stala moja životná láska.
Keď nastal čas skúšok, odovzdávania projektov a záverečných prezentácií, bol som si istý,
že som urobil dosť. Nezískal som síce až také dobré známky, aké som si zapísal do tabuľky,

11
ale prešiel som bez problémov. Prekvapilo ma však, že som výborne zvládol jednu
z najťažších skúšok.
Zákon príťažlivosti mi priniesol aj ďalšie podobné úspechy. Vo všeobecnosti sa však
niekedy pošťastilo, inokedy nie. Vedel som, že mi niečo uniká. Keď som prišiel na to, čo to je,
dostavil sa trvácnejší úspech. Skúšal som, či môj objav pomôže aj iným, a pomohol. Mnohí
z nich dokonca zvládli veci, ktoré predtým považovali za nemožné.
Nesplnilo sa mi úplne všetko, čo som chcel. Zvyčajne sa však z toho vykľulo šťastie
v nešťastí. Príliš veľa ráz som veril, že niečo chcem a potrebujem, ale z úplne nesprávnych
dôvodov. Po rokoch som sa na to pozrel z nadhľadu a uľahčene som si vydýchol, že som
nedostal, čo bolo pre mňa zdanlivo ako stvorené. Často som ne­získal, čo som chcel, ale
neskôr mi bolo dopriate oveľa viac.

12