Rudo Moric

Prefíkané vrany
Mgr. Simona Gondeková
 Rudo Moric
* 27.03.1921 Sučany

† 26.11.1985 Bratislava

• slovenský prozaik a publicista

• povolaním učiteľ

• jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí

• jeho knihy boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny,

ruštiny, maďarčiny a nemčiny
 Rudo Moric
• vyštudoval učiteľský ústav a pedagogickú fakultu Univerzity
Komenského v Trnave

• bol dramatikom Školfilmu

• bol pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického

• od r. 1959 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá

• publikoval v detských časopisoch, týždenníku Život, Slovenské

pohľady a Kultúrny život
 Diela pre deti
• Lyžiar Martin (debut)

• Miško hrdina (príbeh z obdobia SNP)

• Z poľovníckej kapsy (zbierka poviedok)

• Cez šesťdesiatjeden končiarov (reportážny román o horolezcoch vo

Vysokých Tatrách)

• Pri zakliatej rieke (cestopisné dielo z pobytu vo Viername)

• Zvon lumpov (zbierka bratislavských povestí)

 Z poľovníckej kapsy
Kniha vznikla, keď autor trávil dovolenku v jednej doline kysuckých
hôr u horára uja Bohdana Müllera, ktorý vedel rozprávať
zaujímavé príbehy z prírody. Napísal ju, aby ukázal ľuďom, že
príroda má svoje pravidlá. Tieto treba dodržiavať, aby mohla
naďalej poskytovať svoju krásu všetkým, ktorí si ju vedia vážiť.
 Prefíkané vrany
Ľudia často rozprávali o ujovi Bohdanovi, že sa vie so zvieratami dorozumievať. Aj
spisovateľ sa o to presvedčil, keď ujo dokázal na napodobený zvuk malého sŕňaťa
privolať srny z celej hory.  Ujo nemal rád vrany, lebo vykrádajú hniezda lesných
speváčikov. Raz ich však  musel obdivovať kvôli ich prešibanosti. Keď vypustili
rybník, v blate bolo dosť chrobače a škeblí. Raz prileteli dve vrany. Najprv jedna,
potom obidve ďobali do škeble, ale nedala sa rozbiť. Po chvíli ju jedna zobrala do
zobáka a vzlietla s ňou nad štrkovisko. Z výšky pustila škebľu na kamene a tá sa
rozbila. Vrana sa hneď na ňu vrhla a vyjedla mäso. Postupne to opakovala aj ona, aj
druhá vrana.
 Práca s textom
• Prečo nemal ujo Bohdan rád vrany?

• A akým zámerom šiel ujo Bohdan k rybníku?

• Ako sa pohybovali vrany po blate?

• Prečo boli vrany pri rybníku? Čo tam hľadali?

• Ako ujo Bohdan nazýva vrany v texte?

• Prečo letela vrana na štrkovisko?

• Aké vlastnosti pripisujeme vranám? Kde sme sa s nimi stretli?

 Práca s textom
• Vysvetli spojenie „od samého rána som ujovi objedal uši“:
a) Vravel som mu veci, ktoré ho nudili.
b) Nevedel som sa dočkať, kedy začne pracovať.
c) Pripomínal som mu stále, aby prestal rozprávať.
d) Pripomínal som mu stále, kedy už začne rozprávať.

• Škebľa je:
a) ryba
b) had
c) korýtko rybničné (mušľa, lastúra)
d) druh vrany
 Práca s textom
• Vysvetli spojenie „toho dňa mali škeble po chlebe“:
a) Nikto ich nechcel nakŕmiť chlebom.
b) Hrozilo im nebezpečenstvo.
c) Mali dostať menej jedla.
d) Ujo Bohdan prikázal, že ich majú všetky vyloviť.

• Ujo Bohdan poľoval na:

a) vrany
b) kačice
c) husi
d) bažanty
 Práca s textom
•  Ktorý slohový postup je použitý v ukážke?

a) výkladový
b) informačný
c) opisný
d) rozprávací

• Ale vrany len tvrdohlavo stoja nad škebľou, akoby sa radili, čo s tým čudom. V ktorej z
možností je správne určené červeno vyznačené slovo vo vete?

a) prídavné meno
b) príslovka
c) podstatné meno
d) sloveso
 Prefíkané vrany
Literárny druh: epika

Literárna forma: próza

Literárny žáner: poviedka

Téma: Prefíkanosť vrán.

Hlavná myšlienka: Musíme rešpektovať pravidlá prírody, aby aj naďalej

mohla všetkým poskytovať svoju krásu.

Hlavná postava: rozprávač (spisovateľ), ujo Bohdan

 Zapíšeme si!
Ako sa nazýva literatúra, ktorá nám rozpráva o dobrodružstve?

DOBRODRUŽNÁ LITERATÚRA

• Literatúra, ktorej základným znakom je dej plný

dobrodružstiev, nezvyčajných príbehov.

• Príbeh sa odohráva v nevšednom prostredí.

• Dej sa stupňuje, napätie narastá, často sa využíva fantázia.