Professional Documents
Culture Documents
EPIKA
Epos o Gilgamešovi (sumerská literatúra)
Epos sa skladá zo 4 častí.
1. časť - obyvatelia Uruku požiadajú bohov o pomoc. Aby mohli bojovať proti nenávidenému panovníkovi
Gilgamešovi. Bohovia vytvoria polodivokého človeka, ktorý sa volá Enkidu. Dochádza k súboju medzi
Enkidom a Gilgamešom. Súboj skončí bez víťaza. ENKIDU s GILGAMEŠOM sa stanú priateľmi.
2. časť - do Gilgameša sa zaľúbi bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietne a preto kliatba padne na Enkida.
Napadne ho zákerná choroba a zomiera.
3. časť - Gilgameš sa rozhodne, že vyslobodí Enkida z podsvetia. Gilgameš hľadá večný život. Chce získať
nesmrteľnosť. Putuje krajinami. Zažije dobrodružstvá. Nesmrteľnosť nezískal, pretože nevydržal bdieť 6
dní a 7 nocí. Hoci nájde rastlinu nesmrteľnosti nevie ju využiť, lebo ju zožerie had.
- je to rozhovor medzi Gilgamešom a Enkidom o pochmúrnom živote. Gilgameš pochopí, že človek
nesmrteľnosť získa svojou prácou.
DRÁMA
Sofokles – Antigona (staroveká grécka tragédia)
- odohráva sa v Tébach, začína sa vojnou medzi Oidipovými synmi. Vojna sa skončila smrťou obidvoch bratov.
Oidipov nástupca – Kreon nechce pochovať jedného z bratov, toho ktorý bojoval proti nemu. Antigona,
sestra obidvoch bratov nerešpektuje Kreonov zákaz, považuje ho za odporujúcim božím zákonom. Napriek
zákazu brata pochová zo všetkými poctami. Keď sa to Kreon dozvie, rozhodne sa, že ju zaživa zavrie do
skalnej hrobky. Kreona pre odpustenie márne prosí aj vlastný syn, Antigonín snúbenec, ktorý po
nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa prebodne mečom. Keď sa to dozvie jeho matka, spácha
samovraždu. Kreon je takto potrestaný za to, že pohrdol starými božskými zákonmi.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Úvaha-
Je slohový útvar, ktorý vysvetľuje, rozoberá už známu otázku z nového hľadiska. Autor sa opiera
o známe poznatky a skúsenosti, ale otázke zaujíma vlastné stanovisko. V úvahe je autor v popredí,
má subjektívny charakter. Kým vo výklade ide o vysvetľovanie a poučenie, v úvahe ide o subjektívne
zhodnotenie toho, čo je čitateľovi známe, autor uplatňuje svoj názor na vec.
Cieľom úvahy je priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke, môžu sa v nej vyskytnúť prirovnania,
zvolacie vety, rečnícke otázky, jednočlenné vety a pod. V úvahe sa necituje a nedokazuje.
Skladá sa z úvodu, jadra a záveru. Predeľ medzi nimi nie je výrazný ako pri výklade. V úvode je
vzbudenie záujmu o daný problém, v jadre sa rozoberá a vysvetľuje a v závere je konečné
autorovo stanovisko.