George Orwell

ZVIERACIA FARMA
George Orwell:
-narodil sa v roku 1903 v Indii
-bol označovaný za „proroka“ nášho veku, bol porovnávaný s Franzom Kafkom
-pracoval v zahraničnom vysielaní BBC
-zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku, zážitky spísal v knihe „Pocta Katalánsku“
-román Animal Farm alebo Zvieracia Farma ho preslávil
-zomrel v roku 1950 na tuberkulózu
Dielo:
Orwellov román Zvieracia farma, napísaný formou bájky, je podobenstvom o násilnej
revolúcii nastolenej spoločenstvom, v ktorom „sú si všetci rovní“, a jeho postupnej premene
na systém, kde väčšina „rovných“ je ovládaná hŕstkou „ešte rovnejších“.
Idea:
Poukazuje na absurditu systému na demagógiu a deformáciu pravidiel. Ohlasuje, že každý
totalitný systém je nezmysel a nemá budúcnosť. Moc mení takmer každého.
Postavy:
Major – 12 ročný kanec, mal úctu zvierat, zakladateľ animalizmu, nabudil zvieratá na
revolúciu, umiera na začiatku diela
Snehuliak – jeden z vodcov, výrečný, nemal pevný charakter, neskôr musel utiecť z farmy
Napoleon – veľký kanec, získal si obdiv zvierat, neskôr absolutistický vládca, mal nad
všetkým moc, klamár
Kvičiak – malé tučné prasa, mal prenikavý hlas, výborný rečník
Jones – majiteľ farmy, bol z nej pri revolúcii vyhnaný, alkoholik, umiera ďaleko
Ďatelinka – kobyla, neskôr jej prekážali zmeny na farme, vedela, že sa deje niečo zlé
Boxer – veľký silný kôň, húževnatý a pracovitý, pracoval až na smrť, obľúbený,
neinteligentný
Benjamín – somár, najstarší a najmrzutejší člen farmy, vedel čítať, ale neprejavil sa
Moly – biela kobyla, ktorá mala rada stužky, chutil jej cukor, bolo jej s ľuďmi dobre
Dej:
Na Panskej farme, ktorá patrila pánu Jonesovi, sa schádzajú všetky zvieratá pod vedením
starého Majora. Ten všetkým rozpráva o revolúcii. O tom, aké by to bolo, keby vyhynula
ľudská rasa. Ohlasuje revolúciu, ale nevie kedy príde. Verí v spravodlivosť. Hlása, že ľudia sú
nepriatelia. Všetky zvieratá sú súdruhovia a každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ!
Každý, kto chodí na štyroch alebo lieta, je priateľ. Všetky zvieratá sú si rovné. Nakoniec
Major naučí spievať zvieratá pieseň, ktorú nazvali Zvery Anglicka. O tri dni neskôr Major ticho
v spánku zomrel. Zvieratám však stihol ponúknuť nový pohľad na život, vnukol im nápad o
lepšom živote v budúcnosti. Najšikovnejšími a najmúdrejšími na farme boli všeobecne
považované prasatá.- Napoleon, Snehuliak a Kvičiak školili a organizovali ostatné zvieratá a
zhrnuli učenie starého Majora do komplexného učenia, ktoré nazvali animalizmus. Čoskoro
prišla revolúcia a svojpomocne vyhnali pána Jonesa z farmy, premenovali ju na Zvieraciu
farmu a prasatám sa podarilo učenie animalizmu zhrnúť do siedmich prikázaní.
7 prikázaní : 1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. každý, kto chodí na štyroch nohách alebo lieta, je priateľ.
3. Nijaké zviera nebude chodiť oblečené.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné.
Zvieratá na farme pracovali, ale prasatá žiadnu prácu nevykonávali. Zato všetko riadili a
dohliadali na ostatných. Správa o tom, čo sa stalo s Panskou farmou sa rýchlo rozšírila po
celom Anglicku. Pán Jones sa však len tak ľahko nevzdal svojej farmy. Spolu s pomocníkmi sa
pokúsil o navrátenie farmy do svojich rúk, avšak nemal úspech. Zvieratá v Bitke pri kravíne,
ako ju nazvali, zvíťazili a tak dali jasne najavo, že farmu už nikdy nemienia dať spravovať
otrokárskym ľuďom.
Postupne však nastali nezhody medzi Snehuliakom, ktorý chcel stavať veterný mlyn, a
Napoleonom, ktorý bol proti stavbe. Silnejší Napoleon vyhnal svojimi deviatimi dobre
cvičenými psami Snehuliaka, ktorého už nikto nikdy nevidel. Nakoniec vysvitlo, že Napoleon
proti veternému mlynu nikdy nebol a tak ho zvieratá začali stavať. Prasatá začali obchodovať
s ľuďmi, keďže sa im míňali zásoby, ba dokonca bývať v dome pána Jonesa a spávať v
posteliach. Kobyla Ďatelinka ktorá bola spolu s Boxerom najoddanejšia „služobníčka“
revolúcie, protestovala, že zvieratá nemôžu spať v posteli, ale Kvičiak ju presvedčil, že to tak
nie je. V noci však Kvičiak nenápadne dopísal ku 4. prikázaniu dodatok „s prikrývkami“. V noci
sa strhol silný vietor, ktorý zničil (ešte nedostavaný) veterný mlyn. Napoleon to rýchlo zvalí
na Snehuliaka a hneď na neho aj vypíše odmenu.
Zvieratá hladujú, dostávajú ešte menej obživy, než za pána Jonesa. Časom sa k viacerým
prikázaniam dopĺňajú slová ale zvieratá si pôvodné znenia prikázaní pamätajú len matne
a Kvičiak ich veľmi rýchlo presvedčí, že prikázania sú stále rovnaké. Ale to im nevadí, lebo je
pre nich lepšie radšej slobodne hladovať, ako trpieť nad sebou nadvládu ľudskej rasy. Všetko,
čo sa na farme nepodarilo, kládlo sa za vinu Snehuliakovi. Ten bol vyhlásený za Jonesovho
tajného agenta a Vodca (Napoleon)na výstrahu dal popraviť mnoho zvierat, ktoré sa
„dobrovoľne“ priznali k spolupráci so Snehuliakom. Napokon Napoleon zakázal spievanie
Zvery Anglicka, lebo to bola pieseň Revolúcie, a tá bola v túto noc dovŕšená. Niektoré
zvieratá si takto svoju budúcnosť nepredstavovali, no sú tak sfanatizované, že sa boja svoj
názor vyjadriť, keďže sa ešte k tomu všade potulujú Napoleonove vrčiace psy.
Už sa ďalej nemohlo oslovovať Napoleona Napoleonom, ale malo sa hovoriť Vodca alebo
druh Napoleon. Po dvoch rokoch bol konečne postavený veterný mlyn, no vzápätí aj hneď
zničený ľuďmi z vedľajšej farmy. Lenže zvieratá si svoju farmu ubránili, aj za cenu mnohých
životov. Napoleonova verná družina prasiat našla v komore pána Jonesa bedňu whisky a
dokonca si začali vyrábať vlastné pivo, a tak opäť porušili základne pravidlo, ale Kvičiak to
vždy vysvetlil.
V jeden deň je Zvieracia farma vyhlásená za republiku a jediným kandidátom a teda aj
jednohlasne zvoleným prezidentom sa stal Napoleon. Roky plynuli, pán Jones umrel v útulku
pre alkoholikov a staré časy si pamätala len Ďatelinka, Benjamín a niekoľko prasiat. Farma
teraz prosperovala lepšie a bola aj lepšie organizovaná. Postavili veterný mlyn, no všetci
zvieratá hladovali, s výnimkou prasiat a psov. V závere prasatá začali chodiť na dvoch nohách
a heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé.“ sa zmenilo na: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.“
Sedem prikázaní už neexistovalo, zato na stene bolo napísané už iba jedno: „Všetky zvieratá
sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Prasatá sa začali obliekať, piť alkohol a farma sa
znovu premenovala na Panskú farmu.
Posledné vety v  knihe :
„Neprešli však ani 20 metrov (od okien domu), keď ustrnuli. Z domu sa zrazu ozvala hlasitá
vrava. Okamžite sa nahrnuli späť k oknám. Áno, prepukla tam zúrivá hádka. Ozval sa krik,
búchanie pästí do stola, padali zlostné protesty a iskrili podozrievavé pohľady. A to všetko
preto, lebo Napoleon a pán Pilkington hrali naraz zeleným esom. Dvanásť hlasov burácali
hnevom – jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá
vonku hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa
však už rozoznať, kto je kto.
NOVEMBER 1943 – FEBRUÁR 1944